Obsah prezentácie Voda a cestovný ruch v Bratislavskom samosprávnom
kraji Pripravované projekty spol. NAUTIVIA, s.r.o. v osobnej
lodnej doprave Zámer na záchranu historického motorového
remorkéra pre zriadenie „Lodného múzea ŠTUREC“ Projekt „Dunajská fontána Martinengo“
Voda a cestovný ruch v Bratislavskom samosprávnom kraji
Základná charakteristika kraja a štatistika z hľadiska CR najmenší rozlohou, jeden z najväčších počtom obyvateľov
a významom pre cestovný ruch v SR, sídlom je hlavné mesto Bratislava
Počet návštevníkov BK obdobie 01-09 2011): 670 539 návštevníkov, z toho 431 165 (64,3 %) zahraničných (oproti rovnakému obdobiu 2010 nárast o 15,8%, z toho zahraničných o 18%)
Podiel BK na celkovom počte návštevníkov SR: domácich 24 % , zahraničných 36,9 %
Priemerný počet prenocovaní v BK: 2,1 noci (v rámci SR priemerný počet prenocovaní 3 noci),
Podiel zahraničných návštevníkov BK podľa krajiny trvalého
pobytu: z Českej republiky 18,4 %, z Nemecka 10,2 %, z Poľska 7,8 %,
Talianska 6,3 %, Rakúska 5,6 %, Spojeného kráľovstva 5 %, Francúzska 3,7 %, Spojených štátov 3,2 % a Španielska 2,9 %.
Najdôležitejšie druhy a formy CR v Bratislavskom kraji Kultúrno – poznávací turizmus, vínny a gastronomický
turizmus, biznis turizmus, kongresový a konferenčný CR Pobyty pri vode, vodné športy – veslovanie, kanoistika, kanoistika na divokej vode, yachtig, windsurfing, vodný motorizmus , vodná turistika
Cykloturistika s prioritami prepojenie lokálnych a medzinárodných cyklotrás v prihraničných oblastiach s Rakúskom, Maďarskom a Českom. zapojenie Moravskej cyklotrasy do sietí EUROVELO 13., otvorenie cyklomosta medzi Devínskou Novou Vsou a Schlosshofom
Rameno Dunaja rekreačná „plávajúca osada“
Preteky na divokej vode v Čunove
Cykloturistika na Dunajskej hrádzi
Najvýznamnejšie vodné toky a vodné plochy využívané pre CR Dunaj územím Bratislavského kraja preteká v dĺžke 30,95 km. Z toho s Rakúskou republikou tvorí hranicu na dĺžke 7,5 km.
Morava územím Bratislavy preteká v dĺžke 10,7 km a tvorí hranicu s Rakúskou republikou.
Malý Dunaj tok je ramenom Dunaja, ktorý sa rozvetvuje ako pozostatok jeho pôvodnej vnútrozemskej delty.
Hrušovská zdrž vodného diela Gabčíkovo s areálom vodných športov v Čunove,
kde v súčasnosti prebieha výstavba voľno časových aktivít a supra štruktúry pre pobyt širokého okruhu návštevníkov
Slnečné Jazerá v Senci sú najnavštevovanejšou letnou destináciou v BSK
(116 ha vodnej plochy ), ktoré ponúkajú okrem kúpania na prírodnom kúpalisku a v blízkom aqaparku široké možnosti športového vyžitia.
Zlaté Piesky v Bratislave sú využívané ako prírodné kúpalisko s kapacitou 15 000
miest, pre letné pobyty pri vode, rôzne športové aktivity a takisto sú vyhľadávané rybármi
Nábrežie Dunaja pri EVROVEI
Zákutia Malého Dunaja
Morava pri pohľade z Devína
Slnečné jazerá
Pripravované projekty spol. NAUTIVIA, s.r.o. v osobnej lodnej doprave
Charakteristika, ciele a zámery spoločnosti NAUTIVIA, s.r.o. Spoločnosť NAUTIVIA, s.r.o. bola založená v roku 2010 pre
podnikanie v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy. Hlavné ciele spoločnosti NAUTIVIA, s.r.o. v osobnej lodnej
doprave a vnútrozemskej plavbe Jeden z hlavných zámerov pri vzniku spoločnosti bol projekt
rýchlej prímestskej osobnej lodnej dopravy DUNAJBUS Zameranie projektov a zámerov hlavne na rozvoj nových oblastí
plavby a ich kvalitatívny rast
Zámerom projektu je zriadenie rýchlej prímestskej obslužnej a turistickej osobnej vodnej dopravy na Dunaji v oblasti Bratislavy od Šamorína po Hainburg v Dolnom Rakúsku.
Hlavné výhody rýchleho lodného dopravného systému
DUNAJBUS
Atraktivita a výhodnosť rýchlej lodnej dopravy pre rozvoj
cestovného ruchu
Osobitný význam spojenia rýchlej lodnej dopravy systému
DUNAJBUS a cyklistiky
Nadväzujúce menšie cezhraničné slovensko - rakúske a
slovensko - maďarské turistické lodné spojenia
Prepojenie rýchlej obslužnej a turistickej lodnej dopravy systému DUNAJBUS a cyklistiky
Prevádzkový model rýchleho prímestského
obslužného a turistického spojenia
Dopravné, ekonomické a ekologické aspekty
a východiská projektu DUNAJBUS
Predpoklad zámeru na zriaďovanie obecných, alebo
miestnych prístavísk
Rýchla prímestská lodná doprava DUNAJBUS Šamorín - Čunovo – centrum Bratislavy - Devín - Hainburg
Model technického zabezpečenia systému DUNAJBUS Pre konštrukciu lodí bude použitý na stavbu nový materiál –
špeciálny plast Technické parametre plavidiel a ich výhody pri prevádzke
plavidiel Hlavné výhody navrhovaného nového typu plavidiel oproti
existujúcej ponuke lodí Použitie pristávacích pontónov z plastu pre nastupovanie
a vystupovanie cestujúcich
Rýchla osobná prepravná loď „DUNAJBUS 1“ typu katamarán zo špeciálneho plastu
L - 24 m, B - 7 m, T - 0,6 m motory 2 x 350 kW, max – 85 osôb
Rýchla osobná prepravná loď „DUNAJBUS 2“ typu katamarán zo špeciálneho plastu
L - 16 m, B - 5 m, T - 0,4 m motory 2 x 150 kW, max – 45 osôb
Pristávací pontón 24 x 6 m. zo špeciálneho plastu s nadstavbou pre služby cestujúcim.
Pristávací pontón 20 x 5 m zo špeciálneho plastu.
Záverečné hodnotenie prínosu zriadenia rýchlej
lodnej obslužnej a turistickej dopravy
Projekt nostalgickej mestskej lodnej linky v Bratislave „Parníček DEVÍN“ Predmetom zámeru je postavenie repliky parníčka Devín a zriadenie bratislavskej nostalgickej lodnej linky .
História máloktorej lode na Dunaji v Bratislave je taká zaujímavá ako osudy parníčka DEVÍN. Rok 1911 - postavenie parníčka pod pôvodným menom DONAU Rok 1932 - zakúpenie pre prevádzku lodného prievozu v Bratislave Rok 1938 - zastavenie prevádzky a predaj parníčka do Budapešti Rok 1947 – návrat parníčka späť do Bratislavy Rok 1952 – zmena prevádzkovateľa a mena parníčka na DEVÍN Rok 1968 - vyradenie z prevádzky po 57 rokoch služby Ďalší osud parníčka Devín až do súčasnosti
r. 1934
r. 1951
r. 1962
Parníček DEVÍN ako legenda a súčasť koloritu starej
Bratislavy
Postavenie repliky parníčka Devín pre prevádzku
na nostalgickej lodnej linke
Replika parníčka, ako jediný lodný „OLDTIMER“
na Slovensku
Vizualizácia repliky parníčka DEVÍN
Prevádzka parníčka na pravidelnej okruhovej nostalgickej a romantickej lodnej linke
Technické riešenia repliky parníčka
Vyžitie priestorov podpalubia parníčka
Využitie parníčka pre organizované plavby a ako plávajúcej
reštaurácie
Historický a spoločenský rozmer projektu
Projekt obnovenia mestského lodného prievozu „ Bratislavský Propeler “ Predmetom zámeru je obnovenie prevádzky bratislavského osobného lodného prievozu – propeleru
História bratislavského lodného prievozu Rok 1891 - zriadenie lodného prievozu v Bratislave Rok 1932 - prevádzku lodného prievozu prevzalo samo mesto Bratislava
Rok 1938 - zastavenie prevádzky lodného prievozu v období II. Svetovej vojny
Rok 1949 - obnovenie prevádzky Rok 1968, - nová prievozná loď KAMZÍK, neskôr PROPELER, ktorá tradíciu bratislavského lodného prievozu udržiavala až do roku 1994.
Realizácia projektu obnovenia mestského osobného
lodného prievozu – propeleru
Model prevádzky lodného prievozu
Dopravný interval a kapacita prepravených
cestujúcich
Trasa a plávajúce zariadenia obnovenej lodnej linky Bratislavský Propeler
Technické riešenie prievoznej lode
Konštrukcia lode a použitý materiál na stavbu –
špeciálny plast
Plavebné a prevádzkové parametre
Prievozná loď H152 FERRY
Rozmery - 15,2 x 4,6 m, kapacita – 50 cestujúcich
Pristávacie zariadenia pre nastupovanie a vystupovanie
cestujúcich
Vybavenie pristávacích zariadení
Význam obnovenia prevádzky Propeleru
Zámer na záchranu historického motorového remorkéra ŠTUREC
pre zriadenie Lodného múzea
Iniciátori zámeru zriadenia plávajúceho
lodného múzea
Cieľ zámeru zriadenia lodného múzea
Loď ŠTUREC ako historické plavidlo
Motorová tanková loď ŠTÚR
Skrátený vlečný remorkér ŠTUREC
Dôvody pre záchranu lode ŠTUREC
a zriadenie lodného múzea Súčasný záujem verejnej správy a odbornej verejnosti
o zriadenie lodného múzea Ďalšie využitie priestorov lodného múzea Význam lodného múzea pre cestovný ruch
