Doprava a spoje –elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676
ANALÝZA KAPACITY CESTNÝCH DOPRAVCOV V PRÍMESTSKEJ AUTOBUSOVEJ DOPRAVE V KOŠICKOM KRAJI Jozef Gnap1, Miloš Poliak2
1. Analýza priemerného veku autobusov v SR Prímestská autobusová doprava je zabezpečovaná z pozície samosprávnych krajov, preto aj hodnotiť kapacitu dopravcov vo vzťahu k vozidlovému parku je potrebné vo vzťahu k sledovanému obsluhovanému územiu. Vo vzťahu k priemernému veku autobusov (kategória M2 a M3) evidovaných k 31. 10. 2006 podľa zdrojov PZ SR je na obr. 1 a tab. v 1 spracovaná štatistika priemerného veku autobusového parku v SR podľa jednotlivých krajov. V priemere najnovší vozidlový park zložený z autobusov existuje v Bratislavskom kraji (13,102 rokov), druhý najnovší autobusový park je evidovaný v Košickom kraji (14,018 rokov).
Obr. 1 Priemerný evidovaných vek autobusov k 31. 10. 2006 podľa krajov SR
1
Prof. Ing. Jozef Gnap, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 1, 010 26 Žilina, e-mail:
[email protected] 2
Ing. Miloš Poliak, PhD. Žilinská univerzita v Žiline, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 1, 010 26 Žilina, e-mail:
[email protected]
1/2007
12
Doprava a spoje –elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 Tab. 1. Priemerný vek evidovaných autobusov podľa krajov Kraj
Priemerný vek
Kraj
Priemerný vek
Bratislavský
13,102
Banskobystrický
15,137
Trnavský
15,142
Prešovský
15,082
Trenčiansky
16,417
Košický
14,018
Nitriansky
15,984
Žilinský
15,463
Pokiaľ ide o najstarší priemerný vek autobusového parku evidovaného v kraji, je ním autobusový park Trenčianskeho kraja s priemerným vekom 16,417 rokov. Rovnako, ako existujú rozdiely medzi krajmi, vo vzťahu k priemernému veku evidovaného autobusového parku, existujú rozdiely aj v rámci jednotlivých okresov. Z toho dôvodu je v tab. 2 a na obr. 2 spracovaná štatistika priemerného veku evidovaných autobusov podľa okresov riešeného územia Košického kraja. Ako je vidieť z obr. 2, tmavšie plochy okresov poukazujú na starší vozidlový park. Najnižší priemerný vek evidovaných autobusov je v okrese Košice (11,269 roka), s najstarším priemerným vekom autobusového parku sú okresy Gelnica, Sobrance a Košice – okolie, v ktorých priemerný vek nadobúda hodnotu nad úrovňou 18-tich rokov. Tab. 2 Priemerný vek evidovaných autobusov podľa okresov Košického kraja Okres
Priemerný vek
Okres
Priemerný vek
Košice
11,269
Rožňava
16,493
Košice – okolie
18,479
Sobrance
19,143
Gelnica
21,000
Spišská Nová Ves
15,997
Michalovce
14,813
Trebišov
16,490
Obr. 2 Priemerný vek evidovaných autobusov k 31. 10. 2006 podľa okresov Košického kraja 1/2007
13
Doprava a spoje –elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 Košický kraj v rámci SR nie je krajom izolovaným, pretože medzi susednými okresmi ostatných krajov a Košickým krajom existujú silné prepravné prúdy, ktoré sú zabezpečované autobusmi evidovanými aj v týchto okresoch. Ide predovšetkým o okresy Prešov, Poprad a Levoča, preto na obr. 3 je znázornený priemerný vek autobusového parku aj v susedných okresoch Košického kraja. Zo susedných okresov najnižší priemerný vek evidovaných autobusov je v Prešovskom okrese (13,838 rokov), v intervale 15 až 15,5 roka sú okresy Poprad, Vranov nad Topľou, Humenné, v intervale 15,5 až 16 rokov okres Brezno a najstarší autobusový park je v okresoch Levoča a Revúca s vekom evidovaných autobusov nad úrovňou 17-tich rokov.
Obr.3 Priemerný vek evidovaných autobusov v okresoch Prešovského a Banskobystrického kraja s významnými prepravnými vzťahmi s Košickým krajom Kapacitu dopravcov okrem priemerného veku autobusového parku je možné ešte definovať počtom evidovaných autobusov. V tab. 2 je preto spracovaná prehľadná analýza počtu evidovaných autobusov (kategória M2 a M3) podľa jednotlivých okresov krajov s uvedením aj priemerného veku týchto autobusov k 31. 10. 2006.
1/2007
14
Doprava a spoje –elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676
Obr. 4 Podiel počtu evidovaných autobusov v Košickom kraji V sledovanom území Košického kraja k 31. 10. 2006 bolo evidovaných celkovo 1 190 autobusov. Tu je potrebné uviesť, že aj keď v okresoch Gelnica, Košice – okolie a Sobrance je výrazne zastaralý autobusový park, ide o výrazne nízky podiel z celkového počtu autobusov (spolu iba 5,6 %). Na obr. 4 je znázornený podiel evidovaných autobusov v jednotlivých okresoch kraja. Najvyšší podiel je v okresoch Košice (42,9 %) a Michalovce (18,2 %), v ktorých sídlia aj najväčší dopravcovia zabezpečujúci dopravnú obslužnosť Košického kraja SAD KDS, a. s. a SAD Michalovce, a.s. Tab. 2 Priemerný vek autobusov v SR k 31. 10. 2006 Kraj Bratislavský
Trnavský
Trenčiansky
1/2007
Okres Bratislava Malacky Pezinok Senec BA spolu Trnava Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica TT spolu Trenčín Bánovce n. B. Ilava Myjava Nové Mesto n. V. Partizánske
Počet vozidiel Priemerný vek 1194 12,424 68 19,029 27 19,556 39 19,054 1328 13,102 226 14,603 266 14,331 49 19,042 28 16,333 139 14,804 93 16,174 68 16,088 869 15,142 294 16,728 52 17,922 93 17,688 29 17,552 113 17,766 26 21,077
15
Doprava a spoje –elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 Kraj
Nitriansky
Banskobystrický
Prešovský
Košický
Žilinský
1/2007
Okres Považská Bystrica Prievidza Púchov TN spolu Nitra Komárno Levice Nové Zámky Šaľa Topoľčany Zlaté Moravce NR spolu Banská Bystrica Banská Štiavnica Brezno Detva Krupina Lučenec Poltár Revúca Rimavská Sobota Veľký Krtíš Zvolen Žarnovica Žiar nad Hronom BB spolu Prešov Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Sabinov Snina Stará Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov nad Topľov PO spolu Košice Košice-okolie Gelnica Michalovce Rožňava Sobrance Spišská Nová Ves Trebišov KE spolu Žilina Bytča
Počet vozidiel 101 304 101 1113 243 166 112 321 39 57 41 979 241 10 117 57 18 128 11 41 127 70 228 59 84 1191 374 91 124 17 16 9 260 19 40 62 9 17 144 1182 511 48 6 216 95 14 140 160 1190 344 4
Priemerný vek 18,396 13,596 17,040 16,417 13,687 16,309 16,877 15,561 19,128 20,964 19,244 15,984 11,651 24,900 15,957 16,093 18,667 15,894 19,636 18,073 17,055 16,697 14,339 16,508 15,253 15,137 13,873 14,720 15,246 16,706 18,438 19,444 15,458 18,333 16,600 15,492 16,222 20,647 15,035 15,082 11,269 18,479 21,000 14,813 16,495 19,143 15,977 16,490 14,018 13,169 21,000
16
Doprava a spoje –elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 Kraj
Slovenská republika
Okres Čadca Dolný Kubín Kysucké Nové Mesto Liptovský Mikuláš Martin Námestovo Ružomberok Turčianske Teplice Tvrdošín ZA spolu
Počet vozidiel 122 127 25 133 108 48 104 8 36 1059 8911
Priemerný vek 18,233 15,291 17,240 15,083 16,729 18,426 15,674 21,750 18,389 15,463 14,969
2. Analýza kapacity autobusov zabezpečujúcich prímestskú autobusovú dopravu v Košickom kraji V analýze spracovanej v predchádzajúcej kapitole výstupy obsahujú akékoľvek evidované vozidlá kategórie M2 a M3, ktoré je možné využiť na dopravnú obslužnosť, ale v skutočnosti nezabezpečujú iba prímestskú autobusovú doprava, ale taktiež mestskú autobusovú dopravu, diaľkovú, medzinárodnú pravidelnú a nepravidelnú dopravu. Preto v tejto kapitole je spracovaná analýza kapacity autobusového parku dvoch najväčších dopravcov, ktorí v Košickom kraji zabezpečujú v rámci prímestskej autobusovej dopravu takmer 100 %-nú dopravnú obslužnosť (s výnimkou malých autobusových dopravcov). Ide o dva podniky: •
SAD Košická dopravná spoločnosť, a.s., ktorá zabezpečuje dopravnú obslužnosť v okresoch Košice, Košice – okolie, Gelnica, Spišská Nová Ves a Rožňava,
•
SAD Michalovce, a.s., ktorá zabezpečuje dopravnú obslužnosť v okresoch Michalovce, Trebišov a Sobrance.
SAD Košická dopravná spoločnosť, a. s. premenovaná na eurobus, a.s. Uvedený dopravca v rámci prímestskej autobusovej dopravy prevádzkuje 298 autobusov. Pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti dopravca používa 15 druhov autobusov, z ktorých v priemere najvyšší vek dosahujú autobusy Karosa C732 (18,6 roka), najnovšie sú v priemere autobusy Karosa C 954 (2,94 roka). Na obr. 5 je spracovaná štatistika prevádzkovaných autobusov dopravcom SAD KDS, a.s. podľa podielu jednotlivých druhov autobusov. Najväčší podiel autobusov prímestskej autobusovej dopravy prevádzkuje dopravca Karosu C 734, až 54,4 % z celkového počtu autobusov. Viac ako 5 %-ný podiel dosahujú taktiež autobusy Karosa LC 735, Karosa B732, Karosa C 744 a Karosa C 954.
1/2007
17
Doprava a spoje –elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 2,3%
0,7%
3,4%
0,3%
1,0%
0,3%
0,3%
11,4% 0,3% 4,0%
54,4%
6,0% 7,7%
0,7%
7,0%
KAROSA C 734
KAROSA LC 735
KAROSA LC 736
KAROSA B 732
KAROSA C 744
KAROSA C 934
KAROSA C 943
KAROSA C 954
GRANUS
MERCEDES Vario
IRISBUS Ares
SOR 9,5
SLOV BUS
NOVOPLAN
IRISBUS, CIT I
Obr.5 Podiel prímestských autobusov prevádzkovaných SAD KDS, a.s.
SAD Michalovce, a. s. Uvedený dopravca v rámci prímestskej autobusovej dopravy prevádzkuje 203 autobusov. Pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti dopravca používa 15 druhov autobusov, z ktorých v priemere najvyšší vek dosahujú autobusy Karosa LC 735 (18,3 roka), najnovšie sú v priemere autobusy SOR C 10,5 (3,07 roka). Na obr. 6 je spracovaná štatistika prevádzkovaných autobusov dopravcom SAD Michalovce, a.s. podľa podielu jednotlivých druhov autobusov. Najväčší podiel autobusov prímestskej autobusovej dopravy prevádzkujúcich dopravcom je Karosa C 734, až 59,6 % z celkového počtu autobusov. Viac ako 5 %-ný podiel dosahujú taktiež autobusy Karosa LC 735 a SOR 10,5.
1,0%
4,9%
6,9%
3,0%
0,5%
0,5%
1,5% 3,4% 2,5% 0,5% 3,0% 1,0%
59,6% 3,9% 7,9%
KAROSA C 734
KAROSA LC 735
KAROSA LC 736
KAROSA B 731
KAROSA B 732
IKARUS
KAROSA C 744
KAROSA C 934
KAROSA C954
SOR C 7,5
SOR C 9,5
SOR C 10,5
MERCEDES
GRANUS
SB 134
Obr.6 Podiel prímestských autobusov prevádzkovaných SAD KDS, a.s.
1/2007
18
Doprava a spoje –elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 2.1 Štruktúra autobusov prímestskej autobusovej dopravy v Košickom kraji Pri hodnotení typovej štruktúry autobusov prímestskej autobusovej dopravy v Košickom kraji je potrebné vychádzať z údajov dopravcov SAD KDS, a.s. a SAD Michalovce, a.s. Na obr. 7 je spracovaný prehľad počtu a podielu jednotlivých typov autobusov prevádzkujúcich prímestskú autobusovú dopravu v Košickom kraji. Najväčší podiel predstavujú autobusy Karosa C734 (56,5 %), ktorých v rámci celého kraja pri zabezpečení prímestskej autobusovej doprave sa prevádzkuje 283 kusov. Nad 10 kusov prevádzkovaných autobusov jedného typu patria tiež Karosa LC 735, Karosa C 954, Karosa B 732, Karosa C 744, Karosa C 934, Mercedes Vario, SOR C 10,5, SOR C 9,5 a autobus Karosa LC 736.
2,8%
2,6%
2,0%
1,6%
0,4%
0,4% ;
0,4%
0,2%
0,2%
0,2%
0,2%
3,2% 3,8% 4,6%
5,8%
56,5%
7,4% 7,4%
KAROSA C 734
KAROSA LC 735
KAROSA C 954
KAROSA B 732
KAROSA C 744
KAROSA C 934
MERCEDES Vario
SOR C 10,5
SOR C 9,5
KAROSA LC 736
GRANUS
KAROSA B 731
SOR C 7,5
SB 134
IRISBUS Ares
IKARUS
KAROSA C 943
NOVOPLAN
IRISBUS, CITI
Obr.7 Podiel jednotlivých typov autobusov prevádzkovaných v prímestskej autobusovej doprave v Košickom kraji k 30. 11. 2006
3. Záver Z uvedenej analýzy vyplýva, že privatizácia časti podielov v akciových spoločnostiach Slovenskej autobusovej dopravy a fiškálna decentralizácia nezabezpečila dostatočnú obnovu autobusového parku v SR. Vzhľadom na riešenie pilotného projektu „Plán dopravnej obslužnosti hromadnou osobnou dopravou Košického kraja“ sme sa zamerali na kapacity dopravcov tohto kraja [3]. Čo sa týka obnovy autobusov, najmä v prímestskej autobusovej doprave je len čiastočná a zväčša na báze autobusov značky Karosa. Na obr. 8 je spracované porovnanie dosiahnutých priemerných jazdných výkonov prímestských autobusov v rámci krajov v SR. Košický kraj dosahuje podpriemerné hodnoty. Až po dôkladnej analýze zabezpečovania dopravnej obslužnosti je však možné vyvodiť
1/2007
19
Doprava a spoje –elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 závery vo vzťahu k tomu, či je možné po optimalizácii v podmienkach Košického kraja realizovať s prímestskými autobusmi vyššie jazdné výkony. Z tohto dôvodu v ďalšej analýze kapacity dopravnej obslužnosti budeme uvažovať s jazdným výkonom jedného autobusu na úrovni 55 645 km/rok. Jednotkové náklady závisia od ročného jazdného výkonu [1].
Obr. 8 Porovnanie priemerných jazdných výkonov prímestských autobusov v jednotlivých krajoch SR v roku 2004 Aby bolo možné stanoviť kapacitu dopravnej obslužnosti, je ďalej potrebné zistiť kapacity jednotlivých dopravných prostriedkov zabezpečujúcich dopravnú obslužnosť Košického kraja. Bola vykonaná analýza za každé prevádzkované vozidlo vzhľadom na disponibilný počet miest na sedenie a státie. Celkový objem ponuky prepravy je vypočítaný súčtom ponuky dopravcov vykonávajúcich prepravu v rámci Košického samosprávneho kraja, je 2 072 275 455 miesto km. Vzhľadom na to, že v prímestskej autobusovej doprave bol v roku 2004 realizovaný prepravný výkon 603 455 tis. oskm, je možné konštatovať, že ponuka prepravy v miesto km je v Košickom kraji využitá na 29,12 %. To znamená, že dopravcovia majú dostatočnú kapacitu na plnenie zmlúv o výkone vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave. Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia projektu: GNAP, J. a kol.: Fiškálna decentralizácia a zmeny v legislatíve EÚ a jej vplyv na financovanie a kvalitu hromadnej osobnej dopravy v SR, projekt VEGA 1/3786/06, Žilinská univerzita v Žiline Literatúra: [1] GNAP, J.: Kalkulácia vlastných nákladov a tvorba ceny v cestnej doprave, 2. vydanie, Žilinská univerzita v Žiline- EDIS vydavateľstvo ŽU, Žilina 2002 [2] GNAP, J. a kol.: Fiškálna decentralizácia a zmeny v legislatíve EÚ a jej vplyv na financovanie a kvalitu hromadnej osobnej dopravy v SR, projekt VEGA 1/3786/06, Žilinská univerzita v Žiline [3] GNAP, J. a kol.: Vypracovanie a poskytnutie plánu dopravnej obslužnosti – pilotná štúdia, Správa z riešenia projektu časť 2, PRODOS, Žilinská univerzita v Žiline, 2007 Lektoroval: Ing. Vladimír Konečný, PhD., Žilinská univerzita v Žiline Zadané na uverejnenie: 21. mája 2007 1/2007
20
