Čo nám spôsobuje fajčenie
www.nefajci.eu
Onkologické choroby spôsobené fajčením Fajčenie tabaku spôsobilo najväčšiu „pandémiu“ 20. storočia, ktorá má na svedomí viac ako 100 miliónov obetí – viac ako obe svetové vojny spolu. V tomto storočí zomrie vo svete na ochorenia spôsobené inhaláciou tabakového dymu viac ako miliarda ľudí.
Škodlivý dym Niektoré škodlivé látky sú vo vedľajšom prúde dymu vo vyšších koncentráciách ako v hlavnom prúde. Dym z cigarety obsahuje partikulárnu a plynnú zložku. Partikulárne časti dymu obsahujú alifatické uhľovodíky, aromatické uhľovodíky, karboxylové zlúčeniny, nikotínové alkaloidy, fenoly, ťažké kovy, rádioaktívne látky, pesticídy a ďalšie. V plynnej zložke je 73 percent dusíka, 10 percent kyslíka, 9,5 percenta oxidu uhličitého, 4,2 percent oxidu uhoľnatého, vzácne plyny, kyanovodík, sírovodík a ďalšie karcinogény. V poslednom čase sa veľa pozornosti venuje pasívnemu fajčeniu, keďže aj vedľajší prúd dymu obsahuje niektoré škodlivé substancie v omnoho vyšších koncentráciách ako hlavný prúd dymu, napr. manželky fajčiarov ochorejú na karcinóm pľúc 4-krát častejšie ako manželky nefajčiarov. Následky inhalácie cigaretového dymu sú priamo úmerne počtu vyfajčených cigariet, sú horšie u ľudí, ktorí inhalujú dym a začali fajčiť v mladom veku. Fajčenie medzi 13 až 19 rokom môže spôsobiť trvalé genetické zmeny zapríčiňujúce ochorenia v dospelom veku. Fajčenie sa ako vyvolávajúci faktor podieľa na vzniku mnohých chorôb. V prvom rade ide o rôzne onkologické ochorenia. Približne 30 percent všetkých nádorových ochorení je viac alebo menej v priamej súvislosti s chronickou inhaláciou cigaretového dymu.
Rakovina pľúc Rakovina pľúc patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce rakovinové ochorenia vôbec. U mužov ide dokonca o druhé najčastejšie ochorenie rakovinového typu, hneď za rakovinou prostaty. Rizikovými faktormi sú predovšetkým fajčenie a prašnosť v prostredí, v ktorom žijeme a pracujeme. Asi 17 % všetkých rakovinových ochorení mužov postihujú pľúca. Zaujímavosťou je, že muži sú postihovaní touto chorobou asi tri krát častejšie ako ženy a to najčastejšie vo veku 55-70 rokov. Napríklad v Nemecku ide o druhé najčastejšie rakovinové ochorenie ako aj v Spojených štátoch. Existuje rada látok, ktoré podporujú vznik rakoviny pľúc. Najväčším nebezpečenstvom je však bezpochyby fajčenie, fajčiari vôbec predstavujú 90 % všetkých rakovinových ochorení pľúc. Podľa štúdie jednej anglickej súkromnej spoločnosti, zaoberajúcou sa výskumom rakoviny, zomrelo na rakovinu pľúc do 75. roka života 16% fajčiarov. Naproti tomu nefajčiari tvorili len asi 0,4%. Podľa tohto výskumu je riziko ochorenia na rakovinu u fajčiara 40 násobne vyššie ako u nefajčiara. Príznaky pľúcneho karcinómu sa objavujú pomerne neskoro, keď už je ochorenie pokročilé. Medzi prvé príznaky patrí kašeľ, prípadne zmena charakteru kašľa, sťaženie dýchania, vykašlávanie krvi, strata na hmotnosti. Riziko karcinómu sa zvyšuje u fajčiarov, ktorí začali fajčiť v skorom veku, zvyšuje sa počtom denne vyfajčených cigariet, hĺbkou inhalácie tabakového dymu a fajčením cigariet bez filtra. U fajčiarov fajok a cigár je riziko ochorenia nižšie. Nefajčiari ochorejú na pľúcny karcinóm zriedka. Bývalí fajčiari tvoria „len“ 6 percent pacientov s pľúcnym karcinómom.
Rakovina hrubého čreva a konečníka Rakovina hrubého čreva a konečníka patrí medzi zhubné nádory, ktorých výskyt sa neustále z roka na rok zvyšuje. Za posledných 30 rokov sa u nás zdvojnásobil. Najvyšší výskyt je vo veku medzi 40. až 65. rokom života. Vykazuje, žiaľ, vysokú úmrtnosť, pretože podceňovaním rôznych príznakov, zjavujúcich sa v počiatkoch choroby, prichádzajú mnohí chorí na liečbu neskoro. Príčiny vzniku nie sú známe, ale z časti sa dajú vysvetliť nesprávnym stravovaním a škodlivými návykmi. Rakovina hrubého čreva môže vzniknúť v ktorejkoľvek jeho časti, ale až 2/3 nádorov sa zjavuje v časti zostupnej, esovitej a v konečníku. Niekedy vzniká i na viacerých miestach súčasne. Vo včasných štádiách nemusí mať rakovina hrubého čreva a konečníka nápadné príznaky alebo prejavy. Varujúcim znamením je krvácanie z konečníka, spočiatku často voľnému oku utajené. Hovorí sa mu okultné krvácanie. Neskôr môže byť v stolici viditeľná prímes krvi a hlienov. Ďalšími prejavmi choroby sú zmeny vo vyprázdňovaní, nechutenstvo, chudnutie, celková slabosť. Vážnym znamením je prítomnosť tzv. ceruzkovitej stolice, keď má chorý stolicu hrúbky približne ceruzky. Rakovina hrubého čreva je častejším ochorením u mužov ako u žien. Rakovina čriev alebo konečníka postihuje jedného z dvadsiatich ľudí. Počet ochorení stúpa po 40. roku života a najčastejšie sa vyskytuje po 65. roku. Významnú úlohu pri rozvoji nádorového ochorenia čriev zohráva strava. Riziko vzniku rakoviny čriev zvyšuje najmä potrava s vysokým obsahom tuku. Pri spracovaní tuku totiž črevné baktérie produkujú dráždiace látky, ktoré vyvolávajú rast polypov, čo môže viesť k rakovine. Ochrannou zložkou je vláknina, ktorá znižuje koncentráciu tukov a urýchľuje trávenie.
Rakovina pažeráka Rakovina pažeráka a žalúdka Zhubné nádory pažeráka a žalúdka tvoria spolu o niečo viac ako 13% všetkých zhubných nádorov, avšak rakovina žalúdka sama až 10%. Výskyt rakoviny pažeráka z roka na rok stúpa, ale rakovina žalúdka je svetlou výnimkou, ktorej výskyt pomaly, ale stále klesá. Podľa posledných údajov ochorelo na Slovensku na rakovinu pažeráka a žalúdka 1 259 osôb, z toho 877 mužov a 382 žien. Ochorenie postihuje prevažne osoby stredného a vyššieho veku.
Postihuje 8,5-krát častejšie mužov ako ženy. Objavuje sa hlavne vo veku 50 a 60 rokov. Rakovina pažeráka je väčšinou lokalizovaná v jeho strednej a dolnej tretine. Väčšinou ide o epidermoidný karcinóm, v mieste prechodu pažeráka do žalúdka je častejší adenokarcinóm. Prvé príznaky ochorenia nie sú výrazné. V neskoršom štádiu ochorenia sa objaví sťažené prehĺtanie tuhej potravy, ak pacient nie je liečený nemôže napokon prehĺtať ani tekutiny.
Rakovina žalúdka I keď pravú príčinu rakoviny pažeráka a žalúdka nepoznáme, sú viaceré faktory, ktoré podporujú jej vznik. Pokusy, laboratórne vyšetrenia a dlhodobé sledovanie obyvateľstva ukazujú, že na vznik niektorých rakovinových ochorení majú vplyv stravovacie návyky a určité súčasti potravy: - nadmerná výživa a nadváha, - niektoré potraviny konzumované v nadmernom množstve, napr. živočíšne tuky a bielkoviny, alkohol a soľ, - nedostatok určitých súčastí potravy, ako sú vláknina v podobe obilnín, zeleniny a ovocia, nedostatok vitamínov a minerálnych látok, v ktorých sa nachodia viaceré ochranné látky, - škodlivé látky, napr. plesňový jed - aflatoxín - alebo jed z ovocnej hniloby - patulín -, ktoré sa vyskytujú v prírode, - škodliviny, ktoré sa dostávajú do potravín - či už chceme, a či nie počas ich výroby a spracovania: niektoré prídavné látky, produkty spaľovania pri údení, grilovaní a pozostatky hnojív, - nezanedbateľné je fajčenie, a najmä nadmerná konzumácia koncentrovaného alkoholu.
Tvorí asi 10 percent zo všetkých nádorových ochorení. Postihuje približne dvakrát častejšie mužov medzi 40. – 60. rokom veku ako ženy. V posledných rokoch sa jej výskyt znižuje, pravdepodobne v súvislosti so zmenou stravovacích návykov. Rakovina žalúdka sa prejavuje necharakteristickými ťažkosťami – pocitom plného žalúdka, pobolievaním žalúdka, nechutenstvom, zvracaním, chudnutím. Rakovina žalúdka najčastejšie vzniká v dolnej tretine, v oblasti vrátnika. 98 percent tvoria rôzne histologické formy adenokarcinómu. Šíri sa miestne, môže prerásť do hrubého čreva, podžalúdkovej žľazy, sleziny a do ľavého laloka pečene. Okrem miestneho šírenia sa šíri aj lymfatickými a krvnými cestami.
Rakovina hrtana Vyskytuje sa predovšetkým u starších mužov, ktorí počas života vyfajčili 200 000 až 1 000 000 cigariet. Fajčiari, ktorí vyfajčia viac ako 25 cigariet denne, majú 30x väčšie riziko rakoviny hrtana ako nefajčiari. Vyskytuje sa v menšom percente aj u fajčiarov fajky, cigár a v dôsledku šnupania alebo žuvania tabaku.
Rakovina pankreasu Rakovina pankreasu je vážnym zdravotníckym problémom, pretože konvenčná onkologická liečba má malý vplyv na priebeh ochorenia. Skoro u všetkých pacientov s rakovinou pankreasu sa objavia mestastázy. Hlavnými rizikovými faktormi sú fajčenie, vek ako aj niektoré genetické ochorenia, hoci hlavná príčina je nejasná. Približne 15 - 20 % pacientov má operovateľné štádium ochorenia, ale približne len okolo 20 % prežije 5 rokov. Počiatočné príznaky sú neurčité a prisudzujú sa zlému tráveniu. S ďalším rozvojom ochorenia sa objavujú bolesti, chudnutie, žltačka a iné ťažkosti, ktoré privedú chorého k lekárovi. Príznaky •Bolesť sa zhoršuje v noci a v ľahu na chrbte alebo na bruchu •Nevysvetliteľné nechutenstvo a chudnutie •Nevoľnosť, vracanie, zažívacie ťažkosti, najmä po mastnom jedle •Nedúvanie, plynatosť, striedanie zápchy a hnačky •Rozvoj alebo zhoršenie cukrovky •Žltačka, svrbenie kože, opuchy dolných končatín, tmavý moč a svetlá, ílovitá stolica •Stupňujúca sa únava Narastajúca intenzívna bolesť, ktorá vystreľuje do chrbta Riziko zhubných nádorov pankreasu sa zvyšuje s vekom, najviac prípadov sa indikuje po 50. roku života. Muži sú postihnutí o niečo častejšie ako ženy. K faktorom zvyšujúcim pravdepodobnosť vzniku tohto ochorenia patrí najmä fajčenie, chronický zápal pankreasu, alkohol, strava s vysokým obsahom tukov, obezita, cukrovka a výskyt tohto ochorenia v rodine.
Rakovina obličiek Tvorí približne 5 percent zo všetkých nádorových ochorení. Postihuje 2 – 3-krát častejšie mužov. Vyskytuje sa 5-krát častejšie u fajčiarov ako u nefajčiarov. Okrem inhalácie cigaretového dymu sa považuje za nepriaznivý faktor obezita, vrodené vývojové chyby a rôzne škodliviny v pracovnom prostredí, napr. azbest. Chorí s rakovinou obličiek nemusia mať žiadne príznaky, alebo len nevýrazné bolesti v oblasti obličiek, v pokročilom štádiu sa objavujú príznaky z orgánov postihnutých metastázami.
Rakovina prsníka Karcinóm prsníkovej žľazy je najčastejším rakovinovým ochorením žien. Na túto rakoviny tak vo svojom živote ochorie 8 – 10 % všetkých žien. V zriedkavých prípadoch sú ňou postihnutý aj muži. Vekový priemer leží medzi 45. – 50. a ďalej medzi 60. – 65. rokom života. Rizikovými faktormi sú hlavne rodinné zaťaženia, ako napr. rakovina prsníka u príbuzenstva, nadváha, neskoré alebo žiadne gravidity, hormonálna terapia. Na základe častosti a značne lepšej prognóze pri včasnej diagnóze sa dôrazne vyžaduje včasné rozpoznanie rakoviny prsníka intenzívnym samovyšetrením, pravidelnými kontrolami u gynekológa, ako aj pomocou mamografií v odporúčaných intervaloch. Pod karcinómom prsníkovej žľazy rozumieme zhubné ochorenie prsníka. Rakovina prsníka činí asi 18 % všetkých zhubných ochorení u ženy. Ak si predstavíme kríž s prsnou bradavkou ako centrom, tak môžeme vykonať priestorové rozdelenie častosti do štyroch kvadrantov. Mimoriadne často je napádaný horný vonkajší kvadrant, lebo obsahuje aj najväčšiu časť prsnej žľazy. Príčina vzniku rakoviny prsníka nie je ešte celkom objasnená. Vychádza sa však z toho, že u približne 5 % chorých žien je spoluzodpovednou genetická príčina.
Pre vznik rakoviny prsníka je podporujúca aj strava bohatá na tuky, ožiarenie ionizujúcimi lúčmi, užívanie tabaku a alkoholu, a aj dlhodobé užívanie ženských pohlavných hormónov. Naproti tomu užívanie antikoncepčných piluliek pravdepodobne riziko rakoviny nezvyšuje. Každoročne sa táto diagnóza stanoví u viac ako 200 000 žien v Európe (1 700 žien na Slovensku), čo tvorí viac ako 28 percent všetkých prípadov rakoviny postihujúcich európske ženy. Je hlavnou príčinou úmrtia žien medzi 35. – 55. rokom života. Väčšinou ide o ženy v postmenopauzálnom veku, medzi postihnutými ženami je stále viac žien v mladšom veku (za posledných 20 rokov počet ochorení u 25 – 45 ročných žien zvýšil o 30 percent). Rakovina prsníka nepostihuje len ženy. Okrem genetických faktorov, je rizikovým faktorom prvý pôrod po 30. roku života.
Rakovina krčka a maternice Začiatočné štádiá rakoviny krčka maternice zvyčajne nespôsobujú nijaké zdravotné ťažkosti. S postupným rozvíjaním ochorenia však nastupujú viaceré problémy – krvácanie mimo menštruácie, silné menštruačné krvácanie, bolestivý pohlavný styk, vodnatý a zapáchajúci výtok. V pokročilom štádiu sa pridružujú aj bolesti panvy a podbrušia. Rakovina krčka maternica je najčastejším nádorovým ochorením, postihuje najmä ženy medzi 45. až 55. rokom života. K rizikovým aspektom sexuálneho života, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku ochorenia, patrí pohlavný styk pred 18. rokom života, striedanie partnerov a viac ako 5 tehotenstiev. Nebezpečenstvo predstavujú aj infekcie harpes genitalis, HIV, užívanie liekov, ktoré tlmia imunitný systém, fajčenie, nedostatok vitamínu C, kyseliny listovej a betakaroténu. Rakovina maternice patrí k najčastejším nádorom ženských pohlavných orgánov. Vyskytuje sa zvyčajne po 50. roku života. Riziko vzniku ochorenia zvyšuje obezita, neskorá menopauza (po 52. roku), nepodstúpené tehotenstvo, liečba estrogénmi alebo tamoxifénom (blokátor estrogénov, ktorý sa používa pri prevencii a liečbe rakoviny prsníka). Vyvolávajúca príčina tohto ochorenia nie je známa, ale väčšina odborníkov sa nazdáva, že bezpečný sex výrazne znižuje riziko výskytu rakoviny krčka maternice. K základným preventívnym opatreniam patrí pohlavný styk až po 18. roku života, obmedzenie počtu sexuálnych partnerov a používanie kondómov ako ochrany pred pohlavnými chorobami. K zníženiu rizika vzniku rakoviny maternice prispieva udržanie optimálnej hmotnosti a obmedzenie príjmu živočíšnych tukov v potrave.
Rakovina močového mechúra Rakovina tela maternice Karcinóm tela maternice vzniká na rozdiel od karcinómu krčka maternice v hornej časti maternice. Rakovina maternice je tretím najčastejším nádorovým ochorením žien a postihuje hlavne ženy po prechode. Najdôležitejším symptómom je vaginálne krvácanie v menopauze. Dôkaz ochorenia je možný ultrazvukom a vyšetreniami CT, ktoré sa používajú aj na určenie štádia ochorenia. Na potvrdenie diagnózy sa prevádza výškrab maternice. Možnou terapiou je hovorovo „totálna operácia“. Zvyšky tumorov, ktoré po nej ostali, sa môžu zmenšiť radiačnou terapiou, chemoterapia však bola doteraz len málo úspešná. Pri včasnom zistení je prognóza veľmi dobrá. Vyskytuje sa najčastejšie vo veku nad 50. rokov. Riziko vzniku je mierne zvýšené u žien, ktoré začali veľmi skoro menštruovať a mali neskorú menopauzu, u žien sterilných a po dlhodobom podávaní estrogénových hormónov. Rizikovým faktorom je aj fajčenie. Karcinóm tela maternice tvorí v gynekologickej oblasti približne 13 % všetkých karcinómov. Karcinóm tela maternice je v priemere častejší než karcinóm krčka maternice. Zvýšené riziko ochorenia bolo pozorované pri nadmernej telesnej hmotnosti, pri vysokom krvnom tlaku, cukrovke a pri neplodnosti. Súvislosť medzi rizikom ochorenia však v tomto prípade nie je tak jednoznačná ako spojitosť medzi vznikom rakoviny pľúc spôsobenej fajčením cigariet. Podľa štádia tumoru, ktoré možno veľmi dobre posúdiť počas operácie, prichádza v niektorých prípadoch dodatočne do úvahy pooperačné ožarovanie.
Tvorí 3 percentá z celkového počtu nádorových ochorení. Má stúpajúcu incidenciu. Postihnutí sú tiež až 3-krát častejšie muži ako ženy. Silní fajčiari ochorejú až l0-krát častejšie ako nefajčiari. Nepriaznivý účinok fajčenia na obličky a močový mechúr je spôsobený škodlivými látkami v cigaretovom dyme s karcinogénnymi účinkami, napr. naftylamín, ktoré prechádzajú do krvi, koncentrujú sa v obličkách a sú vylučované močom.
