Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice

1

Úvod

1.1

Zadanie úlohy

Územný plán sídelného útvaru Trenčianske Teplice bol objednaný Oddelením výstavby mesta Trenčianske Teplice na základe výsledkov verejnej súťaže na výber spracovateľa, potvrdený zmluvou o dielo č. 98 / 023.

1.2

Dôvody obstarania

Dôvodom obstarania územného plánu SÚ Trenčianske Teplice bola absencia územnoplánovacej dokumentácie celomestského ako i lokálneho charakteru. Do začatia prác na ÚPN SÚ boli na riešené územie spracované tieto územnoplánovacie podklady a dokumentácie: !" ÚHZ pre ÚPN – SÚ Trenčianske Teplice 1996 !" Regulatívy vybraných častí mesta Trenčianske Teplice 1993 !" Urbanistická ekonómia funkčného využitia pôd 1995 !" ÚŠ IBV Červené kopanice 1991 !" Štúdia rozmiestnenia a intenzifikácia bytovej výstavby vo vybraných sídlach okresu 1983 !" Štúdia Trenčiansko-teplickej kotliny 1991 !" SÚP kúpeľného miesta Trenčianske Teplice 1971 – 3 výkresy !" IBV Červené kopanice – IG prieskum 1994 !" ÚHZ Trenčianske Teplice 1986 !" Vytýčenie k. ú. Trenčianske Teplice – Omšenie !" Trenčianske Teplice – prieskumy a rozbory 1985 !" Plán rozvoja dopravného systému Trenčianske Teplice 1979 !" Vyhodnotenie jestvujúcej ÚPD 1995 !" ÚŠ – Tržnica a autobusová zastávka 1994 !" Koncepcia tvorby a ochrany životného prostredia okresu Trenčín 1987 !" IBV Červené kopanice – komunikácie a chodníky !" Urbanisticko-architektonické riešenie – Pešia zóna, 1995 !" ÚPN SÚ Trenčianske Teplice – koncept riešenia, 1989 !" ÚPN Z vnútorného kúpeľného územia koncept riešenia 1989 !" ÚPN Z Kamenica koncept riešenia 1989 !" ÚPN Z Baračka koncept riešenia 1989 Do riešenia boli zahrnuté všetky schválené zámery výstavby na území mesta, ktoré majú vydané Územné rozhodnutie, príp. Stavebné povolenie.

1.3

Vymedzenie územia

Riešené územie je vymedzené katastrálnym územím mesta Trenčianske Teplice, ktoré sa skladá z dvoch častí – Katastrálne územie mesta Trenčianske Teplice a katastrálne územie Baračka. Riešené územie susedí na východe s katastrálnym územím Trenčianskej Teplej, na juhu s katastrálnym územím mesta Trenčín ( Opatovej ), na západe s katastrálnym územím obce Omšenie a na severe s katastrálnym územím Novej Dubnice.

1.4

Základné údaje o riešenom území Základné údaje o riešenom území uvádzame v nasledujúcej tabuľke:

1

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice Tabuľka 1 Základné údaje k 1.1.1997 Druh pozemku

Výmera v ha

orná pôda chmeľnica vinica záhrada ovocný sad trvalý trávny porast poľnoh. pôda lesný pozemok vodná plocha zastavaná plocha ostatná plocha celková výmera

73,05 0,00 0,00 44,94 1,41 137,31 256,71 655,81 4,03 41,83 87,34 1045,72

1.5

Percentuálne zastúpenie z poľnoh. pôdy 28,5 0,0 0,0 17,5 0,5 53,5 100,0

z celkovej výmery

24,5 62,7 0,4 4,0 8,4 100,0

Postup a spôsob spracovania

Obstarávateľ zadal spracovanie ÚPN SÚ Trenčianske Teplice na základe požiadavky na formálnu a obsahovú stránku, ktorá bola daná v súťažných podmienkach verejnej súťaže, v nasledovnej skladbe: TEXTOVÁ ČASŤ: Úvod Základná urbanistická koncepcia Demografia Občianska vybavenosť Rekreácia a turizmus (cestovný ruch) Ochrana prírody a krajiny Pamiatková starostlivosť Životné prostredie Výroba Doprava Technická infraštruktúra Pôdny fond a jeho súčasti Regulatívy územného rozvoja TABUĽKOVÁ ČASŤ v členení podľa textovej časti GRAFICKÁ ČASŤ Návrh širších vzťahov M 1:10 000 Komplexný urbanistický návrh M 1: 5.000 Návrh riešenia dopravy M 1: 5.000 Návrh riešenia technického vybavenia M 1: 5.000 Funkčná a priestorová regulácia M 1: 3.000 Miestny územný systém ekologickej stability M 1: 10.000 Vyhodnotenie záberov PPF M 1: 5.000

2

Základná urbanistická koncepcia

2.1

Širšie územné vzťahy

Postavenie mesta Trenčianske Teplice v rámci širších vzťahov, t.j. v rámci územia kraja a Slovenskej republiky, určuje Koncepcia územného rozvoja Slovenska – II. návrh (AUREX, 1997) vypracovaná na základe uznesenia vlády SR č.985 z 22.12.1992, ktorá je v súlade s platnou legislatívou (zákonom č.50/76 Zb. v znení neskorších predpisov) “územno-

2


technickým podkladom, ktorý vytvára základné predpoklady pre usmerňovanie rozvoja všetkých aktivít s územno-priestorovými prejavmi, relevantnými pre celoštátnu úroveň”. Koncepcia územného rozvoja Slovenska naznačuje priestorové súvislosti činností nadregionálneho, celoštátneho a nadštátneho významu, zohľadňuje doteraz vypracované relevantné koncepcie a plány jednotlivých rezortov, ktoré boli schválené NR SR alebo vládou SR, ako aj uvažované rozvojové koncepcie a niektoré teoretické a výskumné podklady. Vychádzajúc z hodnotení sídelných väzieb boli v rámci sídelnej makroštruktúry Slovenska vytipované ťažiská osídlenia (vyššie sídelné zoskupenia) ako priestorovo-plošné sídelné systémy tvorené sieťou vzájomných vzťahov jednotlivých miest a obcí rôznej veľkosti vrátane priľahlých vidieckych obcí a vidieckeho priestoru pri využívaní a spolupodieľaní sa na aglomeračných výhodách. V rámci 6 ťažísk osídlenia celoštátneho až medzinárodného významu, vytipovaných v rámci SR, je aj trenčianske ťažisko osídlenia s centrom Trenčín, tvorené okresmi Trenčín, Ilava a Nové Mesto n/Váhom. Sídelnú kostru Trenčianskeho kraja charakterizuje KURS II ako dvojosovú, nakoľko sa na jeho území (a prakticky na území mesta Trenčín) pretínajú 2 dôležité smery sídelných rozvojových osí, a to: !" Považská sídelná rozvojová os preväzujúca sliezsku a viedenskú aglomeráciu (Bratislava – Trnava a cez Považie na Žilinu), !" Ponitrianska sídelná rozvojová os (Trenčín - Bánovce n/Bebravou – Topoľčany Nitra – Nové Zámky - Komárno). Rozvojové osi sídelného systému sú nadregionálneho významu a vytvárajú predpoklady prepojenia na sídelné systémy susediacich štátov. KURS II odporúča podporovať rozvoj sídelných väzieb radiálne od centra Trenčín v smere všetkých sídelných osí.

2.1.1

Požiadavky na rozvoj mesta vyplývajúce z KURS – II. návrh

Z hľadiska jednotlivých funkcií územia stanovuje KURS –II rámec pre riešenie ÚPD VÚC krajov, resp. regiónov Slovenska, a to najmä vymedzením tých zákonných opatrení (zákonov, vyhlášok, nariadení vlády a ministerstiev), ktoré samotná koncepcia zohľadnila a ktoré je potrebné zohľadniť aj v ÚPD VÚC, ale aj stanovením konkrétnych prvkov územia, ktoré je v súvislosti s tým potrebné rešpektovať v súlade s uvedenými opatreniami (Zásady pre realizáciu územného rozvoja Slovenska). V súlade s tým, koncept riešenia ÚPN SÚ Trenčianske Teplice rešpektoval a pri riešení organizácie územia zohľadnil rozvojové zámery, ale aj ochranné opatrenia zo Zásad pre realizáciu územného rozvoja Slovenska, predovšetkým však zámery a opatrenia týkajúce sa priamo mesta Trenčianske Teplice, a to: Vyhlásené chránené vodohospodárske oblasti !" Strážovské vrchy Ochranné pásma prírodných liečivých a minerálnych vôd !" Trenčianske Teplice Zámery koncepcie vodohospodárskej politiky SR v oblasti úpravy a revitalizáciu tokov, znižovania povodňových rizík, zvyšovania využitia hydroenergetického potenciálu a zabezpečenia vody pre hospodárske potreby !" revitalizácia vybraných úsekov Váhu Zámery koncepcie vodohospodárskej politiky SR v oblasti zásobovania vodou z verejných vodovodov !" pre vzdialenejšie obdobie po r.2005 uvažovať s postupnou realizáciou !" rozšírenia zdrojov vody zo Žitného ostrova pre oblasti Stredného Považia Zámery koncepcie vodohospodárskej politiky SR v oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd !" postupne realizovať ČOV pre sídla bez ČOV Dopravné koridory SR 3


!" Dopravné koridory najvyššieho významu: !" koridor č.4 – západný (ako súčasť multimodálnych koridorov č.V/a a VI, dopravný a dopravno-urbanistický koridor Bratislava – Trenčín – Žilina – Čadca – Svrčinovec/Skalité, v rámci neho: diaľnica Bratislava – Žilina – Svrčinovec – Skalité, VRT Bratislava – Žilina – Poľsko, modernizovaná železnica Bratislava – Žilina – Poľsko/ČR, vodná cesta Leopoldov – Žilina – št. hranica) !" Dopravné koridory celoslovenského a nadregionálneho významu !" koridor č.6 – stredný západo - stredojužný (dopravný a dopravno-urbanistický koridor Trenčín – Prievidza…, v rámci neho: cesta Drietoma / Horné Sŕnie – Trenčín – Prievidza…) !" Transformačné dopravné uzly celoštátneho a regionálneho významu !" uzol Trenčín s transformačnou funkciou pre dopravu: A. diaľničnú B. vysokorýchlostnú a modernizovanú železničnú C. vodnú D. regionálny terminál kombinovanej dopravy (RTKD), prípadne MTKD !" Navrhované pozemné komunikácie nadradeného cestného systému v členení podľa dopravných koridorov !" Diaľnice D1: hranica ČR/SR – Drietoma – Trenčín – Beluša – Hričovské Podhradie – Žilina…), D61: hranica RR/SR – Bratislava – Trenčín – Beluša) !" Cesty I.triedy s úsekmi rýchlostných komunikácií Stredný západo - stredojužný koridor: cesta I/50 Trenčín – Bánovce n/Bebravou – Prievidza…) !" Návrh nadradenej siete železničných tratí ŽSR Vysokorýchlostné železničné trate: Sever-juh: PR (Bielsko Biala) – Žilina – Trenčín – Bratislava – RR (Viedeň), Modernizované železničné trate: Bratislava – Púchov (traťová rýchlosť 160 km/hod.) !" Vodné cesty a zariadenia vodnej dopravy Medzinárodná vodná cesta Váh E 81 v úseku Komárno – Žilina s prepojením na Odru, Prístav Trenčín !" Sieť a zariadenia kombinovanej dopravy Terminál kombinovanej dopravy vnútroštátneho významu: Trenčianska Teplá Ako verejnoprospešné stavby pre zabezpečenie územného rozvoja Slovenska v súlade s KURS II, ktoré sa čiastočne dotýkajú územia mesta Trenčianske Teplice, boli vymedzené: !" diaľnica/cesta D1 hranica ČR/SR – Drietoma – Trenčín, !" výstavba VRT v severojužnom prepojení Bratislava – Trenčín – Žilina…, !" modernizácia hlavnej železničnej trate zaradenej do európskych multimodálnych koridorov Bratislava – Púchov, !" integrovaný systém prímestskej dopravy osôb v aglomerácii Trenčín – Dubnica – Ilava, !" splavnenie Váhu v úseku Komárno – Žilina vrátane súbežnej výstavby prístavov (Trenčín), !" revitalizácia vybraných úsekov Váhu, !" rozšírenie zdrojov vody zo Žitného ostrova pre oblasť stredného Považia, 4


2.1.2

Požiadavky na rozvoj mesta vyplývajúce z ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja

Z celoeurópskeho hľadiska sa Trenčiansky kraj nachádza v pásme dostupnosti koncentrovaných trhov od 60 do 80 mil. obyvateľov a v 5-stupňovej škále hodnotenia regiónov je na druhom mieste. Medzi preferovanými lokalizačnými faktormi je na prvom mieste faktor dopravnej dostupnosti, čo dáva Trenčianskemu kraju už v súčasnosti vysoký stupeň ekonomickej atraktivity. Stupeň ekonomickej atraktivity kraja perspektívne vzrastie, vzhľadom jeho polohu a navrhované trasovanie európskych dopravných koridoroch, koncipovaných Konferenciou ministrov dopráv (Kréta, 1994). Sú to tieto koridory: !" dopravný koridor č. 5 (Terst - Bratislava - Žilina - Košice - Užhorod - Ľvov) !" dopravný koridor č. 4 (Gdaňsk – Poznaň – Lodž - Bratislava). Okrem tejto priamej polohy na európskych dopravných koridoroch je ekonomicky atraktívne napojenie na: !" dopravný koridor č. 4 (Berlín – Praha – Bratislava – Budapešť - Istanbul, resp. Atény) !" dopravné koridory navrhované SRN (alternatíva) !" (Amsterdam – Kolín – Norimberk – Viedeň - Bratislava v pokračovaní na Košice a hranicu SR/Ukrajina) !" (Paríž – Mníchov – Salzburg – Viedeň - Bratislava s pokračovaním na Košice a hranicu SR/Ukrajina) !" dopravný koridor č. 7 - vodná cesta Dunaj (transkontinentálna vodná cesta Rýn Mohan - Dunaj), ktorá umožňuje realizáciou Vážskej vodnej cesty a priamy kontakt s daným koridorom. Spojením uvedených exogénnych faktorov s vnútornými rozvojovými faktormi, z ktorých najväčšiu váhu má vytvorený priemyselný a výskumný potenciál i relatívne vysoký stupeň kvalifikácie humánnych zdrojov, Trenčiansky kraj z hľadiska interregionálnych vzťahov v rámci SR sa zaraďuje medzi regióny s možnosťou rýchlej adaptácie na trhové podmienky a bude patriť medzi tzv. zdrojové regióny. V širších interregionálnych vzťahoch je potrebné perspektívne počítať s tým, že dynamizujúcim faktorom bude dostupnosť mestského regiónu Viedeň – Bratislava - (Györ), ktorý je v nadradenej európskej sídelnej sieti zaraďovaný podľa celoeurópskych koncepcií medzi „centrá internacionálneho významu“ sústreďujúce najvýznamnejší výrobný, výskumný a finančný potenciál v európskej mierke. Okrem pozitívnych dôsledkov môže však poloha Trenčianskeho kraja so sebou niesť aj niektoré negatívne tendencie. Prvou z nich je reálna možnosť odčerpávania kvalifikovaných pracovných síl mestským regiónom Viedeň – Bratislava - (Györ), resp. dobre dostupným jadrom ekonomickej aktivity Európy, ktoré sa súčasne vyznačuje vysokým stupňom demografickej depresie a relatívne rýchlym znižovaním počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Riešením je jedine zrýchlenie tempa adaptácie hospodárskej základne kraja (a najmä mesta Trenčín) podporou vybraných rozvojových projektov a vytváraním rovnocenných životných podmienok -atraktívne pracovné príležitosti, bývanie a komplexná vybavenosť územia. Druhou nezanedbateľnou skutočnosťou je poloha kraja na priesečníku priestorov demografickej depresie a demografickej aktivity. S rastom atraktivity kraja je nutné reálne uvažovať s tým, že sa stane imigračným územím, aj keď s nižšou atraktivitou ako Bratislavský kraj, resp. mestský región Viedeň – Bratislava (Györ). Poloha Trenčianskeho kraja ako hraničného územia SR si teda vyžaduje riešenie širších medzinárodných súvislostí. Ťažisko osídlenia kraja je ťažiskom osídlenia pozdĺž považskej sídelnej rozvojovej osi, ktorá spája viedenskú a sliezsku aglomeráciu (obe európskeho významu), a cez ktorú sú tieto ťažiská prepojené s moravskými ťažiskami osídlenia v Českej republike. V záujme vytvorenia cezhraničnej sídelnej spolupráce považuje návrh ÚPN VÚC za potrebné zlaďovať územnoplánovaciu dokumentáciu, ako aj iné

5


koncepčné rozvojové koncepcie Trenčianskeho kraja (vrátane rozvojových koncepcií a územných plánov jednotlivých miest a obcí) s dotknutými regiónmi ČR. V rámci návrhu ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja boli na základe urbanistických súvislostí a intenzity vzájomných vzťahov vymedzené priestorové štruktúry a v rámci nich jadro osídlenia kraja nasledovne: Centrom jadra osídlenia je mesto Trenčín v administratívnych hraniciach, Zamarovce, Soblahov, Veľké Bierovce, Trenčianska Turná, Opatovce, Kostolná - Záriečie, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Nemšová, Skalka nad Váhom, Dubnica nad Váhom. Mesto Trenčín, ako centrum jadra osídlenia bude mať dominantné postavenie. Bude aj významným administratívno-správnym centrom novovytvoreného Trenčianskeho kraja, kultúrno-spoločenským, vzdelávacím (sídlo novovzniknutej univerzity), výstavno – nákupno obchodným, hospodársko - ekonomickým a športovým centrom. Na území kraja sa v návrhovom období bude formovať jediné centrum nadregionálneho významu Trenčín, pričom sa predpokladá, že vo výhľadovom období sa bude formovať ako centrum celoštátneho významu a v rámci neho aj ako centrum: !" Administratívno - správne Trenčianskeho kraja, !" kultúrno-spoločenské , !" vzdelávacie (sídlo novovzniknutej univerzity), !" výstavno – nákupno - obchodné, !" hospodársko-ekonomické, !" športu, !" cestovného ruchu, !" a tiež ako významný dopravný uzol. Z hľadiska širších vzťahov mesta Trenčín (v súvislosti s formovaním vyššej sídelnej jednotky – aglomerácie) uvažuje ÚPN VÚC okrem iných s : !" centrami regionálneho významu Ilava a Dubnica nad Váhom, !" centrom osídlenia subregionálneho významu s možnosťou plnenia niektorých regionálnych funkcií Trenčianske Teplice, pričom sa predpokladá, že vo výhľadovom období sa bude formovať ako špecifické centrum celoštátneho významu v oblasti kúpeľníctva, !" centrami subregionálneho významu Nemšová, Nová Dubnica, Trenčianska Teplá. !" centrami lokálneho významu zabezpečujúcimi komplexné základné vybavenie pre obyvateľov bezprostredného zázemia, a to okrem iných Drietoma, Trenčianska Turná a Trenčianske Stankovce, !" sídelnými rozvojovými osami, a to: !" nosnou Považskou sídelnou rozvojovou osou sídelného systému, preväzujúcou Viedenskú a Sliezsku aglomeráciu (Bratislava - Trnava - Nové Mesto n/Váhom - Trenčín - Dubnica n/Váhom - Ilava - Púchov - Považská Bystrica – Žilina), !" Ponitrianskou sídelnou rozvojovou osou, prepájajúcou Považskú sídelnú rozvojovú os a Hornonitriansku sídelnú rozvojovú os v smere Trenčín Bánovce nad Bebravou - Topoľčany ďalej na Nitru – Komárno. Na základe hodnotenia sídelných väzieb sú v rámci návrhu ÚPN VÚC v sídelnej štruktúre Trenčianskeho kraja vytypované ťažiská osídlenia ako priestorovo-plošné sídelné systémy, ktoré sú tvorené sieťou vzájomných vzťahov jednotlivých miest, vidieckych obcí a vidieckeho priestoru. Z hľadiska mesta Trenčianske Teplice je dôležité ťažisko osídlenia celoštátneho až medzinárodného významu okolo krajského centra Trenčín a okresných sídiel Nové Mesto n/ Váhom, Dubnica n/ Váhom a Ilava so silnými vzájomnými väzbami týchto významných hospodársko - sídelných centier. Územie tohto ťažiska osídlenia je priestorovo vymedzené v nasledovnej štruktúre: Košeca, Ilava, Dubnica n/ Váhom, Nová Dubnica, Nemšová, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Trenčín, Skalka n/ Váhom, Soblahov, Mníchova Lehota, Trenčianska Turná, Trenčianske Stankovce, Drietoma, Chocholná - Velčice, Opatovce, Veľké Bierovce, Adamovské Kochanovce, Melčice - Lieskové, Krivosúd 6


Bodovka, Štvrtok, Bošáca, Beckov, Moravské Lieskové, Dolné Sŕnie, Trenčianske Bohuslavice, Nové Mesto n/ Váhom, Kočovce, Považany, Potvorice, Brunovce, Horná Streda, Modrovka, Pobedim, Podolie, Častkovce a Čachtice Návrh ÚPN VÚC uvažuje s vytváraním a dobudovaním systémových centier osídlenia na území kraja, s cieľom vytvoriť sieť konkurencieschopných sídiel tak, aby sa čo najefektívnejšie využil existujúci sídelný potenciál a založená dopravná a technická infraštruktúra. Z hľadiska demografických prognóz uvažuje ÚPN VÚC v návrhovom období (do r.2015) s dvoma variantmi vývoja, ktoré sú popísané v kapitole Obyvateľstvo.

2.2

Koncepcia územného rozvoja mesta

2.2.1

Urbanistický vývoj sídla

Poloha osídlenia v meste sa počas histórie menila. Kým v praveku bolo situované vo väčšej vzdialenosti od termálnych prameňov, v stredoveku sa vytvára osídlenie v blízkosti prameňov. Táto skutočnosť súvisí s využitím liečivých účinkov termálnych vôd. Sústreďujú sa tu stavby súvisiace s kúpeľníctvom. Stred sídla tvorilo námestie, okolo neho boli stavby priamo súvisiace s kúpeľnou prevádzkou – bazény, ubytovacie zariadenia, hostinec. Námestiu dominoval kostol. Postupne sa zástavba rozširovala pozdĺž krajinskej cesty juhozápadným a východným smerom a pozdĺž cesty na Omšenie. Sedliacke domy mali aj ubytovaciu funkciu – poskytovali ubytovanie a stravovanie kúpeľným hosťom. Štruktúra sídla sa zmenila, keď priebežná doprava začala príliš obťažovať kúpeľný život. Vznikla spojka („obchvat“) od Skalky priamo na Machnáč. Do konca 19.storočia sa rozšírila zástavba pozdĺž tejto novej ulice. Východným smerom sa zástavba nerozširovala, vznikol tu rozsiahly anglický park. Na jeho severnom okraji za potokom Teplička vznikli na prelome 19.storočia a začiatkom 20.storočia vily. Do 2.svetovej vojny dochádza k intenzifikácii zástavby v údolnej nive Tepličky a začína sa výstavba rodinných domov aj na južnej stráni Dedovca, pozdĺž Machnáčskej cesty a západným smerom pozdĺž potoka a cesty na Trenčiansku Teplú. K radikálnym zmenám dochádza v 60. a 70. rokoch. Bola prevedená rozsiahla asanácia v kúpeľnom strede na území vymedzenom Hlavným námestím, potokom Teplička a hlavnou ulicou. Bola zmenená pôvodná parcelácia a vznikli tri výrazné monobloky, ktoré mierkou výrazne zasiahli do vzhľadu mesta – LD Krym, LD Pax a hotel Slovakia. V západnej časti sídelného útvaru bola asanovaná celá štvrť rodinných a sedliackych domov medzi cestou na Trenčiansku Teplú a úpätím Čvirigovca. Na tomto území postupne vznikla nová zástavba obytných domov – západná obytná zóna SNP, kam boli presídlení obyvatelia z centra mesta a prisťahovalo sa aj nové obyvateľstvo. V 70.rokoch bola asanovaná aj zástavba južne od hlavnej ulice a zástavba pod mestským úradom. Tie objekty, ktoré na tomto území ešte zostali, boli vzhľadom na pripravovanú asanáciu postupne zdevastované.

2.2.2

Koncepcia územného rozvoja mesta

Koncepcia územného rozvoja mesta sa odvíja od súčasného funkčno prevádzkového fungovania mesta. Mesto Trenčianske Teplice má dve dominantné funkcie: !" Kúpeľná funkcia. !" Obytná – mestská funkcia, Tieto dve funkcie podmienili aj priestorový vývoj mesta. Vznikla zástavba, ktorú možno nazvať dvojpólovou. Jeden pól je tvorený klasickou obytnou mestskou zástavbou a druhý pól sú kúpele, s ich charakteristickou zástavbou a kúpeľným parkom. Každý z pólov má svoje centrum, jadro a zázemie. Rast a vývoj týchto častí sa deje prostredníctvom osí, ktoré tvoria: !" os mestského pólu = potok Teplička, !" os kúpeľného pólu = komunikácia III / 5161.

7


Dnešnú urbanistickú kostru mesta tvorí jedna hlavná kompozičná os, ktorá v zásade sleduje tok potoka Teplička a vedľajšia os, ktorá z kompozičného jadra mesta vychádza južným smerom. Hlavná kompozičná os je priestorovo zaústená v urbanizačnom jadre, ktoré predstavujú kompaktné územie mestského a kúpeľného centra s hierarchicky vyšším stupňom centrálnej vybavenosti. Urbanizačné jadro má svoju obmedzenú priestorovú kapacitu, preto sa pri raste mesta niektoré funkcie z neho vysúvajú. Tento proces rastu sa realizuje väčšinou prostredníctvom líniových priestorov, ktoré súčasne tvoria kompozičné osi sídla a často preberajú na seba aj funkciu dopravných radiál mesta. Tým sa priestorovo zväčšuje centrum mesta. Zjednodušene vyjadrujeme dvojpólovosť mesta nasledovnou schémou:

Mesto

Kúpele V prieniku oboch pólov vzniká opäť dvojpólové centrum, ktoré tvorí centrum mestskej časti a centrum kúpeľnej časti. Medzi centrami vznikla prechodná zóna, ktorej funkcie sú tak mestské, ako aj kúpeľné. Táto zóna poskytuje priestorovú rezervu pre budúci rast centra mesta a kúpeľov. V súčasnosti sú v meste priestorovo zastúpené obe funkcie – obytná a kúpeľná takmer rovnako, i keď z hľadiska priorít je jednoznačne prioritou kúpeľná funkcia. Aj z historického vývoja vyplýva, že „kúpele zrodili mesto“. Pre ďalší rozvoj mesta je prosperita kúpeľov nevyhnutnosťou, preto aj hlavnou myšlienkou územného rozvoja celého mesta musí byť vytvorenie esteticky príťažlivého a zdravého prostredia pre kúpeľných hostí. Prioritou v územnom pláne je: !" zachovanie prírodného prostredia kúpeľov, !" rozšírenie kúpeľného parku smerom k vodnej nádrži Baračka, !" rekonštrukcia a dostavba centier – kúpeľov a mesta. !" Výstavba rezidenčných zón mesta, Koncepcia územného plánu je navrhnutá tak, aby zachovala doterajší funkčno – priestorový vývoj mesta a kúpeľov. Územný plán definuje jednotlivé funkčné využitie urbanistických blokov a navrhuje nové rozvojové lokality tak, aby podporil kúpeľnú funkciu a tým následne rozvinul aj obytnú funkciu. Dôležitým zázemím kúpeľov je samotné mestské prostredie, ktoré v Trenčianskych Tepliciach zatiaľ chýba. Je dôležité vystavať pekné a funkčné centrum mesta a centrum kúpeľov, ktoré poskytnú reprezentačnú obchodnú obslužnú vybavenosť návštevníkom a obyvateľom mesta. Zachovaniu vysokého podielu zelene pomôže navrhovaná intenzita využitia jednotlivých pozemkov pre výstavbu, s nízkym podielom zastavaných plôch pozemku.

8


2.2.2.1

Zachovanie prírodného prostredia kúpeľov

Koncepcia zachovania prírodného prostredia je popísaná v kapitole Ochrana prírody a krajiny a v kapitole Miestny územný systém ekologickej stability. V zastavanom území sídla podporujeme realizáciu revitalizácie prírodného prostredia a zelene navrhovaným nízkym koeficientom zastavanosti pozemkov a vysokým podielom zelene. K revitalizácií významne prispeje rekultivácia skládky TKO, s ktorou je potrebné začať v blízkej budúcnosti. Skládka sa bude rekultivovať podľa vypracovaného Projektu rekultivácie ( Babáčová 1996 ).

2.2.2.2

Rozšírenie kúpeľného parku

Rozšírenie kúpeľného parku smerom k vodnej nádrži Baračka je potrebné vzhľadom na to, že kúpeľný park doteraz nie je v tomto smere ukončený. Návrh územného plánu predpokladá, že sa kúpele budú stále viac využívať aj zdravými ľuďmi na rekreáciu a regeneráciu organizmu, preto je dôležité priame prepojenie kúpeľného parku s rekreačným zázemím kúpeľov. Vodná nádrž Baračka bude v budúcnosti plniť rekreačnú funkciu. Navrhujeme preto vylúčiť z územia pod vodnou nádržou poľnohospodársku výrobu a vybudovať tu parkovú zeleň s plochami rekreačného športu, napr. tréningové golfové ihrisko. Golfové ihrisko musí však spĺňať dve podmienky: !" Údržba trávnika a zelene bude prísne ekologická, t.j. vylúči sa hnojenie pesticídmi a inými látkami znečisťujúcimi životné prostredie. !" Prevádzka a údržba nesmie byť v rozpore s režimom 2. ochranného pásma zdrojov pitnej vody. Lokalita sa nachádza mimo katastrálneho územia mesta Trenčianske Teplice, patrí do katastrálneho územia obce Omšenie. Napriek tomu, že je mimo nami riešeného územia, priestorovo veľmi úzko s ním súvisí. Cez tréningové golfové ihrisko bude prechádzať hlavná pešia prechádzková trasa z kúpeľného parku na priehradu. Golfové ihrisko bude vybavené kvalitnou parkovou zeleňou a plochami pre šport a rekreáciu, ktoré budú atraktívne dopĺňať vybavenosť kúpeľov a mesta. Pešiu prechádzkovú trasu cez park navrhujeme predĺžiť popri toku Tepličky cez areál golfu k VN Baračka, kde sa voľne napojí na existujúce turistické chodníky a na územie okolo vodnej nádrže Baračka, kde perspektívne vznikne atraktívny rekreačný priestor. Okrem výstavby tréningového golfového ihriska navrhujeme zrušiť existujúce záhradníctvo a premiestniť ho na západný okraj mesta a na jeho mieste dobudovať klasický kúpeľný park s oranžériou. Budovu záhradníctva navrhujeme zrekonštruovať a využiť ako kaviareň, reštauráciu, predaj kvetín a suvenírov. Všetky ostatné plochy medzi kúpeľným parkom a vodnou nádržou je potrebné upraviť tak, aby mohli byť súčasťou novonavrhovaného rozšírenia parku. Navrhujeme prekategorizovať plochy z pôvodnej funkcie záhrad na rekreačno – športovú vybavenosť, ktorá bude obsahovať také športovo rekreačné zariadenia, ktoré budú slúžiť ako doplnkové pre kúpeľných hostí a návštevníkov mesta ( tenisové kurty, kolky a pod. ). Na realizáciu tohto zámeru je potrebné vypracovať a schváliť územný plán zóny a projekty sadových úprav.

2.2.2.3

Rekonštrukcia a dostavba centra

Mesto Trenčianske Teplice má podľa vyššie uvedenej analýzy dve centrá: !" Centrum mesta !" centrum kúpeľov. Prioritou mesta a kúpeľov je sanácia najexponovanejších kompozično prevádzkových súborov, ktoré vytvárajú kompozičné a funkčno – prevádzkové jadro mesta a kúpeľov. Do centra zahrňujeme tieto zóny: !" Zóna Stred, !" Zóna Termál,

9


!" Zóna Amadeus. Aj tu sa prejavuje dvojpólovosť prevádzky a funkcie mesta. Napriek tomu, že vo funkcií mesta a kúpeľov sú obe centrá veľmi potrebné, ani jedno z nich nie je stavebne ani funkčne dokončené. Z hľadiska spôsobu zástavby je v meste taktiež charakteristická dvojpólovosť : !" Centrum mesta bolo založené ako kompaktná bloková mestská zástavba, !" Centrum kúpeľov a celá výstavba kúpeľov bola v 19. a 20. storočí založená na solitérnej architektúre. Z tohto vyplýva aj spôsob zástavby preferovaný v jednotlivých častiach mesta a kúpeľov v budúcnosti. V súčasnosti je centrum mesta a taktiež centrum kúpeľov v nekompletnom stave. Počas minulých rokov sa tu prejavili rôzne urbanistické koncepcie zástavby, mnohé sa začali realizovať, avšak žiadna z nich nebola ukončená. Výsledkom je torzo mestského centra, s voľným vybúraným „parkoviskom“ a trhom. Priestor stále čaká na kvalitnú výstavbu mestského centra, ktoré chýba nielen obyvateľom, ale aj kúpeľným hosťom. Podobná situácia je aj v kúpeľnom centre, ktoré nadväzuje na mestské centrum. Realizácia troch veľkých solitérnych objektov – hotel Slovakia ( teraz Slovakia ), liečebný dom Krym a obchodný dom Termál – vznikli na podklade územného plánu, ktorý nahrádzal kompaktnú starú blokovú zástavbu solitérnymi objektmi. Tým sa čiastočne rozbil centrálny priestor nástupu do kúpeľov. Nakoľko sa realizovala iba časť uvedeného územného plánu, v priestore ostala aj stará bloková zástavba. V súčasnosti je potrebné oba celky zladiť a vytvoriť z nich centrum. Bolo by chybou snažiť sa vývoj vrátiť späť a začať zo solitérnych objektov budovať kompaktnú zástavbu.

Zóna Stred Urbanizačné jadro tvorí v meste predovšetkým územie centrálnej mestskej zóny, ktorá je ohraničená ulicami – Nádražná, gen. M. R. Štefánika, Hurbanova, Bagarova, Jesenského, Hviezdoslavova. Centrálna mestská zóna je v súčasnosti priestorovo zdevastovaná v časti, ktorá má saturovať pre mesto všetky centrálne mestské funkcie. Ide o územie medzi ulicami Nádražná a gen. M.R. Štefánika. Urbanizačné jadro mesta v súčasnosti nemôže plniť svoje prirodzené mestské funkcie a jeho priestorové stvárnenie je neprimerané hierarchickej úrovni územia mesta. Návrh urbanisticko – architektonického riešenia centra mesta je premietnutý v grafickej prílohe ako Zóna Stred. Navrhujeme revitalizáciu lokality prostredníctvom výstavby nových polyfunkčných objektov a jasného usporiadania jednotlivých funkčných a priestorových celkov stredu mesta. Navrhujeme v prvej etape zorganizovať plochy autobusovej stanice, včítane budovy stanice. Ostatné plochy navrhujeme využiť pre centrálne mestské funkcie. Výstavba bude v zásade pozostávať z dvoch kompaktných blokov s maximálnou podlažnosťou 3 nadzemné podlažia a podkrovie. V parteri objektov navrhujeme umiestniť obchody a služby, ktoré budú zodpovedať exponovanej polohe centra mesta. Dôležitým prvkom nových budov bude zasunutý parter ( cca 2 metre ), čím sa pred obchodnou vybavenosťou vytvorí zhora krytý koridor, poskytujúci vyšší komfort pre zákazníkov aj v nepriaznivom počasí. Vo vnútrobloku objektov susediacich s budovou bývalého Mestského úradu navrhujeme v 1. NP obchodnú vybavenosť s dvomi navzájom prepojenými pasážami.. V 1. PP navrhujeme výstavbu hromadnej garáže, ktorá bude slúžiť obyvateľom zóny. Stredom zóny prechádza pešia trasa nadväzujúca na existujúce dve hlavné pešie trasy v meste, a to existujúcu pešiu zónu a promenádu pozdĺž potoka Teplička. Trasa ďalej nadväzuje na pešiu zónu sídliska. Nová výstavba v zóne Stred je podmienená spracovaním a schválením územného plánu zóny v mierke 1:500.

10


Zóna Termál Zóna Termál je ohraničená ulicami T. G. Masaryka, Partizánska, Hurbanova a parčíkom pred Atlantisom. Táto zóna plní v súčasnosti niekoľko funkcií, ktoré sa členia na typicky mestské funkcie a na typicky kúpeľné. Časť tohto územia tvorí tzv. prechodná zóna, v ktorej sa prelínajú funkcie mestské s doplnkovými funkciami kúpeľov. Špecifický charakter tejto zóny si vyžaduje aj adekvátne urbanisticko – architektonické stvárnenie prostredia. Zóna Termál je ako súčasť kúpeľného miesta z kompozičného hľadiska do značnej miery determinovaná prioritným funkčným využitím centra kúpeľov. Zástavba je tvorená väčšinou solitérnymi objektmi, ktoré sú osadené v kvalitnej parkovej zeleni. Dopĺňa ich torzo historickej kompaktnej blokovej zástavby, ktorá však v minulosti bola skôr centrom mesta ako kúpeľov. Kúpele boli v predchádzajúcich dvoch storočiach zakladané ako solitérne objekty hotelov, liečebných domov a penziónov v zeleni. Týmto spôsobom vzniklo veľmi atraktívne prostredie kúpeľov, ktoré je príťažlivé pre kúpeľných hostí a návštevníkov mesta. Pôvodná zástavba kompaktného bloku historických budov ( okolo Štefánie ) bola pri výstavbe obchodného domu Termál, hotela Slovakia a kúpeľného domu Krym nahradená koncepciou solitérov umiestnených v bohatej parkovej zeleni. Blok radovej zástavby historických budov, ktorý v zóne ostal, mal byť pôvodne tiež nahradený solitérnou architektúrou, avšak k tejto zmene už neprišlo. Preto považujeme za nevhodné neustále menenie kompozičnej koncepcie priestoru, hlavne vzhľadom na fakt , že väčšia časť pôvodného zámeru je už realizovaná. Hodnotenie architektonických kvalít tejto výstavby nám neprislúcha, ale navrhujeme ich postupnú architektonickú rekonštrukciu. Pôvodne bol priestor zóny Termál funkčne jednoznačne formovaný ako mestský, s typickou kompaktnou blokovou zástavbou. Rozvoj kúpeľov spôsobil, že postupne sa funkcie zóny začali premiešavať. Vyhlásením hraníc Vnútorného kúpeľného územia a rešpektovaním jeho režimu je postupne potrebné formovať funkčné využitie zóny smerom ku kúpeľným funkciám, resp. funkciám zlučiteľným s režimom Vnútorného kúpeľného územia. Navrhujeme preto postupnú prestavbu, dostavbu a rekonštrukciu budov, predovšetkým pre obchod, služby, ubytovanie formou malých penziónov, prípadne pohotovostné byty potrebné pre uvedenú vybavenosť. Z hľadiska priestorového riešenia navrhujeme dostavbu existujúceho kompaktného bloku historických budov vytvorením jeho čelnej fasády zo strany Termálu – dostavba ku R clubu. Medzi týmto blokom a Termálom navrhujeme zástavbu zasunúť na regulačnú uličnú čiaru prechádzajúcu približne polovicou hĺbky objektu OD Termál (viď grafickú časť). Veľmi diskutované a sporné umelecké dielo pred OD Termálom navrhujeme zakomponovať do interiéru objektu tzv. Sklenej kaviarne, ktorá bude „klenotom“ pešej zóny. Kompaktný blok starej zástavby a dostavané nové objekty budú mať zásobovanie realizované jednak z pešej zóny v časovo obmedzených hodinách, jednak z novonavrhovanej komunikácie a zjazdného chodníka medzi Hurbanovou ul. a ul. T.G. Masaryka. Navrhujeme funkčnú a architektonickú prestavbu obchodného domu Termál a v jeho zadnej časti dostavbu dvojpodlažnej hromadnej garáže. Prestavbu navrhujeme hlavne preto, lebo v súčasnosti nie je obchodný dom využívaný v plnej kapacite pre obchod a služby. Druhým dôvodom je fakt, že po výstavbe zóny Stred bude mať mesto plne saturovanú potrebu obchodných a obslužných priestorov a objekt Termálu by bolo účelnejšie prestavať pre funkciu kultúrno – spoločenskú, doplnenú ubytovacími kapacitami a konferenčnými sálami rôznych veľkostí. Perspektívne by takýto objekt slúžil pre konferenčné podujatia, ktorých tradícia v Trenčianskych Tepliciach stále narastá. Na ostatnom území navrhujeme ponechať parkovú zeleň, ktorá tu už v súčasnosti existuje a veľmi vhodne oddeľuje odlišné architektonické stvárnenie starej časti zóny a solitéru Termálu.

11


Vzhľadom na to, že mnohé parcely v zóne sú súkromné a ich majitelia majú záujem o výstavbu, navrhujeme výmenu pozemkov medzi súkromníkmi a mestom tak, aby súkromné pozemky mohli byť využité na výstavbu a mestské ostali využívané na verejnú zeleň. Nová výstavba v zóne Termál je podmienená spracovaním a schválením územného plánu zóny v mierke 1:500.

Zóna Amadeus Na hlavnej kompozičnej osi mesta leží ďalšie v súčasnosti nesformované územie mesta, ktoré priamo nadväzuje na urbanizačné jadro mesta a súčasne tvorí vstupnú bránu do centrálnych mestských priestorov. Poskytuje územnú rezervu pre rozvoj centrálnych mestských funkcií. Navrhujeme jeho sformovanie v náznakovej hmotovo priestorovej štruktúre pôvodnej zástavby, čím sa dotvorí líniový priestor kompozičnej osi. Z funkčného hľadiska navrhujeme polyfunkčné využitie objektov pre administratívu a bývanie, v parteri s obchodmi a službami, čím bude aspoň náznakovo zrekonštruovaná ulica gen. M.R. Štefánika. V tomto priestore sa uvažuje aj s výstavbou tržnice, ktorá je alternatívou obchodnej vybavenosti.

2.2.2.4

Výstavba rezidenčných zón mesta

Návrh funkčno – priestorových zmien väčšieho územného rozsahu sa týka predovšetkým okrajových lokalít mesta, ktoré majú územný potenciál pre kvalitatívnu zmenu funkcie. Zmeny funkčného využitia sú vyvolané jednak požiadavkami na novú bytovú výstavbu, vyplývajúcu z demografickej prognózy rastu mesta, jednak zo zvyšovania nárokov na verejnú a technickú vybavenosť mesta a kúpeľov. Pri navrhovaní intenzity novej zástavby sme vychádzali z dôležitého faktu, že pre kúpeľné mesto Trenčianske Teplice je veľmi potrebné zachovanie priaznivého pomeru medzi zastavanými plochami a plochami zelene výrazne v prospech zelene. Preto aj pri výstavbe rodinných domov navrhujeme nízku intenzitu zastavanosti pozemkov ( viď kapitolu Regulatívy). Návrh sa týka týchto lokalít: SNP – navrhujeme kompozičné uzavretie existujúceho sídliska a funkčné doplnenie chýbajúcimi zariadeniami verejnej vybavenosti pre obyvateľov mesta, ktorí majú mať taktiež určitý „profit“ z kúpeľnej funkcie mesta. Zóna je navrhnutá v členení na tri funkčno – prevádzkové časti. V lokalite priamo nadväzujúcej na sídlisko navrhujeme výstavbu bytových domov formou malopodlažnej zástavby, t.j. do troch nadzemných podlaží a podkrovie. Túto špecifickú formu výstavby menších bytových domov nazývame mestské vily. Ich presná charakteristika je v kapitole Regulatívy. Približne v strede zóny navrhujeme športovo – rekreačný areál zameraný na tenis, volejbal, plážový volejbal, basketbal, streetball, skate a pod.. Na podnet objednávateľa ÚPN SÚ bola zóna SNP ukončená výstavbou mestských víl a rodinných domov, ktoré sú situované už mimo hranice zastavaného územia sídla. Touto výstavbou sa v najbližšom časovom horizonte uzavrie územný rozvoj západného okraja mesta a súčasne sa vytvorí primeraný vstup do kúpeľného mesta. Stanoviny– lokalita je v súčasnosti využívaná ako záhradkárska osada. Vzhľadom na to, že má výbornú orientáciu k svetovým stranám ( južná expozícia ), polohový potenciál pre tzv. Vilovú štvrť a vhodnú parceláciu, navrhujeme tu výhľadovo výstavbu rodinných domov v kombinácií s malými penziónmi a doplnkovou vybavenosťou. Navrhovaná zmena funkčného využitia je podmienená výstavbou cestných komunikácií a saturáciou lokality pitnou vodou a elektrickou energiou a perspektívne plynom a kanalizáciou. Výstavba tejto lokality sa bude regulovať prísnym dodržiavaním navrhovaných koeficientov zastavanosti pozemkov a výškovej hladiny zástavby, aby perspektívne bol vytvorený reprezentatívny vstup do mesta. Červené Kopanice – lokalita bola v minulosti navrhovaná niekoľkými štúdiami na zástavbu rodinnými domami. Nevýhodou lokality je jej orientácia ku svetovým stranám

12


(východný svah ) a nevhodné geologické podmienky. Varianty obsahovali intenzívne a menej intenzívne formy zástavby. Navrhujeme po usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom riešiť zástavbu extenzívnou formou, t.j. koeficient zastavanej plochy pozemku dodržať na úrovni 0,15 – 0,20 ( 15% - 20% môže tvoriť zastavaná plocha z celkovej plochy pozemku ). V súčasnosti je spracovaná Urbanistická štúdia Červené kopanice (02/ 2001, Ing. arch. Zuzana Longauerová ), podľa ktorej je možné usmerňovať výstavbu v časti lokality Červené kopanice. Zástavbu lokality nad Červenými kopanicami, ktorá je mimo hranice zastavaného územia mesta navrhujeme na žiadosť vlastníkov pozemkov. Výstavba rodinných domov je však podmienená súhlasným stanoviskom prevádzkovateľa vodovodu, nakoľko výtlak pitnej vody do uvedenej lokality je nedostatočný a je potrebné zriadenie individuálnych čerpadiel pre jednotlivé rodinné domy. Ich zriadenie a prevádzku musí povoliť TVS,a.s. a náklady s tým spojené musia znášať stavebníci rodinných domov. Pod Skládkou TKO – lokalita sa nachádza v pohľadovo veľmi exponovanej polohe pri vstupe do kúpeľného mesta. Pôvodná funkcia skládky TKO bola preto vyslovene nevhodnou. Navrhujeme ju nahradiť po prevedení rekultivácie územia skládky predovšetkým kvalitnou zeleňou ( podľa vypracovaného Projektu rekultivácie ) Pod rekultivovanou skládkou môže byť v budúcnosti vystavaný rekreačno – športový areál. Podmienkou výstavby je dokonalá rekultivácia skládky a vylúčenie jej negatívnych vplyvov na okolie. Poloha je pre uvedenú funkciu ideálna vzhľadom nato, že má južnú orientáciu. Zatiaľ je známy zámer výstavby tenisového areálu, ale v budúcnosti sa počíta s väčším rozsahom areálu, ktorý bude mať aj kúpeľno – rekreačnú funkciu. Areál bude tvorený krytým kúpaliskom s termálnou vodou a otvoreným bazénom, ktoré sú navzájom prepojené. Areál je vybavený športovými ihriskami – tenisové dvorce, volejbalové ihriská a pod. Veľkú časť areálu tvorí upravená parková plocha určená pre slnenie a relaxáciu. Navrhujeme rozšírenie tradične ponúkaných služieb aj o zjednodušené balneoterapeutické zariadenia. Areál je vybavený veľkokapacitným parkoviskom dimenzovaným v sezóne pre potreby návštevníkov a mimo sezóny pre obyvateľov mesta.

2.2.2.5

Priority výstavby v meste

Územný plán stanovuje v súčasnosti priority výstavby pre mesto a udáva podmienky výstavby jednotlivých lokalít. Z hľadiska dôležitosti dostavby, rekonštrukcie a revitalizácie mesta navrhujeme nasledovné poradie priorít výstavby mesta: I. CENTRUM –Stred, Amadeus, Termál sektor A B C D E F

podmienky výstavby úpn z, nájsť investorov zmena prevádzky hospodárskeho dvora slovenských kúpeľov majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, nájsť investorov ----------------územné rozhodnutie pre areál penziónového bývania ----------------

G

majetkové vysporiadanie pozemkov, výstavba obslužnej komunikácie (za termálom k ulici medzierka)

sektor A B

podmienky výstavby preložiť záhradníctvo do sektora "e" ---------

spôsob výstavby dostavba nových objektov rekonštrukcia, prestavba, dostavba hromadnej garáže dostavba nových objektov rekonštrukcia existujúcich objektov prestavba objektovej štruktúry rekonštrukcia existujúcich objektov, dostavba hromadnej garáže dostavba nových objektov, rekonštrukcia a prestavba existujúcich objektov

II. KÚPEĽNÝ PARK spôsob výstavby založenie parku s oranžeriou výstavba pešej trasy, prispôsobenie technickej infraštruktúry

13

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice C

-----------

D

nájsť investora, majetkové vysporiadanie pozemkov, vypracovanie projektovej dokumentácie, územné rozhodnutie nájsť investora, majetkové vysporiadanie pozemkov, vypracovanie projektovej dokumentácie, územné rozhodnutie

E

výstavba pešej trasy, prispôsobenie technickej infraštruktúry zriadenie tréningového golfového ihriska

výstavba záhradníctva

III. ČERVENÉ KOPANICE sektor A B

C

podmienky výstavby rešpektovať geologický prieskum, majetkové vysporiadanie pozemkov, schválenie regulatívov zástavby rešpektovať geologický prieskum, majetkové vysporiadanie pozemkov, schválenie regulatívov zástavby, rešpektovať tlakové pásmo pitnej vody rešpektovať geologický prieskum, majetkové vysporiadanie pozemkov, schválenie regulatívov zástavby, súhlas TVS, a.s. s napojením na vodovod, individuálna výstavba čerpacích zariadení pitnej vody

spôsob výstavby výstavba samostatne stojacich rodinných domov výstavba samostatne stojacich rodinných domov výstavba samostatne stojacich rodinných domov

IV. SNP sektor A

B

C

podmienky výstavby spracovanie úpn-z, preloženie vysokotlakého vedenia plynu, výstavba prístupovej komunikácie, napojenie na vodovod, kanalizáciu, elektrickú energiu a plyn spracovanie úpn-z, preloženie vysokotlakého vedenia plynu, výstavba prístupovej komunikácie, výstavba parkoviska, napojenie na vodovod, kanalizáciu, elektrickú energiu a plyn spracovanie úpn-z, preloženie vysokotlakého vedenia plynu, výstavba prístupovej komunikácie, napojenie na vodovod, kanalizáciu, elektrickú energiu a plyn

spôsob výstavby výstavba nových objektov mestských víl

výstavba nových objektov a plôch pre šport a rekreáciu

výstavba nových rodinných domov

V. GOGOĽOVA - SADY sektor A

podmienky výstavby výstavba prístupovej komunikácie, napojenie na vodovod, kanalizáciu, elektrickú energiu a plyn

spôsob výstavby výstavba nových rodinných domov

VI. STANOVINY sektor A

podmienky výstavby realizácia vodovodu z motešíc, výstavba komunikácií, napojenie na vodovod, kanalizáciu, elektrickú energiu a plyn

spôsob výstavby nové rodinné domy, penzióny, mestské vily

VII. POD SKLÁDKOU sektor A

podmienky výstavby ukončená rekultivácia skládky tko,

spôsob výstavby nová výstavba objektov a plôch pre

14

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice šport a rekreáciu

geologický prieskum, projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie, výstavba prístupovej komunikácie, napojenie na vodovod, kanalizáciu, elektrickú energiu a plyn

3

Ochrana kultúrnych pamiatok

3.1

Stavebno - historický vývoj mesta

Termálne pramene a prírodné podmienky vytvárali už v predhistorickej dobe priaznivé podmienky pre život človeka. Ako sa uvádza v knihe J. Šípoša, I. Ondrejkoviča: Trenčianske Teplice (1989) o prítomnosti pravekých lovcov v neďalekom okolí svedčia jednotlivé povrchové nálezy mladopaleolitických kamenných nástrojov vo Veľkom Kolačíne a objav paleolitického sídliska v jaskyni Pod Pupačkou v kopci Hermanová. Dôkazom o pobyte neolitického človeka v doline Tepličky je archeologický nález kamenného sekeromlatu z eneolitu v Omšenskej kotline v polohe Na Vŕšku smerom k Naddolinčiu a sekeromlatu z neskorej doby kamennej doby kamennej priamo v Trenčianskych Tepliciach na východnej strane pod Machnáčom na Krížnej ul.č.3. Hypotézu o poznaní teplých prameňov v údolí Tepličky podporuje aj nález, ktorý pri geologickom prieskume v r.1900 učinil geológ Jozef Knett. Na nádvorí kaštieľa v hĺbke dvoch metrov objavil termálnou vodou impregnovanú ľudskú kostru. Nenašli sa nijaké artefakty, ktoré by patrili k rituálu pochovávania mŕtvych. Bezprostredné okolie teplých prameňov nebolo vhodné na osídlenie. Bol tu močaristý a vlhký terén, preto údolie Tepličky v mladšej dobe kamennej bolo osídlené na hornom toku Tepličky pri Omšení – pohrebište z mladšej doby kamennej. O osídlení na území dnešného katastra Trenčianskych Teplíc svedčí až nález popolnicového pohrebiska v najširšej časti údolia Tepličky v lokalite Kúty a Pod Plieškami. Prítomnosť ľudu lužickej kultúry v chotári dnešných Trenčianskych Teplíc dokazujú nálezy bronzovej sekery s tuľajkou, zlomeného obsidiánového nožíka a niekoľkých ďalších artefaktov na temene vrchu Čvirigovec. Na sklonku doby bronzovej a začiatku doby železnej bolo na temene Čvirigovca trvalé táborisko rodu lužického ľudu. Okrem rozsiahleho popolnicového pohrebiska v lokalite Kúty a Pod Plieškami a sídliska ľudu lužickej kultúry na planine Čvirigovca archeologický výskum objavil lužickosliezske sídlisko v polohe Slimáčková. Aj na začiatku mladšej doby železnej zvanej laténskej mala dolina Tepličky svojich stálych obyvateľov. Archeológovia objavili ich sídlisko poniže Kaňovej. Stopy pravekého človeka v tomto území je teda možné sledovať od staršej doby kamennej, cez dobu bronzovú až po dobu železnú. Tejto časti histórie je venované miesto v mestskom múzeum, ktoré oboznámi občanov aj návštevníkov Trenčianskych Teplíc s výsledkami archeologických výskumov. V budúcnosti by bolo potrebné spropagovať túto časť histórie a oboznámiť aj návštevníkov Trenčianskych Teplíc s uvedenými lokalitami napr. aj formou nových vychádzkových trás alebo náučných chodníkov. Trenčianske Teplice sú jedným z významných príkladov urbanizácie prírodného prostredia v okolí liečivých prameňov. Stavebno-historický vývoj mesta bol podmienený prítomnosťou termálnych prameňov a ich využívaním. Predpokladá sa, že termálne pramene boli známe aj starým keltským a germánskym kmeňom. Na prelome tisícročia prenikli na územie slovanské kmene – slovo „teplica“ je slovanského pôvodu. Už v r.1247 mal potok Teplička svoje pomenovanie. Z osád, ktoré vznikli v údolí Tepličky, sú Trenčianske Teplice najmladšie. Omšenie sa spomína v r.1320, Trenčianska Teplá v r.1355. Pôvodné územie, na ktorom sa

15


nachádzajú termálne pramene, patrilo do chotára obce Trenčianska Teplá. Prvá písomná zmienka o Trenčianskych Tepliciach ako kúpeľoch je z r.1488, kedy Melicher zo Slopnej a Vršatca protestuje proti Štefanovi z Preznova pre škodu, ktorú mu zapríčinil v dedine Teplej v jeho dome a v kúpeľoch (str.17, J. Šípoš: Trenčianske Teplice v premenách vekov). V tom čase boli kúpele len termálne jazierka. Územie bolo až do r.1909 súčasťou trenčianskeho panstva. Ako sa menili majitelia Trenčianskeho hradu, tak menili majiteľov i Trenčianske Teplice. Prvé stavby z konca 15.storočia pri trenčianskoteplických prameňoch dali vybudovať Zápoľskovci, ktorí tu mali svoje vidiecke sídlo. Pravdepodobne oni dali vybudovať jednoduché drevené nádrže v jazierkach. Majiteľmi trenčianskeho panstva boli do r.1527. I keď v 16.storočí Teplice menili časti majiteľa, boli už hojne navštevované. Návštevníci bývali u sedliakov v Trenčianskej Teplej a vznešenejší pod stanmi na okolitých lúkach pri prameňoch. Chudobní bývali v búdach upletených z čečiny a šúštia. Bol tu len obecný hostinec, sedliacka chalúpka a miesto pre pohodlie chudobných. Vidiecke sídlo Zápošských už bolo schátrané. O kúpeľoch sa zmieňuje Juraj Wernher vo svojej knihe „O podivuhodných vodách Uhorska“, ktorá vyšla v r.1545 v Kolíne. Veľmi významným prameňom o trenčianskoteplických kúpeľoch je spis „De aquis medicatis Moraviae commentariolus“, od Tomáša Jordána z Klausenburgu, ktorý vyšiel v r.1586. Tomáš Jordán navštívil Teplice v r.1579. V portálnom súpise z r.1598 je potvrdená existencia 10 domov a mlyna. I keď chýbali najjednoduchšie zariadenia na ubytovanie, stravovanie i liečenie, hrozilo zbojstvo na hraničných horských prechodoch a boli zlé cesty, boli už v tých časoch kúpeľmi, ktorých povesť prenikla za hranice krajiny. Rozkvet nastal, keď sa majiteľmi trenčianskeho panstva stal uhorský magnátsky rod Illésházy (od r. v 1594 do 1835). Vybudovali Trenčianske Teplice tak, že sa radili medzi prvé kúpele Rakúsko-uhorskej monarchie. Sedliaci z okolitých obcí sa začali s povolením zemepána usadzovať v blízkosti prameňov. V priebehu 17.storočia sa vyvinula Teplická osada, ktorá patrila k obci Trenčianska Teplá. Boli postavené 4 termálne kúpele, pri verejnej ceste krčma, jatka, maštale pre kone urodzeného panstva, dom so záhradou na pestovanie ovocia a záhrada na zeleninu, dom barbiéra a malý mlyn. Osade dominoval kostolík, ktorý dal v r.1675 postaviť Juraj Illesházy. Za sedliackymi chalupami boli už lúky. Prvý rozkvet zažili kúpele za panstva Jozefa Illéshazyho, ktorý bol nielen trenčianskym a liptovským županom, ale aj kráľovským radcom a neskôr hlavným kráľovským nádvorníkom. Urobil z kúpeľov miesto stretnutia urodzeného panstva. Pri prameňoch dal vybudovať v 40.rokoch 18.storočia podľa talianskych renesančných vzorov výstavný kaštieľ – Castellum. V r.1752 sa už spomína 5 kúpeľov, panský, oficiérsky, obecný, chudobinský a židovský. Pod horou za potokom stál zájazdový hostinec. Po jeho asanácii v 40.rokoch 20.storočia zriadili v jeho pivniciach Vináreň II. rímskej légie. V miestach dnešného LD Krym vybudovali nový panský hostinec s bytmi pre urodzených. Na nádvorí kaštieľa dal Illésházy vybudovať pre seba malý kúpeľ „Brundel“. Pre novú spoločenskú vrstvu obchodnej a priemyselnej buržoázie postavili Meštiansky kúpeľ, nazývaný aj Nový. V r.1774 sa spomínajú početné sedliacke chalupy, postavené v uličnom poriadku, v ktorých boli izby na prenajímanie. V tomto období už bola zafixovaná uličná sieť, ktorá je základom niektorých dnešných ulíc. Z Machnáča viedla z juhu cesta, ktorá sa v mieste dnešnej križovatky ulíc T.G.Masaryka a M.R. Štefánika stáčala východným smerom. Prechod cez Tepličku bol po moste, kde je socha Sv.Jána Nepomuckého z r.1730. Pokračovala smerom na Trenčiansku Teplú v trase dnešnej Šrobárovej ulice a ul.Ľudmily Podjavorinskej. Tento úsek bol súčasťou trenčianskej krajinskej cesty, ktorá spájala Moravu a Sliezsko s Ponitrím a Dolnými Uhrami. Ako vyplýva z písomných záznamov z r.1826, už v minulom storočí sa objavuje problém, ktorý v inej podobe existuje až dodnes: „... mohutný transport tovaru z Moravy a Sliezska do úrodnej nitrianskej doliny a opačným smerom k jarmokom a z jarmokov v Dolných Uhrách tiahne touto cestou cez stred kúpeľného miesta.“ Štefan Illésházy poveril správcu svojho panstva v Dubnici Nemáka na vypracovanie plánu výstavby kúpeľov. Tento problém dopravy vyriešili tak, že navrhol novú cestu v trase dnešnej ulice M.R.Štefánika, ktorá sa napájala 16


priamo na cestu na Machnáč. Vznikla Nová ulica s topoľovou alejou pozdĺž krajinskej cesty od Skalky po Machnáč. I keď sa veľkolepý plán výstavby v kúpeľnom strede podaril zrealizovať len v malom rozsahu (4 nové ubytovacie domy pre 250 ľudí), z kúpeľného stredu začali miznúť sedliacke drevenice, na hlavnej ulici boli najmä domy pre kúpeľných hostí. Sedliacke domčeky boli smerom východným až po vstup do parku a smerom západným po ohyb cesty na Machnáč. 241-ročné panstvo rodu Illésházyovcov nad Trenčianskymi Teplicami sa skončilo v r.1835, keď Štefan Illésházy predal svoje majetky viedenskému finančníkovi barónovi Jurajovi Sinovi. Kúpele boli v prekvitajúcom stave. Neotáľal s investíciami, modernizoval staré kúpeľné zariadenia, staval nové kúpele (vaňové kúpele za kaštieľom), odtokový kanál na odvádzanie prebytočnej vody z kúpeľov, promenády. Až do tejto doby bolo kúpanie bezplatné. Sina zvýšil úroveň poskytovaných služieb, ale za kúpanie sa začalo okrem Chudobinského kúpeľa platiť. Zameral sa aj na vzhľad obce. V kúpeľnom strede dal zbúrať 17 sedliackych domov a znova ich vybudoval na Novej ulici. Po vzore baróna Sinu začali s výstavbou aj miestni sedliaci. Čiastočne ich k tomu donútil aj veľký požiar, ktorý 6.7.1846 zničil zástavbu sedliackych domov východne od stredu kúpeľov. Zatiaľ čo Juraj Sina zdokonalil predovšetkým kúpeľné zariadenia, za čias jeho syna Šimona Sinu si začala nová správa kúpeľov všímať aj ostatné potreby Trenčianskych Teplíc. Vybudoval nový „Hotel Teplitz“ (1859), krytú drevenú promenádu, letné divadlo „Aréna“, hotel Sina, Tri srdcia, letohrádok (Viktória). V r.1873 podstatne rozšíril kúpeľný park, ktorý siahal iba po dnešnú Kúpeľnú dvoranu. Založil krásny anglický park s jazierkom a prvým štrandovým kúpaliskom a plavárňou. Okolité vrchy boli sprístupnené chodníčkami. V r.1842 zriadili v Trenčianskych Tepliciach poštový úrad a prostredníctvom poštových dostavníkov dostali kúpele dobré spojenie s celou Európou. V r.1871 telegrafný úrad, jeden z prvých na Považí. Vnučka baróna Sinu Ifigénia D'Harcour pokračovala v zveľaďovaní kúpeľov. V r.1885 prikročilo riaditeľstvo kúpeľov spolu s obcou k nákladnej výstavbe vodovodu, kanalizácie a začalo sa s dláždením ulíc a chodníkov. V r.1888 bol podľa projektu architekta Františka Schmoranza, v maurskom slohu postavený prepychový kúpeľ Hammam. Koncom 19.storočia sa postavili aj viaceré sanatóriá, hotely a vily: hotel „Garni“ (Prosalute). Pramenný dvor, sanatórium pre chudobných úradníkov župy (Ortopédia), vojenský kúpeľný ústav, hotel „Panonia“ (Vlára), ... Na miesta bývalých sedliackych chalúp sa stavali moderné vily a letohrádky. V r.1907 bolo v Trenčianskych Tepliciach 122 domov a 1414 stálych obyvateľov. Vzrástol aj počet stravovacích zariadení. Centrom spoločenského života sa stal „Kursalón“ (1892). Na zvyšovanie návštevnosti Trenčianskych Teplíc mala vplyv aj výstavba železnice – v r.1883 dobudovali celý železničný úsek Bratislava - Žilina. Prevádzka na elektrifikovanej trati Trenčianska Teplá -Trenčianske Teplice sa začala 27.7.1909. Od r.1896 mali Trenčianske Teplice vlastnú elektráreň, ktorá dodávala v sezóne prúd pre osvetlenie ulíc kúpeľného stredu a domov v správe riaditeľstva kúpeľov. Na verejnú sieť boli napojené celé Trenčianske Teplice v r.1906-7 po vybudovaní elektrárne v Trenčianskej Teplej. Telefón bol zavedený v r.1906. V r.1909 odkúpila kúpele Maďarská banková a obchodná spoločnosť, ktorá pokračovala v zveľaďovaní kúpeľov. Počet hostí v r.1911 vzrástol až na 10 000. Uskutočnila sa generálna prestavba hotela „Teplitz“ na „Grand Hotel Teplice“, vybudovali sa nové bahenné a vaňové kúpele, Fyzikálny ústav, Riaditeľstvo kúpeľov malo k dispozícii 500 izieb, okrem toho bola možnosť ubytovania v súkromných penziónoch a vilách. K obohateniu spoločenského a kultúrneho života prispeli koncerty, ochotnícka divadelná scéna a 2 divadelné spoločnosti a nové kino „Olympia“ (1912). Rozširoval sa počet obchodov a pribúdalo remeselníkov. Riaditeľstvo dalo postaviť práčovňu a obec výrobňu ľadu. Výstavba kúpeľov bola prerušená 1.svetovou vojnou. Po jej skončení a vytvorení Československej republiky majoritu účastín novej „Účastinárskej spoločnosti liečivých kúpeľov prevzali české a slovenské banky. Spoločnosti chýbal potrebný kapitál, preto sa 17


obmedzila na investície do úprav bazénov a nové vrty. Vystavala bazén nad prameňom Sina a v r.1937 lesné termálne kúpalisko „Zelená žaba“. Napriek finančnej situácii účastinárskej spoločnosti medzivojnové obdobie bolo obdobím prudkého rozvoja. Súkromní podnikatelia využili konjuktúru medzinárodného i domáceho kúpeľného cestovného ruchu a nové penzióny, vily a hotely vyrastali po desiatkach. V r.1932 bolo v Trenčianskych Tepliciach okrem hotelov a ubytovacích domov riaditeľstva kúpeľov ďalších 60 hotelov, víl a penziónov súkromných podnikateľov. Celková kapacita dosahovala 4 000 postelí. V tomto období začali budovať vlastné liečebné ústavy aj nemocenské pokladnice a penzijné ústavy – Nemocenská poisťovňa ČSD (1929) a Nemocenská poisťovňa súkromných úradníkov (1932), Nemocenská poisťovňa verejných zamestnancov (Esplanade), Lekárska komora a Poisťovňa Karpatia. Spevácky zbor slovenských učiteľov si postavil vlastný objekt v r.1933. Vznikli nové stavby v novom funkcionalistickom slohu, ktoré sa výrazne začlenili do organizmu mesta. Ich autormi boli poprední československí architekti ako Bohuslav Fuchs, Jaromír Krejcar, Emil Belluš a ďalší. S novým stavebným rozmachom ale zanikol aj kus starých Trenčianskych Teplíc (stará plaváreň na Labuťom jazierku, Wandelhalla, letné divadlo Aréna, starý zájazdný hostinec, ... Stagnácia v rozvoji kúpeľov nastala v období 2.svetovej vojny. Nové investície sa neuskutočňovali, klesla návštevnosť, ubytovacie kapacity sa využívali aj na iné účely (evakuácia centrálnych orgánov, ubytovanie rodín). Nastal čas postupného úpadku. Medzníkom vo vývoji bolo poštátnenie v septembri 1949 a zákon č.125/48 o znárodnení prírodných liečivých zdrojov a kúpeľov. Začalo sa s prestavbou kúpeľov na kúpeľné zariadenie s celoročnou prevádzkou, v ktorom štát poskytuje preventívnu a liečebnú starostlivosť. Zmenila sa štruktúra klientely – v r.1948 bolo z celkového počtu kúpeľných hostí 85% súkromných, len 15% tvorili pacienti vyslaní na liečbu v rámci sociálneho poistenia, v r.1952 hradil už štát liečbu 100% pacientov. Druhou stránkou ale bolo materiálne zabezpečenie tejto premeny. Nedostatky spôsobené rozdelením kúpeľných objektov medzi štátnu zdravotnú správu a ÚRO odstránila až novela zákona č.103 z r.1957 a nový štatút kúpeľného miesta. V r.1957 bola vypísaná architektonicko-urbanistická súťaž na riešenie kúpeľného územia, ktorá sa stala podkladom pre smerný územný plán. Zvíťazil návrh Ing. arch. Alexandra Bartscha a Ing. arch. Ivana Michalca. V zmysle PÚP kúpeľného stredu Trenčianske Teplice z r.1969 autorov Ing. arch. Ivana Michalca a Ing. arch. Ondrejku a SÚP z r.1971 sa stanovujú základné urbanistické princípy rozvoja kúpeľného miesta. Územie Trenčianskych Teplíc sa rozčleňuje na 4 obvody: !" 1.obvod - zóna kúpeľného stredu, ktorá zahŕňa územie kúpeľno - liečebných prevádzok a obslužných zariadení !" 2.obvod - zóna zotavenia – východná časť územia, vodná plocha Baračka, údolie Kamenice !" 3.obvod – zóna bývania – južný obytný obvod s prevažnou formou IBV !" 4.obvod - zóna bývania – západný obytný obvod s prevažnou formou KBV.

3.2

Návrh na vyhlásenie historického jadra Trenčianskych Teplíc za pamiatkovú zónu

Napriek negatívnym zásahom, ktoré boli prevedené v súlade so smerným plánom z r.1971 a narušili prirodzený vývoj mesta živelnou demoláciou jednotlivých blokov zón, solitérov a novou výstavbou s nevhodnou mierkou, základná urbanisticko-architektonická kompozícia až na niektoré negatívne zásahy zostala zachovaná. Zachovanie historickej podstaty a dobovej urbanistickej skladby je základným faktorom pre udržanie identity kúpeľného mesta. Prírodný a stavebno-historický potenciál Trenčianskych Teplíc tvorí ojedinelé hodnoty sídiel tohto druhu na Slovensku, preto je nutné udržať pôdorysné členenie a dobovú hmotovo - priestorovú skladbu. Z uvedených dôvodov rozpracoval Pamiatkový ústav, regionálne stredisko Trenčín v r.1992 Návrh na vyhlásenie historického jadra Trenčianskych Teplíc za pamiatkovú zónu.

18


Predmetom pamiatkovej ochrany historického jadra mesta a jeho ochranného pásma je dobová hmotovo - priestorová a urbanistická skladba mesta, ktorá je tvorená priestorom námestia, priľahlými ulicami a areálom parku. Podľa materiálu „Návrh na vyhlásenie pamiatkovej zóny Trenčianske Teplice“ sú predmetom ochrany nasledovné urbanistické celky: !" lichobežníkové námestie (pred Kaštieľom s historickým stavebným fondom a jeho okolím) !" historická uličná sieť (ul. T.G. Masaryka, ul. Šrobárova, ul.17.novembra, ul.Ľ. Štúra, ul. Hurbanova, ul. Minárikova, ul. Hviezdoslavova, ul. Nádražná, ul. Partizánska, ul. M.R. Štefánika) !" priestorové, výškové a plošné dominanty (silueta kostola a kaštieľa) !" charakteristická zástavba kúpeľných objektov (palácového a vilového typu) !" výšková a hmotová skladba blokov zón historickej zástavby (ul. T.G. Masaryka, ul. gen. M.R. Štefánika) !" prepojenie hlavného a vedľajších peších ťahov v priestoroch kostola a námestia pred kaštieľom !" kúpeľný park s jeho parkovými úpravami a objektami od centra mesta po sídelnú časť Baračka !" lesopark s turistickými chodníkmi !" plochy verejnej zelene v mestskom interiéri !" vodný tok Teplička

3.3

Nehnuteľné pamiatky zapísané v Ústrednom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok na Slovensku

Na území mesta sa nachádzajú nehnuteľné pamiatky, ktoré sú zapísané v Ústrednom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok na Slovensku: Vila Krista – objekt zapísaný v ÚZNPK pod č.2213 Kúpeľný dom SINA – ÚZNPK pod č.1330/1 a parková úprava objektu pod č.1330/2 Kúpeľný dom HAMMAN – ÚZNPK pod č.1331 Kúpeľný dom Kaštieľ – SINA a park – ÚZNKP pod č.133O/1 a 1330/2 Pomník Padlým hrdinom SNP – ÚZNPK pod č.1327 Vila Tereza – ÚZNPK pod č.2219 Hradisko – chotár Podhradište – ÚZNKP pod č.1319 Pomník SNP Ondrejovi Rebrovi – ÚZNKP pod č.1329 Železničná stanica – ÚZNKP pod č.10855 Kúpalisko Zelená žaba – ÚZNKP pod č.10854 Kostol evanjelický a.v. – ÚZNKP pod č.10857 Liečebný dom Machnáč – ÚZNKP pod č.10856

3.4

Nehnuteľné pamiatky navrhnuté na zápis do Ústredného zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok na Slovensku

Na zápis do Ústredného zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok na Slovensku sú navrhnuté ďalšie objekty: Obytná vila Červené Kopanice 1/504 R. –k. kostol Sv. Štefana Liečebný dom Vlára Kúpeľná dvorana Liečebný dom Lipa V budúcnosti navrhujeme do zoznamu doplniť aj nasledovné objekty: Kaštieľ plastika Sv. Jána Nepomuckého

19


kúpeľný park s jazierkom Pamätník padlým v 1.svetovej vojne Z hľadiska posúdenia individuálnych historicko-architektonických hodnôt sú predmetom pamiatkovej ochrany: !" objekty zapísané v ÚZNKP na Slovensku !" objekty navrhnuté na zápis do ÚZNKP na Slovensku !" objekty pamiatkového záujmu (v hraniciach pamiatkovej zóny a jej ochranného pásma) dotvárajúce skladbu a výraz historického prostredia charakteru meštianskych a vidieckych kúpeľných objektov, liečebných domov, hotelov a víl !" jednotlivé slohové etapy, z ktorých má v meste Trenčianske Teplice výrazné zastúpenie funkcionalistická architektúra popredných diel autorov známych nielen na Slovensku, ale i v zahraničí.

4

Demografia

4.1

Obyvateľstvo

4.1.1

Retrospektívny počet obyvateľov Trenčianske Teplice sú významným kúpeľným strediskom a majú mestský štatút. Počet ich obyvateľov v dlhodobej retrospektíve sa vyvíjal takto: Rok 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1970

Počet obyvateľov 776 837 1.021 1.414 1.511 2.039 2.099 3.452 3.085 3.989

Rok 1980 SĽ 1991 SĽ 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999

Počet obyvateľov 4.385 4.436 4.417 4.488 4.569 4.604 4.599 4 597 4 547 4 510

Údaje o počte obyvateľov za roky 1869 - 1991sme čerpali z Retrospektívneho lexikonu obcí 1850-1970, za rok 1991 zo Sčítania ľudu a za roky 1992 - 1999 z podkladov Krajskej správy ŠÚ SR v Trenčíne. Za posledné desaťročia počet obyvateľov Trenčianskych Teplíc zaznamenal nasledujúci nárast: Tabuľka 2 Prírastok počtu obyvateľov v Trenč. Tepliciach 1970-1999 Obdobie 1970-1980 1981-1991 1991-1999 1970 - 1999

Počet osôb 396 51 74 521

Index rastu 109,9 101,2 101,7 113,1

Počet obyvateľov Trenčianskych Teplíc v rokoch 1970-1999 sa zvýšil o 521 osôb, t.j. o 13,1%. Rast počtu obyvateľov Trenčianskych Teplíc prebiehal nepretržite v období rokov 1869 - 1995, s výnimkou r.1961, keď jeho počet obyvateľov sa znížil o 367 osôb oproti roku 1950. Od roku 1996 má počet obyvateľ Trenčianskych Teplíc klesajúcu tendenciu.

20


4.1.2

Bilancia pohybu obyvateľstva po r.1991

Počet obyvateľov Trenčianskych Teplíc je ovplyvňovaný jednak prirodzeným, jednak mechanickým prírastkom resp. úbytkom obyvateľstva. Z podkladov Krajskej správy ŠÚ SR v Trenčíne sme získali údaje o bilancii pohybu obyvateľstva v r.1991-1999 v Trenčianskych Tepliciach. Tabuľka 3 Bilancia pohybu obyvateľstva v r.1991-1996 v Trenčianskych Tepliciach Rok

Stav k 1.I.

Živonarodení

Zomrelí

1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999

4.436 4.420 4.417 4.488 4.569 4.604 4 599 4 597 4 547

52 46 47 50 42 36 43 39 46

46 53 57 43 36 59 59 52 46

Prirodze né prírast./ úbytok 6 -7 -10 7 6 -23 - 16 - 13 0

Prisťaho vaní

Vysťaho vaní

81 87 148 133 91 83 67 26 44

103 83 67 59 62 65 53 63 81

Prírast úbytok sťahovaním -22 4 81 74 29 18 14 - 37 - 37

Celkový prírast úbytok

Stav k 31.XII.

-16 -3 71 81 35 -5 -2 - 50 - 37

4.420 4.417 4.488 4.569 4.604 4.599 4 597 4 547 4 510

Vývin počtu obyvateľov Trenčianskych Teplíc bol po r.1991 ovplyvňovaný takto: Tabuľka 4 Vývoj počtu obyvateľov Trenčianskych Teplíc po r.1991 Rok

Prirodzený prírastok

1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 1991-1999

absol. 6 -7 - 10 7 6 -23 - 16 - 13 0 - 50

na 1000 obyv. 1,36 -1,58 - 2,23 1,53 1,30 -5,00 - 3,48 - 2,85 0 - 1,23

Prírastok sťahovaním absol. -22 4 81 74 29 18 14 - 37 - 37 124

na 1000 obyv. -4,98 0,91 18,05 16,20 6,30 3,91 3,04 - 8,13 - 8,20 3,05

Celkový prírastok absol. -16 -3 71 81 35 -5 -2 - 50 - 37 74

Trenčianske Teplice zaznamenali v rokoch 1991, 1994 a 1995 síce nízke, ale predsa plusové prirodzené prírastky, ktoré boli v prepočte na 1.000 obyvateľov v rozpätí 1,30-1,53 promile. V rokoch 1992, 1993 a 1996-1999 prirodzené prírastky obyvateľstva dosahujú mínusové hodnoty. Najvyššie sú v r.1996 , v absolútnom vyjadrení –23 osôb, čo znamená v relatívnom vyjadrení na 1.000 obyvateľov až –5,00 promile. V období rokov 1991-1999 ubudlo prirodzenou menou v Trenčianskych Tepliciach 50 obyvateľov, čo predstavuje priemerne ročne na 1.000 obyvateľov –1,23 promile. Mechanickou cestou t.j. sťahovaním pribudlo v Trenčianskych Tepliciach v r. 19911999 124 obyvateľov. V roku 1991 saldo sťahovania vykazuje mínusové hodnoty (-22), v rokoch 1992-1997 sa toto saldo mení na plusové. V r.1998 a 1999 migračné saldo znova nadobúda mínusové hodnoty. Celkový prírastok počtu obyvateľov Trenčianskych Teplíc (74 osôb) v rokoch 1991-1999 je spôsobený plusovým saldom sťahovania v rokoch 1992-1997. Svedčí to o atraktívnosti sídla a zrejme aj o možnostiach bývania v tomto sídle. V r.1991 žilo v Trenčianskych Tepliciach 4.436 obyvateľov, z toho 2.382 žien. V r.1999 žilo v Trenčianskych Tepliciach 4.510 obyvateľov, z toho bolo 2.423 žien.

4.1.3

Počet obyvateľov v urbanistických obvodoch

Územie Trenčianskych Teplíc je rozdelené do urbanistických obvodov. Urbanistické obvody sú najmenšie územné jednotky, za ktoré sa pri Sčítaní ľudu zisťujú údaje o obyvateľstve a bytovom fonde. Trenčianske Teplice sa členia na 9 urbanistických obvodov,

21


ktoré sú označené číslom, písmenom, ktoré vyjadruje prevažujúci charakter urbanistického obvodu a názvom. Podľa rozhodnutia č. H 1/97 Okresného úradu v Trenčíne, Odboru katastrálneho zo dňa 17.12.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.1.1998, bol urbanistický obvod č.007 – R Prii priehrade – Ostrý vrch zahrnutý do katastrálneho územia Omšenie. V Trenčianskych Tepliciach bolo obyvateľstvo k 3.3.1991 rozmiestnené takto: Tabuľka 5 Trenčianske Teplice – počet obyvateľov r.1991 SĽ Urbanistický obvod Číslo 001-O 002-O 003-O 004-O 005-L 006-O 007-R 008-L 009-Z

Obyvateľstvo Názov Trenčianske Teplice - stred Kúpeľný areál Machnač SNP Dedovec-Kamenné vráta Baračka Pri priehrade – Ostrý vrch Čvirigovec – Klepáč Stanoviny Trenčianske Teplice

Spolu 93

Ženy 51

Podiel počtu obyv. (%) 2,1

129 629 3325 0

68 349 1776 0

2,9 14,2 75,0 0

250 0

132 0

5,6 0

0 10 4436

0 6 2382

0 0,2 100,0

Prevažná časť obyvateľov Trenčianskych Teplíc (až 75,0%) žije v urbanistickom obvode 004 Pánovce. V urbanistickom obvode 003 Machnač žije 14,2% obyvateľov mesta, v urbanistickom obvode 006 Baračka 5,6% obyvateľov a v urbanistických obvodoch 001 Trenčianske Teplice - stred a 002 Kúpeľný areál 5% obyvateľov Trenčianskych Teplíc. Urbanistický obvod 009 Stanoviny má prevažujúci poľnohospodársky charakter, ale aj tak v ňom žije 10 obyvateľov, čo je 0,2% z počtu obyvateľov mesta. Ostatné urbanistické obvody 005, 007 a 008 majú charakter lesného a rekreačného územia a nebýva v nich žiadne obyvateľstvo

4.1.4

Veková štruktúra obyvateľstva

Veková štruktúra obyvateľstva Trenčianskych Teplíc má nasledujúcu skladbu, ktorú uvádzame za r.1991 (Sčítanie ľudu) a r.1999 (Krajská správa ŠÚ SR Trenčín). Tabuľka 6 Veková štruktúra obyvateľov Trenčianskych Teplíc r.1991 a 1999 Veková skupina 0-14 produktívni poproduktívni Spolu

r. 1991 absol. 935 2.483 1.018 4.436

r.1999 % 21,1 56,0 22,9 100,0

absol. 728 2 733 1.049 4.510

% 16,1 60,6 23,3 100,0

Prírastky, úbytky 1991-1995 -207 250 31 74

V rokoch 1991-1999 pribudlo v Trenčianskych Tepliciach 74 obyvateľov. V jednotlivých charakteristických vekových skupinách vývinový trend prebiehal diferencovane. Znížil sa počet osôb v predproduktívnom veku (0-14), zvýšil sa počet obyvateľov v produktívnom veku a taktiež sa zvýšil počet obyvateľov v poproduktívnom veku. Pozn. produktívny vek = muži 15-59, ženy 15-54 poproduktívny vek = muži 60 a viac, ženy 55 a viac

Index vitality, ktorý vyjadruje vzťah 0-14 : poprod.vek x 100 mal v r.1991 hodnotu 92 v r.1999 69. Obe hodnoty, ktoré sú nižšie ako 100 a majú klesajúcu tendenciu, charakterizujú obyvateľstvo Trenčianskych Teplíc ako regresívny typ populácie. To znamená, že ďalší nárast počtu obyvateľov mesta bude závisieť najmä od plusového salda migrácie a že

22


prirodzené prírastky sa budú podieľať na raste počtu obyvateľov alebo minimálne, alebo budú znamenať dokonca úbytok obyvateľstva. Veková štruktúra obyvateľstva Trenčianskych Teplíc sa vyznačuje relatívne vysokým zastúpením obyvateľstva v poproduktívnom veku (22,9% r.1991 a 23,3% r.1999). Podiel obyvateľstva v predproduktívnom veku sa znižuje (z 21,1% v r.1991 na 16,1% v r.1999) a zvyšuje sa podiel obyvateľstva v produktívnom veku (z 56,0% v r.1991 na 60,6% v r.1999). V rámci jednotlivých urbanistických obvodov Trenčianskych Teplíc je skladba vekovej štruktúry obyvateľstva rôznorodá. Uvádzame prehľad o počte obyvateľov a skladbe jeho vekovej štruktúry za jednotlivé urbanistické obvody, ako ich zistilo Sčítanie ľudu v r.1991: Tabuľka 7 Počet obyvateľov a ich veková štruktúra r.1991 SĽ Číslo UO

Názov UO

001-O

Trenčianske Teplice - stred Kúpelný areál Machnač Pánovce DedovecKamenné vrata Baračka Pri priehrade Ostrý vrch Čvirigovec Klepač Stanoviny Trenčianske Teplice

002-O 003-O 004-O 005-L 006-O 007-R 008-L 009-Z

Obyvateľstvo Spolu Ženy

Obyvateľstvo vo veku 0 - 14 produkt. 44

poprodukt . 28

Obyvateľstvo vo veku v % 0-14 produ poprodu kt. kt. 22,6 47,3 30,1

93

51

21

129 629 3325 0

68 349 1776 0

20 134 720 0

63 336 1888 0

46 159 717 0

15,5 21,3 21,7 0

48,8 53,4 56,8 0

35,7 25,3 21,5 0

250 0

132 0

38 0

144 0

68 0

15,2 0

57,6 0

27,2 0

0

0

0

0

0

0

0

0

10 4436

6 2382

2 935

8 2483

0 1018

20 21,1

80 56

0 22,9

Najvyšší podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku vykazuje urbanistický obvod 002 Kúpeľný areál (35,7%), ktorý súčasne má aj najnižšie zastúpenie najmladšej vekovej skupiny obyvateľstva (0-14 ročných). Vysoké zastúpenie obyvateľstva v poproduktívnom veku má aj urbanistický obvod 001 Trenčianske Teplice -stred (30,1%). Skladbu vekovej štruktúry Trenčianskych Teplíc ovplyvňuje najpočetnejší urbanistický obvod 004 Pánovce, kde je skupina 0-14 ročných zastúpená 21,7%-ami, obyvateľov v produktívnom veku 56,8%-ami a obyvateľstvo v poproduktívnom veku 21,5%ami. Skladba vekovej štruktúry obyvateľstva tohto urbanistického obvodu vykazuje v rámci mesta Trenčianske Teplice najpriaznivejšie zloženie. Vo všetkých ostatných urbanistických obvodoch mesta je podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku vyšší ako je celomestský priemer. Taktiež zastúpenie obyvateľstva v produktívnom veku sa v nich pohybuje (okrem urbanistického obvodu 006 Baračka) pod úrovňou celomestského priemeru.

4.1.5

Ekonomická aktivita obyvateľstva

V Trenčianskych Tepliciach bolo v r.1991 (SĽ) 2.214 ekonomicky aktívnych osôb, z toho bolo 1.125 žien. Ekonomická aktivita obyvateľstva predstavovala 49,9%. Za prácou mimo obec bydliska odchádzalo 1.047 ekonomicky aktívnych osôb, čo je 47,3% z ich celkového počtu. Odchádzka za prácou je pomerne vysoká. Na druhej strane do Trenčianskych Teplíc dochádza za prácou až 1.306 osôb. Údaje sú z podkladov Sčítania ľudu v r.1991, ktoré zachytáva aj smerovanie odchádzky a dochádzky za prácou. Viac ako 50 osôb odchádza za prácou z Trenčianskych Teplíc do nasledujúcich centier:

23


Centrum dochádzky Trenčín Trenčianska Teplá Bratislava Dubnica n. Váhom Spolu

Počet odchádzajúcich z Trenč. Teplíc za prácou do: 413 78 54 307 852

Do uvedených 4 centier dochádza za prácou z Trenčianskych Teplíc 852 ekonomicky aktívnych osôb, čo je až 81,4% z celkového počtu 1.047 odchádzajúcich za prácou mimo obec bydliska. Do Trenčianskych Teplíc dochádza za prácou 1.306 ekonomicky aktívnych osôb. Viac ako 50 osôb dochádza z nasledujúcich centier: Centrum odchádzky

Počet dochádzajúcich za prácou do Trenč. Teplíc

Trenčín Dolná Poruba Motešice Omšenie Trenčianska Teplá Dubnica n.Váhom Nová Dubnica Spolu

238 119 64 248 94 74 129 966

Z týchto 7 centier dochádza do Trenčianskych Teplíc 966 ekonomicky aktívnych osôb, čo je 74,0% dochádzajúcich za prácou do Trenčianskych Teplíc. V jednotlivých urbanistických obvodoch Trenčianskych Teplíc je ekonomicky aktívne obyvateľstvo rozložené takto: Tabuľka 8 Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v Trenčianskych Tepliciach v r.1991 SĽ Urbanistický obvod Číslo Názov 001-O Trenčianske Teplice stred 002-O Kúpelný areál 003-O Machnač 004-O Pánovce 005-L DedovecKamenné vrata 006-O Baračka 007-R Pri priehrade - Ostrý vrch 008-L Čvirigovec Klepač 009-Z Stanoviny Trenčianske Teplice

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo spolu ženy odchádz. z obce 35 18 10 28,60%

% EA z obyvat. 37,6

57 299 1688 0

26 150 871 0

15 138 804 0

26,30% 46,20% 47,60% 0

44,2 47,5 50,8 0

128 0

57 0

78 0

60,00% 0

51,2 0

0

0

0

0

0

7 2214

3 1125

2 1047

28,60% 47,30%

70 49,9

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo Trenčianskych Teplíc sa sústreďuje najmä v urbanistickom obvode 004 Pánovce (76,2% z celkového počtu ekonomicky aktívnych) a vykazuje taktiež najvyššiu ekonomická aktivitu obyvateľstva (50,8%) spolu s urbanistickým obvodom 006 Baračka (51,2%). Urbanistický obvod 009 Stanoviny neuvádzame pre jeho malú početnosť. Najnižšiu ekonomickú aktivitu vykazuje obyvateľstvo urbanistického obvodu 001 Trenčianske Teplice - stred (37,6%), ako aj urbanistické obvody 002 Kúpeľný areál (44,2%) a 003 Machnáč (47,5%). 24


Ekonomicky aktívne obyvateľstvo Trenčianskych Teplíc pôsobí v rôznych odvetviach národného hospodárstva. Pri Sčítaní ľudu v r.1991 sa orientácia ekonomicky aktívneho obyvateľstva Trenčianskych Teplíc zistila takto: Tabuľka 9 Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v Trenčianskych Tepliciach r.1991 Urbanistický obvod Číslo Názov

spolu

poľn.lesn. a vod.hosp

001-O

35

priemysel

stavebn.

služby

ostatné

2

4

3

24

2

57 299 1688 0

4 8 51 0

8 66 355 0

4 23 144 0

27 151 852 0

14 51 286 0

128 0

11 0

36 0

12 0

50 0

19 0

0 7 2214

0 0 76

0 3 472

0 2 188

0 1 1105

0 1 373

. Trenčianske Teplicestred 002-O Kúpeľný areál 003-O Machnač 004-O Pánovce 005-L Dedovec-Kamenné vrata 006-O Baračka 007-R Pri priehrade-Ostrý vrch 008-L Čvirigovec-Klepač 009-Z Stanoviny Trenčianske Teplice spolu

Odvetvia národného hospodárstva zlučujeme do národohospodárskych sektorov, kde: I. primárny sektor = poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodné hosp. II. sekundárny sektor = priemysel a stavebníctvo III. terciárny sektor = ostatné odvetvia Ekonomicky aktívne obyvateľstvo Trenčianskych Teplíc bolo zapojené do jednotlivých národohospodárskych sektorov takto: Tabuľka 10 Ekonomicky aktívne obyvateľstvo Trenčianskych Teplíc r.1991 Národohospodársky sektor I. II. III. Spolu

Počet osôb 76 660 1.478 2.214

% 3,4 29,8 66,8 100,0

Prevažná časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva Trenčianskych Teplíc, až 66,8% pracuje v terciárnom sektore, 29,8% v sekundárnom sektore a v primárnom sektore je zapojených iba 3,4% ekonomicky aktívnych obyvateľov. Táto charakteristika ekonomicky aktívneho obyvateľstva zodpovedá aj kúpeľnému charakteru mesta.

4.2

Nezamestnanosť

Okrem ekonomicky aktívnych osôb vykazuje Úrad práce v Trenčíne aj počet nezamestnaných. K 28.II.1998 bolo v Trenčianskych Tepliciach 92 nezamestnaných, čo predstavuje relatívne nízku mieru nezamestnanosti – 4,37%.K 31.1.2001 sa počet nezamestnaných zvýšil na 169 osôb.

4.3

Domový a bytový fond

4.3.1

Počet domov a bytov

V Trenčianskych Tepliciach bolo v r.1991 385 trvale obývaných domov a 109 ostatných domov (slúžia na dlhodobé bývanie alebo ubytovanie osôb buď individuálneho alebo kolektívneho charakteru – slobodárne, internáty, domovy dôchodcov a pod).

25


Bytový fond tvorilo 1.582 trvale obývaných bytov, z ktorých bolo 348 bytov t.j. 22,0% v rodinných domoch. Súčasne sa v Trenčianskych Tepliciach nachádzalo 68 neobývaných bytov. V urbanistických obvodoch Trenčianskych teplíc sa v r.1991 nachádzal nasledujúci počet domov a bytov: Tabuľka 11 Domový a bytový fond v Trenčianskych Tepliciach r.1991 – SĽ Urbanistický obvod Číslo 001-O

Názov Trenčianske Teplicestred 002-O Kúpeľný areál 003-O Machnáč 004-O Pánovce 005-L Dedovec-Kamenné vráta 006-O Baračka 007-R Pri priehrade-Ostrý vrch 008-L Čvirigovec-Klepač 009-Z Stanoviny Trenčianske Teplice spolu

Trvalo obýv. domy

Ostatné domy

Trvalo obývané byty

Neobýv.

25

11

spolu 33

v RD 28

% v RD 84,8

byty 5

30 133 127 0

44 26 10 0

60 211 1195 0

30 140 73 0

50 66,4 6,1 0

5 28 17 0

67 0

15 0

80 0

74 0

92,5 0

10 0

0 3 385

0 3 109

0 3 1582

0 3 348

0 100 22

0 3 68

Bytový fond je rozmiestnený v urbanistických obvodoch Trenčianskych Teplíc úmerne k počtu obyvateľov. Byty v urbanistických obvodoch Trenčianskych Teplíc sú zastúpené takto: Tabuľka 12 Byty v urbanistických obvodoch Urbanistický obvod číslo 001 002 003 004 005 006 007 008 009 Spolu

Urbanistický obvod názov

Podiel v %

Trenčianske Teplice - stred Kúpeľný areál Machnač Pánovce Dedovec – Kamenné vrata Baračka Pri priehrade – Ostrý vrch Čvirigovec – Klepač Stanoviny Trenčianske Teplice

2,1 3,8 13,3 75,5 0 5,1 0 0 0,2 100,0

Byty v Trenčianskych Tepliciach sú umiestnené najmä v urbanistickom obvode 004 Pánovce (až 75,5%) a spolu s urbanistickým obvodom 003 Machnáč, kde je 13,3% bytov mesta, koncentrujú na svojom území až 88,8% bytového fondu mesta. V urbanistických obvodoch 001 Trenčianske Teplice - stred a 002 Kúpeľný areál je sústredených 5,9% bytov,. V urbanistickom obvode 006 Baračka sa nachádza 5,1% bytov. Bytový fond v rodinných domoch sa nachádza takmer celý v urbanistickom obvode 006 Baračka (92,5%), v urbanistickom obvode 001 Trenčianske Teplice - stred je 84,8% bytov umiestnených v rodinných domoch. V urbanistickom obvode 003 Machnač sa nachádza 66,4% v rodinných domoch a v urbanistickom obvode 002 Kúpeľný areál sa 50,0% bytov nachádza v rodinných domoch. V urbanistickom obvode 004 Pánovce je takmer celý bytový fond umiestnený v bytových domoch, v rodinných domoch sa nachádza iba 6,1% bytov. V urbanistickom obvode 009 Stanoviny sú iba 3 trvale obývané byty, ktoré sú umiestnené v rodinných domoch. Neobývané byty sa nachádzajú prevažne v urbanistických obvodoch 003 Machnač (28) a 004 Pánovce (17), čo spolu tvorí 66,2% neobývaných bytov v Trenčianskych Tepliciach. V urbanistických obvodoch 001 Trenčianske Teplice - stred a 002 Kúpeľný areál sa spolu nachádza 10 neobývaných bytov (14,7%). V urbanistickom obvode 006 Baračka sa 26


nachádza takisto 10 neobývaných bytov a v urbanistickom obvode 009 Stanoviny sú 3 neobývané byty.

4.3.2

Veková štruktúra bytového fondu

Veková štruktúra bytového fondu charakterizuje počet bytov podľa obdobia ich výstavby, ako bolo zisťované pri Sčítaní ľudu, domov a bytov v r.1991. V urbanistických obvodoch Trenčianskych Teplíc bol v r.1991 nasledujúci počet bytov, postavených v sledovaných obdobiach výstavby. Tabuľka 13 Veková štruktúra bytového fondu r.1991 SĽ Urbanistický obvod Číslo Názov 001-O Trenčianske Teplice-stred 002-O Kúpeľný areál 003-O Machnač 004-O Pánovce 005-L DedovecKamenné vrata 006-O Baračka 007-R Pri priehradOstrý vrch 008-L ČvirigovecKlepač 009-Z Stanoviny Trenčianske Teplice spolu

Trvale obývané byty postavené v období do 1919 1920-1945 1946-1970 15 11 7

1971-1980 0

1981-1991 0

spolu 33

15 23 34 0

42 30 12 0

3 64 461 0

0 75 445 0

0 19 243 0

60 211 1195 0

0 0

14 0

44 0

19 0

3 0

80 0

0

0

0

0

0

0

0 87

0 109

2 581

1 540

0 265

3 1582

V relatívnom vyjadrení sú byty podľa obdobia výstavby zastúpené takto: Tabuľka 14 Veková štruktúra bytového fondu r.1991 v % Urbanistický obvod Číslo Názov 001-O Trenčianske Teplice-stred 002-O Kúpeľný areál 003-O Machnač 004-O Pánovce 005-L DedovecKamenné vrata 006-O Baračka 007-R Pri priehradeOstrý vrch 008-L ČvirigovecKlepač 009-Z Stanoviny Trenčianske Teplice spolu

Trvale obývané byty postavené v období v % do 1919 1920-1945 1946-1970 1971-1980 45,5 33,3 21,2 -

1981-1991 -

spolu 100,0

25,0 10,9 2,9 -

70,0 14,2 1,0 -

5,0 30,3 38,6 -

35,6 37,2 -

9,0 20,3 -

100,0 100,0 100,0 -

-

17,5 -

55,0 -

23,8 -

3,7 -

100,0 -

-

-

-

-

-

-

5,5

6,9

66,7 36,7

33,3 34,1

16,8

100,0 100,0

Bytový fond Trenčianskych Teplíc má 5,5% bytov postavených do r.1919, 6,9% bytov pochádza z obdobia rokov 1920-1945. V rokoch 1946-1970 sa postavilo 36,7% bytov. Z obdobia 1971-1991 pochádza až 50,9% bytov, pričom v r.1981-1991 sa postavilo iba 16,8% bytov. Najnovší bytový fond resp. bytový fond postavený po r.1946 sa takmer celý nachádza v urbanistickom obvode 004 Pánovce (82,9% z celkového počtu bytov, postavených v tomto období). Urbanistický obvod 001 Trenčianske Teplice - stred má veľmi starý bytový fond, obdobne ako aj urbanistický obvod 002 Kúpeľný areál. Takmer celý bytový fond v nich pochádza z obdobia výstavby do r.1945. Urbanistický obvod 003 Machnač má taktiež vysoké zastúpenie najstaršieho bytového fondu, nakoľko 25,1% bytov je postavených do r.1945, zvyšok pripadá na povojnové obdobie, pričom z obdobia 1971-1991 pochádza 44,6% bytov tohto urbanistického obvodu.

27


Najpriaznivejšiu skladbu vekovej štruktúry bytového fondu vykazuje urbanistický obvod 004 Pánovce. Byty postavené do r.1919 tvoria iba 2,9%, aj keď v absolútnom vyjadrení sú najpočetnejšie zastúpené (34). Byty z obdobia r.1920-1945 tvoria 1%, z obdobia 1946-1970 38,6%. Byty z obdobia výstavby 1971-1991 tvoria až 58,5%. Byty urbanistického obvodu 006 Baračka majú bytový fond z obdobia 1920-1945 zastúpený 17,5%-ami. Najvyšší podiel predstavujú byty z rokov 1946-1970 – 55,0%. Z obdobia rokov 1971-1991 pochádza 27,5% bytov. Urbanistický obvod 009 Stanoviny má iba 3 byty, z čoho 2 byty sú z obdobia výstavby 1946-1970 a 1 byt z obdobia r.1971-1980.

4.3.3

Bilancia bytového fondu v r.1980-1991

V r.1980 bolo v Trenčianskych Tepliciach 1.524 bytov, v r.1991 1.582 bytov. V rokoch 1980-1991 sa postavilo 265 bytov. Znamená to, že v Trenčianskych Tepliciach bol v r.1980-1991 čistý prírastok 58 bytov a hrubý prírastok bytov bol 265 bytov. Rozdiel medzi hrubým a čistým prírastkom bytov predstavuje odpad bytového fondu, ktorý znamenal v Trenčianskych Tepliciach v r.1980-1991 odpad 207 bytov. Je to 13,58% z počtu bytov v r.1980, čiže priemerný ročný odpad bytov bol 1,35%. Je to vysoký odpad, do ktorého je potrebné zarátať aj 68 neobývaných bytov.

4.3.4

Vybavenosť bytového fondu

Vybavenosť bytového fondu v Trenčianskych Tepliciach je na dobrej úrovni. Z celkového počtu 1.582 bytov sa v I. a II. kategórii vybavenia nachádza 1.558 bytov, čo je až 98,5%. Na vodovod je napojených 1.580 bytov t.j. 99,9% bytov, na kanalizáciu 1.484 bytov t.j. 93,8% bytov a ústredným alebo etážovým kúrením je vybavených 1.487 bytov t.j. 94,0% bytov.V jednotlivých urbanistických obvodoch Trenčianskych Teplíc je vybavenosť bytového fondu nasledujúca: Tabuľka 15 Vybavenosť bytového fondu r.1991 SĽ Urbanistický obvod Číslo Názov 001-O Trenčianske Teplice-stred 002-O Kúpeľný areál 003-O Machnač 004-O Pánovce 005-L DedovecKamenné vrata 006-O Baračka 007-R Pri priehradeOstrý vrch 008-L ČvirigovecKlepač 009-Z Stanoviny Trenčianske Teplice spolu

TOB spolu 33

I. a II. kategorie abs. % 29 87.9

s vodovodom 32

S kanalizáciou 32

s ústr. a etáž. kúr. 19

60 211 1195 0

44 208 1195 0

73.3 98.6 100.0 0

60 210 1195 0

55 197 1189 0

35 178 1184 0

80 0

79 0

98.8 0

80 0

8 0

68 0

0

0

0

0

0

0

3 1582

3 1558

100.0 98.5

3 1580

3 1484

3 1487

Údaje o vybavenosti bytového fondu sme čerpali z podkladov Sčítania ľudu v r.1991. Nižšie percento zaradenia bytov do I. a II. kategórie, ako je celomestský priemer, vykazujú urbanistické obvody 001 Trenčianske Teplice - stred (87,9%) a 002 Kúpeľný areál (73,3%),, čo je pochopiteľné s ohľadom na vysoký podiel najstaršieho bytového fondu v nich. Napriek vysokému podielu najstaršieho bytového fondu v týchto dvoch urbanistických obvodoch je ich vybavenostná úroveň dobrá.

28


4.3.5

Plošný štandard bytového fondu

Plošný štandard bytového fondu charakterizujeme na podklade údajov zo Sčítania ľudu v r.1991, ktorý bol nasledujúci: Tabuľka 16 Plošný štandard bytového fondu r.1991 Urbanistický obvod Číslo Názov 001-O Trenčianske Teplice-stred 002-O Kúpeľný areál 003-O Machnáč 004-O Pánovce 005-L DedovecKamenné vráta 006-O Baračka 007-R Pri priehradeOstrý vrch 008-L ČvirigovecKlepáč 009-Z Stanoviny Trenčianske Teplice spolu

býv. osoby na 1 byt 2,82

obyt. pl. bytu v m2 49,5

ob.miest. nad 8m2/byt 2,76

ob. pl.v m2 na osobu 17,6

počet osôb na 1 ob. miest. 1,02

2,15 2,98 2,78 0

45,5 50,4 40 0

2,5 3,01 2,64 0

21,2 16,9 14,4 0

0,86 0,99 1,05 0

3,13 0

52,2 0

3,03 0

16,7 0

1,03 0

0

0

0

0

0

3,33 2,8

61,7 42,4

3,67 2,71

18,5 15,1

0,91 1,04

V Trenčianskych Tepliciach pripadalo priemerne 2,80 obyv./byt. Najnižšiu obývanosť bytov vykazuje urbanistický obvod 002 Kúpeľný areál (2,15 obyv./byt), najvyššiu urbanistický obvod 006 Baračka 3,13 obyv./byt, čo je ovplyvnené najmä vysokým podielom bytov v rodinných domoch, kde je vyššia obývanosť, s ohľadom na väčšiu izbovitosť bytov, obvyklá. (Nekomentujeme obývanosť v urbanistickom obvode 009 Stanoviny, nakoľko sú tam umiestnené iba 3 byty). Priemerná plocha bytu v Trenčianskych Tepliciach je 42,4 m2, čo nie je vysoké. Tento priemer je ovplyvnený najmä váhou urbanistického obvodu 004 Pánovce, kde priemerná plocha bytu je 40,0m2 a vyskytuje sa v ňom až 75,5% bytov mesta. V ostatných urbanistických obvodoch Trenčianskych Teplíc priemerná obytná plocha bytu prevyšuje celomestský priemer. V Trenčianskych Tepliciach pripadá v priemere na 1 byt 2,71 obytných miestností nad 8m2. Tento priemer nedosahujú byty v urbanistických obvodoch 002 Kúpeľný areál (2,50 obyt.miestností/byt) a 004 Pánovce (2,64). Na 1 osobu pripadá v Trenčianskych Tepliciach v priemere 15,1m2 obytnej plochy. Tento priemer nedosahuje iba urbanistický obvod 004 Pánovce (14,4m2). Najvyššiu hodnotu vykazujú byty v urbanistickom obvode 002 Kúpeľný areál, kde pripadá až 21,2m2 obytnejj plochy na 1 osobu. V Trenčianskych Tepliciach pripadá v priemere 1,04 osôb na 1 obytnú miestnosť. Tento ukazovateľ prekračuje urbanistický obvod 004 Pánovce (1,05). Najnižšie t.j. najpriaznivejšie hodnoty dosahujú urbanistické obvody 002 Kúpeľný areál (0,86), 003 Machnač (0,99) a 009 Stanoviny (0,91).

4.3.6

Cenzové domácnosti v bytovom fonde

V Trenčianskych Tepliciach bolo v r.1991 1.582 trvale obývaných bytov a 1.802 cenzových domácností, takže na 100 bytov pripadalo 114 cenzových domácností. 207 bytov (13,1%) bolo obývaných 2 a viac cenzovými domácnosťami. Naproti tomu 389 bytov (24,6%) bolo obývaných jednou osobou.V jednotlivých urbanistických obvodoch Trenčianskych Teplíc boli cenzové domácnosti (CD) v bytovom fonde v r.1991 rozmiestnené takto:

29

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice Tabuľka 17 Cenzové domácnosti v bytovom fonde – Trenčianske Teplice r.1991 Urbanistický obvod Číslo Názov

Počet bytov spolu s 2+CD

s 1 os.abs

%

Počet CD spolu

001-O

33

5

10

30,3

39

Počet CD na 100 byt. 118

60 211 1195 0

4 47 135 0

28 50 288 0

46,7 23,7 24,1 0

65 263 1335 0

108 124 111 0

80 0

16 0

13 0

16,3 0

97 0

121 0

0 3 1582

0 0 207

0 0 389

0 0 24,6

0 3 1802

0 100 114

Trenčianske Teplicestred 002-O Kúpeľný areál 003-O Machnač 004-O Pánovce 005-L Dedovec-Kamenné vrata 006-O Baračka 007-R Pri priehrade-Ostrý vrch 008-L Čvirigovec-Klepač 009-Z Stanoviny Trenčianske Teplice spolu

Spolunažívanie cenzových domácností je v Trenčianskych Tepliciach vysoké (114 CD/100 bytov). Najvyššie je v urbanistických obvodoch 003 Machnáč (124 CD/100 bytov) a 006 Baračka (121 CD/100 bytov), čo je ovplyvnené prevažujúcim bývaním v rodinných domoch. Relatívne vysoké spolunažívanie cenzových domácností je aj v urbanistickom obvode 004 Pánovce (111 CD/100 bytov), aj keď je nižšie ako celomestský priemer, nakoľko tu je bytový fond takmer celý umiestnený v bytových domoch. V Trenčianskych Tepliciach je 389 bytov (24,6%) obývaných iba jednou osobou. Najviac bytov, obývaných 1 osobou je v urbanistických obvodoch 002 Kúpeľný areál (46,7%) a 001 Trenčianske Teplice -stred (30,3%), najmenej ich je v urbanistickom obvode 006 Baračka (16,3%).

4.3.7

Nová bytová výstavba od r.1991

V nasledujúcom prehľade uvádzame novú bytovú výstavbu, ktorá sa realizovala v r.1991-2000 v Trenčianskych Tepliciach. Počet bytov, ktoré uvádzame v predchádzajúcich kapitolách za r.1991 sú k dátumu 3.3.1991, kedy sa uskutočnilo Sčítanie ľudu a uvádzaná nová bytová výstavba za r.1991 nie je v nich zahrnutá. Údaje o novej bytovej výstavbe nám poskytla Krajská správa ŠÚ SR v Trenčíne. Tabuľka 18 Nová bytová výstavba v Trenčianskych Tepliciach r.1991-2000 Rok 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 1991-1999

Druh vlastníctva Obecné 0 0 36 0 0 0 0 0 0 36

Družstevné 0 0 162 0 0 0 0 0 0 162

Individuálne 6 4 3 0 3 0 17 9 5 47

Spolu 6 4 201 0 3 0 17 9 5 245

V rokoch 1991-2000 sa v Trenčianskych Tepliciach postavilo 245 bytov, z toho bolo 47 bytov v rodinných domoch (19,2%) a zvyšok pripadá na bytové domy. Podľa druhu vlastníctva v bytových domoch sa postavilo 36 obecných bytov a 162 družstevných bytov.47 rodinných domov predstavuje individuálne vlastníctvo.

30


4.3.8

Návrh výhľadového počtu obyvateľov

4.3.8.1

Výhľadový počet obyvateľov

Návrh riešenia územného plánu Trenčianskych Teplíc vychádza z predpokladaného počtu obyvateľov sídla do výhľadového obdobia. Prognózny návrh výhľadového počtu obyvateľov Trenčianskych Teplíc bude vychádzať jednak z demografickej charakteristiky mesta, jednak z celkových tendencií demografického vývinu na Slovensku. Podkladom pre stanovenie výhľadového počtu obyvateľov Trenčianskych Teplíc budú demografické projekcie. V r.1996 vypracoval Štatistický úrad SR projekciu obyvateľstva SR do r.2015 a to v dvoch variantoch (nízky a vysoký). Vychádzal pritom z analýzy populačného vývoja, z ktorého vyplýva, že na konci 80.tych a na začiatku 90.tych rokov sa narušili dlhodobé demografické trendy, čo sa prejavilo najmä v prudkom znižovaní počtu živonarodených detí a v znižovaní migračných pohybov obyvateľstva. (Tieto trendy pokračujú naďalej aj v súčasnosti). Táto demografická projekcia bola premietnutá aj pri spracovaní ÚPD VÚC Trenčianskeho kraja z r.1998, ktorá je schválená vládou SR. V tejto územnoplánovacej dokumentácii, ktorá je spracovaná v dvoch variantoch, sa uvažuje s riešením výhľadového počtu jednotlivých okresov Trenčianskeho kraja, z toho pre okres Trenčín takto: Tabuľka 19 Okres Trenčín – výhľadový počet obyvateľov r.1995 skut. r.1999 skut. r.2005 r.2015

Variant 1 113 563 113 716 119 300 122 700

Variant 2 113 563 113 716 114 500 113 700

Počet obyvateľov Trenčianskych Teplíc, ktoré sú významným kúpeľným strediskom a majú mestský štatút, sa od roku 1970 mierne zvyšoval až do roku 1996. Potom sa opäť počet jeho obyvateľov začal znižovať. V Trenčianskych Tepliciach žilo: r.1970 SĽ r.1980 SĽ r.1991 SĽ r.1996 31.12. r.1999 31.12.

3 989 obyvateľov 4 385 obyvateľov 4 436 obyvateľov 4 599 obyvateľov 4 510 obyvateľov

Nárast počtu obyvateľov Trenčianskych Teplíc bol ovplyvňovaný predovšetkým imigráciou, ktorá úzko súvisela s novou bytovou výstavbou. Výhľadový počet obyvateľov Trenčianskych Teplíc bude určovaný aj v budúcnosti najmä imigráciou. Tu je potrebné vychádzať zo širších vzťahov, ktoré tvoria demografické trendy a ich prejav jednak v okrese Trenčín, jednak v celom Trenčianskom kraji. Pri stanovovaní výhľadového počtu obyvateľov Trenčianskych Teplíc vychádzame z možností jeho rastu jednak prirodzenou menou jednak migráciou. Táto je však podmienená bytovou výstavbou a v neposlednej miere aj rozšírením hospodárskej základne mesta. Veková štruktúra obyvateľstva Trenčianskych Teplíc má veľmi nepriaznivú skladbu, ako sme na to poukázali v prieskumoch a rozboroch ÚPN SÚ Trenčianskych Teplíc. Index vitality vykazoval v r. 1995 hodnotu 79,v r.1999 klesol na hodnotu 69,čo charakterizuje obyvateľstvo Trenčianskych Teplíc ako regresívny typ populácie. Pokles indexu vitality znamená, že nepriaznivá skladba vekovej štruktúry obyvateľstva sa prehlbuje. Prirodzené prírastky v r. 1991 – 1999 dosiahli mínusovú hodnotu, nárast počtu obyvateľov po r. 1991 bol zaistený iba plusovým saldom migrácie. Tento trend vo vývine počtu obyvateľov môžeme očakávať aj do výhľadových období.

31


Dominantné postavenie v hospodárskej základni Trenčianskych Teplíc majú pracovné príležitosti terciárnej sféry, čo je samozrejme spojené s kúpeľníctvom. Aj do výhľadových období zostane charakter hospodárskej základne Trenčianskych Teplíc zachovaný a nepredpokladá sa jej významnejšie rozširovanie. Počet obyvateľov tvoril v r. 1995 4,05% z počtu obyvateľov okresu Trenčín. V roku 1999 sa podiel počtu obyvateľov Trenčianskych Teplíc na počte obyvateľov okresu Trenčín znížil na 3,97% Ak berieme do úvahy horeuvedené skutočnosti o predpokladaných prirodzených prírastkoch obyvateľstva Trenčianskych Teplíc a rozvoji hospodárskej základne mesta, potom môžeme v súlade s variantným riešením výhľadového počtu obyvateľov okresu Trenčín stanoviť výhľadový počet obyvateľov Trenčianskych Teplíc do výhľadového obdobia t.j. cca k roku 2015 na 5 000 obyvateľov Počet obyvateľov Trenčianskych by predstavoval 4,07 – 4,39% z predpokladaného výhľadového počtu obyvateľov okresu Trenčín (1.alebo 2.variant prognózovaného počtu obyvateľov okresu Trenčín k r.2015).

4.3.9

Veková štruktúra obyvateľstva vo výhľadovom období

Veková štruktúra obyvateľov Trenčianskych Teplíc má relatívne nepriaznivú skladbu, ktorá sa vyznačuje nízkym podielom obyvateľov v predproduktívnom veku a vyšším podielom obyvateľov v poproduktívnom veku. Demografická projekcia do r. 2015 predpokladá, že skladba vekovej štruktúry obyvateľstva sa bude zhoršovať v priemere vo všetkých krajoch SR. Celkové trendy sa budú vyznačovať ďalším poklesom podielu obyvateľov v predproduktívnom veku, miernym nárastom podielu obyvateľov v produktívnom veku do r. 2005 a potom jeho poklesom. Podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku sa bude permanentne zvyšovať, najmä po r. 2005. Demografická projekcia Trenčianskeho kraja, ktorá bola uplatnená v spracovanej a schválenej ÚPD VÚC Trenčianskeho kraja z r. 1998 uvažuje s nasledujúcou skladbou vekovej štruktúry obyvateľstva: Tabuľka 20 Skladba vekovej štruktúry obyvateľov Trenčianskeho kraja v % Vekováskupina 0 - 14 Produkt. Poprodukt. Spolu

r.1995 skut. 21,7 60,4 17,9 100,0

r.1999 skut. 18,9 62,5 18,6 100,0

r.2000 18,8 62,7 18,5 100,0

r.2005 16,8 63,5 19,7 100,0

r.2010 16,0 62,2 21,8 100,0

r.2015 15,7 60,0 24,3 100,0

Skladba vekovej štruktúry obyvateľov Trenčianskych Teplíc bola v r. 1995 aj v r.1999 horšia v porovnaní s celokrajským priemerom. Tabuľka 21 Veková štruktúra obyvateľov v r. 1991,1995 a 1999 Veková skupina 0 - 14 produktívni poproduktívni spolu

r.1991 absol. 935 2 483 1 018 4 436

r.1995 % 21,1 56,0 22,9 100,0

absol. 827 2 729 1 048 4 604

r.1999 % 18,0 59,3 22,7 100,0

absol. 728 2 733 1 049 4 510

1991-1999 % 16,1 60,6 23,3 100,0

-207 250 31 74

Celkové vývinové trendy v predpokladanej skladbe vekovej štruktúry obyvateľstva Trenčianskeho kraja sa prejavia aj v skladbe vekovej štruktúry obyvateľstva Trenčianskych Teplíc. Vo výhľadovom období v r. 2015 predpokladáme, že veková štruktúra obyvateľov Trenčianskych Teplíc bude mať nasledujúcu skladbu:

32

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice Tabuľka 22 Veková štruktúra obyvateľov Trenčianskych Teplíc v r. 2015 Veková skupina

r.2015

0 – 14 predproduktívni poproduktívni Spolu

počet obyv. 750 2910 1340 5000

Prírastky, úbytky 1999 – 2015 % 15,0 58,2 26,8 100,0

22 177 291 490

Za predpokladu, že vo výhľadovom období (r.2015) bude v Trenčianskych Tepliciach 5 000 obyvateľov počet obyvateľov v predproduktívnom veku sa zvýši o 22 osôb, jeho podiel bude však iba 15,0 %, počet obyvateľov v produktívnom veku sa zvýši o 177 osôb a na celkovom počte obyvateľov sa bude podieľať 58,2%ami.Počet obyvateľov v poproduktívnom veku sa zvýši o 291 osôb a zastúpený bude 26,8%ami.

4.3.10 Ekonomická aktivita obyvateľstva V Trenčianskych Tepliciach bolo v r. 1991 podľa výsledkov Sčítania ľudu 2214 ekonomicky aktívnych osôb. Ekonomická aktivita bola 49,9%. Na základe predpokladanej zmeny skladby vekovej štruktúry obyvateľstva, ako aj jeho počtu k r. 2015 by mal byť v Trenčianskych Tepliciach v r. 2015 nasledujúci počet ekonomiky aktívnych osôb: Rok 1991 2015

Počet ekon. aktívnych 2 214 2 480

Za predpokladu, že Trenčianske Teplice budú mať v r.2015 5 000 trvale bývajúcich obyvateľov počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva v Trenčianskych Tepliciach v rokoch 1991 – 2015 sa zvýši o 266 osôb. Miera ekonomickej aktivity by sa v porovnaní s rokom 1991 (49,9%) podstatne nezmenila a bola by 49,6%.

4.4

Bytový fond vo výhľadovom období

4.4.1

Potreba bytov vo výhľadovom období

V Trenčianskych Tepliciach bolo v r. 1991 1582 trvale obývaných bytov, z toho bolo 348 bytov, t. j. 22,0% v rodinných domoch. Okrem trvale obývaných bytov bolo v Trenčianskych Tepliciach v r. 1991 aj 68 neobývaných bytov. V r. 1991 – 1999 sa v Trenčianskych Tepliciach postavilo 245 nových bytov, z čoho bolo 47 bytov v rodinných domoch. Riešenie ÚPN SÚ Trenčianske Teplice v časti „Bytový fond“ bude kvantifikovať potrebu novej bytovej výstavby, ktorá bude vychádzať jednak z riešenia výhľadového počtu obyvateľov mesta, jednak z podielu zvyšovania úrovne bývania. Toto sa premietne v znižujúcej sa obývanosti bytov (počet obyv./byt), ako aj potrebe náhrady za odpad bytového fondu. V súčasnosti pripadá v Trenčianskych Tepliciach 2,80 obyv. /byt. Tento ukazovateľ má do budúcnosti znižujúcu sa hodnotu, čo bezprostredne súvisí so znižujúcou sa veľkosťou cenzovej domácnosti. V Trenčianskych Tepliciach pripadá 114 cenzových domácnosti na 100 bytov. Spolunažívanie cenzových domácnosti je teda v Trenčianskych Tepliciach relatívne vysoké, napriek tomu, že ukazovateľ obložnosti je nízky. Toto je ovplyvnené tým, že až 24,6% bytov, t. j. 389 b. j. je obývaných iba jednou osobou. Pre r. 2015 uvažujeme s obývanosťou 2,50 obyv./byt. Ako náhradu za odpad bytového fondu bude potrebné postaviť do r. 2015 v Trenčianskych Tepliciach 172 bytov. Tento odhad vyplýva z charakteristiky vekovej štruktúry bytového fondu, ako aj jeho vybavenia podľa Sčítania ľudu v r. 1991.

33


Potreba novej bytovej výstavby do r. 2015 v Trenčianskych Tepliciach. bude nasledujúca: Tabuľka 23 Potreba novej bytovej výstavby do r.2015 Ukazovateľ Počet obyvateľov v r.1991 Počet bytov v r.1991 Počet obyv./byt v r.1991 Počet obyvateľov v r.2015 Počet obyv./byt v r.2015 Počet bytov v r.2015 Čistý prírastok v r.1991-2015 Náhrada za odpad bytového fondu 1991-2015 Nová bytová výstavba 1991-1999 realizovaná Potreba novej bytovej výstavby v r.2000-2015

4 436 1 582 2,80 5 000 2,50 2 000 418 172 245 345

Vypočítaná potreba novej bytovej výstavby do r. 2015 sa vzťahuje na uvažovaný výhľadový počet obyvateľov Trenčianskych Teplíc, ktorý sme stanovili na 5 000 osôb.

4.4.2

Navrhované lokality novej bytovej výstavby

Urbanistické riešenie územného plánu Trenčianskych Teplíc predpokladá nasledujúci rozsah novej bytovej výstavby na nových lokalitách. Tabuľka 24 Navrhovaná bytová výstavba Názov lokality Baračka Pánovce Amadeus Stred Preluky Nové lokality RD nad Gogoľovou ul. Machnáč Červené kopanice Spolu

Forma bytovej výstavby RD BD MV RD BD BD RD

Počet navrhovaných bytov 14 54 10 16 23 48 8

Číslo urbanistického obvodu 006 004 004 004 004 001

Predpokladaná etapa výstavby I. III. III. III. II. III. I.

RD RD RD

20 16 30(max.) 239

004 003 003

II. II. II.

Uvedený prehľad o lokalizácii novej bytovej výstavby v Trenčianskych Tepliciach predpokladá jej umiestnenie na nových voľných plochách. V bilancii bytového fondu do r.2015 sa predpokladá realizácia bytovej výstavby v jednotlivých urbanistických obvodoch tak, ako sú navrhnuté v jednotlivých časových etapách. V urbanistickom obvode 004 Pánovce sa nepredpokladá do roku 2015 realizácia celého rozsahu navrhovanej bytovej výstavby, ale iba 12 bytov v bytových domoch a 10 bytov v mestských vilách. Ďalšia realizácia navrhovanej bytovej výstavby v tomto urbanistickom obvode by sa mala realizovať po r.2015. V urbanistickom obvode 003 Machnáč by sa realizovalo do r.2015 8 bytov v RD, zvyšných 8 RD po r.2015. Do r.2015 by sa mohlo realizovať na uvedených lokalitách 173 bytov a zvyšných 66 bytov v ďalšej časovej etape. V ďalekom výhľade sa uvažuje s výstavbou 90 bytov v urbanistickom obvode 009 Stanoviny. Náhrada za odpad bytového fondu (do r.2015) sa predpokladá realizáciou novej bytovej výstavby, alebo jeho rekonštrukciou na tých istých lokalitách, kde bude potrebné tento starší bytový fond nahradiť. Táto úvaha je odôvodnená jednak atraktivitou sídla a s tým súvisiacou cenou stavebných pozemkov, jednak so skutočnosťou, že sa jedná v podstate o odpad bytového fondu v rodinných domoch

34


4.4.3

Bilancia bytového fondu do r.2015

Bilancia bytového fondu predpokladá nasledujúci pohyb bytovej výstavby v urbanistických obvodoch Trenčianskych Teplíc do r.2015“ Tabuľka 25 Bilancia bytového fondu do r.2015 Urbanistický obvod

Počet bytov

Nová bytová výstavba

číslo 001-O 002-O 003.-O 004-O 005-L

1991 33 60 211 1 195 -

1991-1999 20 198 27

80 -

Názov Stred Kúpeľný areál Machnač Pánovce DedovecKamenné vrata 006-O Baračka 007-R Pri priehradeOstrý vrch 008-L ČvirigovecKlepač 009-Z Stanoviny Trenčianske Teplice spolu

Náhrada za odpad byt. fondu

Počet bytov 2015

2000-2015 48 46 65 -

20 48 38 48 -

81 60 277 1 458 27

-

14 -

18 -

94 -

-

-

-

-

-

3 1 582

245

173

172

3 2 000

Bytový fond Trenčianskych Teplíc by sa aj v budúcnosti sústreďoval najmä v urbanistickom obvode 004 Pánovce , kde by sa nachádzalo v r.2015 1 458 bytov, čo je 72,9% z celkového počtu bytov v Trenčianskych Tepliciach. V urbanistickom obvode 003 Machnáč by malo byť 277 bytov (13,9%). Počet bytov v urbanistickom obvode 003 Kúpeľný areál by sa nemenil, bude však potrebná rekonštrukcia časti stávajúceho bytového fondu V tomto urbanistickom obvode bude v r.2015 60 bytov, čo tvorí 3,0% z celkového počtu bytov v Trenčianskych Tepliciach. .Obdobne sa uvažuje s nezmeneným počtom bytov k r.2015 v urbanistickom obvode 005 Dedovec - Kamenné vráta, kde by malo byť 27 bytov (1,3%).V urbanistickom obvode 001 Trenč. Teplice -stred sa predpokladá v r.2015 81 bytov (4,1%) a v urbanistickom obvode 006 Baračka 94 bytov (4,7%). V urbanistickom obvode 009 Stanoviny sa uvažuje s ďalšou bytovou výstavbou až v ďalekom výhľade a k r.2015 by sa počet bytov nemenil oproti stávajúcemu stavu , kedy sa na jeho území nachádzajú iba 3 byty.

4.4.4

Predpokladaný počet obyvateľov v urbanistických obvodoch v r.2015

Na základe navrhovaného počtu bytov v jednotlivých urbanistických obvodoch Trenčianskych Teplíc a predpokladanej zníženej obložnosti bytov (počet obyv./byt) k výhľadovému obdobiu (r.2015) môžeme stanoviť aj predpokladaný počet obyvateľov v jednotlivých urbanistických obvodoch k časovému horizontu r.2015.

35

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice Tabuľka 26 Počet obyvateľov v urbanistických obvodoch v r.2015 Urbanistický obvod číslo Názov 001-O Trenč. Teplice-stred 002-O Kúpeľný areál 003-O Machnač 004-O Pánovce 005-L DedovecKamenné vrata 006-O Baračka 007-R Pri priehradeOstrý vrch 008-L ČvirigovecKlepač 009-Z Stanoviny Trenčianske Teplice spolu

Počet obyvateľov 1991 2015 93 200

% obyvateľov 1991 2015 2,1 4,0

Počet obyv./byt 1991 2015 2,82 2,47

129 629 3 325 -

120 700 3 650 70

2,9 14,2 75,0 -

2,4 14,0 73,0 1,4

2,15 2,98 2,78 -

2,00 2,52 2,50 2,59

250 -

250 -

5,6 -

5,0 -

3,13 -

2,66 -

-

-

-

-

-

-

10 4 436

10 5 000

0,2 100,0

0,2 100,0

3,33 2,80

3,33 2,50

V súlade s pomerným zastúpením počtu bytov v jednotlivých urbanistických obvodoch Trenčianskych Teplíc korešponduje aj zastúpenie počtu obyvateľov. Najviac obyvateľov sa bude aj naďalej sústreďovať v urbanistickom obvode 004 Pánovce (až 73%). V urbanistickom obvode 003 Machnáč by sa malo sústreďovať 14,0% obyvateľov mesta, v urbanistickom obvode 006 Baračka 5,0%, v urbanistickom obvode 001 Tr. Teplice - stred 4,0%, v urbanistickom obvode 002 Kúpeľný areál 2,4%, v urbanistickom obvode 005 Dedovec -Kamenné vráta 1,4% a v urbanistickom obvode 009 Stanoviny by zostalo bývať iba 10 osôb (0,2%).

5

Občianska vybavenosť

5.1

Základná charakteristika riešeného územia

Mesto Trenčianske Teplice má prioritnú funkciu kúpeľného miesta, ktorá je rozhodujúcim mestotvorným prvkom a tvorí hlavnú impulznú funkciu pre formovanie sídla. Na kúpeľnú funkciu je naviazaná aj funkcia rekreačná, ktorá sa vo významnej miere podieľa na rozvoji kúpeľnej zložky a podporuje kvalitu kúpeľného i obytného územia. Riešené územie sa vyznačuje štrukturálnou rôznorodosťou, ktorá je charakterizovaná prioritne kúpeľným územím s liečebnými domami a balneoterapeutickými prevádzkami, obytným územím so zástavbou typu rodinných i bytových domov, sociálnymi funkciami občianskej vybavenosti, ako i obslužnými a komerčnými funkciami a aktivitami v oblasti služieb a vybavenosti pre kúpeľnú klientelu. Pre bývajúce obyvateľstvo riešeného územia poskytuje diverzifikovanú štruktúru vybavenostných zariadení lokálneho významu, a to v oblasti výchovy a vzdelávania, základnej zdravotníckej starostlivosti, sociálnej starostlivosti a služieb, duševnej a telesnej kultúry, ktorými sú zabezpečované podmienky pre uspokojovanie potrieb v oblasti základnej obsluhy. Vybavenosť obchodno -obslužného charakteru plní prioritne funkciu priamej obsluhy a zabezpečovanie potrieb týmito zariadeniami pre bývajúce obyvateľstvo v meste, kúpeľných hostí, rekreantov i pasantov. Koncepcia rozvoja občianskej vybavenosti do výhľadu je formulovaná v kontexte s dominantnou kúpeľnou funkciou riešeného územia, ako aj vo vzťahu k potrebám a záujmom obyvateľov mesta, v kompatibilite s výhľadovou socio -demografickou štruktúrou. Ako dominantný priestor pre lokalizáciu občianskej vybavenosti, najmä charakteru vyššej občianskej vybavenosti, je navrhovaná tzv. prechodová zóna, ležiaca v dotykovej polohe

36


mesta s kúpeľmi, mimo vnútorného kúpeľného územia, aby sa zachovala špecifická kľudová atmosféra kúpeľov. V zóne “Stred“ sa navrhuje rekonštrukcia a dostavba územia vo forme polyfunkčnej zástavby, s využitím parteru pre obchodno -obslužnú vybavenosť a vyššie podlažia pre bývanie s kombináciou penziónového ubytovania a priestormi pre administratívu. Rozvoj základnej vybavenosti je orientovaný prevažne do obytnej zóny, ktorú reprezentuje sídlisko Pánovce. Demografický rozvoj mesta Trenčianske Teplice počíta s migráciou obyvateľstva do mesta Trenčianske Teplice a výhľadový počet obyvateľov sa stanovuje na cca 5 000 obyvateľov. Navrhovaná koncepcia rozvoja občianskej vybavenosti je dimenzovaná pre tento počet obyvateľov. Pre rozvoj funkcií občianskej vybavenosti boli uplatnené nasledovné zásady, podľa ktorých sa kvantifikoval výhľadový potenciál plôch pre občiansku vybavenosť:

Rozvoj polyfunkčných plôch orientovať: !" do polohy mestského centra, zóny “Stred“, kde by sa koncentrovala v parteroch zástavby obchodno -obslužná vybavenosť, vo vyšších podlažiach kombinovaná s bývaním, penziónovým ubytovaním a s administratívou, !" do priestoru za obchodným domom Amadeus, kde by sa dostaval mestský blok naznačujúci pôvodnú uličnú zástavbu. V parteroch zástavby by sa koncentrovala obchodno -obslužná vybavenosť, vo vyšších podlažiach administratívna vybavenosť a doplnkovo bývanie. Súčasťou bloku môže byť aj nová mestská tržnica.

Monofunkčné areály: !" školstvo (predškolské zariadenie, základná škola, základná umelecká škola) rozvíjať v súčasných založených centrách, !" zdravotníctvo a sociálna starostlivosť (nemocnica, dom s opatrovateľskou službou) ako stabilizované zariadenia uvažovať aj do výhľadu, !" za predpokladu sprevádzkovania reštituovaných kúpeľných domov v prospech kúpeľného využitia, riešiť ďalšie balneoterapeutické kapacity s orientovaním do priestoru t. č. nevyužívaných kapacít v parkovej časti vnútorného kúpeľného územia. Taktiež sa predpokladá zapojenie hotela Slovakia do kúpeľného využitia s funkciou balneohotela.

Športové plochy: !" športovo-rekreačné aktivity rozvíjať v založených polohách a dobudovať a zlepšiť ich súčasný štandard a druhovú štruktúru, !" vo výhľade vybudovať veľký športovo – rekreačný areál nad príjazdovou komunikáciou smerujúcou z Trenčianskej Teplej ( pod skládkou TKO ), !" ďalšie športovo-rekreačné aktivity rozvíjať na katastri obce Omšenie smerom s priehrade .

5.2 5.2.1

Charakteristika jednotlivých systémov občianskej vybavenosti Školstvo

V meste sú vytvorené podmienky pre vzdelávanie detí a mládeže v systéme predškolskej výchovy a základného vzdelávania, s doplnkovými zariadeniami mimoškolskej výchovnej činnosti.

5.2.2

Materské školy

Predškolská výchova detí sa v Trenčianskych Tepliciach zabezpečuje v jednom zariadení materskej školy, ktoré je situované na ul. SNP. MŠ navštevuje 121 detí v piatich 37


triedach s priemernou obložnosťou triedy 24,2 žiaka. Celková kapacita materskej školy je vo vzťahu k výhľadovému počtu obyvateľov vyhovujúca, vybavenie materskej školy bolo zlepšené zakúpením vybavenia pre ďalšie detské ihrisko.

5.2.3

Základné školy

Základná školská dochádzka sa v riešenom území zabezpečuje v plnoorganizovanej základnej škole, ktorú navštevuje 405 žiakov v 18. triedach. Základná škola je situovaná na ul. SNP, kde poskytuje aj stravovanie v školskej jedálni a popoludňajšiu činnosť v štyroch školských kluboch. Pri základnej škole je vybudovaný prírodný amfiteáter, kde sa prevádzkujú rôzne kultúrne a spoločenské aktivity. Priemerná obložnosť triedy je 22,5 žiaka a na 1 000 obyvateľov pripadá 89,8 žiaka v základnej škole. V riešenom území sú kapacity školských zariadení postačujúce i do výhľadu, prípadné priestorové nároky bude možné riešiť interne v rámci školy. Materiálno-technická základňa školy bola zlepšená zriadením odbornej učebne výpočtovej techniky.

5.2.4

Doplnkové vzdelávanie detí a mládeže

Na území mesta Trenčianske Teplice doplnkové vzdelávanie detí a mládeže poskytuje základná umelecká škola a centrum voľného času. Základná umelecká škola sa nachádza na ul. SNP a navštevuje ju 125 žiakoch v dvoch odboroch – hudobný a výtvarný. Centrum voľného času (169 členov v školskom roku 1999/ 2000) je lokalizované v spoločnom objekte so základnou školou a zabezpečuje záujmovú činnosť detí a mládeže v záujmových útvaroch – oblasť spoločensko-vedná, prírodovedná, kultúra a umenie, telovýchova a šport, oblasť turistických a branných športov, ekologickej výchovy, ako aj príležitostné a prázdninové podujatia. Trendom v ďalšom vzdelávaní detí a mládeže je priraďovanie výchovných inštitúcií k základným školám, a tak prirodzene zapojiť umeleckú výučbu a záujmové činnosti do výchovného procesu.

5.2.5

Zdravotníctvo

Vyššiu zdravotnícku starostlivosť obyvateľom Trenčianskych Teplíc a širšieho spádového územia poskytuje nemocnica I. typu, ktorá sa nachádza na Hviezdoslavovej ulici. Nemocnica s poliklinikou disponuje kapacitou 125 lôžok. Do Trenčianskych Teplíc je lokalizované liečebno-rehabilitačné stredisko Zboru väzenskej a justičnej stráže SR s kapacitou 85 lôžok. Ambulantná starostlivosť sa vo svoje štruktúre zmenila. Zanikli zdravotnícke strediská s územnou viazanosťou a v súčasnosti sa člení na primárnu zdravotnícku starostlivosť (prvého kontaktu) a starostlivosť sekundárnu. Primárnu starostlivosť zabezpečuje detský a všeobecný lekár, zubár a gynekológ. Sféra primárnej starostlivosti v riešenom území vrátane zubného laboratória funguje už v súčasnosti na súkromnej báze. Zdravotné služby v meste poskytujú 3 praktickí lekári pre dospelých, 2 praktickí lekári pre deti a dorast, 2 stomatológovia, 1 odborný lekár – gynekológ. V primárnej starostlivosti pôsobí spolu 8 lekárov. Všetky zdravotnícke služby prvého kontaktu (vrátane lekární) sú umiestnené v mestských priestoroch, v najväčšej miere v bývalom zdravotnom stredisku nachádzajúcom sa na sídlisku Pánovce. Privatizácia lekární priniesla všeobecne, nielen kvalitatívne zlepšenie tohto vybavenostného druhu zdravotníckych zariadení, ale aj rozšírenie jeho početnosti. V Trenčianskych Tepliciach sú zriadené dve lekárne, ktoré sú situované na ul. SNP a na ul. T. G. Masaryka. Najvýznamnejšia funkcia riešeného územia v oblasti zdravotníctva je jeho kúpeľná funkcia, s poskytovaním liečby pre indikácie reumatické ochorenia, degresívne a zápalové ochorenia chrbtice, neuralgie, stavy po operáciách a úrazoch pohybového aparátu, sklerosis multiplex u osôb schopných sebaobsluhy.

38


S cieľom skvalitňovať kúpeľné a zdravotnícke služby sa navrhuje dokompletizácia existujúcich balneoterapeutických prevádzok, a to liečebný ústav Krym a balneoterapiu Sina o prevádzku rehabilitačno-rekreačného bazéna s príslušnou vybavenosťou a rekonštrukciu balneoterapie Kaštieľ. Taktiež sa navrhuje zapojenie hotela Slovakia do kúpeľného využitia s jeho následnou rekonštrukciu na funkciu “balneohotela“. V tejto súvislosti by bolo účelné navrhnúť aj jeho funkčné prepojenie s liečebným ústavom Krym. Po reštitúciách kúpele stratili časť svojej lôžkovej kapacity (najmä objekty v kúpeľnom parku), ktoré sú t. č. mimo prevádzky. Tieto neprevádzkované objekty by mali byť výhľadovo využívané len v súvislosti s funkciou a poslaním vnútorného kúpeľného územia, čo evokuje potrebu vybudovania ďalšieho nového objektu balneoterapie pre tieto kapacity. Podrobnejšie je problematika kúpeľov riešená v samostatnej kapitole.

5.2.6

Sociálna starostlivosť

V štruktúre vybavenostných zariadení sociálnej starostlivosti je na území mesta Trenčianske Teplice zastúpená opatrovateľská služba a klub dôchodcov. Zariadenie opatrovateľskej služby disponuje kapacitou 15 bytových jednotiek (maximálna možnosť ubytovania je 18 ľudí). Pre súčasné potreby obyvateľov mesta a jeho širšieho zázemia sú kapacity zariadenia postačujúce. V prípade potreby ďalších kapacít pre ubytovanie starších občanov s opatrovateľskou službou je možné uvažovať vo výhľade aj s využitím niektorého v súčasnosti neprevádzkovaného objektu pre potreby sociálnej starostlivosti. Funkcia sociálnej starostlivosti by v kúpeľnom území nenarušila jeho atmosféru. Pre spoločenský kontakt a služby obyvateľov v poproduktívnom veku je na území mesta k dispozícii klub dôchodcov, ktorý je umiestnený v objekte požiarnej zbrojnice na ul. Ľ. Podjavorinskej. Stravovanie dôchodcom zabezpečuje hotel Slovakia, s možnosťou rozvozu stravy pre telesne postihnutých a invalidných občanov do bytu.

5.2.7

Kultúra

Vybavenostnú sieť zariadení kultúry na území mesta Trenčianske Teplice reprezentujú zariadenia miestneho i nadmiestneho významu. Kultúrne zariadenia v meste koordinuje Mestské kultúrne a informačné stredisko, ktoré zabezpečuje kultúrno-zábavný a vzdelávací život v meste pre všetky vekové kategórie obyvateľov. Najvýznamnejšie kultúrne podujatia sa odohrávajú v Kúpeľnej dvorane (divadelné predstavenia, koncerty, výstavy), kde je situované aj kino Prameň (kapacita 230 miest) a Mestská knižnica, ktorá má pobočku na ul. SNP. Od mája 1998 začalo svoju činnosť aj Mestské múzeum, pre zriadenie ktorého boli vytvorené priestory na Nádražnej ulici. Kultúrnou pamiatkou je rodný dom Andreja Bagara, významného slovenského herca a režiséra. Ku kultúrno-vzdelávacím aktivitám mesta prispieva Mestské televízne štúdio a dvojmesačník Teplické noviny. Sakrálne stavby riešeného územia reprezentuje rímsko-katolícky kostol sv. Štefana Kráľa, ktorý bol zhodnotený prístavbou a evanjelický kostol a. v., ktorý bol v roku 1995 zrekonštruovaný. Na kultúrno-spoločenskom živote významnou mierou participuje aj základná umelecká škola najmä vystúpeniami akordeónového súboru, Mestský súbor (zmiešaný spev), dychovka Termálka a súbor Machnáčik. V kúpeľnom meste Trenčianske Teplice sa konajú významné kultúrne podujatia, ktoré už majú založenú svoju tradíciu, a ktorú je potrebné aj naďalej podporovať. K najvýznamnejším podujatiam patria: !" Hudobné leto - medzinárodný festival vážnej hudby, najstarší v Európe (v roku 1998 sa uskutočnil už 53. jeho ročník), !" Art Film festival - Medzinárodný filmový festival filmov o umení a umelcoch (6. ročník),

39


!" Dubnický folklórny festival - medzinárodný festival folklórnych súborov (5. ročník), !" Veľká cena Slovenska - medzinárodná súťaž speváckych zborov (2. ročník), !" Cena Karla Čapka. V oblasti kultúry sa do výhľadu navrhuje rekonštrukcia dominantného kultúrneho zariadenia v meste - Kúpeľnej dvorany a koncertnej siene so zabezpečením vyššej kvality a vyššieho štandardu.

5.2.8

Telesná kultúra

Športovo-telovýchovné aktivity v riešenom území zabezpečujú mestské športové kluby a telovýchovné jednoty. V druhovej štruktúre sú zastúpené rôzne ihriská, športová hala, kolkáreň, fitnes, sauna, otvorené termálne kúpalisko, minigolf, lyžiarske svahy. Otvorené ihriská sú zastúpené diverzifikovanou skladbou a štruktúrou zariadení. Futbalový štadión TJ Slovan je lokalizovaný na sídlisku Pánovce, tenisové ihriská sú situované na Partizánskej ul., v športovom areáli na sídlisku Pánovce a v areáli Baračka, kde je vybudované aj minigolfové ihrisko (klasická minigolfová dráha s 18. jamkami). Kryté športové zariadenia reprezentuje športová hala a kolkáreň, ktoré sú situované v športovom areáli TJ Slovan. Tieto dopĺňajú malokapacitné zariadenia typu fitnes, sauna, solárium, whirpool, ktoré sú situované v kúpeľnej zóne. V letných mesiacoch obyvateľom mesta, ako aj jeho návštevníkom, športové vyžitie poskytuje termálne kúpalisko Zelená žaba, kde sa nachádza 33 m otvorený plavecký bazén, detský bazén, ihrisko pre volejbal a stravovacie zariadenie. Okrem uvedených športovo-rekreačných areálov a zariadení sú v katastrálnom území mesta možnosti člnkovania (Labutie jazierko v parku), lyžovania (Margita -dĺžka 200 m, Buclávky-400 m), skalolezectva (záver Kamenickej doliny na Baračke). V meste sa v oblasti športu a telovýchovy usporadúvajú rôzne podujatia, ako napríklad: !" Veľká cena Trenčianskych Teplíc - jazdecké preteky v parkúrovom skoku, !" celoslovenská súťaž lodných modelárov, !" rybárske preteky, !" cyklistické preteky okolo Slovenska, !" Memoriál prof. Košeckého a Zelenaya, !" Challenge day. V oblasti riešenia športu a telovýchovy koncept riešenia ÚPN SÚ navrhuje: !" na kúpalisku Zelená žaba existujúci bazén zrekonštruovať a vybudovať ďalší 50 m otvorený plavecký bazén, čím sa zlepší štandard poskytovaných služieb na tomto kúpalisku. Bude však potrebné citlivo regulovať návštevnosť tohto štýlového kúpaliska, uchrániť ho pred masovosťou a zachovať jeho komorné prostredie. Podmienkou pre výstavbu ďalšieho bazéna na Zelenej žabe je dostatok pitnej vody pre miešanie s vodou termálnou. !" v nadväznosti na jestvujúci športový areál na sídlisku Pánovce vybudovať zariadenia pre pestovanie rekreačného športu – tenis, volejbal, plážový volejbal, basketbal, streetball, a pod.. !" Kúpalisko by malo charakter príslušnej vybavenosti pre bývajúce obyvateľstvo mesta. otvorený a krytý plavecký bazén (obidva 25 m). !" lokalita Baračka, Labutie jazierko, je v súčasnosti ďalším športovo-rekreačným zázemím mesta. Riešenie územného plánu navrhuje predĺžiť prechádzkovú trasu smerom k vodnej nádrži a umiestniť tu nenáročné športovo-rekreačné zariadenie (tréningové golfové ihrisko), ktoré by využívali kúpeľní hostia, rekreanti i domáci obyvatelia. Výstavba týchto zariadení je však limitovaná ochranou prírodných zdrojov, ktoré sú situované v predmetnom území. !" pomerne veľký športovo-rekreačný areál je vybudovaný pri Domove speváckeho zboru slovenských učiteľov. Okrem ihrísk sa tu nachádza t. č. nefunkčný otvorený

40


plavecký bazén, ktorý by po sprevádzkovaní mohol poskytovať služby nielen hosťom domova, ale spolu s ostatnou športovou vybavenosťou širšej verejnosti. !" za záhradníctvom na druhom brehu riečky Tepličky boli už vybudované dva tenisové kurty - tento priestor je územným plánom do výhľadu určený pre ďalší rozvoj športových aktivít. !" nad príjazdovou cestou z Trenčianskej Teplej sa v súčasnosti nachádza smetisko, ktoré je navrhované na rekultiváciu. Na predmetnú lokalitu je vypracovaný reálny podnikateľský zámer na vybudovanie tenisového areálu, v ktorom sa navrhujú 4 tréningové ihriská, 1 závodné ihrisko s tribúnou a príslušná sociálna vybavenosť a klubové priestory.

5.2.9

Verejná administratíva a správa

Zariadenia verejnej administratívy a správy reprezentujú zariadenia štátnej správy a samosprávy, peňažné inštitúcie, pošta a polícia. Umiestnenie zariadení verejnej administratívy a správy je orientované do mestského centra, a to: !" Mestský úrad - ul. M. R. Štefánika, !" Policajný zbor SR a Mestská polícia - Nádražná ul., !" Dobrovoľný požiarny zbor, požiarna zbrojnica - ul. Ľ. Podjavorinskej, !" Pošta - ul. 17. novembra, !" Poštová banka - ul. 17. novembra, !" Slovenská sporiteľňa a.s. - ul. T. G. Masaryka, !" Všeobecná úverová banka a.s. - ul. T. G. Masaryka, !" Slovenská poisťovňa - ul. T. G. Masaryka. Objekt Mestského úradu je už v súčasnosti nevyhovujúci a nezodpovedá štandardu tohto vybavenostného druhu. Riešenie územného plánu navrhuje pre potreby Mestského úradu zrekonštruovať objekt bývalého sanatória, ktorý je lokalizovaný oproti súčasnému MsÚ. Navrhovaný objekt svojou polohou vyhovuje lokalizačnému kritériu umiestňovania centrálnej mestskej administratívy.

5.3

Komerčná vybavenosť

Obchod, služby stravovacie, ubytovacie, finančné, informačné a iné, ako aj pracoviská fyzických a právnických subjektov predstavujú významnú časť občianskej vybavenosti nielen z pohľadu širokej škály v uspokojovaní potrieb obyvateľstva a tvorby pracovných miest, ale aj z hľadiska formovania významovej a funkčnej profilácie prostredia mesta. Táto významná časť občianskej vybavenosti sa vyznačuje dynamickým procesom zmien nielen z aspektu vlastníckych vzťahov, ale sú sledované najmä zmeny štrukturalizácie vybavenostných druhov, rozvoj nových druhov zariadení, resp. rozširovanie jestvujúcich druhov vplyvom pôsobenia trhových mechanizmov. Zároveň absentujú údaje, ktoré by v exaktnej forme vypovedali o zmenách a stave v sieti komerčnej vybavenosti. Súčasná komerčná vybavenosť riešeného územia: !" dve nákupné strediská: NS Termál a Supermarket AMADEUS, !" 16 potravinárskych predajní, resp. predajní rozličného tovaru, !" 37 predajní, ktoré zabezpečujú predaj textilu, obuvi, koženej galantérie, klenoty a zlatníctvo, predaj drobného tovaru, ľudovoumeleckých výrobkov, predaj kvetov, !" reštauračné zariadenia – kaviareň Kúpeľná dvorana, pizzeria KÓPIA, snack bar JUDIT, snack bar JOZEFÍNA, reštaurácia HUBERTUS, reštaurácia MARYŠA, bar KORZO, R CLUB, Vináreň II. rímskej légie, Fontána BISTRO, stánky s občerstvením (SLZA, JULIVETPOD GAŠTANOM, PE PAR, LANGOŠE). V meste sú zabezpečené všetky služby pre obyvateľov a návštevníkov mesta: kaderníctvo, holičstvo, kozmetika, pedikúra, šitie a opravy odevov, oprava obuvi, zberňa šatstva, cestovné kancelárie – SATUR, TRANSBUS, stávkové kancelárie FORMULA a

41


EUROTIP, zmenárne, pobočky a peňažné automaty VÚB a Slovenskej sporiteľne, pohrebná služba. V meste je stredisko TVS a tri stavebné firmy. Komerčnú vybavenosť zabezpečujú prevažne živnostníci a malí podnikatelia, ktorí by sa mali stať perspektívnou oblasťou tvorby pracovných príležitostí najmä z radov vlastných obyvateľov – spolu 162 podnikateľov. Koncept riešenia ÚPN SÚ akcentuje potrebu rozvoja obchodno-obslužných, ubytovacích a komerčných zariadení v kontexte s prioritnou kúpeľnou funkciou mesta Trenčianske Teplice, to znamená vytvoriť podmienky pre rozvoj obslužných zariadení a vybavenosti pre kúpeľnú klientelu, rekreantov a návštevníkov. Pre možnosti perspektívneho rozvoja komerčnej vybavenosti riešenie územného plánu navrhuje využiť nasledovné priestory: !" dotykovú zónu mesta s kúpeľmi, tzv. “prechodnú zónu - kúpele pre zdravých“ súčasným existujúcim kapacitám zmeniť funkčnú náplň pre kúpeľné funkcie (využitie hotela Slovakia a jeho zapojenie po príslušnej rekonštrukcii na balneohotel do kúpeľného využitia, jeho funkčné prepojenie s hotelom Krym), !" zástavbu oproti hotela Slovakia a Krym funkčne zmeniť pre obslužnú vybavenosť, penziónové ubytovanie a prislúchajúcu administratívu, !" súčasné nákupné stredisko Termál, nachádzajúce sa vo vstupe do vnútorného kúpeľného územia, zrekonštruovať s následným využitím pre poriadanie kongresov a konferencií (dve kongresové sály, ubytovacia kapacita a príslušná doplnková vybavenosť), !" “zóna Stred“ - súčasnú zástavbu zrekonštruovať a dobudovať formou polyfunkčnej zástavby (parter pre obchodno-obslužnú vybavenosť, tržnicu, vyššie podlažia pre bývanie kombinované s penziónovým ubytovaním a čiastočne i administratívna vybavenosť), za polyfunčnou zástavbou je navrhovaná výstavba novej autobusovej stanice, !" za obchodným domom Amadeus sa navrhuje dostavba mestského bloku v náznaku pôvodnej uličnej zástavby formou polyfunkcie (parter obchodno-obslužná vybavenosť, vyššie podlažia administratívna vybavenosť, ako doplnková funkcia bývanie) !" v lokalite Dúbravy sú štyri pozemky navrhnuté na výstavbu menších rodinných penziónov (ubytovacie a stravovacie služby), !" lokalita nad príjazdovou komunikáciou od Trenčianskej Teplej - “Pod Stanoviny“, je rezervovaná pre menšie penzióny kombinované s bývaním, !" v lokalite medzi kameňolomom a riečkou Tepličkou, za technickými službami, sú územným plánom rezervované plochy pre výstavbu služieb a výrobných služieb (napríklad mestské záhradníctvo), !" nad príjazdovou komunikáciou z Trenčianskej Teplej sa nachádza ovčí salaš, ktorý by sa mohol stať výletným miestom a cieľom prechádzok (komerčná vybavenosť typu predaja syrov, oštiepkov a žinčice), !" v lokalite Baračka je situovaný nový penzión (t. č. ešte mimo prevádzky), ktorý sa po otvorení stane nástupným bodom do rekreačných lokalít Trenčianskych Teplíc.

42

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice Tabuľka 27 Kapacita ubytovacích zariadení Ubytovacie zariadenie pre verejnosť Dom speváckeho zboru slovenských učiteľov Hotel Adria Hotel Flóra Hotel Garni Venezia II a III Hotel Slovakia Hotel Margit Hotel Sonáta UZ Športcklub Penzión Albert Penzión Aqua Penzión Auto Pola Penzión SPP Penzión Vodnár Rekreačné zariadenie Chemolak Vila Anna Penzión Marion Vila Tereza Hotel Baračka Penzión Liptov Penzión Natália Penzión Paula Vila Krista Penzión RZ SAV

Lôžková kapacita 80 42 146 25 142 10 25 32 13 22 8 10 23 14 42 10 20

Dea – Corfu-Miramare Penzión Rekrea SIPOX Arco Bystrina Inštitút MS SR Letecké opravovne Margita RRS MV SR Družba Saratov

61 11

18 12

60 90

Tabuľka 28 Liečebné domy patriace Slovenským kúpeľom a.s. Názov liečebného domu KRYM PAX VLÁRA ESPLANADE ORAVA MACHNÁČ VIKTÓRIA DIANA SAVOY SLÁVIA PRAMENNÝ DVOR ESKULAP ATLANTIS TRI SRDCIA Spolu

Lôžková kapacita 290 265 53 80 50 110 59 48 58 26 46 50 53 1188

43


6

Rekreácia a turizmus

Základnými východiskami riešenia rekreácie, turizmu (cestovného ruchu – ďalej CR) a kúpeľníctva sú: !" prírodné a civilizačné danosti, !" charakteristika a význam mesta s dôrazom na jeho špecifičnosť ako liečebných kúpeľov, !" súčasný stav podmienok a vybavenosti pre tieto funkčné zložky v meste a jeho okolí !" stav územnoplánovacej prípravy ( Koncept riešenia ÚPN SÚ Trenčianske Teplice, 2000) a známych zámerov (nielen mesta, ale aj širšieho územia, napr. ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja, 1998) !" nárokujúce zložky, medzi ktoré patria všetky skupiny užívateľov rekreácie, Prírodné, pôvodné, nadobudnuté a civilizačné danosti, sú tvorené predovšetkým polohou Trenčianskych Teplíc v Teplickej doline, obklopenej okolitými kopcami Trenčianskej vrchoviny (300-900 m.n.m.), príjemné klíma, pramene geotermálnych vôd, na báze ktorých sa vybudovali svetoznáme liečebné kúpele s dlhodobou tradíciou, a tým aj bohato rozvinutý kultúrno-spoločenský život. Z týchto daností súhrnne vychádzajú podmienky pre druhy, činnosti a formy rekreácie, CR a kúpeľníctva, ktoré možno vyhodnotiť ako: !" pre vodné športy – dobré !" pre kúpeľný turizmus – výborné !" pre prechádzky a pešiu turistiku – výborné !" pre cykloturistiku – výborné !" pre zimné športy – dobré !" pre pozemné športy a hry – veľmi dobré !" pre špecifické činnosti ( hubárčenie, poľovníctvo, rybolov, atď.) – veľmi dobré !" pre poznávací turizmus – veľmi dobré !" pre vidiecky turizmus – veľmi dobré (v závere Teplickej doliny).

6.1.1

Širšie územné vzťahy

Z hľadiska širších územných vzťahov je dôležitá predovšetkým blízkosť krajského mesta Trenčín s turistickým prepojením cez Opatovskú dolinu (trasa SNP). V ústí Teplickej doliny leží obec Trenčianska Teplá, cez ktorú sú Trenčianske Teplice vhodne napojené na hlavnú dopravnú cestnú a železničnú kostru Slovenska. Dôležité je aj prepojenie na Moravu cez Vlársky priesmyk a na Ponitrie (na Bánovce nad Bebravou) cez Motešice. V ďalekom výhľade možno počítať aj s napojením cez Homôlku na Hornú Nitru. Tým by však vznikli možnosti aj pre rozvoj tranzitného turizmu, ktorý pre liečebné kúpele nachádzajúce sa v zúženej časti doliny nie je vhodný, i keď sprístupnenie kúpeľov z viacerých strán je žiaduce. Pre priame rekreačné využívanie je významná Teplická dolina, v ktorej sú dobré podmienky pre vodné športy na vodnej nádrži Baračka (k.ú. Omšenie), zimné športy na svahoch Homôlky (k.ú. Dolná Poruba), vidiecky turizmus v obciach Omšenie a Dolná Poruba a smerom na Bánovce n. B. v obciach Petrova Lehota, Peťovka a Motešice (najmä vo vzťahu k žrebčínu - pre jazdectvo). Pre turistiku slúži smerom na juh lesný masív medzi Trenčianskymi Teplicami a Trenčínom (Ostrý vrch, Žihľavník a pod.) a smerom na sever vedú trasy na Dubnicu a Ilavu.

44


6.1.2

Vzťah medzi funkciou rekreačnou, turistickou a kúpeľnou

Tieto funkcie, predovšetkým kúpeľná, sú pre rozvoj mesta rozhodujúce. V návrhu rozvoja je treba dosiahnuť optimálnu koordináciu a súlad medzi týmito funkciami, ktoré sú vo vzájomnej súčinnosti. Rekreačná funkcia – je navrhovaná predovšetkým pre návštevníkov a obyvateľov mesta, ale ako doplnková funkcia slúži aj pre kúpeľných pacientov. Kúpeľná funkcia – je dominantná a zameraná predovšetkým pre kúpeľných pacientov, ale poskytuje a bude poskytovať služby aj miestnym obyvateľom a návštevníkom mesta, ako aj účastníkom CR. Cestovný ruch sprostredkováva pohyb návštevníkov a umožňuje všestranné vyžitie. V Trenčianskych Tepliciach má prioritné postavenie kúpeľná liečba, ktorej sa rekreácia a turizmus vo svojom rozsahu, štruktúre a formách musia prispôsobiť. To znamená, že rozvoj týchto dvoch funkcií je navrhovaný tak, aby nenarušoval kúpeľný režim (najmä vo vnútornom kúpeľnom území, ktoré v územnom pláne predstavuje špecifickú – kúpeľnú zónu). Kúpeľná problematika je v ÚPN SÚ riešená samostatne, v tejto stati sa uvádza len v spojitosti s rekreáciou a CR. Funkcia CR - je podmienená rozvojom liečebnej funkcie a obsahuje stránky rekreačnú aj kultúrno – spoločenskú. Vzhľadom na funkčnú atypičnosť Trenčianskych Teplíc, danú jej špecifickou funkciou – kúpeľnou a následne aj rekreačnou a turistickou, nemožno pri návrhu postupovať obvyklým spôsobom ako u väčšiny iných miest. Pri dimenzovaní, štruktúre a lokalizácii zariadení rekreácie a CR sme túto skutočnosť akceptovali v tom, že sme nevychádzali iba z nárokov miestnych obyvateľov, ktoré vzhľadom na to, že ide o malé mesto, nie sú podstatné, ale zo spoločných nárokov obyvateľov, kúpeľných hostí a návštevníkov mesta. Pri dimenzovaní návrhu nových športovo-rekreačných plôch sme vychádzali z potrieb tzv. nárokujúcich zložiek. Nárokujúcimi zložkami pre rekreačno-športové činnosti, rekreačný pobyt (resp. až rekreačno-kúpeľný) a kúpeľnú liečbu sú: !" liečební pacienti, ku ktorým možno pričleniť aj ďalších kúpeľných hostí, ktorých počet bude v dôsledku trendu „zospoločenštenia“ kúpeľov narastať, !" miestni obyvatelia v nárokoch na každodenný oddych – šport a aj na liečebné procedúry a kultúrno-spoločenskú a zábavnú činnosť, !" obyvatelia zo záujmového územia, najmä z Trenčína a Dubnice, s podobnými cieľmi ako miestni obyvatelia, !" účastníci širšieho CR, taktiež s rôznymi cieľmi v rámci koncomtýždňového a dlhodobého pobytu, resp. aj návštevy v rámci tranzitu. Miestni obyvatelia majú tiež vyššie nároky než v iných mestách tejto veľkosti. Základnú športovo-rekreačnú vybavenosť možno viazať na územie sídlisk. Nároky na vyššiu vybavenosť zo strany obyvateľov mesta možno odhadnúť na 1500 účastníkov v dňoch koncom týždňa. Zo záujmového územia sú to najmä návštevníci z Trenčína a Dubnice v počte cca 10 000, z ktorých časť sa rozptýli do celej Teplickej doliny. Účastníkov širšieho CR možno odhadnúť na 2000-3000. Počet liečebných pacientov a trendy ich rastu bude možné určiť až po konsolidácií privatizačného procesu. Treba však rátať aj s ich čiastočnou účasťou na rekreačnej činnosti, aj keď ide o pacientov prevažne s indikáciou porúch pohybového ústrojenstva. Celkove pre vyššiu rekreačno-športovú vybavenosť možno uvažovať v budúcnosti s jednorázovým počtom cca 12 000 návštevníkov v dňoch koncom týždňa na území Trenčianskych Teplíc a blízkeho okolia (VN Baračka). Tomu by mala zodpovedať rozloha cca 5-6 ha športových plôch dostupných verejnosti, do čoho možno zahrnúť aj plochy s obmedzeným prístupom verejnosti. Do týchto nie sú započítané plochy verejnej zelene, čisto rekreačné plochy, športové plochy neprístupné verejnosti (telovýchovné jednoty, rôzne kluby) a vybrané veľkoplošné zariadenia (napr. jazdecké areály a pod.). Predovšetkým teda ide o zabezpečenie plôch a zariadení pre masovo rozšírené činnosti.

45


6.1.3 6.1.3.1

Skupiny rekreačno-športových činností Vodné športy a hry

Medzi vodné športy a hry na území mesta zahrňujeme hlavne kúpanie, plávanie a vodné športy s plavidlami (člnkovanie, ...). V súčasnosti sa zabezpečujú na letnom kúpalisku Zelená žaba a čiastočne na vodnej nádrži Baračka ( k.ú. Omšenie ). Vzhľadom na to, že kúpalisko Zelená žaba má obmedzenú kapacitu návštevníkov a ani po výstavbe ďalšieho bazéna nebude možné túto kapacitu zväčšiť ( vzrastie iba kvalita poskytovaných služieb ), navrhujeme vybudovať nové letné kúpalisko s krytou plavárňou, prepojenou s otvoreným bazénom, s otvorenými plochami pre slnenie a pohybové aktivity s doplnkovou vybavenosťou ihrísk, prípadne aj bowlingovú halu. Navrhujeme ho lokalizovať výhľadovo v lokalite pod skládkou. Minimálna rozloha pozemku je cca 1 ha. Vo vzdialenejšom časovom horizonte navrhujeme na vodnej ploche Baračka vybudovať prírodné kúpalisko s nadväznými vodnými športmi (lodenica, úväzisko), avšak iba za dodržania podmienky vyhovujúcej čistoty vody.

6.1.3.2

Pozemné športy a hry

Základné ihriská (detské a pre dospelých) sa budujú v rámci základnej vybavenosti, vrátane oddychových plôch v zeleni, v obytnom území, najmä na sídliskách. Zariadenia vyššej vybavenosti sú lokalizované v nadväznosti na sídlisko Pánovce v športovom areáli (športový futbalový štadión, cvičné futbalové ihrisko, kolkáreň) Pre dospelých a mládež sa žiada zabezpečiť pre verejnosť aj využívanie školských telovýchovných zariadení v mimovyučovacom čase. Pre obyvateľov a návštevníkov navrhujeme vybudovať zariadenia vyššej vybavenosti. V priamej nadväznosti na kúpeľný park, v lokalite k. ú. Baračka, t.j. východne od vnútorného kúpeľného územia až po hrádzu navrhujeme nové športové ihriská, tenisové dvorce a tréningové golfové ihrisko. Areál by nadviazal na existujúcu športovo- rekreačnú zónu v kúpeľnom parku, vybavenú minigolfom a tenisovými dvorcami. Ďalší športový areál (tenisové dvorce, volejbal, streetbal, netradičné športy pre mládež – skatepark, ) navrhujeme lokalizovať na sídlisku Pánovce.

6.1.3.3

Zimné športy a hry

Pre lyžovanie slúžia svahy v dvoch lokalitách, na Klepáči a pod Čvirigovcom, ktorý navrhujeme rozšíriť na úroveň lyžiarskeho areálu (cvičná lúka, slalomový svah, zjazd), s napojením na lyžiarsku bežeckú dráhu, určenú pre lyžiarsku turistiku. Nástup do areálu sa navrhuje pri športovom štadióne, ktorým by bol prepojený príjazdným vlekom.

6.1.3.4

Turistika

Prechádzky a pešia horská turistika vyžaduje širokú štruktúru líniových trás, ktoré sú čiastočne vybudované najmä na svahoch Klepáča - Machnáča a Dedovca – Hrebienky (Grófovca). Navrhujeme rozšíriť prechádzkové trasy pre kúpeľných pacientov ako súčasť liečby v pokračovaní smerom z kúpeľného parku po vodnú nádrž Baračka cez novonavrhovanú športovo –rekreačnú zónu a tréningové golfové ihrisko pozdĺž potoka Teplička. Navrhujeme vytvoriť prechádzkové okruhy rôznej namáhavosti a následnú sieť turistických chodníkov, ktoré sa odvíjajú z hlavnej kostry pešej turistiky – Cesty hrdinov SNP. Cykloturistika – mestom prechádza cyklistická trasa vychádzajúca z Považskej trasy pozdĺž Váhu s odbočkou cez Trenčianske Teplice v pokračovaní na Novú Dubnicu, Homôlku, Motešice a na Trenčín. Navrhujeme doplnenie tejto trasy o cyklistické trasy nižšieho významu, určené pre rekreačnú cyklistiku. Ich trasovanie je popísané v stati návrh dopravy a dokumentované v grafickej časti.

46


6.1.3.5

Špecifické aktivity

Medzi navrhované špecifické aktivity patrí tréningové golfové ihrisko, ktoré navrhujeme lokalizovať pod priehradné teleso vodnej nádrže Baračka a jazdecké disciplíny vrátane hipoturistiky, pre ktoré možno využiť neďalekú lokalizáciu žrebčínu v Motešiciach. Navrhujeme v rámci mesta a blízkeho okolia zabezpečiť výletné trasy v kočoch, s využitím služieb žrebčínu v Motešiciach. V rámci rekonštrukcie kúpaliska Zelená Žaba navrhujeme obnoviť kolkársku dráhu. Pre organizovaných športovcov zabezpečiť potrebné zariadenia podľa záujmu vo väzbe na areál TJ Slovan.

6.1.3.6

Vidiecky turizmus

Vidiecky turizmus sa na území mesta sa nedá priamo realizovať. V širšom zázemí mesta má v atraktívnom prostredí vynikajúce predpoklady rozvoja, v jeho mnohých formách agroturistika, ubytovanie návštevníkov a pod.. V blízkych obciach môže vidiecky turizmus nadviazať na existujúcu rekreačno - športovú vybavenosť ( Omšenie – vodná plocha, Dolná Poruba – lyžovanie, Motešice – žrebčín a pod.) a vhodne ju doplniť.

6.1.3.7

Kultúrno - poznávací turizmus

Nadväzuje na poznávanie určitých kultúrnych pamiatok, prípadne na kultúrno spoločenské podujatia, na ktoré je mesto Trenčianske Teplice bohaté: zaujímavé objekty: !" pamiatkovo chránené objekty – napr. pánska prezliekareň Hamman, !" objekty mimoriadnej architektonickej hodnoty – napr. funkcionalistická medzivojnová architektúra (Zelená žaba,...), !" múzeum, kaštieľ, rodný dom A. Bagara, rímsko-katolícky kostol sv. Štefana, most slávy, pamätník americkým letcom. podujatia: !" Hudobné leto - medzinárodný festival vážnej hudby, najstarší v strednej Európe, !" Art Film festival - Medzinárodný filmový festival filmov o umení a umelcoch, !" Dubnický folklórny festival - medzinárodný festival folklórnych súborov, !" Veľká cena Slovenska - medzinárodná súťaž speváckych zborov, !" Cena Karla Čapka, !" Letný a Jesenný jarmok. V meste sa v oblasti športu a telovýchovy usporadúvajú rôzne podujatia, ktorými sú: !" Veľká cena Trenčianskych Teplíc - jazdecké preteky v parkúrovom skoku, !" Celoslovenská súťaž lodných modelárov, !" Rybárske preteky, !" Cyklistické preteky okolo Slovenska, !" Memoriál prof. Košeckého a Zelenaya, !" Challenge day.

6.1.3.8

Ubytovacia vybavenosť

Stav a rozvoj ubytovacej vybavenosti výrazne poznačujú nové podmienky trhového hospodárstva, v ktorom sa uplatňujú princípy ponuky a dopytu. Navrhujeme realizovať čo najrozmanitejšiu štruktúru zariadení z hľadiska kapacít ( veľko a malokapacitné ), druhovej štruktúry ( liečebné domy, hotely – rôzne druhy, penzióny a ubytovanie na súkromí, autokempingy ), náročnosti vybavenia a služieb, a tým aj cenových skupín a kategórií (komfortné až jednoduché). Konkrétne návrhy sú popísané v stati Občianska vybavenosť a dokumentované sú v grafickej časti. V blízkej budúcnosti sa počíta s väčším podielom ubytovania na súkromí a v rôznych malokapacitných zariadeniach, ktoré budú vyťažené najmä v hlavnej sezóne.

47


Ďalším zdrojom ubytovania na súkromí je potenciál skrytý v objektoch individuálnej rekreácie (chaty v Kamenickej doline, záhradkárska osada v lokalite Dúbrava - Stanoviny), u ktorých pôjde o snahu prenajímať objekty pre voľný cestovný ruch, čo znamená, že v prostredí kúpeľného miesta treba očakávať značnú funkčnú zmenu objektov individuálnej rekreácie. V tejto oblasti bude potrebné splniť podmienky dopravnej dostupnosti objektov a rozvíjať štandard ich vybavenia zabezpečením potrebnej technickej infraštruktúry v uvedených lokalitách. V rámci rekreačnej zóny Baračka navrhujeme za prírodným kúpaliskom vybudovať autocamping (k. ú. Omšenie).

7

Kúpeľníctvo

7.1

Charakteristika kúpeľov

Kúpele Trenčianske Teplice patria medzi najstaršie a najvyhľadávanejšie kúpele na Slovensku a majú medzinárodný význam. Nachádzajú sa v nadmorskej výške 272 m a v ideálnej chránenej polohe, ktorá vytvára priaznivú klímu pre celoročnú prevádzku. Medzi hlavné indikácie patria reumatické ochorenia degeneratívne a zápalové ( artrózy, progresívna artritída, Bechterevova choroba, svalový a mimokĺbový reumatizmus a iné ) ochorenia chrbtice, neuralgie, stavy po operáciách a úrazoch pohybového aparátu, sklerozis multiplex u osôb schopných sebaobsluhy. K liečbe sa využíva balneoterapia, odborná lekárska starostlivosť, kúpanie v zrkadliskách, bahenné zábaly, limoplast, fyzikálna terapia, hydroterapia, plynové injekcie, pohybová liečba a rehabilitácia, reflexná terapia, akupunktúra, medikamentózna liečba, rašelinové zábaly, Kneippová vodoliečba a diétne stravovanie. Kúpele sú vybavené moderným zariadením pre diagnostiku a liečbu pohybového aparátu, ktoré dosahujú klinickú úroveň. Základom liečby v Trenčianskych Tepliciach sú zdroje termálnej liečivej vody. Podľa normy je termálna voda v Trenčianskych Tepliciach klasifikovaná ako : Prírodná liečivá voda, slabo mineralizovaná, síranová, vápenato – horečnatá, sírna, teplá, hypotonická. Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR bol určený správca a užívateľ prírodných liečivých zdrojov – Slovenské liečebné kúpele , a. s. Trenčianske Teplice, ktorý je povinný starať sa o zdroje a udržiavať ich v zmysle zákonných opatrení, citovaného rozhodnutia a požiadaviek Inšpektorátu kúpeľov a žriediel.

7.2

Údaje o liečivých termálnych prameňoch

Lokalizácia zdrojov liečivých termálnych vôd je vyznačená v grafickej prílohe, s označením zdroja a kapacitou (výdatnosťou ) – (l/s). Zdroje sa členia na exploatované, náhradné a pozorovacie. Exploatované zdroje sú vyznačené v situácii červenou farbou. Ostatné zdroje sú odvŕtané ako náhradné, alebo pozorovacie. Súpis exploatovaných zdrojov a ich výdatnosť: V2 + V3 – Vrty sa nachádzajú v objekte balneoterapie Sina a zásobujú bazén, vaňové oddelenie a rehabilitačný bazén. Počas letných mesiacov sa voda prečerpáva aj do bazénu Zelená žaba. Priemerná výdatnosť V2 – 0,8 – 1,2 l/s Priemerná výdatnosť V3 – 9,3 – 12,0 l/s P1 -/Prima/ Vrt sa nachádza v bazéne P1 a zásobuje bazény PI, PII a PIII. Priemerná výdatnosť zdroja sa pohybuje 4,5-5,0 l/S

48


SB5 -/Wernher/ Vrt je situovaný za objektom Pramenný dvor v samostatne stojacom objekte. Z vrtu je zásobované vaňové oddelenie v Pramennom dvore a v nočných hodinách prielivom doplňuje objem bazéna PII. TT2 – Vrt je situovaný v trávnatej ploche k LD Krym v samostatne vybudovanej šachte. Z vrtu je zásobovaný LD Krym: bazén a vaňové oddelenie. Identifikácia ochranných pásiem liečivých zdrojov je vyznačená v grafickej prílohe . Ochranné pásma majú zatiaľ dočasný charakter, preto nie sú dokumentované v podrobnejšej mapovej mierke. 8.3 Ochranné pásma liečivých zdrojov Zdroje prírodnej termálnej liečivej vody v Trenčianskych Tepliciach majú vyhlásené dočasné ochranné pásma na základe uznesenia vlády Československej republiky č.1030 zo dňa 19. novembra 1958 vydané rozhodnutím povereníka zdravotníctva pod číslom 9745 zo dňa 4. mája 1960. Týmto rozhodnutím bolo definované: !" I. Užšie ochranné pásmo, ktoré nahradzuje ochranné pásmo 1.stupňa !" II. Širšie ochranné pásmo, ktoré nahradzuje ochranné pásmo 2. a 3. stupňa

I. Užšie ochranné pásmo: V užšom ochrannom pásme je chránená výberová oblasť prírodnej minerálnej vody liečivej spolu s podzemnou aluviálnou vodou, do ktorej sú tieto vývery včlenené. Do tohto pásma je zahrnuté v údolí potoka Teplička zhruba od Labutieho jazera na Baračke až po križovatku štátnych /516/II a 5161/III/ s elektrickou dráhou.

II. Širšie ochranné pásmo: V širšom ochrannom pásme sú chránené zdroje minerálnej vody ležiace v hĺbke a výstupové cesty minerálnej vody. Je to územie ležiace juhovýchodne od kúpeľov a územie severne a západne od kúpeľov, kde sa vynárajú vodonosné súvrstvia. Presné stanovenie infiltračnej oblasti minerálnej vody zatiaľ nie je určené, preto infiltračná oblasť nie je do širšieho ochranného pásma zahrnutá. Vymedzenie ochranných pásiem je dočasné. Definitívne ochranné pásma budú vymedzené až po skončení hydrogeologického prieskumu, ktorý v súčasnej dobe prebieha. Vyznačenie dočasných ochranných pásiem je zachytené na mapke mierky 1:25 000, kde je možné pre prehľadnosť zachytiť plochu celého chráneného územia.

7.3

Údaje o liečebných kúpeľoch:

!" liečebné domy ( patriace Slovenským kúpeľom ): kapacita lôžok – maximálna 1200 kapacita lôžok priemerne obsadená počas roka: 900 v sezóne ( máj – september ) 900 mimo sezóny 900 Počet pacientov využívajúcich liečebné procedúry ambulantne: počet obslúžených ambulantných pacientov: rok 1997 v sezóne mimo sezóny

4.669 pacientov 60% 40%

Štruktúra kúpeľných pacientov: ambulantní p. ústavní p. – muži – približné vekové kategórie 30.-60.roč. – ženy – približné vekové kategórie 30.-60.roč. – domáci pacienti (zo Slovenska) rok 1997 3.819 13.000 – zahraniční pacienti rok 1997 850 4.000 Celkovo bolo doliečených v Trenčianskych Tepliciach roku 1997 21 691 pacientov (z toho 56,8% tvorili ženy).

49


Vzhľadom na vekovú štruktúru pacientov, prevažujú pacienti 40 a viac roční, pričom u žien najväčší počet pacientov spadá do vekovej kategórie 50-59 roční (30%), u mužov má najvyššie zastúpenie veková kategória 60 a viac roční (41%). Tabuľka 29 Štruktúra kapacít LD patriace Slovenským kúpeľom a.s.: Lôžková kapacita LD

Názov liečebného domu A 290 265 53 80 30 50 40 110 59 48 58 26 46 50 53

KRYM PAX VLÁRA ESPLANADE DETVA ORAVA TRI SRDCIA MACHNÁČ VIKTÓRIA DIANA SAVOJ SLÁVIA PRAMENNÝ DVOR ESKULAP ATLANTIS

B 220 240 50 70 20 40 30 90 50 36 40 20 40 45 44

C 200 220 48 60 10 30 30 80 46 30 30 16 36 40 40

A - kapacita lôžok – maximálna B - kapacita lôžok priemerne obsadená počas sezóny (máj - september) C - kapacita lôžok priemerne obsadená mimo sezóny Tabuľka 30 Štruktúra odliečených pacientov za rok 1997 vek do 18 19-29 30-39 40-49 50-59 nad 60

7.4

spolu ženy 45 397 1383 3616 3663 3226

muži 28 296 848 2156 2235 3798

ambulantní pacienti ženy muži 2169 2503

cudzinci 2321

1531

Koncepcia rozvoja mesta z hľadiska prioritnej kúpeľnej funkcie

Pre rozvoj mesta Trenčianske Teplice, ktoré je vyhlásené za kúpeľné miesto je popri základnej obytnej funkcii prioritnou funkciou kúpeľná funkcia, ktorá má špecifické rekreačné zložky využívajúce kúpeľné prostredie a atmosféru kúpeľného miesta, chráneného osobitnými predpismi. Táto funkcia je rozhodujúcim rozvojovým mestotvorným prvkom a tvorí rozhodujúcu impulznú funkciu pre formovanie sídla. Túto impulznú funkciu predstavuje špecifický fenomén, ktorý je charakterizovaný výskytom jedinečnej sírnej termálnej vody a na jej základe pôsobiacich prírodných liečebných kúpeľov medzinárodného významu s mnohoročnou tradíciou. Na tento špecifický fenomén je naviazaná aj rekreačná funkcia, ktorá je taktiež významným mestotvorným prvkom a vyžaduje akceptovanie tejto skutočnosti pri stanovení rozvojovej koncepcie sídla. Uvedené skutočnosti predurčujú to, že mesto - kúpeľné miesto - sa nemôže rozvíjať tak ako iné sídla, ktorým chýba uvedený špecifický fenomén a rozvoj sa musí prispôsobiť prírodným danostiam a atraktivitám územia. Z toho vyplýva, že rozvojovými sektormi v meste nemôže byť primárny a sekundárny sektor. Rozhodujúcim sektorom v meste preto môže byť výlučne terciárny sektor, ktorého prioritou je rozvoj služieb súvisiacich so špecifickou kúpeľnou a rekreačnou funkciou. Rozvoj tohto sektoru dáva predpoklady pre zainteresovanie mesta a obyvateľov na poslaní a funkcii kúpeľného miesta. Hlavne ide o vytvorenie 50


podmienok pre rozvoj aktivít v oblasti služieb a vybavenosti pre kúpeľnú klientelu, rekreantov a návštevníkov. Umožnenie podieľania sa mesta a jeho obyvateľov na efekte špecifickej kúpeľnej funkcie prinesie upevnenie mestskej identity a stotožnenie sa obyvateľov s cieľmi, poslaním a postavením mesta. Z hľadiska kúpeľnej funkcie a rozvojových obmedzení, z dôvodov zákonnej ochrany prírodných liečebných kúpeľov a uplatnenia ochranného liečebného režimu, vyplývajú pre rozvoj mesta v priestoroch mimo vnútorného kúpeľného územia nasledujúce požiadavky a námety: Vzhľadom na potrebu vytvárania špecifickej pokojnej kúpeľnej atmosféry vo vnútornom kúpeľnom území navrhujeme vyššiu občiansku vybavenosť (najmä mestská správa, polícia, obchod, služby, kultúra, autobusová stanica), slúžiacu obyvateľom, návštevníkom a kúpeľnej klientele, sústrediť mimo vnútorného kúpeľného územia, ale vo väzbe na toto územie. Z hľadiska urbanistického ide o vytvorenie istej formy prechodnej zóny koncentrujúcej vyššiu vybavenosť mesta. Základnú vybavenosť pre obyvateľov je potrebné umiestňovať v prevažne obytnej zóne, ktorú reprezentuje sídlisko SNP. Okrem tejto základnej vybavenosti sa navrhuje toto sídlisko dokompletovať rekreačno - športovou vybavenosťou a drobnou architektúrou pre potreby obyvateľov. V priestore medzi vnútorným kúpeľným územím a vodnou nádržou Baračka sa navrhujú umiestniť nenáročné športovo - rekreačné zariadenia (tréningové golfové ihrisko, kyslíková dráha - vitaparkúr, joggingová dráha), ktoré by slúžili pre kúpeľnú klientelu, rekreantov, ako i obyvateľov. Tieto zariadenia sú limitované ochranou vodných zdrojov, ktoré sa v časti uvedeného územia nachádzajú. Priestor rekreačnej oblasti Kamenická dolina a okolie vodnej nádrže Baračka, aj keď nepatrí do katastrálneho územia mesta Trenčianske Teplice je potrebné zabezpečiť vybudovaním technickej infraštruktúry ( najmä kanalizácie z dôvodov ochrany prírodných liečivých zdrojov a zdrojov pitnej vody) a dokompletovanie aspoň základnou občianskou vybavenosťou. Nástupným bodom do Trenčianskych Teplíc je obec Trenčianska Teplá, ktorá vyžaduje výrazné estetické skvalitnenie priestorov nadväzujúcich na nástupný koridor do kúpeľov Trenčianske Teplice. V riešení urbanistickej koncepcie mesta Trenčianske Teplice je potrebné vytvárať predpoklady pre estetické skvalitnenie vstupu od obce Trenčianska Teplá, ale i od obce Omšenie (miestna časť Baračka). V zmysle štatútu kúpeľného miesta je územím kúpeľného miesta katastrálne územie mesta Trenčianske Teplice. Z toho vyplýva, že je potrebné vytvárať také podmienky, aby „kúpeľné prostredie“ bolo formované v celom sídle a „kúpeľná atmosféra“ bola citeľná tiež v celom sídle, s gradovaním a vyvrcholením vo vnútornom kúpeľnom území.

7.5

Koncepcia rozvoja kúpeľnej funkcie

Ako bolo už uvedené v kúpeľnom mieste Trenčianske Teplice je rozhodujúcou mestotvornou funkciou kúpeľná funkcia. Táto funkcia je prezentovaná existenciou prírodných liečebných kúpeľov s príslušnými zariadeniami a priestormi, ktoré sú sústredené do vnútorného kúpeľného územia a má vplyv na formovanie iných funkcií mesta. Vnútorné kúpeľné územie je označená časť v kúpeľnom mieste, ktoré slúži kúpeľnej funkcii na umiestnenie aktivít a prevádzok pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti a doplnkového vybavenia. Zariadenia nachádzajúce sa v tomto území a činnosti v tomto území vykonávané sa musia prispôsobiť hlavnej funkcii tohto územia. V tomto území možno v zmysle zákonov a štatútu kúpeľného miesta uvažovať výlučne so zariadeniami a vybavenosťou pre ústavných a ambulantných klientov, ktorým je poskytovaná kúpeľná starostlivosť, podľa indikačného zamerania kúpeľov a s príslušnými doplnkovými zariadeniami pre týchto klientov a potrebnými zariadeniami technickej infraštruktúry.

51


Zvlášť je si to treba uvedomiť v súvislosti s perspektívnym využitím v súčasnosti neprevádzkovaných objektov, najmä v parkovej časti vnútorného kúpeľného územia (napr. objekty Lipa, Salvátor, Hubertus, Baník, Venezia I., Slovan, Banfi). V súčasnosti neprevádzkované objekty môžu byť využívané len v súlade s funkciou a poslaním vnútorného kúpeľného územia. Vo vnútornom kúpeľnom území sa navrhujú nasledovné rozvojové aktivity: Vzhľadom na to, že v Trenčianskych Tepliciach vznikla historická prevádzková štruktúra kúpeľov, ktorá je založená na niekoľkých balneoterapiách, ku ktorým inklinujú ubytovacie a stravovacie zariadenia. V minulosti predpokladané vytvorenie 3 až 4 balneoterapeutických centier (existujúce - Krym, Sina, Kaštieľ a navrhované - Park), ktoré vychádzalo z využívania takmer všetkých lôžkových kapacít kúpeľnou organizáciou Slovenské liečebné kúpele, š.p. Trenčianske Teplice. Po reštitúciách kúpeľná organizácia stratila časť lôžkovej kapacity (najmä objekty v parkovej časti kúpeľov) a preto je prirodzené, že nástupnícka organizácia Slovenské liečebné kúpele, a.s. Trenčianske Teplice prevádzkový režim zredukovala tak, že využíva existujúce balneoterapeutické zariadenia, ktoré sa postupne skvalitňujú a dopĺňajú novým balneoterapeutickým vybavením (napr. rekonštrukcia „Kúpeľnej polikliniky“ s vodoliečebným pracoviskom - whirpool a pracoviskom Tomesa). Z toho vyplýva, že v najbližšom návrhovom období sa dá predpokladať, že budú rekonštruované a dokompletovávané najmä existujúce balneoterapeutické prevádzky a to: !" Dokompletovanie Liečebného ústavu Krym o prevádzku rehabilitačno - rekreačného bazénu s príslušnou vybavenosťou. !" Dokompletovanie Balneoterapie Sina - Zemanyi o prevádzku rehabilitačno rekreačného bazénu s príslušnou vybavenosťou. !" Rekonštrukcia Balneoterapie Kaštieľ. V dlhodobejšom návrhovom období sa dá predpokladať, že budú postupne využívané aj v súčasnosti neprevádzkované objekty a ak majú byť využité v súlade s funkciou a poslaním vnútorného kúpeľného územia je potrebné aby bola k dispozícii potrebná balneoterapeutická kapacita. Riešenie tejto situácie predstavuje niekoľko variantov: I. variant - Zariadenia (neprevádzkované SLK, a.s.) budú mať svoje balneoterapeutické zariadenia a budú dostávať z prírodných liečivých zdrojov príslušný objem liečivej vody. Tento variant vyžaduje zabezpečiť rozvodnú sieť a dokompletovanie balneoterapeutického vybavenia predmetných objektov. Tento variant je tiež závislý od povolenia využívania prírodného liečivého zdroja Ministerstvom zdravotníctva SR. Ako precedens je možné uviesť objekt Úradu vlády SR, kde je dovedená voda z prírodného liečivého zdroja. II. variant - Zariadenia (neprevádzkované SLK, a.s.) budú mať svoje balneoterapeutické zariadenia, ktoré budú bez liečivej vody a takéto služby budú poskytované v zariadeniach SLK, a.s. Vyžaduje to však legislatívne riešenie s obmedzením monopolného postavenia. III. variant - V Trenčianskych Tepliciach bude vybudovaná ďalšia balneoterapia a to v priestore inklinujúcom k rozhodujúcim kapacitám, ktoré nebudú spravované SLK, a.s. (v oblasti skupiny objektov v parku). Najvhodnejšie by bolo pri tomto variante, aby išlo o spoločnú investíciu subjektov vlastniacich ubytovacie zariadenia. Obdobne je pri tomto variante potrebné prerozdelenie liečivej vody. IV. variant - V Trenčianskych Tepliciach bude vybudovaná ďalšia balneoterapia (napr. lokalizovaná vo väzbe na súčasný obchodný dom Termál, ktorý by bol reprofilovaný), ktorá by okrem klientely z ubytovacích zariadení vo vnútornom kúpeľnom území poskytovala služby preventívneho charakteru aj inej klientele (rekreačné zázemie, penzióny, miestne obyvateľstvo a obyvateľstvo z blízkeho okolia). Najvhodnejšie by bolo pri tomto variante aby išlo o spoločnú investíciu mesta, SLK, a.s., vlastníkov ubytovacích zariadení vo vnútornom kúpeľnom území, penziónov a rekreačných zariadení. Taktiež je pri tomto variante potrebné prerozdelenie liečivej vody.

52


Z hľadiska využitia hotela Slovakia a jeho zapojenia do kúpeľného využitia sa predpokladá jeho rekonštrukcia s dokompletovaním o potrebné prevádzky s funkciou „balneohotela“. V tejto súvislosti by bolo vhodné funkčné prepojenie s LÚ Krym. Objekt súčasného obchodného domu Termál, vo vstupe do vnútorného kúpeľného územia, navrhujeme rekonštruovať s nasledovnými zámermi pre využitie: I. variant - V Trenčianskych Tepliciach sa javí potrebné vybudovanie vhodnej kapacity pre usporadúvanie kongresov, konferencií a obdobných podujatí. Pre takéto účely je možné prebudovať Termál a dokompletovať ho o vhodnú ubytovaciu kapacitu s príslušnou doplnkovou vybavenosťou – hotel. Tento variant bude aktuálny v prípade prebudovania hotela Slovakia na balneohotel. II. variant - Jednou z variantov riešenia balneoterapeutických prevádzok (IV. variant) predstavuje umiestnenie centrálnej balneoterapie, zameranej na poskytovanie služieb preventívneho charakteru. Ako vhodné riešenie sa javí využitie objektu Termálu, ktorý by po rekonštrukcii a dostavbe bol využitý pre uvedený účel. Do úvahy prichádza aj kombinácia oboch uvedených variantov. V súvislosti s riešením problematiky existujúcej zástavby v priestoroch od Termálu po Kaštieľ a od LD Orava po park sa navrhujú nasledovné riešenia: Pri skupine objektov od nákupného strediska po Kaštieľ sa navrhuje zachovať predné trakty, kde by mohli byť v prízemí umiestnené drobné prevádzky obchodu a služieb (napr.kaviareň, espresso, cestovná kancelária, PNS, suveníry) a vo vyšších podlažiach alebo v podkroví penziónové ubytovanie. V získanom území po odstránení zadných traktov sa navrhuje umiestnenie doplnkového vybavenia hotelového komplexu alebo balneoterapie, parking a obslužný dopravný koridor. Na nádvorí Kaštieľa oživiť tradíciu pitného prameňa. Druhá skupina objektov v priestore medzi LD Orava a parkom sa navrhuje využiť v podstate ako doposiaľ, ale je potrebné objekty skvalitniť, s tým, že priestory v podlažiach nad prízemím a v podkroví prebudovať na penziónové ubytovanie. Okrem uvedených zámerov je potrebné postupne rekonštruovať a esteticky skvalitniť všetky objekty vo vnútornom kúpeľnom území s postupným vylučovaním bývania z tohto územia a využitím súčasných obytných objektov pre penziónové ubytovanie. Vo vnútornom kúpeľnom území sa javí vzhľadom na existujúce lôžkové kapacity nedostatočná rehabilitačno - športová vybavenosť. V podstate túto skupinu vybavenosti zastupuje len tenisový areál v koncovej polohe parku (pri Baračke) a areál kúpaliska Zelená žaba. Okrem tenisového areálu sa navrhuje vo vnútornom kúpeľnom území v priestoroch parku umiestniť nenáročné hry (napr. obrie šachy, ruské kolky, prírodná kolkáreň). Ako súčasť rehabilitačno-športového vybavenia sa navrhuje aj mimo vnútorného kúpeľného územia rozvíjať takéto vybavenie. Priestory vnútorného kúpeľného územia neumožňujú výraznejší rozvoj takéhoto vybavenia a preto sa navrhuje umiestnenie vhodnej rehabilitačno - športovej vybavenosti aj v priestore medzi Baračkou a vodnou nádržou. Ide o veľmi vhodný, dobre oslnený priestor, ktorý má jediné obmedzenie súvisiace s ochranou vodných zdrojov (HVT 1, HVT 2), ktoré sa v území nachádzajú. V tomto území navrhujeme tréningové golfové ihrisko a doplnkovú športovú vybavenosť. Problematika kúpaliska Zelená žaba je zložitejšia a toto štýlové kúpalisko nie je dimenzované svojou architektonickou podstatou pre masové využitie a preto sa navrhuje, aby bolo prevádzkované ako rehabilitačno - odpočinkové centrum kúpeľov. Pre takúto funkciu je areál predurčený a v tomto zmysle sa navrhuje rekonštruovať a dokompletovať ho. Využitie kúpaliska pre verejnosť bude potrebné v sezóne limitovať stanovením optimálnej kapacity kúpaliska a predajom časovo limitovaných vstupeniek. Nové kúpalisko pre verejnosť je navrhované vo veľkom športovo-rekreačnom areáli pod skládkou. V Trenčianskych Tepliciach majú tradíciu tzv. „terénne kúry“, ktoré boli založené na trasách v lesnom zázemí, ktoré v súčasnosti nie sú dostatočne udržiavané. Ide o veľmi významný kúpeľný prvok, ktorý tvorí súčasť celkovej ponuky kúpeľného miesta a preto je ho potrebné plnohodnotne obnoviť. 53


V záujme formovania kúpeľného prostredia a vytvárania kúpeľnej atmosféry sa navrhuje nezastavané územie vnútorného kúpeľného územia udržiavať ako hodnotný park, s prioritou pešieho pohybu. Z hľadiska dopravného riešenia sa navrhuje vytváranie vhodných urbanistických a technických prvkov, ktoré budú eliminovať nepriaznivý vplyv dopravy. Vo vnútornom kúpeľnom území sa navrhuje perspektívne vylúčenie tradičných parkovísk a tieto postupne premeniť na príležitostné manipulačné plochy (napr. podujatia Art film, Kultúrne leto, tenisový turnaj), ktoré by boli viazané na prieťah cesty cez vnútorné kúpeľné územie. Tento zámer vyžaduje však riešenie dostatočných odstavných plôch pre kúpeľnú klientelu a iných návštevníkov v priestoroch vstupov do vnútorného kúpeľného územia - intenzifikácia plôch hospodárskeho dvora kúpeľov, podzemné parkoviská v prechodnej zóne a pod.( viď kapitolu Doprava). Z hľadiska urbanisticko - architektonického stvárnenia urbanizovaného priestoru je nevyhnutné výrazne rozvíjať všetky formy zelene, presadzovať vysokú architektonickú a prevádzkovú úroveň zástavby, preferovať vysokú kvalitu poskytovaných služieb a neúprosne vymiestňovať prevádzky a zariadenia, ktoré majú negatívne pôsobenie na zvolený cieľ. Navrhované riešenie rozvoja kúpeľnej funkcie mesta vychádza z platnej legislatívy a zámerov vytvorenia potrebných impulzov pre celkový cieľavedomý rozvoj mesta - kúpeľného miesta Trenčianske Teplice.

8

Poľnohospodárstvo

Riešené územie Trenčianskych Teplíc je tvorené katastrálnym územím Trenčianske Teplice a zastavaním územím Baračky, ktoré sa nachádza v geomorfologickom celku Strážovské vrchy, oddiely Trenčianska vrchovina, pododdiely Teplická vrchovina. Druhy pozemkov a ich percentuálne zastúpenie je uvedené v tabuľke: Tabuľka 31 Druhy pozemkov a ich percentuálne zastúpenie k 1.9.2000

Druh pozemku

Výmera v ha

Percentuálne zastúpenie z poľnoh. pôdy z celkovej výmery orná pôda 73,80 28,65 chmeľnica 0,00 0,0 vinica 0,00 0,0 záhrada 44,80 17,38 ovocný sad 2,40 0,93 trvalý trávny porast 136,72 53,04 poľnoh. pôda 100,00 24,67 257,77 lesný pozemok 655,33 62,72 vodná plocha 5,61 0,54 zastavaná plocha 78,99 7,56 ostatná plocha 47,23 4,52 celková výmera 1044,93 100,0 Riešené územie je skôr intenzívne lesohospodársky využívané 655,33 ha t.j. 62,7 % z celkovej výmery. V rámci poľnohospodárskeho pôdneho fondu sú prevládajúcim druhom pozemku trvalé trávne porasty, ktoré zaberajú 136,7 ha, t.j. 55,0 % z výmery PPF. Z ostatných druhov pozemkov má najvyššie zastúpenie orná pôda 73,8 ha (28,7 % z PPF) a záhrady 44,8 ha (17,4 % z PPF). Z pôdnych typov sa na riešenom území vyskytujú: luvizeme (illimerizované pôdy), rendziny, kambizeme (hnedé pôdy), fluvizeme (nivné pôdy), pseudogleje (oglejené pôdy) a regozeme (mačinové pôdy). Podľa bonitovaných pôdno - ekologických jednotiek sa pôdy nachádzajú v klimatickom regióne s mierne teplou až chladnou, mierne vlhkou

54


charakteristikou s teplotnou sumou TS>10 °C 2000- 2500°C a s priemernou ročnou teplotou +8,1°C. Vo vegetačnom období je to +14,4°C, v zimnom období okolo 0°C. Priemerné ročné zrážky predstavujú 830 mm. V letnom období je to okolo 363 mm a v zimnom období 243 mm. Pôdy sú ťažké až stredne ťažké, skeletnaté. Na riešenom území sa vyskytuje silná erózia vodná, ktorá spôsobuje najväčšie škody na poľnohospodárskej výrobe. Kvalita pôd v rámci PPF je vyjadrená i percentom jej zornenia (podiel ornej pôdy k poľnohospodárskej pôde). Dosahuje 28,6 %. Na základe bonitácie poľnohospodárskej pôdy boli zistené nasledovné bonitované pôdno- ekologické jednotky uvádzané v tabuľke. Z hľadiska produkčnej schopnosti pôd na území Trenčianskych Teplíc sa vyskytujú orné pôdy s malým a nízkym produkčným potenciálom a produkčné a extenzívne využiteľné trvalé trávne porasty. Tabuľka 32 Cena a odvod poľnohospodárskej pôdy na základe BPEJ BPEJ BPEJ 7-miestný kód 5-miestný kód

Pôdny typ

Cena 2 v Sk/m

Skupina odvodu

Odvod v tis. Sk/ha

0256202

25602

luvizeme pseudoglejové až pseudogleje luvizemné na sprašových a polygénnych hlinách, na povrchu stredne ťažké

4,30

6

1 306

0256302

25602

luvizeme pseudoglejové až pseudogleje luvizemné na sprašových a polygénnych hlinách, na povrchu stredne ťažké

4,30

6

1 306

0714062

71401

fluvizeme, stredne ťažké až ľahké, plytké

2,70

7

535

0788212

78801

regozeme typické až pelické, ojedinele hnedozeme erodované, alebo kambizeme erodované, stredne ťažké až ťažké

3,40

6

1 306

0790562

79001

rendziny typické, plytké, stredne ťažké až ľahké

1,30

8

103

0882682

88201

kambizeme na výrazných svahoch:12-25°, stredne ťažké až ťažké

0,50

9

50

0892982

89204

pseudogleje typické, stredne ťažké až ťažké

0,50

9

50

0892983

89204

pseudogleje typické, stredne ťažké až ťažké

0,50

9

50

Cena ornej pôdy sa v riešenom území pohybuje podľa Vyhlášky MF SR č.465/1991 o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov, v rozpätí 0,50 – 4,30 Sk/m2. Cena ovocných sadov sa určí podľa druhu, tvaru a roku výsadby ovocných stromov. Cena pozemku zapísaného v evidencii nehnuteľnosti ako trvalý trávny porast je 75 % z ceny ornej pôdy. V riešenom území poľnohospodárskymi organizáciami sú PD Trenčín – Opatová a Výskumný ústav živočíšnej výroby – Stanica chovu a šľachtenia oviec a kôz. PD Trenčín – Opatová hospodári na ploche 1 223 ha PPF, z toho na území Trenčianskych Teplíc len na 11,62 ha ornej pôdy. Najviac pestovanými plodinami sú obilniny – jačmeň, pšenica, okopaniny – kukurica a z viacročných krmovín ďatelina. Vodnou eróziou sú ohrozené najmä porasty kukurice, natoľko sú úzkosiate. Hydromelioračné opatrenia (závlahy, odvodnenia) na ornej pôde nie sú vybudované. Živočíšne strediská a iné poľnohospodárske areály, objekty sa na dotknutom území nenachádzajú. Výskumný ústav živočíšnej výroby – Stanica chovu a šľachtenia oviec a kôz v riešenom území Trenčianskych Teplíc, hospodári na poľnohospodárskej ploche o výmere 123,5 ha, z čoho orná pôda je 51 ha, na ktorej pestujú hlavne obilniny a kukuricu na siláž a TTP 72,5 ha. Nepoľnohospodárska pôda zaberá 10,0 ha. Stanica chovu a šľachtenia oviec a kôz sa nachádza mimo riešeného územia, kde chovajú 1100 kusov oviec, z toho bahnice 480 kusov. Na území Trenčianskych Teplíc sa nachádza len „salaš“ v severnej časti územia,

55


kde v letných mesiacoch máj – september sa presunie 250 kusov bahníc. Hydromelioračné opatrenia (závlahy, odvodnenia) na ich pôdach taktiež nie sú vybudované.

9

Lesné hospodárstvo

Lesný pôdny fond zaberá, podľa údajov katastra nehnuteľnosti 655,33 ha, čo predstavuje 62,7 % z celkovej výmery. Z hľadiska výskytu lesných ekosystémov je územie pomerne rôznorodé. Rozptýlená zeleň v poľnohospodárskej krajine- remízky, háje, vetrolamy, sprievodná vegetácia pozdĺž komunikácií, ktorá má protieróznu, krajinotvornú a iné funkcie. Územie patrí do lesného vegetačného stupňa: bukovo – dubový, dubovo – bukový a bukový. Z lesných typov na záujmovom území sa vyskytujú najmä lesné typy: !" Kyslá vápencová bučina, !" Chlpaňová dubová bučina, !" Vápencová dubová bučina, !" Kamenitá papradinová bučina vyššieho stupňa. Na riešenom území z lesných pôdnych jednotiek sa vyskytujú najmä rendziny, podzolové pôdy, hnedé lesné pôdy a glejové pôdy piesočnatohlinité až hlinitopiesočnaté. Podľa stupňa ohrozenia lesných porastov na riešenom území rozoznávame: !" odolné porasty – 86% !" ohrozené porasty – 14% !" veľmi ohrozené porasty – 0%. Najvýznamnejším poškodzujúcim činiteľom väčšiny porastov je sneh a námraza, menej významné je ohrozenie imelom. Ostatné negatívne vplyvy (vietor, hniloby, rakovina, zlé hospodárenie, a požiare) sú menej významné. Drevinová skladba lesov je tvorená prevažne bukom, borovicou, dubom, agátom, jelšou a sčasti topoľom, lipou a javorom.

9.1

Kategorizácia lesov

V riešenom území sa vyskytujú kategórie lesov hospodárskych, ktoré zaberajú 9,62 % z celkovej výmery lesných porastov (62,2 ha), ochranných s podielom 11,09 % (71,7 ha) a lesov osobitného určenia 79,29 % (513,0 ha). Do kategórie ochranných lesov podľa § 2 ods. 1 pís. d., vyhl. MP SR č. 5/1995 Z.z. patria lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy. Tieto lesy plnia protieróznu funkciu. Nachádzajú sa zväčša na strmých svahoch, výmoľoch a roklinách. Ich prvoradou úlohou je chrániť pôdu a rastlinný kryt pred eróznym odnosom. Do kategórie lesov osobitného určenia § 2 ods. 3 pís. b., c., f., g., vyhl. MP SR č. 5/1995 Z.z. patria lesy v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, kúpeľné lesy a lesy v okolí zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti prímestské lesy a ďalšie lesy s významnou zdravotnorekreačnou funkciou, lesy v uznaných zverníkoch, časti lesov pod vplyvom imisií zaradené do pásiem ohrozenia a časti lesov určené na lesnícky výskum a výučbu lesníckych škôl a učilíšť.

9.2

Charakteristika lesníckej výroby

Lesnícku prvovýrobu zabezpečuje Lesy Trenčín š.p. Pestevná, ťažbová, obnovná a ostatná činnosť sa vykonáva podľa lesných hospodárskych plánov (LHP), ktoré sú vypracované pre jednotlivé lesné hospodárske celky a v súčasnosti i lesné užívateľské celky. Z hľadiska lesohospodárskych celkov patria lesy rozprestierajúce sa v katastrálnom území 56


Trenčianskych Teplíc do lesného hospodárskeho celku (LHC) Opatová so sídlom v Opatovej. LHC Opatová hospodári na výmere 4 920 ha lesných pozemkov na katastrálnych územiach Kubrá, Kubrica, Opatová, Dobrá, Trenčianska Teplá, Nová Dubnica, Trenčianske Teplice, Omšenie, Dolná Poruba, Čierna Lehota a Šípkov, v orografickom celku – Strážovská hornatina, časti Zliechovská hornatina a v medzihorskej kotline – Považskej, jej časti – Trenčianska kotlina, s prechodom do kotliny Ilavskej. V riešenom území LHC hospodári na ploche 669,01 ha, z čoho plocha lesných porastov je 655,33 ha a ostatné pozemky 13,68 ha (k 1.9.2000). Hospodárske spôsoby LHC Kostolište sú: !" clonná obnovná ťažba , !" spracovanie kalamity v dôsledku suchárov, vývratov a škodám spôsobením snehu a námrazy , Ďalej vykonávajú činnosti: škôlkarstvo, prebierky, pestevná- zalesňovanie, starostlivosť o mladé porasty, prerezávky . Celková porastová zásoba dreva predstavuje 1 076 858 m3, z čoho u ihličnatých porastov je to 248 589 m3 a u listnatých 828 599 m3. Rubná porastová zásoba dreva predstavuje 400 458 m3, z čoho u ihličnatých porastov je to 71 585 m3 a u listnatých 328 873 m3. Z hľadiska poľovníctva riešené územie je zaradené do poľovnej oblasti Bebrava, Trenčianska poľovná podoblasť pre jeleniu zver.

9.3

Kategorizácia lesov

Podľa ustanovenia § 23 zákona č. 61/1997 Zb. o lesoch v znení noviel sa lesy z hľadiska prevažujúcich funkcií členia na hospodárske lesy, ochranné lesy a lesy osobitného určenia. Z celkovej výmery lesného pôdneho fondu, ktorá predstavuje 663,17 ha, je 104,87 ha kategórie hospodárskych lesov t.j. 15,81 %, 82,77 ha je kategórie ochranných lesov t.j. 12,48 % a 475,53 ha je kategórie lesov osobitného určenia t.j. 71,71 %.

9.4

Hospodárske lesy

Hospodárske lesy sú lesy, ktorých hlavným poslaním je produkcia akostnej drevnej hmoty pri súčasnom zabezpečovaní ostatných funkcií lesov. V katastrálnom území Trenčianske Teplice zaberajú hospodárske lesy plochu 104,87 ha, čo predstavuje z celkovej výmery lesov katastrálneho územia 15,81 %. Táto kategória sa nachádza na JV okraji predmetného územia. V zastúpení drevín prevažujú listnaté dreviny (92 %). Zastúpenie duba je 14 %, buka 52 %, hraba 21 %, javora 3 %, jaseňa 2 %. Z ihličnatých drevín má najvyššie zastúpenie smrekovec 4 %, borovica 2 % a smrek 2 %. Celkové zastúpenie ihličnatých drevín je 8 %. Priemerná zásoba na jeden hektár je 299 m3 . Celková zásoba dreva v porastoch je 31 350 m3 , z toho zásoba ihličnatých drevín je 730 m3 a listnatých drevín je 30 620 m3 .

9.5

Ochranné lesy

Ochranné lesy sú lesy, ktorých funkčné zameranie vyplýva z daných prírodných podmienok. V týchto lesoch je potrebné hospodáriť tak, aby sa predovšetkým zlepšovala ich ochranná funkcia. V katastrálnom území Trenčianske Teplice zaberajú ochranné lesy výmeru 82,77 ha, čo predstavuje z celkovej výmery lesov katastrálneho územia 12,48 %. Ochranné lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach (§ 2, ods. 1, písm. a/ vyhlášky MP SR č. 5/1995 Z.z. o hospodárskej úprave lesov) sú na výmere 44, 71 ha, ochranné lesy podľa § 2, ods. 1,

57


písm. d/ vyhlášky MP SR č. 5/1995 Z.z. o hospodárskej úprave lesov - ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy, zaberajú výmeru 38,06 ha. V ochranných lesoch je zastúpenie drevín nasledovné: smrek 2 %, borovica 23 %, dub 7 %, buk 53 %, hrab 8 %, javora 2 %, jaseňa 5 %. Celkové zastúpenie ihličnatých drevín je 25 % a listnatých drevín je 75 %. Priemerná zásoba na jeden hektár je 272 m3. Celková zásoba dreva v porastoch je 22 500 m3 , z toho zásoba ihličnatých drevín je 6500 m3 a listnatých drevín je 18000 m3 .

9.6

Lesy osobitného určenia

Lesy osobitného určenia sú lesy s osobitným poslaním, ktoré vyplýva zo špecifických dôležitých spoločenských potrieb, ktorými sa spravuje aj spôsob hospodárenia. V katastrálnom území Trenčianske Teplice zaberajú lesy osobitného určenia výmeru 475,33 ha, čo predstavuje z celkovej výmery lesov katastrálneho územia 71,71 %. Lesy osobitného určenia podľa § 2, ods. 3, písm. a/ vyhlášky MP SR č. 5/1995 Z.z. o hospodárskej úprave lesov - lesy v ochranných pásmach vodných zdrojov I. stupňa a II. stupňa zaberajú výmeru 337,59 ha a lesy osobitného určenia podľa § 2, ods. 3, písm. b/ vyhlášky MP SR č. 5/1995 Z.z. o hospodárskej úprave lesov- lesy v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, kúpeľné lesy a lesy v okolí zariadení liečebno- preventívnej starostlivosti zaberajú výmeru 137,94 ha. V zastúpení drevín lesov osobitného určenia prevažujú listnaté dreviny (91 %). Zastúpenie duba je 6 %, buka 65 %, hraba 11 %, javora 5 % a jaseňa 4 %. Z ihličnatých drevín má najvyššie zastúpenie smrekovec 4 %, borovica 3 % a smrek 2 %. Celkové zastúpenie ihličnatých drevín je 9 %. Priemerná zásoba na jeden hektár je 258 m3. Celková zásoba dreva v porastoch je 122 600 m3, z toho zásoba ihličnatých drevín je 14600 m3 a listnatých drevín je 108 000 m3

9.7

Hodnotenie lesných ekosystémov

Súčasný stav lesných geobiocenóz môžeme zaradiť do dvoch skupín. V prvej skupine sú lesné porasty so zachovaným drevinovým zložením (listnaté dreviny) a v druhej sú porasty so zmeneným drevinovým zložením (ihličnany, v drevinovom zastúpení prevláda borovica). Porasty so zastúpením duba, buka, jaseňa, hraba, lipy, javora sú stabilné s možnosťou prirodzenej obnovy. V porastoch ihličnatých je stredné až silné ohrozenie odolnostného potenciálu, čo sa prejavuje vetrovými a snehovými polomami. Veková štruktúra porastov je nevyrovnaná. Veľmi nízke je zastúpenie porastov 1. až 4. vekového stupňa. Prevažná časť lesov sa nachádza v 7. až 10. vekovom stupni.

9.8

Prírodné podmienky z hľadiska lesníctva

Záujmové územie súčasťou Strážovských vrchov, oddielu Trenčianska vrchovina a pododdielu Teplická vrchovina. Pôdy sú hnedé, lesné, nenasýtené. Nadmorská výška je od 270 m do 575 m n.m. Pre Považské Podolie je charakteristická kotlinová klíma s veľkou inverziou teplôt, mierne suchá až vlhká. Územie je zaradené do: lesnej oblasti č.25 - Strážovské vrchy, Súľovské vrchy podoblasť č. 25 A - Strážovské vrchy Z hospodárskych súborov lesných typov (hslt) sú v hospodárskych lesoch najviac zastúpené: hslt č. 311- živná dubová bučina patriaca do 3. lesného vegetačného stupňa (LVS) dubovo-bukového ( 76 %)

58


hslt č. 302- svieža vápencová dubová bučina patriaca do 3. lesného vegetačného stupňa (LVS) - dubovo-bukového ( 15 %) hslt č. 316- kamenitá dubová bučina s lipou patriaca do 3. lesného vegetačného stupňa (LVS) - dubovo-bukového ( 6 %) hslt č. 202- svieža vápencová buková dúbrava patriaca do 2. lesného vegetačného stupňa (LVS) - bukovo-dubového ( 3 %) V ochranných lesoch sú najviac zastúpené tieto hslt : hslt č. 302- svieža vápencová dubová bučina patriaca do 3. lesného vegetačného stupňa (LVS) - dubovo-bukového (40 %) hslt č. 317- sutinová lipová dubová bučina patriaca do 3. lesného vegetačného stupňa (LVS) - dubovo-bukového (39 %) hslt č. 301 - extrémna vápencová dubová bučina patriaca do 3. lesného vegetačného stupňa (LVS) - dubovo-bukového ( 8 %) hslt č. 417 - sutinová lipová bučina patriaca do 4. lesného vegetačného stupňa (LVS) - bukového ( 6 %) hslt č. 413 - vlhká bučina patriaca do 4. lesného vegetačného stupňa (LVS) bukového (5%) hslt č. 217 - sutinová javorová buková dúbrava patriaca do 2. lesného vegetačného stupňa (LVS) - bukovo- dubového (2 %) V lesoch osobitného určenia sú najviac zastúpené tieto hslt : hslt č. 311- živná dubová bučina patriaca do 3. lesného vegetačného stupňa (LVS) dubovo-bukového ( 43 %) hslt č. 302 - svieža vápencová dubová bučina patriaca do 3. lesného vegetačného stupňa (LVS) - dubovo-bukového ( 23 %) hslt č. 310- svieža dubová bučina patriaca do 3. lesného vegetačného stupňa (LVS) - dubovo-bukového ( 18 %) hslt č. 410- svieža bučina patriaca do 4. lesného vegetačného stupňa (LVS) bukového ( 8 %) hslt č. 316- kamenitá dubová bučina s lipou patriaca do 3. lesného vegetačného stupňa (LVS) - dubovo-bukového ( 6 %) hslt č. 411- živná bučina patriaca do 4. lesného vegetačného stupňa (LVS) bukového (2%)

9.9

Poľovníctvo.

Celé katastrálne územie, okrem nepoľovnej plochy, patrí do uznaného poľovného revíru Trubárka. Revír spadá do jelenej chovnej oblasti. Nepoľovná plocha bola určená rozhodnutím Lesného úradu v Trenčíne a predstavuje výmeru 221,23 ha lesnej pôdy z katastrálneho územia Trenčianskych Teplíc. Nachádza sa severne od štátnej cesty Trenčianska Teplá - Motešice. Z poľovnej zveri sa na území vyskytujú srnčia, jelenia a diviačia zver, zajac, bažant, jarabica, líška, jazvec, kuny, straka, vrana, havran, krkavec, jastrab, myšiak. Sporadicky sa môže vyskytnúť mačka divá. V budúcnosti, s ohľadom na návštevníkov bude potrebné doplniť senníky a násypce za účelom prilákania zvere do rekreačného areálu. Tieto zariadenia bude potrebné pred prikrmovacím obdobím naplniť objemovým i jadrovým krmivom a priebežne doplňovať. Susedné poľovné revíry sú zaradené do jelenej poľovnej oblasti s bonitáciou jelenej, srnčej a diviačej zveri.

9.10

Biotické a abiotické škodlivé činitele

Zo škodlivých činiteľov bola pozorovaná červená hniloba smreka, odhryz srnčou zverou, vplyv imisií nebol v lesných ekosystémoch okulárne pozorovaný. Najväčší rozsah škôd spôsobuje sneh v kombinácii s vetrom (vývraty, snehové polomy). 59


9.11

Niektoré zásady obhospodarovania lesov osobitného určenia v ochranných pásmach vodných zdrojov

Pri praktickej realizácii lesohospodárskej činnosti bude potrebné dodržiavať nasledovné zásady hospodárenia: !" voliť jemnejšie formy hospodárskych spôsobov prechádzajúce podľa možnosti až na výberové formy, !" vylúčiť holoruby, !" s obnovou lesných porastov začínať v bezprostrednej blízkosti vodného zdroja a s obnovou postupovať proti svahu, !" zastúpenie drevín približovať k prirodzenému zastúpeniu drevín a podporovať druhovú pestrosť drevinového zloženia, !" osobitnú pozornosť venovať okraju lesa a udržiavať ho v dobrom stave, !" prerezávky a prebierky uskutočňovať tak, aby sa urýchlil prechod od žrďovín a žrdkovín do štádia kmeňovín (ponechávanie predrastkov a výstavkov) a zvýšila sa druhová pestrosť drevinového zloženia a ekologická stabilita porastov, !" po vykonaní zásahov vyťaženú biomasu odstrániť mimo hranicu 1. ochranného pásma, !" stromy nekrúžkovať, nepoužívať arboricídy a herbicídy, !" dodržiavať porastovú hygienu, odstraňovať hynúce, uhynuté a vyvrátené stromy, !" skrátiť výkon ťažby dreva na čo najkratší čas a presunúť ju mimo vegetačné obdobie, vylúčiť technológie, ktoré narušujú pôdny kryt a poškodzujú stojace stromy, !" pri približovaní dreva uprednostňovať animálne približovanie a urýchlene odstrániť škody vzniknuté ťažbou a dopravou dreva, !" ochranu mladých lesných porastov proti burine vykonávať vyžínaním alebo ošlapávaním.

9.11.1 Zákazy a obmedzenia v I. ochrannom pásme. V I. ochrannom pásme je zakázané : !" používať repelenty, pesticídy a minerálne hnojivá, !" klčovať pne, budovať stavby, skladiská minerálov, lesné škôlky, trvalé skládky dreva, !" výkon poľovníctva, !" budovanie novej lesnej siete, !" vchádzať s mechanizačnými prostriedkami, !" do prvého ochranného pásma je povolený vstup len osobám, ktoré vykonávajú činnosť v rámci plnenia svojich pracovných úloh pri hospodárení v lesoch, ich ochrane a pri sledovaní ochrannej účinnosti ochranných pásiem vrátane dodržiavania podmienok ich využívania.

9.11.2 Zákazy a obmedzenia v II. ochrannom pásme. V II. ochrannom pásme je zakázané : !" ťažiť zemné hmoty, !" skladovať odpadky, !" hnojiť dusíkatým vápnom, liadkom, močovinou, !" skladovať chemikálie, pesticídy, ropné produkty a hnojivá, !" pri chemickej ochrane možno použiť len prípravky uvedené v platnom „Zozname povolených prípravkou na ochranu rastlín“, !" pred aplikáciou pesticídov vyžiadať súhlas orgánu hygienickej služby a vodohospodárskeho orgánu.

60


9.11.3 Ochrana hniezdnych stromov, zachovanie dutinových stromov, problematika "mŕtveho" dreva Bohatosť vtáčích spoločenstiev, no i iných skupín živočíchov je priamo úmerná druhovej, vekovej a priestorovej skladbe lesa. Najchudobnejšie sú jednotvárne porasty s chýbajúcim krovitým podrastom. Staršie a rozľahlejšie porasty so stromami vhodných (väčších) dimenzií, zapojenou korunovou klenbou a krovitou etážou naopak predstavujú najvhodnejšie biotopy aj pre hniezdenie väčších a citlivejších druhov. Niektoré dravce sa cítia dostatočne bezpečne len v odľahlých a relatívne neprístupných lesných častiach, s minimálnou frekvenciou pohybu ľudí.

9.11.4 Ochrana hniezdnych stromov Všeobecne sa pokladá za nutné ponechať okolo každého obsadeného hniezda dravcov 100 m, resp. u druhov, najcitlivejších na vyrušovanie pri hniezdení až 150 m kruh ako ochranné pásmo (veľkosť takto ohraničenej plochy je 3,14 ha). V kruhu treba vylúčiť všetky zásahy, mimo neho zásahy uskutočňovať len v období vegetačného pokoja. V ostatných porastoch je obnova prípustná, no treba zladiť veľkosť a umiestnenie obnovných prvkov tak, aby zostali zachované uvedené ochranné pásma okolo hniezdnych stromov.

9.11.5 Ochrana bútľavých stromov Aj keď v súčasnosti nachádzajú ďatlovité (Picidae) v lesoch Slovenska dostatok vhodných stromov na hniezdenie, odporúča sa v obhospodarovaných porastoch na vytvorenie priaznivých topických podmienok nielen pre ne, ale najmä pre užitočné vtáky hniezdiace v dutinách a iné živočíchy, ktoré si nevedia vytvárať dutiny samy, ponechávať pri sanitárnych zásahoch staré stromy s hnilobou jadrového dreva a s dutinami. Ďatle, s výnimkou tesára čierneho, vysekávajú dutiny iba do suchých stromov so spráchniveným drevom alebo do živých stromov, ktorých jadrové drevo zmäkčila hniloba a zdravý ostal len úzky prstenec obvodového beľového dreva. Len výnimočne tesajú do úplne zdravých kmeňov mäkkých listnatých drevín - topoľ osika. Jediný tesár čierny (Dryocopus martius) je schopný vysekať dutinu do zdravých kmeňov listnatých i ihličnatých drevín. Tento najväčší ďateľ sa v posledných rokoch rozšíril aj do oblastí a biotopov, kde donedávna nebol známy. Z vtákov využívajú na hniezdenie ďatlie dutiny: sýkorky (Parus major, P. ater, P. coeruleus), brhlík obyčajný (Sitta europaea), škorec (Sturnus vulgaris), mucháriky (Ficedula spp.) a odkázané sú na ne i zriedkavé druhy ako dudok chochlatý (Upupa epops). Vo väčších dutinách, vysekaných tesárom čiernym hniezdi myšiarka ušatá (Asio otus), kuvik plačlivý (Athene noctua), sova lesná (Strix aluco), pôtik kapcavý (Aegolius funereus), holub plúžik (Columba oenas). Dutiny slúžia ako úkryt aj kunám (Martes martes, Martes foina), veverici (Sciurus vulgaris), z hmyzu ich využívajú sršne (Vespa crabo) a včely (Apis mellifica). Jednotlivé dutiny, ale i celé skupiny stromov s bútľavinami a rôznymi špárami majú veľký význam, a to najmä pre netopiere (Chiroptera,). Všetky tieto živočíchy prispievajú k zvýšeniu prirodzenej odolnosti lesa, alebo majú vysokú kultúrnu hodnotu. Vhodné dutinové stromy sa spravidla nachádzajú v každom staršom poraste. Pri obnove ich treba ponechať.

9.11.6 Problematika "mŕtveho" dreva V porastoch je potrebné pri výchovných a obnovných zásahoch zámerne ponechať malú, hospodársky málo významnú časť zásoby drevnej hmoty v porastoch. Má to obrovský význam pre prirodzené hnojenie, najmä však pre životné prostredie mnohých organizmov, vrátane miznúcich húb a špecifickú entomofaunu, najmä vývojové štádia. Veľmi významné

61


mikrohabitaty poskytujú mnohým druhom i staré, bútľavé stromy, ktoré netreba paušálne odstraňovať z porastov.

10

Pôdny fond

Katastrálne územie Trenčianskych Teplíc je skôr intenzívne lesohospodársky využívané, 655,33 ha lesov t.j. 62,7 % z celkovej výmery. V rámci poľnohospodárskeho pôdneho fondu sú prevládajúcim druhom pozemku trvalé trávne porasty, ktoré zaberajú 135,1 ha, t.j. 55,3 % z výmery PPF. Z ostatných druhov pozemkov má najvyššie zastúpenie orná pôda 73,8 ha (28,65 % z PPF) a záhrady 44,8 ha (17,4 % z PPF). Z pôdnych typov na riešenom území sa vyskytujú luvizeme (illimerizované pôdy), rendziny, kambizeme (hnedé pôdy), fluvizeme (nivné pôdy), pseudogleje (oglejené pôdy) a regozeme (mačinové pôdy). Na riešenom území sa vyskytuje silná erózia vodná, ktorá spôsobuje najväčšie škody na poľnohospodárskej pôde a v lesnom hospodárstve.

10.1

Vyhodnotenie záberov PPF

Výhľadový územný rozvoj riešeného katastrálneho územia Trenčianske Teplice je podľa urbanisticko-architektonického návrhu riešený pre funkcie bývania, vybavenosti, rekreácie a dopravy, zohľadňujúci prírodné podmienky, súčasnú štruktúru a disponibilitu územia. K vyhodnoteniu záberov plôch a poľnohospodárskej pôdy pri územnom pláne Trenčianske Teplice boli použité nasledovné vstupné podklady: !" hranica zastavaného územia k 1.1.1990, !" informačný systém katastra nehnuteľností (ISKN 12.2.1997), !" bonitované pôdno- ekologické jednotky so 7-miestnym číselným kódom (podklad Výskumný ústav pôdnej úrodnosti- Bratislava) s prevodným číselným kódom na 5miestny, !" zákon č. 83/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 307/1992 Zb. o ochrane PPF a o zmene zákona NR SR č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, !" nariadenie vlády SR 188/2000 Z.z., ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády SR č. 152/1996 Z.z. o základných sadzbách odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, !" nariadenie vlády SR č. 1/1994 Z.z. zo dňa 7.12. 1993 o sadzbách odvodov za vyňatie lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu, !" vyhláška Ministerstva financií SR č. 465/1991 Zb o cenách stavieb, pozemkov trvalých porastov, za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov. Vyhodnotenie záberov plôch, poľnohospodárskej pôdy a odvodov je spracované v tabuľkovej forme podľa lokalít, funkčného využitia, druhu pozemkov a bonitných tried. Vymedzenie lokalít bolo určené urbanistickým návrhom, výmery a druhové zloženie pozemkov bolo zistené podľa stavu ISKN. Novo navrhovaný územný rozvoj je riešený v nasledovnom rozsahu: Záber celkom z toho v zastavanom území mimo zastavané územia Z celkového rozsahu záberu je: poľnohospodárskej pôdy nepoľnohospodárskej pôdy

47,6157ha 22,7354 ha 24,8803 ha 34,0128 ha 13,6028 ha

62


Zo záberu poľnohospodárskej pôdy je: v zastavaných územiach mimo zastavaných území

9,9965 ha 24,0192 ha.

Podrobné členenie podľa lokalít, podľa druhu pozemku a bonitovaných pôdnoekologických jednotiek uvádza tabuľka Vyhodnotenie záberov plôch. Tabuľka 33 Predpokladaný záber poľnohospodárskej pôdy podľa druhu pozemkov Záber celkom v ha PPF z toho: orná pôda záhrada TTP ovocný sad

34,0128 8,4560 16,0012 9,5422 0,0383

z toho v zastavanom území 9,9965 1,9471 5,6145 2,4349 -

mimo zastavané územie 24,0192 6,5089 10,3867 7,0853 0,0383

10.1.1 Charakteristika pôdnych vlastností pôd dotknutých navrhovaným riešením Pre vyjadrenie bonity pôdy, ceny pôdy a vlastností pôd boli použité bonitované pôdno-ekologické jednotky. Navrhovaný územný rozvoj sa dotýka pôd, ktoré sú začlenené do nasledovných BPEJ: Tabuľka 34 Štruktúra BPEJ BPEJ 7-miestny kód 0256202

BPEJ 5-miestny kód 25602

Pôdny typ

0256302

25602

0714062 0788212

71401 78801

0790562

79001

luvizeme pseudoglejové až pseudogleje luvizemné na sprašových a polygénnych hlinách, na povrchu stredne ťažké luvizeme pseudoglejové až pseudogleje luvizemné na sprašových a polygénnych hlinách, na povrchu stredne ťažké fluvizeme, stredne ťažké až ľahké, plytké regozeme typické až pelické, ojedinele hnedozeme erodované, alebo kambizeme erodované, stredne ťažké až ťažké rendziny typické, plytké, stredne ťažké až ľahké

0882682 0892982 0892983

88201 89204 89204

kambizeme na výrazných svahoch:12-25°, stredne ťažké až ťažké pseudogleje typické, stredne ťažké až ťažké pseudogleje typické, stredne ťažké až ťažké

Z hľadiska produkčnej schopnosti pôd na území Trenčianskych Teplíc sa vyskytujú orné pôdy s malým a nízkym produkčným potenciálom a produkčné a extenzívne využiteľné trvalé trávne porasty.

10.1.2 Odvody Trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy z procesu poľnohospodárskej výroby sa podľa § 11 zákona č. 307/92 Zb. uhrádza formou odvodov do Štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Výšku odvodov ustanovuje Nariadenie vlády SR č.152/96 z 7.5.1996, podľa ktorého odňatie poľnohospodárskej pôdy v zastavanom území k 1.1.1990 (§ 7 odst. b) je oslobodené od odvodov a pri odňatí poľnohospodárskej pôdy mimo zastavané územie pre účely výstavby rodinného domu a jeho príslušenstiev sa základná sadzba znižuje o 50 % (§ 6 odst. 1). Základné sadzby odvod za odňatie sa zvyšujú o 100 % za odňatie chmeľníc, viníc, ovocných sadov, poľnohospodárskych pôd, na ktorých sú vybudované melioračné opatrenia a skleníkových hospodárstiev (§ 5). V zmysle citovaného nariadenia bol vypočítaný odvod, čo dokumentuje tabuľkaVýpočet odvodov za predpokladané odňatie poľnohospodárskej pôdy.

63


Za trvalé odňatie 24,0192 ha poľnohospodárskej pôdy do štátneho fondu podľa súčasne platných predpisov bude odvedených 1 935 403,7 Sk. Úhradu odvodov bude vykonávať ten subjekt, v záujme ktorého príde k odňatiu poľnohospodárskej pôdy. Odvody boli vypočítané len pri záberoch mimo zastavaného územia a ktoré sa nachádzali na poľnohospodárskom pôdnom fonde a to podľa údajov katastra nehnuteľnosti.

10.1.3 Vyňatie lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu Ochrana lesného pôdneho fondu (LPF) vychádza z ochrany lesa ako nenahraditeľného zdroja environmentálnych a hospodárskych pôžitkov v krajine. Predstavuje ochranu lesných spoločenstiev pred negatívnym vplyvom civilizácie. Osobitá je ochrana lesa pred záberom spôsobeným investičnou činnosťou. Územný plán kúpeľného mesta Trenčianske Teplice predpokladá aj zábery LPF a to o výmere 0,93 ha. Metodika stanovenia ceny lesných porastov pre prípad trvalého záberu lesného pôdneho fondu je postavená na podrobnej znalosti konkrétneho porastu, vrátane jeho bonity, druhového a vekového zloženia, zakmenenia atď.. Pre účel ohodnotenia predpokladaných záberov lesného pôdneho fondu v predpokladanej urbanistickej štúdií je táto metodika príliš podrobná. Z toho dôvodu sme vychádzali z ocenenia prevládajúcich druhov lesných porastov a stanovili sme takto priemernú cenu na 2 160 tis. Sk/ha. Pridŕžali sme sa nasledujúcich cenových predpisov: Vyhláška ministerstva financií SR č. 465/1991 o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov a Nariadenie vlády SR č. 1/94 Z.z. zo dňa 7.12.1993 o sadzbách odvodov za vyňatie lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu. Celková cena za predpokladané vyňatie lesnej pôdy z LPF v riešenom území je 2 008 tis. Sk. Tabuľka 35 Vyhodnotenie záberov LPF podľa lokalít: Lokalita Cestné zábery D2 D5 D6 D7 D20 Spolu Zábery blokov 10 28 Spolu Celkom

Funkcia

Záber plôch z toho

Celkom v ha

v zast. úz.

mimo zast. úz.

D D D D D

0,03 0,01 0,14 0,03 0,16 0,21

0,02 0,007 0,027

0,03 0,01 0,12 0,03 0,16 0,19

RD- M RD

0,01 0,19 0,20 0,98

0,05

0,01 0,19 0,20 0,93

10.1.4 Záver Vyhodnotenie záberov plôch a poľnohospodárskej pôdy je súčasťou územnoplánovacej dokumentácie. Zhodnotenie prírodných a výrobných podmienok riešeného územia, ako aj urbanisticko- architektonického riešenia a technickej infraštruktúry so stanovením limitov a regulatívov je v sprievodnej správe. Súčasťou textového a tabuľkového zhodnotenia záberov plôch je grafická príloha v mierke 1: 5 000.

64

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice Tabuľka 36 Vyhodnotenie záberov plôch

Dolepiť tabuľky

65

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice Tabuľka 37 Výpočet odvodov za predpokladané odňatie poľnohospodárskej pôdy

Dolepiť tab

66


11

Fyzicko-geografická charakteristika územia

11.1

Geologické a geomorfologické pomery

Riešené územie Trenčianskych Teplíc patrí podľa geomorfologického členenia územia Slovenska ( Mazúr, E. - Lukniš, M. in Atlas SSR, 1980) do nasledujúcich jednotiek: sústava: Alpsko - himalajská podsústava: Karpaty provincia: Západné Karpaty subprovincia: Vnútorné západné Karpaty oblasť: Fatransko - tetranská oblasť celok: Strážovské vrchy oddiel: Trenčianska vrchovina pododdiel: Teplická vrchovina Riešené územie Trenčianskych Teplíc sa nachádza v nadmorskej výške od 250 m.n.m. (pri vyústení Tepličky z riešeného územia) po 599 m.n.m. (Ivaničkovec), v prelomovej doline Tepličky medzi omšenskoporubskou brázdou a Ilavským podolím. Vrchovinnú až pahorkatinnú časť územia tvoria skrasovatené vápence a dolomity, severozápadnú pahorkatinnú časť erózne príkrovové trosky s tvrdošmi. V okolí prameňov sa vyskytuje travertín. Charakter riešeného územia určujú tri pomerne samostatné väčšie masívy, ktoré od seba oddeľujú hlbšie doliny potokov Teplička a Machnáč. Na juhozápad od Tepličky a na západ od doliny Machnáča sa až po južné hranice riešeného územia tiahne pomerne plochý chrbát, vysoký 600 - 700 m. Jeho najvyššími kótami v riešenom území sú Čvirigovec (481 m.n.m.), Zadný Ivaničkovec (601 m.n.m), južne od riešeného územia Trubárka (679 m.n.m.), Svitava (678 m.n.m.), Macková (600 m.n.m). Smerom z riešeného územia, z východu, sú svahy chrbta strmšie, na západ z neho vybiehajú viaceré rázsochy: Psia noha (503 m.n.m.), Vašková (563 m.n.m.). Viaceré doliny zabiehajú až k chrbátnici masívu. Na juhovýchod od Tepličky a na východ od doliny Machnáča sa rozprestiera pomerne členené územie, tvorené niekoľkými pomerne samostatnými masívmi, oddelenými od seba viac alebo menej výraznými sedlami a dolinami. Najvyššími bodmi sú Klepáč (575 m.n.m.) a Machnáč (569 m.n. m.). Na sever od doliny Tepličky sa tiahne nerovnomerne rozčlenený vyšší chrbát s najvyššími bodmi Slimáková (493 m.n.m.), Grófovec (557 m.n.m.), ďalej na východ smerom na Omšenskú Babu. Niektoré jeho časti a malé rázsochy zdobia skalné steny (napr. Pri Altáne, Ostrý vrch). Územie je prevažne budované veľmi odolnými triasovými horninami (vápence a dolomity chočského príkrovu), ktoré podmienili vznik mohutných chrbtov so strmými úbočiami. Menej odolné slienité vápence, slieňovce a slienité bridlice podmienili mierne modelovaný reliéf s depresnými tvarmi. Erózno-denudačnou činnosťou sa vytvorili viaceré formy dolín. Charakteristické pre riešené územie sú plošiny, ktoré sú položené 200 - 230 m nad nivou Tepličky. Potok Kamenica svojou erózno-akumulačnou činnosťou podmienil vznik štrkopieskových náplavových kužeľov. Údolie Tepličky je tvorené holocennými nivnými sedimentmi a splachmi. Z tektonických jednotiek sa v riešenom území vyskytujú dve rozdielne časti. Územie západne od mesta je budované štruktúrami manínskeho príkrovu spolu s jurskými a kriedovými horninami križňanského príkrovu. Územie východne od mesta je tvorené najmä triasovými horninami chočského príkrovu, s kryhovým uložením na horninách krížňanského príkrovu.

67


11.2

Klimatické pomery

Celková charakteristika orografických pomerov je do značnej miery ovplyvnená samotnou polohou mesta Trenčianske Teplice. Poloha v doline rieky Tepličky medzi masívmi Strážovských vrchov ako aj relatívne výškové členenie územia do značnej miery ovplyvňujú cirkulačné pomery v území a tým aj ostatné klimatické charakteristiky. Súčasná klíma je charakterizovaná ako mierne chladná vlhká až veľmi vlhká horská klíma s malou inverziou teplôt (K. Tarábek, 1980).

11.2.1

Teplotné pomery

Priemerná teplota v nižších častiach riešeného územia je asi o 1 - 2 °C vyššia ako vo vyšších častiach pohorí. Priemerná teplota v najchladnejšom mesiaci Januári dosahuje od -3 do -4 °C v nižších častiach a -4 až -5 °C vo vyšších častiach riešeného územia. Najteplejším mesiacom v roku je Júl, s priemernými teplotami 17 až 18 °C v nižších a 15 až 17 °C vo vyšších častiach riešeného územia. Priemerná teplota v roku sa pohybuje okolo 8 °C. Bezmrazové obdobie trvá v priemere 140 až 160 dní, počet letných dní v roku býva zvyčajne 40 až 50. Chod oblačnosti je charakterizovaný maximom v novembri a decembri a minimom v auguste a septembri. Pre riešené územie je charakteristický výskyt teplotných inverzií od jesenných cez zimné až po skoré jarné mesiace. Chladnejšia vrstva vzduchu pri inverzii sa utvára dole v doline zatiaľ čo teplejší vzduch vystupuje na okolité svahy. S výskytom inverzií úzko súvisí aj výskyt hmiel. Najväčší počet hmiel sa vyskytuje v zimnom období a to v mesiacoch december, september a október. Najmenej hmiel sa vyskytuje v neskoršom jarnom období a to v mesiacoch apríl, máj a jún.

11.2.2

Zrážkové pomery

Priemerný ročný úhrn zrážok je v nižších častiach riešeného územia v priemere asi o 200 mm nižší ako vo vyšších častiach. Ročne spadne v riešenom území asi 830 mm zrážok. V dlhoročných priemeroch medzi najmenej výdatné mesiace patria január a apríl (51 resp. 50 mm/rok) , najviac zrážok pripadá na teplý polrok a to mesiace máj až august (363 mm, čo predstavuje 43,7 % z celoročného množstva). V letnom polroku spadne v priemere 465 mm a v zimnom 365 mm zrážok. Priemerný úhrn potenciálneho výparu je približne 830 mm, nižšie časti riešeného územia sa javia ako s nedostatkom vlahy, vyššie časti ako s prebytkom vlahy. Priemerný počet dní so zrážkami 1 mm a viac dosahuje zvyčajne 100 až 120 dní v roku. V zimnom období prevládajú snehové zrážky, maximum snehovej pokrývky dosahuje 25 až 50 cm a dĺžka trvania snehovej pokrývky je v nižších častiach riešeného územia v priemere od 60 do 80, vo vyšších okolo 100 dní v roku. Relatívna vlhkosť vzduchu (na koľko percent je vzduch pri danej teplote nasýtený vodnou parou) je charakterizovaná opačným chodom ako priebeh teploty. Najvyššia je v zimných mesiacoch (október - február) a najnižšia v jarnom období (apríl - máj). Pomerne vysoká relatívna vlhkosť vzduchu je odrazom charakteru územia (uzavretosť územia, malý pohyb vzduchu, častý výskyt hmiel). Prehľad základných klimatických ukazovateľov v riešenom území podáva nasledujúca tabuľka:

68

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice Tabuľka 38 Základné klimatické ukazovatele v Trenčianskych Tepliciach ( 272 m.n. m.) priemer mesačná teplota °C zrážky v mm snehová pokrývka slnečný svit v hod. počet jasných dní počet zamračených dní počet dni s hmlou relatívna vlhkosť

I. -2,9

II. -1,2

III. 2,9

IV. 8,3

V. 13,2

VI. 16,3

VII. 17,9

VIII. 17,1

IX. 13,6

X. 8,6

XI. 4,0

XII. -0,2

Rok 8,1

51 21,5

53 17,8

55 8,2

50 1,2

75 0,0

92 -

109 -

87 -

52 -

67 0,1

75 1,9

64 11,5

830 62,2

46

67

138

177

227

234

253

238

187

119

50

31

1767

3,0

3,1

5,9

5,0

4,7

4,8

5,6

6,0

7,1

4,7

2,0

2,4

54,3

17,0

14,0

10,9

8,5

8,0

7,6

7,2

5,2

6,2

10,4

17,0

18,2

130,2

4,4

4,0

2,5

1,1

1,5

1,2

2,6

4,9

5,2

5,4

3,8

5,6

42,2

85

83

77

71

72

74

75

78

79

81

85

87

79

klimatická stanica Trenčianske Teplice

11.2.3

Veterné pomery

Orografické podmienky riešeného územia ako aj svahové prúdenie podmieňujú malú veternosť v tomto území. Prevládajúcim prúdením vzduchových hmôt je severný a severovýchodný vietor, so značnou časťou južných a juhovýchodných vetrov. Pomerne veľké percento bezvetria svedčí o malej vetrateľnosti územia. V ročnom chode smerov vetra v zimnom období sa prejavuje najmä južné prúdenie vzduchových hmôt, v jarnom a letnom období sa zvyšuje prúdenie so severu. V jesennom období najčastejšie opäť dochádza k severnému a znižuje sa južné prúdenie vzduchových hmôt. Na toto obdobie pripadá aj najväčší počet bezveterných dní (50,9 %). Tabuľka 39 Priemerná častosť smeru vetra a bezvetria v roku (v %) obdobie 1955-64

11.3

S

SV

V

JV

J

JZ

Z 1,3

1,5 9,2 15,5 1,3 12,0 12,2 klimatická stanica Trenčianske Teplice

SZ 2,8

Bezvetrie 44,2

Pedologické pomery

Na karbonátových horninách v doline Tepličky sa vplyvom blízkej hladiny podzemnej vody a klimatickým podmienkam v okolí nivy toku sformovali fluvizeme glejové, sprievodne gleje. Pôdy sú prevažne hlinité, stredne skeletnaté Tieto pôdy patria medzi najneúrodnejšie pôdy na Slovensku. Na karbonatových horninách masívov Strážovských vrchov sa najmä vplyvom litologického zloženia a klimatických podmienok sformovali rendziny a rendziny hnedé, na bralnom reliéfe lokálne rendziny sutinové. Pôdy sú prevažne hlinité, stredne skeletnaté. Podrobnejšia charakteristika pôdnych typov je uvedená v kapitole „poľnohospodárska výroba“. Celkovo pôdy v okolí Trenčianskych Teplíc majú nedostatok humusovej vrstvy (od 100 do 200 t na ha), obsah fosforu je malý (od 600 do 799 ppmP – do hĺbky 50 cm), veľmi malý až malý je obsah draslíka (od 10 000 do 19 999 ppmK – do hĺbky 50 cm). Dlhodobé osídlenie územia malo za následok, že najmä v urbanizovaných častiach došlo k zmenám pedologických pomerov. Mnohé pôdy na území mesta sú intoxikované a devastované. Na miestach intenzívneho pôsobenia antropogénnych činiteľov vznikli kultizeme. V záhradkárskych oblastiach sa pod vplyvom intenzívneho hospodárskeho využitia vytvorili ortisoly. V niektorých miestach bol pôvodný pôdny kryt úplne odstránený a nahradený novým – antrozemným. Z hľadiska vodnej erózie môžeme pôdy zaradiť medzi mierne až intenzívne ohrozené. Veterná erózia je v riešenom území nepatrná až takmer žiadna. 69


11.4

Hydrologické pomery

Hydrologicky najvýznamnejším povrchovým tokom v riešenom území je rieka Teplička, ktorá odvodňuje západné stráne južnej časti Strážovských vrchov. Do riešeného územia vchádza tok Tepličky v západnej časti a preteká približne v smere západ, severozápad, kde sa mimo hraníc riešeného územia vlieva do Váhu. Teplička pramení pod Kamencom (9 km východne od riešeného územia) vo výške 688 m.n.m. Od kúpeľného parku v Trenčianskych Tepliciach je tok upravený a ohradzovaný. V riešenom území do umelého koryta Tepličky ústi potok Kamenica (pravostranný prítok) a potok Machnáč (ľavostranný prítok). Vybrané hydrologické ukazovatele Tepličky podáva nasledujúca tabuľka (údaje sú za stanicu). Tabuľka 40 Vybrané hydrologické ukazovatele Tepličky (stanica Trenčianske Teplice) Ukazovateľ Priemerný ročný prietok Zrážky Odtok Plocha povodia

Hodnota 3 -1 0,60 m .s 922 mm 388 mm 2 48,83 km

Údaje sú zo stanice v Trenčianskych Tepliciach V oblasti prevláda dažďovo - snehový typ režimu odtoku. Zvyšovanie vodnosti v tokoch sa prejavuje koncom jesene až do začiatku zimy. Elementárny odtok v roku je v priemere 5 - 7,5 l.s-1.km-2. V kúpeľnom parku bola umelo vytvorená vodná plocha - Labutie jazierko s ostrovom. Nad riešeným územím, bol tok rieky Tepličky umelo prehradený. Vytvorila sa tak vodná nádrž Baračka. Časté striedanie priepustných a nepriepustných vrstiev hornín prispelo k výskytu viacerých prameňov, z ktorých viaceré majú vodu so zvýšeným obsahom rozpustených minerálov a kysličníka uhličitého. V Trenčianskych Tepliciach je 5 prameňov o celkovej výdatnosti 19 l.sek-1 a s teplotou vody od 36,4 do 40,2 °C. Vyvierajúca voda sa zaraďuje k sírovodíkovým sadrovcovým tepliciam. Výstup vody na povrch podmieňuje vrstva vápencov v doline Tepličky a priečny zlom. Zdrojom vody v prameňoch je širšia oblasť Strážovských vrchov Z hľadiska zásob podzemných vôd má východná časť riešeného územia pozitívnu bilanciu podzemných vôd podmienenú zásobami podzemných krasových vôd (10 - 30 l.s1 .km-2) s nepatrným až nízkym povrchovým odtokom. Západná časť riešeného územia tvorená málo priepustnými ílovcami, ílovitými bridlicami a slieňovitými vápencami má pozitívnu bilanciu podzemných vôd podmienenú zásobami podzemných pórovo puklinových vôd pohorí (2 - 9,9 l.s-1.km-2) s nízkym až stredným povrchovým odtokom. Z kvartérnych hornín majú najväčší hydrogeologický význam štrkové akumulácie Tepličky. Vyznačujú sa dobrou pórovou priepustnosťou a vysokým zvodnením s výdatnosťou do 10 l.s-1.

11.5

Vegetačné pomery

11.5.1

Potenciálna prirodzená vegetácia

Podľa J. Futáka (1980) územie Strážovských vrchov patrí do obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum) oblasti Západokartpatskej flóry (Carpaticum occidentale). Pri fytogeografickom členení flóry podľa Meusela (1965) patrí riešené územie k regiónu stredoeurópskemu, subregiónu karpatskému, provincie severozápadokarpatskej so silným vplyvom provincie ilýrskej flóry. V riešenom území môžeme vyčleniť niekoľko základných typov potenciálnej prirodzenej vegetácie (podľa J. Michalko a kol., 1986):

70


- lužné lesy podhorské a horské (Alnenio glutinoso-incanae, Salicion triandrae p.p., Salicion eleagni) Spoločenstvá tejto jednotky sú akýmsi pokračovaním vŕbovo-topoľových lesov. Ekologicky sa viažu na tie časti alúvia Tepličky, ktoré sú ovplyvňované prúdiacou podzemnou vodou. Pôdy v okolí sú zväčša štrkovité až kamenisté. Okrem druhov vŕbovotopoľových lesov sú pravidelne zastúpené aj prvky podhorských lužných lesov. V stromovom poschodí dominujú jelša sivá (Alnus incana), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), čremcha strapcovitá (Padus avium) a vŕba krehká (Salix fragilis). Z krovín sú zastúpené vŕba trojtyčinková (Salix triandra), vŕba sivá (Salix eleagnos), vŕba purpurová (Salix purpurea) ku ktorým pristupujú lieska obyčajná (Corylus avellana), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), ostružina malina (Rubus idaeus) a kalina obyčajná (Viburnum opulus). Druhové zloženie bylinného poschodia je veľmi pestré, zastúpené sú najmä hygrofilné a subhygrofilné druhy ku ktorým pristupujú nitrofilné druhy. - dubovo-hrabové lesy karpatské (Carici pilosae-Carpinenion betuli) Spoločenstvá týchto lesov boli pôvodne rozšírené vo vyšších častiach teplickej doliny ako aj v nižších nadmorských výškach na okolitých svahoch. V stromovom poschodí prevládajú dub zimný (Quercus petraea) a hrab obyčajný (Carpinus betulus), ďalej javor poľný (Acer campastre), lipa malolistá (Tilia cordata), lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos), čerešňa vtáčia (Cerasus avium) a dub žltkastý (Quercus dalechampii). Krovinné poschodie tvoria najmä zimolez obyčajný (Lonicera xylosteum), svíb krvavý (Swida sanguinea), lieska obyčajná (Corylus avellana), vtačí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna) a hloh obyčajný (Crataegus laevigata). Z bilín sú zastúpené druhy radu Fagetalia a niektoré teplomilné druhy. - dubovo-cerové lesy (Quercetum petraeae-cerris s.l.) Ekologicky sa viažu na teplejšie, južne orientované nižšie položené svahy s rendzinami. V stromovom poschodí spolu s dubom cerovým (Quercus cerris) vystupujú dub žltkastý (Quercus dalechampii) alebo dub sivozelený (Quercus pedunculiflora), iba niekedy aj dub zimný (Quercus petraea) a dub letný (Quercus robur). Z iných drevín sú vtrúsené javor poľný (Acer campestre), javor tatársky (Acer tataricum). Krovinná vrstva je pomerne bohatá. Tvoria ju najmä vtáčí zob (Ligustrum vulgare), drieň (Cornus mas), svíb (Swida sanguinea), trnka (Prunus spinosa) a hlohy. Bylinnú vrstvu tvoria ostrica horská (Carex montana), nátržník biely (Potentilla alba), lipnica úzkolistá (Poa angustifolia) a ďalšie. - bukové kvetnaté lesy podhorské (Eu-Fagenion p.p. maj.) Mezotrofné spoločenstvá s výraznou prevahou buka boli rozšírené vo vyšších častiach riešeného územia na vápencových horninách so stredne hlbokými pôdami. Charakteristickým fyziognomickým znakom porastov je chýbajúca alebo veľmi slabo vyvinutá krovinná etáž. V stromovom poschodí dominuje buk obyčajný (Fagus sylvatica), v menšej miere sú zastúpené topoľ osika (Populus tremula), javor mliečny (Acer platanoides), javor horský (Acer pseudoplatanus) a lipa malolistá (Tilia cordata). - bukovo-borovicové lesy a ostrevkové spoločenstvá (Erico-Pinion p.p., Seslerio Asterion p.p., Seslerio-Festucion glaucae p.p.) Spoločenstvá sú rozšírené od nadmorskej výšky cca 400 m na karbonátových horninách s rendzinami. Vedúcou drevinou je dub a vyššie buk (Fagus sylvatica), borovica sosna (Pinus sylvestris) je len vtrúsená. Z krovín sú zastúpené rešetliak prečisťujúci (Rhamnus catharticus), hloh obyčajný (Crataegus leavigata), bršlen európsky (Euonymus europaea), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), kalina siripútka (Viburnum lantana), dráč obyčajný (Berberis vulgaris). Bylinné poschodie je druhovo pestré.

71


12

Ochrana prírody a krajiny

12.1

Súčasný stav ochrany prírody a krajiny

Zákon číslo 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny definuje ochranu prírody ako predchádzanie a obmedzovanie zásahov, ktoré ohrozujú, poškodzujú alebo ničia podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znižujú jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takýchto zásahov. Na území okresu Trenčín bolo ku koncu roku 1997 podľa zákona č. 287/1994 Z.z. vyhlásených 41 maloplošných chránených území (4 chránené areály so štvrtým stupňom osobitnej ochrany, 1 národná prírodná pamiatka, 13 prírodných pamiatok, 1 národná prírodná rezervácia a 12 prírodných rezervácií s piatym stupňom osobitnej ochrany), a jedno veľkoplošné chránené územie s druhým stupňom osobitnej ochrany územia. Do riešeného územia Trenčianskych Teplíc nezasahovalo ani jedno chránené územie. V najbližšom okolí riešeného územia sa nachádzajú tieto maloplošné chránené územia: Trubárka - národná prírodná rezervácia s piatym stupňom územnej ochrany. Vyhlásená bola v roku 1982 a jej súčasná výmera je 7,40 ha. Predmetom ochrany sú xerotermné skalné a lesostepné biotopy s výskytom zriedkavých druhov flóry a fauny. Potok v Havránkovej doline - prírodná pamiatka s piatym stupňom územnej ochrany, vyhlásená v roku 1984. Rozloha územia je 4,76 ha. Potok sa vyznačuje zachovanými brehovými porastami a biocenózami dna. Žihľavník - Baske - Národná prírodná rezervácia s piatym stupňom územnej ochrany. Vyhlásená bola v roku 1967 a jej celková výmera je 130,18 ha. Predmetom ochrany v krasovom území sú prirodzené zmiešané porasty buku lesného, javora horského a jedle bielej, niekde i s vtrúsenou mukyňou obyčajnou, dubom plstnatým a tisom obyčajným. Bylinný porast je tvoria: zubačka deväťlistá, zubačka žľaznatá, zubačka cibuľkonosná, jelení jazyk celolistý, papraďovec ľaločnatý. V lesostepných spoločenstvách sú hojné: astra zlatovlasá, mrvica perovitá, ostrica, poniklec obyčajný veľkokvetý, ľan tenkolistý. Na severnejších chladnejších expozíciách rastú: marulka lesná, ostrovka vápnomilná, zvonovník hlavatý. Omšenská Baba - Národná prírodná rezervácia s piatym stupňom územnej ochrany. Vyhlásená bola v roku 1967 a rozprestiera sa na ploche 36,12 ha. Tvorená je skalnými útvarmi triasových vápencov a dolomitov. Územie je významnou floristickou lokalitou s výskytom teplomilných a horských rastlín. Má viacero druhov panónskej vegetácie. V lesnom poraste sa vyskytujú: dub plstnatý, hrab obyčajný, borovica sosna. Na odlesnenom vrchole sa vyskytujú viaceré vzácne teplomilné druhy: kavyľ pôvabný, kavyľ Ivanov, poniklec statný veľkokvetý, oman mečolistý, cesnak žltý, kostrava tvrdá, fúzatka plstnatá, trčník čmelovitý a iné. V zmysle zákona č. 287/1994 Z.z. kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí môže krajský úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za chránené stromy. V riešenom území bol vyhlásený za chránený strom (nariadením ONV č. 18/V. z 24. augusta 1990) Tisovec na Baračke. Predmetom ochrany je jediný exemplár exotickej vlhkomilnej ihličiny tisovec dvojradový (Taxodium dostichum /L./L.c.Rich.). Strom je významný z hadiska vedeckovýskumného, náučného a kultúrneho. V zmysle § 19 zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. sa za prírodné pamiatky považujú jaskyne (dutý priestor v zemskej kôre v dĺžke 3 m, ktorý vznikol pôsobením prírodných síl neorganického pôvodu), ktoré sú prírodnými pamiatkami s piatym stupňom ochrany. V riešenom území sa nachádzajú dve jaskyne. Južne od kúpeľného parku v kúpeľných lesoch sa nachádza Jánošíková jaskyňa. Druhá jaskyňa sa nachádza severne od kúpeľného parku v kúpeľných lesoch lokality Ihrište v blízkosti vyhliadky „Jeleň“. Obe jaskyne je potrebné chrániť na doterajšej úrovni

72


V rámci spracovania preventívnych opatrení ochrany prírody bol daný návrh na ochranu javorovej aleje pozdĺž prístupovej cesty smerom od Trenčianskej Teplej, ktorý sa však nezrealizoval. V súčasnosti je táto alej ponechaná na dožitie. Z dendrologického hľadiska má význam kúpeľný park. Vysadené tu boli viaceré hodnotné domáce a cudzokrajné dreviny. Na území okresu Trenčín sú evidované 4 kriticky ohrozené, 9 veľmi ohrozených a 27 vzácnych rastlinných druhov. Viaceré z týchto druhov sa nachádzajú aj v riešenom území.

13

Priemet RÚSES

Územný systém ekologickej stability je taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktoré zabezpečujú rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. Štúdia regionálneho územného systému ekologickej stability okresu Trenčín (Králik, J., a kol., 1993) zhodnotila ekologickú stabilitu riešeného územia a vymedzila biocentrá a biokoridory regionálneho a nadregionálneho významu. Tie predstavujú krajinné segmenty tvorené prirodzenou biotou, sú zachovalé alebo veľmi málo pozmenené a sú schopné fungovať ako genetický zásobník pre obnovu hlavných prirodzených ekosystémov v riešenom území.

13.1

Genofondovo významné lokality

Genofondovo významné lokality reprezentujú tie plochy krajiny, kde sú v súčasnosti evidované genofondovo významné druhy (chránené druhy a druhy zaradené v červených knihách). Reálne lokality genofondovo významných druhov fauny a flóry sú kritériom stanovenia prvkov ÚSES, hlavne biocentier. Na týchto lokalitách je v sledovanom území najhodnotnejšia flóra a fauna, ktorá sa ešte zachovala v prostredí s veľmi silným antropickým tlakom. Do riešeného územia Trenčianskych Teplíc zasahujú len dve biocentrá regionálneho významu (Trubárka, Ihrište), ktorých jadrá môžeme považovať za genofondovo významné lokality.

13.2

Ekologicky významné segmenty krajiny

Tieto plochy predstavujú vzácne prirodzené a prírode blízke biotopy z hľadiska ochrany územia, ktoré plnia vyrovnávaciu funkciu (tlmia negatívne dôsledky ľudskej činnosti), ochranu vybraných zložiek krajiny a ochranu krajinného systému proti negatívnym degradačným a destabilizačným procesom. Plochy sú vymedzené pre zabezpečenie druhovej a krajinnoekologickej diverzity a ako základ pre vytvorenie pufrovacích zón a prenos pozitívnych vlastností biotických prvkov do krajiny s vyššou stabilitou ekosystému. V riešenom území môžeme za ekologicky významné segmenty krajiny považovať tieto lokality: kúpeľný park, kúpeľný les. 13.3

Priemet kostry prvkov ÚSES

13.3.1

Biocentrá

Biocentrum predstavuje ekosystém alebo skupinu ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev. Pri návrhu RÚSES okresu Trenčín (Králik, J. a kol., 1993) boli navrhnuté ako biocentrá (označenie uvedené v zátvorke je totožné s označením v textovej aj grafickej časti, v mape Krajinná štruktúra, sídelná zeleň a MÚSES v M 1 : 10 000):

73


(RBC 1) Trubárka Fytogeografické členenie: prechod medzi obvodom predkarpatskej flóry a Eupanónskej xerotermnej flóry. Geomorfologické členenie: Strážovské vrchy, Trenčianska vrchovina, Ostrý. Potenciálna prirodzená vegetácia: kvetnaté bukové a jedľové lesy, vápnomilné bukové lesy, lipovo-javorové lesy, ostrevkové spoločenstvá. Súčasný stav: spoločenstvá duba plstnatého a dubobučín s teplomilnou až horskou vegetáciou a faunov, významné entomologická lokalita. Legislatívny stav: jadrom biocentra je NPR Trubárka (RBC 2) Ihrište Fytogeografické členenie: obvod predkarpatskej flóry. Geomorfologické členenie: Strážovské vrchy, Trenčianska vrchovina, Teplická vrchovina. Potenciálna prirodzená vegetácia: bukové a kvetnaté lesy podhorské, vegetácia skál. Súčasný stav: lesné spoločenstvá dubobučín s borovicou čiernou. Legislatívny stav: časť je v ochrannom pásme vodných zdrojov. Stresové faktory: kontakt so zastavaným územím.

13.3.2

Biokoridory

Biokoridor predstavuje priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky. Pri návrhu RÚSES okresu Trenčín (Králik, J. a kol., 1993) boli navrhnuté ako biokoridory (označenie uvedené v zátvorke je totožné s označením v textovej aj grafickej časti, v mape Krajinná štruktúra, sídelná zeleň a ÚSES v M 1 : 10 000): (RBK 1) Charakteristika: Biokoridor spája biocentrum regionálneho významu Trubárka s biocentrom regionálneho významu Ihrište. Okrajovo zasahuje len do južnej časti riešeného územia (lokalita Vašková, Psia hora). Tvorený je spoločenstvami dubovo-hrabových lesov s krovinatým porastom drieňa, hlohu a liesky, vo vyšších častiach bukovými lesmi s prímesou javora a bresta. Stresové faktory: Prerušenie v miestach cesty II./516 Trenčianske Teplice Machnáč).

14

Miestny územný systém ekologickej stability

Územný systém ekologickej stability predstavuje jeden zo záväzných ekologických podkladov územnoplánovacej dokumentácie (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov), ako i pozemkových úprav (zákon č. 330/1991 Zb.). Mesto Trenčianske Teplice nemá spracovaný projekt Miestneho územného systému ekologickej stability (ďalej ako MÚSES) v zmysle Metodických pokynov na vypracovanie územných systémov ekologickej stability (Ministerstvo ŽP SR, 1993). Vzhľadom na rozsah a čas spracovania návrhu ÚPN SÚ Trenčianske Teplice nebolo možné v plnom rozsahu spracovať návrh MÚSES v zmysle spomenutých metodických pokynov. Samotné doriešenie problematiky by malo byť spracované v osobitnom dokumente MÚSES a nadväzne s tým realizované v projekte pozemkových úprav.

74


14.1

Potenciálne geoekosystémy

14.1.1

Fytografické a zoografické zaradenie územia

Podľa J. Futáka (1980) riešené územie patrí do obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum) oblasti Západokartpatskej flóry (Carpaticum occidentale). Pri fytogeografickom členení flóry podľa Meusela (1965) patrí riešené územie k regiónu stredoeurópskemu, subregiónu karpatskému, provincie severozápadokarpatskej so silným vplyvom provincie ilýrskej flóry. Podľa zoogeografického členenia územie patrí do provincie Karpaty, oblasti Západné Karpaty – vnútorný obvod, západný okrsok.

14.1.2

Potenciálna prirodzená vegetácia

Za potenciálnu prirodzenú vegetáciu považujeme také typy rastlinných spoločenstiev, ktoré by sa na danom území nachádzali bez pôsobenia antropogénnych zásahov. V riešenom území môžeme identifikovať nasledujúce jednotky potenciálnej prirodzenej vegetácie: lužné lesy podhorské a horské: čiastočne sa zachovali na nive rieky Tepličky a jej väčších prítokov, v najnižšej časti riešeného územia, dubovo-hrabové lesy karpatské: zvyšky lesov sa zachovali v západnej časti riešeného územia na južnom svahu nad riekou Tepličkou v lokalitách Kaňová, Urbánková, Pod Dubovcom, Dolné seravy a iné., bukové kvetnaté lesy podhorské: sú najzachovalejšou a najrozšírenejšou jednotkou v území, vyskytujú sa na svahoch v okolí celých Trenčianskych Teplíc, bukové lesy vápnomilné: zachovali sa na viacerých miestach v riešenom území, prevažne na svahoch s vápencovým podkladom (napr. lokalita Ivaničkovec), Lipovo-javorové lesy: nachádzajú sa v najvyšších častiach riešeného územia najmä na skalných sutinách, chrbtoch a hrebeňoch.

14.2

Súčasná krajinná štruktúra

Súčasná krajinná štruktúra (ďalej len SKŠ) je dôležitým podkladom k zisteniu aktuálnych zmien v krajine vo vzťahu k potenciálnej vegetačnej štruktúre krajiny. V SKŠ sme vyhodnotili nasledovné prvky: !" poľnohospodársky pôdny fond, !" lesný pôdny fond, !" vodné plochy, !" plochy vyhradenej a verejnej zelene (podrobnejšie v časti „Sídelná zeleň"). Využitie súčasnej krajinnej štruktúry podľa druhu pozemkov a ich percentuálne zastúpenie je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

75

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice Tabuľka 41 Druhy pozemkov a ich percentuálne zastúpenie k 1.1.1998 v k. ú. Trenčianske Teplice Druh pozemku orná pôda chmeľnica vinica záhrada ovocný sad trvalý trávny porast poľnoh. pôda lesný pozemok vodná plocha zastavaná plocha ostatná plocha celková výmera

Výmera v ha

Percentuálne zastúpenie z poľnoh. pôdy

73,05 0,00 0,00 45,25 1,41 136,91

28,47 0,00 0,00 17,63 0,55 53,35

256,62 655,01

100,00

z celkovej výmery

24,56 62,68

4,03 77,29

0,38 7,40

52,02

4,98

1044,97

100,0

Plošne najrozšírenejším prvkom krajinnej štruktúry riešeného územia sú lesné porasty. Lesný pôdny fond (LPF) zaberá cca 655 ha, čo predstavuje 62,7 % z územia. Lesy sa rozprestierajú na svahoch v okolí celého mesta. Najmenej lesných plôch je v severozápadnej časti katastrálneho územia. Poľnohospodárska pôda je druhým plošne najrozšírenejším prvkom v krajine. Viac ako polovicu z poľnohospodárskej pôdy zaberajú trvalé trávne porasty (TTP). Necelých 20 % z PPF zaberajú záhrady a na ornú pôdu pripadá 28,5 % z PPF. Podiel zornenia dosahuje v riešenom území len 28,5 %. Využitie súčasného územia je dôsledkom dlhodobých aktivít človeka v krajine. Tie sú do značnej miery ovplyvnené prírodnými podmienkami územia. Vzhľadom na kúpeľný charakter mesta a s ním spojených činností, SKŠ si zachovala ráz kotlinovej krajiny so značným zastúpením lesných plôch a TTP. Rozmiestnenie týchto prvkov do značnej miery ovplyvňuje ekologickú stabilitu v území. Tá je základným predpokladom fungovania miestneho územného systému ekologickej stability.

14.3

Nelesná stromová a krovinná vegetácia

Nelesnú stromovú a krovinnú vegetáciu (ďalej len NSKV) tvoria viac alebo menej homogénne časti zelene, ktoré nie sú evidované ako lesný pôdny fond a zväčša sa nachádzajú mimo intravilánu obce. NSKV je tvorená zväčša náletmi ale aj umelo vysadenými drevinami a krovinami, ktoré sa nachádzajú v priestore pozdĺž ciest, železničnej trate, vodných tokov, medzí, terénnych hrán a pod. Do tejto kategórie sme zaradili aj niektoré menšie enklávy lesov charakteru remízok. Stručnú charakteristiku NSKV podávame na základe charakteristiky biotopov Slovenska (ÚKE SAV, 1996)

14.3.1

Kriačiny a skupiny stromov mimo lesa

Do tejto skupiny vegetácie sme zaradili remízky a menšie skupiny stromov a krovín v otvorenej kultúrnej krajine, ktoré nie sú zaradené do lesného pôdneho fondu (LPF). Zväčša sa nachádzajú na poľných medziach, svahoch terás, úvozoch, pozdĺž poľných ciest a vodných tokov, na hraniciach lúk a pasienkov, ruderalizovaných plochách a pod. Menšie skupiny stromov sa nachádzajú v severnej časti riešeného územia v priestore lokality Dúbravy, pozdĺž vodného toku Tepličky, v priestore svahu nad čerpacou stanicou pri sídlisku SNP, v priestore medzi záhradami v lokalite Dúbravy, v priestore nad hotelom Partizán.

76


Spravidla ide o husté, skupinové alebo maloplošné zárasty, ktoré predstavujú zvyšky pôvodnej vegetácie alebo vznikli prirodzeným náletom. Z drevín je najviac zastúpený agát (Robinia pseudoacacia), mladé krovinné agátiny, na teplejších južných svahoch dub a mladé dubové kroviny. V kriačinách má vedúcu úlohu baza čierna (Sambucus nigra) s ruderalizovaným podkladom. Význam tejto skupiny vegetácie spočíva v plnení najrôznejších genofondových, územne stabilizačných až existenčných predpokladov, životné prostredie, potravné bázy, rozmnožovacie miesta, ochranné skrýše a pod. pre takmer všetky živočíšne skupiny.

14.3.2

Porasty drevín a kriačin antropogénneho pôvodu

Do tejto skupiny vegetácie môžeme zaradiť porasty drevín, kriačin a bylín na opustenej skládke, na antropogénnych pôdach, na opustených staveniskách, na opustených a nevyužívaných plochách. Jednotiacim ekologickým faktorom týchto typov stanovíšť je zvyčajne dočasná absencia pôsobenia akéhokoľvek antropického faktora a tým umožnenie samovoľnej, postupnej prirodzenej sukcesie. Tá prebieha dosť rôznorodo, v závislosti od podmienok lokalít. Zvyčajne závisí od typu biotopu, kontaktných spoločenstiev, príp. od charakteru a intenzity pôsobenia antropogénnych faktorov v okolí. Na týchto lokalitách sú rozšírené najrôznejšie porasty pionierskych spoločenstiev, ruderálne porasty, nálety drevín a krovín z okolitých porastov.

14.3.3

Trnkové kriačiny (Ligustro-prunetum)

Predstavujú nepreniknuteľne husté, široké pásy mezofilných kriačin výraznej fyziognómie, na širších plochách miestami s prerastajúcimi stromami (Najmä ovocnými drevinami) ako aj inými pionierskymi drevinami. Porasty kriačin tvoria prevažne tŕnisté a malolisté druhy krov (trnka, hloh, ruža, ostružina), ku ktorým sa najmä po okrajoch pripájajú početné ďalšie druhy svetlomilných krov. V druhovom zložení hlavnú zložku tvorí slivka trnková (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna). Ako sprievodné druhy sú časté: bršlen európsky (Euonymus europaea), javor poľný (Acer campestre), rôzne ostružiny (Prunus sp.), dráč obyčajný (Berberis vulgaris), rešetliak prečisťujúci (Rhamnus catharticus), baza čierna (Sambucus nigra), lieska obyčajná (Corylus avellana), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), hruška planá (Pyrus pyraster) a iné. Husté kriačiny sú veľmi tienisté, takže podrast býva chudobný. Prevládajúce druhy sú: lipkavec obyčajný (Galium aparine), kuklík mestský (Geum urbarum), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea), ostružina ožinová (Rubus caesius) a iné.

14.3.4

Trnkové lieštiny (Pruno-Coryletum)

Predstavujú kriačiny širokolistého typu. V riešenom území sa nachádzajú v teplejších polohách (južné svahy v severozápadnej časti riešeného územia) najmä na lúčnych medziach. Fyziognomicky úplne prevláda lieska, ktorá svojim košatým tvarom a veľkou výmladnosťou silne zatieňuje svetlomilné a náročnejšie kry alebo ich vytláča na okraje porastov. V druhovom zložení dominuje lieska obyčajná (Corylus avellana), k nej sa v podradnom množstve pridávajú slivka trnková (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina) hloh krivokališný (Crataegus curvisepala), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum) a iné. Menej sa uplatňujú drien obyčajný (Cornus mas), kalina siripútková (Viburnum lantana), bršlen bradavičnatý (Euonymus verrucosa) a iné.

14.3.5

Podhorské krovinné vrbiny (Salicion eleagni)

Nahrádzajú miestami podhorské jelšiny v priestore brehov vodných tokov (napr. Tepličky) v rôznej dĺžke a šírke. V krovinnom poschodí dominuje vŕba. Porasty dorastajú

77


zhruba do 4 m a sú rozvoľnenejšie. Bylinné poschodie je floristicky bohaté s uplatnením vysokobylinných širokolistých nitrofilných druhov. V druhovom zložení sú zastúpené: vŕba purpurová (Salix purpurea), vŕba krehká (Salix fragilis), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria), zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea), trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris), lipkavec obyčajný (Galium aparine), kuklík potočný (Geum rivale) a iné.

14.3.6

Stromoradia

Stromoradia predstavujú drevité formácie malých rozmerov, usporiadané obvykle v línii v blízkosti ciest a medzí, obklopené sú trávnatými alebo obrábanými stanovišťami. Zväčša sú to veľmi umelé, narušené a hetrogénne systémy, obsahujúce veľa vysadených a exogénnych prvkov. V riešenom území sa najvýznamnejšie stromoradie nachádza v okolí cesty vedúcej od Trenčianskej Teplej do Trenčianskych Teplíc. Stromoradie je tu tvorené porastmi javora.

14.3.7

Železničné a cestné násypy a zárezy

Predstavujú antropogénne biotopy s trávnatou alebo trávovobylinnou vegetáciou na návozoch s komunikačnými telesami (cesty, železnice). V druhovom zložení sú zastúpené: ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius), pýr plazivý (Elytrigia repens), palina obyčajná (Artemisia vulgaris), palina pravá (Artemisia absinthium), kostrava (Festuca sp. Div.), šalvia hájna (Salvia nemorosa) a iné. V riešenom území sa tieto spoločenstvá rozšírili pozdĺž železničnej trate ale aj na exponovaných (výslnných a suchých) svahoch zárezov ciest.

14.3.8

Biotopy skál, sutín a plytkých pôd

Nachádzajú sa na viacerých miestach v riešenom území (Skalka, Dedovec, Hrebienky, Podhradište, južne od Čvirigovca, Klepáč). Porastajú ich rastlinné spoločenstvá, ktoré sa v priebehu vývoja prispôsobili extrémnym stanovištiam. Rastliny nájdeme na povrchu kompaktných skál, v plytkých štrbinách, na skalných sutinách ale aj na stanovištiach s plytkým pôdnym profilom. Predstavujú ich zväčša pionierske porasty, zahajujúce sukcesný proces osídľovania vegetáciou. Významnú funkciu tu majú aj rôzne druhy rias, siníc, lišajníkov a machorastov. Priamo na skalách rastú niektoré petrofyty a litofyty, druhy prispôsobené rastu na substráte bez pôdy. V štrbinách sú vytvorené vhodné ekoklimatické podmienky pre niektoré druhy mäkkýšov, článkonožcov a hmyzu. V druhovom zložení sú bohatšie zastúpené najmä papraďorasty napr. slezinník červený (Asplenium trichomanes), slezinník rutovitý (Asplenium ruta-muraria), slezinník zelený (Asplenium viride) a machorasty: tortula muralis, Tortella tortousa, Camptothecium sp. Skaly sú porastené aj dealpínmi a prealpínmi ako sú chudôbka vždyzelená (Draba aizoides), vápnička skalná (Kernera saxatilis), klinček včasný (Dianthus hungaricus) a pod. Biotopy zatienených vlhkých stien s prevažne severnou orientáciou reprezentujú druhy: pľuzgiernik krehký (Cystopteris fragilis), sladič obyčajný (Polypodium vulgare), meringia machovitá (Moehringia muscosa), ostrica krátkoklasá (Carex brachystachys), fialka dvojkvetá (Viola biflora), jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium) a machy Ctenidium molluscum, fressidens cristatus a iné.

14.4

Ekologicky významné segmenty krajiny, genofondové lokality

Vybrané ekologicky významné segmenty krajiny a genofondové lokality z biologického a ekologického hľadiska predstavujú najvýznamnejšie časti krajiny v riešenom území. Tieto lokality budeme zároveň považovať za základ pre stanovenie kostry prvkov miestneho územného systému ekologickej stability. V riešenom území sú vytypované nasledovné lokality:

78


!" lužné lesy v okolí rieky Tepličky s brehovými porastmi a vlhkomilnou vegetáciou, !" mozaika lesných, lúčnych a pasienkových spoločenstiev v severnej časti riešeného územia, !" lesné biotopy v rámci komplexu Strážovských vrchov, !" kúpeľný park spolu s lesoparkom (južne od kúpeľného parku), !" skalné spoločenstvá fauny a flóry na lokalite Skalka, !" biotopy lesných komplexov na lokalite Ihrište.

14.5

Pozitívne faktory

Pozitívne faktory predstavujú také krajinné prvky, ktoré pozitívne vplývajú na stav životného prostredia a ekologickú stabilitu územia. V zásade sú reprezentované jednotlivými kategóriami ochrany prírody, kategóriami ochrany prírodných zdrojov, genofondovými plochami, významnými segmentmi krajiny ako aj hodnotnými prvkami vyčlenenými so súčasnej krajinnej štruktúry. V riešenom území sme vyčlenili nasledujúce pozitívne faktory: !" chránený strom Tisovec na Baračke – chráneným stromom je tisovec dvojradový (Taxodium dostichum), !" skupinová nelesná stromová a krovinná vegetácia – je rozptýlená na viacerých miestach riešeného územia, najmä v jeho severnej časti ako aj v intraviláne mesta, !" ochranné lesy a lesy osobitného určenia – zaberajú cca 57,6 % riešeného územia (cca 90 % z celkovej výmery lesov), nachádzajú sa na viacerých lokalitách prevažne vo východnej a v strednej časti riešeného územia, !" vodný tok Tepličky – spolu s brehovými porastami a zachovalými zvyškami pôvodných lužných lesov podhorských, zaberajú približne 1 ha, !" pásmo hygienickej ochrany vodných zdrojov – zaberá prevažnú časť z riešeného územia, !" ochranné pásmo liečivých prameňov – zaberá prevažne východnú a strednú časť riešeného územia, !" kúpeľný park – s výmerou cca 9 ha zaberá približne 0,8 % riešeného územia.

14.6

Negatívne faktory

Reprezentujú negatívne socioekonomické javy v krajine. Ich pôsobenie môžeme diferencovať podľa intenzity, plošného záberu a stupňa vplyvu na krajinu. Negatívne faktory v území sú podrobnejšie charakterizované v časti č. 5. Predstavujú ich tak primárne ako aj sekundárne stresové faktory, ktoré v plošnom vyjadrení môžu vystupovať ako: !" jadrá (miesta v ktorých nastala výrazná koncentrácia viacerých ohrozujúcich faktorov). Môžeme sem zaradiť väčšiu časť intravilánu sídla, ako centrum najväčšej koncentrácie aktivít v území, výrobné službové a poľnohospodárske objekty. Ich vplyv sa prejavuje v plošnom úbytku prirodzených ekosystémov. Výrazný je aj ich devastačný vplyv, ktorý sa prejavuje vplyvom obyvateľstva na okolitú prírodu, a to buď priamo prostredníctvom rekreačných aktivít alebo nepriamo prostredníctvom dopravných a výrobných aktivít. !" koridory (najintenzívnejšie zaťažené líniové prvky krajiny). V riešenom území majú dvojaký charakter – poloprírodný a umelý. Bariérny efekt poloprírodných negatívnych prvkov (napr. vodné toky) vzniká antropogénnym zásahom a to buď priamo do vodných tokov alebo do ich bezprostredného okolia. Výsledkom býva určitý stupeň znečistenia vodných tokov, ako i antropogizácia brehových zón (výstavba umelých korýt, zatrubnenie tokov a pod.). Ako umelé bariéry pôsobí v krajine sieť informačných koridorov (telekomunikácie, energetický systém, teplovody, plynovody a pod.) ako aj dopravné trasy. Tie pôsobia ako výraznejšia bariéra pri migrácii určitých skupín živočíchov, v dôsledku cestnej premávky v ich okolí dochádza k zvýšenej koncentrácii znečisťujúcich látok, k zvýšenému hluku a vibráciám.

79


!" plochy (predstavujú veľkoplošné negatívne faktory). Môžeme rozlíšiť prvky hmotného a nehmotného charakteru. Do prvej skupiny môžeme v riešenom území zaradiť intenzívne využívaný poľnohospodársky a lesný pôdny fond, rekreačné aktivity a pod. Prvky nehmotného charakteru predstavujú bariéry, ktorých rozsah nie je možné presne vyhraničiť, napr. oblasti znečistenia ovzdušia, hluková záťaž územia a pod. Ich bariérne pôsobenie sa prejavuje narušením prirodzeného vývoja ekosystémov.

14.7

Návrhy

14.7.1

Návrhy ochranné

Ochranné návrhy sú zamerané na ponechanie a dodržiavanie doterajšej ochrany územia, na návrhy nových chránených území (v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z.z.) a na návrh prvkov ÚSES (biocentier, biokoridorov, interakčných prvkov).

14.7.1.1

Vyhlásené chránené územia prírody a krajiny

V riešenom území je vyhlásená jedna chránená drevina – Tisovec na Baračke. Predmetom ochrany je tisovec dvojradový (Taxodium dostichum). V návrhu sa odporúča počítať aj naďalej z jeho ochranou v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. V zmysle § 19 zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. sa za prírodné pamiatky považujú jaskyne (dutý priestor v zemskej kôre v dĺžke 3 m, ktorý vznikol pôsobením prírodných síl neorganického pôvodu), ktoré sú prírodnými pamiatkami s piatym stupňom ochrany. V riešenom území sa nachádzajú dve jaskyne. Južne od kúpeľného parku v kúpeľných lesoch sa nachádza Jánošíková jaskyňa. Druhá jaskyňa sa nachádza severne od kúpeľného parku v kúpeľných lesoch lokality Ihrište v blízkosti vyhliadky „Jeleň“. Obe jaskyne je potrebné chrániť na doterajšej úrovni.

14.7.1.2

Návrhy nových chránených území

V rámci návrhov na ochranu najvýznamnejších častí riešeného územia v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sa navrhuje vyhlásenie za chránené územie so 4. stupňom územnej ochrany (chránený areál) - lokalita Ihrište. Lokalitu reprezentuje komplex dubovo-bukových lesov so značným zastúpením borovice čiernej. V súčasnosti je časť lesov vedená ako lesy osobitného určenia (kúpeľné lesy) a časť lesov ako lesy ochranné (lesy na nepriaznivých stanovištiach, lesy s funkciou ochrany pôdy). Navrhovaná výmera chráneného územia je cca 75 ha. V rámci opatrení pre lokalitu Ihrište sa navrhuje: !" uskutočniť podrobný botanický a zoologický prieskum záujmového územia, !" vyhlásiť za chránené územie najhodnotnejšie časti biotopov v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z.z., !" zabezpečiť označenie územia chráneného areálu v zmysle § 3 vyhlášky MŽP SR č. 295/1996, !" zriadiť informačný turistický chodník na turistických trasách v lokalite, umiestniť odpočívadlá a usmerniť aktivity návštevníkov, !" prijať opatrenia na zamedzenie znečisťovania a tvorbe nepovolených skládok v lokalite.

14.7.2

Návrh prvkov ÚSES

Tento návrh je cieľom spracovania dokumentov územných systémov ekologickej stability. Návrh vyčleňuje a podrobnejšie charakterizuje prvky, ktoré by mali byť spresnené v projekte miestneho územného systému ekologickej stability. Z poznania súčasnej krajinnej štruktúry, súčasnej vegetácie, genofondovo významných plochách a chránených územiach sme vytypovali významné segmenty krajiny, ktoré z biologického a ekologického hľadiska

80


zahŕňajú najvýznamnejšie časti prírody v riešenom území. Tie môžu tvoriť základnú kostru miestneho územného systému ekologickej stability ako aj jeho prvky - biocentrá (BC), biokoridory (BK) a interakčné prvky (IP). V území sú vytypované nasledujúce prvky ÚSES (označenie v zátvorke je totožne s označením v textovej a grafickej časti): Biocentrá: biocentrum regionálneho významu Trubárka - (RBC 1), biocentrum regionálneho významu Ihrište - (RBC 2), biocentrum miestneho významu Čvirigovec - (MBC1), biocentrum miestneho významu Mikudová - (MBC2). Biokoridory: biokoridor regionálneho významu Trubárka - Žihlavník-Baske - (RBK 1), biokoridor miestneho významu Čvirigovec - Mikudová - Ihrište - (MBC 1). Interakčné prvky Klepáč - (IP 1), Dolina potoka - (IP 2), Buclavky - (IP3), Holé vŕšky - (IP 4 - IP 6, IP 8), Hríbová - (IP 7), Kúpeľný park - (IP 9).

14.7.2.1

Charakteristika navrhovaných prvkov ÚSES

Biocentrum regionálneho významu Trubárka (RBC 1) Biocentrum je prevzaté z návrhu RÚSES okresu Trenčín (Králik, J. a kol., 1993). Podrobnejšia charakteristika je uvedená v časti „Priemet RÚSES“ Biocentrum regionálneho významu Ihrište (RBC 2) Biocentrum je prevzaté z návrhu RÚSES okresu Trenčín (Králik, J. a kol., 1993). Podrobnejšia charakteristika je uvedená v časti „Priemet RÚSES“ Biocentrum miestneho významu Čvirigovec (MBC 1) Biocentrum sa nachádza v západnej časti riešeného územia. Predpokladaná výmera: cca 5 ha Fytogeografické členenie: obvod Eupanónskej xerotermnej flóry. Geomorfologické členenie: Strážovské vrchy, Trenčianska vrchovina, Teplická vrchovina. Potenciálna prirodzená vegetácia: bukové vápnomilné lesy, dubovocerové lesy. Súčasný stav: spoločenstvá bukových lesov, sutinové spoločenstvá. Legislatívny stav: lesné spoločenstvá sú v zmysle zákona SNR č. 14/1994 Zb. o lesoch a v zmysle vyhlášky MP SR 5/1995 o hospodárskej úprave v lesoch zaradené do kategórie ochranných lesov ako lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach - sutinách a stráni so súvisle vystupujúcou materskou horninou. Biocentrum miestneho významu Mikudová (MBC 2) Biocentrum sa nachádza v západnej časti riešeného územia západne od lokality Červené kopanice. Predpokladaná výmera: cca 21 ha Fytogeografické členenie: obvod Eupanónskej xerotermnej flóry. Geomorfologické členenie: Strážovské vrchy, Trenčianska vrchovina, Teplická vrchovina. 81


Potenciálna prirodzená vegetácia: bukové kvetnaté lesy podhorské. Súčasný stav: spoločenstvá bukových lesov s prímesou smreka obyčajného. Legislatívny stav: lesné spoločenstvá sú v zmysle zákona SNR č. 14/1994 Zb. o lesoch a v zmysle vyhlášky MP SR 5/1995 o hospodárskej úprave v lesoch zaradené do kategórie lesov osobitného určenia ako kúpeľné lesy a lesy v okolí zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti. Biokoridor regionálneho významu Trubárka - Žihlavník-Baske (RBK 1) Biokoridor je prevzatý z návrhu RÚSES okresu Trenčín (Králik, J. a kol., 1993). Podrobnejšia charakteristika je uvedená v časti „Priemet RÚSES“ Biokoridor miestneho významu Čvirigovec - Mikudová - Ihrište (MBK 1) Biokoridor prechádza strednou časťou riešeného územia, pričom spája biocentrá miestneho významu Čvirigovec (MBC1) a Mikudová (MBC2) s biocentrom regionálneho významu Ihrište (RBC2). Tvorený je prevažne spoločenstvami bukových lesov, so značným zastúpením smreka. Južne od Trenčianskych Teplíc je biokoridor prerušený cestou č. II/516 . Biokoridor je vedený kúpeľnými lesmi a parkom. Od lokality Ihrište (RBC2) je biokoridor oddelený cestou č. III./5161.

14.7.2.2

Návrhy opatrení na území prvkov ÚSES

Biocentrum regionálneho významu Trubárka - (RBC 1) v riešenom území sa navrhuje ponechanie lokality bez zásahu (samotné jadro biocentra sa nachádza mimo hraníc riešeného územia). Biocentrum regionálneho významu Ihrište - (RBC 2) obmedziť negatívne pôsobenie človeka v dotykových plochách lokality, na okrajovej zóne lokality, na jeho styku s nelesnou plochou vytvoriť tzv. porastovú plášť, vyhlásiť územie lokality za chránený areál (v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Zb.), zriadiť informačný turistický chodník na turistických trasách v lokalite, umiestniť odpočívadlá a usmerniť aktivity návštevníkov, zabezpečiť starostlivosť o územie ako o lesný park a rekreačné zázemie mesta. Biocentrum miestneho významu Čvirigovec - (MBC 1) ponechať súčasné využitie územia (LPF - ochranné lesy), uskutočniť podrobný botanický prieskum v lokalite, hospodárenie v lesoch lokality prispôsobiť podmienkam potrebným pre zachovanie funkčnosti biocentra s jeho variabilitou druhového ale aj biotopového zloženia. Biocentrum miestneho významu Mikudová - (MBC 2) ponechať súčasné využitie územia (LPF - ochranné lesy), obmedziť negatívne pôsobenie človeka v dotykových plochách lokality, na okrajovej zóne lokality, na jeho styku s nelesnou plochou vytvoriť tzv. porastovú plášť, odstrániť nepôvodné ihličnaté dreviny a zmeniť druhové zloženie drevín v prospech pôvodných druhov.

14.7.3

Návrhy tvorby prvkov nelesnej stromovej a krovinnej vegetácie

Návrhy tvorby sú zamerané na tvorbu nových ekologicky významných segmentov v krajine. Tento návrh znamená založenie, resp. stabilizovanie plôch, ktoré by boli ponechané alebo usmernené k vývoju ekosystémov blízkych prírodným ekosystémom. Kritériom pri

82


výbere a lokalizácii takýchto opatrení bolo vybrať čo najbližšie sukcesné štádium smerom k danému požadovanému stavu !" rozšíriť brehové porasty rieky Tepličky na šírku min. 5 m, ponechanie pôvodných drevín brehových porastov a ich zahustenie geograficky pôvodnými druhmi, !" zrealizovať biologickú rekultiváciu skládky podľa platnej projektovej dokumentácie (Babáčová, 1996), v budúcnosti uvažovať s využitím územia ako rekreačného zázemia Trenčianskych Teplíc, !" doplniť a rozšíriť súčasné vegetačné pásy v okolí poľných ciest pôvodnými druhmi drevín a krovín, !" vytvoriť ochranné vegetačné pásy na miestach terénnych hrán za účelom zníženia potenciálnej erózie pôdy na miestach kde je to nevyhnutné,

14.7.4

Návrhy opatrení na elimináciu stresových faktorov

Na zníženie nepriaznivých účinkov negatívnych faktorov navrhujeme prijať nasledujúce opatrenia: !" bezodkladne pristúpiť k rekultivácii skládky podľa jednotlivých etáp na základe projektu rekultivácie (Babáčová, 1996), !" zabrániť nepovolenej tvorbe divokých skládok, odstrániť nepovolené skládky v riešenom území, !" zaviesť separovaný zber v celom riešenom území a zvýšiť podiel druhotne využívaných druhov odpadov, !" vybudovať protihlukové steny alebo účinné pásy izolačnej zelene na miestach, kde dochádza k sústavnému prekročeniu povolených hladín hluku a kde je to z technického hľadiska možné, !" znížiť celkové množstvo znečisťujúcich látok vo vypúšťaných odpadových vodách na prípustnú mieru, !" dodržiavať ochranné pásma vodných zdrojov, minerálnych a liečivých prameňov, !" dobudovať kanalizáciu v celom meste, !" vytvorenie podmienok a zavedenie systému na vyčistenie korýt vodných tokov, !" vhodnými úpravami (napr. dotvorením zelene, vhodnými osevnými postupmi a pod.) znížiť eróziu pôdy a zabrániť úbytkom lesného pôdneho fondu.

15

Sídelná zeleň

Zeleň patrí k základným zložkám, ktoré vytvárajú priaznivé podmienky pre život mestského obyvateľstva. Napomáha členiť mestskú štruktúru a vytvára rámec plochám rekreácie. Dôležité je riešiť zelené plochy na rovnakej úrovni s ostatnými funkčnými zónami mesta a nie iba na zvyškových plochách v rámci riešenia ostatných zón. Vzhľadom na dlhý čas, ktorý si vyžaduje park alebo strom aby vyrástol do funkčnej a estetickej spôsobilosti, je potrebné vylúčiť provizórne riešenia a navrhnúť uváženú koncepciu, ktorú bude možné rešpektovať takisto pri plánovaní ďalších etáp rozvoja mesta. Dôležitá je tiež prepojenosť plôch sídelnej zelene na okolitú voľnú krajinu. Pri hodnotení sídelnej zelene sme vychádzali z dostupných materiálov ako aj nami vykonaných terénnych prieskumov. Pri popise jednotlivých kategórií sídelnej zelene sme sa pridŕžali jej členenia podľa funkčného využitia plôch súčasnej krajinnej štruktúry. Popis prvkov vychádza z mapy "Komplexný urbanistický návrh" spracovanej v mierke 1:5 000.

15.1

Zeleň v meste Trenčianske Teplice

Zeleň predstavuje významný prírodný prvok ľudských sídiel. Jej význam spočíva v uplatňovaní jednotlivých funkcií, najmä kultúrno-spoločenskej a rekreačnej, priestorovej, estetickej, liečebnej a zdravotne ochrannej, pôdo a vodoochrannej, klimatickej, hospodárskej

83


a v produkcii kyslíka a biologicky účinných látok, absorpcii cudzorodých látok z ovzdušia a znižovaní hladiny hluku. Mesto Trenčianske Teplice má kúpeľný mestský charakter s rozsiahlym zastúpením lesných plôch v území. Zeleň mimo intravilánu riešeného územia mesta môžeme v zásade rozdeliť na zeleň lesov a rozptýlenú zeleň (nelesnú stromovú a krovinnú vegetáciu - NSKV). Lesné plochy obklopujú mesto z juhovýchodnej južnej západnej a severnej strany a na niektorých miestach siahajú až k hranici intravilánu. Podobne významným prvkom v systéme zelene sú aj plochy NSKV, ktoré sa zachovali najmä pozdĺž vodných tokov (Teplička), ciest (javorová alej na ceste II./ 516), medzí a pod. V okrajových častiach mesta sa nachádzajú viaceré záhrady, záhradkárske a chatové osady, ktoré sú prirodzeným prepojením medzi zeleňou mimo intravilánu obce so zeleňou v meste. Zeleň v sídle je špecifikovaná tým, že supluje prírodné prostredie v bezprostrednom okolí obydlia. Najvýznamnejším prvkom v systéme zelene v intraviláne mesta je kúpeľný, prírodno-krajinársky park. V rámci parku je vytvorená umelá vodná plocha - Labutie jazero. V samotnom centre mesta plnia nezastupiteľnú funkciu v systéme zelene menšie plochy verejnej zelene s parkovou úpravou na Sinaovej ulici, na križovaní Masarykovej a Minarikovej ulici, na prepojení ul. Ľ. Štúra s kúpeľným parkom a na prepojení Jesenského ul. a Masarykovej ul. Významné plochy zelene sa nachádzajú v priestoroch okolí liečebných a ubytovacích zariadení. Plochy zelene sú vzájomne funkčne prepojené zeleňou pozdĺž komunikácií a alejami (Štefánikova ul., Masarykova ul., Minarikova ul, Ľ. Podjavorinskej). Okrem estetickej a priestorovej funkcie aleje a líniová zeleň plnia aj významnú ochrannú funkciu znižovaním hladiny hluku z dopravy. V rámci samotného sídla môžeme v obytnom priestore vyčleniť v zásade dve časti: !" vlastný priestor na bývanie (reprezentovaný rodinnou zástavbou a prislúchajúcimi záhradami), !" vonkajší priestor (tvorený vonkajšími plochami a zariadeniami ako sú komunikačná zeleň, predzáhradky, verejné priestory zelene na sídliskách a pod.) Zeleň je spojovacím a jednotiacim elementom všetkých funkčných plôch, zariadení a vybavenosti sídla. Špeciálny význam má zeleň v areáloch občianskej vybavenosti, ktorá je len obmedzene prístupná (napr. areály školských a predškolských zariadení, športových zariadení, úradov a pod.). O približne 22 ha zelene v kúpeľnej časti mesta sa stará správa liečebných kúpeľov a o cca 13 ha verejnej zelene mimo kúpeľnej časti mesta sa starajú Technické služby mesta. Zeleň v súkromných záhradách tvorí cca 20 ha plôch zelene a zeleň cintorínov 3,93 ha.

15.1.1

Verejná zeleň

Plochy verejnej zelene sú vo všeobecnosti voľne prístupné. Z funkčného hľadiska sme do tejto kategórie zaradili plochy parkov a menších plôch verejnej zelene s parkovou úpravou, aleje a líniovú zeleň pozdĺž ulíc ako aj plochy zelene medzi blokmi zástavby na sídliskách. Vzhľadom k charakteru mesta sú plochy verejnej zelene pravidelne udržiavané, vhodne esteticky dotvorené so značným zastúpením okrasných drevín. Zeleň na verejných priestoroch v meste psychicky (striedanie svetla a tieňa, regeneračný účinok zelene na zrakovú a nervovú sústavu človeka) a esteticky priaznivo pôsobí tak svojim vlastným tvarom a rozmiestnením ako aj začlenením do okolitého priestoru.

15.1.1.1 Parky a menšie parkové plochy Kúpeľný park (výmera 9,5 ha, spolu s kúpeľným lesom cca 18 ha) - UO 2 Park sa nachádza vo východnej časti mesta a na okraji kúpeľnej zóny. Zriadený bol v roku 1873 a to v štýle vtedajších anglických parkov. Okrasný priestor po obvode parku sa postupne premieňa na prírodný park a neskôr prechádza do lesného kúpeľného parku. Značkované parkové chodníky pokračujú v lese až na najbližšie vrcholy okolitých kopcov,

84


pričom spájajú výhľadové body s viacerými odpočívadlami. Samotný park je rozdelený na viacero funkčných častí. Centrom parku je budova kúpeľnej dvorany (terasa s tanečným parketom, pódium pre príležitostné vystúpenia). Popri ceste spájajúcej kúpeľnú dvoranu s centrom mesta (ul. T. G. Masaryka) je vysadená alej javorov. Vo východnej časti parku úpravou toku vzniklo Labutie jazierko s ostrovom, na ktorom sa nachádza chránený strom tisovec dvojradový. Úžitková časť parku sa nachádza na jeho východnom okraji. V týchto priestoroch sa zriadili tenisové kurty a ihrisko minigolfu. Raz ročne sa v západnej časti parku konajú preteky v parkúrovom jazdení. Dominantné zastúpenie v drevinnej skladbe parku majú: smrek, jedľa, tuja, javor, lipa, buk, vŕba, breza. Verejná zeleň s parkovou úpravou na Sinaovej ul. (cca 1 300 m2) - UO 1 Parková plocha sa nachádza priamo v centre Trenčianskych Teplíc, kde vytvára menšie námestie medzi hotelom Krym a LD Hammam. Do stredu parku je situovaná fontána. Po obvode parku sú rozmiestnené lavičky slúžiace ako odpočívadlá. Vo vysokom poraste drevín sú zastúpené: tuja, borovica, jaseň a iné. Verejná zeleň s parkovou úpravou na Minarikovej ul. (cca 3 200 m2) - UO 1 Parková plocha je zo severnej strany ohraničená ul. T.G. Masaryka a z východnej strany Minarikovou ul. Zo zvyšných dvoch strán je park obostavaný. V drevinnej skladbe majú dominantné zastúpenie: borovica, breza, tuja. Verejná zeleň s parkovou úpravou na Jesenského ul. (cca 2 000 m2) - UO 2 Parková plocha sa nachádza medzi objaktami LD Hammam a polyfunkčnou zástavbou. Prepája tak priestor nábrežia Tepličky od Jesenského ul. na ul. T.G. Masaryka. V drevinnej skladbe sú zastúpené najmä ihličiny: smrek, jedľa, borovica, tuja. Verejná zeleň s parkovou úpravou na Štúrovej ulici (cca 2 000 m2) - UO 2 Parková plocha sa prepája priestor medzi kúpeľným parkom a Štúrovou ulicou. Upravené plochy nadväzujú na plochy zelene LD Machnáč a Orava. Dominantné zastúpenie v drevinnej skladbe majú: smrek, lipa, a jedľa. Celkovo sa v intraviláne mesta nachádza cca 10 ha parkovo upravených plôch, čo predstavuje 21,8 m2 parkových plôch na 1 obyvateľa. Táto hodnota plne pokrýva súčasnú potrebu parkových plôch stanovenú v priemere na 8 - 12 m2 (podľa metodiky VÚVA Brno, Urbion Bratislava, 1983).

15.1.1.2

Ostatná verejná zeleň

Plochy verejnej zelene na sídliskách - UO 002, 004 a 011 Plochy verejnej zelene medzi bytovými domami plnia významnú funkciu pri estetickom dotvorení sídliskového prostredia. Pri podrobnejšom členení môžeme samostatne vyčleniť plochy úžitkovo prevádzkové, Vek drevín je zvyčajne rovnaký ako vek sídlisk. Z tohto pohľadu druhovo a sadovnícky najhodnotnejšiu verejnú zeleň má najstaršia časť sídliska SNP v UO 4. Drevinná skladba zelene sídlisk je druhovo veľmi pestrá. Dominantné zastúpenie majú: borovica, lipa, javor, breza, smrek a mnohé ďalšie dreviny. Plochy verejnej zelene v meste V intraviláne mesta sa nachádza viacero rozlohou malých plôch verejnej zelene. Medzi takéto plochy by sme mohli zaradiť aj zeleň okolo Skalky, plochy zelene na ul. T.G. Masaryka, Hviezdoslava, Hurbanovej a iné. V drevinnej skladbe sú zastúpené: javor, smrek, jaseň, lipa, breza, agát, tuja, borovica, orgován.

15.1.1.3

Aleje a líniová zeleň

Účelnými spájajúcimi a prepájajúcimi prvkami medzi stavebnými objektmi, líniovými stavbami a jednotlivými funkčnými plochami zelene sú aleje a líniová sprievodná zeleň. Najvýznamnejšie aleje a líniová zeleň sa nachádzajú pozdĺž týchto ulíc: !" M.R. Štefánika (čerešňa, kroviny)

85


!" Štvrť SNP - od ul. M.R. Štefánika pozdĺž toku Tepličky (breza) !" Štvrť SNP - od Podjavorinskej ul. (lipa) !" Nádražná ul. (breza, nálety krovín) !" Partizánska ul. (tuja) !" T.G. Masaryka (javor) !" ul. Ľ. Podjavorinskej (javor) !" a iné. Líniová zeleň, aleje a zeleň pozdĺž vodných tokov predstavuje prirodzené spojenie zelene intravilánu a extravilánu. Sadovnícka hodnota tejto zelene je však nízka, nakoľko je tvorená prevažne náletmi agátu a krovín (lieska, baza, orgován).

15.1.2

Súkromná zeleň

Do tejto kategórie zelene sme zaradili zeleň individuálnej bytovej zástavby (evidovaná aj ako záhrady). Biologicky a sadovnícky najhodnotnejšia zeleň tejto kategórie je v zástavbe rodinných domov, kde zeleň výrazne pôsobí a dotvára celkový priestor a to najmä v UO 4 (Dúbravy) a UO 3 (Hurbanova ul., Bagarova ul., Pod Klepáčom). Zeleň rodinných domov je najvýznamnejšou jednotkou v intraviláne mesta. Mnohé z rodinných domov majú preddomové záhradky, v ktorých sú vysadené zväčša okrasné dreviny a kroviny (tuja, cyprus, jedľa, borovica, smrek, a pod.).

15.1.3

Vyhradená zeleň

Do tejto kategórie sme zaradili plochy zelene pri nasledovných objektoch občianskej vybavenosti: !" liečebné domy a ubytovacie zariadenia: zeleň týchto zariadení je vo väčšine prípadov pravidelne udržiavaná. V sadovníckych úpravách sú využívané okrasné dreviny a kroviny. !" školské zariadenia (reprezentované MŠ, ZDŠ a strednými školami). Druhová skladba zelene je veľmi pestrá. Najviac sú zastúpené: borovica, breza, javor, smrek, tuja, lipa. !" maloobchodné zariadenia (reprezentované najmä obchodným zariadením Termál). Okolo obchodného domu bola vytvorená parkovo upravená plocha v strede s plastikou. V drevinnej skladbe sú zastúpené borovica, smrek, tuja a jedľa. !" športové zariadenia (zastúpené futbalovým ihriskom, ihriskami v rámci KBV a pod.). Prevahu majú trávnaté plochy, po okrajoch areálov sú vysadené: topoľ, breza, borovica, v okolí ihrísk v štvrti SNP k nim pribúdajú javor a lipa. Vyhradená zeleň je vo všeobecnosti obmedzene prístupná. Jej biologická, estetická ako aj funkčno-prevádzková kvalita je priamo závislá od organizácií a od ich starostlivosti o tieto plochy.

15.1.4

Zeleň cintorínov

Zeleň cintorínov predstavuje špeciálny prvok krajinnej štruktúry, s výrazným kultúrnohistorickým významom. V meste Trenčianske Teplice sú tri cintoríny. Staršie cintoríny sa nachádzajú na Červených kopaniciach a Partizánskej ulici v UO 3. V drevinnej skladbe dominujú lipa, smrek, tuja, breza. Nový cintorín je umiestnený na okraji mesta po ľavej strane cesty smerom na Brezie v UO 3. Súčasťou cintorína je dom smútku. V drevinnej skladbe sú zastúpené: tuja, breza.

15.1.5

Hospodárska zeleň

Do tejto kategórie zelene sme zaradili zeleň záhradkárskych osád a sadov. Majiteľmi sú zväčša súkromné osoby alebo organizácie čím sú tieto plochy širšej verejnosti neprístupné. Aj napriek tomu majú tieto plochy zelene pre obyvateľov mesta veľký význam, taktiež sú dôležitým ekostabilizačným prvkom v území.

86


Ovocné sady v riešenom území zaberajú necelé 4 ha plochy, tvoria nesúvislé plochy po celom riešenom území a v súčasnosti sú viaceré z nich neobhospodarované. Značná časť plôch sadov je porastená len ruderálnymi spoločenstvami tráv a burín. V riešenom území Trenčianskych Teplíc sa nachádzajú viaceré záhradkárske a chatové osady a to v UO 9 (lokalita Stanoviny), UO 8 (lokalita Brezie) a UO 6 (Kamenická dolina). V drevinnej skladbe prevládajú ovocné stromy. V chatových osadách sú vysadené zväčša okrasné dreviny a kroviny. V súčasnosti dochádza v územiach záhradkárskych a chatových osád k výstavbe rodinných domov, čím sa mení aj charakter zelene v nich.

15.1.6

Lesy

Podrobnejšie sú charakterizované v kapitole poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo. V drevinnom zložení týchto lesov prevláda buk, menej sú zastúpené borovica, javor, brest, hrab, dub a smrek.

15.1.7

Ostatná zeleň

15.1.7.1

Zeleň výrobných areálov

Zeleň výrobných areálov môžeme v zásade rozdeliť na zeleň na území vlastného závodu, ktorá má celý rad funkcií a jej zodpovedajúcu sadovnícku úpravu (napr. ochrana pred hlukom, zníženie prašnosti, optická izolácia, zlepšenie pracovného prostredia a pod.) a na zeleň pásiem hygienickej ochrany, nadväzujúcich na systém zelene sídla. V riešenom území sa nachádzajú len areály charakteru výrobných služieb a to v okrajových častiach mesta.

15.1.7.2

Ochranná a izolačná zeleň

Ochranná zeleň plní v území predovšetkým protieróznu funkciu (zvyčajne na miestach s väčším sklonom alebo ako vetrolamy zabraňujúce veternej erózii v otvorenej krajine). Izolačná zeleň spĺňa predovšetkým protihlukovú funkciu, zachytáva exhaláty najmä z cestnej ale aj železničnej dopravy. Vo výrobných zónach by mala oddeľovať najmä miesta výroby od miest bývania. Do tejto kategórie sme zaradili aj zeleň komunikácií (napr. izolačný pás zelene medzi železničnou traťou a štvrťou SNP). Ochrannú funkciu plní zeleň na terénnych zrazoch v lokalite Dúbravy (UO 9). Tvorená je zväčša náletmi drevín a krovín (javor, čerešňa, lieska, baza). Ochranný význam má aj zeleň pozdĺž vodného toku Tepličky, kde najmä v území pod mestom zeleň spevňuje brehy toku a znižuje tak eróznu činnosť rieky.

15.1.7.3

Nevyužité plochy

Medzi nevyužité plochy sme zaradili také plochy zelene u ktorých nie je badateľná pravidelná údržba, resp. ktorých funkčná náplň nie je jednoznačná. Pri zlepšení kvality údržby, ale najmä zlepšením celkového stavu zelene na týchto plochách vrátane nutných dosadieb je možné dosiahnuť ich zvýšenie účinku v území. Do tejto kategórie môžeme taktiež zaradiť bližšie neurčité plochy, ktoré majú charakter zelených plôch ale ich bližšie využitie nie je známe. Z funkčno-prevádzkového hľadiska sú tieto plochy nedostatočne udržiavané a zväčša nemajú ani významnú biologicko-sadovnícku hodnotu. Tvorené sú ruderálnymi spoločenstvami, len miestami sa nachádzajú nálety drevín (najčastejšie agát). Tieto plochy tvoria potenciálne plochy pre výsadbu hodnotnej zelene.

15.2

Návrh riešenia sídelnej zelene

V návrhu riešenia ÚPN SÚ Trenčianske Teplice sa navrhujú nasledujúce zmeny: najvýznamnejšou plochou verejnej zelene v riešenom území je kúpeľný park. Sieťou turistických chodníkov je prepojený na okolité kúpeľné lesy, s ktorými vytvára

87


najhodnotnejšie rekreačné prostredie v zázemí mesta. V návrhu riešenia sa navrhuje časť kúpeľného parku modelovať ako prirodzenú plochu, zabezpečiť pravidelnú údržbu a obnovu zariadení parku a kúpeľného lesa, !" skvalitniť starostlivosť o verejné plochy zelene, v dosadbách pri voľbe druhov vychádzať z podmienok stanovíšť, uprednostňovať bohatosť výberu rastlinných domácich druhov, používať cudzokrajné dreviny len vtedy ak nenarušia krajinný ráz, !" v priestore medzi časťou Baračka a vodnou priehradou pretvoriť nevyužitú plochu na tréningové golfové ihrisko. Samotné sadovnícke dotvorenie priestoru by malo byť predmetom podrobnejšej štúdie, !" v priestore medzi novo navrhovanou zástavbou rodinných domov na Gogolovej ul. Sady, smerom po pravej strane cesty na skládku návrh riešenia uvažuje s vytvorením plochy verejnej zelene vo svahu cesty. Pri úprave plochy je potrebné brať ohľad na charakter terénu, !" realizovaním biologickej rekultivácie skládky odpadov v severnej časti riešeného územia sa vytvorí nová plocha verejnej zelene s parkovou úpravou. Návrh riešenia uvažuje s ponechaním časti plochy na náhradnú výsadbu a to tak pre mesto ako aj fyzické osoby, !" v priestore medzi sídliskom SNP a železničnou traťou návrh riešenia navrhuje vytvorenie širšieho pásu izolačnej zelene, ktorá bude čiastočne znižovať hlučnosť z komunikácii, !" v priestore pri autobusovej zastávke na sídlisku SNP návrh riešenia uvažuje s vytvorením plochy verejnej zelene s parkovou úpravou, !" v uvažovanej navrhovanej zástavbe rodinných domov vzhľadom na nízky koeficient zastavanosti vznikne dostatok plôch, ktoré budú slúžiť ako zeleň pri rodinných domoch. Tá by sa nemala byť hospodársky využívaná ale v jej zastúpení by mali dominovať okrasné dreviny a kroviny, ktoré by vhodne dotvárali kúpeľný ráz mesta, !" v priestore bytových domov návrh riešenia navrhuje intenzívnejšie dotvoriť priestory zelene obytných súborov v miestach kde je to možné z technického hľadiska, !" dotvoriť zeleň komunikácií - hlavná požiadavka je aby zeleň nebránila bezpečnosti a plynulosti premávky, !" dotvoriť priestory brehových porastov pozdĺž toku Tepličky, potreba vybrať stanovištia vhodných drevín a prihliadať na estetické hľadiská zapojenia toku do krajiny, !" návrh riešenia navrhuje udržovať jestvujúcu zeleň minimálne v súčasnom rozsahu, zlepšovať jej biologickú a estetickú hodnotu, sledovať stav estetickej úpravy mesta, spracovať projekt sadových úprav pre sídlisko SNP a následne pristúpiť k jeho realizácii.

16

Charakteristika zložiek životného prostredia

Kvalita životného prostredia je do značnej miery ovplyvňovaná tak prírodnými ako aj negatívnymi civilizačnými javmi, ktoré majú charakter stresových faktorov. Väčšinou sa viažu na nepriaznivé výstupy z výrobných odvetví pričom zasahujú buď priestor, línie alebo majú bodový charakter. V riešenom území sme sledovali najintenzívnejšie pôsobiace stresové faktory, a to primárne aj sekundárne. Za primárne stresové faktory sa považujú umelé alebo poloprírodné prvky v krajine, ktoré sú zväčša pôvodcom stresu alebo sa prejavujú cez svoj fyzický bariérový efekt a následné hygienické a estetické vplyvy. Patria sem všetky hmotné antropogénne prvky územia slúžiace na výrobno-skladovacie, dopravné, obytno-rekreačné, vodohospodárske, poľnohospodárske, vojenské a energetické účely. Ich negatívny vplyv sa prejavuje najmä v plošnom zábere prírodných ekosystémov a následnou antropizáciou územia. Sekundárne stresové faktory predstavujú negatívne javy, ktoré vznikajú dôsledkom realizácie ľudských aktivít v krajine. Vplyv sekundárnych stresových faktorov sa nepriaznivo prejavuje v ohrozovaní jednotlivých zložiek životného prostredia.

88


16.1

Ovzdušie

Najväčším znečisťovateľom ovzdušia v meste a jeho bezprostrednom okolí je automobilová a čiastočne aj železničná doprava. Cez mesto prechádza komunikácia II/516 Bánovce n/B. - Trenčianska Teplá a III/5161 Trenčianska Teplá - Dolná Poruba. V samotnom centre mesta sa nachádzajú viaceré zariadenia statickej dopravy (záchytné parkoviská). Najviac ohrozenými časťami exhalátmi a prašným spadom z dopravy sú miesta pozdĺž hlavných komunikácií v prechodnej a kúpeľnej zóne. Z meraní realizovaných Na stave znečisťovania ovzdušia sa podieľajú aj zdroje situované mimo hraníc riešeného územia. V území boli v roku 1997 evidované nasledujúce stredné zdroje znečisťovania ovzdušia: Tabuľka 42 Emisná inventúra za prevádzkovateľov Trenčianske Teplice (1997) Prevádzkovateľ Araver, a.s. DSZSU TT Mestský bytový podnik TT Slovesnká sporitelňa Správa liečebných kúpeľov TT Technické služby mesta TT SPOLU Podľa OÚŽP Trenčín, 1998

Tuhé emisie 0,004 0,006 0,119 0,007 0,325 0,005 0,466

SO2 0,000 0,001 0,014 0,001 0,039 0,001 0,056

NOx 0,070 0,114 2,328 0,139 7,147 0,094 9,892

CO 0,028 0,046 0,940 0,056 2,406 0,038 3,514

V riešenom území sa nenachádza žiadny významný okresný zdroj znečisťovania ovzdušia. Najväčším prispievateľom k emisiám oxidov síry, tuhých častíc a oxidov dusíka v meste je Správa liečebných kúpeľov Trenčianske Teplice. Zdrojmi exhalátov sú viaceré tepelné zariadenia slúžiace na zásobovanie teplom, ktoré sú v správe tejto organizácie. Na celkovej produkcii NOx strednými zdrojmi znečisťovania ovzdušia v meste majú 72,2 % - tný podiel, na produkcii CO je tento podiel 68,5 %, na produkcii SO2 69,6 % a na produkcii tuhých emisií 69,7 %. Druhým väčším znečisťovateľom ovzdušia v meste je Mestský bytový podnik Trenčianske Teplice, v ktorého správe sú tiež viaceré tepelné zariadenia slúžiace najmä na vykurovania bytových domácností. Spolu so zariadeniami SLK Trenčianske Teplice sa podieľajú na tvorbe emisií pri TL 95,3 %, pri SO2 76,8 %, pri NOx 95,8 % a pri CO 95,2 %tami.

16.2

Voda

V riešenom území je najvýznamnejším povrchovým tokom rieka Teplička. V celom jej profile sa nerobia žiadne pravidelné pozorovania kvality vôd. Niektoré pozorovania sa robili v rámci spracovania rôznych úloh a projektov, výsledky z nich však nemožno považovať za reprezentatívne. V minulosti merania v Trenčianskych Tepliciach preukázali zvýšený obsah ropných látok zatiaľ čo ostatné škodliviny boli nulové. Pri obsahu pesticídov v povrchovej vode sa zaznamenali taktiež nízke koncentrácie, ktoré nemôžu byť pre ľudské zdravie škodlivé. Voda vo vodnej nádrži dosahovala do roku 1987 triedu čistoty I. a II., od roku 1987 doteraz triedu čistoty III. - IV., ktorá neumožňuje povoliť hygienikom kúpanie (nie je kanalizácia z Omšenia a Kamenickej doliny) Potenciálne rizikové znečistenie podzemných vôd môžu spôsobovať splaškové vody z rekreačnej osady Kamenická dolina a rekreačnej osady Baračka.

16.3

Pôda

Vplyvom dlhodobého osídlenia územia došlo v urbanizovanej časti riešeného územia k podstatným zmenám pedologických procesov. Na miestach pôvodných pôdnych typov sa vplyvom ľudských aktivít vytvorili kultizeme. Menšia časť riešeného územia je poľnohospodársky intenzívne využívaná. Rozvoj veľkoplošného hospodárenia na pôde má za následok zníženie ekologickej kvality priestorovej štruktúry krajiny a ohrozenie jej ekologickej stability. Zmenami v štruktúre 89


využitia pozemkov dochádzalo v minulosti k rozorávaniu medzí a terénnych nerovností, ktoré boli porastené vegetáciou. Poľnohospodárska pôda sa tak stala náchylnejšou na vodnú eróziu. Realizovanie poľnohospodárskych, výrobných a ťažobných aktivít potenciálne zvyšuje nebezpečenstvo kontaminácie pôd. Keďže v súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne podrobnejšie merania z tejto oblasti ich rozsah je ťažko vyjadriteľný. Potenciálnymi bodovými zdrojmi znečistenia pôd môžu byť aj čierne (príp. riadené) skládky odpadov a to na poľnohospodárskom ako aj lesnom pôdnom fonde. V okolí týchto skládok sa môžu koncentrovať neznáme a často veľmi toxické látky.

16.4

Zaťaženie hlukom

Najvyššie povolené hladiny vonkajšieho hluku z dopravy sú podľa vyhlášky MZ SSR č. 14/1977 Zb. určené súčtom základnej hladiny hluku a korekcií povolených pre dané využitie územia. Tieto hodnoty platia pre územie v bezprostrednom dotyku s hore uvedenými komunikáciami. Pre ostatné územie platí: územie s prevahou bývania LAeq = 55 dB(A) územie s prevahou športovo-rekreačných aktivít LAeq = 45 dB(A) územie s prevahou zdravotníckej vybavenosti LAeq = 40 dB(A) Stanovené normy pre územie Trenčianskych Teplíc sú nasledovné: chránené územie LAeq = 45 dB(A) miešané územie LAeq = 55 dB(A) priemyselné územie LAeq = 60 dB(A) centrálny mestský obvod LAeq = 60 dB(A) Hlavným zdrojom hluku v riešenom území je automobilová doprava. Intenzívnu dopravu môžeme považovať za prevažne líniový stresový faktor, ktorý negatívne vplýva na okolitú krajinu pozdĺž dopravných koridorov. Cez mesto prechádza komunikácia II/516 Bánovce n/B. - Trenčianska Teplá a III/5161 Trenčianska Teplá - Dolná Poruba. Podľa vyššie uvedených predpisov by pre kúpele hodnota hladiny vonkajšieho hluku nemala presahovať 45 dB(A). Táto hodnota je v súčasnosti na viacerých miestach prekračovaná. Okrem toho, že doprava je výrazným zdrojom hluku v krajine, nepriaznivo pôsobí aj pri záberoch prirodzených ekosystémov a následnej antropickej degradácii pôdneho fondu. V priestore dopravné zariadenia pôsobia ako výrazné priestorové bariéry, ktoré obmedzujú pohyb bioty. Doprava je pôvodcom aj takých nepriaznivých javov v krajine ako sú tvorba exhalátov, prašnosť, vibrácie a pod.

16.5

Žiarenie

16.5.1

Prírodná rádioaktivita hornín

Jednou zo súčastí životného prostredia, ktoré nás obklopuje, je rádioaktívne žiarenie. Človek je odjakživa vystavený ionizujúcemu žiareniu z prírodných zdrojov zemskej kôry, ako i kozmickému žiareniu. Obidve tieto skupiny sú preto prítomné i v zložkách živej prírody, v rastlinách a živočíchoch. Prírodné rádionuklidy v prírode vytvárajú rozpadové rady a to uránový rozpadový rad, aktinouránový rad a tóriový rad. Okrem toho sú v prírode rádionuklidy, ktorých prvé prvky rozpadu sú stabilné. Sem patrí najmä 40K. V zemskej kôre majú hlavné rádioaktívne prvky nasledujúce priemerné zastúpenie: urán 2-3 ppm tórium 8-12 ppm draslík 2,5 % Priemerný obsah draslíka v zemskej kôre je 2,52 váhových %. Z troch izotopov draslíka je rádioaktívny len izotop 40K. V jednotlivých typoch hornín má draslík rozdielne zastúpenie. Hodnoty draslíka sú najnižšie práve v mezozoických vápencoch a dolomitoch a 90


to 5,4 %. Priemerná hodnota vypočítaná zo všetkých meraní pre územie Slovenska je 1,66 % (Výskum geologických faktorov životného prostredia, 1990). Zo šiestich izotopov tória má z hľadiska rádioaktivity význam 232Th. Priemerná hodnota tória v zemskej kôre je zvyčajne v rozmedzí 8-12 ppm. Priemerná koncentrácia na území Slovenska je 9,4 ppm (Výskum geologických faktorov životného prostredia, 1990). Pre bridlice a íly sa udáva hodnota 11 a pre vápence 1,8 ppm. Keďže prevažná časť riešeného územia je budovaná karbonátovými horninami mezozoika, územie patrí z hľadiska koncentrácie tória k podpriemerným. Priemerné hodnoty U v zemskej kôre sú udávané hodnotou 2,3 ppm U, pri vápencoch je to len 1,4 ppm. Špecifickým typom rádioaktívneho žiarenia je kozmické žiarenie. Je to vysokoenergetické žiarenie, ktoré vstupuje do atmosféry Zeme z vonkajšieho priestoru vesmíru. Toto žiarenie je primárnym žiarením, interakciou ktorého so zložkami atmosféry vzniká sekundárne kozmické žiarenie. Hustota toku častíc kozmického žiarenia je závislá hlavne na nadmorskej výške a na vplyve zemského magnetického poľa. Záverom môžeme skonštatovať, že čo sa týka prírodnej rádioaktivity hornín ako aj kozmického žiarenia okolie Trenčianskych Teplíc patrí medzi najmenej zaťažené oblasti v rámci Slovenska.

16.5.2

Radónové riziko

Problematiku obmedzenia ožiarenia obyvateľstva z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov rieši vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 406/92 Z.z. Radón vzniká v prírodnom prostredí prirodzeným rádioaktívnym rozpadom uránu U238, ktorý je v stopových množstvách prítomný vo všetkých horninách. Radón nie je stabilný, ale sa rozpadá na tzv. dcérinné produkty, ktoré sa viažu na aerosolové a prachové časti v ovzduší. Obyvateľstvo je účinkom radónu vystavené predovšetkým v budovách. Zdrojom radónu v nich sú rádioaktívne prvky v podloží budov, v ich stavebnom materiáli a vo vode. V riešenom území bol radónový prieskum vykonaný v rámci spracovania odvodenej mapy radónového rizika v mierke 1 : 200 000. Celkovo možno konštatovať, že mezozoické horniny sú z hľadiska radónového rizika variabilné. V riešenom území sa nachádzajú oblasti tak s nízkym ako aj stredným radónovým rizikom. Výsledky meraní sú dosť závažne a preto sa musí so systematickým prieskumom radiačnej záťaže obyvateľstva pokračovať aj naďalej. Je potrebné eliminovať tie oblasti, kde sú potrebné protiradónové opatrenia pri výstavbe nových objektov, alebo realizovať tieto opatrenia ako sanačné práce v už existujúcom bytovom fonde.

16.5.3

Poškodenie lesných porastov

Dôsledkom neuvážených zásahov v minulosti došlo v časti lesných porastov k ich poškodeniu biotickými činiteľmi. Z poškodenia jednotlivých drevín je možné spomenúť: Bukový porast - na časti lesných stanovíšť boli zistené: Voška buková listová (Phylaphis fagi) - výskyt na mladých výhonkoch Červec bukový (Cryptococus fagi) - ojedinele v porastoch Čiastočne hniloba - priemerne na 10 - 20 % porastov Smrekový porast: Červená hniloba a čiastočný obhryz kôry na 10 - 20 % porastov Borovicový porast: Boč - cenangiosa - iba v nepatrnom množstve Jaseňový porast: Obhryz kôry - v únosnej miere Abiotické činitele poškodili lesy v území len miestami. Najčastejšie sú poškodenia ihličnatých drevín (borovica, smreka) a to najmä v dôsledku poveternostných a klimatických

91


činiteľov (vývraty v dôsledku silného vetra, zlomené časti stromov vplyvom snehu a námrazy).

16.6

Limity využitia územia

Limity využitia územia predstavujú rôzne predpisy, normy a iné všeobecne platné predpisy (zákon, vyhláška a pod.), ktorých jedným zo základných účelov je zabezpečiť ochranu zložiek životného prostredia. Limity využitia územia predstavujú v priestore určitú hranicu, ktorá je relatívne neprekročiteľná. Pri územnom plánovaní limity (okrem iných úloh a činností) regulujú funkčné a priestorové usporiadanie územia, vyčleňujú chránené územia, chránené objekty a ochranné pásma pričom zabezpečujú ich ochranu. V riešenom území mesta Trenčianskych Teplíc sa nachádza viacero limitov, ktoré bude treba zohľadniť pri úvahách o urbanizácii územia. Priemet najdôležitejších limitov je zobrazený v mape Krajinná štruktúra, ochrana prírody a ÚSES.

16.6.1

Ochranné pásma vodných zdrojov

V súlade § 19 zákona č. 138/1973 Z.z. boli stanovené ochranné pásma na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov skupinového vodovodu Trenčianske Teplice a vodného zdroja Jazero v Motešiciach. Ochranné pásma vodných zdrojov boli stanovené nasledovne: ochranné pásmo I. stupňa ochranné pásmo II. stupňa - vnútorná časť ochranné pásmo II. stupňa - vonkajšia časť Pre ochranné pásmo I. stupňa je zakázané: !" vykonávať akúkoľvek činnosť, ktorou by dochádzalo k narušovaniu pôdneho pokryvu a k znečisteniu pôdnych vrstiev alebo podzemných vôd, !" výstavba objektov s výnimkou vodárenských zariadení súvisiacich s vodárenským využívaním vodného zdroja, !" dlhodobý pobyt ľudí s výnimkou obsluhy vodárenských zariadení, !" používať trhaviny, toxické látky a skladovať chemické látky, !" pásť zvieratá, vykonávať práva poľovníctva a poľnohospodárskeho využívania územia. Obmedzenia vyplývajúce z ochrany vodných zdrojov v PHO II. stupňa sú podrobnejšie popísané v rozhodnutiach KNV v Trenčíne (z 27. 12. 1988) a KNV v Bratislave (z 11. 1. 1989).

16.6.2

Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov

Zdroje prírodnej termálnej vody v Trenčianskych Tepliciach majú vyhlásené dočasné ochranné pásma (uznesenie vlády č.1030/1958, rozhodnutie povereníka zdravotníctva č. 9745/1960). Rozhodnutím boli definované nasledujúce ochranné pásma: !" užšie ochranné pásmo (I. OP), ktoré nahradzuje ochranné pásmo 1. Stupňa Predstavuje chránenú výverovú oblasť prírodnej minerálnej liečivej vody spolu s podzemnou aluviálnou vodou, do ktorej sú tieto vývery včlenené. !" širšie ochranné pásmo (II. OP), ktoré nahradzuje ochranné pásmo 2. a 3. stupňa V pásme sú chránené zdroje minerálnej vody ležiace v hĺbke a výstupové cesty minerálnej vody. Vymedzenie ochranných pásiem je len dočasné. Ich definitívne vymedzenie bude určené po skončení hydrogeologických prieskumov. Pre výkon vrtných prác, prác podliehajúcich Banskému zákonu a iných zemných prác v uvedených dočasných ochranných pásmach platia smernice MZV a predsedu Ústredného geologického úradu uverejnené v Úradnom vestníku z 29. Júna 1959, čiastka 51. Činnosti, ktoré je zakázané vykonávať v ochrannom pásme I. stupňa sú stanovené v zákone NR SR č.277/1994 Z.z. 92


16.6.3

Ochranné pásma prírodných liečebných kúpeľov

Prírodné liečebné kúpele zriaďuje ministerstvo zdravotníctva v mieste, kde sú prírodné liečivé zdroje alebo klimatické podmienky priaznivé na liečenie. Územie, na ktorom sa majú zriadiť prírodné liečebné kúpele, vyhlási vláda SR na návrh ministerstva zdravotníctva za kúpeľné miesto. Obce, ktorých územie je vyhlásené za kúpeľné miesto, sú povinné dodržiavať opatrenia na ochranu prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečivých zdrojov a klimatických podmienok priaznivých na liečenie a zabezpečiť ich dodržiavanie všetkými orgánmi, právnickými osobami a fyzickými osobami pôsobiacimi a zdržujúcimi sa v kúpeľnom mieste. V kúpeľnom mieste sa vymedzí jeho rozsah a vnútorné kúpeľné územie. Podľa § 63 zákona NR SR č. 277/1994 Z. z. vo vnútornom kúpeľnom území je zakázané: 1. nakladať s odpadom okrem zberu a zvozu odpadov, 2. vykonávať chemický posyp komunikácií, 3. používať prostriedky na chemickú ochranu rastlín okrem prípadov ochrany trvalých trávnych porastov, 4. intenzívne chovať zvieratá, 5. chovať úžitkové domáce zvieratá a vodiť psy bez ochranného koša a vodiaceho remeňa, 6. usporadúvať hromadné športové a rekreačné podujatia, 7. prevádzkovať lunaparky, hracie automaty a podobné zábavné zariadenia, usporadúvať predajné burzy, 8. stavať a prevádzkovať bytové objekty okrem nevyhnutných pohotovostných bytových jednotiek schválených ministerstvom zdravotníctva, 9. stavať a prevádzkovať školiace zariadenia a rekreačné zariadenia, 10. umiestňovať a prevádzkovať predajné pulty a stánky, predávať ambulantným spôsobom okrem novinových stánkov, ktorých umiestnenie povolí obec po dohode s prírodnými liečebnými kúpeľmi, 11. umiestňovať reklamné pútače, 12. stavať a prevádzkovať amfiteátre, 13. táboriť v stanoch alebo obytných prívesoch, 14. klásť ohne mimo vyhradených miest, 15. usporadúvať vyhliadkové a športové lety motorovými lietadlami, 16. v čase od 22.00 do 6.00 hodiny vykonávať činnosť, ktorá ruší nočný pokoj, 17. vykonávať ďalšie činnosti, ktoré budú určené v štatúte kúpeľného miesta podľa miestnych podmienok.

16.6.4

Ochranné pásma dopravných zariadení

Hranice cestných ochranných pásiem sú určené zvislými plochami vedenými po oboch stranách komunikácie a to vo vzdialenosti: cesta II. triedy (vzdialenosť od vozovky) 25 m, cesta III. triedy (vzdialenosť od vozovky) 20 m, miestne komunikácie I. a II. triedy (vzdialenosť od vozovky) 15 m. V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich. Výnimky zo zákazu povoľuje príslušný cestný orgán. Jedným zo zákazov platných pre ochranné pásmo ciest je: !" v okolí kríženia ciest s inými pozemnými komunikáciami a s traťami a na vnútornej strane oblúku ciest s polomerom menším ako 500 m je zakázané vysádzať alebo obnovovať stromy alebo vysoké kríky a pestovať také kultúry, ktoré by svojim vzrastom s prihliadnutím k úrovni terénu rušili rozhľad potrebný pre bezpečnú dopravu.

93


16.6.5

Ochranné pásmo energetických zariadení

Dôvodom ochrany zariadení pre rozvod elektrickej energie je, aby nedošlo k jeho poškodeniu, aby bola zabezpečená jeho spoľahlivá a plynulá prevádzka a nebola ohrozená bezpečnosť osôb alebo majetku. Ochranné pásmo vonkajšieho elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie krajného vodiča. Táto vzdialenosť je (podľa zákona č. 70/1998 Z.z.): 10 m pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane 15 m pri napätí od 35 kV do 110 kV vrátane 20 m pri napätí od 110 kV do 220 kV vrátane 25 m pri napätí od 220 kV do 400 kV vrátane 35 m pri napätí nad 400 kV ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane je 2 m od krajného vodiča na každú stranu. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je okrem iného zakázané: !" zriaďovať stavby a konštrukcie, !" pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m, vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodiča vzdušného vedenia možno porasty pestovať do takej výšky, aby sa pri páde nemohli dotknúť vodiča elektrického vedenia.

16.6.6 Ochranné pásmo zariadení vodovodného systému a zariadení na čistenie odpadových vôd Odporúčané ochranné pásmo vodovodného potrubia je stanovené na 2 m od vonkajšieho okraja potrubia vodorovne na obidve strany Ochranné pásmo ČOV sa stanovuje na základe technológie čistenia a klimatických podmienok

16.6.7

Ochranné pásmo tepelných zariadení

Dôvodom ochrany tepelných vedení, prevádzajúcich staníc a výrobní tepla je zabezpečiť prevádzku a ochranu pred poškodením a aby nebola ohrozená bezpečnosť osôb a majetku. Ochranné pásmo primárnej časti rozvodu tepla je vymedzené zvislými rovinami vedenými po oboch stranách tohto zariadenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo k tomuto zariadeniu a je stanovené: !" pri primárnej časti rozvodu tepla v zastavanom území na každú stranu 1 m, !" pri primárnej časti rozvodu tepla mimo zastavaného územia na každú stranu 3 - 5 m podľa stanovenia prevádzkovateľa tohto zariadenia, !" ochranné pásmo prevádzacích staníc je vymedzené zvislými rovinami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 3 m kolmo na oplotenú hranicu objektu staníc.

16.6.8

Ochranné pásmo zariadení plynárenských sietí

Dôvodom ochrany plynárenských sietí je ochrana vzhľadom na spoľahlivosť a bezpečnosť ich prevádzky. Pod ochranným pásmom sa rozumie priestor v bezprostrednej blízkosti plynárenského zariadenia merané kolmo na obrys, a to: pri plynovodoch do DN 200 4 m, pri plynovodoch nad DN 200 do DN 500 8 m, pri plynovodoch nad 500 DN 12 m, pri technologických objektoch 4 m, pri nízkotlakových a strednotlakových plynovodoch a prípojkách v zastavanom území obce 1 m. Stavebné činnosti a úpravy v teréne v ochrannom pásme je možné realizovať len so súhlasom dodávateľa, ktorý zodpovedá za prevádzku príslušného plynárenského zariadenia.

94


Pred zabránením alebo zmiernení účinkov prípadných havárií plynovodných zariadení a na ochranu života, zdravia a majetku osôb sa zriaďuje bezpečnostné pásmo zariadení plynárenských sietí. Bezpečnostné pásmo predstavuje priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od pôdorysu plynového zariadenia meraného kolmo na jeho obrys, a to pre: vysokotlakové plynovody do DN 100 15 m, vysokotlakové plynovody do DN 250 20 m, vysokotlakové plynovody nad DN 250 40 m, plynovody VVTL do DN 300 100 m, plynovody VVTL do DN 500 150 m, plynovody VVTL nad DN 500 200 m, regulačné stanice vysokotlakové 10 m, regulačné stanice veľmi vysokotlakové 20 m, kompresorové stanice 200 m, plniarne a tlačiarne propan-butanu 100 m, 30 m, plynojemy do 100 m3 50 m, plynojemy and 100 m3 podzemné zásobníky 250 m.

16.7

Opatrenia na zlepšenia stavu životného prostredia

V návrhu riešenia ÚPN SÚ Trenčianske Teplice treba dodržiavať všetky predpisy, normy a iné všeobecne platné predpisy (zákon, vyhláška a pod.), ktorými sa zabezpečuje ochrana zložiek životného prostredia a stanovujú limity využitia územia, Na zlepšenie stavu životného prostredia v území navrhujeme prijať nasledujúce opatrenia: !" opatrenia v rámci ochrany ovzdušia (stanoviť presný termín a neskôr realizovať plynofikáciu uhoľnej stanice ŽSR), !" robiť pravidelné kontroly malých zdrojov znečisťovania ovzdušia, !" navrhnúť také dopravné riešenie, ktoré napomôže zmierniť problémy znečisťovania ovzdušia automobilovou dopravou kúpeľnej časti mesta, !" pri prípadnej likvidácii železničnej prepravy perspektívne uvažovať o zavedení ekologickejších typov dopravy (napr. trolejbusová) zo stanice Trenčianska Teplá, !" zabezpečiť monitorovanie znečistenia ovzdušia, prašného spádu a pristúpiť k takým opatreniam, ktoré napomôžu zlepšiť nepriaznivý stav, !" v rámci ochrany vôd dobudovať kanalizačnú sieť v celom meste (perspektívne v celej oblasti horného toku Tepličky) s vyústením do ČOV, dôsledkom čoho by malo byť zlepšenie kvality podzemných aj povrchových vôd v riešenom území, !" zamedziť ďalšiemu nepovolenému rozširovaniu záhradkárskych osád na úkor LPF, !" zvýšiť zastúpenie krajinnej zelene (nelesnej stromovej a krovinnej) na miestach, ktoré sú potenciálne ohrozené eróziou a tým zároveň zvýšiť celkovú ekologickú stabilitu v území,

95


17

Odpadové hospodárstvo

17.1

Súčasný stav odpadového hospodárstva

O odpadové hospodárstvo v riešenom území sa starajú Technické služby mesta Trenčianske Teplice. Na tvorbe odpadu v meste sa najviac podieľajú samotní obyvatelia (cca 4 600 obyvateľov) ako aj cca 19 000 odliečených pacientov ročne. Odpad sa tvorí najmä z domácností, z výstavby, z obchodov a drobných prevádzok a časť odpadu vyprodukujú pacienti a návštevníci mesta. Od roku 1975 do konca roka 1997 sa ukladal odpad na skládke komunálneho odpadu Kaňová. Skládka je lokalizovaná cca 550 m od obytnej zóny SNP na ploche 5 868 ha. Založená je v eróznej ryhe s dĺžkou cca 400 m, so šírkou 80-100 m, s maximálnou hĺbkou, je orientovaná smerom východ - západ, so západným sklonom. Podložie skládky je tvorené ílovitými hlinami s úlomkami vápenca. Hladina spodnej vody je situovaná 3 - 7 m pod úrovňou terénu a podzemné vody kontaminované sladkovodnými materiálmi majú tendenciu šíriť kontamináciu do širšieho okolia. Ukladaný domový odpad a odpad z kúpeľných zariadení bol skládkovaný za osobitných podmienok tak ako to povolil Okresný úrad Odbor životného prostredia rozhodnutím č. ŽP 556/4/97-Ma. Od roku 1998 sa odpad podľa Vyhlášky MŽP SR č. 19/96 Z.z. (katalóg odpadov) označený podskupinou 911 (domový odpad), podskupinou 913 (objemový odpad) a podskupinou 917 (odpad zo zelene) vyvážajú na skládku Luštek v katastrálnom území Dubnice nad Váhom.

17.2

Tvorba odpadov

Tvorba odpadov je priamo daná zložením obyvateľstva, pacientmi Slovenských liečebných kúpeľov, a.s. Trenčianske Teplice ako aj návštevníkmi kúpeľov. Podľa programu odpadového hospodárstva mesta Trenčianske Teplice (Mestský úrad Trenčianske Teplice a Technické služby mesta Trenčianske Teplice, jún 1997) sa na území mesta v roku 1996 vyprodukovali nasledujúce množstvá odpadov: Tabuľka 43 Množstvá odpadov vyprodukovaných na území mesta Trenčianske Teplice v roku 1996 Kód odpadu 91101 Domový odpad z domácností 91301 Objemový odpad domácností 91501 Uličné smeti 91701 Odpad zo zelene Odpad spolu Technické služby 91101 Domový odpad z domácností 54112 Odpadové oleje 36326 Výbojky, žiarivky 35322 Olovené akumulátory Odpad spolu

Názov odpadu Z Z O O

Kategória 184 t 20 t 15 t 5t 224 t

Odpad spolu Skládka TKO Kaňová Skládka TKO Kaňová Skládka TKO Kaňová Záhrada Techn. služieb

Z N N N

1,0 t 0,5 t 0,1 t 0,1 t 1,7 t

Skládka TKO Kaňová Benzinol Klačany Areál TsM Areál TsM

Celkovo sa na území mesta Trenčianske Teplice vyprodukovalo v roku 1996 225,5 t odpadu z čoho: 0,7 t tvoril nebezpečný odpad (označený písmenkom N) 205 t tvoril zvláštny odpad (označený písmenkom Z) 20 t tvoril ostatný odpad (označený písmenkom O)

17.3

Používané zariadenia na zneškodňovanie odpadu

Na uloženie odpadov sa do roku 1997 používala skládka KO Kaňová. Zvozovou oblasťou skládky boli obce Trenčianske Teplice, Omšenie a Dolná Poruba. Hygienické

96


ochranné pásmo skládky (1 000 m) zasahuje do západnej obytnej zóny mesta Trenčianske Teplice. Skládka je taktiež lokalizovaná vo vonkajšom ochrannom pásme kúpeľného liečivého zdroja. Od roku 1998 sa na uloženie odpadov používa skládka KO Luštek v Dubnici nad Váhom. Odpady kategórie N (nebezpečné odpady) sa tvoria na Technických službách mesta. Tieto odpady sú zmluvne likvidované s firmou ENZO, s.r.o. Nová Dubnica, pričom sú dohodnuté termíny odobratia a likvidácie odpadov. Na uloženie týchto odpadov sú v areále Technických služieb vyhradené špeciálne priestory. Keďže produkcia nebezpečných odpadov nie je veľká uskutočnenie ich likvidácie sa vykonáva raz ročne.

17.4

Separovaný zber

V súčasnosti v Trenčianskych Tepliciach vykonávajú Technické služby mesta raz mesačne separovaný zber v domácnostiach rodinných domov. Zberajú sa najmä využiteľné zložky komunálneho odpadu (papier, sklo). Separovaný odpad je priamo odvážaný Zberným surovinám a Skloobalu Nemšová.

17.5

Návrh opatrení pre odpadové hospodárstvo

V rámci návrhu riešenia navrhujeme prijať nasledovné opatrenia, ktoré by mali prispieť k zlepšeniu stavu v odpadovom hospodárstve: !" pristúpiť k realizácii biologickej rekultivácie a sadovým úpravám na skládke TKO Kaňová podľa spracovaného projektu (Babáčová, 1996), !" v rámci mesta vytvoriť podmienky pre recykláciu odpadov, !" vzhľadom na režim ochrany (OP vodných zdrojov a liečivých prameňov) navrhujeme asanovať existujúce nepovolené skládky a dohliadať na to, aby sa v riešenom území nevytvárali nové.

18

Doprava

18.1

Širšie vzťahy.

V riešení širších vzťahov v doprave Trenčianskych Teplíc sa nepredpokladajú zásadné zmeny vo väzbe mesta na priľahlý dopravný systém. Výrazným momentom zlepšenia dostupnosti Trenčianskych Teplíc v celoslovenských reláciách je spojenie na diaľnicu D61 prostredníctvom ciest II/516 a I/61. Keďže Trenčianske Teplice sú významným kúpeľným mestom, je snaha minimalizovať negatívne vplyvy dopravy najmä v priestore vlastných kúpeľov. Preto v riešení dopravných vzťahov sa sleduje možnosť obchvatov ciest II/516 a III/5161 mimo vlastného priestoru mesta. Koridor cesty II/516 sa navrhuje vo výhľade viesť po západnej strane Trenčianskych Teplíc v svahoch nad zastavaným územím. Táto trasa vychádza z terénnych podmienok a je navrhovaná v dĺžke 4465 m minimálnou potrebou tunelových a mostných objektov. Keďže zaťaženie cesty II/516 je relatívne malé s prevažujúcou zdrojovou a cieľovou dopravou do Trenčianskych Teplíc (viac ako 50%), je realizácia tejto trasy vzhľadom na jej náklady a veľký zásah do prírodných podmienok uvažovaná len ako výhľadová rezerva. Upresnenie polohy trasy je závislé na spracovaní následnej podrobnejšej špeciálnej dopravnej dokumentácie. Pre vlastné kúpele má negatívny vplyv najmä poloha cesty III/5161 do Omšenia, ktorá v súčasnosti priamo prechádza vnútorným kúpeľným územím. Zaťaženie tejto cesty, ktorá je v súčasnosti koncovou cestou (do Poruby), nie je sledované a nepredpokladá sa jej prekročenie intenzity dopravy v špičkovej hodine 200 sk.v./h. Uvažuje sa preto rovnako vo výhľade s koridorom obchvatu, ktorý je vedený juhovýchodne od Trenčianskych Teplíc mimo riešené územie. Návrh obchvatu III/5161 je v dĺžke 3,78 km s potrebou dvoch tunelov, prvého v úseku 0,434 až 0,727 km v dĺžke 293 m a druhý v úseku 2,38 až 3,16 km v dĺžke 97


780 m. Budovanie týchto trás vzhľadom na terénne podmienky je veľmi nákladné v súvislosti s výhľadovými objemami dopravy. Pre ochranu vzácneho životného prostredia kúpeľného mesta vsak potrebné rezervovať koridory pre výhľadové vybudovanie obchvatov týchto ciest. V železničnej doprave je mesto pripojené na železničnú sieť úzkorozchodnou traťou č. 122 s napojením na trať 120 v Trenčianskej Teplej. Prípojná trať č. 122 zabezpečuje len osobnú dopravu.

18.2

Cestná doprava.

V návrhu komunikačnej siete mesta sa navrhuje ponechať prieťahy štátnych ciest II/516 a III/5161 vybudovania uvažovaných obchvatov v pôvodných trasách čo je podmienené relatívne malou intenzitou premávky a skutočnosťou že hlavným cieľom dopravy na týchto trasách sú Trenčianske Teplice, takže objemy dopravy v prípade realizácie obchvatov týchto ciest sa znížia o pomerne malý podiel. Sčítanie dopravy SSC z roku 1995 sleduje dve stanovištia a to stanovište 82520 v smere na Trenčiansku Teplú a stanovište 82510 južne od Trenčianskych Teplíc smerom na Motešice. Zaťaženie na týchto stanovištiach je v celodenných reláciách (RPDI): 82520 3986 sk.v. z čoho je 808 T 8% špička 320 sk.v. 82510 1990 sk,v, z čoho je 216 T. 8% špička 160 sk.v. Pri výhľadovom náraste dopravy možno počítať vzhľadom k charakteru týchto komunikácií a obsluhovanému priestoru, že výhľadové hodnoty neprekročia dvojnásobok uvedených hodnôt. Prieťahy ciest II. a III. triedy majú aj dopravný aj obslužný charakter.

18.2.1 Hlučnosť Pre zaťaženie na stanovišti 82520 uvažujeme podľa metodiky výpočtu hlučnosti s nasledovnými hodnotami: Priemerné hodinové zaťaženie počas dňa : nd = 237 voz. F2 = 1,21, F3 = 1, Koeficienty F12000 = 1,66, X = 476, Y = 66,78 dB(A) Pre zaťaženie na stanovišti 82510 uvažujeme s hodnotami pre výpočet hlučnosti: Priemerné hodinové zaťaženie počas dňa : nd = 118 voz. Koeficienty F12000 = 1,2, F2 = 1,3, F3 = 1, X = 184, Y = 62,65 dB(A) Pre cestu III/5161 Priemerné hodinové zaťaženie počas dňa : nd = 72 voz. F2 = 1,21, F3 = 1, Koeficienty F12000 = 1,2, X = 104, Y = 60,2 dB(A) Hodnoty Y predstavujú ekvivalentnú hladinu hlučnosti vo vzdialenosti 7,5 m od zdroja (osi dopravného prúdu. Stanovené hodnoty nepredstavujú vysoké hladiny hlučnosti nakoľko na prvom stanovišti, kde sú hodnoty najväčšie, je na tomto úseku bývanie odsadené od komunikácie. Negatívne pôsobenie cestnej dopravy čo sa týka znečistenia ovzdušia a vibrácií je vzhľadom na skladbu dopravného prúdu a charakter dopravy (zdrojový, cieľový a vnútromestský) zanedbateľné.

18.2.2 Návrh cestných komunikácií Nové komunikácie sú navrhované súčasne návrhom výstavby a stavebných úprav v prevažujúcej funkčnej triede C2 a C3. Šírkové usporiadanie komunikácií vo funkčnej triede C2 je v kategórii MO8/50 a C3 v kategórii MO8/40. V urbanistickom obvode Stanoviny sú navrhované komunikácie: Označenie Dĺžka m Plocha m2 DU1 182,0 1279,4 DU2 1847,7 13086,4 98


DU3 DU4 DU5 DU6 DU7 DU8 DU9 DU10

842,4 726,7 354,2 255,8 605,2 167,6 41,0 420,0

4231,1 +1812,6 5905,3 2530,5 1930,0 4377,1 1348,0 371,8 3134,0

V urbanistickom obvode Pánovce sú upravované a navrhované komunikácie: Označenie Dĺžka m Plocha m2 PA1 825 6022,6 PA2 209 1068 PA3 (šír. úprava) 185,5 1285,3 PA4 (šír. úprava) 185,9 1239,3 V priestore Červených Kopaníc je navrhované predĺženie miestnej komunikácie v funkčnej triede C3 pre obsluhu možnej novej výstavby v dĺžke 300 m v kategórii MO 8/40 s možnosťou otočenia vozidiel na konci komunikácie. Zároveň je navrhované prístupová komunikácia v severozápadnej časti mesta severne od II/516 ako prístup do športového areálu. Táto komunikácia má dĺžku 510 m a je navrhovaná v kategórii MO 8/40. Súčasne sú navrhované úpravy prístupov v riešených priestoroch Amadeus, Tržnica a Termál. V križovatke ciest II/516 a III/5161 sa navrhuje úprava tejto križovatky pre zlepšenie rozhľadu a bezpečnosti premávky bez rozsiahlejších plošných záberov („Schéma úpravy križovatky ciest II/516 a III/5161). Polohy a označenie novonavrhovaných komunikácií je v schéme „Novonavrhované komunikácie.

18.3

Statická doprava.

Statická doprava sa realizuje na samostatných parkoviskách, v centre mesta s režimom platenia a pozdĺž komunikácií funkčnej triedy C2 a C3. Na komunikáciách funkčnej triedy B1 a B2 je parkovanie obmedzené. Nároky na počty parkovacích plôch pre bývanie sú najviac sústredené na sídlisku SNP, kde možno uvažovať s počtom 3632 obyvateľov čo pri stupni motorizácie 1:3,5 odpovedá potrebe 1038 odstavných a 104 parkovacích miest. Zabezpečenie týchto nárokov je navrhované: - na sústredených povrchových parkoviskách 435 miest, - v radových garážach 180 miest, - v hromadných garážach 432 miest spolu 1047 miest Tento rozsah odpovedá potrebe odstavných plôch pri uvedenom stupni motorizácie. Nárast týchto hodnôt pre potreby odstavovania vozidiel, ako aj ako aj nároky na parkovanie vozidiel (10% z hodnoty odstavných vozidiel) je možné pokryť pozdĺžnym parkovaním na komunikáciách funkčnej triedy C2 a C3. Rozmiestnenie parkovacích miest na sídlisku SNP sa nachádza v priloženej schéme „Rozmiestnenie sústredeného parkovania v Pánovciach“. Návštevnosť v sezóne znamená odhad celkového počtu osôb v riešenom priestore 5000 ľudí. Pre návštevníkov možno uvažovať s podielom 30% IAD, čo pri stupni obsadenosti vozidla 2,2 predstavuje cca 700 vozidiel. Z tohto počtu je uvažovaných 30% pre krátkodobé

99


parkovanie s dvojnásobnou frekvenciou využitia parkovacích miest. Znamená to potrebu asi 600 parkovacích miest Pre návštevníkov (v priestore mestského centra) je navrhované nasledovné sústredené parkovanie: - podzemné parkovanie na ul. Gen. M. Štefánika 100 OA, - sústredené povrchové parkovanie pri autobusovej zastávke 76 OA, - obchodný dom Termál 60 OA, - hotel Slovakia 74 OA, - hotel Krym 90 OA. - hromadná garáž v hospodárskom dvore kúpeľov 240 OA Spolu 640 OA Súčasne sú vo východnej časti kúpeľného areálu navrhované dve sústredené parkoviská s počtom 64 a 60 miest pre osobné autá. Pre riešenie nárokov parkovacích miest z titulu návštevnosti a rekreácie je potrebné spracovať podrobnú štúdiu parkovania a odstavovania vozidiel v meste s spojenú s otázkou organizácie dopravy vzhľadom na kúpeľný areál.

18.4

Cestná hromadná doprava

V sídelnom útvare je navrhované autobusové nádražie na sídlisku SNP s návrhom úpravy na 3 odchodové stojiská a dve manipulačné stojiská. Usporiadanie autobusovej stanice je v schéme „Autobusová stanica SNP“. Vzhľadom na špecifické podmienky Trenčianskych Teplíc, je súčasná autobusová stanica v centre mesta ďalej uvažovaná ako autobusová zastávka s doterajším počtom stojísk, ktorá by bola zastávkou pre prímestské smery a diaľkové autobusy. Zároveň môže slúžiť ako zastávka na vyloženie špeciálnych spojov. Doplňujúce autobusové zastávky pre prímestskú dopravu sú na trasách týchto liniek smerom na Omšenie a Motešice. Vzhľadom na pešiu dostupnosť hlavných cieľov v meste sa neuvažuje s mestskou hromadnou dopravou.

18.5

Pešia doprava

Riešené územie má z pohľadu pešej dopravy pretiahnutý tvar s tromi ramenami s dostupnosťou z okraja mesta do centra 1,0 – 1,5 km, čo odpovedá pri rýchlosti chôdze 4 km/h času 15 – 23 minút. To znamená, že nie je potrebné uvažovať s potrebou mestskej hromadnej dopravy vzhľadom na prijateľnú pešiu dostupnosť. V usporiadaní je centrum mesta od obchodného domu Termál a nadväzne kúpeľný areál uvažovaný ako peší priestor. Tak isto Kúpeľný park má systém peších chodníkov, ktorý je rovnako uvažovaný v riešení dopravy. V riešení pešej dopravy sa k súčasným zariadeniam navrhuje pešie prepojenie od tenisových dvorcov na východnej strane kúpeľného parku súbežne s cyklistickou trasou k vodnej nádrži Baračka. Samostatný peší chodník je navrhovaný v šírkovom usporiadaní 1,5m vzhľadom na jeho rekreačný charakter a malé objemy peších prúdov.

18.6

Cyklistická doprava

Cyklistická doprava je v riešenom priestore obmedzovaná jednak zložitou morfológiou terénu a jednak obmedzeniami vyplývajúcimi kúpeľného štatútu mesta. Dochádzkové vzdialenosti k hlavným cieľom v meste sú v pešej dostupnosti. Návrhom cyklistických trás je potrebné podporiť jej rekreačnú a športovú funkciu. Preto je navrhovaná trasa cyklistickej dopravy od priehrady Baračka po južnom okraji kúpeľného areálu, kde v strede mesta prechádza cez Hurbanovu ulicu a potom cez Partizánsku na sever k železničnej trati cez Nádražnú ulicu, križuje II/516 do sídliska SNP, kde pokračuje pozdĺž Tepličky smerom von z mesta, kde mimo riešeného priestoru sa predpokladá s jej pokračovaním na Považskú cyklistickú turistickú trasu s možným prepojením do Trenčína a

100


Dubnice. V návrhu sa ďalej uvažuje s odpojením cyklistickej trasy od Hurbanovej ulice Partizánskou ulicou smerom na juh. Pre kondičnú cyklistickú turistiku je navrhovaná trasa, ktorá sa odpája od Nádražnej ulice cez Šrobárovu na Gogoľovu ulicu s pokračovaním na novo navrhované športové priestory a s vetvou, ktorá umožňuje prepojenie do Novej Dubnice. Trasy sa navrhujú ako obojsmerné v šírkovom usporiadaní 3 m.

18.7

Železničná doprava

V návrhu sa uvažuje s ponechaním železnice č. 122 ako ekologickej formy hromadnej dopravy, pričom sa predpokladá v riešenom území len so zmenou trasy tejto železnice na severozápadnom okraji riešeného priestoru so zámerom dostránenia kolízneho bodu križovania trate so cestou II/516. Pre zlepšenie kvality tejto dopravy je potrebné zosúladiť časový návrh spojov na trati 122 s traťou 120. V riešení sa uvažuje s premiestnením zástavky pri križovatke ciest II/516 a III/5161 na druhú stranu na ulicu gen. M. R. Štefánika. Odstránenie bodových závad križovania cesty II/516 so železnicou 122 v riešenom priestore bude riešený s návrhom obchvatu cesty II/516 po západnej strane Trenčianskych Teplíc.

18.8

Dopravné zariadenia

Na ceste II/516 Ul. Ľ. Podjavorinskej je umiestnená na výjazdovej strane čerpacia stanica pohonných látok s 3 stojanmi. V riešení sa nenavrhujú nové čerpacie stanice pohonných látok. Nové servisy a opravárenské zariadenia sa v riešenom území nenavrhujú. Budovanie menších zariadení je viazané na podnikateľské aktivity.

101


19

Vodné hospodárstvo

19.1

Odtokové pomery

Záujmové územie SÚ Trenčianske Teplice z hydrologického hľadiska prislúcha do čiastkového povodia SVP – VÁH, resp. jeho podpovodia toku Teplička, tvoriaceho ľavostranný prítok rieky Váh. Teplička preteká cez záujmové územie sídla z juhovýchodu na severozápad. V hornej časti z pravej strany priberá vodný tok Kamenicu a v strednej časti z ľavej strany vodný tok Machnáč. Odtokové plochy záujmového územia sídla spadajú do výmery povodia Tepličky 48,83 km2 v profile vodočet. stanice (pod sídlom). Povrchový odtok zrážkovej vody z Trenčiansko-Teplickej kotliny sa uskutočňuje sústavou drobných prítokov zaústených do hlavného recipienta – toku Tepličky. Priemerný špecifický odtok po profil sídla činí 12,29 l.s.km2. Zatiaľ čo tok Kamenica a Machnáč odvodňujú enklávy záujmového územia, Teplička odvodňuje centrálnu časť obytného a kúpeľného pásma sídelného útvaru Trenčianske Teplice. Základné hydrologické údaje toku Teplička v dlhodobom priemere sú charakterizované v profile SÚ Trenčianske Teplice týmito hodnotami: Tabuľka 44 Základné hydrologické údaje toku Teplička v dlhodobom priemere

Ukazovateľ Výmera plochy Povodia Ročné zrážky Ročný odtok Odtok. koeficient Ročný prietok Qa Veľké vody

48,83 km2 922 mm.r-1 388 mm.r-1 0,42 0,600 m3.s-1 Q 100-ročný 50 m3.s-1 Q 20-ročný 34 m3.s-1 Q 5-ročný 22 m3.s-1 Q 1-ročný 9 m3.s-1 Malé vody Q 355-dňový 0,090 m3.s-1 Q 364-dňový 0,060 m3.s-1 MQ – min. prietok 0,050 m3.s-1 Hydrologické charakteristiky vyššie citovaných prítokov v rámci hydroekologickej mikrorajonizácie hydrosféry územia Trenčiansko-Teplickej kotliny nie sú k dispozícii.

19.1.1 Regulácia odtokových pomerov S cieľom zhodnotenia odtokových pomerov toku Tepličky, t.j. nadlepšenia prietokov a zníženia povodňových prietokov sa zabezpečuje regulácia odtokových pomerov prostredníctvom vybudovanej, malej vodnej nádrže o celkovom objeme 0,306 mil.m3 s rozsahom zátopového územia 9,36 ha. Priehradový profil VN Baračka je dislokovaný nad SÚ Trenčianske Teplice v 14,7 km toku Teplička s povodím 37,1 km2 so stredným ročným prietokom Qs = 0,470 m3.s-1. Hydrologické údaje v profile VN Baračka: Prekročenie n - ročných vôd za obdobie rokov 1 5 10 20 50 100 3 -1 7,5 19 24 29 36 43 m .s

102


Prekročenie prietokov po dobu dní v roku 30 90 180 270 330 355 1,05 0,57 0,33 0,19 0,110 0,70

364 0,45

Základné parametre VN Baračka Hrádza - dĺžka v korune - výška koruny nad údolím - šírka koruny - kóta koruny

194,43 m 8,7 m 7,7 m 326,13 m.n.m. (Balt. po vyrovnaní)

3

m .s

-1

Tabuľka 45 Základné parametre VN Baračka Objemy nádržného priestoru kóta hladiny hladiny od-do

Zátopové územie

ukazovateľ mil.m3 m.n.m. BPV ha stály 0,013313 295,40-299,60 1,83 úžitkový 0,314687 299,60-304,07 7,67 retenčný 0,078000 304,07-304,88 9,36 celkový 0,306000 295,40-304,88 9,36 Podľa manipulačného poriadku úžitkovým objemom nádrže sa zabezpečuje v priebehu roka takéto nadlepšenie prietoku vody pod nádržným profilom: Časové obdobie - mimovegetačné 15.9.-31.1. Q = 0,136 m3.s-1 1.2.-15.5. Q = 0,07 m3.s-1 - vegetačné 16.5.-14.9. Q = 0,05 m3.s-1, t.j. min. zaručený prietok Predmetná vodná nádrž má viacúčelový charakter využitia. Okrem rekreácie pri vode, športovo - rekreačného využitia, rybochovu, umožňuje nadlepšovanie prietokov pre hospodárske a ekologické využitie (odber povrchovej vody pre cukrovar Trenčianska Teplá od 30-80 l.s-1, riedenie znečistených vôd z ČOV SÚ Trenčianske Teplice, Teplá a Nová Dubnica). Tvorí významný krajinotvorný prvok v danom prírodnom prostredí, pričom zhodnocuje hydroekologickú stabilitu obývaného územia.

19.2

Úpravy vodných tokov

Realizované úpravy tokov majú charakter stabilizačných úprav. Tok Teplička na území pod VN Baračka je upravený na kapacitu Q=40 m3.s-1 a cez intravilán SÚ Trenčianske Teplice na prevedenie prietoku Q 100 ročnej veľkej vody, t.j. Q=50 m3.s-1. Kamenický potok s ústím do Tepličky pod časťou Baračka, odvádzajúci povrchové vody z rekreačného priestoru Kamenica nie je upravený. Potok Machnáč v zastavanom území, resp. intraviláne SÚ Trenčianske Teplice je kanalizovaný. Ostatné drobné prítoky ústiace zo svahov Trenčianskej kotliny do Tepličky v záujmovom území hodnoteného sídla nie sú upravené.

19.3

Územná ochrana vodohospodárskych záujmov

Sídelný útvar Trenčianske Teplice, s významnou kúpeľnou funkciou a s vodným tokom Teplička, využívanými zásobami termálnych vôd, výskytom zdrojov podzemných vôd pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, sa nachádza v priestore vodohospodárskych záujmov vyžadujúcich územnú ochranu predovšetkým na zachovanie hydroekologickej funkcie a pred ohrozením celospoločenského využitia hydrosféry územia. Rešpektovanie citovanej ochrany vyžadujú: !" vodný tok Teplička v celom úseku, ako významný vodohospodársky vodný tok (viď. Vyhl.č.10/1977 Zb., príloha č.2.)

103


!" prirodzená tvorba akumulácie podzemných vôd pred kvantitatívnym a kvalitatívnym ohrozením zásob v povodí Tepličky, prislúchajúceho do chránenej vodohospodárskej oblasti Strážovské vrchy. !" aktivované a na aktiváciu pripravované zdroje pitnej vody na území vymedzenom pásmami 1o, 2o vnútorného a vonkajšieho v hornom povodí toku Tepličky (nad SÚ Trenčianske Teplice, resp. ústia Kamenice) !" aktivované prírodné termálne liečivé zdroje vymedzené užším ochranným pásmom (1.stupňa) a širším ochranným pásmom (2.a 3.stupňa) Územné vymedzenie vyššie citovaných pásiem viď. graf. schéma M 1:50 000 a M 1:25 000.

19.4

Zásobovanie pitnou vodou

Sídelný útvar Trenčianske Teplice je zásobovaný pitnou vodou z verejného vodovodu, ktorý je súčasťou rovnomenného skupinového vodovodu a okrem hodnoteného sídla zásobuje aj SÚ Dolná Poruba a Omšenie. Skupinový vodovod je budovaný na báze zdrojov podzemných vôd – prameňov Trenčiansko - Teplickej kotliny, prevažne dislokovaných po ľavostrannej časti povodia Tepličky nad SÚ Trenčianske Teplice a pravostrannej časti povodia Tepličky, resp. v čiastkovom povodí Kamenice ( Baračky ), taktiež nad SÚ Trenčianske Teplice. Podľa údajov VAK - Trenčín skupinovým vodovodom bolo v roku 1997 z počtu 7579 obyvateľov, zásobovaných 7520 obyvateľov, t.j. 99,22%. V SÚ Trenčianske Teplice z počtu 4630 obyvateľov bolo vodovodným systémom sídla zásobovaných 4571 obyvateľov, t.j. 98,73%, miestna základná technická a občianska vybavenosť, areál kúpeľov, miestne podniky. Z celkového množstva fakturovanej vody (CFV) dodanej pre spotrebiteľov napojených na skupinový vodovod 674,369 tis.m3.rok-1, t.j. Qp=21,38 l.s-1, pripadalo na SÚ Trenčianske Teplice 567,801 tis.m3.rok-1, t.j. 84,2% a Qp=18,00 l.s-1. Z celkového množstva dodanej vody do sídla v roku 1997 bola voda fakturovaná: Tabuľka 46 Množstvo dodanej vody do sídla v roku 1997

tis.m3.rok-1 221,545

m3.deň-1 606,97

Qp/ l.s-1 7,025

obyvateľom domácnosti OTV + kúpele 216,581 593,37 6,868 miestna výroba 129,675 355,27 4,112 spolu 567,801 1555,61 18,00 Podiel spotrebiteľov na odberoch pitnej vody a množstvo dodanej vody v prepočte na zásobovaného obyvateľa (4571) bol nasledovný: Tabuľka 47 Podiel spotrebiteľov na odberoch pitnej vody a množstvo dodanej vody v prepočte na zásobovaného obyvateľa

% l.obyv..deň-1 domácnosti 39,02 132,79 OTV+ kúpele 38,14 129,81 miestna výroba 22,84 77,72 celkom 100,00 340,32 Vo vzťahu k metodickému postupu výpočtu potreby pitnej vody pre makroekonomickú úroveň (za Slovensko) a veľkostnej kategórie obcí od 2 do 5 tisíc obyvateľov východiskové parametre sú nasledovné:

104

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice Tabuľka 48 Východiskové parametre postupu výpočtu potreby pitnej vody

r.1996-2000 r.2000-2030 voda fakturovaná domácnostiam (VFD) 130 l.o.d-1 135 l.o.d-1 -1 voda fakturovaná ostatným (VFO) 60 l.o.d 65 l.o.d-1 -1 voda fakturovaná celkom (VFC) 190 l.o.d 200 l.o.d-1 Z citovaného normatívu makroekonomickej úrovne pre sídelný útvar kam prislúcha SÚ Trenčianske Teplice a súčasnej dodávke vody vodovodným systémom vyplýva, že normatívu zhruba zodpovedá dodávka na obyvateľa (prevýšením o cca +2,8 l.o.d-1) a dodávkou vody ostatným na obyvateľa túto prevyšuje o absolútne množstvo +147,53 l.o.d-1 , t.j. o takmer 2,46 násobok normatívu. Toto vysoké prekročenie je zdôvodnené špecifickou nadmiestnou vybavenosťou sídla s kúpeľnou funkciou a nadštandardnou technickou a občianskou vybavenosťou resp. kúpeľných zariadení s vysokou návštevnosťou hostí a pasantov.

19.5

Stručný popis vodovodného systému

19.5.1 Skupinový vodovod Trenčianske Teplice Vodovodný systém SÚ Trenčianske Teplice je súčasťou skupinového vodovodu Trenčianske Teplice, z ktorého okrem Teplíc sú zásobované aj obce Omšenie a Dolná Poruba. SKV T. Teplice je napojený zväčša na gravitačne využívané pramene, ktorých výdatnosť je závislá na úhrne zrážok a kolíše od Qmax.147 l.s-1 po Qmin22,4 l.s-1, ktorá bola zaznamenaná v roku 1990. Spomínané zdroje tvoria cca 50% z celkovej minimálnej kapacity využívaných vodných zdrojov. Ďalšími vodnými zdrojmi sú studne v profile nad sídlom v priestore po ľavom brehu toku Tepličky – Baračka, aktivované čerpaním a to studne Starý, Nový, HVT-1, HVT-2 o výdatnosti 26,0 l.s-1. Aktiváciou uvedených zdrojov t.j. celého skupinového vodovodu, je minimálna výdatnosť prezentovaná hodnotou Qmin = 48,4 l.s-1. Na pokrytie výhľadových potrieb súčasnosti využívané vodné zdroje sú nepostačujúce. Navyše pramenné oblasti sa nachádzajú v ochrannom pásme termálnych prameňov, takže nie je výhľad na ich rozšírenie, poprípade využívať iné zdroje z tejto oblasti. Hydrogeologický prieskum v oblasti Trenčianskych Teplíc, Havránkovej doliny bol neúspešný. V dôsledku kritickej situácie v r.1989-1990 v zásobovaní s pitnou vodou sa vybudoval intervenčný prívod z dubnického zdroja na dodávku vody v množstve 10 l.s-1. V r.1993 po havárii spôsobenej výskytom fenolov sa stal zdroj nefunkčný. Po r.1991 sa dobudoval prívod vody, resp. prepojenie vodovodu, Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice až po ČS pod SÚ Trenčianske Teplice na zabezpečenie výtlaku vody do vodovodného systému sídla. Toto riešenie umožní v čase minimálnej výdatnosti dodávku vody zo SKV Trenčín. V roku 1990 bola vypracovaná štúdia, ktorá rieši využitie časti vodného zdroja „JAZERO“ v Motešiciach - ktorý je v súčasnosti využívaný pre Ponitrianský skupinový vodovod - pre SKV Trenčianske Teplice a SKV Trenčín. V prvej etape sa predpokladá čerpať z Motešíc 20 l.s – 1, stavba by však mala byť dimenzovaná na možnosť čerpania 100 l.s – 1, čo však bude možné až po dobudovaní prívodu vody pre Nitru z Nových Zámkov a doplnení vodných zdrojov pre PnSV v okrese Topoľčany. Táto stavba by riešila aj zásobovanie vodou v rámci SKV Trenčín. Základné parametre skupinového vodovodu (r.1997-VaK Trenčín):

105

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice Tabuľka 49 Základné parametre skupinového vodovodu (r.1997-VaK Trenčín) dĺžka vodovodu počet prípojok dĺžka prípojok počet a kapacita vodojemov počet a kapacita čerp. staníc počet zdrojov vody a výdatnosť

45,5 km 1367 7,87 km 6/4650 -1 2/105 l.s -1 20/79,91 l.s

Tabuľka 50 Celková výroba vody Celková výroba vody (VVR) z toho: VFD, voda fakturovaná domácnostiam VFO, voda fakturovaná ostatným VNF, voda nefakturovaná

3

-1

Qp = 24,40 l.s

3

-1

Qp = 9,70 l.s -1 Qp = 11,69 l.s -1 Qp = 3,01 l.s

769,357 tis.m .rok

305,781 tis.m .rok 3 -1 368,588 tis.m .rok 3 -1 94,988 tis.m .rok

-1

-1

Podiel nefakturovanej vody z celkove vyrobenej vrátane strát vody činil cca 12,35%.

19.5.1.1

Vodovodný systém SÚ Trenčianske Teplice

Z hľadiska rozsahu vybudovanej zásobnej siete zahrňuje t. č. existujúce obytné, kúpeľné a výrobné pásma intravilánu sídla obidvoch brehov Tepličky a jej prítokov. Zásobované územie z hľadiska konfigurácie terénu má výškové pomery v rozmedzí kót 265 - 340 m.n.m., čo vo vzťahu k výškovému zónovaniu zástavby a optimálnych pomerov vodovodnej siete a zabezpečeniu plynulej distribúcie vody aj do okrajových častí s rozdielnymi výškovými pomermi si vyžiadalo zriadenie viacerých tlakových pásiem, s vlastnými objemami akumulácie vody. Hlavné prívodné rády zo zdrojov vody do vodovodného systému a to; z horného toku Tepličky od SÚ Omšenie, sú vedené dvoma vetvami každej DN 200 (ľavým a pravým brehom) s gravitačným prívodom vody do priestoru Baračka, odkiaľ pravobrežný privádzač je vyvedený do vodojemu Baračka 2x250 m3, ľavobrežný je privedený do čerpacej stanice (pri akumulovaných VZ HUT-1,2) odkiaľ výtlačným rádom DN 200-225 je plnený vodojem Klepáč 2x1500 m3. Prívod zo zdrojov - prameňov v podpovodí Kamenice tvoria dva gravitačné rády, ľavostranný DN 100 a 175, pravostranný DN 100 a sú bezprostredne napojené, resp. zapojené alebo tvoria aj časť zásobnej siete vodovodného systému sídla. Z uvedených zdrojov je zabezpečená dodávka vody pre celý vodovodný systém SÚ Trenčianske Teplice, z čoho cca 90% 1. tlakového pásma (jadra sídla) a z neho dvoch okrajových pásiem 6,5% v časti Kopanice a 3,5% v časti Gogoľova. Tabuľka 51 Územný rozsah tlakových pásiem Územný rozsah tlakových pásiem tlak. pásmo kóty zásobovaného územia 1 265-305 m.n.m. 1.a

295-330 m.n.m.

Názov vodojemu Baračka Klepáč Kopanice

Objem 3 m 2x250 2x1500 250

Výškové pomery m.n.m. 331,0/327,4 331,0/326,0 355,3/352,0

1.b 300-335 m.n.m. Gogolova 100 360,0/356,7 Hlavné zásobné rády do zásobnej siete vodovodného systému tvoria z VDJ Baračka DN 200, VDJ Klepáč DN 324, VDJ Kopanice DN 150, VDJ Gogola 110. Zásobná a uličná sieť je v podstatnej miere zaokruhovaná, dimenzovaná je DN 200 – 175 – 150 – 125 – 100 tiež DN 80, ktorá nevyhovuje kapacitne ani požiadavke požiarnej potreby. Celková dĺžka vodovodnej siete v r. 1997 činila 29,73 km, z čoho pripadá 25,8 km na zásobnú sieť, 3,93 km na 536 vodovodných prípojok. V rokoch 1995 a 1996 prebehla v meste kompletná rekonštrukcia hlavných vodovodných rádov v zastavanom území mesta, ako aj údržba vodných zdrojov a

106


vodojemov. Opravou alebo nahradením starých potrubí sa znížili straty a tak sa vylepšila bilancia pitnej vody v meste. Pri rekonštrukcii sa tiež vymenili nefunkčné uzávery, čím sa uľahčila možnosť manipulácie v prípade havárií a porúch. Sumárny objem štyroch vodojemov činí 3850 m3, čo vo vzťahu k maximálnej hodinovej potrebe r. 1997 ( Qp = 1556 m3. deň-1x kd 1,4 = Qmax.denna 2178 m3 ), predstavuje územnú rezervu +1672 m3, čo vo vzťahu k početnosti a ich nerovnomernej výdatnosti možno považovať za úmerné prevýšenie akumulácie k špičkovým potrebám tamojších kúpeľov. Územno – plošný rozsah vodovodného systému a príslušenstva vodovodu (zdrojov, ČS, Vodojemov), viď. grafickú prílohu M 1 : 5000 a M 1 : 50 000.

19.5.2 Návrh rozšírenia vodovodného systému Vychádza z urbanistickej koncepcie rozvoja SÚ Trenčianske Teplice, ktoré uvažuje s návrhom bytovej zástavby vo forme IBV, občianskej vybavenosti, administratívnych a polyfunkčných objektov. Vzhľadom na mierku a rozsah riešeného územia návrh predstavuje globálny pohľad a nenahrádza podrobné riešenia jednotlivých zón či blokov.

19.5.2.1

Potreba pitnej vody

Demografická prognóza predpokladá výhľadový počet obyvateľov 5 000 v roku 2015. To je v porovnaní so súčasným stavom nárast o cca 500 obyvateľov ,ktorý pôsobí zvýšenie priemernej dennej spotreby pitnej vody o 1,62 l.s-1. Ďalší nárast priemernej dennej spotreby vody môže spôsobiť rozvoj kúpeľníctva a turizmu, ako aj mestských vybavenosti. Nároky na potrebu vody v jednotlivých zónach resp. tlakových pásmach vyplývajúce z urbanistického návrhu boli vypočítané z orientačných urbanistických bilancií, nárastu počtu obyvateľov špecifická potreba vody 200 l/ob/deň pri bytovej zástavbe a 75 l/zam/deň pri občianskej vybavenosti. Pri výpočtoch bolo uvažované s koeficientom dennej nerovnomernosti kd=1,4 a koeficientom hodinovej nerovnomernosti kh=2,1 . Prehľad nárastu potreby vody v jednotlivých lokalitách je uvedené v tabuľke č.9 . Celková spotreba vody vyplývajúce z urbanistického návrhu je uvedená v tabuľke č. 10. Pri nápočtoch sme uvažovali so sezónnym nárastom potreby vody pre občiansku vybavenosť, čo je spôsobené veľkým počtom návštevníkov v letnom období. A práve v tomto období často poklesne výdatnosť gravitačných vodných zdrojov v dôsledku nedostatku zrážok. Minimálna výdatnosť vodných zdrojov SKV T. Teplice je prezentovaná hodnotou 48,4 l/s a súčasná spotreba prekračuje 50 l/s. Z toho vyplýva že ďalší rozvoj mesta je závislý od zabezpečenia dostatočného množstva kvalitnej pitnej vody. Vybudovanie prívodu vody by mohlo túto nepriaznivú situáciu definitívne vyriešiť.

Baračka Urbanistický návrh počíta so zastavaním jestvujúcich prieluk v danej lokalite. Navrhuje výstavbu 14 rodinných domov a dobudovanie kanalizácie. Predmetná lokalita sčasti spadá do vnútornej časti PHO 2. stupňa VZ Baračka (HTT-1, HVT-1,2), ktorá bola určená rozhodnutím PLVH 2446/1987-405. V ochrannom pásme bola zakázaná všeobecná výstavba, čo znamenalo stavebnú uzáveru s ponechaním existujúcich rodinných domov na dožitie, pričom sa mal sledovať vývoj kvality podzemnej vody v zdroji a v širšom území. Atraktivita danej lokality viedlo MÚ v Trenčianskych Tepliciach k iniciatíve posúdiť možnosť prehodnotenia rozsahu PHO 2.stupňa-vnútorná časť na základe existujúcich podkladov a poznatkov o území. V roku 1999 poveril firmu Vodné zdroje Slovakia s.r.o. s vypracovaním hydrogeologického posudku, z ktorej vyplývajú nasledujúce závery: !" Rozsah PHO 2. stupňa – vnútorná časť studní HTT-1, HVT-1,2 na Baračke možno prehodnotiť, t.j. primerane zmenšiť s tým, že sa dodrží minimálny polomer r = 50 m, stanovený Úpravou MZ SSR č. 17/1979. !" V území pásma priľahlom k vodným zdrojom sa sprísnia podmienky povoľovania a zakladania stavieb tak, aby bola zachovaná dostatočná ochranná a krycia vrstva. Jej

107


hrúbku aj hĺbku zakladania určí špecializovaná organizácia na základe litológie a výsledkov pôdomechanických skúšok odobraných vzoriek zemín. !" Na pozemkoch priľahlých k vodnému zdroju odporúčame len výstavbu bytov a rodinných domov. !" Pri práci s mechanizmami musia byť zabezpečené také opatrenia, aby sa vylúčila možnosť kontaminácie zemín a podzemných vôd. Predstavitelia ZsVAK š.p. Bratislava zaujali k spomínaným záverom negatívne stanovisko, ale vo svojom vyjadrení pripúšťali možnosť korekcie PHO-2 vnútorná časť vodných zdrojov, ale v menšom rozsahu. Ďalej súhlasili s možnosťou dobudovania resp. rekonštrukcie kanalizačných zberačov prechádzajúcich územím PHO 2. stupňa vnútorná časť i v súčasnom systéme ochrany vodných zdrojov, za predpokladu že: !" budú vytvorené dostatočné zabezpečujúce opatrenia počas výstavby !" bude zabezpečená vodonepriepustnosť potrubného systému !" bude zabezpečená priebežná kontrolovateľnosť technického stavu kanalizácie a operatívne odstránenie prípadných nedostatkov Lokalita Baračka má výškové pomery v rozmedzí kót 295 – 315 m.n.m. Navrhovaná ako aj existujúca zástavba je zásobovaná z existujúceho vodovodu.

Nad Gogoľovou ulicou ÚPN v danej lokalite plánuje rozšírenie zástavby formou výstavby rodinných domov. Konfigurácia terénu neumožňuje využitie existujúcich tlakových pásiem, preto navrhujeme vybudovanie nového vodojemu nad Gogoľovou s objemom 100 m3 na výškovej kóte 380 m.n.m nad existujúcim vodojemom Gogoľova, ktorá bude slúžiť čiastočne aj na pokrytie potrieb lokality Stanoviny. Voda do vodojemu bude dopravená pomocou novej čerpacej stanice, ktorá bude umiestnená pri vodojeme Gogoľova. Na zásobovanie novej zástavby bude vybudovaná rozvodná sieť DN 150 - 100, ktorá na konci bude zokruhovaná.

Machnáč ÚPN v danej lokalite plánuje rozšírenie zástavby formou výstavby rodinných domov. Na zásobovanie novej zástavby bude treba vybudovať vodovodné potrubie DN 100, ktorá bude napojená na existujúcu sieť na konci ulici Partizánskej. Tým sa zabezpečí napojenie danej lokality na druhé tlakové pásmo – vodojem Kopanice. Lokalita Machnáč má výškové pomery v rozmedzí kót 320 – 345 m.n.m. Tlakové pomery v druhom tlakovom pásme umožnia dopravenie pitnej vody na každú novú parcelu. Na niektorých parcelách kde to vyžadujú výškové pomery bude potrebné riešiť posilnenie výtlaku individuálne. Toto riešenie je odôvodnené nerentabilnosťou budovania nového vodojemu pre nízky počet napojených rodinných domov.

Červené kopanice Urbanistický návrh v danej lokalite navrhuje výstavbu rodinných domov maximálne 30, ktoré budú napojené na existujúcu infraštruktúru. Zásobovanie vodou bude zabezpečené z druhého a tiež z prvého tlakového pásma. Distribúcia vody bude zabezpečená pomocou potrubí DN 100, 150. Na požiadavku obstarávateľa územný plán počíta aj so zastavaním územia medzi výškovými kótami 340 – 355 m.n.m, ktoré bude zásobované z existujúceho vodojemu Červené kopanice. Výškové pomery na nových parcelách vyžadujú posilnenie tlaku, ktorý budú musieť budúci investori riešiť individuálne na svoje náklady. Pred začatím výstavby treba konzultovať riešenie zásobovania pitnou vodou s odborníkmi z TVS a.s. .

Stred, Termál, OD Amadeus Jedná sa o lokality ktoré sa nachádzajú v centrálnej časti Trenčianskych Teplíc v prvom tlakovom pásme. Ich zásobovanie vodou je možné z existujúcej vodovodnej siete. Potreba akumulácie vody bude pokrytá z rezerv prvého tlakového pásma.

108


Sídlisko SNP Daná lokalita sa nachádza v prvom tlakovom pásme. Z hľadiska konfigurácie terénu má výškové pomery v rozmedzí kót 250 – 260 m.n.m. Na zásobovanie novej zástavby treba rozšíriť existujúcu vodovodnú sieť. Dimenzie navrhovaných vodovodných potrubí ako aj poloha ich napojenia na existujúcu sieť je zrejmé z grafickej časti. Potreba akumulácie vody bude pokrytá z rezerv prvého tlakového pásma.

Stanoviny Urbanistický návrh predpokladá v danej lokalite najväčší rozvoj. Navrhuje výstavbu 90 rodinných domov s doplnkovou občianskou vybavenosťou. Nová zástavba bude zásobovaná z časti z prvého tlakového pásma a časti z nového vodojemu nad Gogoľovou s objemom 100 m3 ktorá bude vybudovaná na výškovej kóte 380 m.n.m . Z vodojemu Stanoviny bude zásobované územie v rozmedzí kót 320 – 360 m.n.m pomocou rozvodnej siete pozostávajúcej z potrubí DN 150, 100.

19.6

Odvádzanie a čistenie odpadových vôd

Sídelný útvar Trenčianske Teplice s areálom kúpeľov má vybudovanú verejnú kanalizačnú sústavu, ktorá je jednou z najstarších na území Slovenska. Kanalizačná sústava má charakter jednotnej siete, zabezpečuje odvádzanie splaškových odpadových vôd a po odľahčení dažďových vôd zriedené znečistené vody z cca 86% zastavaného intravilánu sídla (pričom časť rekreačného priestoru Baračka a Parková časť areálu kúpeľov má vybudovanú jedinú splaškovú stoku). Na kanalizačnú sústavu SÚ Trenčianske Teplice v r. 1997 podľa údajov VAAK – Trenčín bolo z celkového počtu 4630 obyvateľov napojených 4250 obyvateľov t.j. 91,79% na čistiareň odpadových vôd 4231 obyvateľov, t.j. 91,38%. Množstvo odvádzaných splaškových znečistených odpadových vôd za SÚ Trenčianske Teplice prevádzkovateľom verejnej kanalizácie je sledované len v sumáre objemu vôd privedených do spoločnej čistiarne odpadových vôd SÚ Trenčianska Teplá ( t.j. 20 SÚ Trenč. Teplá, Nová Dubnica a Trenčianske Teplice), takže množstvo odvádzaných odpadových vôd zo SU Trenčianske Teplice možno hodnotiť len vo vzťahu k množstvám domácej pitnej vody takto: napojenie obyvateľov na kanalizáciu 4250*132,79 l.obyv.deň-1 =564357,5 l.deň-1, tj. 564,36 m3. deň-1 OTV, kúpele 593,39 m3. deň-1 miestna výroba 355,27 m3. deň-1 splaškové a odpadové vody celkom 1513,02 m3. deň-1

19.7

Stručný popis kanalizačnej sústavy

SU Trenčianske Teplice má vybudovaný záchytný systém kanalizačnej sústavy s dvoma hlavnými stokami. Z nich jedna odvodňuje ľavostrannú časť intravilánu od toku Tepličky a druhá pravostrannú časť intravilánu . Cez intravilán sú vedené v spáde toku Tepličky v smere východ - západ, kde v urbanistickom obvode 004- Pánovce sú postupne napojené na hlavný kanalizačný zberač na ČOV Trenčianska Teplá. Odľahčenie stokovej siete je zabezpečované piatimi odľahčovacími komorami od toku Tepličky, prietok po odľahčení je stanovený 1 : 3. Celková dĺžka stokovej siete, spolu s domovými prípojkami, činí 23,7 km z čoho na 559 pripadá dĺžka 4,3 km. Hlavné stoky sú budované z profilov DN 500 – 800 – 1100, uličné zberače prevažne DN 300 v menšom rozsahu DN 400. Kanalizačná sústava sídla je jednou z najstarších na území Slovenska, bola budovaná postupne, s rozdielnou štruktúrou stokovej siete a dimenzií.

109


19.7.1 Návrh riešenia odkanalizovania Návrh riešenia odkanalizovania reaguje na potreby nového územného rozvoja, vyplývajúceho z urbanistického návrhu. Lokality AMADEUS, STRED, TERMÁL, ČERVENÉ KOPANICE sú plne a lokalita SNP čiastočne pokrytá kanalizačnou sieťou. Táto sieť je však už zastaraná a preto je ho potrebné postupne rekonštruovať. Lokality STANOVINY, NAD GOGOĽOVOU, MACHNÁČ s kanalizáciou nedisponujú. V týchto lokalitách spolu s ostatnou infraštruktúrou treba vybudovať aj kanalizáciu. V miestach kde je nepriaznivá konfigurácia terénu a vyžadujú sa veľké sklony stôk s vysokou rýchlosťou vody, je nutné tieto spádové pomery umelo upraviť tzv. „spádoviskom“. Novovybudovaná kanalizačná sieť musí byť výlučne delená. Zníženie spotreby pitnej vody možno docieliť budovaním domových nádrží na zachytenie dažďovej vody. Veľkosti záchytných nádrži by mali byť dimenzované na základe ročných zrážok, plochy striech a iných spevnených plôch od súčiniteľa odtoku a od veľkosti záhrad. Mali by byť zakopané v zemi a mali by slúžiť na zavlažovanie záhrad prípadne na iné hospodárske účeli. Orientačná veľkosť jednej nádrže je cca 5 000 l pre jeden rodinný dom. Lokalita BARAČKA má v rámci Trenčianskych Teplíc osobitnú polohu pretože leží v ochrannom pásme PHO 2 – vnútorná časť vodných zdrojov HVT 1,2 , HTT 1. Preto treba v tejto lokalite prednostne riešiť problematiku odvádzania odpadových vôd. V súčasnosti sa buduje nová splašková kanalizácia T. Teplice – Baračka – Omšenie – Dolná Poruba. Stavba je rozdelená do troch etáp a I. etape sa vybuduje kanalizačná sieť Teplice – Baračka, ktorá bude napojená na existujúcu kanalizáciu z rekreačnej oblasti nad vodnou nádržou. Pred začatím výstavby v jednotlivých lokalitách treba overiť technický stav a kapacitu jednotlivých vetiev, resp. celej kanalizačnej sústavy, ktorá je v súčasnom stave fyzicky opotrebovaná, netesnená a v úsekoch najmä okolo toku Tepličky preukazuje vysoký prítok balastných vôd. V ďalšom rozvoji sídla, vo vzťahu k predznačenej problematike, vyžaduje riešiť postupnú obnovu, resp. rekonštrukciu, nielen z hľadiska funkčnosti, ale aj v ochrane vôd pred znečistením areálu zdrojov podzemných vôd pre vodárenstvo a prírodných minerálnych liečivých zdrojov miestnych kúpeľov. Pre vylúčenie ohrozenia zdrojov pitnej vody v údolí Trenčiansko-Teplickej kotliny a zdrojov minerálnych vôd z hľadiska širších vzťahov, je potrebné počítať s nutnosťou riešiť odkanalizovanie SÚ Omšenie a Dolná Poruba ako aj čistenie odpadových vôd.

19.8

Čistenie odpadových vôd

Kanalizačná sústava SÚ Trenčianske Teplice nie je kompletná, t.j. nemá vlastnú ekologickú koncovku, resp. čistiareň odpadových vôd. Možnosť budovania čističky odpadových vôd pre SÚ Trenčianske Teplice je síce technicky riešiteľná ale ekonomicky nevýhodná. pri preskúmaní možnosti budovania samostatnej ČOV pre T. Teplice sme oslovili aj správcu vodného toku Teplička ako aj TVS Trenčín, ktorý zaujali k tomu negatívne stanovisko. Z tohto dôvodu čistenie splaškových a odpadových vôd zo stokovej sústavy sídla sa zabezpečuje v spoločnej ČOV pre SÚ Trenčianska Teplá, Nová Dubnica a Trenčianske Teplice, dislokovanej v priestore SÚ Trenčianska Teplá (na ľavobrežnom území Tepličky, nad vodnými zdrojmi Dobrá). Podľa informácii ktoré nám poskytol TVS Trenčín rekonštrukcia hlavného kanalizačného zberača na ČOV Trenčianska Teplá bola ukončená v roku 2000 . TVS Trenčín aj v budúcnosti počíta s prevádzkovaním ČOV Trenčianska Teplá. Podmienkou ďalšieho rozvoja napojených sídel je intenzifikácia ČOV. Podľa údajov VaK Trenčín kapacita ČOV Trenčianska Teplá bola v roku 1997 4,099.680 m3.rok-1, resp. 11232 m3.deň-1, t.j. Q24 = 130 l.s-1. Je vybudovaná pre 36 651 ekviv. obyvateľa, t.j. na prítok La BSK5 v množstve 2199 kg.deň-1, resp. 802,6 ton BSK5.rok-1. V roku 1997 bolo v ČOV čistených vôd v nasledujúcej štruktúre a množstvách:

110

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice Tabuľka 52 Množstvo čistených vôd v roku 1997 v ČOV

m3.rok-1 Q24/l.s-1 čistené odpadové vody celkom 2,644.143 83,85 z toho: - splaškové 1,023.662 32,46 - priemyselné 1,535.491 48,69 - dažďové 84.990 2,70 ČOV Trenčianska Teplá bola v roku 1991 rekonštruovaná a intenzifikovaná pre potreby vyššie uvedených sídiel a hoci podľa množstva privedených odpadových vôd v r.1991 (po znížení produkcie odpadových vôd z titulu ekonomických zmien v cenách pitnej vody a stočného nasledujúcich rokoch) preukazuje rezervu v objeme 1,455.537 m3.rok-1, t.j. 35,50%. Zaťaženie ČOV splaškovými a odpadovými vodami z kanalizačnej sústavy SÚ Trenčianske Teplice (prevzaté z údajov o dodávke pitnej vody verejným vodovodom v množstve 1513,02 m3.deň-1) činí podiel 13,47% ku kapacite a 20,89% k celkovému množstvu privedenej odpadovej vody na ČOV v roku 1997.

20

Zásobovanie elektrickou energiou

20.1

Napäťová hladina VVN

Priamo na území mesta Trenčianske Teplice sa nenachádza transformovňa VVN/VN. Mesto je zásobované z rozvodne HC Dubnica prostredníctvom VN vedení č. 473

a 1068.

20.2

Napäťová hladina VN

Na území mesta sa nachádza distribučná káblová sieť VN 22 kV, ktorá napája jednotlivé distribučné a veľkoodberateľské transformačné stanice 22/0,4 kV. Tieto trafostanice sú na 22 kV rozvody napojené slučkovaním. Pre rozvody sú použité káble typu: ANKTOYPU 3 x 185 mm2 AXEKCY 3 x 240 mm2 Trafostanice VN/NN sú zrealizované ako stožiarové, murované, resp. vstavané do objektov, napr. občianskej vybavenosti. Osadené sú trafojednotkami 400, 630 kVA. Veľkosť transformátorových jednotiek, odoberané výkony a vlastníctvo energetických zariadení sú vecou dohody jednotlivých odberateľov so ZSE š.p. a pokrytím požiadaviek rozvodnej siete.

20.3

Napäťová hladina NN

Distribučná sekundárna sieť na napäťovej hladine NN ( 0,4 ; 0,24 kV ) je realizovaná káblovými a vzdušnými vedeniami. Vedenia sú rôznych dimenzii, veku a druhu. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia elektrických vedení na Masarykovej ulici. V riešenom území sa okrem zariadení energetiky nachádzajú rozvody a zariadenia, ktoré sú v správe ŽSR ( NN vedenia 380 V ) a riaditeľstva kúpeľov.

20.4

Rozvoj energetickej sústavy

Zariadenia tvoriace VN a NN rozvodnú sieť v meste sú rozširované podľa požiadaviek odberateľov pri rešpektovaní podmienok, ktoré stanovuje ZSE š.p. O rozširovaní rozvodov sa uvažuje, iba v prípade výstavby nových bytov. V prípade plánovania ďalšej výstavby budú rozvody EE riešené v spolupráci investora a ZSE š.p. ( na základe požiadaviek investora ). 111


20.5

Ochranné pásma

Ochranné pásma elektrických vedení a zariadení sú stanovené v zmysle Elektrifikačného zákona č. 79/1957 Zb. a vládneho nariadenia č. 80 z 30.12.1957. !" vzdušné vedenia VVN – 110 kV majú ochranné pásmo 15 m od krajného vodiča na každú stranu, !" vzdušné vedenia VN – 22 kV majú ochranné pásmo 10 m od krajného vodiča na každú stranu, !" káblové vedenia všetkých druhov napätia majú ochranné pásmo 1 m od krajného kábla na každú stranu, !" trafostanice, rozvodne – ochranné pásmo staníc je vymedzené zvislými rovinami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 30 m kolmo na oplotenie alebo obnovenú hranicu objektu stanice. O dovolenej činnosti resp. realizácii stavieb v týchto ochranných pásmach hovorí uvedený zákon a jeho vykonávacie predpisy. Tabuľka 53 zoznam transformačných staníc

Číslo trafostanice 0067 – 001 0067 – 002 0067 – 003 0067 – 004 0067 – 005 0067 – 006 0067 – 007 0067 – 008 0067 – 301 0067 – 302 0067 – 303 0067 – 304 0067 – 305 0067 – 306 0067 – 307 0067 – 308 0067 – 309 0067 – 310 0067 – 311 0067 – 312 0067 – 313

20.6

Lokalita Baračka 4 stĺpová ZsVAK Baračka JAZZ križ. ZS Bobál chaty Gogolová kopanice Salaš VÚO Kaňová tehelňa Chata Spojár SNP 1 OS SNP 2 SNP 3 Kotolňa kúpele SNP 4 NS Termál Machnáč RS ZSE Družba LD Poľnohospodár Krym ZsVAK sídlisko Červené kopanice 1 Červené kopanice 2

Vedenie číslo 1068 1068 1068 1068 1068 1068 1068 1068 1068 1068 1068 1068 1068 1068 1068 1068 1068 1068 1068 1068 1068

Návrh riešenia

Pre Trenčianske Teplice bude navrhnutý stupeň elektrizácie 3, čo znamená, že elektrická energia sa nebude využívať na varenie a prípravu TÚV. Výpočet bilančných jednotiek za celé Trenčianske Teplice : BD - 199 x 1,7 kW = RD - 241 x 2,2 kW = OV - 15 050 m2 x 40 W/ m2=

340 kW 530 kW 600 kW

Celkový príkon je 1200 kW, prepočítaný na kVA predstavuje 1680 kVA.

112


Pre navrhovaný počet rodinných domov, bytových domov budú potrebné 3 transfornačné stanice TS 630 kVA. Výpočet bilančných jednotiek za Trenčianske Teplice podľa sektorov: Predpokladáme rozdelenie Trenčianskych Teplíc do 3 sektorov. Sektor A predstavuje lokality Dúbravy – Stanoviny, SNP. Sektor A BD - 72 x 1,7 kW = RD - 143 x 2,2 kW = OV - 4 276 m2 x 40 W/ m2 =

125 kW 320 kW 175 kW

Celkový príkon je 400 kW, čo predstavuje 580 kVA a pre sektor A bude potrebné navrhnúť 1 transformačnú stanicu TS 630 kVA. Sektor B BD - 127 x 1,7 = RD - 98 x 2,2 = OV - 10 770 x 40 W/ m2

220 kW 220 kW 430 kW

Celkový príkon je 630 kW, čo predstavuje 900 kVA a pre sektor B navrhujeme 2 transfornačné stanice TS 630 kVA. Počíta sa tu aj s rezervou v prípade ďalšej výstavby. Sektor C Sektor C predstavuje lokalitu Baračka, kde sa uvažuje s výstavbou malého počtu rodinných domov a potrebu elekrtickej energie budú vykrývať existujúce transformačné stanice.

21

ZÁSOBOVANIE PLYNOM

21.1

Súčasný stav

Územie Trenčianskych Teplíc je pokryté sieťou strednotlakových a nízkotlakových plynovodov.

21.1.1 Vysokotlakový plynovod Vysokotlakový plynovod DN 150, PN 2,5 MPa sa nachádza v severozápadnej časti riešeného územia. VTL je privádzaný z Novej Dubnice do Trenčianskych Teplíc. Regulačná stanica RS I. VTL /STL sa nachádza na sídlisku SNP , jej maximálny výkon pred rekonštrukciou bol 5000 m3/h a v súčasnosti je zrekonštruovaná na maximálny výkon 7200 m3/h. Táto regulačná stanica zásobuje Trenčianske Teplice 5800 m3/h, Omšenie 920 m3/h a Dolnú Porubu 470 m3/h, čo predstavuje spolu 7200 m3/h.

21.1.2 Strednotlakové plynovody s prevádzkovým tlakom 90 KPa Strednotlaková plynovodná sieť s prevádzkovým tlakom 90 KPa pokrýva takmer celé Trenčianske Teplice a prevažuje nad NTL systémom. Od regulačnej stanice RS I VTS/ STL, s výkonom 7200 m3/h, lokalizovanej v časti SNP vychádza STL plynovod DN 300, PN 90 KPa, ktorý je vedený cez sídlisko SNP do regulačnej stanice RS II STL/ NTL, ktorá slúži na posilnenie plynovodnej siete. Lokalita Baračka je zásobovaná STL plynovodnou sieťou DN 150, ktorý spája Trenčianske Teplice s Omšením.

113

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice Tabuľka 54 Regulačné stanice v Trenčianskych Tepliciach

Regulačná stanica RS I. RS II.

Maximálny výkon m3/h 7200 2000

21.1.3 Nízkotlaková plynovodná sieť V južnej časti Trenčianskych Teplíc pokrývajú potrebu plynu jestvujúcej zástavby rodinných domov NTL plynovody – pokrývajú lokality Červené Kopanice a Tlstá Hora. Hlavné nadradené plynovody tohto systému sú dimenzií DN 300 a DN 200. Plynovod DN 300 vedie od RS, pokračuje ako DN 200 až po koniec južnej časti. Ostatná nízkotlaková uličná plynovodná sieť v celých Trenčianskych Tepliciach je dimenzií DN 80 – 100. Celkovo možno konštatovať, že územie Trenčianskych Teplíc je v prevažnej miere pokryté STL plynovodnou sieťou s výnimkou lokalít Červené Kopanice a Tlstá Hora, kde sa nachádza NTL plynovodná sieť. NTL plynovodná sieť bola budovaná v 50 resp.60-tych rokoch a bude potrebná ich rekonštrukcia z dôvodu uplynutej doby životnosti.

21.2

Návrh riešenia

V urbanistickom návrhu sa uvažuje s výstavbou rodinných domov, malopodlažných bytových domov a objektov verejnej vybavenosti. Potreba plynu v novonavrhovaných častiach bude za účelom vykurovania, prípravy TÚV a varenia. Hrubý očakávaný predpokladaný nárast potreby zemného plynu (v zmysle Smernice SPP č.10/95) v Trenčianskych Tepliciach je nasledovný: bývanie 241 RD x 1,5 = 362 m3/h 199 BD x 1,12 = 223 m3/h vybavenosť (940 kW) = 232 m3/h Spolu 817 m3/h Celkový nárast zemného plynu je 817 m3/h. Maximálna kapacita regulačnej stanice VTL/STL je 7200 m3/h, z čoho vyplýva, že regulačná stanica je maximálne využitá a nie je možné, aby vykryla novonavrhovanú výstavbu. Aj napriek nedávnej rekonštrukcii regulačnej stanice je potrebné uvažovať s rozšírením kapacity a premiestnením regulačnej stanice. Uvažovaný nárast zemného plynu navrhujeme zabezpečiť nasledovne: !" lokalita Dúbravy-Stanoviny – ide o novonavrhovanú časť Trenčianskych Teplíc, kde nie je vybudovaná plynovodná sieť. Uvažuje sa tu s výstavbou rodinných domov. Pre zabezpečenie potreby plynu bude navrhnutý STL plynovod DN 100, PN 90 KPa, ktorý bude zokruhovaný. Celková potreba plynu bude 200 m3/h. !" lokalita SNP – potreba plynu bude zabezpečená z navrhovaného STL plynovodov DN 300 PN 90 KPa . !" lokalita Tlstá Hora - uvažuje sa tu s výstavbou rodinných domov, pre ktoré bude potreba plynu zabezpečená pomocou NTL plynovodnej siete DN 100. Ostatnú uvažovanú výstavbu v Trenčianskych Tepliciach navrhujeme zásobovať plynom z jestvujúcich STL a NTL plynovodov. Jedná sa o výstavbu polyfunkčných bytových domov, liečebného domu a rodinných domov. Pôjde o zabezpečenie nárokov na potrebu plynu za účelom vykurovania a varenia. Súčasný VTL plynovod bude zasahovať do novonavrhovanej výstavby, preto je potrebné preloženie VTL plynovodu tak, aby bolo dodržané ochranné pásmo, ktoré je 4 m pre plynovody a plynovodné prípojky s menovitou svetlosťou do 200 mm (podľa Zb.č.70/1998). Bude potrebné dodržať aj bezpečnostné pásmo, ktoré predstavuje 20 m (

114


podľa Zb. 70/1998). Z hľadiska novej výstavby navrhujeme vytvoriť preložku VTL plynovodu tak, aby nezasahovala do novonavrhnutých blokov. Ochranné pásmo VTL plynovodu, ako aj RS plynu sú v návrhu rešpektované. Navrhované plynovody sú vedené v novonavrhnutých komunikáciách. Dimenzie plynovodov ( DN 80 – DN 200) sú uvedené orientačne, budú prepočítané a spresnené v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie. Pri STL plynovodnej sieti odberatelia budú zásobovaní cez regulátory tlaku plynu STL/NTL. Tabuľka 55 Celkové dĺžky a cena navrhnutých plynovodov Plynovod - návrh VTL STL NTL

Dĺžka /m/ 520 4600 390

Vyvolané investície /mil.sk/ 1,56 9,20 0,78 11,54

115

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice Tabuľka 56 Bilančná tabuľka pre potreby výpočtu plynu 2

2

P.č.

Funkcia a názov objektu

Počet bytov

Počet RD

M Zast. plocha

m podlažnej plochy

Stavebný objem 3 M

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. 23. 24. 25. 26. 27. 28. 29. 30. 31. 32. 33. 34. 35. 36. 37. 38. 39. 40. 41. 42. 43. 44. 45. 46. 47. 48. 49. 50. 51.

Rodinné domy Bytové domy Bytové domy Telocvičňa Výrobné služby Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Športový objekt Polyfuk.bytový dom Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Liečebný dom Polyfunk.bytový dom Polyfunk.bytový dom Polyfunk.bytový dom Polyfunk.bytový dom Polyfunk.bytový dom Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Občianska vybavenosť Občianska vybavenosť Občianska vybavenosť Spolu

24 48 23 14 18 16 30 26 199

16 11 10 20 11 19 14 2 3 10 3 10 3 2 21 3 4 5 2 5 21 10 3 1 1 1 1 1 7 1 1 1 2 5 6 5 241

2 304 880 1 010 1 296 620 2 156 1 960 2 880 1 584 3 724 2 744 288 588 1 960 880 1 593 432 1 440 432 288 3 024 432 576 720 288 720 3 024 1 440 432 144 144 144 144 144 1 008 144 144 144 288 960 720 900 800 1 410 1 160 720 864 720 3 710 1 593 1 626 57 346

6 912 2 640 4 040 1 296 1 220 6 464 5 880 8 640 4 752 11 172 8 232 864 1 764 5 880 1 760 3 186 1 296 4 320 1 296 864 9 072 1 296 1 728 2 160 864 2 160 9 072 4 320 1 296 432 432 432 432 432 3 024 432 432 432 864 3 840 1 440 1 800 1 600 2 820 2 320 2 160 2 592 2 160 3 710 1 593 1 620 149 445

20 736 7 920 12 120 9 072 2 180 19 404 17 640 25 920 14 256 33 516 24 696 2 592 5 292 17 640 5 280 11 151 3 888 12 960 3 888 2 592 27 216 3 888 5 184 6 480 2 592 6 480 27 216 12 960 3 888 1 296 1 296 1 296 1 296 1 296 9 072 1 296 1 296 1 296 2 592 13 440 5 040 6 300 5 600 9 870 8 120 6 480 7 776 6 480 14 840 6 372 6 480 467 477

116

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice Tabuľka 57 Potreba tepla a plynu Blok

P.č


Stav. objem 3 m

Potreba tepla kW

I.

1. 2. 3. 4. 5.

Rodinné domy Bytové domy Bytové domy Plaváreň Výrobné služby

II.

6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15.

Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Športový objekt

III.

17. 18. 19. 20. 23. 24.

Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy

IV.

16. 25. 43. 44. 45. 49.

Polyfunk.bytový dom Rodinné domy Polyfunk.bytový dom Polyfunk.bytový dom Polyfunk.bytový dom Občianska vybavenosť Občianska vybavenosť

20 736 7 920 12 120 9 072 2 180 52 028 19 404 17 640 25 920 14 256 33 516 24 696 2 592 5 292 17 640 5 280 166 236 3 888 12 960 3 888 2 592 5 184 6 480 34 992 11 151 2 592 5 600 9 870 8 120 14 840

331,8 126,7 193,9 145,2 34,9 832,4 310,5 282,2 414,7 228,1 536,3 395,1 41,5 84,7 282,2 84,5 2659,8 62,2 207,4 62,2 41,5 82,9 103,7 559,9 178,4 41,5 89,6 157,9 129,9 237,4

Potreba plynu 3 m /h 24 27 54 50 8 163 16,5 15 30 16,5 28,5 21 3 4,5 15 22 172 4,5 15 4,5 3 6 7,5 40,5 26 3 18 34 30 50

6 372

102,0

24

58 545 5 040 6 300 6 480

936,7 80,6 100,8 103,7

185 16 20 25

17 820 13 440 13 440 27 216 3 888 6 480 27 216 1 296 66 096 1 296 1 296 2 592 5 184 12 960 3 888 1 296 18 144 1 296 1 296

285,1 215,0 215,0 435,5 62,2 103,7 435,5 20,7 1057,5 20,7 20,7 41,5 82,9 207,4 62,2 20,7 290,3 20,7 20,7

61 52 52 31,5 4,5 7,5 31,5 1,5 76,5 1,5 1,5 3 6 15 4,5 1,5 21 1,5 1,5

50. V.

41. 42. 51.

Polyfunk.bytový dom Polyfunk.bytový dom Občianska vybavenosť

VI.

40.

Liečebný dom

VII.

21. 22. 26. 27. 36.

Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy

VIII:

37. 38. 39.

Rodinné domy Rodinné domy Rodinné domy

IX.

28. 29. 30.


X.

31. 32.

Rodinné domy Rodinné domy

117

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice Blok

P.č


Stav. objem 3 m

Potreba tepla kW

Potreba plynu 3 m /h

33. 34. 35.


XI.

48.

Rodinné domy

XII.

46. 47.

Rodinné domy Rodinné domy

1 296 1 296 9 072 14 256 6 480 6 480 6 480 7 776 14 256 477 583

20,7 20,7 145,2 228,1 103,7 103,7 103,7 124,4 228,1 7330,2

1,5 1,5 10,5 16,5 7,5 7,5 7,5 9 16,5 816

Spolu

118


Použitá literatúra: Smiešková, S. a kol.: Štúdia Trenčiansko - Teplickej kotliny, I. a II. etapa, dodatok k ÚPD VÚC Strážovské vrchy, URBION dec. 1991. Lesoprojekt Zvolen, pobočka Piešťany: Generálny plán výstavby kúpeľného mesta lesa Trenčianske Teplice. 1983. Hundák, P. a kol.: ÚP zóny vnútorného kúpeľného územia Trenčianske Teplice koncept riešenia. Piešťany sept. 1989. Michalko, J. a kol.: Geobotanická mapa ČSSR (časť SSR), SAV Bratislava 1986. MÚ Trenčianske Teplice, Technické služby mesta Trenčianske Teplice: Program odpadového hospodárstva do roku 2000, jún 1997. Králik, J. a kol.: Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Trenčín, 1993. Halaša, J. - Žalčík, J.: Stručný sprievodca - Trenčianske Teplice, Šport Bratislava 1975. Babáčová, P.: Ukončenie skládky TKO Trenčianske Teplice - Kaňová, Trenčianske Teplice, 1996. SÚPS Bratislava, stredisko Trenčín: Návrh na vyhlásenie Pamiatkovej zóny – Trenčianske Teplice (1992) J. Šipoš, I. Ondrejkovič: Trenčianske Teplice (1989) Krásy Slovenska 9-10/1991, K. Babičová: Perla Karpát Bad Trentschin-Teplitz, Die Perle den Karpathen (1929) J. Šípoš, L. Spiška: Trenčianske Teplice (1963) ÚHZ pre ÚPN SÚ Trenčianske Teplice, Ing. arch. Longauerová (1996) Koncept riešenia ÚPN SÚ Trenčianske Teplice, Ing. arch. Hudák (1989) Mulík - Halaša: Trenčianske Teplice

119


Obsah 1

Úvod

1

2

Základná urbanistická koncepcia

2

3

Ochrana kultúrnych pamiatok

15

4

Demografia

20

5

Občianska vybavenosť

36

6

Rekreácia a turizmus

44

7

Kúpeľníctvo

48

8

Poľnohospodárstvo

54

9

Lesné hospodárstvo

56

10

Pôdny fond

62

11

Fyzicko-geografická charakteristika územia

67

12

Ochrana prírody a krajiny

72

13

Priemet RÚSES

73

14

Miestny územný systém ekologickej stability

74

15

Sídelná zeleň

83

16

Charakteristika zložiek životného prostredia

88

17

Odpadové hospodárstvo

96

18

Doprava

97

19

Vodné hospodárstvo

102

20

Zásobovanie elektrickou energiou

111

21

Zásobovanie Plynom

113

22

Regulatívy

23

Verejnoprospešné stavby

24

Hodnotenie vplyvov na životné prostredie

1

Návrh ÚPN SÚ Trenčianske Teplice

Recommend Documents