slHlI!iniIIIIi!iHlllIlII!IIlI!l!I!!II!IISIIl!liII!II!lIIlllI!!!l!!IlÍIIil!!III!!!IIIIIIl!!(IllIII!IIII|||lIIIIIIIII!ll||J!||l|ll||l|||||ll(||l|||TIIIIIII||!!I!III||||I|||||il]||!lll|Illl]||||!|||||i||i|Jiiii|i|iii|||i]i|i|iii||4!j|!i|||||
S P R A V O D AJ UNIVERZITY KOMENSKÉHO, NOSITELKY R A D U REPUBLIKY B R A T I S L A V A
ROČNÍK XXXVI.
niyerzita
1989/1990
JÚN1990 Č í s l o1 0
My, l u d Spojených národov, odhodlaní Prvé slová p r o a m b u l y Charty OSN sa zapísali d o histórie ľud stva 26. júna 1945 v San Francisku, k d e ju po dp í s al i signatárne štáty. Pri presadzovaní ušľachtilých zásad z a k o t v e n ý c h v Charte OSN pri zbližovaní a m i e r o v e j koexistencii vše t ký ch n á r o d o v s v e ta sa dosiahli v ý z n a m n é v ý s l e d k y . V ý r a z o m toho bo l o a j u d e l e n i e N o b e l o v e j ceny m i e r o v ý m s i l á m OSN v r. 1988. Od r o k u 1981 sa Javier Pérez d e Cuellar, ako g e n e r á l n y t a j o m n í k p r i a m o a ak tívne podieľal na všetkých p r e svet dôležitých akciách OSN pri riešení k r í z o v ý c h situácií na n a š e j planéte. Vzácneho hosťa, pána J. Péreza da Cuellara, p r i v í t a l na p ô d e Univerzity Komenského dňa 9. Júna r e k i o r prof. Miroslav Kusý z a n á s a j a k o n á š h o a k a demi c kého kolegu, p r o f e s o r a diplomatického p r á v a na Diplomatickej a k a d é mii v Peru a p r o f e s o r a medzinárodných vzťahov na p e r u á n s k e j a ka dé mii vo j e n s k é h o letectva. V a u í e LK s a prihovoril k v y s o k o š k o is k ý in učiísrom a študentom. Poukázal na n a j d ô l e ž i t e j š i e o t á z k y s ú č a s n é h o s v e t a , na v z r a s t a j ú c u medzinárodnú spo luprácu, u ž š i e vzťahy medzi národmi, zmysel p r e ľ u d s k ú solidaritu a porozu menie. Pri zamysl ení s a n a d chudobným Juhom a bohatým Severom pripome nul, ž e k e ď f r a n c ú z s k y lit e r á t i z a v i e d l i p o j e m tretí s v e t , netušili, ž e časom n e b u d e dosť v ý s t i ž n ý p r e n a j z b e d a č e n e j š i e k r a j i n y , k t o r é by s m e mohli v sú č a s n o s t i označiť za š t v r t ý svet. Podstatnú časť s v o j h o vystúpenia, i v odpo v e d i a c h n a otázky, v e n o v a l g l o b á l n y m e k o l o g i c k ý m problémom ľ u d s t v a . V ro k u 1992 s a uskutoční k o n f e r e n c i a OSN o životnom prostredí.
Generálny tajomník OS? Cuellar prehovoril na téri vislosti k solidarite'.
?z de nezá-
M. Kusý na znak úcty а кtaky ude lil generálnemu tajomníkovi OSN j Pérezovi de Cuellarovl veľkú zlatú me dailu ĽK.
SPOLOCNÄ BUDÚCNOSŤ s a volá Európa ^
—
—
—
—
—
—
—
—
• — —
,
Dňa 16. m á j a s m e v a u l e UK opäť p r e ž í v a l i v z á c n e c h v í l e . V s p r i e v o d e p r e d s e d u FZ ČSFR Alexandra Dubčeka navštívil UK politik s v e t o v é h o m e n a , čel n ý iniciátor a realizátor k o n cepcie európského apeaceinen tu, u v o ľ n e n i a n ap ät i a a s p o l u práce, p á n W i l l y Brandt, n o s i teľ Nobelovej ceny mieru, p r e d s e d a Socialistickej i n t e r nacionály.
Vzácneho hosta W. Brandta v sprie vode A. Dubčeka privítal na stretnutí s učiteľmi a študentmi rektor UK M. Kusý.
A k o u v i e d o l p r i u v í t a n í v z á c n e h o hosťa r e k t o r LK proť. Miroslav Kusý, s j e h o m e n o m j e s p o j e n á n o v á vý c h o d n á p o l i t i k a NSR. Má v e f k ú z á s l u h u i na tom. ž e n a š e hranice s a s t á v a j ú otvorenými. Reprezentuje ten najušľachtilejší, najperspektívnejší trend v súCasnej e u r ó p s k e j i s v e t o v e j politike. V s t r u č n o m n e f o r m á l n o m p r í h o v o r e W. Brandt zhod notil v ý v o j v Európe, z a p o s l e d n é m s s i a c e s a v y z n a č u j ú c i n e s m i e r n o u dynamičnosťou, v y z d v i h o l osobnosť A. DubčEka, v i e r u v s i l y m l a d e j g e n e r á c i e . V j e h o s l o v á c h r e z o n o v a l a m y š l i e n k a „Naša s p o l o č n á n á d e j , s p o l o č n í
budúcnosť s a v o l á Európu K v y t v o r e n i u n o v é h o u u r ó p s k e h o s p o l o č e n s t v a má ná< s v e t a d i e l , n a p r i e k omylom minulosti, o b r o v s k é Sunce, v y p l ý v a j ú c e z o b r o v s k é h o ma t e r l á l n e h o a I n t e l e k t u á l n e h o p o t e n c i á l u V Stroke) [bilete o d p o v e d í na o t á z k y učiteľov a Študentov, týkaii.i ich • *•> v z ť a h o v n á r o d o v v Európe, z j e d n o t e i i a NSR a NDR. d-aminoval j=ho n a z u r : „V s k u t o č n o s t i ;6tna neznlir ji:d nota Nemecka, a l e j e d n o t a E u r ó p y " . O b j a s n i l s v o j e po s t o j e k úlohám a postaveniu sociálnych demokratov v Európe, S o c i a l i s t i c k e j i n t e r n a c i o n á l y , u r ý c h ľ o v a n i u procesu celoeurópskej spolupráce.
Udelením veľkej zlatej medaily ocenila UK veľký podiel W. Brandta na odboji počas 11. svetovej vojny, ako aj veľké úsilie o mierovú koexistenciu národov.
W. Brandt pri slávnostnom verzity Komenského.
2
zápise
do Zlatel
knihy
Uni
Na snímke zľava: K a n a d s k ý v e ľ v y s l a n e c Barry M a w h i n n e y s m a n ž e l k o u , Z. S a l i v a r o v á a J. Š k v o r e c k ý , r e k t o r p r o f . M. Kusý, p r v ý p r o r e k t o r p r o f . J. Š v e c .
VZÁCNY DAR
V .má]i s m e p r i v í t a l i n a u n i v e r z i t e v ý z n a m n é h o exilo v é h o spisovateľa Jozefa Škvoreckého, ktorý spoločne s o s v o j o u m a n ž e l k o u Zdenou S a l i v a r o v o u v e d ú v Torontě n a k l a d a t e ľ s t v o Sixty-Eight P u b l i s h e r s a a k u v i e d o l k a n a d s k ý v e ľ v y s l a n e c p á n B. M a w h i n n e y n a s t r e t n u t í s uči t e ľ m i a š t u d e n t a m i v a u l e UK, 20 r o k o v u d r ž i a v a l i po chodeň nezávislej česko-slovenskej literatúry, dvadsať r o k o v z a b e z p e č o v a l i , a b y a u t o r i , k t o r í bolí v o v l a s t n e j k r a j i n e z a k á z a n í , mohli p u b l i k o v a ť . V m e n e k a n a d s k e j v l á d y d a r o v a l u n i v e r z i t e a j e j š t u d e n t o m , k t o r í udržia v a l i s v e t l o s l o b o d y n a S l o v e n s k u z b i e r k u v y š 9 200 t i t u l o v k n í h , k t o r é n a k l a d a t e ľ s t v o v y d a l o od s v o j h o v z n i k u . Jozef Š k v o r e c k ý , v y n i k a j ú c i p r o z a i k , s c e n á r i s t a lite r á r n y kritik a prekladateľ, z a u j a l čitateľov a študentov skutočne pútavým vtipným rozprávaním o svojich skú s e n o s t i a c h s v y d á v a n í m k n í h v A m e r i k e a v Kanade. V Cesko-SIovensku e x i s t u j ú s k r e s l e n é p r e d s t a v y o tom, a k o ž i j ú s p i s o v a t e l i a v A m e r i k e . „Myslia s i " , a k o p o v e d a l , ž e k e ď n i e k t o v y d á k n i h u , j e m i l i o n á r . To j e v e ľ k ý omyl. Na v ä č š i n e t i t u l o v v y d á v a t e l i a p r e r o b i a . " Kon k u r e n c i a v l i t e r a t ú r e j e v e ľ k á . Knihy p á n a Š k v o r e c k é h o v y c h á d z a j ú v n á k l a d e 5—7000 v ý t l a č k o v . S p o m e ň m e na p r í k l a d : Zbabelci, T a n k o v ý p r a p o r , Mirákl, Príbeh inži n i e r a ľ u d s k ý c h duší. V b e s e d e , s p o l u s o Z. S a l i v a r o v o u , z k t o r e j podnetu n a k l a d a t e ľ s t v o vzniklo, a s o spisova t e ľ k o u J a r o s l a v o u Blažkovou, o d p o v e d a l i n a r a d otázok, týkajúcich s a v p l y v u s v e t o v e j literatúry na exilových au torov, i c h ž i v o t n ý c h o s u d o v , a k o i ď a l š e j p e r s p e k t í v y n a k l a d a t e ľ s t v a Sixty-Eight P u b l i s h e r s .
Prednáška o akademikovi Sacharovovi Míitematicko-fyzikálna f a k u l t a UK bola 14. má ja m i e s t o m z a u j í m a v e j p r e d n á š k y o v e ľ k o m f y z i k o v i a b o j o v n í k o v i z a ľ u d s k é p r á v a A. D. Sacha r o v o v i . P r e d n i e s o l ju p r o f . F. Janouch z Fyzikál neho ú s t a v u v Štokholme, k t o r ý n a v š t í v i l MFF v s p r i e v o d e r e k t o r a n a š e j a l m a m a t e r p r o f . M. Kusého. Akademickí funkcionári univerzity a fakulty, p e d a g ó g o v i a i študenti, a k o a j h o s t i a z FÜ SAV a d a l š í c h p r a c o v í s k s i v y p o č u l i z a u j í m a v é a za
Na záver stretnutia l e k t o r UK M. Kusý o d o v z d a l J. Š k v o r c c k é m u pa m ä t n ú m e d a i l u UK.
s v ä t e n é r o z p r á v a n i e o ž i v o t e a k a d e m i k a Sacharova. o jeho podieli na v ý v o j i jadrových zbraní v ZSSR, r o z s i a h l o m a m n o h o s t r a n n o m p r í s p e v k u do v ý v o j a viacerých oblastí fyziky, a k o a j o jeho v e ľ k o m v p l y v e na s p o l o č e n s k ú , i n t e l e k t u á l n u a m r a v n ú k l í m u v ZSSR Prof. F. Janouch s a s a k a d e m i k o m S a c h a r o v o m v i a c k r á t s t r e t o l , k o r e š p o n d o v a l s ním, a z a s l ú ž i l s a o v y d a n i e m n o h ý c h j e h o k n í h a č l á n k o v . Preto jeho autentické svedectvo prijali všetci s veľkým z á u j m o m . Na p o z v a n i e p r a c o v n í k o v f a k u l t v n a priateľskú besedu o problémoch s ú č a s n e j teore t i c k e j f y z i k y p r o f . Janouch s ľ ú b i l , ž e p r i najbliž š e j c e s t e d o Cesko-Slovenska r á d z a v i t a medzí kolegov-fyzikov. Ur J u r a j Š e b e s t a . CSr Katedra t e o r e t i c k e j f y z i k y MFF UK
3
Prvý laureát ceny
Dominika TATARKU Rektor UK prof. PhDr. Miro s l a v Kusý, CSc., p r e v z a l d ň a 14. m á j a z r ú k p r e d s e d u Správ n e h o v ý b o r u n a d á c i e Charta 77 v Stockholme prof. Františka Janoucha Cenu Dominika Tatar ku. Zriadili j u n a p o d n e t V á c l a v a Havla. U d e l e n í m c e n y M. Kusému ako p r v é m u laureátovi sa o c e ň u j e j e h o činnosť z a s v ä tená o k r e m i n é h o č e s k o s l o v e n s k e j vzájomnosti.
NOVINKA
BODY namiesto známok Od s e p t e m b r a 1990 s a n a P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t e UK počnúc p r v ý m r o č n í k o m z a v á d z a n o v ý a u n á s z a t i a ľ ojedinelý študijný systém, založený na bodovej klasifi. kácii. B o d o v a n i e by m a l o p r i n i e s ť o b j e k t í v n e j š i e h o d notenie a j e m n e j š i e r o z l í š e n i e d o s i a h n u t e j ú r o v n e vedo mostí, z r u č n o s t í a a k t i v i t y š t u d e n t o v . H l a v n ý m p r í n o s o m je však možnosť voľby predmetov, a tým a j o b s a h o v e j n á p l n e š t ú d i a v s ú l a d e s o d b o r n ý m i z á u j m a m i a p r e d p o k l a d m i k a ž d é h o j e d n o t l i v c a . S výnim k o u p o v i n n ý c h p r e d m e t o v , k t o r é p r o f i l u j ú a b s o l v e n t a ur č i t é h o š t u d i j n é h o o d b o r u , s i š t u d e n t i v o l n e z a p i s u j ú pred mety z p r e d l o ž e n e j p o n u k y , p r í p a d n e i z i n ý c h š t u d i j n ý c h o d b o r o v . Podmienkou n i e j e z a p í s a ť si p r e d p í s a n é p r e d m e t y v p r e d p í s a n o m r o z s a h u p o č t u h o d í n a k o dosiaľ, ale zapísať si zvolené predmety z a stanovený minimálny počet bodov. Každý p r e d m e t m á u r č e n ú b o d o v ú v á h u podľa jeho rozsahu a obsahu, významu p r e daný odbor štúdia, v y u č o v a c e j f o r m y , ú r o v n e v y u č o v a c í c h p r o s t r i e d k o v n a j e h o v ý u č b u a v n e p o s l e d n o m r a d e a j p o d ľ a oso by vyučujúceho, čím s a z v ý r a z ň u j e individuálny charak t e r v o ľ b y . Stupeň možností j e v n i ž š í c h r o č n í k o c h tzv. s p o l o č n é h o z á k l a d u menší, v o v y š š í c h r o č n í k o c h postupne počet voliteľných predmetov narastá v súla d e s individualizáciou z á u j m o v š t u d e n t o v a možnosťami š k o l y . Bodmi s a h o d n o t i a v š e t k y p r e d m e t y a v š e t k y for my v ý u č b y bez r o z d i e l u s tým, ž e počet bodov b u d e ur čovať p e d a g o g i c k á k o m i s i a fa
4
Bodovací s y s t é m na rozdiel od z n á m k o v m a má v se b e zabudovaný princíp ekvlvulencle spočíva|úcl v tom. ž e bodová v á h a jednotlivých predmetov i študijných f o r i e m má z o h l e d ň o v a t v š e t k y z r e t e ľ a h o d n é u s p e k t v l a k , a b y z i s k a n i e k a ž d é h o j e d n é h o hodu b o l o p r e š t u d e n t a v p r i e m e r e r o v n a k o obťažné. Bodová hodnota |eilti tli v ý c h p r e d m e t o v s a r o z d e ľ u j e medzi jedi>>tllvé š t u d i j n é f o r m y podľa u v á ž e n i a p r í s l u š n e j k a t e d r y . Značí to, i e š t u d e n t n e z í s k a v a z&počet za c v i č e n i a а z n á m k u лл s k ú š k u , a ! e hodnotí s a v š e t k a j e h o činnosť p r i d e ľ o v a n í m u r č i t é h o počtu bodov ú m e r n e doslahnuii.'i t rovni v s d o mostl, z r u č n o s t i a s p l n e n á d a l š í c h p o ž i a d a v i e k p r i vy p r a c o v a n í p í s o m n ý c h t e s t o v , protokolov, p r o | e k ' >v a pod Súčet t ý c h t o bodov p r e d s t a v u | e s ú h r n n é h o d n o t e n i e
Budeme mať UNIVERZITU TRETIEHO VEKU? Rád by s o m podporil m y š l i e n k u z a l o ž e n i a Univerzity t r e t i e h o v e k u , a k o j u n a s t o l i l v č l á n k u pod titulkom p r o r e k t o r p r o f . H r n č i a r v NU č . 8. P r v é UTV v z n i k l i v o F r a n c ú z s k u , a l e p o m e r n e r ý c h l o s a m y š l i e n k a i c h bu d o v a n i a r o z š í r i l a , a t a k z a č a l i s v o j u č i n n o s ť v Maďar s k u i Poľsku. Sú u r č e n é p r e dôchodcov, k t o r í s v o j v o ľ ný čas chcú využiť ušľachtilým spôsobom a záujmom o v z d e l á v a n i e . Z d r u ž u j ú ľudí r o v n a k é h o z á u j m u , umožňu j ú im v ý m e n u p o z n a t k o v a s k ú s e n o s t í . Začali ich n a v š t e vovať a j mladší záujemci, a tak v nejednom prípade n a p r e d n á š k y c h o d i l v e d n o s t a r ý otec s v n u k o m . Univerzity t r e t i e h o v e k u s a u ž r o z š í r i l i a j v Č e s k s i r e p u b l i k e . V e ľ m i z n á m a j e p r i L e k á r s k e j f a k u l t e Kar l o v e j u n i v e r z i t y v P r a h e , a l e a j v Olomouci. V í t a m e ú s i l i e r e a l i z o v a ť Univerzitu t r e t i e h o v e k u p r i Univerzite K o m e n s k é h o v B r a t i s l a v e . Tak by s m e n a d v i a z a l i n a o r g a n i z o v a n i e p r e d n á š o k p r o f e s o r o v uni v e r z i t y p r e š i r š i u v e r e j n o s ť v o b d o b í p r v e j ČSR. Prednáš k y vychádzali a j tlačou a organizovali s a a j vo Viedni. I k e ď p o d n e t y a n á v r h y v tomto s m e r e s m e d á v a l i u ž v minulosti, t i e t o s a n e p o c h o p e n í m v e c i v e d e n i a n e r e alizovali. V súčasnosti s a veľmi často nalieha a hovorí o a n g a ž o v a n o s t i v y s o k ý c h š k ô l , k o n k r é t n e Univerzity K o m e n s k é h o . N a s k y t á s a tu v h o d n á príležitosť. Už o k r á t k y č a s s i p r i p o m e n i e m e v ý r o č i e m e s t a B r a t i s l a v y a 400. v ý r o č i e n a r o d e n i a J. A. Komenského. Pri t e j p r í l e ž i t o s t i budú k nám prichádzať hostia zo zahraničia, ktorí s a b u d ú z a u j í m a ť o r ô z n e veci, p r o b l é m y . P r á v e n a t ú t o t é . mu by s a m o h l a u s k u t o č n i ť i k o n f e r e n c i a o a n d r a g o gike. Na p o č i a t o k UTV n a v r h u j e m r e a l i z o v a ť n u l t ý s e m e s t e r UTV n a a k t u á l n e t é m y z d e j í n S l o v e n s k a a S l o v á k o v ,
EXLIBRIS
,1 r í ilhNRICH. -i II V I, . / I/ JA N t ->' О л Poc.VhDr.
"BRATISLAVA
slovenského jazyka a literatúry, výchovy a vzdelávania, ochrany životného prostredia, politológíe a sociológie. Na Univerzite t r e t i e h o v e k u v z a h r a n i č í p r e d n á š a j ú n a j l e p š í odbornici, ktorý m a j ú dobrý vzťah k ľuďom a j e t o p r e nich č e s ť a v y z n a m e n a n i e . N e j e d n u p r e d n á š k u s diskusiou j e možné i nahrať na videokazetu, ktorá b y s a p o ž i č i a v a l a . Urýchlil b y s a t ý m t o k n a j n o v š í c h poznatkov a Informácií medzi širokú verejnosť. V tomto s m e r e m á m e v e ľ k é podlžnosti, a l e i možnosti n a z í s k a nie dobrého mena p r e n a š u univerzitu. Doc. PhDr. Henrich ] a n u s . CSc.
Zo študentského sveta
Nie s ú ludia...? Od j a n u á r a n e ž n á r e v o l ú c i a p r e š l a d o d r u h e j f á z y i n a n a š e j š k o l e . V ä č š i n a z n á s u v a ž u j e t r i e z v e j š i e , bez emócií. Bolo n u t n é č o n a j r ý c h l e j š i e d a ť d o h r o m a d y s c h o p n é h l a v y , r u k y a n o h y a r i e š i ť k o n k r é t n e problé my š k o l y . Že j e p o t r e b n é m n o ž s t v o v e c í zmeniť, s i u v e d o m o v a l i v š e t c i , a l e a k o , a b y t o bolo s p r á v n e , d e m o k r a t i c k é a č a s o v o p r i j a t e ľ n é ? Na t o bolo ť a ž k o j e d n o z n a č n e od povedať. Podľa n o v é h o V Š z á k o n a b u d e n a j v y š š í m s c h v a ľovacím o r g á n o m A k a d e m i c k ý s e n á t z a s t ú p e n ý p a r i t n é účiiteľmi a š t u d e n t m i . Pre svet j e táto štruktúra už automaticky zaužívaná, a l e p r e n á s j e niečím n o v ý m a n e z n á m y m . A p o s k ú s e n o s t i a c h o s t a t n ý c h š k ô l , k t o r é j u u ž zvolili a zistili, ž e to n i e j e t a k j e d n o d u c h é , s m e n e c h c e l i s t á l e n i e č o a niekoho prevoľovať a r a d š e j s m e zvolili študentský parlament. V každom k r u h u prebehla voľba jedného poslanca s m a n d á t o m a j e h o z á s t u p c u s h l a s o m p o r a d n ý m . ŠP má teda 36 p o s l a n c o v s p r á v o m h l a s o v a ť za s v o j k r u h . P r v ý c h 14 d n í v j a n u á r i f u n g o v a l ŠP v e ľ m i d o b r e . S c h á d z a l s a s k o r o k a ž d ý deň. V z h ľ a d o m na o b r o v s k é m n o ž s t v o p r o b l é m o v to bolo p o t r e b n é . Potom v š a k na stalo s k ú š k o v é obdobie a študentská obec sa rozprchla. Revolúcia, n e r e v o l ú c i a . Z r e j m e i v o ľ b y do p a r l a m e n t u b r a l a v ä č š i n a študen tov a k o n u t n é z l o a s t r á c a n i e č a s u . Azda s a z v o l í ten, k t o s a n e j a k ý m s p ô s o b o m a n g a ž o v a l v p o s l e d n ý c h dňoch bez o h ľ a d u na to, č o tým d o t y č n ý s l e d o v a l a a k o to r e a l i z o v a l . A l e b o š i e l ten, č o s i o d s e d e l „za p i v o " i v š e t k y p r e d c h á d z a j ú c e s c h ô d z e SZM a SPP. Neviem, či j e to lenivosť, v y p o č í t a v o s ť a l e b o n e i n f o r m o v a n o s t , a l e z d á s a mi, ž e p r á v e tí, ktorí by boli po t r e b n í , sa u k r y l i d o z á v e t r i a . I k e ď s n o v ý m V Š z á k o n o m s a b u d e voliť i n o v ý ŠP, n a p r i e k tomu n i e s o m p r í l i š o p t i m i s t i c k á v tom, ž e s a
t i e t o p o s t o j e v y t r a t i a . I m y s m e boli v y c h o v á v a n í v sta rom systéme a myslení a nedá s a všetko odstrániť hneď. D i s k u t a b i l n á j e i o t á z k a v e r e j n o s t i p a r l a m e n t u . Odhla s o v a l o s a , ž e k a ž d ý š t u d e n t FTVŠ m á p r á v o s a k e d y k o ľ v e k z ú č a s t n i ť a k o d i v á k n a k a ž d o m z a s a d n u t í . Mnoho krát s a v š a k rokovalo o závažných problémoch, ktoré možno n a z v a ť i c h ú l o s t i v ý m i . O n i c h o b š í r n e j š i e , a b y s a nikomu neublížilo a dospelo s a k rozumnému riešeniu. N e z a i n t e r e s o v a n ý š t u d e n t s i v y p o č u j e l e n časť, n e v i e ani súvislosti a dezinformácie s ú na svete, alebo s k ô r n a š k o l e . V tomto j e n a š a š k o l a v e ľ m i p o h o t o v á . Od p o l o v i c e j a n u á r a v š a k z a č a l o u ž s p o m í n a n é s k ú š k o v é o b d o b i e a ŠP s a b e h o m 1,5 m e s i a c a n e b o l s c h o p n ý zísť, a b y bol z 3 5 u z n e s e n i a s c h o p n ý . Je t o o t o s m u t n e j šie, ž e p r á v e v tomto o b d o b í s a f o r m u j e c e l á b u d ú c n o s ť n a š e j f a k u l t y a š t ú d i a a my n e d o k á ž e m e d o s t a t o č n e v y užiť a n i to, č o s m e s i v p r v e j f á z e r e v o l ú c i e v y d o b y l i . Ochotných a s c h o p n ý c h š t u d e n t o v v t o m t o s m e r e ni?č o urobiť j e ú p l n e minimum v p o r o v n a n í s c e l k o v ý m počtom š t u d e n t o v n a f a k u l t e . N a p r i e k t o m u v š a k v ja n u á r i v z n i k o l a k a d e m i c k ý s e n á t . 15 učiteľov, 15 študen tov a p o d l h ý c h d e b a t á c h i 5 z a m e s t n a n c o v . Učitelia a z a m e s t n a n c i s a d e m o k r a t i c k y zvolili. Š t u d e n t i v š a k e š t e neboli s c h o p n í , p r e t o p r a c u j ú z a t i a ľ . . i l e g á l n e " a určite s a nájdu i n e j a k é dobré hlasy, ktoré práve týchto študentov, ktorí n e r a z osobné voľno obetovali, osočia, ž e s a d o s e n á t u n e n o m i n o v a l i s a m i a ž e s i bu d u j ú k a r i é r u . A l e r o z u m n e u v a ž u j ú c i č l o v e k , k t o r ý po zná s i t u á c i u , s a môže n a d t ý m t o l e n s m u t n e pousmiať. D ú f a j m e , ž e d o n o v é h o V Š z á k o n a to p r e d s a len stih neme. A s o z m e n o u p o m e r o v gi n a š a f a k u l t a o p ä t b u d e z í s k a v a ť d o b r é meno. k t o r é k e d y s i m a l a . Ivana Šlesingerová. IV. ročník FTVŠ UK
5
Viedenskí filozofi p r e d n á š a j ú n a Filozofickej fakulte UK Práve vo chvíli, keď s m e na Katedre f i l o z o f i e a d e j í n f i l o z o f i e začali uvažovať o možnostiach n a d v i a z a n i a pria mych kontaktov s f i l o z o f i c k ý m i p r a c o v i s k a m i v Rakúsku, n a v š t í v i l n á s doc. E r w i n W a l d s c h ü t z z F i l o z o f i c k é h o inštitútu V i e d e n s k e j univerzity. Bola to n á v š t e v a moti v o v a n á ú p r i m n ý m z á u j m o m o rozvinutie s p o l u p r á c e , k t o r e j p r v ý m k r o k o m bolo pozvanie n a II. k o n g r e s Ra k ú s k e j f i l o z o f i c k e j spoločnosti. Radi s m e toto pozvanie p r i j a l i a v dňoch 2.—4. m a r c a s m e s a spolu s niekoľký m i našimi študentmi na k o n g r e s e zúčastnili. V rozhovo roch, ktoré s m e p r i t e j t o príležitosti s r a k ú s k y m i k o l e g a m i viedli, s a uká zala o b o j s t r a n n á ochota Viedenská univerzita využiť g e o g r a f i c k ú blíz kosť n a š i c h pracovísk p r e pravidelné kontakty a p r á c u n a spoločných pro jektoch. Dohodil sme, že usporiadame prednášky viedenských filozofov na pôde n a š e j f a k u l t y . V o chvíli, k e d píšem tieto r i a d k y , d v e z nich už od zneli: doc. Waldschiitz pre dn i es ol p r v ú č a s ť svo jich d e j i n n o f i l o z o f i c k ý c h úvah Zrodenie f i l o z o f i e z teológie v s t r e d o v e k u a prof. H.-D. Klein s a z filozofického h ľ a d i s k a za myslel nad pojmom so ciálnej spravodlivosti. Plánované s ú ď a l š i e d v e p o d u j a t i a a síce. d r u h á časť prednášky doc. Waldchiitza a v y s t ú p e n i e doc. F. M. W i m m e r a na té
TRI OTÄZKY A k a d e m i c k ý s e n á t P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y UK s a skla d á zo 70 p r a c o v n í k o v a 70 š t u d e n t o v f a k u l t y . Kedy, a k o a p r e č o vznik ol ? Hneď p o r e v o l u č n ý c h n o v e m b r o v ý c h dňoch s a začiat kom decembra 1989 k onšt it u o v a la Rada pracovníko-v a študentov f a k u l t y , a t o tak, ž e k a ž d é p r a c o v i s k o s i v taj ných voľbách zvolilo na k a ž d ú z a č a t ú d e s i a t k u pracov n í k o v j e d n é h o d e l e g á t a . Študenti m a l i p a r i t n é zastúpe n i e . Táto Rada, s f u n k č n ý m obdobím jeden mesiac, iniciovala zmeny v o v e d e n í f a k u l t y a v y t v o r i l a p ô d u p r e v z n i k AS. Do A k a d e m i c k é h o s e n á t u bol u ž zvolený m e n š í počet zástupcov (na k a ž d ý c h 15 p r a c o v n í k o v 1 d e l e g á t ) , n o i tak má 140 členov. Jeho z á k l a d n o u úlohou j e byť z á k l a d n ý m orgánom s a m o s p r á v y f a k u l t y . Senát v súčas n o m zložení p r a c u j e od polovice j a n u á r a a b u d e praco v a ť d o konca v o l e b n é h o obdobia, t e d a d o s e p t e m b r a 1990. Zasadá podľa potreby, s p r a v i d l a r a z za mesiac. Zasadnutia Ak ademick é ho s e n á t u z v o l á v a a r ia d i Ak čný výbor? Äno, u ž Rada pracovníkov a študentov f a k u l t y mala v o s v o j o m č e l e A k č n ý v ý b o r , zložený zo 4 pracovníkov fa kulty, 4 z ástupcov študentov a 1 z á s t u p c u a š p i r a n t o v a p r a c o v n í k o v na š t u d i j n ý c h pobytoch. D v a ja pracovníci a d v a j a š t u d e n t i s a zúčastňo v a li na zasadnutiach vede n i a f a k u l t y . Takáto š t r u k t ú r a s a n á m osvedčila a tak s a z p o v e r e n i a Senátu š t y r i a členovia v ý b o r u z ú č a s t ň u j ú na v š e t k ý c h z a s a d n u t i a c h vedenia f a k u l t y .
6
mu Chápanie a v y s v e t ľ o v a n i e . Po dohode s n a š i m i hosťa mi s m e s a u s i l o v a l i témy p r e d n á š o k z a m e r a ť tak, a b y oslo vovali nielen filozofov, a l e a j študentov iných odborov. Na p r e d n á š k a c h , ktoré s a uskutočnili, s m e s k u t o č n e popri f i l o z o f o c h videli a j sociológov, politológov, este tikov, p r á v n i k o v i študentov a učiteľov obidvoch teolo g i c k ý c h f a k ú l t . Sme radi, ž e p r e d n á š k y priviedli na na š u fakultu a j širšiu verejnosť. V budúcom školskom r o k u by s m e chceli s p o l u p r á c u s Filozofickým inštitútom ď a l e j rozširovať. Prednášková aktivita by mala pokračo vať, pričom p l á n u j e m e j e j rozvinutie o p r e d n á š k y členov n a š e j k a t e d r y na vznikla pred 650 rokmi. V i e d e n s k e j univerzite. Na jeseň 1H90 s m e s a do hodli u s p o r i a d a ť spoloč ný s e m i n á r venovaný kul túrnym š p e c i f i k á m stre d o e u r ó p s k e h o priestoru, k d e žijeme. Do p r i p r a v tohto s e m i n á r a v s t ú p i l a I Katedra e s t e t i k y FF UK. Ďalšie možnosti s a otvá r a j ú na poli obojstra n né ho p o s k y t o v a n i a publi kačných možnosti. Príťaž livo znie p r e n á s n á v r h dotovať n a š u s e m i n á r n u knižnicu u n á s nedostup nou literatúrou, a k o 1 po n u k a v yuž ív a ť Informač né zdroie. I)oc PhOr Miroslav Marcelli. (.'Sc .
č l e n o v i A k č n é h o v ý b o r u AS PF UK RNDr. I v a n o v i Ostrovskému, CSc. Cien n o v é h o Predsedníctva SAV PhDr. František Sebej, CSc., n a otázku, a k é by bolo jeho p r v é rozhodnutie, a k b y mohol riadiť SAV rozkazmi, odpovedal j a s n e a s t r u č n e : „Aby z a k a d é m i e okamžite odišli v š e t c i tf. kto r ý c h motívom prítomnosti j e niečo iné a k o v e d e c k á prá c a " . U n á s na f a k u l t e by to mala z r e j m e b y ť v e d e c k á a p e d a g o g i c k á práca. A v š a k : a k o s a z b a v i t neschopných ľudí, a a k o o b j e k t i v i z o v a l hodnotenie k v a l i t y v e d e c k e j a p e d a g o g i c k e j p r á c e ? Mám na mysli n a j m ä to, a b y pri „rúbaní l e s a — opät — nelietali t r i e s k y " . Presné zváženie k v a l i t y v e d e c k e j a l e b o p e d a g o g i c k e j p r á c e j e veľmi ťažké, a l e n a p r i e k tomu možno | bez velk ý c h d i s k u s i í ) konštatovať, že s k u t o č n á kv a lita p r á c e prírodovedca j e merateľná počtom jeho publikácii v re nomovaných medzinárodných časopisoch a 1ch n á s l e d n ý m cltačným ohlasom v o d b o r n e j literatúre. K o t á z k e kva lity p e d a g o g i c k e j p r á c e by som s a a k o učiteľ zatiaľ ne vyjadroval . . . No a a k o s a zbaviť neschopných, r e s p . prebytočných ľudí? Atestáciami a kunkurzaml. Treba v š a k upozorniť a j na tretiu v e ľ k ú s k u p i n u pra cov níkov , ktorí e x i s t u j ú na k a ž d e j v y s o k e j š k o l e
К 45. výročiu oslobodenia koncentračného tábora MAUTHAUSEN
ZEM PRESIAKNUTÁ KRVOU MAUTHAUSEN, j e d e n z m n o h ý c h k o n c e n t r a č n ý c h t á b o r o v , k t o r é v y t v o r i l n a c i o n a l i s t i c k ý d i k t á t o r s k ý r e ž i m Adol f a Hitlera v r o k o c h 1933—1945 s cieľom vykořisťovat' a p o s t u p n e zničiť v š e t k ý c h t ý c h ľ u d í v c e l e j Európe, k t o r í nesúhlasili s jeho politickými názormi. V r . 1938—45 u ž l e n s l o v o „Maut hausen" vyvolalo smrteľný strach Bolo s y n o n y m o m s m r t i . Z n a m e n a l o otrockú a neľudskú prácu v kameňo l o m e p r e v i a c a k o 206 000 ľudí. Bo lo t u u s m r t e n ý c h v i a c a k o 110 000 väz ňov, m u ž o v 1 žien. Zomierali v ne s m i e r n e ť a ž k ý c h ú t r a p á c h koncen tračného tábora.
Zabijete lidi víru v nich však ne! Z jisker, jež jste zhasli, požár zaplane!
Mauthausen v R a k ú s k u m a l päť m e n š í c h táborov, k t o r é p o z o s t á v a l i z 24 b a r a k o v . Boli b e z v o d y , h y g i e n i c k ý c h z a r i a d e n í , b e z k ú r e n i a a be,z pod l a h y . Na úbohých, d r e v e n ý c h poscho d o v ý c h p r i č n i a c h s p a l i v ä z n i , n a jed n e j 2 a ž 3. N a j h o r š i e bolo v 8 b a r a k o c h v treťom tábore. Tu v e d e n i e S S u m i e s t ň o v a l o t a k ý c h v ä z ň o v , ktorí bo li u r č e n í n a s m r ť v p l y n o v ý c h komo rách, strelením d o k r k u alebo spále ním v o z v l á š t n y c h peciach. K tomuto h r ô z y p l n é m u h l a v n é m u komplexu tábora patrili ešte vedľajšie t á b o r y ( v počte. 47) a k o : Melk, Pas s a u , A m s t e t t e n , Wels, Linz, a iné, v k t o r ý c h p r a c o v a l i v ä z n i . Ich počet s a p o h y b o v a l od 80 a ž d o 10 000. Do tých t o t á b o r o v p o s i e l a l i z a j a t c o v a politic k y n e s p o ľ a h l i v ý c h Tudí z c e l e j E u r ó p y : Belgičanov, F'rancúzov, Talianov, Špa nielov, Juhoslovanov, Matfarov, Rakú š a n o v , H o l a n ď a n o v , Bulharov, Sovie tov, Nemcov, Židov, Rumunov, Ameri č a n o v , A n g l i č a n o v , Poliakov, Čechov, S l o v á k o v a t ď . V k o n c e n t r a č n o m tá b o r e s a k a ž d ý v ä z e ň s t a l číslom, k t o r é m a l u m i e s t n e n é v o v ý š k e s r d c a a ved ľ a r ô z n o f a r e b n ý t r o j u h o l n í k . Politic k í v ä z n i m a l i č e r v e n ý . Zachovali s a mnohé f o t o g r a f i e a tiež iný dokumen t a č n ý m a t e r i á l , j a s n e h o v o r i a c i o zverstvách špeciálnych jednotiek SS. A dokonca a j originálne fotografie, k t o r é v t e j dobe v y r o b i l i j e d n o t k y SS. S r d c e z v i e r a b o l e s t i v ý pocit pri po hľade n a niektoré miesta: Schody
f „Barak č . 20", tiež n a z ý v a n ý „smr teľný b l o k " , k d e v ž d y u m i e s t ň o v a l i chorých, a l e b o tých, k t o r í v k r á t k o m č a s e mali b y ť p o p r a v e n í . „Klagermauer", miesto, k d e vypo č ú v a l i n o v o p r i š l ý c h v ä z ň o v . Museli s t á ť čelom k m ú r u n i e k o ľ k o h o d í n i dní. Niektorí boli p r i p ú t a n í v želez n ý c h o k o v á c h k m ú r u a ž k ý m nezo mreli. „Schody s m r t i " — 186 s c h o d o v z k a meňa, k d e z o m r e l i t i s í c k y ľudí, a l e b o ich zabili p a d a j ú c e kamene- V t ý c h t o miestach s a nachádza i „parašutis t i c k á s t e n a " , oproti k t o r e j m u s e l i s k á kať h l a v n e Holancľania a Zidia, č o z n a m e n a l o v ž d y i s t ú smrť.
'H ^-~ľ
„ A p p e l l p l a t z " , m i e s t o , k t o r é j e hnecľ z a v s t u p n o u b r á n o u d o t á b o r a . Na tomto mieste s a vykonávali v e r e j n é popravy. Na „ A p p e l l p l a t z i " s m e s a z ú č a s t n i li n a d ô s t o j n o m s p o m i e n k o v o m n á s t u p e všetkých európskych národov a n a odhalení pamätnej tabule tým univer z i t n ý m p r o f e s o r o m , docentom, l e k á r o m a prírodovedcom, k t o r í boli p o p r a v e ní a l e b o z o m r e l i n a ú t r a p y k o n c e n t r a č n é h o t á b o r a Mauthausen. V me n e Univerzity K o m e n s k é h o s m e k n e j položili v e n i e c a p o k l o n i l i s a p a m i a t k e u m u č e n ý c h obetí.
smrti Všetky h r ô z y k o n c e n t r a č n ý c h tá borov s ú skutočné a pre mnohých n e u v e r i t e ľ n é . Sú v š a k s v e d k o v i a , kto r í p r e ž i l i t i e t o ú t r a p y , s p ô s o b e n é to t a l i t n ý m d i k t á t o r s k ý m r e ž i m o m Hitle ra. Z e m k a ž d é h o k o n c e n t r a č n é h o tá b o r a n a s i a k l a t i s í c n á s o b n e k r v o u ne v i n n ý c h o b e t í . Ľ u d i a t u stratili to, čo j e najcennejšie: svoj život v boji za v y s o k é ideály ľ u d s k e j lásky, vernos ti a p r i a t e ľ s t v a , v b o j i z a s l o b o d u s v o j e j vlasti proti fašistickému barbar stvu a vojne. Nikdy n a t o n e z a b u d n i m e ! Doc. MUDr. J. K o v a l č l k o v á . CSc., FTVŠ, č l e n k a z d r a v o t n e j k e m s ; e ÜV ZPB v B r a t i s l a v e , doc. RNDr. A. ZrubSk. CSc„ p r o r e k t o r UK
Rozhovor so š t u d i j n ý m prodekanom prof. RNDr. Ivanom Krausom, DrSc. Přijímačky n a prírodné v e d y Jún j e m e s i a c o m p r i j í m a c í c h p o h o v o r o v . A k ý bol z á u jem stredoškolákov o studijné odbory na n a š e j f a k u l t e ? Opäť n e r o v n o m e r n ý . Na š t ú d i u m g e o l ó g i e s a na 40 m i e s t p r i h l á s i l o 50 z á u j e m c o v , v p r í p a d e c h é m i e 107 z á u j e m cov na 80 m i e s t a u u č i t e ľ s t v a v š e o b e c n o v z d e l á v a c í c h p r e d m e t o v 156 z á u j e m c o v n a 100 m i e s t . Z n a č n e o d l i š n á s i t u á c i a j e v g e o g r a f i i a v biológii, k d e s a p r i h l á s i l o t r i a pol r a z y v i a c z á u j e m c o v , n e ž môže f a k u l t a p r i j a ť . Extrémne v y s o k ý záujem je o štúdium ochrany a tvorby ž i v o t n é h o p r o s t r e d i a , k d e s a na 15 m i e s t p r i h l á s i l o 92 z á u j e m c o v , čo j e v i a c a k o š e s ť n á s o b o k ! V minulosti bol z á u j e m s t r e d o š k o l á k o v r o v n a k o s i l n e diferencovaný? Situácia j e p o c e l é r o k y p r i b l i ž n e r o v n a k á . S n á d a ž n a to, ž e v tomto r o k u k l e s o l z á u j e m o š t ú d i u m jadro v e j chémie prakticky na nulu.
EL§A Začiatkom m a r c a v z n i k l a na P r á v n i c k e j f a k u l t e UK Miestna s k u p i n a E u r ó p s k e h o z d r u ž e n i a š t u d e n t o v p r á v a EL§A. EL §A j e n e z á v i s l ý m , n e p o l i t i c k ý m z d r u ž e n í m štu dentov p r á v a a m l a d ý c h p r á v n i k o v d o 33 r o k o v . Za z á k l a d n é c i e l e s i k l a d i e : n a p o m á h a ť Európe k r o z v o j u k o n t a k t o v medzi š t u d e n t a m i p r á v a a m l a d ý m i p r á v n i k m i a i c h s p o l u p r á c i v o b l a s t i p r á v n e j teórií.', p r á v n e j praxe a právneho vzdelávania. K naplneniu t o h t o cieľa s a z d r u ž e n i e E L § A podieľa na r e a l i z á c i i : — v ý m e n n ý c h p r a c o v n ý c h p o b y t o v š t u d e n t o v na p r a c o viskách právnej praxe, — p r á v n y c h s e m i n á r o v , k o n f e r e n c i í , l e t n ý c h š k ô l práva» — d v o j s t r a n n ý c h š t u d i j n ý c h n á v š t e v medzi p r á v n i c k ý m i fakultami, — vytvárania e u r ó p s k e j informačnej siete, — publikovania článkov s právnou problematikou v pe r i o d i k u EL§-y. P r o s t r e d n í c t v o m EL§-y s a môžu š t u d e n t i PF u mladí právnici zapojil do procesu európskeho zjednocovania. Činnosť EL§-y na P r á v n i c k e j f a k u l t e UK j e v š a k limitovaná finančnými prostriedkami. Lubo$ Marek Student PF UK
A k é boli r o z d i e l y v samotnom p r i j í m a c o m k o n a n í opro ti minulosti? V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi vykonal teraz každý uchádzač ústnu skúšku, na ktorej s a posudzoval záujem o zvolený odbor a základné vedomosti z odboru. Konkrétne: v p r v e j časti ú s t n e j s k ú s k y mal uchádzač možnosť hovoriť n a ľ u b o v o l n ú tému. t ý k a j ú c u s a z v o l e ného odboru, v d r u h e j časti dostal jednu otázku, ktorá vychádzala z učebných osnov strednej školy. Záujem o j e d n o t l i v é o d b o r y bol v e r m i d i f e r e n c o v a n ý , d i f e r e n c o v a n e s m e p r e t o p r i s t u p o v a l i a j k m o ž n o s t i o d p u s t i ť pí s o m n é s k ú š k y . Chémia a g e o l ó g i a bola bez p í s o m n ý ' h s k ú š o k z m a t e m a t i k y a chémie, v p r í p a d e , ž e n a s t r e d n e j š k o l e d o s i a h l i p r i e m e r n ý p r o s p e c h d o 1,5. Na n i e k t o r é u č i t e ľ s k é a p r o b á c i e ( k o n k r é t n e : c h é m i a — f v z i k a a ma t e m a t i k a — chémia) s m e prijali bez písomných s k ú š o k v š e t k ý c h p r i h l á s e n ý c h . Na o s t a t n é u č i t e ľ s k é a p r o b á c i e a k o a j na g e o g r a f i u , biológiu a o c h r a n u ž i v o t n é h o pro s t r e d i a p o s t ú p i l i bez p í s o m n ý c h s k ú š o k i b a tí, k t o r í n a strednej škole dosiahli vynikajúci priemerný prospech 1,0.
SRDEČNE B L A H O Ž E L Á M E V u p l y n u l ý c h dňoch o s l á v i l a o k r ú h l e ž i v o t n é | u b l leum
—
päťdeslatiny
—
MUDr.
Stojanka
Anderluv«
Z n i c h v y š e 17 r o k o v s a a k o z á v o d n á l e k á r k a v e n u j e sta rostlivosti o zdravie pracovníkov univerzity. A j v I u m e n e ž e l á m e n a š e j j u b i l a n t k e v dalSom ž i v o t e \ e f a ús pechov, zdravia a štastla.
Fakulta s l e d u j e o k r e m iného a j úspešnosť uchádzačov z j e d n o t l i v ý c h s t r e d n ý c h š k ô l . Ktoré g y m n á z i a s ú z toh to hľadiska u n á s najúspešnejšie? V p o s l e d n ý c h r o k o c h Gymnázium J. Hronca, Gymná zium A. M a r k u š a a Gymnázium L. N o v o m e s k é h o . Fámy, a l e n i e l e n f á m y ( p o z r i n a p r . Nové s l o v o z 25. 1. 1990] o t a k m e r n e u v e r i t e ľ n e j k o r u p c i i p r i p r i j í m a c í c h p o h o v o r o c h n a n i e k t o r é f a k u l t y u n i v e r z i t y s a n a š e j fa kulty netýkajú? V o f u n k c i i š t u d i j n é h o p r o d e k a n a s o m p i a t y r o k . Za toto o b d o b i e môžem n a z á k l a d e o s o b n ý c h s k ú s e n o s t í po vedať, n i e . N a j l e p š i e t o p o t v r d z u j ú z o z n a m y p r i j a t ý c h a p o r a d i e , k t o r é s t a n o v u j e p o č í t a č na z á k l a d e v ý s l e d k o v zo s t r e d n e j školy a výsledkov z prijímacích skúšok. Za u p l y n u l é o b d o b i e i š l o v n a p r o s t e j v ä č š i n e p r í p a d o v o v e ľ m i d o b r ú zhodu. V ý s l e d k y z p o č í t a č a s a v e r e j n o s ti b e z p r o s t r e d n e o z n a m u j ú . I s t é d r o b n é k o r e k c i e s i do v o l í m e robiť l e n v o j e d i n e l ý c h p r í p a d o c h : n a p r í k l a d p r i r o z u m n e j p r e f e r e n c i i c h l a p c o v p r e d d i e v č a t a m i p r i vý b e r e na učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov. RNDr. V l a d i m í r F a j n o r , CSc P r í r o d o v e d e c k á f a k u l t a UK
NASA UNIVERZITA s p r a v o d a j Univerzity Komenského v B r a t . s l a v e , n o s i l e ľ k y Radu r e p u b l i k y • V y d á v a Univerz! ta K o m e n s k é h o ф Adresa: Š a f á r i k o v o n á m . č. 8, 818 06 B r a t i s l a v a • T e l e f ó n 598 10 • Prof. RNDr. P a v e l Hrnčiar, DrSc., p r o r e k t o r UK. p r o f . MUDi. Ivan Hulín, DrSc., t.K i'K B r a t i s l a v a Mi I i K.nai n.i Ada micová,CSc., LF UK Martin, RNDr. Daniel V l č e k , CSc., R'.'br. V l a d i m í r F a j n o r . CSc.. ľ r í r . F UK. R:;' r. J u r a j S f h r s h i . CSc., MFF UK, PaedDr. J a r o m í r S e d l á č e k , FTVŠ, JUDr. T a m a r a Holoubková. Práv.F UK. ď » ľhDr. l,a
