AKO NA TO
Morenie, lakovanie a natieranie dreva v interiéri Drevo je prírodný materiál, ktorý sa odpradávna používa na výrobu nábytku. Spoluutvára príjemné a pokojné prostredie interiéru. Na zvýraznenie krásy dyhovaného a masívneho nábytku pred konečným zmontovaním dielcov je potrebná jeho povrchová úprava lakovaním, prípadne morením a lakovaním, alebo krycím náterom. Pred natieraním by sme mali vedieť, aký konečný vzhľad dreva chceme dosiahnuť. Lakovanie a morenie zvýrazňuje a zachováva prírodnú štruktúru a kresbu dreva. Na takéto nátery sa používajú rôzne druhy moridiel, transparentných lakov, lazúrovacích lakov rôznych odtieňov. Krycí náter, naopak, môže zakryť nedostatky menej kvalitného dreva, ktoré treba pred náterom tmeliť, staršieho nábytku s poškodeným povrchom a pod., alebo ho po-
Podklad môžeme ošetriť fungicídnym prostriedkom na ochranu proti drevokaznému hmyzu, plesniam a hubám. V obytnom interiéri odporúčame vyhnúť sa používaniu biocídnych prostriedkov.
užijeme na dosky z drevených lisovaných materiálov, na ktorých sa kresba ani nevyskytuje. Krycia farba síce prekryje kresbu dreva, no dodá mu farebný vzhľad podľa požadovaného odtieňa.
Náterové látky Dôležité je poznať zaťaženie drevených častí interiéru, ktoré budeme natierať. Odlišné laky sa používajú na nátery podláh – podlahové laky, kde je mechanické pôsobenie, ako aj chemické ošetrovanie intenzívnejšie, ako napríklad pri interiérových dverách, skrinkách, či policiach. Kvalitatívne odlišné sú náterové materiály na detské hračky a detský nábytok, ktoré musia spĺňať prísne požiadavky na zdravotnú bezpečnosť. Všetky dôležité vlastnosti výrobcovia uvádzajú na obaloch. Veľmi obľúbené sú vodou riediteľné nátery na drevo, ktoré sa vyrábajú najčastejšie na báze akrylátov a polyuretánov a ktoré extrémne nezapáchajú
Odstraňovače starých náterov možno kúpiť v predajniach s maliarskymi a natieračskými potrebam.
a nedráždia organizmus. To však nevylučuje aj použitie tradičných syntetických rozpúšťadlových farieb a lakov. Pri používaní každého náteru sa predovšetkým riadime odporúčaním výrobcu.
Cieľ – ochrana povrchu V dôsledku týchto úprav sa povrch chráni pred oxidáciou a zmenou farby, zašpinením, obchytaním, zaprášením a čiastočne
Po použití ochranného prostriedku na drevo proti hmyzu, hubám a plesniam povrch dôkladne vysušíme a obrúsime.
1 – 2/2010
uRoB SI Sám
21
aj proti škodcom. Podobným spôsobom môžeme ošetrovať aj iné drevené časti interiéru, najmä drevené obklady. Povrch sa takto môže obnoviť. Je to ekonomicky výhodné aj pri nábytku z preglejky, lebo dnes už ani preglejka nie je lacný materiál – pri hrúbke 10 mm stojí asi 33 € (1 000 Sk) za m2, v dôsledku toho, že sa väčšinou dováža z Nemecka. Pri ochrane dreva proti škodcom sa použitiu chemických látok na ochranu dreva radšej vyhnime. V interiéri je drevo pomerne dobre chránené tým, že vlhkosť vzduchu je nízka, takže aj drevený nábytok obsahuje malý podiel vody (do 10 – 12 %), a škodcom jednoducho „nechutí”.
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur
AKO NA TO Odstránenie šelakového náteru
1. Pred odstránením na šelakový náter viackrát nanesieme technický lieh.
Odstraňovanie starých náterov Pri opravách starého nábytku povrch vybrúsime až k dyhe, resp. k masívnemu drevenému podkladu. Lak je však výhodnejšie odstrániť odstraňovačom starých náterov, lebo si tým ušetríme množstvo brúsneho papiera, ktorý sa brúsnym prachom z laku rýchlo zanesie a stráca schopnosť brúsenia.
2. Pred brúsením, resp. zoškriabaním pôvodného náteru 3. Zmäknutý šelak zoškriabeme z povrchu ostrým predmet upevníme k stolu napríklad zvierkou. predmetom, napríklad škrabkou.
Oplachový odstraňovač Pracujeme vo vetranom priestore alebo v exteriéri s výnimkou oplachových odstraňovačov, ktoré nezvyšujú množstvo výparov z organických látok v ovzduší. V rozriedenom stave s vodou ich v malom množstve (použitý obsah jedného balenia) možno vypustiť aj do kanalizá-
cie, podľa údajov výrobcu. Všetky odstraňovače majú leptavé účinky, pracujeme preto v gumových rukaviciach. Prípravok nanesieme na starý náter, necháme pôsobiť, potom ho oškriabeme špachtľou alebo stolárskou škrabačkou či iným ostrým predmetom. Povrch
opláchneme vodou pomocou hubky. Následne použijeme octovú vodu na neutralizáciu zvyškov odstraňovača. Zvyšky by mohli zapríčiniť vytváranie škvŕn pri morení alebo neskoršie opadávanie nového laku, teda vznikli by chyby na ošetrenom povrchu.
Pred morením treba povrch obrúsiť. Brúsime v brúsnych chodoch, ktoré sú navzájom kolmé.
Okrem tekutých si môžeme kúpiť aj práškové moridlá, treba ich však prevariť s vodou.
Na vzorkovnici vidieť farebné odtiene viacerých moridiel pred lakovaním a s použitím laku.
22
uRoB SI Sám
1 – 2/2010
AKO NA TO Bezoplachovým odstraňovačom V prípade tzv. bezoplachových odstraňovačov je potrebné drevený povrch utrieť handrou s použitím riedidla, ktoré predpisuje výrobca, napr. C 6000, ktoré čiastočne vytiahne zvyšky laku aj z pórov dreva. Pri použití odstraňovača vždy presne dodržiavajme pokyny výrobcu, ktoré sú uvedené na obale. Typ použitého odstraňovača nemusí byť vhodný pre ten-ktorý lak. Preto je potrebné jeho účinnosť vyskúšať pred použitím na malej ploche. Podotýkame, že použitý odstraňovač s obsahom náterovej látky nemožno odstrániť z textílii, preto pri práci nosíme starší odev, ktorého znečistenie, resp. rozleptanie nespôsobí veľkú škodu. Na odstránenie náterov je možné využiť aj teplovzdušnú pištoľ (dvere, zárubne, obklady).
Postup pri morení
1. Drevo bezprostredne pred morením navlhčíme čistou 5. Moridlo sa nanáša najlepšie hubkou, môžeme však vodou. použiť aj štetce.
Odstránenie šelaku Na odstránenie pôvodného šelakového náteru použijeme lieh. Šelakovú politúru natrieme 1 – 2× technickým liehom a necháme pôsobiť. Potom ju zoškriabeme špachtľou alebo stolárskou škrabkou. Keďže technický lieh sa rýchlo odparuje z povrchu, môžeme naň položiť handru namočenú do liehu, aby dlhšie pôsobil. Šelak možno rozleptať aj riedidlom C 6000, ktoré je účinnejšie, ale odparujú sa z neho organické rozpúšťadlá. Po odstránení šelaku použijeme na odstránenie podkladového oleja či tuku acetón. Potom môžeme nanášať nitrolak, syntetický lak, vodou riediteľný lak, resp. pred jeho použitím môžeme povrch namoriť. Ak by sme mastnotu neodstránili, laková vrstva by po čase opadala. Ak chceme opäť naniesť šelak, mastnotu nemusíme odstraňovať, pretože olej, resp. tuk tvorí základ pod šelakový náter. Brúsenie nepoužívame, pretože šelakovým prachom by sa brusivo rýchlo zanieslo, stratilo by účinnosť, pálilo by povrch a vyžadovalo by časté výmeny brúsneho papiera, čo by bolo neekonomické. Po vyschnutí povrch dielca zľahka prebrúsime jemným brúsnym papierom, aby sa odstránili aj ďalšie zvyšky laku zachytené v priehlbinách a póroch dreveného povrchu. Ďalší krok spočíva v dokonalom odstránení brúsneho prachu. Prípadné živičné škvrny odstránime riedidlom C 6000.
Brúsenie Pred natieraním by povrch by mal byť dokonale čistý, odmastený, zbavený vosku, lepidiel, starých náterov a čo najlepšie vybrúsený. Povrch brúsime najskôr nahrubo brúsnym papierom P 80, potom brúsnym papierom P 120. Takto
2. Na vlhčenie môžeme použiť hubku alebo štetec.
6. Prebytočné moridlo utrieme.
3. Znečistenú vodu vymieňame.
4. Moridlo nanášame na mokrý povrch.
upravený povrch môžeme navlhčiť. Brúsne papiere so zrnitosťou nad P 150 sa používajú prakticky pri len pri profesionálnej stolárskej výrobe. (Pri jem-
7. Po vyschnutí moridla pred nanášaním laku môžeme povrch zľahka obrúsiť brúsnym vankúšikom.
nom medzibrúsení jednotlivých náterových vrstiev by však veľmi jemné brusivá so zrnitosťou od P 220 do P 240 mali používať aj amatéri.) 1 – 2/2010
uRoB SI Sám
23
AKO NA TO Najvhodnejšia brúska – vibračná Jednotlivé dielce brúsime pred zmontovaním – jednak sa s nimi ľahšie manipuluje, jednak, čo je dôležitejšie, ich možno precíznejšie obrúsiť. (V prípade obkladov môžeme brúsiť aj namontovaný obklad.) Dielce sa najlepšie brúsia na pásovej brúske, ktorú však majú len stolári, u amatérov sa vyskytuje len zriedkavo. Je výkonná. Ak ju nemáme, použijeme dostupné prostriedky, najmä vibračnú brúsku, ktorú možno kúpiť za dobrú cenu, a má ju takmer každý domáci majster. Upozorňujeme, že pri dlhotrvajúcom brúsení vibračnou brúskou môžu brnieť ruky, lebo brúska ich vďaka vibračnému spôsobu brúsenia prenáša vibrácie do rúk. Pri brúsení cítiť, ako sa brúska ťahá dopredu na neobrúsenom povrchu. Ako povrch získava hladkosť, brúska ostáva stáť na jednom mieste. Predávajú sa aj ručné pásové brúsky, ktoré sú výkonnejšie ako vibračné, čo však v neskúsených rukách môže zapríčiniť prebrúsenie, resp. neželané ryhovanie povrchu. Vhodné využitie nachádzajú pri brúsení s cieľom ubrať väčšiu hrúbku povrchu (1 – 2 mm, tzv. egalizačné brúsenie hrubým brúsnym papierom (P 60, P 80). Ich nevýhodou je aj relatívne vysoká cena za pásy z brúsneho papiera, okolo 1,70 € (50 Sk) za kus. Výhodou je možnosť postaviť brúsku na „chrbát“. V takom prípade ručnú pásovú brúsku používame ako stabilnú a prítlakom dreveného obrobku na bežiaci brúsny pás môžeme na ňom vybrúsiť napríklad oblúk.
Lakovanie
1. Prvú vrstvu pri natieraní dreva lakom alebo farbou tvorí tzv. brúsny základ (alebo iný názov je plniaci lak), prípadne zriedený lak. Slúži najmä na vyplnenie pórov.
2. Po zaschnutí brúsneho základu povrch zľahka obrúsime, aby sme odstránili nadvihnuté vlákna, ktoré ho zdrsňujú.
3. Po každom brúsení musíme z povrchu dôkladne odstrániť brúsny prach, ktorý by znížil kvalitu následného náteru.
4. Po očistení a prebrúsení povrchu aplikujeme dva nátery lakom riediteľným vodou s prestávkou medzi nátermi 3 až 5 hodín.
Ručné brúsenie Opatrní musíme byť pri oblých a oválnych plochách - vnútorné oblúky brúsime ručne, lebo s brúskou sa k nim dá ťažko dostať a hrozí prebrúsenie dreveného povrchu (napríklad dyhy pri ohýbaných preglejkách). Pri morení povrchu potom vznikne škvrna.
Nadvihnuté vlákna Ako jeden z krokov pri brúsení by sa mohol aj povrch navlhčiť vodou (špongiou) a potom, po jeho uschnutí, ho ešte raz prebrúsiť brúsnym papierom P 120, resp. P 180. Tento medzikrok slúži na odstránenie drobných vlákien dreva, ktoré sa na povrchu vztýčia po napustení akoukoľvek tekutinou, čím ho zdrsnia. Z praktického hľadiska je však výhodnejšie urobiť tento krok nanesením brúsneho základu a po zaschnutí ju prebrúsiť. Zdvihnuté vlákna sa odstránia a zároveň sa prebrúsi vrstva laku, a „zabijeme dve muchy jednou ranou“. 24
uRoB SI Sám
1 – 2/2010
Morenie Ani opísaným odstraňovaním sa nepodarí odstrániť celkom dokonale pôvodný lak či moridlo, keďže vniká do povrchu hlbšie. Z tohto dôvodu pri opätovnom morení staršieho nábytku je po odstránení laku vhodné namoriť ho na tmavší odtieň, ako bol pôvodný. Platí to najmä pre dubové povrchy (dyha, masív), lebo dub je veľmi pórovitý.
Špecifický dub Pri dube musíme dávať pozor, aby sme sýtosť moridla neprehnali, lebo jeho drevo
je špecifické aj tým, že obsahuje farebné pigmenty, ktoré sa pri styku s vodou dostávajú na povrch, čo spôsobuje tmavnutie. Množstvo týchto pigmentov v dreve závisí aj od prostredia a pôdy, v ktorej strom rástol. Dubový povrch môžeme stmaviť už tým, že ho niekoľkokrát pretrieme čistou vodou, a po každom nátere ho necháme vyschnúť. Takéto tieňovanie povrchu by však bolo veľmi nepravidelné a hrozilo by vytváranie škvŕn. Pri morení dubového povrchu používame menej sýte moridlo a moríme len raz (v jednej vrstve). Výhodnejšie je natierať buk, ktorý sa samovoľne nesfarbuje.
AKO NA TO Svetlosť dreva Medzi najsvetlejšie druhy dreva sa radí breza, jaseň, do žlta je sfarbený buk, potom dub okrovejší, k červeným odtieňom má blízko čerešňa a višňa, k hnedej svetlý či tmavý orech, tík, slivka, hruška, potom nasledujú tmavé dreviny ako napríklad wenge či mahagón.
siahneme zmenu sýtosti odtieňa. Väčšina výrobcov má svoje moridlá navzájom miešateľné, takže z nich môžeme namiešať aj ďalšie odtiene. Moridlá nanášame štetcom, hubkou, príp. máčaním. Odporúčame pred morením nábytku vyskúšať sýtosť odtieňa na menej viditeľnej časti, resp. na kúsku dreva.
Príprava na morenie
Postup pri morení
Dielce nábytku moríme jednotlivo. Až pred lakovaním ich môžeme poskladať do jedného celku. Stoličky sú špecifické, moria a lakujú sa spravidla zmontované. Pred morením musíme pozakrývať niektoré, najmä drevené predmety, prípadne podlahu, a to novinami či fóliami, aby sa na ne nedopatrením nedostalo moridlo, ktoré sa odstraňuje ťažko aj z nedrevených materiálov. Z tohto dôvodu pracujeme v gumových rukaviciach a starom odeve. Pracujeme kontinuálne, teda prácu neprerušujeme, aby na povrchu nevznikli škvrny.
Povrch dreva najprv navlhčíme, aby sa moridlo dobre rozpíjalo, resp. roznieslo po povrchu dreva bez ostrých kontúr od ťahu hubky z molitanu (alebo štetcom). Voda musí byť, samozrejme, čistá, najlepšia je pitná vlažná voda z vodovodu. Pri väčších morených plochách vodu pravidelne vymieňame, aby sa povrch dreva neznečistil. Na navlhčený povrch nanášame moridlo. Snažíme sa ho nanášať rovnomerne a neprekrývať vrstvy, aby na povrchu nevznikli tmavé škvrny. Moridlo, ktoré sa do povrchu nevpije za 10 – 15 minút, hneď utrieme z povrchu hubkou. Po dôkladnom zaschnutí povrch zľahka prebrúsime jemným brúsnym papierom P 150 – 180. Brúsny prach dôkladne odstránime. Pracovné pomôcky a okolie ihneď po použití umyjeme vodou. Podmienky pre aplikáciu (platí pre väčšinu vodou riediteľných náterových hmôt): teplota vzduchu pri aplikácii musí byť vyššia ako +8 °C a relatívna vlhkosť vzduchu nižšia ako 70 %.
Moridlá Moridlo môžeme kúpiť ako hotový tekutý výrobok, ktorý sa riedi buď vodou, alebo liehom. Predáva sa však aj práškové moridlo, ktoré treba povariť s vodou, čo si zasa vyžaduje vhodnú nádobu na varenie, ktorú už na iný účel sotva využijeme, keďže sa zafarbí. Liehové moridlá majú tú výhodu, že rýchlo schnú, takže prácu s nábytkom prakticky nemusíme nadlho prerušovať. Predávajú sa aj vodou riediteľné moridlá. Podľa nasiakavosti podkladu a požadovanej sýtosti odtieňa môžeme moridlo rozriediť čistou vodou v pomere až do 2 : 1 (2 diely moridla a 1 diel čistej vody). Riedením alebo viacnásobným náterom do-
Ak lak dlhšie stál na polici, pravdepodobne ho bude treba zriediť.
Lakovanie Nanesené moridlo treba natrieť lakom. Dnes používame najmä vodou riediteľné ekologické laky určené na natieranie
dreva v interiéri. Obsahujú minimálny podiel organických rozpúšťadiel, nezaťažujú životné prostredie škodlivými výparmi. Vďaka riedeniu vodou môžeme pracovné pomôcky umývať a čistiť vo vode a zriedený roztok možno vypustiť do kanalizácie. Najlepšie je použiť vodou riediteľný lak od toho istého výrobcu, ktorý vyrába aj moridlo. Pred aplikáciou lakov od iných výrobcov odporúčame vyskúšať kompatibilitu, prípadne aplikáciu konzultovať s výrobcom. Ak požadujeme mimoriadne krátky čas schnutia, použijeme nitrolaky. Syntetické laky odporúčame skôr pre vonkajšie prostredie pre ich vysokú odolnosť proti vlhkosti.
Nanášanie Výsledný lakovaný povrch môže byť matný, polomatný a lesklý. Uvedené látky môžeme nanášať striekaním, čo je z hľadiska estetickosti výsledného efektu najlepší spôsob. V domácich podmienkach môžeme farbu nanášať štetcom, valčekom alebo aj molitanovou hubkou. Priemyselne sa lak nanáša na špeciálnom stroji – nanášačke, kde nábytok prejde clonou a lak sa nanesie rovnomerne. Takéto zariadenie majú však len veľké podniky. Pri striekaní je lepšie použiť vzduchovú striekaciu pištoľ (poháňa ju stlačený vzduch), v dielenskej výbave však musíme mať kompresor. Elektrické striekacie pištole majú o niečo horšie parametre a výsledná kvalita povrchu je nižšia, ale v porovnaní so štetcom alebo hubkou je výsledný efekt oveľa lepší. Striekací tlak je pri vodou riediteľných náterových látkach 0,25 MPa (2,5 atm).
Lazúrovacie laky sa predávajú v širokej farebnej škále.
1 – 2/2010
uRoB SI Sám
25
AKO NA TO Príklad nanášania
Tmelenie
Prvý náter vodou riediteľného laku tvorí tzv. brúsny základ na drevo alebo zriedený lak (riedenie čistou vodou v pomere 10 dielov laku a 1 diel vody, podľa nasiakavosti podkladu). Po zaschnutí (3 – 5 hodín) povrch zľahka prebrúsime jemným brúsnym papierom č. 240. Brúsny prach dôkladne odstránime. Po prebrúsení aplikujeme dva nátery neriedeným lakom s prestávkou asi 3 – 5 hodín. V prípade potreby sa môže medzi nátermi opäť vykonať medzibrúsenie. Veľmi nasiakavé podklady si vyžadujú až tri vrchné nátery. Pracovné pomôcky ihneď po použití umyjeme vodou. Predĺženie zretia náteru zlepší jeho mechanickú odolnosť.
Šelak Šelak je vlastne živičný mäkký lak. Používa sa aj v priemysle pri výrobe transformátorov. Zvyčajne má zlatistú farbu (rozlišuje sa pomarančový a citrónový šelak), rozrobený šelakový lak má svetlohnedú alebo okrovohnedú farbu. Ako základová hmota, ktorou sa napúšťalo drevo, aby šelak dobre držal, sa používal ľanový olej, resp. husacia masť, či vosk. V predajniach s umeleckými potrebami predávajú šupiny šelaku (živica figovníka indického), treba ich však vedieť rozmiešať. Šelak sa vmieša do liehu. Kilogram šupín stojí okolo 60 – 70 € (1 800 až 2 100 Sk). Predáva sa vo vrecúškach po 200 g. Niektoré z nich už obsahujú
1. Na tmelenie dreva sa využívajú bezrozpúšťadlové tmely. Tmely sa využívajú najmä pri natieraní krycími farbami.
vosk. Na pianíno sa môže spotrebovať 1 až 1,5 kg šelaku. Keď je potrebný čierny šelak, ako napríklad na klavír s vysokým leskom, rozrába sa tak, že šelakové šupiny sa zmiešajú s čiernym liehovým moridlom. Niektoré šelaky obsahujú vosk aj preto, aby získal vysoký lesk. Na tento účel sa pri leštení používa aj olej alebo husacia masť. Pri nanášaní šelaku treba postupo-
2. Tmel sa nanesie vo väčšom množstve, pretože pri schnutí zmenšuje objem. Po stvrdnutí treba miesto prebrúsiť.
vať kontinuálne, proces sa nesmie prerušiť. Inak sa môže stať, že sa nanesené súvrstvie strhne, takže treba povrch obrúsiť a šelak nanášať odznova. To je aj príčinou, prečo nemožno opraviť lokálne poškodený šelakový náter. Oprava šelakového povrchu sa robí vždy na celej ploche. Pôvodný náter treba teda celkom odstrániť. Na nanášanie sa rozrába v pomere 1 : 2, resp. 1 : 3, pri leštení sa používa roztok
Základný náter
1. Brúsiteľný rozpúšťadlový lak na vyplnenie pórov slúži ako základný náter na drevo. Vytvorí sa tzv. brúsny základ.
26
uRoB SI Sám
1 – 2/2010
2. Nanášanie základnej vrstvy, tzv. brúsneho základu
3. Po vybrúsení základu možno nanášať prvú vrstvu vrchného krycieho náteru, po jej vyschnutí aj druhú.
AKO NA TO zriedený v pomere 1 : 10. Treba ho nechať zrieť aspoň dva týždne. Pri šelakovaní musí byť teplota v miestnosti aspoň 25 °C, takže buď pracujeme v lete, alebo miestnosť poriadne vykúrime. Šelak drží aj na pôvodnom šelaku, aj na nitrolaku. Pri použití nitrolaku sa najprv spraví náter rozriedeným lakom na utesnenie pórov, potom po prebrúsení sa nanesie jedna alebo dve vrstvy nitrolaku, a potom tenšia vrstva šelaku. Dôvodom je cena: kilogram nitrolaku stojí približne 6,70 € (200 Sk), zatiaľ čo kilogram rozrobeného šelaku okolo 73 € (2 200 Sk). Šelakový povrch treba udržiavať suchý, pri náhodnom poliatí ho ihneď poutierame. Víno a iný alkohol povrch rozleptáva.
Náter farbou
Lazúrovanie dreva Keď hovoríme o morení a lakovaní, nemali by sme zabudnúť na nátery lazúrovacími lakmi, ktoré sú určené na ochranné nátery drevených chát, obkladov, štítov, plotov, zábradlí, nábytku a iných predmetov v exteriéri, ale aj v interiéri. Zvýrazňujú kresbu dreva a súčasne dávajú drevu farebný odtieň, podobne ako moridlo. Vyznačujú sa dlhodobou svetlostálosťou a veľmi dobrou priľnavosťou a odolnosťou proti UV žiareniu. Univerzálne nátery určené pre exteriér i interiér spravidla nie sú vhodné na úpravu povrchov, prichádzajúcich do styku s potravinami, krmovinami, pitnou vodou, ako aj na nátery detských hračiek.
1. Na obrúsený plniaci náter, resp. obrúsený základný náter nanesieme prvú vrstvu vrchného náteru a farbu necháme zaschnúť.
2. Po vyschnutí (4 až 6 hodín) nanesieme aj druhú vrstvu. Je správne, ak smery natierania jednotlivých vrstiev sú na seba kolmé.
Príklad postupu pri nanášaní Lazúrovací lak môžeme nanášať štetcom, hubkou, máčaním a striekaním. Ak nepoužijeme napúšťací náter proti škodcom (v exteriéri sa odporúča jeho použitie), tak prvý bude náter tzv. brúsnym základom (ide o základný náter na drevo) alebo vodou zriedeným lazúrovacím lakom v pomere 2:1 (2 diely laku a 1 diel vody) podľa nasiakavosti podkladu. Po zaschnutí (2 – 6 hodín) povrch zľahka prebrúsime brúsnym papierom P 150 – 200. Brúsny prach dôkladne odstránime. Potom aplikujeme dva nátery neriedeným lazúrovacím lakom s prestávkou asi 2 – 6 hodín. V prípade potreby sa môže medzi nátermi vykonať medzibrúsenie. Na lepšiu ochranu v exteriéri sa odporúčajú až 3 nátery.
Krycí náter dreva Náter je určený na povrchovú úpravu dreva v interiéri a exteriéri, ktorý síce prekryje štruktúru dreva, no dosiahneme farebný povrchový film podľa vlast-
3. Na natieranie krycou farbou môžeme použiť aj hubku alebo valček.
ného výberu. Na nátery v interiéroch použijeme najmä vodou riediteľné krycie farby. Môžeme ich nanášať štetcom, valčekom, striekaním alebo aj hubkou z molitanu.
Náter na neošetrené drevo Povrch musí byť suchý, pevný, zbavený nečistôt, mastnoty, zvyškov starých náterov. Po dôkladnom postupnom prebrúsení brúsnymi papiermi až do zrnitosti do P 150 – P 180 a odstránení brúsneho prachu urobíme náter základnou farbou na drevo v jednej, prípadne vo dvoch vrstvách. Ak nemáme základnú farbu, môžeme použiť lak na drevo zriedený s vodou (10 die-
lov laku, 1 diel vody), musíme však overiť jeho kompatibilitu s ďalšími vrstvami. Po preschnutí základnej farby na drevo (4 – 6 h) podklad opakovane prebrúsime brúsnym papierom P 150, resp. 180. Potom celý náterový systém uzavrieme najmenej dvoma vrstvami vrchnej farby na drevo. Medzi jednotlivými vrstvami je potrebné dodržať technologickú prestávku 4 – 6 hodín. Nezabudnime pracovné pomôcky ihneď po použití umyť vodou, lebo po stvrdnutí farby bude potrebné na očistenie použiť riedidlo. Text: Ing. Peter Fischer Foto: Stanislav Botur, PAM, Chemolak
1 – 2/2010
uRoB SI Sám
27
