Mŕtve drevo živé lesy Význam starých stromov a mŕtveho dreva pre zachovanie biodiverzity
Správa WWF - október 2004
"Mŕtve drevo je najbohatším prirodzeným prostredím v zdravom lese" - Keith Kirby, anglický expert na prirodzené lesy. Poďakovanie: Vďaka všetkým, ktorí prispeli svojimi informáciami alebo komentármi podporili túto brožúru. WWF za podporu ďakuje: J.H. Kuper (PROSILVA, Holandsko), Andrzej Bobiec (Lesnícky inštitút Bialowieza, Poľsko), Franco Mason (Corpo forestale dello stato, Taliansko), Etienne Branquart (DGRNE, Belgicko), Benjamin Stöckli (WSL, Švajčiarsko), Stelian Radu (Rumunsko). WWF ďakuje mnohým kolegom a Európskemu lesníckemu tímu, zvlášť: Hans Berglund (Švédsko), Helma Brandlmaier (Rakúsko), Ekaterina Chernenkova (Rusko), Nina Griesshammer (Nemecko), Bart Holvoet (Belgicko), Grazyna a Stephan Jakimiuk (Poľsko), Anders Lindhe (Švédsko), Emmanuelle Neyroumande (Francúzsko), Pedro Regato (Španielsko), Beatrix Richards (Veľká Británia), Erika Stanciu (Rumunsko), Gerald Steindlegger (Rakúsko), Juraj Vysoký (Slovensko), Chris Elliot a Duncan Pollard (WWF International)
Strana 3/ Súhrn Strana 4/5 Mŕtve drevo a jeho význam pre biodiverzitu a ľudí Strana 6/ Mŕtve drevo: významné pre biodiverzitu a ľudí Strana 7/ Strata mŕtveho dreva znamená stratu života Strana 8/ Mŕtve drevo: podpora nekonečných cyklov lesa Strana 9/ Mŕtve drevo v chránených územiach Strana 10/ Ako hospodáriť s mŕtvym drevom
< Publikované WWF - Svetový fond na prírodu, v októbri 2004, Gland, Švajčiarsko < Autori Nigel Dudley, Equilibrium, Daniel Vallauri, WWF Francúzsko < Redakčný tím Helma Brandlmaier, Gerald Steindlegger, Duncan Pollard < Výber obrázkov: Daniel Vallauri < Z anglického originálu "Deadwood - living forests" preložili Ľudmila Marušáková, Róbert Marušák < Grafická úprava Sambou-Dubois [Francúzsko] < Foto na obale ©Jan Walencik/Muza Edition
2
Strana 11/ Obnova mŕtveho dreva a prirodzeného stavu Strana 12/13 Mŕtve drevo - potreba stratégií Mŕtve drevo a klimatické zmeny Strana 14/ Mŕtve drevo: objasnenie niektorých mýtov Strana 15/ WWF vyzýva k aktivitám © J. Walencik/Muza Edition
Informácie o publikácii
< Publikácia bola vydaná s podporou Nadácie Heinricha Bölla
Mŕtve drevo - Živé lesy
© D. Vallauri
< V Európe je zachovaný oveľa väčší objem mŕtveho dreva predovšetkým v lesoch nachádzajúcich sa viac smerom na východ a v horských oblastiach.
Súhrn
> Staré stromy, stojace mŕtve alebo odumierajúce stromy, na zem spadnuté kmene a konáre vytvárajú jedno z najdôležitejších - často ešte neocenených - prostredí pre Európsku biodiverzitu
dreva v obhospodarovaných lesoch a posilnenie prirodzenej dynamiky v lesoch chránených území môžu významne prispieť k udržaniu Európskej biodiverzity. Po mnohé generácie sa ľudia dívali na mŕtve drevo ako na niečo, čo by malo byť z lesa odstránené za účelom použitia ako palivo, alebo jednoducho ako nevyhnutná súčasť "správneho" obhospodarovania lesov. Domnievali sa, že mŕtve stromy sú zdrojom chorôb a staré stromy sú dokonca považované za znak, že les je zle obhospodarovaný. Skončiť s týmito mýtmi bude podstatné pre zachovanie zdravých lesných ekosystémov a verejnoprospešných funkcií, ktoré poskytujú.
P
V medzinárodných a európskych environmentálnych a lesníckych politikách stúpa akceptácia mŕtveho dreva ako kľúčového indikátora prirodzenosti (prirodzeného stavu) lesných ekosystémoch. Vlády a štátne autority, ktoré rozpoznali potrebu ochraňovať toto lesné bohatstvo a sú angažované v týchto procesoch môžu pomôcť zvrátiť súčastný pokles lesnej biodiverzity. Toto môže byť uskutočnené zahrnutím mŕtveho dreva do národnej stratégie na ochranu biodiverzity a lesníckej stratégie, monitorovaním mŕtveho dreva, zrušením dotácií poskytovaných pre nediferencované odstráňovanie mŕtveho dreva, zavedením podpornej legislatívy a zvyšovaním povedomia. WWF vyzýva vlády európskych krajín, vlastníkov lesa a lesnícky sektor k pomoci zachovať biodiverzitu zvýšením podielu mŕtveho dreva v lesoch boreálnych a mierneho pásma na 20-30 metrov kubických na hektár do roku 2030.
režitie takmer tretiny Európskych typov lesa závisí od výskytu starých stromov a mŕtveho dreva. Mŕtve drevo poskytuje životný priestor, úkryt a zdroj potravy pre vtáky, netopiere a iné cicavce, ale zvlášť je dôležité pre väčšinu druhov, ktoré sú v lese málo viditeľné: hmyz (najmä chrobáky), huby a lišajníky. Mŕtve drevo a naň viazaná biodiverzita taktiež zohráva kľúčovú úlohu pre trvalosť produkcie a plnenie environmentálnych funkcií, stabilitu lesov a ukladanie uhlíka. Napriek jeho obrovskému významu je v Európskych krajinách množstvo mŕtveho dreva v lesoch na kriticky nízkej úrovni. Je to spôsobené predovšetkým nevhodnými praktikami hospodárenia v hospodárskych lesoch a dokonca aj v chránených územiach. Priemerný les Európy má menej ako 5% mŕtveho dreva v porovnaní s množstvom, ktoré sa nachádza v lesoch v prirodzených podmienkach. Odstraňovanie rozkladajúceho sa dreva z lesov je jedným z hlavných ohrození prežitia takmer tretiny druhov žijúcich v lese a priamo súvisí s dlhým červeným zoznamom ohrozených druhov. Zvýšenie množstva mŕtveho
V tejto brožúre WWF popisuje význam mŕtveho dreva, načrtáva niektoré kroky, ktoré sú nevyhnutné pre jeho zachovanie a obnovu a zároveň apeluje na obhospodarovateľov a vlastníkov lesa, vlády a verejnosť aby dali týmto pre život mnohých organizmov dôležitým mikropriestorom šancu.
> Referencie: V tejto brožúre nie sú uvedené žiadne odvolávky na literatúru. Úplná verzia s odvolávkami je k dispozícii na tejto internetovej adrese http://www.panda.org/europe/forests
3
Mŕtve drevo - Živé lesy
© B. Boisson
Mŕtve drevo v európskych lesoch: nedostatok!
> Vážny nedostatok mŕtveho dreva v obhospodarovaných lesoch a v chránených územiach, v ktorých sa nevhodne hospodári, sú hlavnou príčinou straty biodiverzity v európskych lesoch. Niekoľko zachovalých prirodzených lesov v Európe môže slúžiť ako priamy príklad na interpretáciu spojenia medzi mŕtvym drevom a biodiverzitou.
Objem mŕtveho dreva závisí od produkčnosti lesa, jeho prirodzeného narušenia, stupňa sukcesie, doterajšej histórie územia ako aj ľudských zásahov do lokality. Typ mŕtveho dreva a krivka rozpadu (spôsob rozpadu stromu v jednotlivých časových úsekoch) závisí od podmienok, v ktorých strom odumiera (svetelné podmienky, poškodenia dažďom a vodou, choroby, kalamity atď.). Typ mŕtveho dreva a jeho objem sa mení v závislosti od typu lesa a spôsobu jeho obhospodarovania. Niektoré spôsoby narušenia lesa sa zvlášť viažu ku vzniku buď stojacích suchárov (vyschnutie) alebo vývratov (poškodenia víchricou).
P
V neobhospodarovaných európskych listnatých lesoch sa eventuálne zvýši množstvo mŕtveho dreva na 5 - 30% celkového objemu, s množstvom od 40 do 200 m3 na hektár. Príkladom je priemerný objem mŕtveho dreva vo výške 136 m3/ha v prírodných bukových lesoch. Množstvo mŕtveho dreva môže prudko vzrásť najmä po kalamitách spôsobených napr. vetrom. Niekoľko príkladov objemu mŕtveho dreva v prírodných lesov je na strane 5.
Mŕtve drevo je jedným z indikátorov, ktorý v sebe zahŕňa mnoho elementov prirodzenosti a stáva sa
Tieto hodnoty sú v dramatickom kontraste s objemom mŕtveho dreva v obhospodarovaných lesoch a to hoci sú obhospodarované prírode blízkym spôsobom. Napríklad, objem mŕtveho dreva v pohorí Jura vo Švajčiarsku, ktoré sú obhospodarované prírode blízkym spôsobom s veľkou rozlohou zaradenou do IUCN kategórie V - chránená krajinná oblasť, bol v rokoch 1993 až 1995 len 6,3 m3/ha. Niekoľko priemerných hodnôt objemu mŕtveho dreva v krajinách západnej Európy je možné nájsť v tabuľke na str. 5. V menej prirodzených lesoch, ako sú plantáže eukalyptu alebo smreka, je objem mŕtveho dreva ešte výrazne nižší.
rirodzený stav v prírode je viac než len otázka druhového zloženia. Je to aj otázka štruktúry a zápoja, spôsobu akým les funguje ekologicky, jeho pružnosti reagovať na zmeny, rozsahu rozdrobenosti lesa na jednotlivé fragmenty ale aj schopnosti jeho regenerácie. Prirodzený stav je príliš komplexná záležitosť, je preto často merana použitím vhodných indikátorov (napr. výskyt určujúcich druhov), ktoré by sa mali nachádzať v prirodzenom lese. Množstvo mŕtveho dreva je jedným z nich.
4
všeobecným indikátorom pre prirodzené lesy v Európe. Ak sa v lese nachádza dostatok správneho druhu mŕtveho dreva, potom les vyzerá takmer prirodzene. Výskumní pracovníci a príslušné vládne orgány preto v súčasnosti zisťujú, aké množstvo mŕtveho dreva by sa malo nachádzať v prirodzených lesoch a aké množstvo je prítomné v obhospodarovaných lesoch.
Mŕtve drevo - Živé lesy
Niekoľko príkladov prírodných lesov v Európe > Poľsko: Bialowiezske lesy - patria k najviac zachovalým prírodným lesom v Európe, nachádzajú sa medzi Poľskom a Bieloruskom. Približne od roku 1300 boli chránené ako poľovná rezervácia. Na poľskej strane asi 17 % lesa (10 500 ha) patrí do národného parku, ktorého polovica územia bola prísne chránená viac ako 80 rokov (nebola tam realizovaná žiadna ťažba). Mŕtve drevo, ktorého objem sa pohybuje v rozpäti od 87 až 160 m3/ha, tvorí približne štvrtinu celkovej drevnej biomasy v rezervácii.
Màtve drevo objem (m3/ha)
> Francúzsko: Fontainebleau - lesná rezervácia s rozlohou 136 ha. Ťažba vylúčená od roku 1853, drevinové zloženie: väčšinou buk s dubom, hrab a lipa. Objem mŕtveho dreva sa pohybuje medzi 142 - 256 m3/ha s výskytom vyššieho objemu po kalamitách.
0-2 2-4 4-6 6-8 8 - 10 10 - 12 > 12 bez údajov
> Karpaty: Havešová (Národný park Poloniny, Slovensko) - NPR s rozlohou 171 ha bukových lesov, v ktorých sa nachádza v priemere 121 m3/ha mŕtveho dreva. V Rumunsku sa na základe výskumu 4 prírodných lesných rezervácií (Sercaia, Gemenele, Izvoarele Nerei, Iauna Craiova) zistila priemerná hodnota mŕtveho dreva od 49 do 128 m3/ha. Izvoarele Nerei v Národnom parku Semenic-Cheile Carasului lesná rezervácia o výmere 5 028 ha, chránená od roku 1975, ktorá je jedným z najväčších bukových pralesov v Európe s objemom mŕtveho dreva 78 - 121 m3/ha, je vhodným miestom na demonštráciu ekologickej stability.
Mapa Švédska Fridman a Walheim 2000
> Veľká Británia: nachádza sa tu 16 lokalít s výrazne odlišným objemom mŕtveho dreva, pohybujúcim sa v rozpätí 6 - 501 m3/ha. Napríklad v Ridge Hanger, v 20 hektárovom poraste jaseňa a buka bol zistený objem cca 273 m3/ha mŕtveho dreva.
Všetci zainteresovaní , do ochrany, plánovania, hospodárenia a ťažby lesov môžu dosiahnuť výraznú zmenu už s malým úsilím. Priemerný objem mŕtveho dreva v lesoch niekoľkých Európskych krajín Aj keď uvedené čísla nie je možné porovnať vzhľadom na rozličný spôsoby ich zisťovania, údaje z národných inventarizácií lesa sa výrazne líšia od objemu mŕtveho dreva nachádzajúceho sa v prírodných lesoch.
Krajina
> Fínsko: nízka produkčnosť porastov znižuje objem mŕtveho dreva. Priemerný objem mŕtveho dreva v starých porastoch v oblasti Laponska sa pohybuje medzi 19 m3/ha v borovicových porastoch až po 60 m3/ha v lesoch, kde dominuje smrek a kde je bohatá rastlinná pokrývka. > Stredozemie: všeobecne tu dominuje nedostatočné povedomie vo vzťahu k zachovaniu starých stromov a mŕtveho dreva. Príklady prírodných lesov sa vyskytujú len v Taliansku (Sassofratino v Toskánsku), v Grécku (pohorie Rodopi) a Chorvátsku (Velebské Hory). Staré stromy a sucháre sú taktiež dôležité v obhospodarovaných lesoch korkového duba v Taliansku, Francúzsku, Španielsku, Maroku alebo Tunisku. Významné sú aj gaštanové porasty a dokonca aj ovocné sady zvyšujú počet starých stromov, ktoré podporujú ochranu stredozemných druhov vtákov, hmyzu alebo netopierov.
Objem mŕtveho dreva (m3/ha)
Pôvod údajov
Rakúsko
0.6
Hospodárske lesy (88% celkovej výmery), nad 35 cm hrúbky
Belgicko
9.1
Regionálny priemer (Wallonia), stojacie a padnuté mŕtve drevo
Fínsko Francúzsko
2-10
Priemer hospodárskych lesov
2,2 6,7
Národný priemer Oblastné maximum (Savoie)
Nemecko
1-3
Regionálny priemer (Bavaria)
Luxembursko
11,6
Národný priemer
Švédsko
6,1 12,8
Národný priemer Regionálne maximum (sever)
Švajčiarsko
12 4.9 11.6 12.2 19.5
Národný priemer Priemer v "plateau" regióne Priemer v oblasti južných Álp Priemer v predalpskej oblasti Priemer v Alpách
5
Mŕtve drevo - Živé lesy
Mŕtve drevo a jeho význam pre biodiverzitu a ľudí
© B. Boisson
© J. Walencik/Muza Edition
< Staré stromy podporujú život, sú dôležité napr. pre hniezdenie čiernych bocianov > Mŕtve drevo v riekach poskytuje životný priestor pre ryby.
Okrem jeho významu pre biodiverzitu, mŕtve drevo zohráva kľúčovú úlohu pre zachovanie zdravotného stavu lesov a ich životného cyklu.
> Mŕtve drevo zvyšuje stabilitu lesov, udržiava ich produkčnú schopnosť, ukladá uhlík a zabezpečuje potravu a životný priestor pre tisícky špecifických druhov organizmov.
M
ŕtve drevo sa nenachádza v lese bezvýznamne, pretože má rozhodujúci význam pre funkcie lesa. Pre ekológiu zdravých prírodných lesov plní mŕtve drevo päť hlavných úloh: zabezpečuje produkčnosť lesa poskytovaním organického materiálu, vlhkosti, výživných látok a vytváraním podmienok pre regeneráciu ihličnatých drevín - semená niektorých druhov stromov klíčia prevažne na mŕtvom dreve, poskytuje životný priestor pre živočíchy, ktoré žijú, získavajú potravu alebo hniezdia v dutinách mŕtvych alebo odumierajúcich stromov a pre vodné živočíchy žijúce v prirodzených malých vodných útvaroch vytvorených spadnutými stromami alebo konármi, je zdrojom potravy pre určité druhy konzumentov akými sú chrobáky a životným priestorom pre huby a baktérie, stabilizuje les tým, že chráni svahy a pôdny kryt, čím zabraňuje pôdnej erózii, najmä počas búrok, silných dažďov a iných klimatických extrémoch, z dlhodobého hľadiska uchováva uhlík, čím limituje ďalšie dopady klimatických zmien [strana 13]. Prv než strom celkom odumrie priťahuje určité druhy organizmov; napríklad približne 115 druhov z rodu pestricovitých (Syrphidae) je saprofytických, ktoré takmer výhradne uprednostňujú odumierajúce stromy pred úplne odumretými. Staré stromy poskytujú špecifické životné
6
prostredie a priestor pre hniezdenie niektorých druhov ako je napríklad bocian čierny (Ciconia nigra). Keď je strom čerstvo odumretý, je atraktívny pre určité organizmy schopné rozkladať tvrdú lignínovu vrstvu, hlavne huby a baktérie. Títo "kolonizátori" sprístupňujú nedostupné zdroje v dreve tým že vytvárajú trhliny v tvrdej vonkajšej kôre a menia jadro dreva, čím sa vytvárajú podmienky pre ďalšie druhy konzumentov. V ďalšej fáze nastupujú rastlinné a živočíšne druhy, ktoré sa živia "vytvorenými" organickými látkami, vrátane mnohých druhov chrobákov. Výskumom v tvrdom lužnom lese na Južnej Morave v Českej republike bolo nájdených 14 saprofytických druhov mravcov a 389 saprofytických druhov chrobákov. Podobne 37 percent chrobákov žijúcich v prírodnom lese v oblasti La Massane vo Francúzsku a okolo 100 saprofytických druhov chrobákov žijúcich v lese korkového duba v stredozemí v oblasti Les Maures bolo asociovaných k mŕtvemu drevu. V okolí Lake Vatten vo Švédskych lesoch ukrývajúcich vzácne saprofytické druhy chrobákov sa nachádza v priemere 10-30 krát viac mŕtveho dreva než v ostatných lesoch oblasti. Taktiež okolo 2500 druhov húb ako aj viac ako 50 druhov machov vo Švédsku je závislých na mŕtvom dreve. Akonáhle prvotné organizmy obsadia nové teritórium, automaticky sú prenasledovaní ich predátormi. Najznámejšími takýmito predátormi sú ďatle, ktorých "bubnovanie" často sprevádza prechádzky prírodným lesom. Mnoho z nich je závislých na mŕtvom dreve, a to najmä v zime. Napríklad, 97 percent zimnej potravy ďatľa veľkého (Dendrocopus major) tvorí hmyz žijúci v pňoch a padnutých kmeňoch. Jeden hniezdiaci pár ďatľa trojprstého (Picoides tridactylus), ktorý nachádza potravu predovšetkým v nedávno odumretých smrekoch, si vyžaduje 80-130 hektárov starého lesa. Aj väčšie živočíchy využívajú pre svoj úkryt mŕtve drevo. Všetky okrem jedného z jedenástich druhov európskych ďatľov si vyhlbujú diery pre hniezdenie v mŕtvom dreve. Podobne najmenej desať európskych druhov sov, ako aj mucháriky (Muscicapidae), brhlíky (Sitta spp.), kôrovniky (Certhia spp.), sýkorky (Parus spp.) a rovnako aj kačice ako hlaholka severská (Bucephela clangula) využívajú na hniezdenie dutiny v stromoch. Medzi ďalšie druhy využívajúce mŕtve drevo patrí množstvo druhov netopierov ale aj veľké cicavce ako medvede. Štvrtina cicavcov a viac ako šestina vtákov žijúcich v oblasti La Massane vo Francúzskych Pyrenejách je závislá na mŕtvom dreve. Keď strom padne na zem vytvára priestor, ktorý umožňuje niektorým rastlinám vyklíčiť a rásť. Mŕtve drevo spadnuté do potokov a riek spomaľuje odtok vody a poskytuje dôležité životné prostredie pre ryby a hmyz a vytvára hodnotný substrát pre riasy. Tieto plochy s pomaly tečúcou vodou zachytávajú 70 percent lesného opadu, čím sa zvyšuje obsah živín. Vďaka výskumom realizovaným v USA bolo zistené, že prehrádzky vytvorené kmeňmi a konármi stromov v malých potokoch tvoria viac ako 50 percent zo všetkých neresíšť lososov.
Mŕtve drevo - Živé lesy
© B. Boisson
Strata mŕtveho dreva znamená stratu života
© La Massane Natural Reserve
© B. Boisson
< Veľa druhov húb rastúcich na mŕtvom dreve je ohrozených
Bez dostatočného množstva starých stromov a mŕtveho dreva sa biodiverzita európskych lesov bude naďalej znižovať.
> Väčšina ohrozených druhov v Európe, od jednoduchých organizmov až po veľké druhy ako sú ďatle, sú odkázané na mŕtve drevo. Mŕtve drevo je v súčasnosti jedným z najohrozenejších habitatov v lese.
Početnosť ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos) sa výrazne znížila, pretože
V
Taktiež výskyt pižmovca hnedého (Osmoderma eremita), ktorý žije v dutinách
äčšina európskych lesov bola stovky rokov obhospodarovaná. Za obhospodarovanie zaplatili "vysokú daň" druhy závislé na mŕtvom dreve. Z fosílii nájdených v rašeliniskách a hmyzu "zakonzervovaného" v jantári je známe, že väčšina saprofytických druhov chrobákov vyhynula v priebehu posledných niekoľko tisícok rokov takmer s určitosťou kvôli tomu, že ich životné prostredie zaniklo. Je takmer pravdepodobné, že počty vymretých druhov o ktorých vieme sú len malou časťou skutočných strát. V tomto ochudobnenom životnom prostredí sa tie druhy, ktoré sa zachovali, stávajú vzácnymi. Bohužiaľ aj zachované druhy sú často v značnom ohrození. Druhy naviazané na mŕtve drevo v súčasnosti tvoria veľkú samostatnú skupinu ohrozených druhov v Európe. Napríklad až 1 700 druhov bezstavovcov vo Veľkej Británii je aspoň časťou životného cyklu závislé na mŕtvom dreve. Takmer 330 z nich sú zapísané v Červenej knihe ohrozených druhov, pretože sú vzácne, nechránené alebo ohrozené. Vo Švédsku, v jednej z najlesnatejších krajín Európy, sa až 805 druhov, ktorých život je závislý na mŕtvom dreve, nachádza na národnom zozname ohrozených druhov.
zanikli staré listnaté lesy (vŕba, jelša a breza). Ide o veľmi ohrozený druh vo Švédsku a Fínsku. V súčasnosti 90 percent jeho škandinávskej populácie (1 700 párov) je obmedzenej na pobrežné lesy Nórska. Netopier veľkouchý (Myotis bechsteinii) je jeden z mnohých druhov netopierov,
ktorého výskyt sa katastroficky znížil a v súčasnosti je v niektorých krajinách veľmi vzácny. V Taliansku, sa na základe fosílii predpokladá, že to bol jeden z najrozšírenejších druhov v regióne a súčasný pokles jeho výskytu je prisudzovaný najmä úbytku dutých stromov, ktoré využíva ako letné hniezda.
odumretých stromov v 33 európskych krajinách, sa znižuje a preto je chránený Bernskou dohodou. Napríklad v Poľsku, výskumníci usudzujú, že jeho prežitie je ohrozené ťažbou dutých stromov. Väčšina druhov chrobákov žijúcich v dutých stromoch nezaletí viac ako niekoľko desiatok metrov, čo im neumožňuje viac sa rozšíriť po fragmentovanej lesnej krajine. Veľa druhov húb rastúcich na mŕtvom dreve je ohrozených, aj keď údaje o rozdelení
a výskyte húb v Európe sú neúplné. Ohrozené druhy zahŕňajú Laricifomes officinalis, ktorý výhradne rastie len na starých stromoch v borovicovo-smrekovcových lesoch a Pycnoporellus alboluteus rastúci výhradne na hrubých kmeňoch v smrekových lesoch s bohatým rastlinným krytom v Škandinávii. Obidva uvedené druhy sú v niektorých krajinách chránené zákonom a nedávno boli odporúčané na zaradenie do zoznamu Bernskej dohody. Význam húb je často podceňovaný; napríklad v Alpách na jednom hektári smrekového lesa sa môže vyskytovať viac ako 300 druhov húb. Nie je veľmi pravdepodobné, aby hrozby vyhynutia niektorých druhov skoro zanikli, pretože súčasné problémy sa budú stupňovať ďalšou fragmentáciou lesov a nedostatkom mŕtveho dreva. Aj keď existujú lokality kde sú fragmenty prírodného lesa chránené alebo sú obnovované zložky mŕtveho dreva, rozptýlenie lokalít spôsobuje, že prežitie jednotlivých populácii organizmov je zranitelnejšie. V niektorých krajinách, aj keď sa tam v súčasnosti vyskytuje mŕtve drevo, súčasný nedostatok mladých stromov alebo stromov stredného veku spôsobí v budúcnosti problém, ak sa tam nevykonajú zásahy ako boli napríklad navrhnuté v Lotyšsku.
7
Mŕtve drevo - Živé lesy
Mŕtve drevo: podpora nekonečných cyklov lesa
© J. Martin
© J. Walencik/Muza Edition
Mŕtve drevo nie je obyčajným životným priestorom, ale predstavuje tucty "mikrohabitatov" pre tisícky druhov živočíchov.
> Konečné štádium životného cyklu stromu - od starého stromu po hynúci strom a mŕtve drevo - je atraktívne pre určité druhy, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri udržiavaní zdravotného stavu a stability lesa.
M
ŕtve drevo nie je obyčajným životným priestorom ale je komplexom rôznych "mikrohabitatov", ktoré sa postupom času menia a vyvíjajú. Kvalita mŕtveho dreva a jeho užitočnosť pre rôzne druhy organizmov závisí od toho, ako dlho sa drevo rozkladá a taktiež od druhu dreviny, veku stromu, v ktorom odumrel, od príčiny odumretia, jeho pozície (stojace mŕtve drevo, padnuté na zem, a pod.), jeho veľkosti a okolitých klimatických podmienok. Vo Švédsku kvalitné mŕtve drevo vytvára lepšie podmienky pre výskyt húb, ako je napríklad smrčok jedlý. Inde zase výskum ukázal, že krátke kusy kmeňov a konárov sa nerozkladajú rovnakým spôsobom ako veľké kusy kmeňov a tým sa nevytvárajú potrebné typy prostredia. Proces recyklácie mŕtveho dreva môže niekedy trvať stovky rokov, aby sa ukončil. Skladá sa z troch hlavných fáz:
Krátka fáza kolonizácie (osídlenia) odumretého dreva, počas ktorej je drevo napadnuté primárnymi a vitálnymi saprofytickými organizmami, často fúzačmi ako aj hubami, ktoré napadnú drevo keď je ešte stále tvrdé. Dlhá fáza rozkladu, počas ktorej sú primárne saprofytické organizmy doplnené alebo nahradené druhotnými saprofytickými organizmami. Tieto organizmy sa živia materiálom, ktorý čiastočne zmenili primárne organizmy alebo sú ich predátormi. Dlhá humifikačná fáza (fáza tvorby humusu), počas ktorej sú saprofytické organizmy postupne nahrádzané ďalšími organizmami, ako je chvostoskok alebo stonožky. Tieto organizmy zapracovávajú zvyšky dreva, ktoré boli úspešne transformované počas fázy rozkladu, do pôdy.
Hospodárenie s mŕtvym drevom si vyžaduje dôkladné pochopenie množstva habitatov a k nim asociovaným druhov. Nasledujúca typológia poskytuje prvotný a zjednodušený prehľad o tom, aké mŕtve drevo môžeme nájsť v lesoch v prírodných podmienkach. Nie každý strom prechádza všetkými uvedenými stupňami. Trajektória jeho rozpadu bude závisieť od toho, ako konkrétny strom odumrie, ako aj od vonkajších podmienok prostredia.
8
Žijúce staré stromy
Stojace mŕtve stromy
Ležiace drevo
Zvyšky dreva v pôde a vo vode
Typológia
Asociované organizmy
Veľmi staré stromy s veľkými korunami vhodnými pre hniezdenie a usadenie sa vtákov
Veľkí predátori ako je orol skalný (Aquila chrysaetos), bocian čierny (Ciconia nigra)
Dutiny vo veľmi starých stromoch
Hniezdiče v dutinách ako kuvik kapcavý (Aegolius funureus) alebo sova dlhochvostá (Strix uralensis)
Mŕtve drevo na živých stromoch
Napríklad pestricovité, chrobáky (Lucanus cervus, Cerambyx cerdo) a huby
Veľmi staré stromy s veľkými konármi poskytujúce priestor na hniezdenie a usadenie sa vtákov
Vtáky, veveričky a ostatné druhy vrátane podkôrneho hmyzu a ich predátorov
Stojace kmene (pahýle) rôzneho veku (postupne strácajúce kôru a konáre)
Osídlené hubami, lišajníkmi, papraďami, bezstavovcami a veľkými druhmi, ktoré si vyvrtávajú (ako ďatle) alebo osídľujú vyhĺbené hniezdne diery
Pne s dostatočne veľkou dierou vhodnou ako úkryt pre veľké zvieratá
Medveď hnedý
Mladé odumreté stromy
Špecifické druhy húb a baktérií/rias
Nedávno spadnuté kmene s kôrou a konármi
Asociované druhy vrátane húb a veľkých druhov fuzáčov
Spadnuté kmene prevažne neporušené, drevo sa začína zmäkčovať zvnútra, stále sa nachádza nad zemou, ale postupne sa prepadáva Spadnuté kmene bez kôry alebo konárov, zmäkčujúce sa a postupne prenikajúce do pôdy Spadnuté kmene dobre rozložené, bez kôry alebo konárov, celé na zemi Spadnuté kmene takmer kompletne rozložené, drevo spráchnivené, ale stále v celku
Chrobáky a huby sú stále dôležité aj keď jednotlivé druhy sa môžu meniť
Vývraty s koreňovým systémom
Korene môžu slúžiť ako úkryt pre vtákov a hmyz
Veľké drevné úlomky
Drevo sa stáva substrátom pre mnoho druhov machov a kvitnúcich rastlín
Menšie kusy drevných úlomkov vrátane konárov, vetvičiek a kôry
Špecifické druhy húb (napr. smrčok jedlý) a živočíchov ako chostoskok a svätojánska muška
Množstvo druhov hmyzu vrátane múch a chrobákov, menej druhov húb Hmyz, špecifické druhy húb Svätojánske mušky, stonožky a pod. Rozkladajúce sa kmene umožňujú klíčenie ihličnanov v horských oblastiach a listnáčov ako je jelša v aluviálnych lesoch ...
Kusy drevných úlomkov v riekach Riasy, larvy múch, ryby a potokoch
Mŕtve drevo - Živé lesy
Mŕtve drevo v chránených územiach > Chránené územia by mali byť predovšetkým určené na ochranu biodiverzity. Prirodzená dynamika zaručuje vyššiu diverzitu prostredia a druhov. V chránených územiach je často nedostatok mŕtveho dreva a tak sa podstatne znižuje ich celková hodnota.
O
rganizácia WWF propaguje integrovanú stratégiu pre lesy: ochrana-obhospodarovanie-obnova. Všetky tri prístupy sú dôležité pri ochrane druhov, ktorých existencia je závislá od mŕtveho dreva.
© J. Martin
© J. Blaha
< Ťažba v chránených územiach, ako je Národný park Šumava (Česká republika), by mala byť zakázaná ... > ... aby sa tento ďateľ nestal "bezdomovcom"
Umožnenie prirodzenej dynamiky v chránených lesných územiach je predpokladom pre ochranu lesnej biodiverzity.
dokonca povolená aj v lesoch kategórie II - národné parky, čo je nepriaznivé pre výskyt mŕtveho dreva. Smerom na východ Európy sa nachádza veľa hodnotných starých lesov, ktoré boli v minulosti chránené, ale súčasný tlak na ich ťažbu (legálnu ako aj nelegálnu) je veľmi veľký. Poskytovanie efektívneho poradenstva v rámci chránených území: mnoho lesných rezervácií bolo obhospodarovaných spôsobmi, ktoré ohrozujú výskyt saprofytických druhov. Vo všeobecnosti sa vyžaduje zastavenie ťažieb v chránených územiach kategórie I-IV podľa kategorizácie IUCN. Z dôvodu posilnenia významu mŕtveho dreva a vytvorenia požadovaného prostredia pre výskyt saprofytických druhov je poradenstvo potrebné najmä pre tých, čo obhospodarujú chránené územia. Niektoré bežné hospodárske aktivity, ako je obhospodarovanie výmladkového lesa, môžu byť prospešné pre úpravu drevinového zloženia. Ak sú však vykonané nesprávnym spôsobom, môžu ohroziť výskyt saprofytických druhov. V porovnaní so Severnou Amerikou je väčšina usmernení v európskych krajinách stále vo veľmi všeobecnej rovine. Vládna príručka v Britskej Kolumbii udáva charakteristiku jednotlivých druhov prostredia pre viac ako 130 druhov stavovcov, ako aj typológiu mŕtveho dreva a detaily o jeho rozpade a pod. Legislatívne požiadavky: v mnohých krajinách Európy je potrebné lesné zákony a legislatívu
Ochrana - zvýšenie počtu chránených území, chránených individuálnych stromov a mikrolokalít - by mala spočívať v záchrane saprofytických druhov. Integrovaná stratégia v chránených územiach by mala zahŕňať:
týkajúcu sa životného prostredia preformulovať, aby boli odlíšené spôsoby obhospodarovania lesov v chránených územiach od obhospodarovania hospodárskych lesov. Sanitárna ťažba, pri ktorej sa odstraňujú choré a poškodené stromy, vykonávaná na základe požiadaviek legislatívy by nemala byť aplikovaná v chránených lesných územiach stupňa I-IV podľa IUCN.
Kvantifikácia rozsahu záujmu: význam druhov závislých
Vzdelávanie užívateľov: nedostatočné pochopenie významu mŕtveho dreva znamená, že
na mŕtvom dreve nebol docenený. Ich zahrnutie do národných Červených zoznamov ohrozených druhov a do medzinárodných dohôd ako je Bernska dohoda je veľmi dôležité. Obidva zoznamy kvantifikujú a zároveň prezentujú problémy ich ochrany. Pritom je potrebné zvýšiť kvalitu zisťovaných údajov. Ako príklad môže slúžiť inventarizácia ohrozených druhov húb v Macedónsku a Grécku.
mŕtve drevo je väčšinou z lesa odstránené, a to aj z "chránených" lesov, poväčšine ľuďmi, ktorí si ani neuvedomujú, že tým spôsobujú škodu. Efektívna vzdelávacia kampaň, vysvetľovanie významu mŕtveho dreva na náučných chodníkoch, letáky a výstavy môžu pomôcť ochrániť lokality výskytu v rámci chránených území a taktiež podporiť ľudí pri obhospodarovaní ich majetku ekologickejším spôsobom.
Identifikácia a ochrana kľúčových lokalít: vzácnosť
zachovalých prírodných lesných fragmentov je čoraz viac známa napriek tomu je veľa z nich v súčasnosti ohrozených alebo dokonca devastovaných. Využitie siete Natura 2000 a národných sietí chránených území môže pomôcť k starostlivosti o najvýznamnejšie prírodné lesy, ktoré sa stanú akousi "archou záchrany" pre druhy závislé na mŕtvom dreve. Súčasné západoeurópske krajiny síce stále majú niekoľko prísne chránených lesných rezervácií (IUCN kategória Ia a Ib, MCPFE kategória 1.1), ale ťažba dreva v týchto krajinách je
Vykonávanie kontroly: nelegálna ťažba dreva zostáva vážnym problémom v mnohých chránených územiach a tam kde vzdelávanie a informovanie nie je dostatočné, sú taktiež potrebné aj určité obmedzenia. Použitie náhrad: v chránených územiach s výrazným nedostatkom mŕtveho dreva je
potrebná aktívna obnova [strana 11]. Náhradné životné priestory môžu pomôcť ochrániť niekoľko kľúčových druhov: najčastejšie používaným príkladom sú búdky na hniezdenie a búdky pre netopierov. Tieto riešenia sú však nákladné a sú len čiastočne úspešné. Úspešná reintrodukcia muchárika čiernohlavého (Ficedula hypoleuca) v časti lesov Veľkej Británie sa uskutočnila práve prostredníctvom použitia búdok na hniezdenie. Takéto náhradné riešenia umožňujú podporiť len malú časť druhov asociovaných s mŕtvym drevom a z tohto dôvodu nie sú riešením z dlhodobého hľadiska. 9
Mŕtve drevo - Živé lesy
Ako hospodáriť s mŕtvym drevom > Zodpovedné obhospodarovanie lesov si vyžaduje aj zachovanie dostatočného množstva mŕtveho dreva. Prínosom žijúcich starých stromov a neodstráneného hodnotného mŕtveho dreva v hospodárskych lesoch je zvýšená stabilita a elastickosť. Manažment mŕtveho dreva neohrozuje zdravotný stav stromov a ak je realizovaný efektívne, nie je ani finančne náročný.
C
hránené územia budú pokrývať vždy iba malú časť európskych lesov. Aj veľká časť obhospodarovaných lesov môže a mala by sa podieľať na ochrane biodiverzity. To by malo zahŕňať zachovanie a obhospodarovanie mŕtveho dreva v rámci hospodárskych lesov. Takéto aktivity závisia od lesných typov a iných faktorov, ale niektoré princípy platia všeobecne:
Zahrnutie starých stromov a mŕtveho dreva do lesných
hospodárskych plánov: plány môžu určiť vhodné zásahy, ktoré môžu podporiť saprofytické druhy - ako je uvedené nižšie - a taktiež kde je potrebné ich aplikovať. Ponechanie mŕtveho dreva v exotických plantážach môže mať malý úžitok ak saprofytické druhy organizmov nie sú adaptované na tieto prostredia. Ponechanie príkladov kľúčových komponentov prostre-
dia: podpora saprofytických druhov v rámci obhospodarovaných lesov, zahŕňa predovšetkým: > Existenciu veľkých, starých, hynúcich a odumretých stromov, odrezávanie výhonkov starnúcich stromov, ak je
10
Zvýšenie množstva mŕtveho dreva v obhospodarovaných lesoch na 20-30 m3/ha do roku 2030 by bolo hlavným krokom smerom k cieľu dobrého obhospodarovania lesov v Európe.
V mestských parkoch a súkromných záhradách > Na niektorých územiach sa staré stromy vyskytujú mimo lesov, v parkoch, v chránených poľovných oblastiach, verejných, ale aj súkromných záhradách. Takéto stromy poskytujú dôležitý úkryt pre ohrozené druhy. Ochrana, prípadne aj stabilizácia starého alebo odumretého stromu, pomáha vrátiť život do starých koľají. To by taktiež pomohlo zvýšiť povedomie verejnosti o lesnej ekológii.
potrebné predĺžiť existenciu tohto špecifického prirodzeného prostredia. > Zastúpenie stromov stredného veku, aby bola zabezpečená budúcnosť lesa. > Kľúčové územia, kde sú porasty schopné dozrieť prirodzeným spôsobom. > Padnuté mŕtve drevo vrátane zvyškov z prebierok (možnosť striedania vyčistených a nevyčistených plôch) a ešte dôležitejšie veľké kmene. Použitie iných hospodárskych zásahov: tak na určených územiach ako aj vo všeobecnosti tieto zásahy zahŕňajú: > Riadené vypaľovanie v boreálnych lesoch. > Po kalamite sa podporou (náhradou) vyrovnáva ekologický a ekonomický úžitok z ponechania mŕtveho dreva na zemi v lese (aj bez dotácií často ekonomika podporí prírode blízke spôsoby hospodárenia). > Umelé vytváranie pahýľov ponechaním určitého množstva stojacích kmeňov po ťažbe. Takáto technika je účinná. Výskumy realizované Andersom Lindhe z WWF vo Švédsku potvrdili, že stovky druhov hmyzu vrátane tých, ktoré sa nachádzajú na Červenom zozname ohrozených druhov, využívajú vysoké pne ponechané po ťažbe. Ponechané vysoké pne na plochách, kde sa vykonáva ťažba a na iných otvorených lokalitách, sa stávajú hodnotným prostriedkom ochrany saprofytických druhov hmyzu. Štúdie ukázali, že približne polovica takto umelo vytvorených pahýľov, býva využívaná pre hniezdenie vtákov.
Množstvo mŕtveho dreva, ktoré by malo zostať v obhospodarovaných lesoch, je stále predmetom odborných diskusií, čo si však vyžaduje detailné poznanie miestnych podmienok. Všeobecne platí, že čím viac mŕtveho dreva, tým lepšie, aj keď na druhej strane príliš veľké množstvo mŕtveho dreva môže v hospodárskych lesoch spôsobovať v praxi ťažkosti. V európskych boreálnych lesoch a lesoch mierneho pásma sa odporúča ponechať 20-30 m3 mŕtveho dreva na hektár, čo predstavuje 3-8% celkovej zásoby. Toto množstvo by malo byť rozdelené medzi stojace mŕtve stromy a padnuté odumreté kmene.
© D. Vallauri
© WWF Canon/D. JEW
< Pre zachovanie hlavných saprofytických druhov v boreálnych lesoch a lesoch mierneho pásma Európy sa navrhuje ponechať ako primerané množstvo 20-30 m3/ha mŕtveho dreva.
Mŕtve drevo - Živé lesy
Obnova mŕtveho dreva a prirodzeného stavu
© B. Boisson
< Starší les môže obnoviť svoj prirodzený stav a zabezpečiť plnenie svojich funkcií aj bez vynaloženia nákladov v priebehu niekoľkých desaťročí.
Ponechanie lesov na prirodzenú dynamiku je všeobecne efektívnejším a lacnejším spôsobom pre obnovu mŕtveho dreva a biodiverzity.
> V súčasnosti sú pre narušené lesné ekosystémy nevyhnutne potrebné stratégie pre obnovu mŕtveho dreva... Keďže mŕtve drevo je indikátorom prirodzeného stavu lesa, obnova by mala byť starostlivo plánovaná a spojená s prirodzeným priebehom.
S
trednodobé ciele lesníckych stratégií a koncepcií ochrany prírody a krajiny by mali podporovať ponechanie dostatočného množstva mŕtveho dreva v lesoch tak, aby sa zabezpečila zdravá populácia prirodzene sa vyskytujúcich saprofytických druhov. Prirodzene sa vyskytujúce škodlivé faktory podporujú obnovu mŕtveho dreva, ako napríklad víchrice v lesoch mierného pásma alebo poškodenia snehom v horských lesoch, pravidelne vytvárajú mŕtve stromy, kmene alebo vývraty. Štúdie realizované v údolí Wye vo Veľkej Británii potvrdili, že objem mŕtveho dreva v dospelých porastoch, ktoré neboli obhospodarované celé storočie dosiahli úroveň a variabilitu pôvodných lesov nachádzajúcich sa v Európe a na východe Severnej Ameriky. Ponechanie prirodzeného mŕtveho dreva by malo byť prioritou pre hospodárenie s mŕtvym drevom, zvlášť v hospodárskych lesoch. Na niektorých špecifických lokalitách, kde je ohrozenie druhov zvlášť výrazné alebo prirodzená obnova veľmi pomalá, pripúšťajú ochrancovia prírody a lesníci takéto urýchlenie procesu obnovy. V kritických obdobiach, keď mŕtve drevo je v tak malom množstve, že závislé druhy sú takmer pred vyhynutím, môžu byť takéto spôsoby krátkodobej obnovy oprávnené,
a mŕtve drevo je vytvárané umelými spôsobmi. V Európe bolo testovaných niekoľko stratégií obnovy, ako napr. v projekte "Life" v Bosca della Fontana (nížina Pô, Taliansko). Takéto spôsoby predstavujú zámernú tvorbu stojacích alebo padnutých pahýľov; vývratov; naklonených odumretých stromov; stojacich odumretých stromov; stromov poskytujúcich životný priestor pre rôzne organizmy a vŕtanie dier rôznych veľkosti pre hnezdenie. V južnom Fínsku bolo prostredníctvom umelého vytvárania odumretých a rozpadávajúcich sa stromov obnovených 10 500 hektárov lesa, čo bolo súčasťou všeobecného obnovného programu, ktorý zahŕňal aj regulované vypaľovanie a obnovu rašelinísk. Vo všeobecnosti sú takéto neprirodzené spôsoby vytvárania mŕtveho dreva nákladné a zaručujú len obmedzený prospech. Na druhej strane prirodzená obnova mŕtveho dreva poskytuje síce lepšie podmienky pre život organizmov, ale tento proces trvá dlhšie. Veľmi dôležitý je aj priestorový prístup k zabezpečeniu vzájomného priestorového prepojenia mŕtveho dreva ako životného priestoru pre organizmy (fragmentácia je v súčasnosti najväčším problémom, ktorému musia čeliť saprofytické druhy chrobákov). Veľmi dôležitá je aj podpora filozofie o nezasahovaní do lesa, ktorá je stále proti zasadám mnohých lesníkov. Pre vytvorenie správnych typov životných priestorov pre saprofyty sa vyžadujú odborné vedomosti o ekologických potrebách jednotlivých druhov organizmov. Napríklad vo Švédsku snaha ochrániť ďatľa bielochrbtého zahŕňala zachovanie a zvýšenie zastúpenia listnatých drevín. Čiastkové výskumy poukazujú na to, že obnovené lokality umožňujúce výskyt určitých druhov organizmov, môžu byť čiastočne prospešné, ale pravdepodobne nevytvárajú požadované komplexné podmienky pre všetky žiadúce druhy. Stromy odumreté v dôsledku napadnutia podkôrnym hmyzom sa stávajú z hľadiska biodiverzity oveľa bohatším komponentom ako jeden okrúžkovaný strom. Avšak uvedené náhradné spôsoby s určitosťou vytvárajú akýsi "núdzový most záchrany", pokiaľ sa neprejavia výsledky dlhodobých zmien hospodárenia.
Krajinársky prístup k mŕtvemu drevu > Ochrana, obhospodarovanie a obnova. Všetky tieto prvky majú svoju úlohu pri zachovaní saprofytických druhov organizmov a taktiež pri ekologických a krajinárskych prístupoch k zachovaniu lesov. Plánovanie v širšom ponímaní pomáha určiť, kde sú jednotlivé zásahy najprospešnejšie. Napríklad, sústredenie pozornosti na zmenu hospodárenia na miestach, ktoré môžu byť prepojené existujúcimi chránenými územiami, umožní migráciu saprofytických druhov.
11
© B. Boisson
Mŕtve drevo - Živé lesy
Mŕtve drevo potreba stratégií > Vlády európskych krajín pristúpili k niekoľkým medzinárodným dohovorom týkajúcich sa zachovania biodiverzity. V súlade s tým, by mali byť teraz aktívne aj v začlenení problematiky mŕtveho dreva do národných stratégií pre biodiverzitu, zrušiť nežiadúce dotácie, zaviesť podporujúcu legislatívu a zvýšiť povedomie o význame mŕtveho dreva.
Z
mena prístupov ako aj zmeny legislatívy môžu pomôcť chrániť zložky mŕtveho dreva na rôznych úrovniach, od iniciatív, ktoré oslovia celý kontinent až po iniciatívy jednotlivých krajín.
Regionálne a národné iniciatívy: Ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe - iniciatíva, ktorá podporuje a hodnotí správne obhospodarovanie lesov - schválila súbor kritérií a indikátorov vhodného obhospodarovania. Členské štáty tejto iniciatívy sa zaviazali, že budú o nich podávať správu. Nedávno boli doplnené nové indikátori týkajúce sa mŕtveho dreva: "Udržanie, zachovanie a primerané zlepšenie biologickej diverzity v lesných ekosystémoch: Indikátor 4.5: Mŕtve drevo - objem stojaceho a ležiaceho mŕtveho dreva v lesoch a na inej lesnej pôde klasifikovanej pomocou lesných typov". Zatiaľ sú údaje o mŕtvom dreve neúplné, pretože tento indikátor bol do zisťovaní zavedený neskoro. Ďalšie zisťovania však už budú zahŕňať aj mŕtve drevo. Niektoré krajiny už mŕtve drevo zahrnuli do svojich národných zisťovaní, ako je tomu napríklad vo Fínsku, kde je zavedený indikátor: "Rozkladajúce sa stromy v hospodárskych lesoch a v chránených územiach (m3/ha)".
12
Vlády európskych krajín si začínajú stále viac uvedomovať význam mŕtveho dreva. Pre opätovné vytvorenie typického lesa s mŕtvym drevom je potrebné realizovať dodatočné opatrenia.
Mŕtve drevo a certifikácia > Certifikácia FSC podporuje zachovanie mŕtveho dreva v lesoch s cieľom ochrany biodiverzity. Akákoľvek certifikačná schéma by mala zaradiť medzi svoje kritéria aj požiadavku hospodárenia s mŕtvym drevom. Národné štandardy pre FSC v Nemecku sú toho príkladom: "Stratégia je vyvinutá tak, aby bola zabezpečená starostlivosť a rozšírenie biotopov a mŕtveho dreva; to je zahrnuté do lesného hospodárskeho plánu... Stromy so stopami po ďatľoch alebo inými prirodzene vytvorenými dutinami sú vyňaté z lesníckeho využitia a nechávajú sa na prirodzený rozklad....solitérne stromy, ktoré boli zničené víchricou alebo bleskom, taktiež ako aj odumreté stromy, ktoré spadli v dôsledku postupujúceho rozkladu zostávajú v lese...". Štandardy FSC vo Švédsku podporujú zvýšenie zásob mŕtveho dreva v typickom švédskom smrekovom lese na úroveň, ktorá je o trochu viac ako 20m3/ha, v porovnaní so súčastnou úrovňou, ktorá je často menej ako 5m3/ha. Prirodzená úroveň bežne presahuje 60-80m3/ha.
Zmena a implementácia legislatívy: legislatívou by mala byť zachovaná možnosť určenia výšky ponechaného mŕtveho dreva v lese a v lesoch, kde je to nevyhnutné, by malo byť určené minimálne množstvo ponechaného mŕtveho dreva. Napríklad lesnícka legislatíva vo Washingtone stanovuje ponechanie minimálne dvoch kmeňov na jeden aker (zhruba 4 kmene na hektár) o minimálnej hrúbke 30 cm na tenšom konci a minimálnej dĺžke 6 metrov. Zmeny sú potrebné v národných legislatívnych predpisoch, ktoré kladú dôraz na ťažbu a tým môžu zlegalizovať ponechávanie mŕtveho dreva v lese. Súčasným príkladom v tejto oblasti je zmena zákona v Lotyšsku, kde je už ponechanie mŕtveho dreva legálne. Okrem toho je potrebné sprísnenie legislatívy proti nelegálnej ťažbe a zmeny v zákonoch, ktoré zabránia vykonávaniu nežiadúcich sanitárnych opatrení v chránených územiach. Zrušenie nevhodných dotácií: niektoré krajiny stále poskytujú dotácie na
odstraňovanie mŕtveho dreva z lesa, zvlášť na odstraňovanie následkov víchríc. Napríklad francúzska vláda plati 900-1800EUR/ha na odstránenie následkov víchríc bez toho, aby požadovala ponechanie mŕtveho dreva v lese, a to aj napriek tomu, že viac ako polovica týchto vyťažených stromov nie je speňažená ani 4 roky po víchrici. Kvantifikácia výzvy: je dôležité aby druhy organizmov žijúcich na mŕtvom dreve boli zahrnuté do národných červených zoznamov ohrozených druhov a do medzinárodných dohovorov ako je Bernska dohoda, aby sa do povedomia verejnosti dostali problémy ich ochrany.
>
Mŕtve drevo - Živé lesy
© B. Boisson
Mŕtve drevo a klimatické zmeny V lesoch mierneho pásma mŕtve drevo pôsobí ako dlhodobá zásobáreň uhlíka. Uhlík v mŕtvych stromoch a starých lesoch zostáva uchovaný dlhšie a lepšie ako na umelo zalesnených plochách a na plantážach.
> © B. Boisson
Zvyšovanie verejného povedomia o význame mŕt-
veho dreva: malo by byť kľúčovým aspektom stratégií s množstvom rôznych výstupov. Vzdelávanie užívateľov lesa: nedostatočné pochopenie významu mŕtveho dreva znamená, že často dochádza k jeho odstraňovaniu z lesa, dokonca aj z chránených území. Efektívna informačná kampaň využívajúca náučné chodníky, informačné brožúry a letáky, výstavy môže pomôcť chrániť mŕtve drevo a povzbudzovať ľudí k takému spôsobu hospodárenia v lesoch, ktorý je pre zachovanie biodiverzity vhodnejší. Informovanie obhospodarovateľov lesa a verejnosti:
napríklad francúzske a britské štátne lesné orgány publikovali smernicu ako hospodáriť s mŕtvym drevom. Informovanie vlastníkov lesa: vo Švédsku štátna
správa lesného hospodárstva vytvorila veľmi úspešný učebný balík pre samoštúdium (Rikare Skog), ktorý oboznamuje vlastníkov lesa o ekológii. Informovanie v rámci chránených území: náučné
chodníky, informačné značky a panely (ako napríklad v Poľsku a Slovinsku). Kurzy a vzdelávanie: zaradenie problematiky
hospodárenia s mŕtvym drevom do vzdelávacích kurzov a štandardného lesníckeho vzdelávania napomôže k pochopeniu jeho významu pre les.
> Mŕtve drevo zohráva dôležitú úlohu pri uchovávaní uhlíka, čím zabraňuje globálnemu otepľovaniu tak efektívne ako mnoho mladých umelo založených plantáži.
K
eďže realita o klimatických zmenách je všeobecne známa, uchovávanie uhlíka (jeho ukladanie v ekosystémoch) sa stáva jedným zo spôsobov redukcie skleníkových plynov.
V lese sa uhlík akumuluje predovšetkým v stromoch, vegetácii tvoriacej podrast, mŕtvom dreve, lesnom odpade a v pôde. Mŕtve drevo je z hľadiska klimatických zmien dôležité, pretože ukladá uhlík a zároveň je jeho zdrojom, ale vo všeobecnosti je najmenej preštudovaným "uchovávateľom" uhlíka. Uvedená skutočnosť sa ale v súčasnosti zmení, pretože na základe Kyotského protokolu z roku 1992 sú požadované národné inventarizácie zamerané na zistenie obsahu uhlíka. Prvotné odborné diskusie o ukladaní uhlíka boli zamerané na plantáže rýchlo rastúcich exotických drevín s krátkymi rubnými dobami. Avšak, zatiaľ čo akumulovanie uhlíka v týchto porastoch môže byť veľmi rýchle, jeho uchovanie je len dočasné. Priemerný čas uchovania uhlíka v stromoch z plantáži je len niekoľko rokov, pretože väčšina tohto dreva je použitá na výrobu papiera a iných produktov s krátkou životnosťou, ktoré sú buď spálené alebo ináč zničené na skládkach odpadov. Mŕtve drevo uvoľňuje uhlík do atmosféry - stáva sa zdrojom uhlíka - počas mikrobiálnej respirácie z organizmov, ktoré rozkladajú odumreté drevo. V ekosystémoch so studenou klímou, mikrobiálna respirácia je obmedzená a rozklad je veľmi pomalý, takže mŕtve drevo uchováva uhlík počas veľmi dlhého obdobia. Väčšina uhlíka sa v dlhožijúcich a pomaly sa rozkladajúcich drevinách, ako je napríklad borovica lesná, môže zostať uchovaný viac ako tisíc rokov. Odumreté stromy a staré lesy sú teda zvyčajne lepšími "uskladňovačmi" uhlíka než nové lesy, ktoré ich nahrádzajú. Výskumy v Britskej Kolumbii dokázali, že pri rubnej dobe 80 rokov obnovené porasty ukladajú približne polovicu množstva uhlíka ako vedľa nich rastúci starý les (vo veku 500 rokov). Z toho vyplýva, že premena starých lesov na mladé obhospodarované lesy spôsobí uvoľnenie uhlíka. Na druhej strane v ochudobnených lesoch zachovávaním mŕtveho dreva môže byť uhlík viazaný desiatky až stovky rokov. Vedecké prepočty uskutočnené vo Francúzsku dokazujú, že vytvorenie nových chránených území (bez ťažby) môže uchovať rovnaké množstvo uhlíka ako zakladanie nových mladých porastov.
13
Mŕtve drevo - Živé lesy
> Keď sa väčšina Európanov stretne s prírodným lesom, často si myslia, že niečo nie je v poriadku, že les je chorý. Neodhalené mýty o starých stromoch a mŕtvom dreve sa vyvíjali celé stáročia.
Mýtus 1:
"Čistý" les je zdravý les "Čistý" les nie je zdravý les. Prírodné lesy zachované v Európe sú ďaleko stabilnejšie, zdravšie a odolnejšie voči chorobám, škodcom a klimatickým zmenám. Prírodný les je viac diverzifikovaný a komplexnejší ako je les obhospodarovaný.
Mýtus 2:
Prestárle lesy sú problém Staré stromy sú často považované za znak toho, že les je nesprávne obhospodarovaný. Výsledkom toho je, že máme mnoho lesov, ktoré sú tvorené len mladými stromami. Preto verejnosť stráca predstavu o tom, ako má vyzerať prírodný les s nerovnovekou štruktúrou. Napríklad v typickom lese strednej Európy len zriedkavo nájdeme stromy staršie ako 100 rokov, hoci mnohé druhy stromov by mohli bez problémov dosiahnuť vek 300 rokov a viac. Mohli by sme to prirovnať k ľudskej populácii, kde každý kto presiahne svojich 30 rokov by bol zo spoločnosti odstránený...
Mýtus 3:
Mŕtve drevo je pôvodcom chorôb Najobávanejším škodcom pre obhospodarovateľa lesa je podkôrny hmyz a mŕtve drevo je často považované za pôvodcu jeho rozširovania v lese. V skutočnosti primerané množstvo mŕtvych stromov nepredstavuje
14
žiadne nebezpečenstvo pre les. Naopak mnohé štúdie potvrdzujú, že mŕtve drevo sa stáva úkrytom dôležitých skupín parazitov a predátorov, ktoré viac-menej regulujú populáciu škodcov. Aj keď počty podkôrného hmyzu sa zvyšujú takmer úmerne s počtom padnutých kmeňov, výskumníci nenašli dostatočné dôkazy, že došlo k ďalšiemu zvýšeniu počtu odumretých stromov. Je to hlavne preto, lebo privábené druhy hmyzu sú úzko špecializované na mŕtve drevo.
Mýtus 4:
Len mladý je pekný! Hlavným problémom hospodárenia v súvislosti s mŕtvym drevom je záležitosť spoločenskej kultúry. Staré alebo odumreté stromy nie sú atraktívne v kultúre posadnutej mladosťou. Napríklad lesníci boli sami po desaťročia posadnutí otázkou obnovy lesa. Druhy ako huby a chrobáky nie sú preslávené pre ich krásu a charizmu a nie sú dostatočne propagované ani ochrancami prírody. Téma ochrany a obnovy mŕtveho dreva nie je iba otázkou informovania o spôsoboch obhospodarovania, ale zahŕňa taktiež zmenu vo vnímaní toho, ako by mala vyzerať vysoká kvalita obhospodarovania a ekológia lesa.
Mýtus 5:
Mŕtve drevo zapríčiňuje požiar Častý argument pre odstránenie mŕtveho dreva z lesa je zabránenie požiarom. Avšak problematika mŕtveho dreva môže byť zahrnuté do protipožiarnych stratégií (napríklad môže byť odstránené z protipožiarnych pásov). Väčšina požiarov vzniká za suchého počasia, kedy aj živé stromy ľahko horia. V Európe bola väčšina požiarov založená ľuďmi preto niekoľko kmeňov a pahýľov nemôže výrazne zvýšiť riziko požiaru.
Mýtus 6:
Mŕtve drevo je zdravotným a bezpečnostným rizikom pre návštevníkom Všeobecne najväčšie bezpečnostné riziko v lesoch je počas hospodárskych zásahov, obzvlášť počas ťažby dreva. Mŕtve drevo je úspešne zachovávané v mnohých rezerváciách a chránených územiach alebo dokonca aj v mestských parkoch (ako je napríklad park v okolí Viedne). Z bezpečnostných dôvodov sa však odumreté stromy môžu nachádzať v určitej vzdialenosti od verejných chodníkov. V Nemecku nedávno došlo k zmene zákona, v ktorom sa zodpovednosť za úraz presúva z vlastníka lesa na návštevníka lesa, takže návštevník lesa vstupuje do starého lesa a mimo chodníkov na vlastné riziko. Podobné zmeny by mohli uľahčiť situáciu súkromným vlastníkom lesa, ktorých lesy sú prístupné verejnosti.
© D. Vallauri
© D. Vallauri
© J. Martin
© D. Vallauri
© WWF Canon/A. Vonrauer
Mŕtve drevo: objasnenie niektorých mýtov
© WWF Canon/M. Guther
Odhalenie mýtov o negatívnom dopade mŕtveho dreva je kľúčové. Každý, kto sa o tento problém zaujíma, môže pomôcť tým, že bude apelovať na rôznych stupňoch a úrovniach (politickej, informačnej, hospodárskej).
© J. Walencik/Muza Edition
Mŕtve drevo - Živé lesy
WWF je aktívna v niekoľkých iniciatívach, ktorými chce podporiť proces pozitívnych zmien: > Vytvorenie smerníc pre hospodárenie s mŕtvym drevom ako technickú publikáciu s partnermi zameranú na (1) obhospodarovateľov chránených území a (2) obhospodarovateľov hospodárskych alebo komunitných lesov a (3) lokality Natura 2000
WWF vyzýva k aktivitám
> Vytvorenie portfólia pre modelovú stratégiu obnovy a jej praktickú aplikáciu v Európe > Lobbing za zrušenie nevhodných dotácií a zákonov, ktoré znemožňujú ochranu a správne hospodárenie s mŕtvym drevom > Zahrnutie starých stromov a mŕtveho dreva do národných certifikačných štandardov a posilnenie ich významu > Včlenenie mŕtveho dreva do Kyotských iniciatív a jeho zahrnutie do správ prezentovaných vládami krajín > Podpora a spolupráca na kľúčových projektoch zameraných na kvantifikáciu hodnôt biodiverzity mŕtveho dreva
M
ŕtve drevo je praktickým indikátorom demonštrujúcim zdravie a biologickú diverzitu lesov. WWF verí, že pestovanie lesa, ekonomické, ekologické a sociálne otázky spojené so starými stromami a mŕtvym drevom by mohli prakticky pomôcť k podpore obhospodarovania európskych lesov takým spôsobom, ktorý bude smerovať k prirodzenejším ekosystémom a bude okrem iných podporovať aj saprofytické druhy organizmov. Tieto otázky predstavujú výzvu pre trvalo udržateľné hospodárenie a ochranu, berúc do úvahy veľké množstvo húb, stavovcov a bezstavovcov. WWF podotýka, že v rámci Európy existuje veľké množstvo vedeckých poznatkov a skúseností týkajúcich sa saprofytických druhov organizmov a mŕtveho dreva, ako aj rôznych prístupov k obhospodarovaniu. WWF verí, že pochopenie významu starých stromov a mŕtveho dreva a ich manažment by sa malo stať urgentnou záležitosťou. Stratégia Jednotlivé vlády krajín a EÚ by mali vytvoriť stratégiu v prospech mŕtveho dreva a tým splniť nasledujúce povinnosti vyplývajúce z plnenia požiadaviek Konvencie biologickej diverzity (CBD): > zahrnúť mŕtve drevo do národných stratégií biodiverzity a národných lesníckych programov > vytvoriť smernice pre monitoring mŕtveho dreva a jeho manažment vrátane minimálneho objemu mŕtveho dreva ako indikátora biodiverzity a prirodzenosti lesov > rozšírenie zoznamu saprofytických druhov uvedených v Habitats Directive > zavedenie podpornej legislatívy, ktorá zakazuje náhodnú, zdravotnú, legálnu alebo nelegálnu ťažbu v chránených územiach kategórie I-IV podľa IUCN
a zrušenie nevhodných dotácií a zákonov, ktoré narúšajú manažment mŕtveho dreva > zrušiť zodpovednosť súkromných vlastníkov lesa za úrazy návštevníkov počas vstupu do lesa (ako to bolo nedávno realizované v Nemecku) > včlenenie mŕtveho dreva do Kyotských iniciatív a jeho zahrnutie do správ prezentovaných vládami krajín Chránené územia
Manažéri chránených území môžu podporovať zachovanie starých stromov a mŕtveho dreva: > identifikáciou a ochranou kľúčových lokalít s cieľom zachovania hlavných referenčných lesov pre druhy závislé na mŕtvom dreve > vytvorením efektívnych stratégií manažmentu mŕtveho dreva v rámci chránených území a lokalít Natura 2000 > zastavením odstraňovania starých stromov a mŕtveho dreva z chránených území kategórie IUCN I-IV > posilnením prevencie, informovanosti a vzdelávania > použitím aktívnych obnovných opatrení tam, kde je to potrebné Obhospodarované lesy
Lesnícke subjekty a obhospodarovatelia lesov sa taktiež môžu podieľať na vytváraní optimálneho prirodzeného priestoru tvoreného mŕtvym drevom. A to predovšetkým takýmito opatreniami: > zahrnutím starých stromov a mŕtveho dreva (a ďalších kľúčových "mikrohabitatov") do lesných hospodárskych plánov tak, aby sa zvýšil ich počet a objem. WWF navrhuje zvýšiť objem ponechaného mŕtveho dreva v boreálnych lesoch a lesoch mierneho pásma na 20-30m3/ha do roku 2030 > ponechaním vyváženého množstva mŕtveho dreva v lesoch s rizikom požiarov > použitím existujúcich certifikačných schém a národných certifikačných štandard ako doporučenie pre vhodné hospodárenie s mŕtvym drevom > zachovaním mŕtveho dreva v lesoch po kalamitách
15
Dvadsať až tridsať do roku 2030!
© B. Boisson
Takmer 30 percent druhov žijúcich v lese je závislých na starých stromoch a mŕtvom dreve. WWF vyzýva vlády európskych krajín, vlastníkov lesa a lesnícky sektor k ochrane biodiverzity zvýšením počtu starých stromov a objemu mŕtveho dreva na 20-30 m3 na hektár do roku 2030.
WWF kontakt v Európe V prípade záujmu o viac informácii navštívte niektorú z nasledujúcich stránok http://www.panda.org/wwf-offices http://www.panda.org/forests4life WWF kontakt na Slovensku Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica e-mail:
[email protected]
www.
panda.org
