Milióny dne ných udí veria, e ivot vznikol evolúciou. A al ie milióny veria v stvorenie. Iní si nie sú istí, omu vlastne veria. Táto kniha je ur ená

Milióny dne ných udí veria, e ivot vznikol evolúciou. A al ie milióny veria v stvorenie. Iní si nie sú istí, omu vlastne veria. Táto kniha je ur ená im v etkým. Ponúka podrobné preskúmanie otázky, ako vznikol ivot - a o to znamená pre budúcnos .

Ako sa za al ivot? .............................................................................................................5 Rozdielne názory ..............................................................................................5 Predmetom sporu nie je veda ............................................................................5 Niektoré zásadné otázky ...................................................................................6 Rôzne názory na evolúciu - pre o? ..................................................................................7 Evolúcia ter om útokov ....................................................................................7 Rozpaky nad otázkou vzniku ............................................................................8 Rozpaky nad skamenelinami.............................................................................8 Nov ie teórie.....................................................................................................8 Skuto nos , i teória? .......................................................................................9 O om hovorí správa z Genezis? ................................................................................... 11 Aký dlhý je „de “ z Genezis? ......................................................................... 11 Prvý de .......................................................................................................... 11 Druhý de ....................................................................................................... 12 Tretí de ......................................................................................................... 12 V tre om „dni“ sa objavujú suchozemské rastliny .......................................... 12 tvrtý de ....................................................................................................... 13 Piaty de ......................................................................................................... 13 iesty de ....................................................................................................... 13 Odkia erpá Genezis?.................................................................................... 14 Mohol vzniknú ivot pôsobením náhody? ................................................................. 16 Nové po atie samoplodenia ............................................................................ 16 Prvotná atmosféra ........................................................................................... 16 Mohla sa utvori „organická polievka“? ......................................................... 17 Pravdepodobnos a samovo ný vznik bielkovín ............................................. 17 Pozoruhodný genetický kód ............................................................................ 18 Ohromujúca fotosyntéza ................................................................................. 19 Má na tom ú as inteligencia? ........................................................................ 19 Je to vedecké?................................................................................................. 19 Nie je uznávaná v etkými vedcami ................................................................. 20 Neuverite ná bunka ........................................................................................ 20 Neuverite ná bunka ........................................................................................ 21 Nech prehovoria skameneliny........................................................................................ 22 o h ada ....................................................................................................... 22 Sú záznamy úplné? ......................................................................................... 23 ivot sa objavuje náhle ................................................................................... 24 al ie náhle objavenia, nepatrné zmeny ......................................................... 25 Nijaké prechodné znaky.................................................................................. 26 Ako je to s ko om? ......................................................................................... 27 o je skuto ným obsahom záznamu skamenelín............................................. 27 Obrovské priepasti. Je evolúcia schopná preklenú ich? .......................................... 28 Priepas medzi rybami a oboj ivelníkmi......................................................... 28 Priepas medzi oboj ivelníkmi a plazmi ......................................................... 28 Priepas medzi plazmi a vtákmi ...................................................................... 29 Priepas medzi plazmi a cicavcami ................................................................. 31 Najvä ia priepas .......................................................................................... 31 Kto boli „opo udia“? ....................................................................................................... 33 2

Ko ko dôkazov poskytujú skameneliny? ........................................................ 33 Kde sú spojovacie lánky? .............................................................................. 34 Rodostrom loveka ......................................................................................... 34 Ako vyzerali?.................................................................................................. 35 ím boli? ........................................................................................................ 35 Vzostup a pád opo loveka .............................................................................. 36 udský rod...................................................................................................... 37 Ako je to s datovaním? ................................................................................... 37 Sú mutácie základom evolúcie? .................................................................................... 39 Sú prospe né, alebo kodlivé?......................................................................... 39 Vytvára sa mutáciami nie o nové?.................................................................. 40 Pokusy s ovocnou mu kou.............................................................................. 40 Drsnokrídlovec brezový.................................................................................. 40 Pod a ich druhu .............................................................................................. 41 Nie sú základom evolúcie ............................................................................... 42 Ná báze vzbudzujúci vesmír ...................................................................................... 44 Ohromujúca ve kos ....................................................................................... 44 Kopy galaxií ................................................................................................... 44 Podobná usporiadanos ................................................................................... 45 o je za touto organizovanos ou?................................................................... 45 Zákon predpokladá zákonodarcu..................................................................... 45 Organizátor a zákonodarca.............................................................................. 46 Zdroj energie .................................................................................................. 46 Za iatok nebol chaotický ................................................................................ 46 Jedine ná planéta podáva dôkazy ................................................................................. 48 Správna vzdialenos od Slnka......................................................................... 48 Na a obdivuhodná atmosféra .......................................................................... 49 Voda - výnimo ná látka .................................................................................. 50 Úrodná zem .................................................................................................... 50 To nemô e by náhoda ................................................................................... 51 Udivujúca skladba ivých organizmov ........................................................................ 52 Drobné organizmy .......................................................................................... 52 Symbiózy........................................................................................................ 53 Prírodné továrne ............................................................................................. 53 Komu patri prvenstvo? .................................................................................................... 55 Komu patri prvenstvo? .................................................................................................... 56 In tinkt - múdros daná u pred narodením ................................................................ 60 Úctyhodné výkony s ahovavých vtákov ......................................................... 60 Iní navigátori .................................................................................................. 61 lovek je zázrak ............................................................................................................... 63 o vyvoláva ú as ............................................................................................ 63 Nepomerne výkonnej í ................................................................................... 64 Len lovek má schopnos rozpráva ............................................................... 64 o sa dá vysvetli len stvorením..................................................................... 65 Ce me si zázrak, ktorým je lovek ................................................................. 65 Pre o mnohí prijímajú evolúciu? .................................................................................. 67 Váha autority .................................................................................................. 67 3

Zlyhanie nábo enstva ..................................................................................... 68 Verím, o vidím.............................................................................................. 69 al ia vá na prí ina nedostatku viery ............................................................. 69 Mo no veri Biblii? ......................................................................................................... 70 Biblia a veda ................................................................................................... 70 Biblia a zdravie ............................................................................................... 71 Biblia a dejiny................................................................................................. 72 Poctivos a súlad............................................................................................. 75 Je Biblia naozaj in pirovaná Bohom? .......................................................................... 76 Zánik Týru...................................................................................................... 76 Cýrus a zánik Babylonu .................................................................................. 76 Médo-Perzia a Grécko .................................................................................... 77 Predpovede o Mesiá ovi ................................................................................. 77 Zni enie Jeruzalema ....................................................................................... 77 Proroctvá, ktoré sa sp ajú dnes ...................................................................... 78 V om je rozdiel?............................................................................................ 79 1914 - obrat v dejinách ................................................................................... 79

4

Ako sa za al ivot? ivot je v ade okolo nás. Sved í o tom bzu anie hmyzu, spev vtákov i uchotanie drobných ivo íchov v krovinách. ivot je v adových polárnych oblastiach a vo vyprahnutých pú ach. Stretneme sa s ním v moriach, na ich slnkom zaliatej hladine i v najtemnej ích h bkach. Vysoko v atmosfére plávajú vzduchom drobu kí tvorovia. Dolu pod na imi nohami pracujú v pôde nevy íslite né bilióny mikroorganizmov a robia zem úrodnou, umo ujúcou rast zelených rastlín, od ktorých sú závislé ostatné formy ivota. Hojnos a rozmanitos ivota na Zemi prekonáva na e predstavy. Ako sa to v etko za alo? Kde sa tu vzala táto planéta a v etci jej obyvatelia? A najmä, ako za alo existova udstvo? Vyvinuli sme sa zo zvierat podobných opiciam? Alebo sme boli stvorení? Ako sme sa sem dostali? A ak to zistíme, o to bude znamena pre na u budúcnos ? Také otázky sa vynárajú u oddávna a v mysliach mnohých stále zostávajú nezodpovedané. Mo no máte pocit, e tieto otázky sa vás netýkajú. Mo no si poviete: „Nie je podstatné, ako som sa sem dostal - jednoducho som tu. A budem tu pravdepodobne es desiat, sedemdesiat alebo mo no osemdesiat rokov - ktovie? Ale i sme boli stvorení, alebo sme sa vyvinuli, to na veci ni nemení.“ A predsa by sa tým mohlo zmeni ve mi ve a - ako dlho budete , spôsob vá ho ivota, podmienky, v ktorých ijete. To preto, lebo celý ná postoj k ivotu a budúcnosti vyplýva z ná ho názoru na pôvod ivota. A to, akým spôsobom tu ivot naozaj vznikol, bude ma ur ite vplyv na budúce smerovanie dejín a na na e miesto v nich.

Rozdielne názory Mnohí z tých, ktorí prijímajú teóriu evolúcie, sú toho názoru, e k ivotu v dy bude patri intenzívne súperenie sprevádzané bojmi, nenávis ou, vojnami a zomieraním. Ba niektorí sa domnievajú, e lovek by sa v blízkej budúcnosti mohol sám zni . Jeden z popredných vedcov poznamenal: „Do posledného súdu nám mo no ostáva len nieko ko desa ro í... Vývoj jadrových zbrani a ich nosných systémov skôr i neskôr povedie k svetovej katastrofe.“ Ale aj keby k omusi takému v blízkej budúcnosti nedo lo, mnohí udia sú presved ení, e v okamihu, ke sa ivot loveka následkom smrti skon í, prestáva lovek existova nav dy. Iní sa domnievajú, e v budúcnosti v etok ivot na Zemi zanikne. Rozvíjajú teóriu, e Slnko sa rozrastie na ervenú obriu hviezdu a nastane situácia, ke oceány za nú vrie , atmosféra unikne do priestoru a na u planétu postihne nesmierna katastrofa najvä ích rozmerov, aké si mo no predstavi . Vedeckí kreacionisti sa bránia takýmto záverom. Ale svojím výkladom biblickej správy o stvorení dospeli k tvrdeniu, e Zem je stará iba 6 000 rokov a e ka dý zo iestich dní, ktoré biblická kniha Genezis vymeriava pre stvorenie, trval iba 24 hodín. Je v ak takáto predstava správnym vyjadrením toho, o hovorí Biblia? Bola Zem a v etky formy ivota na nej stvorené v doslovných iestich d och? Alebo je tu oprávnený dôvod prija inú mo nos ? Mnohí sa vo svojich úvahách o po iatku ivota nechávajú ovláda v eobecne roz írenými názormi a pocitmi. Ak sa tomu chceme vyhnú a prís k správnym záverom, musíme mo nosti, ktoré prichádzajú do úvahy, posúdi nezaujato. Stojí za pov imnutie, e i najznámej í zástanca evolúcie Charles Darwin nazna il, e si je vedomý nedostatkov svojej teórie. V závere svojho diela O pôvode druhov pí e o tom, aký vzne ený je poh ad na ivot s jeho rôznymi silami ako na pôvodne vdýchnutý stvorite om do nieko kých foriem alebo do jedinej, ím zjavne ukázal, e otázka pôvodu je otvorená al iemu skúmaniu.

Predmetom sporu nie je veda Prv ne prejdeme alej, bude u ito né ujasni si jednu vec: Predmetom sporu nebudú úspechy vedy. Ka dý informovaný lovek si uvedomuje ú asné výsledky dosiahnuté v mnohých oblastiach vedy. Vedecký výskum výrazne roz íril na e poznatky o vesmíre, o Zemi a o ivote. Skúmanie udského tela otvorilo cesty k lie eniu chorôb a úrazov. V aka rýchlym pokrokom v elektronike sme vstúpili do veku po íta ov, ktorý ve mi zmenil ná ivot. Vedci dosiahli ohromujúce výkony, boli dokonca vyslaní udia na Mesiac a vrátili sa na Zem. Je jedine správne, ak si vá ime

5

profesionálne výkony, ktoré tak ve mi prispeli k ná mu poznaniu sveta okolo nás, od veci nepredstavite ne malých po nekone ne ve ké. Tu bude zárove namieste ujasni si definície: Evolúcia, ako sa o nej bude hovori v tejto knihe, znamená organickú evolúciu - teóriu, e prvý ivý organizmus sa vyvinul z ne ivej hmoty a potom, ako sa tvrdí, sa po as svojej reprodukcie menil na rôzne druhy ivých organizmov, a nakoniec vytvoril v etky formy ivota, ktoré kedy na Zemi existovali, vrátane udí. A k tomu v etkému do lo údajne bez inteligentného riadenia alebo nadprirodzeného zásahu. Na druhej strane stvorenie znamená záver, e vznik ivých organizmov mo no vysvetli len existenciou v emohúceho Boha, ktorý skon truoval a vytvoril vesmír a v etky základné druhy ivota na zemi. Ti, ktorí prijímajú evolúciu, tvrdia, e stvorenie je nevedecké; ale mo no s dobrým svedomím vyhlási , e teória evolúcie je vedecky opodstatnená?

Niektoré zásadné otázky Samozrejme, medzi evolu nou teóriou a biblickou správou o stvorení sú zásadné rozdiely. Tí, ktorí prijímajú evolúciu, tvrdia, e stvorenie je nevedecké. Ale ak chceme by vo i sebe poctiví, mô eme si otázku postavi aj inak: Je vedecky opodstatnená evolúcia? A na druhej strane, je správa z Genezis jedným zo starovekých mýtov o stvorení, ako sa obvykle tvrdí? Alebo je v súlade s objavmi modernej vedy? A ako odpoveda na al ie otázky, ktoré mnohých znepokojujú: Ak existuje v emohúci stvorite , pre o je to ko vojen, hladu a chorôb, následkom oho pred asne zomierajú milióny udí? Pre o pripustil to ko utrpenia? A alej, ak stvorite existuje, zjavuje nám, o prinesie budúcnos ? Je cie om tejto knihy preskúma podobné otázky a to, o s nimi súvisí. Vydavatelia dúfajú, e bez zaujatosti pouva ujete nad jej obsahom. Pre o by to malo by dôle ité? Preto, lebo tieto informácie mô u ma pre vás ove a vä iu hodnotu, ne akú im zatia prikladáte. Ke sa pripravovalo mimoriadne vydanie Darwinovho diela O pôvode druhov k stému výro iu prvého vydania, bol o napísanie predslovu po iadaný vtedaj í riadite ústavu Commonwealth Institute of Biological Control v Ottawe (Kanada) W. R. Thompson. Vo svojom predhovore napísal: „Ako vieme, medzi biológmi sú rozdielne názory nielen na prí iny evolúcie, ale aj na samotný jej priebeh. Prí inou týchto nezhôd sú nedosta ujúce dôkazy, ktoré nedovo ujú iadne ur itej ie závery. Preto je správne a vhodné upozorni nevedeckú verejnos na nezhody v názoroch na evolúciu.“

6

Rôzne názory na evolúciu - pre o? Zástancovia evolu nej teórie pova ujú u dnes evolúciu za nepopierate nú skuto nos . Nazdávajú sa, e k evolúcii skuto ne dochádza, e je to realita a pravda - o sú pod a istého slovníka definície slova skuto nos . No je to naozaj tak? Uve me si nieko ko príkladov: Kedysi vládol názor, e Zem je plochá. Dnes je v ak isté, e je gu atá. Toto je skuto nos . Kedysi panoval názor, e Zem je stredom vesmíru a nebo sa otá a okolo Zeme. Dnes vieme s istotou, e Zem sa pohybuje po obe nej dráhe okolo Slnka. To je taktie skuto nos . Mnohé kedysi sporné teórie sa v aka dôkazom preukázali ako dobre podlo ené skuto nosti, ako realita, ako pravda. Dospelo by sa k rovnakej istote, keby sa preskúmali dôkazy evolúcie? Je zaujímavé, e od roku 1859, ke Charles Darwin vydal (v angli tine) svoju knihu O pôvode druhov, sú rôzne h adiská jeho teórie predmetom zna ných nezhôd i medzi najuznávanej ími bádate mi v oblasti evolúcie. Dnes sú spory o túto teóriu e te intenzívnej ie ne donedávna. A je pou né v imnú si, o o veci hovoria samotní zástancovia evolúcie.

Evolúcia ter om útokov V náu nom asopise Discover bola situácia opísaná slovami: „Evolúciu napádajú nielen kres anskí fundamentalisti, ale spochyb ujú ju aj uznávaní vedci. Medzí paleontológmi, vedcami skúmajúcimi skameneliny, vzrastá nesúhlas s prevládajúcim darwinistickým názorom.“ Francis Hitching, evolucionista a autor knihy Krk irafy (angl.), vyhlásil: „Napriek tomu, e darwinizmus bol vo vedeckom svete prijatý je ako ve ký, v etko zahr ujúci biologický princíp, po jednom a tvr storo í sa dostal do prekvapujúco ve kých kostí.“ Správa o významnej konferencii asi 150 odborníkov evolucionistov, ktorá sa konala v Chicagu, Illinois, sa kon í takýmto záverom: „V oblasti evolúcie dochádza v posledných 50 rokoch k najrozsiahlej ej a najhlb ej revolúcii. Presný priebeh evolúcie je dnes medzi biológmi predmetom ostrých sporov. Objasnenie sporných otázok sa neobjavilo na obzore.“ Paleontológ Niles Eldredge, význa ný evolucionista, sa vyjadril: „Pochybnosti, ktoré v posledných dvadsiatich rokoch prenikli do niekdaj ieho samo úbeho, sebaistého presved enia evolu nej biológie, vyvolali vzru enie.“ Hovoril o „úplnom nedostatku zhody i vnútri vzájomne si odporujúcich táborov“, a dodal, e „teraz nastal skuto ný rozruch. Niekedy sa zdá, e na ka dú evolu nú tému je to ko názorov, ko ko biológov.“ Novinár Christopher Booker (takisto stúpenec evolúcie) napísal o tom v londýnskom denníku Times: „Bola to nádherne jednoduchá a prí livá teória. Jediná kos bola v tom, e bola plná ve kých medzier, o si aspo iasto ne uvedomoval i sám Darwin.“ O Darwinovej práci O pôvode druhov povedal: „Stretávame sa tu s celkom paradoxnou situáciou, e kniha, ktorá sa preslávila vysvetlením vzniku druhov, v skuto nosti ni také nevysvet uje.“ Booker alej vyhlásil: „Sto rokov po Darwinovej smrti e te stále nemáme ani najmen ie preukázate né alebo aspo iasto ne prijate né vysvetlenie, ako evolúcia naozaj prebiehala - a to v posledných rokoch viedlo k mimoriadnemu mno stvu sporov o celý komplex otázok. Medzi samotnými evolucionistami prebieha takmer otvorený boj, pri om ka dý evolucionistický smer sa sna í presadi dajakú novú modifikáciu.“ A napokon Booker dochádza k záveru: „Nemáme ani najmen iu predstavu o tom, ako a pre o vlastne do lo k evolúcii, a zdá sa, e to nebudeme vedie nikdy.“ Evolucionista Hitching s tým súhlasí a hovorí: „Prepukli spory o evolu nú teóriu. Na vysokých miestach boli vybudované silné obranné pozície pre i proti, a z oboch strán prepukla pa ba urá ok.“ Hitching hovorí, e toto je akademický spor alekosiahlych rozmerov, „mo no jedna z tých etáp, ku ktorým dochádza vo vede vtedy, ke je nejaká dlho zastávaná teória zrazu pod váhou protidôkazov zavrhnutá a na jej miesto nastúpi nová“. A britský asopis New Scientist poznamenáva, e „stále rastúci po et vedcov, predov etkým rastúci po et evolucionistov tvrdí, e Darwinova vývojová teória v podstate vôbec nie je prísne vedeckou teóriou. Mnohí z kritikov sú nosite mi najvy ích akademických hodností.“

7

Rozpaky nad otázkou vzniku K otázke, ako vznikol ivot, astronóm Robert Jastrow povedal: „Na svoju ve kú útos , vedci nemajú iadnu jednozna nú odpove , preto e chemikom sa nikdy nepodarilo reprodukova experimenty, ktoré sa pripisujú prírode, a vytvori z ne ivej hmoty ivot. Vedci nevedia, ako sa to stalo.“ A dodal: „Vedci nemajú iaden dôkaz, e ivot nevznikol stvorením.“ Ale vznik ivota nie je jedinou kos ou. V imnime si telesné orgány ako oko, ucho alebo mozog. Ich zlo itos vyvoláva vä í ú as ne najzlo itej ie mi vytvorené prístroje. Jedným z nevyrie ených problémov evolúcie je okolnos , e v etky jednotlivé asti týchto orgánov musia pôsobi spolo ne, ak má by umo nené videnie, po úvanie alebo myslenie. Tieto orgány by boli neu ito né, pokia by v etky jednotlivé asti neboli kompletné. Preto vzniká otázka: Mohli by etky tieto asti v pravú chví u spojené akousi neriadenou náhodnou prírodnou silou tak, aby vznikli také zlo ité mechanizmy? Darwin pripú al tento problém. Pí e napríklad: „Predpoklada , e oko sa mohlo vytvori evolúciou, sa zdá, ako i sám priznávam, by krajne nezmyselné.“ Od tých ias uplynulo vy e sto rokov. Vyrie il sa odvtedy tento problém? Nevyrie il. Naopak, poznatky, ktoré boli od Darwinových ias získané o oku, ukazujú, e oko je e te omnoho zlo itej ie, ne si Darwin vtedy myslel. Preto hovorí Jastrow: „Zdá sa, e oko bolo skon truované; iaden kon truktér ktoréhoko vek teleskopu by ho nemohol zostavi lep ie.“ Ak toto platí o oku, o potom poveda o udskom mozgu? Ak sa ani jednoduchý stroj nevyvinul pomocou náhody, ako sa mohol náhodne vyvinú nekone ne zlo itej í mozog? Jastrow dochádza k záveru: „Je ké prija evolúciu udského oka ako výsledok náhody; e te ie je prija evolúciu udskej inteligencie ako výsledok náhodných zlomov v mozgových bunkách na ich predkov.“

Rozpaky nad skamenelinami Pri vykopávkach uskuto nených vedcami sa na li milióny kostí a iných dôkazov ivota v minulosti; sú ozna ované ako fosílie e skameneliny. Keby evolúcia bola skuto nos ou, museli by fosílie poskytova mno stvo dôkazov, e sa jeden druh ivých organizmov vyvíjal v iný. V Bulletine chicagského prírodovedného múzea sa v ak hovorí: „Darwinova evolu ná teória bola dy úzko spájaná s dôkazmi v skamenelinách, a vä ina udí sa pravdepodobne domnieva, e skameneliny majú významný podiel na celkovej argumentácii v prospech darwinovského výkladu dejín ivota. ia , nie je to presne tak.“ A pre o nie? V Bulletine sa alej hovorí, e „Darwin bol v rozpakoch nad dôkazmi vo forme skamenelín, lebo nevyzerali tak, ako predpovedal. Skameneliny neposkytli a stále e te neposkytujú iadne dôkazy jemne odstup ovaného, pomaly postupujúceho vývojového radu.“ Dnes, po viac ne storo nom zhroma ovaní skamenelín, „je dokonca e te menej príkladov na evolu né prechody ne za ias Darwina,“ hovorí Bulletin. Pre o je to tak? Z rozsiahleho fosílneho materiálu, ktorý je teraz k dispozícii, je zrejmé, e niektoré z príkladov, ktoré sa kedysi uvádzali ako dôkaz evolúcie, pod a dne ných poznatkov u v tomto smere nemo no pou . Mnohí evolucionisti sú znepokojení tým, e sa skamenelinami nedá dokáza postupná evolúcia. Steven Stanley hovorí v knihe Nový asový rozvrh evolúcie (angl.) o tom, e „skameneliny neposkytujú nijaké dôkazy o postupnom prechode jednej vä ej skupiny v inú“. Pí e: „Známe dôkazy vo forme skamenelín nezodpovedajú a nikdy nezodpovedali pomalej evolúcii.“ Niles Eldredge takisto pripustil: „Model h adaný u 120 rokov neexistuje.“

Nov ie teórie Z toho dôvodu mnohí vedci za ali presadzova nové evolu né teórie. asopis Science Digest o tom hovorí: „Niektorí vedci predkladajú aj rýchlej ie evolu né zmeny a celkom vá ne sa teraz zaoberajú my lienkami, ktoré sa kedysi vyskytovali len vo vedeckofantastickej literatúre.“ Niektorí z vedcov dospeli napríklad k názoru, e ivot nemohol sám od seba vzniknú na Zemi. Domnievajú sa, e ivot vznikol vo vesmíre a potom sa preniesol na Zem. Tým sa v ak problém vzniku ivota iba odsúva alej a do e te nepriate skej ieho prostredia. Je známe, aké nebezpe né pre ivot je prostredie kozmu. Je potom pravdepodobné, e ivot sa sám od seba za al niekde v

8

kozmickom priestore a potom sa v podmienkach takých nebezpe ných ivotu udr al a dostal sa na Zem a tu sa rozvinul do svojich dne ných foriem? Záznam skamenelín nenasved uje tomu, e by sa ivot postupne vyvíjal z jednej formy v inú. Preto niektorí vedci presadzujú teóriu, e proces musel prebieha nie rovnomerne, ale v nárazoch. Publikácia The World Book Erwyclopedia to vysvet uje takto: „Mnohí biológovia si myslia, e nové druhy mohli vzniknú náhlymi, drastickými zmenami v génoch. Niektorí zo stúpencov tejto teórie nazvali taký proces „preru ovanou rovnováhou“. To znamená, e druhy zachovávajú „rovnováhu“ (zostávajú v podstate bez zmeny), ale zaka dým dochádza na istý as k „preru eniu“ (ve kému skoku, pri ktorom sa vyvinie nie o al ie). To je v protiklade s teóriou, ktorú po desa ro ia prijímali takmer v etci evolucionisti. Priepas medzi oboma teóriami vystihol titulok v denníku The New York Times: „Teóría náhlych evolu ných zmien napadnutá.“ lánok poukázal na to, e nov ia my lienka „preru ovanej rovnováhy“ vyvolala novú vlnu odporu medzi tými, ktorí zastávajú tradi ný názor. No bez oh adu na to, ktorá teória sa presadzuje, budeme právom o akáva , e by mali existova aspo aké-také dôkazy, e sa jedna forma ivota mení na inú. Ale priepas medzi rôznymi typmi organizmov objavených v zázname skamenelín a takisto aj priepas medzi rôznymi druhmi ivých organizmov, ktoré sú na Zemi dnes, pretrváva. Je pou né v imnú si aj to, o zostalo z Darwinovej my lienky o „pre ití najzdatnej ích“. Darwin to nazval „prirodzený výber“, lebo bol presved ený, e príroda si „vyberá“ najzdatnej ie organizmy na pre itie. Títo „zdatní“ jedinci údajne získali nové vlastnosti, ktoré im priniesli výhodu, a tak sa postupne vyvíjali. Dôkazy získané za posledných 125 rokov síce potvrdili, e najzdatnej í jedinci naozaj mô u pre , ale vôbec sa tým nevysvet uje ich vznik. Jeden lev mô e by zdatnej í ako iný, ale tým nie je vysvetlené, ako sa stal levom. A jeho potomkovia budú zase iba levy. Preto novinár Tom Bethell pí e v asopise Harper's: „Darwinov omyl bol taký vá ny, e bol schopný podomlie jeho teóriu. A tento omyl bol zistený iba nedávno. Jeden organizmus naozaj mô e by zdatnej í ako iný. To v ak neprispieva k stvoreniu organizmu. Myslím, e je jasné, e v takejto predstave bolo osi ve mi, ve mi nesprávne.“ Bethell dodáva: „Ako ja to vidím, výsledok je priam zdrvujúci: myslím, e Darwinova teória je na pokraji zrútenia.“

Skuto nos , i teória? Francis Hitching zhrnul niektoré nevyrie ené problémy, ktoré stoja proti evolúcii, a zistil: „Moderná evolu ná teória zlyhala v troch rozhodujúcich oblastiach, v ktorých mohla by preskú aná: Dôkazy vo forme skamenelín sved ia skôr pre model evolu ných skokov ne v prospech postupných zmien. Gény sú ú inným stabiliza ným mechanizmom, ktorého hlavnou funkciou je zabráni vývoju nových foriem. Postupné náhodné mutácie na molekulárnej úrovni nemô u vysvetli vzrastajúcu a organizovanú zlo itos ivých organizmov.“ Hitching kon í týmto zistením: „Evolu nú teóriu, ktorá vyvoláva to ko pochybností aj u tých, ktorí o nej u ia, mo no pova ova prinajmen om za spornú. Ak je darwinizmus naozaj tým ve kým, v etko zahr ujúcim biologickým princípom, potom zah a i mimoriadne ve ké nepreskúmané oblasti. Nevysvet uje niektoré z najzákladnej ích otázok: ako o ili ne ivé chemické látky, na akých gramatických pravidlách spo íva genetický kód a ako gény formujú charakter ivých organizmov.“ Hitching poznamenáva, e pova uje modernú evolu nú teóriu za „tak nedostato nú, e si zaslú i, aby sa ku nej pristupovalo ako k zále itosti viery“. Napriek tomu sa mnohí zástancovia evolúcie domnievajú, e majú dostato né dôvody, aby pova ovali evolúciu za skuto nos . Hovoria, e diskutujú len o detailoch. Ale bola by niektorá iná teória tak ochotne uznaná za skuto nos , keby vyvolávala také nesmierne problémy a keby medzi jej zástancami bolo to ko rozporov? Tým, e sa nie o stále vyhlasuje za skuto nos , nestáva sa to skuto nos ou. Biológ John R. Durant napísal do londýnskych novín The Guardian: „Mnohí vedci podliehajú poku eniu by dogmatickí, o otázke pôvodu druhov sa ustavi ne hovorí tak, ako keby bola s kone nou platnos ou vyrie ená. Ni nemô e by alej od pravdy. Sklon k dogmatizmu v ak pretrváva, o nie je vede na prospech.“ Ale pozrime sa na vec z druhej strany. Ako sa dá vysvetli vznik ivota stvorením? Poskytuje spo ahlivej í súbor dôkazov, ne sú tvrdenia, ktorými býva evolúcia podopieraná naj astej ie? 9

Obsahuje Genezis, ako najznámej ia správa o stvorení, dôveryhodné vysvetlenie vzniku Zeme a ivých organizmov?

10

O om hovorí správa z Genezis? Prvá kapitola Biblie si zasluhuje, aby sme ju aspo estne preskúmali, ako je zvykom aj v iných prípadoch, ke do lo ku skresleniu alebo nepochopeniu niektorých skuto ností. Nejde o to, aby sme prispôsobili jej obsah nejakému teoretickému systému, ale o to, aby sme ju preskúmali a zistili, i súhlasí so známymi skuto nos ami. alej si musíme uvedomi , e správa Genezis o stvorení nebola zaznamenaná preto, aby vysvetlila, ako to prebiehalo. Namiesto toho v nej nájdeme postupne zaznamenané hlavné udalosti stvorenia, lebo opisuje, o bolo vytvorené, v akom poradí to bolo vytvorené a v ktorom asovom úseku e dni sa to prvý raz objavilo. Ke skúmame správu Genezis, je potrebné ma na pamäti, e podáva udalosti z poh adu udí na zemi. Preto sú opísané tak, ako by ich videli udskí pozorovatelia, keby boli pri tom. Vidno to z opisu udalostí tvrtého d a stvorenia. Slnko a Mesiac sú v porovnaní s hviezdami opísané ako ve ké svetelné telesá, i ke mnohé hviezdy sú ove a vä ie ne na e Slnko, a Mesiac je v porovnaní s nimi celkom nepatrný. Ale pozemskému pozorovate ovi sa to tak nejaví. Ke sa pozeráme zo Zeme, Slnko sa nám vidí ako „vä ie svietiace teleso, ktoré panuje nad d om“, a Mesiac ako „men ie svietiace teleso, ktoré panuje nad nocou“. (1. Moj ova 1:14-18) Prvá as správy Genezis napovedá, e pred prvým stvorite ským d om mohla Zem trva u miliardy rokov, i ke sa nehovorí ako dlho. Je tu v ak opísaný stav, v akom bola Zem bezprostredne pred za iatkom prvého d a: „Zem bola beztvárna a pustá a na povrchu vodnej hlbiny bola tma; a Bo ia inná sila sa pohybovala sem a tam nad povrchom vôd.“ (1. Moj ova 1:2)

Aký dlhý je de

z Genezis?

Mnohí sa domnievajú, e slovo „de “ pou ité v prvej kapitole Genezis znamená 24 hodín. Ale v Genezis 1:5 Boh sám hovorí o tom, e delí de na men ie asové úseky, nazývajúc „d om“ len as denného svetla. V Genezis 2:4 sú ako jeden „de “ ozna ené v etky stvorite ské obdobia: „To sú dejiny nebies a zeme v dobe, ke boli tvorené, v de (vo v etky stvorite ské obdobia), ke Boh Jehova urobil zem a nebo.“ Hebrejské slovo jarn, ktoré sa prekladá ako „de “, mô e znamena rôzne dlhý asový úsek. V diele túdie starozákonných výrazov (angl.) autor William Wilson medzi mo nými významami uvádza i tento: „De ; toto slovo asto znamená as v eobecne, alebo dlhý as; celé asové obdobie, o ktorom sa uva uje, (výraz) de sa pou íva aj na osobitné asové obdobia alebo na as, v ktorom sa dejú mimoriadne udalosti.“ Zdá sa, e posledná veta dobre vystihuje stvorite ské dni, lebo tie ur ite boli obdobiami, v ktorých sa pod a toho, ako sú opísané, diali mimoriadne udalosti. Definícia dovo uje uva ova aj o obdobiach dlh ích ako 24 hodín. Prvá kapitola Genezis pou íva v súvislosti so stvorite skými obdobiami výrazy „ve er“ a „ráno“. Neznamená to, e i lo o obdobia, z ktorých ka dé trvalo 24 hodín? Nemusí to tak by . V niektorých jazykoch sa asto pou ívajú výrazy zodpovedajúce slovu „de “, ke sa hovorí o ase trvania udského ivota; napríklad „de môjho otca“ alebo „v de Shakespeara“. Takto chápaný „de “ mô u udia rozdeli na „ráno (alebo úsvit) jeho ivota“ a na „ve er (alebo súmrak) jeho ivota“. A tak isto aj ve er a ráno v 1. Moj ovej nemusí ma len význam doslovných 24 hodín. Slovo de , ako sa pou íva v Biblii, mô e obsiahnu leto i zimu, sled ro ných období. (Zachariá 14:8) „De atvy“ zahr uje mnoho dní. (Porovnaj s Prísloviami 25:13 a s 1. Moj ovou 30:14.) Tisíc rokov je prirovnaných k jednému d u. ( alm 90:4; 2. Petra 3:8, 10) „Súdny de “ sa vz ahuje na mnoho rokov. (Matú 10:15; 11:22-24) Z toho logicky vyplýva, e aj stvorite ské „dni“ mohli zahrnova dlhé asové úseky - celé tisícro ia. o sa udialo po as týchto stvorite ských epoch? Zodpovedá biblická správa vedeckým poznatkom? Nasleduje preh ad dní, o ktorých sa hovorí v Genezis.

Prvý de „Nech nastane svetlo. Potom nastalo svetlo. A Boh za al nazýva svetlo D om, ale tmu nazval Nocou. A nastal ve er a nastalo ráno, prvý de .“ (1. Moj ova 1:3, 5) Prirodzene, e u dávno pred týmto prvým d om existovalo v kozmickom priestore Slnko a Mesiac, ale svetlo týchto telies neprenikalo a na zemský povrch, a tak by pre pozemských 11

pozorovate ov nemohlo by vidite né. Teraz, v tomto prvom dni, za alo by svetlo na Zemi jasne vidite né, a na otá ajúcej sa zemeguli sa za alo striedanie d a a noci. Zdá sa, e nastanie svetla bolo postupným procesom, e svetlo narastalo po as dlhého asového obdobia, nie okam ite, ako ke rozsvietime elektrickú iarovku. To zachytáva preklad Prvej knihy Moj ovej od J. W. Wattsa, ktorý tento text podáva takto: „A postupne za ínalo existova svetlo.“ (A Distinctive Translation of Genesis) Svetlo pochádzalo zo Slnka, ale Slnko samotné nebolo vidie , lebo bolo zakryté. A tak svetlo, ktoré dosiahlo Zem, bolo „difúzne svetlo“, ako napovedá komentár k tretiemu ver u v Rotherhamovej Zdôraznenej Biblii.

Druhý de „Nech nastane priestor medzi vodami a nech sa oddelia vody od vôd. A potom Boh urobil priestor a oddelil vody, ktoré mali by pod priestorom, od vôd, ktoré mali by nad priestorom. A stalo sa tak. A Boh i za al nazýva priestor Nebom.“ (1. Moj ova 1:6-8) Slovenské preklady namiesto výrazu „priestor“ pou ívajú slovo „obloha“. eský Ekumenický preklad pou íva slovo „klenba“. Z podobných prekladov vznikol názor, e biblická správa bola prevzatá z bájí o stvorení, v ktorých je „nebeská klenba“ znázor ovaná ako kovová kopula. (Pozri komentár k 1. Moj ovej 1:6-8 v Starom zákone, zväzku 1, Kalich, Praha 1968.) Ale známy anglický preklad Biblie King James Version, ktorý tie pou íva slovo s významom „obloha“ (firmament), v okrajovej poznámke uvádza výraz, ktorý má význam „priestor“, lebo hebrejské slovo raqia, ktoré sa prekladá ako „priestor“, znamená roz ahova , rozprestiera alebo rozpína . Správa o stvorení hovorí o tom, e Boh vytvoril priestor, nehovorí v ak ako. Nech by k opísanému rozdeleniu vôd do lo akoko vek, zdá sa, e „vody nad priestorom“ boli tam nahor vytla ené zo Zeme. A tak mohlo neskôr by povedané o vtákoch, e majú lieta v „nebeskom priestore“, ako sa pí e v 1. Moj ovej 1:20.

Tretí de „Nech sa zhroma dia vody pod nebesiami na jedno miesto a nech sa objaví suchá pôda. A stalo sa tak. A Boh za al nazýva suchú pôdu Zemou, ale zhroma dené vody nazval Morom.“ (1. Moj ova 1:9, 10) Ani v tejto správe sa neopisuje, ako sa to stalo. Pri formovaní zemského povrchu nepochybne dochádzalo aj k ohromným pohybom zemských vrstiev. Geológovia by takéto ve ké presuny vysvetlili teóriou katastrôf. Ale biblická správa upozor uje, e toto dianie riadil a ovládal stvorite .“ V biblickej správe, ktorá zachytáva otázky, ktoré kládol Boh Jóbovi, ke sa ho pýtal na jeho vedomosti o Zemi, sú zapísané rôzne údaje týkajúce sa dejín Zeme: o jej meraní, obla ných masách, o moriach a o tom, ako ich vlny boli ohrani ené sú ou - a vôbec mno stvo údajov o stvorení, ktoré sa klenú cez dlhé asové obdobia. Zem je tu prirovnaná k stavbe, a tak Biblia medziiným hovorí o tom, e sa Boh Jóba spýtal: „Do oho boli zapustené jej podstavce, alebo jej rohový kame - kto polo il?“ (Jób 38:6) Je zaujímavé, e zemská kôra je ako „zapustené podstavce“ ove a hrub ia pod kontinentami, a najviac pod horskými hrebe mi, ktoré sú vtla ené hlboko do plá a pod nimi, ako korene stromov do pôdy. V knihe Putnam's Geology sa hovorí: „My lienka, e horstvá a kontinenty mali korene, bola mnoho a mnoho ráz znovu skúmaná a preukazuje sa ako opodstatnená.“ Zemská kôra je pod oceánmi hrubá len asi 8 kilometrov, ale korene kontinentov siahajú do h bky 30 kilometrov a korene horstiev vnikajú pribli ne dvakrát tak hlboko. A v etky zemské vrstvy tla ia zo v etkých strán na jadro Zeme, ktoré sa tak stáva podobným ve kému nosnému „rohovému kame u“. Bez oh adu na to, aké prostriedky boli pou ité, aby vystúpila sú , je dôle ité jedno: e túto skuto nos uznáva i Biblia, i veda ako jeden zo stup ov utvárania Zeme.

V tre om dni sa objavujú suchozemské rastliny Biblická správa dodáva: „Nech zo zeme vypu í tráva, rastlinstvo nesúce semeno, ovocné stromy priná ajúce na zemi ovocie pod a svojich druhov, v ktorom je ich semeno. A stalo sa tak.“ (1. Moj ova 1:11)

12

Tak boli ku koncu tretieho stvorite ského obdobia stvorené tri ve ké skupiny zemských rastlín. Medzitým difúzne svetlo zosilnelo nato ko, e umo ovalo fotosyntézu, ktorá je taká ivotne dôle itá pre zelené rastliny. Pravda, správa sa tu nezmie uje osobitne o ka dom novovznikajúcom „druhu“ rastliny. Nie sú tu menovite uvedené mikroorganizmy, vodné a iné rastliny, ale pravdepodobne boli stvorené v tomto „dni“.

tvrtý de „Nech nastanú v nebeskom priestore svetelné telesá, aby odde ovali de od noci; a poslú ia ako znamenia a na ur ovanie období a dní a rokov. A poslú ia v nebeskom priestore ako svetelné telesá, aby svietili na zem. A stalo sa tak. A Boh potom urobil dve ve ké svetelné telesá, vä ie svetelné teleso, aby vládlo nad d om, a men ie svetelné teleso, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy.“ (1. Moj ova 1: 14-16; alm 136:7-9) Predtým, v správe o prvom „dni“, bol pou itý výraz „nech nastane svetlo“. Tam bolo ako „svetlo“ pou ité hebrejské slovo or, ktoré znamená svetlo v najv eobecnej om význame. V správe o tvrtom „dni“ je v ak namiesto neho hebrejské slovo maor, ktoré ozna uje: zdroj svetla. Komentár v Starom zákone, zväzku 1, (Kalich, Praha 1968) hovorí: „Na nebeskej klenbe dáva Boh za iari svetlám, dosl. lampám.“ Rotherham vo svojej Emphasised Bible v poznámke pod iarou hovorí o svetlách: Vo ver i 3, or, „difúzne svetlo“. alej vysvet uje, e hebrejské slovo maor vo ver i 14 znamená osi, o „vydáva svetlo“. V prvom dni difúzne svetlo zrejme preniklo cez vzdu ný obal, ale pozorovate na Zemi by e te nebol mohol vidie zdroje tohto svetla, lebo Zem bola stále zahalená vrstvami oblakov. Teraz, v tvrtom dni, akiste do lo k zmene. Atmosféra spo iatku bohatá na oxid uhli itý mohla spôsobi , e na celej Zemi bolo horúce podnebie. Ale pri bujnom rozrastaní sa vegetácie po as tretieho a tvrtého stvorite ského obdobia bola pohltená istá as tejto prikrývky z oxidu uhli itého, ktorá zadr iavala horú avu. Rastlinstvo naopak uvo ovalo kyslík - predpoklad pre ivot ivo íchov. Keby vtedy bol na Zemi nejaký pozorovate , bol by schopný rozozna Slnko, Mesiac a hviezdy, ktoré mali slú ako znamenia a na ur ovanie období a dní a rokov. (1. Moj ova 1:14) Mesiac ukazoval plynutie lunárnych mesiacov a Slnko plynutie slne ných rokov. Ro né obdobia, ktoré sa za ali v tvrtom dni, boli nepochybne ove a miernej ie ako dnes.

Piaty de „Nech sa vody zahem ia mno stvom ivých du í a nech lietajúce tvory lietajú nad zemou, na tvári nebeského priestoru. A potom Boh tvoril morské ozruty a ka dú pohybujúcu sa ivú du u, ktorou sa zahem ili vody, pod a ich druhov a ka dého okrídleného lietajúceho tvora pod a svojho druhu.“ (1. Moj ova 1:20, 21) Tu bude zaujímavé v imnú si, e tvory, ktoré neboli mi - tvory, ktorými sa zahem ili vody boli ozna ené ako ivé du e. Tento výraz mo no pou aj na „lietajúce tvory, ktoré lietajú nad zemou, na tvári nebeského priestoru"“ Patria sem aj rôzne formy ivota vo vode a vo vzduchu - ako napríklad morské ozruty, ktorých fosílne pozostatky boli nájdené v posledných rokoch.

iesty de „Nech zem vydá ivé du e pod a ich druhov, domáce zviera a pohybujúceho sa ivo ícha a divé zemské zviera pod a svojho druhu. A stalo sa tak.“ (1. Moj ova 1:24) Teda na iesty de sa objavili suchozemské zvieratá ozna ené ako domáce zvieratá a divé zemské zvieratá. Ale tento posledný de e te nebol zav ený. Mal sa po as neho objavi e te posledný pozoruhodný druh. „A Boh alej povedal: Urobme loveka na svoj obraz, pod a svojej podoby, a nech majú v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a domáce zvieratá a celú zem a ka dého pohybujúceho sa ivo ícha, ktorý sa pohybuje na zemi. A potom Boh tvoril loveka na svoj obraz, stvoril ho na Bo í obraz; stvoril ich mu ského a enského rodu.“ (1. Moj ova 1:26, 27) Druhá kapitola Genezis o ividne pripája k tejto správe e te niektoré podrobnosti. No nie je to, ako sa niektorým zdá, al ia správa o stvorení, odporujúca správe z prvej kapitoly. Iba sa znovu vracia k tretiemu d u, do bodu, ktorý nastal potom, ako sa objavila suchá zem, ale pred tým, ako 13

bolo stvorené zemské rastlinstvo, a potom pripája al ie podrobnosti súvisiace s objavením sa udí - s Adamom ako ivou du ou, s jeho záhradným domovom Edenom a so enou Evou, jeho man elkou. (1. Moj ova 2:5-9,15-18,21,22) Tieto vysvetlenia tu boli uvedené preto, aby pomohli porozumie tomu, o om rozpráva kniha Genezis. Z jej naozaj realistickej správy vyplýva, e proces stvorenia trval nie iba 144 hodín (6x24), ale e pokryl obdobie mnohých tisícro í.

Odkia

erpá Genezis?

Mnohým sa zdá ké prija túto správu o stvorení. Tvrdia, e erpá z mýtov o stvorení, ktoré poznali staroveké národy, najmä z mýtov starého Babylonu. Ale v jednom z nov ích biblických slovníkov mo no nájs poznámku: „Nebol zatia nájdený nijaký mýtus, ktorý by sa výslovne vz ahoval na stvorenie vesmíru.“ V etky sa vyzna ujú polyteizmom a opisujú zápasy bo stiev o nadvládu, o je v nápadnom protiklade k hebrejskému monoteizmu (Genezis 1-2).“ Kurátori Britského múzea povedali o babylonských legendách o stvorení: „Základná koncepcia babylonských a hebrejských správ je podstatne odli ná.“ Z na ej úvahy vyplýva, e správa o stvorení v biblickej knihe Genezis je vedecky dobre podlo ený doklad. Uvádza vä ie triedy rastlín a zvierat, ktoré sa vo svojej ve kej rozmanitosti rozmno ujú len pod a svojho druhu. Potvrdzujú to skameneliny. Ukazujú, e ka dý druh sa objavil náhle, bez ozajstnej prechodnej formy, ktorá by ho spájala s niektorým predo lým druhom, ako by to malo by pod a evolu nej teórie. Egyptskí mudrci by pri v etkej svojej múdrosti nemohli da Moj ovi, pisate ovi Genezis, ani len jediný oporný bod pre opis procesu stvorenia. Stvorite ské mýty starovekých národov sa ni ím nepodobajú tomu, o Moj napísal vo svojej Prvej knihe, v Genezis. Teda odkia erpal Moj svoje poznatky? Iste od niekoho, kto bol pri tom. Babylonský mýtus o stvorení, o ktorom sa tvrdí, e bol podkladom biblickej správy o stvorení z Prvej knihy Moj ovej: Boh Apsu a bohy a Tiamat urobili al ích bohov. Neskôr v ak mal Apsu s týmito bohmi kosti a pokúsil sa ich zabi , ale namiesto toho bol sám zabitý bohom Eom. Tiamat ba ila po pomste a pokúsila sa zabi Ea, ale namiesto toho bola sama zabitá Eovým synom Mardukom. Marduk rozdelil jej telo na dvoje, a z jednej polovice urobil nebo a z druhej zem. Potom Marduk s Eovou pomocou stvoril udstvo z krvi iného boha, Kingu! Zdá sa vám, e takéto rozprávkové lí enie má dajaké spolo né znaky s rozprávaním knihy Genezis?

Ako sa k biblickej správe o stvorení vyjadril známy geológ: Keby som bol ako geológ vyzvaný, aby som v krátkosti vysvetlil na e novodobé predstavy o vzniku Zeme a vývoji ivota na nej jednoduchému pastierskemu národu, ako boli kmene, ku ktorým sa obracia Prvá kniha Moj ova, sotva by som to dokázal lep ie, keby som sa o najpresnej ie nedr al doslovného znenia prvej kapitoly Genezis. Tento geológ, Wallace Pratt, sa zmienil aj o tom, e poradie udalosti - od vzniku oceánov cez vynorenie sa sú e a po objavenie sa morských ivo íchov, vtákov a cicavcov - v podstate zodpovedá poradiu základného delenia geologických období.

14

Skúmanie matematickej pravdepodobnosti podáva presved ivý dôkaz, e správa Genezis musí pochádza ; zo zdroja, ktorý udalosti dobre pozná. V správe sa vymenúva desa hlavných stup ov v nasledujúcom poradí: 1.po iatok 2.prvotná Zem le iaca v tme a zahalená kými plynmi a vodou 3.svetlo 4.priestor e atmosféra 5.ve ké plochy pevninskej sú e 6.suchozemské rastliny 7.Slnko, Mesiac a hviezdy rozoznate né v priestore a za iatok ro ných období 8.morské obludy a lietajúce tvory 9.divé a krotké zvieratá, cicavce 10. lovek Veda súhlasí s touto postupnos ou. Aká ve ká je asi pravdepodobnos , e pisate Genezis jednoducho uhádol toto poradie? Asi taká ako pravdepodobnos , e náhodne vytiahneme zo katule ísla 1 a 10 tak, ako idú za sebou. Pravdepodobnos , e sa to podarí pri prvom pokuse, je 1 ku 3 628 800! Hovori , e sa pisate ovi náhodou podarilo zapísa v správnom poradí hore uvedené udalosti bez toho, e by odniekia dostal informácie o nich, by bolo nerealistické. No evolu ná teória nepripú a existenciu stvorite a, ktorý pozná skuto nosti a mô e ich oznámi om. Pod a nej ivot na Zemi vznikol samosplodením ivých organizmov z ne ivých chemických látok. Ale mohol sa ivot vytvori neusmernenými chemickými reakciami spo ívajúcimi len na náhode? Sú samotní vedci presved ení o tom, e sa to mohlo sta ? O tom bude hovori al ia kapitola.

15

Mohol vzniknú

ivot pôsobením náhody?

Ke Charles Darwin predlo il svoju evolu nú teóriu, pripustil, e ivot mohol by pôvodne vdýchnutý Stvorite om do nieko kých foriem alebo do jednej. Ale v sú asnosti evolu ná teória eobecne vylu uje akúko vek zmienku o stvorite ovi. Namiesto toho bola znovu o ivená, v trochu pozmenenej podobe, kedysi zavrhnutá teória samoplodenia. Domnienku, e do lo k nejakej podobe samoplodenia, mô eme sledova stáro ia nazad. V 17. storo í n. l. prijali túto teóriu aj uznávaní vedci, medzi nimi Francis Bacon a William Harvey. Ale v 19. storo í jej zasadili zdanlivo smrte nú ranu Louis Pasteur a iní vedci, ktorí experimentmi dokázali, e ivot pochádza len z u existujúceho ivota. Napriek tomu evolu ná teória z nedostatku lep ieho vysvetlenia predpokladá, e mikroorganizmy museli v praveku nejako spontánne vzniknú z ne ivej hmoty.

Nové po atie samoplodenia Richard Dawkins vo svojej knihe Sebecký gén zhrnul sú asný evolu ný postoj k vzniku ivota. Uva oval, e Zem mala na po iatku atmosféru zlo enú z kysli níka uhli itého, metánu, pavku a vody. Tieto jednoduché zlú eniny boli roz tiepené energiou dodávanou Slnkom, mo no aj bleskami a sope nými výbuchmi, a potom sa premenili na aminokyseliny. Rôzne aminokyseliny sa postupne nahromadili v mori a spájali sa do zlú enín podobných bielkovinám. Naostatok sa, hovorí Dawkins, oceán stal akousi organickou polievkou, ale na alej bol bez ivota. Potom, pod a Dawkinsovho opisu, sa náhodou utvorila zvlá pozoruhodná molekula, ktorá mala schopnos mno sa. Hoci Dawkins pripú a, e taká náhoda bola nesmierne nepravdepodobná, tvrdí, e sa predsa musela sta . Podobné molekuly sa zoskupili a potom, opä nesmierne nepravdepodobnou náhodou, boli obklopené ochranným obalom z iných bielkovinových molekúl, ktorý slú il ako membrána. Tvrdí sa, e týmto spôsobom sama seba zrodila prvá ivá bunka. Na tomto mieste mô e itate porozumie Dawkinsovmu komentáru v predhovore jeho knihy: „Túto knihu by sme mali íta takmer ako science fiction.“ Ale itatelia zaoberajúci sa touto otázkou zistia, e autorov postup nie je ojedinelý. Vä ina iných kníh o evolúcii sa tie iba povrchne dotýka háklivého problému, ako vysvetli vznik ivota z ne ivej hmoty. Preto sa profesor William Thorpe z katedry zoológie Univerzity v Cambridge vyjadril pred svojimi spolupracovníkmi: „V etky lacné pekulácie a diskusie, ktoré boli publikované po as posledných desa a pätnás rokov, objas ujúce postup vzniku ivota, sa ukázali ako ve mi naivné a bezvýznamné. Problém sa zdá by tak aleko od rie enia, ako bol predtým.“ Nedávny explozívny nárast vedomostí poslú il len k zvä eniu priepasti medzi ne ivou hmotou a ivými organizmami. Ba ukázalo sa, e i najstar ie známe jednobunkové organizmy sú nepochopite ne zlo ité. Astronómovia Fred Hoyle a Chandra Wickramasinghe hovoria: „V biológii je problém v tom, ako nájs jednoduchý za iatok. Fosílne zvy ky najstar ích foriem ivota, ktoré boli objavené v horninách, neprezrádzajú jednoduchý za iatok. Tým evolu nej teórii chýba správny základ.“ S pribúdajúcimi poznatkami je ie objasni , ako mohli neuverite ne zlo ité mikroskopické formy ivota vzniknú náhodou. Hlavné stupne cesty k vzniku ivota pod a predstáv evolu nej teórie sú: 1.existencia vhodnej prvotnej atmosféry 2.okolnos , e v oceánoch sa sústredia jednoduché molekuly, ktoré sú nevyhnutné pre ivot a vytvoria organickú polievku 3.z jednoduchých molekúl vznikajú bielkoviny a nukleotidy (zlo ité chemické zlú eniny) 4. nukleotidy sa zlu ujú a získavajú membránu 5. vyvíja sa genetický kód a za ínajú vytvára svoje kópie. Sú tieto kroky v súlade s platnými skuto nos ami?

Prvotná atmosféra V roku 1953 Stanley Miller vystavil atmosféru z vodíka, metánu, pavku a vodnej pary elektrickým výbojom. Pritom sa vytvorili niektoré z mnohých existujúcich aminokyselín, z ktorých 16

sú vybudované bielkoviny. Získal v ak iba 4 z 20 aminokyselín, ktoré sú potrebné pre existenciu ivota. O vy e 30 rokov neskôr vedci e te stále neboli schopní vytvori za vyhovujúcich experimentálnych podmienok v etkých 20 bezpodmiene ne potrebných aminokyselín. Miller sa domnieval, e prvotná zemská atmosféra sa podobala atmosfére v jeho pokusnej komore. Pre o? Lebo, ako sa neskôr vyjadril on i jeho spolupracovníci: „Syntéza biologicky zaujímavých zlú enín nastáva iba za reduk ných podmienok (nijaký vo ný kyslík v atmosfére).“ Iní evolucionisti vytvorili teóriu, e kyslík bol prítomný. Dilemu, ktorá sa takto vynorila pred zástancami evolúcie, vyjadril Hitching: „Vo vzduchu, ktorý obsahuje kyslík, by nebola nikdy vznikla prvá aminokyselina; bez kyslíka by bola zni ená kozmickým iarením.“ Skuto ne, iaden pokus nemô e ur skladbu prvotnej zemskej atmosféry, mô e sa opiera iba o dohady a predpoklady. Nikto presne nevie, ako to bolo.

Mohla sa utvori

organická polievka ?

Je pravdepodobné, e by sa aminokyseliny domnelé vzniknuté v atmosfére zniesli dolu a vytvorili v oceánoch nejakú „organickú polievku“? Nie, to vôbec nie je pravdepodobné. Tá istá energia, ktorá mohla roz tiepi jednoduché zlú eniny v atmosfére, mohla e te rýchlej ie rozlo akéko vek novovytvorené zlo ité aminokyseliny. Je zaujímavé, e v experimente, pri ktorom elektrický výboj prechádzal atmosférou, Miller uchránil tyri vzniknuté aminokyseliny iba tak, e ich odstránil z dosahu výboja. Inak by boli pôsobením výboja rozlo ené. Ale ak predpokladáme, e sa aminokyseliny nejako dostali do oceánov a boli chránené pred ni ivým ultrafialovým iarením v atmosfére, o potom? Hitching vysvet uje: „Pod vodnou hladinou by nebolo dos energie, ktorá by mohla vyvola al ie chemické reakcie; voda v ka dom prípade bráni rastu zlo itej ích molekúl.“ Hne ako sa aminokyseliny ocitnú vo vode, musia sa z nej opä dosta , ak sa z nich majú vytvori vä ie molekuly a vzniknú bielkoviny potrebné na vznik ivota. Ale len o sa dostanú von z vody, opä sú v ni ivom ultrafialovom svetle! Inými slovami, teoreticky nie je iadna nádej, e by aminokyseliny pretrvali o i len toto prvé a pomerne jednoduché tádium vo vývoji ivota. Hoci sa v eobecne tvrdí, e ivot vznikol samovo ne v oceánoch, vodné prostredie jednoducho nie je priaznivé pre potrebné chemické reakcie. Chemik Richard Dickerson vysvet uje: „ ko si predstavi , ako mohlo vo vodnom prostredí dochádza k polymerizácíi (spájaniu men ích molekúl do vä ích]), ak prítomnos vody napomáha skôr k depolymerizácíi ( tiepeniu ve kých molekúl na jednoduché) ako k polymerizácii.“ Biochemik George Wald súhlasí s týmto názorom a hovorí: „Samovo né rozpú anie je ove a pravdepodobnej ie, a teda postupuje ove a rýchlej ie ako samovo ná syntéza.“ To znamená, e nahromadenie organickej polievky nebolo mo né! Wald si myslí, e to je „najtuh í problém, pred ktorým my evolucionisti stojíme.“ Ale evolu ná teória stojí e te pred al ím tuhým problémom. Pripome me si, e jestvuje vy e 100 aminokyselín, ale bielkoviny, ktoré tvoria ivot, potrebujú z nich iba 20. Okrem toho sa vyskytujú v dvoch formách: majú molekuly pravoto ivé a avoto ivé. Pri náhodnom vzniku, ako v prípade teoretickej organickej polievky, by najpravdepodobnej ie polovica bola pravoto ivá, a druhá polovica avoto ivá. Nie je známe, pre o by u ivých organizmov mala ma prednos jedna orientácia pred druhou. Av ak z 20 aminokyselín, z ktorých sú vytvorené bielkoviny ivých organizmov, sú v etky avoto ivé! Ako sa mohli náhodne spoji do organickej polievky peciálne iba tie druhy, ktoré boli potrebné? Fyzik J. D. Bernal uznáva: „Musíme pripusti , e vysvetlenie e te stále zostáva jednou z naj ích oblastí truktúrnych h adísk objasnenia ivota. To nebudeme asi nikdy schopní objasni .“

Pravdepodobnos a samovo ný vznik bielkovín Aká je mo nos , e by sa iadúce aminokyseliny spojili do jednej bielkovinovej molekuly? Na porovnanie si predstavme ve kú hromadu ervených a bielych fazú . ervených je rovnaké mno stvo ako bielych, a sú spolu dôkladne premie ané. V na om prípade je viac ne 100 rôznych druhov fazú . o by sme nabrali lopatkou z tejto kopy? Keby sme chceli nabra len fazule, ktoré predstavujú základné zlo ky bielkovín, museli by nám zosta na lopatke len ervené fazule - biele

17

vôbec nie! Navy e smie by na na ej lopatke len 20 druhov ervených fazú a ka dá jednotlivá fazu a musí ma na lopatke svoje osobitné, vopred ur ené miesto. Len malá chyba v jednej z týchto po iadaviek by v prípade bielkovín mohla zaprí ini , e by bielkovina nemohla správne plni svoju úlohu. A keby sme na u predpokladanú hromadu fazú o najviac premie ali, dostali by sme tým správnu kombináciu? Nie. Práve tak sa osi podobné nemô e sta ani v prípade predpokladanej organickej polievky. Bielkoviny potrebné pre ivot majú ve mi zlo ité molekuly. Aká je pravdepodobnos , e by hoci aj jednoduchá bielkovinová molekula náhodou vznikla v organickej polievke? Evolucionisti pripú ajú, e je to iba 1 ku 10113 (1 so 113 nulami). Ale u udalosti, ku ktorým by malo dôjs s pravdepodobnos ou 1 ku 1050 sú matematikmi vylú ené ako neuskuto nite né. O akú malú pravdepodobnos tu ide, mô eme vidie zo skuto nosti, e íslo 10113 je vä ie ne odhadnutý po et etkých atómov vo vesmíre! Niektoré bielkoviny slú ia ako stavebný materiál, a iné ako enzýmy. Tie urých ujú chemické reakcie, ktoré musia prebieha v bunke. Bez toho by bunka odumrela. A bunky potrebujú pre svoju innos nielen nieko ko, ale 2 000 bielkovín, ktoré slú ia ako enzýmy. Aká je pravdepodobnos náhodne získa v etky? Pravdepodobnos je 1 ku 1040000! Je to tak nepredstavite ne malá pravdepodobnos , e by to bolo nemyslite né i vtedy, keby sa celý vesmír skladal z organickej polievky. Ak nemáme na základe spolo enských názorov alebo vedeckej výchovy predsudok, ktorý nás vedie k presved eniu, e ivot na Zemi vznikol samovo ne, tieto jednoduché po ty takú my lienku úplne likvidujú. V skuto nosti je v ak pravdepodobnos e te aleko men ia, ne napovedá toto nepredstavite ne malé íslo. Bunka musí by obklopená membránou. Táto membrána je v ak nesmierne zlo itá, skladá sa z bielkovín, cukru a tukových molekúl. Ako pí e evolucionista Leslie Orgel: „Dnes patria k bunkovým membránam kanály a pumpy, ktoré presne ovládajú prísun a odsun ivín, odpadových produktov, kovových iónov at . Tieto pecializované kanály obsahujú vysoko pecifické bielkoviny, molekuly, ktoré nemohli by prítomné na po iatku evolúcie ivota.“

Pozoruhodný genetický kód Omnoho ie ne získanie vy ie uvedených látok je získanie polynukleotidov RNK a DNK, v ktorých je sformovaný genetický kód. V DNK je obsiahnutých pä histónov (históny, zdá sa, majú ú as na riadení génovej aktivity). Vraví sa, e mo nos vytvorenia aj najjednoduch ieho histónu je 1 ku 20100 - al ie obrovské íslo vä ie ne úplný po et v etkých atómov vo v etkých hviezdach a galaxiách, ktoré je mo né vidie najvä ími teleskopmi. te ie je vysvetli evolu nou teóriou vznik úplného genetického kódu - o je predpoklad rozmno ovania buniek. Vzh adom na bielkoviny a DNK vyvstáva opä stará hádanka „sliepka, alebo vajce?“. Hitching hovorí: „Vznik bielkovín je závislý od DNK, ale DNK sa nemô e vytvori bez u existujúcich bielkovín.“ Stále je tu paradox, ktorý predlo il Dickerson: o bolo skôr? Bielkoviny, alebo DNK? Dickerson vyhlasuje: Odpove musí znie : „Vyvinuli sa súbe ne.“ To akoby povedal, e sliepka i vajce sa museli vyvíja sú asne, e nemohlo vzniknú jedno z druhého. Je to mo né? Istý vedec to takto zh a: „Vznik genetického kódu predstavuje ohromný problém sliepky a vajca, ktorý v sú asnosti zostáva úplne nevyrie ený.“ Chemik Dickerson vyslovil aj túto zaujímavú poznámku: „Evolúciu genetického aparátu nie je mo né napodobni v laboratóriu; lovek mô e teda h ba donekone na, nespútaný nepohodlnými faktami.“ Je v ak zlu ite né s poctivou vedeckou prácou, tak ahko odsunú nabok ohromné mno stvo nepohodlných faktov? Pre Leslie Orgela je existencia genetického kódu ,najzmätenej ím adiskom problému vzniku ivota. A Francis Crick do iel k záveru: „Napriek tomu, e genetický kód je takmer univerzálny, mechanizmus potrebný na jeho realizáciu je omnoho komplikovanej í, ne aby mohol vzniknú v jednom okamihu.“ Evolu ná teória sa pokú a o iné rie enie, aby nemo né nemuselo nasta v jednom okamihu. Je ním názor, e proces prebiehal krok za krokom, pri om si postupne robil svoje aj prirodzený výber. Ale bez genetického kódu, ktorým sa za ína rozmno ovanie, neexistuje podklad pre prirodzený výber.

18

Ohromujúca fotosyntéza Pred evolu nou teóriou stojí e te al ia preká ka. Kedysi dávno musela prvotná bunka vynájs nie o, o znamenalo pre ivot na zemi revolu nú zmenu - fotosyntézu. Tento proces, pri ktorom rastliny prijímajú kysli ník uhli itý a odovzdávajú kyslík, vedci doteraz plne nechápu. Ako kon tatuje biológ F. W. Went, je to proces, ktorý sa doteraz nikomu nepodarilo zopakova v iadnom laboratóriu. A predsa si to kí myslia, e náhodne vznikol v malej jednoduchej bunke. Fotosyntézou vznikla z atmosféry bez vo ného kyslíka atmosféra, v ktorej ka dá piata molekula je molekulou kyslíka. Výsledkom bolo to, e zvieratá mohli dýcha kyslík a a e ozónová vrstva mohla chráni v etok ivot pred kodlivými ú inkami ultrafialového iarenia. Mohol tento obdivuhodný rad okolností vzniknú jednoducho slepou náhodou?

Má na tom ú as inteligencia? Vzh adom na astronomickú nepravdepodobnos náhodného vzniku ivota bunky sa niektorí evolucionisti cítili nútení ustúpi . Napríklad Hoyle a Wickramasinghe, autori knihy Evolúcia z kozmu to priznali, ke povedali: „Tieto otázky sú príli zlo ité na to, aby ich bolo mo né vyjadri íslami. Ani vä ia a lep ia organická polievka nám nepomô e dosta sa alej, ako sme dúfali pred rokom alebo dvoma. Výpo ty, ktoré sme urobili, sú v podstate práve tak neprijate né pre kozmickú polievku, ako pre polievku zemskú.“ Ke teda autori uznali, e pri vývoji ivota musela nejakým spôsobom spolupôsobi inteligencia, vyhlásili: „Naozaj, takáto teória je nato ko samozrejmá, e sa lovek s údivom pýta, pre o nie je vo ve kom prijímaná ako osi, o nepotrebuje iaden al í komentár. Prí iny sú skôr psychologické ne vedecké.“ Z toho by sme mohli vyvodi , e psychologické zábrany sú jediným prijate ným objasnením, pre o vä ina evolucionistov lipne na náhodnom vzniku ivota a zavrhuje plán alebo zámer alebo riadenie“, ako to vyjadril Dawkins. Aj Hoyle a Wickramasinghe uznali nevyhnutnos inteligencie, neveria v ak, e by vznik ivota spôsobila osoba - stvorite . Pod a ich uva ovania inteligencia je nevyhnutná, ale stvorite neprijate ný. Nezdá sa vám to protire ivé?

Je to vedecké? Ak má by samovo ný za iatok ivota prijatý ako vedecká skuto nos , potom by mal by zalo ený na vedeckej metóde. Vedecká metóda je opísaná takto: Pozoruj, o sa stane; na základe tohto pozorovania zostav teóriu, ktorá hovorí, o mô e by pravdivé; preskúmaj teóriu al ími pozorovaniami a experimentmi, a pozoruj, i sa plnia predpovede zalo ené na teórii. Ak postupujeme pod a tejto vedeckej metódy, nie je mo né pozorova samovo ný vznik ivota. Nie je iaden dôkaz, e by sa to dialo dnes; a v ase, ktorý pre samoplodenie uvádzajú evolucionisti, pravda e, iaden udský pozorovate prítomný nebol. iadna teória o tom nebola potvrdená pozorovaním. V laboratórnych pokusoch sa tento proces nepodarilo zopakova . Predpovede zalo ené na tejto teórii sa nesplnili. Ak je nato ko nemo né uplatni pri teórii vedeckú metódu, je to poctivá veda, ktorá chce pový takúto teóriu na úrove skuto nosti? Na druhej strane je dostatok dôkazov, ktoré podporujú záver, e samovo ný vznik ivota z ne ivej hmoty nie je uskuto nite ný. Profesor Wald z Harvardovej univerzity priznáva: „Sta í len zamyslie sa nad ve kos ou tejto úlohy, a musíme uzna , e samoplodenie ivých organizmov je nemo né.“ Ale o si v skuto nosti myslí tento zástanca evolúcie? Odpovedá: „A predsa sme tu, a verím, e ako výsledok samoplodenia.“ Znie to ako objektívny vedecký výrok? Britský biológ Joseph Henry Woodger charakterizuje podobné úvahy takto: „Je íry dogmatizmus, ak sa tvrdí, e to, omu chceme veri , sa skuto ne stalo.“ Ako to, e sa vedci v mysli zmierili s týmto zrejmým znásilnením vedeckej metódy? Známy evolucionista Loren Eiseley pripustil: „Teológom bolo v dy vytýkané, e sa spoliehajú na mýty a zázraky, a teraz sa i vedci ocitli v nezávideniahodnej pozícii, lebo si vytvorili svoju vlastnú mytológiu: toti predpoklad, e proces, ktorý napriek v etkému úsiliu nebolo mo né dokáza , v prvopo iato nej minulosti skuto ne prebehol.“ Z dôkazov vysvitá, e teória o samovo nom vzniku ivota patrí skôr do rí e science fiction ne medzi vedecké skuto nosti. Mnohí zástancovia tejto teórie v tejto veci zrejme opustili vedeckú metódu, aby mohli uveri tomu, omu chcú uveri . Napriek ohromujúcej nepravdepodobnosti 19

náhodného vzniku ivota prevláda neochvejný dogmatizmus miesto opatrnosti, ktorou sa vyzna uje vedecká metóda.

Nie je uznávaná v etkými vedcami No v etci vedci neodmietajú inú mo nos . Napríklad fyzik H. S. Lipson si uvedomuje nepravdepodobnos samovo ného vzniku ivota a hovorí: „Jediné prijate né vysvetlenie je stvorenie. Viem, e to znamená kliatbu pre fyzikov, a vlastne aj pre m a, ale nesmieme zavrhnú teóriu, ktorá sa nám nepá i, ak je podoprená dôkazmi, ktoré poskytli experimenty.“ alej poznamenáva, e po vydaní Darwinovej knihy O pôvode druhov sa „evolúcia v istom zmysle stala vedeckým nábo enstvom, temer v etci ju prijali a mnohí sú pripravení nále íte prispôsobi svoje pozorovania, aby ich uviedli do súladu s ou.“ Smutný, ale pravdivý komentár. Chandra Wickramasinghe, profesor na univerzite v Cardiffe (Anglicko), povedal: „Od za iatku svojej vedeckej výchovy som bol mocným presvied aním nútený k viere, e veda nemô e by v súlade so iadnym spôsobom zámerného stvorenia. Bolo to ve mi bolestné, musie sa vzda tejto predstavy. V tejto situácii nemám vo svojom my lienkovom rozpolo ení dobrý pocit. Ale niet iadneho logického východiska... Chcie pripísa ivot chemickej náhode na Zemi, je ako h ada jedno ur ité zrnko piesku na v etkých plá ach, na v etkých planétach vo vesmíre - a nájs ho.“ Inými slovami, nie je mo né, aby ivot vznikol chemickou náhodou. Preto Wickramasínghe dochádza k záveru: „Nie je iadna iná mo nos , ako porozumie presnému usporiadaniu chemických stavebných kame ov ivota, ne odvola sa na stvorenie v kozmickom meradle.“ Astronóm Robert Jastrow povedal: „Vedci nemajú iaden dôkaz, e ivot nebol výsledkom stvorite ského inu.“ Aj keby sme pripustili, e prvá ivá bunka vznikla nejakým spôsobom sama od seba, aký je dôkaz, e sa alej vyvíjala vo v etky tie ivé formy, ktoré kedy ili na zemi? Odpove nám dávajú skameneliny. V nasledujúcej kapitole uvidíme, o om skameneliny skuto ne sved ia. Evolucionisti minulosti i sú asnosti komentujú vznik ivota: „Hypotéza, e ivot sa vyvinul z anorganickej látky, Je v sú asnosti stále e te lánkom viery.“ – matematik J. W. N. Sullivan „Pravdepodobnos , e ivot vznikol náhodou, mo no porovna s pravdepodobnos ou, e úplný slovník je výsledkom výbuchu v tla iarni.“ - biológ Edwin Conklin „Sta í sa len zamyslie nad ve kos ou tejto úlohy, a musíme uzna , e samoplodenie ivých organizmov je nemo né.“ - biochemik George Wald „Vyzbrojený v etkými poznatkami, ktoré sú teraz dostupné, by estný lovek mohol iba kon tatova , e pôvod ivota sa v tejto chvíli javí skoro ako zázrak.“ - biológ Francis Crick „Ak nemáme na základe spolo enských názorov alebo vedeckej výchovy predsudok, ktorý nás vedie k presved eniu, e ivot na Zemi vznikol samovo ne, tieto jednoduché po ty matematická nepravdepodobnos - takú my lienku úplne likvidujú.“ - astronómovia Fred Hoyle a N. C. Wickramasinghe

20

Neuverite ná bunka ivá bunka je mimoriadne zlo itá. Biológ Francis Crick sa sna í opísa jej funkcie jednoducho, ale nakoniec si uvedomuje, e je to mo né len do ur itej miery, preto e je to ve mi zlo ité a itate nemusí zápasi so v etkými podrobnos ami. V asopise National Geographic sa pí e o pokynoch vydávaných vnútri DNK, e „keby bolí spísané, vyplnili by tisíc 600-stránkových kníh“. lánok alej hovorí: „Ka dá bunka je svet prekypujúci asi dvoma stovkami biliónov atómových skupín nazývaných molekuly... Na ich 46 chromozómových vlákien spojených dovedna by malo d ku takmer 2 metre. Jadro, v ktorom sa nachádzajú, má priemer men í ne jednu stotinu milimetra.“ Ke bola prvý raz predlo ená moderná evolu ná teória, vedci mali ve mi slabú predstavu o fantastickej zlo itosti ivej bunky. Na obrázku sú zobrazené niektoré asti typickej bunky - to etko je ulo ené v puzdre s priemerom asi 0,025 milimetra.

21

Nech prehovoria skameneliny Skameneliny e fosílie sú pozostatky starých foriem ivota, ktoré zostali zachované v zemskej kôre. Patria k nim kostry alebo ich asti, napríklad kosti, zuby alebo mu le. Ku skamenelinám sa po ítajú aj niektoré známky výskytu niekdaj ích ivých tvorov, napríklad odtla ky tiel alebo stopy ich pohybu vyryté v podklade. Mnohé skameneliny u neobsahujú pôvodné látky tiel kedysi ivých organizmov, tvoria ich nerastné sedimenty, ktoré nimi prenikli a prijali ich tvar. Pre o sú skameneliny pre zástancov evolúcie také dôle ité? Genetik G. L. Stebbins uvádza tento hlavný dôvod: „ iaden biológ nikdy nevidel, ako evolúciou vznikajú vy ie skupiny organizmov.“ Ani v sú asnosti nepozorujeme, e by sa na Zemi ivé organizmy alej vyvíjali. Naopak, v etky sú úplné a jednotlivé formy sa od seba lí ia. Genetik Theodosius Dobzhansky napísal: „Svet ivých organizmov nie je jediným súvislým radom, ktorého medzistupne by boli vzájomne bez preru enia spojené.“ A Charles Darwin pripustil, e „rozdielnos jednotlivých foriem ivota a to, e sa vzájomne neprelínajú cez nespo etné prechodné lánky, je záva nou kos ou.“ Rozmanitos dne ných ivých organizmov teda rozhodne nepodporuje evolu nú teóriu. Preto sa svedectvo skamenelín pova ovalo za ve mi dôle ité. Verilo sa, e skameneliny potvrdia to, o evolu ná teória potrebovala.

o h ada Keby evolúcia bola skuto nos ou, museli by skameneliny sved o postupnom prechode jednej ivotnej formy do druhej, bez oh adu na v eobecne uznávané varianty evolu nej teórie. Aj vedci, ktorí veria v rýchlej ie zmeny pod a teórie preru ovanej rovnováhy, uznávajú, e takéto predpokladané zmeny by predsa len museli prebieha po as mnohých tisícro í. Preto nie je logické tvrdi , e skamenené spojovacie lánky by vôbec neboli potrebné. Keby evolúcia bola zalo ená na skuto nostiach, dalo by sa o akáva , e skameneliny by potvrdzovali za iatky nových foriem ivých organizmov. Aspo niektoré skameneliny by mali ma stopy vývoja ramien, nôh, krídel, o í a iných kostí a orgánov. Napríklad plutvy rýb by sa museli stále viac podoba nohám oboj ivelníkov s chodidlami a prstami, a podobne by sa iabre museli meni na p úca. Predné kon atiny plazov by sa postupne mali meni na krídla vtákov, zadné kon atiny na nohy s pazúrmi, upiny na perie a papule na zobáky z rohoviny. Britský asopis New Scientist o tejto teórii pí e: „Predpovedalo sa, e kompletné skameneliny dosved ia rodové línie ivo íchov a odhalia postupné zmeny prebiehajúce po as dlhých asových obdobi.“ Ako povedal i sám Darwin: „Po et niekdaj ích medzi lánkov musel by naozaj ohromný.“ Na druhej strane, keby správa o stvorení z Genezis bola pravdivá, potom by skameneliny nesmeli ma znaky prechodu z jednej formy ivota v inú. Museli by zrkadli výpove Biblie, pod a ktorej sa ivé organizmy rozmno ovali „pod a svojho druhu“. (1. Moj ova 1: 11, 12, 21, 24, 25) Ak ivé organizmy za ali existova stvorite ským aktom, nesmeli by sa v skamenelinách nájs iadne neúplné kosti alebo orgány. V etky skameneliny by boli úplné a ve mi zlo ité, tak ako dne né ivé organizmy. Navy e, ak boli ivé organizmy stvorené, máme dôvod o akáva , e v skamenelinách sa budú objavova náhle, bez akejko vek spojitosti s predchádzajúcimi organizmami. A ak by sa zistilo práve toto, o potom? Darwin otvorene priznal: „Keby po etné druhy naozaj vo li do ivota v etky naraz, bolo by to pre evolu nú teóriu osudné.“ Pod a pravovernej evolu nej teórie skamenelín mal mat' tento obsah:

by záznam Pod a modelu stvorenia by záznam skamenelín mal mat' tento obsah:

l. Postupne sa objavujú primitívne formy ivota

l. Zlo ité formy ivota sa objavujú náhle

2. Zlo ité formy ivota sa rozmno ujú „pod a svojich 2. Primitívne formy ivota sa postupne menia na formy druhov“ (biologických adí), i ke umo ujú tvorbu zlo ité odrôd 3. Mnohé prechodné „spojovacie lánky“ medzi rôznymi 3. iadne prechodné „spojovacie lánky“ medzi rôznymi druhmi biologickými ami 4. Po iatky nových telesných znakov ako kon atín, kostí a 4. iadne iasto né telesné znaky; v etky asti tela sú orgánov úplné

22

Sú záznamy úplné? Sú v ak záznamy v skamenelinách nato ko úplné, aby sme si nimi mohli poctivo overi , i podporujú stvorenie alebo evolúciu? Pred vy e sto rokmi mal Darwin opa ný názor. o sa v jeho dobe vytýkalo svedectvu skamenelín ako nedostatok? Chýbali prechodné spojovacie lánky potrebné na podoprenie jeho teórie. Táto situácia viedla Darwina k tomu, aby sa pýtal: „Pre o teda nie je ka dý geologický útvar a ka dá vrstva plná takých prechodných lánkov? Geológia nám neodha uje s istotou nijakú takú jemne odstup ovanú organickú re az, a to je asi naj ia a

najvá nej ia námietka, ktorá mô e by postavená proti revolu nej teórii.“ Svedectvo skamenelín bolo v Darwinových asoch sklamaním e te v inom oh ade. Darwin vyhlásil: „Neo akávanos , s akou sa v istých útvaroch náhle objavujú celé skupiny druhov, bola niektorými paleontológmi predostretá ako nebezpe ná námietka proti viere v premenu druhov.“ alej dodal: „Je tu e te al ia podobná kos , ktorá je ove a záva nej ia. Myslím na spôsob, akým sa náhle objavujú druhy patriace k niektorým z hlavných skupín ivo nej rí e v najni ích známych vrstvách hornín obsahujúcich skameneliny. Problém musí nateraz zosta nevyrie ený a právom mô e by predostretý ako pádny argument proti evolu ným názorom, ktoré tu zastávame.“ Darwin sa pokú al vysvetli tieto ohromné problémy tým, e kritizoval záznamy skamenelín. Povedal: „Pozerám sa na geologické záznamy ako na dejiny sveta, zaznamenávané nedokonale... záznam nanajvý neúplný.“ Darwin i al í predpokladali, e asom sa v skamenelinách iste nájdu chýbajúce medzi lánky. Dnes - po vy e storo í rozsiahlych vykopávok - existuje u ohromné mno stvo nájdených skamenelín. Je ich záznam e te stále „neúplný“"? Kniha Procesy organickej evolúcie o tom hovorí: „Svedectvá o minulých formách ivota sú teraz po etné a sústavne pribúdajú s bohatstvom 23

paleontologických nálezov, so skúmaním a porovnávaním nových skamenelín.“ A Porter Kier zo Smithsonian Institution dodáva: „Na celom svete je v múzeách asi sto miliónov skamenelín, pri om etky sú katalogizované a presne ur ené.“ Preto sa v diele Sprievodca dejinami Zeme vyhlasuje: „Teraz nám s pomocou skamenelín paleontológovia mô u poskytnú znamenitý obraz ivota v minulých dobách.“ Teda o om hovoria skameneliny dnes, po takom dlhom ase, ke ich boli nazhroma dené u milióny? Evolucionista Steven Stanley o nich hovorí, e „zjavujú nové a prekvapujúce veci o na ich biologických po iatkoch“. V knihe Poh ad na ivot, ktorú napísali traja zástancovia evolúcie, sa hovorí: „Záznamy skamenelín sú plné náznakov, ktoré paleontológovia nevedia vysvetli .“ o bolo pre vedcov - evolucionistov také „prekvapujúce“ a o „nevedia vysvetli “? Týchto vedcov zmiatlo to, e rozsiahle svedectvo skamenelín, ktoré sú dnes k dispozícii, prezrádza presne to isté, o v ase Darwina: Základné druhy ivých organizmov sa objavili náhle a ani za dlhé asové obdobie nevykazujú iadne významné zmeny. Za celý as sa nena li iadne prechodné formy, ktoré by tvorili spojovacie lánky medzi jedným základným druhom a iným. Záznam v skamenelinách hovorí pravý opak toho, o sa o akávalo. védsky botanik Heribert Nilsson po tyridsiatich rokoch výskumu opísal situáciu slovami: „Z paleobiologických faktov sa nedá zhotovi ani jeden ná rt evolúcie. Materiál skamenelín je teraz nato ko úplný, e chýbanie ohniviek medzi lánkov u nemô e by zdôvod ované nedostatkom fosílneho materiálu. Medzery sú skuto né a nikdy nebudú vyplnené.“

ivot sa objavuje náhle Pozrime sa trochu bli ie na dôkazy. Robert Jastrow vo svojej knihe ervení obri a bieli trpaslíci hovorí: „Kedysi po as prvej miliardy rokov sa na povrchu Zeme objavil ivot. Ako ukazujú skameneliny, ivé organizmy pomaly vystupovali po rebrí ku od jednoduchých foriem k vy ím.“ Pod a tohto znázornenia by sme o akávali, e skameneliny potvrdia pomalý vývoj od prvých jednoduchých foriem ivota k zlo itej ím.“ Ale v tej istej knihe sa hovorí: „Kritická prvá miliarda rokov, po as ktorej sa za al ivot, to sú nepopísané stránky dejín Zeme.“ Len e, mo no tieto prvé formy ivota právom ozna za jednoduché? „Ak sa vrátime v ase a k najstar ím horninám,“ hovorí sa v knihe Evolúcia z kozmu „skamenené pozostatky dávnych foriem ivota objavené v horninách nesved ia o jednoduchom za iatku. Hoci sa nám skamenené baktérie, riasy a huby zdajú mo no jednoduché v porovnaní so psom alebo ko om, miera informácie zostáva nepredstavite ne vysoká. ivot bol po biochemickej stránke ve mi zlo itý u vtedy, ke sa tvorili najstar ie horniny zemského povrchu.“ Dajú sa od tohto za iatku vystopova nejaké dôkazy toho, e sa mnohobunkové organizmy vyvinuli z jednobunkových? Jastrow hovorí: „Záznam skamenelín neobsahuje nijakú stopu týchto predbe ných foriem vo vývoji mnohobunkových organizmov.“ Naopak: „V horninách nenachádzame záznam takmer o ni om inom ako o baktériách a jednobunkových rastlinách a a asi pred jednou miliardou rokov, asi po troch miliardách rokov nevidite ného pokroku, nastal ve ký prelom. Na Zemi sa objavili prvé mnohobunkové ivé organizmy.“ A tak na za iatku obdobia nazývaného kambrium dochádza v zázname skamenelín k nevysvetlite nému obratu. Vtedy sa náhle objavilo to ko rozmanitých, plne vyvinutých, zlo itých morských tvorov, z ktorých mnohé majú tvrdý vonkaj í pancier, e toto obdobie býva asto ozna ované ako explózia ivých organizmov. V knihe Poh ad na ivot sa o tom pí e: „Od za iatku kambria a v priebehu al ích asi 10 miliónov rokov sa objavili v etky hlavné skupiny kostrami opatrených bezstavovcov v najnápadnej ej rozmanitosti, aká bola kedy na na ej planéte zaznamenaná.“ Objavili sa slimáky, huby, morské hviezdice, ivo íchy podobné rakom nazývané trilobity a mnoho al ích zlo itých morských tvorov. V tej istej knihe je zaujímavá poznámka: „U niektorých vyhynutých druhov trilobitov sa vyvinuli zlo itej ie a výkonnej ie o i, ne aké má ktorýko vek dnes ijúci lánkono ec.“ Existujú nejaké skamenené spojovacie lánky medzi touto fázou explózie ivota a tým, o tomu predchádzalo? V Darwinových asoch iadne také spojovacie lánky neexistovali. Sám uznal toto: „Na otázku, pre o nenachádzame bohaté stopy týchto predpokladaných najv asnej ích období, nemô em da dosta ujúcu odpove .“ Je dnes iná situácia? Paleontológ Alfred S. Romer spomína 24

Darwinov výrok o prekvapujúcom spôsobe, akým sa náhle objavujú celé skupiny druhov a pí e: „Pod tým obdobím kambria sú hrubé vrstvy usadenín, v ktorých by sa dali o akáva predstupne kambrijských foriem. Nenachádzame ich v ak, v týchto star ích vrstvách nie sú takmer nijaké známky ivota a mo no smelo poveda , e v eobecný obraz zodpovedá predstave, e na po iatku kambrijského obdobia boli ivotné formy osobitne stvorené. Na otázku, pre o nenachádzame bohaté stopy týchto predpokladaných najv asnej ích období, nemô em da dosta ujúcu odpove ,“ napísal Darwin. A to nemô eme ani my dnes.“

Niektorí tvrdia, e prekambrijské horniny boli horú avou a tlakom tak zmenené, e sa v nich nemohli zachova iadne skamenené spojovacie lánky a e sa v plytkých moriach neusadili iadne horniny, v ktorých by sa mohli zachova skameneliny. „ iaden z týchto predpokladov sa nepotvrdil,“ hovoria evolucionisti Salvador E. Luria, Stephen Jay Gould a Sam Singer. Dodávajú: „Geológovia odkryli mnoho nezmenených prekambrijských sedimentov, a tie neobsahujú iadne skameneliny zlo itých organizmov.“ Tieto skuto nosti podnietili biochemika D. B. Gowera ku komentáru, ktorý bol uverejnený v novinách Times vychádzajúcich v anglickom Kente: „Správu o stvorení v Genezis a evolu nú teóriu nemo no uvies do súladu. Jedno musí by správne, druhé nesprávne. Svedectvo skamenelín súhlasí so správou Genezís. V najstar ích horninách nenachádzame iadne rady skamenelín, ktoré by poukazovali na postupné zmeny od najprimitívnej ích tvorov k vyvinutej ím formám. Namiesto toho sa v najstar ích horninách objavujú vyvinuté druhy náhle. Skamenené spojovacie lánky medzí jednotlivými druhmi celkom chýbajú.“ Zoológ Harold Coffin uzatvára: „Ak je pravda, e prebiehal postupný vývoj od jednoduchých foriem k zlo itým, museli by sme v kambriu nájs predchodcov týchto plne vyvinutých tvorov, nájdení v ak neboli, a vedci pripú ajú, e je malá nádej, e by sa niekedy na li. Skuto nosti, teda to, o naozaj bolo v zemi nájdené, najlep ie zodpovedajú teórii náhleho aktu stvorenia, ktorým za ali existova hlavné formy ivota.“

al ie náhle objavenia, nepatrné zmeny V záznamoch hornín z vrstiev nad kambrijským výbuchom ivota sa opakuje znovu to isté. Nové druhy ivo íchov a rastlín sa objavujú náhle, bez akejko vek súvislosti s nie ím predchádzajúcim. A akonáhle sa raz objavili, trvajú alej a menia sa len ve mi málo. V Stanleyho Novom asovom rozvrhu evolúcie sa hovorí: „Teraz sa ukazuje, e druhy be ne pre ívajú po státisíce alebo aj milióny i viac generácií bez toho, e by sa podstatne menili od svojho vzniku a po vymretie vä ina druhov prekonáva len nepatrný vývoj.“ Napríklad hmyz sa pod a záznamu skamenelín objavil náhle a vo ve kej rozmanitosti, bez nejakých evolu ných predkov. A dodnes sa ve mi málo zmenil. O náleze skamenenej muchy, ktorej vek bol odhadnutý na „40 miliónov rokov“, povedal dr. George Poínar ml.: „Vnútorná anatómia týchto ivo íchov je pozoruhodne podobná tomu, o vidíme u dne ných múch. Krídla, nohy, hlava, 25

ba aj vnútorné segmenty vyzerajú ve mi sú asne.“ Správa z torontského denníka The Globe and Mail to komentuje takto: „Za 40 miliónov rokov svojho výstupu po evolu nom rebrí ku nedosiahli takmer nijaký vidite ný pokrok.“ Podobne je to s rastlinami. V horninách boli nájdené skamenené listy mnohých stromov a kríkov, ktoré sa len ve mi málo lí ia od listov dne ných rastlín. Sú medzi nimi listy duba, vla ského orecha, hikóriového orecha, vini a, magnólie a palmy. U ivo nych druhov mo no sledova to isté. Predchodcovia dnes ijúcich druhov vystupujú v skamenelinách náhle a ve mi sa podobajú svojim ijúcim náprotivkom. Sú mnohé varianty, ale u v etkých sa dá ahko zisti , e patria k tomu istému druhu. asopis Discover uvádza jeden taký prípad: Krab krá ovský existuje na Zemi u 200 miliónov rokov v podstate bezo zmeny. To isté bada u vymretých druhov. Napríklad dinosaury sa objavujú v skamenelinách bez spojovacích lánkov s nejakými predkami. Ve mi sa rozmno ili a potom vymreli. Bulletin Prírodovedeckého múzea v Chicagu na túto tému hovorí: „Druhy sa objavujú v svojom poradí úplne náhle, po as ich výskytu v skamenelinách vykazujú len málo zmien alebo nijaké, a potom náhle zo skamenelín miznú. A nie v dy je zrejmé, v skuto nosti vidíme osi také len zriedka, e by ich potomkovia boli naozaj lep ie prispôsobení ako ich predchodcovia. Inými slovami: ko tu nájs biologické zdokona ovanie.“

Nijaké prechodné znaky al ia kos evolúcie spo íva v tom, e v skamenelinách nikde nemo no nájs iasto ne vyvinuté kosti alebo orgány, ktoré by sa dali poklada za po iatok nejakých nových znakov. Existujú napríklad skameneliny rôznych druhov lietajúcich ivo íchov - vtákov, netopierov a vyhynutých lietajúcich ja terov. Pod a evolu nej teórie sa museli vyvinú z prechodných foriem. Ale iadne prechodné formy sa nena li. Niet po nich ani stopy. Existujú nejaké skameneliny iráf, ktorých krk by bol aspo z dvoch alebo troch tvrtín taký dlhý ako krk dne ných iráf? Sú nejaké skameneliny vtákov, ktorým by sa zobák práve vyvíjal z ustí hada? Alebo existuje fosílny dôkaz toho, ako sa rybám vyvíja panva oboj ivelníkov alebo ako sa plutvy rýb menia na kon atiny, nohy a prsty oboj ivelníkov? Skuto nos je taká, e h adanie podobných vývojových znakov v zázname skamenelín bolo márne. New Scientist poznamenáva, e pod a evolu nej teórie úplný záznam skamenelín má pozostáva z rodových línií organizmov vykazujúcich postupné zmeny nepretr ite po dlhé asové obdobia. Pripú a v ak: „Na ne astie, svedectvo skamenelín toto o akávanie nesp a, preto e jednotlivé skamenené druhy sú len zriedka spojené s inými cez známe formy, objavujú sa skuto ne známe skamenené druhy, ktoré sa nevyvíjali ani po as miliónov rokov.“ A genetik Stebbins pí e: „Nie sú známe nijaké prechodné formy medzi hlavnými kme mi zvierat a rastlín.“ Hovorí o ve kých medzerách, ktoré sú medzi najdôle itej ími skupinami organizmov. V knihe Nový asový rozvrh evolúcie sa uznáva skuto nos , e záznam skamenelín neposkytuje ani jediný presved ivý doklad o prechode z jedného druhu na iný. Navy e sa druhy zachovali po udivujúco dlhé obdobia. To súhlasí s obsiahlou túdiou, ktorú vypracovala; Londýnska geologická spolo nos a Anglické paleontologické zdru enie. Profesor prírodných vied John N. Moore o jej výsledkoch hovorí: „Asi 120 vedcov - napospol odborníkov - vypracovalo rozsiahle dielo, ktoré má 30 kapitol a vy e 800 strán a predkladá fosílne záznamy asi 2 500 skupín rastlín a ivo íchov. Ukazuje, e ka dá vä ia forma alebo druh rastlín a ivo íchov má vlastnú históriu odli nú od ka dej inej formy alebo druhu. Skupiny rastlín i skupiny ivo íchov sa v skamenelinách objavujú náhle. Ve ryby, netopiere, kone, primáty, slony, zajace, veveri ky at ., v etko je v ase svojho prvého objavenia sa vzájomne odlí ené tak, ako je to i dnes. Niet stopy po dajakom spolo nom predkovi, a tým menej po spojovacom lánku s nejakým plazom, domnelým predchodcom.“ Moore e te dodáva: „,Nena li sa iadne prechodné formy a to najpravdepodobnej ie preto, e v skamenelinách nijaké ani nie sú. Prechody medzi ivo nymi druhmi alebo prechody medzi rastlinnými druhmi s ve kou pravdepodobnos ou ani neexistovali.“ Tak ako to bolo v asoch Darwina, tak je to i dnes. Svedectvo skamenelín e te stále zodpovedá tomu, o pred nieko kými rokmi napísal zoológ D'Arcy Thompson vo svojej knihe O raste a tvare: „Darwinovská evolúcia nás neu ila, ako sa z plazov vyvinuli vtáky, z raných tvorno cov cicavce, z

26

rýb tvorno ce alebo z bezstavovcov stavovce ... h ada kamienky, po ktorých by sa dalo prejs cez tieto priepasti, je márne nav dy.“

Ako je to s ko om? asto sa v ak hovorí, e medzi skamenenými nálezmi je aspo kô klasickým príkladom evolúcie. V diele The World Book Encyclopedia sa hovorí: „Kone patria k najlep ie dolo eným príkladom evolu ného vývoja.“ Zodpovedajúce vyobrazenia ukazujú rad za ínajúci ve mi malým zviera om a kon iaci dne ným ve kým ko om. Ale podporujú dôkazy získané zo skamenelín naozaj osi také? Encyclopedia Britannica o tom hovorí: „Evolúcia ko a nikdy neprebiehala priamo iaro.“ To znamená, e skameneliny nikdy neukazujú postupný vývoj od malého zviera a k ve kému ko ovi. Evolucionista Hitchíng hovorí o tomto honosnom modeli evolúcie: „ o sa kedysi opisovalo ako jednoduché a jasné, je teraz také komplikované, e prija jednu verziu namiesto inej je skôr vecou viery ne vo by rozumu. Eohippus, domnelý prakô , o ktorom odborníci hovoria, e dávno vymrel a poznáme ho len zo skamenelín, mo no v skuto nosti e te ije, ni mu nechýba, a mo no to vôbec nie je kô , ale daman, plaché zviera ve kosti lí ky, ktoré sa sem-tam mihne v africkom bu i.“ Zaradenie malého Eohippa ako predchodcu ko a je prehnanou fantáziou, najmä z h adiska, o ktorom sa hovorí v Novom asovom rozvrhu evolúcie: „V eobecne sa predpokladalo, e sa Eohippus postupne, ale sústavne menil na zviera stále viac pripomínajúce ko a.“ Ale zodpovedá to skuto nostiam? „Skamenené druhy Eohippa podávajú málo dôkazov o evolu nej zmene,“ odpovedá kniha. A tak sa v súvislosti so záznamom skamenelín pripú a, e „nie je plne dolo ená história ade koni“. Preto dnes niektorí vedci hovoria, e malý Eohippus nikdy nebol druhom ko a ani jeho predchodcom. A ka dá skamenená forma zaradená do línie koní vykazuje pozoruhodnú stabilitu bez prechodných foriem medzi ou a inými formami, ktoré boli pokladané za jej evolu ných predkov. Nie je ni zvlá tne na tom, e existujú skameneliny koni rôznych ve kosti a tvarov. Aj dnes majú kone rôzny vzh ad, od malých poníkov a k kým ným ko om. Vo v etkých prípadoch ide o odrody vnútri ade koní.

o je skuto ným obsahom záznamu skamenelín Záznam skamenelín nesved í v prospech evolúcie. Naopak, sved í v prospech stvorenia. Ukazuje, e mnoho rôznych ivých organizmov sa objavilo náhle. Vnútri ka dého druhu je ve ká mnohotvárnos , ale nie sú tu iadne spojovacie lánky s evolu nými predkami ani s rôznymi druhmi, ktoré sa objavili neskôr. Rôzne druhy ivých organizmov pretrvávali dlhé obdobia bez podstatných zmien, kým niektoré z nich vymreli a iné zase pre ili a do dne ka. Evolucionista Edmund Samuel vo svojej knihe Poriadok v ivote dochádza k záveru: „Pojem evolúcie nemo no pova ova za presved ivé vedecké vysvetlenie existencie rozmanitých foriem ivota.“ Pre o nie? Autor hovorí: „Ani presná analýza zemepisného roz írenia ivo íchov, ani podrobné skúmanie skamenelín nemô e priamo podoprie náuku o evolúcii.“ Nestranné skúmanie zjavne vedie k záveru, e skameneliny nepodporujú evolu nú teóriu. Dôkazy v skamenelinách v skuto nosti pridali na vá nosti dôvodom prizna stvorenie. Zoológ Coffin poznamenal: „Pre vedcov, ktorých neobmedzuje svetonázor, sú skameneliny ako dôkazy ivota v minulosti najvy ou a poslednou odvolacou in tanciou, preto e záznam skamenelín je pre vedu jediným hmatate ným autentickým svedectvom dejín ivota. Ak tieto skamenené dejiny nesúhlasia s evolu nou teóriou - a my sme videli, e nesúhlasia - o nás u ia? Hovoria nám, e rastliny a zvieratá boli stvorené vo svojich základných formách. Základné fakty zaznamenané v skamenelinách hovoria v prospech stvorenia, nie v prospech evolúcie.“ Astronóm Carl Sagan vo svojej knihe Kozmos otvorene priznal: „Dôkazy skamenelín by mohli zodpoveda my lienke, e existuje Ve ký Kon truktér.“

27

Obrovské priepasti. Je evolúcia schopná preklenú ich? Skameneliny sú hmatate nými dôkazmi toho, e ivot existoval v rozmanitých formách u dlho predtým, ako sa objavil lovek. Neposkytujú v ak o akávanú podporu evolu nému názoru na otázku vzniku ivota a následného objavenia sa nových foriem. V súvislosti s nedostatkom skamenených prechodných foriem, ktoré by mali preklenú biologické priepasti, poznamenáva Francis Hitching: „Je zvlá tne, e medzery v skamenelinách sú sústavné: skameneliny chýbajú na etkých dôle itých miestach.“ Dôle ité miesta, o ktorých sa Hitching zmie uje, sú medzery medzi hlavnými oddielmi ivo nej rí e. Príkladom toho je predstava, e sa ryby vyvinuli z bezstavovcov - tvorov, ktoré nemajú chrbticu. Hitching hovorí: „Zdá sa, e ryba sko ila do záznamu skamenelín odnikia : záhadne, náhle, plne vyvinutá.“ Zoológ N. J. Berrill komentuje svoje evolu né vysvetlenie vzniku rýb slovami: „V istom zmysle je tento opis osi ako science fiction.“ Evolu ná teória predpokladá, e sa z rýb stali oboj ivelníky, z niektorých oboj ivelníkov plazy, z plazov cicavce a vtáky, a niektoré cicavce sa nakoniec stali mi. V predo lej kapitole sme ukázali, e záznam skamenelín nepodporuje tieto tvrdenia. Táto kapitola sa sústredí na význam údajných medzistup ov. Ke ju budete íta , uva ujte, i je pravdepodobné, aby podobné zmeny nastávali samo inne, neriadenou náhodou.

Priepas medzi rybami a oboj ivelníkmi Hlavný znak, ktorý odli uje ryby od bezstavovcov, je chrbtica. Na chrbtici by muselo dôjs k ve kým zmenám, aby sa z ryby mohol sta oboj ivelník, ivo ích, ktorý mô e vo vode aj na sú i. Ku chrbtici by sa musela pripoji aj panva. Nie sú v ak známe iadne fosílne ryby, na ktorých by bolo vidie , ako sa vyvíjala panva oboj ivelníkov. U niektorých oboj ivelníkov, ako sú aby a ropuchy, by sa celá chrbtica musela zmeni na nepoznanie. Aj kosti lebky sú rozdielne. Pri vývoji oboj ivelníkov by sa pod a evolu nej teórie museli rybie plutvy zmeni na kon atiny s k bmi, na chodidlá a prsty, a muselo by dôjs k ve kým zmenám aj na svaloch a nervoch. iabre by sa museli premeni na p úca. Srdce rýb má dve komory, ale u oboj ivelníkov zais uje obeh krvi srdce, ktoré má tri komory. Na preklenutie priepasti medzi rybami a oboj ivelníkmi by bolo muselo dôjs k zásadným zmenám v sluchovom vnímaní. Ryby vo v eobecnosti vnímajú zvuky povrchom tela, no vä ina ropúch a iab má sluchový bubienok. Aj jazyk by sa musel zmeni . iadna ryba nemá jazyk, ktorý by sa mohol vymr ti ako u oboj ivelníkov, napríklad u ropúch. Navy e, oboj ivelníky mô u aj murka , lebo majú na to blanu, ktorú mô u stiahnu cez o nú bu vu, aby si ju udr ali istú. Vynalo ilo sa nemalé úsilie v snahe spoji oboj ivelníky s nejakými predkami v podobe rýb, ale bez úspechu. Nádejným kandidátom na spojovací lánok sa zdala by dvojdy ná ryba, preto e mô e pou na dýchanie namiesto iabier aj plávací mechúr v prípade, e je prechodne mimo vody. V knihe Ryby sa pí e: „To nás zvádza myslie si, e by mohli ma nejaké priame spojenie s oboj ivelníkmi, ktoré by potom viedlo k pravým suchozemským stavovcom. To v ak nezodpovedá skuto nosti. Sú úplne samostatnou skupinou.“ Pod a Davida Attenborougha neprichádza do úvahy ani dvojdy ná ryba, ani latiméria, lebo ich lebe né kosti sa tak odli ujú od lebe ných kostí prvých fosílnych oboj ivelníkov, e tie z nich nijako nemô u pochádza .

Priepas medzi oboj ivelníkmi a plazmi al ie vá ne problémy priná a pokus preklenú priepas medzi oboj ivelníkmi a plazmi. Z nich asi naj í je pôvod vajca obaleného krupinou. ivo íchy, ktoré sú pova ované za predstupne plazov, kládli svoje mäkké, rôsolovité vají ka do vody, kde boli zvonku oplodnené. Plazy sú suchozemské zvieratá a kladú svoje vajcia na zem. Ale vývoj embrya vo vajci si na alej vy aduje vodné prostredie. Vajce v krupine sa pova ovalo za rie enie tohto problému. To by si v ak iadalo aj ve kú zmenu v procese oplod ovania: Muselo by dôjs k vnútornému oplodneniu skôr, ne by vajce bolo vybavené krupinou. Aby sa tak stalo, museli by tu by nové pohlavné orgány, nové in tinkty a nové správanie pri párení - to v etko tvorí obrovskú priepas medzi oboj ivelníkmi a plazmi. 28

Uzavretie vajca do krupiny znamená nutnos al ích pozoruhodných zmien, aby bol mo ný vývoj plaza a nakoniec jeho vyslobodenie zo krupiny. V krupine musia by rôzne blany a obaly, ako napríklad amnión. Táto blana oba uje tekutinu, v ktorej rastie zárodok. V knihe Plazy sa opisuje al ia blana, nazývaná allantois: „Allantois prijíma odpadové produkty embrya a slú i takpovediac ako akýsi mechúr. Má aj krvné cievy, ktoré zbierajú kyslík prestupujúci krupinu a privádzajú ho k zárodku.“ Evolu ná teória nemô e vysvetli ani al ie zlo ité rozdiely. Zárodky vo vajciach rýb a oboj ivelníkov uvo ujú svoje odpadové produkty do okolitej vody vo forme rozpustnej mo oviny. Ale v krupinovom vajci plaza by mo ovina zárodok usmrtila. Preto v krupinovom vajci dochádza k podstatne inému chemickému pochodu: odpadové látky sa ukladajú v membráne allantois vo forme nerozpustnej kyseliny mo ovej. Aj al ia vec je zaujímavá: vajcový tok je vý ivou pre rastúci zárodok plaza a umo uje mu plne sa vyvinú e te predtým, ne vylezie zo krupiny - na rozdiel od oboj ivelníkov, ktoré sa nevyliahnu v podobe dospelých jedincov. A aby sa zárodok mohol dosta zo krupiny, vyzna uje sa tým, e má vajcový zub, ktorým prelomí svoje väzenie. Na preklenutie priepasti medzi oboj ivelníkmi a plazmi treba e te ove a viac. Z týchto príkladov v ak jasne vidno, e slepá náhoda by nikdy nemohla spôsobi v etky tie zlo ité zmeny nutné na preklenutie tej irokej priepasti. Niet divu, e si evolucionista Archie Carr povzdychol: „Jedným z nedostatkov fosílnych záznamov o dejinách stavovcov je to, e ukazujú tak málo o evolúcii plazov v ich najranej om období, v ase, ke sa vyvíjalo krupinové vajce.“

Priepas medzi plazmi a vtákmi Plazy sú studenokrvné ivo íchy, to znamená, e ich telesná teplota stúpa alebo klesá pod a vonkaj ej teploty. Naproti tomu vtáky sú teplokrvné, ich telesná teplota zostáva relatívne stála, nezávislá od vonkaj ej teploty. Niektorí evolucionisti dnes hovoria v snahe rozlú ti záhadu, ako mô u teplokrvné vtáky pochádza z plazov, ktoré sú studenokrvné, e podaktoré dinosaury (po ítané k plazom) boli teplokrvné. V eobecný názor v ak zodpovedá názoru Roberta Jastrowa, ktorý povedal: „Dinosaury boli studenokrvné ako v etky plazy.“ K názoru, e teplokrvné vtáky pochádzajú z plazov, ktoré sú studenokrvné, francúzsky evolucionista Lecomte du Nouy poznamenal: „To je dnes jedna z najvä ích záhad vývoja.“ alej pripustil, e vtáky vykazujú v etky neuspokojivé znaky absolútneho stvorenia - to znamená, neuspokojivé pre evolu nú teóriu. Je pravda, e ako plazy, tak i vtáky kladú vajcia, ale len vtáky musia svoje vajcia vysedie . Sú na to uspôsobené. Niektoré vtáky majú na hrudi miesto, kde im nerastie perie a ktoré je vybavené sie ou krvných ciev, odkia dostávajú vajcia potrebné teplo. Niektoré vtáky túto cesti ku na vysedenie mlá at nemajú, ale vytrhávajú si perie z hrude. Aby vtáky mohli vysedie vajcia, musela by im evolúcia v tepi nové in tinkty, napríklad na stavbu hniezd, na sedenie na vajciach a k menie mlá at - o je ve mi nesebecký, nezi tný, oh aduplný spôsob správania, pri ktorom je nutná obratnos , usilovná práca a schopnos obrany v nebezpe ných situáciách. To v etko tvorí ve kú priepas medzi plazmi a vtákmi. Ale ani to e te z aleka nie je v etko. Jedine vtáky majú perie. Predpokladá sa, e upiny plazov sa zmenili na tieto útvary ú asnej truktúry. Z osi pera vychádzajú rady vetvi iek. Ka dá vetvi ka má mnoho lú ov a ka dý lú má stovky riasiniek a há kov. Pri mikroskopickom skúmaní holubieho pera sa zistilo, e má nieko ko sto tisíc vetvi iek a milióny riasiniek a há kov. Tieto há ky dr ia pokope v etky asti pera, tak e vzniká súvislá plocha, akýsi vejár. Pero je neprekonate né ako vzná adlo a len nieko ko málo látok je rovnako dobrým izolátorom. Vták ve kosti labute má asi 25 000 pier. Ke sa vetvi ky pera za nú odde ova , zobák ich e. Pri tomto pre esávaní zobák vyvíja tlak na perá, ktoré ním prechádzajú, a há ky na lú och sa opä spájajú ako zúbky zipsu. Vä ina vtákov má na koreni chvosta azu, ktorej mazový výlu ok pou ívajú na uhládzanie ka dého jednotlivého pera. Niektoré vtáky nemajú túto azu, ale miesto nej majú zvlá tne perá, ktoré sa na konci 29

strapkajú a vytvárajú jemný prá ok podobný mastencu, pomocou ktorého si uhládzajú perie. Oby ajne raz do roka sa perie vypadávaním obnoví. Pri v etkých týchto vedomostiach o perí musí vzbudi údiv spôsob, ako sa vysvet uje jeho vývoj: „Ako sa vyvinula táto zázra ná truktúra? Nemusíme ani ve mi namáha na u predstavivos , aby sme videli pero ako premenenú upinu, v podstate podobnú upine plaza - dlhú, vo ne upevnenú upinu, ktorej vonkaj ie okraje sa strapkali a roz irovali, a sa vyvinula dne ná ve mi zlo itá truktúra pera.“ Znie vám to ako vedecké vysvetlenie? Alebo skôr ako science fiction? imnime si aj, ako je kon trukcia vtá ieho tela pozoruhodne prispôsobená ivotu vo vzduchu. Vtá ie kosti sú na rozdiel od masívnych kostí hada tenké a duté. Ke e v ak na lietanie treba mnoho sily, sú vtá ie kosti vnútri vystu ené, podobne ako sú vystu ené krídla lietadiel. Takáto stavba kosti má e te aj iný ú el. Pomáha vysvetli iný div vtá ieho sveta - dýchací systém vtákov.

Po as letu trvajúceho celé hodiny alebo i dni svaly krídel vyprodukujú ve a tepla. Vtáky sa s tým vyrovnávajú bez toho, e by mali na chladenie potné azy. Majú „motor“ chladený vzduchom. iroko rozvetvený systém vzduchových vakov siaha do takmer ka dej dôle itej asti tela, aj do dutín kostí. A touto vnútornou cirkuláciou vzduchu sa odvádza telesné teplo. Pomocou svojich vzduchových vakov vtáky vyu ívajú aj kyslík zo vzduchu ove a ú innej ie ako ktorýko vek iný stavovec. Ako sa to deje? Vtáky a cicavce vdychujú a vydychujú tak, e sa p úca striedavo plnia vzduchom a vyprázd ujú ako mechy. Ale u vtákov prebieha pri vdychu a výdychu trvalé prúdenie erstvého vzduchu úcami. Ak to trocha zjednodu íme, systém pracuje asi takto: Ke vták vdychuje, vzduch prúdi do ur itých vzduchových vakov, ktoré potom slú ia ako mechy a vhá ajú vzduch do p úc. Z p úc prichádza vzduch do iných vzduchových vakov, z ktorých je potom vyhá aný von. To znamená, e úcami stále prúdi jedným smerom erstvý vzduch, o mo no prirovna ku pongii, ktorou prúdi voda. Krv preteká p úcnymi kapilárami opa ným smerom. A je to práve tento protismerný tok vzduchu a krvi, ktorý robí dýchací systém vtákov takým výnimo ným. Tento systém im umo uje vdychova riedky vzduch vo ve kých vý kach, ke po as svojho s ahovania letia po celé dni vo vý kach nad es kilometrov a do tisickilometrových vzdialenosti. Priepas medzi vtákmi a plazmi sa e te viac prehlbuje al ími znakmi. Jedným z nich je ostros zraku. Sú vtáky, ktorých o i pracujú ako teleskopy - také sú o i orlov. O i peníc fungujú zase ako 30

zvä ovacie sklo. Vtáky majú na svojej sietnici viac buniek citlivých na svetlo ne iné ivo íchy. Aj nohy vtákov sú odli né. Ke vták zosadá na konár, achy jeho nôh automaticky zovrú jeho prsty a obopnú nimi vetvu. Vtáky majú na nohe iba tyri prsty, kým plazy pä . Okrem toho nemajú hlasivky, ale peciálny ústroj vyludzujúci melodický spev, ako je napríklad spev slávikov a drozdov. Srdce plazov má tri komory, ale srdce vtákov tyri. Vtáky sa lí ia od plazov aj svojimi zobákmi. Existujú zobáky na lúskanie orechov, zobáky na filtrovanie potravy z bahnitej vody alebo na obanie dier do stromov, a sú aj skrí ené zobáky na otváranie mu lí - zdá sa, e ich rozmanitos je nekone ná. A predsa sa o takýchto vysoko pecializovaných zobákoch hovorí, e sa vyvinuli náhodne z nosa plaza. Je to vierohodné vysvetlenie? Kedysi sa evolucionisti domnievali, e spojovacím lánkom medzi plazmi a vtákmi bol Archaeopteryx, ktorého meno znamená „prakrídlo“ alebo „pravták“. No dnes u si to mnohí z nich nemyslia. V jeho skamenených zvy koch mo no vidie aerodynamicky skon truované krídla schopné letu, s dokonale vytvorenými perami. Kosti krídel a nôh boli tenké a duté. Jeho zdanlivé znaky plaza sa na li aj u dne ných vtákov. A navy e nepochádza z ias pred vtákmi, lebo skameneliny iných vtákov boli nájdené v horninách toho istého obdobia, v ktorom bol nájdený aj archaeopteryx.

Priepas medzi plazmi a cicavcami Mimoriadne ve ké rozdiely sú medzi plazmi a cicavcami. U ozna enie „cicavec“ poukazuje na jeden ve ký rozdiel: na mlie ne azy, z ktorých cicavce k mia svoje ivo narodené mlá atá. Theodosius Dobzhansky nadhodil, e mlie ne azy by mohli by premenené potné azy. Plazy ak nemajú ani potné azy. Okrem toho, potnými azami sú vylu ované odpadové produkty, nie vý iva. A na rozdiel od mlá at plazov mlá atá cicavcov majú aj in tinkt, aj potrebné svaly na to, aby mohli cica materské mlieko. Cicavce majú e te al ie znaky, ktoré ich odli ujú od plazov. Samice cicavcov majú ve mi zlo itú placentu, ktorá slú i na vý ivu a vývoj ich nenarodených mlá at. Plazy ju nemajú. Cicavce majú bránicu, ktorá odde uje hrudný kô od brucha, plazy ju nemajú. V u iach plazov nie je Cortiho orgán ako vo vnútornom uchu cicavcov. Tento nepatrný zlo itý orgán má 20 000 sluchových vláskov a 30 000 nervových zakon ení. Cicavce si udr iavajú stálu telesnú teplotu, plazy nie. alej majú cicavce v uchu tri sluchové kosti ky, plazy v ak iba jednu. Odkia pochádzajú tie dve „navy e“? Evolucionisti sa to pokú ajú vysvetli nasledovným spôsobom: U plazov sa spodná us skladá najmenej zo tyroch kostí, u cicavcov iba z jednej; tak e ke sa plazy menili na cicavce, nastalo pravdepodobne preskupenie kostí; niektoré sa premiestnili z dolnej uste plaza do stredného ucha cicavca, kde sa z nich vytvorili tri sluchové kosti, pri om zostala iba jedna kos na dolnú us cicavca. Ale toto vysvetlenie má tú chybu, e nemá iadnu oporu v skamenelinách. Je to dohad, opierajúci sa iba o tú obné prianie. V súvislosti s kos ami vzniká al ia kos : nohy plazov sú umiestnené po bokoch tela, tak e brucho je ve mi blízko zeme alebo sa jej dotýka. Naproti tomu nohy cicavcov sú pod telom a dvíhajú ho od zeme. O tomto rozdiele Dobzhansky vyhlásil: „Táto zmena sa síce mô e zda podru nou, ale vy adovala prenikavú zmenu kostry a svalov.“ Potom pripustil al í podstatný rozdiel medzi plazmi a cicavcami: „Cicavce majú vynikajúco vypracovaný chrup. Na mieste jednoduchých kolíkovitých zubov plazov majú cicavce najrozmanitej ie zuby, ktoré sú uspôsobené na to, aby ch apli, uchopili, prebodli, odrezali, roztla ili alebo rozomleli potravu.“ Posledný bod: Ako sme sa u zmienili, pri údajnom vývoji od oboj ivelníkov k plazom bolo nutné, aby odpady boli vylu ované nie ako mo ovina, ale ako kyselina mo ová. No keby sa plaz zmenil na cicavca, muselo by dôjs k opaku, preto e cicavce takisto ako oboj ivelníky vylu ujú odpadové látky vo forme mo oviny. Tým by evolúcia prebiehala opa ne - o sa teoreticky nepredpokladá.

Najvä ia priepas Z h adiska stavby tela je pre loveka priliehavé ozna enie cicavec. No istý evolucionista poznamenáva: „Nemohol by by tragickej í omyl, ne pova ova loveka iba za ivo ícha. lovek

31

je jedine ný. Odli uje sa od v etkých ostatných ivo íchov v mnohých oh adoch - re ou, tradíciou, kultúrou a mimoriadne dlhým obdobím rastu a rodi ovskej starostlivosti.“ To, o vyníma loveka spomedzi v etkých ostatných ivo íchov na zemi, je jeho mozog. Informácie, ktoré by sa dali zhroma di v asi 100 miliardách neurónov udského mozgu, by naplnili asi 20 miliónov zväzkov. Svojou schopnos ou abstraktného myslenia a re ou sa lovek ve mi odli uje od ka dého zviera a a jedným z najpozoruhodnej ích znakov loveka je to, e mô e zaznamenáva nazhroma dené poznatky. Pou itie tejto znalosti mu umo nilo prekona v etky ostatné ivo ne druhy na zemi. Vyletel dokonca na Mesiac a vrátil sa spä . Istý vedec výsti ne povedal, e udský mozog sa lí i od v etkého v celom známom vesmíre a je neporovnate ne komplikovanej í. Priepas medzi zviera om a lovekom je zo v etkých najvä ia e te z iného dôvodu. Tým dôvodom sú mravné a duchovné hodnoty loveka, ktoré pramenia z vlastností ako je láska, spravodlivos , múdros , sila a milosrdenstvo. V Genezis je to vyjadrené slovami, e lovek bol stvorený na Bo í obraz, pod a Bo ej podoby. (1. Moj ova 1:27) A práve to je tá najvä ia priepas medzi lovekom a zviera om. Medzi hlavnými skupinami ivých organizmov sú teda ohromné rozdiely. Sú od seba oddelené mnohými novými rtami, naprogramovanými in tinktmi a vlastnos ami. Je dôvod domnieva sa, e etky tie výrazné odli nosti vznikli náhodnou súhrou okolností? Ako sme videli, dôkazy skamenelín takýto názor nepodporujú. Nepodarilo sa nájs iadne skameneliny, ktoré by mohli preklenú tieto priepasti. Hoyle a Wickramasinghe hovoria: „V zázname skamenelín chýbajú akéko vek prechodné formy. Teraz vieme pre o. Predov etkým preto, lebo iadne prechodné formy nikdy neboli.“ Tým, ktorí majú u i otvorené a chcú po , záznam skamenelín hovorí: „Osobitné stvorenie.“

32

Kto boli opo udia ? mnoho rokov sa objavujú správy o nálezoch skamenených zvy kov udí podobných opiciam. Vedecká literatúra sa hem í maliarskymi zobrazeniami takých tvorov. Sú to evolu né prechody medzi zviera om a lovekom? Sú „opo udia“ na imi predkami? Vedci, ktorí sú zástancami evolúcie, tvrdia, e áno. Preto sa asto stretávame s formuláciami podobnými nasledujúcemu titulku v jednom vedeckom asopise: „Ako sa opica stala lovekom.“ Mnohí evolucionisti síce nepova ujú za správne ozna ova hypotetických predkov loveka ako udoopi, ale niektorí ich kolegovia nie sú takí prísni. Stephen Jay Gould povedal: „ udia... sa vyvíjali z predkov podobných opiciam.“ A George Gaylord Simpson vyhlásil: „Ka dý, kto by tohto spolo ného predka videl, by ho istotne nazval udoopom alebo jednoducho opicou. Ke e ozna enia udoop a opica sú v eobecne zau ívané, predkami loveka boli udoopi alebo opice.“ Pre o je záznam skamenelín taký dôle itý pre tých, ktorí sa usilujú dokáza existenciu opiciam podobných predkov udí? Preto, lebo medzi dne nými ivými tvormi nemo no nájs ni , o by túto teóriu podporovalo. Medzi lovekom a v etkými dnes ijúcimi ivo íchmi, vrátane ade opíc, je ohromná priepas . Ke e svet ivých organizmov neposkytuje iadny spojovací lánok medzi lovekom a opicou, dúfalo sa, e ho poskytnú záznamy skamenelín. Z h adiska evolúcie je udná tá zjavná priepas medzi lovekom a opicou. Teória evolúcie sa dr í toho, e zvieratá postupovali v dy vy ie po stup och evolu ného rebrí ka a získavali pritom stále vä iu schopnos pre . Pre o v ak potom stále existuje „podradná“ opíc a neexistuje ani jediný z domnelých medzistup ov, o ktorých sa predpokladá, e postúpili vo vývoji alej? Dnes vidíme impanzy, gorily a orangutany, ale iadnych „opo udí“. Je pravdepodobné, e vymrel ka dý jeden z nov ích a údajne pokro ilej ích spojovacích lánkov medzi tvormi podobnými opiciam a dne ným lovekom, ale ni ie udoopy nevymreli?

Ko ko dôkazov poskytujú skameneliny? Náu ná literatúra, expozície múzeí a televízne programy vyvolávajú dojem, e na vývoj loveka z tvorov podobných opiciam existujú hojné dôkazy. Ale je to skuto ne tak? Ktoré fosílne dôkazy o tom boli napríklad za ias Darwina? Podnietili ho k vytvoreniu jeho teórie práve dôkazy tohto druhu? asopis The Bulletin of the Atomic Scientists priná a takúto informáciu: „Ak sa pristavíme pri raných teóriách o evolúcii loveka, zistíme, e sú ve mi zvlá tne. David Pilbeam ich opisuje ako teórie bez skamenelín. To jest, boli to teórie o evolúcii loveka, o ktorých by sme si mysleli, e musia by podlo ené nejakými dôkazmi zo skamenelín, v skuto nosti v ak skameneliny vôbec neboli alebo ich bolo tak málo, e nemohli ma na teóriu iadny vplyv. A tak medzi údajnými najbli ími príbuznými loveka a ranými skamenelinami loveka bola len fantázia vedcov 19.storo ia.“ Spomenutá vedecká publikácia uvádza aj dôvod: „ udia chceli veri v evolúciu, evolúciu loveka, a to ovplyvnilo výsledky ich práce.“ Ko ko fosílnych dôkazov o opo loveku je teraz, po vy e sto rokoch pátrania? Richard Leakey poznamenal: „Tí, ktorí pracujú v tomto odbore, majú tak málo dôkazov, o ktoré mô u opiera svoje závery, e sú nútení svoje závery asto meni .“ asopis New Scientist podáva takýto komentár: „Výskumy fosílneho loveka - súdiac pod a po tu dôkazov, o ktoré sa opierajú - si ko zaslú ia by ímsi viac ne ved aj ou disciplínou paleontológie alebo antropológie... zbierka je tak trýznivo neúplná a vzorky asto tak zlomkovité a nepresved ivé.“ Podobné osi sa pripú a aj v knihe O pôvode: „Ke sa po chodníku evolúcie vydáme smerom k loveku, stáva sa na a chôdza o ividne neistou, znovu následkom nedostatku fosílnych dôkazov.“ asopis Science k tomu dodáva: „Hlavný vedecký dôkaz je alostne malá zbierka kostí, z ktorej majú by zostavené dejiny vývoja loveka. Jeden antropológ to prirovnal k úlohe zrekon truova dej románu Vojna a mier z 13 náhodne vybraných strán.“ Je záznam skamenelín o opo loveku naozaj taký skromný? Uva ujme o nasledujúcich príkladoch. asopis Newsweek: „V etky skameneliny by ste mohli vylo na jediný písací stôl,“ povedal Elwyn Simons z Duke University. The New York Times: „Známe fosílne pozostatky predkov loveka sa zmestia na jeden biliardový stôl. To je slabá základ a na to, aby sme z nej mohli nazrie do hmly posledných nieko kých miliónov rokov.“ Science Digest: „Pozoruhodné je, e 33

etky materiálne dôkazy, ktoré máme o vývoji loveka, by sa stále e te dali ulo do jednej jedinej truhly, a e te by v nej zostalo miesto. Zdá sa, e napríklad dne né udoopy vznikli z ni oho. Nemajú iadnu minulos , iaden záznam v skamenelinách. A pravý pôvod dne ných udí - bytostí, ktoré chodia vzpriamene, sú holé, vyrábajú nástroje a majú ve ký mozog - je, ak sme vo i sebe poctiví, rovnako ve kou záhadou.“ lovek sa objavuje v záznamoch skamenelín náhle, a to taký, aký je dnes, so schopnos ou premý , plánova , vynachádza , stava na predchádzajúcich poznatkoch a hovori zlo itými jazykmi. Gould vo svojej knihe Zlé meradlo na loveka poznamenáva: „Nemáme iadne svedectvá o biologických zmenách ve kosti alebo truktúry mozgu od ias, ke sa vo fosílnom zázname asi pred 50 000 rokmi objavil Homo sapiens.“ Preto sa v knihe Vesmír v nás kladie otázka: „ o bolo prí inou, e evolúcia akoby za jedinú noc vytvorila dne né udstvo s jeho mimoriadnym mozgom?“ Evolu ná teória na to nemá odpove . Mohlo by v ak by odpove ou stvorenie ve mi zlo itého, odli ného tvora?

Kde sú spojovacie lánky? Ale i vedci nena li potrebné spojovacie lánky medzi ivo íchmi podobnými opiciam a lovekom? Vyzerá to tak, e nie. V asopise Science Digest sa hovorí o tom, e chýba potrebný spojovací lánok, ktorý by vysvetlil relatívne náhle objavenie sa sú asného loveka. asopis Newsweek poznamenáva: „Chýbajúci spojovací lánok medzi lovekom a opicami je iba najnápadnej í z celej hierarchie neexistujúcich tvorov. V zázname skamenelín sú chýbajúce spojovacie lánky pravidlom.“ Ke e spojovacích lánkov niet, neexistujúci tvorovia musia by vykon truovaní z minimálnych dôkazov a musí sa o nich hovori tak, akoby skuto ne boli existovali. Tým sa dá vysvetli , ako dochádza k rozporu, ktorý opisuje nasledujúca správa z istého vedeckého magazínu: udia sa vyvinuli zo svojich opiciam podobných predkov postupne, a nie, ako tvrdia niektorí vedci, v náhlych skokoch z jednej formy do druhej. Ale iní antropológovia, pracujúci v podstate s tými istými údajmi, dospeli vraj k presne opa nému záveru.“ Takto mô eme lep ie porozumie aj postrehu uznávaného anatóma Solly Zuckermana, ktorý napísal: „Pátranie po povestnom, chýbajúcom medzi lánku vo vývoji loveka, po tom svätom grále nehynúcej sekty anatómov a biológov umo uje, aby pekulácie a mýty prekvitali i dnes práve tak, ako pred 50 a viac rokmi.“ Poznamenal, e skuto nosti boli príli asto ignorované a miesto toho sa presadzovalo to, o bolo práve populárne, hoci dôkazy sved ili o opaku.

Rodostrom loveka Následkom toho sa asto zobrazovaný rodostrom vyhlasovanej evolúcie loveka z ni ích ivo íchov stále mení. Richard Leakey napríklad uviedol, e jeden z nov ích fosílnych nálezov zmaril predstavu, e v etky predchádzajúce skameneliny mô u by zostavené do usporiadaného poradia evolu ných zmien V novinovom lánku, ktorý sa zaoberá týmto nálezom, sa pí e: „Ka dá jednotlivá kniha o antropológii, ka dý lánok o vývoji loveka, ka dá kresba rodostromu loveka sa bude musie odlo nabok. V etko je to zjavne nepravdivé.“ Teoretický rodostrom udskej evolúcie sa zavrhnutím prv prijatých spojovacích lánkov rozsypal. lánok v The New York Times sa zmie uje o tom, e vo vede o evolúcii je to ko priestoru na dohady, e teórie o tom, ako vznikol lovek, vypovedajú skôr o ich autorovi ne o ich téme. asto sa zdá, e ten, kto na iel nejakú novú lebku, vytvára nanovo rodokme loveka, pri om svoj objav kladie do ústrednej línie, ktorá vedie k loveku, a lebky v etkých ostatných na ved aj ie línie, ktoré nevedú nikam. V recenzii knihy evolucionistov Nilesa Eldredgea a lana Tattersalla Mýty o evolúcii loveka uverejnenej v asopise Discover sa hovorí, e autori vylú ili akýko vek evolu ný rodokme . Pre o? Discover poznamenáva, e o lánkoch, ktoré tvoria rad predkov udského rodu, mô u by iba dohady. alej sa tu hovorí: „Eldredge a Tattersall trvajú na tom, e lovek márne pátra po svojich predkoch. Tvrdia, e keby existovali dôkazy, mohli by sme s dôverou o akáva , e ím viac skamenelín hominidov bude nájdených, tým jasnej ími sa budú javi dejiny evolúcie loveka. No pokia vôbec k omusi do lo, bol to pravý opak.“

34

asopis Discover dochádza k záveru: „ udský druh a v etky ostatné druhy zostanú v istom zmysle sirotami, lebo toto nos ich predkov sa stráca v minulosti.“ Mo no, e sa stráca z h adiska evolu nej teórie. Ale i mo nos , ktorú ponúka Genezis, nenachádza na ich rodi ov takých, akí sa naozaj objavujú v skamenelinách - plne vyvinutí udia, takí, ako sme my? Fosílny záznam zjavuje odli nos a oddelenos pôvodu opíc a pôvodu udí. Preto neexistujú iadne fosílne dôkazy o medzi lánkoch spájajúcich loveka so zvieratami podobnými opiciam. Také spojovacie lánky v skuto nosti nikdy neexistovali.

Ako vyzerali? Ale pre o sa vo vedeckých publikáciách a v múzeách celého sveta nachádza to ko obrazov a reprodukcií opo udí, ak sa predkovia loveka nepodobali na opice? Z akej predlohy tieto zobrazenia vychádzajú? Kniha Biológia rodu odpovedá: „Tvar tela a ochlpenie musí ten, kto robí rekon trukciu, doplni pod a vlastnej fantázie.“ alej sa pí e: „Farba ko e, farba, druh a rozdelenie vlasového priestoru; rty a výraz tváre - o týchto znakoch u ktoréhoko vek z prehistorického loveka nevieme absolútne ni .“ Podobne to komentuje asopis Science Digest: „Preva ná vä ina maliarskych predstáv sa zakladá viac na fantázii ako na dôkazoch. Maliari musia vytvori nie o medzi opicou a lovekom, ím má by uká ka star ia, tým viac sa bude podoba na opicu.“ „Lovec skamenelín“ Donald Johanson pripustil: „Nikto nemô e s istotou poveda , ako naozaj vyzerali vymretí hominidi.“ asopis New Scientist uvádza, e vo fosílnych materiáloch nie je dos dôkazov na to, aby sme svoje teoretizovanie vyviedli z rí e fantázie. Zobrazenia opo udí sú, ako pripustil jeden evolucionista, vä inou iba zdaním írym výmyslom. Ivar Lissner v knihe Boh tu predsa bol vyhlásil: „Tak ako dnes postupne poznávame, e prírodní udia nemusia by iadni divosi, tak sa budeme musie u chápa , e dávni udia doby adovej neboli iadne brutálne zvieratá ani iadne poloopice alebo kreténi. Preto sú v etky pokusy o rekon trukciu neandertálca alebo aj pekingského loveka tak nevýslovne hlúpe.“ elanie nájs dôkazy o opo och viedlo niektorých vedcov k vylo enému podvodu, akým bol napríklad v roku 1912 piltdownský lovek. Asi 40 rokov ho vä ina evolucionistov pova ovala za pravého. Nakoniec v roku 1953 vy iel celý art najavo, ke sa pomocou moderných techník zistilo, e to boli udské kosti poskladané dovedna s kos ami opíc a umelo upravené tak, aby vyzerali ako staré. V inom prípade bol zostavený chýbajúci spojovací lánok podobný opici a zverejnený v tla i. Neskôr sa v ak pripustilo, e dôkazy spo ívali v jednom zube, ktorý pochádzal z vymretého druhu ípaných.

ím boli? Ak sú rekon trukcie opo loveka neplatné, vzniká otázka, ím boli tie dávne tvory, ktorých skamenené kosti boli nájdené. Jedným z týchto raných cicavcov, o ktorých sa tvrdí, e nále ia k vývojovej línii loveka, je malý ivo ích podobný hlodavcom, ktorý vraj il asi pred 70 miliónmi rokov. Vo svojej knihe Lucy: Po iatky udstva napísali Donald Johanson a Maítland Edey: „Boli to hmyzo raví tvorno ci ve kos ou a tvarom podobní ázijským piskorom.“ Richard Leakey ozna il tieto cicavce za primáty podobné potkanom. Sú v ak nejaké spo ahlivé dôkazy, e tieto mali ké zvieratá boli predkami udí? Nie sú, sú tu iba pekulácie ovplyvnené tú obným prianím. Tieto zvieratá neboli nikdy iadnymi prechodnými stup ami spojené s inými ivo íchmi. Ich príbuzenstvo bolo také ako ony: malé cicavce podobné hlodavcom. alej sa na v eobecne prijímanom zozname predkov - po uznávanej medzere asi 40 miliónov rokov objavujú skameneliny, ktoré boli nájdené v Egypte a nazvané Aegyptopithecus (egyptská opica). O tomto tvorovi sa hovorí, e il asi pred 30 miliónmi rokov. V asopisoch, novinách a knihách sa objavujú pri vyobrazeniach tohto malého tvora rôzne komentáre, ako napríklad: Tvor podobný opiciam bol na ím predkom. Africký primát podobný opiciam bol ozna ený za spolo ného predka loveka a udoopov. (The New York Times) ,.Aegyptopithecus je spolo ným predkom nás i ijúcich udoopov. (o pôvode,) Kde sú v ak spojovacie lánky medzi egyptopitekom a hlodavcom pred ním? Kde sú spojovacie lánky k nasledujúcim lenom evolu ného rodokme a? Doteraz sa iadne nena li.

35

Vzostup a pád opo loveka Po al ej uznávanej obrovskej medzere vo fosílnych záznamoch nasleduje al í fosílny tvor, ktorý sa uvádza ako prvá opica podobná loveku. Jeho vek bol odhadnutý asi na 14 miliónov rokov a dostal meno Ramapithecus - Rámov udoop (Ráma je meno mýtického indického knie a). Skameneliny Ramapitheca boli nájdené asi pred pol storo ím v Indii. Z týchto skamenelín bol zostavený tvor podobný opici, stojaci vzpriamene na dvoch nohách. V knihe O pôvode sa o om hovorí: „Pod a dne ného stavu na ich vedomostí je to prvý zástupca udského rodu.“ O aký fosílny dôkaz sa opiera tento záver? V tej istej knihe sa hovorí: „Dôkazy o Ramapithecovi sú významné - hoci objektívne je ich stále e te zúfalo málo - zlomky dolnej a hornej uste a zopár zubov.“ Sú tieto „dôkazy“ naozaj také významné, aby z nich mohol by zrekon truovaný vzpriamene chodiaci opo lovek - predchodca loveka? A predsa výtvarníci nakreslili tohto nanajvý hypotetického tvora ako opo loveka a jeho obraz zaplavil literatúru o evolúcii - to v etko na základe zubov a úlomkov uste. The New York Times napísali, e Ramapithecus po celé desa ro ia sedel ako najvä ia istota pri základe evolu ného rodostromu loveka. Okolnosti sa v ak zmenili. S nov ími a úplnej ími nálezmi skamenelín vy lo najavo, e Ramapithecus sa ve mi podobá adi dne ných udoopov. Preto New Scientist teraz vyhlasuje: „Ramapithecus nemohol by prvým lánkom v rodokmeni loveka.“ Tento nový poznatok podnietil otázku polo enú v asopise Natural History: „Ako sa mohol Ramapithecus, rekon truovaný iba zo zubov a ustí - bez panvy, kon atín alebo lebky - vkradnú do procesu smerujúceho k loveku?“ Zrejme boli podobné pokusy o rekon trukciu vo ve kej miere len výsledkom predchádzajúceho elania a mienky, tak e sa nálezom prisúdila preukaznos , ktorú v skuto nosti nemali. al ia priepas ohromných rozmerov sa roztvára medzi týmto tvorom a al ím, ktorý bol zapísaný do zoznamu predkov ako opo lovek. Bol nazvaný Australopithecus - ju ná opica. Jeho skameneliny sa prvý raz na li v dvadsiatych rokoch v Ju nej Afrike. Jeho lebe ná dutina bola malá ako u opíc, mal silné uste a bol zobrazovaný, ako krá a na dvoch nohách, nachýlený dopredu, chlpatý a podobný udoopovi. Odhaduje sa, e il asi pred tromi alebo tyrmi miliónmi rokov. asom ho takmer v etci evolucionisti uznali za predchodcu loveka. Napríklad v knihe Spolo enská dohoda sa hovorí: „A na jednu alebo dve výnimky v etci uznávaní bádatelia dnes súhlasia s tým, e Australopithecovia. sú skuto ní predchodcovia loveka.“ The New York Times vyhlasujú: „Práve Australopithecus. sa napokon vyvinul v Homo sapiens e v dne ného loveka.“ V knihe lovek, as a skameneliny povedala Ruth Mooreová: „Pod a etkých dôkazov udia teraz kone ne na li svojich dávnych, dlho neznámych predkov.“ Autorka rázne vyhlásila: „Dôkazy sú naskrze jednozna né. chýbajúci medzi lánok bol kone ne nájdéný.“ Ale ak sú na nie o iba chabé dôkazy, alebo ak iadne dôkazy neexistujú, alebo ak je tvrdenie zalo ené na výslovnom podvode, potom sa také tvrdenie skôr i neskôr preuká e ako neplatné. To sa u stalo s mnohými údajnými opo mi. Tak bolo aj v prípade australopiteka. Rozsiahlej í výskum odhalil, e jeho lebka sa lí ila od lebky loveka vä ím po tom znakov ne len men ou mozgovou kapacitou. Anatóm Zuckerman napísal: „Porovnanie udských a opi ích lebiek ukázalo, e lebka australopiteka sa nápadne podobá lebke opíc – nie lebke loveka. Opa né tvrdenie by sa rovnalo tvrdeniu, e ierne je biele.“ alej hovorí: „Na e nálezy nás nenechávajú na pochybách, e Australopithecus sa nepodobal na Homo sapiens, ale na dne né opice a udoopy.“ Donald Johanson povedal: „Australopitekovia neboli udia.“ Podobne i Richard Leakey ozna il za nepravdepodobné, e by na i predkovia boli evolu nými potomkami australopitekov. Keby sa australopitekovia na li dnes, boli by v zoologických záhradách priradení k iným opiciam. Nikto by ich nenazval opo mi. To isté platí o iných fosílnych bratancoch, ktorí sa na nich podobajú, napríklad o men om druhu australopitekov nazvanom Lucy. Robert Jastrow hovorí o Lucy: „Tento mozog v podstate nebol ve ký; bol tretinou ve kosti udského mozgu.“ Aj tu asi ide len o udoopa. V asopise New Scientist sa hovorí, e Lucy mala lebku ve mi podobnú lebke impanza. al í fosílny druh je nazvaný Homo erectus - lovek vzpriamený. Tvarom a ve kos ou mozgu sa ve mi nelí i od dne ného loveka. Aj Encyclopedia Britannica uvádza, e kosti kon atín, pokia

36

boli nájdené, nebolo mo né odlí od kostí kon atín Homo sapiens. Nie je v ak úplne jasné, i to bol lovek, alebo nie. Ak bol, potom bol iba jednou vetvou udského rodu, ktorá vymrela.

udský rod Neandertálec (pomenovaný pod a Neanderovho údolia v Nemecku, kde sa na la jeho prvá skamenelina) bol nepochybne lovek. Na prvých zobrazeniach sa objavil predklonený, s tupým výrazom v tvári, chlpatý a podobný opici. Dnes je známe, e táto chybná rekon trukcia sa opierala o skamenenú kostru deformovanú chorobou. Odvtedy sa na lo mnoho skamenelín neandertálca, ktoré potvrdzujú, e sa príli nelí il od dne ného loveka. Fred Hoyle kon tatuje vo svojej knihe ad: „Nie je nijaký dôkaz na to, e neandertálec bol v porovnaní s nami v nejakom oh ade podradný.“ V dôsledku toho sa neandertálec na nov ích kresbách viac podobá na dne ného loveka. al í fosílny typ, s ktorým sa asto mo no stretnú vo vedeckej literatúre, je kroma onský lovek. Bol pomenovaný pod a náleziska Cro-Magnon v ju nom Francúzsku. Kostry týchto jedincov „sa skuto ne nijako nelí ili od kostier dne ného loveka, tak e i najvä í skeptici museli pripusti , e ide o loveka“, hovorí sa v knihe Lucy. Z dôkazov teda jasne vysvitá, e viera v opo loveka je nepodlo ená. Naproti tomu lovek nesie etky znaky toho, e bol stvorený, a to oddelene a odli ne od ka dého ivo ícha. udia sa rozmno ujú len pod a svojho druhu. Tak je to dnes, a tak to bolo v dy. Tvory podobné opiciam, ktoré ili v minulosti, neboli ni iné ne opice i udoopy - neboli to udia. A skameneliny dávnych udí, ktoré sa trochu lí ia od dne ných udí, sú jednoducho dôkazom rozmanitosti typov vnútri udského rodu. I dnes ije ved a seba mnoho odli ných typov. Sú typy, ktoré narastú dva metre, a sú aj trpaslí í pygmejovia. Ich kostry sa lí ia ve kos ou i tvarom. Ale v etci patria k tomu istému udskému druhu, nie k nejakému druhu zvierat.

Ako je to s datovaním? Biblická chronológia ukazuje, e od stvorenia loveka uplynulo asi 6 000 rokov. Pre o sa teda od ias, ke boli nájdené skameneliny uznávaných udských typov, tak asto pí e o ove a dlh ích asových obdobiach? Kým zavrhneme biblickú chronológiu ako mylnú, mali by sme si uvedomi , e niektorí vedci ostro kritizujú metódy datovania na základe rádioaktivity. V istom vedeckom asopise bola správa o výskumoch, ktoré ukazujú, e datovania robené na základe rádioaktívneho rozpadu sa mô u navzájom lí nielen o nieko ko rokov, ale i o celé rády. Bolo tam uvedené: „Tvrdí sa, e lovek obýva zem 3,6 milióna rokov, ale mo no je tu len nieko ko málo tisícro í.“ Uva ujme napríklad o rádiouhlíkových hodinách. Túto metódu datovania pomocou rádíoaktívneho uhlíka vyvíjali vedci na celom svete po dve desa ro ia. Bola v irokých kruhoch s nad ením prijímaná ako postup na presné ur enie veku udských výtvorov z dávnych dejín udstva. Ale potom pri la konferencia vo védskej Uppsale, na ktorej sa zi li svetoví odborníci z odboru rádiochémie, archeológie a geológie, aby si vymenili skúsenosti. Správa z konferencie ukázala, e 37

základné predpoklady, na ktorých bolo postavené meranie, sa vo vä ej alebo men ej miere prejavili ako nespo ahlivé. Zistilo sa napríklad, e v minulosti sa v ovzdu í nevytváralo rovnaké mno stvo rádioaktívneho uhlíka a e datovanie predmetov z obdobia okolo roku 2 000 pred n. l. a skôr nie je spo ahlivé. Uvedomme si, e skuto ne spo ahlivé dôkazy o udskej innosti na zemi sa udávajú nie v miliónoch rokov, ale v tisícro iach. V knihe Osud Zeme sa hovorí: „Iba pred iestimi alebo siedmimi tisícami rokov sa objavila civilizácia, ktorá nám umo nila vybudova udský svet.“ Publikácia Posledné dva milióny rokov vyhlasuje: „V starom svete bola vä ina z rozhodujúcich krokov po nohospodárskej revolúcie uskuto nená medzi rokmi 10 000 a 5 000 pred n. 1. Iba posledných 5000 rokov zanecháva lovek písomné záznamy.“ Skuto nos , e sa dne ný lovek pod a svedectva skamenelín objavíl na zemi náhle a e spo ahlivé historické záznamy sú nepochybne nedávne, je v súlade s biblickou chronológiou ivota udí na zemi. Stojí za pozornos , o o tom v asopise Science napísal jadrový fyzik a nosite Nobelovej ceny W. F. Libby, jeden z priekopníkov rádiouhlíkového datovania: „Výskum zaoberajúci sa vývojom metódy na ur ovanie veku prebiehal v dvoch fázach - ur ovanie veku nálezov z doby historickej a z doby predhistorickej. Arnold (jeden spolupracovník) a ja sme za ili svoje prvé prekvapenie, ke nás na i poradcovia pou ili, e dejiny siahajú len 5 000 rokov spä . Zvykne sa písa , e ur itá kultúra alebo ur ité archeologické nálezisko je staré 20 000 rokov. Dozvedeli sme sa vcelku ne akane, e tieto údaje o veku sa nezakladajú na presných poznatkoch.“ V recenzii istej knihy o evolúcii upozornil britský autor Malcolm Muggeridge na nedostatok dôkazov evolúcie. Poukázal, e sa i napriek tomu ponecháva vo ný priebeh odvá nym dohadom. Potom povedal: „V porovnaní s tým sa správa Genezis zdá by dostato ne vecná a musíme prinajmen om uzna , e úplne súhlasí s tým, o vieme o loveku a jeho správaní.“ Povedal, e neodôvodnené tvrdenia o miliónoch rokov udskej evolúcie a nespútané skoky od lebky k lebke musia u ka dého, kto nie je v zajatí evolu ného mýtu, vzbudi dojem, e ide len o íru fantáziu. Muggeridge dospel k záveru: „Potomkovia budú iste prekvapení a myslím aj ve mi pobavení, e také lajdácke a nepresved ivé teoretizovanie mohlo tak rýchlo zauja my lienkový svet 20. storo ia a e mohlo by tak bezstarostne a v takom irokom rozsahu uplat ované.

38

Sú mutácie základom evolúcie? Je tu e te al ia kos , pred ktorú sú postavení evolucionisti. Ako prebiehala predpokladaná evolúcia? Aký základný mechanizmus mal vies k tomu, e sa jeden druh ivých organizmov vyvinul v iný? Evolucionisti sa domnievajú, e rozhodujúcu úlohu tu zohrali rozmanité zmeny vnútri bunkového jadra. A medzi nimi sú to na prvom mieste náhodné zmeny nazývané mutácie. Predpokladá sa, e osobitnú úlohu majú génové a chromozómové mutácie v pohlavných bunkách, preto e zmeny, ku ktorým dochádza v nich, sa mô u prená na potomkov. „Mutácie sú základom evolúcie,“ pí e sa v The World Book Encyclopedia. Aj paleontológ Steven Stanley nazval mutácie surovinou evolúcie. A genetik Peo Koller vyhlásil, e mutácie sú nevyhnutné pre evolu ný pokrok. Evolúcia si v ak iada nie hocijaký druh mutácie. Robert Jastrow poukázal na to, e je potrebné pomalé hromadenie priaznivých mutácií. A Carl Sagan k tomu dodal: „Mutácie - náhle zmeny dedi ného materiálu - sa dedia alej. Poskytujú evolúcii surovinu. Vonkaj ie prostredie vyberá tých nieko ko málo mutácií, ktoré napomáhajú pre itiu, a tak dochádza k radu pomalých transformácií jednej ivej formy v inú, ím vzniká nový druh.“ Hovorilo sa aj o tom, e mutácie mô u by k om k tým rýchlym zmenám, po ktorých volá teória preru ovanej rovnováhy. V asopise Science Digest napísal John Gliedman: „Revizionisti evolu nej teórie sú presved ení, e mutácie v k ových regula ných génoch mô u by práve tými genetickými nástrojmi, ktoré si vy aduje ich teória kvantového skoku.“ Britský zoológ Colin Patterson v ak upozor uje: „ pekulácie nepoznajú hraníc. O týchto hlavných regula ných génoch nevieme ni .“ Odhliadnuc v ak od podobných pekulatívnych úvah, v eobecne sa uznáva, e mutácie, ktoré sa údajne podie ali na evolúcii, sú malé náhodné zmeny, ktoré sa hromadili v priebehu dlhého asu. Ako dochádza k mutáciám? Predpokladá sa, e vä ina z nich sa odohrá pri normálnom procese rozmno ovania buniek. Pokusy v ak ukázali, e ich mô u vyvola aj vonkaj ie vplyvy, ako je iarenie a chemické látky. A ako asto k nim dochádza? Rozmno ovanie genetického materiálu v bunke je pozoruhodne stabilné. V porovnaní s po tom buniek, u ktorých v ivom organizme prebieha delenie, k mutáciám nedochádza asto. Pod a Encyclopedia Americana je reprodukcia re azcov DNK, z ktorých je vybudovaný gén, pozoruhodne presná. Tla ové chyby e chybné kópie sú tu len zriedkavé nehody.

Sú prospe né, alebo kodlivé? Ak sú u ito né mutácie základom evolúcie, vzniká otázka, ko ko z nich je u ito ných. Zástancovia evolúcie sa v tejto veci absolútne zhodujú. Napríklad Carl Sagan vyhlásil: „Vä ina mutácií je kodlivá alebo smrte ná.“ Peo Koller povedal, e preva ná as mutácii je pre nosite a mutovaného génu nevýhodná. Pokusmi sa zistilo, e na ka dú výhodnú alebo u ito nú mutáciu pripadajú tisíce mutácií kodlivých. Ak vylú ime mutácie neutrálne, kodlivé mutácie preva ujú nad údajne u ito nými v pomere nieko ko tisíc k jednej. Takéto výsledky mo no o akáva pri náhodných zmenách v akýchko vek komplikovaných systémoch. Preto sa o mutáciách tvrdí, e sú prí inou stoviek geneticky podmienených chorôb. Mutácie sú zvy ajne nevýhodné. Preto Encyclopedia Americana pripú a: „Fakt, e vä ina mutácií organizmu kodí, je ko zlu ite ný s názorom, e mutácie sú zdrojom surovín pre evolúciu. Mutanti zobrazení v u ebniciach biológie sú zbierkou znetvorenín a oblúd, tak e sa zdá, e mutácia je procesom skôr de truktívnym ne kon truktívnym.“ Ke bol mutovaný hmyz vystavený konkurencii normálnych lenov druhu, výsledok bol v dy rovnaký. G. Ledyard Stebbins napísal: „Po vä om i men om po te generácií bývajú mutanti vylú ení.“ Nemohli sa uplatni , lebo nezískali iadne vylep enie, naopak, boli degenerovaní a znevýhodnení. V knihe Pramene ivota vedec a spisovate Isaac Asimov pripustil: „Vä ina mutácií je kodlivá. asom v ak mutácie ur ite spôsobujú al í postup a vzostup evolúcie.“ Skuto ne sa mutácie takto prejavujú? Máme pova ova za u ito ný proces, ktorý sa v 999 z 1 000 prípadov preukazuje ako kodlivý? Keby sme chceli stava dom, vybrali by sme si remeselníka, ktorý je známy tým, e u ho na jednu správne vykonanú prácu pripadajú tisíce prác chybných? Zverili by 39

sme sa vodi ovi, ktorý sa pri jazde dopú a tisícich nesprávnych rozhodnutí na jedno správne? Podstúpili by sme operáciu u chirurga, ktorému sa pri operácii prihodí tisíc chybných pohybov na jeden pohyb správny? Genetik Dobzhansky kedysi povedal: „Sotva mo no o akáva , e by náhoda, náhodná zmena v akomko vek jemnom mechanizme mohla mechanizmus zlep . Ke tuchneme palicou do mechanizmu hodiniek alebo do rozhlasového prijíma a, málokedy to zlep í jeho funkciu.“ A tak si skúste polo otázku: Mám dôvod myslie si, e v etky tie ohromne zlo ité bunky, orgány, kon atiny a procesy v ivých organizmoch boli vybudované postupom, ktorý rúca?

Vytvára sa mutáciami nie o nové? Aj keby v etky mutácie boli u ito né, mohlo by sa nimi vytvori nie o nové? Nie, nemohlo. Mutácia mô e vies len k obmene u existujúceho znaku. Poskytuje pestros , nikdy v ak nie o nové. The World Book Encyclopedia uvádza príklad, o sa stane pri u ito nej mutácii: „Rastlina v suchej oblasti má mo no mutovaný gén, ktorý spôsobí, e jej narastú dlh ie a silnej ie korene. Táto rastlina by mala vä iu vyhliadku na pre itie ne iné toho istého druhu, lebo jej korene mô u absorbova viac vody.“ No vzniklo nie o nové? Nie, je to stále tá istá rastlina. Nevyvinulo sa z nej ni iné. Mutáciami sa mô e zmeni farba alebo truktúra vlasov. Ale vlasy stále zostanú vlasmi. Nikdy sa nezmenia na perie. Ruka sa mô e na základe mutácií zmeni . Mô e ma napríklad nenormálne prsty. Ba niekedy mô e ma ruka es prstov alebo mô e by inak znetvorená. Je to v ak stále ruka, nikdy sa nepremení na nie o iné. Nikdy nevznikne ani nemô e vzniknú ni nové.

Pokusy s ovocnou mu kou Zriedkakedy vykonali vedci to ko rozsiahlych muta ných pokusov ako v prípade ovocnej mu ky (Drosophila melanogaster). Od za iatku 20. storo ia vystavovali milióny týchto mu iek röntgenovým lú om. Po etnos mutácii sa tým zvý ila v porovnaní s normálom viac ne stonásobne. o ukázali pokusy po v etkých tých desa ro iach? Jeden z výsledkov opísal Dobzhansky: „Vyhranení mutanti drozofily, ktorými sa zaoberalo to ko klasických výskumov v genetike, mali v porovnaní s typickými divými mu kami temer bez výnimky men iu vitalitu, men iu plodnos i krat iu d ku ivota.“ alej sa ukázalo, e mutáciami sa nikdy nevytvorilo ni nové. Mutanti mali medziiným znetvorené krídla, nohy a telo, ale stále zostávali ovocnými mu kami. A ke sa mutované mu ky medzi sebou krí ili, zistilo sa, e po nieko kých generáciách sa niektoré mu ky za ali liahnu normálne. V prirodzenom prostredí by tieto normálne mu ky pre ili slab ie mutanty a ovocná mu ka by sa zachovala vo svojej pôvodnej podobe. Nosite ka dedi nej informácie, DNK, má obdivuhodnú schopnos opravi si genetické po kodenie. Tým zostáva druh, pre ktorý je ur itý ivý organizmus geneticky ur ený, uchránený pred zmenami. asopis Scientific American vysvet uje, e ivot ka dého organizmu a jeho kontinuita v priebehu generácii sa uchováva pôsobením enzýmov, ktoré ustavi ne opravujú genetické po kodenia. V asopise sa pí e: „Záva né po kodenie molekúl DNK mô e vyvola ties ovú reakciu, pri ktorej sa syntetizuje vä ie mno stvo repara ných enzýmov.“ Preto autor knihy Darwin znova predmetom sporu hovorí o zosnulom významnom genetikovi Richardovi Goldschmidtovi: „Goldschmidt dlhé roky pozoroval mutácie ovocných mu iek a potom za al pochybova . Ponosoval sa, e zmeny sú tak beznádejne malé, e i keby sa v jednom exemplári zlú ilo tisíc mutácii, stále by to e te nebol nový druh.“

Drsnokrídlovec brezový V literatúre o evolúcii sa asto uvádza ako moderný príklad postupujúcej evolúcie anglický drsnokrídlovec brezový. The International Wildlife Encyclopedia hovorí: „Toto je najnápadnej ia evolu ná zmena, akú kedy lovek pozoroval.“ Jastrow sa v knihe ervení obrí a bieli trpaslíci zmie uje o tom, ako sa Darwin trápil, e nemô e dokáza evolúciu ani na jedinom príklade, a

40

dodáva: „Keby bol vedel o tomto, bol by mal poruke príklad, ktorý potreboval. Bol to nadmieru vzácny prípad.“ Tým prípadom bol drsnokrídlovec brezový. o sa stalo s drsnokrídlovcom brezovým? Sprvu sa astej ie vyskytovala svetlej ia forma tohto motýlika ne forma tmav ia. Svetlej ia forma dobre splývala so svetlej ou farbou kme ov stromov, a preto bola lep ie chránená pred vtákmi. Kmene stromov v ak následkom dlhoro ného zne istenia v priemyslových oblastiach stmavli. Tak sa svetlá farba stala pre motýliky nevýhodná, lebo ich vtáky ah ie zbadali a ulovili. Následkom toho mal tmav í variant drsnokrídlovca brezového, pokladaný za mutanta, vä iu nádej na pre itie, lebo ho vtáky na tmavom pozadí stromov zne istených sadzami ie rozoznávali. Tmav í variant ve mi rýchlo prevládol. Vyvinul sa v ak z drsnokrídlovca brezového nejaký iný druh hmyzu? Nie, bol to stále drsnokrídlovec brezový, len iného sfarbenia. Preto britský lekársky asopis On Call ozna il pokus dokáza evolúciu týmto príkladom ako neslávne známy. Uvádza: „Je to síce znamenitý príklad maskovania, ale nemá nijaký význam ako dôkaz evolúcie, lebo tak na za iatku, ako i na konci je to drsnokrídlovec a nevzniká iaden nový druh.“ Nepresné tvrdenie, e drsnokrídlovec brezový prekonáva evolu nú premenu, sa podobá rôznym al ím teóriám. Tvrdí sa napríklad, e do lo k evolúcii, ke niektoré baktérie prejavili odolnos vo i, antibiotikám. Ale odolnej ie mikroorganizmy sú stále tým istým druhom, nevyvinuli sa v ni al ie. Ba pripú a sa, e zmena nie je dôsledkom mutácii, ale dôsledkom toho, e isté baktérie sú od po iatku imúnne. Ak ostatné boli usmrtené lie ivami, rozmno ia sa a prevládnu tie, ktoré sú imúnne. V knihe Evolúcia z kozmu sa pí e: „Pochybujeme v ak, e v týchto prípadoch ide o nie o viac ako len o selekciu u existujúcich génov.“ To isté sa mohlo sta aj v prípadoch hmyzu, ktorý bol imúnny vo i jedovatým látkam pou itým proti nemu. Jedovaté látky bu hmyz zabili, alebo boli neú inné. Tie jedince, ktoré jed usmrtil, nemohli vyvinú iadnu odolnos , preto e uhynuli. Pre itie iných mohlo znamena , e boli od za iatku imúnne. Táto imunita je genetickým faktorom, ktorý sa u niektorého exempláru prejaví, u iného nie. V ka dom prípade, druh hmyzu sa tým nezmenil. Nevyvinul sa v nie o iné.

Pod a ich druhu Mutáciami sa znova potvrdzuje základné pravidlo z 1. kapitoly Genezis: ivé organizmy sa rozmno ujú len „pod a ich druhu“. Prí ina je tá, e genetický kód nedovo uje rastline alebo ivo íchovi vybo pri aleko od normálnej formy. Je síce mo ná ve ká rozmanitos (ako pozorujeme napríklad u loveka alebo u ma iek a psov), ale nejde tak aleko, aby sa jeden ivo ích mohol premeni na iného ivo ícha. To potvrdzujú v etky doteraj ie pokusy s mutáciami. Takisto je preukázaný hlavný zákon biológie, e ivot pochádza len zo ivota u existujúceho a e organizmus predkov a potomkov patrí v dy k tomu istému druhu. Potvrdzujú to i achtite ské pokusy. Vedci sa achtite skými metódami pokú ali neobmedzene meni rozmanité formy zvierat a rastlín. Chceli zisti , i by asom mohli vyvinú nové ivotné formy. S akým výsledkom? V asopise On Call je o tom správa: „ achtitelia zvy ajne zis ujú, e po nieko kých generáciách sa dosiahne optimum, za ktorým u nie je mo né al ie zlep ovanie, a nie je mo né vytvori nový druh. Teda achtite ské postupy, zdá sa, evolúcii skôr odporujú, ne by ju podporovali.“ Podobne sa vyjadril asopis Science: „Druhy skuto ne mô u podlieha men ím zmenám telesných alebo iných znakov, ale táto schopnos zmeny je obmedzená a pri dlhodobej om pozorovaní sa pohybuje okolo strednej hodnoty.“ ivé organizmy teda nededia schopnos ustavi ne sa meni , namiesto toho dedia: stabilitu a obmedzený rozsah variácií. V knihe Od molekúl k ivým bunkám sa hovorí: „Po nespo etných cykloch bunkového mno enia si tak bunky mrkvy, ako i bunky my ej pe ene zachovávajú identitu svojho tkaniva a organizmu.“ Kniha Symbióza v evolúcii bunky hovorí: „V etok ivot sa rozmno uje s neuverite nou presnos ou.“ asopis Scientific American poznamenáva: „Rozmanité formy ivota sú nesmierne pestré, ale vnútri ur itej rodovej línie zostávajú formy pozoruhodne stále: svine zostávajú svi ami a duby dubmi, z generácie na generáciu.“ Istý vedec a spisovate napísal: „Ru ový ker v dy zakvitne ru ami, nikdy nie kvetmi kamélií. A kozy stále rodia koz atá, nikdy nie jah atá.“ Dodáva, e mutácie nemô u vysvetli evolúciu v celej jej írke - pre o existujú ryby, plazy, vtáky a cicavce.

41

Práve variabilnos vnútri jedného druhu ovplyvnila Darwina pri jeho pôvodných úvahách. Za svojho pobytu na ostrovoch Galapágy pozoroval jeden druh piniek. Tieto vtáky boli toho istého druhu ako ich základná forma na juhoamerickom kontinente, odkia sa pravdepodobne roz írili. Boli tu v ak pozoruhodné rozdiely, napríklad v tvare zobáka. Darwin to vysvet oval postupujúcou evolúciou. V skuto nosti v ak ne lo o ni iné, len o al í príklad rozmanitosti vnútri jedného druhu, ktorú umo uje genetické vybavenie ivo ícha. Pinky na alej zostali pinkami. Nikdy sa nepremenili a nepremenia na nie o iné. A tak to, o hovorí Genezis, je v plnom súlade s vedecky zistenými skuto nos ami. Ke zasejeme semeno, mô e z neho vzís len osi „pod a jeho druhu“, tak e pri vysádzaní záhrady mô eme dôverova spo ahlivosti tohto zákona. Ke majú ma ky mlá atá, sú to v dy ma ky. Ke sa udia stanú rodi mi, ich deti sú v dy udia. Sú síce rozdiely vo farbe, ve kosti a výzore, ale v dy v rámci jedného druhu. Videl u niekto z vás, e by to v niektorom prípade bolo inak?

Nie sú základom evolúcie Záver je jasný. Náhodné genetické zmeny, nech sú akoko vek asté, nedokazujú, e jedna forma ivota prechádza do druhej. Francúzsky biológ Jean Rostand kedysi povedal: „Nie, rozhodne sa nemô em prinúti k viere, e tieto mýlky dedi nosti - i za spolupôsobenia prirodzeného výberu, i za predpokladu, e vývoj ivých foriem sa odohrával v obrovskom asovom rozmedzí - by boli zodpovedné za vznik celého sveta s jeho prekypujúcou rozmanitos ou, v ktorom je v etko do najmen ej podrobnosti premyslené, za jeho ú asné prispôsobenia.“ Podobne sa vyjadril o úlohe, ktorá sa pripisuje mutáciám, genetik C. H. Waddington: „To je ako teória o tom, e ak vezmeme ktorýchko vek trnás riadkov nejakého súvislého anglického textu a zmeníme v dy jedno písmeno, pri om ponecháme len tie asti, ktoré e te dávajú zmysel, napokon skon íme jedným zo Shakespearových sonetov. to mi pripadá ako logika du evne chorého, a myslím si, e by sme mali nájs lep ie vysvetlenie.“ Je to tak, ako povedal profesor John Moore: „Pri prísnom skúmaní a analýze sa ka dé dogmatické tvrdenie, e genetické mutácie sú surovinou pre al í evolu ný proces zahrnujúci prirodzený výber, javí ako slová bájky.“ Po pre ítaní predo lých kapitol sa núka otázka: o zodpovedá skuto nostiam - evolúcia, i stvorenie? Nasledujúce st pce ukazujú model evolúcie, model stvorenia a skuto nosti z reálneho sveta.

42

o zodpovedá skuto nostiam? Model evolúcie

Model stvorenia

Konkrétne skuto nosti

ivot sa vyvíjal z ne ivej hmoty ivot vzniká len zo ivota u − ivot vzniká len zo ivota u náhodnou chemickou evolúciou existujúceho, pôvodne stvorený existujúceho. (samoplodením). inteligentným stvorite om. − zlo itý genetický kód sa nemô e sformova náhodou. akávané svedectvá skamenelín: akávané svedectvá skamenelín: Skuto né svedectvá skamenelín: − jednoduché formy ivota vznikajúce − zlo ité formy objavujúce sa náhle − náhle objavenie sa zlo itých foriem postupne vo ve kej rozmanitosti ivota vo ve kej rozmanitosti − prechodné formy nadväzujúce na − medzery odde ujúce hlavné druhy, − ka dý nový druh sa odli uje od predo lé iadne medzi lánky druhov predchádzajúcich, iadne medzi lánky Nové druhy vznikajú postupne, Nové druhy sa neobjavujú postupne, Nové druhy sa neobjavujú postupne, po iatky e te neúplne vyvinutých iadne neúplne vyvinuté kosti alebo hoci je mnoho odrôd, iadne neúplne kostí a orgánov na rozli ných orgány, v etky asti sú úplné. vyvinuté kosti alebo orgány. prechodných stup och. Mutácie sú v kone nom dôsledku Mutácie sú pre zlo ité ivo íchy Malé mutácie sú kodlivé, ve ké sú ito né, vytvárajú nové znaky. kodlivé, nevedú k ni omu novému smrte né, výsledkom nikdy nie je nie o nové. Postupný vznik civilizácie Civilizácia sa objavuje sú asne Civilizácia sa objavuje zárove vychádzajúci z hrubých, zvieracích s lovekom, od za iatku zlo itá s lovekom, obyvatelia jaský sú za iatkov. a dômyselná. sú asníci civilizovaných udí. Re sa vyvíjala z jednoduchých Re vznikla zárove s lovekom, staré Re vznikla zárove s lovekom, staré zvieracích zvukov v dne né zlo ité jazyky sú zlo ité a úplné. jazyky sú asto zlo itej ie ne jazyky. novodobé. lovek sa objavuje pred miliónmi lovek sa objavuje asi pred 6 000 Najstar ie písomné záznamy sa rokov. rokmi. odhadujú len asi na 5 000 rokov.

Logický záver Ke porovnáme skuto nosti reálneho sveta s predpove ami evolúcie a s predpove ami stvorenia, neuká e sa jasne, ktorý model zodpovedá skuto nostiam a ktorý je s nimi v rozpore? Dôkazy zo sveta ivých organizmov, ktoré sú okolo, a zo záznamu skamenelín o dávno vyhynutých organizmoch vedú k tomu istému záveru. ivot bol stvorený. Nevyvinul sa. Nie, ivot sa naozaj neza al v akejsi neznámej prvotnej polievke. udstvo nepochádza z predkov podobných opiciam. Naopak, ivé organizmy boli stvorené v hojnom mno stve ako odli né rodové formy. Ka dá sa mohla rozmno ova s ve kou rozmanitos ou vnútri svojho druhu, ale iadny druh nemohol prekro hranice, odde ujúce jednotlivé druhy. U ivých organizmov mo no zrete ne pozorova , e táto hranica je daná neplodnos ou krí encov. A rozdiel medzi druhmi je zaistený genetickým mechanizmom, ktorý je u ka dého druhu jedine ný. Av ak o existencii stvorite a sved í toho ove a viac ne len skuto nosti zodpovedajúce modelu stvorenia. Uva ujte o udivujúcej premyslenosti a zlo itosti toho, o mo no vidie na zemi, a vlastne v celom vesmíre. Aj to je svedectvo o existencii najvy ej inteligencie. V al ích kapitolách obrátime pozornos iba na nieko ko týchto divov, od báze vzbudzujúceho vesmíru po zlo ito vystavaný mikrokozmos.

43

Ná báze vzbudzujúci vesmír tisíce rokov udia obdivujú hviezdnu oblohu. Za jasnej noci zavisnú nádherné hviezdy ako trblietavé drahokamy na temnom pozadí vesmírneho priestoru. Za mesa ných nocí sa Zem celá kúpe v tej nádhere. Ke to lovek vidí a premý a o tom, asto mu prídu na myse otázky: o asi je tam vo vesmíre? Ako je organizovaný? Dá sa zisti , ako sa to v etko za alo? Odpovede na ne nepochybne pomô u presnej ie ur , pre o vznikla Zem a v etok ivot na nej, a o mô e prinies budúcnos . Pred stáro iami si udia mysleli, e vesmír sa skladá z tých nieko kých tisícok hviezd, ktoré mo no vidie prostým okom. Dnes v ak vedci premeriavajú oblohu výkonnými prístrojmi a vedia, e je tam toho ove a viac. To, o udia pozorujú, je ove a ú asnej ie, ne si kto kedy dokázal predstavi . Nezmernos a zlo itos presahuje udskú fantáziu. Pod a asopisu National Geographic to, o sa lovek teraz dozvedá o vesmíre, ho nap a ú asom.

Ohromujúca ve kos Astronómovia, ktorí v minulých storo iach skúmali oblohu vtedy vyrobenými teleskopmi, spozorovali nieko ko nejasných útvarov podobných oblakom. Nazdávali sa, e sú to blízke oblaky plynov. Ke v ak v dvadsiatych rokoch ná ho storo ia pou ili vä ie a výkonnej ie teleskopy, ukázalo sa, e tieto oblaky plynov sú ímsi ove a vä ím a významnej ím - e sú to galaxie. Galaxia je obrovské zoskupenie hviezd, plynov a iného materiálu, rotujúceho okolo centrálneho jadra. Galaxie nazývajú aj ostrovmi vesmíru, lebo ka dá z nich sa sama osebe podobá vesmíru. Pouva ujme o galaxii, v ktorej ijeme a ktorú voláme Mlie na dráha. Ná slne ný systém, to znamená Slnko, Zem a ostatné planéty a ich mesiace, sú as ou tejto galaxie. Tvoria v ak len jej ve mi nepatrnú as , ke e systém na ej Mlie nej dráhy sa skladá z vy e sto miliárd hviezd. Niektorí vedci odhadujú ich po et na najmenej 200 a 400 miliárd. Priemer na ej galaxie je taký obrovský, e na prekonanie tejto vzdialenosti rýchlos ou svetla (299 793 kilometrov za sekundu) by bolo potrebných 100 000 rokov. Ko ko je to kilometrov? Svetlo prejde za rok asi desa biliónov (10 000 000 000 000) kilometrov, a tak odpove dostaneme vynásobením tohto po tu sto tisícami. Výsledok: Na a Mlie na dráha má priemer asi jeden trilión (1 000 000 000 000 000 000) kilometrov. Priemerná vzdialenos hviezd vnútri galaxie sa odhaduje asi na 6 svetelných rokov e okolo 60 biliónov kilometrov. loveku je skoro nemo né pochopi takéto rozmery a vzdialenosti. A predsa je na a galaxia len za iatok toho, o obsahujú priestory kozmu. Je tu osi e te ohromujúcej ie: Dnes u je objavených to ko galaxií, e sa o nich hovorí: Sú také asté ako steblá trávy na lúke. Vo vidite nom vesmíre je asi 10 miliárd galaxií. Navy e existuje mnoho al ích galaxií mimo dosahu moderných teleskopov. Po et v etkých galaxií vo vesmíre odhadujú niektorí astronóm na 100 miliárd. A ka dá galaxia mô e obsahova stovky miliárd hviezd.

Kopy galaxií No to e te nie je v etko. Tieto ohromujúce galaxie nie sú vo vesmíre roztrúsené náhodne. Sú zvy ajne usporiadané do ur itých skupín zvaných kopy, podobne ako bobule hrozna vytvárajú strapec. Boli pozorované a vyfotografované tisícky takýchto galaktických kôp. Niektoré kopy sa skladajú len z relatívne malého po tu galaxií. Napríklad na a Mlie na dráha je as ou kopy, v ktorej je asi 20 galaxií. V tejto miestnej skupine je susedná galaxia, ktorú za jasnej noci mo no vidie aj bez teleskopu. Je to galaxia v súhvezdí Andromedy, ktorá má podobu pirály ako na a Mlie na dráha. al ie galaktické kopy sa skladajú z mnohých desiatok a azda aj stoviek, ba tisícok galaxií. O jednej z týchto kôp sa súdi, e obsahuje okolo 10 000 galaxií. Galaxie vnútri jednej kopy sú od seba vzdialené priemerne okolo milión svetelných rokov. Vzdialenos jednej galaktickej kopy od al ej najbli ej mô e v ak by stonásobne vä ia. Ba jestvujú náznaky, e kopy sú usporiadané do superkôp ako strapce hrozna na vini i. To je skuto ne kolosálna ve kos a brilantná organizovanos !

44

Podobná usporiadanos Ke sa vrátime k na ej slne nej sústave, prídeme na al ie vynikajúco organizované usporiadanie. Slnko, hviezda strednej ve kosti, tvorí jadro, okolo ktorého sa na presných obe ných dráhach pohybuje Zem i ostatné planéty so svojimi mesiacmi. Rok o rok krú ia s takou matematickou presnos ou, e astronómovia mô u presne predpoveda , kde sa budú nachádza v ktorýko vek as v budúcnosti. Rovnakú presnos badáme pri poh ade do nekone ne malého sveta atómov. Atóm je zázrak usporiadanosti, podobnej poriadku, ktorý panuje v slne nej sústave. astice zvané protóny a neutróny tvoria jeho jadro, okolo ktorého krú ia nepatrné elektróny. Z týchto základných stavebných kame ov sa skladá v etka hmota. Jednotlivé látky sa od seba odli ujú po tom protónov a neutrónov v jadre a po tom i usporiadaním elektrónov, ktoré krú ia okolo jadra. Prejavuje sa v tom neoby ajný poriadok, lebo v etky prvky, z ktorých sa skladá hmota, sa mô u usporiada do presného poradia pod a po tu týchto stavebných kame ov, ktoré sú v nich.

o je za touto organizovanos ou? Ako sme videli, ve kos vesmíru naozaj vzbudzuje báze . To isté platí o jeho obdivuhodnom usporiadaní. Od nekone ne ve kého po nekone ne malé, od zoskupenia galaxií a po atómy, vesmír ade sved í o vynikajúcej organizovanosti. asopis Discover uvádza: „Prekvapil nás poriadok. Na i kozmológovia a fyzici ustavi ne nará ajú na nové, udivujúce aspekty poriadku. V dy sme to pova ovali za zázrak a aj teraz si dovo ujeme hovori o vesmíre ako o zázraku.“ Na túto usporiadanú truktúru poukazuje i výraz, ktorý sa v astronómií oby ajne pou íva na ozna enie vesmíru - kozmos. V slovníku je definovaný ako harmonický a systematicky usporiadaný vesmír. Bývalý kozmonaut John Glenn si v imol poriadok, ktorý panuje v ade vo vesmíre, a to, e etky galaxie sa pohybujú po ur ených obe ných dráhach vo vzájomných vz ahoch. Preto sa pýta: „Mohla by to by náhoda? Mohlo sa sta , e sa akýsi zhluk vo ne sa vzná ajúcich útvarov len zhodou okolností sám od seba uviedol na tieto obe né dráhy? Nemô em tomu veri . Musí tu by akási moc, ktorá to v etko uviedla na obe né dráhy a ktorá na nich na alej v etko udr iava.“ Vesmír je skuto ne tak presne organizovaný, e lovek mô e pou íva nebeské telesá ako základ merania asu. Ale ka dé dobre fungujúce hodiny sú výsledkom metodického a kon truktívneho myslenia. Metodické a kon truktívne myslenie mô e prejavova jedine inteligentná osoba. Teda ako je to s ove a zlo itej ou a spo ahlivej ou kon trukciou vesmíru? i nesved i aj ona o kon truktérovi, tvorcovi, o myslení, o inteligencii? A máme nejaký dôvod veri , e by inteligencia mohla existova oddelene od osobnosti? Nemô eme obís jednu skuto nos : Vynikajúca organizovanos si vy aduje vynikajúceho organizátora. Ni z na ich skúseností nenazna uje, e by osi organizované mohlo vzniknú náhodou alebo automaticky. Naopak, v etky na e ivotné skúsenosti nás u ia, e za ka dou formou organizovanosti musí stá organizátor. Ka dý stroj a ka dý po íta musí ma kon truktéra a ka dá budova musí ma architekta, ba i ka dá ceruzka a ka dý list papiera musí ma svojho výrobcu, organizátora. Teda neporovnate ne zlo itej ia, ohromujúca organizovanos , ktorú vidíme vo vesmíre, musela ma taktie svojho organizátora.

Zákon predpokladá zákonodarcu Celý vesmír od atómu a po galaxie je ovládaný pevnými fyzikálnymi zákonmi. Napríklad teplo, svetlo, zvuk a zemská prí livos - to etko je podrobené zákonom. Fyzik Stephen W. Hawking povedal: „ ím viac skúmame vesmír, tým jasnej ie poznávame, e rozhodne nie je vystavaný bez systému, ale podlieha ur itým presne stanoveným zákonom, ktoré pôsobia v rôznych oblastiach. Ve mi rozumnou sa zdá by domnienka, e mo no jestvujú akési jednotiace princípy, a e tak sú v etky zákony as ou vä ieho zákona.“ Expert na raketovú techniku Wernher von Braun iel e te o krok alej, ke v minulosti vyhlásil: „Vo vesmíre platné prírodné zákony sú také presné, e mô eme bez kostí vystava kozmickú lo , ktorá bude letie na Mesiac a ktorej as letu mô eme na zlomok sekundy presne vypo íta . Tieto zákony museli by niekým stanovené.“ Vedci, ktorí chcú navies raketu na obe nú

45

dráhu okolo Zeme alebo okolo Mesiaca, majú úspech len vtedy, ke sa riadia týmito univerzálnymi zákonmi. Ke rozmý ame o zákonoch, uznávame, e pochádzajú od autority, ktorá zákony vydáva. Dopravná zna ka „Stoj!“ dokazuje existenciu osoby alebo skupiny osôb, ktorá vydala taký zákon. o potom obsiahle zákony, ktoré ovládajú hmotný vesmír? Tieto brilantne po até zákony sved ia o nesmierne inteligentnom zákonodarcovi.

Organizátor a zákonodarca asopis Science News poukazujúc na v etky osobitné podmienky vytvárajúce poriadok, ktorý sa tak zjavne prejavuje vo vesmíre, poznamenal: „Úvahy o tom kozmológov znepokojujú, lebo sa zdá, e také zvlá tne a presne sa zhodujúce podmienky sa sotva vytvorili náhodou. Jednou z mo nosti, ako sa vyrovna s touto otázkou, je pripusti , e v etko bolo vopred naplánované a e to treba pripísa bo skej prozrete nosti“ Mnohí udia, medzi nimi i nemálo vedcov, to nechcú pripusti . No druhí sú ochotní uzna to, o dôkazy neustále potvrdzujú - inteligenciu. Uznávajú, e také nesmierne rozmery, presnos a zákonitos , ktoré sa prejavujú v celom vesmíre, nikdy nemohli vzniknú slepou náhodou. To v etko musí by produktom vy ieho myslenia. Takýto záver vyjadril biblický pisate , ktorý povedal o hmotných nebesiach: „Zodvihnite vysoko o i a h te. Kto stvoril tieto veci? Je to Ten, ktorý vyvádza ich vojsko aj pod a po tu, etky ich dokonca nazýva pod a mena.“ alej hovorí, e TEN je Stvorite nebies a ten Vzne ený, ktorý ich roz ahuje.“ (Izaiá 40:26, 42:5.)

Zdroj energie Hmota podlieha univerzálnym zákonom. No odkia pochádza v etka hmota vesmíru? Carl Sagan hovorí v knihe Kozmos: „Na po iatku ná ho vesmíru neboli ani galaxie, ani hviezdy alebo planéty, ani ivot, ani civilizácia.“ Prechod od toho dávneho stavu po sú asný vesmír ozna uje ako „najú asnej iu premenu hmoty a energie, akú si len mô eme predstavi .“ Tu je k k porozumeniu, ako mohol vzniknú vesmír: muselo ís o premenu energie a hmoty. Tento vz ah potvrdila Einsteinova slávna rovnica E=mc2 (energia rovná sa hmota násobená druhou mocninou rýchlosti svetla) Z tejto rovnice mo no i vyvodi záver, e hmota mô e vzniknú z energie, tak ako mo no z hmoty vy ohromnú energiu. Dôkazom toho je atómová bomba. Preto astrofyzik Josip Kleczek vyhlásil: „Vä ina elementárnych astíc alebo azda v etky sa mô u vytvori materializáciou energie.“ Teda existuje vedecký dôkaz, e zdroj nevy erpate nej energie mal východiskový materiál na stvorenie hmotného vesmíru. Citovaný biblický pisate sa zmienil o tom, e týmto zdrojom energie je ivá inteligentná osobnos . Povedal: „Pre hojnos dynamickej energie a preto e je silný v moci, ani jedno z nich (nebeských telies) nechýba.“ Ide teda o tento zdroj bezhrani nej energie, ke 1. Moj ova 1:1 hovorí: „Na za iatku Boh stvoril nebesia a zem.“

Za iatok nebol chaotický Dnes u vedci v eobecne uznávajú, e vesmír mal za iatok. Významná teória, ktorá sa usiluje vystihnú tento za iatok, je teória ve kého tresku. Francis Crick napísal: „Temer v etky nov ie pojednania o pôvode vesmíru vychádzajú z teórie ve kého tresku.“ Jastrow poukazuje na kozmickú explóziu ako na doslovný moment stvorenia. V asopise New Scientist v ak astrofyzik John Gribbin pripustil, e vedci síce v eobecne tvrdia, e mô u podrobne opísa , o sa udialo v tom momente, ale pre o nastal okamih stvorenia, zostáva tajomstvom. A usudzuje, e to asi predsa len spôsobil Boh. Pravda, vä ina vedcov sa zdráha pripísa tento okamih Bohu. Preto túto explóziu zvy ajne opisujú ako chaos, ktorý mo no prirovna k explózii jadrovej bomby. No vedie explózia k vy iemu stup u organizovanosti? Vznikli bombami, zhodenými vo vojnách na mestá, skvele naprojektované budovy alebo ulice a dopravné zna ky? Naopak. Explózie spôsobili zrútenie budov, neporiadok, 46

chaos a skazu. A ak je výbu ný materiál jadrový, dochádza k úplnej skaze, akú zakúsili japonské mestá Hiro ima a Nagasaki v roku 1945. Nie, ná báze vzbudzujúci vesmír s jeho obdivuhodným poriadkom, ú elnos ou a zákonmi nemohol by stvorený len holou explóziou. Len mocný organizátor a zákonodarca bol schopný riadi mocné sily tak, aby vznikla vrcholná organizovanos a obdivuhodné zákony. A tak sa vedecké dôkazy a zdravý úsudok stávajú pevnou oporou biblického výroku: „Nebesia oznamujú Bo iu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk.“ ( alm 19:2) Biblia teda odpovedá na otázky, na ktoré evolu ná teória nevedela da jasnú odpove . Biblia nás nenecháva v nevedomosti o tom, o je za pôvodom v etkých vecí. Dáva nám jednoduchú a zrozumite nú odpove . Potvrdzuje výsledok vedeckých i na ich vlastných pozorovaní, e ni nevzniká samo od seba. A hoci my sami sme neboli svedkami vzniku vesmíru, je o ividné, e musel ma majstrovského Stvorite a, tak ako to vysvet uje Biblia: „Ka dý dom postavil niekto, ale ten, kto postavil v etko, je Boh.“ (Hebrejom 3:4)

47

Jedine ná planéta podáva dôkazy Na a planéta Zem je skuto ný zázrak - krásny, vzácny klenot vo vesmíre. Ke kozmonauti pozorovali Zem z vesmíru, javila sa im so svojou modrou oblohou a bielymi oblakmi ako najvábnej í objekt, aký kedy videli. No Zem je viac ne iba krásna. „Najvä ia zo v etkých kozmologických záhad, ktorej vedci napriek v etkému úsiliu nemô u porozumie , je Zem,“ napísal Lewis Thomas v asopise Discover. „A teraz si za íname ceni , aká je zvlá tna, nádherná a ú asná, najrozko nej í objekt pohybujúci sa okolo Slnka, obalená svojou modrou atmosférou, vyrábajúca a dýchajúca vlastný kyslík, schopná viaza vo svojej pôde svoj vlastný dusík zo vzduchu a vytvára si po asie.“ Je zaujímavé aj to, e zo v etkých planét na ej slne nej sústavy len na Zemi sa na iel ivot. Aký podivuhodný a rozmanitý je svet ivých organizmov - mikroorganizmy, hmyz, rastliny, ryby, vtáky, cicavce a udia. Navy e, Zem je osi ako ohromný sklad, naplnený v etkým potrebným na zachovanie ivota. V knihe Zem sa výsti ne pí e: „Zem je zázrak vesmíru, jedine ná planéta.“ Na znázornenie jedine nosti Zeme si skúste predstavi , e ste v neplodnej pú ti, kde nie je nijaký ivot. Odrazu prídete k peknému domu. Má klimatiza né zariadenie, kúrenie, te úcu vodu a elektrický prúd. Chladni ka a komora sú plné potravín. V pivnici je uskladnené palivo a al ie zásoby. A keby ste sa niekoho spýtali, kde sa to v etko vzalo tu v tejto neplodnej pú ti, o by ste si pomysleli, keby ste dostali odpove : „To sa tu náhodou objavilo.“ Uverili by ste? Alebo by ste uva ovali skôr tak, e niekto musel ten dom naprojektova a postavi ? etky ostatné planéty, ktoré vedci skúmajú, sú bez ivota. Ale Zem priam prekypuje ivotom, ktorý je udr iavaný ve mi zlo itými systémami. Tieto systémy zaobstarávajú svetlo, vzduch, teplo, vodu a potravu, a pritom zotrvávajú v neoby ajnej rovnováhe. To mo no pova ova za dôkaz, e tu boli peciálne vytvorené podmienky, aby ivé organizmy mali pohodlie - ako vo vynikajúco zariadenom dome. Túto súvislos si v íma aj jeden z pisate ov Biblie: „Ka dý dom postavil niekto, ale ten, kto postavil v etko, je Boh.“ Áno, na to, aby tu mohol stá tento nekone ne vä í a asnej í dom - na a planéta Zem - musel tu by aj neoby ajne inteligentný kon truktér a stavite , Boh. (Hebrejom 3:4) ím podrobnej ie vedci skúmajú planétu Zem a ivot na nej, tým viac si uvedomujú, ako vynikajúco je vytvorená. asopis Scientific American o tom hovorí: „Ke pozorujeme vesmír a zis ujeme tie mnohé fyzikálne a astronomické náhody, ktoré spolupôsobili na ná ú itok, skoro sa zdá, e vesmír musel akosi vedie , e prídeme.“ A asopis Science News pripú a: „Zdá sa, e také zvlá tne a presne sa zhodujúce podmienky sa sotva vytvorili náhodou.“

Správna vzdialenos od Slnka K mnohým podmienkam, ktoré musia by presne splnené, aby mohol existova ivot na Zemi, patrí mno stvo svetla a tepla, ktoré k nám prichádza zo Slnka. Na Zem sa dostáva len nepatrný zlomok slne nej energie. Je to v ak práve to mno stvo, ktoré je potrebné na zachovanie ivota. To je dané tým, e Zem má presne potrebnú vzdialenos od Slnka - v priemere 149 600 000 kilometrov. Keby Zem bola bli ie k Slnku alebo alej od neho, bolo by na Zemi príli teplo alebo príli chladno, tak e by na nej nemohol existova ivot. Pri svojom ro nom obehu okolo Slnka sa Zem pohybuje rýchlos ou okolo 107 000 kilometrov za hodinu. Práve táto rýchlos je schopná vyvá prí livos Slnka a udr Zem v potrebnej vzdialenosti. Keby sa táto rýchlos zní ila, Zem by bola pritiahnutá bli ie k Slnku. asom by sa Zem mohla sta vyprahnutou pú ou podobnou planéte Merkúr, ktorá je Slnku najbli ie. Na Merkúre je cez de teplota vy e 300 stup ov Celzia. Keby sa Zem na svojej obe nej dráhe pohybovala rýchlej ie, vz ovala by sa od Slnka a mohla by sa premeni na adovú pustatinu, podobnú planéte Pluto, ktorej obe ná dráha je od Slnka naj alej. Teplota na planéte Pluto je okolo -180 stup ov Celzia. Okrem toho sa Zem raz za 24 hodín oto í okolo svojej osi. To vyvoláva pravidelné striedanie svetla a tmy. Ale o keby sa Zem otá ala okolo svojej osi, povedzme, iba raz za rok? Znamenalo by to, e Slnko by po celý rok svietilo na tú istú stranu Zeme. Na tej strane by zrejme vznikla roz eravená pú , a strana odvrátená od Slnka by sa premenila na studenú adovú pustatinu.

48

V takých extrémnych podmienkach by mohlo existova len ve mi málo ivých organizmov, ak vôbec dajaké. Zemská rota ná os zviera s kolmicou na obe nú dráhu Zeme uhol 23,5 stup a. Keby zemská os nebola naklonená, nebolo by striedanie ro ných období. Podnebie by bolo stále rovnaké. ivot by síce bol aj vtedy mo ný, ale u by nebol taký rozmanitý. Na mnohých miestach by do lo k drastickej zmene teraj ích období zberu úrody. Keby zemská os mala ove a vä í sklon, boli by extrémne horúce letá a extrémne studené zimy. Ale sklon 23,5 stup a spôsobuje príjemné striedanie ro ných období so v etkou zaujímavou pestros ou. Na mnohých miestach Zeme pre ívame osvie ujúce obdobia jari, ke sa prebúdzajú stromy a kríky a rozkvitajú ute ené kvety, teplé letá, po as ktorých sa dobre pracuje pod írym nebom, i jesenné ne asy s hýrivou hrou meniacich sa farieb padajúceho lístia, a zimy s ve kolepou scenériou snehom pokrytých hôr, lesov a polí.

Na a obdivuhodná atmosféra Jedine ná a naozaj obdivuhodná je aj atmosféra, ktorá oba uje na u Zem. iadna iná planéta na ej slne nej sústavy, ani ná Mesiac, nemá podobnú atmosféru. Preto mô u kozmonauti vo vesmíre pre len v kozmických skafandroch. Na Zemi nepotrebujeme také ochranné oble enie, lebo na a atmosféra obsahuje v správnych pomeroch plyny nevyhnutné pre ivot. Niektoré z týchto plynov, ak sa vyskytujú samostatne, sú smrte ne jedovaté. No ke e vo vzduchu sú obsiahnuté v bezpe ných pomeroch, mô eme ich vdychova bez toho, e by nám u kodili. Jedným z týchto plynov je kyslík, tvorí 21 percent vzduchu, ktorý dýchame. Bez kyslíka by udia i zvieratá zomreli za nieko ko minút. Nadmerné mno stvo kyslíka by v ak ohrozilo na u existenciu. Pre o? istý kyslík sa stáva toxickým, ak sa dlh ie vdychuje. Okrem toho, ím viac kyslíka, tým ah ie vznikne ohe . Keby ovzdu ie obsahovalo prive a kyslíka, hor avé látky by sa ve mi ahko zapálili. írili by sa po iare a bolo by ké ich hasi . Je múdre, e kyslík je zriedený inými plynmi, najmä dusíkom, ktorého je v atmosfére a 78 percent. Dusík v ak neslú i len na riedenie. Pri búrkach dochádza na Zemi denne k miliónom bleskov. Týmito elektrickými výbojmi sa as dusíka zlu uje s kyslíkom. Vzniknuté zlú eniny padajú s da om na zem a slú ia rastlinám ako hnojivo. Kysli ník uhli itý je v atmosfére zastúpený menej ne jedným percentom. Na o slú i toto nepatrné mno stvo? Rastliny by bez neho odumreli. Práve toto nepatrné mno stvo potrebujú rastliny na svoje dýchanie, pri om naspä odovzdávajú do vzduchu kyslík. udia a zvieratá vdychujú kyslík a vydychujú oxid uhli itý. Zvý ená koncentrácia oxidu uhli itého v ovzdu í by kodila om i zvieratám. Pokles koncentrácie by zase nesp al potreby rastlinného ivota. Pre ivot rastlín, zvierat i loveka bol uvedený do pohybu skuto ne obdivuhodný, presne sk bený cyklus, ktorý sa samo inne udr iava. Atmosféra nielen udr iava ivot, ale mu slú i aj ako ochranný obal. Pribli ne vo vý ke 25 kilometrov nad zemským povrchom je tenká vrstva ozónu, ktorá ako filter zachytáva kodlivú zlo ku slne ného iarenia. Bez tejto ozónovej vrstvy by iarenie zni ilo ivot na Zemi. Atmosféra chráni Zem aj pred bombardovaním meteoroidmi. Vä ina meteoroidov nikdy nedosiahne povrch zeme, preto e pri vstupe do atmosféry zhoria, a my vtedy hovoríme, e padajú hviezdy. Bez tejto ochrany zo strany atmosféry by milióny meteoroidov dopadali v ade na zem a spôsobovali by rozsiahle kody na ivotoch i na majetku. Popritom, e atmosféra pôsobí ako ochranný obal, udr iava na Zemi teplo, ktoré by sa inak stratilo v chlade vesmíru. A atmosfére samotnej bráni uniknú do vesmíru prí livá sila zeme. Zemská prí livos je dos silná na to, aby ju udr ala, ale zasa nie taká silná, e by nás obmedzovala v pohybe. Atmosféra je nielen potrebná pre ivot, ale je aj krásna. Pripome te si premeny oblohy. Ich rozsah a nádhera sú pre nás jednoducho nepochopite né. Nad Zemou sa klenie a celú ju obtá a majestátna a farbistá panoráma oblohy. Zlatá iara na východe ohlasuje úsvit a západná obloha sa lú i s d om ru ovou, pomaran ovou, ervenou a purpurovou nádherou. Biele vzdúvajúce sa oblaky podobné ahkej vate ohlasujú krásny jarný i letný de , ich jesenná obmena ako ký kabát z ov ej vlny prezrádza, e sa blí i zima. V noci ponúka obloha ve kolepý poh ad na jagajúce sa hviezdy a mesa ná noc má svoju vlastnú osobitú krásu.

49

Atmosféra na ej Zeme je po v etkých stránkach ú asným opatrením. Istý autor prispievajúci do asopisu The New England Journal of Medieine napísal: „Obloha je majstrovské dielo. Robí si svoju prácu a neomylne vykonáva to, na o je ur ená, ako v etko ostatné v prírode. Pochybujem, e by niekto z nás mohol vymyslie spôsob, ako ju zdokonali , iba e by príle itostne premiestnil niektorý oblak.“ Táto poznámka pripomína slová mu a, ktorý pred tisícro iami, stojac pred podobnými pozoruhodnými javmi, ozna il ich ako podivuhodné diela Toho dokonalého v poznaní. Pravda e, myslel tým Stvorite a nebies a toho Vzne eného, ktorý ich roz ahuje. (Jób 37:16, Izaiá 42:5)

Voda - výnimo ná látka Na Zemi sú obrovské zásoby vody. Jej vlastnosti majú podstatný význam pre ivot. Voda sa vyskytuje v prírode hojnej ie ne ktoráko vek iná látka. Jednou z jej vynikajúcich vlastností je, e v rozsahu teplôt, ktoré sa dosahujú na Zemi, objavuje sa v troch skupenstvách: aj ako plyn (vodná para), aj ako kvapalina (voda), aj ako pevná látka ( ad). Tisíce látok, ktoré potrebujú udia, zvieratá a rastliny, musia by prepravované v nejakej tekutine, napríklad v krvi alebo v miazge rastlín. Na to je ideálna práve voda, lebo sa v nej rozpú a viac látok ne v ktorejko vek inej kvapaline. Bez vody by sa nemohla uskuto ni vý iva, ke e ivé organizmy nutne potrebujú vodu na rozpustenie látok, ktorými sa ivia. Neoby ajný je aj spôsob mrznutia vody. Ke sa voda v moriach a jazerách ochladí, je ia a klesá ku dnu. ah ia, teplej ia voda sa tým vytlá a na povrch. Ale ke sa teplota vody blí i k bodu mrazu, tento proces sa obracia. Chladnej ia voda sa teraz stáva ah ou a stúpa nahor. Ke zamrzne, pláva ako ad na hladine. ad pôsobí ako izolátor, nedovo uje spodným vrstvám vody zamrznú a tým chráni vodné ivo íchy. Keby voda nemala túto jedine nú vlastnos , ka dú zimu by sa usádzalo na dne stále viac adu, a slnko by ho po as nasledujúceho leta nevládalo rozpusti . Ve mi skoro by voda vo vä ine riek, jazier, ba i v moriach stuhla na ad. Zem by sa premenila na nehostinnú adovú planétu, neprístupnú ivotu. Obdivuhodný je i spôsob, ako sa voda, udr iavajúca ivot, dostáva do krajov ve mi vzdialených od riek, jazier a mori. Vplyvom slne ného tepla sa ka dú sekundu premie ajú milióny kubických metrov vody na vodnú paru. Vodná para, ah ia ako vzduch, stúpa nahor a vytvára oblaky. Tie enie vietor a vzdu né prúdy alej a ke nastanú vhodné podmienky, vlhkos padá v podobe da a. No kvapky da a dosahujú len ur itú ve kos . o by sa stalo, keby kvapky boli zrazu ove a vä ie? Bola by to katastrofa! Ale kvapky da a padajú vä inou v správnej ve kosti a jemne, a len málokedy po kodia o i len steblo trávy i najkrehkej í kvet. Vlastnosti vody sú naozaj svedectvom majstrovského, uvá livého plánovania a oh aduplnosti.

Úrodná zem Jeden z pisate ov Biblie opisuje Boha ako toho, ktorý svojou múdros ou pevne zalo il úrodnú zem. (Jeremiá 10:12) Úrodná zem - pôda na ej planéty - je obdivuhodná. Jej zlo enie sved í o múdrosti. Pôda svojimi vlastnos ami umo uje rast rastlín. Rastliny z nej získavajú iviny rozpustné vo vode, ktoré sa za prítomnosti slne nej energie spájajú s oxidom uhli itým zo vzduchu, a tak sa tvoria rôzne druhy potravy. Pôda obsahuje chemické prvky potrebné na zachovanie ivota udí i zvierat. No rastliny ich musia najprv premeni na látky, v ktorých ich telo mô e prija . Pritom spolupôsobia drobné ivé organizmy. Iba v jednej kávovej ly ke pôdy sú ich milióny. Majú tisícoraké tvary a pracujú na tom, aby sa opadané lístie, suchá tráva a iné odpadové látky rozlo ili na pou ite né formy, alebo kypria pôdu, aby do nej mohol vnika vzduch a voda. Ur ité pôdne baktérie menia dusík na zlú eniny potrebné pre rast rastlín. ervy a hmyz pripravujú ornicu, a to tým, e nepretr ite prehrabávajú pôdu a vyná ajú iasto ky z jej spodných vrstiev na povrch. Pravda, nesprávne zaobchádzanie s pôdou a iné okolnosti viedli k tomu, e sa pôda do zna nej miery po kodzuje. Toto po kodenie v ak nemusí by trvalé. Zem má obdivuhodnú regenera nú schopnos . To mo no pozorova tam, kde bola krajina spusto ená po iarmi alebo výbuchmi sopiek. Po ase sa i na týchto miestach opä darí rastlinám. A pokia sa zabráni al iemu zne is ovaniu, krajina sa regeneruje, aj keby bola predtým zmenená na neplodnú pustatinu. Najdôle itej ie

50

opatrenie, ktoré urobil Stvorite zeme, aby odstránil základnú prí inu znehodnocovania pôdy, je to, e zni í tých, ktorí ni ia zem, a tak ju pod a svojho pôvodného zámeru zachová ako ve ný domov udstva. (Zjavenie 11:18; Izaiá 45:18)

To nemô e by náhoda Ke sa nad týmto v etkým zamyslíme, zistíme, e je tu zopár veci, ktoré stoja za uvá enie: Stalo sa len náhodou, e Zem má správnu vzdialenos od Slnka, zdroja svetla a tepla? Je to výsledok náhody, e sa Zem pohybuje okolo Slnka presne potrebnou rýchlos ou, alebo e sa v dy za 24 hodín oto í okolo svojej osi a pritom zachováva presne potrebný uhol sklonu? Bola Zem iba írou náhodou opatrená ochrannou atmosférou udr iavajúcou ivot, v ktorej sú plyny zmie ané v práve potrebnom pomere? Je Zem len náhodne zaopatrená vodou a pôdou, ktoré sú nevyhnutné pre rast rastlín poskytujúcich potravu? Bola to náhoda, ktorá nám dala to ko lahodných a farbistých plodov, chutnej zeleniny a al ích potravín? V íme náhode za krásu oblohy, hôr, riek a jazier, bylín, kvetov a stromov a al ích rozko ných prejavov ivej prírody? Mnohí udia dospeli k záveru, e toto v etko by ko mohlo by len dielom slepej náhody. ade okolo seba vidia neklamné znaky premysleného, inteligentného, uvá eného plánovania. Ke e to uznávajú, pova ujú za správne, aby tí, ktorí z toho majú ú itok, sa báli Boha a oslavovali ho, preto e on je TEN, „ktorý utvoril nebo a zem a more a pramene vôd“. (Zjavenie 14:7)

51

Udivujúca skladba ivých organizmov Ke antropológovia nájdu v zemi kus ostrého trojhranného pazúrika, vyvodzujú z toho, e ho niekto muselo pracova , aby sa dal pou ako hrot ípu. Vedci sa zhodujú v tom, e predmety, ktoré majú slú na nejaký ú el, nemô u by dielom náhody. Av ak ak ide o ivé organizmy, je táto logika odlo ená nabok. U sa nepripú a, e tu musel by kon truktér. Ale i ten najjednoduch í jednobunkový organizmus - alebo len DNK so svojím genetickým kódom - je ove a zlo itej í ne opracovaný kus pazúrika. Zástancovia evolúcie v ak trvajú na tom, e ivé organizmy kon truktéra nemajú a e vznikli sledom náhodných udalostí. Darwin v ak uznával, e tu musela by nejaká utvárajúca sila, a pripísal túto úlohu prirodzenému výberu. Prirodzený výber de za d om, hodinu za hodinou skúma na celom svete i najmen iu odchýlku, zavrhuje zlé, zachováva a zvä uje v etko, o je dobré. No dnes tento názor u nie je taký ob úbený ako kedysi. Pod a vyjadrenia Stephena Goulda dnes mnohí evolucionisti hovoria, e podstatné zmeny asi nepodliehajú prirodzenému výberu, ale íria sa v populáciách náhodne. Gordon Taylor s tým súhlasí: „Prirodzený výber vysvet uje malú as toho, o sa deje: vä ina zostáva bez vysvetlenia.“ Geológ David Raup hovorí: „Podstatne významná alternatíva k prirodzenému výberu mala nasta pôsobením írej náhody.“ Ale mô e íra náhoda nie o skon truova ? Je schopná vytvára zlo ité truktúry ivota? Zoológ Richard Lewontin hovorí, e organizmy ako sa zdá, boli zostavené pozorne a dômyselne. Vidí v nich hlavný dôkaz existencie najvy ieho kon truktéra. Nad niektorými z takýchto dôkazov bude u ito né pouva ova .

Drobné organizmy Za nime najmen ími ivými tvormi, jednobunkovými organizmami. Jeden biológ vyhlásil, e jednobunkové ivo íchy mô u chyta potravu, trávi ju, zbavova sa odpadov, pohybova sa, stava domy, prejavova sexuálnu aktivitu, a to bez tkanív, orgánov, srdca, mysle - a majú skuto ne etko, o máme my. Rozsievky, jednobunkové organizmy, prijímajú z morskej vody kremík a kyslík, vytvárajú sklovitú kyselinu kremi itú a stavajú z nej drobné katu ky, v ktorých uchovávajú svoj zelený chlorofyl. Istý vedec chváli ich dôle itos i krásu: „Tieto zelené lísto ky, uzavreté vo svojich perkovniciach, sú potravou pre devä desatín v etkého, o ije v moriach.“ Zna ný podiel na ich vý ivnej hodnote má olej, ktorý rozsievky vyrábajú a ktorý im aj pomáha hojda sa ako bóje na hladine, kde mô u svoj chlorofyl vystavi slne nému svetlu. Ten istý vedec hovorí, e ich krásne sklovité schránky sa vyskytujú v udivujúcej rozmanitosti tvarov - ako kruhy, tvorce, títky, trojuholníky, ovály, tvoruholníky - v dy bohato zdobené geometrickýmí leptmi. Filigránske vzory sú tak jemne vyryté do prieh adnej skloviny, e udský vlas by sa vo iel do medzier len vtedy, keby bol rozdelený na tyristo prú kov.“ Jedna skupina jednobunkových obyvate ov morí, ktoré sa volajú mre ovce, vytvára lú ovité sklovité puzdierka s dlhými, tenkými priesvitnými ihlicami vychádzajúcimi z gu ovitého kri tá ového stredu. Alebo sú sklovité ihlice zostavené do es hranov, tak e vznikajú jednoduché geodetické kopuly. O jednom takomto mikroskopickom stavite ovi sa hovorí: „Jedna geodetická kopula tomuto superarchitektovi nesta í, musia by tri sklovité kopuly ipkovito mrie kované, jedna v druhej.“ Tieto architektonické zázraky nie je mo né opísa - treba ich vidie . Huby sa skladajú z miliónov buniek, ktoré sa v ak delia len na nieko ko druhov. Jedna vysoko kolská u ebnica vysvet uje: „Bunky nie sú organizované do tkanív alebo orgánov, predsa ak existuje medzi nimi ur itý spôsob, ako sa navzájom rozpoznávajú, ktorým sa k sebe via u a organizujú.“ Ak pretla íme hubu cez gázové sito a milióny jej buniek sa od seba oddelia, tieto bunky sa opä spoja a vytvoria hubu. Huby tvoria ve mi pekné sklené skelety. Jedna z najnádhernej ích je hubka pletená, Venu in kô . Jeden vedec o nej hovorí: „Ke sa pozeráte na zlo itý skelet tejto huby vytvorený z kremi itých ihlíc, známy ako Venu in kô , ste zmätení. Ako mô u zdanlivo nezávislé mikroskopické bunky spolupracova tak, e vylú ia milióny sklovitých ihlíc a vytvoria také zlo ité a krásne

52

mrie kovanie? To nevieme.“ Jedno v ak vieme: Nie je pravdepodobné, e by tu kon truktérom bola náhoda.

Symbiózy V mnohých prípadoch sa zdá, e dva ivé organizmy boli skon truované tak, aby ili spolu. Také partnerstvá sa nazývajú symbiózou (spolu itím). Ur ité druhy figovníkov a ôs sa navzájom potrebujú, aby sa mohli rozmno ova . Termity sa ivia drevom, ale na jeho trávenie potrebujú ur ité prvoky, sídliace v ich tele. Podobne by kravy, kozy a avy nemohli strávi celulózu obsiahnutú v tráve bez pomoci baktérií a prvokov ijúcich v ich vnútornostiach. V istej správe sa hovorí: „Tá as kravského alúdka, kde sa uskuto uje toto trávenie, má objem asi 100 litrov – a v ka dej kvapke je desa miliárd mikroorganizmov.“ Riasy a huby sa spájajú a tvoria li ajníky. Iba tak mô u rás na holej skale a za premie skalu na prst. Mravce s jedovatými ost ami ijú v dutých t och niektorých druhov akácií. Bránia dosta sa na strom hmyzu po ierajúcemu lístie a prerezávajú a ni ia popínavé rastliny, ktoré sa pokú ajú vy plha sa na strom. Strom zase vylu uje sladkú tekutinu, ktorá ve mi chutí mravcom, a vytvára pre ne aj malé nepravé plody, ktoré mravcom slú ia ako potrava. Za al najprv mravec chráni strom, a strom sa mu z potom odmenil plodmi? Alebo najprv strom vytvoril plody pre mravce a mravce sa potom odv ili tým, e za ali strom chráni ? Alebo sa to náhodou v etko stalo naraz? Podobná spolupráca je astá medzi hmyzom a kvetmi. Hmyz ope uje kvety, a ony ho k mia pe om a nektárom. Niektoré kvety tvoria dva druhy pe u. Jeden slú i na oplodnenie, druhý v ak je sterilný a slú i za pokrm hmyzím náv tevníkom. Mnohé kvety majú peciálne zna ky a vône, aby pomohli hmyzu nájs nektár. Hmyz ope uje kvety akoby len mimochodom. Niektoré kvety majú spú ací mechanizmus. Len o sa hmyz dotkne spú te, je poprá ený pe om z pra nika. U jedného druhu vlkovca napríklad neexistuje samoope ovanie, tak e hmyz musí prinies pe z iného kvetu. Kvet rastliny obtá a rúrkovitý list, pokrytý vrstvou vosku. Hmyz, prilákaný vô ou kvetu, dosadne na list a sk zne po tejto sk zavke do komôrky na dne. Tam zrelé blizny prijmú pe prinesený hmyzom a dôjde k opeleniu. No ch pky a povoskované bo né steny dr ia hmyz e te tri dni v zajatí. Medzitým dozreje vlastný pe kvetu a poprá i hmyz. Vtedy ch pky zvädnú a voskovaná sk zavka sa skloní a do vodorovnej polohy. Hmyz vychádza a letí s novou zásobou pe u k inému kvetu vlkovca, aby ho opelil. Trojd ová náv teva mu nevadí, preto e hoduje na nektári, ktorý je tam pre neho prichystaný. Deje sa to v etko náhodou? Alebo je to dobre premyslené? Niektoré druhy vstava ovitých (Orchidaceae) majú na korunných lupienkoch kresbu celej osej sami ky, s o ami, tykadlami i krídlami. Kvet dokonca íri vô u sami ky pripravenej na párenie. Osí sam ek prilieta, aby sa spáril, ale iba opelí kvet. Iná orchideovitá rastlina, z rodu Ooryanthes, obsahuje kvasený nektár, ktorý spôsobí, e sa v ela na svojich nô kach za ne potáca , sk zne do nádobky naplnenej tekutinou a jediný spôsob, ako sa z nej mô e dosta , je ten, e sa pretiahne popod pra ník, pri om je poprá ená pe om.

Prírodné továrne Zelené listy rastlín tvoria priamo i nepriamo potravinovú základ u sveta. Ale svoju úlohu mô u plni iba za pomoci tenkých korienkov. Pôdou sa predierajú milióny takých korienkov kon ek ka dého z nich je vybavený ochrannou iapo kou a namazaný olejom. Vlákna kore ov, ktoré sú za naolejovanou iapo kou, prijímajú vodu a nerastné látky, a tie potom stúpajú kanálikmi bielej vrstvy dreva podkôrou a dostávajú sa do listov. Tam sa tvoria cukry a aminokyseliny, a tieto iviny sú vysielané do v etkých asti stromu, i do kore ov. Ur ité vlastnosti tohto obehového systému stromov a ostatných rastlín sú také udivujúce, e ich mnohí vedci pova ujú skoro za zázra né. Predov etkým vzniká otázka, ako je dopravovaná voda do vý ky 60 a 90 metrov. Najprv ju enie alej tlak kore ov, ale v kmeni nastupuje iný mechanizmus. Molekuly, vody dr ia pospolu silou kohézie (súdr nosti). Táto súdr nos spôsobuje, e pri vyparovaní vody z listov sú tenké st pce vody vy ahované nahor ako povrázky - povrázky, ktoré siahajú od kore ov a k listom a mô u sa pohybova nahor rýchlos ou a 60 metrov za hodinu. Údajne by týmto systémom mohla voda v strome stúpa do vý ky troch kilometrov.

53

Vyparovaním prebyto nej vody z listov (transpiráciou) sa zase dostávajú o do vzduchu miliardy ton vody, ktorá potom znovu padá na zem ako dá . Je to dokonale premyslený systém. To v ak nie je v etko. Na vytváranie ivotne dôle itých aminokyselín potrebujú listy dusi nany a dusitany z pôdy. Ur ité mno stvo z nich sa dostáva do pôdy pôsobením bleskov a niektorých vo ne ijúcich baktérií. Dostato né mno stvo dusíkatých zlú enín sa vytvára aj pôsobením strukovín, napríklad hrachu, ateliny, fazule a lucerny. Do ich kore ov vnikajú isté baktérie, korene dodávajú baktériám uh ohydráty a baktérie menia alebo via u pôdny dusík na pou ite né dusi nany a dusitany. Vyrobia ich ro ne asi 200 kilogramov na hektár. Ale to stále nie je v etko. Zelené listy prijímajú slne nú energiu, oxid uhli itý zo vzduchu a vodu z kore ov rastliny a vyrábajú z toho cukor, pri om uvo ujú kyslík. Tento proces sa nazýva fotosyntéza a prebieha v bunkových útvaroch zvaných chloroplasty. Sú také malé, e by sa ich zmestilo 400 000 do bodky na konci tejto vety. Vedci nedoká u plne pochopi tento proces. Na fotosyntéze sa zú ast uje asi sedemdesiat rôznych chemických reakcií. Je to naozaj zázra ný jav. Zelené rastliny bývajú ozna ované ako prírodné továrne - krásne, pokojné, nezne is ujúce prostredie, vyrábajúce kyslík, recyklujúce vodu a zásobujúce potravou celý svet. Sú tu iba náhodou? Naozaj by sme tomu mohli veri ? Niektorým z najslávnej ích vedcov sveta sa vidí ké veri tomu. Vidia v prírode inteligenciu. Nosite Nobelovej ceny fyzik Robert A. Millikan, hoci verí v evolúciu, na schôdzi Americkej spolo nosti pre fyziku povedal: „Je nejaké bo stvo, ktoré utvára ná osud. isto materialistická filozofia je v mojich o iach vrchol nerozumu. Múdri udia v etkých ias v dy videli dos , aby mali k tomu aspo úctu.“ Vo svojej predná ke citoval známe slová Alberta Einsteina, ktorý povedal, e sa sna í pokorne pochopi aspo nepatrnú as inteligencie, ktorá sa prejavuje v prírode. Sme obklopení dôkazmi cie avedomého plánovania, ktoré svojou nekone nou rozmanitos ou a udivujúcou zlo itos ou sved í o vy ej inteligencii. Takýto záver je vyjadrený aj v Biblii, kde sa podobné plánovanie pripisuje stvorite ovi, ktorého „nevidite né vlastnosti vidno zrete ne od stvorenia sveta, lebo ich mo no vníma z vytvorených veci, i jeho ve nú moc a Bo stvo, tak e sú bez ospravedlnenia“. (Rimanom 1:20) ivot okolo nás poskytuje to ko dôkazov plánovania, e sa naozaj ukazuje by bez ospravedlnenia, aby sme za tým videli len náhodu. A tak istotne nie je bezdôvodné, ke almista priznáva inteligentnému stvorite ovi: „Aké mnohé sú tvoje diela, Ó, Jehova! V etky si ich urobil v múdrosti. Zem je plná tvojich výtvorov. To more, také ve ké a íre, v ktorom je pohybu bez po tu, ivých tvorov, malých, i ve kých.“ ( alm 104:24, 25)

Majstri speváci Drozd mnohohlasý je známy ako imitátor. Jeden takýto drozd raz hodinu imitoval pä desiatpä iných vtákov. Ale svojich posluchá ov o arí drozd mnohohlasý najmä svojimi pôvodnými melodickými skladbami. Je to nepochybne viac ne len zopár jednoduchých tónov, ktoré by týmto vtákom sta ili na ozna enie svojho teritória. Spievajú pre svoje pote enie - a i aj pre na e? Juhoamerické orie ky sú nemenej obdivuhodní speváci. Podobne ako iní tropickí vtáci, sam ekovia a sami ky spievajú dueto. Ich výkony sú jedine né. Istá príru ka ich opisuje takto: „Samce a sami ky spievajú bu tie isté piesne spolo ne, alebo rôzne piesne alebo rôzne strofy tej istej piesne striedavo, sú tak presne synchronizovaní, e celá piese znie, akoby ju spieval jeden vták.“ Sú krásne tieto jemné hudobné dialógy, ktorými sa dohovárajú man elské páry orie kov, Je to len náhoda?

54

Podivuhodne skon truované semienka Semená dozrievajú a sú pripravené na cestu Semená nastupujú svoju cestu pomocou rôznych dômyselných mechanizmov. Semená orchideí sú také ahké, e sa vzná ajú ako prach. Semená púpavy sú vystrojené padá ikmi. Semená javora majú krídelká a poletujú ako motýle. Niektoré vodné rastliny vybavujú svoje semená vzduchovými plavákmi a nechávajú ich odpláva . Niektoré rastliny majú tobolky, ktoré pukajú a semená sú vystre ované von. Klzké semená hamamela virgínskeho sú najprv stla ené a potom vystrelené z plodu, ako ke deti palcom a ukazovákom vystre ujú jadrá melónu. Tekvica striekavá pou íva hydrauliku. Po as rastu upka znútra hrubne, stúpa tlak na tekutinu vnútri, a ke sú semená zrelé, tlak je u taký ve ký, e stopka vyletí ako zátka z f e a semená vyf knú von. Semená ako ukazovate zrá ok Niektoré jednoro né p ové rastliny vytvárajú semená, ktoré za ínajú klí len vtedy, ke napr í najmenej centimeter vody. Zdá sa, e semená vedia, odkia voda prichádza - ak napr í, semená vzklí ia, ale ak je semeno namo ené zdola, nevzklí ia. Pôda obsahuje soli, ktoré bránia klí eniu semien. Musí napr , aby sa tieto soli vyplavili. Voda, ktorá presakuje zo spodných vrstiev, to nemô e spôsobi . Keby tieto jednoro né pú ové rastliny za ali rás len po malej prehánke, uschli by. Aby boli rastliny uchránené pred neskor ím obdobím sucha, musí prís riadny dá , ktorý poskytne pôde dos vlahy. Preto rastliny akajú na taký dá . Náhoda - alebo plán? Obor v nepatrnom balení Jedno z najmen ích semien skrýva v sebe najvä iu rastlinu na zemi sekvoju obrovskú. Býva vysoká vy e 100 metrov. Jej kme mô e ma vo vý ke asi 1 meter nad zemou priemer jedenás metrov. Drevo jedného stromu by sta ilo na stavbu pä desiatich es izbových domov. Kôra hrubá 60 centimetrov má chu tanínu, ktorý odpudzuje hmyz. Jej hubovitá vláknitá truktúra ju robí oh ovzdornou takmer ako azbest. Korene stromu prerastajú pôdu o ploche 1,5 hektára. Dosahuje vek vy e 3 000 rokov. Ale nepatrné semená, obto ené drobnými krídelkami, ktoré v miliónoch pr ia zo sekvoje, nie sú vä ie ako pendlíková hlavi ka. lovie ik stojaci pod sekvojou mô e len s tichou úctou vzhliada hore a obdivova jej vzne enú mohutnos . Je rozumné domnieva sa, e tento majestátny obor vyrastajúci z takého nepatrného semienka vznikol bez plánovania?

55

Komu patri prvenstvo? „Mám podozrenie,“ hovorí istý biológ, „ e nie sme novátormi, za ktorých sa pokladáme, my iba opakujeme.“ Vynálezcovia asto iba napodob ujú to, o rastliny a ivo íchy robia u tisícro ia. Napodob ovanie ivých organizmov je také roz írené, e dostalo i svoje meno - bionika. Iný vedec hovorí, e prakticky v etky základné oblasti udskej techniky boli odhalené a výhodne vyu ívané ivými organizmami skôr, ne sa ich nau il chápa a vyu íva lovek. udská technika v mnohých oblastiach e te len pokrivkáva kdesi aleko za prírodou. Ak uva ujete o týchto zlo itých schopnostiach ivých tvorov, ktoré sa pokú ajú napodobni udskí vynálezcovia, zdá sa vám logické veri , e vznikli len a len náhodou? A e sa to stalo nielen raz, ale mnoho ráz, a u ivých tvorov, ktoré nie sú vzájomne príbuzné? Neu í nás skúsenos , e také zlo ité kon trukcie mô u by jedine dielom vynikajúceho kon truktéra? Veríte, e by náhoda sama osebe mohla vytvori nie o, o by neskôr dokázali napodobni len nadaní udia? Pamätajte na tieto otázky, ke budete uva ova o nasledujúcich príkladoch: KLIMATIZA NÉ ZARIADENIE aka modernej technike majú dnes mnohé domy klimatizáciu. Ale termity majú vo svojich stavbách klimatizáciu u oddávna. Ich hniezdo býva uprostred termitiska. Teplý vzduch z neho stúpa do systému vetracích kanálov blízko povrchu. Odtia vyu itý vzduch prestupuje pórovitými stenami von a erstvý, chladný vzduch vniká dovnútra a klesá do vzduchovej komory na dne termitiska. Odtia prúdi alej do hniezda. Niektoré termitiská majú otvory na úpätí, kadia vniká erstvý vzduch, a v horúcom po así sa tu odparuje voda privádzaná z podzemia, ím sa vzduch ochladzuje. Ako je riadená innos miliónov slepých robotníkov, aby mohli vybudova tak dômyselne skon truované stavby? Biológ Lewis Thomas odpovedá: „Zrejmá skuto nos , e prejavujú osi ako kolektívnu inteligenciu, je záhadou.“ LIETADLÁ Pri projektovaní krídel lietadiel sa u po celé roky s ú itkom tudujú vtá ie krídla. Vyklenutie vtá ích perutí poskytuje vztlak potrebný na prekonanie zemskej prí livosti. Ale ak má krídlo príli ve ký uhol nábehu, vzniká nebezpe enstvo straty vztlaku. Aby u vtáka ku strate vztlaku nedo lo, má na predných okrajoch krídel rady pier, ktoré sa zdvihnú podobne ako klapky slotov na lietadle, ke sa uhol nábehu krídla zvý i. Tieto klapky udr ujú vztlak tým, e bránia vzduchovému prúdu odtrhnú sa od povrchu krídel. al ím zariadením na zvládnutie turbulencie a na zabránenie straty vztlaku je krídelko - malý chumá ik pier, ktorý mô e vták zdvihnú ako palec. Na vonkaj ích koncoch krídel sa u vtákov i u lietadiel tvoria víry, ktoré vyvolávajú aerodynamický odpor. Vtáky ho prekonávajú dvoma spôsobmi. Niektoré, napríklad da ovníky a albatrosy, majú dlhé, tíhle krídla s krátkymi hrotmi. Táto kon trukcia do zna nej miery bráni tvorbe vírov. Iné, napríklad jastraby a supy, majú krídla iroké, a tie by spôsobili silné víry; tomu sa v ak zabráni, ke vtáky roztiahnu krídlové perá na konci perutí ako prsty. Konce potom u nie sú tupé, ale majú nieko ko úzkych pi iek, ktoré zmen ujú tvorbu vírov a odpor vzduchu. Kon truktéri lietadiel prevzali mnoho týchto znakov. Zakrivenie krídel vytvára vztlak. Rozmanité klapky a výstupky slú ia na ru enie turbulencie alebo ako brzdiace zariadenia. U niektorých men ích lietadiel je odpor vzduchu, ktorý vzniká na konci krídel, zmen ovaný plochými plátkami, ktoré sú umiestnené v pravom uhle k povrchu krídel. Krídla lietadiel v ak stále e te zaostávajú za technicky podivuhodne skon truovanými krídlami vtákov. OCHRANA PROTI ZAM ZANIU lovek pou íva v chladiacom systéme automobilov ako prostriedok proti zam zaniu glykol. Ale niektoré mikroskopické rastliny v antarktických jazerách sa chránia pred zamrznutím tým, e pou ívajú chemicky podobný glycerol. Mo no ho nájs aj u hmyzu, ktorý je schopný ivota e te i pri mínus 20 stup och Celzia. Niektoré ryby si vyrábajú prostriedok proti zamrznutiu, ktorý im umo uje aj v adových vodách Antarktídy. Niektoré druhy stromov pre ívajú teploty mínus 40 stup ov, lebo obsahujú ve mi istú vodu, bez astíc prachu a ne istôt, na ktorých by sa mohli tvori kry táliky adu.

56

DÝCHANIE POD VODOU udia mô u zosta pod vodou a hodinu, ak majú so sebou zásobníky so stla eným vzduchom. Niektoré vodné chrobáky rie ia problém jednoduch ím spôsobom a zostávajú pod vodou dlh ie. Lapia si vzduchovú bublinu a potopia sa. Bublina pracuje ako p úca. Prijíma oxid uhli itý, ktorý chrobák vydychuje, a prepú a ho do vody, vo vode rozpustený kyslík prechádza do vzduchovej bubliny a chrobák ho mô e pou . HODINY Dávno predtým, ne lovek za al pou íva slne né hodiny, ivé organizmy presne dodr iavali as. Ke nastane odliv, mikroskopické rastlinky, rozsievky, prenikajú na vlhký povrch pobre ného piesku. Ke prichádza príliv, rozsievky sa vnárajú naspä do piesku. V laboratóriu, kde nie je príliv ani odliv, ich vnútorné hodiny pracujú alej a rozsievky stále vychádzajú na povrch piesku a vracajú sa naspä do piesku v rytme prílivu a odlivu. Kraby fidlikáre za odlivu tmavnú a vyliezajú zo svojho úkrytu, za prílivu zosvetlievajú a cúvajú naspä do svojich dier. V laboratóriu, aleko od oceánu, na alej presne v ase odlivu tmavnú a v ase prílivu zosvetlievajú. Vtáky sa doká u orientova pod a slnka a hviezd, ktoré v priebehu asu menia svoju pozíciu. Preto vtáky musia ma vnútorné hodiny, ktoré tieto zmeny vyrovnávajú. (Jeremiá 8:7) Od mikroskopických rastlín a po loveka v ade tikajú milióny vnútorných hodín. KOMPASY Asi v 13. storo í n. l. za al lovek pou íva primitívny kompas - magnetickú ihlu, ktorá plávala v miske s vodou. Nebolo to v ak ni nové. Isté baktérie obsahujú re azce magnetitových iasto iek, ktoré majú práve takú ve kos , aká je potrebná, aby mohli pôsobi ako kompas. Tie im pomáhajú nájs si prostredie, ktoré im vyhovuje. Magnetit sa na iel aj u mnohých iných ivo íchov, napríklad u vtákov, v iel, motý ov, delfínov a mäkký ov. Pokusy ukázali, e po tové holuby sa pri návrate domov orientujú pod a zemského magnetického po a. Dnes sa v eobecne uznáva, e tiahnúci vtáci nachádzajú svoj kurz okrem iného aj pomocou magnetického kompasu, ktorý majú v hlave. ODSO OVANIE udia budujú obrovské zariadenia na odso ovanie morskej vody. Korene mangrovy nasávajú morskú vodu a filtrujú ju cez membrány, ktoré zadr ujú so . Jeden druh mangrovníka, Avicennia, má na spodnej strane listu azy, ktoré vylu ujú prebyto nú so . Morské vtáky, ako sú ajky, pelikány, kormorány, albatrosy a víchrovníky, pijú morskú vodu a pomocou liaz v hlave vylu ujú prebyto nú so , ktorá sa im dostala do krvi. Aj tu niaky, morské korytna ky a leguány pijú slanú vodu a vylu ujú prebyto nú so . ELEKTRINA Asi pä sto druhov elektrických rýb je vybavených batériami. Africká sumcovitá ryba pasumec elektrický mô e vyrobi napätie a 350 voltov. Obrovská elektrická raja ijúca v severnom Atlantiku vydáva elektrické výboje s intenzitou 50 ampérov a napätím 60 voltov. Rany juhoamerického elektrického úhora vykázali pri meraní napätie a 886 voltov. Je známych jedenás rôznych adí rýb, u ktorých existujú druhy s elektrickými orgánmi. PO NOHOSPODARSTVO udia po stáro ia obrábajú pôdu a chovajú dobytok. No mravce listorezné boli u dávno pred nimi inné ako záhradníci. V komposte, ktorý vyrábajú z lístia a zo svojho trusu, si pestujú huby, ktoré pou ívajú ako potravu. Isté mravce si chovajú ako dobytok vo ky, doja od nich sladkú medovicu a stavajú pre ne aj stajne. Mravec semenár usklad uje semienka v podzemných obilniciach. (Príslovia 6:6-8) Istý chrobák obstriháva stromy mimózy. Pískavka a svi te kosia, su ia a ukladajú seno. LIAHNE lovek stavia inkubátory na liahnutie vajec, ale pri iel na to dos neskoro. Morské korytna ky a niektoré vtáky kladú vajcia do teplého piesku ako do liahne. Iné vtáky si robia liahe v teplom sope nom popole. Aligátory niekedy prikrývajú svoje vajcia tlejúcim rastlinným materiálom, ktorý vytvára teplo. Ale majstrom v tomto odbore je sam ek tabona morkovitého. Vyh bi ve kú jamu, naplní ju rastlinným materiálom a na nav i piesok. Kvasiace rastlinstvo vyhrieva hromadu a sami ka tabona kladie do nej po es mesiacov ka dý tý de jedno vajce. Po celý ten as samec 57

kontroluje teplotu v hromade, strkajúc do nej zobák. i sú mrazy alebo horú avy, stále udr iava svoj inkubátor na teplote 33 stup ov Celzia tak, e prih a alebo odh a piesok. PRÚDOVÝ POHON Ak dnes cestujeme lietadlom, má pravdepodobne prúdový pohon. Mnoho zvierat sa tie pohybuje pomocou prúdového pohonu, a to u celé tisícro ia. Vynikajú v tom najmä kraky a chobotnice. Nasávajú vodu do zvlá tnej komory a potom ju silnými svalmi vypudzujú, ím sa odrá ajú dopredu. Prúdový pohon pou íva aj hlavono ec lodi ka krupinatá, hrebenatky, medúzy, larvy vá ok, aj niektoré druhy morského planktónu. OSVETLENIE Thomasovi Edisonovi sa pripisuje vynález iarovky. Nie je zvlá výkonná, lebo stráca energiu vo forme tepla. Svetielka, ktoré zapínajú a vypínajú svätojánske mu ky, pracujú hospodárnej ie. Vyrábajú studené svetlo, tak e nedochádza k strate energie. Ve mi jasne iaria po etné druhy húb, plesní, baktérií a ervov. Jeden z týchto ervov, ktorý je larvou amerického chrobáka z ade snehu íkovitých, vyzerá so svojimi dvoma ervenými „reflektormi“ a jedenástimi pármi bielych alebo bledozelených svietiacich „okien“ po oboch stranách tela ako rozsvietený miniatúrny elezni ný vlak. Mnoho druhov rýb svieti, okrem iných ertú , ve kozubec, svietivá ryba Myctophum affine, pä pásová svietiaca ryba Bathysidus pentagrammus a hlbinné sle ovité ryby. V morskom príboji svietia a svetielkujú milióny mikroorganizmov. PAPIER Egyp ania ho vyrábali pred tisícro iami. Ale osy a sr ne ich ove a predstihli. Títo okrídlení robotníci rozomie ajú zvetrané drevo a vyrábajú edý papier, z ktorého si stavajú hniezda. Sr ne si ve ajú svoje ve ké okrúhle hniezda na stromy. Vnútorná stena sa skladá z mnohých vrstiev pevného papiera, ktoré sú od seba oddelené vzduchotesne uzavretými priestormi. To chráni hniezdo pred horú avou i chladom rovnako ú inne ako tehlová stena hrubá 40 centimetrov ROTA NÝ MOTOR Mikroskopické baktérie predstihli loveka o tisícro ia v pou ívaní rota ného motora. Jeden druh baktérií má vráskovité výbe ky, ktoré sú spolu sto ené do tuhej pirály podobnej vývrtke. Touto vývrtkou baktéria to í ako lodnou skrutkou, a tak sa pohybuje dopredu. Dokonca mô e aj obráti chod svojho motora! Ako to robí, to sa e te presne nevie. V jednej správe sa uvádza, e baktérie mô u dosiahnu rýchlos , ktorá zodpovedá a 50 kilometrom za hodinu, a hovorí sa tam, e príroda vlastne vyna la koleso. Jeden výskumník dochádza k záveru: „Tým sa uskuto nila jedna z najfantastickej ích predstáv biológie: Príroda naozaj vytvorila rota ný motor vybavený spojkou, rotujúcim hriade om, lo iskami a rotujúcou prevodovkou.“ SONAR Sonar netopierov a delfínov ove a predstihuje napodobeninu, ktorú vytvoril lovek. V zatemnenej miestnosti, cez ktorú sú prie ne na ahané tenké drôty, poletujú netopiere, a drôtov sa nedotknú. Ultrazvukové signály, ktoré netopiere vysielajú, sa odrá ajú od predmetov a vracajú sa k netopierom, ktoré vyu ívajú ozvenu, aby sa vyhli preká kam. Svi uchy a ve ryby pou ívajú ten istý systém vo vode. Lelek jaskynný vyu íva echolokáciu, ke si h adá noc ah v tmavých jaskyniach a ke ich opú a. Nepretr ite vyrá a ostré cvakavé zvuky, a tými sa necháva vies . PONORKY Ponoriek bolo ve a u predtým, ako ich vyna iel lovek. Mikroskopické mre ovce regulujú svoju váhu pomocou olejových kvapiek vo svojej protoplazme, a tak v mori stúpajú alebo klesajú. Ryby menia svoj vztlak tým, e do svojho plávacieho mechúra naberajú alebo z neho uvo ujú plyn. Lodi ka krupinatá zvaná aj nautilus má vo svojej ulite komory alebo plávacie nádr e. Mení svoj ponor tak, e mení pomer vody a plynu v týchto nádr iach. Sépiová kos (vápenná vnútorná schránka) sépie oby ajnej obsahuje mno stvo dutín. Tento tvor podobný chobotnici mení svoj vztlak tým, e doká e vytla vodu zo svojho skeletu a do prázdnej dutiny necháva vniknú plyn. Tým plnia dutiny v sépiovej kosti rovnakú funkciu ako vodné nádr e v ponorke.

58

TEPLOMERY Od 17. storo ia udia za ínajú vyvíja teplomery. Ale ich výrobky sú primitívne v porovnaní s teplomermi, ktoré mo no nájs v prírode. Moskyt doká e svojimi tykadlami vníma teplotné rozdiely 1/500 stup a Celzia. trká má po stranách hlavy preh beniny so zmyslovými bunkami, ktorými mô e vníma zmeny teploty aj o 1/1000 stup a Celzia. Ve had krá ovský reaguje za 35 milisekúnd na zmenu teploty o zlomok stup a. Vták tabon a jeden druh austrálskeho moriaka mô u svojím zobákom presne mera teplotu v rozmedzí pol stup a Celzia. Ke uva ujeme, v om v etkom lovek napodobnil zvieratá, mô e nám prís na um, e práve osi také odporú a Biblia: „Dobytka sa spýtaj, pou í a, nebeského vtáctva, ono ti to povie, pou ia a i kroviská zeme, morské ryby rozpráva ti budú.“ (Jób 12:7, 8)

59

In tinkt - múdros daná u pred narodením „Mnohé pudy sú také podivuhodné, e ich vývoj sa itate ovi bude asi javi ako preká ka dostato ná na to, aby vyvrátila celú moju teóriu,“ napísal Darwin. Zrejme cítil, e in tinkt bude preká kou neprekonate nou, lebo v nasledujúcej vete hovorí: „Tu musím vopred upozorni , e nemám ni do inenia s pôvodom du evných schopností, práve tak ako s pôvodom ivota samotného. „ Dne ní vedci nie sú o ni bli ie k vysvetleniu in tinktu, ako bol kedysi Darwin. Jeden zástanca evolúcie povedal: „Je zrejmou skuto nos ou, e genetický mechanizmus nevykazuje ani najmen í náznak toho, e by mohol odovzdáva alej pecifické modely správania. Ak si polo íme otázku, ako sa ktorýko vek model in tinktívneho správania po prvý raz objavil a ako sa dedi ne ustálil, nedostávame iadnu odpove .“ No autor istej roz írenej knihy o vtákoch na rozdiel od Darwina a iných evolucíonistov nevidí iadnu kos v tom, ako vysvetli jeden z najzáhadnej ích in tinktov - in tinkt, ktorý riadi ahovanie zvierat. Pí e: „Niet pochýb, e ide o evolu ný proces: Vtáky pochádzajúce z teplej ích pásiem putovali asi na sever pri h adaní potravy.“ Mô e takáto zjednodu ujúca odpove vysvetli ohromujúce výkony mnohých s ahovavých vtákov? Vedci vedia, e iadne z podobných experimentálnych putovaní a nau ených spôsobov správania nie je zakotvené v genetickom kóde, a teda nie je dedi né. S ahovanie sa v eobecne pova uje za in tinktívne a nezávislé od predo lých skúsenosti. Pozrime sa na nieko ko príkladov.

Úctyhodné výkony s ahovavých vtákov Tra ový rekord majú arktické rybáre dlhochvosté. Hniezdia za severným polárnym kruhom a koncom leta tiahnu na juh, aby strávili antarktické leto na kompaktnom ade v blízkosti ju ného pólu. Prv ne sa vrátia do Arktídy, obletia niekedy celý antarktický kontinent. Pri svojom ahu teda ka doro ne preletia asi 35 000 kilometrov. V oboch polárnych oblastiach majú bohaté zdroje ob ivy, a tak sa istý vedec pýta: „Ako vôbec pri li na to, e existujú takéto zdroje le iace tak aleko od seba?“5 Evolúcia nedáva odpove . Z h adiska evolúcie je práve tak nevysvetlite ný ah penice iernohlavej. Vá i iba 20 gramov. A predsa, ke nadíde jese , vydá sa z Alja ky k východnému pobre iu Kanady alebo Nového Anglicka, poriadne sa vyk mi, naukladá si tuk a aká na studený front. Potom sa vydáva na cestu. Jej cie om je síce Ju ná Amerika, ale najprv letí smerom k Afrike. Letiac - vo vý ke a 6 000 metrov - nad Atlantikom, zachytí prevládajúci vietor, ktorý ju zanesie k Ju nej Amerike. Ako vie penica, e má aka na studený front, ktorý priná a dobré po asie a vietor od chrbta? Ako vie, e musí stúpa do vý ky, kde je vzduch riedky a chladný a obsahuje o 50 percent menej kyslíka? Ako vie, e iba v tejto vý ke veje bo ný vietor, ktorý ju zanesie k Ju nej Amerike? Ako vie, e musí letie smerom k Afrike, aby bola týmto vetrom hnaná na juhozápad? Penica iernohlavá si ni z toho neuvedomuje. Pri svojom lete dlhom 4 000 kilometrov, ktorý trvá tri a tyry dni a noci vedie ponad obrovské vodné plochy bez akýchko vek orienta ných bodov, sa necháva vies iba in tinktom. Biele bociany trávia leto v Európe, ale na zimu letia 13 000 kilometrov do ju nej Afriky. Kulík zlatý putuje z arktickej tundry do argentínskych pámp. Niektoré druhy kalu iakov tiahnu do svojich zimovísk poldruha tisíca kilometrov ju ne od pámp, a do cípu Ju nej Ameriky. tetinatý hvizdák letí z Alja ky cez otvorené more a 10 000 kilometrov na Tahiti alebo iné ostrovy. Tri gramy ahký kolibrík rubínovokrký letí síce omnoho krat iu trasu, ale vzh adom na svoju ve kos podáva rovnako pozoruhodný výkon, ke prelietava Mexický záliv - vzdialenos 1 000 kilometrov - a po as 25 hodín máva svojimi mali kými krídelkami a 75-krát za sekundu. To je viac ako 6 miliónov úderov krídlami bez prestávky. Mnoho mladých vtákov tiahne prvýkrát bez rodi ov. Mlá atá dlhochvostej kuku ky z Nového Zélandu sa s ahujú na tichomorské ostrovy vzdialené 6 500 kilometrov a tam sa pripájajú k svojim rodi om, ktorí tam prileteli skôr. Vichrovníky severské odlietajú z Walesu do Brazílie skôr ako ich mlá atá, a tie potom letia za nimi hne , ako sa nau ia lieta . Let trvá 16 dní a vtáky pritom prekonajú vzdialenos priemerne 740 kilometrov za de . Jedného víchrovníka severského previezli 60

z Walesu do Bostonu, ktorý je ve mi vzdialený od jeho pravidelnej letovej trasy. Vrátil sa v ak za 12 a pol d a do svojho rodiska vo Walese, vzdialeného 5100 kilometrov. Po tové holuby, ktoré boli prenesené na ubovo né miesto vzdialené 1000 kilometrov, sa vrátili do svojho domovského holubníka za jeden de . Posledný príklad: vtáky, ktoré nelietajú, ale chodia a plávajú. V imnite si správanie tu niakov okatých. Ke boli odnesené do vzdialenosti 2 000 kilometrov od svojej kolónie a potom pustené, ihne sa zorientovali a vydali sa cie avedome na cestu, nie v smere svojej kolónie, odkia boli vzaté, ale v smere otvoreného mora, kde majú svoju potravu. Z mora sa nakoniec vrátili spä do kolónie. Zimy, ke je takmer úplná tma, trávia tu niaky na mori. Ale ako je mo né, e ani v tomto tmavom zimnom období nestrácajú orientáciu? To nevie nikto. Ako mô u vtáky dosahova také neuverite né výkony naviga ného umenia? Pokusy ukazujú, e sa asi riadia pod a slnka a hviezd. Zrejme majú vnútorné hodiny, ktoré vyrovnávajú s pohybom týchto nebeských telies. Ako sa v ak orientujú pri zamra enej oblohe? Aspo niektoré druhy vtákov majú na takýto prípad zabudované v sebe magnetické kompasy. No musia ma aj viac ako len riadenie pomocou kompasu. Musia ma v hlave akúsi „mapu“ s východiskovým a cie ovým bodom. A na mape musí by vyzna ená aj letová trasa, ktorá je málokedy priama. Ale to v etko by im nepomohlo, keby nevedeli, kde práve pod a mapy sú. Víchrovník severský vypustený v Bostone musel vedie , kde sa v tom ase nachádza, ak mal zisti smer na Wales. Aby po tový holub mohol zisti , kadia sa má vyda k svojmu holubníku, musí vedie , kam bol odnesený. ahovanie vtákov bolo e te v stredoveku predmetom sporov, ale Biblia o om hovorila u v 6. storo í pred n. l. „Aj bocian na nebesiach - ten dobre pozná svoje ustanovené asy, a hrdli ka a lastovi ka a drozd - ka dý dobre dodr iava as svojho príletu.“ lovek sa odvtedy u ve a nau il, no mnohé zostáva tajomstvom. i sa nám to pá i alebo nie, je naozaj pravda to, o hovorí Biblia: om dal do srdca i tú bu po ve nosti, len e lovek nevystihne za iatok ani koniec diela, ktoré Boh koná.“ (Jeremiá 8:7; Kazate 3:11)

Iní navigátori Alja ský sob karibu sa v zime s ahuje 1 350 kilometrov na juh. Mnohé ve ryby tiahnu z arktického oceánu do vzdialenosti a 9 600 kilometrov a vracajú sa spä . Tule Challorhinus alascanus migruje medzi Pribilovovými ostrovmi a ju nou Kaliforniou vzdialenou 4 800 kilometrov. Zelené morské korytna ky sa plavia od pobre ia Brazílie k malému ostrov eku Ascension, ktorý je vzdialený 2 200 kilometrov, a opä sa vracajú. Niektoré druhy krabov putujú po morskom dne a do vzdialenosti 240 kilometrov. Lososy opú ajú rieky, v ktorých sa vyliahli, pobudnú nieko ko rokov v mori a potom sa vracajú stovky kilometrov presne do tých rie nych tokov, odkia pochádzajú. Mladé úhory zo Sargasového mora v Atlantickom oceáne trávia vä inu svojho ivota v sladkej vode severoamerických a európskych riek, ale vracajú sa trie spä do Sargasového mora. Severoamerický druh motý a babô ky, Danaus plexippus, opú a na jese Kanadu a prezimuje zvä a v Kalifornii alebo v Mexiku. Niekedy preletí vy e 3 000 kilometrov. Jeden taký motý prekonal za de 130 kilometrov. Tieto motýle sa usádzajú na chránených stromoch - rok o rok v tých istých hájoch, dokonca na tých istých stromoch. Ale nie sú to tie isté motýle! Na jar, ke sa motýle vracajú spä , kladú vají ka na rastlinu mlie nik. Mladé motýle potom tiahnu na sever a al iu jese sa s ahujú - ako predtým ich rodi ia zase 3 000 kilometrov na juh a usadia sa na tých istých stromoch v tých istých hájoch. V knihe O ope ovaní sa pí e: „Motýle, ktoré na jese tiahnu na juh, sú mladé jedince, ktoré predtým nikdy nevideli svoje zimoviská. Ako ich nachádzajú, je stále e te jednou z tých nepochopite ných záhad Prírody.“ In tinktívna múdros sa neobmedzuje na s ahovanie. Mô eme sa o tom presved na nieko kých príkladoch. o umo uje miliónom slepých termitov, aby zosúladili svoju prácu, ke stavajú a klimatizujú svoje náro né stavby? In tinkt. o dáva mo om ope ujúcim kvety juky schopnos podniknú rozli né kroky potrebné nato, aby do lo ku krí ovému opeleniu, pri ktorom sa zrodia i nové rastliny juky, i nové mole? In tinkt.

61

o pou í pavúka, ktorý ije pod vodou vo svojom „potápa skom zvone“, e ke sa mu minie kyslík, musí vo svojom zvone urobi dierku, vypusti vydýchaný vzduch, a potom dierku upcha a potopi sa s novou zásobou erstvého vzduchu? In tinkt. o vedie kôrovnika, ktorý kladie svoje vají ka do vetiev mimózy, e vie, ako ich má ulo pod kôru konára a potom sa posunú asi 30 centimetrov smerom ku kme u stromu a prereza kôru koldokola, aby vetva odumrela, preto e jeho vají ka by sa nemohli vyvinú v ivom dreve? In tinkt. o vedie mlá a kengury, ktoré sa rodí ve ké ako fazu a, slepé a nevyvinuté, aby sa bez cudzej pomoci predralo srs ou matky k jej bruchu, aby vliezlo do vaku a prisalo sa na jednu z jej bradaviek? In tinkt. o dáva v ele schopnos oznámi tancom iným v elám, kde nájdu nektár, ko ko ho je, ako je aleko, ktorým smerom a na akých kvetoch? In tinkt. V podobných otázkach by sme mohli pokra ova a vyplnili by celú knihu, ale na v etky by bola rovnaká odpove : „Majú vrodenú múdros .“ (Príslovia 30:24) Istý u enec sa za udovane pýta: „Ako sa mohli vyvinú a prenies na nasledujúce generácie také zlo ité in tinktívne znalosti?“ udia to nemô u vysvetli . Nemohlo k tomu dôjs evolúciou. Taká inteligencia v ak nevyhnutne musí ma inteligentný zdroj. Taká múdros nevyhnutne musí ma zdroj múdrosti. To v etko musí ma inteligentného, múdreho stvorite a. A predsa mnoho zástancov evolúcie automaticky odmieta v etky podobné dôkazy o stvorení ako bezvýznamné a tvrdí, e toto nie je téma, ktorou by sa mala zaobera veda. Taký úzkoprsý postoj by vás v ak nemal odradi od toho, aby ste zvá ili predkladané dôkazy. V nasledujúcej kapitole nájdete al ie.

62

lovek je zázrak Medzi v etkými divmi, s ktorými sa mo no na Zemi stretnú , ni nie je ú asnej ie ako udský mozog. Vezmite si takýto príklad: Ka dú sekundu prúdi do mozgu z rôznych zmyslových orgánov informa ný tok asi 100 miliónov bitov. Ako sa mozog chráni pred tým, aby bol beznádejne zasypaný touto lavínou? Ako zvláda myse tie milióny súbe ných správ, ak mô eme v ur itej chvíli rozmý iba o jednej veci? Myse v ak zjavne nielen e prekoná tú záplavu informácií, ale sa s ou dokonca ahko vysporiada. Zvládnutie tejto úlohy je iba jedným z nespo etných zázrakov udského mozgu. Majú na tom as dva faktory. Po prvé: v mozgovom kmeni je sie nervových vlákien o ve kostí malí ka. Táto sie sa nazýva retikulárna formácia. Pôsobí ako ur itý druh kontrolného centra prevádzky, ktoré triedi milióny správ prichádzajúcich do mozgu, vyra uje bezvýznamné a vyberá dôle ité, a tie vedie alej do mozgovej kôry. Táto malá sie nervových vlákien prepustí ka dú sekundu do vedomia najviac len nieko ko sto informácií. Po druhé: k al iemu výberu toho, o prenikne do na ej pozorností, dochádza asi vo vlnách, ktoré prebehnú mozgom 8 a 12-krát za sekundu. Tieto vlny vyvolávajú periódy vysokej vnímavosti, po as ktorých mozog zaznamenáva silnej ie signály a reaguje na ne. Predpokladá sa, e pomocou týchto v n sa mozog orientuje a sústre uje sa na to, o je podstatné. Sekundu za sekundou v na ej hlave prebieha neuverite ne intenzívna innos .

o vyvoláva ú as V posledných rokoch dosiahli vedci vo výskume mozgu nesmierne pokroky. Napriek tomu sú získané znalosti ni ím v porovnaní s tým, o zatia nepoznáme. Jeden výskumný pracovník vyhlásil, e po tisícro iach h bania a nieko kých posledných desa ro iach intenzívneho vedeckého výskumu zostáva ná mozog práve tak ako vesmír v podstate tajomstvom. Mozog loveka je istotne najtajomnej ou sú as ou zázraku, ktorým je lovek, a ke hovoríme zázrak - toto slovo znamená osi, o vyvoláva ú as. Tento zázrak sa za ína v maternici. Tri tý dne po po atí sa za ínajú tvori mozgové bunky. Bunky sa mno ia prudkým tempom, niekedy vznikne a 250000 buniek za minútu. Po narodení mozog rastie alej a vytvára si sie spojení. Priepas , ktorá delí mozog loveka od mozgu ktoréhoko vek zviera a, je rýchlo zjavná, ak si uvedomíme, e mozog doj a na rozdiel od mozgu etkých novonarodených zvierat sa v prvom roku ivota zvä í trojnásobne, ako sa uvádza v knihe Vesmír v nás. Kone ný výsledok je taký, e udský mozog obsahuje celkove asi 100 miliárd nervových buniek zvaných neuróny, a taktie iné druhy buniek, i ke mozog zaberá iba 2 percentá telesnej váhy. Hlavné mozgové bunky - neuróny - sa vlastne navzájom nedotýkajú. Sú od seba oddelené synapsiami, nepatrnými trbinami, ktoré sú men ie ne desa tisícina milimetra. Tieto medzery sú prekonávané chemickými prená mi. Doteraz poznáme tridsa týchto prená ov, ale v mozgu ich mô e by aj ove a viac. Chemické signály sú na jednom konci neurónu prijímané sple ou nepatrných vlákien, dendritov. Potom sa signály posielajú alej na druhý koniec neurónu cez nervové vlákno nazývané axón. V neurónoch majú signály povahu elektrickú, ale cez medzery sú prená ané chemicky. Podstata nervových signálov je teda elektrochemická. V etky impulzy sú rovnako ve ké, ale intenzita signálov závisí od hojnosti impulzov, ktorých mô e by a tisíc za sekundu. Nevieme presne, aké fyziologické zmeny nastávajú v mozgu v procese u enia. Ale výsledky pokusov ukazujú, e v priebehu u enia, najmä v ranom detskom veku, sa vytvárajú lep ie spoje a uvo uje sa viac chemických látok, ktoré prekonávajú medzery medzi neurónmi. Trvalým pou ívaním sa spoje posil ujú a u enie sa upev uje. asopis Scientific American uviedol, e spoje, ktoré sú asto v innosti, nejakým spôsobom silnejú. V tejto súvislosti je zaujímavý výrok Biblie, e zrelí udia, „ktorí cvi ili svoju vnímavos pou ívaním“, ah ie porozumejú ím veciam. (Hebrejom 5:14) Výskum ukázal, e nevyu ívané du evné schopnosti ochabujú. Teda mozog, podobne ako sval, silnie pou ívaním a slabne, ke sa nepou íva. Nesmierne mno stvo mikroskopických nervových vlákien, ktoré vytvára v mozgu takéto spoje, býva asto ozna ované ako jeho elektrické vedenie. V zará ajúco zlo itej spleti sú vlákna presne 63

usporiadané. Je v ak záhadou, ako mô u by umiestnené presne na tých miestach, kde pod a schémy zapojenia majú by . Bezpochyby najvýznamnej ím z nevyrie ených problémov vývoja mozgu je otázka, ako si neuróny vytvárajú svoje pecifické modely spojení. Vä ina spojení sa zdá by presne sformovaná u v ranom tádiu vývoja. Tieto pecificky rozvrhnuté oblasti mozgu sú v nervovom systéme asté, ale ako bolo toto dôkladné elektrické vedenie nain talované, to zostáva jednou z ve kých a nevysvetlených záhad. Po et týchto spojení je astronomicky vysoký. Ka dý neurón mô e ma nieko ko tisíc spojení s inými neurónmi. Okrem spojov medzi neurónmi existujú aj mikroobvody priamo medzi dendritmi. Tieto mikroobvody pridávajú k na im u aj tak závratným predstavám o tom, ako mozog pracuje, al iu, úplne novú dimenziu. Niektorí bádatelia sú presved ení o tom, e miliardy nervových buniek udského mozgu vytvárajú mo no a kvadrilióny spojení. A akú kapacitu mô u tak dosiahnu ? Pod a slov Carla Sagana, informácie, ktoré by mozog mohol poja , „by zaplnili asi dvadsa miliónov zväzkov, e to ko, ko ko sa ich nachádza v najvä ích kni niciach sveta“. Mozgová kôra robí loveka nesmierne odli ným od zvierat. Je asi tri milimetre hrubá a brázdy jej závitov sú prispôsobené tvaru lebky. Keby sa mozgová kôra rozprestrela, zaujala by plochu asi 3 400 centimetrov tvorcových. D ka spojovacích vlákien je asi 1 000 kilometrov na kubický centimeter. V porovnaní s mozgovou kôrou ktoréhoko vek zviera a je mozgová kôra loveka nielen ove a vä ia, ale má aj omnoho rozsiahlej iu nezapojenú oblas , to znamená takú, ktorá nie je viazaná riadením fyzických funkcií tela, ale je vyhradená pre vy ie du evné pochody, ktoré odli ujú loveka od zviera a. Jeden vedec vyhlásil, e nie sme iba múdrej ie opice, ale e ná rozum nás kvalitatívne odli uje od v etkých ostatných foriem ivota.

Nepomerne výkonnej í udský mozog sa vyzna uje schopnos ou nau sa mno stvo pecializovanej ích inností. V oblasti výpo tovej techniky sa pou íva termín pevne zapojený (hardwired), ke sa hovorí o zabudovaných charakteristických vlastnostiach zalo ených na pevnej sústave obvodov. Ich protikladom sú funkcie, ktoré vkladá do po íta a programátor. ,Ak ho aplikujeme na loveka bude sa pevné zapojenie vz ahova na vrodené schopnosti alebo aspo predpoklady. udia majú vrodenú mnohostrannú schopnos u sa, ale nemajú vrodené samotné vzdelanie. Naproti tomu zvieratá majú pevne zapojenú in tinktívnu múdros , ale obmedzenú schopnos nau sa nie o nové. V knihe Vesmír v nás sa hovorí, e ani tie najinteligentnej ie zvieratá nikdy neprejavujú schopnos myslie , akú má lovek. Chýba im toti to, o máme my: Naprogramovanie ná ho nervového vybavenia, ktoré nám umo uje tvori si pojmy z toho, o vidíme, re z toho, o po ujeme, a my lienky z toho, o pre ívame. Ale musíme programova ná mozog vnemami zo svojho okolia, inak by, ako sa hovorí v uvedenej knihe, nemohlo vzniknú ni podobné udskej mysli. Bez tohto nesmierneho prílevu skúseností by ko vznikla hoci len stopa intelektu. Schopnos vlastná udskému mozgu nám teda umo uje vytvori si udský intelekt. Na rozdiel od zvierat máme slobodnú vô u naprogramova si svoj intelekt pod a svojho rozhodnutia, na základe svojho poznania, svojej predstavy o hodnotách, svojich mo ností a cie ov.

Len lovek má schopnos rozpráva Vynikajúcim príkladom schopnosti, ktorými je lovek vybavený a ktoré mô e ve mi pru ne programova , je re . Odborníci sa zhodujú v tom, e udský mozog je geneticky naprogramovaný na rozvinutie jazyka a e re sa dá vysvetli len vrodenou schopnos ou jazykového spracovávania, ktorú má ná mozog. Ale v protiklade k nemennosti, ktorá sa prejavuje v in tinktívnom správaní zvierat, lovek svoju vybavenos jazykovými schopnos ami pou íva nesmierne pru ne. Ná mozog nie je vybavený iadnym peciálnym jazykom, máme v ak dopredu naprogramovanú schopnos u sa jazyky. Ak sa v rodi ovskom dome hovorí dvoma jazykmi, mô e sa die a nau oba. Ak sa stretne s tretím jazykom, mô e sa nau aj ten. Jedno diev atko vyrastalo od najútlej ieho detstva v mnohojazy nom prostredí. V piatich rokoch plynule rozprávalo ôsmimi jazykmi. Vzh adom na tak ve ké vrodené schopnosti neprekvapuje vyhlásenie istého známeho jazykovedca, e experimenty s posunkovou re ou robené so impanzmi skuto ne dokazujú, e impanzy nie sú schopné ani tých najzákladnej ích foriem udskej re i.

64

Mohla sa taká obdivuhodná schopnos vyvinú zo zvieracieho krochkania a vr ania? túdium najstar ích jazykov ukazuje, e taká evolúcia re i je vylú ená. Jeden odborník vyhlásil, e iadne primitívne jazyky neexistujú. Antropológ Ashley Montagu súhlasí s názorom, e takzvané primitívne jazyky „sú asto ove a zlo itej ie a výsti nej ie ako jazyky takzvaných vy ích civilizácií“. Jeden neurológ pri iel k záveru: „Proces vytvárania re i je tým tajomnej í, ím viac sa sna íme vniknú do jeho mechanizmu.“ Iný vedec povedal: „A do dne ného d a je tajomstvom, ako vznikla skladba re i.“ A tretí odborník poznamenal: „Schopnos re i, ktorá hýbe mi a národmi tak ako iadna iná sila, jedine ným spôsobom odde uje loveka od zvierat. A predsa, pôvod jazyka zostáva jedným z najzará ajúcej ích tajomstiev mozgu.“ Nie je to v ak tajomstvom pre tých, ktorí v tom vidia ruku stvorite a, ktorý v mozgu pevne zapojil oblasti jazykových schopností.

o sa dá vysvetli len stvorením Encyclopedia Britannica uvádza, e mozog loveka je obdarený ove a vä ou kapacitou, ne akú lovek mô e po as svojho ivota vyu . alej sa tu hovorí, e udský mozog mô e splni akúko vek po iadavku, ktorá je dnes na kladená v procese u enia a pamätania, a je uspôsobený na te miliardukrát vä í výkon. Pre o by v ak evolúcia vytvárala takú nadbyto nú kapacitu? To je vlastne jediný existujúci príklad, e by nejaký ivo ny druh bol vystrojený orgánom, ktorý sa a doteraz nenau il pou íva ,“ pripustil jeden vedec. Potom sa opýtal: „Ako to mo no zlú s najzákladnej ou pou kou evolúcie, e prirodzený výber postupuje malými krokmi, z ktorých ka dý musí svojmu nosite ovi prinies minimálnu, ale predsa merate nú výhodu?“ Dodal, e vývoj udského mozgu zostáva najnevysvetlite nej ou stránkou evolúcie. Ak teda evolu ný proces nemohol vyprodukova takú nadmernú a nikdy nevyu itú mozgovú kapacitu, i nemáme dôvod usudzova skôr tak, e lovek so svojou neobmedzenou schopnos ou u sa mal ve ne? Carl Sagan v údive nad tým, e udský mozog by mohol ma kapacitu na informácie, ktoré by zaplnili asi 20 miliónov zväzkov, povedal: „Ve mi ve a miesta v malom priestore - to je mozog.“ A to, o sa odohráva v tomto malom priestore, sa vymyká udskému chápaniu. Skúste si napríklad predstavi , o sa asi mô e dia v mozgu klaviristu, ktorý hrá náro nú hudobnú skladbu a v etky prsty mu doslova lietajú po klávesnici. Ako ú asne musí jeho mozog ovláda ka dý pohyb, aby dokázal prikáza prstom udiera na správne klávesy v pravý as a správnou silou pod a nôt, ktoré má v pamäti. A ak udrie na nesprávnu klávesu, mozog ho na to okam ite upozorní. V etky tie neuverite ne zlo ité úlohy boli naprogramované do klaviristovho mozgu dlhoro ným cvi ením. To ak je mo né iba preto, e hudobné schopnosti sú do udského mozgu naprogramované u od narodenia. Také osi nemô e svojím mozgom pochopi iadne zviera, a tým menej by bolo schopné nie o také realizova . Evolu né teórie tie nemajú na túto vec iadne vysvetlenie. Nebude to tak, e intelektuálne vlastnosti loveka odzrkad ujú vlastnosti najvy ieho intelektu? To zodpovedá 1.Moj ovej 1:27, kde sa hovorí: „Boh tvoril loveka na svoj obraz.“ Zvieratá neboli stvorené na Bo í obraz. Preto nemajú schopnosti, ktoré sú vlastné loveku. I ke zvieratá doká u ohromné veci, vedené vopred stanovenými nemennými in tinktmi, ich schopnosti sa nedajú porovna s udskými, pokia ide o pru nos v myslení a konaní a o schopnos neustále stava na predchádzajúcich poznatkoch. Altruizmus - udská schopnos nesebecky dáva - stavia pred zástancov evolúcie al í problém. Jeden evolucionista poznamenal, e v etko, o sa vyvinulo prirodzeným výberom, by malo by sebecké. A mnohí udia aj skuto ne sebeckí sú. Ale spomenutý autor alej pripú a: „Je mo né, e zase inou jedine nou vlastnos ou loveka je schopnos pravého, nesebeckého, úprimného altruizmu.“ Iný vedec k tomu dodáva: „Altruizmus je do nás zabudovaný.“ Iba lovek doká e uplat ova túto vlastnos s vedomím, e ho to mô e osi stá alebo e bude musie nie o obetova .

Ce me si zázrak, ktorým je lovek Skúste sa zamyslie nad nasledujúcimi skuto nos ami: lovek uva uje abstraktne, vedome si ur uje ciele, vytvára si plány na ich dosiahnutie, pracuje pod a nich a poci uje uspokojenie z ich sp ania. Stvorený s okom pre krásu, uchom pre hudbu, vnímavos ou pre umenie a s potrebou u

65

sa, s neukojite nou zvedavos ou a fantáziou, s ktorou objavuje a tvorí - lovek nachádza rados a naplnenie, ke tieto dary pou íva. Problémy ho podnecujú k innosti a spôsobuje mu rados , ke mô e pou svoje du evné a telesné sily na ich rie enie. Mravné cítenie, ktoré mu umo uje rozli ova medzi správnym a nesprávnym, a svedomie, ktoré sa ozýva, ke sám schádza zo správnej cesty - to sú al ie vlastnosti loveka. Ob ast uje ho dávanie, spôsobuje mu rados , ke miluje a je milovaný. To etko zvy uje jeho rados zo ivota a dáva jeho ivotu zmysel a cie . lovek sa vie zamyslie nad rastlinami a zvieratami, nad nádherou hôr a oceánov okolo seba, nad nedozernou roz ahlos ou hviezdneho neba a vie precíti , aký je malý. Uvedomuje si as a ve nos , pýta sa, kde sa tu vzal a kam ide, a sna í sa pochopi , o sa za tým v etkým skrýva. Podobné my lienky nezamestnávajú iadne zviera. Ale lovek vo v etkom h adá dôvod a ú el. To preto, lebo je vybavený obdivuhodným mozgom a nesie obraz Toho, ktorý ho vytvoril. Staroveký almista Dávid prejavil ohromnú h bku porozumenia, ke vzdával es Tomu, kto skon truoval mozog a kto bol pod a Dávidovho názoru pôvodcom zázra ného zrodenia loveka. Povedal: „Budem ti chválore , lebo som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje báze . Tvoje diela sú obdivuhodné, ako to moja du a ve mi dobre vie. Moje kosti neboli pred tebou skryté, ke som bol v tajnosti tvorený, ke som bol utkaný v najhlb ích astiach zeme. Tvoje o i videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané v etky jeho asti.“ ( alm 139:14-16) Právom mo no poveda , e oplodnené vají ko v materskom lone má v sebe zapísané v etky asti tvoriaceho sa udského tela. Srdce, p úca, obli ky, o i a u i, ruky a nohy, aj obdivuhodný mozog - to v etko spolu s ostatnými as ami tela bolo zapísané do genetického kódu oplodneného vají ka v materskom lone. V tomto kóde sú obsiahnuté aj programy ur ujúce poradie, pod a ktorého sa tieto asti majú objavova , ka dá vo svoj as. A táto skuto nos bola zaznamenaná v Biblii takmer 3 000 rokov skôr, ne moderná veda objavila genetický kód. i nie je existencia loveka s jeho ohromujúcim mozgom naozaj zázrakom a ozajstným dôvodom asnú ? i z toho nie je úplne zjavné, e taký zázrak mo no pripísa jedine stvoreniu, a nie evolúcii?

66

Pre o mnohí prijímajú evolúciu? Ako sme videli, existuje ve mi ve a dôkazov stvorenia. Pre o teda mnohí udia odmietajú stvorenie a namiesto toho prijímajú evolúciu? Jedným z dôvodov: je to, o sa u ili v kole. Vedecké ebnice takmer v dy zastávajú evolu né názory. tudent sa málokedy stretne s protiargumentami. Zvy ajne je vlastne u vopred postarané o to, aby sa argumenty proti evolúcii v kolských ebniciach neobjavili. V asopise American Laboratory písal istý lekár o tom, o sa v kole u ia jeho deti: „Die u sa evolúcia nepredkladá ako teória. U od druhej triedy (ako som videl pri ítaní u ebníc svojich detí) sú v odborných textoch rafinované výroky. Evolúcia sa predkladá ako skuto nos , nie ako názor, o ktorom je mo né pochybova . Autorita kolského systému potom núti iaka prija tento názor.“ O vyu ovaní evolu nej teórie vo vy ích triedach povedal: „ tudent nesmie zastáva osobné názory, alebo ich nesmie vyjadrova : Ak to tudent urobí, stane sa ter om posmechu a kritiky zo strany vyu ujúceho. tudent asto riskuje, e stratí mo nos akademického vzdelania, preto e jeho názory nie sú „správne“, a dostane hor ie známky.“ Názory zalo ené na evolu nej teórii prenikajú nielen do kôl, ale aj do v etkých prírodných vied a do iných oblastí, ako sú dejiny a filozofia. Knihy, asopisy, lánky, filmy a televízne programy sa jej zastávajú ako potvrdenej skuto nosti. asto po ujeme alebo ítame vety ako: „Ke sa lovek vyvinul z ni ích zvierat“, alebo „Pred miliónmi rokov, ke sa v oceánoch vyvinul ivot“. Tak sú v och vytvárané podmienky na prijatie evolu nej teórie ako skuto nosti a dôkazy o opaku zostávajú bez pov imnutia.

Váha autority Ko ko laikov asi bude odporova , ak poprední pedagógovia a vedci vyhlásia, e evolu ná teória je skuto nos ou, a nazna ia, e ju odmietajú iba nevzdelanci? Takáto váha autority pôsobiaca v prospech evolu nej teórie je hlavným dôvodom, pre o túto teóriu prijíma tak ve a udí. Typickým príkladom názorov, ktorými asto bývajú zastra ovaní laici, je tvrdenie Richarda Dawkínsa: „Darwinovu teóriu teraz podporujú v etky dostupné dôkazy, ktoré s ou súvisia, a nikto zo serióznych novodobých biológov nepochybuje o jej pravdivosti.“ Ale je to naozaj tak? Vôbec nie. ahko mo no zisti , e mnohí vedci, vrátane „serióznych novodobých biológov“, nielen e pochybujú o evolu nej teórii, ale jej ani neveria. Sú presved ení o tom, e dôkazy v prospech stvorenia sú ove a presved ivej ie. Zov eobec ujúce tvrdenia, ako napríklad to, ktoré predniesol Dawkíns, sú teda klamné. Sú v ak typické pre pokusy potla akýko vek opa ný názor pomocou takýchto výrokov. Istý pozorovate , ktorý si to v imol, napísalo tom v asopise New Scientist: „Má azda Richard Dawkíns takú malú dôveru v dôkazy evolúcie, e sa musí uchy ova k takým povrchným zov eobec ujúcim výrokom, aby zavrátil tých, ktorí odporujú jeho názorom?“ Podobne sa aj v knihe Poh ad na ivot od evolucionistov Luriu, Goulda a Singera tvrdí, e evolúcia je skuto nos . Autori vyhlasujú: „Pochybova o tom je podobné ako pochybova , e sa Zem otá a okolo Slnka alebo e z vodíka a kyslíka vzniká voda.“ alej hovoria, e evolúcia je taký zrejmý fakt ako existencia zemskej prí livosti. Otá anie Zeme okolo Slnka v ak mô eme dokáza experimentálne, takisto ako vytváranie vody z vodíka a kyslíka a existenciu prí livosti. Evolúciu nemo no experimentálne dokáza . Napokon, tí istí evolucionisti sami priznávajú, e „o evolu ných teóriách prebiehajú prudké diskusie“. Prebiehajú v ak stále e te prudké diskusie o tom, i sa Zem otá a okolo Slnka, i z vodíka a kyslíka vzniká voda a i existuje zemská tia ? Nie. Teda, je dôvod na to, aby niekto tvrdil, e evolúcia je rovnako zrejmý fakt ako uvedené javy? David Pilbeam v predhovore ku knihe Ohýbajúce medzi lánky od Johna Readera ukazuje, e vedci nie v dy opierajú svoje závery o skuto nosti. Pod a jeho slov jedným z dôvodov je to, e vedci sú tie udia a v stávke je príli ve a, preto e mô u dosiahnu lákavú odmenu v podobe slávy a verejného uznania. V knihe sa pripú a, e evolu ná teória je náuka pohá aná osobnými ambíciami a teda ahko ovplyvnite ná vopred premyslenými názormi. Uvádza sa tu príklad: „Ak sú vopred vytvorené predstavy tak nad ene vítané a tak dlho pestované ako v prípade piltdownského loveka, prejavujú sa vo vede znepokojivé tendencie dáva prednos viere pred skúmaním. Dne ní zástancovia evolúcie majú nie men í sklon lipnú na chybných údajoch, ktoré podporujú ich vopred vytvorené predstavy, ne niekdaj í bádatelia, ktorí odmietali objektívne zistenia a dávali prednos 67

názorom, ktorým chceli veri .“ Takto niektorí vedci, ke e sa zasadili za evolúciu a tú ia si udr svoju kariéru, nepripú ajú, e by sa mohli mýli . Namiesto toho sa usilujú rad ej ospravedlni svoje vopred vytvorené názory, ne aby uznali skuto nosti, ktoré by pre nich mohli by nevýhodné. Tento nevedecký postoj hodnotí ako zavrhnutiahodný W. R. Thompson v predhovore k jubilejnému vydaniu Darwinovho diela O pôvode druhov z príle itosti jeho stého výro ia. Thompson kon tatuje: „Ak argumenty pri analýze neobstoja, mal by im by od atý súhlas a celá zmena názoru, ktorá vyplynula z nespo ahlivých dôkazov, sa musí pova ova za po utovaniahodnú.“ A dodáva: „Fakty a vývody, o ktoré sa opieral Darwin, dnes u nie sú presved ivé. Dlhodobé výskumy dedi nosti a premenlivosti podkopali darwinovskú pozíciu.“ Thompson si alej v íma: „Jedným z dlhotrvajúcich a alostných ú inkov úspechu, ktorý dosiahlo dielo O pôvode druhov, bolo to, e sa u biológov objavil sklon k neuverite ným pekuláciám. Úspech darvinizmu bol sprevádzaný úpadkom vedeckej poctivosti.“ Na záver hovorí: „Táto situácia, ke sa mu i vedy zomkli, aby bránili náuku, ktorú nie sú schopní vedecky definova a u vôbec nie s vedeckou presnos ou demon trova , pri om sa sna ia zachova jej poves pred verejnos ou potlá aním kritiky a prehliadaním problémov; je vo vede nenormálna a ne iadúca. Podobne aj profesor antropológie Anthony Ostric kritizoval svojich kolegov vedcov za to, e ozna ujú pôvod loveka z tvorov podobných opiciam ako skuto nos . Povedal, e „je to v najlep om prípade iba domnienka, a k tomu e te nedostato ne podlo ená“. Poznamenal, e nie je iaden dôkaz, e lovek nezostal v podstate rovnaký od chvíle, ke sa po prvý raz objavil. Profesor Ostric hovorí, e udia zo ir ích vedeckých kruhov sa pripájajú k propagátorom evolu nej teórie zo strachu, aby neboli vyhlásení za neserióznych vedcov alebo vyradení z uznávaných akademických kruhov Hoyle a Wickramasinghe sa vyjadrili podobne: „Alebo veríte týmto predstavám, alebo ste bez váhania ozna ený ako kacír.“ Jedným z dôsledkov tohto stavu je neochota mnohých vedcov preskúma bez predsudkov názor uznávajúci stvorenie. Hovorí sa o tom aj v liste, ktorý bol adresovaný vydavate ovi asopisu Hospital Practice: „Veda bola v dy hrdá na to, e je objektívna, ale obávam sa, e sa my vedci rýchlo stávame obe ou predpojatého, obmedzeného spôsobu myslenia, ktorým sme kedysi opovrhovali.“

Zlyhanie nábo enstva al ím dôvodom prijatia evolu nej teórie je zlyhanie v eobecne uznávaného nábo enstva tak v ení, ako i v konaní, a s tým aj jeho neschopnos správne predklada biblickú správu o stvorení. Informovaní udia si jasne uvedomujú, e dejiny nábo enstva sa vyzna ujú pokrytectvom, útlakom a rôznymi formami inkvizície. Vidia, e duchovenstvo podporuje diktátorov, ktorí nesú vinu za hromadné vra denie. Vedia, e príslu níci toho istého nábo enstva sa v miliónoch navzájom zabíjali vo vojnách, a duchovenstvo podporovalo obidve strany. Preto nevidia dôvod, pre o by sa mali zaujíma o Boha, ktorého údajne zastupujú tieto nábo enstvá. Tento odklon sa e te alej prehlbuje absurdnými a nebiblickými náukami. Predstavy ako ve né trápenie - e Boh bude nav dy piec udí v doslovnom pekelnom ohni - sú premý ajúcim om odporné. Podobné nábo enské náuky a praktiky sa v ak protivia nielen premý ajúcim om, ale pod a biblických dôkazov sú odporné aj Bohu. Biblia naozaj ve mi otvorene odha uje pokrytectvo ur itých nábo enských vodcov. Hovorí o nich napríklad toto: „Tak i vy sa tie zdáte zvonku om spravodliví, ale vnútri ste plní pokrytectva a nezákonnosti.“ (Matú 23:28) Je povedal prostým om, e ich duchovenstvo je ako slepí vodcovia, ktorí neu ia to, o pochádza od Boha, ale u ia ako náuky udské príkazy. (Matú 15:9, 14) Podobne sú v Biblii odsúdení aj stúpenci nábo enstva, ktorí verejne oznamujú, e poznajú Boha, ale svojimi skutkami ho zapierajú. (Títovi 1:16) A tak nábo enské organizácie, ktoré podporujú alebo trpia pokrytectvo a krviprelievanie, nech tvrdia oko vek, nepochádzajú od Boha, ani ho nezastupujú. Naopak, sú ozna ené ako falo ní proroci a sú prirovnané k stromom, ktoré nesú bezcenné ovocie. – (Matú 7:15-20, Ján 8:44, 13:35, 1. Jána 3:1012) Mnohé nábo enstvá kapitulovali aj vo veci evolúcie a neponúkli svojim stúpencom iadnu inú mo nos . Napríklad v Novej katolíckej encyklopédii sa pí e: „Najpravdepodobnej ím vedeckým vysvetlením po iatku je v eobecná evolúcia, a to aj evolúcia udského tela.“ Dvanás u encov predstavujúcich najvy í vedecký zbor katolíckej cirkvi sa na jednej schôdzke vo Vatikáne zhodlo na závere: „Sme presved ení, e záplava dôkazov stavia uplatnenie my lienky evolúcie na loveka 68

a iné primáty mimo vá nu pochybnos .“ Ak je tu také nábo enské odporú anie, dá sa predpoklada , e by neinformovaní lenovia cirkvi odolali, aj ke v skuto nosti „záplava dôkazov“ nepodporuje evolúciu, ale stvorenie? Tak vzniká vákuum, ktoré je asto vyp ané agnosticizmom a ateizmom. udia, ktorí prestávajú veri v Boha, prijímajú evolúciu ako jedinú al iu mo nos . Ateizmus zalo ený na evolúcii sa dnes v mnohých krajinách dokonca presadzuje ako oficiálna ideológia. Zodpovednos za tento nedostatok viery mo no do zna nej miery pripísa nábo enstvám dne ného sveta. Niektoré nábo enské náuky vyvolávajú tie v och dojem, e Biblia u í veci odporujúce vedeckým skuto nostiam, a udia potom zavrhujú Boha Biblie. Ako u bolo uvedené v jednej z predchádzajúcich kapitol, niektorí napríklad mylne tvrdia, e Biblia u í o stvorení Zeme po as iestich doslovných dni s 24 hodinami a vyhlasujú, e Zem je stará iba 6 000 rokov. Biblia v ak ni také neu í.

Verím, o vidím Niektorí udia otvorene odmietajú predstavu, e existuje stvorite , a hovoria: „Verím len to, o vidím.“ Ak nie o nemô u vidie alebo nejakým spôsobom zmera , myslia si, e to neexistuje. V ka dodennom ivote v ak uznávajú existenciu mnohých veci, ktoré nemo no vidie , ako je elektrina, magnetizmus, rádiové a televízne vlny, zemská prí livos . To v ak nemení ich poh ad na vec, preto e v etky tieto javy mo no inými fyzikálnymi prostriedkami predsa len nejako mera alebo vníma . Stvorite a, Boha, v ak nemo no vidie alebo zmera nejakým prírodovedným postupom. Ale ako sme videli v predo lých kapitolách, dôvodov pre vieru, e existuje nevidite ný stvorite , je napriek tomu dos - preto e mô eme sledova dôkazy, materiálne výsledky jeho innosti. Mô eme sa s nimi stretnú v technickej dokonalosti a dômyselnosti stavby atómu, vo ve kolepo organizovanom vesmíre, v jedine nej planéte Zemi, v udivujúcej skladbe ivých organizmov aj v obdivuhodnom udskom mozgu. To v etko sú ú inky, ktoré museli ma primeranú prí inu, ktorá vyvolala ich existenciu. Aj stúpenci materialistických filozofii vo v etkých ostatných otázkach uznávajú tento zákon prí iny a následku. Pre o by teda nemal plati aj na samotný hmotný vesmír? Najlep ie to vystihuje jednoduchý biblický výrok: „Stvorite ovu ve nú moc a bo stvo, ktoré sú nevidite né, mo no od stvorenia sveta vidie , ke udia premý ajú o jeho diele.“ (Rimanom 1:20) Inými slovami, Biblia z dôsledku vyvodzuje prí inu. Vidite né stvorenie, obdivuhodné „jeho dielo“ je vidite ným dôsledkom, ktorý musí ma inteligentnú prí inu. Touto nevidite nou prí inou je Boh.

al ia vá na prí ina nedostatku viery Existuje e te iná vá na prí ina, pre o mnohí udia prestávajú veri v Boha a prijímajú evolúciu, a to je mno stvo utrpenia, ktoré okolo seba vidia. Po as stáro í bolo tak ve a nespravodlivosti, útlaku, zlo innosti, vojen, chorôb a smrti! Mnoho udí nechápe, pre o udskú rodinu postihujú etky tieto kosti. Domnievajú sa, e v emohúci Stvorite by nepripustil také veci. Ak existuje takáto situácia, potom, pod a ich názoru, nemô e existova Boh. A tak ke sa im predlo í evolu ná teória, prijímajú ju ako jedinú mo nos , asto bez vä ieho skúmania. Pre o teda v emohúci stvorite pripustil to ko utrpenia? Bude to tak nav dy? Kto správne pochopí túto otázku, bude schopný pochopi aj hlb í a najzákladnej í dôvod, pre o sa evolu ná teória v na ej dobe tak ve mi roz írila.

69

Mo no veri Biblii? Mnohí udia sa pozerajú na Bibliu ako na knihu, ktorú napísali múdri mu i v dávnej minulosti. Jeden univerzitný profesor, Gerald A. Larue, vyhlásil: „Názory pisate ov, vyjadrené v Biblii, odzrkad ujú my lienky, názory a predstavy obvyklé v ich asoch a sú obmedzené rozsahom poznania tých ias.“ A predsa Biblia tvrdí, e je knihou in pirovanou Bohom. (2. Timotejovi 3:16) Ak je to tak, potom v nej nemô u by nesprávne názory, ktoré prevládali v asoch, ke boli písané jej jednotlivé asti. Obstojí teda Biblia vo svetle dne ného poznania? Pri tejto úvahe nezabudnime na to, e udia musia stále prispôsobova svoje názory novým informáciám a objavom, preto e udské poznanie neustále napreduje. V asopise Scientific Monthly bolo kedysi povedané: „Nemô eme o akáva , e by lánky napísané v niektorých prípadoch hoci len pred piatimi rokmi, mohli by teraz pova ované za reprezentatívne, pokia ide o najnov í stav poznania vo vedeckých oblastiach, ktorých sa týkajú.“ Biblia v ak bola napísaná a zostavená v priebehu asi 1 600 rokov a bola ukon ená takmer pred 2 000 rokmi. o mo no poveda dnes o jej presnosti?

Biblia a veda Ke sa písala Biblía, udia sa zamý ali nad tým, ako sa Zem dr í v priestore. Niektorí napríklad verili, e Zem dr ia tyri slony, ktoré stoja na ve kej morskej korytna ke. V Biblii v ak nenájdeme fantastické nevedecké názory, ktoré existovali v ase, ke bola písaná. Biblia jednoducho hovorí: „Boh roz ahuje sever nad prázdnom, ve ia zem na ni om.“ (Jób 26:7) Áno, pred vy e 3000 rokmi Biblia správne zaznamenala, e Zem nemá iadnu vidite nú oporu, o je fakt, ktorý zodpovedá ove a neskor iemu poznaniu zákonov prí livosti a pohybu. Istý bádate v odbore nábo enstva poznamenal: „Ako mohol Jób pozna pravdu, to je otázka, na ktorú nemô u ahko odpoveda udia, ktorí popierajú in pirovanos Svätého Písma.“ O tvare Zeme hovorí Encyclopedia Americana: „Najranej ie udské predstavy o Zemi bolí, e je to rovná nehybná plo ina v strede vesmíru. Predstava, e Zem je gu atá, bola prijatá a za renesancie.“ Niektorí dávni moreplavci sa dokonca báli, e by mohli prepláva cez okraj zeme! Ale ke sa za al pou íva kompas a iné vynálezy, bolí mo né dlh ie morské cesty. Tieto objavné plavby ukázali, e svet je gu atý, a nie plochý, ako dovtedy mnohí verili. Ale dávno pred takými námornými cestami, asi pred 2 700 rokmi, Biblia hovorí: „Je Ten, ktorý býva nad kruhom zeme, ktorej obyvatelia sú ako lú ne kobylky.“ (Izaiá 40:22) Hebrejské slovo chúg, ktoré sa prekladá ako „kruh“, mô e znamena aj „gu u“, na o poukazujú niektoré príru ky, ako je napríklad Davidsonov Analytický hebrejský a chaldejský lexikon. Preto iné preklady hovoria „zemegu a“ (Douay Version) a „gu atá zem“ (Moffatt). Biblia teda nebola ovplyvnená chybnými názormi, e Zem je plochá, ktoré bolí roz írené v ase, ke bola písaná. Bola presná. udia si u dávno v imli, e rieky sa vlievajú do morí a oceánov, a hladina morí predsa nestúpa. Kým sa nezistilo, e Zem je gu atá, niektorí si mysleli, e prí ina je v tom, e na koncoch Zeme sa rovnaké mno stvo vody vylieva. Neskor ie sa zistilo, e Slnko ka dú sekundu pumpuje z morí milióny kubických metrov vody vo forme vodnej pary. Tá vytvára oblaky, ktoré sú hnané vetrom nad pevninu, kde táto vlaha padá vo forme da a a snehu. Voda sa potom dostáva do riek a znovu vteká do morí. O tomto zázra nom kolobehu, ktorý bol v starých dobách úplne neznámy, sa v Biblii hovorí: „V etky rieky idú do mora a more sa nepreplní; do miesta, z ktorého vytekajú, sa zasa vracajú k novému kolobehu.“ (Kazate 1:7) O pôvode vesmíru Biblia hovorí: „Na za iatku Boh stvoril nebesia a zem.“ (1. Moj ova 1:1) Ale mnohí vedci tieto informácie pova ovali za nevedecké a tvrdili, e vesmír nemá po iatok. Astronóm Robert Jastrow v ak poukazujúc na nov ie informácie hovorí: „Podivné na vývoji je v podstate to, e vesmír mal v ur itom zmysle po iatok - e za al existova v ur itom asovom okamihu.“ Jastrow tu má na mysli dnes v eobecne prijímanú teóriu ve kého tresku, o ktorej sa hovorilo v jednej z predchádzajúcich kapitol. Dodáva: „Teraz vidíme, ako astronomické dôkazy vedú k biblickému názoru na pôvod sveta. Podrobnosti sa lí ia, ale základné prvky astronomickej správy a biblickej správy v Genezis sú rovnaké.“ Aká bola reakcia na tieto objavy? Astronómovia sú podivne zmätení,“ pí e Jastrow. „Ich reakcia je zaujímavým prejavom rozpolo enia vedeckej mysle - údajne ve mi objektívnej - ke dôkazy 70

odhalené samou vedou vedú ku konfliktu s lánkami viery na ej profesie. Ukazuje sa, e vedec sa správa takisto ako my ostatní, ke sa na e názory dostanú do konfliktu s dôkazmi. Sme roz úlení, tvárime sa, e konflikt neexistuje, alebo ho zakrývame ni nehovoriacimí frázami.“ Zostáva v ak skuto nos ou, e dôkazy odhalené vedou odporujú tomu, o si vedci dlho mysleli o pôvode vesmíru, ale potvrdzujú to, o bolo pred tisícro iami napísané v Biblii. Biblia hovorí, e v Noachových d och zaplavila najvy ie vrchy zeme ve ká potopa a zni ila etok udský ivot, ktorý bol mimo obrovskej archy, ktorú postavil Noach. (1. Moj ova 7:1-24) Mnohí sa tejto správe vysmievali. Na vysokých vrchoch sa v ak na li morské mu le. A al ím dôkazom, e v ani nie tak dávnej minulosti do lo k záplave nesmierneho rozsahu, je ve ké mno stvo skamenelín a m tvych tiel ulo ených v zamrznutých hromadách bahna. V asopise The Saturday Evening Post sa pí e: „Mäso mnohých týchto zvierat bolo úplne erstvé, zvieratá boli celé a neporu ené, a e te stáli alebo k ali vzpriamené. Je to naozaj okujúci obraz vzh adom na ná predo lý spôsob myslenia. Obrovské stáda ve kých, vypasených zvierat, ktoré neboli osobitne prispôsobené na ve ké mrazy, sa pokojne pásli na slnkom zaliatych pastvinách. Zrazu boli v etky zabité bez akejko vek vidite nej známky násilia a skôr, ne mohli prehltnú posledné sústo potravy, a potom zamrzli tak rýchlo, e sa dokonale zachovala ka dá bunka ich tela.“ To zodpovedá udalostiam ve kej potopy. Biblický opis znie: „Prevalili sa v etky riedla ohromnej vodnej hlbiny a otvorili sa nebeské stavidlá.“ Lejak zaplavil zem, a bol zrejme sprevádzaný adovými z vetrami v polárnych oblastiach. (1. Moj ova 1:6-8, 7:11,19) Tam prebehla zmena teploty asi najrýchlej ie a najdrastickej ie. Rôzne zvieratá sa zrazu ocitli v zam zajúcich bahniskách a zachovali sa tam. Jedným takým zviera om mohol by mamut, ktorého na li pri vykopávkach na Sibíri. V papuli a v alúdku mal e te zelené rastliny a jeho mäso sa po rozmrazení e te dalo jes . ím podrobnej ie skúmame Bibliu, tým vä í údiv v nás vyvoláva jej podivuhodná presnos . Biblia podáva jednotlivé etapy stvorenia v poradí, ktoré dnes potvrdzuje veda, a preto sotva mo no tvrdi , e Biblia má udský pôvod. To je al ia z podrobností obsiahnutých v Biblii, ktoré boli potvrdené narastajúcim vedeckým poznaním. Isaac Newton, jeden z najvä ích vedcov v etkých ias, vedel, pre o povedal: „ iadna veda nie je lep ie potvrdená ako nábo enstvo Biblie.“

Biblia a zdravie Po celé stáro ia panovala ve ká neznalos v otázkach udského zdravia. Istý lekár vyhlásil: „Ve mi ve a udí dodnes verí poverám, napríklad tomu, e ga tan vo vrecku chráni pred reumatizmom, e lovek dostane bradavice, ke sa dotkne ropuchy, e ervený flanel okolo krku pomáha proti bolestiam hrdla.“ A poznamenáva: „V Biblii nenájdeme iaden takýto výrok. To je u samo osebe pozoruhodné.“ Je zaujímavé porovna riskantné lie ebné metódy pou ívané v minulosti s tým, o radí Biblia. Napríklad Papyrus Ebers, lekársky dokument starovekých Egyp anov, predpisoval pou ívanie výkalov na lie enie rôznych zranení. Predpisoval, aby sa na rany, ktoré e te nie sú zahojené po odpadnutí chrasty, prikladala placka z udských výkalov zmieaných s erstvým mliekom. A recept na vytiahnutie triesky znel: „ ervy s krvou uvari a rozmlia di v oleji, krta zabi , uvari a vymá v oleji, oslí hnoj rozmie v erstvom mlieku. Polo na otvor.“ Dnes vieme, e takéto metódy mô u spôsobi vá nu infekciu. o hovorí Biblia o výkaloch? Dáva príkaz: „Ke si vonku upne , vykope jamku kolíkom, a obráti sa a prikry je svoje výkaly.“ (5. Moj ova 23:13) Biblia nielen e nepredpisuje výkaly na lie enie, ale dáva pokyny, ako majú by spo ahlivo odstránené. A do ná ho storo ia nebolo eobecne známe, e je nebezpe né necháva výkaly tak, aby boli prístupné muchám. Takto sa írili vá ne choroby prená ané muchami, ktoré spôsobili smr mnohých udí. Ale v Biblii bol na to po celý as zaznamenaný jednoduchý recept a Izrael ania ho pou ívali u pred vy e 3 000 rokmi. V minulom storo í prechádzal lekársky personál priamo od m tvych v pitevni k vy etrovaniu v pôrodnici, a lekári si ani neumývali ruky. Tak sa z m tvych prená ala infekcia, a ve a udí zomrelo. Aj neskôr, ke sa dokázalo, aké dôle ité je umývanie rúk, mnohí z lekárskych kruhov sa stavali proti týmto hygienickým opatreniam. Pravdepodobne nevedeli, e tým odmietajú múdros Biblie. Jehovov zákon daný Izrael anom toti vyhlasoval, e ten, kto sa dotkne m tveho, stane sa ne istým, a musí sa umy a vypra si aty. (4. Moj ova 19:11-22) 71

Na znamenie zmluvy s Abrahámom Boh Jehova povedal: „Ka dý z vás mu ského rodu, ke bude ma osem dní, sa obre e.“ Neskôr bola táto po iadavka opakovaná izraelskému národu. (1. Moj ova 17:12, 3. Moj ova 12:2, 3) Nebolo podané vysvetlenie, pre o to malo by práve ôsmy de , ale dnes u tomu rozumieme. Lekárske výskumy ukázali, e iba vtedy je v krvi vhodná hladina vitamínu K, ktorý vplýva na jej zrá anlivos . Aj obsah al ieho dôle itého inite a pri zrá aní krvi, protrombínu, je ôsmy de zrete ne vy í ako v ktorýko vek iný de v ivote die a. Na základe tohto dôkazu pri iel dr. S. L McMillen k záveru: „Najvhodnej í de na uskuto nenie obriezky je ôsmy de .“ Bola to iba zhoda okolností? Rozhodne nie. Bola to múdros pochádzajúca od Boha, ktorý o tom vedel. al ím objavom sú asnej vedy je to, e na na e zdravie pôsobia my lienkové postoje a city. Jedna encyklopédia hovorí: „Od roku 1940 je stále jasnej ie, e fyziologické funkcie orgánov a systémov orgánov sú úzko späté sú stavom mysle jednotlivca a e v orgáne vystavenom takému pôsobeniu mô u nasta zmeny i v tkanive.“ V Biblii je v ak u dávno zaznamenané upozornenie na túto tesnú spojitos medzi my lienkovými postojmi a telesným zdravím. Hovorí sa tu napríklad: „Pokojné srdce je ivotom celému telu, ale iarlivos je hnilobou kostiam.“ (Príslovia 14:30, 17:22) Preto Biblia povzbudzuje udí, aby sa vyhýbali kodlivým citom a postojom. Nabáda: „Cho me slu ne, nie v sporoch a iarlivosti.“ A radí: „Nech je od vás vzdialená ka dá zlomyse ná horkos a hnev a zlos a krik a ut ha ná re spolu so v etkým zlom. Ale sta te sa vo i sebe navzájom láskavými, plnými ne ného súcitu.“ (Rimanom 13:13, Efezanom 4:31,32) Predov etkým v ak odporú a lásku. „Okrem toho v etkého si oble te lásku,“ hovorí. Je , najvä í zástanca lásky, povedal svojim u eníkom: „Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, tak ako som ja vás miloval.“ Vo svojej Kázni na vrchu dokonca hovorí: „Stále milujte svojich nepriate ov.“ (Kolosanom 3:12-15, Ján 13:34, Matú 5:44) Mnohí udia sa tomu vysmievajú a nazývajú takúto lásku slabos ou, musia v ak za to draho plati . Veda dokázala, e nedostatok lásky je významným inite om pri mnohých du evných ochoreniach a iných zdravotných poruchách. Britský lekársky asopis Lancet kedysi napísal: „Najvýznamnej ím objavom psychiatrie je, e láska má moc chráni a obnovova myse .“ Podobne sa vyjadril i známy pecialista na otázky stresu dr. Hans Selye: „Vredy, vysoký krvný tlak a srdcové kosti nebude ma nenávidená osoba, ani éf, ktorý vyvoláva sklamanie, ale ten, kto nenávidí, a ten, kto pripusti, aby sa cítil sklamaný. Miluj svojho blí neho je jedna z najmúdrej ích lekárskych rád, aké kedy boli dané.“ Biblia svojou múdros ou aleko predstihuje dne né poznatky. Dr. James T. Fisher napísal: „Keby ste mali zhrnú v etky dôle ité lánky, ktoré napísali najkvalifikovanej í psychológovia a psychiatri na tému du evnej hygieny, keby ste ich mali spoji a vycibri ich a vylú v etky zbyto né slová a poveda len to najhlavnej ie, keby ste s pomocou najschopnej ích ijúcich básnikov mali presne vyjadri nefal ované výroky istého vedeckého poznania, výsledkom by bol iba neobratný a neúplný súhrn právd z Kázne na vrchu.“

Biblia a dejiny Ke Darwin uverejnil svoju evolu nú teóriu, za ali by vo v etkých smeroch spochyb ované dejepisné záznamy Biblie. Archeológ Leonard Woolley o tom povedal: „Koncom 19. storo ia sa vytvoril extrémne kritický smer, ktorý bol ochotný popiera historický základ prakticky v etkého, o om sa hovorí v prvých knihách Starého zákona.“ Niektorí kritici tvrdili dokonca, e znalos písania nebola v eobecne roz írená a do ias alamúna alebo e te dlh ie. Preto vraj rané biblické rozprávania nie sú vierohodné, preto e museli by zapísané a stáro ia po udalostiach, ktoré sa v nich opisujú. Jeden zo stúpencov tejto teórie v roku 1892 vyhlásil: „ as, o ktorom sa hovorí v predmoj ovských rozprávaniach, je dostato ným dôkazom ich legendárneho charakteru. Bol to as, ke udia e te nevedeli písa .“ V poslednom ase sa v ak nahromadilo ve ké mno stvo archeologických dôkazov, ktoré ukazujú, e písanie bolo be né dávno pred Moj om. Archeológ William Foxwell Albright vyhlásil: „Opä musíme zdôrazni , e v Kanaane a v susedných oblastiach sa u od patriarchálnych ias pou ívalo hebrejské abecedné písmo a e rýchlos , s akou sa menili tvary písmen, je jasným dôkazom toho, e bolo v eobecne pou ívané.“ Iný uznávaný historik a archeológ vyhlásil: „Dnes sa nám zdá absurdné, e mohla niekedy vzniknú otázka, i Moj mohol vedie písa .“ 72

Znova a znova sa potvrdzuje dejinná správa Biblie novými objavmi, ktoré priná ajú nové informácie. Napríklad o asýrskom krá ovi Sargonovi sa dlho vedelo iba z biblickej správy v Izaiá ovi 20:1. Za iatkom minulého storo ia kritici neprisudzovali biblickej správe o om iadnu historickú hodnotu. Potom boli pri archeologických vykopávkach nájdené pozostatky nádherného Sargonovho paláca v Chorsabáde, vrátane mnohých nápisov, ktoré sa vz ahovali na jeho vládu. Teraz je Sargon jedným z najlep ie známych asýrskych krá ov. Izraelský historik Mo e Pearlman napísal: „Skeptici, ktorí kedysi spochyb ovali dokonca aj autentickos historických astí Starého zákona, za ali svoje názory revidova .“ Jeden zo Sargonových nápisov rozpráva o udalosti, ktorá bola predtým tie známa iba z Biblie. Znie: „Porazil som a dobyl Samáriu, odviedol som z nej ako koris 27 290 obyvate ov.“ Biblická správa o tom v 2. Krá ov 17:6 znie: „V deviatom roku Ho eu asýrsky krá dobyl Samáriu a potom odviedol Izrael do vyhnanstva.“ O nápadnej podobnosti medzi týmito dvoma správami povedal Pearlman: „Tu teda boli dve správy, vletopisoch dobyvate ov i tých, ktorí boli porazení, a jedna je takmer zrkadlovým obrazom druhej.“ Mali by sme pod a toho o akáva , e sa biblické a svetské záznamy budú zhodova v ka dej podrobnosti? Nie. Pearlman o tom hovorí: „Takýto druh v obojstranne zhodného, „vojnového spravodajstva“ nebol v staroveku na Strednom východe obvyklý (a to príle itostne platí i dnes). Stávalo sa to iba vtedy, ke krajinami, ktoré sa dostali do konfliktu, boli Izrael a niekto z jeho susedov, a iba vtedy, ke bol Izrael porazený. Ke Izrael zví azil, v záznamoch nepriate a sa neobjavila iadna správa o porá ke.“ Neprekvapuje nás teda, e v asýrskych správach o vojenskom vpáde do Izraela, ktoré podnikol Sargonov syn Senacherib, sú ve ké medzery. Aké? Na paláci krá a Senacheriba boli objavené nástenné reliéfy, na ktorých sú znázornené scény z jeho vpádu do Izraela. Na li sa aj písomné záznamy o tejto udalosti. Na jednom hlinenom hranole je napísané: „ id Ezechiá sa nepoddal pod moje jarmo, ob ahol som 46 z jeho opevnených miest. Jeho samého som uväznil v Jeruzaleme, v jeho krá ovskom sídle, ako vtáka v klietke. Zmen il som jehozem, ale zvý il som dane a dary katrú (ktoré) mi (bol povinný ako svojmu) nadriadenému pánovi.“ Senacheribovo podanie teda zodpovedá Biblii, pokia hovorí o ví azstve Asýr anov. Ako sa dá o akáva , nezmie uje sa o tom, e sa mu nepodarilo doby Jeruzalem, ani o tom, e bol nútený vráti sa domov, preto e v jednu noc bolo pobitých 185 000 jeho vojakov. (2. Krá ov 18:13 19:36, Izaiá 36:1 a 37:37) Porovnajme si správu o atentáte na Senacheriba s poznatkami, ktoré vyplývajú z jedného nedávneho objavu. Biblia hovorí, e Senacheriba usmrtili dvaja z jeho synov, Adrammelech a arecer. (2. Krá ov 19:36, 37) V správe prisudzovanej babylonskému krá ovi Nabonidovi i v správe babylonského k aza Berossa z tretieho storo ia pred n. l. sa spomína iba jeden syn ako zapletený do vra dy. Ako to bolo v skuto nosti? Historik Philip Biberfeld pí e o najnov ie objavenom zlomku hranola Esar-chaddona, Senacheribovho syna, ktorý po om nastúpil ako krá : „Ukázalo sa, e iba biblická správa je pravdivá. Do najmen ích podrobností bola potvrdená Esarchaddonovým nápisom a ukázalo sa, e pokia ide o tento úsek babylonsko-asýrskych dejín, je presnej ia ako samotné babylonské pramene. To je nanajvý významná skuto nos aj pri hodnotení súdobých prame ov, ktoré nie sú v súlade s biblickou tradíciou.“ Istý as sa v etky známe staroveké pramene ve mi lí ili od Biblie, pokia i lo o Balsazára. Biblia hovorí o Balsazároví ako o babylonskom krá ovi v ase pádu Babylonu. (Daniel 5:1-31) Ale svetské spisy sa o Balsazároví vôbec nezmie ovali a tvrdili, e v tom ase bol krá om Nabonid. Preto kritici Biblie tvrdili, e Balsazár nikdy neexistoval. Neskôr sa v ak na li staroveké záznamy, ktoré predstavovali Balsazára ako Nabonidovho syna a spoluvládcu v Babylone. To je zrejme dôvod, pre o sa v Biblii hovorí, e Balsazár ponúkol Danielovi, e ho urobí „tretím vládcom v krá ovstve“, preto e druhým bol sám Balsazár. (Daniel 5:16, 29) R. P. Dougherty, ktorý je profesorom na Yaleovej univerzite, porovnával biblickú knihu Daniel s inými starovekými záznamami a povedal: ,,O biblickej správe mo no poveda , e je vynikajúca, preto e spomína Balsazárovo meno, pripisuje mu krá ovskú moc a uznáva, e v krá ovstve bolo dvojvládie.“ al í príklad objavu, ktorý potvrdzuje historickos osoby opísanej v Biblii, uvádza Michael J. Howard, ktorý v roku 1979 spolupracoval v Izraeli na archeologických vykopávkach v Cézarei. Napísal: „1 900 rokov existoval Pilát iba na stránkach evanjelií a v nejasných spomienkach rímskych a idovských historikov. O jeho ivote sa nevedelo takmer ni . Niektorí tvrdili, e nikdy 73

neexistoval. Ale v roku 1961 pracovala v ruinách starovekého rímskeho divadla v Cézarei talianska archeologická expedícia. Jeden pracovník obrátil kame , ktorý sa kedysi pou íval ako stupe schodi a. Na druhej strane bol s asti nezrete ný latinský nápis: „Caesariensibus Tiberium Pontius Pilatus Praefectus Iudaeae“. (Obyvate om Cézarey Tibérium Pontský Pilát prefekt Judey.) To zasadilo smrte ný úder pochybnostiam o Pilátovej existencii. Prvý raz tu bol súdobý epigrafický dôkaz o ivote mu a, ktorý nariadil ukri ovanie Krista.“ (Ján 19:13-16, Skutky 4:27) Nálezy poskytujú dôkazy i o menej významných podrobnostiach starovekých biblických správ. Napríklad: v roku 1964 Werner Keller polemizujúc s Bibliou napísal, e v raných dobách neboli avy zdomácnené, a preto v scéne, kde sa prvý raz stretávame s Rebekou v jej rodnom meste Náchor, je potrebné zmeni rekvizity. avy, ktoré patrili jej budúcemu svokrovi Abrahámovi a ktoré napojila pri studni, boli - somáre.“ (1.Moj ova 24:10) Len e v roku 1978 poukázal izraelský minister obrany, archeológ Mo e Dajan, na dôkazy, e avy v týchto raných dobách slú ili ako dopravný prostriedok. A tak i tu je biblická správa presná. „Jeden reliéf z osemnásteho storo ia pred n. 1. nájdený v Byble vo Fenícii znázor uje k iacu avu,“ vysvet uje Dajan. A na pe atných val ekoch, ktoré boli nájdené v Mezopotámii a patria do obdobia patriarchov, sú znázornení jazdci na avách. Nahromadili sa nevyvrátite né dôkazy o tom, e Biblia je historicky presná. Je síce pravda, e neboli objavené svetské správy o katastrofe Egyp anov pri ervenom mori a iných porá kach, ale to nikoho neprekvapuje, preto e panovníci nemali zvyk zaznamenáva svoje neúspechy. No na stenách chrámu v egyptskom Karnaku bola objavená správa o úspe nom vpáde faraóna aka do Judska za vlády alamúnovho syna Rechabeáma. Biblia o tom hovorí v 1. Krá ov 14:25, 26. Bol tie objavený záznam moábskeho krá a Mé u, ktorý bol zapísaný na takzvanom Moábskom kameni a obsahuje správu o Mé ovej vzbure proti Izraelu. Podobný opis udalosti si mô eme pre íta v Biblii v 2. Krá ov 3:4-27. Náv tevníci mnohých múzeí mô u vidie nástenné reliéfy, nápisy a sochy, ktoré potvrdzujú biblické. správy. O judských a izraelských krá och, ako boli Ezechiá , Manasses, Omri, Achab, Pekach, Menahem r a Hozea, existujú záznamy asýrskych panovníkov zapísané klinovým písmom. Krá Jehu alebo jeden z jeho poslov je znázornený na Salmanazarovom iernom obelisku, ako platí da . Bola zre taurovaná a sprístupnená výzdoba perzského paláca v Súsane, ako ju poznali biblické postavy Mardocheus a Ester. Náv tevníci mô u vidie v múzeu aj sochy prvých cisárov starého Ríma: Augusta, Tibéria a Claudia. (Luká 2:1, 3:1, Skutky 11:28, 18:2) Bol nájdený aj strieborný denár, na ktorom je obraz cézara Tibéria - minca, o akú po iadal Je , ke hovoril o platení dani. (Matú 22:19-21) Na dne ných náv tevníkov Izraela, ktorí poznajú Bibliu, mocne zapôsobí, ke vidia, ako presne Biblia opísala krajinu a jej charakteristické znaky. Doktor J Zeev Shremer, vedúci geologickej expedície na Sinajskom polostrove, povedal: „Máme, samozrejme, svoje mapy a preh adné geodetické plány, ale tam, kde si Biblia a mapy odporujú, dávame prednos Knihe.“ Uve me si príklad, ako si mo no osobne overi dejiny zaznamenané v Biblii. V dne nom Jeruzaleme sa mô ete prejs tunelom dlhým 533 metrov, ktorý bol vytesaný do pevnej skaly pred 2 700 rokmi. Vysekali ho preto, aby chránil zásobovanie mesta vodou. Viedla sa ním voda zo skrytého prame a Gichon za mestskými hradbami do rybníka Siloam, ktorý bol u v meste. Biblia vysvet uje, ako dal Ezechiá vybudova tento tunel, aby zabezpe il mestu vodu, ke sa o akávalo, e mesto obk i Senacherib. (2. Krá ov 20:20, 2. Paralipomenon 32:30) To je iba nieko ko príkladov, ktoré ukazujú, e nie je múdre podce ova presnos Biblie. Takých príkladov je ove a viac. Teda pochybnosti o spo ahlivosti Biblie oby ajne nespôsobujú jej správy a nevychádzajú z pádnych dôkazov, ale bývajú postavené na nesprávnych informáciách a nevedomosti. Bývalý riadite Britského múzea Frederic Kenyon napísal: „Archeológia e te nepovedala svoje posledné slovo, ale doteraj ie výsledky potvrdzujú to, o nazna ovala viera, toti , e Biblia mô e narastajúcim poznaním jedine získa .“ A známy archeológ Nelson Glueck povedal: „Mô eme kategoricky vyhlási , e iaden archeologický objav nebol v rozpore s výpove ou Biblie. Ve ké mno stvo archeologických nálezov potvrdzuje v zrete ných obrysoch alebo a do najmen ích detailov historické údaje Biblie.“

74

Poctivos a súlad al ou rtou, pod a ktorej mo no spozna , e Biblia pochádza od Boha, je poctivos jej pisate ov. Pripusti chyby alebo neúspechy, najmä písomne, odporuje nedokonalej udskej povahe. Vä ina starovekých pisate ov zaznamenávala iba úspechy a cnosti. Ale Moj písal aj o tom, ako konal neprimerane a preto nebol spôsobilý privies Izrael do Zas úbenej zeme. (5. Moj ova 32:50-52, 4. Moj ova 20:1-13) Joná rozpráva o svojej vzdorovitosti. (Joná 1:1-3, 4:1) Pavol uznal nesprávnos svojho predo lého konania. (Skutky 22:19, 20, Títovi 3:3) A Matú , Kristov apo tol, zaznamenal, e apo toli ob as prejavovali malú vieru, tú ili po významnom postavení, ba aj opustili Je a po jeho zatknutí. (Matú 17:18-20, 18:1-6, 20:20-28, 26:56) Keby boli pisatelia Biblie chceli nie o sfal ova , nemali by to by práve tieto nepriaznivé informácie o nich? Je nepravdepodobné, e by prezrádzali vlastné nedostatky a potom uvádzali falo né údaje o iných veciach. Poctivos pisate ov Biblie dodáva váhu ich tvrdeniu, e ich pri písaní viedol Boh. (2. Timotejovi 3:16) Vnútorný súlad a ústredná téma Biblie je takisto dôkazom, e má bo ského autora. ahko sa povie, e 66 biblických kníh bolo písaných po as 16 storo í asi 40 rôznymi pisate mi. Ale uvedomme si, aký pozoruhodný je tento fakt! Predstavme si, e by sa nejaká kniha za ala písa v ase rímskeho impéria, písanie by pokra ovalo v období monarchií a trvalo by a do dne ných republík! Pisatelia by boli rôzneho pôvodu, vojaci, králi, k azi, rybári, ba aj pastieri, i jeden lekár. akávali by sme, e ka dá as tejto knihy bude sledova presne tú istú tému? A predsa bola Biblia napísaná v takomto dlhom asovom období, v rôznych politických zriadeniach a mi zo etkých spomenutých vrstiev. A pritom je v nej úplný súlad! Jej základné posolstvo má tú istú silu od za iatku a do konca. Nedodáva to váhu biblickému tvrdeniu, e títo udia hovorili z Boha, ako boli uná aní svätým duchom? (2. Petra 1:20, 21) Mo no veri Biblii? Ak naozaj preskúmate, o hovorí, a nebudete len prijíma , o o nej niekto tvrdí, e hovorí, potom zistíte, e máte dôvod veri jej. A existuje e te mocnej í dôkaz, e Biblia bola in pirovaná Bohom. Ten je námetom al ej kapitoly.

75

Je Biblia naozaj in pirovaná Bohom? iaden lovek nemô e presne do v etkých podrobností predpoveda budúcnos . Vymyká sa to udským mo nostiam. Stvorite vesmíru v ak pozná v etky potrebné skuto nosti a mô e aj riadi udalosti. Preto sa dá o om poveda , e od za iatku hovorí o konci a oddávna veci, ktoré sa e te nestali. (Izaiá 46:10, 41:22,23) Biblia obsahuje stovky proroctiev. Splnili sa presne? Ak áno, bol by to pôsobivý dôkaz, e Biblia je in pirovaná Bohom. (2. Timotejovi 3:16,17) A vyvolalo by to dôveru aj k al ím proroctvám o udalostiach, ku ktorým má e te prís . Preto bude u ito né pozrie sa spä na niektoré proroctvá, ktoré sa u splnili.

Zánik Týru Týrus bol významným prístavným mestom vo Fenícii a správal sa zradne k starovekému Izraelu, k svojmu ju nému susedovi, ktorý uctieval Jehovu. Prostredníctvom proroka, ktorý sa volal Ezechiel, Jehova predpovedal Týru vy e 250 rokov vopred úplné zni enie. Jehova vyhlásil: „Proti tebe privediem mnoho národov. A istotne budú múry Týru privedené do skazy a zboria jeho ve e a ja z neho o krabem jeho prach a urobím z neho lesknúci sa holý povrch skalného útesu. Stane sa miestom na su enie vle ných sietí uprostred mora.“ Ezechiel vopred ozna il menom aj prvý národ, ktorý ob ahne Týrus, a jeho vodcu: „H a, privádzam proti Týru od severu babylonského krá a Nabuchodonozora.“ (Ezechiel 26:3-5, 7) Tak ako bolo predpovedané, Nabuchodonozor neskôr naozaj po trinás ro nom obliehaní rozvrátil pevninskú as Týru. Ale bolo aj prorokované, e ni neukoristí: „Mzda, tá pre ho nebola nijaká.“ (Ezechiel 29:18) Pre o nie? Preto e as Týru bola na ostrove za úzkym kanálom. Vä ina pokladov Týru bola prenesená z pevniny do tejto ostrovnej asti mesta, ktorá nebola dobytá. Nabuchodonozorovo vojenské enie v ak nemohlo o kraba prach Týru a urobi z neho lesknúci sa holý povrch skalného útesu, ako predpovedal Ezechiel. Nesplnilo sa pritom ani Zechariá ovo proroctvo, v ktorom sa hovorí, e Týrus bude zvrhnutý do mora. (Zechariá 9:4) Boli tieto proroctvá nepresné? Rozhodne nie. V roku 332 pred n. l., teda vy e 250 rokov po vyslovení Ezechielovho proroctva a takmer 200 rokov po vynesení Zecharíá ovho proroctva, bol Týrus úplne zni ený gréckymi vojskami, ktoré viedol Alexander Ve ký. Encyclopedia Americana uvádza: „Z trosiek pevninskej asti mesta postavil v roku 332 mohutný násyp, ktorým spojil ostrov s pevninou. Po sedemmesa nom dobývaní dobyl a zni il Týrus.“ A tak, ako predpovedali Ezechiel i Zechariá , prach a trosky Týru skon ili vo vode. Z mesta zostal iba holý útes, miesto na su enie vle ných sietí, ako to opísal aj istý náv tevník tohto miesta. Tak sa do najmen ích podrobností splnili proroctvá vyslovené stáro ia vopred.

Cýrus a zánik Babylonu Pozoruhodné sú aj proroctvá o idoch a Babylone. Dejiny zaznamenávajú, e Babylon vzal do zajatia idov. Ale Jeremiá to predpovedal asi 40 rokov vopred. Izaiá o tom hovoril asi 150 rokov skôr, ne sa to stalo, a predpovedal aj to, e sa idia zo zajatia vrátia. Takisto aj Jeremiá , ktorý predpovedal, e po 70 rokoch budú navrátení do svojej zeme. (Izaiá 39:6,7, 44:26, Jeremiá 25:812, 29:10) Tento návrat umo nilo dobytie Babylonu Médmi a Per anmi v roku 539 pred n. l. To predpovedal Izaiá takmer 200 rokov vopred a Jeremiá asi 50 rokov vopred. Jeremiá povedal, e babylonskí vojaci sa vzdajú bez boja. Izaiá a Jeremiá predpovedali, e vody, ktoré chránili Babylon, rieka Eufrat, budú vysu ené. Izaiá uviedol dokonca meno dobyvate a, perzského vojvodcu Cýra, a povedal, e pred ním brány Babylonu nebudú zavreté. (Jeremiá 50:38, 51:11, 30, Izaiá 13:17-19, 44:27, 45:1) Grécky historik Herodotos vysvetlil, e Cýrus naozaj odviedol tok Eufratu a rieka klesla nato ko, e bolo mo né prebrodi prirodzené rie te. A tak v noci nepriate skí vojaci pochodovali rie om a vstúpili do mesta bránami, ktoré zostali bezstarostne otvorené. Keby boli Babylon ania informovaní o tom, na o sa Cýrus chystá, boli by pevne uzavreli v etky brány vedúce k rieke. Per ania ich v ak prekvapili a tak sa zmocnili mesta. Babylon ania sa práve oddávali pijanským 76

zábavám, ako to opisuje Biblia a potvrdzuje aj Herodotos. (Daniel 5:1-4, 30) Izaiá a Jeremiá predpovedali, e z Babylonu nakoniec zostanú iba neobývané zrúcaniny. Tak sa aj stalo. Dnes je Babylon iba opustenou hromadou nav enej zeme. (Izaiá 13:20-22, Jeremiá 51:37, 41-43) Cýrus umo nil idom, aby sa navrátili do svojej vlasti. Vy e dve storo ia vopred Jehova predpovedal o Cýrovi: „Úplne vykoná v etko, v om mám pote enie.“ (Izaiá 44:28) Po sedemdesiatich rokoch, v roku 537 pred n. l. - presne pod a proroctva - sa Cýrus postaral, aby sa zajatci vrátili do svojej vlasti. (Ezdrá 1:1-4) Na iel sa staroperzský nápis, ktorý bol ozna ený ako Cýrov valec a z ktorého zrete ne vysvitá, e Cýrovým politickým úmyslom bolo umo ni zajatcom návrat do vlasti. „Pokia ide o obyvate ov Babylonu,“ povedal Cýrus pod a tohto záznamu, „zhroma dil som (aj) v etkých ich (predo lých) obyvate ov a vrátil som (im) ich bydlisko.“

Médo-Perzia a Grécko Babylon bol e te svetovou ve mocou, ke Biblia predpovedala jeho dobytie symbolickým dvojrohým baranom, ktorý predstavoval krá a Médie a Perzie. (Daniel 8:20) Tak ako bolo predpovedané, Médo-Perzia sa po dobytí Babylonu v roku 539 pred n. l. stala svetovou ve mocou. Ale neskôr cap, ktorý predstavoval Grécko, barana zrazil a zlomil mu dva rohy. (Daniel 8:1-7) To sa stalo v roku 332 pred n. l., ke Grécko porazilo Médo-Perziu a stalo sa novou svetovou ve mocou. imnime si, o malo pod a predpovede nasledova : „A cap, ten sa vypínal a do krajnosti; ke sa v ak stal mocným, ve ký roh sa zlomil a namiesto neho nápadne vyrástli tyri.“ (Daniel 8:8) o to malo znamena ? Biblia vysvet uje: „A chlpatý cap predstavuje gréckeho krá a, a ve ký roh, ktorý mal medzi o ami, ten predstavuje prvého krá a. A ke sa ten zlomil, tak e nakoniec namiesto neho narástli tyri, sú tyri krá ovstvá, ktoré vyrastú z jeho národa, ale nie s jeho silou.“ (Daniel 8:21, 22) Dejiny ukazujú, e týmto gréckym krá om bol Alexander Ve ký. Ale po jeho smrti v roku 323 pred n. l. bola nakoniec jeho rí a rozdelená medzi tyroch generálov - Seleuka Nikatora, Kassandra, Ptolemaia Laga a Lysimacha. Presne pod a biblickej predpovede „nakoniec namiesto neho vystúpili tyria“. Ale ako bolo predpovedané, iaden z týchto nástupcov u nemal tú moc ako Alexander. Tak sa toto proroctvo za alo sp po vy e 200 rokoch od asu, ke bolo zaznamenané. al í pôsobivý dôkaz, e Biblia bola in pirovaná.

Predpovede o Mesiá ovi Mimoriadne pozoruhodné sú biblické proroctvá týkajúce sa Je a Krista. Profesor J. P. Free vyhlásil: „Pravdepodobnos , e by sa v etky tieto proroctvá splnili na jednom loveku, je tak nesmierne malá, e vôbec nemô e ís iba o ikovné odhady udí.“ Je rozhodne nemohol riadi sp anie mnohých z týchto proroctiev. Nemohol napríklad zariadi , aby sa narodil z kme a Júdu alebo ako potomok Dávida. (1. Moj ova 49:10, Izaiá 9:6, 7, 11:1, 10, Matú 1:2-16) Nemohol riadi udalosti tak, aby viedli k jeho narodeniu v Betleheme. (Micheá 5:2, Luká 2:1-7) Ur ite sa nepostaral o to, aby bol zradený za tridsa kúskov striebra (Zechariá 11:12, Matú 26:15), aby na neho jeho nepriatelia p uli (Izaiá 50:6, Matú 26:67), aby mu nadávali, ke visel na mu eníckom kole ( alm 22:7, 8; 22:8,9, Matú 27:39-43), aby bol prebodnutý, no aby nebola zlámaná iadna kos jeho tela (Zechariá 12:10, alm 34:20, 34:21, Ján 19:33-37), alebo aby vojaci losovali o jeho odev ( alm 22:18, 22:19, Matú 27:35). To je len nieko ko príkladov z mno stva proroctiev, ktoré sa na Je ovi splnili.

Zni enie Jeruzalema Je bol najvä í Jehovov prorok. Najprv sa pozrime, o sa pod a jeho slov malo sta s Jeruzalemom. „Tvoji nepriatelia postavia okolo teba opevnenie z ostrých kolov a obk ia a a zo etkých strán a budú tiesni , teba a tvoje deti uprostred teba zrazia k zemi a nenechajú v tebe kame na kameni, lebo si nerozoznalo as, ke si bolo skúmané.“ (Luká 19:43,44) A neskôr povedal: „Ke uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, tak vedzte, e sa priblí ilo jeho spusto enie. Nech potom tí, o sú v Judei, utekajú na vrchy.“ (Luká 21:20, 21)

77

Presne pod a tohto proroctva v roku 66 n. 1. pritiahli proti Jeruzalemu rímske vojská pod vedením Cestia Galla. No je zaujímavé, e nepresadil obliehanie a do ví azného konca, ale, ako o tom pí e historik prvého storo ia Josephus Flavius, ustúpil od mesta, bez akéhoko vek dôvodu. Len o bolo obk enie ne akane zru ené, naskytla sa príle itos poslúchnu Je ov pokyn a utiec z Jeruzalema. Historik Eusébius zaznamenal, e u li práve kres ania. Za necelé tyri roky, v roku 70 n. 1., sa rímske vojská pod vedením vojvodcu Tita vrátili a obk ili Jeruzalem. V okruhu nieko kých kilometrov vyrúbali stromy a postavili okolo mesta hradbu, „opevnenie z ostrých kolov“. Josephus hovorí, k omu to viedlo: „Teraz ídia stratili etky vyhliadky na únik.“ Josephus napísal, e po asi pä mesa nom obliehaní bol zvy ok mesta, okrem troch ve í a astí hradby,“"tak dôkladne zrovnaný so zemou, e budúci náv tevníci ko mohli uveri , e toto miesto bolo kedysi obývané“. Po as tohto obk enia zomrelo 1 100 000 udí a 97 000 sa ich dostalo do zajatia. Dodnes je mo né vidie v Ríme svedectvo o splnení Je ovho proroctva. Stojí tam Títov oblúk, ktorý postavili Rimania v roku 81 n. 1. na pamiatku ví azného dobytia Jeruzalema. Tento oblúk zostáva nemým svedectvom pripomínajúcim, e nedba na výstrahy biblických proroctiev mô e vies k tragédii.

Proroctvá, ktoré sa sp ajú dnes Pod a Biblie je blízko ohromujúca svetová zmena. Tak ako Je predpovedal udalosti, pod a ktorých mohli v prvom storo í udia spozna prichádzajúce zni enie Jeruzalema, tak predpovedal aj udalosti, pod a ktorých mô u dne ní udia spozna , e je blízko celosvetová zmena. Je dal toto znamenie ako odpove na otázku svojich u eníkov: „Kedy to bude a o bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí?“ (Matú 24:3) Pod a Biblie nebude Kristus prítomný v udskej podobe, ale bude mocným nebeským panovníkom, ktorý oslobodí udstvo spod útlaku. (Daniel 7:13, 14) Jeho prítomnos mala by v ase, ktorý ozna il ako záver systému veci. Teda akým znamením Je ozna il as, ke bude nevidite ne prítomný ako panovník a ke bude blízko koniec tohto systému vecí? V Matú ovi v 24. kapitole, v Markovi v 13. kapitole a v Luká ovi v 21. kapitole Biblia podáva preh ad udalostí, z ktorých sa skladá toto znamenie. Uvádzame najpodstatnej ie z nich: VE KÉ VOJNY „Povstane národ proti národu a krá ovstvo proti krá ovstvu.“ (Matú 24:7) Od roku 1914 sa toto proroctvo sp a ve mi zrete ne. V prvej svetovej vojne, ktorá vypukla v roku 1914, boli prvý raz hromadne nasadené gu omety, tanky, ponorky, lietadlá i otravné plyny. Ke sa v roku 1918 vojna skon ila, bolo zabitých 14 miliónov vojakov a civilných obyvate ov. Istý historik o tom povedal: „Prvá svetová vojna bola prvá totálna vojna.“ Druhá svetová vojna, od roku 1939 do roku 1945, bola e te ni ivej ia a bolo v nej zabitých asi 55 miliónov vojakov a civilistov. A priniesla úplne novú hrôzu - atómovú bombu! Odvtedy v mnohých ve kých i men ích vojnách bolo zabitých vy e 30 milíónov udí. Nemecký asopis Der Spiegel hovorí: „Od roku 1945 nebol na tejto zemi ani jediný de skuto ného mieru.“ NEDOSTATOK POTRAVÍN „Bude nedostatok potravín.“ (Matú 24:7) Po prvej svetovej vojne nasledoval ve ký nedostatok potravín. Po druhej svetovej vojne nastal e te vä í hlad. A dnes? Dnes dostáva hlad úplne nové rozmery. 400 miliónov udí ije trvalo na pokraji smrti hladom. Vy e 800 miliónov udí je podvy ivených. Svetová zdravotnícka organizácia podáva správu, e na následky podvý ivy zomiera ro ne 12 miliónov detí e te pred dosiahnutím prvého roku. ZEMETRASENIA Budú ve ké zemetrasenia.“ (Luká 21:11) George W. Housner, odborník v oblasti stavieb odolných proti zemetraseniu, ozna il zemetrasenie, ku ktorému do lo v roku 1976 v an- ane v íne, za najvä iu katastrofu spôsobenú zemetrasením, k akej do lo v udských dejinách. Vtedy pri li o ivot státisíce udi. Talianske noviny Piccolo napísali: „ tatistiky ukazujú, e na a generácia ije v nebezpe nom období vysokej seizmickej innosti.“ Od roku 1914 zomrelo ro ne následkom zemetrasení asi desa krát viac udí ako v predchádzajúcich storo iach. Zemetrasenie v Indonézii na Vianoce roku 2004 s následnou vlnou cunami, zanechalo za sebou 230 000 a 250 000 obetí. 78

CHOROBY „Na jednom mieste za druhým morové nákazy.“ (Luká 21:11) Science Digest napísal: „Epidémia panielskej chrípky sa v roku 1918 roz írila po celej zemi a vy iadala si 21 miliónov ivotov. Doteraz nikdy v celých dejinách nedo lo k takej krutej a rýchlej smrtiacej rane. Keby sa bola nákaza írila alej rovnakou rýchlos ou, bolo by udstvo vyhladené po as nieko kých mesiacov.“ Odvtedy bolí stámilióny udí postihnuté srdcovými chorobami, rakovinou, pohlavnými chorobami a mno stvom iných roz írených chorôb. ZLO INNOS „Vzrastie nezákonnos .“ (Matú 24:12) Vra dy, lúpe né prepady, znásilnenia, terorizmus, korupcia - zoznam je dlhý a ve mi dobre známy. Na mnohých územiach sa udia boja chodi po uliciach. Istý expert na boj proti terorizmu potvrdil narastanie nezákonnosti od roku 1914 a povedal: „Obdobie do prvej svetovej vojny bolo vcelku ove a humánnej ie.“ STRACH udia budú omdlieva od strachu a o akávania vecí, prichádzajúcich na obývanú zem.“ (Luká 21:26) Hamburské noviny Die Welt ozna ili na u dobu za storo ie strachu. Úplne nové formy ohrozenia vyvolávajú strach, aký udstvo doteraz nepoznalo. Prvý raz v dejinách je nebezpe enstvo, e zne istenie ivotného prostredia zni ia zem. (Zjavenie 11:18) Vzrast zlo innosti, inflácia, terorizmus, hlad, choroby a iné zlá zvä ujú strach udí o svoju bezpe nos a o svoj ivot.

V om je rozdiel? Niektorí udia v ak tvrdia, e takýto stav bol aj v predo lých storo iach. V om sa od nich lí i to, o vidíme dnes? 1. v tom, e v etky udalosti, z ktorých sa skladá znamenie, sú pozorované jednou generáciou generáciou, ktorá ila v roku 1914 a z ktorej milióny udí e te ijú. Je vyhlásil, e toto pokolenie sa ur ite nepominie, kým sa to v etko nestane. (Luká 21:32) 2. ú inky tohto znamenia sú poci ované na celom svete, na jednom mieste za druhým. (Matú 24:3, 7, 9, 25:32) 3. v tomto období sa situácia postupne zhor uje. „To v etko je za iatok tiesnivých bolestí“, „zlí udia a podvodníci budú postupova od zlého k hor iemu“. (Matú 24:8, 2. Timotejovi 3:13) 4. v etky tieto veci sú sprevádzané zmenou v postojoch a konaní udí, ako vopred upozornil Je : „Ochladne láska mnohých.“ (Matú 24:12) Áno, jedným z najpresved ivej ích dôkazov, e teraz ijeme v predpovedanom kritickom ase konca, je morálny úpadok udstva. Porovnajme to, o vidíme vo svete, s prorockými slovami o na ej dobe: „Vedz, e v posledných d och nastanú zlé asy. udia budú sebeckí, chamtiví, chvastaví, namyslení, budú sa rúha , nebudú poslúcha rodi ov, budú nev ní, bezbo ní, bez lásky, nezmierite ní, ohovára skí, neviazaní, hrubí, ahostajní k dobrému, zradní, bezhlaví, nadutí, budú ma rad ej rozko ne Boha, budú sa tvári ako zbo ní, ale svojím správaním to budú popiera .“ (2. Timotejovi 3:1-5)

1914 - obrat v dejinách Celosvetové vojny a kosti predpovedané v Biblii boli ve mi vzdialené udským predstavám spred roku 1914. Nemecký tátnik Konrad Adenauer povedal: „Prichádzajú mi na myse my lienky a obrazy, my lienky z ias pred rokom 1914, ke bol na zemi skuto ný mier, pokoj a bezpe ie - z ias, ke sme nepoznali strach. Od roku 1914 udia prestali v bezpe í a pokoji.“ udia, ktorí ili pred rokom 1914, sa domnievali, e budúcnos bude stále lep ia,“ ako sa vyslovil britský tátnik Harold Macmillan. V knihe 1913: Amerika medzi dvoma svetmi hovorí: „ tátny sekretár Bryan povedal v roku 1913, e pomery s ubujúce svetový mier neboli nikdy priaznivej ie ako teraz.“ A tak tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny predpovedali významní mu i sveta vek sociálneho pokroku a osvietenia. Biblia v ak predpovedala opak - e bezpríkladná vojna v rokoch 1914 a 1918 bude znamena za iatok ,posledných dní. (2. Timotejovi 3:1) Biblia poskytla aj chronologické dôkazy, e rok 1914 bude významný zrodením Bo ieho nebeského krá ovstva, po

79

ktorom budú nasledova nebývalé celosvetové kosti. Vedel v ak vtedy niekto zo ijúcich udí, e rok 1914 bude znamena taký obrat v dejinách? Rok 1914 – obrat v dejinách Aj po druhej svetovej vojne sa mnohí udia vracajú spä k roku 1914 a poukazujú na to, e znamenal ve ký obrat v novodobých dejinách. „Je to skôr rok 1914, nie rok Hiro imy, ktorý znamenal obrat v na ich asoch.“ - poznamenal René Albrecht Carrié, The Scientific Month1y v júli 1951. „Ka dý, kto si uvedomuje, k omu smeruje svet, je od roku 1914 hlboko znepokojený tým, o sa javí ako osudový a predur ený pochod k stále rastúcej katastrofe. Mnohí vá ne premý ajúci udia majú pocit, e nemo no urobi ni , aby sa zabránilo pádu do záhuby. Vidia udský rod ako hrdinu gréckej tragédie, ktorý je hnaný hnevom bohov a u nie je pánom svojho osudu.“ kon tatuje Berirand RusselI, The New York Times Magazine zo d a 27. septembra 1953. „Moderná éra sa za ala v roku 1914 a nikto nevie, kedy a ako sa skon í. Mohla by sa skon hromadným vyhladením.“ - The Seattle Times, 1. januára 1959. „V roku 1914 sa skon il svet, ako ho udia dovtedy poznali a prijímali.“ - James Cameron, 1914, vydané v roku 1959. „Prvou svetovou vojnou explodoval celý svet a dodnes nevieme pre o. Utópia bola na doh ad. Bol pokoj a blahobyt. Potom v etko vybuchlo. Odvtedy sme v stave bezvedomia.“ - Dr. Walker Percy, American Medical News,21. novembra 1977. „V roku 1914 svet stratil súdr nos a odvtedy sa mu ju nepodarilo získat spä . Je to obdobie neoby ajného neporiadku a násilia, ako v medzinárodnom, tak aj v národnom meradle.“ - The Economist Londýn, 4. augusta 1979. V roku 1914 postihla civilizáciu krutá, a pravdepodobne smrte ná choroba.“ - Frank. Peters, St. Louis Post-Dispatch, 27. januára 1980. „V etko sa zlep ovalo. Do takého sveta som sa narodil. Náhle a neo akávane, jedného rána v roku 1914, sa to v etko skon ilo.“ - britský tátnik Harold Macmillan, The New York Times, 23. novembra. 1980.

80