23. 9. 2011
Základy sociológie
Kontakt
Vysoká škola Sv. Alžbety, SP 1. roč., Nové Zámky
Mgr. Lukáš Pavelek, PhD. Trnavská Univerzita v Trnave Fakulta Zdravotníctva a sociálnej práce E-mail :
[email protected] Web: http://lukaspavelek.blogspot.com
Mgr. Lukáš Pavelek, PhD.
Literatúra a podmienky absolvovania predmetu Literatúra: Sopóci J., Búzik B., 2006 : Základy sociológie, SPN, Bratislava, ISBN 80-1000917-2, 140s. (povinná) Keller J., 1999 : Úvod do sociologie, SLON, Praha (odporúčaná) Skúška: písomný test, otvorené otázky, minimum 50% úspešnosť.
1. Úvod Sociológia = socius, societas (lat.) + logos (gr.) Veda o spoločnosti, o sociálnych javoch (sociálny jav vs. sociálny fakt)
Psychológia
Sociálna psychológia
História
Sociológia
Antropológia
Spoločenské vedy – psychológia, sociálna psychológia, ekonómia, politológia, antropológia, história a ich vzťah ku sociológii
Ekonómia
Politológia
1
23. 9. 2011
2. História sociológie
1. Úvod
Auguste Comte (1798-1857) Nazýva sa „otcom sociológie“ Sociológia ako pozitívna veda
6 základných hľadísk sociologického skúmania
Demografické
Psychologické
Kolektívne
Štruktúrne
Kultúrne
Dynamické
Všeobecná vs. Aplikovaná sociológia 2 základné úrovne sociologického skúmania – mikrosociologická (mikrosociológia) a makrosociologická (makrosociológia)
Sociálna statika (rodina, štát, náboženstvo) vs. Sociálna dynamika (teória spoločenského vývoja) Intelektuálny vývin: teologické metafyzické pozitívne štádium vývinu
2. História sociológie
2. História sociológie
Karl Marx (1818-1883) Zástanca revolučných zmien (Comte – reformné zmeny) Základ = materiálna výroba Spoločnosť – materiálna základňa + ideová nadstavba
Emile Durkheim (1858-1917) Sociálne fakty – schopné vyvíjať tlak na jedniotlivca a zároveň majú vlastnú existenciu (napr. právo, náboženstvo, jazyk, umenie..)
Spoločensko-ekonomická formácia (prvotnopospolná, otrokárska, feudálna, kapitalistická) Sociálna revolúcia, triedny boj (nezmieriteľnosť spoločenských tried)
Sociálna solidarita – mechanická a organická Induktívna metóda, princíp pozorovateľnosti
2
23. 9. 2011
2. História a súčasnosť sociológie
2. História sociológie Max Weber (1864-1920) Sociológia = veda a sociálnom konani jednotlivcov
Teórie sociálneho konsenzu, 40. - 50. roky 20. stor. (nadväzujú na Comta a Durkheima) – štruktúrny funkcionalizmus, funkcia, sociálny systém = spätosť a závislosť častí a celku (T. Parsons, R. Merton)
Subjektívna motivácia a orientácia na iného človeka Chápajúca sociológia Ideálny typ (účelno-racionálne konanie)
3. Kultúra
Teórie sociálneho konfliktu, 50. - 60. roky 20. stor. (nadväzujú na Marxa) – rôznorodosť záujmov, sociálne konflikty (Ch. Wright-Mills, R. Dahrendorf) Alternatívna resp. Interpretatívna sociológia 60. roky 20. stor. – symbolický interakcionizmus (Cooley, Mead), fenomenológia (Husserl)...
3. Kultúra
Kultúra
Civilizácia
Sociokultúrny systém
Definícia kultúry - kultúra predstavuje komplexný súhrn spoločensky spravidla prijatých materiálnych i nemateriálnych, minulých i súčasných výsledkov ľudskej činnosti, preberaných a predávaných ďalším generáciám alebo iným kultúram. Obsahuje ako materiálne, tak aj nemateriálne výtvory, vrátane špecifického spôsobu myslenia, správania, vzorov pre vnímanie, uvádzania do vzťahov a interpretácie javov (Sczepanski, J., 1966)
3
23. 9. 2011
3. Kultúra
3. Kultúra
Kultúra sa delí na materiálnu a duchovnú
Etnocentrizmus vs. kultúrny relativizmus
Hlavné prvky nemateriálnej kultúry:
Hodnoty Normy Symboly Súbory názorov a poznatkov Sociálne inštitúcie
dominantná kultúra subkultúra kontrakultúra
V rámci dominantnej kultúry – umelecká kultúra, ľudová kultúra, masová kultúra...
Kultúrny vývoj – pokrok, stagnácia, regres atď. Kultrúrna zmena – vznik, premena a zánik kultúr Endogénne a exogénne (akulturácia) zmeny
4. Socializácia
4. Socializácia
Proces učenia v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru vlastnej spoločnosti a formuje sa ako sociálna bytosť i individuálna osobnosť.
Sociálny status – sociálna pozícia spojená s istými právami a povinnosťami. Človek zastáva viac soc. statusov, jeden býva obvykle kľúčový. Status vrodený získaný vnútený Sociálna rola – vzor správania spojený so statusom. Sociálna rola je štandardné správanie Predpísaná rola, výkon roly, rolový konflikt
Dve hlavné funkcie – umožňuje jednotlivcovi stať sa spoločenskou bytosťou a spoločnosti zabezpečuje prežitie odovzdávaním nahromadenej kultúry ďalším generáciam Ch. H. Cooley – „zrkadlové ja“, G. H. Mead – „sociálne ja“
4
23. 9. 2011
4. Socializácia Primárna fáza socializácie Sekundárna fáza socializácie Socializačné Resocializácia činitele sú rodina, Socializačné skupina rovesníkov, činitele sú vlastná Osvojovanie škola, masmédia rodina, pracovné, nových rolí, susedské skupiny, hodnôt, noriem.. organizácie, masmédia
5. Deviácia a sociálna kontrola Deviácia – správanie pokladané za porušenie spoločenských alebo skupinových noriem 3 zložky deviácie deviantná osoba normy ktoré platia pri posudzovaní určitého správania osoby ktoré reprezentujú spoločnosť a reagujú na toto správanie Pojmy: konformita, nonkonformita Deviácia závisí od sociálneho definovania Deviácia môže byť dysfunkčná aj funkčná
5. Deviácia a sociálna kontrola
5. Deviácia a sociálna kontrola
Teórie deviácie biologické psychologické sociologické (sociálne a kultúrne faktory ktoré spôsobujú deviáciu)
Sociálna kontrola - všetky spoločenské mechanizmy ktorých úlohou je zabezpečiť poriadok a stabilitu spoločnosti
príklady : Teória anómie (Durkheim) Teória sociálneho napätia (Merton) Kultúrne teórie deviácie Teória nálepkovania
Proces ktorým si spoločnosti alebo sociálne skupiny vynucujú konformitu Sebakontrola – vytvorená socializáciou Sociálna kontrola - neformálna a formálna
5
23. 9. 2011
6. Sociálne skupiny
6. Sociálne skupiny
Čo nie je sociálna skupina – agregát, dav, obecenstvo, sociálna kategória
Inštrumentálne (nástrojové) a afektívne (citové) funkcie skupiny (trieda v škole vs. klub dôchodcov)
Štruktúra skupiny, železný zákon oligarchie Formálny a neformálny vodca Autokratický, demokratický a liberálny (laissez-faire) vodca Druhy sociálnych skupín : primárne – sekundárne formálne – neformálne malé – veľké vlastné (in-group) – cudzie (out-group) členské – referenčné (pozitívne a negaívne)
7. Organizácie
8. Sociálne nerovnosti
Veľké, sekundárne, formálne sociálne skupiny vytvorené na to aby dosiahli konkrétne spoločenské ciele resp. plnili určité úlohy v spoločnosti.
Sociálna nerovnosť: stav v ktorom členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k sociálnym zdrojom.
Sociálna skupina má tri základné znaky : 1. Sociálna interakcia (vzájomné pôsobenie na mikroúrovni a makroúrovni) 2. Pocit príslušnosti ku skupine (my a oni) 3. Skupinová identita
dobrovoľné donucovacie utilitárne (prospešné)
Byrokracia (M. Weber) – špecializácia, deľba práce, hierarchické usporiadanie, formalizácia – ako výsledok racionalizácie sociálneho konania Nedostatky byrokracie – dehumanizácia, nadbytočnosť, ritualizmus, nekompetentnosť, inercia (nemennosť)
Sociálna stratifikácia (rozvrstvenie) ekonomické postavenie (bohatstvo) moc prestíž Funkcionalistické a konfliktualistické teórie sociálnej stratifikácie
6
23. 9. 2011
8. Sociálne nerovnosti
8. Sociálne nerovnosti
Sociálna mobilita (Sorokin) – pohyb jednotlivcov i sociálnych skupín v stratifikačnom systéme z jednej sociálnej pozície do druhej
Relatívne uzavreté a relatívne otvorené stratifikačné systémy + miera mobility
horizontálna vertikálna intergeneračná (medzigeneračná) intrageneračná štrukturálna (pohyb celých soc. skupín, napr. vzostup významu niektorých profesií)
Skúmanie sociálnej stratifikácie – objektívna a subjektívna metóda
9. Sociálna zmena
9. Sociálna zmena
Zmena sociálneho usporiadania spoločnosti – na mikroúrovni, makroúrovni, zmeny politické, ekonomické, kultúrne, evolučné, revolučné...
Teórie sociálnej zmeny :
Zdroje sociálnej zmeny (obykle nepôsobia izolovane) : prírodné prostredie vývoj populácie vedecko-technický pokrok kultúrne zmeny atď. Kolektívne správanie – sociálne hnutie
Triedny systém (Marxovo chápanie, Webberovo chápanie) Pracovno-profesiové postavenie – A, B, C1, C2, D, E (Veľká Británia, USA)
Otrokársky Kastovnícky Stavovský systém
evolucionistické (H. Spencer – tzv. sociálny darwinizmus) cyklické – vznik, vzostup, vyvrcholenie, úpadok, zánik jednotlivých spoločností funkcionalistické konfliktualistické
dnes : globalizácia
7
23. 9. 2011
10. Rodina Sociálna skupina zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami Funkcionalistický pohľad: regulácia sexuálneho správania reprodukcia socializácia sprostredkovanie sociálneho zaradenia ekonomická funkcia
10. Rodina Členenie rodiny – podľa formy usporiadania, podľa vzoru autority, podľa odvodzovania pôvodu potomstva, podľa usporiadania manželských vzťahov
Nukleárna - rozšírená Patriarchálna, matriarchálna, egalitárna Patrilineárny, matrilineárny, bilaterálny pôvod Monogamia, polygamia (polygýnia, polyandria) Exogamické – endogamické manželstvá
Konfliktualistický pohľad
11. Komunita Skupina ľudí žijúcich na ohraničenom území kde uskutočňujú svoje každodenné činnosti a kde sa odohráva najväčšia časť ich života. Susedstvo – sociálne interakcie, svojpomocné aktivity, neformálna sociálna kontrola Mesto – dedina Tradičná spoločnosť – moderná spoločnosť F. Tonnies – Gemeinschaft a Gesellschaft (pospolitosť a spoločnosť) Urbanizácia – sociálne a ekologické následky
Ďakujem za pozornosť
8
