2
KONCEPCIA ÚÈELOVÉHO HOSPODÁRSTVA MVDr. Rastislav Grohol, OZ Košice Foto: autor Súèasne so vznikom úèelového rybného hospodárstva (ÚHR) na PBaH Košice boli zrealizované rámcové analýzy rybných obsádok vo vodárenských nádržiach a ich prehodnotenie z h¾adiska výroby surovej pitnej vody. V tom èase (r. 1987) napríklad vo VN Bukovec bolo zistených až 23 druhov rýb. Z toho bolo 17 druhov nepôvodných, ako následok nevhodného zarybòovania. Lososovité boli zastúpené iba nieko¾kými kusmi, prevažne v prítoku Ida. Z tohoto dôvodu bol navrhnutý nový postup pri vytváraní úèelovej rybnej obsádky VN Bukovec a neskôr aj VN Starina. Cie¾om bolo vytvorenie obsádky lososovitého typu v prítokoch a lososovitého a dravèieho typu v nádržiach. V našich podmienkach ide o pstruha potoèného a hlavátku podunajskú. Ako najvhodnejší zástupca dravých rýb sa doteraz ukazuje zubáè ve¾koústy. Vyhovujúca, avšak zatia¾ nepotvrdená bola oznaèená aj prítomnosž hlavátky podunajskej. V roku 1997 v spolupráci so správou CHKO Vihorlat, teraz už Národným parkom Poloniny, bola vypracovaná koncepcia ÚRH aj pre VN Starina, rešpektujúca zachovanie biodiverzity pôvodných a chránených druhov živoèíchov. Zavedenie a udrž i avanie požadovaného typu úèelovej rybnej obsádky predpokladá dostatoèné prvotné zarybnenie a neskôr posilòovanie vhodných druhov rýb. Problematickým sa ukázalo udržanie lososovitej
RYBNÉHO
sa však v èase neresu v prítokoch ani pri najvyšších stavoch vody neobjavili. Dôsledným sledovaním bolo zistené, že neres "velikánov" prebieha priamo v nádržiach, a to na štrkových laviciach bez sedimentov, najèastejšie v håbkach od 2,5 do 5,5 m, niekedy mimo hlavného prítoku. Na kontrolný odlov boli tentoraz použité žiabrové siete. Kontrolné odchyty potvrdili naše pozorovania. žiabrové siete, podobne ako elektrický agregát, traumatizujú generaèné ryby, ktoré sú v rôznom štádiu zrelosti, ta k že sme na ich odchyt zaèali používaž vrši podobné zariadenie, ktoré umož ò uje manipuláciu bez poškodenia rýb. Po vylovení nie všetky jedince boli v rovnakom štádiu Pstruh potoèný, VN Starina
630mm mlieèniak v apríli 1994 mal hmotnos• 2300g
Vysádzanie pstruha po roku chovu obsádky. Je to z toho dôvodu, že ich prirodzená reprodukcia je závislá na špecifických podmienkach daného biotopu. Kolísanie hladiny, znižovanie håbok prítokov, zvýšená tvorba sedimentov, premnož enie iných druhov rýb, to všetko spôsobuje, že ich prirodzená reprodukcia je takmer nemožná. Na základe zhodnotenia možnosti prirodzenej reprodukcie lososovitých rýb sa ukázala nutnosž využiž generaèný potenciál nádrží a pristúpiž k ich riadenej reprodukcii. Reprodukcia lososovitých rýb v podmienkach vodárenských nádrž í V koncepcii ÚRH vodárenských nádrží Bukovec a Starina bol ako hlavný druh úèelovej obsádky navrhnutý pstruh potoèný. Riadená reprodukcia tohto druhu je závislá, o. i. na získaní dostatoèného množstva kvalitného genetického materiálu, manipulácii s ním, na samotnom spôsobe prevedenia umelého výteru, na inkubácii ikier a odchove plôdika. Spoèiatku bol odber generaèných rýb vykonávaný elektrickým agregátom z prítokov pri žahu na neres. Tento spôsob však znaène zaža ž oval generaèné ryby a spôsoboval predèasné uvo¾òovanie pohlavných produktov. Neskôr, na základe podrobného sledovania pstruha potoèného v èase neresu, boli získané dôležité poznatky o miestach a spôsobe jeho reprodukcie. V rokoch 1993 - 1994 boli vo VN Starina zaznamenané jedince pstruha potoèného s vysokým hmotnostným prírastkom, ktoré rozmermi zodpovedali jeho jazernej forme. Mali však výraznejšie znaky, hlavne v sfarbení. Takéto ve¾ké ryby
zrelosti. Boli prelož ené do ž¾abov s regulovanou teplotou vody, kde postupne dozrievali. Samotný umelý výter bol vykonaný tzv. nemeckým spôsobom, kde na oplodnenie jednej samice sú použité tri až štyri samce. Dozreté ikry, uvolnené samicou ikernaèkou sú ukladané do sterilnej suchej misky, sklenenej alebo plastovej o objeme nad 3000 ml. Pridajú sa k nim pohlavné produkty samcov - mlieè a jemne sa navzájom premiešajú. Po dôkladnom premiešaní pridávame èistú vodu tak, aby prekryla ikry. V tejto chvíli sa ukáže akosž genetického materiálu a kvalita prevedenia. Neoplodnené ikry ostanú bledé a matné. Oplodnené budú priezraèné, s vidite¾nou bodkou v strede. V dobrých podmienkach je oplodnenosž takmer stopercentná. Asi po desiatich minútach ikry opatrne prepláchneme a prenesieme do liahne. Ako inkubátory používame Ruckel-Vackove aparáty. Prítok vody ide do každého aparátu samostatne a nastavíme ho tak, aby pritekalo aspoò 0,05 l za sekundu. Teplota vody je v tom èase ve¾mi dôležitá a mala by maž najviac 6°C. Poèas inkubácie sa teplota postupne znižuje až na 2°C. Testovali sme aj možnosti ohrevu vody, avšak podstatne lepšie výsledky sme získali pri prirodzenej zmene teploty vody. Inkubácia je síce dlhšia, avšak dochovaný plôdik je silnejší a životaschopnejší. Inkubácia ikier po plôdik trvá 380 - 400 denných stupòov, èo je súèet teplôt vody v daných dòoch inkubácie. Pri priemernej teplote vody 3,5 C je to 110 až 115 dní. Kritické obdobie je od 30 do 50 dní od zaèiatku inkubácie, kedy sa prejavujú vrodené chyby a niektoré ochorenia ikier. Vždy je potrebné preventívne ošetrenie ikier roztokom malachytovej zelene, akryflavínom alebo formalínom. O inkubácii je vedený záznam, kde sú uvedené sledované ukazovatele: teplota vody, pH, poèet uhynutých ikier, ošetrenie a pod. Vyliahnutý vaèkový plôdik je potrebné oddeliž od ikrových obalov. Vykonáva sa to mechanicky, odsávaním upravenou pipetou. Odstraòovanie obalov je ve¾mi dôležité, pretož e pri ich rozklade hrozia bakteriózy a zaplesnenie. Vaèkový plôdik je potrebné pretriediž od geneticky alebo inak poškodených kusov. Plôdik môžeme zaèaž kàmiž, až keï stratí aspoò tri štvrtiny objemu žåtkového vaèku. Ako potravu sme využili zooplanktón, neskôr granulovanú potravu. Rybky rozkrmujeme v odchovných ž ¾aboch. Postupne sa tu zvyšuje teplota vody, množstvo podávaného krmiva a prítok vody. Uhynuté a slabé rybky sa zhromaždia na konci ž¾abu pri výtoku. Po jeho vytriedení pristupujeme k vysadeniu. Praktizujeme dva spôsoby.
d e c e m b e r
2 0 0 3
3 Prvý spôsob je vysadenie do chovného rybníèka. Tento je pred vysadením rybiek pripravený a naoèkovaný planktónom. Rybky postupne prechádzajú na prirodzenú potravu. Druhý spôsob spoèíva vo vysadení rybiek do prítokov nádrž e. Prítok - potok je potrebné vždy po odchode jarných vôd pripraviž. Príprava spoèíva v odlove starších jedincov a úprave kaskád. Odlovené jedince, dvoj- až trojroèné, vysádzame potom do nádrž e. Na ich miesto vysádzame rovnomerne po celom toku plôdik. S prihliadnutím na zmenené podmienky biotopov nádrž í a rôzne nepriaznivé vplyvy na životné prostredie pstruha
potoèného, nemožno rátaž s tým , že na jeho udržanie sa v biotope bude staèiž jeho prirodzená reprodukcia. Efektívnosž prezentovaného modelu extenzívneho chovu pstruha potoèného je, aj pri 5 %-ných prirodzených stratách, vysoká. Model tohto spôsobu odchovu rieši predovšetkým zachovanie reprodukcie vybraných druhov rýb (ale aj iných vodných živoèíchov) v prípade, že na biotop pôsobia negatívne vplyvy, ktoré ju obmedzujú. Verím, že v riadenej reprodukcii je cesta záchrany mnohých chránených a ohrozených druhov našej krásnej a jedineènej krajiny.
Tri otázky pre Ing. V. Kundráta, riadite¾a OZ 1. otázka: Pán riadite¾, ktoré rozhodujúce faktory ovplyvòovali v uplynulom roku 2003 èinnosŽ a smerovanie našej organizácie ? Rok 2003 by som charakterizoval ako rok ve¾mi nároèný z h¾adiska viacerých zmien, dotýkajúcich sa èinnosti nášho podniku. V prvom rade ide o prechod kompetencií vo vodnom hospodárstve z Ministerstva pôdohospodárstva SR na Ministerstvo životného prostredia SR k 1. 5. 2003 s výnimkou závlahových a odvodòovacích systémov. S úèinnosžou od 1. 7. 2003 bol zrušený odštepný závod Hydromeliorácie a èinnosti, ktoré zabezpeèoval boli vyèlenené z predmetu èinnosti SVP, š. p. a presunuté do novovzniknutého štátneho podniku Hydromeliorácie Bratislava. Vzh¾adom na neujasnený rámec financovania vodného hospodárstva bol podnik nútený prijaž rozpoètové provizórium a plán a rozpoèet na rok 2003 zaèal platiž až v septembri. Problémy s financovaním vodného hospodárstva súvisia s nedoriešeným spoplatnením produktov vodohospodárskeho výrobného procesu vrátane èinností, ktoré vykonávame vo verejnom záujme. Negatívne sa na tvorbe zdrojov podie¾alo aj poèínanie nášho najväèšieho odberate¾a povrchovej vody EVO Vojany, ktorý v mesiacoch september a október obmedzil odber prietokovej chladiacej vody tým, ž e uviedol do prevádzky cirkulaèné chladenie. Všetky tieto faktory viedli k vytvoreniu napätia medzi výnosmi a nákladmi a pravdepodobne v roku 2003 dosiahneme negatívny hospodársky výsledok. Veríme, že to bude dostatoèný dôvod na to, aby sa naplnila požiadavka Rámcovej smernice EÚ o vode a aby bolo v súlade s òou zabezpeèené financovanie vodného hospodárstva. 2. otázka: Jedným z rozhodujúcich ukazovate¾ov aktivity podnikate¾ského subjektu je investièná výstavba. Ako sme sa v podmienkach minulého roka vyrovnali so splnením úloh v tejto oblasti? M ô žem povedaž, že plnenie úloh investiènej výstavby je nároèným procesom vzh¾adom na poèetnosž rozostavaných, ale aj pripravovaných stavieb. V roku 2003 bolo celkovo ukonèených 18 stavieb. Z toho 10 stavieb zaradených do projektu "Povodne" bolo financovaných z tretej tra n že úveru Rozvojovej banky Rady Európy, zo štátneho rozpoètu a vlastných zdrojov v celkovom objeme takmer 180 mil. Sk. Zvyšných 8 zrealizovaných stavieb s finanèným nákladom cca 54 mil. Sk bolo financovaných z vlastných zdrojov, štátneho rozpoètu (ASVaV), pomoci švajèiarskej vlády a iných. Okrem samotného procesu investiènej výstavby sa v uplynulom roku kládol ve¾ký dôraz aj na proces prípravy stavieb zaradených do projektu
"Povodne", nako¾ko tento má byž v roku 2004 ukonèený. Zároveò sa zaèalo s prípravou stavieb navrhnutých na èerpanie štrukturálnych fondov Európskej únie. S ve¾kou pravdepodobnosžou bude realizovaná aj akcia "Preventívne protipovodòové opatrenia intravilánu mesta Prešov", zaradená na financovanie z fondu ISPA. Jedná sa o úpravu ïalších dvoch úsekov Torysy a výustnej trate Sekèova. V mesiaci decembri sa uskutoènilo zasadnutie výberovej komisie menovanej pre odbornú pomoc k tomuto projektu a pripravuje sa výber zhotovite¾a technickej asistencie. Ke ï že podnik v súèasnej situácii nedokáže generova ž dostatok zdrojov pre kapitálové výdavky, budeme sa orientovaž aj naïalej na získavanie financií zo zdrojov EÚ ( od 1. 5. 2004 už ako èlenský štát) a to na štrukturálne fondy a kohézny fond. V tomto zmysle bude potrebné formovaž aj pracovné kolektívy, ktoré budú schopné zvládnuž nároèný proces administratívneho spracovania žiadostí, investorskej prípravy a realizácie. 3. otázka: Odborná verejnosŽ je oboznámená s potrebou novelizácie zákona è. 184/2002 Z. z o vodách (vodný zákon). Aký je hlavný dôvod novelizácie? V záujme riešenia problematiky zvyšujúcich sa požiadaviek na využívanie zdrojov vody v požadovanom množstve a kvalite, s cie¾om zabezpeèenia jej trvalo udrž a te¾ného využívania aj pre budúce generácie, prijal Európsky parlament a Rada smernicu è. 2000/60 ES, ktorá ustanovuje rámec pre politiku spoloèenstva v oblasti vôd, známu ako Rámcová smernica o vode (RSV).Táto smernica nadobudla úèinnosž v decembri 2000. Pre všetky krajiny EÚ, vrátane kandidátskych, je RSV jednou z najvýznamnejších smerníc v oblasti vodného hospodárstva. Zahàòa aj niektoré smernice pre oblasž vôd, ktoré nadobudli úèinnosž ešte pred jej prijatím, prípadne ich ustanovenia, ktoré boli premietnuté do zákona è. 186/2002 Z. z. o vodách. Ide o niektoré definície pojmov a úpravy týkajúce sa chránených území. Avšak pre úplnú transpozíciu RSV je potrebné vodný zákon novelizovaž a daž ho do úplného súladu s koneèným znením tejto smernice. V súèasnosti je návrh nového vodného zákona v legislatívnom procese a nadobudnutie úèinnosti tejto právnej úpravy je termínované vstupom SR do EÚ. Vodohospodári oèakávajú, že zákon bude schválený parlamentom v predpokladanom termíne, t. j. v máji 2004, a súèasne s ním bude prijatý vykonávací predpis, ktorý stanoví jasné pravidlá pre spoplatòovanie vodohospodárskych produktov a služieb, èím sa zabezpeèia zdroje potrebné pre financovanie odvetvia vodného hospodárstva.
Kvalita vody vo vodnom diele Dobšiná Ing. Natália Rozdobuïková, Ing. ¼udmila Cikrayová, OZ Košice Slovenský vodohospodársky podnik sa venuje systematicky sledovaniu kvality vody vo vodnom diele Dobšiná od roku 1990. Dovtedy sa uskutoèòovali len sporadické a úèelové sledovania. Známy je napríklad prieskum Výskumného ústavu vodohospodárskeho v Bratislave krátko po napustení nádrž e
v rokoch 1956 - 1958. Výsledky prieskumu vtedy charakterizovali vodu v nádrži Palcmanská Maša ako vodu èistú, zaradili ju prevažne do vtedajšej II. triedy èistoty a stanovili, že je vhodná pre chov lososovitých rýb. Kontrolné profily stálej pozorovacej siete sú situované na prítoku Hnilca do nádrž e Palcmanská Maša (pod Stratenou, rieèny km 75,400), pri priehradnom múre samotnej nádrž e (rieèny km 71,350) a na odtoku z nádrž e do koryta Hnilca (rieèny
d e c e m b e r
2 0 0 3
4 km 71,200). Vzh¾adom na prevod vody z nádrž e do povodia Slanej, je súèasžou pozorovacej siete aj Dobšinský potok v profile prítoku do vyrovnávacej nádrž e pod Dobšinou (rieèny km 2,000). Odber vzoriek v kontrolných profiloch sa od roku 1992 uskutoèòuje 12-krát roène s výnimkou profilu na odtoku z nádrž e do koryta Hnilca, v ktorom sa uskutoèòuje odber vzoriek vody na stanovenie rádioaktivity s frekvenciou 4-krát roène. Vo všetkých ostatných profiloch sa odoberané vzorky vody analyzujú v širokej škále fyzikálno-chemických, biologických a mikrobiologických ukazovate¾ov. V roku 2002 pribudol nový profil: vodná nádrž Dobšiná - priehradný múr (rieèny km 0,900) a v roku 2003 ïalší, vodná nádrž vo Vlèej doline. V týchto nových profiloch je dohodnutý odber vzoriek 2--krát roène. Hodnotenie a klasifikácia kvality vody v kontrolných profiloch sa vykonáva v súlade so STN 75 7221, vždy za kåzavé dvojroèie.
Výsledky doterajšieho systematického sledovania umož òujú nasledujúce hodnotenie: Kvalita vody v prítokovej èasti nádrž e Palcmanská Maša je závislá na kvalite pritekajúcej vody Hnilca. Kyslíkový režim na prítoku do nádrž e zodpovedá II. (èistá voda) až III. triede èistoty (zneèistená voda) zásluhou ukazovate¾a nasýtenie kyslíkom, resp. BSK5. U základných fyzikálno - chemických ukazovate¾ov spôsobuje zaradenie do nižšej triedy (II. a raz III.) pH a obsah mangánu. Nutrienty v II. triede a biologické a mikrobiologické ukazovatele v II. až IV. triede svedèia o zaža žení toku Hnilca nad nádrž ou organickým zneèistením. Zaujímavé sú výsledky sledovania anorganických mikropolutantov, t. j. kovov, ktoré sa žia¾ uskutoènilo len v roku 2000. Na základe 6 rozborov boli arzén, meï a olovo zaradené do III. triedy kvality. Sledovanie rádioaktivity zaraïuje túto vodu do I. triedy sústavne od roku 1994. V samotnej nádrži sa kvalita akumulovanej vody oproti prítokovej èasti z h¾adiska zaradenia do tried èistoty zásadne nemení. Kyslíkový režim zodpovedá II. až III. triede èistoty a tak isto aj skupina ukazovate¾ov základného fyzikálno-chemického zlož enia. Obsah nutrientov kolíše okolo hodnôt na prítoku do nádrž e, iba obsah dusitanového dusíka narastá. Mikrobiologické ukazovatele sú na úrovni III. až IV. triedy èistoty, èo znamená zneèistenú až silno zneèistenú vodu. Obsah kovových prvkov je podobný ako na prítoku, prièom arzén sa dostal na úroveò IV. triedy èistoty. V nádrži vo Vlèej doline nebol doteraz vykonávaný systematický prieskum, prvé odbery sa usku-
toènili v tomto roku. Akumulovaná voda má charakteristiky zodpovedajúce kvalite vody spodných horizontov v nádrž i Palcmanská Maša. Vzh¾adom na malý objem nádrž e a úèel jej využívania, je celý objem akumulovanej vody homogenizovaný, bez možnosti stratifikácie. Kvalitu vody vo vyrovnávacej nádrži pod Dobšinou možno posudzovaž z výsledkov systematického sledovania Dobšinského potoka v profile jeho prítoku do tejto nádrž e. Napriek narieïovaciemu úèinku nárazového vypúšžania vody z prevádzky elektrárne vo Vlèej doline sa na zhoršenej kvalite vody podpisuje vypúšžanie neèistených mestských vôd, odpadových vôd z verejnej kanalizácie mesta Dobšiná. Kyslíkový režim sa pohybuje v rozmedzí tried II. až IV., prièom dôvodom pre toto zatriedenie sú ukazovatele nasýtenie kyslíkom alebo BSK5. Ïalej sa zneèistenie prejavuje zvýšenými hodnotami mangánu, dusitanového a amoniakálneho dusíku, ako aj celkového fosforu. Skupina mikrobiologických ukazovate¾ov je trvalo zaradená do V. triedy èistoty (ve¾mi zneèistená voda), prièom napríklad priemerná hodnota u koliformných baktérií sa pohybuje od 960 KTJ. ml-1 do 3632 KTJ.ml-1. V roku 2002 sme získali prvé výsledky rozborov zo samotnej nádrž e pri priehradnom múre, z ktorých možno vyvodiž taký záver, že poèas zdržania vody v nádrži vzh¾adom na jej objemové a prietokové pomery, nedochádza k relevantným zmenám v kvalite vody. Z posledne hodnoteného dvojroèia 2001 - 2002 sme graficky znázornili percentuálne zastúpenie tried kvality (I. - V. trieda) v sledovaných skupinách ukazovate¾ov kvality vody. Z grafov môžeme vyvodiž nasledovné závery. V skupine A - Kyslíkový režim je zastúpená I. trieda kvality 20%, II. trieda a III. trieda zhodne po 40%. V skupine B - Základné fyzikálno-chemické ukazovatele je I. trieda a II. trieda zastúpená po 20% a III. trieda je zastúpená 60%. Skupina C - Nutrienty je zastúpená len II. triedou- 40% a III. triedou - 60%. V skupine E - Mikrobiologické ukazovatele, je III. trieda kvality zastúpená 50%, IV. trieda a V. trieda sú zastúpené zhodne po 25%. Na demonštráciu uvádzame výsledky hodnotenia kvality povrchových vôd za obdobie kåzavého dvojroèia 2001 - 2002 v sledovaných nádržiach prostredníctvom Mapy kvality povrchových vôd ( viï str. 11 ), ktorá je spracovaná na základe podrobnejších informácií o zmenách hodnôt relevantných ukazovate¾ov kvality vody v pozdåžnom smere hodnotených tokov a o zmenách kvality vody skokom ( vplyv vypúšžania odpadových vôd z bodových zdrojov zneèistenia, vplyv rieènych prítokov atï.).
d e c e m b e r
2 0 0 3
5 S oh¾adom na kritériá STN 75 7221, sme graficky znázornili priebeh zmien klasifikácie v skupinách ukazovate¾ov A, B, C a E t. j. kyslíkového režimu, základných fyzikálno-chemických ukazovate¾ov, nutrientov a mikrobiologických ukazovate¾ov. Mapa zároveò znázoròuje aj situovanie základných a doplnkových miest sledovania kvality vody (zelená šípka) a spoplatnené zdroje zneèistenia ( èervená šípka). Na záver by sme chceli upozorniž na tieto skutoènosti: Poèas systematického sledovania kvality vody vo vodných nádržiach od roku 1990 nedošlo k zásadným zmenám vo vývoji kvality, zaradenie do tried kvality v jednotlivých skupinách ukazovate¾ov sa sporadicky mení o jednu triedu. Na základe klasifikácie kvality vody nemožno hovoriž ani
o zlepšovaní, ani o zhoršovaní kvality za toto obdobie. Na zlej kvalite vody v nádržiach, najmä v skupine biologických a mikrobiologických ukazovate¾ov, sa podpisuje predovšetkým neèistená odpadová voda z povodia nad nádržami, resp. z osídlenia a rekreácie pri nádrži v prípade Palcmanskej Maše. Zvlášž výrazne sa to prejavuje vo vyrovnávacej nádrž i Dobšiná, kde je to spôsobené predovšetkým absenciou èistiarne odpadových vôd v meste Dobšiná. Výsledky analýz sedimentov sú dobrým základom pre ïalšie sledovanie kvality jednak sedimentov, ale aj vody z h¾adiska minoritných zložiek anorganického i organického pôvodu.
Legislatívna ochrana vodárenských zdrojov Ing. Maroš Giba, OZ Košice Základnou legislatívnou úpravou pojednávajúcou o ochrane vôd je zákon è. 184/2002 o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. vodný zákon z 19. februára 2002. Tento zákon vytvára podmienky na všestrannú ochranu povrchových vôd a podzemných vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých krajinných ekosystémov, na zlepšenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd a na ich úèelné a hospodárne využívanie. Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k povrchovým vodám, podzemným vodám a nehnute¾nostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, úèenom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosž za porušenie povinností pod¾a tohto zákona. Uvedený zákon pozostáva zo 14 èastí a 79 paragrafov. Konkrétnej ochrane vodných pomerov a vodárenských zdrojov sa venuje piata èasž v paragrafe 26 až paragrafe 38. Zo spomenutej piatej èasti vodného zákona je najdôlež i tejší paragraf 28 - ochranné pásma vodárenských zdrojov. Odstavec 1 - Na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov orgán štátnej vodnej správy urèí ochranné pásma na základe záväzného posudku orgánu na ochranu zdravia. Ochranné pásma sú súèasne pásmami hygienickej ochrany pod¾a osobitných predpisov (§ 4 zákona NR SR è. 272/1994 Z. z.) Odstavec 2 - Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa èlenia na ochranné pásmo I. stupòa, ktoré slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného zariadenia, a na ochranné pásmo II. stupòa, ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže orgán štátnej vodnej správy urèiž aj ochranné pásmo III. stupòa. Odstavec 3 - Ak podmienky na území ochranného pásma I. stupòa zabezpeèujú v dostatoènej miere ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vodárenského zdroja, ïalšie stupne ochranných pásiem sa neurèujú. Odstavec 4 - Návrh na urèenie ochranných pásiem vodárenského zdroja je povinný podaž ten, kto má povolenie na odber vody alebo kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja. Pri odberoch vody z vodárenských nádrží návrh na urèenie ochranných pásiem je povinný podaž vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody v tejto nádrží. Súèasžou návrhu na urèenie ochranných pásiem vodárenského zdroja podzemnej vody je odborný hydrogeologický posudok. Odstavec 5 - Rozhodnutím o urèení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa ustanovia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia èinnosti poškodzujúce alebo ohrozujúce množstvo a kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosž vody vodárenského zdroja, ako aj technické úpravy, ktoré sa majú v ochrannom pásme vykona ž. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o urèení ochranných pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ïalšieho nadobúdate¾a alebo užívate¾a majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti spojené. d e c e m b
Odstavec 6 - Za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Postup úhrady majetkovej ujmy ustanovuje osobitný predpis. Odstavec 7 - Náklady spojené s technickými úpravami a majetkovú ujmu znáša ten, kto vodárenský zdroj využíva na plnenie úloh: pri vodárenskej nádrži ich znáša vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrž i . Odstavec 8 - Orgán štátnej správy môže rozhodnutie o urèení ochranných pásiem vodárenského zdroja zmeniž alebo nahradiž novým rozhodnutím, ak pominuli dôvody ochrany vodárenského zdroja, vydané rozhodnutie sa ruší. Ïalšou dôlež i tou legislatívnou úpravou v tejto problematike je vyhláška Ministerstva životného prostredia SR è. 398/2002 o podrobnostiach urèovania ochranných pásiem vodárenských zdrojov a o opatreniach na ochranu vôd z 10. júla 2002. Obsahuje 8 paragrafov a 3 prílohy. Ochranné pásmo vodárenského zdroja I. stupòa sa urèuje pre všetky vodárenské zdroje podzemných vôd a všetky vodárenské zdroje povrchových vôd. Ochranné pásmo II. stupòa a ochranné pásmo III. stupòa pre podzemné vody a pre povrchové vody sa urèujú, ak v území tvorby a obehu vody nie je zriadený iný druh ochrany vôd alebo ak ochrana vodárenského zdroja ochranným pásmom I. stupòa je nedostaèujúca. Ochranné pásma sa urèujú na základe údajov o využite¾nom množstve , kvalite a zdravotnej bezchybnosti vodárenského zdroja a na základe dokumentácie potrebnej k žiadosti na urèovanie ochranného pásma. O podkladoch na urèovanie ochranného pásma a obsahu dokumentácie potrebnej k žiadosti na urèovanie ochranného pásma pojednáva príloha è. 1 tejto vyhlášky. Vodárenské zdroje povrchových vôd Ochranné pásmo I. stupòa - pri odbere priamo z vodného toku slúži na ochranu príbrežného územia pozdåž toku nad odberným zariadením. Ochranné pásmo I. stupòa vodárenských nádrží slúži na ochranu celej vodnej plochy nádrž e vrátane príbrežného ochranného pásma nad maximálnou hladinou vody v nádrži a na ochranu územia pozdåž významných prítokov do nádrž e v primeranej šírke a do primeranej vzdialenosti smerom proti prúdeniu vody v koryte. Zásady na urèovanie rozsahu ochranných pásiem I. stupòa vodárenských zdrojov sú uvedené v prílohe è. 2 tejto vyhlášky. Ochranné pásmo II. stupòa - sa urèuje v hydrologickom povodí v nadväznosti na ochranné pásmo I. stupòa , najmä na ochranu vody pred mikrobiologickým zneèistením a pred zneèistením nebezpeènými látkami. Pri odbere priamo z vodného toku sa ochranné pásmo urèí formou príbrežných pásov a jeho plocha predstavuje územie pozdåž vodného toku a aj pozdåž jeho prítokov. Urèuje sa aj plošným spôsobom - plocha povodia toku alebo prítokov. Ak ide o celú plochu povodia neurèuje sa už ochranné pásmo III. stupòa. Obdobne sa neurèuje ochranné pásmo II. stupòa ak ochranné pásmo I. stupòa poskytuje dostatoènú ochranu. Zásady na urèovanie rozsahu ochranných pásiem II. stupòa vodárenských zdrojov sú uvedené v prílohe è. 2 tejto vyhlášky. e r 2 0 0 3
6 Ochranné pásmo III. stupòa - sa urèuje len v prípade potreby ochrany vôd, najmä pred zneèistením nebezpeènými látkami, a ak celé povodie už nie je zahrnuté v ochrannom pásme II. stupòa. Zásady na urèovanie rozsahu ochranných pásiem III. stupòa vodárenských zdrojov sú uvedené v prílohe è. 2 tejto vyhlášky. Zásady spôsobu ochrany vôd vodárenských zdrojov a èinnosti poškodzujúce alebo ohrozujúce ich množstvo a kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosž sú uvedené v prílohe è. 3 vyhlášky. Takto vyhlásený vodárenský zdroj s vymedzenými ochrannými pásmami je zapísaný vo vyhláške MP SR è. 525/2002, ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov z 12. augusta 2002. Uvedená vyhláška definuje vodárenské toky ako vodné
toky alebo úseky vodných tokov, ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sa môžu využívaž ako vodárenské zdroje na odber pre pitnú vodu. Zaèiatok vodárenského toku je urèený prameòom vodného toku a jeho koniec tvorí prieèny profil vodného toku v mieste odberu vody alebo profil hrádze alebo hate. Ak je na tom istom vodnom toku viac odberných profilov, koniec vodárenského toku tvorí prieèny profil v mieste najnižšie polož eného odberu vody. Poloha týchto profilov je vyznaèená rieènym kilometrom na toku. Povodím vodárenského toku je územie, z ktorého celý povrchový odtok prirodzene vteká do vodného toku k profilu vymedzujúcemu skonèenie vodárenského toku ako aj územie, z ktorého sa povrchové vody do povodia vodárenského toku umelo prevádzajú.
Ceny a paragrafy Dušan Vystavil, OZ Košice 3. zákon Národnej rady SR è. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súŽa Že ( úèinnosž od 1. 8. 1994 ). § 1 Úèel zákona Úèelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súža že na trhoch výrobkov, výkonov, prác a služieb (ïalej len "tovar") proti jej vyluèovaniu, obmedzovaniu alebo skres¾ovaniu (ïalej len "obmedzovanie súža že"), ako aj vytváranie podmienok na jej ïalší rozvoj v prospech spotrebite¾ov. § 3 Dohody obmedzujúce súŽa Ž (1) Dohody a zosúladené postupy podnikate¾ov, ako aj rozhodnutia zdru žení podnikate¾ov, ktoré majú za cie¾ alebo môžu maž za následok obmedzovanie súža že (ïalej len "dohody obmedzujúce súžaž") sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Zakázanými sú najmä dohody obmedzujúce súža ž, ktoré obsahujú : a) priame alebo nepriame urèenie cien tovaru, b) záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií, c) rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania, d) záväzok úèastníkov uplatòovaž rozdielne obchodné podmienky pri plnení rovnakej povahy voèi jednotlivým podnikate¾om, ktorými budú niektorí z nich znevýhodnení v hospodárskej súžaži, e) podmienku, že uzatvorenie zmlúv bude viazané na prijatie dodatoèných záväzkov, ktoré ani svojou povahou, ani pod¾a obchodných zvyklostí s predmetom zmlúv nesúvisia. (3) Dohody obmedzujúce súžaž zakázané pod¾a odseku 1 sú neplatné. Ak sa vzžahuje dôvod neplatnosti len na èasž dohody, je neplatná len táto èasž, ak z jej obsahu nevyplýva možnosž oddeliž túto èasž od ostatného obsahu. § 7 ZneuŽívanie dominantného postavenia na trhu (1) Dominantné postavenie na trhu má podnikate¾ alebo nieko¾ko podnikate¾ov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súža ž i
alebo ktorí, vzh¾adom na svoju ekonomickú silu, sa môžu správaž nezávisle vo vzžahu k iným podnikate¾om a spotrebite¾om a môžu obmedzovaž súža ž . (2) Ak sa nepreukáže nieèo iné predpokladá sa, že podnikate¾ nie je vystavený podstatnej súžaži pod¾a odseku 1, ak jeho podiel dodávok alebo odberu zhodného alebo vzájomne zastupite¾ného tovaru na relevantnom trhu je najmenej 40 %. (3) Relevantný trh je priestorový a èasový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie urèitých potrieb užívate¾ov zhodné alebo vzájomne zastupite¾né. (4) Zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané. (5) Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä : a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných podmienok v zmluvách, b) obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor spotrebite¾ov, c) uplatòovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnate¾nom plnení voèi jednotlivým podnikate¾om, ktorými sú títo v hospodárskej súžaži znevýhodòovaní (diskriminácia) d) viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, ž e druhá zmluvná strana odoberie aj ïalšie plnenie, ktoré s požadovaným predmetom vecne ani pod¾a obchodných zvyklostí nesúvisí. § 18 Zásahy orgánov štátnej správy a obcí (1) Orgány štátnej správy a obce nesmú vlastnými opatreniami, zjavnou podporou alebo inými spôsobmi obmedzova ž hospodársku súža ž . § 20 Postup obcí proti vzniku dominantného postavenia podnikate¾ov pri prevode majetku obce. Obce sú povinné pri prevode majetku obce dbaž na to, aby na príslušnom regionálnom alebo lokálnom trhu vzniklo súžažné prostredie. (pokraèovanie v budúcom èísle)
Problematika kvality vôd v nádrŽ i Zemplínska šírava Ing. ¼udmila Cikrayová, OZ Košice Vodné dielo Zemplínska šírava leží na úpätí pohoria Vihorlat severovýchodne od Michaloviec. Je vybudované v povodí Bodrogu na toku Èierna voda ako boèná nádrž Laborca. Zemplínska šírava bola vybudovaná v rámci vodohospodárskych úprav na Východoslovenskej nížine, hlavným cie¾om ktorých bolo ochrániž rozsiahle po¾nohospodárske územia pred povodòami. Výstavba diela sa realizovala v rokoch 1961 - 1966. Prevádzkovate¾om diela je Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., OZ Povodie Bodrogu a Hornádu, závod Michalovce. Voda do nádrž e sa privádza prevažne z Laborca, a to prívodným kanálom od hate Petrovce
(rkm 45,100), ktorá prietoky rozde¾uje tak, aby bol zabezpeèený trvalý prietok 1,4 m3.s-1 v koryte Laborca v Michalovciach a ostatné prietoky usmeròuje do prívodného kanála. Okrem toho do nádrž e priamo zaúsžujú potoky Trnavský, Viniansky, Kalužský, Klokoèovský, Myslina, Kusínsky, Jovsanský a Porubský. Z nádrž e voda odteká odpadovým kanálom, ktorý je v juhozápadnej èasti nádrž e smerom k južnému okraju Michaloviec a do Laborca zaúsžuje v rkm 37,100. Úèelom vodného diela je: - zníženie povodòových prietokov, - závlaha pozemkov, - nadlepšenie prietokov Laborca pre EKO Vojany, - rekreaèné využitie a rekreaèný rybolov,
d e c e m b e r
2 0 0 3
7 - prírodná rezervácia pre vodné vtáctvo. Monitoring kvality vody na Zemplínskej šírave zabezpeèuje SVP, š. p., OZ Povodie Bodrogu a Hornádu prostredníctvom nášho závodu v Michalovciach a vyhodnocuje oddelenie ekológie vodných tokov v Košiciach. Kvalita vody sa sleduje vo vopred zvolenej sieti kontrolných miest sledovania na hlavných tokoch a vybraných prítokoch. Výsledky monitoringu sa vyhodP.è. 1 2 3 4 5 6
Miesto sledovania LABOREC-PETROVCE ŠÍRAVSKÝ KANÁL-ÚSTIE ŠÍRAVA- MEDVEDIA HORA ŠÍRAVA-LÚÈKY ZALUžICKÝ KANÁL - POD ZEMPL. ŠÍRAVOU ÈIERNA VODA 4- DNOVÝ VÝPUST Z VD ZEMPLÍNSKA ŠÍRAVA
nocujú v zmysle platnej STN 75 7221 Klasifikácia kvality povrchových vôd v dvojroèných cykloch. Posledné hodnotené obdobie zahàòa výsledky monitoringu za dvojroèie 2001 - 2002. V záujmovom území Zemplínskej šíravy sa monitoring kvality vôd v období 2001 - 2002 vykonával v nasledujúcich miestach sledovania:
Tok Laborec Šíravský kanál Laborec Laborec
Rieèny km 45,100 4,500
Poèet vzoriek 24 24 24 24
Zalužický kanál
2,500
24
Èierna voda 4
23,000
24
Na základe porovnania výsledkov štatistického spracovania nameraných údajov z dvojroèného monitoringu s hodnotami pod¾a STN 75 7221 pre jednotlivé ukazovatele kvality vody boli hodnotené miesta sledovania zaradené do prislúchajúcich tried kvality: I. trieda - ve¾mi èistá voda II . trieda - èistá voda III. trieda - zneèistená voda IV. trieda - silno zneèistená voda V. trieda - ve¾mi silno zneèistená voda V rámci tejto klasifikácie boli sledované a hodnotené nasledujúce skupiny ukazovate¾ov: A - ukazovatele kyslíkového režimu B - základné fyzikálno-chemické ukazovatele C - nutrienty E - mikrobiologické ukazovatele Kvalita vody v nádrži Zemplínska šírava je ovplyvòovaná
vo výraznej miere kvalitou vody v Laborci. Do zaèiatku 80-tych rokov minulého storoèia bola kvalita vody v tomto toku a následne aj v samotnej nádrži výrazne negatívne ovplyvòovaná odpadovými vodami, vypúšžanými z priemyselného komplexu Chemko Strá ž ske. Po realizácii rozsiahlych, ekologicky prínosných zmien vo vodnom hospodárstve a. s. Chemko Strá ž ske v priebehu uplynulých cca 20 rokov, tento priemyselný komplex v súèasnosti už nepredstavuje permanentné riziko pre samotný tok Laborec, ani pre VN Zemplínska šírava. Najväèším prínosom v tomto prípade bolo vybudovanie a sprevádzkovanie havarijných akumulaèných nádrží na odtoku odpadových vôd z areálu Chemko do recipientu Laborec v roku 1996. Naïalej pretrváva vplyv ïalších zdrojov zneèistenia, ktoré významnou mierou ovplyvòujú kvalitu vody v nádrži, a to mestská ÈOV Humenné, VK Strá ž ske, sídla a rekreaèné strediská situované v okolí VN atï. Výsledky klasifikácie povrchových vôd za hodnotené dvojroèie 2001 - 2002 sú vyjadrené nasledujúcou tabu¾kou.
Klasifikácia kvality povrchových vôd za obdobie 2001 - 2002 v jednotlivých skupinách ukazovate¾ov Miesto sledovania
A - ukazovatele B - základné fyzikálnoC - nutrienty kyslíkového reŽimu -chemické ukazovatele Trieda Trieda Trieda kvality/ukazovate¾ kvality/ukazovate¾ kvality/ukazovate¾ spôsobujúci spôsobujúci spôsobujúci zatriedenie zatriedenie zatriedenie Laborec-Petrovce III/CHSKCr IV/ teplota, Mn IV/N-NO2Šíravský kanál-ústie III/CHSKCr II/ pH, teplota, Ca IV/Pcelk. Šírava-Medvedia hora III/CHSKCr III/ teplota, Fe V/Pcelk. Šírava-Lúèky III/CHSKCr III/ teplota V/Pcelk. ZaluŽický kanál-pod Zempl. šíravou III/CHSKCr III/ teplota V/Pcelk. Èierna Voda 4 -DN. výpust zo Zempl. š. III/CHSKCr V/ Fe IV/Pcelk.
E - mikrobiologické ukazovatele Trieda kvality/ukazovate¾ spôsobujúci zatriedenie V/tekoli IV/koli, tekoli IV/koli, tekoli V/tekoli V/koli, tekoli V/koli
Podrobnejšie hodnotenie súèasného stavu kvality vody za dvojroèie 2001 - 2002 bolo zamerané na ukazovatele charakteristické pre hlavné typy zneèistenia (vyhodnocovanie je založ ené na výpoète charakteristických hodnôt koncentrácií a ich porovnávaní s prístupnými imisnými limitmi, platnými pre jednotlivé kategórie tokov). Nasledujúca tabu¾ka uvádza výsledky tohto hodnotenia. Typ zneèistenia Organické zneèistenie Eutrofizácia
Prekroèenie úrovne imisných limitov Miesto sledovania LABOREC- PETROVCE LABOREC- PETROVCE ŠÍRAVSKÝ KANÁL-ÚSTIE ŠÍRAVA- MEDVEDIA HORA ŠÍRAVA-LÚÈKY d e c e m b e r
2 0 0 3
Prekroèenie úrovne imisných limitov Prekroèený ukazovate¾ NEL - UV N-NO2N-NO2- , Pcelk N-NO2- , Pcelk N-NO2- , Pcelk
8 Typ zneèistenia Eutrofizácia Bakteriálne zneèistenie
Mineralizácia Acidobázické javy Anorganické mikropolutanty Organické mikropolutanty
Prekroèenie úrovne imisných limitov Miesto sledovania ZALUžICKÝ KANÁL--POD ZEMPL. ŠÍRAVOU ÈIERNA VODA-4 LABOREC-PETROVCE ŠÍRAVSKÝ KANÁL-ÚSTIE ŠÍRAVA-MEDVEDIA HORA ŠÍRAVA-LÚÈKY ZALUžICKÝ KANÁL--POD ZEMPL. ŠÍRAVOU ÈIERNA VODA - 4 LABOREC- PETROVCE ÈIERNA VODA - 4 LABOREC- PETROVCE ÈIERNA VODA - 4 ŠÍRAVA- MEDVEDIA HORA ÈIERNA HORA 4-DN.VÝPUST
Prekroèenie úrovne imisných limitov Prekroèený ukazovate¾ N-NO2-, Pcelk, Norg N-NO2-, Pcelk koli, tekoli koli, tekoli koli, tekoli koli, tekoli koli, tekoli, enterokoky koli, tekoli Mn Fe Zn Zn PCB PCB
Pre porovnanie uvádzame sumárny preh¾ad klasifikácie v sledovaných miestach za predchádzajúce i aktuálne obdobie rokov 1989 - 2002. Miesto sledovania
Kåzavé dvojroèie a výsledná trieda kvality pod¾a STN 75 7221 s oh¾adom na skupinu ukazovate¾ov s najhoršou triedou kvality
1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2001 Laborec-Petrovce V IV III III III IV IV IV IV IV V V V Šíravský kanál-ústie IV IV III III III III III IV IV IV V V IV Šírava-Lúèky IV III IV III III IV III IV IV III IV V V Šírava-Medvedia hora V III IV III III III III III IV III V V V Zalužický kanál pod Zempl. šíravou III III III III III III III V V V IV V V Záver: Kvalita vody v Zemplínskej šírave v jednotlivých miestach sledovania za hodnotené obdobie 2001 - 2002 sa pohybuje okolo III. triedy kvality v skupine A - ukazovatele kyslíkového reŽimu, kde o zatriedení do príslušnej triedy rozhodol ukazovate¾ CHSKCr. V skupine B - základné fyzikálno-chemické ukazovatele je rozhodujúcim ukazovate¾om teplota, železo, mangán a vápnik. V sledovaných miestach sa trieda kvality pohybuje okolo II. - V. triedy. V skupine C - nutrienty prevláda IV. - V. trieda kvality, prièom o zatriedení rozhodol ukazovate¾ fosfor ( Pcelk. ). Jednoznaène najnepriaznivejšia situácia sa javí v skupine E - mikrobiologické ukazovatele, kde nachádzame prevažne V. triedu kvality - voda ve¾mi silno zneèistená, prièom rozhodujúcim sa javí ukazovate¾ koliformné ( koli ) a termoto-
lerantné koliformné baktérie ( tekoli ). Je potrebné si uvedomiž, že pre obnovu pôvodných funkcií nádrž e Zemplínska šírava, hlavne ako zdroja závlah a najmä rekreácie a športového rybárstva, bude potrebné zlepšiž kvalitu vody v Laborci i v samotnej nádrži, a to hlavne: - likvidáciou zdrojov zneèistenia v povodí ( èierne skládky a pod. ), - zvýšením percenta napojenia zdrojov zneèistenia na centrálne kanalizaèné systémy vybudovaním hlavného kanalizaèného zberaèa okolo VN Zemplínska šírava, - vybudovaním a prevádzkovaním vhodných èistiacich zariadení pre existujúce bodové zdroje zneèistenia nad nádrž ou.
d e c e m b e r
2 0 0 3
9
Extrémne povodne v níŽinách nemusia by Ž Ing. Otakar Hrabovský, OZ Košice 1.Úvod Problematika povodní bola a je aktuálna a nie som presvedèený, že je to dôsledok iba globálneho otep¾ovania. 2. Antropogénne vplyvy na vznik povodní Na vznik povodní vplýva komplex faktorov . Jedným z nich je aj využívanie zaplavovaných území èlovekom. Tieto územia v minulosti slúžili na prirodzenú transformáciu kulminaèných prietokov. Ïalším faktorom, ktorý vplýva na vznik povodní je lesnatosž územia a schopnosž pôdy absorbovaž zrážky. Pri presýtení horných, väèšinou humóznych vrstiev pôdy, zrá ž ková voda rýchlo odteká a vytvára podmienky na vznik sufóznych javov. Na vznik povodní má vplyv aj po¾nohospodárska èinnosž predovšetkým v horských oblastiach. Tu sa v nedávnej minulosti, pri sce¾ovaní pozemkov, rušili medze a používal sa nesprávny spôsob orby (neoralo sa po vrstevnici). Pri takom spôsobe orby dochádza, aj pri zrá ž kach malej intenzity, k zrýchlenému odtoku vody a k strhávaniu pôdnych èastíc. Odnášané pôdne èastice sa môžu potom ukladaž aj tam, kde to negatívne vplýva na odtok vody, v kynetách tokov a v inundaèných územiach. To sa prejavuje postupným zmenšovaním prietoènosti profilu. Na zmenšovanie prietoènosti profilu, pri snahe previesž kulminaèné prietoky, sa všeobecne reaguje dvíhaním ochranných hrádzí. Dokedy? 3. Eliminácia povodní Som presvedèený, že spomínané antropogénne vplyvy vytvárajú vysoké kulminaèné prietoky v strednej a v dolnej èasti povodí. Existuje názor, ktorý hovorí o malých technických vplyvoch, resp. iných zásahov v horných èastiach povodí na kulminaèné prietoky v dolných èastiach povodí. Komplexné technické riešenie podporené kvalitnou legislatívou o hospodárení v lesoch, v po¾nohospodárstve a vo vodnom hospodárstve by riešilo predmetnú problematiku. Povodne a ich následky (pretrhnutie hrádzí, nièenie majetku ¾udí, zaplavenie priemyselných a po¾nohospodárských aglomerácií atï.) sú, zdá sa, pre štát ekonomickejšie ako preventívne opatrenia. Ak chceme eliminovaž povodne, tak musíme urobiž opatrenia už v horných èastiach povodí. Ke ï že sme antropogénnou èinnosžou umelo zvýšili kulminaèné prietoky, tak podobne antropogénnou èinnosžou musíme obmedziž výskyt povodní. Spôsob, akým sa to dá dosiahnuž je o. i. aj technickými opatreniami (vodné nádrž e, poldre, hradenie bystrín, vytvorenie medzí èi prieènych záchytných zrá ž kových rigolov na poliach, lúkach a v lesoch). 4. Kulminaèný prietok a tvar povodia Ve¾ký vplyv na tvar povodòovej vlny a tým aj na maximálny kulminaèný prietok má tvar povodia. Ak porovnáme dve susediace povodia riek Latorice a Uhu, nedopustíme sa ve¾kej chyby pri tvrdení o ve¾kom vplyve tvaru povodia na kulminaèný prietok. Zrážky v podobe dažïa alebo zrážky spojené s topením snehu sú pre susedstvo oboch povodí porovnate¾né pri zoh¾adnení ich podobnej geologickej
stavby. Rieka Latorica pri ploche povodia cca F = 2 900 km2 má v profile hraníc Q100 - roènú vodu v množstve 750 m3.s-1 . Rieka Uh pri ploche povodia cca F = 1 990 km2 má v profile hraníc Q100--roènú vodu v množstve 1 600 m3.s-1. Ak si porovnáme ve¾kosž plôch oboch povodí zistíme, že plocha povodia Latorice je cca o 1/3 väèšia ako plocha povodia rieky Uh. Maximálny prietok na Latorici je o viac ako o polovicu menší ako na rieke Uh. Túto nepriamu úmeru, pri predpoklade rovnakých vstupov všetkých elementov vplývajúcich na výšku kulminaèného prietoku oboch povodí, je možné vysvetliž si najmä rôznym tvarom povodí. Povodie Latorice má tvar perovitý a tvar povodia rieky Uh je vejárovitý. Porovnaním týchto dvoch povodí riek, s rôznymi maximálnymi kulminaènými prietokmi, je možné demonštrovaž riešenie znižovania kulminaèných prietokov v rovinných èastiach povodí riek. Samozrejme nejde o pretvorenie všetkých povodí do tvaru perovitého, ale o vytvorenie takých opatrení, aby odtok z povodí vejárovitého tvaru bol taký ako z povodia perovitého tvaru. V štúdii “Aktualizácia vodohospodárskeho riešenia VSN” v rokoch 1995 - 1996 sa rozpracovala alternatíva vybudovania dvoch poldrov na našich tokoch Ulièka a Ub¾a, ktoré teèú na Ukrajinu ako pravostranné prítoky rieky Uh. Navrhované poldre ukázali na možnosž zníženia kulminaèného prietoku v profile hraníc o 250 - 300 m3.s-1, èiže zníženie na kulminaèný prietok 1 300 - 1 350 m3.s-1. 5. Poldre nahradia úpravy tokov Navrhovanie poldrov je zaujímavé nielen pri modelovaní tvaru povodòovej vlny za úèelom minimalizácie povodní v dolných èastiach povodí tokov, ale aj pri riešení minimalizácie technických zásahov do tokov. Výstavbou poldrov sa trvalo zaberá menšia plocha pozemkov ako pri klasických úpravách tokov a nezasahuje sa do citlivej oblasti obyvate¾ov zaberaním ich pozemkov v intravilánoch. Návrh kapacity odtokového objektu sa prispôsobuje na maximálne prijate¾ný prietok v prirodzenom koryte pod poldrom výpoètom stanoveným podrobným hladinovým režimom pri maximálne prípustnej hladine v poldri. Poldre sú budované z miestnych materiálov a preto sú ekonomicky výhodnejšie ako dovoz stavebného materiálu pri úprave tokov. Ïalšou výhodou výstavby poldrov je ich umiestnenie mimo intravilánu miest a obcí, èím sa minimalizuje ich ohrozenie povodòami. 6. Záver ž Extrémne povodne je možné eliminovaž za súèasného stavu povodí vodnými nádržami alebo poldrami. ž Extrémne povodne sa dajú zmierniž lesotechnickými a agrotechnickými opatreniami v povodí podporených kvalitnou legislatívou o ochrane lesa a pôdy . ž Poldrami je možné vylúèiž, resp. obmedziž úpravy tokov v intravilánoch miest a obcí. ž Tvar povodia je jeden z rozhodujúcich prvkov, ktoré vplývajú na ve¾kosž kulminaèných prietokov. ž Prehodnotenie aplikácie jestvujúcich STN, resp. príprava novej normy pre prietoèné a boèné poldre.
Zrnko múdrosti Clara pacta, boni amici. Jasné dohovory zaručujú dobré priate stvo. Latinské príslovie Ospravedlnenie: Redakcia sa ospravedlòuje za chyby v èísle 3/2003. Náš poèítaèový škriatok skomolil priezvisko pánovi Vincentovi Schmuczerovi a vyvádzal najmä v rubrike "Naši jubilanti". Pánovi Štefanovi Forgáèovi ubral 10 rokov a urobil chyby v menách a priezviskách. Správne znenie: Michal Dovhun, Milan Dzvoník a František Szabó. d e c e m b e r 2 0 0 3
10
Hádanky - riešenie 2. VSUVKA ŠKVRNY papier pokrývajú, STOKY bahnom zapáchajú. POHREBNÁ HOSTINA má rýchly spád, nikto na òu nechodí rád. DOSTAL ŠMAK DOKTOR NA DžEM dnes, ihneï mu ho deva dones!
Ing. Dušan Hronský, OZ Košice Vsuvka je hádanka, ktorej výsledok dostaneme, keï do náznaku alebo jeho jednotlivých èastí vsunieme po jednej hláske. Náznak býva jednoduchý, rozvitý alebo zlož ený z èiastkových prvkov. Pre každý druh náznaku platí urèité pravidlo. Ak je náznak jednoduchý, vsunie sa hláska do slova alebo do èasti slova, ktoré tvoria náznak. Napr.: Kolín - kaolín; promile pero milé; Devy Detvy; blažená bola žena. Ak je náznak rozvitý, hlásku možno vsunúž buï do náznaku ako celku alebo osobitne do každého jeho slova. Napr.: Tis i céder - tisíce dier; štyri maky šaty Rimanky; varujem Vás - váru zjem vèas; Róza žne rozvážne; ide do hory i dedo chorý; zrána zahorí zora na Záhorí. Ak je náznak zlož ený, hláska sa vsúva do každého èiastkového prvku, resp. do každého slova náznaku. Napr.: Neva, Tisa - nevrátim sa; protéza, hraèky - prosté Záhoraèky; rímsa, dojka - rímska dvojka.
3. VSUVKA ZELENINA sa už suší, POHODA sa skryla v duši. SMOLA CHLAPCA lepí bárky, RYBU SPRÁVCA DEVE ODPREDÁ zaránky. 4. VSUVKA MENA cudzia, KABELA i HRÈE DREVA sú v náznaku, vraví deva. LOMIA STRÁžCU POKLADNÍ PAžE, mastièkami si ich maže.
Príklad vsuvky v plnom znení: DOMAŠA, RUžÍN plné sú, STROMY cestu lemujú. Bolesž chorej ustupuje, keï jej TUMOR PANI PREVÄZUJE. Riešenie: NÁDRžE NAŠE, TUJE - NÁDOR žENA OŠETRUJE.
Riešenie zasielajte do konca februára 2004. Riešenie hádaniek z èísla 3/2003. 1. SINKA, KROKODÍL, ABBÉ - SI NA KROK OD LABE. 2. KÁRA, DLÁTO, LINKA - KRADLA OLINA. 3. STRES, LAVÍNA- STE SLÁVNA. 4. SAMARITÁN, OSIKA, MUŠLE, TIRÁDA - SAMA RIA NOSÍ AMULET RADA.
Turnaj 1. VSUVKA ÚDIV ve¾ký SÁLA budí, južný VETRÍK žRÏ suší. Vlny sa lámu o skaly belostné, až TERAZ ZDRIEMOL ÔSMAK BEZSTRAROSTNE.
Stav turnaja po 3 kole: 12 bodov : G. Nagyová, I. Nagyová, A. Onder, M. Onderková, O. Vindiš, D. Vindišová 11 bodov : Ing. V. Gallo, RNDr. Z. Mažašová, Ing. J. Prosba 9 bodov : Ing. R. Ivanèo 8 bodov : Ing. O. Hrabovský
Naši jubilanti Ž i votné jubileum 60 rokov
Ž i votné jubileum 50 rokov
závod Košice
OZ Košice
František Starinec
Valéria Dzinová Erika Mišinská Eva Kocúrová Ing. Ján Kulík
závod Trebišov
Gustáv Olexa Alexander Bolaèek
závod Košice
Jozef Hadviždžák Gabriela Miklošová
závod Michalovce Dušan Bilý
závod Trebišov Michal Gruca Viktor Sabo
Šport
Hornádska buzola na Hornom Bankove Silvia Nemèoková, OZ Košice Foto: autorka V slneènú sobotu dòa 18. 10. 2003 zorganizovala športová komisia Odborového zväzu OZ PBaH v Košiciach 17. roèník pretekov v orientaènom behu "Hornádska buzola". Priaznivci športu a prírody sa stretli na Hornom Bankove a pod vedením nestora
orientaèného behu, pána O¾havu, vykroèili v ústrety peknej a milej športovej akcii. Do súža že sa zapojilo 34 pretekárov, ktorí bežali pod¾a mapy v mierke 1 : 10 000 a technicky zdatnejší sa orientovali v pestrofarebnom jesennom lese pod¾a buzoly. Našli sa aj technicky ešte zdatnejší úèastníci, ktorí využívali aj mobilné telefóny, aby sa v nápore zápolenia nenašli na inom konci nášho mesta. Autorom týchto nenároèných tratí, no pre niektorých predsa
d e c e m b e r
2 0 0 3
11 zložitých, bol Anton Onder. Deti do veku 10 rokov súžažili za doprovodu jedného z rodièov alebo dospelej osoby po trase oznaèenej faborkami. ženy tradiène zápolili vo dvojici. Muži bežali jednotlivo. Dominik Onder, ktorý súžažil v kategórii mužov, prvenstvom oslávil svoje 13. narodeniny. Na stupne vížazov si v jednotlivých kategóriách vystúpili : Deti do 10 rokov - 1,5 km - 6 kontrol 1. Júlia Rudíková 17:26 min., 2. Matej Petra 18:40 min., 3. Matej Sedlák 19:28 min. Dievèatá od 11 rokov - 1,5 km - 6 kontrol 1. Petra Semanèíková 12:36 min., 2. Kamila Rudíková 18:16 min., 3. Katarína Lukáèová 22:44 min. Chlapci od 11 rokov - 1,5 km - 6 kontrol 1. Stanislav Onder 13:37 min., 2. Matej Janèuš 15:37 min., 3. Roman Pinka 17:44 min. Muži - 3,5 km - 10 kontrol 1. Dominik Onder 27:24 min., 2. Jozef Semanèík 38:13 min., 3. Ing. Otakar Hrabovský ž e ny - dvojice - 2,5 km - 10 kontrol 1. Alena Mišèíková - Ing. Jana Rožòovjaková 52:15 min., 2. Ing. Renáta Lukáèová - Ing. Zuzana Cikrayová 54:17 min., 3. Diana Pinková - Júlia Križková 67:40 min.
V každej kategórii prví traja získali pekné vecné ceny, všetky deti sladké odmeny. Ostatní zúèastnení mali dobrý a príjemný pocit. Súžažiaci si preverili svoju kondíciu i zdatnosž orientova ž sa v lese s mapou a buzolou v ruke. Úèastníci podujatia ïakujú kolegovi Tónovi Onderovi za jeho obetavú prácu pri organizovaní tohoto prekrásneho a zaujímavého podujatia. Taktiež ïakujú pani Katke Szinaiovej, ktorá každoroène pripravuje vynikajúci gu¾áš.
Medzinárodný maratón mieru (MMM) Anton Onder, OZ Košice Pracovníci Povodia Bodrogu a Hornádu sa už tradiène, v prvú októbrovú nede¾u, zúèastòujú MMM vo východoslovenskej metropole. Na jeho 73. roèníku štartovali piati zamestnanci. Vynikajúci výsledok dosiahol Slavomír Lindvai
(závod Košice), ktorý na maratónskej trati dlhej 42 195 m obsadil 20. miesto v konkurencii 436 maratóncov. Jeho èas bol 2:41:55 hod. Rovnakú traž absolvoval aj Jozef Malejèík (závod Michalovce). Na polmaratónskej trati súžažili Michal Kolesár (závod Trebišov), Anton Onder (OZ Košice) a Peter Bréda (OZ Košice).
Mikuláš Ing. Iveta Tobáková, OZ Košice Foto: autorka Závodný výbor odborového zväzu pri ROZ PBaH v Košiciach každoroène v decembri organizuje akcie "MIKULÁŠ" a podie¾a sa aj na príprave predvianoèného stretnutia zamestnancov ROZ. Mikuláš prichádza medzi deti zaèiatkom decembra. Obdaruje ich balíèkom sladkostí. Odvážnejšie nieèo zarecitujú alebo zaspievajú. Potom nastane èas súžaží a hier, ktorých sa zúèastnia všetky deti bez rozdielu veku. Vianoèný èas pokoja, lásky a tajomstva patrí k najkrajším sviatkom celého roka. Stalo sa už tradíciou, že vedenie odštepného závodu a závodný výbor odborového zväzu organizujú pre zamestnancov predvianoèné stretnutie, ktorého cie¾om je, aby sa zamestnanci na pôde odštepného závodu stretli v príjemnej atmosfére vianoèných sviatkov. Mapa kvality povrchových vôd k èlánku “Kvalita vody vo vodnom diele Dobšiná” zo str. 3: Miesto sledovania H025 Hnilec-prítok do VN Palcmanská Maša H026 VN Palcmanská Maša-priehradný múr H027 VN Palcmanská Maša- odtok z nádrž e S001 Dobšinský potok-prítok do VN Dobšiná S002 VN Dobšiná-priehradný múr S003 Dobšinský potok-ústie Zdroj zneèistenia S01 VK Dobšiná - odpadový kanál
d e c e m b e r
2 0 0 3
50. výroèie VD Dobšiná
Foto: V. Schmuczer E. Vargová
HLAS POVODIA - èasopis SVP, š. p., OZ Povodie Bodrogu a Hornádu Košice Redakèná rada: Ing. V. Kundrát (predseda), Ing. A. Baláž, Ing. L. Bödi, Ing. V. Kožuch, Ing. M. Mišèík, Ing. L. Orolínová, Ing. J. Tkáè Adresa redakcie: Povodie Bodrogu a Hornádu, Ïumbierska 14, 041 59 Košice Zodpovedný redaktor: RNDr. Z. Mažašová, tel.: 055/6008170 Grafická úprava: Bc. L. Tkáèik Tlaè: Tulip reklama, Yellow Vydáva: SVP, š. p., odštepný závod Povodie Bodrogu a Hornádu Košice Registraèné èíslo: 2906/2002 Distribúcia zdarma.
