JAZYK KLAME, TELO KLAME, OČI KLAMAŤ NEVEDIA

B ER TE DOMOV , J E T O

ZADARMO

02 2016 MÁJ

www.okocasopis.sk

okocasopis.sk/facebook

JAZYK KLAME, TELO KLAME, OČI KLAMAŤ NEVEDIA.

Obsah ŠKOLA

Aktuality FEI Aktuality FIIT Aktuality FA Aktuality SvF Polovodičový nanodrôt Blog ElÚ SAV: Po návrate domov Ako vznikol čas

TÉMA

Podvod na fotografii Stávka na neistotu Nakupovanie kontra Český sen O kráľovstve, drakovi a podvode

6 7 8 9 10 11 12

14 15 16 18

ORGANIZÁCIE

Študentské tímy po návrate   z Can You Make It: Bol to adrenalín! 20 COhave – výskumný projekt 21 Sú tu ľudia, čo chcú robiť viac ako len nutné minimum… 22 Nevieš, čo s bicyklom na intráku? 23 7 spôsobov ako zvýšiť svoj úspech vďaka AZU 23 TECH INNO DAY 2016 24 Aj ty k IT 25 Dobyli sme kráľovstvá, zabíjali sme drakov 25 Stará študovňa mladne 25 Istrobot 2016 26 Rekonštrukcia Klubu študentov 27 Architekti a dizajnéri neprestali fotiť 28 Párty na mori, na ktorú nezabudneš! 29

NAŠIM OKOM

Terapia smiechom Oxymoron Cez 80 FEIkárov utekalo z Devína Slovenské dievčiny vo svete divočiny Čína Slovenské dievčiny vo svete divočiny Amerika Ako cracknuť úlohy v časovom harmonograme

KULTÚRA

Mužská záležitosť [kulturne kulty] Batman

TO NAJLEPŠIE NA KONIEC

Nuda medzi prednáškami Ftipy

30 31 31 32 33 34

36 39

40 42

„ „ „ „ „

“ “ “ “ “

S počtom kníh som sa však príliš nezaťažoval, veď najlepšia kniha je, ak si ten príbeh poznávania prežije človek osobne.

11

Akú moc má v rukách reklama? Dá sa dnes niečomu veriť?

16

Ľudia, ktorí boli môj vzor, sa stávajú mojimi priateľmi …

22

Veľakrát som sa v živote popálila alebo som neuspela, ale každá taká situácia ma posunula ďalej.

33

„Je to žena môjho života,“ zaskveli sa obrove citlivé oči, „Jediná žena, ktorá ma vždy brala takého, aký som.“

36

3

Editoriál

OKO Časopis ČASOPIS ŠTUDENTOV STU Periodikum študentov a zamestnancov STU Ročník XXIII Číslo 2 Vychádza 4x za akademický rok plus prvácke číslo šéfredaktor

Zdenko Ladislav Nagy

zástupcovia šéfredaktora

Monika Kulášová Martin Smutný

Ak je uspokojovanie chlapského libida najstaršou profesiou, potom zavádzanie iných, zo zištných, nezištných, či iných náhodných popudov je jej najstaršou spriaznenou sesternicou z druhého kolena. Áno, nebudeme si nič navrávať, podvádza sa snáď tak dlho, ako... no, prinajmenšom ako existuje ľudská spoločnosť. Čo je podľa mňa približne počiatok doby, od ktorej sa je možné obohatiť na úkor iných pomocou ľsti a zavádzania. Nuž, a odvtedy je podvod na vzostupe.

redaktori Janka Simonidesová Daniel Mišík Patrik Šabo Michal Makas Martin Bago Marek Kukučka Anna Kosíková Barbora Drblíková Lukáš Horňák Anton Cvik Andrej Novák Ján Morek grafici, dtp technici Matej Štefkovič Pavol Mačejovský web Štefan Hosťovecký Tomáš Ondris

Napríklad ako keď dobodali nemenovaného vládcu Rímskej ríše počas sedenia (státia?) senátu v Pompeiovom divadle. To bol podvod skôr na ľuďoch Rímskej ríše, ako podvod na samotnom vládcovi. Občania Ríma to, očividne proti všeobecným očakávaniam, zobrali dosť... mlčanlivo (údajne, osobne som sa nezúčastnil, toľká škoda). Ale pre malebné príklady sa nemusí chodiť ďaleko do minulosti: človek, ktorý predal Eiffelovu vežu ako kovový šrot na vrakovisko (dokonca dvakrát!); nigérijskí princovia s tonami zlata, ktorí sa pri bozku premenia leda tak na žabu; alebo neznámy šarmantný muž, ktorý bez akýchkoľvek pomôcok za bieleho dňa odcudzil z vysoko zabezpečenej banky toľko diamantov a drahých kameňov, koľko ste vy za celý život nevideli ani na internete – plus mínus 120 000 karátov (24 kg, ak by ste si to nevedeli predstaviť). Takže môžem bez najmenších pochybností prehlásiť, že podvody sú a budú na vzostupe aj toto tisícročie.

fotografi Zuzana Mikulová Andrej Lenčucha korektori Alexandra Pastvová Miroslava Argalášová KONTAKTY web http://okocasopis.sk mail všetkým [email protected] mail niekomu [email protected] adresa Staré grunty 53, 842 47 Bratislava telefón 02/60291828 ISSN 1338-4511 uzávierka 22.4.2016 tlač Vydavateľstvo STU náklad 2200 kusov vydáva

Vzhľadom na to, že sa mi krátia riadky, mal by som sa s vami pred letom dôstojne rozlúčiť. Chcel by som teda všetkým našim čitateľom zaželať veľa úspechov na skúškach, nastávajúcim bakalárom, inžinierom, magistrom a doktorandom veľa šťastia pri skúškach charakteru štátneho. A, v mene celej redakcie, vám zo srdca želám príjemné prežitie letných prázdnin.

Multimediálne centrum FEI STU Slovenská technická univerzita v Bratislave Fakulta elektrotechniky a informatiky Ilkovičova 3, 812 19 Bratislava http://www.mc2.sk, [email protected]

Distribuuje priamo redakcia. Akékoľvek používanie textu, fotografií a obrázkov alebo ich častí vrátane údajov v elektronickej podobe je možné iba s predchádzajúcim súhlasom ich autora. Za obsah príspevkov zodpovedajú ich autori. Redakcia nemusí súhlasiť so všetkými publikovanými názormi.

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

MONIKA KULÁŠOVÁ zástupca šéfredaktora

MARTIN SMUTNÝ zástupca šéfredaktora

JANKA SIMONIDESOVÁ redaktorka

DANIEL MIŠÍK redaktor

PATRIK ŠABO redaktor

MICHAL MAKAS redaktor

MARTIN BAGO redaktor

MAREK KUKUČKA redaktor

MATEJ ŠTEFKOVIČ grafik

TU MÔŽE BYŤ

TVOJA HLAVA! TAK NEBUĎ LENIVÝ A OZVI SA NÁM ŠTEFAN HOSŤOVECKÝ webmaster

LUKÁŠ SUROVČÍK grafik

[email protected]

PAVOL MAČEJOVSKÝ grafik

IVAN MINÁRIK grafik

ANDREJ LENČUCHA fotograf

ZUZANA MIKULOVÁ fotografka

MIROSLAVA ARGALÁŠOVÁ korektorka

ALEXANDRA PASTVOVÁ korektorka

ANNA KOSÍKOVÁ redaktorka

BARBORA DRBLÍKOVÁ redaktorka

ANTON CVIK redaktor

ANDREJ NOVÁK redaktor

JÁN MOREK redaktor

Až do najbližšieho okamihu.

y

ag N . l o k n e Zd

foto na obálke Andrej Lenčucha modelka - študentka Michaela Lišková obálka Martin Smutný september

Už vás dnes zaujal nejaký podvod? Že nie? Tak to skúsime napraviť! Na strane 18 sa môžete od Andreja Nováka dozvedieť jeho pohľad na súčasný stav administratívnych záležitostí na FEI, všetko zaručene bez cenzúry (prípadné gramatické chyby si veľmi nevšímajte). Kto by nechcel mať svoj vlastný sen? Čo tak americký sen? Že príliš ďaleko? Dobre, tak teda český sen! Na strane 16 nájdete, ako to vlastne bolo s tým neslávne známym českým snom, a ak ste o ňom ešte nepočuli, Anton Cvik to pre vás napraví. Adobe Photoshop je „priemyselným štandardom“ v danej oblasti – v oblasti úpravy digitálnej fotografie – avšak, nie je to tak trochu podvod voči divákovi? Či je, alebo nie je vám priblíži Andrej Lenčucha na strane 14. Chcete si pred začiatkom semestra užiť trochu vzrušenia na otvorenom mori? Ak áno, Student regata sa koná aj tento rok. Viac informácií hľadajte na strane 29. A ak by ste mali chuť na rozhovory, skúste dvojstránku Moniky Kulášovej (32-33). Dve dievčatá, ktoré pre vás vyspovedala, vám povedia, aké je to byť aj niekde inde ako na Slovensku. A v neposlednom rade tu máme, ako je už u nás tradíciou, aj zábavnú, informáciami nabitú, celkovo ľahkovážnu, jemne iritujúcu, reflexívnu a antisymetrickú poviedku z dielne Daniela Mišíka, ktorú vám vrele odporúčam.

ZDENKO L. NAGY šéfredaktor

jún

5

Aktuality

Škola

alokŠ

zostavila Monika Kulášová

zostavila Elena Štefancová

BEH DEVÍN - BRATISLAVA Naša fakulta sa zúčastnila 79. ročníka behu Veľký Devín (11 625 m) v krásnom počte 80 zúčastnených, v rámci nášho FEI firemného teamu (TIŠ urobila úžasné tematické tričká!). Skončili sme celkovo 15ti. 29ti dostali bonus (+10 bodov), predbehli pána prodekana. Len tak pár zaujímavých mien a čísiel. Poradie v kategórii FEI STU: 1. Jakub Vitek s časom 00:46:46, 30. Mikuláš Bittera 01:01:30, 34. Eduard Psotka 01:02:31, 38. Zuzana Brucliková 01:04:10! A ostatné fakulty trošku zaostávali: SjF 24.; SvF v  poradí 48. , FIIT 55.

NOVÍ PRVÁCI Do 30. 04. mohli podať prihlášku noví, starí študenti na našu fakultu. Perličkou do budúcich úvodov štúdia je, že odpadáva úvodný deň do štúdia, kedy sa nám prezentovali vyššie orgány, BOZP, čo kde nájdeme, a aj prezentácia organizácií, všetky tieto informácie a aj niečo navyše bude obsahovať špeciál, ktorý sa robí pod záštitou Multimediálneho centra (MMC). Budú mať o deň viac matematiky a fyziky. Well done!

Uvidíme sa aj o rok na 70. ročníku!

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

NOMINÁCIA NA SLOVENKA ROKA 2016 Prof. Ing. VIERA STOPJAKOVÁ, PhD., prodekanka pre vedu a výskum, profesorka na Ústave elektroniky a fotoniky, je nominovaná. Mená víťaziek jednotlivých kategórií, ako aj absolútnej víťazky ankety Slovenka roka 2016, sa verejnosť dozvie 5. júna na RTVS počas televízneho prenosu z  historickej budovy SND.

SEN SA STAL SKUTOČNOSŤOU Pre mnohých možno banálny problém, ale aj taká maličkosť potešila väčšinu študentov a zamestnancov – otvorenie zadného vchodu fakulty. Ľudia prichádzajúci zo zastávky ZOO alebo z internátov v Mlynskej doline konečne nemusia obchádzať celú budovu, aby sa dostali na prednášku.

2X DEVÍN Najprv sa FIITkári spojili do tímu pri tradičnom behu Devín­‑Bratislava, no nebolo to jediný raz v uplynulom období, keď sa koncentrácia IT­‑čkárov na tomto hrade prudko zvýšila. Hneď o niekoľko týždňov neskôr, 1. mája, sa rovnako početná partia vybrala Devín zdolať opäť, tentokrát nie behom, ale turistikou.

Y­‑GAMES Jarné Y­‑Games sa opäť odohrávali v priestoroch FIIT. Tento sviatok pre hráčov počítačových hier sa konal 16.-17. apríla a zožal očakávaný úspech aj napriek počiatočným technickým problémom.

MS FEST 2016 9. a 10. apríla sa na FIIT STU konal druhý ročník komunitnej konferencie MS Fest, kde sa návštevníci mohli stretnúť so špičkovými vývojármi, IT odborníkmi, MVP a MSP zo Slovenska a Čiech. Boli to dva dni plné odborno­‑technických prednášok venujúcich sa najnovším trendom vo vývoji mobilných aplikácií a webov, databázach, Cloud­‑e, Internet of Things alebo Machine Learning. Zároveň každý mohol skúsiť Arduino workshop alebo sa pohrať s novým Windows IoT labom. Vstup na konferenciu bol zdarma, so skúsenosťami na nezaplatenie.

CHODBOVICA, IZBOVICA... FIITKOVICA! Verzia 3.0 – pod takým označením prebiehal posledný ročník už tradičnej FIITkovice, ktorá sa prezentuje ako neformálne stretnutie študentov a zamestnancov trvajúce do neskorých hodín. Za pretrvanie tradície môžeme poďakovať najmä podpore spoločnosti Accenture a EEA, vďaka ktorým sa mohli FIITkári zabaviť na atrakciách ako laser tag, bungee run, karaoke... Zábavu dopĺňali kvízy, Xboxy a už klasické hranie stolových hier pod záštitou spoločnosti Funtastic. Komu sa zachcelo trochu pohybu, mohol si zahrať pingpong alebo navštíviť krátky tanečný kurz, ktorý pripravilo University Dance Center. Niečo nové o 3D tlači sa mohli návštevníci naučiť pri stánku FabLabu alebo si vedľa vyskúšať ovládať robota. Hladný neostal nikto – o tekuté občerstvenie sa staral ELAM a Red Bull, EEA zabezpečilo bagety a čerešničkou bola na mieste vyrábaná cukrová vata. Večer ukončilo nočné premietanie filmov v aule, no kto už bol príliš unavený, mohol využiť kupóny poskytované pri registrácii na jazdu domov s VB Taxi.

7

Škola

Aktuality

alokŠ

zostavil Ján Morek

zostavila Anna Kosíková

ŠKOLSKÉ ZÁSAHY Na Fakulte architektúry sa rozbieha nový projekt organizovaný skupinou Archtung s názvom Školské zásahy. O škole sa už dosť debatovalo na káve, alebo na pive. Teraz prichádza možnosť, ako to celé spojiť a diskutovať priamo v škole. Iniciátori veria, že škola je miestom, ktoré má byť otvorené zmenám a vývoju, že to, čo fungovalo v minulosti dnes už nemusí a naša povinnosť je klásť si nové otázky a hľadať na ne odpovede. Hlavnou ideou Školských zásahov je vytvoriť priestor pre študentov, pedagógov, ale i verejnosť na pomenovanie problémov a prezentovať svoje nápady na zlepšenie fungovania Fakulta architektúry STU. Zapojiť sa môžu všetci, ktorí nechcú len nadávať pri pive na veci, ktoré ich na škole trápia, ale sú odhodlaní ich kreatívne riešiť. Pomôžu tak nie len sebe, ale aj ostatným a v neposlednom rade fakulte.

PAVILÓN ARCHITEKTÚRY NA HUDOBNOM FESTIVALE GRAPE Organizátori letného hudobného festivalu Grape a Fakulta architektúry v zastúpení sochára Bohuša Kubinského pokračujú v úspešnej spolupráci aj tento rok. Usporiadali súťaž pre študentov 4. ročníka, ktorí v rámci predmetu Výtvarné dielo v architektúre dostali za úlohu navrhnúť pavilón reprezentujúci Fakultu architektúry na festivale Grape. Súťaž pozostávala z dvoch víkendových workshopov, počas ktorých študenti pod vedením profesora Kubinského pracovali na svojich návrhoch a zároveň ich konzultovali s organizátormi festivalu. Vzniklo tak 13 jedinečných nápadov, ktoré autori odprezentovali verejnosti 28.4.2016 vo foyeri fakulty. Porota následne vybrala 3 víťazné projekty, a tie boli odmenené vecnými cenami. Práca však ešte neskončila, práve naopak, vybrané návrhy sa budú ďalej pripravovať na realizáciu a ak všetko pôjde dobre verejnosť si ich bude môcť pozrieť na tohtoročnom festivale Grape.

POZOROVATEĽŇA VTÁCTVA V SPOLUPRÁCI S NÓRSKYMI ŠTUDENTMI Záverom novembra 2015 sa za účasti 24 študentov a 6 pedagógov z Fakulty architektúry v Bratislave a Školy architektúry v Bergene uskutočnil intenzívny 7-dňový workshop na Bergen architecture school (BAS), ako súčasť spoločného projektu oboch inštitúcií. Cieľom workshopu bolo navrhnúť riešenie pre pozorovanie vtáctva na Hrušovskej zdrži. Vzniklo 5 alternatívnych stvárnení pozorovateľne. Vybraté bolo riešenie drevenej zvlnenej terasovej štruktúry, ktorá bude okrem možnosti pozorovať prírodu poskytovať aj ďalšie aktivity pre rodiny s deťmi, peších turistov i cyklistov. Workshop bol pokračovaním projektu „Experimental Wooden Climatic Chamber“, inštitucionálnej spolupráce podporenej Štipendijným programom EHP Slovensko. Viac informácií o projekte a jeho priebehu môžete sledovať na webovej stránke www.watchamber.com.

“

Sme architekti a dizajnéri. Večne hľadáme nové spôsoby ako robiť svet lepším miestom pre život. Školské zásahy chcú preniesť túto náladu aj do školy. Nechceme sa uspokojiť s tým, čo je dnes, ale rozmýšľať, ako by to mohlo byť zajtra.

„

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

5.-9. APRÍLA sa stavbársky svet preniesol do Incheby a spojil rôzne odvetvia stavebníctva, kde ponúkol návštevníkom potrebné informácie, zážitky, kontakty a inšpirácie do svojich domovov, či plánovaných projektov. Dni Coneca každoročne spájajú stavbárov z celého Slovenska, ale i Čiech a vytvoria atmosféru spolupatričnosti v tomto odbore. Svoje zastúpenie na ňom mala i Stavebná fakulta, ktorá svojím stánkom pútala potenciálnych uchádzačov o štúdium. V poradí 37. ročník preniesol z predošlých ročníkov myšlienku „Stavajme moderne a úsporne“ a v tomto duchu sa niesol počas celých dní. Dôležitosť a majestátnosť tohto podujatia spočíva v skvelej organizácií, ktorá ani tento rok nesklamala a priniesla opäť nový nádych a chuť pracovať, vzdelávať a vytvárať nové a nové výzvy v podobe stavieb, materiálov a technológií.

8. APRÍLA študenti v BIM CHALLENGE a zároveň v 1. Majstrovstvách Slovenska bojovali v rýchlosti projektovania. Úloha spočívala v dodaní kompletnej projektovej dokumentácií zadaného objektu v podrobnosti pre stavebné povolenie po dobu 5 hodín. Zadanie bolo koncipované tak, aby bolo zvládnuteľné na úrovni schopností študentov v rámci stanoveného časového limitu. Samozrejme, je dôležité podotknúť, že súťaž sa nezameriavala na návrh, ale na zručnosti modelovania v BIM prostredí a tvorby výstupov v súlade s platnými normami. Do súťaže sa v prvom ročníku prihlásilo 28 študentov a výhercom sa stal práve študent Stavebnej fakulty SvF STU v Bratislave, Tomáš Kučo.

26. APRÍLA sa uskutočnila Študentská vedecká konferencia na pôde fakulty, kde sa v každom kúte jej priestorov predstavili rôzne témy stavebníctva. Výskumy jednotlivcov, ale i skupín zaujali odborné poroty na všetkých katedrách. Každý jeden zúčastnený bol víťazom, pretože svoje schopnosti a vedomosti túžil zúročiť v tejto ušľachtilej a dobrovoľnej, osobnostnej prezentácií. Napriek tomu, mohli popredné miesta získať len niektorí a tým dosiahnuť uznanie formu finančnej odmeny. Osobitej ceny sa dostalo Bc. Ema Kiabovej a Bc. Roman Ruhigovi, ktorí svojou prácou v podobe Aplikácie princípov udržateľnej architektúry pri návrhu bývania v mestskej časti „Krasny dvor“, Brest, Bielorusko, pod vedením Ing. arch. Pavla Paňáka, chytili prof. Ing. Stanislava Unčíka za srdce a odniesli si cenu dekana.

26. APRÍLA Stavebnú fakultu zachvátil zápal študentov v podobe súboja vo varení guláša, ktorý spojil stavbársku rodinu a vytvoril nezabudnuteľnú atmosféru v átriu, kde sa zišli študenti, ale i vedenie fakulty. Spoločnou ochutnávkou vyhodnotila odborná porota v zložení dekana Stavebnej fakulty prof. Ing. Stanislava Unčíka, prodekana Fakulty informatiky a informačných technológií Ing. Petra Pišteka, PhD., predsedu Združenia študentov Michala Karpela, milej pani vrátničky a pracovitého údržbára za najlepší tím vo varení guláša. Gulášmajstri Ondrej Bruncko, Kristína Vaňová, Monika Pračkova, Lucia Pažisková, Jozef Bočkaj, si vybojovali víťazný pohár a vecnú cenu v podobe ohnivej vody nalieval Ľuboš Bubelíny. Nápad vo varení guláša zažilo premiéru na tohtoročnej Bodke za semestrom a jeho rozdanie bolo rýchlejšie ako nápad sám, tak sa už návštevníci môžu tešiť na nasledujúcu Bodku pred semestrom, kde sa navýšia kapacity v tímoch bojujúcich v kulinárskych zručnostiach a vyváženého „miešania“ všetkých ingrediencií. Atmosféru dotvorilo pivo, palacinky a nezabudnuteľná kapela Avenue na čele Ing. Ing. arch. Petra Šimka. Toto milé stretnutie sa ukončilo diskusiou na tému „Platené a neplatené školstvo“. Organizátorom, Združeniu študentov SvF STU v Bratislave a Stavbárskemu srdcu je namieste poďakovať za túto peknú bodku za semestrom, ktorá ukončila naše dlhé noci nad zadaniami a otvorila skúšobné obdobie mozgových závitov.

9

Škola

Blog ElÚ SAV: Po návrate domov

Polovodičový nanodrôt

napísal Roman Stoklas

napísal Peter Eliáš

Keď H. Sakaki a kol.1 teoreticky predpovedali, že jednodimenzionálny (1D) polovodič arzenidu gália (GaAs) by mal mať pohyblivosť elektrónov viac ako 106 cm2/V.s pri nízkych teplotách a M. Asada a kol.2 vypočítali, že zisk v 1D laseroch z polovodičov InGaAs/InP, je dvakrát väčší ako v tých istých ale dvojrozmerných, bolo každému v brandži jasné, že treba hľadať cesty, ako takéto 1D vecičky vyrobiť. Veď išlo o svätý grál tranzistorov a laserov: čo najvyššia rýchlosť a čo najmenšia spotreba, alebo čo najviac muziky za čo najmenej peňazí. Aj v súčasnosti ide prakticky stále o to isté. Taký polovodičový nanodrôt (semiconduc‑ tor nanowire) je vlastne miniatúrnym kryštálom napríklad Si, GaAs alebo ZnO. Má dĺžku od desiatok nanometrov až po milimetre, a jeho prierez môže byť kruh alebo šesťuholník. Nanodrôty majú hrúbku od 20 do 80 nm, pričom sa u nich už výrazne prejavujú kvantovo­‑mechanické efekty, ale príroda v kombinácii s technológiou ich umožňujú pripraviť aj tenšie (<5 nm). Technológovia si pôvodne mysleli, že 1D štruktúry sa budú dať vyrábať klasicky, podobne ako integrované obvody pomocou litografie spojenej s „vyrezávaním“ z väčšieho kusu hmoty (top­‑down), ale ukazuje sa, že asi bude výhodnejšie tvoriť ich pomocou samoorganizácie, teda „zdola nahor“ (bottom­‑up self­‑assembly). Majstrom v samoorganizácii je príroda, a fascinujúce 1D štruktúry vytvára už odnepamäti, ale aj technológia sa v tomto smere už všeličomu priučila. Príkladom

samoorganizácie je epitaxný rast monokryštalických vrstiev z kvapalnej alebo plynnej fázy na substráte z kryštálu. Epitaxiu monokryštalických Si tyčiniek na Si substráte ako prví popísali Wagner a Ellis z USA3. Tyčinky narástli na tých miestach na substráte, kde predtým naniesli zlaté (alebo iné kovové) častice – čo jedna častica, to jedna tyčinka. Každá tyčinka bola epitaxne spojená so substrátom a na svojom voľnom konci mala zlatú časticu v tvare miniatúrnej polgule. Výskumníci uzavreli, že častica musela byť počas rastu v kvapalnom stave, vďaka čomu zachytávala atómy Si z plynného zdroja kremíka s väčšou pravdepodobnosťou ako okolitý substrát. Kedže substrát a steny rastúcej tyčinky priberali do seba atómy Si oveľa pomalšie, tyčinka rástla najmä nahor pod zlatou časticou. Atómy Si prechádzali cez zlatú časticu a pridávali sa do tela tyčinky najmä na rozhraní medzi jej koncom a zlatou časticou. Pretože k rastu tyčiniek prispela plynná, kvapalná aj tuhá fáza, prischol tomuto mechanizmu prívlastok Vapour­‑Liquid­‑Solid (VLS). V roku 1992 japonskí vedci Yazawa a kol.4 narástli tenučké nanodrôty (20 nm) z polovodiča arzenidu india (InAs) na GaAs substráte a zo začiatku nechápali, ako sa im to podarilo. Neskôr zistili, že nanodrôty mali na voľných koncoch zlaté čiapočky, podobne ako tie oveľa väčšie Wagnerove­ ‑Ellisove, a ich rast prisúdili pôsobeniu zlatých nanočastíc a mechanizmu VLS. Odvtedy sa výskum polovodičových nanodrôtov rozbehol, a v súčasnosti beží závratnou rýchlosťou. Jeho cieľom je uplatniť nanodrôty v budúcich elektronických, fotonických a bionických čipoch.

alokŠ

Dvojstránka vzniká v spolupráci s Elektrotechnickým ústavom Slovenskej akadémie vied.

Nájdete nás na: www.elu.sav.sk www.facebook.com/elusav www.twitter.com/elusav

K tomuto výskumu sme sa aj my na ElÚ SAV pripojili prácami o nanodrôtoch z fosfidu gália (GaP) a GaP nanodrôtoch obalených polykryštalickým ZnO, ktoré skúmame spolu s FEI STU. V súčasnosti pracujeme na vytvorení matíc nanodrôtov, v ktorých sú polohy nanodrôtov na substráte definované litograficky. Našou ambíciou je použiť ich pre výskum v elektronike, fotonike a biológii. Na obrázkoch si môžete pozrieť naše nanodrôty ako ich bolo vidieť v elektrónových mikroskopoch. Táto naša práca vzniká aj vďaka podpore projektu Centrum aplikovaného výskumu nových materiálov a transferu technológií, ITMS: 26240220088. [1] H. Sakaki, et al., Jpn. J. Appl. Phys. 19, 1980 [2] M. Asada, et al., IEEE J. Quantum Electron. QE-22, 1986 [3] R. S. Wagner, W. C. Ellis, Appl. Phys. Lett. 4, 1964 [4] M. Yazawa, et al., Appl. Phys. Lett. 61, 1992

Japonsko – krajina s prekrásnou históriou a prírodou, spojená s dobrosrdečnosťou domácich obyvateľov. V mojom prípade som o návšteve Japonska uvažoval dlho, veď každý z nás má vysnívanú krajinu, pravda okrem domoviny. A ako býva zvykom pred poznávaním cudzích krajín, treba si nakúpiť zopár kníh, aby človek nešiel do sveta neznalý. S počtom kníh som sa však príliš nezaťažoval, veď najlepšia kniha je, ak si ten príbeh poznávania prežije človek osobne. A tu je v skratke zoprár príbehov, ktorý som prežil počas post doktorandskej stáže (postdoc) v Japonsku, kam by som sa inak nedostal, ak by som nebol úspešným absolventom PhD. štúdia na ElÚ SAV. V deň odletu som si 2n-1-krát všetko skontroloval, aby som na nič nezabudol. Let som mal z Viedne do Tokia cca 12h a ďalej do Sappora cca 1:45h. Kedže vždy existuje pravdepodobnosť nepresnoti vo výpočte, vždy treba počítať s tým, že sa niečo zvrtne, napríklad existencia chýbajúceho dokladu potrebného na imigračnom úrade v Tokiu. Našťastie všetko prebehlo podľa I. Kirchhoffovho zákona, t.j. počet prúdov (ja) do uzla vchádzajúcich (imigračný úrad) sa rovná počtu prúdov z uzla vychádzajúcich. Významnou nepresnosťou mohol byť čas príchodu batožín a ich počet, aby sa zmestili do časového limitu môjho ročného kontraktu (365 dní = cca 3x1013 mikrosekúnd). Po prílete do Sappora som našťastie nepostrehol signifikantnú fluktuáciu ani jedného z parametrov. Z letiska sme už spolu s kolegom z Poľska prišli na stanicu a odtiaľ k hotelu. Taxíkom sme asi po 10 minútach krúženia po meste dorazili síce k hotelu, no s nesprávnym číslom - Norte I namiesto Norte II. Krúženie po meste teda ešte chvílu pokračovalo. Keďže moja cesta do práce viedla cez mierne nerovný terén, využíval som pri pe-

šom transporte parabolickú aproximáciu terénnych vĺn. Po prvotnom príchode do práce, predstavení sa kolegom a vybavení rôznych formalít som začal konečne pracovať. Podpora od domácich kolegov, ale hlavne môjho šéfa (Hashizume­‑sensei) bola perfektná. Občas sa vyskytla možnosť pracovať až do rána, čo si človek uvedomil až vyrušením z jeho práce krásnym východom slnka, ktoré v tejto krajine vychádzajúceho slnka vychádza v lete už okolo 4:15h. Po pracovnej stránke ma najviac potešila krátka odpoveď, ktorú som dostal od môjho šéfa na otázku, či by som mohol využiť jednu z najdrahších aparatúr v centre - XPS pre prvkovú analýzu povrchov s využitím RTG žiarenia, ktorá znela „just enjoy“. Aby to však nebolo len o práci, tak som sa venoval aj spoznávaniu nového prostredia. Popri každodennej rutine bolo občas aj menšie zemetrasenie (napr. taká 5-ka). Človek sa vtedy cíti trochu ako na hojdačke, no pre domácich to samozrejme nebolo nič výnimočné. Sapporo je známe

aj tým, že sa tu počas roka uskutočňujú aj rôzne festivaly. Za zmienku stoja dva pivné, uskutočňované na jar a v zime, k čomu sa pridáva aj známy Sapporský snehový festival (Sapporo Yuki Matsuri). Vtedy je zvykom vyrobiť rôzne ľadové sochy, ako môžete vidieť na obrázku (hore). Počasie v období leta nie je príliš horúce, je však nahradené zvýšenou vlhkosťou. V zimnom období je v Sappore situácia značne snehová. S jazdením na snehu však japonskí vodiči, ani polovodiči problém nemali. Zato bicyklom na snehu to je iné kafe. Saganov som síce nevidel, ale aj tak som mal pocit že je hlavná cyklistická sezóna. Japonská strava je zameraná najmä na čerstvé potraviny, ryby, ovocie a zeleninu. Samozrejme som ochutnal rôzne veci z domácej kuchyne: klasické sushi, ale aj menej klasické okonomiyaki (kapustový koláč – na fotke vlavo). Pred mojim návratom na Slovensko sme s kolegami pri spoločnom jedle ochutnali aj trošku štipľavejšie menu – na výber bol štipľavostný level 0 - 30. Jeden z japonských kolegov si objednal 25-ku. Po jedle som sa ho spýtal, či je OK a dostal som kladnú odpoveď aj napriek jeho výrazne červenej tvári. Nezlomný a húževnatý národ, čo vám budem hovoriť. Priznám sa, že o mňa bolo dobre postarané aj mimopracovne. Mohol som bezplatne využívať rôzne benefity ako plávanie, fitnes, streľba z luku, jazdenie na koni, či kurz japončiny. Vďaka nemu sa viem plynulou japončinou predstaviť aj viesť jednoduchú konverzáciu: Hajimemashite, Roman desu. Douzo yoroshiku, onegai shimasu (volám sa Roman, teší ma). Môžem zhodnotiť, že čas strávený v Japonsku bol pre mňa veľmi prospešný ako z pracovného, tak aj z poznávacieho hľadiska. Vrelo odporúčam každému.

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

11

Ako vznikol čas napísal Peter Ballo

V roku 1964 sa dvaja zamestnanci Bellových laboratórií v New Jersey zaoberali veľmi zvláštnou činnosťou. Čistili podivne vyzerajúcu 6 metrovú konštrukciu od holubích výkalov. Tí dvaja muži sa volali Arno Penzias a Robert Woodrow Wilson a pripravovali sa na veľmi citlivé meranie v oblasti mikrovlnného žiarenia. Ich meranie však neustále narušoval šum, ktorý prichádzal odvšadiaľ. Po sérii úprav a meraní zistili, že tento šum nepochádza z ich prístroja, ani zo zdrojov umiestnených na Zemi, ba dokonca ani z našej galaxie. Ten šum bol proste všade, s konštantnou frekvenciou 4080 megacyklov za sekundu. To bolo veľmi zvláštne, ale bol to aj začiatok série udalostí, ktoré zmenili náš pohľad na vznik vesmíru.

september

október

november

december

január

február

no povedzme, neporiadok. Po návrate učiteľov je potrebné vynaložiť veľké úsilie, aby sa systém vrátil, aspoň približne, do pôvodného stavu. No a o tom hovorí druhý zákon termodynamiky, samozrejme vztiahnutý nie na gymnaziálnu triedu, ale na veľké sústavy, ktoré samovoľne vždy smerujú k nárastu entropie a nikdy nie naopak. No a náš vesmír, nie len že sa vo svojom počiatku vyznačoval pozoruhodne nízkou entropiou, ale nízku entropiu si zachovával aj počas expanzie. Nuž a tu sa otvára priestor na rôzne vysvetlenia. V roku 1078 vytvoril svätý Anselm, arcibiskup Canterburský, veľmi vynaliezavý ontologický dôkaz Božej existencie. Napriek tomu, že tento dôkaz je skutočne veľmi vynaliezavý, ja som mu nikdy nerozumel. Po storočiach nejasností sa ukázalo, že tých, čo tomu nerozumejú, je viac a tak prišiel Immanuel Kant s dôkazom, ktorý vyvrátil ontologický dôkaz pochádzajúci od arcibiskupa Canterburského. Tu musím napísať, že ani tomuto dôkazu som nikdy celkom nerozumel a tak sa vrátim k výsledkom experimentov, ktoré sa tvária presvedčivo.

Ani nie 60 km od miesta, kde sa udialo to podivuhodné čistenie vedeckého prístroja, sa astrofyzici Princetonskej univerzity Robert H. Dicke, Jim Peebles a David Wilkinson pripravovali na hľadanie mikrovlnného žiarenia oblasti spektra s vlnovou dĺžkou asi 2 milimetre. Táto oblasť spektra bola zaujímavá, pretože podľa staršej predpovede Georga Gamowa by sa tu mala nachádzať elektromagnetická ozvena tresku, v ktorom vznikol vesmír. Samozrejme, že Georgowi Gamowi, ktorý tvrdil, že vesmír vznikol v obrovskom výbuchu, nikto neveril ani slova. Je typické, že keď sa dali zamestnanci Bellových laboratórií a výskumníci z Princetonskej univerzity dokopy a celá záležitosť sa vysvetlila, začali veriť v počiatok vesmíru skoro všetci, dokonca aj marxisti – a to je už čo povedať. Zrazu začalo byť jasné, že vesmír vznikol, a s ním aj priestor a čas v jedinom okamžiku pred 13,8 miliardami rokov, a reliktné žiarenie je ozvenou tohto tresku. Nie, že by na tom nejako záležalo, ale nemá zmysel sa pýtať, v ktorej časti vesmíru to bolo, pretože ten vznikol spolu s časom a priestorom. Týmto okamžikom dostali iné, staršie merania svoj nový zmysel. V roku 1929 upozornil astronóm Edwin Hubble na pozoruhodný fakt, že čím je galaxia od nás vzdialenejšia, tým rýchlejšie sa vzďaľuje. Použil na to podobný princíp, ako keď polícia meria rýchlosť prechádzajúcich aut. Teda posun spektra vyžarovaného žiarenia smerom k červenej farbe, ak sa zdroj vzďaľuje. Aby som bol presný, polícia používa iné frekvenčné spektrum, ale pochybujem, že pri platení pokuty za rýchlosť táto informácia hrá nejakú dôležitú rolu. Pozoruhodné na tomto pozorovaní bolo, že nikde nezistili posun spektra smerom k modrej farbe, čo by znamenalo, že sa zdroj približuje. Teda žiadne hviezdy sa k nám nepribližujú. To je úplne v poriadku a amatérskych historikov upozorňujem, že to vôbec neznamená, že miesto veľkého

alokŠ

Dnes vysvetľujeme podivuhodnú globálnu homogenitu vesmíru pomocou inflačnej teórie. Ide o to, že vo veľmi rannom období existencie vesmíru, rodiaci sa vesmír explozívne zväčšil svoje rozmery nesmierne veľakrát. To, že expanzia by pri tejto rýchlosti prekročila rýchlosť svetla, obchádzame faktom, že novozrodený čas rovnako tak menil svoje vlastnosti a nejako sa to vykompenzovalo. V každom prípade, tak vznikol náš vesmír. Teda, aspoň si to myslíme. Problémom je, že stále obchádzame druhú vetu termodynamickú, čo spôsobuje zásadný problém. Táto veta je totiž zásadne spojená s plynutím, vlastne neplynutím času. Čas totiž neplynie tak

tresku bolo niekde na území Slovenska. Rovnaké pozorovanie by urobil astronóm umiestnený v ľubovoľnej časti vesmíru. Je to skrátka vlastnosť výbuchu. Taktiež sa ukázalo, že rozloženie chemických prvkov v našej galaxii skoro presne súhlasí s modelovými predpoveďami vzniku prvkov pri vzniku vesmíru a v ohni vybuchujúcich supernov. Taktiež najstaršie objekty, ktoré sme schopní vo vesmíre pozorovať, majú vek medzi 10 a 15 miliardami rokov, čo by pri presnosti meraní mohlo potvrdzovať čas od veľkého tresku. Takže všetko začalo byť jasné a vedecky podložené. Otázky typu „čo bolo pred veľkým treskom“ sme zvykli označovať za nepatričné. Veď čas a priestor vznikli vo veľkom tresku. Nuž, celé je to o dosť zložitejšie a veľký tresk sa vyznačuje podivne špeciálnymi vlastnosťami. Ten problém sa nazýva entropia a spolu s ňou existencia druhého zákonu termodynamiky. Napriek nepochybne

marec

apríl

máj

jún

ako rieka – od počiatku ku koncu. Čas je len jedným z rozmerov. To, čo plynie, je entropia, ktorú základná vlastnosť nášho vesmíru núti neustále sa zväčšovať. Podľa jednej z teórií, ktoré dnes akceptujeme, celý inflačný proces riadilo akési všemocné inflatónové pole, ktoré zabezpečilo, že všetko bolo a aj v budúcnosti bude v poriadku. Takže sme sa nedostali o mnoho ďalej, ako to navrhoval arcibiskup Canterburský. A to aj napriek tomu, že sme minuli obrovské peniaze na vypus-

„

namiku. V dvadsiatom storočí, po sérii úvah, ktoré majú pôvod ešte v devätnástom storočí, pridal Einstein rozmer štvrtý. Neskôr, keď sme chceli vysvetliť pôvod svetla, pridali sme rozmer piaty. A tak postupne, vymaňujúc sa z obručí trojrozmerného sveta, pridávame ďalšie a ďalšie rozmery a každý rozmer prinesie inú geometriu. Nuž, je to dosť komplikované a celé to pripomína väzňa, ktorý v si túžbe za slobodou v duchu vykresľuje ďalšie a ďalšie mreže, ktoré ho od slobody

„

Škola

Príroda je nielen podivnejšia, ako si myslíme, príroda je podivnejšia, ako sme schopní si myslieť. J.B.S.Haldane

tenie a prevádzku družice COBE (Cosmic Background Explorer), ktorá síce potvrdila teóriu veľkého tresku s veľmi vysokou presnosťou, ale nedala žiadny návod, ako to v skutočnosti prebiehalo. Dokonca sa z dát, ktoré družica COBE poslala na Zem, podarilo určiť rýchlosť s akou sa Slnečná sústava pohybuje vzhľadom na mikrovlnné pozadie. Nameraná rýchlosť 370 km za sekundu síce nie je v kozmickej škále nič moc, ale súhlasí s inými výsledkami vyplývajúcimi z teórie veľkého tresku. Len keby tam nebol ten problém s entropiou. Myslím si, že akceptovateľné riešenie je potrebné hľadať pomocou geometrie, univerzálneho jazyka prírody. Už grécki geometri si všimli, že nemožno postaviť kolmo na seba viac ako tri úsečky. Tento fakt zobral do úvahy René Descartes, ktorý vytvoril Karteziánsku súradnicovú sústavu. S tromi rozmermi sme vydržali pomerne dlho a v nich sa podarilo vytvoriť klasickú mechaniku a klasickú elektrody-

delia, pričom na prekonanie každých ďalších je potrebná väčšia námaha ako pri tých predchádzajúcich. Spojenie medzi jednotlivými geometriami našiel v roku 1868 geniálny taliansky geometer Eugenio Bertrami a o 14 rokov neskôr nezávisle na ňom francúzsky matematik Henri Poincaré, ktorý spojil číslo, priestor a čas v jednej krásnej geometrii. Pre naše rozprávanie je dôležité, že je možné postaviť konštrukciu, ktorá v sebe zahŕňa všetky zvláštnosti vesmíru a vysvetľuje pojem veľký tresk a aj expanziu. Všetko geometricky. Na pochopenie je však potrebné sa uvoľniť zo zovretia euklidovskej geometrie a hlavne inak rozmýšľať. Ale to platí aj v bežnom živote. Treba sa uvoľniť zo starých schém rozmýšľania a na veci sa pozrieť inak. A čas, ten neúprosný vozataj, čo celý život prenasleduje nás, začal tak, že vlastne nezačal, ale stal sa súčasťou konštrukcie zvanej vesmír. Ale to je iné rozprávanie, ku ktorému sa ešte dostaneme.

dôležitému postaveniu oboch pojmov vo fyzike si už málokto pamätá, o čo tam vlastne ide. Na svojich prednáškach to zvyknem vysvetľovať na príklade gymnaziálnej triedy, ktorá je na lyžiarskom zájazde. Na začiatku je trieda, v ktorej je tridsať priemerne vyvinutých, sedemnásťročných jedincov, umiestnená v horskej chate. Každému je pridelená skrinka, do ktorej si umiestni svoje veci, a posteľ, kde sa má nachádzať nasledujúce nočné hodiny. Je jasné, že časová stabilita tohto systému je pomerne nízka. Tá nestabilita sa prejaví v momente, keď sa učitelia vzdialia vybaviť formality na riaditeľstvo lyžiarskeho strediska a žiaci zostanú zamknutí v chate. Odborne tomu hovoríme, že systém zostáva izolovaný. Je pomerne malá pravdepodobnosť, že žiaci budú naďalej znižovať usporiadanosť (entropiu) sústavy, napríklad upratovaním. Omnoho pravdepodobnejšie je, že v chate začne prudko narastať,

13

Téma

„

améT

“

Photoshop? Podvod na fotografii napísal Andrej Lenčucha

Bolo to veľmi silné tvrdenie. Vtedy som si hovoril, že snáď ide len o nedorozumenie. Samozrejme, rešpektujem pohľad umelca s rokmi skúseností. Chápem, že ho hnevá, keď sa aj v renomovaných fotografických súťažiach dostávajú do popredia fotografie, ktoré sú skôr umením práce s grafickými nástrojmi v počítači.

Začína to nepatrným vyladením farieb, až po dokonalo vyzerajúce obrazy. Napríklad, ak chcete vytvoriť portrét krásnej ženy v lese plnom motýľov, nemusíte sa trápiť s hľadaním miesta a čakaním na ten správny moment. Môžete použiť maketu motýľa, aký sa vám páči, nájsť fotografiu zaujímavého lesa v archíve z dovoleniek a odfotografovať modelku pred neutrálnym pozadím. Potom sa jednu noc nevyspíte :) , ale výsledkom môže byť úžasný portrét.

Populárny online portál o fotografovaní Fstoppers sa pýtal svojich fanúšikov, čo si myslia o dodatočnej úprave fotografii v grafickom nástroji. Na základe 225 komentárov zistili:

Takýmto štýlom pracuje množstvo fotografov­‑grafikov. Rozhodne majú svoje miesto na trhu v komerčnej sfére. Spravidla je ich tvorba po technickej stránke veľmi kvalitná a vizuálne príťažlivá. Samostatná kapitola je produktová fotografia. Možno ste sa už niekedy zamýšľali, ako vznikajú fotografie produktov, ktoré majú byť uvedené na trh až o niekoľko mesiacov. Produktoví fotografi sa veľmi často stretávajú s úlohou vyladiť fotografiu produktu do takého stavu, ktorý evidentne nikdy nebude zodpovedať realite. Môže sa zdať, že takýto trend prinieslo spracovávanie fotografii v počítači. Pravdou však je, že kým neboli photoshopy, fotografi sa snažili vylepšiť svoje negatívy v tmavých komorách. Nešlo len o úpravu expozície alebo farebnosti, ale aj o koláže a iné experimenty. Myslíte, že už títo machri netvorili skutočné fotografie? Rozdiel je len v tom, že dnes je všetko výrazne jednoduchšie.

Približne tretina ľudí úplne odmieta manipulovanie s fotografiami v grafickom editore. Z technického hľadiska je spracovanie údajov zo snímača nevyhnutné. Fotoaparát zvyčajne sám zvolí nastavenia, grafický editor však dáva autorovi slobodu, otvára možnosti na „vyvolanie“ fotografií. Ide o presne tie možnosti, ktoré sa kedysi museli robiť v tmavej komore. Navyše, manipulovať s fotografiami je veľmi populárne

Kde končia hranice skutočnej fotografie? Nuž, v dnešnej digitálnej dobe je to veľmi otázne. Každý chce vyzerať na fotografii dobre, každý fotograf chce svojimi fotografiami vytvárať skvelý vizuálny zážitok. Čo je zlé na vyhladení pleti, dramatickej oblohe alebo odstránení elektrického vedenia z inak dokonalého výhľadu? Snáď len to, že umenie fotografie spočíva v okamihu, keď sa stlačí spúšť. Či už

ide o momentku alebo fotografovanie s veľkou produkciou. Umenie fotografa je skĺbenie správneho momentu, správneho svetla, jedinečnej emócie... Čistokrvní filmoví fotografi spravidla nechcú akceptovať digitálnu fotografiu ako fotografiu vôbec. Tvrdia, že digitál je pre ľudí, ktorí tvoria fotografie až potom. Grafický nástroj je skvelá pomoc pri práci s fotografiami. Fotografovi pomôže zvýrazniť konkrétny objekt, usmerniť pohľad alebo pomôže eliminovať technické nedostatky. Všetko krásne funguje až do momentu, kedy pozorovateľ pri pohľade na fotografiu premýšľa, s čím všetkým musel autor pracovať a čo všetko upravil, aby dosiahol takýto výsledok. Vtedy ide skôr o grafické umenie, ktoré má rovnako svoje miesto medzi umelcami, no už len ťažko môžeme hovoriť o fotografii. Opäť sa vrátim na začiatok. Je Photoshop podvod na skutočnej fotografii? Niektorí tvrdia áno, ja som však presvedčený, že vo väčšine prípadov nie. Koniec koncov, nie je dôležité hádať sa, čo je alebo nie je fotografia. Treba vziať fotoaparát do ruky a tvoriť. Tvoriť a tvoriť podľa svojho svedomia a svojich predstáv. Veď fotografovanie je radosť, minimálne pre mňa :).

Stávka na neistotu Film nám zobrazuje približnú predstavu o vzniku svetovej finančnej krízy v roku 2008. Natočený podľa skutočnej udalosti, hovorí o podvodoch, či hlúpostiach v bankovníctve. Všetko sa to začalo v USA, keď sa začali ponúkať hypotéky aj rizikovým skupinám, ktoré by si to za normálnych okolností nemohli dovoliť. Boli to tzv. subprime – hypotéky s veľkým rizikom. V jednoduchosti: strechu nad hlavou v Amerike mohol dostať každý, kto si o ňu požiadal. Väčšina prirovnávala trh s nehnuteľnosťami ku skale, pretože kto už neplatí hypotéky? Trvalo to vyše 30 rokov, počas ktorých sa bankovníctvo stalo lídrom priemyslu. Banky, makléri, ba ani ekonomickí odborníci si nevšímali narastajúcu bublinu a považovali ju za bezpredmetnú. Príčinou mohla byť chamtivosť, hlúposť, bezohľadnosť, ale na to nech si urobí názor každý sám. Peniaze sa zarábali na množstve poskytovaných hypotekárnych pôžičiek, vydávaní väčšieho množstva cenných papierov, uskutočnení väčšieho počtu finančných dohôd a pod. Napríklad brokeri dostávali odmeny na základne počtu uzatvorených hypoték. Vo filme sú spomínané aj tzv. ninja pôžičky, ktoré sa udeľovali nezamestnaným bez akéhokoľvek príjmu, napr. imigrantom.

„

napísal Pavol Mačejovský

Nie to, čo nevieme, nás privádza do problémov, ale to, o čom sa klamlivo domnievame, že vieme. Mark Twain

Často je spomínaná skratka CDO, ktorá znamená Zaistenú dlhovú obligáciu, ktorú veľmi rýchlo a pragmaticky vysvetlil šéfkuchár reštaurácie. Ratingové agentúry dlhopisom prideľujú hodnotenie – tzv. rating – a tým rozhodujú o miere rizika subjektu či transakcie. Presnejšie, riskantné dlhopisy s nižším hodnotením BBB, BB sa vyčlenia von z obehu. Následne sa väčšina z nich znova dostáva do obehu, ale už s hodnotením AAA, práve prostredníctvom ratingových agentúr, čo znamená, že proklamovane nesú minimálne riziko a maximálnu hodnotu. Bohužiaľ, tieto hodnotenia sa kupovali tak, aby banky neodišli ku konkurencií, ako bolo vysvetlené pri rozhovore s Georgiou. Čím vyšší rating, tým vyššia hodnota. Len pár ľudí si všimlo, že vzniká bublina, ktorá je ako časovaná bomba a stavili si proti ekonomike. Ako prvý bol Micheal Burry, ktorému mu to napadlo, keď si prezeral hypotekárne úvery. Zistil, že v dlhopisoch sa nachádza obrovské

„

množstvo riskantných hypoték, ktoré majú najvyššie hodnotenia. Rozhodol sa staviť proti nim a zarobiť na kolapse hypotekárnych listín. Banky mu vytvorili nástroj na takúto akciu – tzv. „shortovanie“ dlhopisov – pretože si mysleli, že je to nereálne. Investoval približne 1,3 miliardy zo svojej spoločnosti a aj od investorov, ktorí ho neskôr žalovali. Zarobil na tom približne 2,7 miliardy. Ostatní, ktorí zachytili túto bublinu, sa tiež stali milionármi. Len málokto to predpovedal, preto veľké korporácie na Wall Street skrachovali. Avšak, najviac to uškodilo priemernému občanovi, a nie tým, čo niesli najväčší podiel viny. Bohužiaľ, ako je povedané na záver, v roku 2015 banky začali predávať „bespoke tranche opportunity“, t.j. niečo podobné ako je CDO. Tento film je podaný kvalitne a jednoducho, tak, aby ho mohli pochopiť aj laici. Na jeho základe si ktokoľvek môže vytvoriť približnú predstavu o tom, ako to fungovalo, či funguje, v tomto svete finančníctva, kde platí „Greed is good“.

„

už priamo vo fotoaparáte, či už sú to filtre alebo viacnásobné expozície.

„

STU, November 2012. Beseda v rámci fotografickej súťaže FIITapixel. Jeden člen poroty, renomovaný umelec, na tému úpravy fotografií povedal: „Je neakceptovateľné, keď niekto takto zasiahne do fotografie“.

Pravda je ako poézia, a väčšina ľudí neznáša poéziu.

Kreatívne využitie viacnásobnej expozície [dylandsara.com]

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

Počuté v bare vo Washingtone 15

Téma

améT

REKLAMNÁ KAMPAŇ Pre uvedenie prvého českého hypermarketu na trh potrebujete perfektnú reklamu. O tú sa postarala reklamná agentúra. Lenže robiť reklamu na niečo čo neexistuje nie je jednoduché. To si uvedomoval už spomenutý Martin Přikryl a myšlienka, s ktorou do toho šiel sa dá vystihnúť jedine jeho vlastnými slovami: „Pokud to bude fungovat, tak to bude reklama na nás. Vyplyne z toho, že děláme reklamu která funguje i když je výrobek úplně na hovno nebo vubec neexistuje“. Preto celú reklamnú kampaň rozdelil do troch fáz. Hlavnou zbraňou celej kampane bolo tajomstvo. V prvej fáze sme mohli vidieť uvedenie loga Český sen v obláčiku, ktorý sa neskôr ďalej používal v kampani a dátum otvorenia 31. Máj. Čo však český sen znamená nikto zatiaľ nevedel.

Nakupovanie kontra Český sen napísal: Anton Cvik Každý z nás už vie akú obrovskú moc majú v tomto svete média. Už v roku 2003 to vedela i dvojica Vít Klusák a Filip Remunda. Dnes je najlepším médiom na šírenie podvodov internet. Vtedy úplne stačila televízia, rozhlas či noviny. V roku 1997 otvorili v Českej republike prvé hypermarkety. Predtým sa dalo nakupovať len v tzv. supermarketoch. Rozdiel je len v predajnej ploche. Petr Lorenc si však už vtedy povedal, že na českú hyper­ ‑nákupnú horúčku odpovie malým podvodom. Do novín vyrobil spolu s výtvarníkom Krištofom Kinterou malý tmavozelený leták falošného hypermarketu GIGADIGA. Tie potom vešali v pražskej mestskej hromadnej doprave. Aby toho nebolo málo, leták sľuboval, že hypermarket otvorí Lucka Bíla. V deň slávnostného otvorenia sa však na miesto dostavilo len pár ľudí, ktorí tu našli plagát s nápisom „Jděte radši do lesa“. Rok po tom sa Petr Lorenc s týmto kúskom pochválil Vítovi Klusákovi, a ten to o dva roky neskôr spomenie pri rozhovore s Filipom Remundou. Petr nakoniec súhlasil, že svoju ideu prepožičia a Vít s Filipom začínajú v roku 2000 pracovať na projekte ČESKÝ SEN.

doktorka Jitka Vysekalová, ktorá je odborníčkou na nákupné chovanie. VÝSKUM Pre zaistenie výsledného efektu bol navrhnutý prieskum potenciálnych zákazníkov. Niekoľko priemerných rodín bolo vybraných na nákup v hypermakete. Skúmalo sa čo nakupujú, čo čakajú od hypermarketu a koľko sú ochotní utratiť. Následne doktorka Jitka Vysekalová pokračuje vo výskume s všetkými generáciami, od detí až po dôchodcov. Zameriava sa na to ako vyzerá ich deň v nákupnom stredisku a čo nakupujú. Ďalším krokom výskumu bolo overenie či názov hypermarketu Český sen vyhovuje zákazníkom. Záporne ohlasy sa nevyskytovali. Pokračovalo sa výberom tzv. focus group, ktorá bola vybraná z náhod-

ných ľudí. Tým bola predstavená reklamná kampaň ešte pred spustením. Ich reakcie boli zaznamenané a na ich základe boli pozmenené detaily, ktoré boli rušivé. Test letáku očnou kamerou. Na hlavu testovaného subjektu sa nasadí špeciálna helma s dvoma kamerami, kde jedna sleduje oko a druhá to, kam sa pozerá. Počítač potom vyhodnocuje na čo sa testovaný človek zameral najviac, na čo menej a čo úplne preskočil. Testoval sa leták Český sen a dvoch konkurenčných hypermarketov. Vyhodnocovali sa štyri základné zložky letáku. Logo, headline, produkty a informácie. Výsledky letáku boli: logo 17%, headline 6%, produkty 70%, informace 7%. Jasne vidíme, že príprava dokonalého podvodu nebola vôbec jednoduchá a jeho celková príprava bola kľúčová.

Túto skutočnosť zmenil štart druhej fáze kampane. Odhalenie, že český sen bude nový český hypermarket. Na to však potrebujete predávať výrobky hypermarketu. O dokonalé grafické atrapy sa postarala obalová firma. Pútačmi na plagátoch a letákoch sa stali výrobky hypermarketu český sen za bezkonkurenčné ceny. Džús, mliečna čokoláda, tavený syr, ovocie, pečivo, pivo a mnoho ďalšieho klasického hypermarketového sortimentu. Skvelým trhákom boli i Znojemské okurky, ktoré sa v tej dobe nevyrábali. Ponuke sa samozrejme nevyhla ani elektronika. Fotoaparát, mobil či farebná prenosná TV. Keby však ceny nezabrali, mali organizátori v rukáve ešte pár trikov. Negatívna reklama. Nápad za milión. Nápisy v obláčiku loga českého sna, ktoré odkazujú: nejazdite, nechoďte, nečakajte, nemíňajte, netlačte sa. Samozrejme sa našli ľudia, ktorý si reklamu vyložili po svojom: nechoďte inam, nemíňajte inde. Ďalšou kuriozitou bolo, že na letáku stále nebolo uvedené miesto, kde má hypermarket stáť. Tretia fáza odhalila i toto posledné tajomstvo. Všetko bolo pripravené. Pre okorenenie celého projektu bola 20. mája vo vysielaní Českého rozhlasu po prv krát pustená hymna hypermarketu Český sen. Pieseň na text Tomáša Hanáka zložil reklamný skladateľ Hynek Scheider a naspievala ju Linda Finková spolu s detským speváckym zborom Sedmihlásek. Celková kampaň prebiehala teda mnohými spôsobmi. Reklamné spoty boli vysielané v televízii a rozhlase, vychádzala inzercia v tlači, v Prahe sa objavili svetelné tabule naj-

častejšie na zastávkach MHD, celkovo ich bolo 400. Český sen mal i svoju internetovú stránku. V poslednej fáze, kedy bolo potrebné informovať o mieste hypermarketu, boli reklamy umiestnené i v exteriéroch a interiéroch vozidiel pražskej MHD a v priestoroch metra. DEŇ “D“ Už je to tu! Červený obláčik nejazdite zmodral – stal sa z neho obláčik, pod ktorým sa budete vždy stretávať s hypermarketom Český sen. Po tomto skvelom úvode sa v spotoch konečne objavila adresa Praha výstavisko Letňany. Pre tých, ktorí sa nemali ako dostaviť, bola zriadená kyvadlová doprava v intervale 5 minút z stanice metra B. Samozrejme boli pripravené parkovacie miesta pre 3000 vozidiel s parkovacou službou. A nakoniec v deň “D“ prekvapenie pre každého. Mate ešte nejaký dôvod neprísť? 31. Mája 2003 pár minút pred desiatou hodinou dopoludnia na parkovisku v pražských Letňanech čaká viac ako 3000 nedočkavých ľudí. Mnohí z nich v rukách zvierajú igelitové tašky či tašky na kolieskach. Na pódiu moderátor vyzýva ľudí, aby sa napili vody z pristavenej cisterny. V tom poslednýkrát zaznie hymna Českého snu: „Tak skus se dívat jako dítě, spousta vecí omámí tě...“. V tom na pódium vybiehajú manažéri hypermarketu. Prestrihnú lesklú pásku a ochranka odstraňuje kovové zábrany. Dav sa rozbehne v nákupnom ošiali. K hypermarketu zostáva 300 metrov. Ľudia zostávajú omámení stáť na mieste. Hypermarket, ku ktorému dobehli je len veľká filmová kulisa. Kulisa mala

rozmer 10 x 100 metrov a plachtu predstavujúcu prednú stranu hypermarketu vešalo spolu 24 horolezcov. Dňa 31. mája bolo v Letňanoch napočítaných cca 4280 zákazníkov a ešte o ôsmej hodine večer sa na parkovisku otáčali autá. Počas celého dňa bolo prítomných 11 filmových štábov. Film Český sen má svoju premiéru presne rok po tejto udalosti 31. 5. 2004. Rozpočet na film bol 19 miliónov korún a bol financovaný z grantu Ministerstva kultúry Českej republiky. Film bol niekoľkokrát ocenený. Medzinárodný festival EKOFILM 2005: Cena pre najlepší scenár, Traverse City 2005 Cena pre najlepší dokumentárny film, Ljubljani Slovinsko 2004:FIPRESCI Award cena kritikov, Arhusu Dánsko 2004: Hlavná cena pre najlepší dokumentárny film a mnohé ďalšie ocenenia. O celom projekte bolo v období 23. 5. – 18. 9. 2003 publikovaných 195 článkov. Ohlasy na film boli rôzne z radov zákazníkov, médií, politikov či známych osobností. Sám si myslím, že i medzi našimi čitateľmi môžu vzniknúť dve skupiny. Bolo vôbec možné podviesť toľko ľudí, ktorí v horúcom dni čakali na slnku 3 hodiny a nakoniec si zabehli cezpoľný beh? V snímku sa objaví nejeden zničený a smutný dôchodca. Samozrejme máme kopec rozhnevaných ľudí. Veď kto by sa netešil na tú farebnú televíziu, ktorú tak sľubovali? Klincom možno bolo i to, že si túto zábavu zaplatili ľudia sami pre seba. No na druhú stranu mnoho ľudí ocenilo ako sa podarilo autorom poukázať na problémy tejto doby. Akú moc má v rukách reklama? Dá sa dnes niečomu veriť? Je možné vytvoriť dokonalý podvod?

Český sen je názov neexistujúceho hypermarketu a dokumentárneho filmu, ktorý zachytáva zákulisie najväčšieho medializovaného podvodu v histórii Českej Republiky. Cieľom projektu bolo ukázať ako funguje zákulisie PR, marketingových, obalových a reklamných agentúr. Hlavným jadrom projektu bola reklamná kampaň. Tú zaisťovala reklamná agentúra Mark/ BBDO, pod vedením kreatívneho riaditeľa Martina Přikryla. Všetko však muselo mať hlavu a pätu. Do projektu bola zapojená

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

17

Téma

améT

nacvičovať stopercentne, nakoľko nemajú potrebný základ z ostatných tréningov. A tak miesto toho, aby sa učili bojovať a využívať ochranné kúzla maticového typu, cvičia s drevenými figurínami, ktoré im nemôžu ublížiť. To by sa pred príchodom akreditácie nestalo, predtým mali dostatočný výcvik v teoretickej mágii. Dlhé roky bola teoretická a praktická mágia rovnomerne rozdelená počas všetkých semestrov. Študenti sa tak učili to málo, ktoré bude väčšina potrebovať a zároveň tak veľa ako bude potrebovať menšina. Nikdy nenastala situácia, v ktorej by boli príliš zahltení papyrusmi s magickými formulkami alebo naopak švihaním prútika po klávesnici, pri čarovaní užitočnej mágie. Vždy sa nachádzali v tom zlatom strede, ktorý im povoľoval po večeroch piť medovinu a zároveň udržať si zvyšky duševného nezdravia.

O kráľovstve, drakovi a podvode napísal: Andrej Novák Poznáte tie rozprávky, v ktorých kráľa premôže zlá kráľovná? Alebo tie, kde sa nechá ovplyvniť zákernými radcami, pre ktorých je slovné spojenie „dobro národa“ to isté, čo slovo „imigranti“ pre politikov pri posledných voľbách? To, čo majú tieto príbehy spoločné je to, že v oboch prípadoch sa za použitia podvodu a klamstva zhorší život bežným poddaným. Toto bude trochu iná rozprávka, toto bude, akoby povedal klasik, realita. Alebo aj nie? Neviem. Čo však viem, že je králi boli vymenení demokratickou voľbou, radcovia boli zvolení vďaka húfom nič netušiacich škôlkarov skorodemokratickou voľbou, no a bežným poddaným je aj tak horšie. Vari máme konečne dôkaz, že demokracia je nevhodný nástroj na dosiahnutie spoločného šťastia? Vari to je tak iba v tomto konkrétnom kráľovstve? Neviem vám veru povedať, ba azda sa aj bojím. Kráľovstvo, o ktorom hovorím je také malinké kráľovstvo v doline, na kopci, za jednou horou a jednou riekou. Možno nedostatok krajinnej rozmanitosti je dôvodom nešťastia v krajine, no kto vie. Kráľovstvo však nie je ako ostatné, ešte aj také Monako, hoci je len obyčajným kniežactvom pripadá bežnému pozorovateľovi ako nekonečná krajina v porovnaní s naším maličkým štátom. Naše kráľovstvo sídli v jednom veľkom dlhom hrade, nedávno poctivo ohliníkova-

september

október

november

december

január

február

nom -  veď čo ak by sme náhodou chceli chytiť telefónny signál. Má päť krásnych vežičiek, tri vyššie ako druhé, tri vstupné brány, jedna dokonca s priekopou napustenou vzduchom. Legenda hovorí, že pod hradom sa nachádza aj jadrový reaktor. Tiež však vraví, že gentlemani ešte nevymreli, takže by som jej neprikladal veľkú výpovednú hodnotu. No a kde nastal problém? Prečo sú obyvatelia kráľovstva zrazu sužovaní viac ako obyčajne? Pred približne dvoma rokmi zaútočila na kráľovstvo obrovská dračica, ktorá bola pre mnohých už len rozprávkou starých mám, ktorou strašili deti. Zlá dračica, s desivým menom Akreditácia, ktorá chrlila oheň a ničila všetko dobré a čisté. No dobre, v kráľovstvo toho veľa čistého a dobrého nebolo. Povedzme teda obstojne kvalitné a nie úplne špinavé. Ukázalo sa že starešinovia kráľovstva, niekedy nazývaní aj doktorandi, si nevymýšľajú. Ba naopak, spomienkový optimizmus z ich spomienok zmyl skutočnú hrôzu akreditácie. Tá spočiatku vábila sladkým hlasom. Apokalyptické výjavy, hodné Jacksonovej produkcie, sa nekonali. Dračica bola totižto ešte mladá. Bola relatívne roztomilé dračiatko, ako vystrihnuté zo snov o ideálnom domácom zvieratku bežného poddaného, tráviaceho víkendy v koži alebo krúžkoch s obojručným mečom v rukách. Občas si zakašľalo, spálilo niekoľkým ľuďom pár vlasov, vystrašilo najmladších. Avšak nestalo sa nič také, čo by predpovedalo budúcu apokalypsu.

marec

apríl

máj

jún

Po útoku Akreditácie sa však situácia zmenila. Prvé roky si len čmárajú po papyrusoch, aby potom pri skusoch vo svete boli permanentne odmietaní, z dôvodu absolútnej absencie praktických vedomostí. Následne po papyrusových rokoch prejdú na roky prútikové. V tých sa niečo naozaj naučia, no menej efektívne ako doteraz, pretože nebudú mať po večeroch čas venovať sa šiestim rôznym typom

„

“

Zlá dračica, s desivým menom Akreditácia, ktorá chrlila oheň a ničila všetko dobré a čisté.

švihania prútika naraz. Na skusy vo svete môžu taktiež zabudnúť, keďže toho budú vedieť menej ako študenti zo susedného kráľovstva, a to dokonca v nižšom veku. Stará legenda, spájajúca sa s pravidelným príchodom dračice hovorí, že Akreditáciu musí povolať do kráľovstva silný čarodejník alebo rytier a následne ju ovláda, teda nesie plnú zodpovednosť za jej vyčíňanie. Akreditácie je tak iba obyčajný nástroj na ukojenie vlastného ega dotyčného. Na dosiahnutie vlastných záujmov sa tak hľadí až v prvom rade a skutočné dobro poddaných, aj vládnucej šľachty, prechádza na vedľajšiu koľaj. Určite si hovoríte: ak je dračica závislá na svojom vyvolávateľovi, tak práve on je jej slabým miestom, jej achillovou pätou. A čiastočne máte pravdu. Akreditácia už započala svoje vyčíňanie, a tak už niet čo urobiť. V budúcnosti by sa však tomu dalo úplne zabrániť. Problémom je, že nikto nevie, kto je za Akreditáciu zodpovedný,

všetci na ňu iba nadávajú. Nadáva na ňu kráľ, nadáva na ňu jeho administratívny zbor, nadávajú ľudia priamo poverení zvládnutím jej následkov a samozrejme na ňu nadávajú biedni študenti. Kto je teda za túto pohromu, ba až podvod všetkých zúčastnených, zodpovedný? Nevieme a asi sa to ani tak skoro nedozvieme. Čo však vieme už teraz je, že naši susedia s exotickým názvom MatFyz si s pohromou poradili ďaleko lepšie, ba dokonca sa so svojou dračicou spriatelili a žijú vo vzájomnej harmónii. Prečo to však nešlo v našom kráľovstve? Myšlienka, že cieľom bolo pochovať kráľovstvo, či minimálne umožniť jeho susedom zachovať si lepšiu povesť, a teda prilákať viac nových obyvateľov, sa mi zdá kacírska, ba až nezmyselná. Hoci Occamova britva je neúprosná, pretože naozaj taká je realita a naše Kráľovstvo elektrotechniky a informatiky začína výrazne zaostávať za svojimi susedmi, a to snáď neteší nikoho.

Prvé varovanie nastalo, keď si naše milé dračiatko odgrglo po obede a popolom ľahla polovica elektrotechnického rytierskeho ústavu. Následky boli hrôzostrašné. Zo dňa na deň sa ľudia dozvedeli, že rytiersky program, ktorého členmi boli, ich domov a rodina, ich budúcnosť a osud prestali existovať. Zanikli, skončili rýchlejšie ako nádej pri parlamentných voľbách. Áno, dostali možnosť, či skôr povinnosť: ak chceli byť aj naďalej poddanými v kráľovstve – pridať sa do iného rytierskeho či magického programu. Táto situácia však mnohých netešila. Druhé varovanie nastalo, keď dračica vymenila počiatočné sladké reči za tvrdý a drsný hlas, ktorým začala kázať veľké veci. Zmeny, zákazy, nákazy a inú buzeráciu. Z malého zlatého, potenciálneho, domáceho maznáčika sa tak zrazu stala všeobecná hrozba. Sladké reči o odmene za povinné fyzické cvičenia mladších poddaných, nazývaných „tí na bakalárskom“, sa zmenili plány ničiť ich magické tréningy a ohrozovať tak ich kúzelnú budúcnosť. Tretie a posledné varovanie nastalo, keď miesto toho, aby sa študenti magického programovania učili naozaj aj programovať mágiu a pripravovali sa tak na skutočný život po odchode z kráľovstva, prvýkrát k nej pričuchnú až v druhom semestri, namiesto prvého týždňa, ako tomu bývalo. Namiesto toho sa v čase špongiových vlastností vlastného rozumu hrajú s odbormi a inými rytierskymi disciplínami, ktoré v živote využijú asi ako pornoherec logaritmi, a ktoré dokonca ani nemôžu

19

Organizácie

Študentské tímy po návrate z Can You Make It: Bol to adrenalín!

eicázinagrO

COhave – výskumný projekt napísal: Matúš Molitoris

Cesta 165 tímov zúčastnených v Can You Make It sa skončila šťastne, veľkou party v Paríži. Všetci súťažiaci si ju po celotýždňovom úsilí zaslúžili a patrične aj užili. Slovensko reprezentovali 3 súťažiace tímy, ktoré za 7 dní precestovali kus Európy len pomocou plechoviek Red Bullu ako jediného platidla. Podľa nich to bola top cesta plná adrenalínu. My sme sa ich opýtali na ich zážitky, bezprostredne po ich návrate. Vynájsť sa v každej situácii? Títo mladí ľudia to vedia! Prečo by ste prosili o pomoc niekoho, kto vás môže odmietnuť, ak sa môžete rovno opýtať na cestu, kam chcete ísť. Ľudia vám budú chcieť pomôcť a začnú vám vysvetľovať cestu. Čo urobíte vy? Zistíte, že to je ďaleko a budete sa pýtať, ako sa tam čo najlepšie a najrýchlejšie dostanete. Čo urobia ľudia, ktorým sa páči myšlienka projektu a už sa s vami dali do reči? Ponúknu vám nocľah alebo prepravu :) Bobbleheadz, jeden z tímov, na to prišli veľmi rýchlo. Platilo to aj v prípade partie old­‑school belgických rockerov. Takto opísali skupinu milých ľudí, ktorí im pomohli na ich ceste z UK do Francúzska. Calais bol pre tím podľa ich slov nebezpečný, a preto im ponúkli odvoz odtiaľ a zaplatili im noc v hoteli.

V Amiens strávili tímy posledný deň spolu. Skamarátili sa s manažérom McDonaldu Samuelom, ktorý bol ochotný ubytovať všetkých 9 ľudí vo svojom jednoizbovom byte. Až neskôr zistili, že je to vlastne cirkusový žonglér a skončili v maringotkách cirkusantov, ktorí im navarili, ponúkli pravé šampanské a urobili privátnu show. Chceli by ste? My áno! „Ten pocit, keď vám niekto cudzí ponúkne strechu nad hlavou a nežiada protihodnotu je na nezaplatenie. Prvýkrát sme nevedeli, či nebudeme plakať, ďalšie razy sme sa už len tešili a objímali našich spasiteľov,“ hovorí Iva. z Catch us if you can. Chce to trochu adrenalínu? Čo ak vám niekto ponúkne, že vás odvezie na ďalší checkpoint v Brugge, vy sa tešíte, ale po pár minútach jazdy nadobudnete podozrenie, že pán si možno doprial zo dve

Pre Ivu z Catch us if you can boli silným zážitkom „stretnutia s ľuďmi, ktorých sme sa pýtali napríklad na cestu a oni sa nám sami ponúkli nocľah.“ Bola to Jenny, Američanka žijúca v Cambridge v parádnom penthouse alebo Samuel z Amiens a jeho 3 priatelia z cirkusu, ktorí sa postarali o najlepší večer na záver ich výletu.

september

október

november

december

január

február

pivká? Začnete veriť v silu myšlienok, celú cestu hypnotizujete volant a mysľou pánovi pomáhate šoférovať. A rozprávate sa s ním. Veľa. Aby nezaspal. Keby náhodou. A možno aby ste zistili, v akom je stave. Ďalší tím, Fi Cowpany, si pred začiatkom Can You Make it robili „vtípky“, že prídu do Paríža poslední a nechajú na seba čakať, aby si ich všetci zapamätali. Toto sa im bohužiaľ nepodarilo. Podarilo sa im ale za plechovky vymeniť jazdu na rollercoasteri, ktorú si užili naplno. Zážitkov mali všetci veľmi veľa a budú ich mať v pamäti zaryté už navždy. Na vlastnej koži zistili, že okrem tých úžasných momentov z videí si na človeka počkajú aj ťažšie chvíle. Všetci sa ale zhodli na tom, že vďaka Can You Make It majú zážitky, na ktoré nikdy nezabudnú a spoznali veľa nových ľudí. A o tom presne Can You Make It je.

napísal Maroš Čavojský Už takmer rok na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave prebieha výskum, v rámci ktorého boli zadarmo rozdávané mobily aj tablety nie len študentom, ale aj všetkým, ktorí prejavili záujem o účasť vo výskume (dokonca aj vrátnikom). Niektorí študenti sa po prečítaní zmluvy o výpožičke, ktorú bolo potrebné podpísať, natoľko obávali o svoje súkromie a toho, že ich bude niekto „stalkovať“, že radšej odišli bez zariadenia zadarmo. Ste zvedaví, či sa ich obavy naplnili? COhave (Cooperative behavior of people) je jednou z výskumných skupín, ktoré realizujú výskum zameraný na efektívny zber polôh zariadení a ich následné využitie pri vytváraní modelu používateľa a predikcií jeho pohybu v reálnom čase. Za posledný rok sme nabrali veľa nových skúseností a vedomostí v rámci našej skupiny vďaka mnohým študentom, ktorí robili a robia mobilné aplikácie, webové servisy aj webové stránky, ktoré sú používané účastníkmi výskumu. Reálna prax však ukázala, že aplikácie doteraz vyvinuté priniesli používateľom viac škody ako osohu, ale aj preto nás teší, že sa nájdu aj takí, čo aplikácie poctivo používajú. Touto cestou by sme sa chceli ospravedlniť všetkým používateľom, ktorých „mučia“ naše aplikácie.

Kvôli udržaniu spätnej väzby vznikol realizačný tím zo študentov, ktorí sa o vás budú starať. A tak sa náš tím na čele s tím lídrom M. Drozdom, projektovým lídrom M. Čavojským a výskumníkom S. Marčekom rozrástol o realizačný tím, v  ktorom sú P. Zošša, E. Brišová, K. Urban, B. Jahodníková, T. Michalica a M. Michňa. V súčasnosti máme pre vás pripravené nové funkcionality na stránke portálu (http://portal.mcomputing.eu), ako aj prerobené aplikácie COhave a FunFi, ktoré by už nemali mať vysokú spotrebu batérie ani dát. Z nových aplikácií je to MHDčka, ktorá vám zobrazí zastávky, ktoré sú v okolí, a to na mape alebo v zozname, kde nechýba ani navigácia k nim. Aplikácia zobrazí aj zoznam liniek, v ktorých sa pravdepodobne nachádzate. Ďalšou aplikáciu je Checkins, v ktorej môžete k vašej aktuálnej polohe vložiť status či fotku zdieľate s vašimi priateľmi. Pre stále nové aplikácie či aktualizácie nezabudnite sledovať portál alebo aj našu Facebook skupinu MComputing.eu. Odpoveď na otázku, či sa obavy zo sledovania naplnili, je nasledovná. Údaje

o polohách máme uložené na serveri, ale momentálne nemáme čas ich vizualizovať či analyzovať. Druhá vec je, že všetky algoritmy sa používajú na anonymizovaných dátach a tiež je potrebné si uvedomiť, že reálne nikto z nášho tímu nemá čas na sledovanie konkrétneho používateľa, keďže sme zavalení množstvom inej práce. Okrem výskumu sa snažíme o nový Mobile Computing lab, kde plánujeme zaobstarať stoličky, stoly, projektor, tabuľu ako aj pohovky či tulivaky na relax pri rozmýšľaní. Okrem labu sa chystáme usporiadať aj Hackathon­‑y zamerané na vývoj nových aplikácií či analýzu, spravovanie a vyhodnotenie zozbieraných údajov. Ešte raz by sme sa týmto chceli poďakovať všetkým bakalárom, diplomantom, tímovému projektu, realizačnému tímu a predovšetkým vám – všetkým používateľom, bez ktorých by sme nemohli pokračovať vo výskume. Ak máte nápad či návrh na zlepšenie, zastavte sa na čaj na bloku C, 6. poschodie.

Vysoká spotreba batérie aplikácie FunFi či veľké objemy prenášaných dát (platené často z vlastného vrecka) sú každodenné obavy používateľov. Preto sme sa zamerali na vylepšenie existujúcich aplikácií ako aj vytvorenie nových, ktoré dúfame, že budú úspešnejšie.

marec

apríl

máj

jún

21

Organizácie

Sú tu ľudia, čo chcú robiť viac ako len nutné minimum…

Nevieš, čo s bicyklom na intráku?

napísal Matej Štefkovič

napísala Erika Májková

KEĎ PRIEMER NESTAČÍ … Po svojej strednej škole som sa rozhodla ísť na Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Potrebovala som školu, popri ktorej by som zvládala prácu, ktorá by ma uživila ako samostatného človeka a zároveň by mi dala potrebné všeobecné vzdelanie. Našťastie som počas štúdia získala podporu od mojich rodičov a vedela som, že toto mi jednoducho nestačí, ak sa chcem vyčleniť od priemeru. To nikdy nebol môj štýl… DOSIAHNUŤ VIAC. HLAVNE VO VLASTNOM MERÍTKU… Nikdy som necestovala na ERASMUS alebo vzdelávala sa v zahraničí. Vždy som sa musela držať vo svojich limitoch, lebo ma moji rodičia (a aj život) naučili, že nič nedostanem zadarmo. Bála som sa prísť o prácu, bála som sa straty veľa vecí, a tak som sa rozhodla, že sa najprv osamostatním a potom budem skúšať, čo všetko dokážem. Svoju vysnenú školu s umeleckým zameraním som odložila na neurčito. V treťom ročníku sa moje fungovanie zlepšilo a miesto práce po nociach popri škole som hľadala čo najlepšie miesto pre mňa aj preto, aby som sa mohla prejaviť. Na Nexteria Leadership Academy som natrafila veľkým šťastím, počula som o nej len jediný raz na Night of Chances, a tak som si povedala, že nemám čo stratiť. Najdôležitejšie pre mňa vždy bolo prekonávať vlastné očakávania ako očakávania iných. A NLA mi prišla ako najlepšia cesta pre

mňa, aby som si začala plniť vlastné výzvy a ciele. V kolektíve tých “naj“ ľudí. AKADÉMIA A VZDELANIE, KTORÉ SI VYTVÁRAME SAMI V NLA som zistila, že “zviezť sa na vlne niekoho iného” nikdy nebude fungovať. Po roku stretávania sa s ľuďmi, ktorých som poznala len z fotiek biznis časopisov mi

„

dvoma rokmi obdivovala z diaľky. Teraz zoberú telefón a napíšu mi: “Eri, ako si na tom s časom? Hodíš sa nám do tímu. Pridaj sa.” Stala som sa súčasťou marketingového tímu Nexterie, pomáhala som organizovať Night of Chances Business 2015, na ktorej sa zúčastnilo 400–500 študentov z celého

„

Píše študentka z Ekonomickej univerzity, ktorá sa zároveň popri škole rozvíja v Leadership programe Nexteria. Erika Májková, mladá a talentovaná fotografka.

Ak chceš zmeniť okolie, treba zmeniť jednotlivca. Začni od seba, žiadny iný spôsob neexistuje.

došlo, že najväčším plusom NLA je to, že si ju vytvárame sami. S ohromnou a silnou podporou úspešných ľudí, ktorí nám chcú dať na to priestor. Aj vďaka viacerým rozhovorom s Tomášom Hasalom (CEO Nexterie) som si uvedomila, že môžeme ako študenti Nexterie dosiahnuť čokoľvek — študovať, čo chceme, hovoriť, o čom chceme a meniť, čo chceme. Kľúčom je len zdvihnúť zadok a spraviť to. Mám tu okolo seba celú kopu mladých a šikovných ľudí, ďalšiu kopu vzdelaných podnikateľov na seniorných pozíciách v malých aj veľkých firmách, množstvo tých najlepších lektorov a výborné zázemie vďaka podpore firiem zo Slovenska aj zo sveta. Kto má teda lepšiu šancu robiť to, čo chce a čo ho baví ako JA?  ĽUDIA, KTORÍ BOLI MÔJ VZOR, SA STÁVAJÚ MOJIMI PRIATEĽMI … To je pre mňa najväčšia hodnota NLA. Prijali ma ľudia, ktorých som ešte pred

eicázinagrO

Slovenska. Pod vedením Dalibora Slávika sme organizovali darovanie krvi v Connect Coworking (kampaň Si môj typ). Stala som sa súčasťou perspektívneho Startupu mojich spolužiakov a máme celé množstvo nových projektov, ku ktorým chcem prispieť a zlepšovať seba aj svoje okolie. „TÍMOVÝ SUPERHRDINA“ Ak sa ideš hlásiť do NLA, maj prosím jasno, z mojej strany, v dvoch veciach: 1.Si tímový človek, chceš spolupracovať a vieš minimálne toľko dávať, ako aj prijímať. 2.Ja vidím svojich spolužiakov a členov NLA ako partičku superhrdinov z MARVELoviek. Nestrácajú optimizmus zmeniť svet a nečakajú, že to urobí niekto za nich. Koho vidíš v zrkadle ty? Erika Májková — študentka posledného semestra Personalistiky na EUBA, začínajúca freelancerka­‑fotografka a grafička. Ambiciózna žena s umeleckou dušou, vášňou k cestovaniu a láskou k športu.

Partríš k ľuďom, ktorí sa radi bicyklujú deň čo deň? Rád chodíš na bicykli do práce alebo len tak po okolí Bratislavy? Pokiaľ áno, je to skvelé, len je na mieste otázka: Kam na internáte si uložím svoj bicykel, keď na ňom práve nejazdím? Všetci vieme, že na našich intrákoch v Mlynskej doline je sotva miesto pre troch ľudí na izbe a nie ešte pre bicykel. To už radšej študenti niekde do stredu izby umiestnia extra stôl, aby mali kde ukladať pohár s pivom pri dlhých večeroch. Ale to už odbočujem... Každopádne, študenti majú teraz možnosť uložiť si svoj bicykel v úschovni ma internáte Mladosť (blok A1), ktorú zriadil Ynet. Všetko, čo v prípade záujmu potrebuješ, je napísať e­‑mail yneťákovi Martinovi

Si študent a ty vieš, že to nemáš ľahké. Cesta k úspechu je kľukatá, častokrát nebezpečná a s množstvom výmoľov, presne ako na slovenských cestách. Tu sa nedá spoľahnúť na GPS, aby ti poradilo správny smer. Cesta k úspechu sa nedá presne naprogramovať. A navyše po nej uháňa mnoho ďalších „pretekárov“, ktorí sa chcú do cieľa dostať skôr. Veď kto by už nechcel byť úspešný? Nezúfaj. Nič nie je stratené. Ako povedal škótsky spisovateľ Robert Louis Stevenson: „Každý, kto sa dostal tam, kde je, musel raz začať tam, kde bol.“ Takmer každá úspešná firma raz začínala v garáži. Ak sa chceš dostať ty z tej svojej, v prvom rade sa musíš pohnúť na vzduch. A AZU ti otvorí dvere.

Účasť na workshopoch ti pomôže rozvíjať svoju osobnosť aj schopnosti. Ak máš problémy s efektívnou komunikáciou, počas tvojich prezentácií publikum lúšti sudoku, tvoj time management ti zaručí zmeškanie každého deadlinu alebo neoplývaš výrazným talentom v mnohých iných činnostiach, AZU ti prostredníctvom workshopov pomôže zlepšiť sa.

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

Ak ťa táto možnosť oslovila, tak neváhaj napísať e­‑mail na vyššie uvedenú adresu. 

napísali Monika Tkačinová a Jana Hrivňáková

S AZU získaš jedinečnú možnosť zúčastniť sa na podujatiach, ktoré sú vedené formou prednášok a diskusií s úspešnými hosťami. Ich príbehy ťa posunú vpred. Ak máš možnosť stretnúť inšpiratívneho človeka, využi ju! Ich skúsenosti ti pomôžu viac než školské skriptá.

október

Momentálne sa pohybuje kapacita tejto úschovne na 34 bicykloch. Pravda, nie je to ešte veľa, avšak tento projekt bol spustený ešte len tento rok. V prípade zvýšeného záujmu sa Ynet bude snažiť rozšíriť úslochve bicyklov. Vstup do úschovne momentálne funguje tak, že záujemca podpíše zmluvu, zaplatí zálohu a dostane kľúč od úschovne. Kľúč má teda každý, kto má vnútri uložený bicykel. V budúcnosti sa plánuje prerobiť tieto vstupy na prístupy cez ISIC karty tak isto, ako funguje Netlab resp. študovňa na Mladosti.

7 spôsobov ako zvýšiť svoj úspech vďaka AZU

AZU PREDSTAVUJE 7 SPÔSOBOV AKO ZVÝŠIŤ SVOJ ÚSPECH:

september

Tkáčikovi na adresu [email protected] a dúfať, že bude ešte miesto.

Vďaka AZU máš možnosť stretnúť nových ľudí a vieme, že úspech bez kontaktov neexistuje. Priatelia a známi ti pomôžu v časoch krízy ochotnejšie ako cudzí... alebo finančné inštitúcie. Praktické skúsenosti sú v živote cennejšie ako teória. Ako lepšie ich získať než nájdením si práce, stáže alebo podieľaním sa na projekte z praxe? AZU ti uľahčí hľadanie. Jednou z činností AZU je predsa prepájanie štúdia s praxou. Študent je tvor zvedavý, ktorý rád skúma nové veci. Zároveň je tvorom vynaliezavým a snaží sa nájsť cesty, ako si uľahčiť život. AZU ti prostredníctvom sociálnych sietí pravidelne prináša užitočné rady a informácie, vďaka ktorým nadobudneš nové vedomosti.

Buď aktívny a budeš spokojnejší sám so sebou. Sedenie na izbe a pozeranie seriálov ťa k úspechu neposunú. Rozhýb sa a ukáž svetu, že vieš, ako dosiahnuť svoje ciele. Po účasti z prednášok a workshopov AZU prenes svoje vedomosti do praxe. Sebarealizuj sa! Zvýšiť svoj úspech môžeš aj pridaním sa do nášho AZU tímu. Sme kolektív mladých ľudí, ktorému záleží na tvojom rozvoji. Okrem účasti na prednáškach a workshopoch, vďaka ktorým si rozšíriš svoje schopnosti, sa naučíš efektívne pracovať v tíme. AZU však nie je len o práci a organizovaní, ale aj o zábave a priateľstve. Neváhaj a pridaj s k nám!

23

Organizácie

TECH INNO DAY 2016

Študenti a inovatívne firmy mali možnosť nájsť partnerov na výstave technických inovácií napísala Lenka Bednárová

Podujatie TECH INNO DAY 2016 sa uskutočnilo 7. apríla 2016 na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT) STU. Organizátorom podujatia bol Univerzitný technologický inkubátor STU - InQb v spolupráci s partnermi. V rámci podujatia mali jednotlivé študentské a podnikateľské tímy možnosť vystavovať svoje inovatívne riešenia v stánkoch a tiež formou krátkej prezentácie. Kontakty s návštevníkmi – ďalšími študentmi, firmami, investormi a potenciálnymi partnermi si mohli vymeniť počas networkingovej časti.

Okrem podujatia TECH INNO DAY organizuje Univerzitný technologický inkubátor InQb aj ďalšie podujatia, ako sú biznis raňajky, semináre, workshopy, školenia odborných zručností a pod., určené študentom a začínajúcim podnikateľom. V  rámci svojich programov pomáha inkubátor začínajúcim podnikateľom so založením firmy, napísaním podnikateľského plánu, pri získaní kontaktov na investorov a potenciálnych partnerov a poskytuje mentoringové služby v rámci vybudovanej siete odborníkov na oblasti manažmentu, marketingu, financií, soft­‑skills a pod.

eicázinagrO

Aj ty k IT Ich revírom sú linuxové servery, ich tempo je obedné, ich súpermi sú bugy, PHP, Java a ženy. Sú nasadení v kóde noci. Muži z IT tímu, ich nočné mory sú ich prácou. Morfujeme! Dobre, teraz vážne. Naši štyria udatní mušketieri ovládajú celý digitálny svet IAESTE. Spravovanie hlavnej stránky www.iaeste.sk, simultánnena jar a na jeseň poriadne poupratujú na www.dniprilezitos‑ ti.sk, a čo sám Yoda nechcel, v spolupráci s BESTom vypomáhajú www.trainingday.sk . Pravdepodobne im po prečítaní OKA stúpne sebavedomie, ale vďaka technickým vymoženostiam dnešných čias sú chalani jednými z najpotrebnejších členov našej

napísala Katarína Hudáková a IT tím organizácie.Pri svojej práci využívajú slečnu Javu, vďaka ktorej študenti prehľadne vidiaponuky zamestnaní od firiem. Často volávajú aj pána PHP, ktorý im vždy ochotne pomôže s webovými stránkami, najmä v spolupráci s FrameworkomYii.Občas sa obšmietnu aj okolo Javascriptu a HTML. K spŕške informatiky prilejem aj často využívané CMS – Drupal a Wordpress. K ich záľubám okrem vyšívania patrí i upravovanie open­‑source aplikácie podľa ich potrieb. S ďalšími informatickými príšerami ťa určite radi zoznámia osobne. Okrem programovacieho a sieťového rozvoja ti IAESTE prináša množstvo zábavy, povozí ťa na kolotoči zodpovednosti a nasimuluje fungujúcu organizovanú firmu.

Ak sa ti na programku stáva, že nechápeš súvislosti, nesúdime ťa. C tu, C++ tam a mriežka za rohom. Vyzývame ťa, aby si zaklopal na modré dvere v Klube študentov na FEI.Veľmi radi ti pomôžeme zdokonaliť sa vo veciach, ktoré ti nejdú a naučíme ťa novým, ktoré v tebe určite objavíme. Ak aj nemáš s predmetmi na škole žiadne problémy a hovoríš viacerými jazykmi (programovacieho) sveta, príď prosím ťa vytrieť mušketierom zrak. Pred tým ich ale radšej varuj na [email protected], neradi prehrávajú...

Na podujatí sa predstavili nasledujúce vystavujúce tímy: ŠTUDENTI: 1. Elektromobilita - (www.e­‑mobilita.fei. stuba.sk) 2. HwPrint 3. IndoorNav - (http://labss2.fiit.stuba.sk/ TeamProject/2015/team10is­‑si/) 4. ModerateIt 5. Slovak diamond group - (www. sdg.16mb.com) 6. STUBA Green Team – (www.sgteam.eu) 7. SWIPS - (www.swips.sk) 8. TechNoLogic - (http://labss2.fiit.stuba. sk/TeamProject/2014/team05pkss/) 9, Vyhni sa výtlkom

Dobyli sme kráľovstvá, zabíjali sme drakov

Na internátoch Mladosť prebehol 9.3. šachový turnaj a večer spoločenských hier.

FIRMY: 1. AerobTec - výškomery a regulátory pre R/C (www.aerobtec.com) 2. AI­‑MAPS - (www.ai­‑maps.com) 3. Continental Automotive Systems Slovakia - (http://www.continental­ ‑corporation.com) 4. Creedoo – (http://www.creedoo.com) 5. FaceMedia - (www.facemedia.io) 6. IN ARCHITEKTI - ILU (Interaktívne laboratórium urbanizmu) (www.inarchitekti. com) 7. IT Dream - (www.beintouch.io) 8. LOX Technologies - (www.loxtechnologies.com)

Autor fotografie Lukáš Gál

Udalosti sa zúčastnilo okolo 80 ľudí. Na svoje si prišli fanúšikovia množstva tradičných aj netradičných hier. Bolo si z čoho vyberať, keďže hry poskytla spoločnosť Funtastic. Na budúci rok plánujeme podujatie uskutočniť znova. Chystáme pre vás aj rôzne

Stará študovňa mladne

napísal Lukáš Surovčík

napísal Lukáš Surovčík

zaujímavé novinky, pridáme viac originálnych súťaží o ceny v duchu tých tohtoročných - tento ročník to bol kvíz o našom internáte a pár zoznamovacích hier.

Obnova našej starej študovne vzadných priestoroch na CD blokoch pokračuje. Už funguje WiFi a chystáme aj iné novinky. Pribudne nová tabuľa a nábytok.

Chceli by sme sa poďakovať všetkým návštevníkom za účasť a vytvorenie super atmosféry počas večera. Fotky z podujatia nájdete na našom FB - RUŠ ŠD Mladosť a na webe http://www.rus.sk v galérii.

V máji prebehol Anitbordel, na ktorom sme sa naplno pustili do čistenia ošarpaných priestorov študovne. Veľmi nás potešila firma Ximea, ktorá podporila náš projekt sumou 1 000 €. Táto suma bude použitá na nákup nového zariadenia, ktoré v študovni tak veľmi chýba. Na náš projekt prispela bielou tabuľou aj firma PoSam. V študovni naďalej prebiehajú semináre z programovania. Všetky dôležité informácie o dianí a akciách prebiehajúcich v študovni nájdete na FB skupine „Mladosť - Živá študovňa“.

Bližšie informácie o podujatí a o jednotlivých vystavovateľoch sa nachádzajú na stránke www.inqb.sk/techinnoday.

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

25

Organizácie

eicázinagrO

Rekonštrukcia Klubu študentov napísal Peter Petruš PBIT, a.s., čestný člen ŠP

Istrobot 2016. Na tradičnom stretnutí priaznivcov robotiky v Bratislave dominovala umelá inteligencia, roboty a drony napísal Richard Balogh Bratislava, 25. 4. 2016 Na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave sa v sobotu 23. apríla 2016 zišli milovníci robotiky na 16. ročníku súťaže Istrobot. Návštevníci videli niekoľko desiatok autonómnych robotov, ktoré predviedli svoje schopnosti a súťažili o ceny celkovo v piatich kategóriách. V súťažnej disciplíne Stopár, ktorou sa história súťaže Istrobot začala, sa tento rok zišlo 17 robotov, pričom ale iba jedenástim z nich sa aspoň raz podarilo prejsť niektorou z troch úrovní náročnosti. Tú najľahšiu prešiel robot Nite 4 Lukáša Parižu za skvelých 5 sekúnd, ďalší robot v poradí Čárobot potreboval viac ako dvojnásobok. V strednej úrovni náročnosti bol najrýchlejší motoko aftermath, ktorého zostrojil Michal Chovanec zo Žiliny. Najnáročnejšiu a najkomplikovanejšiu dráhu na ktorej číhalo najviac nástrah však dokázali prejsť iba tri roboty, pričom s časom 53 sekúnd zvíťazil už druhý rok za sebou robot Cvrček2, ktorého zostrojil Jozef Ondrejovič zo Skleného.

žu z Trstenej. Použiť tú istú konštrukciu na dve súťažné kategórie a v oboch zvíťaziť je naozaj úctyhodný výkon. "Divácky najvďačnejšia je zrejme súťažná kategória V sklade kečupu. Je to unikát, ktorý na iných súťažiach vo svete neprebieha, veď sa od nás už inšpirovali aj organizátori podobnej súťaže v Prahe. Súťaž prebieha veľmi dynamicky, proti sebe stoja vždy dva roboty a cieľom je nazbierať čo najviac plechoviek s paradajkovým pretlakom. Hoci sa všetci doma svedomito pripravujú, nikto nedokáže predvídať, ako sa bude na ihrisku správať súperov robot. Aj preto je to súťaž plná zvratov a prekvapení,“ hovorí Richard Balogh zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Najviac tých plechoviek nazbieral ostrieľaný favorit z minulého ročníka, robot Veterobot, ktorého zostrojili žiaci krúžku robotiky na ZŠ Veternicova v Bratislave. Spolu s robotom LNX transbot (Tomáš a Radoslav Kováčovci), ktorý skončil na druhom mieste pôjdu reprezentovať aj na podobnú súťaž s názvom

Robotický den, ktorá sa uskutoční v júni v Prahe. V minulom roku mala premiéru aj nová kategória s názvom Lietajúca výzva. Keďže táto kategória je nesmierne náročná a programátor drona by mal vedieť implementovať veľmi komplikované riadiace algoritmy, je v nej ako v jedinej povolené dočasne aj diaľkové ovládanie lietajúceho stroja. Celú trať takto zvládol najrýchlejšie preletieť Juraj Dudáš z Bratislavy so svojim dronom DAL210. Zaznamenali sme však už aj prvý pokus o autonómny, ľudskou rukou neriadený pokus o prelet. Robot quaduav (Martin Florek, J. Bošanský, O. Kamenický, J. Halaj) síce trasu zatiaľ nezvládol, ale za prvý autonómny pokus získali autori cenu poroty. Istrobot však nie sú len súťaže – návštevníci si mohli pozrieť aj roboty v Národnom centre robotiky na FEI STU. Podľa Ľuboša Chovanca, ktorý po centre návštevníkov sprevádzal, ich najviac zaujímalo kreslenie

manipulátorom IRB120 a humanoidný robot Nao, ktorý recitoval Marínu. Tí skôr narodení mali zasa možnosť zaspomínať si nad počiatkami výpočtovej techniky u nás. Malú výstavku zo zbierok Slovenského múzea dizajnu pod názvom od PMD po Didaktik prinieslo Slovenské centrum dizajnu aj so zámerom nájsť nové prírastky do zbierky či ľudí ochotných a schopných tieto staré počítače znova oživiť. Pre konštruktérov robotov bola istotne motivujúca aj ukážka možností prepojenia Matlabu s hardvérom Lego EV3, Arduino a Raspberry, ktorú prezentovala firma Humusoft. No a mnohých návštevníkov imšpirovali a snáď aj povzbudili k vlastnej tvorivosti aj technologické možnosti laboratória FabLab, ktoré prezentovalo svoje technológie prístupné širokej verejnosti. Zaujímavé projekty sme videli aj v kategórii Voľná jazda. Najmenších divákov najviac oslovila zostava niekoľkých robotov z Lega pod názvom Q­‑PizzaBot. Autori, Filip a František Barancovi z Bratislavy postavili model zariadenia na automatickú výrobu pizze z rôznych kombinácií surovín. Azda sa o niekoľko rokov takéto zariadenia bude dať kúpiť aj do kuchyne. Odbornú

porotu najviac zaujal robot Riley Miroslava Pivovarského z  Giraltoviec, ktorý o svojom diele hovorí: ,,Robot je navrhnutý pre auto‑ nómné vytváranie mapy priestoru. Systém súčasne obsahuje detekciu chybnej hardvé‑ rovej časti, a jej autonómne nahradenie.“ Porota ocenila rozmanitosť súťažiacich robotov. „Zaregistrovali sme, že technologické možnosti konštruktérov rastú – roboty si nesú čoraz väčší výpočtový výkon, a s rastúcou dostupnosťou NC fréz a 3D tlačiarní sa zvyšuje aj kvalita a zložitosť mechanickej konštrukcie robotov,“ povedal na záver predseda poroty, prof. Ing. Peter Hubinský, PhD. z FEI STU. Súťaž Istrobot 2016 by ani tento rok nebolo možné zorganizovať bez podpory dobrovoľníkov a sponzorov. Ceny do súťaže venovali Aerobtec, Avir, Elso, Microrisc, MicroStep­‑MIS, ME­‑Inspection, RLX components a Uavonic. Tento rok súťaž mimoriadne štedro podporila firma Mathworks, ktorá súťažiacim v rámci prípravy na súťaž poskytla bezplatne licencie na známy softvér pre výpočty a modelovanie Matlab/Simulink.

Dlhé roky bol, je, i bude Klub študentov (ďalej len klubu) neodmysliteľnou súčasťou študentského života FEIkarov. Klub predstavuje miesto oddychu, štúdia, stravovania a niekoľkokrát ročne aj aktivít študentských organizácii (napr. Darovanie krvi – Študentský parlament). Počas dlhých rokov sa viackrát čiastočne i kompletne rekonštruoval. Nastal ten čas, keď prichádza jeho ďalšia rekonštrukcia a vynovenie, ktoré bude lákať študentov a nejedného návštevníka Fakulty elektrotechniky a informatiky (FEI), STU v Bratislave. Táto rekonštrukcia prinesie viaceré novinky v rámci využívania klubu. Zlepší sa nie len samotný vzhľad, ale aj funkčnosť tejto miestností pre študentov. V klube pribudne viacero miest na sedenie, oddychový kútik s Tuli vakmi, či projektor pre prezentácie a mini prednášky pre študentov. Na realizáciu tejto obnovy sa podujal Študentský parlament (ŠP EaI) spolu s viacerými spoločnosťami, ktoré zabezpečia financovanie rekonštrukcie. Hlavným partnerom akcie je Poštová banka, a.s., ktorá v budúcnu plánuje spolu so ŠP EaI pripraviť viacero zaujímavých akcií a aktivít pre študentov. Rekonštrukcia bude prebiehať v blízkom období. Pokiaľ zatiaľ netušíte kde sa Klub študentov nachádza, tak ho nájdete na prízemí bloku E, oproti školskej jedálni.

Pozornosť divákov pútala aj druhá najstaršia disciplína, Myš v bludisku. Z celkového počtu 13 prihlásenych robotov dokázali na vstup do bludiska postaviť svojho robota len 9 z nich. Z tohto neveľkého počtu postúpili do finále len štyria a tam sa ukázalo, že najrýchlejšie si vie cestičku bludiskom nájsť robot Nite 4 Lukáša Pari-

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

27

Organizácie

eicázinagrO

Architekti a dizajnéri neprestali fotiť. Ani po pätnástich rokoch. V jeden dlhý intrákový večer skrsla v hlave niekoľkých ťažkorysujúcich študentov myšlienka, že predsa tie fotky, ktoré sa im nakopili z rôznych miest, ktoré zapadajú prachom, by mohli mať aj nejakú hodnotu. A tak zozbierali útržky času zachytené obyvateľmi intráku na Wilsonovej, povešali ich na steny chodieb a diskusia o fotografii sa mohla začať. A vzniklo FOTO EXPO. Pred pätnástimi rokmi ešte ľudia negenerovali toľko fotografického obsahu, ako dnes.Film mal obmedzený počet snímok, fotky čosi stáli, človek si premyslel, čo odfotí. FOTO EXPO bolo od začiatku o tom, aká je fotografia dôležitá pre architektúru a dizajn a naopak. Malá chodbovicasa zopakovala i o rok, ďalší už nabrala formu výstavy, premiestnila sa na Bernolák, neskôr do starej kotolne na FA STU, dva roky

kvôli nevyhovujúcemu stavu priestorov strávila v Design Factory na Miletičovej a nakoniec sa vrátila naspäť na FA. Za ten čas sa o výstavu začalo zaujímať viac a viac študentov architektúry a dizajnu, začali sa zapájať aj školy z iných krajín a vzrástol aj záujem odbornej verejnosti. Tohtoročná výstava si vybrala na pretras tému všednosti a každodennej rutiny pod názvom Všetci žijeme v mriežke. Zapojení dizajnéri a architekti poslali v tohtoročnej téme a tiež vo voľnej téme dokopy takmer 500 fotiek. Odborná porota v zložení Rasťo Blaško, Bohuš Kubinský, Soňa Wagnerováa tím FOTO EXPO 2015 vybrali 6 víťazných fotografií, 3 v rámci témy, 3 vo voľnej téme. Víťazmi v téme Všetci žijeme v mriežke sa stali Viktória Komárňanská, Denisa Kyselicová a AndrásCséfalvay, vo voľnej téme JúliusRoštáš, Viktória Komárňanská a Natália Petrová. Cenu diváka

napísal Alexander Kupko

získala Želmíra Hanusová. Víťazné aj nevíťazné fotografie sa objavili aj na sesterskej výstave v rakúskom Grazi. Počas vernisáže zahrali skupiny Horehigh, Silverspoon a DJiBeyuz a Petijee. Počas dňa si návštevníci mohli vyskúšať vyrobiť vlastný dierkový fotoaparát a vyvolať si z neho snímku v instantnej káve a tiež mohli nechať zo seba urobiť štafážnikado vizualizácie vďaka Kamarátovi do vizy. Všetko o aktivitách a histórii a taktiež fotografie nájdete na webe http://fotoexpo. sk.Téma ďalšieho ročníka bude zverejnená už čoskoro. Nečakajte zbytočne a začnite pomaly nastavovať svoje fotoaparáty.

Student Regata 2016

Párty na mori, na ktorú nezabudneš!

Už z názvu vyplýva, že ide o niečo študentské, akčné a bláznivé. Rovnaké, ak nie ešte lepšie je to aj v praxi. Student Regata je plná adrenalínu a zábavy, mora, jácht a pohodových ľudí. Od 10. do 17. septembra sa bude konať už siedmy ročník úspešnej športovo­ ‑rekreačnej akcie. Regata spája dovolenku na jachte so súťažou v jachtingu. Takže študenti a mladí ľudia majú šancu spoznať čaro jachtingu z viacerých uhlov pohľadu. Priemerne sa na akcii stretáva okolo 120 ľudí. Jachtári, nejachtári, plavci a dokonca aj neplavci, ale predovšetkým pohoďáci, ktorí idú na regatu vypnúť hlavu, oddýchnuť si, naučiť sa niečo nové a spoznať nových ľudí.

„

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

O loď sa starajú vetrom a morom ošľahaní skúsení kapitáni z cestovnej kancelárie Yacht Travel, ktorí v prípadne záujmu povysvetľujú a poukazujú všetko okolo ovládania lode. Celý týždeň posádky trávia na lodiach značky Bavaria 46 Cruiser. Lode sú vhodné pre deväť mieste posádky, vrátane kapitána. Student Regata je jedinečná v tom, že celá flotila lodí každý večer trávi na inom mieste. Trasa je každý rok naplánovaná inak. A keďže Chorvátsko z paluby lode vyzerá úplne inak ako z preplnených pláži, tak je sa na čo tešiť. Tento rok je na pláne letovisko Solaris s poriadnou diskotékou vo vraku starej lode či plavba meandrami rieky Krka s kúpaním pod jej vodopádmi v národnom parku Krka. Nebude chýbať

napísala Irina Ďaďová foto Daniel Gavenda

ani romantické nocovanie na bójkach či ochutnávka vodných športov. Samotná súťaž vie byť úplne pohodová ale aj doslova akčná. Popri jachtingu nikdy nechýba čas na oddych a zábavu. Opaľovanie, kúpanie, skákanie do vody či ťahanie na kolese za motorovým člnom sú súčasťou denného programu. Regaťáci trávia večery spoločne, vždy v dobrej atmosfére, a samozrejmosťou sú aj poriadne súkromné diskotéky na mólach a v opustených zátokách. Viac dôkazov o tejto párty na mori v podobe fotiek a videí nájdeš na www.StudentRegata.sk Tak nebuď tuleň a poď na jachtu!

Tak nebuď tuleň a poď na jachtu!

“

29

Našim okom

Oxymoron

Terapia smiechom

napísal Zdenko Nagy

napísala Janka Simonidesová

Stiesnená nemocničná izba. Pobyt v nej nie je príjemný. Ak ste v nemocnici už strávili viac ako pár dní, asi viete, ako vie byť tento priestor nevďačný. So smiechom si ho nikto nespája. Oni však otvárajú dvere na nemocničných izbách a tvoria neobyčajné stretnutia, ktoré možno považovať za malé zázraky. Spoločnosť s úsmevom neobmedzeným poskytuje služby práve tam, kde sa zdá, že sa kútiky úst dvíhajú najťažšie. Úsmev je veľmi krehká záležitosť a niekedy treba na jeho vyčarenie naozaj veľmi neobvyklé metódy. Tam, kde si doktori nevedia poradiť liekmi, prichádzajú oni. Klauni. Nesú bublifukové kúry, sušené dážďovky alias balóny, prístroje na zistenie neviditeľnosti či detektory trápnosti. Nie sú to hocijakí pochábeli, čo behajú po cirkusoch a padajú na zadok, len aby sa niekto chichotal. Títo sú odborníci. Majú plášte a humor podávajú v profesionálnych dávkach s ohľadom na zdravotný stav pacientov.

Nie je jednoduché pozrieť sa na dieťa trpiace bolesťami a necítiť ľútosť nad osudom, ktorý mu naložil na pleca ťažkú chorobu. Aj správne naordinovaný smiech je umenie, preto sa samotní klauni musia k svojmu výkonu pristupovať zodpovedne. Pred návštevou na izbe sa oboznámia s fyzickým a psychickým stavom pacienta. Musia ale pripraviť aj seba, aby nevideli choré dieťa, ale iba dieťa, ktoré sa chce smiať, len možno práve nemá náladu. Primárka De Mencia, Dr. Gips, Mudr. Strelená, sestrička Prdelková či odborný asistent Kapusta vedia, ako na to. Sú citliví, ale ľútosť nechávajú doma. Veď sú s deťmi. Hrajú sa, šaškujú, dokonca tancujú. Vtipkovanie oživí bublifuk či prdiaci vankúšik. Títo profíci si vedia poradiť aj s pubertiakmi, ktorí si myslia, že sú na to už starí. Vyvedú ich okamžite z omylu. Odmenou je úsmev, chcichot, smiech až po rehot. Niekedy však v tých najťažších prípadoch stačí aj bystrá iskrička v oku, ktorá značí, že systém sa reštartol a má znova chuť bojovať. Samotní zdravotní klauni zažívajú také momenty, že majú zimomriavky aj na červenom nose. Zažiť totiž, že sa na vás usmeje malý pacient napriek bolesti, musí byť neopakovateľnou odmenou. Vtedy vedia ,že sú na správnom mieste...

„

Mnohí ľudia sú prekvapení, keď zistia, že zdravotní klauni nechodia len za deťmi, ale aj za seniormi. Veď nikde predsa nie je napísané, že starší ľudia strácajú zmysel pre humor, lásku k ľuďom a radosť z nezvyčajných situácií. A tak úsmev šíria všetkými smermi. ČERVENÝ NOS Clowndoctors je občianske združenie uznávané pre svoju odbornosť v oblasti využívania humoru v zdravotníctve. Vzniklo v roku 2004, kedy zakladateľ združenia Gary Edwards prijal výzvu, aby priniesol myšlienku zdravotných klaunov aj na Slovensko. Ich poslaním je podporovať psychickú pohodu hospitalizovaných detí, geriatrických pacientov, seniorov, a tým pomáhať k zlepšeniu ich celkového zdravotného stavu, pretože smiech pomáha. Zdravotní klauni formou humoru pacientov odpútajú od strachu, napätia a od úzkosti spojenej nielen s liečbou, ale aj z neznámeho prostredia, kde im chýbajú ich najbližší. 56 zdravotných klaunov a klauniek v 41 nemocniciach a 2 liečebných zariadeniach po celom Slovensku absolvujú dokopy okolo 165 návštev mesačne, aby na oddeleniach nemocníc zanieval očosi viac blahodárny liečivý smiech. P.S: Usmiali ste sa už dnes?

“

Usmiali ste sa už dnes?

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

moko mišaN

Najskôr som chcel písať článok o redakcii. No po tom, ako sa z toho vykľul ďakovný list, ktorý pre čitateľa nemá najmenšiu informačnú hodnotu, som stlačil CTRL+A a začal písať tento text znovu. Pretože kto už len bude čítať sentimentálne táraniny, ktoré majú úplne inú „cieľovku“ ako čitateľa tohto časopisu? Jediným slovom: nikto. Tento článok teda nebude o redakcii (prepáč, Monika). Bude o frustrácii, sterilnom prostredí a sobote. Že tieto tri veci spolu absolútne nesúvisia? No a čo. Komu už len na tom záleží. Takže, začneme pekne od konca a povieme si niečo o sterilnom prostredí. Podľa definície, ktorú som našiel na premúdrenom internete, je to také prostredie, v ktorom sa nevyskytuje živý organický materiál. Berte to, prosím, s nadhľadom: nech je informačné (polo)vákuum na Slovensku sterilným prostredím. A teraz

plynule prejdem k tej frustrácii, a to bez narušenia nášho sterilného prostredia. Existuje novinárska súťaž, ktorá má už dlhoročnú tradíciu. Volá sa Štúrovo pero a TV Markíza je jedným z hlavných partnerov tohto podujatia. Tento rok nás svojou prítomnosťou poctil generálny riaditeľ, pán Settele, a taktiež pán Krejča, riaditeľ Centra spravodajstva a publicistiky. Kam tým všetkým mierim: pán Krejča najskôr začínajúcim žurnalistom dal srdcervúci príhovor o tom, ako sme si tvrdo na Slovensku vybojovali skutočnú, necenzurovanú slobodu slova. Následne dodal, aké je nadmieru dôležité, aby sme my – žurnalisti – boli, citujem, „strážnymi psami demokracie“. Už pri tomto výroku sa mi pretočili všetky ciferníky, ktoré mám, hodinky na ruke nevynímajúc. Viem, že to nebolo myslené pejoratívne, ale mňa ako žurnalistu to prirovnanie nesmierne pobúrilo. Čo je však podstatnejšie, na základe tohto tvrdenia padla neskôr z mojich úst otázka typu „Ako z toho kvanta informácií každý jeden deň vyberáte tie relevantné, ktoré neskôr prezentujete ľuďom?“.

Odpoveď bola obšírna, no ak sa nemýlim, jej gro bolo čosi v zmysle „ľuďom dávame to, čo chcú oni vidieť“. No a práve toto ma neskutočne dopálilo. Na jednej strane tento pán tvrdí, že demokracia je to najvzácnejšie, čo tu máme a že ju máme zubami-nechtami brániť a chrániť. A na druhej strane s pokojným svedomím hovorí, že dávajú ľuďom len to, čo chcú, to, čoho sa dožadujú (takže za vlasy pritiahnutú „reality“ šou Farma, zvieratká v televíznych novinách, pretože práve to je dnes najnovšie a najaktuálnejšie a má sledovanosť). Ako môžu byť myšlienky jedného zo slovenských informačných magnátov, ktorý rozhoduje o celodenných správach, takto nekonzistentné? Ešte že existujú ľudia, ako je Ria Gehrerová a časopisy ako Občas Nečas. Tí, ktorí sa neboja prísť „na tvár činu“ a nie rozmazávať nepotrebné, ale podať konkrétny, ostrý a nezaujatý obraz o situácii. Skutoční strážcovia, nie iba psy. Ach bože. Už je zase sobota.

Cez 80 FEIkárov utekalo z Devína napísala Zuzana Mikulová a TIŠ

Nevadil im silný vietor ani zima a rozhodli sa odbehnúť vyše 11km až do centra Bratislavy. Po prvýkrát sa z Devína súťažne bežalo v roku 1921, a tým sa podujatie zapísalo do histórie atletiky ako najstarší cestný beh a zároveň najstaršie atletické podujatie na Slovensku. Prvé ročníky Národného behu Devín - Bratislava mali len zopár bežcov a tisíce nadšených divákov. Tento rok už počet zaregistrovaných súťažiacich dosiahol 6 901.

Tím FEI STU zložený zo študentov aj učiteľov sa zapája do tohto podujatia už od r. 2010. Niektorí účastníci si zatiaľ nenechali ujsť žiaden z ročníkov a každoročne sa tím rozrastá. Každý rok majú členovia tímu FEI STU možnosť bežať v originálnom tričku. Teraz sa o jeho vzhľad postaral Matej Staroň. Tento raz, 10. apríla, v modrých farbách, dobehlo do cieľa až 81 našich reprezentantov a podarilo sa im získať krásne 15. miesto zo 142 tímov. Najlepší traja mali spolu celkový čas 4:05:41. Fakul-

tu podporil aj pán prodekan Bittera, ktorý zvládol trasu za 1:01:30 a za tím skončil na peknom 30. mieste. Hoci všetkých študentov, ktorí ho predbehnú, motivoval bonusovými bodmi na internát, nemali to veru také jednoduché. Celú fotogalériu nájdete na stránkach TIŠ. Ak ste tento ročník nestihli, môžete už teraz začať trénovať a o rok tak možno prispieť k ešte lepším priečkam pre našu fakultu.

31

Našim okom

Slovenské dievčiny

ČÍNA pýtala sa Monika Kulášová Je mi cťou vám priniesť rozhovor s mojou bývalou spolužiačkou zo stredoškolských lavíc, Eliškou Šikulovou. Už počas štúdia na strednej si vyšla na jeden rok do Ameriky, po strednej do Dánska a teraz sa nachádza v Šanghaji. Inšpirujúca osobnosť, ktorá vás môže zaujať nielen svojou krásou z vonka, ale aj zvnútra. Cieľavedomá, krásna, slovenská slečna, ktorá sa nebojí nijakej krajiny. Predstav sa nám. Kto si? Mám 22 rokov a študujem mandarínsku čínštinu (mandarínčinu) a biznis na univerzite Južného Dánska, v rámci tretieho ročníka môjho štúdia som na ročnom výmennom pobyte v Číne. Ako si sa dostala do Číny? A prečo práve štúdium mandarínčiny? Ako študentka univerzity južného Dánska som povinná stráviť v Číne aspoň rok, aby sa mi zlepšila úroveň jazyka, v autentickom prostredí sa jazyk predsa len učí rýchlejšie. Všetci tým musia prejsť, či sa im to páči alebo nie. Naša univerzita nám všetkým platí školné. Toto štúdium mi predstavila jedna dobrá duša, ktorá študuje  na tej istej univerzite.   Napriek  tomu,  že  ma Ázia a jej kultúra inšpirovala už odmalička, hlavne Čína a Japonsko, štúdiom čínštiny som si zo začiatku nebola až tak istá, až neskôr som zistila, že som sa rozhodla správne.

všeobecne, Číňania sú na nás zvedaví, páči sa im naša biela pokožka. Čo sa týka prístupu k cudzincom, to záleží na každom jednotlivcovi. Ak ste slušní, tak sú väčšinou slušní aj oni, ak drzí, tak môžete očakávať také isté správanie sa aj z druhej strany. Niektorí sú cudzincami fascinovaní a veľmi sa s nimi chcú zhovárať, zisťovať, aké je to v zahraničí a niektorí o rozhovor s "bohatými cudzincami" záujem nemajú. Klady a zápory, ktoré ti dal tvoj pobyt v Šanghaji? Pozitív je veľa. Spoznanie novej kultúry a prispôsobenie sa jej, zlepšenie čínštiny, získanie nových kontaktov, spoznanie tej pravej Číny, nielen Číny, o ktorej sa dočítate na internete. Čo sa týka krás bohatej čínskej kultúry, tie mám možnosť "objavovať" aktívne . Chodím na hodiny kung­‑fu a učím sa hrať na tradičný hudobný nástroj, Erhu. To je pre mňa veľké plus, hlavne, čo sa týka prístupu Číňanov. Sú veľmi potešení, keď vidia cudzinca, ktorého zaujímajú ich tradície. Negatívum by bola asi kvalita ovzdušia, bohužiaľ, rýchle napredovanie Číny so sebou prináša aj zápory, smog. Našťastie, v Šanghaji je ovzdušie (v porovnaní s Pekingom) celkom fajn. Samozrejme, netreba si hneď domyslieť, že ovzdušie je zlé v celej Číne. Treba si uvedomiť, že sa jedná o obrovskú krajinu tvorenú 23 provinciami s 56 etnickými skupinami, každá provincia je odlišná, či už dialektom, kultúrou, zvykmi alebo kvalitou ovzdušia.

naozajstné miesto s krásnymi výhľadmi na mohutné hory. Miesto, kde začína tok rieky Yangtze. Poradila by si nám štúdium/erazmus práve tu? Ja áno, ale to, či sa to niekomu páči, opäť záleží od jednotlivca. Je tu veľa spokojných ľudí, ale aj takých, ktorí sa nevedia dočkať domov. Hlavne treba mať otvorenú myseľ a uvedomiť si, že je to niečo odlišné, na čo sme zvyknutí doma. Iný kraj, iný mrav. Namiesto zhrozenia alebo nespokojnosti je lepšie, keď tieto odlišnosti akceptujete a časom zistíte, že si na nový systém pomaly ale isto zvykáte. Pre aké povahy je pobyt vhodný? Povahy, ktoré sa vedia adaptovať v novom prostredí, ktoré rešpektujú zvyky v cudzej krajine a vedia sa povzniesť nad vecami, ktoré nie sú vždy príjemné (napr. návšteva verejných záchodov v Číne). Samozrejme, že to sa ľahko povie, no, ja sama mám s niektorými vecami doteraz problémy. Nejaký odkaz pre čitateľov? Asi len: Nebojte sa cestovať a skúšať nové veci, spoznávať nové kultúry a ľudí. Učte sa jazyky, cudzinec bude vždy ochotnejší, keď sa mu prihovoríte v jeho rodnom jazyku. Ak máte záujem o štúdium čínštiny a neviete, ako na to, alebo ak plánujete cestu do Číny a potrebujete poradiť , dajte mi vedieť.

Čo ľudia, krajina, ako ťa prijali občania Čínskej republiky?

Tvoja najobľúbenejšia destinácia v Číne?

Ak sa chcete dozvedieť niečo viac o Eliške, odporúčam vám navštíviť jej blogy:

Ľudia ma prijali veľmi srdečne. Zahraniční študenti sú tu celkom vítaní, cudzinci

Provincia Yunnan, konkrétne Shangri­‑la, nie je to len bájne miesto v knižkách, ale

eliskasikulova.blog.sme.sk eliskasikulova.tumblr.com

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

moko mišaN

vo svete divočiny

AMERIKA pýtala sa Monika Kulášová Ďalšia slovenská slečna vycestovala do zahraničia a plní si sny. Chceš sa dozvedieť viac o Barborke Ballovej (prvá z ľava na fotografii)? Čítaj ďalej. Venuje sa štúdiu, ale aj horolezectvu a dobrovoľníctvu v Youth For Understanding. Barborka, vedela by si sa nám predstaviť? Mám 21, pred troma rokmi som úspešne zmaturovala na gymnázium na Tilgnerovej a momentálne som druháčka na vysokej škole. Dovtedy som bola viac menej obyčajné slovenské dievča. Rok pauzy medzi strednou a vysokou školou bola prvá zvláštnosť, na ktorú som sa odhodlala, a aj napriek veľkému počtu nedôverčivých otázok si myslím, že to bolo jedno z najlepšich rozhodnutí môjho života. Mám vášnivú, niekedy až tvrdohlavú povahu, keď si niečo zaumienim, neprestanem sa snažiť, až kým sa tam nedostanem. Nemám rada vetu: „Nedá sa,“ pretože v mojich očiach sa dá všetko. Veľakrát som sa v živote popálila alebo som neuspela, ale každá taká situácia ma posunula ďalej. Ako si sa dostala do Ameriky, cez nejaké organizácie alebo priamo? Čo študuješ (kde na akej univerzite)? Študujem Biomedicínu na University of Dundee v Škótksu a cez túto univerzitu som sa dostala na výmenný pobyt sem, do Severnej Karolíny. Toto ale nie je môj prvý výmenný pobyt v USA. Počas gymnázia som strávila jeden rok na americkej strednej škole vo Virgínii. Vtedy som išla cez neziskový organizáciu YFU (Youth For Understanding). Môžem s hrdosťou povedať, že ten rok zmenil môj život a naštartoval moju nabudenú povahu.

Čomu sa venuješ v Amerike (záľuby, krúžky, organizácie)?

Klady a zápory, ktoré ti dal tvoj pobyt v Amerike?

Mojou veľkou zálubov je YFU. Ako som spomenula v predošlej otázke, cez túto organizáciu som sa prvýkrát dostala do Ameriky počas gymnázia. Od môjho návratu som pracovala pre YFU u nás na Slovensku. Našťastie sa mi naskytla možnosť byť dobrovoľníkom v americkom YFU, a vďaka tomu môžem pokračovať v mojej záľube. V pravideľných intervaloch sa stretávam s mladými stredoškolákmi, ktorí sú tu na výmennom pobyte a ja im pomáham prekonať ťažké chvíle, keď im chýba domov alebo majú problémy v škole. Práca s odvážnymi mladými ľuďmi je mojou veľkou záľubou.

Aj keď to bude znieť klišé, naučilo ma to samostatnosti. Síce máme Skype a maily, ale v každodenných situáciách si musím poradiť sama. Ďalším velkým pozitívom pre mňa je, že som si začala oveľa viac vážiť naše krásne Slovensko a našu vzácnu kultúru. Som hrdá Slovenka! Čo sa týka negatív, ani nemám čo napísať, snažím sa z každej situácie niečo naučiť a posunúť sa ďalej. Ale možno predsa, strašne mi chýba kyslá kapusta!

Mojím druhým koníčkom je zdravé stravovanie! Stala som sa tu aktívnym členom školského klubu výživy, v rámci čoho chodievame pravideľne pomáhať do miestnych škôl a škôlok učiť deti a rodičov o zdravom stravovaní. Párkrát domesiaca máme tiež aj akciu v školských jedálňach, kde tiež propagujeme zdravé stravovanie. Čo Američania, ako to býva s ich prijatím cudzincov? Myslím si, že medzi Američanov som zapadla dobre, keďže sa snažím čo najviac času tráviť s domácimi. Samozrejme, občas zájdem von aj s inými zahraničnými študentmi, ale väčšinu času trávim s Američanmi. Možno zopár rád pre tých, ktorí majú problém začleniť sa. Buď čo najviac otvorený, neboj sa rozprávať, aj keď nový jazyk ešte neovládaš perfektne, buď uvoľnený, sám sebou a hlavne podeľ sa o svoju kultúru.

Tvoje najobľúbenejšie miesto v Amerike? Pre mňa osobne by to bol New York. Je to originálne mesto. Niečo, čo sa v Európe nevidí. Odporúčaš štúdium/erazmus práve tu? Počas mojej práce pre YFU som sa niekoľkokrát presvedčila, že na mieste štúdia v zahraničí až tak veľmi nezáleží. Je to skôr o prístupe samotného študenta, akými ľuďmi sa obklopí a čo je ochotný sa naučiť. Nezáleží na tom, či pôjdeš na Sibír alebo do Kalifornie, na oboch miestach môžeš zažiť niečo krásne a úžasné, ale bohužial aj katastrofu. Je to celé o prístupe a o snahe, ktorú si ochotný prejaviť. Nejaký odkaz pre čitateľov? Neboj sa, vyraz do sveta a skús niečo nové! Vyskúšala som tu niečo nové a odhodlala som sa na lozenie. Aj keď som sa zo začiatku bála, teraz je to mojím veľkým koníčkom) -titulná fotka.

33

Našim okom

moko mišaN

1. Vypíšeme si všetky činnosti, ktoré chceme stihnúť (resp. nás čakajú) počas tohto týždňa. 2. Pripíšeme ku každej z nich počet hodín, ktoré je potrebné na každú úlohu vyhradiť. 3. Zoradíme úlohy podľa dôležitosti od najdôležitejších po najmenej dôležité. 4. Je v zozname niečo čo vyslovene plytvá časom ? Ak áno, tak to škrtneme zo zoznamu. 5. Vieme niečo zo zoznamu delegovať na iných? Ak áno, tak delegujeme. 6. A čo je nosná myšlienka článku – SPÁJAJME.

Ako cracknúť úlohy v časovom harmonograme napísal Michal Makas

V marcovom vydaní ste si mohli prečítať, ako je možné zahrnúť šport do svojho osobného časového harmonogramu. Odvtedy sa udialo niekoľko vecí. OKO Časopis získal 3. miesto na súťaži Štúrovo pero, Nitra sa premiérovo stala hokejovým majstrom Slovenska, Barcelona zamotala záver španielskej futbalovej ligy a Leicester stále žije svoj sen o majstrovskom titule v anglickej lige (čo je slušné priebežné postavenie v tabuľke vzhľadom na to, že cieľom pred začiatkom sezóny bola záchrana v najvyššej súťaži). Niektoré veci sa však nezmenili. Stále má svoj zmysel vytvárať si osobné ciele, stanovovať si čiastkové úlohy na ich dosiahnutie a využívať týždňový rámec na stanovovanie si osobného časového harmonogramu. Ako som v minulom vydaní spomínal, týždenný harmonogram má svoje výhody pri zahŕňaní športu medzi svoje aktivity. Nájsť spôsob, ako si zo 168 hodín vyhradiť štvorhodinový priestor napríklad na behanie. Dnes sa s vami chcem podeliť o myšlienky ako zefektívniť úlohy z jednotlivých cieľov, aby pri zostavovaní harmonogramu nemuseli úlohy súperiť o časovú dotáciu, ktorú im dokážeme v rámci jedného týždňa poskytnúť. Opäť by som uviedol do pozornosti knihy a postupy Stevena Coveyho,

september

október

november

december

január

február

človeka, ktorý sa myšlienkami stanovenia cieľov a časového manažmentu zaoberal niekoľko desiatok rokov. V knihe „To najdôležitejšie najskôr“ poukazuje na to, že každý človek má svoje role, v ktorých trávi svoj čas, napr. rola študenta, rola syna/dcéry, rola športovca, priateľa, kamaráta, spolužiaka ... V každej roli sú určité povinnosti a činnosti, ktorým venujeme svoj čas, ako napríklad zadanie do školy, víkendové stretnutie s rodinou, pracovné stretnutie, písanie článku , bakalárky , diplomovky , upratovanie súborov v počítači ... V každej roli sa môžeme zodpovedať niekomu inému. V roli študenta sa zodpovedáme jednotlivým profesorom, v roli športovca kolektívu, prípadne trénerom, v rámci práce nadriadenému. Tu by sa dalo povedať, že osobe, ktorej sa zodpovedáme, nemusí záležať na našich ostatných roliach (napr. „Je fakt super, že si trénoval tento týždeň dvakrát dlhšie ako si mal určené, ale keďže si mi neodovzdal zadanie, pochopiteľne ti nemôžem udeliť zápočet ...“) . V tomto momente to vyzerá, že každá rola potrebuje náš čas, energiu a pozornosť, aby sme dosiahli výsledky. Čo je pravda a žiadna novinka. Ale ako mám venovať dostatok času, ak ho nemám? Ako prvý krok je podstatné si zobrať do úvahy fakt, že viac času by nám nepo-

marec

apríl

máj

jún

mohlo. Fakt nie. Argument číslo 1: Ak by bol problém nedostatok času, nestíhal by nikto. Všetci máme rovnako veľa času. Argument číslo 2: Asi každý si zažil prípad, že mal na nejakú úlohu dostatočne dlhý čas, povedzme pol roka až rok a aj tak najväčšie gro práce spravil až s blížiacim sa deadlinom. Ak ste takúto situáciu ešte nezažili a patríte k väčšine študentov, tak určite príde v podobe niektorej semestrálky, bakalárky či diplomovky. Druhý krok, ktorý podľa môjho osobného názoru predchádza technikám časového manažmentu, je fáza stanovenia cieľov. Čo je to dôležité, to čo chcem (počas semestra / vysokej školy / najbližších 5 rokov ...) stihnúť, vyskúšať si a zažiť? Stanovenie cieľov určuje smer, ktorým ideme. Správny časový manažment nám zvyšuje rýchlosť, akou ideme zvoleným smerom. Preto je dôležité sa občas zastaviť a určiť si priority, ciele či poslanie. Až potom riešiť časový manažment. Lebo čo mi pomôže, že pôjdem rýchlejšie, ak pôjdem úplne opačným smerom akým by som mal (chcel) ísť? Ak už máme určené naše priority a ciele, môžeme ísť experimentovať s rozdeľovaním času medzi naše role. Čo ak mám časový rámec 168 hodín počas týždňa a aktivity, ktoré by som chcel vykonať trvajú, povedzme, 180 hodín? Existuje viacero možností. Jednou z nich môže byť nasledujúca:

Čo myslím tým „spájajme“? Opäť od Coveyho prevzatá myšlienka sa týka našich rolí. To, že máme niekoľko rolí neznamená, že sme niekoľko osôb v jednom tele, ktoré žijú svoj vlastný oddelený život a potrebujú čas iba pre seba. Nie je našou úlohou prebiehať v rámci jedného týždňa čo najrýchlejšie medzi jednotlivými rolami tak, aby sme stihli čo najviac zo svojich úloh. Existuje niekoľko príkladov, v ktorých je to možné, no títo ľudia následne pocítili pocit vyhorenia a sklamania. A to veru efektívne skutočne nie je. Dôležité je veci spájať. Covey to pomenúva synergia. Uveďme si ilustračný príklad. V rámci neho sa pozrieme na časový horizont jedného víkendu. Povedzme, že počas víkendu som si stanovil niekoľko úloh a vecí, ktoré by som chcel stihnúť:

• 1-2x behať • zlepšovať si angličtinu • vzdelávať sa v určitej konkrétnej oblasti (programovanie v Node.js) • napísať článok do májového vydania • stretnúť sa s bratrancom • cestovať na víkend domov a na konci víkendu naspäť do Bratislavy • spánok denne 8 hodín • spraviť zadanie do školy • dokončiť zadanie do práce • ... Každá z týchto úloh je pre mňa z nejakého dôvodu dôležitá a chcel by som ju spraviť (čiže žiadne delegovanie). Pri niektorých úlohách nedokážem odhadnúť, koľko času budem musieť venovať danej úlohe (ladenie programu sa vie niekedy poriadne natiahnuť) . Ak by som sa pozrel na každú položku samostatne bez akýchkoľvek súvislostí, pravdepodobne by som všetky úlohy nestihol. Teraz prichádza rad na techniku spájania. Aké úlohy viem spojiť tak, aby to neovplyvnilo kvalitu týchto úloh? Odpoveď by mohla byť nasledovná: • V piatok večer cestujem domov . Vo vlaku namiesto nadávania na dlhé a nudné cestovanie robím na notebooku zadanie do školy. Možno ho nestihnem celé, no cesta bude rýchlejšia a užitočnejšia (to je efektívne) . • Prídem domov a idem sa poriadne vyspať (žiadne hodinové pozeranie člán-

kov, vtipných videí do neskorých hodín). Poriadna regenerácia je potrebná. • Sobotné ranné behanie spojím so zlepšovaním angličtiny. Namiesto 100x ohraných pesničiek si vypočujem anglické nahrávky vzdelávacieho charakteru. Na webe sú k dispozícii tisícky podcastov na počúvanie a zlepšovanie sa. Ak by sme to chceli úplne vyšperkovať, nahrávka môže byť zameraná na konkrétnu oblasť, v ktorej sa chcem zlepšiť. Tri v jednom. • V obedných hodinách pozvem bratranca, s ktorým som sa chcel stretnúť ku nám na kávu a spojím stretnutie s ním s časom stráveným s rodinou. Viacej ľudí oživí diskusiu a zároveň budem môcť byť aj s bratrancom, aj s rodinou. Win – win. • V rámci zadania do práce si čítam vzdelávaciu sériu článkov o programovaní Node. js . Prečítané prvky zapájam do konkrétneho riešenia. • V nedeľu cestujem naspäť a vo vlaku píšem článok. Keďže nie je možné sa pripojiť k elektrickej zásuvke, píšem na papier. Posledné kilometre vo vlaku kontrolujem zoznam úloh, spisujem si, čo ma čaká najbližší týždeň. Po ceste na internát opäť počúvam anglický podcast. Samozrejme, nie každá aktivita sa dá spojiť s inou. Možno niektoré stretnutia a rozhovory je potrebné prebrať medzi štyrmi očami, no vo veľa prípadoch ide o stretnutia, kde sa človek pozhovára o novinkách, zážitkoch, spoločne zaspomína či pofrfle. Takéto rozhovory sa spájať dajú. Taktiež nie je cieľom spojiť čo najviac úloh do jednej na úkor kvality. No už spôsob myslenia, v ktorom sa snažíme hľadať možné prepájanie úloh a rolí, nám dokáže pomôcť využiť náš čas efektívnejšie. Takže koľko z úloh, ktoré vás čakajú počas týždňa viete spojiť ? Ak ste už spojili, aký ste mali z toho pocit? Držím palce.

35

Našim okom

moko mišaN

Všetci sme sa náramne bavili. Snáď okrem krčmára, ktorý pomätene behal a vrieskal: „To je moja krčma! To je moja krčma!“, až dokým ho nezhltol dav.

Mužská záležitosť

napísal Daniel Mišík

Jeho obrovské svaly pripomínali skôr protitankový kryt alebo pery botoxovej kráľovnej ako ľudskú muskulatúru. Svaly tak veľké, že sa zdalo, že musí celý deň jesť, aby také niečo uživil. Iba pri tom najmenšom pohybe mu navreli žili, bicepsy zaliali potom a ešte väčšmi napuchli. Vyzeral, že mu príroda nadelila výnimočný presvedčovací talent. A tak aj bolo! Ruky ako lopaty, nohy ako tankové pasy, telo vykresané atómovými fyzikmi a tvár... Nuž tá vyzerala ako vystrihnutá z časopisu na dojčenskú výživu. „Je to žena môjho života,“ zaskveli sa obrove citlivé oči. „Jediná žena, ktorá ma vždy brala takého, aký som.“ Kraťúch vedľa neho len uznanlivo pokýval hlavou a zdvorilo usrkol z korbela, kým obor sa výhražne obzrel, akoby niekoho hľadal. Zrazu sa všetci v krčme otočili. Pohľad mu spočinul na mne. Vyfúkol som kúdoľ dymu a hľadel si svojho. Pri výčape som už čakal dobrých desať minút a moje pivo stále neprišlo. Začal som rozmýšľať, že do toho lokálu už viac nevkročím.

A tak posledný romantik sediaci za barovým pultom pokračoval. „Len sa pozri," z peňaženky vytiahol fotku, „to je moja Eržika. Tá ma vždy vedela potešiť. Svet bol pri nej taký krásny..." „...No nie je rozkošná?“ „Ehm,“ pomrvil sa ten malý na barovej stoličke, „to sú fúzy?!?“ „Áno, také malé bodliačiky.“ „Och, Bože...“ „Vždy, keď mi dala pusu, tak to pichalo. Je to až bizarné, ale dopĺňala ma aj v takýchto drobnostiach, mne fúzy nikdy nerástli.“ „Ako vidím, je to, ehm, silná žena,“ prisvedčil akýsi ospalý ožran, čo sedel vedľa nich. Obor švihol pohľadom a v tej chvíli sa mu skrvavili oči. „A potom mi zdrhla s nejakým Silvestrom!“ tresol päsťou o stôl vedľa kraťúcha, ktorý od strachu skoro prehltol jazyk. Potom si to však s toľkým násilím očividne rozmyslel a usrkol z prelievajúceho sa korbela. Kraťúch opäť objavil pevnú zem pod nohami. „Vyser sa na ženy a daj si radšej pivo. Lebo pivo, kamarát, sa nikdy nestará o  to, kedy sa vrátiš domov. Nikdy ho nebolí hlava. Vždy si môžeš byt istý, že si prvý, kto ho otvára. A keď už nestojí za nič? Nuž, môžeš

ho kľudne vyhodiť. Nikdy mu totižto nevadí, že popadneš iné pivo. Alebo že sa oň podelíš so svojimi priateľmi.“ „Ten hajzel mi to moje ukradol! Našiel som po nich na posteli len ryšavý vlas...“ Opäť sa obrátil ako samozvaný zabijak. Každého prepálil očami. „Kľud, kľud. Hrkni si radšej piva!“ chlácholil ho skrčok, ale ďalej som si ich už nevšímal, pretože sa predo mňa postavila chladná orosená dvanástka pre mlsné jazýčky. Odpil som si a vrátil sa k biliardovému stolu. Vo vzduchu sálal nezvyčajný pokoj. Kamarát Momo bral biliard ako Herkules objemové posilňovanie. Jednoducho mu to šlo samo. Bol v ňom natoľko zručný, že mu stačilo sotva desať úderov, aby kohokoľvek porazil. Ako hovorím, Momo vyhrával zápas od zápasu až doteraz, kedy mu kamarát Franco, potrundžený vodkou, nečakane zabil tágom do čela tesne po tom, ako mu Momo zabil desať bezchybných úderov. Franco zlomil tágo o Momovu hlavu, vyskočil na stôl a púštnym zúrivým behom Davida Hasselhoffa vyletel presne oproti Momovi. Nastalo Božie dopustenie. O chvíľu sa už obaja zmietali v jednej kope pod stolom. Celá krčma sa obrátila k biliardu. Pre obra, posledného romantika, to bol zjavne večer plný prekvapení, a pretože sa mu nepáčilo, ako s ním život vybabral a paradoxne bol akýsi zmätený, razom sa otočil ku kraťúchovi a zahnal sa tvrdým úderom, ktorý u usínajúceho ožrana sediaceho za tým istým pultom, vyvolal také radostné vzrušenie, že zlomil nos prvému chuligánovi, čo kráčal okolo. Zostal som stáť ohromený v hlúčiku miestnych fanúšikov. Razom sme sa na seba nedôverčivo zahľadeli a vzápätí v  návale vzrušenia sme sa už všetci v  krčme radostne lomili korbeľmi, tácňami, stoličkami a  vôbec všetkým, čo bolo po ruke. Postupne sa pridali motorkári, traktoristi, robotníci, prepíjači dôchodkov aj účastníci šachového turnaja. Čašníčky začali nezištne rozhadzovať fľaše alkoholu do každej hlavy, ktorá sa k nim čo i len priblížila.

november december december január január február február marec marec apríl apríl máj máj jún jún september október november

Zrazu jednému starému vozičkárovi napadlo, že si najskôr dopije pivo, až do chvíle, keď mu pod korbeľom zmizol stôl, ktorý som sekundu na to zlomil o hlavu akémusi nešťastníkovi predierajúcemu sa na ulicu. Tento incident s pivom starčeka natoľko rozzúril, že sa stal zázrak. V sekunde sa postavil zo svojho vozíka a otrieskal mi ho o hlavu. Načo sa pustil do bitky dovtedy neutrálny klub vozičkárov. Bitka nadobudla úplne nový rozmer. „Silvester!“ zakričal niekto za mojím chrbtom. Skôr, než som stihol zareagovať, dačo mi zovrelo panvu, zem sa obrátila hore nohami a  o sekundu som už putoval vzduchom. Zastavil som sa až v kuchyni, kde som urobil nové okno do baru. „Bože!“ zajachtal som od bolesti nad tou poznávacou jazdou ponad krčmu. Čo ma nebolelo, to som si už necítil. Pokúsil som sa postaviť na zamastenej podlahe. Najprv som však odhádzal panvice a hrnce, ktoré popadali z regálu. Cez dieru vnikali do kuchyne chuchvalce cigaretového dymu. „Čo to do pekla bolo?“ „Silvester!“ ozvalo sa opäť. Ten hlas sa pomaly blížil: „Silvester, ty chuligán, už ťa mám!“ V diere sa objavila hnusná pokrčená tvár obra, toho istého, ktorý na mňa predtým tak škaredo zazeral. „Mam ťa, Silvester!“ Chcel som sa zdvihnúť a uháňať, čo to len pôjde. Chcel som s ním vybabrať. Bol som však paralyzovaný. Od hrôzy som nepohol ani prstom. Teda preskočil cez dieru, zohol sa nado mnou a zahnal sa mocnou rukou, ktorá dokázala bezpečne usmrtiť. Nestihol som sa ani prežehnať. Môj osud bol spečatený. V tej chvíli sa však pohli záchodové dvere v rohu kuchyne a akýsi vysmiaty chlap vybehol so zbraňou hromadného ničenia v podobe vytrhnutého pisoára. Zachveli sa mu dlane a o chvíľu sa už kusy porcelánu rozprskli o obrovu hlavu. „Auuu!“ vyprskol posledný romantik držiac sa za malú lebku. Nabral som vedomie, vyskočil na nohy a  skokom uznávaného olympionika vyskočil cez dieru do krčmy. Vyletel som pomedzi dav ako vietor. Potom som si však uvedomil, že bežím na mieste. Sekundu na to som drisol papuľou o podlahu. Ten pocit, že mi dačo drvilo nohu, mi zastavil srdce. Obzrel som sa. „Nieeeee!“ zakričal som, len čo som zbadal obrovskú labu. „Prosím! Pomoc!“ Kričal som na ľudí, ťahal ich za rifle, avšak nikto si ma absolútne nevšímal. Veľká laba si ma pomaličky priťahovala bližšie a bližšie. Začal som mu kopať do hlavy. Zostala mu na nej žuvačka, na ktorú som kdesi skočil.

Nič však nezabralo. Už som bol úplne pod ním. Obkročmo si na mňa sadol. Potom zodvihol päsť po druhýkrát v tento večer. No tento raz sa nenechal vyrušiť. Obrovská laba rozbila podlahové kachličky len centimeter od mojej hlavy. Mal už asi dosť vypité, inak by sa trafil na prvý raz. Zodvihol ruku po tretíkrát. Videl som len šmah rotujúcej sa tyče. Potom sa obrovo telo vyvalilo rovno na mňa. Nemohol som sa nadýchnuť. Niekto ma chytil za ruky a ako pôrodná sestra ma ladne vytiahol spod tela. Bol to Momo. „Ďakujem, už som myslel, že na svete nie sú hrdinovia!“ zakričal som mu do ucha. „Musíme zmiznúť. Prichádzajú poliši!“ zavrieskal na odpoveď. Započúval som sa do hulákajúceho davu. V diaľke som naozaj počul blížiacu sa sirénu. Prepánajána, z tohto bude ešte prúser! „Musíme nájsť Franca!“ „O toho sa nestaraj,“ mávol rukou posledný hrdina, „pred chvíľou sme s pár chlapmi naňho zvalili biliardový stôl. Zajtra bude ako rybička!“ Rozhliadli sme sa. Zvuk sirény už rozpoznali aj ostatní. Teraz sa nespútaný dav pokúšal vytlačiť cez vchodové dvere. Vonku už bolo počuť piskot policajných píšťaliek. Náš okruh možností sa radikálne zmenšil. Museli sme konať, a to rýchlo. „Poď!“ zakričal Momo, ktorý si dokázal zachovať chladnú hlavu, a chytil ma za mokrú ruku.

„Cez hlavný východ je to pasé! Musí existovať aj iná cesta.“ Vybehli sme držiac sa za ruky do ľavého krídla lokálu. Leteli sme proti prúdu spanikáreného davu a mne to pripomenulo jednu scénu z Titanicu. Zbadal som aj kraťúcha. Po štvornožky prehľadával akési rozbité krámy. Niečo mu azda vypadlo. Mal sakramentsky naponáhlo. Potom schmatol akýsi predmet a  slávnostne sa usmial. Blýskalo to bronzom. Zrazu sa však začali rozbíjať okná krčmy a z tmy vybiehali čierni muži s píšťalkami. Pridali sme a vleteli do najbližších dverí. Momo rozhorúčene zakryl dvere vlastným telom, len čo si uvedomil, že stojí na mužských WC­‑kach. O stenu bičoval prúd vody z diery po vytrhnutom pisoári. „Skontroluj to okno!“ Vykukol som. Za oknom bola len tma noci. „Nedá sa otvoriť! Špina je zažratá...“ zakričal som bezmocne, no akonáhle som to dopovedal, vstupné dvere sa pod nárazom baranidla otriasli. Posledného hrdinu odrazilo ako od trampolíny, no potom sa vrhol naspäť. „Silvesteeer!“ udrelo baranidlo. Pánty sa pod náporom rozhegali. Vrhol som sa na dvere a otočil kľúčikom. Kľuč mi ostal v ruke. Zlomil som ho, no nič som nezamkol. Tupé údery! Piskot píšťalky! Posledný hrdina zvieral rám a v náporoch

37

Našim okom

odlietaval. „Musíš zdrhnúť! Dvaja sa odtiaľto nedostaneme!“ zreval. „Ja ťa tu nenechám, Momo! To predsa vieš!“ oponoval som. „Ale necháš, ty citlivka!“ Jeden z troch pántov už odletel. „To neurobím!“ „Musíš! Chlap musí vedieť ustúpiť!“ kričal. „Nie!“ „Áno, máš ženu a deti! Ja to zvládnem! Choď!“ Druhý pánt odletel a ja som sa stretol s  očami posledného hrdinu. Jeho pohľad bol úprimný a statočný. „Silvester!“ vyl za dverami posledný romantik. „Ja ťa chytím!“ „Ďakujem, Momo!“ „Choď už!“ Posledný pánt sa odtrhol a dvere sa rozleteli, no to už som v kotrmelci preletel cez zavretý oblok. Oprášil som sa a stál na parkovisku. Všetok ten rozruch bol za krčmou na druhej strane. Vyletel som pomedzi autá a ani sa neobzerajúc som prebehol za akúsi budovu. Zrazu som sa však zarazil. Náhli vreskot sa mi zarezal do uší!!! Bol to prosebný, neidentifikovateľný zvuk. „Vypustili psy!“ zavyl ten uslintaný hlas. Vtedy som za rohom uvidel plaziaceho sa štangmastu. Neviem, čo tam robil ani ako sa tam do-

september

október

november

december

január

február

stal, len sa tam tak plazil a bedákal. Bol to jeden z tých, čo sa im podarilo prešmyknúť okolo polišov. Zrazu sa však pozrel za chrbát, na čo ho niečo chytilo za nohu a o sekundu na to zmizol za rohom. Ani nezavrieskal, jednoducho nič. Len zmizol. Vyvalil som oči, preskočil cez kapotu jedného sedana s podivnými húkačkami, otvoril dvere a sadol za volant. Mal som šťastie. V zapaľovaní boli zapichnuté kľúčiky. Stále som civel na ten roh. Žiadnu štvornohú beštiu som tam však nevidel. No mal som nepríjemný pocit, že sú blízko. Motor sa rozhegal a auto sa naštartovalo. To blaho, ktoré sa mi v tej chvíli rozľahlo telom, ma opantalo. Bol to pocit nádeje a  viery. Nenápadne som vyparkoval a zamieril k  príjazdovej ceste. Psy som nevidel, nikde nebolo ani živáčika, len na ceste stál akýsi stĺp tieňu. „Stáť!“ Zastavil som. „Vystúpte!“ zdvihol ruku a natiahol kohútik. Ledva som preglgol. Vtedy sa tieň rozhojdal a výhražne vyklopil bronzovú hviezdu. Slovo bronzový mi blúdilo v pamäti a hľadalo niečo, s čím by sa mohlo spojiť. Hlavou mi preletel lúč poznania. V tej chvíli som si prial, aby tam boli radšej

marec

apríl

máj

jún

tie psy. No keď som otvoril oči, ešte vždy tam stal kraťúch. Bol rozkročený akoby cely život presedel na koni. Mal neprítomný pohľad. Na sebe naopak prehodený policajný kabát. „Boha jeho!“ poeticky utrúsil, „veď to si ty ! Bol si v šenku!“ „Nie, nie to musí byt asi omyl.“ Krútil som hlavou ako zavesený na slučke. „Že či? Videl som ta pri pulte. Potom sa rozpútalo peklo. Keď som sa snažil odtiaľ vypadnúť, prerazil si mi cez hlavu stôl! Dobre si ta pamätám!“ Niekto za mňa preglgol. „To som rozhodne nebol ja!“ „Nemydli ma, kamoško!“ povedal a odrazu zmenil farbu hlasu “ Pán vodič, zdochíňa vám pravý svetlomet.“ Mlčal som. Pristúpil bližšie a asi zacítil vlastný dych, lebo povedal: „Vy ste pili!“ „Nepil, Boh mi je svedkom!“ „To sa uvidí, ukážte mi papiere!“ „Nuž tie nemám!“ „Číže ste to auto ukradli, mám pravdu ?“ „Bol by som ho vrátil, prisahám.“ „No výborne, máte zarobené na pekný prúser, pán vodič.“ A v tej chvíli kdesi v temnote zavili psy. „Ale dneska to bude len napomenutie,“ prehodil a keď sa chystal otočiť dodal, „ Počujte, ehm, nenašlo by sa v aute ešte jedno miesto ?“

arútluK

Batman

[kultúrne kulty]

napísal: Patrik Šabo

On je hrdina, ktorého si Gotham zaslúži, ale nateraz nepotrebuje. Budeme ho loviť. Pretože on to zvládne. Pretože on nie je náš hrdina. Je to tichý strážca, bdelý ochranca. Temný rytier. Každý z nás viac alebo menej pozná Batmanov príbeh. Existuje v mnohých spracovaniach, či už ide o komiksy, animované seriály alebo filmy. Dnes sa pozrieme na Nolanovu trilógiu, ktorá ukázala jeho príbeh širšej verejnosti a prilákala nových fanúšikov. Pod toto dielo sa podpísal britský režisér, producent a scenárista Christopher Nolan. Už počas školy natáčal krátke filmy na 8mm kameru. Jeho krátky film Tarantela sa dočkal úspechu na festivale Image Union v USA. To mu otvorilo dvere do sveta filmu. V 90. rokoch minulého storočia vytvoril študentský film Doodlebug a neskôr Following. Práve tento film ho dostal na hranicu medzi nezávislým a komerčným filmom. Memento, ku ktorému napísal scenár sám, priniesol vlnu pozitívnych reakcií. Nesledoval film Insomnia, v ktorom policajt pátra po brutálnom vrahovi mladej dievčiny.

V roku 2008 sa dostal do kín prvý diel z trilógie o Batmanovi - Batman begins. O rok neskôr sme si mohli vychutnať The Prestige. Nasledoval Dark Knight a nasledujúci rok, všetkým dobre známy Inception. V roku 2012 sme sa dočkali záveru trilógie v podobe Dark Knight Rises. Jeho posledné dielo nás ohúrilo pred dvoma rokmi, keď prišiel do kín vedecky presný film s dokonalými zvukovými efektami, Interstellar. Vráťme sa späť k netopieriemu mužovi. V prvej časti sa dozvedáme všetko o pôvode Batmana. Bruce Wayne, sklamaný zo smrti svojich rodičov, hľadá spôsob, ako bojovať s nespravodlivosťou a ako obrátiť strach proti tým, ktorí páchajú zlo. Nolan ukázal Gotham a všetky jeho postavy v novom svetle. Zameral sa na ich psychológiu, a tak je každému divákovi jasné konanie jednotlivých postáv. V ďalšom pokračovaní sa Temný rytier postaví proti kráľovi zločincov - Jokerovi. Okrem psychologizácie postáv vás film strhne akciou a absenciou hluchých miest. Už po prvej scéne viete, že film je prepracovaný do najmenších detailov. Samozrejme, nesmieme zabudnúť

na stvárnenie Jokera (Heath Ledger). V niektorých pasážach filmu máte pocit, že ho absolútne chápete a súhlasíte s ním a potom zrazu príde z niečím nečakaným. V závere trilógie vyženie Batmana z jeho dobrovoľného exilu Bane. Návrat temného rytiera je komplexné dielo plné postáv s vlastnými dejovými líniami, ktoré sú do seba komplikovane prepojené. Rozprávanie celého príbehu je tak komplexné, že niekedy neviete, či sa dej hýbe alebo stojí. V konečnom dôsledku všetko zapadne na svoje miesto a každý divák je uchvátený tým, čo práve videl. Táto trilógia je pre mňa osobne najlepší stvárnením Batmana a jeho nepriateľov. Aj nekomiksových fanúšikov dokáže strhnúť natoľko, aby sa stotožnili s Batmanovou myšlienkou. Na záver malá zaujímavosť. Ak by niekto z vás chcel byť Batmanom, stálo by to 600 000€, čo zahŕňa batmobil, všetky technologické hračky, ako aj komorníka. Takisto by sa vám hodilo aj sídlo Waynovcov v hodnote 12 mil. €.

39

To najlepšie nakoniec

Nuda medzi prednáškami...

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

ceinokan eišpeljan oT

Maľovanú krížovku zostavil Anton Szalo

41

Ftipy

Stretnú sa po dlhej dobe dvaja spolužiaci: „Hej Ty Karol, kde si bol posledných pätnásť rokov? “ „Ale, v base.“ „Prosím ťa, a kvôli čomu?“ „Kvôli sliepkam.“ „Prosím ťa, veď kvôli sliepkam sa nedáva pätnásť rokov?! „Ale oni vyhrabali starú.“

Ak má daň z cigariet odradiť ľudí od fajčenia a daň z alkoholu od pitia, potom nechápem daň zo mzdy. Tú pochopili asi len cigáni...

Rozprávajú sa dvaja v krčme: „Karol požičaj mi 100 €.“ „No, vieš Tóno, ak ti nepožičiam, budeš nasratý ty, ak ti požičiam, budem nasratý ja... Urobíme kompromis - Choď do riti!“

Neznášam keď mi ľudí hovoria: „Na to aby sa človek bavil, nepotrebuje alkohol.“ Na beh tiež nepotrebuješ topánky, ale ide to s nimi oveľa lepšie.

Sedí chlap v krčme a premýšľa: „Ako to hovorila moja stará? Vypi dve piva a príď o desiatej? Alebo vypi desať pív a príď o druhej...?“ Neverím ničomu, čo týždeň krváca a  neumrie...

V New York Central parku trhá malé dievčatko Pitbull. Vidí to chlap, tak sa rozbehne, holými rukami psa zabije a dievčatku zachráni život. Svedkom toho je novinár New York Postu. Príde k tomu mužovi a  hovorí: „Pane, vy ste teraz hrdina. Napíšem o vás článok do New York Postu! Bude mať titulok: Newyorský hrdina zachránil dievčatko!“ „Ale ja nie som z New Yorku!“ „Aha, to nevadí, tak tam bude: Americký hrdina zachránil dievčatko!“ „Ale ja nie som ani Američan!“ „No, a odkiaľ teda ste ?!“ „Ja som Pakistanec.“ Na druhý deň vyjde článok s titulkom: Islamský extrémista zabil amerického psa!

Po divokom fláme sa chlap zobudí vedľa cudzej ženy a pýta sa: „Preboha, koľko máš rokov?“ „No predsa toľko, na koľko vyzerám!“ „Ma neser, tak dlho človek nežije!“ Syn oslávil 18 a pýta sa otca: „Oci, keď je mi už osemnásť, môžem ísť na záťah?“ Otec mu rozpráva, že jasné, ale nech nepije, že ho potom bude druhý deň bolieť celé telo. Tak teda povedal, že v  poriadku. Druhý deň sa syn prebudí strašne dolámaný a hneď hovorí otcovi: „Prečo ma bolí celé telo, veď som včera nepil ...“ a otec mu vraví: „To, že si prišiel naliaty o pol druhej ráno a matke nadával do starých kuriev, to by mi nevadilo. To, že si sa snažil znásilniť vlastnú sestru, až sa pred tebou musela zavrieť do kúpeľne, to by som tiež rozchodil. Ale keď si sa vysral pred televíziu, do toho hovna napichal špáradlá a povedal si, že od dnes býva s nami ježko, tak som ťa zbil ako koňa...“ Blondína sa chce naučiť hrať golf. Je však veľmi neohrabaná a ani na dvadsiaty pokus sa netrafí palicou do loptičky. „Slečna, nedržte tú palicu ako dáždnik, ale ako penis vášho partnera,“ radí trpezlivý inštruktor. Blondínka teda poslúchne, trafí sa hneď na prvýkrát, loptička letí 120m ďaleko a presne spadne do jamky. „Senzačný, ste skvelá! A teraz vyberte tú palicu z pusy a skúste to rukami.“

september

október

november

december

január

február

Dedo stále otravoval s tým, že naša generácia je závislá na počítačoch a technológiách. Tak som ho odpojil od prístrojov a čakám, čo z neho vypadne teraz.

Vnuk sa pýta deda: - Dedo nevidel si moje tabletky? Dedo sa uprene zadíva a odpovie: - Ser na tabletky, ale videl si toho draka v kuchyni? Rozprávajú sa dve babky v dedine: „Tak čo tá vaša vnučka dostala od toho Taliana?“ „Hovorila, že syfilis.“ „A čo to je?“ „No, ja neviem. Ale asi je to väčšie ako Mercedes.“ „A ako to?“ „No, pretože povedala, že ak je to fakt pravda, tak sa v tom povezie cela dedina.“ Keď som dneska kopal jamu, narazil som na takú truhlicu. Otvorím ju a pozerám, že je plná mincí. Nadšený som bežal do domu povedať to svojej žene. Potom som si zrazu uvedomil, prečo som vlastne kopal tú jamu. Pýta sa syn Billa Gatesa: „Oci, chcem vyskúšať sex, čo mám robiť?“

marec

apríl

máj

jún

„No, synu, vezmeš si z mojej garáže to najväčšie auto, oblečieš si najlepší oblek, vezmeš dievča do najdrahšej reštaurácie v meste, po večeri si najmeš v parku kočiar s  koňmi a vezmeš ju na okruh okolo jazera, cestou kúpiš najväčšiu kyticu kvetov, akú zoženieš a na koniec objednáš v hoteli Plaza prezidentský apartmán a tam sa ti dievča podvolí...“ „Ale oco!!! Kde sú romantické prechádzky, letmé dotyky, čítanie poézie za mesačného svitu??“ „Synak, to si vymysleli linuxáci, aby mohli súložiť zadarmo!“ Mladík, práve odvedený, prejavil záujem slúžiť u námorníctva. „Viete plávať?“ spýtal sa ho predseda komisie. Odvedenec sa zľakol: „To už nemáte žiadne lode?“ Cisár si zvolá gladiátorov a hovorí im, že zajtra budú hrať, pre nich veľmi dôležitý zápas vo vodnom póle. Družstvo, ktoré vyhrá, získa slobodu! „A ako spoznáme súpera?“ pýtajú sa gladiátori. „Veľmi ľahko, krokodíly budú mať žlté čiapočky.“ - Čo robí feťák na záchode? - Seká dobrotu. Na sovietsko­‑čínskych hraniciach napadla skupina čínskych tankov sovietsky, pokojne orajúcí, traktor. Ten paľbu opätoval a  po zničení všetkých tankov odletel späť na základňu. Ide chlapík po ulici a vidí, ako iný chlapík strašne zvracia. Tak k nemu príde, potľapká ho po chrbte a hovorí: „Máte pravdu, čo by ste sa s tým sral.“ Manželka chce svojho syna slušne vychovávať, a preto povie manželovi: „Miláčik, keď budeš mať chuť na sex, tak povedz, že chceš ísť prať bielizeň, predsa len by nás mohol počuť syn, tak aby sme ho neviedli k nemravnosti.“ Druhý deň príde manžel a hovorí: „Poď, žena, ideme prať bielizeň.“ A manželka na to: „Mám rozbitú práčku, tak príď zajtra.“ A keď táto situácia nastala už štvrtým dňom, tak manžel piaty deň neprišiel. Tak za ním zašla pre zmenu zašla žena a  hovorí: „Už mám spravenú práčku, tak pôjdeme prať bielizeň?“ A manžel na to: „To je v pohode, ja som si to prepral v ruke.“