INOVÁCIA VZDELANIA A KĽÚČOVÝCH KOMPETENCIÍ UČITEĽOV GEOVEDNÉHO ZAMERANIA Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou
INOVAČNÉ METÓDY A ORGANIZAČNÉ FORMY VO VÝUČBE GEOLÓGIE Lídia Turanová
Inovácia vo výučbe ♦ Pojem inovácia alebo presnejšie
pedagogická inovácia predstavuje zmenu, ktorá prináša do školskej praxe nové prístupy, stratégie, metódy, obsah, organizáciu. ♦ Bagalová charakterizuje pedagogické inovácie ako nevyhnutnú súčasť rozvoja pedagogickej reality a zároveň poistku toho, aby rozvoj systému neprešiel do regresu.
Inovácia vo výučbe Po roku 1989: nové netradičné prvky vo výučbe, nové netradičné metódy výučby, nové netradičné formy vyučovania, nová organizácia vyučovania, neskôr zmeny: celkovej filozofie, podstatné systémové zmeny vo VVP, zmeny stratégie vyučovania, integrácia učebného obsahu, zmeny v riadení práce školy.
Inovácia vo výučbe ♦ Asociácia S. Kovalikovej – Vzdelávanie pre 21.
storočie na Slovensku (ASK) ♦ Nadácia Orava Iowa (Združenie Orava) ♦ Nadácia škola dokorán ♦ Združenie pedagógov s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy ♦ Slovenská asociácia Montessori ♦ Asociácia priateľov slobodných waldorfských škôl ♦ Humanita a zdravie pre všetkých, mimovládna organizácia
Inovácia vo výučbe ♦ Reformy, ktoré sa v súčasnosti realizujú
v edukačnom procese sa realizujú najmä prostredníctvom inovácií, ktoré aplikujú v praxi tvoriví učitelia.
♦ V zmysle Zelinu (2000) ide najčastejšie
o individuálne inovácie a tvorivosť učiteľov v tradičnej škole, v lepšom prípade o inovačné metódy v tradičných školách.
Inovačné metódy v geológii ♦ Ani výučba „geológie” nie je izolovaná a zmeny,
ktoré sa realizujú v súčasnosti vo výchovnovzdelávacom procese postihujú v tom dobrom slova zmysle aj výučbu geológie. ♦ Inovácie odvíjajúce sa od rôznych koncepcií, ktoré
sa v pedagogickej praxi pri výučbe geológie už uplatňujú si zasluhujú pozornosť, pretože napriek prednostiam, sa nestali ešte samozrejmosťou pri výučbe geológie v našich školách.
Inovačné metódy v geológii Metódy rozdeľujeme: • • •
klasické metódy inovačné metódy komplexné vyučovacie metódy
Podľa aktivity: • metódy, v ktorých je aktívny učiteľ • metódy s malou účasťou učiteľa a aktívnymi žiakmi
Klasické metódy Klasické vyučovacie metódy: slovné: rozprávanie, vysvetľovanie, prednáška, práca s textom a rozhovor, metódy názorno-demonštračné: predvádzanie a pozorovanie, práca s obrazom a inštruktáž praktické metódy : napodobňovanie, manipulovanie, produkčné metódy komplexné praktické metódy: exkurzie alebo praktické terénne cvičenia, praktické laboratórne cvičenia, experimentovanie
Exkurzie a praktické cvičenia v teréne
Exkurzie a praktické cvičenia v teréne ♦ Exkurzie a terénne cvičenia umožňujú žiakovi
poznávať predmety a javy priamo v prírode. Ich bezprostredné pozorovanie a poznávanie prispieva k vytváraniu správnych predstáv a vedomostí o geologických javoch a procesoch. ♦ V geológii sa stávajú nevyhnutnosťou, bez nich by nebolo vyučovanie dostatočne konkrétne a názorné. ♦ Motivujú žiaka, vedú k samostatnej práci a umožňujú, aby do učenia vstúpil skutočný svet. svet
Exkurzie a praktické cvičenia v teréne ♦ Okrem vlastnej vzdelávacej hodnoty majú veľkú
výchovnú hodnotu prejavujúcu sa vo formovaní vzťahu žiakov k prírode a jej ochrane, vo výchove ku kamarátstvu a pochopení skupinovej práce . ♦ Treba si uvedomiť, že exkurzie a terénne cvičenia sú také vyučovacie formy, z ktorých si žiaci najviac pamätajú a zároveň sú veľmi užitočné pre vzťah učiteľa a žiaka. ♦ Exkurzie a terénne cvičenia sú veľmi náročnou vyučovacou formou. Ich úspešný výsledok závisí od dôslednej kvalitnej odbornej, didaktickej a organizačnej prípravy.
Laboratórne praktické cvičenia
Laboratórne praktické cvičenia ♦ Žiaci, pri laboratórnych cvičeniach systematicky
pozorujú objekty, robia pokusy, zisťujú vlastnosti prírodnín. ♦ Praktické laboratórne cvičenia poskytujú veľké možnosti na rozvíjanie tvorivých schopností žiakov, rozvíjanie ich zručností a aktivizáciu. ♦ Žiaci vykonávajú činnosti, pri ktorých si javy a pozorovania môžu usporiadať do vzájomných súvislostí. ♦ Umožňujú učiteľovi nadviazať úzky kontakt so žiakmi, motivovať ich, podporiť ich samostatnú a tvorivú prácu a vzbudiť ich záujem o geológiu a prírodné vedy.
Laboratórne praktické cvičenia ♦ Dôležitým aspektom laboratórnych cvičení
je uplatnenie teoretických vedomostí pri riešení praktických problémov a tak významným spôsobom prispieť k prepojeniu teoretickej a praktickej zložky vyučovania. ♦ Z didaktického hľadiska sú pre školskú prax efektívne a zároveň atraktívne, najmä také praktické cvičenia, v ktorých žiaci pracujú so zaujímavými vzorkami – minerálmi a horninami. Mali by to byť prírodniny nenáročné, dostupné a bežne sa vyskytujúce v bezprostrednom okolí. ♦ Úspech takých cvičení, rovnako ako v iných prípadoch,
závisí od odbornej a didaktickej prípravy učiteľa, ako aj od prípravy žiaka na túto formu vyučovania.
Aktivizujúce metódy Za aktivizujúce metódy považujeme metódy, pri ktorých dosiahneme VVC ciele na základe vlastnej učebnej činnosti žiakov, v ktorej sa kladie dôraz na myslenie a riešenie problémov. Do skupiny sme zaradili: diskusné metódy, problémové vyučovanie (heuristická metóda), situačné metódy, inscenačné metódy, didaktické hry (cinquian, clustering, cubing a rotujúci prehľad.
Diskusné metódy ♦ Diskusná metóda predstavuje takú formu
komunikácie medzi učiteľom a žiakmi, pri ktorej účastníci si navzájom vymieňajú názory na určitú tému, na základe svojich znalostí uvádzajú argumenty a spoločne nachádzajú riešenie problému.
♦ Diskusia pomáha žiakom rozvíjať myslenie,
schopnosť argumentovať, verejne vystupovať a formulovať svoje myšlienky.
Diskusné metódy ♦ Diskusia sa využíva najmä v prípadoch, keď
možno mať na javy, fakty, problémy rôzne názory, keď sú témou hodnotové postoje alebo sa zoznamujeme s novými skutočnosťami. ♦ Predpokladom dobre vedenej diskusie je vhodne zvolená téma obsahujúca provokujúce podnety a rozpory. ♦ Pred realizáciou diskusie je potrebná odborná a didaktická príprava učiteľa, ako aj nácvik zručností žiakov diskutovať. Rovnako nevyhnutné sú zručnosti učiteľa riadiť a usmerňovať diskusiu a zachovať otvorenú, tolerantnú a povzbudivú klímu triedy a disciplínu.
Problémové (heuristické) vyučovanie ♦ Pri problémovom vyučovaní učiteľ neposkytuje
žiakom vedomosti v konkrétnej a hotovej podobe, ale prostredníctvom problémov ich vedie k získavaniu vedomostí vlastnou aktívnou činnosťou. ♦ Vedúca úloha učiteľa ustupuje do pozadia, zvyšuje sa vlastná účasť žiaka na riešení a posilňuje sa priamy vzťah k učivu. ♦ Problém môže byť využitý vo VVP ako motivácia, ako nositeľ nových vedomostí, ale môže plniť funkciu opakovania a utvrdzovania vedomostí a diagnostikovať vedomosti žiakov.
Problémové vyučovanie (heuristická metóda) ♦ V problémovom vyučovaní sa uplatňuje
myšlienková aktivita žiaka – analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, zovšeobecnenie, abstrahovanie, ale aj vybavovanie si už osvojených vedomostí, využitie skúseností atď. ♦ Učenie sa stáva pre žiaka prirodzenejšie
a príťažlivejšie.
♦ Problémové vyučovanie si niekedy vyžaduje viac
času na vytvorenie nových vedomostí ♦ Nie každé učivo je vhodné na riešenie problémov, ♦ Môže sa ochudobňovať výchovnosť vyučovania.
Situačné metódy ♦ Podstatu situačných metód tvorí riešenie
problémov, ktoré vyžadujú angažované úsilie a rozhodnosť a vyplývajú z reálnych situácií v živote. Postup riešenia vyžaduje okrem kognitívneho úsilia, aby sa žiaci naučili premyslene jednať, brať do úvahy komplex vzťahov, rôznych záujmov a okolností a zvládať problémy, ktoré prináša prax. ♦ Má niekoľko variant, napríklad metóda rozboru situácie, riešenia konfliktov, metóda incidentu, dynamická situačná metóda. ♦ Vznik situačných metód sa spája s harvardskou obchodnou vysokou školou v 20. a 30. rokoch minulého storočia, kde ju uplatňovali pri riešení v právnych a ekonomických odboroch.
Situačné metódy ♦ Situačné metódy pomáhajú prekonávať
jednostrannosť vyučovacích metód s pasívnymi žiakmi, rozvíjajú schopnosť tvorivo myslieť, komunikovať, diskutovať, argumentovať a obhajovať svoje názory. ♦ Využíva sa s úspechom v kontinuálnom vzdelávaní dospelých, pri nácviku riadiacich činností, pri osvojovaní si zručností riešiť zložité prípady, hľadať optimálne varianty postupov a pod. ♦ Učiteľ si musí vhodný prípad z reálneho života starostlivo premyslieť a metodicky pripraviť pre edukačné využitie.
Inscenačné metódy ♦ Podstatou inscenačných metód je učenie v
modelových situáciách, v ktorých účastníci edukačného procesu sú aktérmi predvádzaných situácií. ♦ V rámci inscenácie sa simuluje nejaká udalosť, zobrazuje reálna životná situácia, pri ktorej žiaci získavajú nové zážitky, osvojujú si spôsoby chovania a jednania a riešia problémy. ♦ Využívali ju už starí Rimania, jezuiti, ale aj J. A. Komenský ♦ Inscenačné metódy poskytujú priestor na rozvoj osobnosti, predstavivosti, imaginácie a tvorivosti.
Didaktické hry
Didaktické hry ♦ Pojmom didaktická hra sa označujú akékoľvek
alternatívne učebné aktivity, činnosti simulujúce skutočnosť a poskytujúce žiakovi možnosť sebarealizácie a uspokojenia. ♦ V hre si žiak rozvíja a uľahčuje osvojovanie rozumových schopnosti, zručnosti a návykov. ♦ Rozvíja základné charakterové vlastnosti, samostatnosť, zodpovednosť, schopnosť diskutovať i komunikovať. ♦ Žiak sa učí pracovať v tíme, učí sa predchádzať alebo riešiť konflikty, podriaďovať svoje osobné záujmy záujmom kolektívu.
Didaktické hry ♦ Hry prispievajú k rozvoju pamäti a poznávacích
schopností žiaka, podporujú pochopenie vzájomných súvislostí javov a ich vzťahov, zovšeobecnenie. ♦ Pri hrách sa učí takticky myslieť, rešpektovať súpera, zvyšovať svoju psychickú odolnosť, sebavedomie a sebadôveru. ♦ Umožňujú žiakovi si dlhšie zapamätať osvojené učivo, lebo sú dobrým prostriedkom v boji proti zabúdaniu a v boji proti formálnym vedomostiam, umožňujú, aby videl bezprostredný praktický význam učenia sa a úlohy. ♦ Hry zvyšujú efektívnosť vyučovacej hodiny.
Cinquian – päťveršie ♦ Je odvodené od francúzskeho pomenovania
päťveršovej básne zhŕňajúcej informácie, myšlienky, pocity, presvedčenia a výstižné výrazy o určitej téme.
♦ Je to metóda, pomocou ktorej žiak syntetizuje
vedomosti a vytvára si vlastné postoje.
♦ Je to inovačná metóda, skôr hra, pomocou ktorej
žiak syntetizuje vedomosti a vytvára si vlastné postoje. Propagujú ju predovšetkým členky Združenie Orava.
Cinquian – päťveršie ♦ Tvorí sa tak, že 1. verš tvorí jednoslovné
pomenovanie témy – podstatné meno, 2. verš tvorí dvojslovný opis témy – dve prídavné mená, 3. verš tvorí trojslovné vyjadrenie činnosti – tri slovesá, 4. verš – štvorslovné vyjadrenie pocitu, emocionálneho vzťahu k téme a 5. verš je opäť jednoslovné pomenovanie (synonymum) témy.
♦ Príklad:
zem guľatá, modrá rotuje, obieha, žije je matkou celého ľudstva planéta
Clustering – Zhlukovanie ♦ MAŇÁK, ŠVEC (2003) zaraďujú clustering
medzi klasické, názorno-demonštračné metódy ako zvláštny prípad práce s obrazom a odvíjajú jej históriu z antiky. ♦ Clustering definujú ako schématické znázornenie väzieb a súvislostí, ktoré okrem logického utriedenia umožňujú zachytiť stratégiu myslenia. ♦ Zhlukovanie je zaznamenávanie najdôležitejších poznatkov metódou zhlukovania (žiaci rozprávajú, čo vedia o danej téme, učiteľ zapisuje poznatky formou zhlukov – „bubliniek“ – na tabuľu).
Clustering – Zhlukovanie ♦ Takáto forma poznámok vedie žiakov
k samostatnému rečovému prejavu a k prezentácii poznatkov vlastnými slovami. ♦ Rozvíja sa pamäť žiaka, kritické myslenie, štylizácia prejavu, gramatická správnosť prejavu. ♦ Žiaci aktivujú svoje pôvodné vedomosti, prepájajú informácie z iných zdrojov a analyzujú informácie predstavené inými žiakmi. ♦ Je to opäť metóda propagovaná Združením Orava.
Cubing – hádzanie kockou ♦ Pri hre cubing – hádzanie kockou - každá strana
kocky predstavuje splnenie jednej úlohy alebo zodpovedanie otázky. Úlohy, resp. otázky sú v obálkach označených príslušnou farbou a daným číslom pre každú skupinu. Týmito úlohami je 6 rôznych typov otázok, ktoré sú na rôznej myšlienkovej úrovni a začínajú slovami – opíš, porovnaj, asociuj, analyzuj, aplikuj, argumentuj. ♦ Podobne ako predchádzajúce metódy je propagovaná členkami Združenia Orava.
Rotujúci prehľad ♦ Hra sa realizuje tak, že na veľké papiere napíšeme
otázky alebo úlohy a umiestnime ich okolo miestnosti a žiaci, ktorí sú rozdelení do skupín diskutujú a výsledok zapíšu na papier. Na znamenie sa jednotlivé skupiny premiestnia k ďalšiemu papieru, prečítajú si otázku, ale aj informáciu, ktorú tam napísala predchádzajúca skupina, pridajú nakoniec svoje vlastné informácie alebo poznámky. Žiaci na znamenie učiteľa menia pozície a striedajú sa dovtedy, kým sa skupiny nevrátia k svojim pôvodným papierom. ♦ Cieľom tejto metódy je, aby žiaci aktivovali svoje pôvodné vedomosti, prepájali informácie z iných zdrojov a analyzovali informácie predstavené inými žiakmi.
Komplexné vyučovacie metódy Komplexné vyučovacie metódy rozširujú priestor vyučovacích metód o prvky organizačných foriem, didaktických prostriedkov a oveľa viac ako predchádzajúce metódy reflektujú ciele výchovy a vzdelávania. Od tradičných a aktivizujúcich metód sa líšia najmä tým, že ide o zložité metodické systémy, ktorých účinnosť potvrdila prax. Sú označované tiež ako modely, koncepcie, projekty, komplexy, edukačné plány, programy, kooperačné formy výučby alebo komplexné vyučovacie metódy.
Skupinové a kooperatívne vyučovanie
Skupinové a kooperatívne vyučovanie ♦ Podstata tohto vyučovania už vyplýva z jeho
názvu. Kým v klasickom vyučovaní každý žiak v podstate pracuje samostatne, pod vedením učiteľa, v skupinovom vyučovaní pracuje v skupine žiakov. ♦ V posledných rokoch sa okrem pojmu skupinové vyučovanie objavuje aj pojem kooperatívne vyučovanie, ktoré sa charakterizuje úplne analogicky ako vyučovacia metóda založená na kooperácii žiakov medzi sebou pri riešení rôzne náročných úloh a problémov, ale aj na spolupráci triedy s učiteľom.
Skupinové a kooperatívne vyučovanie ♦ V skupinovom (kooperatívnom) vyučovaní je
trieda žiakov rozdelená do skupín, žiaci v skupinách spolupracujú, spoločne riešia zadané úlohy, aplikujú učivo, preopakúvajú a pod. Spolupráca (kooperácia) – výmena skúseností, názorov, hľadanie iných riešení a pod. sa stáva „nositeľom“ nových vedomostí. ♦ Cieľom skupinových (kooperatívnych) aktivít v škole je pomôcť žiakom rozvíjať schopnosť pozerať sa na problém očami druhých, brať do úvahy iné názory, schopnosť modifikovať stanovené pravidlá formou diskusie a dosiahnutím konsenzu a konať tak, aby bol dosiahnutý spoločný cieľ.
Skupinové a kooperatívne vyučovanie ♦ Takýto spôsob práce je pre žiaka prirodzenejší,
zodpovedá základným psychologickým požiadavkám, podporuje prirodzenú aktivitu, rozvíja sociálne cítenie žiakov, pôsobí na intelektuálny rozvoj, zvyšuje sa aktivita pri učení, prispieva k vytváraniu návykov na spoločnú prácu. ♦ Spôsob získavania nových vedomostí je pre žiaka príťažlivejší (objavuje, porovnáva, komunikuje so žiakmi atď.). ♦ Získané vedomosti sú trvácnejšie, pretože sa k nim dopracovali žiaci vlastnou aktívnou činnosťou.
Skupinové a kooperatívne vyučovanie
♦ Skupiny sa navzájom presviedčajú o správnosti
svojich postupov, názorov, čo prispieva k opakovaniu a utvrdzovaniu učiva, k chápaniu vzájomných súvislostí, ale aj motivácii žiakov do ďalšej učebnej činnosti. ♦ Umožňuje prejaviť sa žiakovi aj v takých prípadoch, keď by pri klasickom vyučovaní ostal pasívny, podporuje sebadôveru a sebavedomie žiaka, klesá počet izolovaných a neobľúbených žiakov, žiaci strácajú zábrany. ♦ Žiaci si do určitej miery môžu voliť tempo učenia, zvyšuje sa frekvencia úspešnej činnosti, žiaci preberajú väčšiu zodpovednosť.
Skupinové a kooperatívne vyučovanie ♦ Učiteľ sa môže venovať slabšej skupine, má čas na
prípravu ďalšej činnosti. ♦ Na druhej strane niektorí žiaci pri skupinovej práci ostávajú pasívni (preto musí učiteľ sledovať prácu skupín, aktivizovať žiakov, prípadne ich preskupovať). ♦ Nedá sa počítať so systematickosťou, môže sa prejaviť až nezdravé súperenie a ctižiadosť niektorých skupín. ♦ Skupiny sú príliš hlučné, žiaci sa prekrikujú, nepreberie sa veľa učiva. ♦ Je to spôsob práce, ktorý vyžaduje náročnú odbornú, materiálnu a organizačnú prípravu učiteľa na vyučovanie.
Diferencované vyučovanie Diferenciácia vo vyučovaní znamená rozlišovanie žiakov podľa ich schopností a záujmov. O diferencovanom vyučovaní hovoríme, keď máme na mysli vyučovanie, pri ktorom prispôsobujeme riadenie VVP, obsah vzdelania, metódy a formy práce rôznym skupinám žiakov alebo jednotlivcov tak, aby zodpovedal každému žiakovi.
Diferencované vyučovanie Úlohou diferenciácie je využívanie takých vyučovacích metód a foriem práce, ktoré „vyrovnávajú“ rozdielnosti medzi žiakmi, zabezpečujú zvládnutie učiva a rozvoj každého žiaka, umožňujú rozvoj nadaných a talentovaných žiakov. Klady možno vidieť v tom, že sa rešpektujú individuálne osobitosti žiaka, prispieva k rozvoju aktivity, samostatnosti a tvorivosti žiakov, má motivačný účinok, žiak sa presvedčuje o tom, že je schopný zvládnuť učivo, prispieva k efektívnosti vyučovania, pretože dobre organizovanou činnosťou žiaci učivo zvládnu pri vynaložení menšieho úsilia a často aj v kratšom čase – dynamizuje sa VVP.
Diferencované vyučovanie ♦ Diferencované vyučovanie v určitých fázach
vyučovania. ♦ Práca so skupinou nadaných žiakov. ♦ Metóda dvojakého výkladu. ♦ Metóda predĺženého výkladu. ♦ Metóda predĺženého výkladu. ♦ Práca s oddeleniami. ♦ Systém veľkých a malých tried. ♦ Čiastočná diferenciácia. ♦ Úplná individualizácia vyučovania.
Diferencované vyučovanie
♦ Diferencované vyučovanie zvyšuje náročnosť na
prácu učiteľa a nesprávne uplatňovaná diferenciácia môže vyvolať u niektorých žiakov pocit menejcennosti, u iných zasa pocit nadradenosti a nezdravej ctižiadosti. ♦ Niektorí rodičia nemusia správne chápať zámer diferencovaného prístupu učiteľa k žiakom, čo môže vyvolať nedôveru voči učiteľovi a škole vôbec. ♦ Slabší žiaci sa môžu spoliehať na priveľkú pomoc učiteľa, čo môže zvádzať k istej pohodlnosti a malému úsiliu o prekonávanie problémov pri učení. ♦ Na slabšieho žiaka je tendencia pozerať vždy ako na slabšieho, čo môže viesť k tomu, že žiak zotrvá v slabšej skupine, hoci sa vyrovná iným žiakom.
Projektové vyučovanie
Projektové vyučovanie ♦ V rámci projektového vyučovania žiaci
samostatne riešia úlohu alebo systém rozpracovaných úloh – projektov väčšinou komplexného charakteru. Aktívny je žiak, učiteľ je koordinátorom, manažérom a konzultantom. V priebehu projektového vyučovania žiaci nadobúdajú nové informácie a osvojujú si dôležité zručnosti. ♦ Projektové vyučovanie je vhodným aj účinným prostriedkom na prekonávanie izolácie medzi jednotlivými predmetmi. ♦ Nezastupiteľný význam majú sociálne a emocionálne aspekty projektovej výučby, rovnako ako podpora súťaživosti žiakov.
Projektové vyučovanie ♦ Projektové vyučovanie má významnú úlohu tiež
pri získavaní záujmu o riešenie úlohy, pri motivácii žiakov. ♦ Rozvíja zručnosti pri vyhľadávaní a hodnotení informácií. ♦ Rozvíja ich zručnosti, ktoré budú môcť využiť v praktickom živote. ♦ Rozvíja schopnosť aplikovať získané vedomosti, vychováva k samostatnosti a zodpovednosti. ♦ Umožňuje prepojenie školskej teórie s praxou. ♦ Projektová výučba si vyžaduje úzku spoluprácu učiteľa a žiaka.
Projektové vyučovanie ♦ Nevyhnutným predpokladom pre tento typ
vyučovania sú organizačné, pedagogické a odborné schopnosti učiteľa ako aj odpovedajúce materiálne vybavenie školy. ♦ Projektové vyučovanie predpokladá špecifické usporiadanie učiva ako je na školách obvyklé. ♦ Predpokladá tímovú prácu učiteľov založenú na vzájomnej spolupráci, tolerancii a ústretovosti, pretože treba počítať s určitým narušením systematického prístupu vo vyučovaní predmetu (prípadne predmetov), čo je spojené s nebezpečenstvom sklzu pri realizácii osnovami stanoveného učiva.
Vyučovanie s využitím IKT
Vyučovanie s využitím IKT ♦ Počítače a internet sú v súčasnosti už bežnými
vyučovacími prostriedkami v oblasti vzdelávania. ♦ Počítače umožňujú sprístupniť neprístupné, napr. animované snímky, simulujú nebezpečné a časovo náročné javy v relatívne krátkom čase, podporujú interaktívnosť – žiak môže zasahovať priamo do deja, meniť podmienky. ♦ Sú bohatým zdrojom informácií, rozvíjajú myslenie a tvorivosť, motivujú žiakov, ktorí majú záujem o nové technológie. ♦ Vytvárajú spoľahlivé a príťažlivé prostredie pre učenie, rešpektujú individuálne požiadavky žiaka, jeho tempo učenia a zručnosti, dávajú žiakovi príležitosť byť úspešný tam, kde predtým neuspel.
Vyučovanie s využitím IKT ♦ Podporujú konštruktivistický prístup – žiak
získava poznatok sám, umožňujú rýchlu spätnú väzbu, zabezpečujú vyššiu objektivitu. ♦ Umožňujú rozvoj medzipredmetových vzťahov. ♦ Zvlášť významné postavenie v rámci IKT má Internet, ktorý poskytuje nielen široké spektrum najnovších informácií z odboru, ale je aj zdrojom inšpirácie pre aplikáciu nových spôsobov výučby. ♦ Odstraňuje časové a priestorové bariéry, umožňuje rýchlu komunikáciu, poskytuje priestor aj pre prezentáciu vlastných výsledkov.
Vyučovanie s využitím IKT ♦ Internet v súčasnosti ponúka množstvo služieb,
z ktorých učitelia budú pravdepodobne najviac využívať pri výučbe geológie webové stránky, elektronickú poštu – e-mail, predovšetkým ako komunikačné médium na podporu teleprojektov, ale aj niektoré ďalšie ako FTP (File Transfer Protocol), pomocou ktorého sa možno napojiť na iný počítač a skopírovať si z neho potrebné súbory a službu videokonferencie. ♦ Webová stránka Didaktika geológie
Vyučovanie s využitím IKT ♦ CD ROMy z oblasti výučby geológie sa na trhu prakticky
nenachádzajú, ale možno využiť ponuku CD ROMov, ktoré spracovávajú problematiku geografických disciplín, predovšetkým CD ROMy venované fyzickej geografii. ♦ Prácu so všetkými počítačovými programami – aplikáciami, prácu s Internetom, prezentovať pripravené hodiny, vytlačiť alebo uložiť ich pre budúce použitie nám umožní interaktívna tabuľa. ♦ Tabuľa umožní učiteľovi vkladať, vpisovať, svoje aktuálny nápady, poznámky, zvýraznenia, či ilustrácie, tým zefektívnite svoju výučbu a vtiahnuť žiakov priamo do prednášok. Navyše, tabuľa umožní aj neprítomným vedieť, ako prebiehal výklad.
Vyučovanie s využitím IKT ♦ Vyučovací proces sa tým nesmierne obohatí
a zatraktívni.
♦ Vyučovanie s využitím IKT vyžaduje dôkladnú
prípravu učiteľa, nejestvujú zatiaľ príklady jeho využitia pre výučbu v prírodopise. Príprava je časovo a didaktiky náročná, nehovoriac už o tom, že učiteľ musí mať pripravenú aj klasickú hodinu pre prípad, že vypadne elektrína. ♦ Nevýhodou bude, že pri pravidelnom využívaní žiaci si zvyknú na tento spôsob a budú ho vnímať ako hru.
Vyučovacia hodina v múzeu
Vyučovacia hodina v múzeu ♦ Podstatou metódy je využitie múzejných expozícií
vo výučbe. Významná je najmä vo výučbe geológie. Múzeum je vhodným priestorom na uskutočnenie vyučovacej hodiny alebo vhodným doplnkom vyučovacej hodiny. ♦ Bohatstvo stálych geologických zbierok je zdrojom informácií. Žiaci môžu pozorovať prírodniny, ktoré škola v zbierkach nemá. ♦ Výučba v múzeu zvyšuje názornosť a efektívnosť vyučovania, oživuje a spestruje vyučovanie. ♦ Zvyšuje motiváciu učiť sa, pomáha v aktívnom osvojovaní učiva a poznatkov, v neposlednom rade pomáha fixovať poznatky, spája teóriu s praxou.
Vyučovacia hodina v múzeu ♦ Múzejné prostredie má svoje špecifikum vo
výchove a vzdelávaní, informácia je vnímaná inak, je tu určitý racionálny vnem – informácia a zároveň estetický vnem. ♦ Vytvára tak kladné postoje ku kultúrnym zariadeniam, podporuje a rozvíja samostatnosť, organizačné schopnosti, vedie žiakov k hodnotovej a profesionálnej orientácii, rozvíja globálny pohľad na prírodu a spoločnosť. ♦ Múzeá ponúkajú nielen možnosť využiť ich depozit vo výučbe, ale aj konzultačnú činnosť pre záujemcov z radov žiakov základných škôl a gymnázií pri určovaní minerálov, hornín a skamenelín. Za netradičnú formu spolupráce školy a múzea možno považovať realizáciu ekotried.
Brainstorming, brainwriting ♦ Brainstorming (búrka mozgov) je to metóda,
ktorá podporuje nové a netradičné nápady, skupinové tvorivé riešenie problémov. Podstatou je odstránenie zábran, uvoľnenie fantázie, ponechanie voľnosti tvorbe nápadov, často nezvyklých, netradičných riešení. ♦ Dodržiavaním základných zásad pri brainstormingu odbúrame strach a žiaci budú smelo vyjadrovať svoje myšlienky, v plnej miere uplatnia svoju predstavivosť a fantáziu, vyprodukujú aj zdanlivo nezmyselné nápady, ktoré môžu byť často základom neobvyklých a dobrých riešení.
Brainstorming, brainwriting ♦ Uplatní sa synergický efekt – ak žiaci pracujú
spoločne, vyprodukujú viac nápadov a navzájom sa inšpirujú. ♦ Brainstorming môžeme využívať ako prostriedok stimulujúci myslenie, podporujúci rozvíjanie komunikačných zručností žiakov. ♦ Napriek tomu, že nehodnotíme nápady, vyhýbame sa ich posudzovaniu, mnohí žiaci nepovedia svoje myšlienky a nápady, lebo si myslia, že sú zlé, že nebudú mať hodnotu. To však tvorivosti neprospieva, preto je potrebné tieto bariéry prekonať.
Otvorené učenie
♦ Termínom otvorené učenie sa označuje koncepcia,
ktorá sa usiluje o celkovú zmenu výchovy a vzdelávania tak, že sa „otvára škola dieťaťu“ podľa jeho záujmov a schopností na jednej strane a na strane druhej sa „otvára škola spoločnosti“, t. j. smerom k mimoškolskému prostrediu. ♦ Koncepcia otvoreného učenia je príkladom symbiózy metód, organizačných štruktúr a ideového zámeru, cieľom ktorých je zmierniť rozdiel medzi výchovno-vzdelávacom inštitúciou a životom spoločnosti. ♦ Využíva sa najmä v Nadácii škola dokorán, ale kus záslužnej práce vynaložili ďalšie profesijné mimovládne organizácie.
Otvorené učenie ♦ K základným charakteristikám otvoreného učenia
patrí otvorenosť pre aktívnu, samostatnú prácu žiakov, otvorenosť výučby, t. j. pre integráciu a spoluprácu medzi jednotlivými predmetmi a otvorenosť voči prostrediu – rodine, spoločnosti. ♦ Otvorené učenie umožňuje žiakom rôzne pracovné tempo, podporuje ich záujmy, potreby komunikácie a pohybu. Významné je spoločné plánovanie aktivít, náplne práce a časových rozvrhov. Žiaci pracujú individuálne alebo v skupinách.
Televízna a filmová výučba ♦ Televízna a filmová výučba je chápaná ako
komplexná metóda, ktorá umožňuje a uľahčuje žiakom dosiahnuť stanovené výchovnovzdelávacie ciele. ♦ Predstavuje špecifické využitie foriem a techník televízneho média vo výchovno-vzdelávacom procese. ♦ Sprostredkuje a účelne štrukturuje učivo tak, aby sa dosiahli optimálne edukačné ciele, na princípe magnetického záznamu obrazového a zvukového signálu.
Televízna a filmová výučba ♦ Televízna a filmová výučba otvára možnosti
sprostredkovať pohybové javy, zmeny, rast, montáž, pracovné činnosti, simultánnu prezentáciu javov, javy, ktoré nemôžeme priamo pozorovať – vzdialené, vzácne, neprístupné, nebezpečné. ♦ Vhodne organizovaná televízna a filmová výučba
vyvoláva u žiakov také aktivity ako je pozorovanie, predstavy, motivuje ich, citovo ovplyvňuje, spôsobuje zmeny v postojoch a chovaní.
Televízna a filmová výučba ♦ Je však potrebné, aby filmy boli už tvorené
s výchovno-vzdelávacím cieľom. Televízna a filmová výučba vniesla do vzdelávacieho procesu reálnu možnosť vizualizácie rôznych učebných obsahov.
♦ Je potešiteľné, že sa rozmáha amatérska tvorba
rôznych záznamov, ktoré sa využívajú na doplnenie a spestrenie tradičnej výučby. Dokonca sa vymedzuje tzv. mediálnu pedagogiku.
Hypnopédia ♦ Slovom hypnopédia sa označuje proces výučby,
ktorý prebieha v stave hypnotického spánku na základe sugestívneho pôsobenia.
♦ Hypnopédia patrí medzi komplexné vyučovacie
metódy. Postupy tejto metódy vyžadujú zvláštne podmienky, čo sú dôvody preto, že v bežnej školskej praxi je metóda ťažko realizovateľná. Využíva sa v niektorých jazykových kurzoch pre dospelých.
Hypnopédia ♦ Ľudský mozog produkuje vlny delta s vlnovou
dĺžkou do 4 Hz, vlny theta s vlnovou dĺžkou od 4 do 7 Hz, vlny alfa s vlnovou dĺžkou od 7 do 14 Hz a vlny beta s vlnovou dĺžkou od 14 do 30Hz. V bdelom stave prevládajú vlny beta, v spánku sa striedajú vlny alfa, delta a theta. Čím je frekvencia nižšia, tým ľahšie mozog prijíma podnety. podnety
♦ Hypnopédia využíva pre učenie tzv. REM fázu
spánku alebo hladinu alfa, ktorá sa vyznačuje rýchlym sledom vĺn o frekvencii 13 Hz.
Pracovné listy
Pracovné listy ♦ Pracovné listy a pracovné zošity sú moderné
materiálne didaktické prostriedky, ktoré sa používajú pri výučbe geológie. Sú prostriedkom zefektívnenia výchovno-vzdelávacieho procesu a obohacujú prácu učiteľa so žiakmi.
♦ Slúžia ako pomôcka pri samostatnej i skupinovej
práci žiakov, vedú žiakov k tvorivému prístupu k učebnej látke, podnecujú ich motiváciu o učivo, zvyšujú kvalitu a trvácnosť vedomostí a zručností, dávajú možnosť rozvíjať samostatnosť a tvorivé myslenie.
Pracovné listy ♦ Metóda pracovných listov vedie pri porovnaní
s tradičnou učebnicou a žiackym zošitom k efektívnejšiemu využitiu vyučovacej hodiny, najmä tým, že materiál potrebný na prácu žiakov je spracovaný a žiak sa venuje ihneď vlastnej práci pri riešení úloh.
♦ K efektívnejšiemu využitiu času prispievajú aj
tým, že úlohy s rozdielnou náročnosťou na intelekt žiakov umožňujú, aby celú hodinu pracovali všetci žiaci bez rozdielu schopností a nadania.
Záver ♦ Ani tieto inovácie vyučovania nie sú „všeliekom“
a nezabezpečujú samé osebe vynikajúce výsledky výchovno-vzdelávacieho procesu. ♦ Pri uplatňovaní novších koncepcií rozhodujúcu úlohu zohráva učiteľ a štýl jeho práce so žiakmi. Netreba ani pripomínať, že v pedagogickej praxi je potrebné striedať viaceré koncepcie. ♦ Preferovanie len jednej metódy by viedlo k nezáujmu zo strany žiakov, stala by sa samozrejmou, nepodnecovala by žiakov do aktívnej činnosti. Treba si uvedomiť, že ich využívanie je časovo náročné a tiež náročné na prípravu učiteľa.
[email protected]
Ďakujem za pozornosť!
