Informačná databáza o potenciáli regiónu pre okresy Bratislava II, Bratislava IV a Malacky

Informačná databáza o potenciáli regiónu pre okresy Bratislava II, Bratislava IV a Malacky RRA Záhorie, 2008

Informačná databáza o potenciáli regiónu pre okresy Bratislava II, Bratislava IV a Malacky

Bratislavský kraj, jeho základné údaje, poloha, dostupnosť, pamiatky, hospodárstvo, odvetvia, životné prostredie

Bratislavský kraj je rozlohou najmenším, no ekonomicky najvýkonnejším regiónom v Slovenskej republike. Má veľký potenciál i smelé ambície. Má čo ponúknuť, tak v oblasti kultúry, ako i cestovného ruchu. Má svoje priority, sústreďujúce sa v oblasti dopravy, ale i úlohy v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva či školstva. Zároveň rozvíja spoluprácu a kontakty s viacerými partnermi v zahraničí a snaží sa využívať európske fondy a dopomôcť k ich čerpaniu aj iným subjektom. 1


Základné údaje: Poloha: juhozápad Slovenska Rozloha: 2052 km² Podiel: 4,2% z rozlohy SR Hranice: západ Rakúsko juh Maďarsko východ Trnavský kraj sever Trnavský kraj Počet obyvateľov: (2001): 599 015 Hustota osídlenia: 301/km² Krajské mesto: Bratislava Najzápadnejší bod: Záhorská Ves (16 50' 04" východnej zemepisnej dĺžky), zároveň najzáp. bod SR.

Dostupnosť DOPRAVA Na zabezpečení dopravy sa v Bratislavskom kraji podieľajú všetky typy dopravy. Cestná doprava Hustá sieť ciest I., II. a III. triedy. Diaľnica smer Brno, diaľnica smer Žilina, diaľnica smer Budapešť. V blízkej budúcnosti by mal byť spojazdnený diaľničný úsek smer Viedeň.

Železničná doprava Bratislava je pokrytá hustou sieťou železníc, ktoré sú využívané ako na nákladnú, tak aj na osobnú dopravu.

Lodná doprava Prevádzkovaná je len na rieke Dunaj, ktorá je jediná splavná rieka na Slovensku Letecká doprava Najvýznamnejšie je medzinárodné letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Ostatné letiská v Bratislavskom kraji sú malé športové letiská, alebo vojenské letiská.

Potrubná doprava Ropovod Družba, vedúci z Ukrajiny na Slovensko. Tu sa delí na dve vetvy. Severná smeruje do Nemecka a južná do Maďarska.

2


Základné údaje o sieti cestných komunikácií - v členení podľa okresov Okres: Bratislava II – Stav siete CK k 01.01.2008 Rozloha územia Počet obyvateľov

92 110 729

m2

3


Dĺžka:

Cesty „E“ pre medzinár. premávku Trasy „TEM“ „TEN-T“ koridory Diaľnice Diaľničné privádzače Cesty I. triedy Cesty II. triedy Cesty III. Triedy Cesty I. II. a III. triedy spolu

16,172 km 9,916 km 9,916 km 9,916 km 0,533 km 9,978 km 8,670 km 3,061 km 31,709 km

Diaľnice a cesty spolu

42,158 km

Hustota cestnej siete:

0,456 km/km2 0,381 km/tis.obyv

Plocha:

Diaľnice a diaľničné privádzače Cesty I. triedy Cesty II. triedy Cesty III. Triedy Cesty spolu

311 828 m2 364 578 m2 86 940 m2 20 428 m2 471 946 m2

Diaľnice a cesty spolu

783 774 m2

Základné údaje o sieti cestných komunikácií - v členení podľa okresov Okres: Bratislava IV – Stav siete CK k 01.01.2008 Rozloha územia Počet obyvateľov Dĺžka:

Cesty „E“ pre medzinár. premávku Trasy „TEM“ „TEN-T“ koridory Diaľnice Diaľničné privádzače Cesty I. triedy Cesty II. triedy Cesty III. Triedy Cesty I. II. a III. triedy spolu Diaľnice a cesty spolu Hustota cestnej siete: Plocha:

Diaľnice a diaľničné privádzače Cesty I. triedy Cesty II. triedy Cesty III. Triedy Cesty spolu Diaľnice a cesty spolu

97 94 701

k m2

13,439 km 13,439 km 13,439 km 13,439 km 0,000 km 12,237 km 8,165 km 4,058 km 24,460 km 37,899 km 0,392 km/km2 0,400 km/tis.obyv 314 660 m2 175 531 m2 85 385 m2 18 916 m2 376 832 m2 591 492 m2

4


Administratívne členenie Bratislavský kraj sa člení na 8 okresov, z toho 5 okresov je súčasťou hlavného mesta Slovenskej Republiky, Bratislavy. Okres Bratislava I má rozlohu 10 km². Počet obyvateľov (2001): 44 798 Hustota osídlenia: 4 686/km² Mestá: Bratislava Mestské časti: Staré Mesto najmenší okres v BK, 0,5% rozlohy kraja, zároveň najmenší okres SR Okres Bratislava II má rozlohu 92 km². Počet obyvateľov (2001): 108 139 Hustota osídlenia: 1 224/km² Mestá: Bratislava Mestské časti: Podunajské Biskupice, Ružinov, Vrakuňa 5


Okres Bratislava III má rozlohu 75 km². Počet obyvateľov (2001): 61 418 Hustota osídlenia: 854/km² Mestá: Bratislava Mestské časti: Nové Mesto, Rača, Vajnory Okres Bratislava IV má rozlohu 97 km². Počet obyvateľov (2001): 93 058 Hustota osídlenia: 1 008/km² Mestá: Bratislava Mestské časti: Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Karlova Ves, Lamač, Záhorská Bystrica Okres Bratislava V má rozlohu 94 km² Nachádza sa v južnej časti Bratislavy na pravom brehu rieky Dunaj a bezprostredne hraničí s Rakúskom na západe a Maďarskom na juhu. Zahŕňa 4 mestské časti, vrátane najľudnatejšej bratislavskej mestskej časti Petržalka. Je to jediná časť Slovenska ležiaca na pravom brehu Dunaja. Veľkú časť okresu tvorí lužný les, nachádzajú sa tu aj chránené krajinné oblasti, napríklad chránená krajinná oblasť Dunajské luhy. Počet obyvateľov (2001): 121 259 Hustota osídlenia: 1 374/km²; Mestá: Bratislava Mestské časti: Čunovo, Jarovce, Petržalka, Rusovce Okres Malacky nachádza sa v juhozápadnej časti Slovenska, v regióne Záhorie. Rozkladá sa na ploche 949 km² s počtom obyvateľov 64 354. Na severe hraničí s okresmi Senica a Trnava, na juhu s Pezinkom a Bratislavskými okresmi Bratislava III a Bratislava IV. Západná časť okresu Malacky sa delí o rieku Moravu s Rakúskom. Okres Pezinok - rozloha: 375 km². Počet obyvateľov (2001): 54 164 Hustota osídlenia: 143/km² Okres Senec - rozloha: 361 km². Počet obyvateľov (2001): 51 825 Hustota osídlenia: 140/km²

Životné prostredie Produkcia v t podľa: územie, chemická zlúčenina a rok Tuhé emisie 2004

2005

Oxid siričitý

2006

2004

2005

Oxid dusíka 2006

2004

Oxid uhoľnatý

2005

2006

2004

2005

2006

Bratislavský kraj

923

978

881,3

10 158,00 9 662,00

11 970,70 6 910,00

6 533,00

6 221,50 3 022,00 2 696,00 2 966,00

Bratislava IV

467

472

429,6

9 869,00 9 285,00

11 764,00 5 260,00

4 791,00

4 521,50 1 254,00 1 120,00 1 064,90

Okres Malacky

291

288

248,6

157,4 1 460,00

1 537,00

1 507,90 1 433,00 1 188,00 1 526,50

235

329

Údaje sú len za stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia.

6


Hospodárstvo Priemysel Tak, ako je uvedené v úvode tejto práce, Bratislavský kraj napriek svojej malej rozlohe je vedúcim krajom v oblasti priemyslu. Vďaka výbornej infraštruktúre, doprave a umiestneniu sem prichádzajú stále noví a noví investori. Do popredia sa dostávajú: Chemický priemysel Slovnaft – rafinéria Holcim - výrobca beónu Matador – gumárenské výrobky Potravinársky priemysel Henkel – Palma Figaro – výrobca čokolády Rajo – výrobca mliečnych výrobkov Automobilový priemysel Volkswagen Bratislava – fabrika vyrábajúca automobily Poľnohospodárstvo Vzhľadom na rozľahlú Podunajskú nížinu a vhodné klimatické podmienky je Bratislavský kraj vhodný na pestovanie rôznych druhov rastlín. Pestuje sa tu pšenica, žito, kukurica, zemiaky, cukrová repa

Cestovný ruch Bratislavský kraj nemá lyžiarske strediská, kúpele a ani more. Napriek tomu ho navštevujú tisíce turistov zo Slovenska, ale aj zahraničia. Ich hlavným lákadlom lje hlavné mesto Slovenskej Republiky – Bratislava. Prichádzajú sem za odpo-činkom, kultúrou, či zábavou, ale aj nakupovaním. Hlavnými zaujímavosťami sú historické budovy a pamiatky (Bratislavský hrad, Dóm svätého Martina, histo- rické centrum mesta, Slavín), Slovenské národné divadlo. Mladí zas dávajú prednosť zábave. Ďalšími atrakciami sú blízke lyžiarske stredisko na Babe pri Pezinku, kde sa každoročne konajú aj automobilové preteky, Slnečné jazerá a termálny Akvapark v Senci, turistika v Karpatoch, cyklo i agro turistika. Popri Dunaji vedie jedna z najznámejších cykloturistických trás, Donauradweg. V okolí Bratislavy síce nie je more modré, ale je zelené, v podobe neskutočných prírodných krás a zákutí.

Vodstvo V rámci Bratislavského kraja môžeme hovoriť o jazerách, umelých vodných nádržiach, malých vodných tokoch a Dunaji. Jazerá sú buď prírodné, alebo štrkoviská (Štrkovec, Kuchajda, Vajnory, Rohlík ...)

Dunaj je najväčšia stredoeurópska rieka. Prevažnú časť vody dostáva z Álp. Pod Bratislavou vytvára ramená. Najväčšie z nich, Malý Dunaj, ohraničuje úrodný Žitný ostrov. Pri Komárne ústi spolu s Váhom späť do Dunaja. Ešte predtým však priberá dudváh s Čiernou vodou. 7


Morava sa vlieva do Dunaja pod Devínom pri Bratislave. Tvorí časť našej hranice s Českou republikou a Rakúskom. Je to druhý najväčší prítok Dunaja na našom území. Je to jediná splavná rieka na Slovensku. Na Dunaji sa nachádza aj vodné dielo Gabčíkovo s vodnou elektrárňou.

Organizačná štruktúra ekonomiky Register organizácií Bratislavského kraja podľa stavu k 31.decembru 2006 obsahoval 100 266 ekonomicky aktívnych právnických a fyzických osôb - podnikateľov. Ich počet v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol o 7,5 %, v absolútnom vyjadrení o 6965 subjektov. Právnické osoby tvorili 37,3 % z celkového počtu registrovaných subjektov a v medziročnom porovnaní ich počet vzrástol o 11,8 %. Podnikateľské subjekty z úhrnu právnických osôb tvorili 77,3 % s medziročným rastom o 13,2 %. Najpočetnejšie podľa ekonomických činností je odvetvie nehnuteľností, prenájmu a obchodných činností s podielom 32,6 % z celkového počtu právnických osôb, resp. 38,5 % z úhrnu podnikov. V porovnaní s rokom 2005 sa podiel odvetvia v štruktúre právnických osôb zvýšil o 2,7 body a dynamickejší rast dosahuje v kategórii podnikov o 3,3 percentuálne body. V odvetví obchodu, opráv motorových vozidiel a spotrebného tovaru dosiahnutý podiel 28,0 % znamená oproti roku 2005 zníženie o 1,6 percentuálneho bodu, z toho v kategórii podnikov podiel 36,3 % sa medziročne znížil o 2,4 percentuálneho bodu. V územnej štruktúre sú ťažiskové bratislavské okresy s podielom 87,8 % z celkového počtu právnických osôb, resp. 89,1 % z počtu podnikateľských subjektov v kraji. Tradične najvyšší podiel 25,9 % z celkového počtu právnických osôb si udržiava okres Bratislava I. Najpočetnejšiu skupinu podnikateľských subjektov eviduje okres Bratislava II s podielom 27,0% z úhrnu podnikov kraja. Aj v sledovanom roku najnižší podiel 3,9 % z celkového počtu právnických osôb a 3,5 % z počtu podnikateľských subjektov z krajského úhrnu vykazuje okres Malacky. Vo vlastníckej štruktúre predstavoval podiel subjektov súkromného sektora až 97,8 % z celkového počtu právnických osôb s medziročným rastom o 12,1 %, pričom rýchlejšie rástol počet podnikateľských subjektov tohto sektora o 1,1 percentuálneho boda. Záujem súkromného sektora sa v územnej štruktúre sústreďuje hlavne na okresy Bratislava I a Bratislava II. Na ich území vykazuje sídlo 50,9 % z počtu právnických osôb tohto sektora. V odvetvovej štruktúre prevláda odvetvie nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti s 31,1 % a takisto vykazuje najvyšší podiel 38,6 % z počtu podnikateľských subjektov. Vo verejnom sektore prevláda vlastníctvo územnej samosprávy s podielom 56,3 %. Najpočetnejšou ekonomickou činnosťou je odvetvie školstva, ktoré zahŕňa 35,6 % z celkového počtu právnických osôb tohto sektora. V kategórii podnikateľských subjektov najvyšší podiel tvorí odvetvie nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti s 29,7 %. V štruktúre právnických osôb podľa veľkostných skupín a druhu vlastníctva vo verejnom sektore prevládajú malé organizácie s počtom zamestnancov 0 - 49, keď predstavujú 59,8 % z celkového úhrnu sektora a 51,6 % z počtu podnikateľských subjektov. Najnižšie podiely pripadli na veľkostnú skupinu veľkých organizácií s počtom zamestnancov 250 - 1000 a viac, ktorých podiel z celkového úhrnu sektora predstavoval 10,1 % a 22,7 % v kategórii podnikov. V súkromnom sektore jednoznačne prevládajú malé organizácie, ktoré reprezentujú 97,9 % všetkých organizácií sektora a 97,4 % z počtu podnikateľských subjektov tohto 8


sektora. Najvyšší podiel 60,0 % v štruktúre právnických osôb a 72,5 % z počtu podnikov sektora vykazuje súkromné - tuzemské vlastníctvo. Druhý najvyšší podiel z počtu podnikov sektora pripadá na zahraničné vlastníctvo 18,3 %. V štruktúre právnických osôb podľa veľkostných skupín a odvetví ekonomických činností najsilnejšiu skupinu predstavujú malé organizácie s podielom 97,0 % z celkového úhrnu kraja. Najvyšší podiel v tejto veľkostnej skupine pripadol na odvetvie nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti s 33,1 %, resp. 32,1 % z celkového počtu organizácií. Podobne aj v štruktúre podnikov, najvyšší podiel v tejto skupine s 39,0 %, resp. 37,9 % z celkového počtu organizácií pripadá na toto odvetvie. Register organizácií Bratislavského kraja k 31.decembru 2006 evidoval 62 906 fyzických osôb - podnikateľov nezapísaných do obchodného registra. V medziročnom porovnaní sa ich počet zvýšil o 5,0 %. V ich štruktúre rozhodujúci podiel 94,3 % tvorili živnostníci. Počet podnikateľov so živnostenským oprávnením v porovnaní s rokom 2005 vzrástol o 4,5 % a progresívny rast sa zaznamenal v skupine slobodných povolaní o 18,3 %. Naďalej pokračuje klesajúci trend v kategórii samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorej počet evidovaných subjektov v medziročnom porovnaní klesol o 6,9 %. Najpočetnejšie skupiny živnostníkov podnikali na území okresov Bratislava II a V s podielom 39,4 % z úhrnu živnostníkov Bratislavského kraja. Z mimobratislavských okresov najvyšší podiel 9,1 % naďalej vykazuje okres Pezinok. Najmenej živnostníkov, 8,7 % eviduje okres Senec. V odvetvovom členení sa podnikanie živnostníkov najviac sústreďuje do odvetvia obchod, opravy motorových vozidiel a spotrebného tovaru s podielom 34,1 % a odvetvia nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti s 24,5 % z ich celkového počtu. Najvyšší počet podnikateľov v slobodných povolaniach - 28,8 % z celkového počtu tejto kategórie evidoval okres Bratislava I. Najnižší záujem podnikateľov o vykonávanie činností v tejto kategórii zaznamenal okres Senec s podielom 4,0 % z úhrnu kraja. V rámcii samostatne hospodáriacich roľníkov si dlhodobo najvyšší podiel udržiava okres Senec, keď eviduje 33,9 % SHR z úhrnu kraja. Ani okres Senec nezaznamenal rast počtu SHR, keď v porovnaní s rokom 2005 vykázal pokles o 9 podnikateľov, čo predstavuje zníženie o 4,9 %.

Právnické osoby v bratislavskom kraji k 31.12.2007 z podnikov spolu fyzické z toho Právnické Kraj, okres osoby

podniky spolu

spoločnosti s

osoby zapísané v obch.

akciové ručením

družstvá

obmedzeným spoločnosti

registri

Bratislava I

10 589

8 204

6 894

813

50

49

Bratislava II

10 267

8 705

7 561

713

49

80

Bratislava III

6 219

4 904

4 262

361

28

96

Bratislava IV

4 344

3 078

2 729

174

20

74

Bratislava V

4 535

3 520

3 186

128

22

70

Malacky

1 600

1 124

1 020

34

10

18

Pezinok

1 755

1 213

1 108

32

19

22

Senec

1 710

1 227

1 106

38

24

30

Bratislavský kraj

41 019

31 975

27 866

2 293

222

439

Zdroj: ŠÚ SR, http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=10550

9


Podniky podľa ekonomickej činnosti k 31.12.2007 Kraj okres

Bratislavský kraj Bratislava I Bratislava II Bratislava III Bratislava IV Bratislava V Malacky Pezinok Senec

Počet z toho odvetvie ekonomickej činnosti podnikov poľnohos priem stavební obchod, doprava, nehnuteľn podárstv ysel ctvo hotely a skladovanie osti, o, spolu reštaurá , pošty a prenájom, rybolov cie telekomunik obchodné ácie služby 31 975

222

2 240

1 512

11 834

1 182

13 034

8 204 8 705 4 904 3 078

27 33 12 9

393 604 356 217

228 461 247 183

2 639 3 278 2 005 1 137

254 358 160 87

4 125 3 497 1 864 1 196

3 520 1 124 1 213 1 227

16 42 37 46

200 172 166 132

163 85 64 81

1 360 429 506 480

147 68 42 66

1 405 282 323 342

Fyzické osoby - podnikatelia v Bratislavskom kraji k 31.12.2007 Kraj okres

Fyzické osoby podnikatelia spolu

v tom živnostníci

podnikajúci v slobodných povolaniach 59 267 3 327

samostatne hospodáriaci roľníci

Bratislavský kraj Bratislava I

63 101

507

5 872

4 906

953

13

Bratislava II

11 434

10 737

648

49

Bratislava III

6 856

6 397

431

28

Bratislava IV

9 063

8 665

380

18

Bratislava V

12 900

12 422

453

25

Malacky

5 628

5 354

190

84

Pezinok

5 762

5 499

144

119

Senec

5 586

5 287

128

171

10


Živnostníci podľa ekonomickej činnosti k 31.12.2007 Kraj okres

Počet živnost níkov

z toho odvetvie ekonomickej činnosti poľnohospodár priemysel stvo, rybolov spolu

stavebníctv o

obchod, hotely a reštaurá cie

doprava, nehnuteľno skladova sti, nie, prenájom, pošty a obchodné telekomu služby nikácie 22 603 3 631 14 032

Bratislavský kraj Bratislava I

59 267

567

7 200

6 817

4 906

20

497

287

1 791

180

1 701

Bratislava II

10 737

35

1 115

916

4 220

693

2 864

Bratislava III

6 397

31

708

543

2 586

349

1 696

Bratislava IV

8 665

46

995

806

3 145

506

2 455

Bratislava V

12 422

101

1 347

1 365

4 623

869

3 174

Malacky

5 354

162

795

1 185

1 898

386

616

Pezinok

5 499

101

921

834

2 193

326

772

Senec

5 287

71

822

881

2 147

322

754

Ekonomické a sociálne špecifiká Organizácie so sídlom v Bratislavskom kraji dosiahli v roku 2006 z úhrnu SR v porovnaní s ostatnými krajmi v prevažnej väčšine ukazovateľov najvyšší podiel. Na celoslovenskej tvorbe hrubého domáceho produktu a pridanej hodnote sa Bratislavský kraj podieľa približne štvrtinou. V Bratislavskom kraji je najvyššia úroveň priemernej nominálnej mesačnej mzdy na zamestnanca, ktorá je takmer o tretinu vyššia ako je priemer za SR. Odvetvová štruktúra priemyslu je orientovaná na výrobu dopravných prostriedkov v nadnárodnej spoločnosti Volkswagen a rafinérske spracovanie ropy a široké spektrum výrobkov organickej i anorganickej chémie v podnikoch Slovnaft a Istrochem. Rozsiahly sortiment produkuje odvetvie výroby potravín a nápojov. Medzi ťažiskové odvetvia patrí tiež výroba elektrických zariadení a strojov, vydavateľstvo a tlač. Z celkovej výmery kraja podiel poľnohospodárskej pôdy k 31.12.2006 dosiahol 46,3 % a v porovnaní s ostatnými krajmi bol štvrtý najvyšší. Kraj má výraznú špecializáciu v pestovaní hrozna. Po Nitrianskom kraji je jeho najväčším producentom v Slovenskej republike. Dopravná poloha Bratislavského kraja a osobitne hl. m. SR Bratislavy je významne exponovaná predovšetkým z hľadiska medzinárodného tranzitu. Zastúpené sú všetky druhy dopravy. Špecifické postavenie má vodná doprava, využívajúca vodnú cestu po Dunaji s realizáciou časti výkonov v námornej a pobrežnej doprave. V Bratislavskom kraji, predovšetkým v hl. m. SR Bratislave, sa vytvorila hustá sieť zariadení vnútorného obchodu, hotelov a reštaurácií, v ktorých k 31.12.2006 podnikalo 39,2 % z celkového počtu podnikov zameraných na tvorbu zisku a viac ako tretina z počtu živnostníkov v kraji. Popri obchode transformačný proces ekonomiky rozšíril terciárny sektor o množstvo subjektov ponúkajúcich rôzne druhy trhových služieb. Viac ako tretina (38,5 %) z celkového počtu subjektov - právnických osôb zameraných na tvorbu zisku a 24,5 % z celkového počtu živnostníkov v Bratislavskom kraji podnikalo v oblasti nehnuteľností, prenájmu a obchodných činností. V kraji je najväčšie sústredenie vysokých škôl v SR. V hl. m. SR Bratislave v školskom roku 2006/2007 na 11 vysokých školách - Univerzite Komenského, Slovenskej technickej 11


univerzite, Ekonomickej univerzite, Vysokej škole múzických umení, Vysokej škole výtvarných umení, Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy, Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií, Bratislavskej vysokej škole práva, Slovenskej zdravotníckej univerzite a Akadémie policajného zboru študovalo v dennom štúdiu 37,9 % z počtu poslucháčov celej SR. Najviac v rámci kraja ich bolo zapísaných na Univerzite Komenského a Slovenskej technickej univerzite. V oblasti kultúry vyše dvestoročnú tradíciu má divadelníctvo viazané na hl. m. SR Bratislavu. Medzinárodné renomé má Slovenské národné divadlo s činohernou, opernou, operetnou a baletnou scénou. Hudobný život reprezentuje Slovenská filharmónia s Bratislavskými hudobnými slávnosťami a jeho žánrovú pestrosť dopĺňajú ďalšie hudobné festivaly. Rozvetvená je sieť múzeí, najviac exponátov prezentuje Slovenské národné múzeum. Značne sa rozšíril počet galérií v súkromnom vlastníctve, najrozsiahlejšie a najcennejšie expozície sú v Slovenskej národnej galérii. Služby 107 verejných knižníc k 31.12.2006 využívala viac ako desatina z počtu obyvateľov kraja. Zdravotná starostlivosť v kraji disponuje sieťou zariadení, z ktorých značná časť, najmä v hl. m. SR Bratislave predstavuje vysokošpecializované nemocnice, odborné liečebné ústavy, špecializované a rehabilitačné zariadenia, ktoré poskytujú liečebnú starostlivosť s celoslovenskou pôsobnosťou. VŠEOBECNÉ CHARAKTERISTIKY OKRESOV BRATISLAVSKÉHO KRAJA ZA ROK 2007 Počet obcí Počet Okres

Bratislava I Bratislava II Bratislava III Bratislava IV

Rozloha obyvateľov 2 [km ] k 31. 12.

9,6 92,5 74,7 96,6

41 255 110 729 62 145 94 701

Hustota

Stupeň

zaľudnenia na km

4 302 1 197 832 980

z

2

spolu

toho mestá

1)1

1

urbanizácie 3)

100

Bratislava V 94,2 118 097 1 254 2) Malacky 950,1 67 506 71 26 2 39,5 Pezinok 375,5 57 164 152 17 3 62 Senec 359,9 59 253 165 29 1 26,6 Zdroj: ŠÚ SR, http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=14618 Pozn. 1) hl. m. SR Bratislava je uvedené ako 1 obec so štatútom mesta, ktoré sa člení na 17 mestských častí 2) vrátane 1 vojenského obvodu 3) podiel obyvateľov bývajúcich v mestách na celkovom počte obyvateľov za rok 2007

Demografické východiská Počtom 606 753 obyvateľov k 31. 12. 2006 sa Bratislavský kraj zaraďuje na 6. miesto v medzikrajskom porovnaní s podielom 11,2 % na úhrne SR. Demografické pomery, intenzitu a smerovanie prirodzeného i migračného pohybu obyvateľstva rozhodujúcou mierou ovplyvňuje hlavné mesto SR Bratislava, ktorého podiel predstavuje 70,2 % z počtu obyvateľov kraja. Hustota obyvateľstva 295,6 obyvateľov na km2 znamená najvyššiu hustotu v porovnaní s ostatnými krajmi a 2,7 krát vyššiu ako priemer SR. V prirodzenom pohybe obyvateľstva sa dlhodobejšie prejavujú tendencie v podobe znižovania pôrodnosti, čo sa prejavilo na prirodzenom úbytku až do roku 2005. V roku 12


2006 bol zaznamenaný prirodzený prírastok 0,11 na 1000 obyvateľov stredného stavu. V migračnom pohybe s výnimkou roku 1998, keď bol zaznamenaný úbytok v salde sťahovania, v ďalšom období už boli dosiahnuté prírastky, najviac v roku 2006 4,94 na 1000 obyvateľov stredného stavu. Vo vekovej štruktúre sa naďalej znižuje podiel počtu detí do 14 rokov a vzrastá počet obyvateľov v poproduktívnom veku.

Celkový prírastok obyvateľstva v Bratislavskom kraji k 31.12.2007 V Bratislavskom kraji bol v roku 2007 zaznamenaný celkový prírastok obyvateľstva o 4097 obyvateľov, čo v relatívnom vyjadrení predstavovalo nárast o 0,67%. K 31.12.2007 mal Bratislavský kraj 610 850 obyvateľov. Celkový prírastok obyvateľstva bol zaznamenaný v 6 okresoch, celkový úbytok len v 2 okresoch kraja. Najviac obyvateľov, v absolútnom vyjadrení, pribudlo v okresoch Senec (1982) a Bratislava II (1081). V relatívnom vyjadrení to bolo najviac v okresoch Senec (3,34%) a Pezinok (1,13%). Úbytok obyvateľstva bol zaznamenaný len v okresoch Bratislava V (525) a Bratislava I (326), čo v relatívnom vyjadrení predstavovalo úbytok o 0,79% v okrese Bratislava I a o 0,44% v okrese Bratislava V.

Celkový prírastok obyv. v okr. Malacky, Pezinok a Senec k 31.12.2007 K 31.12.2007 bývalo v okrese Malacky 67 506 obyvateľov, v okrese Pezinok 57 164 obyvateľov a v okrese Senec 59 253 obyvateľov. Vo všetkých troch okresoch bol v roku 2007 zaznamenaný celkový prírastok obyvateľstva. Celkový prírastok obyvateľstva bol zaznamenaný aj vo všetkých 6 mestách v rámci týchto okresov. Viac ako 100 obyvateľov pribudlo v mestách Pezinok (251), Senec (208), Stupava (152) a Malacky (102). V relatívnom vyjadrení mali najväčší celkový prírastok obyvateľstva mestá Stupava (1,74%), Senec (1,32%), Pezinok (1,16%) a Modra (1,01%). Z celkového počtu 66 obcí (bez obcí so štatútom mesta) bol celkový prírastok obyvateľstva zaznamenaný v 53 obciach, celkový úbytok obyvateľstva v 12 obciach (6 v okrese Malacky, 2 v okrese Pezinok a 4 v okrese Senec). Počet obyvateľov sa nezmenil len v obci Štefanová (okres Pezinok). Viac ako 100 obyvateľov pribudlo len v 6 obciach okresu Senec. Bolo to v obciach Chorvátsky Grob (371), Dunajská Lužná (222), Miloslavov (153), Zálesie (149) Rovinka (128) a Ivanka pri Dunaj (115). Najväčší relatívny celkový prírastok bol v okrese Malacky v obciach Kostolište (4,59%) a Marianka (3,19%), v okrese Pezinok v obciach Limbach (4,01%) a Viničné (3,62%), v okrese Senec v obciach Chorvátsky Grob (15,16%), Zálesie (11,6%) a Miloslavov (11,15%). Najväčší celkový úbytok obyvateľstva v okrese Malacky bol zaznamenaný v obciach Veľké Leváre (34) a Rohožník (19), v okrese Senec v obciach Igram (11) a Kaplna (11). V okrese Pezinok bol celkový úbytok obyvateľstva len v obciach Vištuk (18) a Doľany (10). Najviac obyvateľov v relatívnom vyjadrení ubudlo v obciach Záhorie (3,02%), Hurbanova Ves (2,31%) a Igram (2%).

Vekové zloženie obyvateľstva Bratislavského kraja k 31.12.2007 Z celkového počtu 610 850 obyvateľov Bratislavského kraja bolo 12,88 % v predproduktívnom veku, 65,16 % v produktívnom veku a 21,96 % v poproduktívnom veku. V porovnaní so stavom k 31.12.2006 sa podiel obyvateľov kraja v predproduktívnom veku znížil o 0,1 percentuálneho bodu a v poproduktívnom veku vzrástol o 0,54 percentuálneho bodu. Priemerný vek obyvateľa Bratislavského kraja sa medziročne zvýšil o 0,2 p.b. a dosiahol 39,71 roka. Priemerný vek mužov bol 37,98 roka a žien 41,27 roka. Najnižší priemerný vek 37,79 13


resp. 37,98 roka mali obyvatelia okresov Senec a Pezinok. Najvyšší priemerný vek 44,18 mali obyvatelia okresu Bratislava. Index starnutia, vyjadrený ako podiel počtu obyvateľov v poproduktívnom a predproduktívnom veku, dosiahol v Bratislavskom kraji 170,49 a oproti stavu k 31.12.2006 sa zvýšil o 5,45 p.b. Znížil sa len v okrese Bratislava I o 1,69 p.b. a zvýšil sa hlavne v okresoch Bratislava V o 13,15 p.b. a Bratislava IV o 9,69 p.b. V okresoch Bratislava I až Bratislava V bol najvyšší index starnutia 274,92 v okrese Bratislava I a najnižší 146,02 v okrese Bratislava V. Relatívne priaznivá veková skladba obyvateľstva bola v okresoch Senec a Malacky s indexom starnutia 126,84 a 128,27.

Pohyb obyvateľstva podľa okresov BA kraja za rok 2007

Kraj, okres

Prírastok

Celko vý

(-úbytok)

prírast ok

ŽivoZomrelí Prisťahovaní Vysťahovaní narodení sťahovaním

(úbytok)

Bratislava I

417

567

1 259

1 435

-176

-326

Bratislava II

1 173

1 226

3 532

2 398

1 134

1 081

Bratislava III

620

822

2 039

1 515

524

322

Bratislava IV

924

745

2 301

2 196

105

284

Bratislava V

1 183

702

2 106

3 112

-1 006

-525

Bratislava IV

4 317

4 062

6 248

5 667

581

836

697

656

1 158

566

592

633

Pezinok

633

538

1 091

540

551

646

Senec

678

515

2 440

621

1 819

1 982

6 325

5 771

7 451

3 908

3 543

4 097

Malacky

Bratislavský kraj

Zdroj: ŠÚ SR

14


Štruktúra obyvateľstva podľa vzdelania r.2001

okresy Základné

Uèòovské (bez maturity)

BSK

BA I

BA III

90 901

4 434

14 390

8 070

9 872

18 863

9 612

11 206

14 454

65 997

2 284

10 506

5 962

7 483

12 396

8 768

7 610

10 988

48 841

2 754

8 838

4 791

6 852

8 946

4 679

5 072

6 909

BA II

BA IV

Pezinok

BA V

Senec

Malacky

Stredné odborné (bez maturity) Úplné stredné učňovské (s mat) Úplné stredné odborné (s mat)

23 448

1 204

4 072

2 389

3 451

5 380

2 350

2 032

2 570

108 181

7 536

20 875

11 790

16 993

24 322

9 464

7 602

9 599

Úplné stredné všeobecné

41 641

4 351

7 693

4 738

6 430

10 200

2 817

3 133

2 279

5 233

519

1 129

613

946

1 124

328

286

288

102 076

14 291

20 889

13 074

21 453

20 009

4 754

4 070

3 536

3 457

1 622

2 105

2 611

1 369

1 195

1 556

79

47

61

95

115

113

89

16 211

8 322

17 412

17 313

9 908

9 506

12 086

108 139

61 418

93 058

121 259

54 164

51 825

64 354

Vyššie

Vysokoškolské spolu Ostatní bez udania školského vzdelania

15 694

Ostatní bez školského vzdelania

41

640

Deti do 16 rokov

96 363 599 015

Spolu

1 779

5 605 44 798

Zdroj: SODB 2001, ŠÚ SR

Národnostná štruktúra obyvateľstva podľa okresov k 31.12. 2006 Bratislavský kraj

Okres BA IV

Okres BA II

počet

%

počet

slovenská

552 187

91

97 495

88,9

87 505

92,7

maďarská

26 876

4,4

6 307

5,8

2 235

2,4

751

0,1

124

0,1

35

0

česká, moravská, sliezska

10 748

1,8

2 277

2,1

2 007

2,1

rusínska

562

0,1

106

0,1

129

0,1

ukrajinská

691

0,1

128

0,1

123

0,1

rómska

%

počet

Národnosť

%

1 604

0,3

392

0,4

251

0,3

poľská

587

0,1

133

0,1

104

0,1

ruská

502

0,1

93

0,1

117

0,1

iná a neudaná

12 245

2

2 593

2,4

1 911

2

spolu

606 753

nemecká

109 648

94 417

15


Disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie podľa: územie, pohlavie a rok 2005

2006

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa: územie, pohlavie a rok

2007

2005

Bratislavský kraj

2006

2007

Bratislavský kraj

Spolu

8 235

7 405

6 473

Spolu

316 821

323 866

326 608

Muži

4 024

3 410

3 012

Muži

164 784

169 773

168 954

Ženy

4 211

3 995

3 461

Ženy

152 037

154 093

157 654

Okres Bratislava II Spolu

Okres Bratislava II 1 116

1 021

866

Spolu

53 864

55 185

55 652

Muži

477

437

397

Muži

27 625

28 546

28 388

Ženy

639

584

469

Ženy

26 239

26 639

27 264

Okres Bratislava IV

Okres Bratislava IV

Spolu

887

871

833

Spolu

50 103

51 392

51 977

Muži

401

394

376

Muži

25 917

26 801

26 739

Ženy

486

477

457

Ženy

24 186

24 591

25 238

Okres Malacky Spolu

Okres Malacky 1 561

1 219

1 158

Spolu

32 336

32 929

33 064

Muži

752

536

494

Muži

17 883

18 308

18 155

Ženy

809

683

664

Ženy

14 453

14 621

14 909

Nezamestnanosť v okresoch Ba kraja v r. 2007

Ekonom. Okres, kraj

aktívne

Uchádzači o zamestn.

obyvateľ. spolu

Disponib. počet z uch. o zam

z vzdeláv.a príprava pre trh práce

Dočasná PN a OČR

z toho absolvent.

Miera evid. Nezam

z uch.

prax

%

Bratislava ll

55 652

986

866

34

85

1

1,56

Bratislava lV

51 997

925

833

29

50

13

1,6

Malacky

33 064

1 318

1 158

-

151

9

3,5

326 608

7 280

6 473

124

614

69

1,98

Bratislavský kraj

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

16


Okres Malacky, jeho základné údaje, poloha, dostupnosť, pamiatky, hospodárstvo, odvetvia, životné prostredie

Charakteristika územia okresu Malacky Okres Malacky bol zriadený zákonom NR SR č.221/1996 Zb. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť dňa 24.7.1996. Katastrálne územie okresu Malacky tvoria dve mestá Malacky a Stupava a 24 obcí : Borinka, Gajary, Jablonové, Jakubov, Kostolište, Kuchyňa, Láb, Lozomo, Malé Leváre, Mariánka, Pernek, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Plavecký Štvrtok, Rohožník, Sološnica, Studienka, Suchohrad, Veľké Leváre, Vysoká pri Morave, Záhorská Ves, Závod, Zohor, Vojenský obvod Záhorie. Okres Malacky sa nachádza v západnej časti Slovenka cca 26 km od Bratislavy. Západnú hranicu okresu tvorí rieka Morava, ktorá zároveň vytvára prirodzenú štátnu hranicu s Rakúskom. Na severe hraničí okres Malacky s okresom Senica, na 17


juhovýchode susedí s okresom Pezinok a prirodzenou hranicou je pohorie Malých Karpát. Južná časť okresu je ohraničená územím hlavného mesta SR Bratislavou. Väčšiu časť územia okresu zaberá Záhorská nížina, ktorá je súčasťou Viedenskej tektonickej depresie Viedenskej kotliny. Na základe geologického vývoja je možné rozdeliť Záhorskú nížinu na Borskú nížinu a Chvojnícku pahorkatinu, pričom okres Malacky sa rozprestiera na Borskej nížine. Borská nížina vznikla medzi Alpami a Karpatami poklesom zemskej kôri v neogéne a kvarteri. Jej výplň tvoria neogénne sedimenty, ktoré vystupujú na povrch len ostrovkovite. Najväčšiu časť povrchu pokrývajú viate piesky. Východne od Záhorskej nížiny leží pohorie Malých Karpát, ktoré je tvorené kryštalickými horninami / kryštalickými bridlicami prikrytými druhohornými vápencami a kremencami /. Na záhorskej strane Malých Karpát sa nachádza Borinský a Plavecký Kras s jaskyňami, vyvieračkami a kaňonovitými úlohami / Zbojnícka jaskyňa, Prepadlé, Deravá skala/. Celková rozloha okresu je 98 157,70 ha. Členenie pôdneho fondu je nasledovné : poľnohospodárska pôda 34 246,2 orná pôda 24 978,9 vinice 341,3 záhrady a ovocné sady 1 580,1 lúky a pasienky 5 544,7 lesná pôda 48 207,1 rybníky a vodné plochy 1 998,5 ostatné plochy 5 215,7 zastavané plochy 3 168,8 Územie okresu je rovinaté, mierne zvlnené so stúpajúcou nadmorskou výškou k pohoriu Malých Karpát. V minulosti územie prešlo zložitým geologickým vývojom. Na geologickej stavbe Záhorskej nížiny sa podieľajú hlavne sedimenty z obdobia holocenu - nivné sedimenty a splachy / piesčitohlinité sedimenty / a z obdobia plaistocénu reprezentované eolickými formami / viate piesky a pieskové duny / , riečnymi formami / fluviálno-štrkovopieskové terasy bližšie nešpecifikovaného veku /. Z obdobia neogénu sú zastúpené hlavne íly, sliene, piesky, podradné štrky, vápence. Tieto treťohorné a štvrťohorné útvary môžeme rozčleniť ešte na niekoľko častí a to : a/ viate piesky - z obdobia wurm a holocénu, v území južne od Malaciek b/ fluviálne sedimenty - z obdobia risského glaciátu, tvorené zo štrkov a piesčitých štrkov. Vyskytujú sa v okolí Malaciek, Gajár, Malých a Veľkých Levár, Studienky, Plaveckého Štvrtku, Lábu, Zohoru, medzi Suchohradom a Vysokou pri Morave. c/ fluviálno-mokrad'ové sedimenty - z obdobia holocénu. Zaberajú súvislé plochy južne od Kostolišťa, pozdĺž potoka Malina, až po ústie rieky Moravy. d/ fluviálno-nivné sedimenty - z obdobia holocénu. Zastúpené piesčitohlinitými sedimentami. Zaberajú územie pozdĺž rieky Moravy menšie úseky pozdĺž potoka Malina. e/ proluviálne sedimenty - nachádzajú sa na úpätí pohoria Malé Karpaty. Sú tvorené najmä hlinami a piesčitými štrkmi. Tvoria súvislú na úpätí Malých Karpát. Geologická skladba Malých Karpát - patriacich do tzv. Vysokotatranského oblúka - je zložená prevažne zo žuly, so žilami aplitov a pegmatitov. Nepatrný význam majú kryštalické brydlice a sedimentárne série. Druhohorné série sú zastúpené kremencami a vápencami. Z hľadiska hydrologického patrí Záhorská nížina a západné svahy Malých Karpát do povodia rieky Moravy, ktorá sa pri Devíne vlieva do Dunaja. Medzi najvýznamnejšie toky 18


povodia Moravy patrí Malina, Rudava a Záhorský kanál. Hustota siete vodných tokov je malá, ovplyvnená rozsiahlymi územiami viatych pieskov a silne poznačená zásahom človeka / úpravy tokov a hydromeliorácie /. Významným hydrogeologickým činiteľom je množstvo otvorených vodných plôch, vodných nádrží / Kuchyňa-Vývrat, Vodná nádrž Kuchyňa, Vodná nádrž Lozorno a Lintavy, Vodná nádrž Tomky l. a Vodná nádrž Tomky ll., Vodná nádrž Rohožník na potoku Vývrať, rybníkov vo Veľkých Levároch, Jakubove, Malackách, Stupave, ktoré sa využívajú na chov rýb. Z hľadiska prírodných podmienok prevažná časť územia okresu patrí do teplej a mieme suchej oblasti. Na území okresu sa nachádzajú dve chránené krajinné oblasti CHKO Malé Karpaty a CHKO Záhorie , 8 štátnych prírodných rezervácií, 1 chránená študijná plocha a 2 chránené prírodné výtvory. Súčasťou okresu je Vojenský útvar Záhorie.

Z ložísk nerastných surovín sú najvýznamnejšie ložiská zemného plynu, ropy a gazolínu v lokalitách Gajary, Jakubov, Suchohrad, Vysoká pri Morave, Studienka a Závod, ktoré sprevádzajú aj termálne vody. Značný význam pre stavebníctvo tiež majú ložiská štrkopieskov v lokalitách Vysoká pri Morave a Malé Leváre. V katastri obce Rohožník, Pernek a Borinka sa nachádzajú kvalitné ložiská vápenca, ktoré sa využívajú na výrobu stavebných hmôt, hlavne v obci Rohožník / Hirocem a.s. Rohožník /. Ťažba stavebného kameňa sa realizuje v lomoch v Sološnici a v Plaveckom Petri. Viate piesky / zlievarenské piesky / v lokalitách Plavecký Štvnok a Lozorno sa doposial' priemyselne nevyužívajú. V záujmových územiach obcí Láb a Gajary sú vybudované vo vyťažených ropoplanových ložiskách podzemné zásobníky dovážaného zemného plynu, ktoré vyrovnávajú nerovnosti v spotrebe zemného plynu počas celého roka. Uvedený spôsob uskladnenia zemného plynu sa javí ako najvýhodnejší pri využití vhodných geologických pomerov vyťažených starých ložísk.

Dostupnosť Základné údaje o sieti cestných komunikácií - v členení podľa okresov Okres Malacky – Stav siete CK k 01.01.2008 Rozloha územia Počet obyvateľov Dĺžka: Cesty „E“ pre medzinár. premávku Trasy „TEM“ „TEN-T“ koridory Diaľnice Diaľničné privádzače Cesty I. triedy Cesty II. triedy Cesty III. Triedy Cesty I. II. a III. triedy spolu Diaľnice a cesty spolu Hustota cestnej siete: Plocha:

Diaľnice a diaľničné privádzače Cesty I. triedy Cesty II. triedy Cesty III. Triedy Cesty spolu Diaľnice a cesty spolu

950 k m2 67 506 34,575 km 34,575 km 34,575 km 34,575 km 0,173 km 35,018 km 90,955 km 116,485 km 242,458 km 277,206 km 0,292 km/km2 4,106 km/tis.obyv 799 447 m2 300 187 m2 689 059 m2 750 652 m2 1 739 897 m2 2 539 344 m2

19


Regionálna správa ciest Regionálne cesty Bratislava, a.s. zabezpečujú správu a údržbu na regionálnych cestách v celkovej dĺžke 511,677 km v nasledovnom členení: • cesty II. triedy 178,939 km, z toho: okres Malacky 90,955 km, okres Pezinok 59,220 km, okres Senec 28,764 km • cesty III. triedy 332,738 km, z toho: okres Malacky 116,485 km, okres Pezinok75,966 km, okres Senec 140,287 km • cesty II + III. triedy 511,677 km, z toho, okres Malacky 207,440 km, okres Pezinok135,186 km, okres Senec 169,051 km • • •

mosty na II. triedach 65: okres Malacky 36, okres Pezinok 25, okres Senec 4 mosty na III. triedach 63: okres Malacky 25, okres Pezinok 13, okres Senec 25 mosty na I. a III. triedach 128: okres Malacky 61, okres Pezinok 38, okres Senec 29

20


Všeobecné charakteristiky obcí okresu Malacky za rok 2007 Rozloha v Obec

Obyvateľstvo

km2

Hustota obyvateľstva

k 31.12. na km2

Borinka

15,8

557

35

Gajary

50,9

2 894

57

Jablonové

13,3

1 112

84

Jakubov

20,9

1 466

70

Kostolište

16,8

1 132

67

Kuchyòa

45,1

1 691

37

Láb

27,9

1 401

50

Lozorno

44,8

2 901

65

Malacky

27,2

17 887

658

Marianka

3,2

1 191

369

Pernek

27,4

824

30

Plavecké Podhradie

21,2

735

35

Plavecký Mikuláš

26,7

714

27

Plavecký Štvrtok

24,2

2 362

98

Rohožník

27,4

3 534

129

Sološnica

37,8

1 544

41

Studienka

16,8

1 629

97

Stupava

67,2

8 745

130

Suchohrad

15,4

619

40

Veľké Leváre

26,5

3 575

135

Vysoká pri Morave

33,6

1 981

59

Záhorie (vojenský obvod)

277,3

199

1

Záhorská Ves

13,1

1 679

129

Závod

27,4

2 708

99

Zohor

21,1

3 297

156

Zdroj: ŠÚ SR

Vekové zloženie obyvateľstva podľa okresov k 31.12.2007 Okres, kraj

Predproduktívny vek (0 - 14)

Produktívny vek (15 - 59M / 54Ž)

abs.

v% 11,01

24 226 58,72

12 487 30,27

44,18

274,92

Bratislava II Bratislava IV

13 855 7 401 12 684

12,51 11,91 13,39

67 777 61,21 37 692 60,65 60 445 63,83

29 097 26,28 17 052 27,44 21 572 22,78

41,36 42,49 39,39

210,01 230,4 170,07

Bratislava V

12 177

10,31

88 139 74,63

17 781 15,06

38,11

146,02

Bratislava I-V

50 659 10 338 8 542

11,87 15,31 14,94

278 279 65,18 43 907 65,04 37 323 65,29

97 989 22,95 13 261 19,64 11 299 19,77

40,46 37,98 38,15

193,43 128,27 132,28

9 151 78 690

15,44 12,88

38 495 64,97 398 004 65,16

11 607 19,59 134 156 21,96

37,79 39,71

126,84 170,49

Pezinok

Senec Bratislavský kraj

abs.

Index starnutia

4 542

Malacky

v%

Priemerný vek

Bratislava I Bratislava III

abs.

Poproduktívny vek (60+ M / 55+ Ž)

v%

Zdroj: ŠÚ SR

21


Životné prostredie

V oblasti ochrany prírody a krajiny na území okresu Malacky bolo ku koncu roku 997 podľa zákona č. 287/1994 Z. z. vyhlásených 14 maloplošných chránených území (2 chránené areály so štvrtým stupňom osobitnej ochrany, 6 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií a 1 prírodná pamiatka s piatym stupňom osobitnej ochrany) a dve veľkoplošné chránené územia s druhým stupňom osobitnej ochrany územia. Sídelná zeleň predstavuje významný prírodný prvok ľudských sídiel. Mesto Malacky má mestský charakter s rozsiahlym zastúpením poľnohospodárskych a lesných plôch v území. Zeleň mimo intravilánu sa delí na zeleň lesov a rozptýlenú zeleň (nelesnú stromovú a krovinnú vegetáciu). Na okraji intravilánu Malaciek sa nachádzajú viaceré sady, záhrady a záhradkárske osady, ktoré sú prirodzeným prepojením medzi zeleňou mimo intravilánu obce so zeleňou v meste. Zeleň v sídle je špecifikovaná tým, že supluje prírodné prostredie v bezprostrednom okolí obydlia. Najvýznamnejším prvkom v systéme zelene v intraviláne mesta je historický, pamiatkovo chránený prírodno-krajinársky zámocký park. Výstavbou diaľničného privádzača zanikla jeho priama prepojenosť na systém zelene v centre mesta. V samotnom centre mesta plní nezastupiteľnú funkciu v systéme mestskej zelene park na Kláštornom námestí. Plochy zelene sú vzájomne funkčne prepojené zeleňou pozdĺž komunikácií a alejami. Cez Malacky pretekajú hydrologicky významné povrchové toky: Malina, Ježovka, Balážov potok, Výhonský kanál, Mlynský náhon. Kvalita povrchových vôd sa pravidelne sleduje len na toku Malina, a to v profile Jakubov (cca 5 km od Malaciek smerom po prúde toku). V rámci stupnice kvality vôd je voda v tomto toku zaradená do 5. triedy (ako veľmi silne znečistená voda), v niektorých obdobiach do 4. triedy (ako silne znečistená voda). Časť lesov v oblasti Záhoria je ohrozená vplyvom imisií. Pri monitoringu lesných porastov na povrchu asimilačných orgánov borovice boli zistené viaceré prvky: síra, železo, mangán, hliník, kremík a draslík. Pri nepriaznivom prúdení vzduchu (juhovýchodné a východné prúdenia) sú ohrozené lesy imisiami z cementárne v Rohožníku. Časť lesných ekosystémov je poškodená aj v dôsledku vojenských aktivít. V roku 1992 boli lesy v okolí Malaciek poškodené rozsiahlym požiarom. Časť z nich je v súčasnosti zrekultivovaná a novovysadená.

Hlavnými zdrojmi hluku sú automobilová, železničná a v menšej miere aj letecká doprava. Okrem toho, že doprava je výrazným zdrojom hluku v krajine, nepriaznivo pôsobí aj pri záberoch prirodzených ekosystémov a následnej antropickej degradácii pôdneho fondu. V priestore dopravného zariadenia (napr. železničná trať Bratislava - Kúty, diaľnica D2) pôsobia ako výrazné priestorové bariéry. Doprava je pôvodcom aj takých nepriaznivých javov v krajine, ako sú tvorba exhalátov, prašnosť, vibrácie a pod.

22


VODA Hydrogeologické pomery: Kvartérne piesky a štrky nivných území a štrkopiesky význačnejších terás a náplavových kuželov sa vyznačujú pórovou priepustnosťou dobrou až veľmi dobrou. Pre d'alšie pokryvné štvrťohorné útvary - viate piesky a duny je charakteristické taktiež priepustnosť pórová a to slabá až dobrá. Mladšie neogénne súvrstvie ílov, slieňov a pieskov, prekryté sprašou sa vyznačujú pórovou priepustnosťou dobrou až slabou. Na tieto sedimenty sú viazané i artézske vody s negatívnou hladinou/okolie Malaciek/. Pre staršie neogénne súvrstvie - íly, sliene, piesky a pieskovce je charakteristická priepustnosť pórová a puklinová/slabá/. Hladina podzemmej vody a štvrťohorných pokryvných útvarov/piesčité štrky zväčša s hlinitým pokryvom/ sa pohybujú od 0-2-5 m p. t., sedimenty sú málo zvodnené. Hĺbka hladiny podzemnej vody vo viatych pieskoch, ktoré sú stredne zvodnené, kolíše od 0-5 m p. t. Hydrologické pomery sú dané najmä hydrologickými a klimatickými podmienkami. Malacký okres patrí do povodia rieky Moravy. Morava má v priebehu roka značne nevyrovnané prietoky. Priemerný ročný prietok v profile nad Malinou je 1 16 m3/s. Prítoky na území sú Rudava a Malina. Prietoky týchto tokov sú v priebehu roka nevyrovnané a v dlhšom časovom rozpoložení v roku úzke. Daľšími vodnými tokmi sú Záhorský potok, Močiarka, Tančibok, Pernecký potok, Rudavka, Kuchyňská Ma1ina, Rohožnícky potok, Sološnícky potok, Jab1otíovský potok, Stupavský potok a d'aľšie drobné vodné toky. Vodné nádrže : Kuchyňa, Vývrat, VN Lozorno - Hrubé Lintavy Rybníky : Jakubovské rybníky, Stupavské rybuky, Malacké rybníky Kvalita vody odráža krajinný priestor, v ktorom sa nachádza. Silne hospodársky využívané povodie spôsobuje znečistenie rieky Moravy. Kvalita vody v tokoch je výrazne ovplyvňovaná priamym vypúšťaním odpadových vôd a nepriamo geologickými a pedologickými parametrami spojenými s eróznou činnosťou, únikmi látok škodiacich vodám z poľnohospodárskych a priemyselných objektov, ako aj z neodkanalizovaných sídiel. Vody používané pre pitné účely si vyžadujú náročnú až dvojstupňovú úpravu. Najnáročnejšia je úprava vody náplavov Moravy v dôsledku vysokého obsahu železa, mangánu a sírovodíka /vodný zdroj Vampil/.Nie je ojedinelý ani výskyt metánu.Podzemné vody v oblasti Malých Karpát sú svojou kvalitou väčšinou vhodné pre pitné účely. Z 28 geotermálnych oblastí a štruktúr na Slovensku zasahuje do okresu Lábsko - Malacká elevácia. V Lábsko - Malackej elevácii sa nachádza 6 vrtov, ktoré sa z dôvodu nízkej výdatnosti, alebo vysokej mineralizácie nevyužívajú.

Ochrana prírody a krajiny Udržanie prírodnej rovnováhy na území okresu Malacky napomáhajú dve chránené územia a to : - chránená krajinná oblasť Malé Karpaty / rozloha 65 504 ha/ - chránená krajinná oblasť Záhorie / rozloha 27 522 ha /

23


Výbornú ekostabilizačnú funkciu v nich plnia národné prírodné rezervácie : Abrod - k.ú. Veľké Leváre Dolný les - k.ú. Vysoká pri Morave Horný les - k.ú. Vysoká pri Morave Kršlenica - k.ú. Plavecký Mikuláš Pohanská - k.ú. Plavecké Podhradie Roštún - k.ú. Sološnica, Plavecké Podhradie

Vyhlásené prírodné rezervácie : Bezedné - k.ú. Plavecký Štvrtok Bogdalicky vrch - k.ú. Suchohrad Pod Pajštúnom - k.ú. Borinka Strmina - k.ú. Borinka Šmolzie - k.ú. Suchohrad Vysoká - k.ú. Rohožník, Kuchyňa Na území okresu voľne žije : 269 druhov vtákov 13 druhov cicavcov 4 druhy plazov 13 druhov obojživelníkov 26 druhov rýb Je nevyhnutné aktualizovanie, zdokonalenie a vypracovanie ÚSES, najmä v súvislosti so zmenou spôsobu hospodárenie v lesných a nelesných podmienkach. V okrese Malacky bolo doteraz známych okolo cca 2000 druhov rastlín. Z nich je v kategórii ohrozených, miznúcich a vzácnych okolo 200 druhov rastlín. Územie Malých Karpát určujú lesy, ktoré zaberajú 80 % celkovej plochy pohoria. V okrajových partiách sú to prevažne lúky, pasienky a trávnaté porasty a mokrade, hlavne v blízkosti vodných tokov. Lesné spoločenstvá sú tvorené porastmi jelší a to hlavne v údoliach. Napriek zásahom do pôvodného zloženia vegetácie Borskej nížiny patrí toto územie medzi najzachovalejšie na Slovensku. Je to zásluhou jej lesnatosti - lužné lesy, borovicovo-dubové porasty, močiarne jelšiny a kroviny. V inundačnom území Moravy sú rozšírené vŕbovo-topoľové lužné lesy, ktorých zloženie závisí hlavne od pôdných pomerov a stavu podzemnej vody. Do územia okresu Malacky zasahuje CHKO Malé Karpaty o rozlohe 65 504 ha /1,36 %/ a CHKO Záhorie o rozlohe 27 522 ha /0,56 %/. Na území chránenej krajinnej oblasti platí Il stupeň ochrany. Na území prírodnej rezervácie platí v zmysle zák. NR SR č.287/ 1994 Z.z. V. stupeň ochrany. 10. Prírodná rezervácia predstavuje nadregionálne biocentrum, ktoré predstavuje pôvodné alebo len málo pozmenené ekosystémy a biocentrá. Na území prírodnej pamiatky platí V. stupeň ochrany. Je to územie o výmere do 50 ha. Je potrebné prísnejšie posudzovať hlavne v chránených územiach výsadbu nepôvodných rastlín, holorubnú ťažbu v lesoch, terénne úpravy a zmeny využitia pozemkov, taktiež

24


chov zveri a rýb, výkon práva poľovníctva, aplikáciu chemických látok , zber rastlín a nerastov. Zabezpečiť ochranu zaplavovaného územia rieky Moravy - nadregionálne biocentrum. Lesné hospodárstvo spravuje asi 25 000 ha lesov, z toho asi 10 000 ha tvoria ihličnaté a 15 000 ha lesy listnaté. V okrese je 5 lesných správ v správe Štátnych lesov a 24 iných subjektov ako štátnych. Na viatych pieskoch Borskej nížiny rastú borovicovo-dubové a borovicové lesy. V rastlinnej pokrývke Malých Karpát prevažuje buk, v nižších polohách sa zachovali dubovo-hrabové lesy. Ako zvyšky pôvodných lužných lesov sa rieke Morave vyskytujú vŕbovo-topoľové 1esy a jaseňo-brestové spoločenstvá. Zdravotný stav lesných porastov sa za posledných desať rokov výrazne zhoršil. Na ich zdravotnom stave sa uplatňuje synergické pôsobenie extrémnych teplôt, sucha, vplyvu emisií, ktoré sa prejavujú aj vo forme kontaminácie lesnej pôdy a v zmene jej chemizmu. Na stave lesného fondu sa podieľa aj pokles hladiny spodnej vody. Z fyzických poškodení sú to najmä požiare a víchrice. Lesným požiarom v obvode Malacky v roku 1993 bola časť lesných porastov zničená. Okres Malacky má vhodné podmienky pre krátkodobú letnú turistiku, vodné športy a kúpanie, rybolov, poľovníctvo a poznávanie kultúrnych pamiatok. Poskytuje výhodné možnosti pre letnú turistiku a víkendové pobyty, ktoré využívajú najmä obyvatelia Bratislavy. Na riešení environmentálnych problémov sa podieľajú niektoré štátne fondy, najmä Štátny fond životného prostredia. Situáciu tiež sťažuje nedostatočne vzniknutý samosprávny systém a malá účasť obcí na riešení problémov životného prostredia. K tomuto možno pričleniť zaužívaný spôsob života, nízku úroveň environmentálneho vedomia občanov nerozvinutá úcta k životu a hodnotám, zanedbaná výuka ekológie a environmentalistiky a výchova v školách i osvetovej práci. Z hľadiska ochrany prírody a krajiny je potrebné sa zamerať na zabezpečenie ochrany regionálnych biocentier podľa jednotlivých stupňov ochrany určených zákonom. V tejto etape by bolo účelné vyhlásiť za prírodnú rezerváciu lokalitu Rázporec, Pod Rázporcom, Mokrý les, Nivu Rudavy a časť územia Táborisko vyhlásiť za chránený areál. Ďalším prvkom v ochrane krajiny je odstránenie silnej narušenosti prírodného územia odvodnením, najmä renaturáciou Perneckej Maliny, úseku Maliny južne a západne od Malaciek, Zohorského kanála a Stupavského potoka vytvorením nárazníkových pásov pozdĺž vybraných vodných tokov - Čongerský kanál, Lúčny potok, Hlinec, Zohorský potok a vodných plôch - Lábske jazero. Významným krokom v tejto etape ochrany územia bude zatrávnenie časti vodného zdroja Suchohrad. Tým sa dosiahlo z1epšenie podmienok aj pre zamedzovanie znižovania pestrosti vtáctva a ohrozených druhov flóry a fauny. Na základe zákonnej povinnosti prevádzkovateľov veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia - predkladať každoročne do 15. februára bežného roka úplné a pravdivé informácie o zdroji, emisiách a dodržiavaní určených emisných limitov za predchádzajúci rok - spracúva Obvodný úrad ŽP v Malackách predložené údaje a v elektronickej forme ich zasiela na SHMÚ na spracovanie celoslovenskej databázy.

25


Na základe predložených údajov za okres Malacky možno konštatovať, že medzi najvýznamnejších prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia v roku 2004 patrili: Názov prevádzkovateľa

adresa

zdroj/činnosť

HOLCIM (Slovensko) a.s.

906 38 Rohožník

Výroba cementu

NAFTA a.s.

Naftárska 965, 908 45 Gbely

Ťažba plynu

ropy

a

zemného

POZAGAS a.s.,

Malé námestie 1, 901 01 Ťažba Malacky plynu

ropy

a

zemného

Swedwood s.r.o., Drevotrieska

OZ

Plastic Omnium Exteriors, s.r.o.

I Továrenska 2614/19, 901 20 Priemyselné Malacky dreva

Auto

900 55 Lozorno 995

Nanášanie náterov - lakovňa

LEAR Corporation Slovakia 900 55 Lozorno s.r.o.

Nanášanie lepidiel

RF, spol. s r.o.

Továrenská Malacky

15,

901

14

OBUK s.r.o.

Jesenského Malacky

50,

901

01 Priemys. plastov

SCHAFY s.r.o.


3,

901

01

Zinkovňa Malacky s.r.o.


17,

901

01

Dura Automotive

Malacká Stupava

1833,

900

31

HASIT Slovakia s.r.o.

900 55 Lozorno 932

Bratislavská spoločnosť

vodárenská Prešovská Bratislava

48,

spracovanie

826

Nanášanie lepidiel spracovanie

Nanášanie náterov - lakovňa Žiarové pozinkovanie Nanášanie práškových hmôt Výroba suchých omietkových zmesí

46 Čistiareň odpadových vôd Malacky

HOLCIM ( Slovensko) a.s. Rohožník - hlavným zdrojom znečisťovania je výpal slinku v rotačných peciach (PC2 a BC), pri ktorom sú najvýznamnejšie emisie oxidov dusíka (NOx) a oxidu uhoľnatého (CO). V poslednom období prebehli rozsiahle rekonštrukcie smerované k ochrane ŽP a zníženie množstva emisií - najvýznamnejšou je rekonštrukcia rotačnej pece PC2, ktorá bola vybavená automatickým emisným systémom AMS na kontinuálne monitorovanie emisií a je tesne pred uvedením do trvalej prevádzky. Taktiež pec na výpal bieleho cementu je vybavená AMS. Zdroj spĺňa všetky emisné limity stanovené vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 706/2002 Z.z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 410/2003 Z.z. (ďalej len "vyhláška") NAFTA a.s. - hlavným zdrojom znečisťovania sú spaľovacie zariadenia (turbokompresory) a technologické straty a odfuky plynu pri ťažbe a vtláčaní zemného plynu do zásobníkov. Zdroje prevádzkovateľa sa skladajú z 13 stredísk rozmiestnených v okrese. Všetky 26


zariadenia na jednotlivých strediskách spĺňajú emisné limity stanovené vyhláškou. POZAGAS a.s. - zdroje znečisťovania sú obdobné ako u Nafta a.s., skladajú sa z 3 stredísk. Všetky zariadenia na jednotlivých strediskách spĺňajú emisné limity stanovené vyhláškou. Swedwood Slovakia s.r.o., OZ Malacky I Drevotrieska - najzávažnejším zdrojom znečisťovania sú dve sušiarne drevotrieskových dosák, ktoré sú v súčasnej dobe v skúšobnej prevádzke, nakoľko prevádzkovateľ doposiaľ nedokázal preukázať splnenie určených emisných limitov. V mesiaci júl bolo vydané súhlasné rozhodnutie ku zmene stavby v rozsahu inštalácie elektroodlučovača, ktorého výrobca garantuje koncentrácie znečisťujúcich látok vo vyčistenom plyne pod hranicou emisných limitov. Ďalším zdrojom je kotol na drevný odpad, ktorý spĺňa emisné limity stanovené vyhláškou. Plastic Omnium Auto Exteriors, s.r.o. - zdrojom znečisťovania je nanášanie náterovej hmoty na polypropylénové nárazníky. Odpadové plyny vznikajúce v častiach lakovacej linky sú odsávané a odvádzané na čistenie. Pri procese lakovania sú do ovzdušia emitované najmä organické látky, minimalizácia emisií týchto látok je zabezpečená ich spaľovaním v spaľovacej komore dopaľovacieho zariadenia. Zdroj spĺňa všetky emisné limity stanovené vyhláškou. Zinkovňa Malacky s.r.o. - zdrojom znečisťovania je proces žiarového pozinkovania oceľových výrobkov, emisné limity sú dodržiavané. HASIT Slovakia s.r.o. - pri výrobe suchých omietkových zmesí dochádza ku vzniku prašnosti a do ovzdušia sú emitované z jednotlivých výduchov tuhé znečisťujúce látky (TZL). Výduchy sú opatrené filtrami na záchyt a obmedzenie úniku TZL a zdroj spĺňa emisné limity stanovené vyhláškou. Bratislavská vodárenská spoločnosť - prevádzkuje ČOV v Malackách, ktorá je zdrojom najmä pachových látok a prchavých organických látok.

Ostatné zdroje uvedených prevádzkovateľov - zdrojom znečisťovania je nanášanie náterových hmôt a lepidiel, pri technologických procesoch sú do ovzdušia emitované najmä organické látky. Minimalizácia množstva emisií je zabezpečovaná najmä filtrami s vysokou účinnosťou. Všetky zdroje spĺňajú emisné limity stanovené vyhláškou. Stav odkanalizovania a zásobovania pitnou vodou. Do okresu Malacky je začlenených 25 obcí a VO Záhorie : Kostolište, Gajary, Jakubov, Láb, Plavecký Štvrtok, Zohor, Lozorno, Vysoká pri Morave, Záhorská Ves, Suchohrad, Veľké Leváre, Malé Leváre, Závod, Studienka, Malacky, Stupava, Marianka, Borinka, Rohožník, Sološnica, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Pernek, Kuchyňa, Jablonové a VO Záhorie. V uvedenej správe je uvedený existujúci stav odkanalizovania a zásobovania pitnou vodou v každej obci samostatne:

27


Plavecký Mikuláš: Kanalizácia - v uvedenej obci nie je vybudovaná kanalizácia. Splaškové odpadové vody sú odvádzané do žúmp a domových ČOV. Vodovod - Obec je zásobovaná vodou z prameňov (Mokrá dolina, Bukoviny) vodovodom, ktorý prevádzkuje BVS. V rámci IBV je vybudovaná časť nového vodovodu. Plavecké Podhradie: Kanalizácia - Stavebné povolenie je vydané na 1.etapu kanalizácie a výstavbu ČOV. Splaškové odpadové vody sú odvádzané do žúmp a domových ČOV Vodovod - obec je napojená na vodný prameň Rajtárka, z ktorého je zásobovaná vodovodom. Sološnica: Kanalizácia - v obci je vybudovaná kanalizácia, ktorá je napojená na ČOV. Kanalizácia je v trvalej prevádzke a ČOV, kde sú čistené splaškové odpadové vody je v súčasnosti v skúšobnej prevádzke (do 30.6.2006). Obec je odkanalizovaná čiastočne. V neodkanalizovanej časti obce sú splaškové vody odvádzané do žúmp, domových ČOV a ČOV Sološnica. Vodovod - v obci je vybudovaný vodovod, ktorý prevádzkuje BVS. Plánuje sa jeho rozšírenie (Sološnica-Betléhem). Rohožník: Kanalizácia - odkanalizovaná je časť obce a na ďalšie časti je vydané stavebné povolenie. Vybudovaná kanalizácia, ktorú prevádzkuje BVS je napojená na ČOV. V priemyselnej časti obce je tiež vybudovaná ČOV (HOLCIM-Slovensko a.s). Vodovod - obec má vlastný vodný zdroj "Vajár". Vybudovaný vodovod, napojený na malacký smer prevádzkuje BVS. Borinka: Kanalizácia vybudovaná kanalizácia a ČOV je v správe obce. Vodovod - prevádzkovateľom vybudovaného vodovodu je BVS. Zdrojom vody je studňa Volavec. Marianka: Kanalizácia - obec je čiastočne odkanalizovaná. Vybudovaná časť zberača "B", ktorá je skolaudovaná sa napája na Záhorskú Bystricu. Stavebné povolenie je vydané na vybudovanie kanalizácie v ďalších častiach obce. V neodkanalizovanej časti obce sú ČOV. splaškové vody odvádzané do žúmp a domových Vodovod - existujúci vodovod je ťahaný zo Záhorskej Bystrice z prečerpávajúcej stanice s výtlakom do vodojemu v Marianke. Vodou je zásobovaná len časť obce. V tej časti obce kde nie je vybudovaný vodovod sú využívané vlastné zdroje (studne).

Stupava: Kanalizácia - v meste Stupava je vybudovaná kanalizácia, správcom je VaK Stupava, ktorá je napojená na ČOV. Mesto Stupava je čiastočne odkanalizované (asi 60% mesta) a v ďalších častiach sa s budovaním kanalizácie pokračuje. V neodkanalizovaných častiach mesta sú splaškové vody odvádzané do žúmp a domových ČOV. Vodovod - časť mesta (500 obyv.), je zásobovaná vodou zo studne s čerp. tlakovou 28


stanicou, v prevádzke BVS. Pod obcou Borinka je vodojem. Voda z prameňa Medené Hámre a Pajštúnska vyvieračka ide cez úpravňu vody do vodojemu, ktorou je zásobovaná ďalšia časť mesta . Existujúci vodovod prevádzkuje BVS. V priemyselných častiach mesta sú vybudované ČOV a zásobovanie je z vlastných zdrojov. Pernek: Kanalizácia - v obci nie je vybudovaná kanalizácia. Splaškové odpadové vody sú odvádzané do žúmp a domových ČOV. Vodovod - vodou je zásobovaná len časť obce z Jabloňového. Využívané sú vlastné zdroje na zásobovanie vodou (studne). Kuchyňa: Kanalizácia - v obci nie je vybudovaná kanalizácia. Splaškové odpadové vody sú odvádzané do žúmp a domových ČOV. Vodovod - existujúci vodovod je v prevádzke BVS. Jablonové: Kanalizácia - v obci nie je vybudovaná kanalizácia. Splaškové odpadové vody sú odvádzané do žúmp a domových ČOV. Vodovod - je vybudovaný vodovod, vodojem, ČS a studňa, ktoré sú skolaudované. Lozorno: Kanalizácia - v obci je vybudovaná kanalizácia napojená na ČOV, ktorú prevádzkuje obec. Vodovod - v obci je vybudovaný vodovod, vodojem, ČS, v prevádzke obce. Obec je zásobovaná vodou zo studní v obci. Treba uviesť, že v blízkosti obce sa nachádza priemyselný park Lozorno. Závod: Kanalizácia - v obci sa vybudovala kanalizácia - projekt pre "Združenie obcí v povodí rieky Moravy" (je v skušobnej prevádzke), ktorá bude napojená na ČOV v Gajaroch. V súčasnosti sú splaškové odpadové vody odvádzané do žúmp a domových ČOV. Vodovod - v obci je vybudovaný vodovod, vodojem, ČS, ktorých vlastníkom aj prevádzkovateľom je obec. Malé Leváre: Kanalizácia - v obci sa vybudovala kanalizácia - projekt pre "Združenie obcí v povodí rieky Moravy" (je v skúšobnej prevádzke), ktorá bude napojená na ČOV v Gajaroch. V súčasnosti sú odpadové vody odvádzané do žúmp a domových ČOV. Vodovod - v obci nie je vybudovaný vodovod, zásobovanie vody je z vlastných zdrojov (studne). Veľké Leváre: Kanalizácia - v obci sa vybudovala kanalizácia - projekt pre "Združenie obcí v povodí rieky Moravy" (je v skúšobnej prevádzke), ktorá bude napojená na ČOV v Gajaroch. V súčasnosti sú odpadové vody odvádzané do žúmp a domových ČOV. Vodovod - vodovod je vybudovaný len v časti obce. V ostaných častiach obce je zásobovanie z vlastných zdrojov (studne). Studienka: 29


Kanalizácia - v obci je vybudovaná kanalizácia napojená na ČOV v obci. Tohto času je v skúšobnej prevádzke. Vodovod - obec je napojená na skupinový vodovod vedený do Lakšárskej Novej Vsi. Kostolište: Kanalizácia - v obci sa vybudovala kanalizácia - projekt pre "Združenie obcí v povodí rieky Moravy" (je v štádiu kolaudácie), ktorá bude napojená na ČOV v Malackách, pričom splaškové odpadové vody môžu byť v uvedenej čistiarni až po dobudovaní II. etapy ČOV. V súčasnosti sú odpadové vody odvádzané do žúmp a domových ČOV. Vodovod - v obci je vybudovaný vodovod, ktorý je napojený na malacký rozvod vody. Prevádzkovateľom vodovodu je BVS. Jakubov: Kanalizácia - v obci sa buduje kanalizácia - projekt pre "Združenie obcí v povodí rieky Moravy" (je v štádiu kolaudácie), ktorá bude napojená na ČOV v Malackách. V súčasnosti sú odpadové vody odvádzané do žúmp a domových ČOV). Vodovod - v obci je vybudovaný vodovod, ktorý prevádzkuje obec. Gajary: Kanalizácia - obec je odkanalizovaná, odpadové vody sú čistené vo vybudovanej ČOV. Vodovod - pitnou vodou je zásobovaná len časť obce, napojená na malacký vodovod. V zostávajúcej časti obce je zásobovanie z vlastných zdrojov (studne). Suchohrad: Kanalizácia - v obci nie je vybudovaná kanalizácia. Splaškové odpadové vody sú odvádzané do žúmp a domových ČOV. Vodovod - v obci je vybudovaný vodovod, ktorý je ťahaný do Záhorskej Vsi (skupinový vodovod). Záhorská Ves: Kanalizácia - v obci nie je vybudovaná kanalizácia. Odpadové vody sú odvádzané do žúmp a domových ČOV. Vodovod - vodovod v obci je napojený na skupinový vodovod zo Suchohradu. Vysoká pri Morave: Kanalizácia - v obci je vybudovaná časť kanalizácie napojenej na ČOV, ktoré prevádzkuje obec. V neodkanalizovanej časti sa odpadové vody odvádzajú do žúmp a domových ČOV. Vodovod - vybudovaný vodovod je napojený na prívod vody-priemyselný park Lozorno. Plavecký Štvrtok: Kanalizácia - časť obce je odkanalizovaná a napojená na ČOV, ktoré prevádzkuje BVS. V neodkanalizovanej časti obce sú odpadové vody vedené do žúmp a domových ČOV. Vodovod - v obci je vybudovaný vodovod, ktorý je napojený na skupinový vodovod. Láb: Kanalizácia - v obci je vybudovaná kanalizácia, pričom časť kanalizácie i ČOV nie sú skolaudované. Odpadové vody sú odvádzané do žúmp i domových ČOV. Vodovod - v obci je vybudovaný vodovod, napojený na skupinový vodovod, prevádzkuje BVS. 30


Zohor: Kanalizácia - v obci je vybudovaná kanalizácia napojená na ČOV, ktoré prevádzkuje obec. Vodovod - v obci je vybudovaný vodovod napojený na prívod vody z priemyselného parku. VO Záhorie: Kanalizácia vo vojenských Vodovod - zdrojom vody sú studne.

útvaroch

sú

vybudované

vlastné

ČOV.

Malacky: Kanalizácia - mesto Malacky je čiastočne odkanalizované. Kanalizácia je napojená na ČOV, ktorá bola rekonštruovaná v rámci I. etapy, ČOV II. etapa nie je dobudovaná. Na uvedenú ČOV sa budú napájať i obce Kostolište a Jakubov. Preto je nevyhnutné aby bola zrekonštruovaná II. etapa ČOV, aby umožnila čistenie odpadových vôd k počtu napojených ekvivalentných obyvateľov (EO). V neodkanalizovaných častiach mesta sú odpadové vody odvádzané do žúmp a domových ČOV. Na území priemyselného parku Malacky majú jednotlivé firmy vybudované ČOV, pretože nie je vybudovaná kanalizácia v danej lokalite. Vodovod - zásobovanie pitnou vodou je riešené centrálnym spôsobom prostredníctvom verejného vodovodného systému mesta, ktorý tvorí súčasť záhorského skupinového vodovodu (ZSKV), zásobujúceho okrem sídelného útvaru Malacky aj SÚ Sološnica, Rohožník, Kostolište a Gajary.

Skládky Dňom 31.júl 2000 bola ukončená činnosť skládok odpadov prevádzkovaných za osobitných podmienok ( podľa § 15 zákona č. 238/1991 Z.z. o odpadoch v znení zákona č. 255/1993 Z.z.). Po tomto termíne sú prevádzkované len skládky odpadov, ktoré vyhovujú legislatívnym predpisom na úseku odpadového hospodárstva - zákon 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, Vyhláška č. 248/2001 MŽP SR o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch.

Na území okresu Malacky sa v súčasnosti nachádzajú dve riadené skládky odpadov: 1. Stupava - Žabáreň 2. A.S.A. Zohor s.r.o. skládka - skládka na odpad, ktorý nie je nebezpečný

na

nebezpečný

odpad

1. Skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný - Stupava - Žabáreň Názov skládky odpadov - skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, Stupava Žabáreň

31


Prevádzkovateľ - MsPTS Stupava Katastrálne územie a lokalita - Stupava, Dlhá ulica č. 11, kód katastra 859 338 Čísla parciel pozemku skládky odpadov: 4104, 4105/1, 4110, 4112, 4137/1, 4137/3, 4137/4, 4138/1, 4138/2, 4138/3 Trieda skládky odpadov - skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný Rok začatia činnosti skládky odpadov - 1985 Rok ukončenia činnosti skládky odpadov - 2020 Rozloha skládky odpadov a jej úložná plocha v m2 - 126 308 Celková kapacita skládky odpadov v m3 - 1 016 000 Množstvo uloženého odpadu za rok 2000 v m3 - 60 347 Voľná kapacita skládky odpadov v m3 - 155 452 Údaje o zvozovej oblasti: Jedná sa o riadenú skládku TKO pre spádovú oblasť s asi 10 000 obyvateľmi, ktorej súčasťou je mesto Stupava a priľahlé obce, ako napr. Borinka, Mariánka, mesto Malacky Ročne sa deponuje v skládke odpadov 50 441 m3 ( rok 1993 ) Prístupová komunikácia na skládku odpadov je bezproblémová - asfaltová cesta, vedúca zo štátnej cesty 1. triedy Bratislava - Malacky. Komunikácia miestneho významu, cez ulice Hviezdoslavova a Hlavná, smerom cez ulice Železničná a Mierová so vstupom na skládku odpadov z južnej strany.

2. Skládka odpadov na nebezpečný odpad a skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný - A.S.A. Zohor s.r.o. Názov skládky odpadov - Skládka odpadov na nebezpečný odpad - A.S.A. Zohor Prevádzkovateľ - A.S.A. Zohor Katastrálne územie a lokalita - Zohor, Bratislavská 18, Zohor Čísla parciel pozemku skládky odpadov: 15015/13, 15015/14, 15015/15, 15014/15, 15017/1 Trieda skládky odpadov - skládka odpadov na nebezpečný odpad Rok začatia činnosti skládky odpadov - 1996 Rok ukončenia činnosti skládky odpadov - 2011 Rozloha skládky odpadov a jej úložná plocha v m2 - 36 520 Celková kapacita skládky odpadov v m3 - 1 000 000 Voľná kapacita skládky odpadov v m3 - 641 866 Druhy odpadov - nebezpečné odpady v zmysle súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov a súhlasu na nakladanie s nebezpečným odpadom Predmetná skládka odpadov je vedená ako regionálna skládka na nebezpečný odpad. V areáli skládky samostatnú časť tvorí skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný - komunálny odpad a ostatný odpad (zneškodňovaný v zmysle súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov. Na skládku odpadov sa zakazuje ukladať odpady, ktoré sú využiteľné ako druhotná surovina a také, ktoré je možné kompostovať. Spôsob tesnenia a uzavretia skládky - fóliou Príjazdová komunikácia je pevne určená trasa ku skládke na nebezpečný odpad Zohor nasledovne:

32


•

•

- v smere od Bratislavy diaľnica D2, zjazd z diaľnice na Lozorno s napojením sa na štátnu cestu I/2 s odbočením na štátnu cestu III/ 00237 pokračovaním cez obec Zohor štátnou cestou III/ 00240 po križovatku ciest Zohor - Vysoká pri Morave č. cesty III/ 00239 s napojením sa na komunikáciu miestneho významu smer Devínska Nová Ves ku skládke odpadov a opačne, - od smeru Malacky diaľnicou D2 na odbočku Lozorno s napojením sa na štátnu cestu I/2 s odbočením na štátnu cestu III/00237 pokračovaním cez obec Zohor štátnou cestou III/ 00240 po križovatku ciest Zohor - Vysoká pri Morave č. cesty III/ 00239 s napojením sa na komunikáciu miestneho významu smer Devínska Nová Ves ku skládke odpadov a opačne 2

PRODUKCIA [t/km ] CHEMICKÝCH ZLÚČENÍN V ROKU 2006 Tuhé emisie 1,16 0,26 0,28 0,26

Oxid siričitý 32 0,16 0,08 0,05

Oxid dusíka 12,3 1,58 0,26 0,25

Oxid uhoľnatý 2,89 1,6 0,53 0,48

Bratislava I-V Okres Malacky Okres Pezinok Okres Senec Bratislavský kraj 0,42 5,83 3,03 1,44 SR 0,88 1,78 1,06 3,94 Zdroj: ŠÚ SR, Pozn. Údaje sú len za stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia

Komunálny odpad V roku 2003 sa v meste Malacky vyprodukovalo 4 960,3 t komunálneho odpadu, čo je o 1012,6 t viac ako v roku 2002. Z celkového vyprodukovaného odpadu za rok 2003 bolo vyseparovaných 156,6 t ( 3,1 % ) komunálneho odpadu, pričom za rok sa materiálovo zhodnotil komunálny odpad vo výške 64,8 t ( 1,3 % ) .V roku 2003 sa vyseparovalo o 108 t viac odpadu ako v roku 2002. Komunálny odpad z mesta Malacky sa vyváža na skládku v Stupave a drobný stavebný odpad sa uskladňuje na skládke v Lozorne. Vyseparované zložky komunálneho odpadu vyváža spoločnosť na základe zmluvy o odkupovaní vyseparovaných zložiek. Mesto Malacky separuje papier, sklo a železo. Na separáciu týchto zložiek a ostatných druhov odpadu využíva mesto dva vybudované odpadové dvory. Celkové náklady spojené so zberom, prepravou a uložením odpadu za rok 2003 činili sumu 9,1 mil. Sk. Obmedzujúcimi faktormi sú ochrana prírody, vojenské územie a tiež aj územie s ťažbou zemného plynu. Ochrana prírody uskutočnená cez chránené veľko- aj maloplošné územia síce rekreačný pobyt obmedzuje, ale súčasne sú tieto územia nielen turistickým cieľom, ale aj cieľom náučného cestovného ruchu. Chránená krajinná oblasť (CHKO) Záhorie pozostáva z dvoch častí – pri rieke Morave a v boroch. Môže sa rekreačne využívať pri akceptovaní požiadaviek ochrany prírody. Väčšou prekážkou pre rekreáciu je rozsiahle vojenské územie, rozložené v boroch, čo umožňuje pohyb len po verejných komunikáciách (smer Studienka a Pernek) a s nedostupnými rybníkmi. V oblasti kanalizácie mesto Malacky nemá dobudované komplexné odkanalizovanie všetkých častí mesta. V súčasnosti samospráva pracuje na projekte odkanalizovania, o jeho finančnú podporu sa bude uchádzať v eurofondoch. V súvislosti s riešením problematiky odpadov vyplýva pre mesto Malacky aj potreba vybudovania kompostárne.

33


Množstvo komunálneho odpadu (r.2007)

Komunálny odpad spolu

SR Bratislavský kraj

Separovane zbierané zložky komunálneho odpadu z toho: nebezpečný odpad

Separovane zbierané zložky komunálneho odpadu

Odpady zo záhrad a parkov

Iné komunálne odpady

Drobné stavebné odpady

1 668 648

109 888

4 801

96 206

1 372 967

89 587

271 273

24 628

1 070

14 843

214 818

16 984

Zdroj: ŠÚ SR, RegDat

Obyvateľstvo Vzdelanostná štruktúra Malaciek je charakterizovaná prevahou populácie so stredoškolským vzdelaním 53,4 %. V porovnaní s okresom Malacky (50,7 %) je vyššia o 2,7 % a Bratislavským krajom (49 %) o 3,7 %. Stredné odborné učňovské vzdelanie malo 20 % populácie, o 1 % viac ako v okrese Malacky. Prevažujú najmä remeselné profesie. Vysokoškolsky vzdelaných v roku 2001 bolo cca 8,3 %, čo predstavuje, že VŠ mal každý dvanásty obyvateľ Malaciek. Vzdelanostná štruktúra obyvateľov mesta Malacky nezodpovedá požiadavkám trhu práce a potrebám lokalizovaných firiem. Absencia strednej odbornej školy v Malackách je značná. Populačný vývoj mesta Malacky zaznamenal nepretržitý nárast od začiatku 19. storočia, odkedy počet obyvateľov vzrástol takmer 8-násobne. Od roku 1900 vzrástol počet 3,5násobne. Najväčší prírastok bol v 70. a 80. rokoch 20. storočia, kedy obyvateľstvo vzrástlo o 37 %, rovnako ako v 20. rokoch. V 50. rokoch predstavoval prírastok 25 %. Vývoj počtu obyvateľov bol ovplyvňovaný rôznymi hospodárskymi krízami a vlnami hospodárskeho rastu. V druhej polovici 20. storočia bol ovplyvnený hlavne priaznivým demografickým vývojom, na ktorý mali vplyv rozsiahle propopulačné opatrenia zo strany štátu. Najvýznamnejší vplyv predstavovala podpora bytovej výstavby po roku 1970. Stabilizáciu obyvateľstva na území mesta Malaciek podporovala i vtedajšia široká hospodárska základňa, rozsiahly potenciál služieb, dostatok pracovných príležitostí a kvalifikovaných miest, dostupnosť škôl i blízkosť Bratislavy so širokým hospodárskym potenciálom. Obyvateľstvo podľa národnosti k 31.12. podľa: územie, národnostná štruktúra a rok Okres Malacky

2004

2005

2006

slovenská

63 813

64 266

64 718

maďarská

191

199

207

rómska

270

270

270

česká, moravská, sliezska

774

783

806

19

19

20

ukrajinská

21

25

30

nemecká

17

36

36

poľská

27

29

30

ruská

9

9

10

699

717

746

rusínska

iná a neudaná

34


Počet obyvateľov Malaciek sa v období r. 1960 – 2001 zvýšil o 8123 obyvateľov, t. j. o 84,2 %. Od povojnového roku 1948 počet obyvateľov vzrástol o 131 %. Za posledných 10 rokov narástol počet obyvateľov o cca 330 obyvateľov. Prírastok obyvateľstva v posledných 15 rokoch bol mierny, pričom podiel mesta Malacky na počte obyvateľov Bratislavského kraja sa nemení za posledné 4 roky. Obyvateľstvo Malaciek predstavuje 3 %-ný podiel z populácie kraja. Počet obyvateľov v Bratislavskom kraji rastie tiež len veľmi mierne, pričom k nárastu populácie dochádza iba vo vidieckych okresoch kraja. Z hľadiska hustoty osídlenia predstavuje mesto vysokú koncentráciu osídlenia, ktorá dosiahla 769 obyvateľov na km2 v roku 2005. V roku 2001 predstavovala 765 obyvateľov na km2. V Bratislavskom kraji bola v roku 2001 priemerná hustota osídlenia 292 obyvateľov na km2 a v okrese Malacky iba 68 obyvateľov na km2, čo bola najnižšia úroveň v rámci kraja. V roku 2005 žilo v kraji 603699 obyvateľov pri hustote 294 obyvateľov na km2, v okrese Malacky 66353 obyvateľov pri hustote 70 obyvateľov na km2. Prirodzený prírastok Prirodzený prírastok v rokoch 1991 – 2000 predstavoval celkom 539 obyvateľov, keď a narodilo 1 930 detí a zomrelo 1 391 osôb. Za posledných 5 rokov od roku 2001 do roku 005 predstavoval 138 obyvateľov, keď sa narodilo celkom 821 a zomrelo 697 obyvateľov. V priebehu posledných 15 rokov prirodzený prírastok narástol na 677 obyvateľov. Počet narodených teda prevyšoval počet zomretých o 124 obyvateľov, čo dáva dobré predpoklady pre rast obyvateľstva z vlastných zdrojov. Prirodzený prírastok obyvateľstva je spôsobený aj vplyvom tzv. oneskorenej reprodukcie u obyvateľstva vo veku 30 - 35 rokov. Migrácia Prírastok z migrácie predstavoval v rokoch 1991 - 2000 celkom 163 obyvateľov, keď sa do Malaciek prisťahovalo 3 023 obyvateľov a vysťahovalo 2 860 osôb. Za posledných 5 rokov od roku 2001 do roku 2005 migrácia obyvateľstva predstavovala pokles o 77 obyvateľov, keď a prisťahovalo celkom 1541 a vysťahovalo 1618 obyvateľov. Za 15 rokov do roku 2005 prírastok z sťahovaním migrácie predstavoval 86 obyvateľov. Celkový prírastok obyvateľov v rokoch 1991 až 2000 predstavoval 702 osôb a do roku 2005 celkom 749 obyvateľov, keď za roky 2001 - 2005 celkom pribudlo len 47 obyvateľov. Uvedený vývoj vytvára predpoklad, že o mesto Malacky je záujem obyvateľov zo širšieho okolia, čo značí, že je možnosť rozvíjať bytovú výstavbu aj pre iných ako vlastných obyvateľov mesta z dôvodu skvalitnenia a obmeny demografickej vekovej krivky v prospech mladších vekových skupín. Uvedený predpoklad potvrdzuje aj porovnanie v rámci okresu Malacky, ktorý dosahuje záporné prirodzené prírastky, čo značí, že obce v okolí mesta Malacky sa vyľudňujú v prospech mesta a postupne starnú. Priemerný vek Priemerný vek obyvateľov mesta dosahuje cca 36 rokov, čo značí, že mesto Malacky je relatívne mladšie voči svojmu okoliu. Z hľadiska veku predstavuje obyvateľstvo značné výkyvy. Dochádza k zvyšovaniu priemerného veku a následne aj zvyšovaniu indexu starnutia. Prevaha obyvateľstva je najvýraznejšia v produktívnom veku, kde podiel predstavuje 68 %. Výrazne nižšie je v posledných rokoch zastúpenie v predproduktívnom veku s 15,6 % podielom. Poproduktívny vek mierne narastá, keď obyvateľstvo postupne starne, predstavuje však stále nízke hodnoty. 35


Rok Predproduktívny vek (0-14roční) Produktívny vek (15-59) Poproduktívny vek (60+) 2001 17,0 % 68,0 % 15,1 % 2002 16,1 % 68,1 % 15,8 % 2003 15,6 % 68,0 % 16,4 % Zdroj: Územný plán obce mesta Malacky v znení zmien a doplnkov 2003, AUREX, s. r. o., apríl 2004

Na základe analýzy vekovej štruktúry podľa 5-ročných vekových skupín možno redpokladať, že v najbližších 10 rokoch odíde do dôchodku cca 2300 obyvateľov a do produktívneho veku vstúpi cca 2100 obyvateľov, čo predstavuje pokles o cca 200 ekonomicky aktívnych obyvateľov, ktorých bude potrebné nahradiť pravdepodobne z migrácie, pre ktorú je potrebné vytvoriť adekvátne podmienky. Z hľadiska vekovej štruktúry možno očakávať, že počet obyvateľov v dôchodkovom veku bude pribúdať a počet obyvateľov v produktívnom veku ubúdať. V súčasnosti index starnutia populácie vykazuje hodnotu 104,8, čo znamená, že mesto začína starnúť podstatne intenzívnejšie ako doteraz. Celoslovenský trend vývoja populácie je zachovaný aj v Malackách. Okres Malacky bol zriadený zákonom NR SR č. 221/1996 Zb. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť dňa 24. 7. 1996. Katastrálne územie okresu Malacky tvoria dve mestá - Malacky a Stupava a 24 obcí: Borinka, Gajary, Jablonové, Jakubov, Kostolište, Kuchyňa, Láb, Lozorno, Malé Leváre, Mariánka, Pernek, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Plavecký Štvrtok, Rohožník, Sološnica, Studienka, Suchohrad, Veľké Leváre, Vysoká pri Morave, Záhorská Ves, Závod, Zohor, Vojenský obvod Záhorie. Vývoj obyvateľov do 19. storočia Rok 1828 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1940 1948 1961 1970 1980 1991 2001 2004 2005

Počet obyvateľov 2353 3245 3755 4211 5048 5136 5251 7213 7276 7696 9650 11 101 15 218 17 573 17 773 17 858 17 847

Index rastu 0 1,37 1,59 1,79 2,14 2,18 2,23 3,06 3,09 3,27 4,1 4,72 6,47 7,46 7,55 7,59 7,58

Nárast 0 892 510 456 837 88 115 1962 63 483 1954 1451 4117 2355 200 85 -11

Zdroj: podľa Štatistického úradu SR

36


Okres Bratislava II má rozlohu 92 km². • • • •

Počet obyvateľov: 108 139 Hustota osídlenia: 1 224/km² Mestá: Bratislava Mestské časti: Podunajské Biskupice, Ružinov, Vrakuňa

Podunajské Biskupice Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Bratislava II Región: Bratislava Rozloha: 42,5 km² Počet obyvateľov: 19860 Hustota obyvateľstva: 467 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1254 Adresa obecného úradu: Miestny úrad Bratislava - Podunajské Biskupice, Trojičné námestie 11, 825 61 Bratislava 214 Web: www.biskupice.sk E-mail: [email protected] Starosta: PhDr. Alžbeta Ožvaldová

Podunajské Biskupice sú mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava II. Nachádzajú sa vo východnej časti mesta, južne od mestských častí Vrakuňa a Ružinov. Pamiatky a kostoly V Podunajských Biskupiciach je rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1221. V mestskej časti sa tiež nachádza kúria Juraja Alberta z 18. storočia, morový stĺp sv. Trojice 1730. V Podunajských Biskupiciach údajne sídlili aj Rimania, bol tu nájdený rímsky míľnik cisára Alexandra Severa z roku 230 a latinský nápis na skale, ktorá pôvodne stála v blízkosti farského kostola s pečiatkou rímskeho tábora. Cez Podunajské Biskupice viedla tzv. Jantárová cesta, ktorá viedla z Ríma na pobrežie Baltského mora. Nachádza sa tu aj gréckokatolícky kostol. Nachádza sa tu Ústav TBC a respiračných chorôb.

37


Ružinov Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Bratislava II Región: Bratislava Rozloha: 39,6 km² Počet obyvateľov: 70 004 Hustota obyvateľstva: 1768 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: Adresa obecného úradu: Mierová 21, 821 05 Bratislava 2 Web: www.ruzinov.sk E-mail: [email protected] Starosta: Ing. Slavomír Drozd

Ružinov je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava II, ktorá leží východne od centra. Svojou rozlohou 39,6 km2 a počtom obyvateľov 70 004 patrí k najväčším zo 17. mestských častí Bratislavy. Starostom mestskej časti je Ing. Slavomír Drozd, ktorý vo funkcii po ôsmich rokoch vystriedal Ing. Pavla Kuboviča. Mestská časť Bratislava - Ružinov vznikla na základe zmien v politickom systéme po novembri 1989, keď sa podľa zákona SNR č. 377/1990 z 13 septembra 1990 o hlavnom meste SR a Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy vytvorili v Bratislave mestské časti.

Z histórie Ružinova Pôvodne boli na dnešnom území mestskej časti lúky, pasienky, nivy a háje popretkávané ostrovmi a ramenami Dunaja. Pri nich, vo východnej časti, sa po prvýkrát usídlili ľudia 3500 rokov pred n.l. vo Vlčom hrdle (súčasný areál Slovnaftu). Zaoberali sa pastierstvom, poľnohospodárstvom, ťažbou dreva, stavali protipovodňové hrádze, proti vodám širokého rozvetveného Dunaja. V blízkosti Bratislavy viedli cez Malý Dunaj dva brody. Pri hornom vznikla obec Prievoz, dnes najrozvíjajúcejšia sa časť Ružinova Erb Prievozu sa v súčasnosti stal erbom mestskej časti. Názov Ružinov sa objavuje až začiatkom 20. storočia a pochádza z názvu Ružový ostrov (Rosenheim). Kultúrnou pamiatkou, architektonickým skvostom Ružinova je Csákyho kaštieľ na Kaštieľskej ulici v Prievoze z konca 19. storočia (na obrázku), postavený v štýle eklekticizmu. Pôvodný poľnohospodársky, koncom 19. storočia, začal postupne nahradzovať priemyselný charakter Ružinova. Vznikla tu továreň na káble, rafinéria Apollo, Dynamit Nobel, Cvernovka, Danubius. Rozvoj priemyslu priniesol aj vznik robotníckych kolónií na Nivách a v Trnávke. Mestská časť má tak najstaršie sídliskové útvary v Bratislave s prvými sídliskami Štrkovec, Ostredky, Trávniky a Pošeň, postavenými začiatkom šesťdesiatych rokov, ktoré patria k najstarším periférnym zónam Bratislavy, ktoré sú výhradne obytného charakteru. Priemyselný ráz si Ružinov zachoval dodnes a rozvíja ho aj v súčasnosti.

38


Dejiny Vo východnej časti dnešného Ružinova sa ľudia usídlili približne pred 5 500 rokmi vo Vlčom hrdle (dnes je súčasťou areálu Slovnaftu). Prví známi obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, poľnohospodárstvom a ťažbou dreva. V okolí Bratislavy sa cez Malý Dunaj dalo dostať cez dva brody. Pri hornom vznikla obec Prievoz, ktorá je dnes už časťou Ružinova. V Prievoze je evanjelický kostol a tiež rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1933. Na Tomášikovej ulici je postavený nový kostol sv. Vincenta de Paul. Názov Ružinov sa objavil až začiatkom 20. storočia a pochádza z názvu Ružový ostrov (nem. Rosenheim). Poľnohospodársky charakter Ružinova začal v 19. storočí miznúť a objavili sa tu továreň na káble, rafinéria Apollo, Dynamit Nobel, Cvernovka, Danubius. Rozvoj priemyslu priniesol aj vznik robotníckych kolónií na Nivách a v Trnávke. Časom vznikali prvé sídliská - Štrkovec, Ostredky, Trávniky a Pošeň. Od roku 1996 v Ružinove vysiela lokálna „Televízia Ružinov“ (TVR). Kultúra, šport, oddych • • • •

•

•

V Ružinove sa nachádza najväčšie bratislavské trhovisko. Nachádza sa na Miletičovej ulici a Bratislavčania ho ľudovo volajú „Miletička“. Nemocnica s poliklinikou Ružinov Dom kultúry Ružinov Obchodný dom Ružinov, na ktorom práve prebieha rekonštrukcia. Po ukončení rekonštrukcie (približne v roku 2009) bude pod menom Yosaria Plaza najväčším nákupným centrom na Slovensku. Športový klub pod ktorý spadajú aj tieto lokality: areál netradičných športov, zimný štadión Vladimíra Dzurillu, amfiteáter - areál Štrkovec, areál hier Radosť Štrkovec pri Štrkoveckom jazere Ružinov Zlaté piesky

Vrakuňa Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Bratislava II Región: Bratislava Rozloha: 10,3 km² Počet obyvateľov: 19866 (8.9.2006) Hustota obyvateľstva: 1928 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1279 Adresa obecného úradu: Miestny úrad BratislavaVrakuňa, Šíravská 7, 827 04 Bratislava 214 Web: www.bratislava-vrakuna.sk E-mail: [email protected] Starosta: Ladislav Fatura

39


Vrakuňa je mestská časť Bratislavy ležiaca na oboch brehoch Malého Dunaja. Vrakuňa leží na východ od centra Bratislavy, na ceste vedúcej cez Malý Dunaj na Žitný ostrov. Na jednej strane Malého Dunaja ležia Podunajské Biskupice, na tej druhej hraničí s Ružinovom, jeho zadnou časťou, ktorá sa v súčasnej dobe veľmi rýchlo rozrastá. Neďaleko sa nachádza nové nákupné stredisko Avion, ktoré sa rozprestiera vedľa letiska Milana Rastislava Štefánika.

Charakteristika Vyrástol tu nový obytný súbor Vrakuňa (ulice Bučinová, Jedľová, Kríková, Poľnohospodárska, Rajecká, Stavbárska, Vŕbová), na území je 7 materských škôl, 3 základné školy a Súkromné slovanské gymnázium, ktoré sídli v budove ZŠ na Žitavskej ulici. V rámci územného plánu vznikla nová obchodná sieť a vytvorili sa ďalšie plochy na podnikateľské aktivity. Z pešej zóny na Poľnohospodárskej ulici sa stalo postupne spoločenské centrum mestskej časti. K novovybudovaným dielam patria predovšetkým budovy Miestneho úradu na Šíravskej ulici, Všeobecná úverová banka na Kazanskej ulici a nový obytný súbor na Bebravskej ulici. Životné prostredie Vrakuňa nemá na svojom území žiadne priemyselné podniky, ale jej obyvatelia pociťujú nepriaznivý vplyv Slovnaftu, letiska aj Ústrednej čističky odpadových vôd. Rímskokatolícka farnosť Farnosť Bratislava Vrakuňa 1. novembra 1991 dekrétom arcibiskupa Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Mons. Jána Sokola . Zároveň bol ustanovovacím dekrétom menovaný Vdp. Augustína Drška za farára novozriadenej farnosti. Základný kameň nového kostola a stavenisko boli posvätené 28. februára 1993. Nový kostol Mena Panny Márie, ako prístavba k pôvodnému kostolu, ktorý dnes plní funkciu kaplnky, bol daný do užívania 1. januára 1994. Slávnostnú vysviacku vykonal arcibiskup Mons. Ján Sokol 9. septembra 1995. Pôvodný kostol bol z roku 1879. Kultúra, šport, oddych V roku 1994 bola opätovne zriadená miestna knižnica (od 2006 sídli na Bodvianskej ulč.4.) V budove na Bodvianskej ul.č.4 sa nachádza Centrum detskej tvorivosti ,kde pracujú rôzne záujmové krúžky, organizujú sa tu súťaže, besedy. Predstavenia bábkového divadla, filmové predstavenia a predstavenia pre deti a mládež mestskej časti a žiakov škôl sa konajú v Kultúrnom stredisku Tallin na Stavbárskej ul.60.V budove kultúrneho strediska Tallin sídli zároveň Mixklub - nízko prahové zariadenie pre deti a mládež, ktoré prevádzkuje Detský fond Slovenskej republiky. V roku 40


2004 bolo na Železničnej č.14 otvorené Tanečné centrum, v ktorom popri iných aktivitách (folklórny súbor Dopravár, [Ľudová hudba Jarabina], divadelný súbor Rarášok, skupina Hip-hop Elastik) pôsobí Súkromná základná umelecká škola zameraná na tanec. Koncerty vážnej hudby sa konajú v novom kostole. Športový klub Vrakuňa, ktorý sídli na Poľnohospodárskej ulici, zabezpečuje najmä futbalové aktivity pre žiakov a mládež. V lokalite Bodvianska ul.-Toplianska ul. sú možnosti zahrať si plážový volejbal, petang a tenis. Lesopark Vrakuňa je prepojený lávkou cez Malý Dunaj priamo do obytného súboru. Odtiaľto sa dá priamo dostať po novovybudovanej cyklistickej trase až na petržalskú hrádzu a iné, ktoré sú vhodné aj pre korčuliarov. Lesopark Vrakuňa je vhodná voľba na oddych pre celú rodinu ako aj zaľúbené páry alebo prechádzku so svojím štvornohým priateľom.

Dejiny Stredovek Pôvodne tvorila súčasť bratislavského hradného panstva. Jej osídlenie siaha pravdepodobne až do včasného stredoveku. Dôkazom toho je starý slovenský názov osady - Vrač (lekár alebo čarodejník). S prvým názvom Verekne (Vrakuňa) sa stretávame v roku 1290, kedy osada - založená roku 1279 - dostáva názov od svojho majiteľa Lörinca Verekenyiho, ktorý v tom čase získal kráľovský majetok. Od konca 14. storočia obec postupne prechádzala do majetku mesta Bratislava. Novovek Ďalší vývoj obce nepriaznivo ovplyvnilo pustošenie vojska sultána Galgu, ktorý roku 1683 prechádzal cez Vrakuňu so sprievodom 8000 vojakov do Bernolákova, do tábora Imricha Tököliho a zničil nielen celú dedinu, ale aj most. Obyvatelia Vrakune boli prinútení v nepokojných časoch opustiť svoje príbytky a skrývať sa v lesoch na dunajských ostrovoch. Mnohí prišli o život. Ich počet sa preriedil, ale možno pozorovať istú kontinuitu obyvateľstva. Do roku 1768 sa počet obyvateľov zvýšil približne na úroveň, aká bola pred rokom 1683 - 41 rodín osadníkov, ale boli omnoho chudobnejší. Visutý most cez Malý Dunaj 19. a 20. storočie V polovici 19. storočia mala Vrakuňa už 69 domov, 451 obyvateľov, prevažne maďarskej národnosti. Obyvatelia obhospodarovali 1744 jutár pôdy, ktorú obrábali aj napriek jej zlej kvalite. Remeslo sa veľmi nerozvinulo. Okrem mlynárov, mäsiara a výčapníka sa v 19. storočí spomína aj čižmár, murár a tkáč. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa do Vrakune prisťahovalo mnoho nových obyvateľov. Ich počet vzrástol za päťdesiat rokov na 742. Venovali sa väčšinou zeleninárstvu a chovu dobytka, ktorého množstvo vzrástlo až štvornásobne. Do roku 1940 sa počet obyvateľov obce zvýšil na 1232 a počet domov na 249. Celková rozloha chotára bola 1 013 hektárov. V roku 1948 bola obec úradne premenovaná z Verekne na Vrakuňu a do roku 1971 bola samostatnou obcou, ktorú riadil „Okresný národný výbor Bratislava - vidiek“. 1. januára 1972 sa stala súčasťou hlavného mesta SSR Bratislavy a od roku 1990 je jednou zo 17 mestských častí Bratislavy, na rozlohe 10,3 km² žije viac ako 18 000 obyvateľov.

41


Okres Bratislava IV má rozlohu 97 km². • • • •

Počet obyvateľov: 93 058 Hustota osídlenia: 1 008/km² Mestá: Bratislava Mestské časti: Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Karlova Ves, Lamač, Záhorská Bystrica

Devín Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Bratislava IV Región: Bratislava a okolie Rozloha: 14,00 km² Počet obyvateľov: 1005 Hustota obyvateľstva: 71,8 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 864 Adresa obecného úradu: Miestny úrad Kremeľská 39, 841 10 Bratislava 46 Web: www.devin.sk E-mail: [email protected] Starosta: Ing. Ľubica Kolková

Devín (maď. Dévény, nem. Theben) je jedna z najmenších mestských častí Bratislavy. Rozprestiera sa na sútoku riek Morava a Dunaj. Najvýznamnejšou historickou pamiatkou v obci je zrúcanina hradu Devín. Je to jedna z najnavštevovanejších pamiatok v Bratislave. V obci je aj gotický rímskokatolícky kostol sv. Kríža - Panny Márie z roku 1200 či Pomník padlým hrdinom I. a II. svetovej vojny. Väčšina obyvateľov Devína dochádza za prácou. Oblasť Devína postihli v roku 2002 záplavy, tzv. storočná voda. Ľudí museli evakuovať, mnoho domov bolo zatopených.

Zrúcanina Devínskeho hradu

Čelo kostola sv. Kríža

Devínsky kostol

Pomník obetiam komunizmu

42


Náučný chodník nivou Moravy Líniový, samoobslužný, obojstranný, letný aj zimný náučný chodník s prírodovedným, ochranárskym a kultúrno-historickým zameraním. Na trase dlhej 21 km vedúcej od Devína po Vysokú pri Morave sú vybudované 4 prístupové cesty: Devín, Devínska Nová Ves, Devínske jazero a Vysoká pri Morave. Po trase je rozmiestnených 16 informačných tabúľ a 4 vstupné panely s trojjazyčnými textami. Náučný chodník vedie územím mokraďových ekosystémov, ktoré sú unikátne v strednej Európe, chránené Ramsarskou konvenciou o ochrane mokradí. Trasa je nenáročná a možno ju prejsť peši za šesť hodín. NCH je vhodný pre turistov i cykloturistov a v pvej časti (Devín – Devínska Nová Ves) aj pre korčuliarov.

Hrad Devín stojí na mohutnom skalnom brale nad sútokom riek Dunaja a Moravy. Táto hradná vyvýšenina bola pre svoju strategickú polohu osídlená už od neolitu (5000 až 3500 rokov p.n.l.), najmä však v dobe keltskej – mladšej dobe železnej. Počas rozkvetu Ríma, za vlády Trajána a Valentiana I., tu bola predsunutá rímska strážna stanica. Opevnenie na hradnom vrchu vybudovala tamojšia rímska posádka a bolo súčasťou hraničného obranného systému Rímskej ríše - Limes romanus. (4. storočie p.n.l.) Hrad sa pod pomenovaním Dowina spomína vo Fuldských análoch roku 864 n.l., glosátor z 10. storočia pripísal „id est puella“ (čo znamená deva, dievča), čím vysvetlil pôvod jeho názvu. Toto rozsiahle hradisko, chránené od Dunaja vysokým bralom a od severovýchodu priekopami a zemnými valmi, bolo v období Veľkej Moravy jednou z najdôležitejších pevností proti expanzii Franskej ríše – významným hospodárskym a vojenským centrom. Hrad strážil križovatku obchodných ciest a brod cez rieku Moravu. I keď historické otázky centra Veľkomoravskej ríše nie sú doriešené, Devín dodnes ostáva symbolom prvého štátu Slovanov na našom území. Po zániku Veľkej Moravy stratil Devín a dlhší čas svoj strategický význam. Znovu ho nadobudol až v 13. storočí, keď v období rakúskouhorských bojov vyrástol na hradnom kopci kamenný – pohraničný strážny hrad, ktorého úlohou bolo strážiť Devínsku bránu (prvýkrát písomne doložený roku 1288). Hrad sa v 15. storočí stal majetkom Garayovcov, za ktorých sa realizovala najväčšia stavebná činnosť v gotickom slohu – postavili gotický palác s dvoma poschodiami. Ďalšiu renesančnú podobu hradu – ovplyvnili jeho nasledujúci majitelia. Roku 1460 sa vlastníkmi hradu stali Grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Od roku 1527 – 1606 to boli Báthoryovci. Posledné opevňovacie práce sa uskutočnili v čase opätovného nátlaku Turkov – vtedy bol hrad majetkom rodu Pállfyovcov (1635 – 1918). Po zániku tureckého nebezpečenstva stratil Devín svoj obranný význam a v 18. stor. sa začal pomaly rozpadávať. Jeho zánik urýchlili napoleónovské vojská, ktoré roku 1809 vzhodili horný hrad do povetria. V prvej polovici 19. storočia sa stal symbolom slávnej minulosti Slovákov a ich národnej samobytnosti a od roku 1836 miestom výletov štúrovskej mládeže. K stému výročiu výletu štúrovcov na Devín, bola na hrade umiestnená pamätná tabuľa zobrazujúca Ľudovíta Štúra (od ak. Soch. J. Pospíšila). Po druhej svetovej vojne bol vybudovaný amfiteáter a vznikla tradícia Všeslovanských dní. Devínsky hrad - táto neobyčajne pôsobivá krajinná dominanta je od roku 1961 národnou kultúrnou pamiatkou. (viac na adrese: www.muzeum.sk)

43


Kostol sv. Kríža - Panny Márie pochádza z prvej polovice 14. storočia. Pôvodný jednoloďový románsky pôdorys kostola sa postupne rozširoval až na gotické trojlodie. Rekonštrukcie a dostavby zanechali na stavbe stopy čias, počas ktorých boli práce vykonávané a tak tu nájdeme pozostatky románskej renesančnej, gotickej, barokovej a klasicistickej architektúry. Na fare v Devíne pôsobil kodifikátor spisovnej stovenčiny Anton Bernolák a dokončil tu svoj spis “Nová knižnica”, v ktorom uviedol – vydané v Devíne r. 1785. Pri vysviacke hlavného oltára v r. 1810 – 1820 bol zasvätený úcte Svätého Kríže. Pri archeologickom výskume sa pod dlažbou v starej sakristii našiel strieborný poklad v podobe 143 strieborných mincí. Rok razby sa datuje od 1543 – 1620. Kaštieľ V strede Devína sa nachádza kaštieľ, pochádzajúci z polovice 17. storočia. Kedysi bol v ňom umiestnený kláštor Jezuitov, neskôr pivovar. Dnes je súkromným majetkom. Pomník padlým hrdinom I. a II. svetovej vojny – (1920) autorom je Dr.Steiner – stredoškolský professor a slobodný umelec. Pomník bol vyrobený v kamenárskom závode Adnet. Demografia

Počet obyvateľov k 31.12.2004 spolu 982 muži 489 , ženy 493 Predproduktívny vek (0-14) spolu 132 Produktívny vek (15-54) ženy 283 Produktívny vek (15-59) muži 337 Poproduktívny vek (55+Ž, 60+M) spolu 230 Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu 15 muži 1 , ženy 14

Devínska Nová Ves Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Bratislava IV Región: Bratislava a okolie Rozloha: 24,3 km² Počet obyvateľov: 17 077 Hustota obyvateľstva: 683 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1451 Adresa obecného úradu: Miestny úrad Devínska Nová Ves, Novoveská 6, 841 07 Bratislava Web: www.devinskanovaves.sk E-mail: [email protected] Starosta: Vladimír Mráz

44


Geografia Devínska Nová Ves sa nachádza 15 km severozápadne od centra Bratislavy. Rozprestiera sa na okraji Záhorskej nížiny a na úpätí Devínskej Kobyly. Západnú hranicu obce tvorí rieka Morava, ktorá je súčasne aj prírodnou hranicou medzi Slovenskom a Rakúskom. Cez mestskú časť preteká potok Mláka, ktorý sa vlieva do Moravy. Neďaleko sútoku sa nachádza pred niekoľkými rokmi zrevitalizovaný rybník. Rieka Morava Miestne časti Devínskej Novej Vsi sú: Devínske Jazero, Kostolné, Podhorské, Paulinské, Sídlisko Stred, Vápenka. Devínska Nová Ves (nem. Thebenneudorf, chorv. Devinsko Novo Selo, maď. Devényújfalu) je mestská časť Bratislavy. Názov Devínska Nová Ves sa stal oficiálny okolo roku 1848. Dovtedy sa pre Devínsku Novú Ves používalo viacero odlišných názvov v odlišných jazykoch. Do 17. storočia sa vyskytujú názvy Nová Ves, Nova Wass,Divin-ÚjFalu a Wyfalu. Koncom 17. storočia sa udomácnili názvy Chorvátska Nová Ves, ThebenNeudorf a Dévényújfalu. Názov Devínskej Novej Vsi sa zjednotil v 1848. Demonym pre Devínsku Novú Ves je Devínskonovovešťan a Devínskonovovešťanka (častokrát sa mylne používa "Devínčan"). Chorvátski potomkovia používajú tiež Novoselan. Prídavné meno je devínskonovoveský. Najčastejší skrátený hovorový názov pre obec je Devínska. Doprava Železničná doprava Devínska Nová Ves je významným železničným uzlom, pretože je to jeden z dvoch železničných hraničných priechodov do Rakúska. Cez Devínsku Novú Ves prechádza železničná trať Bratislava - Kúty, slovenská časť trate Bratislava - Brno - Praha. Zaujímavosťou je existencia úzkorozchodnej železnice spájajúcej dnešnú železničnú stanicu s Devínom. Trať bola využívaná na transport ťažených hornín v oblasti západného úpätia Devínskych Karpát. Prevádzka na tejto trati skončila pred druhou svetovou vojnou a trať bola definitívne rozobraná pri výstavbe signálnej cesty pohraničnej stráže po vybudovaní Železnej opony - dnešného cyklistického chodníka. Cestná doprava Problémom zostáva cestná doprava. Všetky príjazdové cesty do Devínskej Novej Vsi sú vzhľadom na frekventovanosť premávky priúzke a v zimných mesiacoch až nezjazdné. Nachádza sa tu tiež množstvo problematických križovatiek, ktoré mali byť riešené kruhovými objazdmi. V súčasnosti sa plánuje predĺženie Eisnerovej ulice a výstavba prvého úseku diaľnice NO (tzv. nulového obchvatu), ktorá má spájať Devínsku Novú Ves so Záhorskou Bystricou diaľnicou otvorenou v polovičnom profile. Táto má byť neskôr predĺžená tzv. mostom Morava (popri Marcheggských mostoch) do Rakúska. Zároveň tu bude vybudovaný cestný hraničný prechod Marchegg - Devínska Nová Ves. Devínska Nová Ves sa nachádza v blízkosti diaľnice D2 a dá sa do nej dostať cez križovatku Lamač.

45


Mestská hromadná doprava História mestskej hromadnej dopravy v Devínskej Novej Vsi sa začala písať 4.apríla 1972. Pre obyvateľov Devínskej Novej Vsi v súčasnosti existujú dva prostriedky mestskej hromadnej dopravy autobusy a vlaky. Reláciu Devínska Nová Ves - centrum mesta zabezpečuje predovšetkým expresná linka 21 idúca od Volkswagenu na Autobusovú stanicu, ale tiež linka 28 idúca z Opletalovej pod Nový most. Nevýhodou linky 28 je, že nejde cez sídlisko Stred a tým pádom je pre veľa obyvateľov nedostupná. Do Devínskej Novej Vsi tiež jazdia linky 20 (lokálna linka Opletalova - Tesco Lamač, slúži hlavne na dopravu za nákupmi), 22 (Na hriadkach Národný onkologický ústav), 23 (lokálna linka Mláka - Lamač), 24 (lokálna linka pre zamestnancov Volskwagenu po trase Jána Jonáša-VW - Volkswagen), 25 (expresná linka pre zamestnancov Volkswagenu po trase Volkswagen - AS Mlynské Nivy, posilňuje linku 21 a premáva k novému vchodu VW - vybrané spoje zachádzajú aj ku starému), 26 (expresná linka pre zamestnancov Volkswagenu po trase Jána Jonáša-VW - Žatevná) a 92 (expresná linka pre zamestnancov Volkswagenu po trase (Paulinské -) Volkswagen Vozovňa Petržalka. Veľa z týchto liniek si objednáva a platí spoločnosť Volkswagen avšak môže ich využiť ktokoľvek a platí na nich bežná tarifa. Ide o linky 24, 25, 26 a v úseku Patrónka - Paulinské aj 92. Vlaková doprava je alternatívou voči autobusovej doprave, cestujúci môžu využiť vlaky idúce väčšinou 2x za hodinu zo stanice Devínska Nová Ves do stanice Bratislava - hlavná stanica. Nevýhodou je, že vlaky nemajú pravidelný interval a stanica je umiestnena ďaleko od sídliska, v miestnej časti Paulinské. Výhoda je naopak, že každú hodinu jazdia vlaky z Viedne na ktorých jazdia moderné súpravy. Mnohí ľudia preto namiesto linky 21, ktorá je výrazne poddimenzovaná a chodia na nej staré autobusy, každé ráno cestujú autobusmi na železničnú stanicu odkiaľ chodia do centra modernými vlakovými súpravami. Vlaková doprava by sa mala zvýhodniť po spustení IDS BSK kedy bude na vlakoch zavedený pravidelný interval a neskôr aj zastávka Devínska Nová Ves - Sídlisko, priamo na sídlisku. V súčasnosti premáva do Devínskej Novej Vsi sezónna cyklobusová linka č. 128, premávajúca od apríla do októbra, ktorá tak vypĺňa chýbajúci úsek cyklistickej trate Záhorská Ves – Bratislava. Cyklotrasy Pôvodný asfaltový chodník Pohraničnej stráže (tzv. "signálka") z čias železnej opony dnes slúži ako časť Moravskej cyklistickej cesty. Trasa pokračuje cez Devínsku Novú Ves popri Morave cez osadu Devínske jazero a Vysokú pri Morave až do Záhorskej Vsi. K lepšiemu využitiu obyvateľmi Bratislavy prispieva sezónne cez víkendy premávajúca cyklobusová linka MHD. Priemysel V Devínskej Novej Vsi sa nachádza automobilka Volkswagen Slovakia a.s., ťahúň priemyselnej výroby Slovenska. V blízkosti závodu VW až po bývalú tehelňu pribudli výrobné areály subdodávateľov Volkswagenu, aj ďalší výrobcovia. Ďalšími významnými závodmi sú tunajšia betonárka a závody Presskam a Tower a servis pre nákladné vozidlá Renault. 46


Stručné dejiny Osídlenie chotára Devínskej Novej Vsi je veľmi staré, siaha najmenej do mladšej doby kamennej. Našli sa tu aj predmety pochádzajúce z bronzovej a zo železnej doby. Osobitnú pozornosť si zaslúžia unikátne nálezy dokumentujúce slovansko-avarské osídlenie. Nachádza sa tu jedno z najstarších a najvýznamnejších pohrebísk. Niektorí historici ho spájajú so Samovou ríšou - prvým zväzom slovanských kmeňov na území Slovenska, ktoré založil franský kupec Samo v roku 623. Na pohrebisku, ktoré sa používalo v 7. až 9. storočí, objavili 856 kostrových a 27 žiarových hrobov. Archeológovia odkryli 85 jazdeckých hrobov (bojovník pochovaný aj s koňom). Obsahovo rozdielne nálezy v jednotlivých hroboch poskytli jedinečný materiál na štúdium majetkovej diferenciácie vtedajšieho obyvateľstva. Na dvoch návršiach strmo sa vypínajúcich nad moravskú nivu stáli pri štvrti nazývanej Slovinec v 9.storočí dve mohutné veľkomoravské pevnosti. Na menšej plošine dolného kopca dolného kopca bolo opevnené hradisko s označením Na skale. Hradisko chránil 2 metre vysoký ochranný val, ktoré násyp sa dá aj dnes rozpoznať v teréne. Do pevnosti sa vstupovalo cez mohutnú bránu s bočnými drevenými vežami. Archeológom sa podarilo nájsť zvyšky jednopriestorovej zrubovej stavby s dvoma kupolovými hlinenými pecami. Horné hradisko s označením Na pieskoch stálo na vyššej plošine ležiace nad žltou stenou Sandbergu. Opevnenie hradiska tvoril mohutný násyp z juhu posilnený priekopou. Novoveské pevnosti vznikli súčasne a zdá sa, že v rovnako čase aj zanikli. v Oboch sa našli stopy po veľkom požiari, ktorý pravdepodobne ukončil ich existenciu. Z hradísk sa dalo kontrolovať široké okolie, najmä šíre Moravské pole na druhom brehu Moravy. Nie je vylúčené, že práve tieto hradiská boli pevnosťou Dowina kniežaťa Rastislava, na ktorú podľa Fuldských análov v roku 869 neúspešne útočil Karol, syn východofranského kráľa Ľudovíta Nemca. Prvá zmienka o Devínskej Novej Vsi pochádza približne z roku 1451 ako „Nová Ves“. V listine Prešporskej kapituly sa spomína Ján z Novej Vsi. DNV patrila medzi poddanské obce devínskeho panstva. Ďalšie písomné správy sa objavili až v súvislosti s tureckým nebezpečenstvom v polovici 16. storočia. V obci sa zastavili aj španielske žoldnierske vojská, ktoré spustošili niekoľko usadlostí. V nich sa postupne usadili chorvátski kolonisti. Vďaka ich prítomnosti sa obec v 16. storočí spomína ako Chorvátska Nová Ves. Okrem grófov zo Svätého Jura a Pezinka v dedine vlastnili majetky aj rehole bratislavských uršulínok a jezuitov a mariánskych paulínov. Od 16. storočia tu existovala tridsiatková stanica, v ktorej sa kontroloval vývoz palivového dreva a dobytka do Rakúska. V priebehu 17.-19. storočia sa obec rozvíjala, bola začlenená do Bratislavskej župy. Nachádzala sa tu vápenka (podľa čoho je aj historické pomenovanie časti obce). V 18. storočí tu bola vybudovaná piesková baňa s lanovkou v lokalite Sandberg, pomocou ktorej sa prevážal piesok na lode na rieke Morave, odkiaľ putovali do južných častí habsburskej monarchie. Približne začiatkom 18. storočia nastalo prisťahovanie chorvátskeho obyvateľstva. Na začiatku 19. storočia prešli napoleonské vojská po obsadení Rakúska po moste cez rieku Morava a pri postupe na Bratislavu Devínsku Novú Ves spustošili. V roku 1831 obec zachvátili morová epidémia, ktorej podľahlo 107 obyvateľov. V rokoch 1849, 1866 a 1880 čiastočne vyhorela. Okolo roku 1848 sa premenovala na Devínsku Novú Ves. Rok 1848 je význačným aj tým, že bola odovzdaná a zahájená prevádzka železničnej trate medzi mestami Gänserndorf a Bratislavou cez Devínsku Novú Ves. Bratislava tak získala spojenie s Viedňou a prvú - a na dlho jedinú parnú železnicu na Slovensku i v Uhorsku. V roku 1870 otvorili kameňolom v chotári DNV. Stockerauské akciové vápenky sa rozhodli ťažiť kameň. V tomto roku bola tiež založená 47


tehelňa na ručnú výrobu tehál. Modernizácia tehelne prebehla až počas roku 1909 (18komorová pec, nové stroje). K tehelni patrili veľké kameňolomy a hlinisko za tehelňou S Devínskou Novou Vsou sa spájajú počiatky robotníckeho hnutia nielen na Slovensku, ale v celej rakúsko-uhorskej monarchii. Po rozohnaní zjazdu rakúskej sociálnej demokracie (1875) sa jeho delegáti zišli v Devínskej Novej Vsi. V roku 1918, po skončení prvej svetovej vojny sa Devínska Nová Ves stala miestom bojov o Bratislavu medzi česko-slovenskou a maďarskou armádou. 31. decembra 1918 sa stala Bratislava a obce v jej blízkosti súčasťou prvej Česko-slovenskej republiky - hovoríme o tzv. Víťaznom Silvestri. V roku 1928 sa začlenila do okresu Bratislava. Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž postihli Devínsku Novú Ves a kvôli obsadeniu Pomoravia prišla o západné územie. Počas vojny bola zničená vápenka a zopár domov. Viac ako samotná vojna zničil Devínsku Novú Ves ústup nemeckej armády v roku 1945, ktorá za sebou ničila všetko čo mohla. Devínska Nová Ves bola oslobodená 6. apríla 1945 Červenou armádou. Udalosti po vojne spôsobili, že v roku 1948 sa Devínska Nová Ves ocitla na rozhraní dvoch politických systémov. Zároveň sa stala jedným miest, kde sa dalo utiecť do susedného Rakúska (prebrodiť cez rieku Moravu). V roku 1955 európsky kontinent rozdelil ostnatý drôt a železná opona sa tiahla priamo cez Devínsku Novú Ves popri rieke Morava. Kvôli tomu bola Devínska Nová Ves odsúdená na zánik. Obyvatelia museli mať špeciálne identifikačné kartičky a povolenie o vstup do pohraničnej oblasti. V roku 1960 sa stala súčasťou okresu Bratislava-okolie a neskôr z dôvodu, že takmer 90 % obyvateľov pracovalo v Bratislave, sa 1. januára 1972 stala súčasťou Bratislavy, štvrtého obvodu (týmto dňom zanikol okres Bratislava-okolie). Dátum 3. apríl 1974 sa vyznačuje zahájením výstavby automobilky (BAZ). V 80. rokoch tu bol postavený závod Volkswagen (pôvodné Bratislavské automoblilové závody) a z toho dôvodu tu bolo v roku 1989 postavené sídlisko, čím stúpol počet obyvateľov o 12 000. V decembri 1989 boli odstránené pohraničné zátarasy. 1.januára 1993 vznik Slovenskej republiky. 7.januára sa konalo zhromaždenie občanov DNV s kultúrnym programom Šťastnú cestu, Slovensko. 1.6.1996 sa obec stala súčasťou okresu Bratislava IV.

Pripomienka železnej opony na slovensko-rakúskej hranici

Pohraničný bunker vybudovaný v tridsiatych rokoch

Tabuľka "Pozor! Štátna hranica"

48


Kultúrne a historické pamiatky Sakrálne: rímskokatolícky kostol Ducha Svätého z roku 1713, kaplnky sv. Marka, sv. Floriána, sv. Vendelína, sv. Jána Nepomuckého, Panny Márie Lurdskej. Kultúrne : Múzeum železnej opony, Chorvátske kultúrne centrum (s ktorým už niekoľko rokov spolupracujeme, predseda Doc. Juraj Cvečko), Istracentrum. Historické: Kaštieľ, Pozostatky lanovky, Ľahké opevnenie z druhej svetovej vojny, Sandberg Dopravné: ŽST Devínska Nová Ves, Železničný viadukt Marcheggský most, Rieka Morava Služobné: Terasa na ulici Milana Marečka (Dowina pasáž), Terno (Coop Jednota) (Námestie J.Kostru), Lidl (Zavadilova ulica), Líniové Centrum (Eisnerova Ulica), Polyfunkčný dom na ulici Štefana Králika.

Šport Futbal - Vo futbale (IV.liga) reprezentuje DNV futbalový klub FCL Devínska Nová Ves Hádzaná - V hádzanej reprezentuje Devínsku Novú Ves klub ŠK Albatros Šach - V šachu reprezentuje DNV klub ŠK Strelec DNV zastúpený niekoľkými družstvami - DNV „A“ hrá 2. ligu, DNV „B“ 3. ligu a DNV „C“ 4. ligu Osobnosti V Devínskej Novej Vsi sa narodili slovenskí spisovatelia Rudolf Sloboda a Peter Pišťanek, dnes tu pôsobí Táňa Keleová-Vasilková - slovenská spisovateľka. Zaujímavosti Žije tu najväčšia chorvátska menšina na území Slovenska a každoročne sa tu koná Festival chorvátskej kultúry. Ako mestská časť bola pričlenená k Bratislave 1.januára 1972, na sklonku rokov 19881989 tu bolo vybudované sídlisko. Nachádza sa tu chránená krajinná oblasť Devínska Kobyla, ktorej súčasťou je aj prírodný útvar zvaný Sandberg kde sa nachádzajú fosílie živočíchov a rastlín z treťohôr. Cez Devínsku Novú Ves prechádza 17° východný poludn ík

Sídlisko Podhorské. V pozadí Záhorská Bystrica

V pozadí aj zrúcanina hradu Pajštún

Pôvodná zástavba. V pozadí Sídlisko Stred. V pozadí rieka Morava a jej inundačné Volkswagen. pásmo.

49


Fotogaléria

Devínska Kobyla Rieka Morava

Príroda v okolí rieky Morava

Rybník v DNV Riečka Mláka

Marcheggský most - železničný ťah do Rakúska

Dúbravka

Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Bratislava IV Región: Bratislava a okolie Rozloha: 8,6 km² Počet obyvateľov: 35 000 Hustota obyvateľstva: 3992 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1576 Adresa obecného úradu: Miestny úrad Žatevná 2, 841 02 Bratislava Web: www.dubravka.sk E-mail: [email protected] Starosta: Ján Sandtner Dúbravka (po nemecky Kaltenbrunn, po maďarsky Hidegkút) je mestská časť Bratislavy ležiaca na východnom úpätí Devínskej Kobyly. Názov dostala podľa obce, ktorá je dnes len jej malou časťou. Rozloha je 8,6 km². Počet obyvateľov sa pohybuje okolo 40 000. Je rozdelená na miestne časti Krčace, Záluhy a Podvornice. 50


Dejiny Pôvod mena Dúbravka je založený na povestiach. Jedna hovorí, že meno dostala podľa veľkých dubových lesov, ktoré tu kedysi boli. Iná hovorí o tom, že chorvátska princezná Dúbravka, ktorá utekala pred Turkami, tu bola zajatá. Tretia je o tom, že drevorubači, ktorí rúbali v lese drevo, mali so sebou psov. Tí sa po lese naháňali. Jeden z nich sa schoval do bútľavého stromu a odtiaľ štekal. Drevorubači si medzi sebou hovorili, že Dub hafká. Z toho vznikol názov Dúbravka. Tieto povesti sa rozprávajú z pokolenia na pokolenie. V starých listinách je táto obec zapísaná ako Dúbrawa založená roku 1574. Stará Dúbravka Pôvodná obec existovala už v 14. storočí a patrila hradu Devín. Prvý písomný doklad, ktorý je spojený s jej kolonizáciou Chorvátmi, je z roku 1574. Staršia generácia si zachovala dialekt dodnes. V roku 1683 počas obliehania Viedne Turkami, ďalej počas napoleonských vojen a za prusko-rakúskej vojny roku 1866 bola zakaždým vyplienená a vypálená. Spôsob života a kultúra ľudu obce, aj keď v pomeštenej forme, nesie stopy spôsobu života a kultúry bratislavského Záhoria. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom, vinohradníctvom. Prebytky predávali na trhoch v Bratislave a vo Viedni. V záhradách a na viniciach sa pestovali čierne, tzv. dúbravské čerešne, vyhľadávané na zaváranie. V 19. storočí začalo obyvateľstvo pracovať aj v meste a na železniciach. Roku 1866 sa v jej chotári skončila prusko-rakúska vojna, pri ktorej obec vyhorela. Prvý požiarny zbor založili v roku 1889, prvé ochotnícke divadlo hrali v roku 1905. V medzivojnovom období tu pôsobilo viacero hospodárskych a kultúrnych spolkov. Roku 1926 zaviedli elektrické osvetlenie, roku 1936 vodovod a roku 1938 postavili kultúrny dom. Obec pripojili k mestu Bratislava roku 1946. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia v súvislosti s výstavbou bratislavských sídlisk Podvornice, Záluhy a Dúbravka, bol pre obec vydaný stavebný zákaz, čo malo za následok zachovanie časti staršej zástavby. V osemdesiatych rokoch 20. storočia obec a časť lesného aj záhradného chotára vyhlásili za rekreačnú oblasť mesta, čím sa nadviazalo na snahy z roku 1911, kedy sa tu postavili prvé chaty. Týmto opatrením sa časť starej obce zachovala. Architektúra Dúbravka si po niekoľko storočí zachovávala vidiecky ráz, ktorý sa tu uchoval aj po pripojení obce k Bratislave v roku 1946. Podstatnejšie zmeny nastali až v 70. rokoch rozsiahlou výstavbou prevažne panelových stavieb. Sídlisko so 14 300 bytmi kontrastuje s mnohými kultúrnymi pamiatkami. Nová výstavba sa začala až koncom a 20. a začiatkom 21. storočia. Boli postavené viaceré nové bytové domy a obchodné prevádzky.

51


Pamiatky Horánska studňa

Na mieste detského ihriska pod Kostolom sv. Kozmu a Damiána sa nachádza dnes uzavretá pôvodná Horánska studňa, ktorá je aj v erbe. V studni bolo aj v časoch sucha vždy dostatok vody. Prebytočná voda vytekala do rybníka, v ktorom sa cez leto kúpali deti. Z rybníka voda odtekala do potoka. Z Horánskej studne voda pritekala vodovodným potrubím do dúbravskej školy a do niektorých domov Dúbravčanov.

Kostol svätých Kozmu a Damiána Keď sa osada rozrástla, povolilo devínske panstvo postaviť v roku 1723 kostol na základoch staršej stavby. Pomenovali ho podľa sv. Kozmu a Damiána. Podľa historicky nepotvrdenej legendy boli Kozma a Damián lekármi - dvojičkami a svoje povolanie vykonávali bezplatne. Sú patrónmi lekárov. Sviatok majú 26. septembra a na ich počesť bývajú v tomto období v Dúbravke hody. Bočný oltár pochádza z Donnerovej dielne.

Kaplnka Panny Márie Nachádza sa v Starej Dúbravke. Blízko nej je aj malá jaskyňa so sochou Panny Márie.

Villa rustica - je národná kultúrna pamiatka, zvyšky rímskej provinčnej architektúry. Nachádza sa na Veľkej lúke, kde sa našli aj pozostatky Keltov a iných kmeňov žijúcich na tomto území.

Kamenný kríž - bol postavený na počesť prvého farára v Dúbravke. Červený kríž - stojí na ulici Pri kríži, pri základnej škole. Kríž bol postavený ako poďakovanie za to, že na tomto suchom mieste sa objavila spodná voda a zem vydala dobrú úrodu. Blízko neho sa nachádzali veľké pestované vinohrady a čerešňové sady. Pamätník padlým v Prvej svetovej vojne - nachádza sa na Jadranskej ulici. Mnohé mená na pomníku majú koncovku -ič, tým, že v Dúbravke žilo mnoho Chorvátov. Pomník padlým v prusko-rakúskej vojne (1867) Socha sv. Floriána - bola postavená po požiari na ochranu dediny. Socha sv. Vendelína - stojí blízko Základnej školy Dolinského. Nie je známe kedy bola odhalená, ale obnovená bola roku 1928 "ctiteľmi sv. Vendelína" a roku 1993 bola reštaurovaná. 52


Kostol Ducha svätého V roku 2003 bol dostavaný nový kostol - Kostol Ducha svätého. Kostol sa nachádza na ulici M. Sch. Trnavského. Stavbu tohto kostola financovala Rímskokatolícka farnosť v Dúbravke, a to predovšetkým z darov a zbierok veriacich. Miliónom korún jej prispela aj tamojšia samospráva. Základný kameň tohto kostola posvätil Svätý Otec pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v Šaštíne. Tým sa tak povediac začala história nového kostola V prípade tohto kostola ide o atypický objekt s netradične riešenou strechou, ktorý je vysoký 30 metrov. Má tvar kruhu. Obsahuje chrámovú a pastoračnú časť. Je dielom architektov Ing. arch. Ľudovíta Režuchu a Ing. arch. Mariána Luptáka, ktorí navrhovali aj interiérové vybavenie. Celkovo sa do chrámového priestoru zmestí okolo 600 návštevníkov. Na kostole dominuje jednoduchosť, ale najmä účelnosť. Ozvučenie kostola je na vysokej úrovni vďaka tvaru a forme kostola, ako i vďaka citlivému rozmiestneniu reproduktorov. Po rekonštrukcii starého súboru obchodov vznikol Obchodný dom Saratov, v ktorom je viac ako 30 prevádzok a okrem iného aj potraviny Billa, predajňa elektrospotrebičov, drogéria, módne butiky, papiernictvo, kvetinárstvo, kaviareň a stánok s domácou a zahraničnou tlačou. Najnovšie pribudli predajne Lidl (november 2005) a Billa blízko Domu kultúry. Na Miestnom úrade sú momentálne rôzne projekty ďalšej urbanizácie Dúbravky. Ide najmä o bytové domy v rôznych lokalitách. Najradikálnejšia zmena bude pravdepodobne zaplnenie oboch strán Saratovskej ulice, hlavnej tepny mestskej časti. Malo by ísť o viacpodlažné polyfunkčné objekty. Vytvorilo by sa teda akési centrum, ktoré doteraz Dúbravke chýbalo. Zábava Dúbravka vzhľadom na svoj počet obyvateľov neposkytuje príliš rozsiahlu infraštruktúru prevádzok poskytujúcich zábavu a uvoľnenie. Centrom kultúrneho diania je od roku 1986 Dom kultúry Dúbravka, v ktorom možno navštíviť kino alebo aj divadlo. Dúbravské hody Dúbravské hody sa konajú v Dúbravke každý rok v dňoch okolo sviatku sv. Kozmu a Damiána. Hlavné dejisko hodov je pred Domom kultúry a na námestí v Starej Dúbravke. S hodmi sa spája aj tradícia prinášania veľkého strapca hrozna. Dúbravka bola totiž niekedy viničnou oblasťou. Voľný čas V Dúbravke sú dva futbalové štadióny - FK CRA v Starej Dúbravke (na jeho mieste bol pôvodne kravský cintorín) a FK Dúbravka oproti Zimnému štadiónu. Ten sa nachádza na Harmincovej ulici, svoje sídlo tam má hokejový klub HOBA Bratislava. Zimný štadión v Dúbravke 53


Pre deti a ich rodičov poskytuje možnosť športu, ako i zábavy a oddychu park na Pekníkovej ulici, s názvom "Pekníčka". V blízkosti Základnej školy Beňovského sa nachádza Park družby.

Doprava

Autobus značky Ikarus v Starej Dúbravke Slovnaft

Dom nábytku a čerpacia stanica

Dejiny bratislavskej mestskej hromadnej dopravy sa začali v auguste 1895, ale prvý autobus do Dúbravky začal premávať až 27. júla 1952. V decembri 1979 odštartovali práce na predĺžení trate z Karlovej Vsi do Dúbravky. Druhá časť koľajového predĺženia po dnešnú konečnú bola dokončená v máji 1986. V súčasnosti v Dúbravke premávajú električky č. 1, 5, 12. Média Dúbravský spravodajca - dúbravská samospráva ho vydáva od roku 1992 v náklade 16 tisíc výtlačkov a je distribuovaný do každej domácnosti v Dúbravke. Názov bol do apríla 2007 Dúbravské noviny, avšak po nástupe nového starostu sa samospráva rozhodla zmeniť názov aj dizajn mesačníka. Dúbravská televízia - vysielať začala od roku 1999 a prináša aktuálne informácie o dianí v mestskej časti. Je členom spolku televíznych staníc Slovenska LOToS, so sídlom v Martine. Televízia od roku 2004 vysiela 24 hodín denne v 12 hodinových vysielacích blokoch, ktoré pozostávajú z dvoch typov programov a to Dúbravského magazínu (DM) a Témy. DM informuje o dianí v Dúbravke a Téma sa venuje takým publicistickým programom, ktoré sa nedajú zaradiť do DM. Zvyšok času je pokrytý videotextovým vysielaním. Rodáci - Gustáv Husák - slovenský politik, prezident ČSSR.

54


Karlova Ves Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Bratislava IV Región: Bratislava a okolie Rozloha: 11 km² Počet obyvateľov: 33 559 Hustota obyvateľstva: 3000 obyvateľov/km2 Adresa obecného úradu: Miestny úrad Bratislava-Karlova Ves, Nám. sv. Františka 8, 841 04 Bratislava Web: www.karlovaves.sk E-mail: [email protected] Starosta: Ing. Iveta Hanulíková

Karlova Ves je mestská časť Bratislavy ležiaca v okrese Bratislava IV. Nachádza sa v nej aj sídlisko Dlhé diely, množstvo škôl, ZOO, budova Slovenskej televízie alebo najväčší bratislavský dunajský ostrov Sihoť. Mestská časť má vlastnú polikliniku, televíziu a knižnicu. História Karlova Ves bola obývaná už v paleolite, o čom svedčí mnoho archeologických nálezov (jednoduché sekáče, pästný klin, čo je kamenný nástroj v staršom paleolite (abbevillien, acheuléen a i.). Človek si ho vyrobil z pazúrika otĺkaním kameňov do listového tvaru, neskôr do hrotu. V období stredoveku spadala pod devínske panstvo. Neskôr sa stala tichou, vinohradníckou obcou nachádzajúcou sa v tesnej blízkosti jedného z najdôležitejších miest Uhorska. Od roku 1971 je súčasťou Bratislavy a dnes v nej okrem viac ako 33 000 obyvateľov s trvalým pobytom býva aj okolo 15 000 vysokoškolských študentov (v internátoch v Mlynskej doline). V súčasnosti sa tu stavajú nové rodinné a obytné domy, supermarkety a športoviská. V poslednom čase sa však vyskytujú dopravné problémy na Karloveskej radiále, ktorá spája mestskú časť s centrom Bratislavy. Miestny úrad V roku 2004 tu bol otvorený nový miestny úrad na novopostavenom Námestí svätého Františka. Toto námestie spolu s kostolom je akýmsi "centrom voľného času" Karlovej Vsi. Občas sa tu pod holým nebom konajú koncerty a iné kultúrne podujatia a každý deň tu trávi svoj voľný čas množstvo ľudí. Na námestí je možnosť bezdrôtové WiFi pripojenia na internet.

55


Kostoly V Karlovej vsi sú v súčasnosti 3 kostoly: Kostol Narodenia panny Márie, vysvätený v roku 1995, Kostol svätého Michala Archanjela Kostol svätého Františka z Assisi, ktorý patrí pod karloveskú farnosť minoritov - menších bratov konventuálov. Má kapacitu okolo 250 osôb. Kostol bol posvätený 9. marca 2002 biskupom Jánom Sokolom. Nad Nad oltárom je zavesený kríž sv. Damiána. Kostol svätého Michala Archanjela Mestská hromadná doprava Do Karlovej Vsi jazdia električky 1, 4, 5, 9, 12, 17; autobusy 32, 33 a 35; trolejbusy 33 a 133 a nočné spoje N33 a N34.

Významní rodáci - Ľubomír Kadnár, slovenský kanoista

Lamač

Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Bratislava IV Región: Bratislava a okolie Rozloha: 6,54 km² Počet obyvateľov: 6828 Hustota obyvateľstva: 3000 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1547 Adresa obecného úradu: Miestny úrad Heyrovského 2, 841 03 Bratislava Web: www.lamac.sk E-mail: [email protected] Starosta: Oľga Keltošová

Lamač

56


Lamač je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava IV. Jej súčasťou sú miestne časti Podháj a Rázsochy. Tunajšou dominantou je rímskokatolícky kostol svätej Margity, nachádza sa tu aj kaplnka svätej Rozálie zo 17. storočia. Kostol svätej Margity bol postavený v rokoch 1947-1951. Lamač je obec s bohatou históriou, založená v 16. storočí chorvátskymi kolonistami. V minulosti bol známy ako vinárska oblasť a ako poľnohospodárska a ovocinárska zásobáreň pre bratislavské trhy. Súčasťou hlavného mesta je od roku 1946. Významnou pamiatkou je pomník ukončenia prusko-rakúskej vojny, tiež pamätník na padlých lamačanov počas prvej svetovej vojny. (Spoločne s RRAZ robili projekt na jeho obnovu). Lamač ponúka záujemcom priaznivé podmienky na turistiku i cykloturistiku.

Hypermarket Tesco ktorý sa označuje ako Tesco Lamač, sa nachádza v skutočnosti v katastri mestskej časti Karlova Ves.

Záhorská Bystrica Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Bratislava IV Región: Bratislava a okolie Rozloha: 32,3 km² Počet obyvateľov: 2 663 Hustota obyvateľstva: 3000 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 26. júla 1314 Adresa obecného úradu: Miestny úrad, Čsl. tankistov 134 Web: www.zahorskabystrica.sk E-mail: [email protected] Starosta: Vladimír Kubovič

57


Záhorská Bystrica je mestská časť mesta Bratislava. Je to malá mestská časť, ktorá je charakteristická zachovalými sedliackymi domami, ako aj časťou s novými vilami. Sídli tu Televízia Markíza. s Z historických pamiatok sú významnejšie baroková fara, rímskokatolícky kostol svätého Petra a Pavla apoštolov z roku 1834 a kaplnky svätého Jána Nepomuckého z roku 1896, ktorá stojí na odbočke z cesty Pri Vápenickom Potoku na Donskú ulicu a k jej založeniu sa viaže pravdepodobne vymyslená legenda, podľa ktorej bol na mieste, kde teraz stojí táto kaplnka, nájdený poklad, ďalej kaplnka Panny Márie Lurdskej z roku 1913, svätého Kozmu a Damiána z roku 1839 a kaplnka svätého Vendelína. Blízkosť Malých Karpát ponúka možnosť turistiky a športu.

Okres Malacky sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska, v regióne Záhorie. Rozkladá sa na ploche 949,6 km² s počtom obyvateľov 66 873. Na severe hraničí s okresmi Senica a Trnava, na juhu s Pezinkom a Bratislavskými okresmi Bratislava III a Bratislava IV. Západná časť okresu Malacky sa delí o rieku Moravu s Rakúskom. Mestá: Malacky, Stupava Dediny/Obce: Borinka, Gajary, Jablonové, Jakubov, Kostolište, Kuchyňa, Láb, Lozorno, Malé Leváre, Marianka, Pernek, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Plavecký Štvrtok, Rohožník, Sološnica, Studienka, Suchohrad, Veľké Leváre, Vysoká pri Morave, Záhorie, Záhorská Ves, Závod, Zohor

Hospodársky potenciál (14.08.2008) Z hľadiska sektorovej štruktúry ekonomiky v okrese Malacky prevažujú subjekty pôsobiace v oblasti služieb so 69 %, v oblasti výroby a stavebníctva pôsobí 30 % a v oblasti pôdohospodárstva 0,6 % podnikateľských subjektov.

58


K 30. 12. 2005 pôsobilo na území okresu Malacky celkom 885 podnikov, z čoho bolo 880 súkromných. Zahraničných firiem pôsobilo 124 a medzinárodných 76. Fyzických osôb bolo 4953, z čoho živnostníkov bolo 4751, 115 bolo v slobodnom povolaní a 127 bolo samostatne hospodáriacich roľníkov. Okres disponuje relatívne väčším podielom poľnohospodárskej a lesnej pôdy na svojom území. V okrese pôsobí čoraz väčší počet organizácií pôsobiacich v sektore služieb. Nižšie zastúpenie obyvateľstva s vysokoškolským a vyššie zastúpenie obyvateľov so stredným odborným a učňovským vzdelaním oproti priemeru kraja sa prejavuje na počte subjektov pôsobiacich v sektore služieb, najmä sofistikovaných (služieb s vysokou pridanou hodnotou), kde je percentuálny rozdiel okresu Malacky oproti BSK až 13 %. Zdroj: Bulletin 3/2004, Štatistický úrad Slovenskej republiky - Krajská správa v Bratislave Pôdohospodárstvo Územie okresu Malaciek je intenzívne poľnohospodársky využívané. V rámci poľnohospodárskeho pôdneho fondu je prevládajúcim druhom pozemku orná pôda, ktorá zaberala k 1. 8. 2002 829,71 ha, čo predstavuje 94,28 % výmery poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Z ostatných druhov pozemkov majú najvyššie zastúpenie trvalé trávne porasty. Ovocné sady sú opustené a neobhospodarované. Kvalita pôd v rámci poľnohospodárskeho pôdneho fondu je vyjadrená aj percentom jej zornenia (pomer ornej pôdy k poľnohospodárskej), ktoré v katastri mesta dosahuje 95,5 %. V katastrálnom území Malacky sa nachádzajú závlahy o výmere cca 850 ha. Rozvod vody je zabezpečený podzemnými rúrami, ako zdroj vody sa používa rieka Morava, a voda je dodávaná k rastlinám pásovými a veľkoplošnými zavlažovačmi. Odvodnenia sa nachádzajú taktiež v katastrálnom území o výmere cca 850 ha. Kostru závlahového systému tvoria otvorené kanály, do ktorých sú zaústené podzemné drenáže. Na veľkej väčšine PPF Malaciek hospodári len jedna spoločnosť. Lesné hospodárstvo Lesný pôdny fond podľa údajov katastra nehnuteľností predstavoval 880,09 ha, čo je asi 32,67 % celkovej výmery. Drevinová skladba lesov je tvorená prevažne borovicou, dubom, agátom, jelšou a sčasti topoľom, lipou a javorom. Porasty sú zdravé až stredne poškodené. Malacky sú známym spracovateľom dreva. Spracovaním dreva sa zaoberá niekoľko podnikov. Sídli tu aj známa svetová spoločnosť Swedwood, ktorá vyrába nábytkové zariadenia pre fy IKEA. Z hľadiska výskytu lesných ekosystémov je územie rôznorodé. Rozptýlená zeleň v poľnohospodárskej krajine zahŕňa remízky, háje, vetrolamy, sprievodnú vegetácia pozdĺž komunikácií, ktoré majú protieróznu, krajinotvornú a iné funkcie. Z hľadiska poľovníctva riešené územie je zaradené do poľovnej oblasti Záhorie, podoblasti Malacky pre jeleniu zver a do poľovnej oblasti Záhorská nížina, podoblasti Zohor a Gajary pre malú zver. Priemyselná výroba, stavebníctvo a skladové hospodárstvo Pri regionálnom členení priemyslu Slovenska mesto Malacky je možné zaradiť do Záhorského priemyselného regiónu, v ktorom možno pri podrobnejšom členení rozlíšiť 10 priemyselných centier. Samotné priemyselné centrá sú zoskupené do regionálnych priemyselných útvarov vyššieho rádu - priemyselných uzlov. Mesto Malacky vytvára takýto priemyselný uzol s mestom Gbely. Výrobné aktivity v meste Malacky sú sústredené do priemyselných zón, ktorých rozmiestnenie je výsledkom pôsobenia viacerých činiteľov. Najdôležitejšie sú: • blízkosť železničnej trate so stanicou, • dopravná dostupnosť a poloha mesta,

59


• blízkosť diaľnice, ktorá spája Bratislavu s hranicou ČR, • dostatok pracovných kapacít, • prírodné podmienky ovplyvňujúce umiestnenie podnikov, ako sú surovinové zdroje, zásoby drevnej hmoty, zásoby plynu a ropy, poľnohospodárska produkcia. Priestorový potenciál pre rozšírenie areálov je možný v južnej a v západnej priemyselnej zóne mesta. Tieto zóny svojou výhodnou okrajovou polohou a malou zastavanosťou. Významným rozvojovým impulzom mesta Malacky sú realizované zámery vytvorenia Priemyselno-technologického parku Záhorie - Eurovalley pozostávajúceho z viacerých zón. Predovšetkým ide o územie technologického parku Malacky sever (zóna B) severne od mesta. Druhou rozvojovou plochou, ktorá by sa mala využiť v rámci komplexu Priemyselného parku Záhorie Eurovalley, je územie Priemyselného parku Malacky juh (zóna C), nadväzujúce na existujúci priemyselný obvod v juhovýchodnej časti mesta. Treťou rozvojovou plochou, ktorá je súčasťou komplexu Priemyselno-technologického parku Záhorie Eurovalley a ktorá sa priamo dotýka mesta Malacky je územie Priemyselného parku Vasková – (zóna D). Toto územie je navrhnuté využiť na účely rekreácie a športu. Inkubátor Malacky V Malackách pôsobí úspešne tzv. Podnikateľský inkubátor umiestnený v centre mesta. Vznikol na podporu malého a stredného podnikania v októbri 2004.

Malacky Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 23,597409 km² Počet obyvateľov: 17 858 Hustota obyvateľstva: 667 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1206 Adresa obecného úradu: Miestny úrad, Radlinskeho 2751/1, 90101 Malacky Web: www.malacky.sk E-mail: [email protected] Primátor: RNDr. Jozef Ondrejka Malacky (maď. Malacka) sú mesto na Slovensku, ktoré leží v centre južnej časti Záhorskej nížiny. Polohopis Západne od mesta tečie rieka Morava, východne sa tiahne pohorie Malé Karpaty.

60


Časti obce Mestečko, Riadok, Na Aleji, Dolný Koniec, Domky, Padzelek, Juh, Naftárska štvrť, Mravenisko, Vinohrádok, Táborisko. Riadok sa delí ešte na Písniky, Džbankáreň, Rakáreň. Pod Mestečkom sa rozumie cele centrum od veľkej križovatky až po dolný kostol a od ulice 1.Mája až po Hviezdoslavovu. Vodné toky Mestom preteká potok Malina, ktorý sa vlieva do rieky Morava Obyvateľstvo Etnické zloženie obyvateľstva

Náboženské zloženie obyvateľstva

Slováci - 96,65 % Česi - 1,58 % Maďari - 0,41 % Rómovia - 0,14 % Nemci - 0,04 % a iní

rímski katolíci - 71,46 % bez vyznania - 21,15 % evanjelici a.v. - 1,40 % grécki katolíci - 0,19 % Ukrajinci - 0,03 % pravoslávni - 0,14 % a iní

Kultúra a zaujímavosti Divadlo Mesto má svoje ochotnícke divadlo, Divalo na hambálku. Sídli v MCK. Založil ho jej režisér Vlado Zetek v roku 2002. Nacvičené predstavenia: Ženský zákon, Sen noci Svätojánskej, S tvojou dcérou nikdy!, Všetko o ženách, Vietor v korunách sasafrasu, Rajda Majda, Krvavá svadba. V divadle na hambálku hrajú ochotnícke divadlo aj malí herci. Múzeá Múzeum Michala Tillnera, kde sa nachádzajú historické a etnografické zbierky, znovu sprístupnené verejnosti. Pamiatky V meste je rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice zo 17. storočia a kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie z roku 1653. Kaplnka sv. Anny je z roku 1880. V kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie môžete navštíviť krypty, ktoré boli sprístupnené nedávno. V kryptách sú pochovaní niektorí Pálfyovci a františkáni. O rekonštrukciu sa začali zaujímať až v roku 2002. V roku 1992 kostol vyhorel, po tom ako ho zapálili miestni satanisti omylom. V tomto kostole sa nachádzajú sväté schody ktoré sú na celom svete len troje. Pomníky Je tu pomník spisovateľa Ľuda Zúbka na starom cintoríne dá sa tu nájsť aj pomník Michala Tillnera ktorý je tiež na starom cintoríne. V centre mesta nájdete zrekonštruovanú sochu M.R.Štefánika ktorá bola po 2 sv. vojne strhnutá a zakopaná. Pôvodne sa našla socha bez 61


hlavy a hlava je k soche prirobená z bledšieho materiálu aby bol vidieť rozdiel. Sochu môžete nájsť pred novopostaveným podnikateľským inkubátorom, najväčším na Slovensku. Parky Zámocký park s Pálffyho kaštieľom Zámocký park prešiel dvoma fázami rekonštrukcie. Prvá bola ukončená v roku 2001 a dotkla sa časti medzi vstupnou bránou a kaštieľom, vrátane areálu futbalového ihriska a hádzanárskeho ihriska. Druhá fáza začala v roku 2006 a mala za cieľ obnoviť oblasť lúky vedľa kaštieľa a širšej časti lesoparku. Šport

Pravidelné podujatia Prvomájové Malacky sa ako najmasovejšie podujatie v meste konajú každoročne od roku 2001, kedy boli usporiadané v priestore novo zrekonštruovaného zámockého parku v okolí kaštieľa rodu Pálffyovcov. Do programu podujatia patria koncerty ľudovej hudby, pódium modernej hudby, divadelné predstavenia, tvorivé dielne a hry pre deti a tiež športové podujatia (stretnutia „starých pánov“ etc). Na organizácii Prvomájových Malaciek sa okrem mesta Malacky zúčastňujú aj miestne občianske združenia a spolky. Podujatie je navštevované nielen obyvateľmi mesta, ale celého regiónu Záhoria. Adventné Malacky, Kultúrne leto Cena obce - Pálffyho srdce Významné osobnosti • • • • • • • • • •

Michaela Badinková - slovenská herečka. JUDr. Ivan Dérer - slovenský advokát, politik a novinár, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie. Zuzana Norisová - slovenská herečka. Soňa Norisová - slovenská herečka. Karol Machata - slovenský herec. Ing. Ladislav Pittner CSc. - slovenský politik. Mgr. art. Ľubomír Roman - slovenský herec, politik, bývalý župan VÚC Bratislava. Ernst Wiesner - slovenský architekt, patrí k najvýznamnejším brnenským architektom Michal Tillner - slovenský historik Ľudo Zúbek - slovenský spisovateľ

Stupava 62


Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 67,178409 km² Počet obyvateľov: 8 837 Hustota obyvateľstva: 132 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1269 Adresa obecného úradu: Mestský úrad Stupava , Hlavná 24/1, 900 31 Stupava Web: www.stupava.sk Primátor: Ľubomír Žiak

Stupava je mesto ležiace na Slovensku v Bratislavskom kraji. Hraničí s malackou oblasťou, s ktorou ju spájajú úzke kultúrno-historické vzťahy. V meste je rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa z roku 1767 a kaplnky sv. Jána Nepomuckého, Svätého kríža, sv. Urbana z roku 1705 a sv. Vendelína. V mestskej časti Mást je rímskokatolícky kostol sv. Sebastiána z roku 1631 a kaplnka Panny Márie Lurdskej z roku 1932.

Habánské domy v mestskej časti Mást

Stupavský kostol

Fara

63


Výjav z krížovej cesty pri vchode do kaplnky

Strážny domček oproti kaštieľu

P ol oha Stupava sa rozprestiera medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny. Jej nadmorská výška je 174 metrov a nachádza sa na priesečníku 17 stupňov 02 východnej dĺžky a 48 16 severnej šírky. Záhorie má prevažne nízku polohu a relatívne suchú a teplú klímu. Na jej východnej strane sú Malé Karpaty, pokryté listnatými lesmi. Na západnej strane obce je južná časť Záhorskej nížiny. Na západe tvorí hranicu stupavského chotára rieka Morava. Južnú časť Stupavy tvorí predtým samostatná obec Mást, pričlenená k Stupave roku 1953. Susednými obcami sú na juhovýchode Marianka a Borinka, na juhu Záhorská Bystrica, na juhozápade Devínska Nová Ves, západným smerom osada Devínske Jazero, na severozápade Zohor a severne Lozorno. Mesto je zo všetkých strán ovenčené lesmi. Mesto Stupava sa snaží udržiavať zelené plochy, parky v intraviláne, svedčí o tom skutočnosť, že tieto predstavujú spolu s parkom a lesmi výmeru 600 hektárov. Lesy v blízkosti Stupavy sú prirodzeným prostredím pre pestrú spoločnosť živočíchov a vtáctva. Vyskytujú sa v nich sviňa divá, jeleň obyčajný, daniel škvrnitý, srnec hôrny, muflón, mnoho druhov netopierov, sova plamienka, sova obyčajná, myšiarka ušatá, myšiarka močiarna, bažant obyčajný, krkavec čierny, žlna zelená, sluka hôrna, v potokoch a na Morave sa vyskytujú hus divá, kačica divá, bocian biely a mnoho ďalších druhov. Ni va Mor a vy – ná uč n ý c hodní k Niva Moravy vzácne a ojedinelé územie, ktoré so svojou prírodovedeckou, historickou a kultúrnou hodnotou patrí medzi najzaujímavejšie lokality v Strednej Európe, je ľahko dostupná priamo zo Stupavy. Najmä pre cykloturistov a to po vyznačených cykloturistických trasách. Cyklotrasa miestami prechádza ucelenými lesnými komplexmi, ktoré predstavujú fragmenty lužných lesov, ktoré sa v minulosti rozprestierali po celej nive Moravy. Niva Moravy bola zaradená medzi významné vtáčie územia (Bird Life International). Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty CHKO bola vyhlásená v roku 1976, výmera chráneného územia je 65 504 hektárov. Územie začína na ľavom brehu rieky Dunaj Dunajskou bránou a tiahne sa severovýchodným smerom v dĺžke 100 kilometrov až k Novému Mestu nad Váhom. Súčasťou pohoria sú druhohorné komplexy s krasovými jaskyňami. Známy je borinský, plavecký, dobrovodský a čachtický kras s početnými jaskyňami.

64


Borinský kras predstavuje krasové územie, ktoré sa rozprestiera na ploche 14,6 ha. Zahrňuje mnoho krasových javov, jaskýň (sú neprístupné), vyvieračiek, najmä Borinskú a Pajštúnsku vyvieračku, údolie Prepadlé a Medené Hámre. Prírodnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1995 je Veľké Prepadlé. Ochrana ponornej fluviokrasovej jaskyne, nachádzajúcej sa v doline Prepadlé. Jaskyňa má dĺžku 597 metrov, hĺbku 70 metrov, je významná z geologického, geomorfologického a hydrologického hľadiska (aktívny vodný tok). Verejnosti nie je prístupná. Prírodná rezervácia Pod Pajštúnom vyhlásená v roku 1984 s rozlohou 148 hektárov. Ochrana je zameraná na zachované lesné spoločenstvá v treťom a štvrtom vegetačnom stupni na plochom vápencovom chrbte, s prevahou bukov, dubov a líp. Na vrchole chrbta sa okrem skalných foriem vypína zrúcanina hradu Pajštún.

Časti obce si dodnes zachovali svoje tradičné mená: Dzílečky, Kremenice, Kopce, Noviny, Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy a i. Stráne Malých Karpát pokrývajú rozsiahle listnaté lesy, najmä bukové a dubové, v menšej miere smrekové. V nížine rastie agát, breza, borovica. V parku rastie tiež lipa, gaštan, smrekovec, jaseň, topoľ, pri potokoch vŕba a jelša. Klíma - Povodie Moravy má mierne teplotné pomery. Časti obce – Stupava, Stupava-Mást, Stupava-Dúbravy, Stupava-Kremenica, StupavaKolónia, Stupava-Vinohrady Vodné toky Stupavský potok pramení pod Tureckým vrchom, vlieva sa do rieky Morava. Tečie Malými Karpatmi, cez Borinku a Stupavu. Vlievajú sa doň tieto potoky: Vajnorský jarok, Grófsky potok, Červený potok, Vápeničný potok. Dno je väčšinou pieskové, v plytších miestach štrkové a v hlbších bahnité. Vodné plochy • • • •

Jánošíkov rybník Vachálkov rybník Rybníky bývalého štát. majetku Jazero v zámockom parku Jánošíkov rybník

Jazero v zámockom parku

65


Symboly obce Symbolmi mesta sú: erb, pečať, zástava mesta, insígnie primátora mesta a štandarda primátora mesta. Erb mesta tvorí strieborný ľavošikmý v ľavom hornom rohu sa strácajúci krížový tĺčik vsunutý do zlatého mažiaru. V červenom štíte sa vpravo hore nachádza zlatá zlatostredá zelenokalíšna štvorlupeňová ružička na ľavošikmej zelenej listnatej stopke. Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. Pečať mesta je okrúhla, s obecným symbolom a kruhopisom MESTO STUPAVA uprostred. Zástava mesta pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, červenej, bielej, červenej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je lastovičím chvostom, t.j. zástrihom siahajúcim do tretiny jej listu. Štandarda primátora mesta má takmer štvorcovú podobu, erbové znamenie je lemované vo farbách mesta. Samotné vypracovanie a zhotovenie štandardy primátora je luxusné, čo zvýrazňuje jej zvláštny význam. História Na území dnešnej Stupavy sa v čase Rímskej ríše stretali obchodné záujmy Rimanov a barbarských národov. Obyvatelia Stupavy využívali priaznivé prírodné podmienky a pestovali tu konope a ľan. Tie poskytovali olejnaté semená, z ktorých lisovaním získavali olej pomocou mlynov na lisovanie oleja, ktoré sa nachádzali na Stupavskom potoku s vtedy prudkým a bohatým prietokom vody. Ich tradícia sa udržala do 19. storočia. Lis na olej a na súkno sa v slovanskom jazyku nazýva stupa. Maďari prevzali tento slovanský názov a ešte za čias Veľkej Moravy vyslovovali názov Stomfa (čítaj Štomfa) s nosovkou, teda stonpa. V tomto maďarskom pomenovaní sa zachovalo pôvodné slovenské. V ďalšom vývoji slovanskej reči na tomto území došlo k zániku nosovky a ustálila sa podoba stupa. Ku tomuto koreňu sa pripojila koncovka -ava. V 19. storočí sa používali tri pomenovania mesta - slovenské Stupava, maďarské Stomfa a nemecké Stampfen (čítaj Štamfen). Pravek Záhorská nížina je osídlená od doby bronzovej. Dokazujú to nálezy piatich žiarových hrobov z roku 1932, v ktorých boli uložené polospálené ľudské kosti s jedným zachovaným bronzovým náramkom a zlomkom bronzovej náušnice. Pri stavbe cementárne bolo objavené pohrebisko z doby železnej. Hroby obsahovali meč, kopiju a krivý nôž. Vzácnou pamiatkou je kovová ozdoba na pás s ľudskou hlavou. Kelti Prvé etnicky známe obyvateľstvo Záhorskej nížiny boli Kelti. Osídlenie oblasti mesta Keltmi dokazuje nález keltských mincí. Pozoruhodná 2,62 g ťažká zlatá minca s priemerom 12 mm je uložená, podobne ako ďalšie keltské mice typu Biatec, v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Keltská civilizácia bola vytlačená postupom Rimanov na sever a tlakom germánskych Markomanov.

66


Etnické zloženie obyvateľstva

Náboženské zloženie obyvateľstva

Slováci 96,68 % Česi - 1,02 % Maďari - 0,52 % Rómovia - 0,15 % Rusíni - 0,09 % Nemci - 0,04 % a iní

rímski katolíci - 70,35 % bez vyznania - 19,48 % evanjelici a.v. - 1,98 % grécki katolíci - 0,19 % pravoslávni - 0,12 % a iní

Kultúra a zaujímavosti Múzeá - Múzeum Ferdiša Kostku - Džbankárska a keramická výroba sa v Stupave rozšírila na začiatku 18.storočia a dodnes sa nerozlučne spája s menom Ferdiša Kostku, ktorý tu žil a pracoval v rokoch 1878 až 1951. Múzeum sa nachádza v dvoch objektoch - v trojpriestorovom dome, kde sa tento významný slovenský džbankár a keramikár narodil, žil a pracoval a z budovy nazývanej „brenhaus“. V „brenhause“ si možno prezrieť obchod i dielňu habánskeho hrnčiarskeho majstra. Základnú časť expozície tvoria fajansové výrobky a hrnčiarske práce, ktoré zozbierala vdova po F. Kostkovi Františka JochováKostková, doplnené o predmety zo zbierok Slovenského národného múzea. Stavby - Sklenený dom Pamiatky - stupavský kaštieľ, zrúcanina hradu Pajštún, kostol sv. Štefana, kostol sv. Šebastiána, sústava meštianskych domov tzv. Zemanské, rímska vojenská stanica, židovská synagóga, stĺp hanby...

Pranier

Zámocký (Stupavský) park Zámocký park tvorí súčasť s okolitými lesmi. Vybudovali ho poslední majitelia kaštieľa, Károlyiovci v štýle anglických záhrad. Časť parku využíva Domov dôchodcov umiestnený v kaštieli. Severnú časť tvorí pagaštanová alej, futbalové ihrisko s atletickou dráhou a plochami pre loptové hry a dnes už nevyužívané letné kúpalisko. Na východnej strane parku sa nachádza rybník.

67


Kaštieľ - predná časť Kaštieľ - vežička Súčasťou parku je pagaštanová alej, ktorou sa prechádza do Obory a Malých Karpát. Pri inventarizácii v roku 1968 boli zaevidované niektoré ojedinelé a vzácne druhy stromov – jedľa Nordmanová, pagaštan červený, cypruštek Lawsonow, cypruštek hrachonosný, ginko dvojlaločné, borievka čínska, borievka virginská, borovica hladkávejmutovka, borovica čierna, katalpa bignoniovitá, ľaliovník tulipánokvetý, platan západný, sofora japonská, tavoľník van Houtteov a rad ďalších. Pôvodne bol v parku umiestnený grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov. V súčasnosti sa park udržiava a obnovuje. Šport Dlhú tradíciu majú poľovníctvo a rybolov. Pod vedením Telovýchovnej jednoty Tatran Stupava vyvíja svoju činnosť viacero športových klubov. Úspechy dosahujú najmä hádzanársky a futbalový športový klub. Po roku 1989 zaznamenal rozvoj i tenis a Tenisový klub vďaka výborným podmienkam zaznamenáva najväčší rozvoj. Pre záujemcov je k dispozícii 10 antukových tenisových kurtov a 3 kurty v tenisovej hale s celoročnou prevádzkou. V areáli Park hotela sa konajú tenisové turnaje ETA – medzinárodný halový turnaj žien a Medzinárodné majstrovstvá OPEN SLOVAK – seniori. V roku 2004 vzniká mládežnícke floorballové družstvo Bogdau Stupava, ktoré dosahuje v mládežníckych kategóriách v rámci SR výrazné úspechy. Každoročne sa organizuje medzinárodný mládežnícky turnaj vo floorballe Stupava Cup. V Stupave pôsobí tiež skupina historického šermu URSUS. Futbalové kluby - FK Tatran Stupava Florbalové kluby - FBK Bogdau Stupava, Fireball Stupava, Čierne Mačky Stupava, Štart Stupava, Panda Stupava Hádzanárske kluby - HC Tatran Stupava Historický šerm - SHŠ Ursus

68


Pravidelné podujatia K tradičným podujatiam, ktoré patria medzi najznámejšie a najviac navštevované sú Slávnosti kapusty – Deň zelá a festival country hudby Stupavský širák. Okrem toho sa v Stupave konajú jarmoky, výstavy domácich výtvarníkov a remeselníkov, festival dychovej hudby a ďalšie podujatia. Zaujímavým športovo spoločenským podujatím sú medzinárodné preteky malotraktorov do vrchu ECCE TERRA. Kulinárske špeciality - "Stupavské zelé" Hospodárstvo a infraštruktúra Doprava V súčasnosti je Stupava spojená s okolitým územím železničnou (od roku 1891)a automobilovou dopravou. Železnica má v Stupave okrajový význam a používa sa najmä na nákladnú dopravu. Dňa 25.3.2008 vydalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR rozhodnutie o zrušení regionálnej železničnej trate Odb. Devínske Jazero - Stupava. Cestnú sieť v Stupave tvorí štátna cesta prvej triedy spájajúca Bratislavu cez Stupavu a Malacky s Brnom a Prahou. Je to veľmi frekventovaná cesta napriek tomu, že je vybudovaný diaľničný obchvat z Bratislavy smer Břeclav, ktorý nie je napojený na Stupavu. Cesta vedie pravdepodobne v miestach, kadiaľ v stredoveku viedli významné obchodné cesty a jantárová cesta z čias Rímskej ríše. Dôležité firmy - Cevaservis, s. r. o., Elektrovod s. r. o., Holcim a. s., MKM, s. r. o., Tondach, s. r. o., Aerzen Slovakia, a. s., Bevex Stupava, a. s., Hamé Slovensko, a. s., Dura, Automotive Systems, Heiland Slowakei... Ubytovacie zariadenia - Hotel Stupava - kongresové centrum, Park Hotel, Školiace stredisko Intenzíva, Ubytovňa pri Cevaservise, Ubytovňa Stupava, Hotel Eminent, Privát Stupava Verejné ustanovizne - Mestská polícia, Mestský podnik technických služieb, Pohrebná služba, Vodárne a kanalizácie, Mestské kultúrne stredisko, Cezhraničné informačné centrum, Mestská knižnica R. Mórica, Rímskokatolícky farský úrad, Domov dôchodcov, Požiarna zbrojnica, Zdravotné stredisko Školstvo V Stupave sa nachádzajú štyri materské školy, jedna základná škola, jedna základná umelecká škola a jedna špeciálna základná škola. Zdravotníctvo V miestnom zdravotnom stredisku sa nachádzajú dve praktické ambulancie pre deti a dorast, tri praktické ambulancie pre dospelých, jeden neurológ, jeden internista, jedna očná lekárka, jeden gynekológ a tri zubné ambulancie

69


Významné osobnosti - Ferdiš Kostka, Jozef Kostka, Ján Nálepka, prof. Dr. Ján Horecký DrSc - jazykovedec, Rudo Móric, Anton Hollý, Max Reinhardt Médiá Stupava vydáva lokálny mesačník Podpajštúnske zvesti, v ktorom informuje o kultúrnom a spoločenskom živote v Stupave i v obciach z okolia. Občianske združenie Abbellimento vydáva každoročne publikáciu o Stupave.

Borinka

Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 15,79 km² Počet obyvateľov: 512 Hustota obyvateľstva: 32 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1273 Adresa obecného úradu: Obecný úrad 900 32 Borinka 110 Web: www.borinka.sk E-mail: [email protected] Starosta: Milan Maxian Borinka je obec na Slovensku v okrese Malacky, ležiace cca 25 km od Bratislavy. Nad dedinou sa vypína zrúcanina hradu Pajštún, ktorá bola vypálená napoleonskými vojskami na začiatku 19. storočia. Udávajú sa roky 1809, 1810 aj 1811. Nachádza sa tu významná chatová oblasť, hrad Pajštún využívajú horolezci, turisti, z hradu je krásny výhľad na okolie, vidno až do Rakúska, známy zámok Markthof. V obci je rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1864 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1750

Stupavský potok v Borinke

70


Gajary

Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 50,87 km² Počet obyvateľov: 2889 Hustota obyvateľstva: 55 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1373 Adresa obecného úradu: Obecný úrad Hlavná 67, 900 61 Gajary Web: www.gajary.sk E-mail: [email protected] Starosta: Ing.Peter Tydlitát

Gajary ležia na Záhorskej nížine na terase rieky Moravy. Rovinný chotár tvoria treťohorné íly, piesky, na nich štvrtohorné terasové štrkopiesky, nivné uloženiny a viate piesky. Má hnedé lesné, mačinové, lužné a nivné pôdy. Zalesnený je ostrovčekmi borovicových a lužných lesov (vlastivedný slovník obcí na Slovensku). Územie Záhoria, hlavne jeho časť ležiaca pri rieke Morave, bolo osídlené už v dobe, kam siahajú stopy ľudského osídlenia u nás. Životnou tepnou tohto kraja bola rieka Morava, pri ktorej nachádzame i na našom ľavom brehu súvislý pás pravekých sídlisk. Gajarská lokalita pri Morave poskytuje nálezy, ktoré môžeme datovať do neolitu, t.j. do doby 4000 3000 rokov pred nar. Krista. Duna, ktorej sa hovorilo Stolička ležala asi 250 m od brehu rieky, pri jednej z najlepších a najfrekventovanejších brodov. Našla sa v nej najstaršia keramika z doby neolitickej, čiže mladšej doby kamennej. Ďalším obdobím osídľovania gajarského chotára je eneolit, ktorý kladieme do rokov 3000 - 1900 pred nar. Krista. Z tejto doby sa našli v Gajaroch tri sídliská. Jedno na hlinisku za posledným mostom vľavo od cesty do rakúskej dedinky Dürnkrut, druhú na Stoličke a tretie na samote Vrablicová. Nálezy z obdobia doby bronzovej (1500 - 1200 pred n.K) sú podstatne bohatšie. V lokalite Stolička sa našiel celý cintorín skrčencov. Ich hrdlá zdobili náhrdelníky s kúskami jantáru , čo svedčí o tom , že osada mala už vtedy zahraničné styky a čulý obchodný ruch. Jantár sa dopravoval až od Baltického mora po tzv. jantárovej ceste. Po dobe bronzovej nastala doba železná, čo potvrdzujú ďalšie vykopávky v Gajaroch.Poslednou fázou doby železnej je doba laténska. S tejto doby sa v Gajaroch na Stoličke našiel mlynský kameň - žarnov s tyrolského vápenca a sekierka, čo svedčí o usadlom roľníckom živote. V období staroveku Rimania stavali na dunách svoje strážne veže a pozorovacie stanice. Na Stoličke sa našli časti výstroja rímskeho vojaka a veľa rímskych črepov. V dobe veľkého sťahovania národov sa na území Gajar usadili Slovania natrvalo. Z predchádzajúcich kmeňov nie vždy a všetci odchádzali. Miešali sa po celé stáročia s novoprichádzajúcimi obyvateľmi, čím sa vyformovala skupina prvých predkov „Pragajaranov". 71


Stav obyvateľov ku dňu 31.12.2007

Počet obyvateľov:

Štruktúra obyvateľov ku dňu 31.12.2007

Celkom

Mužské pohl.

Ženské pohl.

2 889

1 408

1 481

*Prihlásení občania:

76

*Odhlásení občania:

45

*Zomretí občania:

34

*Narodení občania:

24

Celkom

Mužské pohl.

Deti do 6 rokov:

165

73

Ženské pohl. 92

Deti 6 – 18 rokov:

424

218

206

Dospelí občania:

2 300

1 117

1 183

z toho dôchodci:

423

* za obdobie 1.1.2007-31.12.2007

Jablonové Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 50,87 km² Počet obyvateľov: 2889 Hustota obyvateľstva: 55 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1373 Adresa obecného úradu: Ocú Jablonové 197, 900 54 Jablonové Web: www.mkregion.sk/Malacky/jablonove/index.htm E-mail: [email protected] Starosta: Ing. Ondrej Jurčák Jablonové je obec na Slovensku v okrese Malacky. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela z roku 1679. Jablonovský organizovaný šport sa datuje od roku 1953, keď vznikla Telovýchovná jednota pod názvom Sokol. Po šiestich rokoch prišlo k zmene názvu na Družstevník. V súčasnosti má jediný oddiel v obci, futbalový, názov ŠK. O založenie telovýchovy a športu sa v Jablonovom zaslúžili Matej Boc, Alojz Jánoš, Stanislav Brichta, František Prokop, F. 72


Reisenauer, Š. Jánoš, E. Rupec, J. Michalových, A. Rybár, A. Jánoš, I. Pavlíček, V. Malcher, Š. Rusnák. Prvé ihrisko bolo za dedinou na "Nivách". Na jeseň roku 1957 sa otváralo nové futbalové ihrisko, ktoré priaznivci futbalu vybudovali brigádnicky. Veľký rozkvet telovýchovy a športu zaznamenala obec koncom šesťdesiatych rokov. To bola veľká funkcionárska éra bývalého dlhoročného futbalistu, Štefana Masaroviča v jablonovskom športe, ktorá trvala až do roku 2002. V súčasnosti futbal neustále v Jablonovom pretrváva. Fungujú tri družstvá - žiacke, dorastenecké, a seniorské. Kronikárom jablonovského futbalu od roku 1953 je Slávo Brichta.

Jakubov Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 20,86 km² Počet obyvateľov: 1376 Hustota obyvateľstva: 66 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1460 Adresa obecného úradu: Ocú Jakubov 191, 900 63 Jakubov Web: www.jakubov.sk E-mail: [email protected] Starosta Ing. Milan Karovič

Jakubov je obec na Slovensku v okrese Malacky. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba zo 17. storočia. Taktiež sa tu nachádza opustený židovský cintorín. Jakubovom preteká riečka Malina. Obyvatelia tejto obce, podobne ako obyvatelia širšieho okolia (Malacky, Vysoká pri Morave, Kostolište, Láb, Zohor...), sa v minulosti živili najmä pestovaním konope. Toto konope, ktoré bolo známe ako slovenské konope, bolo považované za mimoriadne jemné a kvalitné. Vozili ho až do stredoslovenských banských miest. Ďalší dôležitý produkt z konope - konopný semiačkový olej zasa zasielali najmä do neďalekej Viedne na mestský osvetľovací ústav.

Záhorácka obec Jakubov leží v nadmorskej výške 110 m na Borskej nížine, asi 34 km od hlavného mesta Bratislavy a 9 kilometrov od Malaciek, v nádhernom prostredí borovicových a listnatých lesov a vodných plôch, v blízkosti rakúskych hraníc, na priamom ťahu z hraničného priechodu Záhorská Ves smerom na Malacky.

73


Chotár obce bol osídlený už v dobe rímskej a veľkomoravskej. Obec sa spomína v roku 1460. V roku 1553 patrila Serédyovcom a plaveckému panstvu. V roku 1703 úplne vyhorela. V roku 1720 bol v obci mlyn a 22 daňovníkov. V roku 1828 bolo v obci 120 domov a 868 obyvateľov. Pôvodne renesančný kostol z r. 1641 bol v rokoch 1769, 1903 prestavaný a zreštaurovaný.

Za pozornosť stojí pekný, slovenský názov obce, ktorý je v pečati doložený o 150 rokov skôr, ako sa to zvyčajne v odbornej literatúre uvádza. Pokiaľ ide o samotný námet, ide o typický hovoriaci symbol, obrazom vyjadrujúci pomenovanie obce. Vlajka obce Jakubov pozostáva zo siedmych pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, žltej, červenej, bielej, zelenej, žltej a zelenej. Vlajka má pomer 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.

Zo správy, ktorú pred 250 rokmi pred bratislavskou stolicou podával gróf Pálffy sa môžeme dozvedieť fakty o postavení poddaných v obci. Zdarma dostávali drevo na hospodárske náradie a peniaze nemíňali ani na vozy a pluhy, lebo si ich zhotovovali úplne sami. Takisto nemuseli kupovať sviece, lebo po celý rok svietili trieskami z borovíc. Okrem možností chytať ryby na obživu, mohli Jakubovčania predávat kupcom z Viedne zelené žaby i výrobky z rákosia. Odvtedy sa im hovorí Škerháci (kŕkanie t.j. škerhanie žiab). Obec je obkolesená lesmi a vodnými plochami. Jakubovské štrkovisko, ideálne na kúpanie, vodné športy a rybolov, je vyhľadávanou rekreačnou oblasťou nielen medzi domácimi obyvateľmi, ale aj obyvateľmi hlavného mesta a širokého okolia. Na východ od obce sa nachádzajú Jakubovské rybníky – vodná plocha s bohatým výskytom bahenného vtáctva, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie hniezdiská a migračné lokality Záhoria. Na juhozápad od obce sa nachádza prírodná rezervácia Bogdalický vrch (33,2 ha) so zvyškami lužného lesa s pôvodnou drevinou skladbou. Na juhu od obce sa nachádza Šmolzie (45,6ha) a rekreačná oblasť Feldský les – prírodná rezervácia so zvyškami lužného lesa na Záhorskej nížine s pôvodnou drevinou skladbou a mnohými vzácnymi živočíchmi. Táto oblasť má veľký význam z hľadiska vedecko-výskumného, náučného a kúltúrnovýchovného. Významné osobnosti – Štefan Moravčík, ktorý vo svojej literárnej tvorbe čerpal mnohé námety, nárečové slová i prezývky práve z Jakubova.

Kostolište 74


Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 16,82 km² Počet obyvateľov: 1034 Hustota obyvateľstva: 61 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1206 Adresa obecného úradu: Ocú Kostolište, Hlavná 66, 900 62 Kostolište Web: www.kostoliste.sk E-mail: [email protected] Starosta: Danihel Hubert Obec Kostolište, okres Malacky, ležiaca približne 45 km juhozápadne od Bratislavy sa geomorfologicky začleňuje do Záhoráckej nížiny. Územie obce zasahuje do najbližšieho okolia rieky Moravy ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Slovenskou republikou a Rakúskom. Rôzne archeologické nálezy svedčia o striedaní rôznych kultúr, od rímsko-barbarskej cez keltskú až po slovanskú. Prežilo vpády Tatárov, Turkov, Husitov, Bratríkov a.i.. Prvá konkrétna zmienka o osídlení územia obce je z roku 1206. Názov obce je odvodený od slova kostol. Prvá zmienka o kost. sv. Martina je z roku 1397. Pôvodný gotický kostol bol v roku 1563 prestavaný na renesančnú budovu. V súčasnosti patrí obec Kostolište do okresu Malacky pod správu Bratislavského samosprávneho kraja. Najznámejšou osobnosťou obce bol rodák, akademický maliar Martin Benka, národný umelec, ( 21.9.1888 - 28.6.1971 ), významný slovenský maliar, grafik a ilustrátor Je ťažké nájsť prvý názov našej obce podložený písomnými dokumentmi. Jeden z najstarších názvov - pochádzajúci z doby Veľkej Moravy - by mal byt Kyrielo. Ako sme sa dozvedeli, obec Kostolište sa spomína v listine z roku 1271, keď kráľ Štefan V. dáva synom komesa Alexandra " terram castri de Ztumpa" nazývanú Znoyssa - zem Stupavského hradu. Hranica uvedenej zeme ide aj pratum Kylpiruis, t. j. k lúke patriacej k dedine Kylpiruis, ktorá je totožná s dnešným Kostolišťom. Písomná správa z r. 1342 uvádza, že obec sa za vlády kráľa Ľudovíta Veľkého volala Kykrilen. Tento názov obce je aj v písomnostiach z roku 1373. Kráľ Ľudovít I. 1. mája 1373 povoľuje kupcom z Čiech prevážať tovar do Bratislavy a uvádza trasu cesty z Hodonína do Bratislavy. Pisateľ listiny totiž nesprávne uviedol trasu cesty cez Gajary a Kostolište, ktoré boli mimo hlavnej trasy. Týmto mylným zápisom trasy sa potvrdzuje existencia Kostolišťa. v r. 1397 sa uvádza táto obec ako jedna z farností bratislavského prepošta pod menom kyrelo. Ďalšie zmeny názvu obce sú: 1373 Kykrilen - listina krála Ludovíta, 1397 Kirchplatz, 1423 Kirchle, 1488 Kyryhporcz ,1536 Kripolcz, 1541 Kyripolcz, 1561 Kiripolecz, 1564 Kripolcz, 1567 Krypolch, 1587 Kirypolcz aj Krypolcz, 1634 Kiripolcz, 1773 po slovensky a po madarsky Kiripolcs, po nemecky Kiripoltz, 1808 po slovensky Krýpolec, po madarsky Egyhazhely, 1920 Kiripolec až do r. 1948, ked bol premenovaný - ako veľa obcí na Kostolište. V roku 1963 si občania i národný umelec Martin Benka želali vrátiť názov Kiripolec, avšak príslušné ministerstvo a krajský národný výbor nedovolili návrat k pôvodnému názvu s odôvodnením, že ba nastala reťaz premeny názvov obcí z roku 1948 a tiež, že terajšie je najvhodnejším prekladom starých názvov. Ďalšie požiadavky na zmenu názvu obce neboli, pretože aj terajší je pekný a označuje dávne " kostolné miesto" na Záhorí.

75


Kuchyňa Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 44,72 km² Počet obyvateľov: 1595 Hustota obyvateľstva: 36 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1206 Adresa obecného úradu: Ocú Kuchyňa, 900 52 Kuchyňa 220 Web: www.obeckuchyna.sk E-mail: [email protected] Starosta: Róbert Bujna Kuchyňa je obec na Slovensku v okrese Malacky. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1701 a kaplnky sv. Anny, Panny Márie a sv. Rocha pred rokom 1700.

Láb

Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 27,85 km² Počet obyvateľov: 1387 Hustota obyvateľstva: 50 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1206 Adresa obecného úradu: Obecný úrad Láb, 900 67 Láb 503 Web: www.obeclab.sk E-mail: [email protected] Starosta: PaedDr. Monika Valúchová Láb je obec na Slovensku v okrese Malacky. V obci je rímskokatolícky kostol Všetkých Svätých z roku 1561 a kaplnka sv. Vendelína z roku 1755. História

76


Obec Láb sa rozprestiera na juhu strednej oblasti Záhorskej nížiny v doline Močiarky osem kilometrov južne od Malaciek. Najstaršie osídlenie Lábu spadá do mladšej doby kamennej, do neolitu. Archeologické nálezy potvrdili, že už v 8. storočí tu bolo slovanské sídlisko a našli sa aj pozostatky sídliska a pohrebiska z obdobia Veľkomoravskej ríše. Osada pod názvom LOYP sa spomína v listine už v roku 1206. Vydal ju Uhorský kráľ Ondrej II., ktorou priznal grófovi Alexandrovi z rodu Hont-Poznan za verné služby pozemky i s trhovým miestom a z neho plynúcim ziskom. Pôvodne patrila k plaveckému panstvu, neskôr sa stala vlastníctvom majiteľov stupavského panstva. V roku 1333 v dôsledku rodinných zvád o hranice jednotlivých panstiev Bratislavská kapitula rozdelila Štvrtocký majetok na západnú časť obec Štvrtok a na východnú časť, v ktorej bol i kostol - obec Láb. Od tohto rozdelenia sa pravdepodobne obec Láb vyvíjala ako samostatná obec. V 16. storočí sa tu usadili rodiny chorvátskych kolonistov. Obyvatelia Lábu sa venovali poľnohospodárstvu, najmä pestovaniu zeleniny, ktorú na prelome 19. a 20. storočia predávali až vo Viedni. Typickým remeslom bolo rezbárstvo a výšivkárstvo. Lábska výšivka sa prejavila predovšetkým v bohatosti miestneho kroja, ktorý patrí medzi najkrajšie v tomto regióne. Od 19. storočia existovala v obci tehelňa a píla, výrobňa trsťového pletiva, boli tu rôzne obchody, nielen potravinárske, ale aj s liečivými rastlinami. Koncom 19. storočia začali odchádzať prví obyvatelia za prácou do Ameriky. Obec vydala rozsiahlu publikáciu pod názvom Nová kniha o Lábe, v ktorej sa dozviete podrobnejšie o vývoji obce, jej názve i o súčasnosti. Lábsky obecný erb upravil podľa starej pečate z roku 1616 Dr. Rudolf Irša, ktorý ho zároveň previedol do farebnej podoby. Ústrednou postavou erbu je strieborná postava sv. Ondreja na zelenom štíte so zlatou gloriolou okolo hlavy, držiac v rukách zlatý "ondrejský kríž". Vedľa postavy svätca po jeho pravej ruke je zlatá šesťcípa hviezdička, pod ktorou je zlatý polmesiac, po ľavej ruke je zlatý lemeš. Prekvapením je postava sv. Ondreja, pretože súčasný lábsky kostol je zasvätený Všetkým svätým. Zo štúdií mnohých obecných erbov a farských pečatí vieme, že pečate bývali veľmi často totožné. Obce totiž mávali vo svojom znaku cirkevný motív. Domnievame sa, že v Lábe mohol jestvovať i starší kostolík zasvätený sv. Ondrejovi. Vieme, že v Lábe bol kostolík už v roku 1333, nevieme však komu bol zasvätený. Po ňom nasledoval ďalší, ktorý zhorel. Až v 17. storočí sa objavuje kostolík, z ktorého ostala časť tvoriaca svätyňu dnešného kostola. Ako sa teda dostal sv. Ondrej na erb ? Túto informáciu ako i veľa ďalších zaujímavostí sa dozviete v NOVEJ KNIHE O LÁBE, ktorú si môžete zakúpiť na obecnom úrade. Obecná zástava Podľa farieb na erbe, boli zvolené i farby na obecnej zástave. Základom je zelená. Priečne skrížené dve brvná v zlatej farbe vytvárajú na nej svätoondrejský kríž. Nakoľko sa jedná o vlajku obecnú a nie mestskú, má dva zástrihy.

Obecná pečať

77


Zaujímavosťou najstaršej pečate z r.1616 je to, že typárium - pečatidlo, ktorým bola pečať vytlačená, bolo vlastne typáriom, ktorým pečatila svoje dokumenty i fara. Odvodzujeme to od toho, že na pečati je čitateľný latinský kruhopis SIGILLUM ECCLESIE OMNIUM IN LAAB - ZNAK FARNOSTI VŠETKÝCH SVÄTÝCH V LÁBE. Letopočet 1617 je rozložený pod lemešom a polmesiacom s hviezdou. Bolo to pravdepodobne spoločné typárium pre faru i obec. Zrejme sa uschovávalo na fare, kde bolo bezpečnejšie ako u richtára. Kostol - Dnešný kostol - zasvätený Všetkým svätým bol postavený v roku 1722 na mieste pôvodného kostolíka ktorý vyhorel. Vysvätený bol druhú októbrovú nedeľu v roku 1748. Prvá písomná zmienka o tomto prastarom kostolíku pochádza ešte z roku 1333. Kostol je najväčšou, najstaršou a najkrajšou dominantou obce. Kaplnka sv. Vendelína - patróna stád bola postavená v roku 1755 ako znak veľkej úcty k tomuto svätému. Nachádza sa na okraji obce vedľa hlavnej cesty smerom na Jakubov. Ku kaplnke sa dodnes konajú na deň sv. Vendelína procesie. Socha sv. Jána Nepomuckého - stojí na okraji obce smerom na Zohor. Podľa ústneho podania bola postavená už v treťom roku po jeho svätorečení, ale na soche je dátum 30.augusta 1732 a erb zemepána Pálfiho. socha sv. Floriána - stojí v strede dediny a pochádza z toho istého obdobia ako socha sv. Jána Nepomuckého. Pamätná tabuľa Ignáca Juračku - nájznámejšieho lábskeho farára sa nachádza na budove fary oproti kostolu. V Lábe pôsobil od r. 1849 do r. 1899 kde ako farár a dekan zomrel. Je pochovaný na miestnom cintoríne vedľa hrobu svojej matky. Občania s úctou naň spomínajú ako na veľkého slovenského "rodoľuba", verného národovca, ktorý pre svoj národ veľa vytrpel. Pomník Dr. Milana Rastislava Štefánika - nachádza sa v parku v strede obce, odhalený v r. 1990. V Lábe sa narodila Mária Kišonová-Hubová, všetkým dobre známa slovenská operná speváčka(soprán). Jej otec bol učiteľom v Lábe. Ešte počas jej detstva sa odsťahovali do Zohoru a v roku 1924 do Bratislavy. Tu vychodila školy, zmaturovala a nakoľko mala od mladosti prekrásny hlas, išla študovať spev na konzervatórium do Viedne. Po návrate prijala angažmán v Slovenskom národnom divadle a v rokoch 1943-1947 pôsobila ako prvá slovenská operná speváčka. Začas pôsobila i v Smetanovom divadle v Prahe a napokon sa stala profesorkou na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Vydala sa za herca Mikuláša Hubu a ich syn Martin je tiež hercom. Potomok ďalšieho učiteľa, VOJTECHA HORÁKA, narodený v Lábe, krstným menom po otcovi tiež Vojtech, stal sa významným politikom. Ako učiteľ prešiel z Lábu do Vajnor, kde pokračoval v Jurigovom duchu. Angažoval sa za slovenskú dedinu a stal sa jedným z lídrov HSĽS, poslancom Slovenského snemu a školským inšpektorom. Z lábskych vzdelancov vynikol plukovník, profesor Ing. TOBIAŠ LAZAR DrSc. Narodil sa 30.5.1935 a dal sa na vojenskú dráhu. Začal v škole pre leteckých mechanikov v Poprade. Vyštudoval elektroinžinierstvo na Vysokej škole technickej v Bratislave. Po získaní docentúry sa stal dekanom fakulty vojensko-leteckého inžinierstva na Vysokej škole leteckej v Košiciach. V roku 1986 bol menovaný vysokoškolským profesorom na Vojenskej akadémii v Brne. V roku 1988 obhájil doktorskú dizertáciu na titul doktora technických vied. V rokoch 1985-1990 bol prorektorom pre vedeckú činnosť Vysokej vojenskej leteckej školy v Košiciach. Je členom komisie pre obhajobu doktorských a kandidátskych prác. Vychoval 5 profesorov, 6 doktorov vied, desiatku kandidátov vied, napísal viac ako 120 vedeckých pojednaní a prác. Na svojom konte má 20 vynálezov. Pracuje v Košiciach. Lábjania mali svojho vzdelanca i

78


na poli naftárskom. Dňa 30.11.1927 sa v Lábe narodil Ing. MICHAL GERTHOFER. Ľudovú školu vychodil vo svojom rodisku, do meštianky chodil v Malackách, maturoval na priemyslovke v Bratislave. Nakoľko ho bavila elektrotechnika, ostal jej verný a začal pracovať v Slovenských elektrárňach v Malackách. Na Vysokú školu technickú v Bratislave sa na odbor elektroinžinierstva zapísal až po získaní finančných prostriedkov. Promoval v roku 1952 s vyznamenaním. Po skončení štúdií bol zamestnaný v Československých naftových doloch v Hodoníne, kde čoskoro pracoval vo funkcii hlavného inžiniera závodu. V roku 1971 bol preložený na Slovensko ako odborný riaditeľ pre naftu a investície. Ako zamestnancovi naftového podniku mu učarovala geofyzika. Popri zamestnaní diaľkovo študoval v rokoch 1956-1958 ma Karlovej univerzite v Prahe odbor užitej geofyziky. V roku 1986 obhájil kandidátsku prácu a získal titul Kandidáta technických vied. Zomrel v Kanade a pochovaný je v Bratislave, na cintoríne v Slávičom údolí. Nesmieme zabudnúť ani na JÁNA LAZARA - kapitána anglického letectva. S rodičmi sa síce do Lábu prisťahoval, ale tu vyrastal. Narodil sa 22.4.1916 vo Vysokej pri Morave. Navštevoval obuvnícku školu u Baťu v Zlíne. Ako mladý muž mal možnosť vycvičiť sa za športového letca. Počas prezenčnej vojenskej služby bol pridelený do Piešťan, kde slúžil u 64. výzvednej letky. Po vypuknutí vojny odletel s kamarátmi dvoma lietadlami do Poľska. Dňa 1.7.1939 nastúpil do poľského vojenského letectva, ale už 18.9.1939 ich zajala sovietska armáda, ktorá spolu s Nemcami napadla a obsadzovala Poľsko. Dva roky bol v sovietskych zajateckých táboroch. Nakoniec sa mu podarilo dostať sa cez Stredný východ do Veľkej Británie. V roku 1941 vstúpil do RAF. Koncom roku 1942 bol členom 311. bombardovacej československej perute. Zo začiatku lietal ako pilot, neskôr ako kapitán veliteľ lietadla. Patril k najlepším letcom, je považovaný za leteckú legendu Slovákov v RAF. Po skončení vojny sa zúčastňoval transportných letov. Vidiac, aká je situácia doma, zostal v exile. Usadil sa v Anglicku, odkiaľ v päťdesiatych rokoch odišiel do Kene v Afrike, kde si zriadil v Nairobi továreň na obuv. V sedemdesiatych rokoch sa presťahoval s rodinou do Austrálie, kde v roku 1984 zomrel.

Najznámejší lábsky farár IGNÁC JURAČKA sa narodil 1.5.1820 v Kopčanoch. Prvé štyri ročníky gymnázia vychodil v Skalici, vyššie ročníky v Pešti. Teológiu vyštudoval na viedenskom Pázmaneu. Jeho prvým miestom bola Stupava, kde nastúpil ako kaplán. Slovák telom i dušou sa už v seminári priatelil s rovnako zmýšľajúcimi klerikmi, ktorí ako on chápali dobu veľkého národného útlaku. Svoje peripetie, ktoré nastali 24.9.1848 podrobne opisuje na stranách lábskej farskej kroniky (tiež v Novej knihe o Lábe). Na Lábsku faru nastúpil 14.3.1849 a účinkoval ako lábsky farár 50 rokov. Dňa 27.8.1899 v Lábe ako farár a dekan zomrel. Je pochovaný na miestnom cintoríne.

79


Lozorno Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 50,87 km² Počet obyvateľov: 2 866 Hustota obyvateľstva: 64 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1589 Adresa obecného úradu: Ocú , Hlavná 1. 90055 Lozorno Web: www.lozorno.sk E-mail: [email protected] Starosta: Ľubomír Haramia Lozorno je obec na Slovensku v okrese Malacky. Patrí do Bratislavského samosprávneho kraja (VÚC). Jeho nadmorská výška je 187 m, priemerná ročná teplota 10°C a priemerné ročné zrážky okolo 600 mm. Lozorno leží v blízkosti západných svahov Malých Karpát v južnej časti Záhorskej nížiny. V strede dediny sa týči kostol Sv. Kataríny, panny a mučeníčky z Alexandrie, ktorý pochádza z roku 1629. Ďalšími starobylými pamiatkami sú prícestné sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Floriána. História Názov obce: v r. 1438 Ezelarn, v r. 1589 Zorno a od r. 1773 Lozorno. Osídlenie obce je známe už od 14. storočia, kde si obyvatelia svoje obydlia stavali popri Suchom potoku. Avšak prvá písomná zmienka je z roku 1438. V 16. storočí sa do obce prisťahovali chorvátski prisťahovalci, ktorí sú predkami väčšiny dnešných Lozorňanov. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, tkáčstvom, zeleninárstvom a vinohradníctvom. Najstaršia pečať obce - sv. Katarína s nástrojmi svojho martýrstva - s ozubeným kolesom a mečom s palmovou ratolesťou (symbolom mučeníkov, ale tiež aj symbolom víťazstva nad svetom) pochádza zo 17. storočia. V obci začala začiatkom 19. storočia fungovať cirkevná škola. Asi v roku 1933 jej úlohu prebrala škola "meštianka", ktorá stála na západnom konci dediny smerom na výpadovku do Bratislavy. Približne v rokoch 1970 - 1990 bola používaná ako materská škola. Neskôr bola zbúraná a nahradila ju nová štvrť rodinných domov. Súčasnosť Obec je vzdialená 24 km od Bratislavy. Pri Lozorne je zjazd z diaľnice D2 Bratislava - Kúty - Praha, vďaka čomu je dobre spojená s hlavným mestom SR. Nad dedinou sa nachádza vodná nádrž, z ktorej vyteká „Suchý potok“ krížom cez dedinu. Pri vodnej nádrži sa každoročne stretávajú obyvatelia Lozorna, prípadne susedia z okolitých dedín na Rybárskych zábavách. Nad vodnou nádržou je turistická cesta, ktorá vedie popri ďalších dvoch vodných nádržiach cez krásnu krajinu Malých Karpát do chatovej oblasti Košariská, ktorá patrí k obci.

80


V Lozorne sa nachádza trojhviezdičkový hotel, ktorý poskytuje ubytovanie i reštauračné služby, a viacero reštaurácií a krčiem. Šport Futbalový klub Fc Lozorno skončil v sezóne 06/07 na 2. mieste vo IV lige- západ. Po jarnej časti sezóny je na 8. mieste v III lige západ. V dedine majú štadión s kapacitou: 750 ľudí. Lozorno má aj hokejbalové mužstvo ktoré postúpilo do najvyššej súťaže. Klub má vlastný hokejbalový štadión postavený v areáli futbalového ihriska :kapacita 750 ľudí. Lozorno ponúka možnosti turistiky, cykloturistiky a oddychu v okolitých lesoch. Športové aktivity ponúka tenisové ihrisko, futbalové ihrisko a golfový klub Pegas. V kultúrnom dome sa každoročne uskutočňujú stolno-tenisové turnaje. Demografia Počet obyvateľov k 31.12.2006 spolu 2866 muži 1431, ženy 1435 Predproduktívny vek (0-14) spolu 437 Produktívny vek (15-54) ženy 849 Produktívny vek (15-59) muži 1028 Poproduktívny vek (55+Ž, 60+M) spolu 552 Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu 38 muži 20, ženy 18

Malé Leváre Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 21,76 km² Počet obyvateľov: 1097 Hustota obyvateľstva: 50 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1378 Adresa obecného úradu: Ocú Malé Leváre, 908 74 Malé Leváre 177 Web: www.malelevare.sk/ E-mail: [email protected] Starosta: Milan Pernecký

Malé Leváre sú v okrese Malacky, je tu je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1654 a kaplnka Panny Márie z roku 1900. V obci nie je verejný vodovod. Verejná kanalizácia je v procese budovania.

81


Obec na terase rieky Moravy sa prvýkrát písomne spomína v roku 1377. Po príchode habánov sa stala centrom výroby keramiky. K pamiatkam patrí barokový rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie (1654), ktorý bol najskôr renesančný. Ďalšie pamiatky: kaplnka sv. Rócha, Rozálie, Šebastiána, Božia muka a prícestné sochy. Dnes je v obci základná a materská škola, knižnica, predajne potravín, pohostinstvá, výroba mäsových výrobkov. Žije tu 1000 obyvateľov. Rekreačná nádrž Rudava s autokempingom poskytuje možnosť kúpania, rybolovu, turistiky, cyklistiky, požičiavania vodných byciklov a lodiek. Zaujímavé je, že v miestnom jazere sa pri ťažbe štrku našli kosti slona lesného a mamuta.

História Malých Levárov

Malé Leváre patria do Záhorskej nížiny, ktorá je časťou vnútroalpskej Viedenskej panvy. Nadmorská výška sa pohybuje v rozmedzí 147,5 až 153 m.n.m. Obec leží na terase rieky Moravy, 12 km severne od okresného mesta Malacky.

Obec sa po prvýkrát spomína v roku 1377, keď patrila plaveckému panstvu. Jej prvý názov bol Kyslew, neskôr Lewary Minor, Twdestorff atď. Postupne sa vyvinul dnešný názov Malé Leváre.

Prvým vlastníkom obce bol rod Hont Poznancov, ktorý ho dostal od kráľa Ľudovíta Veľkého. Pochádzal zo Sv. Jura a Pezinka a preto sa členovia ich rodu nazývali páni zo Sv. Jura a Pezinka. Rozsiahle potomstvo šľachtického rodu postupne v jednotlivých vetvách vymiera. Tým sa celé panstvo vrátilo späť uhorskej kráľovskej korune.

82


Novými vlastníkmi boli páni Gašpar Šeredi, neskôr Eck zo Salmu, potom Fuggerovci, Melichar Balaša a nakoniec Pálfyovci. Vznik názvu podmienila existencia menších pevností pre strelcov, ktorí v minulosti pri rieke Morave chránili staré uhorské hranice.

V 16. a 17. storočí obec patrila ku stupavskému panstvu. V tomto období sa tu usadili habáni a obec sa stala jedným zo stredísk džbánskej výroby. Pôvodný obyvatelia boli roľníci a rybári, pod vplyvom habanov si však osvojili viaceré remeslá.

Marianka Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 3,22 km² Počet obyvateľov: 1147 Hustota obyvateľstva: 322 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1367 Adresa obecného úradu: Ocú Marianka, Školská 32, 90033 Marianka Web: www.marianka.sk E-mail: [email protected] Starosta: Ing. Viliam Bolgáč Marianka je obec na Slovensku v okrese Malacky. Marianka je známe pútnicke miesto, najstaršie na území bývalého Uhorska. V obci je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1377 a kaplnky sv. Anny z roku 1691, Panny Márie z roku 1721, Svätej studne z roku 1696, sv. Floriána z roku 1700 a Kalvária z roku 1936. Obec má okolo 1000 obyvateľov.

83


Pernek Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 27,66 km² Počet obyvateľov: 831 Hustota obyvateľstva: 33 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1394 Adresa obecného úradu: Ocú Pernek 48, 90053 Pernek Web: www.pernek.sk E-mail: [email protected] Starosta: František Bokes

Pernek je obec na Slovensku v okrese Malacky. V obci je rímskokatolícky kostol Svätého Ducha z roku 1672 Obec Pernek sa nachádza v západnej časti Slovenska na úpätí Malých Karpát v okrese Malacky, ktorý je súčasťou Bratislavského samosprávneho kraja. Kataster obce Pernek sa rozprestiera v chránenej krajinnej oblasti v blízkosti športového a rekreačného strediska Pezinská Baba a susedí s katastrálnym územím obcí Kuchyňa, Jabloňové, vojenský obvod Záhorie a Pezinok. Pernek leží v južnej časti Záhoria, v tzv. Záhorskej nížine, ktorá leží na náplavovom kuželi pri západnom úpätí Malých Karpát na území, ktorému hovoríme tiež Podhorie. Obec leží v nadmorskej výške 278 m n. m.

Mierne zvlnený rovinný povrch chotára tvoria vo východnej časti treťohorné zlepence a štrky, druhohorné vápence, bridlice, pieskovce, sliene, fylity, ruly, amfibolity a granodiority, v západnej časti na povrchu zvetraliny, naviate piesky a nivné uloženiny. Nad obcou sa rozprestierajú lesy Malých Karpát, v ktorých prevládajú listnaté porasty ako buk, dub, alebo hrab a z ihličnanov smrek, miestami i smrekovec. Pod obcou sa nachádza tzv. „búr“, ide o pásmo borovicových lesov.

84


Základné štatistické údaje: • • • • • • • • • • •

Poloha obce od Bratislavy: Nadmorská výška: Najvyššie položené miesto: Výmera ornej pôdy: Výmera lesných pozemkov: Výmera trvalých trávnatých porastov: Výmera vodných plôch: Výmera viníc: Výmera záhrad: Výmera zastavaných plôch: Výmera ostatných plôch:

36 km 278 m n. m. Čertov kopec 9.018.111 m2 14.040.277 m2 2.263.776 m2 391.249 m2 6.061 m2 330.362 m2 747.455 m2 867.217 m2

História obce Pôvodný názov obce sa uvádza už v roku 1206 ako Misle, neskôr v roku 1231 ako Mislen. Názov Pernek (Perneck) sa po prvý raz vyskytuje okolo roku 1394, od kedy sa datuje aj prvá písomná zmienka o obci. Historické pramene majú na význam názvu obce rôzne vysvetlenia. Napr. Ján Stanislav odvodzuje meno Pernek od perunek, miesto, kde sa obetovalo bohovi Perúnovi. Iná verzia hovorí, že kde stojí obec bolo divé horské údolie, v ktorom bývali Nemci. V jednom kúte pod príkrym horským svahom sa zdržiavali medvede. Bol to teda medvedí kút – Bareneck, ktoré Slovania vyslovovali Pernek. Ďalšia verzia znie tak, že meno je odvodené od obyvateľa Hansa Pernekkera. Za najstaršiu časť obce sa považuje ulica „Tŕnie“, kde si pôvodní obyvatelia vybudovali kaplnku, na mieste ktorej sa v rokoch 1672 až 1675 vybudoval kostol sv. Ducha, postavený v barokovom štýle s klasicistickou úpravou fasád. Pernek bol poddanskou dedinou Plaveckého hradu. V priebehu rokov patrila Fuggerovcom, Balassovcom i Pálffyovcom. V roku 1663 prešli obcou turecké vojská pri útoku na Viedeň. Na mieste prechodu Turkov z Jabloňového do Perneka je vybudovaný vojenský výcvikový priestor „Turecký vrch“, ktorý sa nachádza asi 4 km južne od obce. Súčasťou obce bola aj osada „Hute“, ktorá vznikla okolo roku 1670. Náleziská kremeňa v tejto lokalite vytvorili podmienky pre vznik sklenej huty. Potvrdzujú to náleziská sklenených predmetov z nedávnej minulosti. Osada zanikla po zániku továrne. „Zámčisko“ – názov lokality Perneka, ktorý sa zachoval dodnes. Na tomto mieste boli za povstania Františka II. Rákoczyho vybudované obranné násypy i priekopy, našli sa tu aj strieborné peniaze z čias Leopolda (1657-1705). Na „Zámčisku“ sa zastavilo Heisterovo vojsko na úteku pred kurucmi, ktorým velil Károlyi. Ľudová povesť hovorí, že v Perneku bol aj sám František II. Rákoczy. Železný kríž na Jahodnisku, 3 km od Perneka, sa dobýval od r. 1840 pyrit, najmä pre obsah síry na výrobu strelného prachu proti Napoleonovi a neskoršie na výrobu kyseliny sírovej. Síra sa ťažila až do konca I. svetovej vojny. V chotári boli do konca 17. storočia bane na striebro a zlato. O zlate v Perneku hovorí aj povesť „Zlatý poklad pod Babou, ktorú uverejnil Peter Straka. Počas I. svetovej vojny boli severovýchodne, asi 3 kilometre od Perneka, ešte v prevádzke antimónové bane. Antimón, ktorý dodáva pevnosť oceli, bola veľmi žiadaná surovina hlavne počas vojnových období. Za prvej svetovej vojny, v roku 1917, spoločnosť Klímove banské a hutné závody postavila úzkokoľajku pre dopravu suroviny z baní do továrne pri zastávke a nákladisku Pernek. 85


Kostol: Na stenách tunajšieho kostola sa môže návštevník dočítať niekoľko základných fragmentov z histórie chrámu. Roku 1397 Sanctuárium v podobe malej kaplnky už slúžilo bohoslužobným účelom. Okolie tejto kaplnky slúžilo ako cintorín. Tento sa rokmi rozširoval a slúži až do dnešných čias. Ako prvý duchovný je spomenutý v r. 1561 Gregorius Tyrnaviensis. Na mieste pôvodnej kaplnky bol v roku 1672 postavený kostol. V tom čase bol správcom farnosti vdp. farár Šutovič. Kostol bol zasvätený Duchu svätému. Patrónom kostola sa stal sv. Martin (vojak a biskup). Tieto dva dni si farnosť pripomína do súčasnosti, oslavuje hody. Posviacku na deň sv. Martina vykonal biskup Ferdinand Pálffy. V roku 1689 bola ku kostolu pristavaná veža, na ktorej sú 3 zvony. Bočný oltár Božského srdca Ježišovho a oltár Panny Márie pochádzajú z roku 1691. Z toho istého roka sa datuje aj zakúpenie kazateľnice a postavenie chóru. O rok neskôr, t.j. v roku 1692, pribudol obraz hlavného oltára Obec Kuchyňa tvorila filiálku Perneka, občania Kuchyne navštevovali bohoslužobné obrady vo farnosti Pernek. K odlúčeniu prišlo v roku 1701. Rok 1732 sa viaže s obnovou svätyne. Pôvodné obrazy kalvárie pochádzali z roku 1800, ktoré boli nahradené novou krížovou cestou v roku 2003. S rokom 1867 sa spájajú dve dôležité udalosti v obci. Prvou je maľovanie kostola, druhá je veľmi nepríjemná – v tomto roku vyhorela polka dediny (celý dolný koniec), pri tejto príležitosti prišlo o život 16 ľudí. 1938 – pod vedením vdp. farára Milana Dlhého prišlo k znova vymaľovaniu kostola. K tomuto rozhodnutiu prispel aj fakt, že v tomto roku mal v obci primície novokňaz František Minarových. V roku 1966 sa vykonala renovácia fasády, veža bola pokrytá novou plechovou krytinou. K ďalšiemu maľovaniu kostola prišlo v rokoch 1971 až 1972 pracovníkmi Ústredia umeleckých remesiel Bratislava Ďalšie zmeny boli robené za éry vdp. Farára Antona Srholca – koncom 70 rokov (medzi najvýznamnejšie patrí napríklad: oprava chóru, nová vstupná brána, nová spovednica, obloženie kostola drevom, nová vitráž na oknách, reštaurovanie krížovej cesty, vytvorenie Božieho hrobu, zavedenie vodovodu). Veľkou slávnosťou pre Obec v roku 1977 boli primície novokňaza Jozefa Karáča. Od roku 1981 do roku 2006 nemala farnosť svojho kňaza, farnosť patrila pod farský úrad Kuchyňa. K dnešnému dňu má sympatického vdp. Milana Naďa. Budova farského úradu: Pôvodná budova farského úradu bola vysvätená spolu s kostolom, t.j. v roku 1672. K farskej budove patrili aj rozsiahle hospodárske objekty a záhrada. Pôvodná budova mala 4 izby. Táto farská budova bola z dôvodu rozširovania cesty zrúcaná. Svojpomocne pod vedením pána Rudolfa Klačanského bola postavená a v roku 1989 vysvätená nová fara. Kaplnka: Na dolnom konci obce bola v roku 1815 postavená kaplnka zasvätená úcte sv. Vendelína. Nakoľko sa v kaplnke nachádzal aj obraz sv. Anny, na tieto dva sviatky sa konala na tomto mieste omša. Pôvodná kaplnka bola v roku 1966 z dôvodu bytovej výstavby zbúraná. Jej malá časť (kríž) sa zachoval dodnes, stojí na opačnej strane cesty ako pôvodná kaplnka. 86


Demografické údaje: Rok 2006 Počet obyvateľov k 31.12.2006 Počet novo prihlásených občanov Počet odhlásených občanov Počet narodených detí Počet zosnulých Uzavreté manželstvá Počet skolaudovaných domov

814 23 23 5 (3 dievčatá, 2 chlapci) 11 (7 žien, 4 muži) 1 3

Rok 2007 Počet obyvateľov k 31.12.2007 Počet novo prihlásených občanov Počet odhlásených občanov Počet narodených detí Počet zosnulých Uzavreté manželstvá Počet skolaudovaných domov

831 29 8 8 (4 dievčatá, 4 chlapci) 12 (8 žien, 4 muži) 4 3

Štruktúra obyvateľstva: Počtom obyvateľov sa Pernek zaraďuje medzi malé obce. Z celkového počtu obyvateľov 831, je 52,8% žien a 47,2% mužov.

Veková štruktúra obyvateľstva:  predproduktívny 142 (17,1%) 

produktívny

544

(65,5%)



poproduktívny

145

(17,4%)

Počet nezamestnaných občanov: Rok 2003 2004 2005 2006 2007

Počet obyvateľov 41 42 29 30 17

% nezamestnaných (z celkového počtu obyvateľov) 5,2 5,3 3,5 3,7 2,0

Národnostná štruktúra obyvateľstva: slovenská česká 87


maďarská ukrajinská Historické údaje o počte obyvateľov :

Rok

Počet Počet obyvateľov Z toho domov muži ženy

1828 1940 1960 1970 1980 1990 2001 2004 2005 2006 2007

1 115 1 199 1 165 1 074 971 793 783 793 820 814 831

154 596 552 495 393 378 381 392 387 392

569 522 476 400 405 412 428 427 439

338 343 344 347 350

Vývoj obyvateľstva obce je charakterizovaný rôznymi vývojovými vlnami, progresívneho ale aj regresívneho charakteru. Bol ovplyvnený administratívno-politickými a spoločenskými pomermi, investičnou činnosťou v bytovej výstavbe a finančnou politikou štátu a mesta Bratislavy. Počet obyvateľov obci v súčasnosti vykazuje pomalý rastúci trend. Napr. v 70 rokoch boli sídla rozdelené do 5 kategórií. Do piatej kategórie, tzv. Ostatné nestrediskové sídla, patril aj Pernek, čo zásadným spôsobom prispelo k výraznému poklesu obyvateľstva. Patriť do tejto skupiny znamenalo okrem iného aj to, že obci boli pridelené 1-2 stavebné povolenia, pričom aspoň jeden člen rodiny musel byť zamestnaný v obci.

Plavecké Podhradie Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 21,18 km² Počet obyvateľov: 696 Hustota obyvateľstva: 33 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1427 Adresa obecného úradu: Ocú Plavecké Podhradie, 906 36 Plavecké Podhradie 34 Web: http://www.megahosting.sk/web/parking.php?pd=plaveckepodhradie.sk&sn=25 E-mail: [email protected] Starosta: Marian Zechel Prvá zmienka o Plaveckom Podhradí pochádza z roku 1274. V obci sa nachádza renesančný kaštieľ postavený v polovici 17. storočia Mikulášom Pálfym a rímskokatolícky 88


kostol sv. Barbory z roku 1797. V blízkom okolí sa nachádza Plavecký hrad a tiež niekoľko jaskýň. Plavecký hrad Zrúcanina Plaveckého hradu, ktorý bol postavený v 13. storočí. Gotický hrad tvoril strednú časť dnešnej ruiny, pozostával z veže a paláca. V druhej polovici 16. storočia bol hrad prestavaný na renesančnú pevnosť s dolnými nádvoriami. Postupne ho znovu opevňovali a udržiavali aj v priebehu 17. storočia, kedy boli postavené nové delové bašty. V roku 1706 ho poškodilo vojsko, následne počas 18. storočia spustol. Pozostatky veľkého hradu je dobre vidieť zo širokého okolia. Z hradu je výhľad na Záhorie a neďaleko zrúcaniny sa nachádza vodný prameň. 300 rokov od pádu Plaveckého hradu V rokoch 1704 – 1708 sa Moravsko – slovenské pohraničie stalo dejiskom sústavných bojov. Najväčší záujem bojujúcich strán bol o kamenné hrady Malých Karpát. Pre Plavecký hrad sa stal osudným júl 1707. Hrad sa stal útočiskom manželiek kuruckých dôstojníkov. Obsadila ho asi dvestočlenná posádka hajdúchov z pluku Gašpara Thurócziho a veliteľa Ondreja Stupavského. Plavecký hrad, ako jedna z vtedy najväčších pevností Malých Karpát bol zovretý vojskami generála Guidovalda Stahemberga. Posádka sa statočne bránila celé dva týždne. Generál sa musel rozhodnúť k najkrajnejšiemu opatreniu. Nariadil hrad bombardovať ťažkým delostrelectvom. Po troch dňoch ťažkej a sústavnej delostreleckej paľby hrad zväčšej časti zdemolovali. Ráno 21. júla 1707 velitelia hradu kapitulovali. Z ďalších hlásení sa dozvedáme, že z pôvodnej posádky zostalo len 80 mužov. Krátko po kapitulácii Plaveckého hradu padli aj ďalšie hrady Malých Karpát. Tak skončila 450 – ročná sláva Plaveckého hradu. Ďalší osud hradu ponechali vetrom a dažďom ... Demografia Počet obyvateľov k 31.12.2004 spolu muži ženy Predproduktívny vek (0-14) spolu Produktívny vek (15-54) ženy Produktívny vek (15-59) muži Poproduktívny vek (55+Ž, 60+M) spolu Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu muži ženy

696 355 341 122 193 228 153 0 4 -4

89


Plavecký Mikuláš Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 26,72 km² Počet obyvateľov: 708 Hustota obyvateľstva: 27 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1224 Adresa obecného úradu: Ocú Plavecký Mikuláš, 906 35 Plavecký Mikuláš 307 Web: www.plaveckymikulas.sk E-mail: [email protected] Starosta: Mária Jeklová Plavecký Mikuláš (maď. Detrekőszentmiklós, nem. Blasenstein) leží v dvoch malokarpatských dolinách: Mokrej a Suchej. Nad obcou vyčnievajú kopce: Holá hora, Hurka, Korlátko, Drinova hora, Chrastavá hora a Dubníček, na ktorom je postavený katolícky farský kostol svätého Mikuláša, patróna obce. Pozdĺž celej obce preteká potok, ktorý volajú Starý potok. Obec jestvovala už v roku 1224. V roku 1394 sa spomína pod názvom Zentmiclos, v roku 1453 Sanctus Nicolaus, v roku 1773 Plawaczky Mikuláš. V obci bol už kostol v roku 1224. Ten sa však nezachoval. Na majetkoch niekdajšej zemianskej rodiny Pet Šimona(Petšimonovcov), ktorí za Rudolfa II. boli povýšení do šľachtického stavu, bol tiež kostol, ktorý nazývali Modlitebňa. Farský kostol sv. Mikuláša tvorí jedinečnú dominantu, veľmi citlivo vkomponovanú do prírodného prostredia. Celý objekt sa vypína vo svojej belobe nad okolím. Predstavuje hodnotný príklad renesančnej sakrálnej architektúry obranného charakteru. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a vstavanou vežou do západného priečelia kostola. Celý interiér je zaklenutý valenou klembou. Pod terajšou výmaľbou boli zistené figurálne nástenné maľby vo dvoch vrstvách nad sebou. V kostole sa nachádzajú lavice z prvej polovice 18. storočia. V tomto storočí(asi roku 1718) kostol prešiel väčšou renováciou. Vtedy bol aj ohradený múrom. Hlavný oltár je barokový. Po stranách sú sochy dvoch svätcov - biskupov. Uprostred je obraz svätého Mikuláša - biskupa. Kazateľnica i bočné oltáre Panny Márie a svätého Jozefa sú tiež barokové. Orgánový chór pochádza asi z obdobia renovácie v rokoch 1718 - 20.

90


Paratep je delený pilastrami v kazetové polia. Kalvária je voľné rokokové súsošie z doby okolo roku 1780. V interiéry sú umiestnené neskorobarokové sochy pastafórium z roku 1635. Pre väčšiu vzdialenosť do farského kostola si tunajší občania postavili v 18. storočí v strede obce kaplnku svätého Floriána... Chotár patrí do Plaveckého krasu. Bol osídlený už v paleolite. V blízkej jaskyni Deravá skala boli objavené zvyšky osídlenia z tohto obdobia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1394, kedy získal plavecké panstvo od kráľa Žigmunda Stibor zo Stiboríc za zásluhy vo vojne proti Turkom. Obec vznikla v oblasti, kde boli v 11. – 12. storočí usídlení Plavci (Polovci) ako strážcovia hraníc. Patrila k panstvu Plaveč – Malacky. V roku 1553 patrila Serédyovcom a mala 33 port. V roku 1720 mala 3 mlyny a 52 daňovníkov, v roku 1828 157 domov a 1132 obyvateľov.

V obci sa nachádza rímskokatolícky barokový kostol sv. Mikuláša, postavený v roku 1745 na mieste staršieho a kostol sv. Floriána z roku 1718.

Kršlenica Juhovýchodne od obce Plavecký Mikuláš, na svahoch Mokrej doliny sú zachované lesné spoločenstvá s výskytom chránených druhov flóry a fauny. Na triasové vápence a dolomity sa viaže reliéf Plaveckého krasu s geomorfologickými útvarmi Deravá skala, Tmavá skala, vyvieračka a iné. Vstup do doliny je sčasti odlesnený, na strmých úbočiach so škrapovými poľami, krasovými jamami, priepasťami, jaskyňami a bralami. V blízkosti je tiež keltské hradisko Pohanská a Plavecký hrad z 13. storočia. Deravá skala a Tmavá skala sú dve takmer protiľahlé jaskyne. Obe sa nachádzajú v Mokrej doline, ktorou prechádza náučný chodník. Jaskyňa Deravá skala sa nachádza na v pravom svahu Mokrej doliny na úpätí zrázneho vápencového brala pod plošinou Javorinka. Asi 10 m nad potokom je vstup do jaskyne, ktorá má tvar mohutného previsu. Vytvorila sa v strednotriasových vápencoch chočského príkrovu mrazovým zvetrávaním. Tvorí ju 26 m dlhá a 15 m široká portálová sieň s chudobnou výzdobou. Okrem geomorfologického významu má veľké archeologické hodnoty. Predstavuje lokalitu, ktorá bola osídlená človekom už v paleolite. Za čias Uhorska miesto preskúmal J. Hillebrandt a v roku 1950 sem prišiel František Prošek. Jeho výskum potvrdil, že Dzeravá skala (ako ju volajú domáci) bola už v časoch mladého paleolitu miestom pobytu pravekých lovcov. Jaskyňa Tmavá skala sa nachádza v pravom brehu Mokrej doliny, asi 40 m dlhá, horizontálneho priebehu, asi 40 m nad dolinou pod zráznou skalnou stenou, bez kvapľovej výzdoby. Je známa najmä nálezmi kostí jaskynného medveďa.

91


Prístup k jaskyniam je veľmi jednoduchý. Priamo v Plaveckom Mikuláši sa začína zelená turistická značka, ktorej súčasťou sa v hornom konci obce stáva náučný chodník pokračujúci Mokrou dolinou. Na obe jaskyne upozorňujú informačné tabule.

Plavecký Štvrtok Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 24,17 km² Počet obyvateľov: 2296 Hustota obyvateľstva: 95 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1206 Adresa obecného úradu: Ocú Plavecký Štvrtok, 900 68 Plavecký Štvrtok 172 Web: www.plaveckystvrtok.sk E-mail: [email protected] Starosta: PhDr. Milan Paíček História obce Historické názvy obce: Cheturtuchyel (1206), Cheturthuc, Coturtukhel, Chtwerthek, Detrek, Detrekőcsűtőrtők, Csetertek, Stwerthek, Zankendorf, Plavecký Štvrtok (1808). Darovacia listina bola napísaná v latinčine v niekoľkých exemplároch na pergamene s rozmermi 246 x 240 mm. Jedna z listín bola nájdená v Splite a v súčasnosti sa nachádza v múzeu v Budapešti. Jej fotokópia je v Štátnom ústrednom archíve v Bratislave. Táto listina bola v roku 1216 znova potvrdená, pretože sa vraj po smrti kráľovnej Gertrúdy stratila pečať. Aby sa predišlo falšovaniu dokumentov, bola táto listina opatrená inou novou pečaťou. V roku 1217 vydal Ondrej II. Ďalšiu listinu. Určil v nej, že príjem z trhu a mýta udeľuje Šebuchovi, Alexandrovmu bratovi. Tu sa už obec nazývala CHETURTHUC ŠTVRTOK. Ďalej sa stalo aj to, že Ondrejov spolukráľ, syn Belo IV. Neuznal právoplatnosť prvej listiny a zem Alexandrovi odňal. Ten sa sťažoval kráľovi, a tak mu Ondrej II. V roku 1231 znova potvrdil právo na Štvrtocký majetok a pridal mu aj susednú zem MALUCHKA (Malučká Malacky). Ďalší osud obce je ešte stále zahalený rúškom tajomstva. V 13. storočí prišli do Uhorska Tatármi prenasledované kmene Kumánov (do Európy prišli zo stepí od Kaukazu ).Uhorskí králi im dovolili usadiť sa v hraničných pásmach, kde boli strážcami hraníc. Noví obyvatelia Uhorska boli, na rozdiel od ostatných , bielej pleti a plavovlasí, a preto ich obyvateľstvo volalo PLAVCI. Veľká posádka Plavcov sídlila pod hradom DOMINIUM DETREKÓ, ktorý Slováci poznajú pod názvom Plavecký hrad, Plavecké panstvo . Niektoré dediny, ktoré pod Plavecký hrad ( panstvo ) patrili, dostali prívlastok Plavecký, pod maďarský DETREKÓ. Boli to obce Plavecké Podhradie - DETREKÓVÁRALJA, Plavecký Svätý MikulášDETREKÓSZENTMIKLÓS, Plavecký Svätý PeterDETREKÓSZENTPÉTER a naša obec DETREKÓCSÚTÓRTÓK.

92


Prívlastok PLAVECKÝ nedostali tieto obce, ako sa mnohí mylne domnievajú preto, že tam sídlili Plavci, ale preto, že patrili pod Plavecké panstvo. Tento prívlastok sa začal používať až v 18. a 19. storočí.( Od roku 1808 Plavecký Štvrtok ). Do 16. storočia sú dejiny obce neznáme. Nenašli sa žiadne dokumenty, ktoré by o tomto Období niečo hovorili. Listina bola napísaná 16.6.1516 v Ostrihome hovorí, že osadu Plavecký Štvrtok a dom v Beckove odovzdali Jurajovi a Žigmundovi a Jánovi Borsymu, lebo predošlí majitelia osady Juraj Makovický a Ján Makovický sa spreneverili kráľovi. Tento údaj je pre dejiny obce dôležitý z toho dôvodu, že už hovorí o iných vlastníkoch, než boli majitelia Plaveckého panstva. Keďže Plavecké panstvo patrilo v polovici 15. storočia beckovskému CTIBOROVI, je možné, že dom v Beckove a osada Štvrtok majú dajakú súvislosť. Ďalej sa o Plaveckom Štvrtku dozvedáme z portálneho ( daňového ) súpisu Bratislavskej stolice z roku 1553, kde vystupuje pod názvom CSETERTEK. Osada mala v tej dobe dvoch majiteľov. Jedným bol pán Plaveckého panstva gróf Gašpar Serédy, druhým barón Amáde. Maďarská miléniová monografia spomína v roku 1647 ďalších majiteľov obce, rodiny Somody a Viskeléti. Zároveň upozorňuje na vtedajší nemecký názov obce ZANKENDORF Obec nepatrila stále Plaveckému panstvu ako celok, ale delilo sa o ňu viacero rodín.(Asi bola bohatá, keď uživila odrazu i dve šľachtické rodiny). Ďalšie správy pochádzajú až z obdobia luteránskej reformácie, keď obec patrila ako fília (pobočka väčšej cirkevnej obce ) pod faru v Kostolišti a neskôr v Malackách. Osamostatnenie sa štvrtockej farnosti od malackej je celkom jasné, ale podľa prameňov to bolo asi v rokoch 1673 - 1682. Z uvedených údajov vidno, že správ o starom Štvrtku je veľmi málo. Je to preto, že tam nebola fara, okolo ktorej sa sústreďoval život obce. Z kanonických vizitácií (kontrol fár) sa písali často veľmi rozsiahle zápisnice, ktoré hovorili o živote ľudí v nej. Tieto údaje však našej obci chýbajú. Až nástup osvietenských panovníkov ( Márie Terézie a Jozefa II. V 18. storočí) priniesol podrobnejšie poznatky o záhorských obciach a jej obyvateľoch. Zachovali sa podrobné zoznamy obyvateľov, súpisy pôdy, domácich zvierat, remesiel, náboženského vyznania a iné. Rohožník Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 27,475605 km² Počet obyvateľov: 3480 Hustota obyvateľstva: 127 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1532 Adresa obecného úradu: Ocú Rohožník, Školské námestie 1, 906 38 Web: www.rohoznik.sk E-mail: [email protected] Starosta: Mgr. Peter Švaral

Rohožník

93


Geografia Záhorie a teda aj Rohožník leží v západnej časti Slovenskej republiky. Väčšiu časť zaberá Záhorská nížina, ktorá je súčasťou Viedenskej panvy. Severnú časť Záhoria pokrýva Myjavská pahorkatina a časť Dolnomoravského úvalu. Na severe lemujú Záhorie Biele Karpaty. Rieka Morava tvorí prirodzenú hranicu s Rakúskom z juhozápadu a západu, s územím Moravy zo severozápadu. Oblasť Záhoria patrí k povodiu rieky Moravy, ktorá sa pri Devíne vlieva do Dunaja. Medzi najvýznamnejšie toky povodia Moravy patria potoky Malina, Rudava a rieka Myjava. Územie je bohaté na podzemné vody, rybníky, štrkoviská a vodné nádrže pri Kunove a Rohožníku.

Poloha Rohožník leží v Záhorskej nížine na náplavovom kuželi na úpätí Malých Karpát v nadmorskej výške 199 m v strede obce, 187 až 644 m chotár. Zvlnený rovinný až stredohorský povrch chotára tvoria druhohorné vápence, dolomity, bridlice, pieskovce, melafyry a granodiority. Obcou preteká Rohožnícky potok a potok Rudávka. Na severozápade chotára je rašelinisko, rybník ukončujúci skupinu rašelinísk siahajúcu po Jablonicu. Samotná obec a jej okolie je pomerne bohaté na podzemné vody. V katastri obce vyviera prameň Vajar a v jej okolí pramene Holbagrunty, Polčina, Hajzuchová, Vývrat. Tieto pramene sú zachytené, sústredené vo vodojeme a slúžia pre verejné zásobovanie pitnou vodou. Najstaršie mapy katastrálneho územia obce pochádzajú z roku 1748 a 1767. Na mape z roku 1767 sú uvedené názvy jednotlivých lokalít. Ich pomenovanie dokazuje prítomnosť rôznych etnických skupín obyvateľstva v minulosti. Severovýchodná časť - Padelky, Passezski, Pod Vratim, Prostredni Achtele, Zadni Achtele, Pod Papirňu, U Bazsantnicze, Welki Lesik, Kaltenbruck. Severná a severozápadná časť - Obora, Planavi, Orlove Verchi, Ribnik. Západná časť - Pri pastirskich Luczkach, Pri Dubniczkoch, Tojtne, Dzilca, Koncza Dzilczu, Pod Czestu, Dluhe Luki, Koncza Dluhich, Pod Struhu, Neubach. Juhozápadná časť - Dušnica, Franwiz, W Kruzskoch, Nad Struhu, U Dolni Bukovini, U Wisni Bukovini. Južná časť - Lazek, Konopizse, U Gortnawi, Pod Vinohradki, Szlaniszka, Nad Szlaniszki, Za Vinohradki, Kraluv Verch, Pod Kralovim verchem, Pri Sedmi Thaloch, U Sedmi Thaluw, U Szadni Nivi. Juhovýchodná časť - Za Sztepniczu, U Hurbanki, Za Letavskim, Hurka Pod Hurkama. Východná časť - Zahumenicte, U Brizstia, Wajerska Hora, Pod Wajersku Horu. Rozľahlý rybník, potoky, lesy, lúky polia a mierne podnebie lákali prvých obyvateľov usádzať sa tu. O ich prítomnosti svedčia mnohé artefakty, ktoré nám zanechali.

Obyvateľstvo Z farských záznamov sa dozvedáme, že v roku 1921 bolo v obci a osadách k nej patriacim 219 domov, 1267 obyvateľov, z toho 26 Židov, 18 Cigánov a 5 Čechov. V roku 1939 sa robil prvý súpis ľudí v Slovenskom štáte. V obci žilo 1357 obyvateľov. Slovákov bolo 1273, Nemcov 36, Cigánov 35, Židov 12, Čechov 14, Maďarov 4. V obci je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1859.

94


Sološnica Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 37,74 km² Počet obyvateľov: 1504 Hustota obyvateľstva: 40 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1376 Adresa obecného úradu: Ocú Sološnica, 906 37 Sološnica 527 Web: www.solosnica.sk E-mail: [email protected] Starosta: Mária Hirthová Sološnica je obec na Slovensku v okrese Malacky vzdialená asi 53 km SZ od Bratislavy. V obci je rímskokatolícky kostol Všetkých Svätých z roku 1699. Dejiny Obec Sološnica leží na úpätí severozápadnej strany Malých Karpát a rozhraní Záhorskej nížiny. Juhovýchodne od obce sa majestátne týči Vápenná (Roštún), 748 m n.v., ktorá prudko vystupuje zo záhorskej nížiny. Cez Obec preteká Sološnický potok prameniaci v Malých Karpatoch, čiastočne napájaný viacerými prameňmi (Holba grunty, Tmavá, Hoštúnek....) Krásne okolie sa stáva cieľom turistov, ktorí obdivujú bralá Malej a Veľkej Vápennej, ako i štátnu prírodnú rezerváciu – Roštún. Rezervácia sa nachádza v katastrálnom území Sološnice a Plaveckého Podhradia. Do územia patrí hrebeň Veľkej Vápennej a Čertova dolina. Bola vyhlásená v roku 1953 na rozlohe 109 ha. Novou vyhláškou z roku 1988 boli zmenené hranice. Dnes má rozlohu 333,31 ha. Bola zriadená na ochranu krasových javov a zachovalých lesných spoločenstiev Malých karpát s chránenými a ohrozenými druhmi.

Obec Sološnica sa prvý raz spomína v roku 1367. Ako jej názvy sa uvádzajú Zeleskut, Praturnprunn (1367), Zyleskut (1371), Solossnicza (1773). Obec patrila grófom zo Svätého Jura a Pezinka, panstvu Plaveckého hradu Serédyovcom, Balassovcom, potom panstvu Plavec-Malacky (vystriedali sa ako majitelia viaceré rodiny a ich pokolenia). Od 17. storočia prešiel Plavecký hrad a okolité obce do vlastníctva rodiny Pálfyovcov.

95


V roku 1720 pribudol v obci mlyn a rovnako v 18. storočí aj papiereň. V roku 1828 mala obec 205 domov a 1 484 obyvateľov. Kronika uvádza, že dedinu postihli rôzne nešťastia a pohromy. V roku 1857 vypukol v obci veľký požiar, keď za pol hodiny bola celá dedina v plameňoch, pretože väčšina striech bola zo slamy. Požiar si vyžiadal 12 ľudských životov. Z celej obce zostalo len 6 domov. Zachovali sa aj kostol a mlyn. V roku 1861 na svätého Ducha sa po veľkej búrke zdvihla hladina Sološnického potoka a zaplavila časť obce. Veľa vytrpeli obyvatelia za rakúsko-pruskej vojny roku 1866. Od Moravy k Trnave tiahlo pruské vojsko. Došlo k početným bojom. Množstvo nepochovaných mŕtvol zapríčinilo šírenie cholery na Záhorí. V Sološnici od 29. augusta do 14. novembra 1866 zomrelo na choleru 149 ľudí. V roku 1909 sa v jarnom období zosunula pôda v chotári „Na jamách“ a „Nížiny“. K zosuvu prišlo v značnom rozmere. Majitelia pozemkov utrpeli značnú škodu. K veľkému zosuvu pôdy došlo aj v roku 1936. Utrpenie, hlad a biedu prinieslo občanom obdobie 1. svetovej vojny (1914-1918), kedy bolo postupne z obce povolaných 180 mužov, ktorí bojovali na srbskom fronte. Niektorí z nich zostali nezvestní a 43 ich padlo vo vojne. Na pamiatku dala obec v roku 1931 postaviť pomník zo zbierky občanov. Pretože sa v obci často vyskytovali požiare, rozhodli sa občania založiť hasičský spolok. Stalo sa tak 21. augusta 1881.

Studienka Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 15,678965 km² Počet obyvateľov: 1608 Hustota obyvateľstva: 103 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1592 Adresa obecného úradu: Ocú Studienka, 908 75 Studienka 364 Web: www.studienka.sk E-mail: [email protected] Starosta: Ing. Boris Soukup

V Studienke je rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa z roku 1678 a kaplnky Umučenia Pána z roku 1650 Sedembolestnej Panny Márie z roku 1783 a sv. Františka Xaverského z roku 1781.

96


V okolí obce Studienka sa nachádzajú priľahlé osady patriace obci. Sú to osady Juríky, Sojáky, Holbičky, Tančiboky,

ktoré

sú

aj

v

súčasnosti

obývané

obyvateľmi. Osady spája rieka Rudava, ktorej vodnú silu v minulosti využívali obyvatelia na poháňanie mlynov. Mlela sa v nich múka pre obyvateľov obce aj pre ľudí z okolitých obcí. Obec Studienka obkolesujú borovicové lesy a okolo rieky Rudavy sa nachádzajú pasienky, ktoré sa v minulosti využívali na pasenie dobytka, dnes aj na chov koní.

Suchohrad Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 15,40 km² Počet obyvateľov: 573 Hustota obyvateľstva: 37 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1511 Adresa obecného úradu: Ocú Suchohrad, 900 64 Suchohrad 140 Web: www.suchohrad.sk E-mail: [email protected] Starosta: Jozef Temer

Poloha obce a prírodné podmienky Suchohrad leží na Záhorskej nížine pri rieke Morava. Je to oblasť teplá s miernou zimou. Geologické podložie tvoria riečne naplaveniny, na ktorých sa vyskytujú hlinito-piesčité až hlinité pôdy. V katastri obce sú taktiež zastúpené viate piesky. Vegetáciu tvoria dubovo-hrabové lesy a jaseňovo-brestovodubové lesy v povodiach veľkých riek t.j. tvrdé lužné lesy. Celé územie je v CHKO Záhorie. Súčasťou CHKO sú prírodné rezervácie Bogdalický vrch a Šmolzie so zvyškami prirodzených lužných lesov. 97


Klíma Suchohrad leží v teplej klimatickej oblasti s miernou zimou. Priemerne je tu 50 a viac letných dní za rok. Priemerná ročná teplota vzduchu je 10 °C, priemerná teplota vzdu chu v januári je –1,9 °C, v júli je 20,2 °C. Ročný úhrn zrážok predstavuje 550 – 600 mm, v júli spadne priemerne 80 mm zrážok, v januári 40 mm. Územie leží v priemernej inverznej polohe s prevládajúcimi severozápadnými a južnými vetrami s priemernou rýchlosťou vetra 4 m.s-1. Hydrologické pomery Obec Suchohrad leží pri rieke Morava, ktorá patrí do povodia Dunaja, úmoria Čierneho mora a Atlantického oceána. Povodie rieky Morava tvorí 4,7 % povodí na ploche Slovenska. Územie leží vo vrchovinovo-nížinnej oblasti s dažďovo-snehovým režimom odtoku. Najväčšia akumulácia je v decembri - januári, vysoká vodnosť január - apríl, najvyšší priemerný mesačný odtok je v marci, najnižší priemerný mesačný odtok je v septembri. V katastri obce Suchohrad sa nachádzajú viaceré vodné plochy, mŕtve ramená rieky Moravy a to Horné rameno, Dolné rameno, Gríbel, Hlinec, Heštajg. Ďalej sú tu vodné plochy, ktoré vznikli po ťažbe štrku a to Šutrovka a Štvorka. Nachádza sa tu tiež veľké množstvo mokraďných partií, z ktorých časť bola v minulosti zavezená zemou, ale v súčasnosti sa znovu objavujú. Geológia Geografická poloha: Dolnomoravská niva, Borská nížina, Záhorská nížina, Viedenská kotlina, Západopanónska panva, Panónska panva, alpsko-himalájska sústava. Geologickú stavbu tvoria sivé, prevažne vápnité íly, prachy, piesky, štrky a sladkovodné vápence. Územie leží na údolných riečnych náplavov, na ktorých sa čiastočne vyskytujú viate piesky. Povrch tvoria riečne usadeniny (fluviálne sedimenty) – nivné humózne hliny alebo hlinito-piesčité až štrkovito-piesčité hliny dolinných nív a piesky, piesčité štrky až piesky a čiastočne naviate piesky. Pôda Na území Suchohradu sa nachádzajú nasledovné pôdne typy: čiernice (kultizemné, glejové), gleje ľahké, fluvizeme (kultizemné, glejové, modálne), sporadicky regozeme ľahké z viatych pieskov. Všeobecne sa tu nachádzajú pôdy s veľkou retenčnou (retencia = zadržanie) schopnosťou a strednou priepustnosťou. Pôdy sú mierne vlhké. Pôdna reakcia je prevažne neutrálna až slabo alkalická, miestami slabo kyslá. Pôdy sú hlinito-piesčité až hlinité, neskeletnaté až slabo kamenité. Fauna a flóra Celá plocha katastrálneho územia má výmeru 1540,66ha. Výmera kultúr v katastrálnom území Suchohrad podľa údajov katastrálneho úradu (ÚP, 2004):  orná pôda 776,65 ha,  vinice 0,17 ha,  záhrady 11,38 ha,  ovocné sady 1,14 ha,  trvalé trávne porasty 117, 96 ha,  PPF spolu 907,30 ha,  lesy 391,25 ha,  vodné plochy 119,41 ha,  zastavané plochy 67,76 ha,  ostatné plochy 54,94 ha. 98


Prirodzenou vegetáciou územia sú podľa Atlasu SR dubovo-hrabové lesy a jaseňovobrestovo-dubové lesy v povodiach veľkých riek t.j. tvrdé lužné lesy. Celé územie sa nachádza v CHKO Záhorie. Od roku 1993 sú tu vyhlásené aj dve prírodné rezervácie: Bogdalický vrch a Šmolzie, ktoré patria aj medzi územia európskeho významu podľa Natury 2000. Územia európskeho významu sú tu spolu 4. Boli vyhlásené výnosom MŽP SR č. 3/2004 zo dňa 14.7. Sú to: SKUEV 0161 Alúvium Moravy pri Suchohrade (2.stupeň územnej ochrany), SKUEV 0124 Bogdalický vrch (4.stupeň územnej ochrany), SKUEV 0314 Rieka Morava (2.stupeň územnej ochrany), SKUEV 0177 Šmolzie (3. a 4.stupeň územnej ochrany). V rezerváciách sa nachádzajú chránené druhy: plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), kunka červenobruchá (Bombina bombina), roháč obyčajný (Lucanus cervus), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), lopatka dúhová (Rhodeus sericeus amarus), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus), mlok dunajský (Triturus dobrogicus), bobor vodný (Castor fiber), v lokalite Šmolzie aj čík európsky (Misgurnus fossilis).

Veľké Leváre Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 24,077430 km² Počet obyvateľov: 3554 Hustota obyvateľstva: 135 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1377 Adresa obecného úradu: Ocú Veľké Leváre, Štefánikova 747, 908 73 Veľké Leváre Web: www.velkelevare.sk E-mail: [email protected] Starosta: Štefan Kudlička Veľké Leváre majú v súčasnosti niečo vyše 3500 obyvateľov. Pozoruhodnosťami obce je kostol Mena Panny Márie, z roku 1733, ktorý je akosi väčší, než by obyvatelia v čase výstavby potrebovali, čo svedčí o tom, že sa staval z nejakej inej príčiny než praktickej ako pamätník víťazstva nad Turkami (po šaštínskej bazilike je to najväčší kostol na Záhorí). Je tu tiež kaplnka z 18. storočia zasvätená Návšteve Panny Márie. Zaujímavosťou je Habánsky dvor, čo je pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Leží na juhozápadnom okraji obce Veľké Leváre. Rezerváciu tvorí 22 pôvodných 99


viacpodlažných stavieb, vybudovaných v 17. - 19. st., organizovaných okolo bývalého štvorcového námestia. V Izerovom dome je Múzeum habánskych remesiel. Má dve vedľa seba situované námestia, na ktorých sa nachádzajú najstaršie a najvýznamnejšie objekty. Z obidvoch námestí je prístup k potoku, kde sa nachádzal mlyn a brusiareň. Habáni mali aj vlastnú školu, kaplnku a faru. Dvor mal v čase najväčšieho počtu obyvateľov vyše štyridsať objektov. Väčšina z nich sa zachovala dodnes. Dnešný, i keď starobylý výzor dvora, je poznačený modernizáciou. Slamenú krytinu nahradila pálená škridla, zmenili sa fasády domov. Ale napriek tomu, že ani tu sa čas nezastavil, habánsky dvor sa za posledných sto rokov priveľmi nezmenil. Donedávna (2005) fungovala v prekrásnom kaštieli s obrovskou záhradou psychiatrická liečebňa. Dejiny Obec Veľké Leváre leží na Záhorí, na západnej strane Záhorskej nížiny. Obec sa nachádza na vyššej terase rieky Moravy, ktorá vytvára hranicu medzi Slovenskou republikou a Rakúskom. Vzdialená je od nej len 5 kilometrov a severne 7 kilometrov od mesta Malacky. Veľké Leváre susedia so siedmimi obcami. Na severe s Moravským Svätým Jánom a Závodom, na východe so Studienkou, na juhu s Malackami, Kostolišťom a Gajarmi, na západe s Malými Levármi a Drösingom (Rakúsko). Chotár obce má rozlohu 4810 hektárov. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozpätí 150 – 200 metrov, stred obce sa nachádza vo výške 170 metrov. Rovinný povrch chotára tvoria mladšie treťohorné íly a piesky s nánosmi štvrtohorných nivných uloženín, naviatych pieskov a štrkopieskov. Má piesočnaté, lužné, mačinové, hnedé lesné a močiarové pôdy s menšími náleziskami rašeliny. Východná časť je zalesnená miešaným lesom, v ktorom prevažujú ihličnaté stromy (bory, smreky). Chotár je bohatý na jedlé huby a lovnú zver (jelene, srnce, diviaky, bažanty, zajace ). V západnej časti pri rieke Morave v zákutiach čarokrásnej prírody sa skrýva svet rastlín. Je tu veľa hniezdišť vtákov a sídlisk bobrov. V chotári sa nachádza chránené hniezdište husi veľkej. Územie obce patrí do povodia rieky Moravy, ktorá ho odvodňuje na severozápade. Na západe odvodňuje časť Lakšársky potok. Na južnom okraji obce tečie potok Rudava, ktorý pramení v severnej časti Záhorskej nížiny, dosahuje dĺžku 45 km a pri obci Gajary sa vlieva do rieky Moravy. V Rudave sa vyskytuje 36 druhov rýb a v jej naplaveninách svojrázne rastlinstvo. Obec je zaradená do okresu Malacky v Bratislavskom kraji. Prvá zmienka o obci Veľké Leváre pochádza z roku 1377. O tri roky neskôr sa objavuje názov Lever. Z rokov 1397 a 1413 je písomne doložený názov Leuar. Obec mala ešte veľa tvarov názvu. V časoch maďarizácie obec niesla názov Nagy Lévárd. Po vzniku Československej republiky bol názov už v takom tvare, ktorý sa používa dodnes, a to Veľké Leváre. Obyvateľstvo Obec má po národnostnej stránke slovenský charakter. Pri sčítaní, ktoré sa konalo v roku 1900, mala obec 2977 obyvateľov. Z toho bolo 2419 Slovákov. Z menšín tu žili Židia, Rómovia, Maďari a Česi. Podľa sčítania z roku 1991 žilo v obci 3193 obyvateľov. V roku 1919 žilo v obci 2327 katolíkov, 335 evanjelikov, 86 židov. Zo sčítania v roku 1991 bolo v obci 2287 katolíkov, 112 evanjelikov a 255 obyvateľov bez vyznania. U 520 osôb sa vyznanie nezistilo. Obec mala aj svojho žobráka. Ľudia ho nazývali Jožka Bačka.

100


Zástavba Veľké Leváre vznikli ako osada pri ceste z Malaciek do Kútov. Najstaršia časť domov bola pri kostole a v okolí kaštieľa. Sem patria tieto časti: Mestečko, Nový dvor a Nová ulica. V 20. storočí výstavba nových rodinných domov vo Veľkých Levároch pokračovala rýchlym tempom a priniesla vznik nových ulíc. Výstavba bytoviek a domov s priemyselnými či služobnými funkciami výrazne zmenila vzhľad obce a dala jej polomestský charakter. Do nových ulíc boli vybudované cestné spoje. Obec má v súčasnosti takmer 60 ulíc. Žiadna ulica v obci nebola premenovaná. Do obce patria aj miestne časti, domy a samoty. Cirkevné stavby Farský kostol Terajší chrám vo Veľkých Levároch dal postaviť viedenský kardinál a arcibiskup Žigmund Kolonič. Stavba kostola trvala štyri roky. Kostol je zasvätený Menu Panny Márie. Chrám je postavený v barokovom slohu. Je to mohutná stavba, skladajúca sa z jednej lode, ktorá má pozdĺžny tvar. Jeho dĺžka je 44 metrov, výška 23 metrov a šírka 16 metrov. Dovnútra sa zmestí približne 3000 ľudí. Kostol má tri brány: jednu na priečelí, ďalšie dve po bokoch. Veže majú výšku 46 metrov. Vonkajšie murivo tejto vysokej stavby je členené lizénovým medzipilastrovým rámcovaním. Fasáda kostola je dvojtónová. Posledné úpravy na chráme sa konali v roku 2003. Bočné priečelia prerušuje šesť vyšších, hore zaoblených okien. Kostol má spolu deväť okien. Majestátne dvojvežové priečelie chrámu je bohato členené pilastrami so štukovými obrazcami, výklenkami a farebnými oknami. V strede dolu sa nachádza hlavný vchod. Vedie k nemu schodisko, ktoré pôvodne nemalo taký rozsah ako v súčasnosti. Na priečelí sa nachádzajú výklenky pre sochy. Kostol bol počas 2. svetovej vojny značne poškodený. Následne bol však opäť opravený. Farské budovy Pôvodnú faru z pevného materiálu dal vybudovať zakladateľ kostola Žigmund Kolonič v dvoch etapách: prvú časť roku 1773, druhú časť roku 1738. Bola to stavba čiastočne klenbová a pokrytá pálenou škridlou. Mala päť izieb, dve komory, dve pivnice a kuchyňu. Fara prešla viacerými prestavbami, no aj tak bola v dezolátnom stave. Preto bola na jar roku 1938 zbúraná v dôsledku stavby novej cesty. Postavila sa nová fara, ktorá slúži dodnes. Je to dvojpodlažná stavba a má deväť miestností.

Evanjelický kostol a evanjelická fara Evanjelický kostol, ktorý bol postavený po vydaní tolerančného patentu, nemal pôvodne vežu, zvony ani priamy vchod z ulice. Terajšia budova fary je z roku 1902. Evanjelický kostol vo Veľkých Levároch je klasická sieňová stavba so zaobleným oltárnym uzáverom a štítovým priečelím. Fasády sú hladké, členené iba oknami v dvoch radoch. Za oltárnym uzáverom je pristavaná sakristia z roku 1952. Vpredu je vstavaná veža z roku 1938. Pôvodne mal kostol drevenú zvonicu s tromi oceľovými zvonmi. Kostol je z troch strán obohnaný múrom. Viackrát bol opravovaný. V súčasnosti má žlto – bielu fasádu.

101


Kláštor Hubertinum Roku 1892 grófka Adalberta Koloničová so svojím zaťom grófom Štefanom Wenckheimom darovali jednopodlažný dom v časti Mestečko rehoľnej kongregácii Dcéry božskej lásky. Zakladateľka kongregácie Františka Lechnerová prevzala dom osobne dňa 25. septembra 1892 a usadila tam štyri rehoľné sestry. Budova mala štrnásť miestností, v ktorých sa zariadili obývacie miestnosti, kaplnku, kuchyňu, jedáleň a triedy. K domu patrila veľká záhrada. Názov Hubertinum dostal podľa mladej grófky Huberty Wenckheimovej, ktorá zomrela ako 22-ročná. Hubertinum bol prvý rehoľný dom mariánok na Slovensku.. Roku 1916 tu bolo šesť sestier a sväté omše sem chodieval slúžiť miestny kňaz. Bola tu zriadená aj škola pre dievčatá. Rehoľné sestry popri školskej práci aktívne podporovali aj katolícke spolky, nacvičovali divadelné hry, starali sa aj o opustených a chorých ľudí. V rámci likvidácie kláštorov na Slovensku po nástupe komunizmu vyviezli aj sestry z Veľkých Levár v auguste 1950. Z budovy odstránili nápis Hubertinum so železným krížom. Budova plnila len školské účely. V roku 1994 sa na žiadosť obce Veľké Leváre vrátili sestry z rehoľnej kongregácie Dcéry božskej lásky. Roku 1995 sa začala rekonštrukcia budovy. Sestry sa nasťahovali z náhradných priestorov do Hubertina 30. decembra 1996.

Svetské budovy Kaštieľ Barokový kaštieľ, ktorý sa nachádza na návrší nad potokom Rudava, dali postaviť Koloničovci na starších gotických a renesančných základoch. Je to poschodová trojkrídlová budova s pôdorysom tvaru U a s dvojitou škridlicovitou strechou. Roku 1931 gróf Anton Wenckheim odpredal kaštieľ aj s parkom uršulínkam z Bratislavy. Roku 1941 miestny kaštieľ od rádu uršulínok odkúpilo Ministerstvo vnútra. Odbor zdravotníctva tu zriadil psychiatrický liečebný ústav. Habánsky dvor Habánsky dvor leží pri ceste do Malých Levár. Má dve vedľa seba situované námestia, na ktorých sa nachádzajú najstaršie a najvýznamnejšie objekty. Z obidvoch námestí je prístup k potoku, kde sa nachádzal mlyn a brusiareň. Habáni mali aj vlastnú školu, kaplnku a faru. Dvor mal v čase najväčšieho počtu obyvateľov vyše štyridsať objektov. Väčšina z nich sa zachovala dodnes. Dnešný, i keď starobylý výzor dvora, je poznačený modernizáciou. Slamenú krytinu nahradila pálená škridla, zmenili sa fasády domov. Ale napriek tomu, že ani tu sa čas nezastavil, habánsky dvor sa za posledných sto rokov priveľmi nezmenil. Školy V obci existovalo doteraz viacero škôl s rôznym zameraním. Rímskokatolícka škola Prvá škola v obci vznikla pri katolíckej fare. Školy sa väčšinou stavali pri kostoloch a prvými učiteľmi boli farári. V roku 1896 bola v Hubertíne otvorená škola, ktorá mala dve dievčenské triedy. V tom čase bola zrušená Habánska škola, z ktorej chlapci prešli do katolíckej školy a dievčatá do Hubertína. V roku 1912 bola chlapčenská škola rozšírená o jednu triedu, čo znamenalo, že sa stala trojtriednou. Po prevrate v roku 1918 sa v škole 102


začalo vyučovať po slovensky a učitelia boli povinní rozvinúť aj mimoškolskú kultúrnu a osvetovú činnosť. Roku 1920 sa uskutočnila ďalšia prestavba školy. Rímskokatolícka ľudová škola existovala do roku 1945, kedy ju poštátnili. Evanjelická ľudová škola Evanjelická ľudová škola vznikla po zabratí katolíckeho kostola i fary. Roku 1930 evanjelická jednotriedka prešla do novozaloženej štátnej ľudovej školy. Roku 1939 po zrušení štátnej ľudovej školy bola obnovená evanjelická jednotriedna ľudová škola. Roku 1945 bola poštátnená. Habánska škola Bola postavená typickým habánskym štýlom – mala slamenú strechu. Pozostávala z učebne, učiteľského bytu s izbou, kuchyňou a chodbou. Učňovská škola Roku 1919 bola v obci otvorená učňovská škola, ktorej štúdium trvalo dva roky. Existovala do roku 1939. Vyučovalo sa v nej v dvoch triedach. Židovská škola Pred prvou svetovou vojnou bola v obci jednotriedna židovská škola. Navštevovali ju žiaci z Veľkých Levár, z Malých Levár zo Závodu. Učebňa bola k prístavku synagógy. Vyučovalo sa v nej náboženstvo a hebrejčina. Na konci prvej svetovej vojny škola zanikla. Nemecká škola Roku 1941 miestna nemecká strana Deutsche Partei zriadila v arizovanom dome Jelínkovcov samostatnú školu pre nemecké deti. Táto škola bola súkromného charakteru a mala dve triedy. Zanikla po druhej svetovej vojne. Štátna meštianska a ľudová škola Roku 1922 boli v obci otvorené dve triedy meštianskej školy pre žiakov z Veľkých a Malých Levár. V nasledujúcich dvoch rokoch postupne boli zriadené ďalšie dve triedy a meštianska škola bola úplná. Škola najprv nemala vlastnú budovu, triedy boli umiestnené v troch súkromných domoch. V rokoch 1928-1929 bola postavená na mieste malého rybníka v blízkosti kaštieľa dvojpodlažná budova školy, do ktorej sa meštianka presťahovala. Momentálne táto budova patrí psychiatrickej liečebni, ktorá ju prestavuje pre svoje účely. Nachádza sa na ulici Komenského.

Ľudová hospodárska škola Roku 1924 bola v obci založená dvojtriedna hospodárska škola, do ktorej chodila mládež roľníkov po ukončení 6. triedy Ľudovej školy. V škole bolo prerušené v rokoch 1926-1928. Po zriadení meštianskej školy vo Veľkých Levároch záujem o školu poklesol. Základná škola vznikla v roku 1991. Sídli na Melíškovej ulici.

103


Mlyny Na južnom okraji obce tečie potok Rudava. Je to umelo vykopaný kanál, ktorý miestne panstvo zriadilo ešte v časoch poddanstva. Vznikli postupne štyri mlyny. V roku 1948 boli skonfiškované. Mlyn na píle Od grófa Wenckheima ho odkúpil František Tihlárik. Mlyn po vyhorení bol rozšírený a zaopatrený vodnou turbínou. Oddávna pri stála aj vodná píla na rezanie stavebného dreva. Tento mlyn dodával elektrický prúd do obce od čias zriedenia elektrárne. Mlyn pod kaštieľom Mlyn zásoboval kaštieľ elektrickou energiou. Od Wenckheimovcov ho spolu s kaštieľom odkúpili sestry uršulínky v roku 1932. Mlel len vtedy keď mal dostatok vody. Mlyn na Kaniži Leží pod Habánskym dvorom. V roku 1921 ho odkúpil vtedajší nájomník Ján Dopjera. Mlyn vyhorel v roku 1976. Fajtákovský mlyn Ležal na sútoku rieky Rudavy a mlynského kanálu. Už dávno neexistuje. Píla Tunajšiu pílu pri lesoch veľkostatku Wenckheimovcov zriadila ešte rakúsko-uhorská vojenská správa roku 1917. Po prevrate v roku 1918 prevzalo pílu Ministerstvo národnej obrany, ktoré rozšírilo jej výkonnosť. Pri píle zriadilo komplexne vybavenú stolársku dielňu. V čase hospodárskej krízy koncom roku 1933 bola práca na píle zastavená. V roku 1946 vojenské lesné podniky obnovili činnosť píly zo štyrmi pásovými pílami a stolárskou dielňou. V roku 1969 píla bola majetkom jednotného roľníckeho družstva. Neskôr prešla do vlastníctva obce v rámci komunálnych služieb. Prievoz Na hraniciach s Rakúskom pri rieke Morave bol prievoz s hostincom. Ľudia i kone s povozmi sa prevážali na druhú stranu člnom i kompou. Prievoz využívali aj miestni obyvatelia, ktorý mali časť pozemkov na druhom brehu rieky Moravy. Po prevrate v roku 1918 prievoz stratil niekdajší význam, pretože sa skončila možnosť voľného prechodu do Rakúska. Prievoz bol majetkom miestneho panstva, ktoré ho dávalo do prenájmu. Habánska rodina Tittelovcov , ktorá mala prievoz dlhší čas v prenájme, odkúpila ho roku 1918 od Štefana Wenckheima. Existoval do roku 1948. Sochy, pomník a kríže Ján Nepomucký Socha svätého je v záhradke pred farou. Je to barokové dielo z vápenca od neznámeho kamenosochára. Postava svätca s biretom na hlave a s palmou a krížom v ľavej ruke stojí na štvorbokom kamennom podstavci. Socha pôvodne stála pred farskou záhradou, neskôr pri ceste do Malaciek. Na terajšom mieste je po renovácií od roku 1993. Pred katolíckym kostolom z oboch strán schodiska stoja na kamenných podstavcoch dve sochy, ktoré tu boli prenesené z Hubertina po roku 1948: Socha Božského Srdca Ježišovho – zľava. Socha Panny Márie Pomocnice – sprava. Trojičný stĺp

104


Je zhotovený z pieskovca a stojí oproti kostolu. Podstavec tvorí štvorhranný blok s dvoma stupňami. Driek stĺpa je zakončený štvorbokou hlavicou a na nej je výstupok kruhovitého tvaru, na ktorom je situované súsošie Najsvätejšej Trojice. Súsošie pozostáva z postáv Boha Otca a Ježiša Krista, ktoré sedia na oblakoch. Nad nimi sa vznáša Duch Svätý. Votívna tabuľka na druhom stupni podstavca hlása, že toto dielo dal roku 1911 postaviť Ján Janči spolu s manželkou. Socha svätého Floriána Socha patróna všetkých hasičov stojí na ulici SNP. Zhotovená je z bronzu. V roku 1895 ju dal urobiť gróf Štefan Wenckheim, čestný predseda miestneho zboru hasičov. V roku 2003 bola pri príležitosti 150. výročia založenia hasičského zboru opravená. Pomník padlým vojakom V roku 1930 bol oproti katolíckemu kostolu postavený pomník vojakom z obce padlým v 1. svetovej vojne. Na pomníku sú umiestnené fotografie s menami vojakov. Spolu ich je 56. V roku 1949 sem doplnili ďalších 17 mien miestnych obyvateľov, ktorí padli na bojiskách 2. svetovej vojny, ale aj doma počas prechodu frontu. Nad pomníkom je hore umiestnená socha Ježiša Krista s rozpätými rukami. Pod ňou je socha anjela s padlým vojakom v náručí. Kríže Podľa kanonickej vizitácie z roku 1912 bolo v obci šesť krížov. Kríže sa stavali na cintorínoch a pri cestách do okolitých obcí. Okrem cintorínskych krížov boli v chotári Veľkých Levár tieto kríže: Kamenný kríž pred kostolnou ohradou . Tento masívny kríž dali postaviť Michal a Karol Haffnerovci. Predtým tu bol drevený kríž. Drevený misijný kríž s vročením 1946 stojí pri priečelí kostola. Kamenný kríž pri ceste do Moravského Svätého Jána(dnes na konci Štefánikovej ulice). Kamenný kríž pri ceste do Malých Levár, v roku 1952 bol odstránený. Drevený kríž pri ceste do Malaciek dali postaviť farníci. Starala sa oň obec. Dnes už neexistuje. Drevený kríž pri ceste do Studienky, dnes už neexistuje. Oceľový kríž pri ceste do Závodu s kovovým korpusom je z roku 1968. Oceľový kríž pri ceste do Moravského Svätého Jána s kovovým korpusom je z roku 1968. Božia muka Stojí za obcou pri bývalej ceste do Moravského Svätého Jána. Stavba je z tehlového muriva vo štvorcovom pôdoryse, omietnutá tenkou vrstvou vápenno – pieskovej omietky. V hornej časti je murivo rozšírené a na dvoch stranách otvorené. Vo výklenku bola pôvodne socha Panny Márie. V roku 1996 bola opravená.

Vysoká pri Morave Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 33,57 km² Počet obyvateľov: 1919 Hustota obyvateľstva: 57 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1271 Adresa obecného úradu: Obecný úrad, Hlavná 196/102, 900 66 Vysoká pri Morave Web: www.vysokaprimorave.sk/ E-mail: [email protected] Starosta: Dušan Dvoran

105


V obci Vysoká pri Morave je rímskokatolícky kostol sv. Ondreja z roku 1669 a kaplnky sv. Rocha a Vendelína z 19. storočia a sv. Jána Nepomuckého tiež z 19. storočia. Obec je dobre známou a charakteristickou pre svoju špecifickú polohu priamo na brehu rieky Moravy, ktorej stredom prebieha štátna hranica so susedným Rakúskom. Obec je zároveň križovatkou viacerých cyklotrás, najnavštevovanejšia smerujúca popri rieke Morava až do Devína, k sútoku Moravy a Dunaja. V obci Vysoká pri Morave dnes žije 1920 obyvateľov. Obec má bohatú tradíciu a ľudový folklór typický pre túto časť regiónu Dolné Záhorie. História V historických záznamoch sa uvádza, že obec bola pravekým sídliskom a pohrebiskom. Nachádzajú sa tu slovenské žiarové hroby zo 6. - 7. storočia, ako i z veľkomoravského obdobia. Obec sa prvýkrát písomne zmieňuje v listine z roku 1271 pod názvom Znoyssa. V stredoveku bola poddanskou obcou pajštúnskeho, resp. stupavského panstva. V 16. storočí sa tu usadili chorvátski kolonisti. Rieka Morava v jej blízkosti bola zdrojom obživy a príjmu z vyberania mýta za prevoz cez rieku. Už v roku 1697 tu založili cech rybárov. Okrem rybolovu a poľnohospodárstva sa obyvatelia venovali včelárstvu a výrobe úžitkových predmetov z tŕstia. Nemecký názov obce bol Hochstetten, ďalší nemecký názov používaný v 19. storočí – Hochstädten poukazuje na to, že obec mala v tomto období ráz mestečka. Nachádzala sa tu pálenica, rafinéria liehu a neskôr aj parný mlyn. Napriek tomu časť obyvateľov odchádzala na sezónne poľnohospodárske práce do Dolného Rakúska. Od roku 1953 sa v katastri obce ťaží zemný plyn. Pamiatky Významnou kultúrno-historickou pamiatkou je rímsko-katolícky, pôvodne barokový kostol sv. Ondreja Apoštola. Po roku 1660 ho prestavali a v r oku 1892 rozšírili. Príroda Do katastra obce patria významné prírodné rezervácie Dolný les a Horný les vyhlásené na ochranu vzácnych biotopov lužného lesa a rezervácia Rozporec s vlhkým dubovo-jaseňovým lesom prechádzajúcim do pieskov s typickou pieskomilnou vegetáciou. V blízkosti obce sa nachádzajú aj rozsiahle vodné plochy vzniknuté po vyťažení štrku.

Záhorie je vojenský obvod na Slovensku v okrese Malacky. Vojenský obvod Záhorie bol zriadený v roku 1950 na pozemkoch Vojenské lesné podniky, ktoré boli založené v r. 1918 kúpou pozemkov od grófa Pálfyho pre výcvikové potreby Ministerstva obrany a neskôr vyvlastnením, či kúpou za korunu od občanov. Na jeho území sú v súčasnosti vojenské výcvikové priestory (VVP): VVP Záhorie, VVP Kuchyňa a VVP Turecký Vrch.

106


Záhorská Ves Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 13,06 km² Počet obyvateľov: 1625 Hustota obyvateľstva: 124 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1557 Adresa obecného úradu: Ocú Záhorská Ves, Hlavná 129, 900 65 Záhorská Ves Web: www.zahorskaves.sk E-mail: [email protected] Starosta: JUDr. Boris Šimkovič

Záhorská Ves je najzápadnejšia obec na Slovensku, ktorá susedí s Rakúskom. V obci premáva kompa cez rieku Moravu, ktorá spája obec s dolnorakúskou obcou Angern and der March. Rieka Morava je hraničnou riekou medzi Slovenskom a Rakúskom, susedné rakúske obce Angern an der March, Mannersdorf ležia v Marchfelde, blízke obce Stillfried a Jedenspeigen pripomínajú blízkym obeliskom boje medzi Otakarom Pře- myslom a Rudolfom Habsburským z roku 1278 na Mo- ravskom poli, ktorý skončil porážkou Otakara. Záhorská Ves leží v nadmorskej výške 147 m nad morom / stred obce, v chotári od 144 do 149m/. Zemepisná poloha je 16° 50´ 04´´ východnej zemepisnej dĺžky. Rozprestiera sa na nízkej terase, povrch tvoria štvrtohorné nivné uloženiny, terasové piesky, štrkopiesky a piesky. Tieto nánosy sa ustavične menia, štrky sa v rieke usadzujú najskôr, piesok a kal je unášaný. Pri vysušení nánosov sú piesky z brehov a nánosov vetrom unášané od riek do nížiny, čo často vidieť napr. medzi Záhorskou Vsou a Jakubovom alebo smerom do Vysokej pri Morave. Dôležitá je pritom teplota a zrážky Priemerná teplota v obci je 9°C a priemerné ro čné zrážky sú 600 mm V obci je rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela z roku 1940 a kaplnky sv. Rocha z roku 1900 a Svätej rodiny z roku 1896. Narodila sa tu Lucia Poppová - svetoznáma slovenská operná speváčka sopranistka, Leopold Danihels - bývalý predseda Svetového kongresu Slovákov

107


Závod Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 27,37 km² Počet obyvateľov: 2750 Hustota obyvateľstva: 97 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1557 Adresa obecného úradu: Ocú Závod, Sokolská 243, 908 72 Závod Web: www.mkregion.sk/Malacky/zavod/index.htm - 1k E-mail: [email protected] Starosta: Jozef Gajda Na severe okresu Malacky leží Závod, písomne doložený od roku 1557. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a remeslami. Obec vznikla pravdepodobne až v 14. storočí. Zo 16. storočia, keď sa tu usadili chorvátski kolonisti, sa zachoval názov Zabod, postupne Zavod, Závod. Názov zrejme motivovala skutočnosť, že pôvodná osada sa nachádzala za vodou, riekou, močiarmi. Pôvodný názov obce sa neskôr prispôsobil súčasnému v tridsiatych rokoch minulého storočia. Obec v stredoveku patrila panstvu Ostrý Kameň. Obyvateľstvo sa tu už oddávna venovalo rezbárstvu, výšivkárstvu, košikárstvu, tkáčstvu, výrobe dreveného uhlia. V obci žije asi 2 750 obyvateľov. Dominantami obce sú dva veľké kostoly. Najhodnotnejšou stavebnou pamiatkou v obci, ale aj širokom okolí južného Záhoria je v roku 1339 postavený gotický, neskôr (1777) renesančne upravený kostol Navštívenia Panny Márie, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Druhý kostol postavený v novogotickom slohu je kostol svätého Michala Archanjela z roku 1897, ktorý stojí priamo na vode. Bol postavený na agátových pilótoch. Početnejšími exteriérovými pamiatkami v obci sú barokové sochy svätých. V tejto obci organizujú hasiči každoročne nočnú súťaž hasičov, na ktorej sa zúčastňuje až 50 mužstiev z celého Slovenska. Obec má aj vlastné futbalové družstvo. Narodil sa tu Štefan Vrablec - slovenský rímskokatolícky biskup. ZÁVOD Najstaršie doposiaľ zistené stopy osídlenia chotára obce pochádzajú z konca doby kamennej, eneolitu, kedy na Záhorí evidujeme už pomerne súvislé osídlenie. Našli sa i črepy z doby bronzovej, ktoré svedčia o tom, že polohy pri rieke Morave vyhovovali ľuďom tiež o niekoľko storočí neskôr a sídlisko si tu vybudovali i v dobe bronzovej. Osídlenie v prvých storočiach nášho letopočtu, v dobe rímskej, kedy na Záhorí žili germánske kmene Markomanov a Kvádov, muselo byť na základe početných nálezov v chotári Závodu značne intenzívne. Stále osídlenie s kontinuitou až do

108


dnešných

dní

pochádza

v

našom

regióne

z

obdobia

slovanského.

Počiatky dejín obce Závod sú zahalené rúškom tajomstva. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. (str. 339) dáva vznik obce až do 15. storočia, čo však nemôžeme akceptovať. Otázkou zostáva i to, ku ktorému panstvu obec patrila do začiatku 16. storočia, kedy sa včlenila do panstva Ostrý Kameň. Zánik holíčskeho komitátu koncom 13. storočia mal za následok jeho rozdelenie na niekoľko kompaktných celkov, ktoré boli vo väšine v kráľovských rukách. V priebehu 14. a 15. storočia patrila obec s kostolom postaveným v roku 1339, k holíčskemu panstvu. Jej názov v tomto období je však neznámy a môže sa skrývať medzi neidentifikovanými názvami obcí v donačnej listine Žigmunda pre Stibora zo Stiboríc z roku 1392 ( Suge, Swchew, Zeg, Egtelek, Sotuch a Iwanusfalua). Vzhľadom k tomu, že obec mala už v roku 1339 kostol, je veľmi pravdepodobné, že sa jej meno skrýva za jedným z týchto neidentifikovaných názvov. Pokiaľ sa týka nového názvu obce Zabod, Zavod, je veľmi pravdepodobné, že bol odvodený od maďarského zab = ovos, čo by podporilo teóriu o Závode ako prepriahacej a občerstvovacej stanici na stredovekej diaľkovej obchodnej ceste.

Zohor

Základné údaje Kraj: Bratislavský Okres: Malacky Región: Záhorie Rozloha: 21,12 km² Počet obyvateľov: 3232 Hustota obyvateľstva: 153 obyvateľov/km2 Prvá písomná zmienka: 1314 Adresa obecného úradu: Obecný úrad Dolná 46, 900 51 Zohor Web: www.obeczohor.sk E-mail: [email protected] Starosta: Eva Michalinová

Zohor sa nadchádza približne 30 km severo-západne od Bratislavy. V roku 2003 mala obec 3178 obyvateľov. Chotár obce bol osídlený už od staršej doby bronzovej. Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1314, kedy sa ako rybárska osada spomína pod názvom Sahur. V polovici 16. storočia Zohor doosídlili Chorváti. Od roku 1466 je uvádzané dnešné pomenovanie obce - Zohor. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Margity z roku 1898 a kaplnky sv. Rozálie z roku 1832, sv. Jána Nepomuckého z roku 1910 a sv.

109


Izidora z roku 1944. V malom parku pred kostolom sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1817. V obci sa nachádza pomník dvom americkým letcom, ktorí zahynuli 17.októbra 1944 pri havárii bombardéra B-24 Liberator neďaleko obce. Významné osobnosti • •

•

• •

•

• •

• •

Albín Brunovský, slovenský maliar a grafik. Dr. P. Peter Jozef Esterle O. F. M. Narodil sa 30. 6. 1890 v chudobnej rodine v Zohore. V Malackách si ho všimol páter Mansvét Olšovský, ktorý mu umožnil štúdium na gymnáziu v Skalici. Pokračoval v štúdiu v Trnave a Budapešti. Študoval na univerzite Petra Pázmaňa. V roku 1914 bol vysvätený za kňaza. Pokračuje na ďalšom štúdiu v Budapešti, kde získava doktorát. Po otvorení Súkromného gymnázia rádu sv. Františka v Malackách, sa stáva jeho riaditeľom až do roku 1939, kedy odchádza do Žiliny, aby tu pôsobil ako rektor Františkánskej teologickej fakulty. Významné miesto mal aj v reholi. Stal sa kustosom a definítorom provincie, ale aj hlavným riaditeľom všetkých františkánskych štúdií na Slovensku. Uznanie prichádza aj z Ríma. Generál rehole ho v roku 1931 menoval za generálneho lektora. Bola to v tej dobe najvyššia akademická hodnosť vo františkánskom ráde. S touto hodnosťou mohol vyučovať na všetkých františkánskych školách na svete. Zomrel 29. 3. 1977 v Charitnom dome v Beckove, kde je aj pochovaný. Pri príležitosti 100-výročia posvätenia kostola mu bola odhalená pamätná tabuľa. Alojz Struhár. Narodil sa 29. 4. 1892 v Zohore. Po absolvovaní Učiteľského ústavu v Modre, pokračoval v štúdiách na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. Tu vyštudoval aj akvarelistiku u prof. Szinnyei Merse - Pála. V roku 1942 sa stal profesorom kreslenia na Vysokej škole technickej, na fakulte architektúry v Bratislave. Ako profesor kreslenia vydal vysokoškolské skriptá "Kreslenie aktov", "Kreslenie stromov", "náuka o farbách" a "O lepte". Najväčšiu časť jeho umeleckej tvorby tvoria akvarely. V olejomaľbe bola jeho obľúbená téma práca v hutách. Na strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave sa nachádza jeho obraz "Medené hámre". Tu sa nachádzajú aj ďalšie jeho olejomaľby s podobnou tématikou. Zomrel 4. 5. 1968 v Šali a pochovaný je v Bratislave na cintoríne v Slávičom údolí. Dr. Milan Struhár, CSc. Narodil sa 2. 1. 1931 v Kostelci n. Orlicí, ale celý život prežil v Zohore. V roku 1956 ukončil štúdium na farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde hneď aj začal pracovať ako asistent na Katedre galenickej farmácie. Tu sa okrem pedagogickej práce venoval riešeniu výskumných úloh z oblasti stability liečivých prípravkov. Z tejto problematiky obhájil vedeckú prácu a získal hodnosť kandidáta vied. Výsledky svojej vedecko-výskumnej práce z oblasti stability liečivých prípravkov a syntézy nových koordinačných zlúčenín ako nových potencionálnych liečiv prezentoval a publikoval v domácich i zahraničných odborných časopisoch. Bol výborným pedagógom a významným samostatným vedeckým pracovníkom. Zomrel 25. 5. 1996 a je pochovaný v Zohore. Albín Brunovský. Narodil sa v Zohore dňa 25. 12. 1935. Po absolvovaní Umeleckej priemyselnej školy v Bratislave, pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení grafiky u profesora Vincenta Hložíka. Po jej absolvovaní sa stal na tejto škole asistentom a v roku 1970 jej docentom. V roku 1981 ho menovali za profesora. 110


•

• • •

Patril k popredným slovenským výtvarníkom. Jeho tvorba - to bola voľná grafika, knižná ilustrácia, plagáty, návrhy poštových známok, bankovky a scénografia. Svojim dielom sa presadil aj vo svete. Získal množstvo domácich aj medzinárodných ocenení. Medzi jeho posledné diela patrí kolekcia obrazov umiestnená vo vstupnej hale Národnej rady Slovenskej republiky. Dňa 16. 12. 1995 sa stal čestným občanom obce Zohor. Zomrel náhle 20. 1. 1997 v Bratislave, kde je aj pochovaný. Časť detstva prežila v našej obci aj popredná speváčka, sólistka opery SND v Bratislave Mária Kišoňová - Hubová. Jej otec bol po I. svetovej vojne organistom a správcom školy. V roku 1927 ho vo funkcii vystriedal Viliam Schwacho. Jeho dcéra Vilma, vydatá Hofferová, bola prvou slovenskou letkyňou - pilotkou. Od konca vojny žije v Atlante, v USA.

Chotár obce bol nepretržite osídlený už od staršej doby bronzovej. Najstaršia písomná správa o obci je z roku 1314, kedy sa spomína pod názvom Sahur, ako rybárska osada. V polovici 16. storočia Zohor doosídlili Chorváti. Od roku 1466 sa uvádza dnešné pomenovanie - Zohor. Prvá pečať obce je z roku 1827. Je na nej zobrazený sv. Juraj a nápis "Osadi Zohor". Pečať z roku 1847 má kôš so zeleninou a maďarský nápis. V cirkevnom znaku je sv. Margita. V roku 1828 mala obec 220 domov a 1593 obyvateľov. V roku 1831 zúrila v obci cholera. Za 6 týždňov zomrelo 232 osôb. Pochovaní boli na zvláštnom cintoríne, na ktorom v roku 1832 dala občianka Magdaléna Ščepánková vybudovať kaplnku zasvätenú sv. Rozálii, z vďačnosti za ustúpenie epidémie. V roku 1881 zachvátil obec požiar, pri ktorom veľká časť vyhorela. Podobná udalosť sa zopakovala v roku 1882. Podľa kanonických vizitácií bola fara založená už v roku 1397. V roku 1634 tu pôsobil ako kňaz Gašpar Jesenský - Jessenius absolvent Pázmanea, ktorý venoval pozornosť cirkevnému spevu. V roku 1848 to bol Alexander Mednyanský, neskôr známy ako veľký cestovateľ. Od roku 1849 do roku 1868 vo farnosti pôsobil Ipolyi Stummer Arnold, ktorý bol neskôr Banskobystrický a Veľkovaradínsky biskup. Škola jestvovala už v roku 1687. Najprv vyučoval jednoduchý občan, od roku 1702 riadni učitelia. Pozoruhodné je pôsobenie významného pedagóga, neskôr riaditeľa Učiteľského ústavu v Trnave - Jozefa Zellingera, ktorý bol autorom prvého slovensko - maďarského šlabikára. Do obce ho pozval v roku 1850 farár Ipolyi Stummer Arnold. V roku 1934 bola dobudovaná jednoposchodová budova školy, postavená z veľkej časti zo zbierok občanov. Školu vysvätil 2. 9. 1934 Andrej Hlinka. Bola to už druhá jeho návšteva obce. Prvýkrát prišiel 18. 9. 1922, aby posvätil zástavu miestnej skupine Slovenského Orla. Spolu s ním sa posviacky zúčastnil aj Ferdiš Juriga. V roku 1927 bolo prvé premietanie kina. Obecná knižnica bola založená v roku 1929. 27. 10. 1891 je obec začlenená do svetovej železničnej dopravy trasou západoslovenskej transverzály - Devínska Nová Ves - Zohor - Kúty - Břeclav. 25. 1. 1931 - zasvietilo v obci prvýkrát elektrické svetlo. 111


14. 4. 1768 - vstúpil v platnosť "Urbár" podpisom grófa Pálffyho a urbármi Zohora. 1961 - má obec 3412 obyvateľov, z toho 750 školou povinných. 1982 sa Zohor stal strediskovou obcou. Pamätihodnosti Historickým symbolom obce je patrónka farského kostola sv. Margita. Pôvodný kostol v neznámej dobe spustol a zanikol. Podľa prvej písomnej správy o kostole vznikol už niekedy pred rokom 1561. Dnešný farský kostol sv. Margity dala postaviť grófska rodina Károliovcov v roku 1898. Zasvätený je sv. Margite Antiochinskej. Vysvätený bol 2. 10. 1898. Kaplnka sv. Rozálie bola postavená na morovom cintoríne v roku 1832. Kaplnka sv. Jána stojí na dolnom konci dediny, na mieste, kam až dosahovali záplavy rieky Moravy. Postavená bola asi v roku 1894. Kaplnka sv. Izidora, patróna roľníkov, bola postavená krátko po II. svetovej vojne. Najstarším pomníkom v obci je socha sv. Floriána na Dolnej ulici. Bola postavená v roku 1737. V parku pred kostolom je socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1817. Pomník padlým v I. a II. svetovej vojne bol postavený v roku 1924. V I. svetovej vojne padlo 88 našich občanov. Na poľnej ceste smerom do Vysokej pri Morave stojí kríž, v obci známy ako Študentský kríž. V roku 1949 ho postavili zo zbierok zohorskí študenti a divadelní ochotníci. Dňa 11. 11. 1995 bol v chotári obce za účasti pracovníka ambasády USA v Bratislave, štábneho seržanta p. Cody Haufmanna, odhalený pomník dvom americkým letcom - serž. Mertonovi W. Heighovi a Johnovi Fassnachtovi, ktorí zahynuli v októbri 1944 pri zostrelení ich lietadla. Ich telá boli najprv pochované na našom miestnom cintoríne, ale v okt. 1946 boli po exhumácii prevezené do Francúzka na cintorín St. Avod.

Informácie použité zo zdrojov: Štatistický úrad SR, http://www.statistics.sk Databáza regionálnej štatistiky (RegDat) Ústredný portál verejnej správy Slovenskej republiky, http://www.portal.gov.sk „ Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja BSK na roky 2007 - 2013“ I. Cast - „Analýza ekonomických a sociálnych východísk“ Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Malacky na roky 2007 – 2013 Webstránky miest a obcí SR Slovenská správa ciest, Bratislava, http://www.ssc.sk Pamiatkový úrad SR, http://www.pamiatky.sk Ústav informácií a prognóz školstva, http://www.uips.sk Výskumný ústav pôdodznalectva a ochrany pôdy, http://www.vupop.sk Krajský úrad životného prostredia v Bratislave, ministerstvo životného prostredia www.enviro.gov.sk

112


Mapové prílohy

1. Mapa Krajinná štruktúra 2. Mapa Hlavné dopravné trasy 3. Mapa Atraktivity cestovného ruchu 4. Mapa Chránené územia 5. Mapa Priemyselné parky 6. Mapa Počet obyvateľov a hustota zaľudnenia v okresoch BK 7. Mapa Chránené vodohospodárske oblasti v rámci BK 8. Mapa Kategória lesov v rámci BK 9. Mapa Chránené územia podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v BK 10. Mapa Územie zaradené do národného zoznamu chránených vtáčích území v rámci BK 11. Mapa Kategórie pamiatkového fond u v rámci BK

113


1. Mapa

114


2. Mapa

115


3. Mapa

116


4. Mapa

117


5 Mapa

118


6 Mapa

119


7 Mapa Chránené vodohospodárske oblasti v rámci BK

120


8 Mapa: Kategórie lesov v rámci BK

121


9. Mapa: Chránené územia podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v rámci Bratislavského kraja

LEGENDA: CHRÁNENÉ ÚZEMIA POD¼A ZÁKONA 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny

v znení neskorších predpisov

122


10 Mapa: Územie zaradené do národného zoznamu chránených vtáčích území v rámci BK

123


11 Mapa: Kategórie pamiatkového fondu v rámci BK

124


Štatistické prílohy

VÝSLEDKY SČÍTANIA OBYVATEĽOV, DOMOV A BYTOV v roku 2001 za okres Bratislava II

VÝSLEDKY SČÍTANIA OBYVATEĽOV, DOMOV A BYTOV v roku 2001 za okres Bratislava IV

VÝSLEDKY SČÍTANIA OBYVATEĽOV, DOMOV A BYTOV v roku 2001 za okres Malacky

125

Informačná databáza o potenciáli regiónu pre okresy Bratislava II, Bratislava IV a Malacky

Recommend Documents