O B S A H: Žatevná Bratislava

UŠ Z Veľká lúka, Bratislava – Dúbravka

Objednávateľ:

december 2010

Mestská časť Bratislava-Dúbravka


december 2010

O B S A H:

Žatevná 2 1. 2. 3.

844 02 Bratislava Objednávateľ zabezpečí obstaranie UŠ v súlade s § 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov

4.

prostredníctvom odborne spôsobilej osoby na obstaranie ÚPP a ÚPD, ktorou je: Ing. Ján Miklánek, č. preukazu 126 adresa: Pečnianska 11, 851 01 Bratislava

Zhotoviteľ:

5. 6. 7. 8.

HUGPRO, s.r.o. Jiráskova 6 851 01 Bratislava Obchodný register Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo 49579/B

IČO: 43882463 DIČ: 2022515896 9.

Telefón: 20 708 608 Fax: 6382 4770 e-mail: [email protected] Spracovatelia úlohy: Autori:

Ing. arch. Dušan Krampl autorizovaný architekt, reg. č. SKA 0681 AA Ing. arch. Henry Kupec autorizovaný architekt, reg. č. SKA 0469 AA

Doprava:

Ing. Ladislav Benček

Vodné hospodárstvo:

Ing. Marián Trník

Elektrická energia:

Ing. Igor Máder

Plynofikácia:

Ing. Marián Trník

Poľnohospodárska pôda:

Ing. Katarína Staníková

Ochrana prírody, ekológia:

Ing. Katarína Staníková

Redakčné práce:

Zuzana Kramplová

HUGPRO, s.r.o.

str. 1

ÚVOD ZÁKLADNÉ IDENTIFIKAČNÉ A KAPACITNÉ ÚDAJE ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ZADANÍ, PODKLADOCH A HLAVNÝCH CIEĽOCH RIEŠENIA 3.1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ZADANÍ 3.2. URČENIE ŠPECIFICKÉHO ÚČELU POUŽITIA UŠ 3.3. DÔVODY A CIELE OBSTARANIA 3.4. ČASOVÁ SÚSLEDNOSŤ SPRACOVANIA URBANISTICKEJ ŠTÚDIE VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z PLATNEJ ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE (ÚPD) A ÚZEMNOPLÁNOVACÍCH PODKLADOV (ÚPP) VZŤAHUJÚCICH SA K PREDMETNÉMU ÚZEMIU 4.1. KONCEPCIA ÚZEMNÉHO ROZVOJA SLOVENSKA, 2001 4.2. ÚZEMNÝ PLÁN VÚC BRATISLAVSKÉHO KRAJA, 1998 4.3. ÚZEMNÝ PLÁN HL. M. SR BRATISLAVY, ROK 2007 4.4. SPRACOVANIE ÚPD A ÚPP PODKLADY PRE VYPRACOVANIE URBANISTICKEJ ŠTÚDIE ŠIRŠIE VZŤAHY RIEŠENÉHO ÚZEMIA VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU ÚZEMIA – PRIESKUMY A ROZBORY 8.1. LIMITY VYUŽITEĽNOSTI ÚZEMIA 8.1.1. Požiadavky z hľadiska urbanistickej koncepcie a z architektonického hľadiska 8.1.2. Priestorové a kompozičné limity 8.1.3. Kultúrnohistorické limity - Národná kultúrna pamiatka Villa rustica 8.1.4. Prírodné a ekologické limity 8.1.5. Dopravné limity 8.1.6. Limity technickej infraštruktúry 8.1.6.1. Zásobovanie vodou 8.1.6.2. Odkanalizovanie 8.1.6.3. Zásobovanie elektrickou energiou 8.1.6.4. Zásobovanie zemným plynom 8.1.6.5. Telekomunikácie SOCIOEKONÓMIA 9.1. SOCIOEKONOMICKÁ CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA 9.2. ANALÝZA VÝVOJA POČTU OBYVATEĽSTVA 9.3. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU 9.4. VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA 9.5. OBYVATEĽSTVO PODĽA ZVÄZKU 9.6. POHYB POČTU OBYVATEĽSTVA PODĽA PRIRODZENÉHO VÝVOJA 9.7. ANALÝZA MIGRÁCIE 9.8. CENZOVÉ DOMÁCNOSTI 9.9. EKONOMICKÁ AKTIVITA 9.10. PROFESIJNÁ FLEXIBILITA 9.11. DENNE PRÍTOMNÉ OBYVATEĽSTVO 9.12. PROGNÓZA VÝVOJA OBYVATEĽSTVA 9.13. EKONOMICKÁ AKTIVITA – PROJEKCIA 9.14. ZAMESTNANOSŤ A TRH PRÁCE 9.14.1. Zamestnanosť a trh práce z hľadiska širších vzťahov 9.14.2. Zamestnanosť a trh práce vo väzbe na zónu 9.14.2.1.Vývoj zamestnanosti 9.14.2.2. Sektorová štruktúra 9.14.2.3. Odvetvová štruktúra 9.14.2.4. Trh práce v širšom riešenom území 9.15. PROGNÓZA ZAMESTNANOSTI A TRHU PRÁCE 9.15.1. Disponibilné zdroje pracovnej sily a nezamestnanosť 9.15.2. Prognóza vývoja trhu práce za bratislavské okresy a mestské časti 9.15.3. Prognóza vývoja aktívnych pracovných príležitostí v III. sektore 9.15.4. Prognóza vývoja trhu práce v riešenom území 9.16. BÝVANIE A BYTOVÝ FOND 9.16.1.Vývoj bytového fondu v riešenom území 9.16.2.Domový a bytový fond 9.16.3.Kvalita a vybavenie bytového fondu 9.16.4.Výšková zástavba domových objektov 9.16.5. Prírastky bytov v rokoch 2001 – 2008 v širšom území 9.17. NÁVRH BYTOVÉHO FONDU

HUGPRO, s.r.o.

strana 5 6 7 7 7 7 8 9 9 9 9 10 10 11 13 13 13 13 14 14 14 15 15 15 15 15 16 16 17 17 18 18 19 21 21 22 22 23 25 26 27 27 28 28 28 29 29 30 30 32 32 32 33 34 34 34 34 36 37 37 38

str. 2


december 2010


december 2010

strana 10.

11. 12. 13.

14. 15. 16. 17.

18.

19.

20.

ZHODNOTENIE STAVU A NÁROKOV NA ROZVOJ ZARIADENÍ HOSPODÁRSKOSOCIÁLNYCH SYSTÉMOV – OBČIANSKA VYBAVENOSŤ 10.1. OBČIANSKA VYBAVENOSŤ KOMERČNÁ 10.1.1. Obchod 10.1.2. Služby 10.1.3. Verejné stravovanie 10.1.4. Ubytovanie 10.2. OBČIANSKA VYBAVENOSŤ NEKOMERČNÁ 10.2.1. Školstvo 10.2.1.1.Predškolské zariadenia 10.2.1.2.Základné školy 10.2.2. Sociálne a ubytovacie zariadenia 10.2.3. Zdravotnícke zariadenia 10.2.4. Kultúra 10.3. VÝROBNÉ SLUŽBY A PODNIKATEĽSKÉ AKTIVITY 10.3.1.Návrh podnikateľských zariadení 10.4. SOCIOEKONOMICKÉ ZÁSADY A KRITÉRIÁ NÁSTROJOV RIADENIA INVESTIČNÉHO A ÚZEMNÉHO PROCESU NÁVRH URBANISTICKÉHO RIEŠENIA BILANCIE NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA NÁVRH OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA 13.1. OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY 13.2. SÍDELNÁ ZELEŇ 13.3. HLUK A VIBRÁCIE 13.4. SEIZMICITA 13.5. RADÓNOVÉ RIZIKO 13.6. ZNEČISTENIE OVZDUŠIA 13.7. KOMUNÁLNY ODPAD 13.8. POSÚDENIE EKOLOGICKÉHO ZAŤAŽENIA ZEMÍN - RNDr. Kminiaková, AQUIFER OCHRANA PAMIATOK – VILLA RUSTICA 14.1. EVIDENCIA KULTÚRNYCH PAMIATOK NA SLOVENSKU 14.2. VILLA RUSTICA CIVILNÁ OCHRANA OBYVATEĽSTVA POŽIARNA OCHRANA NÁVRH DOPRAVNEJ OBSLUHY ÚZEMIA 17.1. CHARAKTERISTIKA ŠIRŠÍCH DOPRAVNÝCH VZŤAHOV, VÝCHODISKÁ DOPRAVNÉHO RIEŠENIA 17.2. NÁVRH DOPRAVNÉHO RIEŠENIA 17.2.1. Komunikačný systém 17.2.2. Statická doprava 17.2.3. Nemotorová doprava 17.2.4. Hromadná doprava 17.3.VPLYVY PREVÁDZKY DOPRAVY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE NÁVRH VODNÉHO HOSPODÁRSTVA 18.1. ZÁSOBOVANIE PITNOU VODOU 18.1.1. Súčasný stav 18.1.2. Návrh riešenia 18.2. ODKANALIZOVANIE 18.2.1. Súčasný stav 18.2.2. Návrh riešenia 18.2.2.1.Splašková kanalizácia 18.2.2.2.Dažďová kanalizácia 18.3. OCHRANA PRED PRÍVALOVÝMI VODAMI 18.3.1. Súčasný stav 18.3.2. Návrh riešenia 18.4. VODNÉ TOKY 18.4.1. Súčasný stav 18.4.2. Návrh riešenia NÁVRH ZÁSOBOVANIA ELEKTRICKOU ENERGIOU 19.1. ROZSAH A ZDÔVODNENIE RIEŠENIA 19.2. ZÁKLADNÉ TECHNICKÉ ÚDAJE 19.2.1.Výkonová bilancia 19.2.2. Potreba transformátorov 19.3. POPIS TECHNICKÉHO RIEŠENIA NÁVRH ZÁSOBOVANIA ZEMNÝM PLYNOM A TEPLOM 20.1. SÚČASNÝ STAV 20.2. NÁVRH RIEŠENIA 20.3. ZÁSOBOVANIE TEPLOM 20.3.1. Súčasný stav 20.3.2. Návrh

HUGPRO, s.r.o.

39 39 39 39 39 40 40 40 40 40 41 41 41 41 42 42 43 45 48 48 48 48 49 49 49 49 50 51 51 51 52 54 55 55 55 55 57 59 59 60 61 61 61 61 62 62 62 62 63 63 63 63 63 63 63 64 64 64 64 64 65 66 66 66 66 66 66 str. 3

21. 22. 23. 24.

25.

26. 27. 28.

NÁVRH TELEKOMUNIKÁCIÍ 20.1. SÚČASNÝ STAV 20.2. NÁVRH RIEŠENIA NÁVRH REGULÁCIE ÚZEMIA NÁVRH ETAPIZÁCIE NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY VRÁTANE PRVKOV ÚSES 24.1.POUŽITÁ DOKUMENTÁCIA 24.2.ANALÝZA PRÍRODNÝCH POMEROV 24.2.1.Potenciálna prirodzená vegetácia 24.3.SÚČASNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA 24.4.OCHRANA PRÍRODY A PRIEMET ÚSES 24.5.PRIEMET RÚSES BRATISLAVA 24.6.EKOSTABILIZAČNÉ PLOCHY 24.7.NÁVRH ZELENE PERSPEKTÍVNE POUŽITIE POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY NA NEPOĽNOHOSPODÁRSKE ÚČELY A VYHODNOTENIE LPF 25.1. VYHODNOTENIE ZÁBEROV POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY 25.2. VYHODNOTENIE LESNÉHO PÔDNEHO FONDU URBANISTICKÁ EKONÓMIA ZMENY A DOPLNKY ÚPN GRAFICKÁ PRÍLOHA

HUGPRO, s.r.o.

strana 67 67 67 68 89 89 89 89 90 91 91 92 92 93 93 93 94 94 96 97

str. 4


december 2010


december 2010

2.ZÁKLADNÉ IDENTIFIKAČNÉ A KAPACITNÉ ÚDAJE

1.ÚVOD Urbanistická štúdia zóny Veľká Lúka, Bratislava - Dúbravka – je spracovaná v zmysle ustanovení

Okres:

Bratislava IV

§4 zákona č. 50/1976 Zb. O územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov

Mesto:

Bratislava hl. mesto Slovenska

a §2 a 3 vyhlášky MŽP SR č.

Mestská časť:

Dúbravka

55/2001 o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej

dokumentácii, ako aj s ustanoveniami ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov. Elaborát obsahuje: • Grafickú časť pozostávajúcu z výkresov vo formáte A1 tvoriace samostatnú prílohu k textovej časti:

1. Širšie vzťahy

M 1 : 5.000

2. Analýza problémov a stretov záujmov, limitov využitia územia

M 1 : 2.000

3. Komplexný urbanistický návrh

M 1 : 2.000

4. Verejné dopravné vybavenie

M 1 : 2.000

5. Návrh vodného hospodárstva

M 1 : 2.000

6. Návrh energetickej infraštruktúry

M 1 : 2.000

Riešené územie:

severozápadná časť Dúbravky

Výmera katastrálneho územia MČ Dúbravka:

888,57 ha

Počet obyvateľov v MČ Dúbravka v r. 2009:

34 725

Počet bytov cenzové domácnosti:

15 666

Počet bytov spoločne hospodáriacich domácností:

15.141

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo:

20.622

Riešené územie Veľká lúka: Výmera riešeného územia:

994.397 m2, t.j. 99,43 ha 210

7. Návrh telekomunikačnej infraštruktúry

M 1 : 2.000

Existujúci počet obyvateľov v riešenej zóne:

8. Regulácia územia a etapizácia

M 1 : 2.000

Navrhovaný počet bytov v rodinných domoch:

9. Návrh ochrany prírody, tvorby krajiny, systému ekologickej stability a prvkov zelene

M 1 : 5.000

Navrhovaný počet bytov v bytových domoch:

2.250

Celkový počet navrhovaných bytov:

2.610

Obložnosť v rodinných domoch:

2,7 obyvateľa/byt

Obložnosť v bytových domoch:

2,5 obyvateľa/byt

Hustota bytov/ha:

26

10. Využitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely

M 1 : 5.000

• Textovú a tabelárnu časť zahrnutú v tejto správe • Grafickú časť:

I. Fotodokumentácia modelu (navrhovaná hmotová skladba zakomponovaná do prostredia)

Počet obyvateľov v rodinných domoch:

II. Zmenšené výkresy č. 1 - 10 vo formáte A3

Počet obyvateľov v bytových domoch:

III. Schémy vo formáte A3:

360

970 3.950

Počet obyvateľov v polyfunkčných domoch:

1.670

- Skica návrhu variant A

Navrhovaný počet obyvateľov v riešenej zóne:

6.590

- Skica návrhu variant B

Existujúci počet pracovných príležitostí/brigádnici: 521/465

- Hluková záťaž z cestnej dopravy – deň - Hluková záťaž z cestnej dopravy – noc - Hluková záťaž zo železničnej dopravy – deň

Navrhovaný počet pracovných príležitostí:

2.000

Intenzita zamestnanosti:

25-30 pracovníkov/ha

- Hluková záťaž zo železničnej dopravy – noc

Hustota osídlenia v riešenej zóne návrh:

68 obyvateľov/ha

- Mapa cyklistických trás

Intenzita využitia územia:

98 obyvateľov/ha

- Návrh zmien a doplnkov ÚPN hl. mesta SR Bratislavy 2007

M 1 : 10.000

Prílohou tohto elaborátu sú spracované samostatné časti vo formáte A4: -

Dopravné posúdenie – rozvojové územie „Veľká lúka“ – dopravno-inžinierska štúdia.

-

Posúdenie ekologického zaťaženia zemín, spracovali RNDr. Katarína Kminiaková, PhD a Mgr.

spracovateľ: Alfa 04 a.s., PhDr. Mária Kociánová, Bratislava, november 2010 Milan Kminiak, Aquifer s.r.o. Bratislava, august 2010

HUGPRO, s.r.o.

str. 5

HUGPRO, s.r.o.

str. 6


december 2010

3.ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ZADANÍ, PODKLADOCH A HLAVNÝCH CIEĽOCH RIEŠENIA


december 2010

a chatové osady a lokality 1203 na funkciu 102 bytová zástavba a 501 zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti a v inej časti preveriť zmenu funkcie z priemyselnej výroby 301 na zmiešané

3.1.ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ZADANÍ

územia obchodu a služieb výrobných a nevýrobných 502. V časti, ktorá je v súlade s ÚPD mesta, bude

Zadanie pre urbanistickú štúdiu zóny Veľká Lúka, Bratislava - Dúbravka bolo spracované

urbanistická štúdia spodrobnením Územného plánu hl. mesta SR Bratislavy z roku 2007.

v auguste 2009, čistopis zadania bol schválený uznesením miestneho zastupiteľstva Dúbravka č. 459/2010 dňa 9. februára 2010.

Ďalším cieľom je zosúlaďovať a koordinovať urbanisticko-organizačné požiadavky a funkčnoprevádzkové potreby z hľadiska širších väzieb v území, z hľadiska riešenia podmienok dopravnej

Dúbravka, ako aj jej severná časť, je už takmer polstoročie súčasťou mesta Bratislavy, takže

obsluhy, technickej infraštruktúry a environmentálnych limitov, miestneho územného systému

jej rozvoj je okrem svojich vlastných problémov závislý aj od rozvoja celého mesta a je ním

ekologickej stability, vzťahov a väzieb na okolitú existujúcu zástavbu. Cieľom je zosúladenie vzťahov

ovplyvňovaný. Koncepčné zámery tohto rozvoja usmerňuje Magistrát hl. mesta SR Bratislavy.

medzi

3.2. URČENIE ŠPECIFICKÉHO ÚČELU POUŽITIA UŠ Účelom urbanistickej štúdie je stanovenie koncepcie priestorového usporiadania a funkčného využitia riešeného územia. Urbanistická štúdia rieši územie ako zmenu funkcie platného ÚPN hl. mesta SR Bratislavy 2007.

funkčnými

systémami

v území,

ako

sú

systémy

ochranné,

prírodné,

Cieľom obstarania UŠ je získanie kvalitného územnoplánovacieho podkladu, ktorý bude riešiť predmetné územie ako celok. Vzhľadom na to, že riešené územie je v dotyku s CHKO Malé Karpaty a v tesnom kontakte s prírodným prostredím lesného masívu Devínskej Kobyly, doriešiť reguláciu územia v súlade so zákonnými požiadavkami na ochranu prírody zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

3.3. DÔVODY A CIELE OBSTARANIA Hlavným dôvodom a cieľom vypracovania predkladanej urbanistickej štúdie je overenie umiestnenia obytnej zóny, ako aj hľadanie optimálneho riešenia na vytvorenie kompaktnej štruktúry tak, aby vytvárala mestotvorné prostredie s charakterom málopodlažnej bytovej výstavby v rámci funkčného využitia aj pre občiansku vybavenosť a overenie optimálnej záťaže územia novou urbanizovanou štruktúrou severnej časti Dúbravky s vyriešením segregovanej dopravy, technickej infraštruktúry a dokomponovaním vegetácie. Zároveň ide o vytvorenie prvotných podmienok pre zástavbu územia, stanovenie východísk pre spracovanie podrobnejších riešení jednotlivých častí a ich vzájomnú previazanosť. Hlavným cieľom urbanistickej štúdie je zabezpečiť komplexným územno-technickým riešením plynulý rozvoj obytnej zóny, optimálne využitie územia, funkčné vymedzenie a usporiadanie zastavaných plôch a vegetácie, stanovenie základných zásad organizácie územia, nové usporiadanie vnútorných pomerov územia a jeho využitia, spôsoby zástavby, riešenia dopravy, technickej infraštruktúry, zohľadnenie zákonov ochrany a tvorby životného prostredia, ozdravenie životného prostredia a zveľadenie existujúceho prírodného potenciálu tak, aby spĺňalo požiadavky vyplývajúce z významu hlavného mesta SR Bratislavy. Všeobecným a hlavným dôvodom vypracovania urbanistickej štúdie je potreba vytvorenia málopodlažnej bytovej zástavby s väzbami na plochy existujúcej a navrhovanej vegetácie. Dôvodom pre obstaranie urbanistickej štúdie je záujem obstarávateľa o návrh územia výstavby rodinných a bytových domov, polyfunkčných domov a príslušnej občianskej vybavenosti. Pre celý rozsah riešeného územia je potrebné spracovať ÚPP na zonálnej úrovni, ktorá by preverila možnosti a podmienky zmeny ÚPN hlavného mesta SR Bratislavy 2007. Hlavným cieľom urbanistickej štúdie je preveriť možnosti zmeny platnej ÚPD mesta Bratislavy v časti tejto lokality z funkcie poľnohospodárska pôda z ornej pôdy 1205 a záhrady, záhradkárske HUGPRO, s.r.o.

jednotlivými

vodohospodárske, obytné, rekreačné a systémy technického vybavenia územia.

str. 7

Cieľom obstarania urbanistickej štúdie je zdokumentovať územnotechnické súvislosti navrhovaných zmien a doplnkov a ich dopadov na priestorové usporiadanie a funkčné využitie okolitého územia.

3.4. ČASOVÁ SÚSLEDNOSŤ SPRACOVANIA URBANISTICKEJ ŠTÚDIE Dňa 9.2.2010 bolo na 24. zasadnutí Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava-Dúbravka uznesením č. 459/2010 schválené Zadanie UŠ zóny Veľká Lúka Bratislava – Dúbravka. Koncepcia urbanistickej štúdie zóny Veľká lúka Bratislava – Dúbravka bola spracovaná v dvoch variantoch. Priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia – komplexný urbanistický návrh – bol spracovaný vo variantoch A a B. Variant A predpokladal rozsah výstavby pre cca 6.000 obyvateľov, s priemernou podlažnou výškou 4 podlažia bytov v bytových a polyfunkčných domoch a 1,5 podlažia v rodinných domoch. Vo variante B bol predpokladaný rozsah výstavby pre cca 8.000 obyvateľov, s priemernou podlažnou výškou 5,5 podlažia bytov v bytových a polyfunkčných domoch a 2 podlažia v rodinných domoch. Overeniu rôznych alternatív riešenia územia pomohlo to, že v dňoch 14. – 20. októbra 2009 STU Fakulta architektúry a Inštitút urbanizmu IUG UPMF Grenoble Francúzsko organizovali workshop v rámci európskeho vzdelávacieho programu Oikodomos Dúbravka Big Camp, ktorý riešil rozvojovú rezidenčnú oblasť Veľkej lúky pri Technickom skle v Dúbravke. V období od 19. do 24. 4. 2010 bol prezentačný workshop Oikodomos súčasťou európskeho ateliéru urbanizmu, ktorý usporiadala Fakulta architektúry STU v Bratislave a IUG – Institut d´urbanisme de Grenoble, ukončený výstavou vo vstupných priestoroch Fakulty architektúry. Po prerokovaní oboch variantov dňa 26.4.2010 v komisii územného rozvoja, výstavby a dopravy a 4.5.2010 v Miestnej rade, sa stanovisko Mestskej časti Bratislava – Dúbravka zjednotilo na preferovaní variantu A s niekoľkými podnetmi. Podnety smerovali k lokalizácii areálu základnej školy pri Agátovej ulici, k posilneniu športového charakteru severného územia, v ktorom sa pretínajú hlavné HUGPRO, s.r.o.

str. 8


december 2010


december 2010

kompozičné osi a k doplneniu cyklistických trás, ktoré sa rozvíjajú v lese okolo Devínskej Kobyly

Funkcia kód 301 (Technické sklo), 1002 (biokoridor potoka a hranica Technického skla), 1110

a ústia na Veľkú lúku. Na základe toho spracovateľ pokračoval na spracovávaní jedného výsledného

(hranica Technického skla), 1130 (železnica), 1203 (západný, južný a východný okraj riešeného

variantu.

územia) a 1205 (stredná časť riešeného územia) sú existujúce, funkcie kód 502 (medzi Agátovou ulicou

Dňa 7.5.2010 zasadal 1. kvalitársky výbor za účasti Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy.

a železnicou) a 1110 (Villa Rustica) sú navrhované.

Verejné prerokovanie rozpracovanosti výsledného variantu sa uskutočnilo 12.5.2010, na ktorom občania vyslovili podporu rozpracovanej urbanistickej štúdii. Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava-Dúbravka na svojom 26. zasadnutí uznesením č. 489/2010 z 18.5.2010 vzalo na vedomie stav spracovania UŠ zóny Veľká Lúka Bratislava – Dúbravka

4.4.SPRACOVANIE ÚPD A ÚPP Na konkrétne vymedzené riešené územie nebola spracovaná žiadna prehlbujúca ÚPD ani ÚPP na zonálnej úrovni, ktorá by podrobnejšie regulovala podmienky zastavovania územia. V rámci európskeho vzdelávacieho programu Oikodomos sa konal medzinárodný študentský

a súhlasilo s predloženým urbanistickým konceptom UŠ a s ďalším postupom pri jej obstarávaní. Záverečnú správu posúdenia ekologického zaťaženia v auguste 2010 spracovali RNDr. Katarína

workshop v spolupráci s STU Fakulty architektúry Bratislava a IUG – Institut d´urbanisme de Grenoble v dvoch termínoch: v októbri 2009 a apríli 2010, spracovaných bolo niekoľko ideových konceptov pre

Kminiaková, PhD a Mgr. Milan Kminiak, Aquifer s.r.o. Bratislava. V novembri 2010 bola spracovaná dopravno-inžinierska štúdia „Dopravné posúdenie rozvojového

lokalitu Veľká lúka v Dúbravke na medzinárodnej báze a návrh modelov efektívneho bývania.

územia Veľká lúka“ PhDr. Mária Kocianová, Alfa 04 a.s. Bratislava. Druhý kvalitársky výbor sa za účasti Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy a ďalších dotknutých subjektov zišiel 26.10.2010 v Dúbravke na Žatevnej 4.

5. PODKLADY PRE VYPRACOVANIE URBANISTICKEJ ŠTÚDIE Pri spracovaní urbanistickej štúdie sa postupovalo v zmysle platných zákonov viažucich sa k predmetu obstarania (zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 17/1992 Zb.

4.VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z PLATNEJ ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE (ÚPD) A ÚZEMNOPLÁNOVACÍCH PODKLADOV (ÚPP) VZŤAHUJÚCICH SA K PREDMETNÉMU ÚZEMIU 4.1.KONCEPCIA ÚZEMNÉHO ROZVOJA SLOVENSKA, 2001

o životnom prostredí, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, zákon č. 220/2004 z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a požiadavky ostatných osobitných predpisov, najmä hygienických, požiarnych a bezpečnostných) a vyhlášky č. 55/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, vrátane špecifických požiadaviek na riešenie.

Záväzná časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 bola schválená Nariadením Vlády SR zo 14.8.2002, ktoré vyšlo v zbierke zákonov pod číslom 528/2002 Z.z.

Podklady pre vypracovanie urbanistickej štúdie: Všetky projektové dokumentácie a územnotechnické podklady, ktoré v rámci svojho riešenia

4.2.ÚZEMNÝ PLÁN VÚC BRATISLAVSKÉHO KRAJA, 1998

zahŕňajú riešené územie a jeho okolie (areál Technického skla):

Platný územný plán regiónu predstavuje dokumentácia: “Územný plán veľkého územného celku Bratislavského kraja”, vypracovaná v auguste 1997, spracovateľom - Aurex, spol. s r.o., obstaraný Ministerstvom životného prostredia SR, schválený Vládou SR v znení jeho zmien a doplnkov, ktoré boli

- Rekonštrukcia krytej skládky uhlia na konsignačný sklad, projekt pre stavebné povolenie, Ing. arch. Marek Kolčák, Ing. arch. Monika Šutá, 02/2008 - TRIV – rekonštrukcia skladu Agátová 22, stupeň ZSPD, spracoval Ing. arch. František Lehotský, 06/2008 - Dostavba skladového hospodárstva CCS-Cargo Customs Service s.r.o., areál Technického skla,

spracované v rokoch 2000, 2002, 2003 a 2005.

projekt pre územné rozhodnutie, Ing. arch. Marek Kolčák, 06/2009

4.3. ÚZEMNÝ PLÁN HL. M. SR BRATISLAVY, ROK 2007

- Novostavba budovy Port Slovakia s.r.o. pre administratívu, ubytovacie zariadenia na krátkodobé

Predmetná lokalita je súčasťou plochy, ktorá je v zmysle ÚPD Územný plánu hl. m. SR Bratislavy, rok 2007, určená sčasti pre funkciu územia poľnohospodárskej zelene a pôdy, ktorej základnými plochami sú orná pôda, vinohrady, ovocné sady a záhradkárske osady (vrátane súčasných chatových osád) a sčasti pre funkciu zmiešané územia obchodu a služieb výrobných a nevýrobných,

pobyty, priemyselné budovy, dielne a sklady, Agátová 22, projekt stavby pre stavebné povolenie – spracoval Ing. arch. Milan Haviar, 07/2009 - Rekonštrukcia objektu skladu uhlia na sklad kníh Agátová 22 pre Univerzitnú knižnicu v Bratislave, realizačná dokumentácia, Ing. arch. M. Stoličný, Ing. arch. M. Pinkavová, Ing. arch. K. Chrobáková, 04/2010

priemyselná výroba. Doplňujúcou funkciou sú biokoridory vo voľnej krajine (menšieho rozsahu),

- Dostavba veľkodistribučného skladu liekov a rekonštrukcia administratívnej budovy v Bratislave,

účelovo viazanými sú rozptýlené stavby pre bývanie i vybavenosti a prevádzky, obslužné a príjazdové

Agátová 32, Notex L.L.C. Slovakia s.r.o., projektová dokumentácia na územné rozhodnutie,

komunikácie a technická vybavenosť. Lokalita sa nachádza v tesnom kontakte s funkciou technická

spracoval Ing. arch. Miroslav Rusko, Ing. Juraj Ďuríček, máj 2010

vybavenosť. V zmysle uvedeného nie je uvažovaný zámer v súlade s ÚPN hl. mesta SR Bratislavy, rok 2007. HUGPRO, s.r.o.

- Prestavba garáží a prístavba obytného priestoru, Agátová ulica, Takács; Ing. arch. Mikuláš Breza, 2010 - Prístavba spisového archívu areál Technického skla, číslo parcely 4248/84, Slovek, spol. s r.o.

str. 9

HUGPRO, s.r.o.

str. 10


december 2010

Ďalšie podklady:


december 2010

rozvoja Slovenska 2001, kde medzi rozvojovými osami prvého stupňa bola definovaná záhorská

- Digitálna katastrálna mapa

rozvojová os, ktorú tvoria sídla Bratislava – Malacky – Kúty – a hranica s Českou republikou.

- Mapové podklady (geodetický elaborát, obsahujúci polohopis a výškopis) pre riešené územie so zakreslením súčasných trás inžinierskych sietí a so zakreslením známych schválených investičných zámerov v území

Riešené územie bude zároveň spoluvytvárať regionálny rozvojový pól, ktorý je definovaný v priestore sídel Stupava, Marianka, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves. Regionálne rozvojové póly

- Zhodnotenie a návrh riešenia prvkov tvorby krajiny pre ÚPN, Enviroconsulting, Mgr. Pekarovič, 12/ 2003

boli v ÚPN VÚC Bratislavského kraja navrhnuté s cieľom decentralizovať bývanie obyvateľstva

- Zrážkovo odtoková štúdia pre územie Lamačskej brány, Inprokon, 2008

a pracovné príležitosti. Regionálny rozvojový pól má byť vo funkčnom priestore Bratislavy vytváraný

- RÚSES mesta Bratislavy, Slovenská agentúra ŽP, 1994

ako mestské prostredie s príslušnou kvalitou hromadnej dopravnej obsluhy.

- ÚPN hlavného mesta SR Bratislavy, 2007

Podľa územného plánu VÚC Bratislavského kraja je riešené územie zaradené do tzv. jadrového

Urbanistická štúdia zóny Veľká Lúka, Bratislava - Dúbravka – je spracovaná v zmysle ustanovení

pásma, ktoré tvoria obce priľahlé k mestu Bratislava. Jadrové pásmo je potrebné vnímať ako

§4 zákona č. 50/1976 Zb. O územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov

kontinuálnu časť mesta Bratislavy, čo predpokladá koordinovaný rozvoj všetkých sídelných funkcií na

a §2 a 3 vyhlášky MŽP SR č.

celom území jadra a jadrového pásma tak, aby vnikalo homogénne mestské prostredie s vyváženými

55/2001 o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej

dokumentácii, ako aj s ustanoveniami ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov.

obytnými a pracoviskovými vzťahmi. Za tým účelom je potrebné v tomto území adekvátne rozvíjať

Urbanistická štúdia je vypracovaná v súlade s vyššie uvedenými zákonmi a vyhláškami a v súlade s platným územným plánom a v časti ako zmena funkčného využitia.

dopravnú a technickú infraštruktúru. Z pôvodného vidieckeho sídla sa Dúbravka stala v polovici 20. storočia súčasťou Bratislavy, ako

V urbanistickej štúdii je navrhnutá urbanistická koncepcia rozvoja daného územia s vhodným

jej severozápadná oblasť. Odvtedy bol územný rozvoj postupne koordinovaný so záujmami rozvoja

funkčno-prevádzkovým a hmotovo-priestorovým usporiadaním. UŠ bude obsahovať regulatívy, návrh

celej Bratislavy, čo sa prejavovalo v príslušných územnoplánovacích dokumentoch vyššej územnej

dopravnej obsluhy, technickej infraštruktúry a ekologickej stability.

jednotky voči nižšej. Jedným z takýchto územnoplánovacích dokumentov Bratislavy je Územný plán

Urbanistická štúdia bola rozpracovaná v dvoch variantoch so zohľadnením limitov územia. Varianty boli prerokované na kvalitárskych výboroch. Dopracovaný do čistopisu je jeden výsledný variant.

hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy 2007, ktorý v základných smeroch určuje i podmienky územného rozvoja mestskej časti. V súčasnosti platí pre usmerňovanie rozvoja mesta a potenciálnych investorov Územný plán hl. m. SR Bratislavy 2007.

6.ŠIRŠIE VZŤAHY RIEŠENÉHO ÚZEMIA V riešení boli zohľadnené väzby na celoštátne,

Urbanistická štúdia má za úlohu preštudovať aj možné ďalšie potreby pre územný rozvoj nadregionálne

a regionálne súvislosti

usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry, na funkčné a priestorové usporiadanie územia, jestvujúce a navrhované dopravné vybavenie územia, technické vybavenie územia vyšších rádov, na navrhované prvky RÚSES a MÚSES, vrátane prvkov systému zelene a bola odvodené podľa štandardu minimálnej vybavenosti obcí uvedených v Metodickej príručke MŽP SR rok 2002 a vybraných

v mestskej časti Dúbravka. Hlavný záujem na rozvoji mestskej časti Dúbravka zo strany Bratislavy i zo strany miestnej samosprávy spočíva v tom, že ide o atraktívnu oblasť Bratislavy, čo si vyžaduje individuálny prístup a primerané podmienky na zveľaďovanie týchto hodnôt. Vzťahy vymedzeného územia k vyššej územnej jednotke vyplývajú jednak z polohy územia vzhľadom k ostatným častiam Bratislavy a jednak zo skutočnosti, že Dúbravka je už polstoročie integrovanou súčasťou mesta Bratislavy. Sú tu teda zreteľné obojstranné vzťahy medzi vyššou a nižšou

krajinotvorných prvkov v území. Vymedzenie územia pre riešenie širších vzťahov bolo stanovené s cieľom dostať do porovnania rozsah jestvujúcej sídelnej štruktúry s navrhovanými rozvojovými plochami. Výkres širších vzťahov vyjadruje nadväznosť komunikačných štruktúr na existujúcu komunikačnú osnovu, ale i na priestory s predpokladaným budúcim rozvojom okolo riešeného územia. Výkres širších vzťahov objasňuje filozofiu rozvoja vlastného riešeného územia v širšom územnom pohľade s vyznačením plánovaného funkčného využitia v zmysel platného územného plánu v celom území vymedzenom pre riešenie širších vzťahov. V zmysle ÚPN VÚC Bratislavského kraja spadá riešené územie do záhorskej sídelnej osi, ktorá predstavuje jednu z rozvojových osí celoslovenského významu. Táto rozvojová od priamo nadväzuje na severozápadnú radiálu mesta Bratislavy. Táto myšlienka bola potvrdená i v Koncepcii územného

územnou jednotkou, a to tak v komunikačných väzbách a územnotechnických faktoroch, ako aj v sociálnoekonomickej sfére a v krajinno-ekologických záujmoch oboch území. V súčasnosti sa kladie vyšší dôraz na vzájomné zhodnocovanie a využívanie miestneho potenciálu územia a na vyššiu participáciu vlastného obyvateľstva pri rozvoji, čo sa má preukázať práve aj pri riešení urbanistickej štúdie zóny vo vzťahu k vyššej územnej jednotke. Vymedzenie územia pre riešenie širších vzťahov bolo stanovené s cieľom dostať do porovnania rozsah jestvujúcej

sídelnej

štruktúry s navrhovanými rozvojovými plochami.

Potrebné bolo

demonštrovať nadväznosť komunikačných štruktúr na existujúcu komunikačnú osnovu, ale i na priestory s predpokladaným budúcim rozvojom severne od riešeného územia. Výkres širších vzťahov objasňuje filozofiu rozvoja vlastného riešeného územia v širšom územnom pohľade s vyznačením

HUGPRO, s.r.o.

str. 11

HUGPRO, s.r.o.

str. 12


december 2010

plánovaného funkčného využitia v zmysle platného územného plánu a v celom území vymedzenom pre riešenie širších vzťahov.


december 2010

Z hľadiska hmotovo-priestorového ide o vytvorenie novej urbanistickej štruktúry s overením prepojenia na dopravnú kostru riešeného územia. Z hmotového hľadiska budú v riešenom území umiestnené objekty pre bývanie v málopodlažnej bytovej zástavbe bytovými domami s rodinnými domami so záhradami, ako aj viacpodlažné

7. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA

polyfunkčné bytové domy s vybavenosťou v parteri. Pri komponovaní hmôt novej zástavby je potrebné vychádzať z konfigurácie terénu tak, aby

Riešené územie sa nachádza v katastri hl. mesta SR Bratislavy, v mestskej časti Dúbravka. Samotné riešené územie vymedzuje:

novovytvorená štruktúra tvorila s krajinou harmonický celok. Nevyhnutné je dodržať uličnú čiaru a charakter zástavby a humanizovať budúce obytné prostredie.

– zo severu hranica s katastrálnym územím Devínska Nová Ves a železničná trať

8.1.2.Priestorové a kompozičné limity

– zo západu hranica s katastrálnym územím Devínska Nová Ves a hranica lesa

Percento zastavanosti pozemkov by malo byť úmerné prírodnej ploche, vzhľadom na kontaktné

– z juhu hranica lesa a záhradkárskej osady,

prírodné prostredie lesného masívu Devínskej Kobyly, ktorý je súčasťou CHKO Malé Karpaty a súčasne

- z východu hranica lesa a záhradkárskej osady. Výmera riešeného územia je 99,4 ha, t.j. 994.397 m2.

tvorí aj provincionálne biocentrum tak, aby boli zohľadnené ekologické a prírodné aspekty.

Riešenie sa bude zaoberať celým potenciálnym rozvojovým územím vrátane dopravných

Je potrebné, aby hmotovo-priestorové riešenie celej lokality rešpektovalo existujúcu terénnu konfiguráciu.

komunikácií a inžinierskych sietí, z ktorých bude rozvojové územie dostupné. Širšie vzťahy budú riešené v rámci časti zastavaného územia m. č. Dúbravka, Lamač a Devínska Nová Ves.

8.1.3.Kultúrnohistorické limity - Národná kultúrna pamiatka Villa rustica

Riešené územie širších vzťahov vymedzuje: – zo severu časť kat. územia Lamača a časť kat. územia Devínska Nová Ves, po komunikáciu II/505 – zo západu katastrálna hranica Devínskej Novej Vsi, identická s hranicou riešeného územia, - z juhu hranica lesa a záhradkárskej osady križuje ulicu Tranovského, pokračuje ulicou Pri kríži, časťou Podvorníc, križuje Agátovú ulicu, železnicu až po Hodonínsku cestu

Vzhľadom na význam pamiatky bola Villa rustica Bratislava Veľká lúka zapísaná 2.12.1986 do zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok pod číslom BA-N/834 a Nariadením vlády SR č. 478/1990 Zb. z 23. mája bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Villa rustica je archeologická lokalita – nálezisko pozostatkov rímskej pamiatky, ktorá sa nachádza na parcele č. 42256 v juhozápadnej časti Veľká lúka. Je lokalizovaná na súradniciach 48° 11′

- z východu Hodonínska cesta až po križovatku s cestou II/505 Lamač.

44″ severnej šírky a 17° 00′ 57″ východnej dĺžky.

Výmera riešenia širších vzťahov je 304 ha, t.j. 3.040.000 m2.

8.1.4.Prírodné a ekologické limity Vzhľadom na exponovanosť územia v charakteristickom obraze prírodného prostredia záhrad

8. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU ÚZEMIA – PRIESKUMY A ROZBORY

Dúbravky a lokalizáciu v prechodovej zóne medzi lesom (CHKO Malé Karpaty a BPL) a obytným územím navrhujeme v tejto časti riešeného územia len rozptýlenú málopodlažnú zástavbu rodinnými domami.

8.1. LIMITY VYUŽITEĽNOSTI ÚZEMIA

Z juhu, západu, ako aj z východu tvoria limit nezastavanosti lesné pozemky na hranici

8.1.1. Požiadavky z hľadiska urbanistickej koncepcie a z architektonického hľadiska

riešeného územia. Výstavbu rodinných domov bude možné realizovať od okraja súkromných lesných

Celkové riešenie vychádza z podrobnej analýzy súčasného stavu územia, ide o overenie disponibility územia nad areálom bývalého Technického skla a v okolí Agátovej ulice pre rozvoj bývania a občianskej vybavenosti.

50 m od okraja lesa. Ďalším limitom v blízkosti západnej a južnej hranice riešeného územia je provincionálne

Na pozemkoch, kde sa má realizovať bytová výstavba rodinných, bytových a polyfunkčných domov je v prevažnej miere zastúpená poľnohospodárska pôda v členení orná pôda, záhrady, trvalý trávny porast a v časti územia je nepoľnohospodárska pôda. Časť riešeného územia tvorí areál Technického skla v zastavanom území (intravilán) a väčšia časť je mimo zastavaného územia (extravilán).

biocentrum pBC5 Devínska Kobyla, ktoré je súčasťou CHKO Malé Karpaty. Na hranici riešeného územia v severozápadnej časti tvorí ďalší limit prírodná rezervácia Štokeravská vápenka, ktorá je taktiež súčasťou provincionálneho biocentra pBC5 Devínska Kobyla. Limitom je aj regionálny biokoridor veľkolúcky potok, RB č. II – Stará Mláka, ktorý tečie

Zo severnej strany ohraničuje riešené územie železnica. Z južnej a západnej strany existujúci lesný masív. HUGPRO, s.r.o.

pozemkov, pričom bude potrebné v niekoľkých prípadoch požiadať o výnimku z ochranného pásma

riešeným územím zo severu na juh a prechádza do provincionálneho biocentra pBC5 Devínska Kobyla. Biokoridor je tvorený vodným tokom s brehovými porastmi. Jeho minimálna ochranná šírka je 40 m.

str. 13

HUGPRO, s.r.o.

str. 14


december 2010

Výroba skla vo firme Technické sklo sa skončila v decembri 2007. V lete 2010 boli prevedené


december 2010

8.1.6.4. Zásobovanie zemným plynom

prieskumné práce na posúdenie ekologického zaťaženia územia bývalého Technického skla, ako aj

Na severe riešeného územia sa nachádza areál Závodov technického skla, ktorý je zabezpečený

územia riešenej zóny. Posudzované boli možné negatívne vplyvy výroby, pričom kontaminácia pôdy

zemným plynom z VTL plynovodu DN 200 4,0 MPa VTL prípojkou DN 150 (oceľ) vrátane vlastnej regulačnej

nebola preukázaná. Posúdenie kontaminácie pôdy bolo spracované v samostatnej práci firmou

stanice VTL/STL a STL plynovej siete. Ochranné a bezpečnostné pásmo VTL plynovodu (4 a 20 m) je

AQUIFER, RNDr. Kminiaková, ktorá bude priložená k urbanistickej štúdii.

potrebné bezpodmienečne rešpektovať.

8.1.5.Dopravné limity

8.1.6.5. Telekomunikácie

Dopravným limitom je železničná trať, ako aj existujúci podjazd pod železnicu.

Riešené územie predstavuje lokalitu začlenenú z hľadiska verejnej telekomunikačnej siete do

Riešené územie je možné napojiť na cestnú sieť z východnej spodnej strany riešeného územia z Agátovej ulice. Zo Saratovskej je možný prístup cez križovatku s Agátovou. Zo severnej strany je možný prístup cez podjazd pod železnicou na II/505.

atrakčného obvodu ATÚ Bratislava – Saratovská, kde je nainštalovaná digitálna telekomunikačná technológia. V riešenom území Veľká lúka, Bratislava - Dúbravka

je vybudovaná telekomunikačná

infraštruktúra, ktorej kapacita je však pre predkladanú urbanistickú štúdiu nedostatočná. Napojovacím bodom na verejnú telekomunikačnú sieť /VTS/ bude z týchto dôvodov ATÚ

8.1.6.Limity technickej infraštruktúry

Saratovská riešená pomocou pripojenia optickej prístupovej siete.

8.1.6.1. Zásobovanie vodou V riešenom území Veľká lúka sa nenachádza žiaden verejný vodovod. Závody technického skla, v severnej časti územia, sú zásobované vodou vlastným vodovodom, s využitím ktorého sa neráta. Generel mesta Bratislavy neuvažuje s urbanizáciou riešeného územia, čo vyvoláva potrebu zásadného riešenia zásobovaním vodou vrátane vybudovania vodojemu a príslušných vodovodov a zariadení, a to aj s ohľadom na rozvoj území na sever od riešenej lokality, zhruba medzi Devínskou Novou Vsou a Záhorskou Bystricou.

8.1.6.2. Odkanalizovanie V riešenom území Veľká lúka sa žiadna verejná kanalizácia nenachádza. Závody technického skla, v severnej časti územia, sú vybavené vlastnou kanalizáciou, s využitím ktorej sa neuvažuje. Na sever od riešeného územia, za železničnou traťou je vedľa cesty Lamač - D.N.V. vedený kanalizačný zberač „S“ DN 600, až do ČOV v D.N.V. ktorý je kapacitne vyťažený. Generel mesta Bratislavy neuvažuje s urbanizáciou riešeného územia, čo vyvoláva potrebu zásadného riešenia odvádzania splaškových a dažďových vôd. Kapacita ČOV Devínska Nová Ves je plne vyťažená, preto v súčasnej dobe nie je možné rátať s pripojením väčšieho producenta splaškových vôd do ukončenia jej rozšírenia (rekonštrukcie) kanalizácie sa uvažuje až v neskoršom období.

8.1.6.3. Zásobovanie elektrickou energiou V súčasnosti je lokalita bývalého Technického skla zásobovaná elektrickou energiou z troch VN22 kV vzdušných liniek (č. 16/405, 15/405, 2/438) vedúcich z rozvodne 110/22kV v Dúbravke. Existujúci maximálny súčasný odoberaný výkon zo siete energetiky v Technickom skle je 2,5 MW (výkon transformátorov je 3.260 kVA). Pre predpokladanú dostavbu mestskej časti Veľká Lúka, bude potrebné tri vzdušné linky 22 kV, napájajúce Technické sklo v časti budúcej zástavby uložiť do zeme. Z káblovej časti VN liniek budú napojené nové trafostanice.

HUGPRO, s.r.o.

str. 15

HUGPRO, s.r.o.

str. 16


december 2010


december 2010

9.2. ANALÝZA VÝVOJA POČTU OBYVATEĽSTVA

9. SOCIOEKONÓMIA Kapitola „Socioekonómia“ sa zaoberá riešeným územím vo vzťahu k celkovým údajom za MČ Dúbravka. Rieši demografiu obyvateľstva, trh práce, bytový fond a hospodárske aktivity v území.

Samotné riešené územie je nezastavané a nenachádzajú sa v ňom žiadni obyvatelia. Širšie riešené územie tvorí urbanistický obvod UO 200 Technické sklo. Analýzu vývoja obyvateľstva preto predkladáme v rámci tohto UO 200.

9.1. SOCIOEKONOMICKÁ CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA

Vývoj obyvateľstva v UO 200 Technické sklo za posledných 20 rokov

Riešené územie sa nachádza v mestskej časti Dúbravka. Mestská časť sa rozprestiera na ploche 862 ha. Z hľadiska širších vzťahov sa riešené územie nachádza v urbanistickom obvode (ďalej len UO) č. 200 - Technické sklo, ktorého územie sa nachádza v západnej časti Dúbravky v dotyku s ulicou

Počet obyvateľov celkom z toho ženy

1980 UO 201 109 54

MČ 40.213 20.787

1990 UO 200 994 496

MČ 37.442 19.729

2001 UO 200 1.486 819

MČ 35.199 18.701

Agátová. Územie UO zaberá plochu cca 2.030.462 m2 t.j. 203 ha. Riešené územie je vymedzené na

Do roku 1980 sa nachádzalo v širšom riešenom území urbanistického obvodu 109 obyvateľov.

časti plochy UO na nezastavanom území v západnej časti na ploche cca 99,4 ha. Z celkovej výmery sa

Po uvedenom roku v súvislosti s rozvojom závodu Technické sklo došlo k postupnému nárastu bytového

uvažuje 17,27 ha pre bývanie, z čoho je 6,2 ha pre bytové domy v polyfunkcii a 11 ha pre

fondu i počtu obyvateľov. K roku 1990 narástol počet obyvateľov na 994 a k roku 2001 na 1.486

monofunkčné bytové domy. Pre občiansku vybavenosť je určených 3,2 ha, pre polyfunkciu a

obyvateľov. Celkovo za 20 rokov vzrástol počet obyvateľov o 1.377 osôb. Naproti tomu počet

podnikateľské aktivity 1, 55 ha, pre šport a rekreáciu 0,56 ha, pre funkciu zmiešané územie v oblasti

obyvateľstva MČ Dúbravka poklesol za 20 rokov o vyše 5 tis. obyvateľov.

vybavenosti a výrobných služieb je vymedzená plocha 4,1 ha. Riešené územie je v súčasnosti poľnohospodársky nevyužívané. Je zarastené rôznymi travinami a nízkymi krovinami divokej zelene. Je to nezastavané územie na ktorom sa nachádza tábor skautov MASH s preliezkami a prekrytými stanovými objektmi. Terén je rovinatý až mierne svahovitý s prevýšením v juhovýchodnom smere. V západnej časti riešeného územia sa nachádza existujúci areál podniku Technické sklo, ktorého výroba skla je zrušená. Niektoré výrobné objekty sú v súčasnosti prenajaté pre rôzne prevádzky výrobných služieb, časť pozemku slúži ako odstavná parkovacia plocha

Vývoj počtu obyvateľov v MČ Dúbravka za posledných 5 rokov 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Celkom 34.901 34.665 34.525 34.540 34.636 34.405 34.524 34.725

Muži 16.373 16.239 16.181 16.195 16.221 16.127 16.192 16.282

Ženy 18.528 18.426 18.344 18.345 18.415 18.278 18.325 18.443

Podiel žien v % 53,08 53,15 53,13 53,11 53,16 53,12 53,07 53,11

pre kamióny firmy CSS a časť halových objektov slúži na skladové účely. Južne od areálu sa nachádza

Počet obyvateľstva v mestskej časti za posledných 8 rokov mierne klesá. V poslednom roku sa

bývalá podniková ubytovňa, dve bývalé podnikové štvorpodlažné bytovky, niekoľko rodinných domov v

v dôsledku odovzdania nových bytov do užívania sa počet obyvateľov mierne zvýšil o 200 osôb.

záhradkách a pozdĺž cesty súkromné garáže cca 70. Za areálom závodu je skupina záhrad, v ktorých je

Z hľadiska pohlaví prevláda počet žien v pomere 53 % žien k 47 % mužom.

dnes niekoľko obývaných záhradných objektov, niektoré sú zrekonštruované, iné sú novopostavené ako obytné objekty a slúžia ako záhradné bývanie. Bývalá ubytovňa je využívaná prevažne na prechodné

Analýza súčasného stavu vychádzala z podkladov Štatistického úradu SR, z podkladov registra obyvateľov

bývanie a čiastočne na prenajímanie pre podnikateľské subjekty. Výstavba navrhovaná v predkladanej urbanistickej štúdii

9.3. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU

je situovaná v blízkom kontakte s

MV SR a z vlastného prieskumu uskutočneného v mesiaci september 2010. Výsledky sú značne rozdielne.

existujúcou obytnou zástavbou Dúbravky s úplnou občianskou vybavenosťou vo vzdialenosti cca

V širšom riešenom území urbanistického obvodu 200 sa podľa výsledkov zo sčítania v roku

1000 m. Morfológia terénu umožňuje orientovať fasády objektov s dennými časťami obytných objektov

2001 nachádzalo celkom 1.486 trvalo bývajúcich obyvateľov, z čoho bolo 819 žien. Z hľadiska

na východ, juh a západ.

pohlavnej štruktúry obyvateľstva, ženy tvoria z celkového počtu 55,1 %. Podiel žien v porovnaní

Výstavbou nebudú dotknuté žiadne ochranné pásma, ani chránené časti územia. V dotyku

s ostatnými časťami Bratislavy bol mierne vyšší.

V širšom riešenom území urbanistického obvodu

územia sa nachádza neudržiavaná kultúrna pamiatka Villa Rustica. Územie je vedené ako

Štatistický úrad SR súčasný stav obyvateľstva v rámci takýchto malých urbanistických jednotiek

poľnohospodársky pôdny fond, ktorý je v súčasnosti nevyužívaný a zaburinený. V rámci riešeného

podrobne nesleduje. Odhaduje sa, že počet obyvateľov mierne poklesol v súvislosti s utlmením výroby

územia sa nachádza náletová zeleň nízkych krovín, na ktoré nebude potrebné povolenie na výrub

v podniku Technické sklo.

vzrastlej zelene.

Stav počtu obyvateľov zo sčítania v roku 2001 v UO 200 a v roku 2009 v rámci MČ Dúbravka Obyvateľstvo trvalo bývajúce z toho ženy prechodne bývajúce obyvateľstvo

HUGPRO, s.r.o.

str. 17

HUGPRO, s.r.o.

2001 1.486 819 220

Podiel v % 55,1

2009 34.725 18.443 210

str. 18


december 2010


december 2010

Podiel obyvateľov zo širšieho riešeného územia z celkového počtu obyvateľov Dúbravky (34.725)

Veková štruktúra obyvateľstva riešeného územia počas dvadsať ročného vývoja bola veľmi

je 4,3 %. Podiel obyvateľov z celkového počtu obyvateľov okresu Bratislava IV 96403 z roku 2009 je

rozdielna. V porovnaní s MČ, kde prevláda počet obyvateľov v produktívnom veku s podielom 66,2 %,

1,54 %. Priemerný vek obyvateľov okresu bol k 2009 roku 39,78 roka.

bola v riešenom území vyváženejšia štruktúra keď v produktívnom veku bol podiel 52,7 %. Naopak

V rámci celej mestskej časti Dúbravka v období k roku 2009 dosiahol počet obyvateľov 34.725

v predproduktívnom veku bol v riešenom území podiel obyvateľstva 15,1 % a v rámci MČ len 12,7 %.

osôb, čo je mierny nárast. Za predchádzajúcich osem rokov nastal pokles o 474 obyvateľov. Hustota

V poproduktívnom veku bolo v rámci MČ 21,1% a v riešenom území len 16,2 % obyvateľov. Uvedená

obyvateľstva predstavovala 40,28 obyvateľa na ha. K roku 2001 v mestskej časti Dúbravka trvalo bývalo

analýza poukazuje na mladší vekový potenciál v riešenom území oproti obyvateľstvu MČ Dúbravka.

35.199 obyvateľov. K roku 2005 sa tento počet znížil na 34.540 obyvateľov. Hustota obyvateľstva činila 39,94 obyvateľov na ha.

Vek

Podľa našich prieskumov a podľa registra obyvateľov MV SR však v širšom riešenom území trvalo bývalo len 84 obyvateľov. Obyvateľstvo bývajúce v záhradách nebolo možné podľa prieskumu zistiť, pretože v pracovnom čase sa na mieste nezdržiavali

v predproduktívnom veku 14,4 %, v produktívnom veku 64 % a v poproduktívnom veku 21,6 % obyvateľstva. Veková štruktúra obyvateľstva IV okresu a jej vývoj od roku 2001 0-14 15-59 60 a viac spolu

Vzhľadom na to, že počet obyvateľov mestskej časti Dúbravka sa permanentne za posledných 20 rokov znižuje, až na posledný rok, je potrebné, aby sa počet obyvateľov zvýšil minimálne na stav, aký bol v území v minulosti. Počet prechodne prítomných obyvateľov bývajúcich v ubytovni bol k roku 2001 cca 220. V súčasnosti podľa prieskumov sa počet prechodne bývajúcich odhaduje na 210 obyvateľov.

9.4. VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA Z hľadiska veku je širšie riešené územie charakterizované vekovo dynamickejšou populáciou prevažujúcou v produktívnom veku s podielom 66 %. V dôchodkovom veku je 16,2 % populácie. Do dôchodkového veku priebehu 10 rokov vstúpi cca 20 %, čo neovplyvní potrebu kapacít pre starších sociálne slabších občanov. Podiel detí v predškolskom a školskom veku bol 15,1 %, čo je veľmi nízky podiel. Index vitality predstavuje hodnotu 22,8, čo je nízky index. Index ekonomického zaťaženia má hodnotu 47,4, čo značí že obyvateľstvo je vysoko produktívne s tendenciou postupného starnutia. Veková štruktúra v roku 2001 v širšom riešenom území UO 200 v %

HUGPRO, s.r.o.

2001 16.322 59.379 17.291 92.992

2002 15.488 59.561 18.067 93.116

2003 14.655 59.528 18.811 92.994

2004 13.884 59.486 19.556 92.926

2005 13.480 59.955 20.237 93.672

Pre poznanie potreby riešenia predškolských a školských zariadení a nekomerčnej vybavenosti

Opatrenia a predpoklady

0 – 14 15 – 59 60 a viac

0-14 15-59 60 a viac

1980 1990 2001 UO 200 MČ Dúbravka UO 200 MČ Dúbravka UO 200 MČ Dúbravka 42 12.439 321 6.749 224 4.469 63 24.386 452 25.182 981 23.286 4 3.388 46 5.511 241 7.444

V porovnaní s okresným priemerom je veková štruktúra veľmi odlišná. V okrese Bratislava IV je

Prieskum počtu obyvateľov podľa orientačných čísiel Ulica a číslo domu Počet obyvateľov Vek 0 - 14 15 - 60 Nad 60 Agátová 24 16 4 12 0 Agátová 26 1 0 1 0 Agátová 28 20 0 14 6 Agátová 30 43 8 31 4 Agátová 38 4 0 4 0 Spolu 84 12 62 10

Veková štruktúra 0–5 6 – 14

Veková štruktúra v rámci riešeného územia v UO 200 a v MČ

Počet 60 164

Podiel v % 4 11

224 981 241

15,1 66,0 16,2 str. 19

predkladáme aj vekovú štruktúru podľa 5 ročných vekových skupín. Veková štruktúra podľa 5 ročných skupín v UO 200 Technické sklo Vek 0–2 3–4 5 6-9 10 - 14 15 16 - 17 18 – 19 20 – 24 25 – 29 30 – 34 35 – 39 40 – 44 45 – 49 50 – 54 55 – 59 60 – 64 65 – 69 70 – 74 75 – 79 80 – 84 85+ Nezistený vek Priemerný vek

HUGPRO, s.r.o.

počet obyvateľov spolu 38 9 13 67 97 14 38 52 160 100 89 103 106 170 129 39 29 35 48 49 41 20 40 38

počet obyvateľov v % 2,6 0,6 0,9 4,5 6,5 0,9 2,6 3,5 10,8 6,7 6 6,9 7,1 11,4 8,7 2,6 2 2,4 3,2 3,3 2,8 1,3 2,7 -

str. 20


december 2010

Opatrenia a predpoklady Na zlepšenie vekovej štruktúry je potrebné zvýšiť podiel mladšieho obyvateľstva v území, a to výstavbou nových bytov.

9.5. OBYVATEĽSTVO PODĽA ZVÄZKU Z bývajúceho obyvateľstva v území mestskej časti Dúbravka tvorili prevažnú časť obyvatelia


december 2010

Pohyb počtu obyvateľstva podľa kategórií v IV okrese Rok 2005 2006 2007 2008 2009 Narodení 928 964 924 1.069 1.143 Zomretí 744 674 745 840 782 Prirodzený prírastok 184 290 179 229 361

9.7. ANALÝZA MIGRÁCIE

žijúci vo zväzku s partnerom. Podiel ženatých a vydatých z celkového počtu obyvateľov je 70 %. Obyvateľstvo Dúbravky je prevažne prisťahované. Migrácia súvisí s výstavbou sídliska v 70-tych Sobášnosť a rozvodovosť v mestskej časti a v okrese Bratislava IV 2001

2002

2003

2004

2005

MČ Dúbravka Sobášnosť Rozvodovosť

195 90

222 97

227 121

233 99

350 114

IV okres Sobášnosť Rozvodovosť

430 270

493 262

526 285

711 251

813 306

rokoch minulého storočia. Pôvodné obyvateľstvo sa vyskytuje ešte v starej časti obce v minimálnom počte. Z hľadiska migrácie sa obyvateľstvo Dúbravky - hlavne z dôvodu nedostatku nových bytov pre dorastajúcu mládež - prevažne vysťahovalo do iných častí mesta, resp. mimo územia mesta do blízkeho regiónu. Po roku 2008 nastáva pozitívna migrácia, keď v uvedenom roku predstavovala migrácia sťahovaním sa prírastok 126 nových obyvateľov a celkový prírastok bol 119 obyvateľov. Z hľadiska migrácie bol vývoj vo IV okrese relatívne stabilizovaný. V posledných rokoch sa

Sobášnosť ako základ rodiny a prirodzeného prírastku obyvateľstva sa v mestskej časti za posledných 5 rokov zvýšila o 179 %. Naproti tomu rozvodovosť sa zvýšila o 21 %. Nárast sobášnosti nastal po dovŕšení odkladaných manželstiev, keď sa priemerný vek sobášiacich zvýšil na 29 rokov. V IV bratislavskom okrese sa sobášnosť zvýšila o 189 % a rozvodovosť len o 13 %. V prepočte na 1000 obyvateľov pripadá 8,7 sobášov čo je najvyšší podiel v celej Bratislave, kde je priemer 5,7. Počet rozvodov na 1000 obyvateľov predstavuje 3,3. Uvedené ukazovatele sobášnosti dávajú predpoklad pre rast počtu obyvateľstva z vlastných zdrojov.

9.6. POHYB POČTU OBYVATEĽSTVA PODĽA PRIRODZENÉHO VÝVOJA

prírastok sťahovaním do okresu zvýšil v súvislosti s výstavbou nových bytov, avšak mimo riešeného územia. Celkovo za posledných 9 rokov je mechanický prírastok rastový, keď sa prisťahovalo celkom 1.988 obyvateľov, čo priemerne ročne predstavuje prírastok 221 obyvateľov. Migrácia a sťahovanie obyvateľstva v IV okrese 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 Prisťahovaní 1936 2359 1798 1853 2545 2468 2301 2695 2365 Vysťahovaní 1919 2283 1966 2027 1980 2013 2196 2134 1814 Prírastok sťahovaním 17 76 -168 -174 565 455 105 561 551 Celkový prírastok 61 124 -122 -68 746 745 284 790 912 Migrácia v rámci IV okresu je v porovnaní s ostatnými časťami Bratislavy v prepočte na

Pohyb obyvateľstva podľa prirodzeného a migračného prírastku predkladáme podľa mestskej časti Dúbravka a vo IV okrese.

obyvateľstvo relatívne vysoká, čo je spôsobené novou výstavbou bytov hlavne na Dlhých dieloch ale i v Dúbravke. Celkový prírastok vo IV okrese v roku 2009 bol 551 obyvateľov. Celkový prírastok za roky

Prirodzený prírastok je v rámci mestskej časti v posledných rokoch opäť pozitívny, z čoho sa dá očakávať postupný nárast obyvateľstva a potreba nových bytov. Pôrodnosť v Dúbravke je v rámci okresu najvyššia. V roku 2005 sa narodilo 357 detí čo predstavovalo 38,5 % detí z hľadiska podielu IV okresu. Úmrtnosť v Dúbravke bola 322 obyvateľov, to znamená 43,3 % osôb z podielu IV okresu. Prirodzený

2001 až 2009

predstavoval 3.472 obyvateľov, čo je priemerne ročne 386 obyvateľov. Uvedené

ukazovatele dávajú predpoklady pre rast obyvateľov aj v nasledujúcom období. Hrubá miera reprodukcie i rozšírená miera reprodukcie sa dostávajú vďaka relatívne mladému obyvateľstvu opätovne do kladných čísiel.

prírastok predstavoval 35 obyvateľov. V roku 2008 sa narodilo 394 detí. Úmrtnosť v Dúbravke bola 401 obyvateľov. Prirodzený prírastok poklesol do mínusových hodnôt, t.j. - 7 obyvateľov.

Opatrenia a predpoklady Aby bol prírastok obyvateľstva trvalo pozitívny a obyvateľstvo príliš nestarlo je potrebné

Pohyb počtu obyvateľstva podľa kategórií v mestskej časti Dúbravka 2005 2008 Narodení 357 394 Zomretí 322 401 Prirodzený prírastok 35 -7

vytvárať podmienky pre rozvoj bytovej výstavby aj v rámci mestskej časti.

9.8. CENZOVÉ DOMÁCNOSTI

Prirodzený prírastok vo IV okrese bol v posledných rokoch plusový, keď vzrástol o 1.243

Štruktúra a počet cenzových

domácností je dôležitý ukazovateľ pre dimenzovanie veľkosti

obyvateľov, čo je priemerne ročne 249 obyvateľov. Pôrodnosť vo IV okrese bola v rámci Bratislavy

bytov. Vzhľadom k nedostatku aktuálnych údajov uvádzame ukazovatele zo sčítania ľudu z roku 2001.

najvyššia. V roku 2009 sa narodilo 1.143 detí. Úmrtnosť predstavovala 782 obyvateľov. Prirodzený

V širšom riešenom území z trvalo bývajúceho obyvateľstva prevažovali ucelené cenzové domácnosti.

prírastok bol 361 obyvateľov. Uvedený nárast postupne vyvolá potrebu výstavby nových bytov. HUGPRO, s.r.o.

str. 21

HUGPRO, s.r.o.

str. 22


december 2010

Vývoj cenzových domácnosti v riešenom území a v MČ Dúbravka 1980 1990 2001 UO 200 MČ Dúbravka UO 200 MČ Dúbravka UO 200 MČ Dúbravka CD 33 13778 342 14682 641 15575 podiel 0,2% 2,3% 4,1%

december 2010

sčítaniach predstavovala ekonomická aktivita (EA) vysoký podiel, a to v roku 1990 56,7 % (t.j. 564 ekonomicky aktívnych obyvateľov). V roku 2001 to bolo 57,9 % (t.j. 861 ekonomicky aktívnych obyvateľov), čo znamená, že v území žijú prevažne obyvatelia v ekonomicky aktívnom veku.

Podiel cenzových domácností predstavoval 4,1 % z celkového počtu domácností v mestskej časti. V rámci urbanistického obvodu žili obyvatelia len v rámci spoločne hospodáriacich domácností. Domácnosti podľa počtu členov v UO 200 Technické sklo Domácnosti podľa počtu členov Bytové: s 1 CD s 2+ CD spolu Hospodáriace: s 1 CD s 2+ CD spolu Cenzové: úplné: bez závislých detí so závislými deťmi spolu neúplné: bez závislých detí so závislými deťmi spolu viacčlenné nerodinné jednotlivci: vo vlastnom byte v inom byte podnájomníci spolu úhrn


1

2

3

4

5

6

Domácnosti spolu

216 0 216

81 16 97

97 16 113

110 25 135

20 9 29

3 4 7

527 70 597

263 0 263

99 4 103

110 9 119

113 15 128

20 3 23

3 2 5

608 33 641

Pohlavie spolu

v%

na materskej dovolenke

UO 200 Technické sklo muži 412 61,8 ženy 449 54,8 spolu 861 57,9 MČ Dúbravka muži 10.098 61,2 ženy 10.524 56,3 spolu 20.622 58,6

Osoby ekonomicky aktívne z toho pracujúci dôchodcovia vypomáhajúci v rod. podniku

Nezamestnaní

0 35 35

7 15 22

0 0 0

47 33 80

4 711 715

677 1.086 1.763

2 14 16

878 709 1.587

Z hľadiska skladby ekonomicky aktívnych obyvateľov v širšom riešenom území prevažovali obyvatelia zamestnaní v treťom, hlavne v súkromnom sektore s podielom 46 % ( t.j. 396 osôb). Vo

0 0 0

61 0 61

36 58 94

23 85 108

4 16 20

0 3 3

124 162 286

0 0 0 0

18 30 48 5

7 26 33 1

2 3 5 0

0 0 0 0

0 0 0 0

27 59 86 6

239 59 3 301 301

0 0 0 0 114

0 0 0 0 128

0 0 0 0 113

0 0 0 0 20

0 0 0 0 3

239 59 3 301 679

verejnom sektore pracovalo 341 ekonomických obyvateľov s podielom 39,6 %. V predchádzajúcich obdobiach prevažovali ekonomicky aktívny hlavne v treťom s podielom cca 70 % a druhom sektore s podielom 27,7 %. V rámci mestskej časti výrazne prevažoval III sektor s podielom 82 %. V porovnaní verejného sektoru so súkromným je skladba v MČ relatívne vyrovnaná, mierne prevažuje súkromný sektor s počtom 8.951 ekonomicky aktívnych t.j. 41,7 %. Vo verejnom sektore pracovalo 8.511 ekonomicky aktívnych s podielom 41,3 %. Odchádzka ekonomicky aktívneho obyvateľstva za prácou do rôznych častí Bratislavy je vysoká. Zo širšieho riešeného územia odchádza za prácou 512 ekonomicky aktívnych obyvateľov mimo mestskej časti, čo predstavuje 59,5 %. Štruktúra ekonomickej aktivity obyvateľstva je znázornená

V rámci MČ Dúbravka bolo celkom 15.666 cenzových domácností a 15.141 spoločne

v tabuľke podľa členenia do sektorov.

hospodáriacich domácností. Bytov v MČ Dúbravka bolo 14.723, z toho 13.971 bolo trvalo obývaných. Percento spolužitia predstavovalo 1,12 %, to znamená, že 1.695 cenzových domácností žilo v spoločnej domácnosti prevažne s rodičmi, pre tieto domácnosti je potrebné vytvoriť podmienky na bývanie. Cenzové a hospodáriace domácnosti v roku 2001 v MČ Dúbravka podľa členenia Bývajúcich osôb Počet CD Počet HD

Rodinné 1.501 620 597

Bytové 32.720 14.810 14.311

Ostatné 374 236 233

Domový fond 34.595 15.666 15.141

Vývoj ekonomicky aktívneho obyvateľstva v UO 200 Technické sklo Celkom ženy I sektor II sektor III sektor odchádzka

1980 56 29 0 49 7 5

MČ 22.195 11.330 301 4.498 7.574 16.375

1990 564

MČ 21.354

2001 861

MČ 20.622

12 156 396 8

466 3.525 17.363 661

SUK 396 VES 341 512

8.511 8.951 13.328

Ekonomická aktivita obyvateľov v MČ Dúbravka bola relatívne vysoká, dosahuje 58,6 %, čo je viac o 0,7 % ako v širšom riešenom území. Z územia MČ Dúbravka z celkového počtu 20.622 ekonomicky aktívnych


obyvateľov odchádzalo pracovať 13.328 obyvateľov, čo predstavovalo podiel 64,6 %. Dochádzka z iných častí

Pre rozvoj cenzových domácnosti z hľadiska štruktúry je v bytovej štruktúre potrebné zaoberať sa

je minimálna, pretože v MČ nie sú dostatočné rozvinuté pracovné príležitosti.

výstavbou rôznorodej štruktúry s prevahou 2, 3 až 4 izbových bytov, minimálne v rozsahu cca 1.700 bytov. Ekonomická aktivita v UO 200 - súčasný stav

9.9. EKONOMICKÁ AKTIVITA obyvateľstvo charakterizované ako prevažne vysoko ekonomicky aktívne. Už v rokoch 1980 aj 1991 pri

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo - odchádzajúce za prácou - vo verejnom sektore - v súkromnom sektore

HUGPRO, s.r.o.

HUGPRO, s.r.o.

Z hľadiska vývoja ekonomickej aktivity obyvateľov širšieho riešeného územia v UO 200 bolo

str. 23

Počet 861 512 341 396

Podiel v % 57,9 59,5 39,6 46,0 str. 24


december 2010

Ekonomická aktivita obyvateľov riešeného územia je z pohľadu celomestských ukazovateľov priemerná: 57,9 %. Z celkového počtu ekonomicky aktívnych je relatívne vysoký počet vo verejnom sektore s podielom 39,6 %. Z celkového počtu ekonomicky aktívnych len 59,5 % obyvateľov odchádza pracovať mimo mestskú časť. Z prechodne bývajúcich 200 obyvateľov je takmer 90 % ekonomicky aktívnych. Opatrenia a predpoklady Predpokladá sa, že bytovou výstavbou sa podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov ešte zvýši, pretože do nových bytov sa sťahujú prevažne mladí obyvatelia s podielom vysokej ekonomickej aktivity. Pretože odchádzka ekonomicky aktívnych za prácou je z územia MČ vysoká a prírastok sa ešte zvýši, v projekte je potrebné uvažovať s vytváraním nových pracovných miest, hlavne pre obyvateľstvo bývajúce v riešenom území.

9.10. PROFESIJNÁ FLEXIBILITA Odborne vzdelané obyvateľstvo je rozhodujúcim kritérium pre prilákanie investorov z hľadiska štruktúry hospodárstva. V širšom riešenom území prevažujú obyvatelia s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou s podielom 33,5 %. Obyvatelia s učňovským vzdelaním tvoria 17,4 % podiel.


december 2010

Z vysokoškolsky vzdelaných prevažujú absolventi univerzitného smeru so 42,3 %, technického smeru je 28 %, ekonomické vzdelanie má 20,2 %. Vzdelanostná štruktúra v mestskej časti Dúbravka Základné Učňovské (bez maturity) Stredné odborné (bez maturity) Úplné stredné učňovské (s maturitou) Úplné stredné odborné (s maturitou) Úplné stredné všeobecné Vyššie Vysokoškolské bakalárske Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské Vysokoškolské doktorandské Vysokoškolské spolu Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné - technické - ekonomické - poľnohospodárske - ostatné Ostatní bez udania školského vzdelania Ostatní bez školského vzdelania Deti do 16 rokov Úhrn

Muži 1430 1960 1342 950 2525 997 206 128 3441 557 4126

Ženy 2624 1409 1468 496 4328 1709 188 112 3239 344 3695

Spolu 4054 3369 2810 1446 6853 2706 394 240 6680 901 7821

1376 1604 702 119 325 487 14 2461 16498

1930 586 879 60 240 414 13 2357 18701

3306 2190 1581 179 565 901 27 4818 35199

Základné vzdelanie malo 15,2 % obyvateľov, prevažne robotníkov pracujúcich v technickom skle. Vysokoškolské vzdelanie malo 16,2 % obyvateľov. Štruktúra obyvateľstva je v širšom riešenom území

Očakáva sa, že do nových bytov sa budú sťahovať prevažne mladí obyvatelia s dostatočnou

uvedená podľa skladby vzdelanosti.

úrovňou vzdelania, ktorí vytvoria v riešenom území stabilnú štruktúru vzdelanosti. Pre týchto nových

Profesijná skladba v UO 200 Technické sklo Základné Učňovské (bez maturity) Stredné odborné (bez maturity) Úplné stredné učňovské (s maturitou) Úplné stredné odborné (s maturitou) Úplné stredné všeobecné Vyššie Vysokoškolské bakalárske Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské Vysokoškolské doktorandské Vysokoškolské spolu Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné - technické - ekonomické - poľnohospodárske - ostatné Ostatní bez udania školského vzdelania Ostatní bez školského vzdelania Deti do 16 rokov Úhrn


Muži 62 68 74 36 127 48 6 4 100 15 119

Ženy 165 46 71 14 177 81 9 7 111 4 122

Spolu 227 114 145 50 304 129 15 11 211 19 241

36 35 24 2 22 13 114 667

52 16 32 6 16 17 117 819

88 51 56 8 38 30 231 1486

obyvateľov je potrebné vytvoriť podmienky pre prilákanie investorov zaoberajúcich sa sofistikovanou výrobou vyžadujúcou vysoko odborne vzdelané obyvateľstvo.

9.11. DENNE PRÍTOMNÉ OBYVATEĽSTVO Charakteristika a skladba denne prítomného obyvateľstva podľa kategórií je riešená v systémoch: trvalo bývajúci, prechodne ubytovaní, prechodne pracujúci a záhradkári. V rámci riešeného územia sú zariadenia a záhradné chatky, kde sú prechodne ubytovaní viacerí obyvatelia. V rámci záhrad obývajú niekoľko záhradných chatiek nesčítaní bezdomovci. Počet prechodne prítomných obyvateľov bývajúcich v ubytovacích zariadeniach bol k roku 2001 cca 220 obyvateľov. V súčasnosti podľa prieskumov sa počet prechodne bývajúcich odhaduje na 210 obyvateľov. Z hľadiska veku u prechodne ubytovaných obyvateľov v mestskej ubytovni prevažuje produktívne obyvateľstvo v mladšom veku s celkovým podielom takmer 85 %. Zvyšok, t.j. 15 %, tvoria deti vo veku do 14 rokov. Odhaduje sa, že v riešenom území sa zdržuje celkovo aj s pracovnými príležitosťami cca 1.200 denne prítomných obyvateľov.

Obyvateľstvo v mestskej časti Dúbravka bolo charakterizované ako vysoko vzdelané. Vysokoškolsky vzdelané obyvateľstvo tvorí z celkového podielu mestskej časti 22 %. Podiel odborne vzdelaného obyvateľstva s maturitou v mestskej časti je 32,4 % a bez maturity 17,6 %. So základným

Opatrenia a predpoklady V súčasnosti prevažuje v riešenom území denne prítomné obyvateľstvo. Pre vyrovnanie stavu

vzdelaním bolo 11,5 % obyvateľov, aj to v dôchodkovom veku, hlavne u obyvateľov starej Dúbravky.

s trvalo bývajúcim obyvateľstvom je potrebné navrhnúť vyšší podiel bytov pre trvalé bývanie.

HUGPRO, s.r.o.

HUGPRO, s.r.o.

str. 25

str. 26


december 2010

9.12. PROGNÓZA VÝVOJA OBYVATEĽSTVA


december 2010

9.14. ZAMESTNANOSŤ A TRH PRÁCE

Prognóza vývoja obyvateľstva je vyhodnotená na základe demografických metód. Očakáva sa, že riešené územie je pre rozvoj obyvateľstva ponukové, vzhľadom na to, že sa tu nenachádzajú

9.14. 1. Zamestnanosť a trh práce z hľadiska širších vzťahov Pre riešenie zamestnanosti v navrhovanej lokalite je potrebné vychádzať zo širších vzťahov, nakoľko dopyt a ponuka práce vo významnej miere často presahuje hranicu mesta. Pre atraktivitu územia

takmer žiadni obyvatelia. V riešenom území sa predpokladá realizácia cca 360 bytov v rodinných domoch a 2.250

z hľadiska trhu práce je možné použiť ako základné kritériá príťažlivosť a dosah navrhovanej lokality

v bytových domoch. Celkovo sa ráta s prírastkom 2.610 bytov pri obložnosti 2,52 obyvateľa na byt.

z hľadiska zamestnanosti vo vzťahu k vlastnému obyvateľstvu a príťažlivosť a spádovitosť k miestnej,

Z uvedeného počtu sa uvažuje obložnosť 2,7 obyvateľov na byt v rodinných domoch a 2,5 obyvateľov

celomestskej a nadmestskej vybavenosti a služieb, za ktorou dochádzajú obyvatelia do územia zo zázemia.

na byt v bytových domoch. Prognóza predpokladá,

že v území bude trvalo bývať cca 6.590

obyvateľov. Hustota osídlenia bude cca 70 obyvateľov na ha, čo je pre daný typ územia primerané.

V prvom kritériu je dôležitým ukazovateľom dostatok pracovných príležitostí z hľadiska profesijných a zárobkových možností, kde príťažlivosť, dosah a sila sa prejavuje v schopnosti zapojiť do

Obyvateľstvo z hľadiska prirodzeného a mechanického prírastku narastie predovšetkým

pracovného procesu čo najviac pracovných zdrojov z vlastného územia s presahujúcou ponukou pracovných

z migrácie nových obyvateľov do novo navrhovaného bytového fondu hlavne z mestskej časti, kde je už

možností aj pre obyvateľstvo z okolitých sídiel v závislosti od ich sily. V regionálnych vzťahoch bude dosah

v súčasnosti potreba cca nových 1.700 bytov.

pôsobenia lokality vyjadrený vzťahom počtu pracovných príležitostí

a počtom obyvateľov vo vzťahu

k dosahu pôsobenia v rámci mestskej časti Dúbravka, ako i jednotlivých okresov mesta Bratislavy. Prognóza navrhovaných obyvateľov podľa veku Veková štruktúra 0 – 14 15 – 59 60 - viac Spolu 0 – 5 predškolský vek 6 – 14 školský vek

Počet obyvateľov 1.320 4.280 990 6.590 460 850

V druhom kritériu sa vyjadruje pôsobenie, sila a príťažlivosť celomestskej a nadmestskej

v% 20 65 15

vybavenosti a služieb nadmestského významu z hľadiska dochádzky z okolitého územia, na základe ktorých sa vymedzuje spádovitosť riešeného územia. Trh práce z hľadiska regionálnych väzieb predstavuje jeden z dôležitých ukazovateľov ekonomickej úrovne mesta a jeho postavenia v okolitom zázemí.

7 13

Pre vymedzenie trhu práce v riešenom území sa za základné kritériá predpokladajú príťažlivosť a

Predpoklady rastu počtu obyvateľov z vlastného obyvateľstva sa prejavia až po nasťahovaní sa nového obyvateľstva a z jeho vekovej skladby. Ak sa predpokladá navrhovaná veková štruktúra v uvedených podieloch,

dá sa očakávať v nasledujúcich 20 rokoch prírastok z vlastných zdrojov

budúceho obyvateľstva na úrovni 10-12 %.

dosah tohto územia z hľadiska zamestnanosti vo vzťahu k vlastnému obyvateľstvu a príťažlivosť a spádovitosť vybavenosti mestskej časti a služieb, za ktorými dochádzajú obyvatelia z okolitého územia.

9.14.2. Zamestnanosť a trh práce vo väzbe na zónu Cieľom návrhu riešenia urbanistickej štúdie zóny Veľká lúka je okrem ďalších funkcií prispieť


k rozvoju trhu práce jednak v rámci zóny a mestskej časti Dúbravka, a tým vytvoriť čo najpriaznivejšie

Predpokladaný prírastok 6.590 obyvateľov vzhľadom na existujúcu a navrhovanú urbanistickú

podmienky pri dodržiavaní zásad efektívnosti rozvoja zóny a mestskej časti tak, aby bol zabezpečený rast

štruktúru a infraštruktúru neznamená pri hustote 70 obyvateľov na ha žiadne mimoriadne zaťaženie

zamestnanosti predstavujúci stúpajúce ekonomické využitie zdrojov pracovných síl a ich kvalifikácie,

územia a nepreukazuje ani žiadne negatívne vplyvy na kvalitu života obyvateľov a jeho životné

ktoré sa nachádzajú v riešenom území a v mestskej časti. Cieľom je vytvoriť podmienky, aby čo najväčšia

prostredie. Nárast obyvateľov v prognóze na základe navrhovaného bytového fondu vyvolá požiadavky

časť obyvateľstva odchádzajúceho za prácou postupne zostala v mestskej časti a v riešenom území. Týmto

na zariadenia občianskej vybavenosti hlavne na predškolské a školské zariadenia v rozsahu 1 ZŠ a 4 MŠ.

opatrením by boli znížené nároky na kapacity infraštruktúry a individuálnej a hromadnej dopravy.

9.13. EKONOMICKÁ AKTIVITA - PROJEKCIA

pracovných síl, ponukou pracovných príležitostí, potrebou bytov a potrebou základných druhov

Za rozhodujúce sa považujú vzájomné väzby medzi demografickým vývojom, bilanciou

Projekcia ekonomickej aktivity je odvodená od predpokladaného demografického

vývoja.

Z celkového navrhované počtu 6.590 obyvateľov v riešenom území očakávame, že sa bude v území ekonomická aktivita pohybovať na úrovni 58 %, čo značí celkom 3.800 ekonomicky aktívnych obyvateľov, pre ktorých bude potrebné zabezpečiť vytvorenie nových pracovných miest. Celkovo asi 7 % obyvateľov v produktívnom veku nebude ekonomicky aktívnych.

HUGPRO, s.r.o.

občianskej vybavenosti. Z týchto dôvodov je venovaná mimoriadna pozornosť vývoju zamestnanosti a tvorbe nových pracovných príležitostí v návrhu urbanistickej štúdie zóny Veľká lúka. Zóna Veľká lúka je súčasťou mestskej časti Dúbravka a okresu Bratislava IV. Vzhľadom na to, že zamestnanosť a trh práce nie je otázkou len úzko vymedzenej zóny, ale súvisí so širším územím, hodnotený bol vývoj v uvedených oblastiach za štatistickú jednotku, ktorou je okres Bratislava IV.

str. 27

HUGPRO, s.r.o.

str. 28


december 2010

9.14.2.1.Vývoj zamestnanosti


december 2010

a pri náraste o 2.289 pracovníkov v terciárnom sektore. Z hľadiska podielu na terciárnom sektore za

Existujúca štruktúra ekonomických aktivít v okrese Bratislava IV je výsledkom dlhodobého vývoja v rozmiestňovaní jednotiek výrobných i nevýrobných činností. Výhodná geografická poloha, prírodné podmienky a zdroje pracovných síl umožnili založenie rôznych výrobných

i nevýrobných

činností, čo sa odrazilo aj na raste zamestnanosti. Za posledných desať rokov sa v zamestnanosti okresu Bratislava IV výrazne prejavila transformácia a reštrukturalizácia hospodárskych odvetví, čo malo za následok kolísanie v celkovom

skúmané obdobie bola stagnácia v zamestnanosti v netrhových službách a takmer celý prírastok zamestnanosti sa dosiahol v trhových službách. Vývoj zamestnanosti vo IV okrese 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 Počet zamestnancov 40.952 42.704 43.820 48.722 46.815 45.006 47.169 V porovnaní so zamestnanosťou v meste Bratislava, kde v roku 2009 pracovalo 392.954 pracovníkov, predstavuje podiel IV okresu 12 % z celkového počtu pracovníkov v meste. Ak porovnáme,

počte pracovných miest, ale tiež i zmenu štruktúry vykazovania zamestnanosti.

že v IV okrese žilo v roku 2009 celkom 96.403 obyvateľov, čo predstavuje podiel 22,4 % z obyvateľstva

9.14.2.2. Sektorová štruktúra

mesta, je evidentné, že v okrese je výrazný nedostatok pracovných príležitostí pre vlastné trvalo

Sektorová štruktúra poukazuje na využitie pracovných zdrojov z hľadiska členenia podľa efektívnosti štruktúry ekonomických činností, ktoré sa v skúmanom území nachádzajú. Poznanie umožňuje formovať štruktúru sektorov v dlhodobom plánovaní a rozvíjaní vlastných zdrojov, ako aj

bývajúce obyvateľstvo.

9.14.2.3. Odvetvová štruktúra Odvetvová štruktúra predstavuje základný pohľad na hospodárstvo skúmaného územia.

v orientácii usmerňovania potrebnej vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva. Z hľadiska skladby jednotlivých sektorov podľa územnej metódy je v súčasnosti (rok 2009)

Vychádza zo sledovania výkazov podľa evidenčných a prepočítaných bilančných stavov ako i podľa

v mestskej časti Bratislava IV najvýznamnejší tretí sektor so 73,6 % podielom (v r.2005 bol 66,22 %

členenia na hlavné a vedľajšie zamestnanie. Odvetvová štruktúra v okrese Bratislava IV je

podiel a v roku 2003 bol podiel tohto sektora 65,3 %) a jeho podiel v poslednom období plynulo

charakterizovaná značne rozsiahlou diverzifikovanou štruktúrou so zastúpením takmer všetkých

narastá. Druhý sektor tvoril podiel 26,2 % v roku 2009 (33,2 % v roku 2005 a 34,3 % v roku 2003). Od

výrobných i nevýrobných odvetví. V odvetvovej štruktúre okresu Bratislava IV v roku 2009 prevládal priemysel s 20,3 %-ným

roku 2003 je pokles druhého sektoru o 8,1% na úkor rozvoja tretieho sektoru.

podielom na zamestnanosti. V tomto odvetví má okres Bratislava IV najvyšší podiel zamestnanosti Trh práce a zamestnanosť 1980 IV. okres 23.064 I. sektor 727 II sektor 8.803 III sektor 13.534

1985 26.541 821 8.978 16.742

1990 30.946 821 9.013 21.112

1995 34.899 821 11.652 22.426

2000 36.894 321 12.874 23.699

v meste Bratislava. Druhým najvýznamnejším odvetvím sú maloobchod a veľkoobchod s podielom

2009 47.169 67 12.381 34.721

19,6 %, odborné, vedecké a technické činnosti predstavovali podiel 11,3 %, odvetvie informácií a komunikácie dosiahli 10,9 %, vzdelávanie a školstvo 7,6 %, stavebníctvo 6,1 %, zdravotníctvo a sociálne služby 5,2 %, v administratíve bolo 4,1 %, v doprave tiež 4,1 %, vo verejnej správe 3 %, v odvetví nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti 2,5 %, v ubytovaní 1,6 %,

Prvý sektor v mestskej časti Bratislava IV nemá takmer žiadny význam, jeho podiel činí 0,5 %.

v ostatných

činnostiach tiež 1,6 %, v umení a zábave 1,1 % a vo finančníctve a poisťovníctve 0,8 %.

V štruktúre tretieho sektora je rozhodujúce, aká časť zamestnaných je v trhových a netrhových službách. Z tohto hľadiska možno hodnotiť sektorovú štruktúru mestskej časti ako progresívnu, nakoľko v trhových službách je zamestnaných 42,8 % z terciárneho sektoru pri raste ich podielu za skúmané obdobie. Podiel netrhových služieb má klesajúcu tendenciu a v roku 2009 ich podiel z terciárneho sektoru tvoril 23,4 %. Okres Bratislava IV má najvyšší podiel zamestnanosti v sekundárnom sektore v v porovnaní s ostatnými okresmi mesta Bratislavy z dôvodu veľkého rozsahu týchto pracovníkov v podniku Volkswagen. Podľa územnej metódy bolo na území Bratislava IV v roku

2009 zamestnaných 47.169

pracovníkov. V roku 2008 bolo zamestnaných 45.006 pracovníkov a v roku 2005 to bolo 43.818

9.14.2.4. Trh práce v širšom riešenom území Trh práce a zamestnanosť na území riešeného územia viazaná na súčasné postavenie v rámci mestskej časti a v štruktúre Bratislavy. Trh práce a zamestnanosť 1980 UO 200 1150 MČ Dúbravka 5726 II sektor 3088 III sektor 2638

1985 1158 7993 4406 3587

1990 1299 8427 4425 4002

1995 1300 8649 4513 4136

2000 1200 8751 4536 4215

2009 990 8950 2530 6420

pracovníkov. Z toho v I. sektore bolo 234, v II sektore 14.466 a v treťom sektore 29.018 pracovníkov. V roku 2003 bolo zamestnaných celkom 40.952 pracovníkov, z toho v prvom sektore 140, v druhom

V rámci urbanistického obvodu je v súčasnosti cca 990 pracovných príležitostí. Z toho je 521

14.083 a v treťom 26.729 pracovníkov. Z uvedeného vyplýva, že v skúmanom období nastal celkový

v trvalom pracovnom pomere a 465 pracujú ako brigádnici na čiastočný úväzok alebo nepravidelne.

nárast zamestnanosti o 2.866 pracovníkov pri miernom náraste v primárnom a sekundárnom sektore

Počet pracovníkov v dôsledku utlmenej výroby v závode Technického skla už nie je evidovaný.

HUGPRO, s.r.o.

HUGPRO, s.r.o.

str. 29

str. 30


december 2010


december 2010

V riešenom území urbanistického obvodu prevažovala zamestnanosť hlavne v II a III sektore. Z hľadiska

9.15. PROGNÓZA ZAMESTNANOSTI A TRHU PRÁCE

odvetvovej skladby to bola zamestnanosť hlavne vo výrobe, výrobných službách, doprave, špedícii,

9.15.1. Disponibilné zdroje pracovnej sily a nezamestnanosť

administratíve a trhových službách.

Zdroje pracovných síl tvorí ekonomicky aktívne obyvateľstvo, ktoré sa v absolútnych hodnotách za Bratislavu IV pohybuje v období rokov 2001 - 2009 od 49.440 (rok 2003) do 54.420 obyvateľov.

Skladba zariadení poskytujúcich zamestnanosť v UO 200

V roku 2009 bolo v území okresu IV 54.420 ekonomicky aktívnych obyvateľov.

Firmy situované v areáli Technického skla a v priľahlom území firma

adresa

Technické sklo a.s. – v likvidácii MG – medical glass, glass division Stevanato group a.s. výroba farmaceutických sklenených obalov Izolex Bratislava a.s. Port Slovakia s r.o. – administratíva, dielne, sklady, ubytovanie Danner-Schmuller výrobné prevádzky – rafinácia frita Obálka s.r.o. Senator SK s.r.o. vstavané skrine s posuvnými dverami – veľkosklad a výroba CCS - Cargo customs service s.r.o. logistický park – konsignačný sklad Agátová 22/2317 81109 Univerzitná knižnica Bratislava – sklad kníh 450 tisíc knižných jednotiek Hilti s.r.o. – sklad Hesia s.r.o. Interdean – international relocation - sťahovanie Leader technology s.r.o. Dachmarker s.r.o. Leto motor racing Spisový archív Slovek s.r.o. Ars Slovek s.r.o. Real Slovek s.r.o. Slovek Akta s.r.o. Asper s.r.o. M-Trend Konta plus s.r.o. - sklad veľkokapacitných kontajnerov Hala pre skladovanie kovových obrobkov E-servis s.r.o. KOL-EKO s.r.o. – sklad papiera Office Pro – professional office Optimal – výstavníctvo, sklad Pemar s.r.o. – výstavníctvo, sklad Triv s.r.o. sťahovanie doprava Administratívna budova: HPL spol. s r.o. Leica Mikrosystems Micro spol s r.o. Palmer s.r.o. Emati s.r.o. Sharkam organizačná agentúra VIP catering Notex L.L.C. Slovakia s.r.o. sklad liekov, administratíva Senno import-export s.r.o. Prestavba garáží a prístavba obytného priestoru Atec automatizačná technika s.r.o. Solidos s.r.o. opravy elektr. strojov Remka s.r.o. tlač, reklama YET s.r.o. obchod, software Zenor s.r.o. obchod, reklama Spolu

Agátová 22 Agátová 22

HUGPRO, s.r.o.

Agátová 22, Radlinského 34 Agátová 22 Agátová 22 Agátová 22 Jakubovo nám.1

počet zamestnancov/ brigádnikov

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo a disponibilné zdroje pracovných síl v okr.Bratislava IV za obdobie 2001 – 2009 Rok

0 175 13 58 10 4 10 50/300

Ekonomicky aktívne Uchádzači o prácu Evidovaní nezamestnaní obyv. nad 12 mesiacov 2001 50 785 2 163 393 2002 50 522 1 958 399 2003 49 440 1 511 283 2004 51 209 1 345 277 2005 50 103 1 069 198 2006 51392 972 178 2007 51 977 925 153 2008 52 973 997 151 2009 54 420 1 951 196 Zdroj: Štatistická ročenka regiónov, SŠÚ, Bratislava 2010

Nezamestnaní absolventi škôl 158 215 130 55 79 79 70 95 209

Miera nezamestnanosti 4,11 3,65 2,85 2,29 1,77 1,69 1,60 1,75 3,39

Michalská 1

5

Napriek relatívne nízkej nezamestnanosti disponuje mestská časti istými zdrojmi pracovných síl, ktoré predstavujú disponibilné zdroje pre nové investičné aktivity. Medzi rokmi 2008 a 2009 vzrástol

Agátová 22,

0/20 42 5/30

Ľuda Zúbka 4 Černyševského 26 Agátová 22 844 03 Bratislava

počet uchádzačov o zamestnanie o takmer 1.000 obyvateľov, následkom najmä ekonomickej a hospodárskej krízy. Napriek uvedeným ukazovateľom má Bratislava i mestská časť relatívne

25 10 7/5

obmedzené zdroje v oblasti ľudských potenciálov pre nové aktivity ktorými mesto ale i BA región disponujú v dôsledku rozdielnej kvalifikácie uchádzačov. Miernu väčšinu medzi disponibilnými uchádzačmi majú ženy, i keď v poslednom roku sa tento pomer mení. Absolventi škôl netvoria výraznejšiu skupinu disponibilných uchádzačov o zamestnanie. Z uvedenej analýzy vyplýva, že v blízkom okolí riešeného územia je dispozícii

Agátová 1 Agátová 22 Galvaniho 14 Agátová 22 Agátová 22 Agátová 22 Galvaniho 14 Okružná 49, Bobrov Agátová 22 844 03 Bratislava

Agátová 32 Agátová 32 Talichova 2 Prievozská 18 Agátová 32 Agátová 32 Agátová 32 Agátová 32

0 0 4 12 7 3 0 10/60

1.950

potencionálnych uchádzačov o zamestnanie.

9.15.2. Prognóza vývoja trhu práce za bratislavské okresy a mestské časti Prognóza vývoja zamestnanosti v jednotlivých okresoch a mestských častiach je spracovaná podľa najnovších poznatkov z hľadiska predpokladaných a možných investícií v jednotlivých územiach mesta Bratislavy. Vychádza z možných investičných predpokladov a pripravenosti územia, z hľadiska

25

možného zainvestovania inžinierskymi sieťami a komunikačnými prepojeniami, vrátane dopravných

4 6 5 20

komunikácií a informačných technológií. Prognóza vychádza aj zo známych a predpokladaných investičných zámerov a potenciálnej pripravenosti jednotlivých území. Trh práce a pracovné príležitosti podľa okresov - prognóza vývoja

5 3 0/50 5 5 2 3 521/465 str. 31

Okres Bratislava I Bratislava II Bratislava III Bratislava IV Bratislava V Mesto spolu

Pracovné príležitosti Pracovné príležitosti 2001 2030 97 000 109 000 91 000 116 000 61 000 79 300 28 000 41 000 27 000 58 000 304 000 403 000

HUGPRO, s.r.o.

Intenzita zamestnanosti 2030 181 92 95 33 37 71 str. 32


december 2010

Z hľadiska nárastu zamestnanosti

oproti dnešnému stavu sa predpokladá najvyšší nárast v

okresoch Bratislava V a Bratislava IV pre nevyhnutný rozvoj značne poddimenzovanej zamestnanosti v týchto okresoch so súbežným znížením zaťaženosti mestskej hromadnej dopravy.


december 2010

9.15.4. Prognóza vývoja trhu práce v riešenom území Pre riešené územie sa uvažuje na navrhovanej ploche pre podnikateľské aktivity s hustotou 130 pracovníkov na ha, a pre občiansku vybavenosť a obchody s hustotou 60 m2 na pracovníka. Uvedené

Prognóza vývoja zamestnanosti v mestských častiach je spracovaná podľa územných

ukazovatele znamenajú, že v území sú rezervy pre cca 2.000 pracovníkov.

požiadaviek a z predpokladaných investícií v jednotlivých častiach mesta. Vychádza z požadovaných a potrebných investičných predpokladov, z pripravenosti územia pre zainvestovanie inžinierskymi sieťami a dopravnými komunikáciami. Prognóza je odvodená z predpokladaných investičných celkov a z potenciálnej pripravenosti jednotlivých území. Prognóza pracovných príležitostí podľa okresov a MČ Okres - MČ I Staré Mesto II Pod.Biskupice Ružinov Vrakuňa III Nové Mesto Rača Vajnory IV Devín Devínska Nová Ves Dúbravka Karlova Ves Lamač Záhorská Bystrica V Čunovo Jarovce Rusovce Petržalka spolu

2001 97 000 97 000 91 000 8 000 79 500 3 500 61 000 49 600 8 200 3 200 28 000 300 9 000 6 000 11 200 1 000 500 27 000 200 500 1 300 25 000 304 000

2030 109 000 109 000 116 000 10 000 101 500 4 500 79 300 55 500 12 500 11 300 41 000 400 11 000 9 500 15 600 2 500 2 000 58 000 400 2 600 4 000 51 000 403 300

Prírastky pracovných miest na trhu práce Školstvo Zdravotníctvo Obchod Verejné stravovanie Sociálne služby Služby Administratíva Kultúra – múzeum Ubytovanie 240 izieb Podnikateľské aktivity Spolu

Plocha v m2 ha 10.260 3.400 3.500 15.500 4.500 6.400 15.500 4.050 0 40.860 103.970

9.16. BÝVANIE A BYTOVÝ FOND 9.16.1.Vývoj bytového fondu v riešenom území Vývoj bytového fondu v UO 200 MČ 1990 MČ 2001 MČ 1980 Domy 5 1.015 9 1.097 20 1.186 Byty 30 12.832 326 14.682 613 13.971 v rod. domoch 1 379 0 446 2 554

Najvyššia zamestnanosť sa predpokladá naďalej v MČ Staré Mesto a Ružinov. Najvyššie prírastky sa

V rámci širšieho riešeného územia UO 200 sa nachádzalo ku dňu sčítania 20 domov a 613 bytov.

očakávajú v MČ Petržalka, Devínska Nová Ves, Karlova Ves, Staré Mesto, Ružinov, Vajnory, Rusovce a Jarovce.

V rodinných domoch sa nachádzalo 554 bytov.

9.15.3. Prognóza vývoja aktívnych pracovných príležitostí v III. sektore

9.16.2.Domový a bytový fond

Prognóza vývoja aktívnych pracovných príležitosti je odvodená z aktívnych služieb v III. sektore zamestnanosti.

prognóza

podľa

jednotlivých

variantov

predkladá

podrobné

Riešené územie UO 200 Technické sklo je z hľadiska domového fondu charakterizované veľmi

priestorové

malou zástavbou s celkovým počtom 20 domov a 613 bytov. Z toho 2 byty sú v rodinných domoch.

rozmiestnenie aktívnej zamestnanosti v III. sektore na území mesta. Prognóza vychádza z navrhovaných

Obložnosť je 2,42 obyvateľa na byt. Obytná plocha zaberá 23.681 m2 a celková plocha je 35.442 m2.

a ponukových lokalít určených na investičnú činnosť pre oblasť služieb v rámci hospodárskeho rozvoja

Na osobu pripadá 16 m2 obytnej plochy. Na 1 byt pripadajú 2,26 obytné miestnosti. Priemerný vek

mesta. Spracovaná je pre návrhový rok 2020 a pre výhľadový rok 2030.

domov bol 21 rokov.

Aktívne pracovné príležitosti v III. sektore za okresy k roku 2030 Okres Rok 2001 Rok 2030 Bratislava I 56 000 66 000 Bratislava II 19 000 26 000 Bratislava III 21 000 24 000 Bratislava IV 14 000 20 000 Bratislava V 19 000 32 000 Mesto spolu 129 000 168 000

Domy a byty v riešenom území UO 200 Počet domov Bytov spolu Trvalo obývané byty - v rodinných domoch - vo vlastníctve občana

HUGPRO, s.r.o.

Táto

Počet pracovníkov 150 20 200 140 90 120 150 10 20 1.100 2.000

str. 33

HUGPRO, s.r.o.

20 613 613 2 294

str. 34


december 2010

Ukazovatele bývania a štruktúra domov a bytov podľa výsledkov sčítania ľudu, domov a bytov - rok 2001 v UO 200 Technické sklo Rodinné Domov spolu Trvale obývaných domov v% v tom vlastníctvo: štátu bytového družstva obce fyzickej osoby právnickej osoby ostatných s 1-2 nadzemnými podlažiami a nezistené s 3-4 nadzemnými podlažiami s 5+ nadzemnými podlažiami Ubytovacích zariadení bez bytu Neobývaných domov z toho: určených na rekreáciu Priemerný vek domu Bytov spolu v tom: trvale obývané v% z toho družstevné byty vo vlastníctve občana v bytovom dome neobývané neobývané z dôvodu zmeny užívateľa neobývané, určené na rekreáciu neobývané, uvoľnené na prestavbu neobývané, nespôsobilé na bývanie neobývané po kolaudácii neobývané v pozostalostnom alebo súdnom konaní neobývané z iných dôvodov nezistené Trvale obývané byty: Materiál nosných múrov: kameň, tehly drevo nepálené tehly ostatné a nezistené Veľkosť bytu: 1 obytná miestnosť 2 izby 3 izby 4 izby 5+ izieb Bývajúcich osôb Počet CD Počet HD Obytné miestnosti Počet osôb na 1: byt obytné miestnosti CD HD Obytná plocha bytu v m2 Celková plocha bytu v m2 Priemerný počet: - m2 obytnej plochy na 1 byt - m2 celkovej plochy na 1 byt - m2 obytnej plochy na 1 osobu - obytných miestností na 1 byt

Bytové

Ostatné


V širšom riešenom území mestskej časti Dúbravka je nasledujúca skladba domov podľa jednotlivých členení:

Domový fond

2 2 10

13 13 65

6 5 25

21 20 100

0 2 0 0 2 0 0 0 27 2 2 ,3 0 0 0 0 0

0 0 2 11 0 2 11 0 23 456 447 72,9 84 294 9 8 1

4 0 1 0 1 0 4 1 14 165 164 26,8 0 0 1 1 0

4 2 3 11 3 2 15 1 21 623 613 100 84 294 10 9 1

2 0 0 0 2 0 0 9 3 3 6 4,5 1,5 3 3 146 210

16 431 76 24 334 11 2 1268 505 467 1184 2,84 1,07 2,51 2,72 19455 28545

12 152 148 2 14 0 0 201 167 167 194 1,23 1,04 1,2 1,2 4080 6687

30 583 224 26 350 11 2 1478 675 637 1384 2,41 1,07 2,19 2,32 23681 35442

73 105 16,2 3

43,5 63,9 15,3 2,65

24,9 40,8 20,3 1,18

38,6 57,8 16 2,26

december 2010

Rodinné Domov spolu Trvale obývaných domov v% v tom vlastníctvo: štátu bytového družstva obce fyzickej osoby právnickej osoby ostatných Ubytovacích zariadení bez bytu Neobývaných domov z toho: určených na rekreáciu Priemerný vek domu

Bytové

Ostatné

Domový fond

582 495 41,7

644 644 54,3

61 47 4

1287 1186 100

2 0 1 473 3 16 0 87 18 29

0 4 3 33 5 599 0 0 0 25

20 0 12 1 3 11 5 9 0 22

22 4 16 507 11 626 5 96 18 27

V Dúbravke bolo pri sčítaní v roku 2001 celkove 1.287 trvalo obývaných domov. Priemerný vek domu dol 27 rokov. Neobývaných domov bolo 96. Bytový fond v MČ Dúbravka Bytov spolu v tom: trvale obývané v% z toho družstevné byty vo vlastníctve občana v bytovom dome neobývané neobývané z dôvodu zmeny užívateľa neobývané, určené na rekreáciu neobývané, uvoľnené na prestavbu neobývané, nespôsobilé na bývanie neobývané po kolaudácii neobývané v pozostalostnom alebo súdnom konaní neobývané z iných dôvodov nezistené Trvale obývané byty: Materiál nosných múrov: kameň, tehly drevo nepálené tehly ostatné a nezistené Bratislava - Dúbravka Domov spolu

Rodinné 656 554 4 0 0 102 10 19 10 14 2 9 27 11

Bytové 13.831 13.196 94,5 923 11.006 635 54 3 7 1 22 40 412 96

Ostatné 236 221 1,6 0 0 15 0 1 0 0 0 0 8 6

Domový fond 14.723 13.971 100 923 11.006 752 64 23 17 15 24 49 447 113

520 1 7 26

207 0 0 12.989

36 0 0 185

763 1 7 13.200

582

644

61

1.287

Celkovo bolo v Dúbravke 14.723 bytov, z čoho 13.971 bolo trvalo obývaných. Neobývaných bytov bolo 752. Z hľadiska použitého stavebného materiálu prevažujú byty postavené panelovou technológiou. Byty sú väčšinou vo vlastníctve občana, ich podiel tvorí 78,8 %.

9.16.3. Kvalita a vybavenie bytového fondu Z hľadiska veľkostnej štruktúry bytov prevažovali 3 izbové byty s podielom 39,6 %. Najmenší bol podiel dvojizbových bytov s 20,7 %. Priemerná plošnosť na 1 byt je 43,4 m2.

Na byt z hľadiska

2

obsadenosti pripadalo 2,48 obyvateľa. Na 1 osobu pripadalo 17,5 m . HUGPRO, s.r.o.

str. 35

HUGPRO, s.r.o.

str. 36


december 2010 Rodinné

Veľkosť bytu: 1 obytná miestnosť 2 izby 3 izby 4 izby 5+ izieb Bývajúcich osôb Počet CD Počet HD Obytné miestnosti Počet osôb na 1: byt obytné miestnosti CD HD Obytná plocha bytov v m2 Celková plocha bytov v m2 Priemerný počet: - m2 obytnej plochy na 1 byt - m2 celkovej plochy na 1 byt - m2 obytnej plochy na 1 osobu - obytných miestností na 1 byt

5 58 199 126 166 1.501 620 597 2.150 2,71 0,7 2,42 2,51 42.612 66.989

Bytové 2.680 2.203 5.298 2.810 205 32.720 14.810 14.311 35.423 2,48 0,92 2,21 2,29 556.522 799.958

Ostatné 148 20 39 9 5 374 236 233 366 1,69 1,02 1,58 1,61 7.603 11.903

Domový fond 2.833 2.281 5.536 2.945 376 34.595 15.666 15.141 37.939 2,48 ,91 2,21 2,28 606.737 878.850

76,9 120,9 28,4 3,88

42,2 60,6 17 2,68

34,4 53,9 20,3 1,66

43,4 62,9 17,5 2,72


Prírastky nových bytov Typ bytu a lokalita podlažnosť 1-izbové 2 3 4 spolu V území v častiach V1-4

december 2010

A 7-8 23 15 31 0 69

B 8 16 8 8 0 32

C 7-8 31 39 31 0 101

D 7-8 23 15 31 0 69

sa ešte uvažuje s výstavbou

A5 7 14 21 2 7 42

E 8 8 8 8 0 24

V1-4 5-8

Spolu 115 106 109 7 586

249

249 bytov v 13 sekciách v lokalite

Dúbravčice v severnej časti ulice Pri kríži. Bytové domy sú navrhnuté v 5-8 podlažiach. Celkový počet obyvateľov v rámci tejto lokality v širšom riešenom území urbanistického obvodu je 444. V štyroch sekciách sa uvažujú obchody a občianska vybavenosť s celkovým počtom 20 zamestnancov. Podľa vypracovaných projektov v území urbanistického obvodu 206 je už dnes chválená výstavba v celkovom počte 586

bytov pre 1.247 obyvateľov pri obložnosti 2,13 obyv./byt. Táto

hustota je však veľmi nízka, preto uvažujeme celkovú obložnosť na úrovni 2,8. To značí, že v širšom území pribudne odhadom cca 1.640 obyvateľov.

Kvalita bývania v predmetnej lokalite je z pohľadu výsledkov sčítania na veľmi dobrej úrovni. Vzhľadom na to, že vek panelových domov dosahuje už pomaly 30 rokov, čo bol kedysi ukazovateľ pre prvú rozsiahlejšiu údržbu, je potrebné začať uvažovať s rekonštrukciou starších panelových domov.

9.17. NÁVRH BYTOVÉHO FONDU V riešenom území sa predpokladá realizácia cca 2.610 bytov na výmere 43,2 ha. V prepočtoch sme vychádzali z ukazovateľa 60 bytov na ha. Z uvedeného počtu pri obložnosti 2,52 obyvateľov na byt

9.16.4.Výšková zástavba domových objektov

predpokladáme, že v území bude trvalo bývať cca 6.590 obyvateľov, čo v prepočte znamená 152

Z hľadiska výškovej zástavby prevažujú domy do 2 nadzemných podlaží podielom 39,7 %. Vyšších 5 a viac podlažných objektov bolo 30,9 %. Štruktúra výškovej viacpodlažnej zástavby je charakteristická v rámci sídliskovej zástavby. Štruktúra nízkopodlažnej zástavby objektov je charakteristická pre rodinné domy, hlavne v územiach prechodových do zelených masívov krajiny a v starej Dúbravke.

obyvateľov na ha. Byty RD obložnosť bytov v RD BD obložnosť bytov v BD Byty spolu

Počet 360 2,7 2.250 2,5 2.610

v% 970 1.580+670 5.620

Výšková zástavba Bratislava – Dúbravka s 1-2 nadzemnými podlažiami a nezistené s 3-4 nadzemnými podlažiami s 5+ nadzemnými podlažiami domov spolu

Rodinné 473 22 0 582

Bytové 1 252 391 644

Ostatné 37 3 7 61

Domový fond 511 277 398 1287

9.16.5. Prírastky bytov v rokoch 2001 – 2008 v širšom území V území na Agátovej ulici v lokalite Dúbravčice je rozostavaných niekoľko bytov, ktoré ešte nie sú obývané. V častiach A, B, C, D je to 271 bytov s celkovým počtom 658 obyvateľov a v častiach A5 a E je to 66 bytov s počtom 145 obyvateľov. Celkovo sa predpokladá v rámci UO 201 Dieliky, že v bezprostredne dotknutom riešenom území bude podľa schválenej dokumentácie celkom 337 dnes už rozostavaných bytov s predpokladaným počtom 803 obyvateľov.

HUGPRO, s.r.o.

Z hľadiska veľkostnej štruktúry bytov sa predpokladá prevaha 3 izbových bytov s podielom 50 %. Pre trvalý záujem aj o menšie byty sa uvažuje s podielom 30 % podielom 2-izbových bytov. Jedno až 4izbové byty sa uvažujú v celkovom podiele po 20 % z celkového počtu bytov. Priemerná veľkosť bytov sa uvažuje s plochou cca 60 m2 na byt, čo spolu predstavuje celkovú výmeru 42 tis. m2 obytnej plochy. Navrhovaná štruktúra bytov Bytové domy izbovitosť 1 izbové 2 izbové 3 izbové 4 izbové RD 4 - izbové spolu

Počet 340 670 900 340 360 2.610

v% 15% 30% 40% 15% 100%

Obložnosť 1,5 2,3 2,7 3,4 2,7 2,52

Počet obyvateľov 510 1.540 2.430 1.150 960 6.590

Navrhnutá štruktúra bytov umožní z cenového hľadiska možnosť kúpy aj pre širšie vrstvy obyvateľov mestskej časti a mesta Bratislava.

str. 37

HUGPRO, s.r.o.

str. 38


december 2010


december 2010

svetové a domáce pivá a vína na celkovej ploche 15.500 m2 podlažnej plochy a kapacite 480 stoličiek.

10. ZHODNOTENIE STAVU A NÁROKOV NA ROZVOJ ZARIADENÍ HOSPODÁRSKO-SOCIÁLNYCH SYSTÉMOV – OBČIANSKA VYBAVENOSŤ

Zariadenia poskytnú 140 pracovných miest pre obslužný personál.

V tejto časti je zhodnotená súčasná a predpokladaná štruktúra jednotlivých hospodárskosociálnych zariadení v rámci riešeného územia. Rozvoj hospodársko-sociálnych systémov je riešený podľa odvetvového členenia a systémových a odvetvových funkcií.

Verejné stravovanie reštaurácie kaviarne, bary bufety, hostince výmera celkom

Zariadenia 4 4 4

Stoličky 160 stoličiek 160 stoličiek 160 stoličiek 15.500 m2

10.1.OBČIANSKA VYBAVENOSŤ KOMERČNÁ V súčasnosti sú v riešenom území z vybavenosti len obchodné činnosti v prenajímateľných priestoroch bývalej ubytovne, kde sa nachádzajú 2 zariadenia zaoberajúce sa trhovými službami a obchodom s celkovým počtom cca 10 pracovníkov.

10.1.4.Ubytovanie V širšom riešenom území sa v dotyku nachádza bývalá podniková ubytovňa s kapacitou cca 50 miest, ktorá poskytuje prechodné ubytovanie pracovníkom pracujúcim v rámci Technického skla. V súčasnosti je sprivatizovaná a pôsobí ako súkromné účelové zariadenie. Okrem toho poskytuje na prenájom kancelárske priestory pre dve súkromné firmy.

10.1.1.Obchod 2

V rámci návrhu obchodov na nových plochách s výmerou 3.500 m uvažujeme s výstavbou dvoch

V riešenom území sa navrhujú aj dve zariadenia poskytujúce prechodné ubytovanie o kapacite

polyfunkčných obchodno-spoločenských centier s kapacitou cca 2.000 m , kde budú okrem väčších

240 izieb resp. malometrážnych bytoch a garsónkach pre 400 dochádzajúcich pracovníkov za prácou

zmiešaných obchodných prevádzok typu supermarketov, aj menšie plochy pre typicky špecializované

z mimo územia Bratislavy. V zariadeniach sa uvažuje s 20 pracovníkmi.

2

malé obchodné prevádzky. Menšie obchodné prevádzky uvažujeme v rozsahu 10 prevádzok s celkovou výmerou 1.500 m2. V obchodných zariadeniach uvažujeme celkom 200 pracovníkov, čo pri uvedenej podlažnej ploche

znamená

18

m

2

na

pracovníka.

Obchodno-spoločenské

zariadenia

navrhujeme

ako

najmodernejšie centrá, kde budú polyfunkčné služby ako športovo oddychové a relaxačné centrá, reštauračné, obchodné, spoločenské a kultúrne priestory, ktoré v mestskej časti chýbajú. Priestory budú variabilné s možnosťou ich rozširovania alebo zužovania, prenajímateľné pre rôzne podnikateľské

10.2. OBČIANSKA VYBAVENOSŤ NEKOMERČNÁ Medzi zariadenia nekomerčnej občianskej vybavenosti sú zaradené zariadenia školstva, kultúry, sociálnej a zdravotníckej vybavenosti a verejná administratíva

10.2.1.Školstvo Zariadenia školstva sú v širšom riešenom území mestskej časti členené na predškolské a školské zariadenia.

subjekty v uvedenej oblasti.

10.2.1.1.Predškolské zariadenia

10.1.2.Služby V riešenom území sú navrhnuté zariadenia rôznych služieb pre obyvateľov na ploche 6.400 m

2

V súčasnosti sa v MČ Dúbravka nachádza 11 zariadení materských škôl (MŠ) s kapacitou 44

pre cca 120 pracovníkov. V zariadeniach sa uvažuje s poskytovaním služieb občanom ako sú čistiarne

tried a 1.100 detí. Kapacity sú naplnené v optimálnej miere cca na 80 – 90 % a poskytujú len mierne

odevov, opravovne spotrebného a elektronického tovaru, obchodné služby ako optika, knižnica,

rezervy pre ďalšie prípadné zaškolenie. Takže pre novonavrhované byty a ich obyvateľov je dôležité

internetové strediská a pod..

uvažovať s novými zariadeniami. V návrhu sa uvažuje s výstavbou 3 MŠ s celkovou potrebou 18 tried

Služby dom služieb knižnica internetové stredisko spolu

Zariadenia 1 1 2

Výmera v m 4.000 2.000 400 6.400

pre 360 detí, z toho dve oddelenia pre 2-ročné deti cca po 40 detí. V zariadeniach uvažujeme

2

s počtom 60 pracovníkov. Zariadenia MŠ budú variabilné a po odrastení detí môžu slúžiť ako školské spoločenské alebo sociálne zariadenia pre seniorov, ktorí postupne na sídlisku zostarnú.

10.2.1.2.Základné školy

10.1.3.Verejné stravovanie V riešenom území sú navrhnuté 4 zariadenia reštaurácií, 4 zariadenia kaviarní a barov, a 4 zariadenia bufetov, vrátane klasických moderných hostincov, pivární a vinoték podávajúcich značkové

V súčasnosti sa na území MČ nachádza 7 základných škôl s kapacitou 155 tried pre 3.694 žiakov. Je tu aj 1 umelecká základná škola s kapacitou 1.520 žiakov. Kapacity ZŠ už nie úplne vyťažené a poskytujú rezervy na úrovni cca 30 %. Uvedené rezervy dostatočne pokryjú požiadavky na zaškolenie

HUGPRO, s.r.o.

str. 39

HUGPRO, s.r.o.

str. 40


december 2010

cca 300 detí z navrhovaného odhadovaného budúceho počtu obyvateľov. Okrem toho v návrhu overovacej urbanistickej štúdie zóny Dúbravka z roku 1998 sa uvažovalo s výstavbou 22 triednej ZŠ pre 550 žiakov s plochou 19.250 m2 alebo 15 triednej pre 375 žiakov, čo by pokrylo všetky budúce nároky na výstavbu bytov aj v širšom riešenom území.


december 2010

10.3.1.Návrh podnikateľských zariadení V riešenom území v časti určenej pre výrobu a výrobné služby na výmere 40.860 m2, uvažujeme s revitalizáciou súčasného výrobného zariadenia Technického skla na areál zariadení zameraných na aktivity pre malé a stredné podnikanie, hlavne v oblasti sofistikovaných technológií pre rôzne druhy

Vzhľadom na to, že spolu s týmito školskými zariadeniami počítajú v iných navrhovaných častiach aj s rozvojom bytovej výstavby, uvažujeme v riešenom území s výstavbou dvoch ZŠ s kapacitou 34 tried pre 850 žiakov, t.j. 25 žiakov na triedu. V obidvoch školách sa uvažuje s počtom 90 pracovníkov.

odvetví. Taktiež uvažujeme so zriadením inkubátora pre začínajúcich podnikateľov hlavne s ukončeným vysokoškolským vzdelaním. Na navrhnutých plochách uvažujeme moderne vybavené objekty určené pre výrobu špičkových technologických a sofistikovaných zariadení, ktoré si nevyžiadajú veľké zábery

Celkovo navrhujeme plochu 10.260 m2 pre všetky školské a predškolské zariadenia.

plôch. Taktiež uvažujeme s prenajímateľnými priestormi, ale aj s trvalými priestormi na súkromnú prevádzku, ktoré budú technologicky nezávislé, ale obsluhované z jedného centra. V podstate ide o

10.2.2.Sociálne a ubytovacie zariadenia

návrh na zriadenie technologického sofistikovaného centra podnikateľských aktivít, ktoré poskytne V širšom riešenom území nie je žiadne zariadenie sociálnych služieb. Pre starnúcich obyvateľov, seniorov v dôchodkovom veku bývajúcich v mestskej časti Dúbravka uvažujeme s výstavbou zariadenia sociálneho typu s počtom 60 malometrážnych bytov pre cca 120 seniorov.

prácu aj pre budúcich obyvateľov v riešenej zóne, aby sa znížila hybnosť týchto obyvateľov a umožnilo sa im zamestnať priamo pri svojom bydlisku. Predpoklady pre rozvoj súkromných aktivít sa navrhujú len v odvetviach špičkových technických firiem, ktoré budú zamerané na poskytovanie služieb v oblasti softwaru a hardwaru, finančných

10.2.3.Zdravotnícke zariadenia

a projekčných služieb so zameraním na technologicky čisté špičkové výrobné prevádzky ako napr. V riešenom území sa nenachádzajú žiadne zdravotnícke zariadenia. Pre výhľadový počet obyvateľov sa uvažuje s výstavbou jedného zdravotníckeho zariadenia s plochou 3.400 m2

pre 10

odborníkov lekárov, t.j. 10 lekárskych miest a 10 miest pre zdravotnícky personál. Zdravotné stredisko detský lekár dospelý stomatológ gynekológ geriater Spolu

Lekárske miesta 2 4 2 1 1 10

špičkové medicínske softwarové zariadenia, elektronické zariadenia, biotechnologické zariadenia, zariadenia pre výskum vesmíru, nanotechnológie, supratechnológie, elektronické riadiace jednotky do automobilov, solárne a geotermálne technológie, regulačné systémy a pod. Celý komplex týchto technických prevádzok bude úzko prepojený s vedeckovýskumnou základňou blízkeho centra

Personál 2 4 2 1 1 10

Slovenskej akadémie vied. V rámci riešeného územia pre výrobné podnikateľské aktivity sa uvažuje aj s realizáciou prenajímateľných objektov určených pre logistiku. Pre celé územie podnikateľských aktivít sa uvažuje s hustotou 27 pracovníkov na ha, čo značí, že v území s plochou 40.860 m2 sú rezervy pre 1.100 pracovníkov.

10.4. SOCIOEKONOMICKÉ ZÁSADY A KRITÉRIÁ NÁSTROJOV RIADENIA INVESTIČNÉHO A ÚZEMNÉHO PROCESU 10.2.4.Kultúra

Formulácia základných socioekonomických zásad a kritérií nástrojov územného a investičného

V rámci riešeného územia sa nachádza kultúrna pamiatka Villa rustica, pre ktorú sa navrhuje

procesu vychádza zo súčasného stavu a z navrhovanej koncepcie: Rozvoj riešeného územia bude intenzívne využívať plochy navrhovanej zóny podľa požiadaviek

zriadenie kultúrneho objektu na ploche 4.050 m2, pre 10 pracovníkov.

MČ Dúbravka a Magistrátu hl. m. SR Bratislavy v zmysle schváleného Územného plánu mesta.

10.3.VÝROBNÉ SLUŽBY A PODNIKATEĽSKÉ AKTIVITY

Navrhované riešenie rešpektuje a zlepšuje kvality urbanisticko-architektonickej, priestorovej,

V súčasnosti sa v riešenom území nachádzajú viaceré podnikateľské aktivity reprezentované

sociálnej, dopravnej a technickej štruktúry pri výraznom zlepšení štandardov a kvality životného

firmou Technické sklo a.s. Areál firmy je v súčasnosti v postupnej prestavbe. V areáli sídli niekoľko

prostredia v optimálnej funkčno–prevádzkovej kvalite z hľadiska stanovených socioekonomických

firiem, ktoré uvádzame v rámci riešenia trhu práce.

a regulačných kritérií.

Okrem toho sa ešte v území vyskytujú

podnikateľské aktivity drobných podnikateľov ako výroba nábytku, špedícia tovaru, dopravné

V riešení urbanistickej koncepcie sú rozvíjané prvky, ktoré sú najvýraznejšie z hľadiska rozvoja ekonomiky územia, ceny pozemku a urbanistickej kompozície.

a transportné firmy, obchodné a obslužné firmy.

Funkcie občianskej vybavenosti ako súčasti socioekonomickej úrovne sídla sú orientované aj v rámci plôch bývania ako zložka spoločenských priestorov. HUGPRO, s.r.o.

str. 41

HUGPRO, s.r.o.

str. 42


december 2010


december 2010

Nevyhnutnosťou je aj určenie vhodných plôch pre statickú dopravu, hlavne parkovanie vozidiel,

násyp železničnej trate a zaústi sa do križovatky OK2 na trase cesty II/505 medzi Devínskou Novou

ktorých socioekonomický ukazovateľ predstavuje v Bratislave cca 1,5 človeka na automobil a ktorý sa

Vsou a diaľnicou. Súčasný úzky podjazd oslobodený od automobilovej dopravy sa preformuje na

neustále znižuje. V priebehu 3 rokov sa očakáva index na úrovni 1,3 človeka na auto.

podjazd pre cyklistov a peších turistov. Obidve osi sa pretínajú aj na južnom okraji územia, kde

Pre obytnú zónu je dôležité funkčné členenie na polyfunkčnú, obchodno-spoločenskú, oddychovo-relaxačnú a kultúrno-športovú časť.

Veľkolúcky potok v oblúku prechádza do územia dnešných záhrad a do lesa a kde hlavná cestná komunikácia vytvára otočku v priestore villy rustica. Severný aj južný priestor križovania oboch osí je

Prevažná časť občianskej vybavenosti je umiestnená na hlavných kompozičných osiach, aby sa

funkčne navrhnutý ako územie pre šport a voľný čas. Na severe s dôrazom na atrakcie vodnej plochy, na

posilnil kultúrno-spoločenský charakter územia. Uličná čiara sa uvažuje minimálne 6 m od parkovísk

juhu s dôrazom na národnú kultúrnu pamiatku a expozíciu archeologických nálezov osídlenia Veľkej lúky.

a 10 m od krajnice vozovky.

Riešené územie zóny Veľkej lúky je rozčlenené na sektory 1 až 11.

V navrhovanej zóne sa uvažuje s plochou parku s kríkovou a stromovou vegetáciou pre skvalitnenie ekologickej stability a vegetácie v tomto území. Okrem toho sa uvažuje s prerušovanou výsadbou ochrannej izolačno-filtračnej zelene od železničnej trate, vrátane možnosti parkovania pre dopravné prostriedky.

Sektor 1 – stred západ: umiestnené sú tu 4 polyfunkčné domy, 2 bytové domy a 24 rodinných radových domov. Sektor 2 – stred východ: tu je situovaných 6 polyfunkčných domov, 9 bytových domov a 30 rodinných radových domov.

Zo socioekonomického hľadiska sa riešené územie navrhuje pre 6.590 obyvateľov a 2.000

Sektor 3 – rustica: v tomto sektore je navrhnutá občianska vybavenosť na konci civilizačnej osi, ďalej plochy pre šport, park s výmerou 29.700 m2 so sadovníckymi úpravami s drobnou architektúrou

pracovníkov, čo spolu bude znamenať prírastok 9.000 prítomných obyvateľov.

a plochami zelene s úpravou lesoparkového charakteru, pešími trasami, na východnej strane tohto sektora preteká Veľkolúcky potok s regionálnym biokoridorom a na západnej strane je umiestnených 6

11. NÁVRH URBANISTICKÉHO RIEŠENIA

samostatne stojacich a 10 radových rodinných domov. Sektor 4: preteká ním veľkolúcky potok Stará mláka, ktorý tvorím prírodnú kompozičnú os. Na

Prevažná časť riešeného územia bude smerovaná k funkčno-prevádzkovej reprofilácii na obytné územie určené najmä na bývanie v rôznych formách od samostatne stojacich rodinných domov cez radovú zástavbu, zástavbu bytových domov až po polyfunkčné domy s vybavenosťou v parteri.

severovýchodnej strane je situovaná základná škola s areálom športovísk a južnejšie je umiestnených 33 samostatne stojacich rodinných domov. Na severozápadnej strane sektora je poliklinika a južnejšie 20 samostatne stojacich rodinných domov. V priestore regionálneho biokoridoru je vedená rezerva 400

V ďalšej časti územia štúdia prehodnotí možnosti reprofilácie priemyselného územia bývalého areálu Technického skla na novú funkciu – zmiešané územie obchodu a služieb výrobných a nevýrobných. Na základe zistenia dnešného stavu využívania areálu, vlastníckej štruktúry a rozvojových plánov vlastníkov budú zvážené aj možnosti prebudovania areálu ako celku na vedecko-vývojové stredisko. Jadrovým priestorom Veľkej lúky je územie medzi Veľkolúckym potokom a poľnou cestou vedúcou od areálu bývalého Technického skla, popri archeologickej lokalite villa rustica k súkromným záhradám pod južným okrajom lesa.

kV vzdušného elektrického vedenia, ktoré bude možné v rámci riešeného územia umiestniť do zeme. Sektor 5 – jazero: nachádza sa na severe zóny pri železničnej trati a je určený pre šport, rekreáciu a voľný čas. Sektor 6 – Technické sklo: navrhujeme ho na zmenu funkčného využitia z výroby na zmiešané územie obchodu a výrobných a nevýrobných služieb, v tomto území už dnes prebieha postupná rekonštrukcia a reštrukturalizácia. Sektor 7 – vápenka: v tomto území je navrhnutých 8 štvorpodlažných bytových domov a 42

Ako hlavnú „civilizačnú“ os prehodnocuje poľnú cestu, ktorá ohraničuje jadrové územie od západu. Veľkolúcky potok, ktorý ohraničuje jadrové územie z východu, prehodnocuje na „prírodnú“ kompozičnú os. „Civilizačná“ os sústreďuje občiansku vybavenosť a hustotu zástavby. Je to hlavná dopravná os, ktorou väčšina obyvateľov Veľkej lúky odchádza a prichádza do územia buď mestskou hromadnou dopravou autobusmi, alebo osobnými automobilmi. Pôsobí ako chrbtica, ktorá sa

samostatne stojacich rodinných domov. Sektor 8 – pod lesom západ: navrhnutých je tu 30 samostatne stojacich rodinných domov. Sektor 9 – pod lesom juh 1: do tohto územia je situovaných 44 samostatne stojacich rodinných domov. Sektor 10 – pod lesom juh 2: umiestnených je sem 50 samostatne stojacich rodinných domov. Sektor 11 – pod lesom východ: je určený pre výstavbu 71 samostatne stojacich rodinných domov.

rozvetvuje do rebier viažucich bytové objekty. „Prírodná“ os sústreďuje líniové prírodné prvky vodnej plochy potoka a zelených plôch vegetácie biokoridoru. Pôsobí ako chrbtica, ktorá sa rozvetvuje do rebier viažucich bytové objekty. Bytové objekty sú teda modelované zo západnej strany rebrami

Veľkosť parciel

pre samostatne stojace rodinné domy vo všetkých sektoroch, kde sú

umiestnené, je v priemere 600 – 1000 m2 a pre radové rodinné domy 300 – 450 m2.

„civilizačnej“ a z východnej strany rebrami „prírodnej“ osi. Obe osi sa pretínajú na severnom okraji územia, kde Veľkolúcky potok opúšťa územie popod násyp železničnej trate a kde hlavná cestná komunikácia opustí územie novým podjazdom popod HUGPRO, s.r.o.

str. 43

HUGPRO, s.r.o.

str. 44


december 2010

12. BILANCIE NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA

obyvateľstvo celkom - v rodinnej zástavbe - v malopodlažnej zástavbe - vo viacpodlažnej zástavbe -polyfunkcia

Občianska vybavenosť Zariadenie

počet 6 590 970 3 950 1 670

Školstvo MŠ ZŠ plocha celkom

v% 100 14,72 59,94 25,34

Zdravotné stredisko detský lekár lekár pre dospelých stomatológ gynekológ geriater plocha celkom

Byty počet bytov obložnosť počet obyvateľov rodinné domy (RD) 360 970 obložnosť bytov v RD 2,7 bytové domy (BD) 2 250 5 620 obložnosť bytov v BD 2,5 Byty spolu 2 610 6 590

Bytové domy izbovitosť 1-izbové 2-izbové 3-izbové 4 izbové Spolu RD 4-izbové

počet 340 670 900 340

v% 15 30 40 15 100

360

100

Obložnosť podľa izbovitosti BD 1-izbové 2-izbové 3-izbové 4 izbové RD 4-izbové Spolu

1,5 2,3 2,7 3,4 2,7


Obchody supermarket 1000 m2 maloobchodné prevádzky do 150 m2

počet obyvateľov 510 1 540 2 430 1 150 960 6 590

kapacity

3 1

Triedy 18 34 10 260 m2

1 2 4 2 1 1

ambulancie 10 2 4 2 1 1 3 400 m2

2 10

plocha 2 000 m2 1 500 m2 počet stoličiek 160 160 160 15 500 m2

4 4 4

Sociálne služby domov pre seniorov – malometrážne byty plocha celkom

1

60 bytov 4 500 m2

2

240 izieb

1 1 2 1

4 000 m2 2 000 m2 400 m2

Prechodné bývanie ubytovne pre dochádzajúcich do práce Služby dom služieb knižnica internetové stredisko kostol spolu

str. 45

počet

Verejné stravovanie reštaurácie kaviarne, bary bufety, hostince plocha celkom

6 400 m2

Administratíva, služby

15 500 m2

Villa Rustica (múzeum)

4 050 m2

Zmiešané územie výroba, vybavenosť (techn. sklo)

HUGPRO, s.r.o.

december 2010

HUGPRO, s.r.o.

1

40 860 m2

str. 46


december 2010


13. NÁVRH OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Dúbravka Veľká Lúka - výmery sek tor č.

názov sektora

1 Stred západ

2 Stred východ

3 Rustica

4 Potok

výmera sektora v m2

podsektor

57.723 1.1. 1.2. 1.3. 147.612 2.1. 2.2. 2.3. 58.026 3.1. 3.2. 3.3. 131.115 4.1. 4.2.

5 Jazero 6 Technické sklo

7 Vápenka 8 9 10 11

Pod lesom západ Pod lesom juh 1 Pod lesom juh 2 Pod lesom východ dopravné koridory

spolu

občianska vybavenosť v m2 x podlažnosť

polyfunkcia parter v m2

pod la žné p lochy bytové domy zmiešané polyfunkcia územie v m2 vybavenosť a x podlažnosť výroba v m2

bytové domy monofunkcia v m2 x podlažnosť

rekreácia a šport v m2 x podlažno sť

samostatne stojace RD počet

radové domy počet

5.860 x 4 = 23.440

vápenka, kde platí 4. stupeň ochrany so zakázanými činnosťami podľa § 15 a jej ochranné pásmo je

9.690 21.550 x 4 = 86.200

100 m od hranice prírodnej rezervácie, kde platí 3. stupeň ochrany podľa § 14 zákona, ako aj chránené

30

územie SKÚEV 0280 Devínska Kobyla, biocentrum provincionálneho významu pBC5 Devínska Kobyla.

4.050 10 6 škola 3.420 x 3 = 10.260 poliklinika 850 x 4 = 3.400

Riešeným územím preteká Veľkolúcky potok, ktorý tvorí s brehovou vegetáciou a prítokmi biokoridor regionálneho významu č. II Stará mláka a zároveň je genofondovou lokalitou fauny č. 38Z, ktoré sú so svojím ochranným pásmom 40 m zakomponované do obytnej zóny, pričom boli posilnené brehové porasty a zeleň

53 2.790 x 2 = 5.580

postupne prerastá do územia vnútroblokov. Z hľadiska zachovania funkčnosti biokoridoru je nevyhnutné zachovať min. 10 m ochranné pásmo od brehu vodného toku bez akejkoľvek zástavby.

obchody a služby 7.200 x 2 = 14.400

6.2. 92.890 7.1. 7.2. 56 114 8.1. 55.621 9.1. 59.332 10.1. 72.934 11.1. 69.552 994.397

V urbanistickej štúdii bol zohľadnený zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení ochrany so zakázanými činnosťami podľa § 13, v rámci ktorej je prírodná rezervácia Štokeravská

4.380 x 4 = 17.520 24

9.690 x 4 = 38.760

13.1. OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY

neskorších predpisov. Na hranici riešeného územia boli rešpektované CHKO Malé Karpaty s 2. stupňom

5.860

4.3. 35.488 5.1. 157.990 6.1.

december 2010

Väčšia časť riešeného územia sa nachádza v území, kde platí 1. stupeň ochrany v rozsahu ustanovení § 12 zákona.

40.860 1.690 x 4 = 6.760 42 30 44 50 71 32.110

15.550

40.860

62.200

110.480

5.580

64

296

13.2. SÍDELNÁ ZELEŇ Pri stanovení podielu zelene sme uplatnili reguláciu v zmysle ÚPN hl. m. SR Bratislavy 2007 v znení zmien a doplnkov, ako aj platných štandardov minimálnej vybavenosti obcí (Metodická príručka MŽP SR 2002, 2009), podľa ktorej je v obytnom území – medzibloková sídelná zeleň v nízkopodlažnej obytnej zástavbe je stanovená na 10 – 16 m2/obyvateľa. V riešení UŠ Veľká Lúka je navrhnutá sídelná zeleň s podielom 22 m2/obyvateľa.

Výmera riešeného územia:

994.397 m2, t.j. 99,4 ha

Existujúci počet obyvateľov v riešenej zóne:

210

Navrhovaný počet obyvateľov v riešenej zóne:

6.590

Južne od sídliska je navrhnutý park s rozlohou 29.700 m2. Pri zrátaní plôch zelene parku, biokoridoru a zelene civilizačnej osi vychádza v sektoroch 1 a 2 na 1 obyvateľa 40 m2 zelene.

13.3. HLUK A VIBRÁCIE

Navrhovaný počet polyfunkčných domov: Navrhovaný počet rodinných domov:

Podľa vyhlášky MZ SR č. 14/1977 Zb. o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku

360

Navrhovaný počet bytových domov:

2.250

Celkový počet navrhovaných bytov:

2.610

Koeficient obývanosti:

3,3 obyvateľa/1 byt

Hustota osídlenia v riešenej zóne návrh:

44 obyvateľov/ha

Celková hustota osídlenia stav a návrh spolu:

66,3 obyv/ha

Obložnosť v rodinných domoch:

2,7 obyvateľa/byt

Obložnosť v bytových domoch:

2,5 obyvateľa/byt

a vibrácií (v súčasnosti je pripravovaná jej novelizácia) je najvyššia prípustná hladina hluku (ekvivalentná, maximálna) daná základnou hladinou hluku LAz /LAz = 50 dB(A)/ a korekciami zohľadňujúcimi miestne podmienky (spôsob využitia územia) a denný čas (v prípade maximálnej hladiny hluku aj korekciou zohľadňujúcou povahu hluku). Na základe uvedeného je hygienická norma vonkajšieho hluku pre obytné zóny sídelných útvarov 50-65 dB(A) v dennom čase a 40-55 dB(A) v nočnom čase, pre zmiešané zóny 60-70 dB(A) v dennom čase a 50-60 dB(A) v nočnom čase a pre prírodné rezervácie 40 dB(A) v dennom čase a 30 dB(A) v nočnom čase. Hluková záťaž zo železnice: intenzita 7,3 vlaku/hod., hluk je 73,4 dB.

Hustota bytov/ha: Navrhovaný počet pracovných príležitostí:

Izofóny:

2.000

Hustota pracovníkov/ha: HUGPRO, s.r.o.

60 dB – 150 m 65 dB – 56 m 70 dB – 18 m

str. 47

HUGPRO, s.r.o.

str. 48


december 2010

13.4.SEIZMICITA


december 2010

Vlastník rodinného domu je povinný zabezpečiť si zberné nádoby na druhotné suroviny a

Z hľadiska maxím očakávaných intenzít zemetrasenia patrí riešené územie do skupiny

zvyškový odpad. Podľa Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky, ktorý vydalo Ministerstvo životného prostredia je potrebné komunálny odpad triediť.

s hodnotami 4,5 – 6,5 I. (oMSK – 64).

13.8. POSÚDENIE EKOLOGICKÉHO ZAŤAŽENIA ZEMÍN - RNDr. Kminiaková, AQUIFER

13.5.RADÓNOVÉ RIZIKO

V lete roku 2010 boli vykonané prieskumné práce na posúdenie ekologického zaťaženia územia, kde

Riešené územie patrí do oblasti stredného radónového rizika.

sa v budúcnosti uvažuje s výstavbou obytnej a polyfunkčnej zóny. Motívom posúdenia boli možné negatívne vplyvy minulej výroby v bývalom výrobnom podniku Technického skla (v prevádzke do decembra 2007).

13.6. ZNEČISTENIE OVZDUŠIA

Zhodnotením historických i súčasných informácií celej záujmovej oblasti boli v nej i jej okolí Znečistenie ovzdušia pochádza hlavne z automobilovej dopravy a zo zdrojov, ktoré sa nachádzajú mimo riešené územie.

vytypované tieto potenciálne zdroje znečistenia : - prevádzka areálu Technického skla a.s., situovaná v severnej časti územia. V rámci bývalej technológie spracovania skla sa používali viaceré kovy. Priamo v areáli Technického skla sa nachádzajú ďalej aj

13.7. KOMUNÁLNY ODPAD

bývalé a existujúce výrobné a skladové objekty fy Technické sklo a.s. (výrobné haly, sklady materiálov, Prudké tempo výstavby, rozvoj motorizmu a vzrastajúca úroveň potravinárskeho priemyslu zvyšujú množstvo tuhých odpadov, či už domových, priemyslových alebo poľnohospodárskych. Racionálne odstraňovanie a využitie odpadov je významným ekonomickým kritériom v každej spoločnosti.

trafostanica, olejové hospodárstvo, skládka sklenených črepov, atď.). V rámci tejto prevádzky boli plynné emisie odvádzané komínom, čím mohlo pri nepriaznivých meteorologických podmienkach dochádzať k rozptylu znečistenia na menšie i väčšie vzdialenosti od uvedeného areálu (smer

V každej sfére ľudskej činnosti sa stretávame s nezužitkovanými produktmi výroby, ktoré nazývame odpad. Odpad tvorí výraznú závadu v životnom prostredí. Druh, skládka a množstvo odpadov sú priamo závislé na technickej a sociálno-ekonomickej úrovni spoločnosti. Produkcia, zber a likvidácia odpadov je zdrojom znečisťovania základných prvkov životného prostredia: pôdy, vody, ovzdušia,

prevládajúcich vetrov bol na základe údajov SHMÚ preukázaný zo SSZ, ZSZ, SZ a tiež zo VSV a VJV. - k antropogénnemu ovplyvneniu mohlo v minulom i v súčasnom období dochádzať i počas obhospodarovania poľnohospodárskych monokultúr Veľkej lúky a záhradkárskych oblastí (stavebnými mechanizmami, resp, používaním hnojív a pesticíd).

hygieny obytného prostredia a je výraznou estetickou vadou v krajine, kde sa skládkuje. Racionálna a ekonomická likvidácia odpadov zlepšuje podmienky obytného a prírodného

Smer prúdenia podzemných vôd je v hodnotenej oblasti JZ-SV. Proti smeru prúdenia podzemnej

životného prostredia. Organizovaný zber a likvidácia odpadov na báze priemyselného spracovania je

vody sa v záujmovej oblasti nachádza masív Devínskej kobyly. Vzhľadom na generálny smer prúdenia

významným technicko-ekonomickým prínosom pre spoločnosť i životné prostredie. Množstvo, skladba a

podzemnej vody sa hodnotené územie (mimo jeho SV časti) nachádza mimo vplyvu zdrojov pochádzajúcich

využiteľnosť odpadov sa mení dôsledkom zvyšujúcej sa životnej úrovne spoločnosti.

z areálu Technického skla a.s. Uvedený scenár viedol k realizácii prieskumných prác, zameraný v tejto

Zneškodňovanie odpadov musí byť riešené s ohľadom na zachovanie rovnováhy prírody a človeka. To je možné len vtedy, ak odpadové látky, ktoré nie je možné druhotne využiť, budú vrátené

etape na povrchový odber pôdneho horizontu. Celkovo bolo v záujmovom území odobratých 15 ks povrchových vzoriek. Povrchové odbery pôdneho horizontu boli realizované formou 10 – 15 cm výkopu.

látkovým kolobehom do prírody. Prírodný ekologický systém je schopný absorbovať niektoré druhy

V rámci použitej metodiky prác boli zohľadnené i výsledky predchádzajúcich prieskumných prác

odpadov a rozložiť ich na nezávadné druhotné suroviny. Pri prekročení optimálneho množstva odpadu

z rokov 2006 a 2008 priamo v areáli Technického skla, ktoré preukázali antropogénny vplyv bývalej

však môže zostať prírodný mechanizmus zablokovaný. Stabilný ekosystém sa rozpadá, nastáva

prevádzky na vybrané zložky ŽP. Konkrétne bolo zhrnutím dosiahnutých výsledkov v minulom období

nerovnováha v prírode. Z týchto princípov treba vychádzať aj pri riešení nakladania s odpadmi.

konštatované, že vykonanými prieskumnými prácami bolo v záujmovom území (SV cíp areálu) overené

Pri nakladaní s odpadom bude potrebné rešpektovať Program odpadového hospodárstva hl. m.

znečistenie zemín i podzemných vôd. V zmysle platnej legislatívy („Pokyn Ministerstva“)

išlo

SR Bratislavy, zákon č. 223/2001 Z.z. o likvidácii odpadov, Všeobecne záväzné nariadenie hl. m. SR

o prekročenie limitných obsahov kategórie „B“ (vyžadujúcich prieskumné práce s cieľom vysvetliť

Bratislavy o nakladaní s komunálnym odpadom na území hlavného mesta SR Bratislavy a všeobecne

pôvod, či zdroj znečistenia v prípade As, Cd, B, Pb) až „C“ (vyžadujúcich sanačné práce v prípade

záväzné nariadenie o dodržiavaní čistoty a poriadku na území príslušnej mestskej časti.

preukázanej migrácie znečistenia do okolitých zložiek ŽP a to v prípade Pb, Ba, B a NEL-GC). Pohyb

Komunálny odpad je tvorený domovým odpadom z domácností a ostatným odpadom podobným

kontaminácie z povrchu do hĺbkových horizontov zemín a podzemnej vody bol prieskumnými prácami

domovému odpadu, ktorý vzniká najmä z oblasti dopravy, živností, rekreácie a športu, vytriedený

v minulom období preukázaný len v prípade bóru B. Z kontaminantov, ktoré boli zistené na povrchu

domový odpad s obsahom škodlivín, ktorý má, alebo môže mať nebezpečné vlastnosti. Ďalší druh

(top soil zemín) je zrejmé, že vplyvom geochemických vlastností bóru a konkrétnych podmienok na

komunálneho odpadu sú uličné smeti a odpad zo zelene, najmä záhrad.

lokalite sa do hĺbkových úrovní zemín i horizontu podzemnej vody dostáva v rozpustenej forme iba bór.

HUGPRO, s.r.o.

str. 49

HUGPRO, s.r.o.

str. 50


december 2010

S ohľadom na toxické vlastnosti hodnotených kontaminantov patrí olovo medzi toxické látky a bór vzhľadom na jeho vlastnosti považujeme za rizikové (toxické) len voči rastlinám a netoxické voči človeku. V danej etape prieskumu (júl 2010) boli v povrchových odberoch zemín sledované obsahy týchto


december 2010

Na základe predchádzajúcich ojedinelých náhodných objavov sa predpokladal výskyt významnejšieho nálezu na spomínanom území. Po objave základov budovy a podrobnejšom výskume sa prišlo na to, že stavba pochádza pravdepodobne z 3. storočia n.l. z rímskych čias. V tomto období bolo

ukazovateľov kvality:

územie juhozápadného Slovenska súčasťou rímskej provincie Panónia. Severne od jej hraníc boli

- v prípade všetkých povrchových odberov (15 ks) obsah kovov (As, Pb, Cd a Cr) a bóru B

usadené kmene Germánov. Pravdepodobne germánsky veľmož, ovplyvnený rímskou kultúrou, bol

- v prípade vybraných povrchových odberov- celkom 8 ks obsah organických látok (EL-GC a NEL-GC).

majiteľom dúbravskej villy. Jeho pôvodný zámer - vybudovať kúpeľ na teplú i studenú vodu sa zmenil

Zhrnutím dosiahnutých výsledkov možno konštatovať, že vykonaný prieskum kvality známky znečistenia v záujmovej oblasti (mimo areálu Technického skla a.s.) v horizonte zemín nepreukázal. Nárast koncentrácií zo sledovaných ukazovateľov kvality bol preukázaný len v prípade odberov situovaných priamo v areáli Technického skla (odbery TL-3 a TL-4), a to v prípade Pb a B, kde došlo k prekročeniu limitných koncentrácií kategórie „B“ (u olova Pb: 422 mg/kg a bóru: 102 mg/kg.sušiny-1) až „C“ (u olova 1202 mg/kg.sušiny-1). Relatívny nárast na rozhraní kategórie „A“ a „B“ bol preukázaný ešte u odberu TL-1, situovaného v SZ časti hodnotenej oblasti, kedy v prípade Pb bola v danom odbere zaznamenaná koncentrácia 133 mg/kg v sušine. Uvedený fakt považujeme ako dôsledok rozptylu emisií z neďaleko situovaného areálu Technického skla a.s. v smere prevládajúcich vetrov v danej oblasti. V ostatných sledovaných ukazovateľoch kvality (As, Cd, Cr, NEL-GC a EL-GC) boli vykonaným prieskumom v prípade zemín povrchového odberu overené ich nízke, prírodné obsahy, v zmysle pokynu Ministerstva kategórie „A“.

a bol postavený iba kúpeľ so studenou vodou. Predpokladá sa, že tu existovala veľká usadlosť, ktorej súčasťou bolo okrem kúpeľného domu i sídlo majiteľa usadlosti, svätyňa a hospodárske a obytné stavby. Na základe objavených stavebných základov bola villa rustica v Dúbravke malý objekt (približné rozmery 13 x 11 metrov, skladala sa zo šiestich miestností). Dnes si o jej veľkosti a vzhľade môžeme urobiť obraz na základe zakonzervovaných základov stavby. Škoda len, že tu chýba akákoľvek informačná tabuľa, popisujúca túto významnú pamiatku. Prístup k pamiatke je napriek absencii značenia pomerne jednoduchý (nachádza sa neďaleko objektu Slovenských závodov technického skla). Archeologická lokalita Villa rustica bola 2. 12. 1986 zapísaná do zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok (NKP) pod číslom BA-N/834 a nariadením vlády SR č. 478/1990 Zb. z 23. mája 1990 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Táto pamiatka bola situovaná na zjednotený pozemok s parcelným číslom 4225, v lokalite Veľká lúka. V riešenej urbanistickej štúdii je villa rustica situovaná na konci obchodno-obslužnej spoločenskej osi v parku so sadovníckymi úpravami. V bezprostrednej blízkosti je navrhnutý objekt

14. OCHRANA PAMIATOK – VILLA RUSTICA

kultúry – múzeum archeologických artefaktov, ktoré budú vykopané pri zemných prácach pri výstavbe. Riešenie dáva NKP Villa rustica nové priestorové rozčlenenie s možnosťou územnej ochrany

14.1.EVIDENCIA KULTÚRNYCH PAMIATOK NA SLOVENSKU

v podobe parku. ide o obdobu zamýšľaného ochranného pásma okolo NKP. Novým priestorový

Zákonom č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu sa zmenil systém evidencie pamiatkového fondu. Kultúrne pamiatky a národné kultúrne pamiatky zapísané v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok sa považujú za národné kultúrne pamiatky (NKP).

usporiadaním, vrátane navrhovanej vyhliadkovej veže, dostáva NKP dominantné postavenie v rámci celej Veľkej lúky na pozadí s panorámou kopcov (Brižite – chrbát masívu Devínskej Kobyly). Časť riešeného územia patrí medzi archeologické lokality, preto je potrebné postupovať

Ústredný zoznam pamiatkového fondu sa člení na 4 registre:

v zmysle požiadaviek Krajského pamiatkového úradu a Archeologického múzea pri SNM v Bratislave.

• register hnuteľných kultúrnych pamiatok • register nehnuteľných kultúrnych pamiatok • register pamiatkových rezervácií

15. CIVILNÁ OCHRANA OBYVATEĽSTVA

• register pamiatkových zón.

Kapitola civilnej ochrany je spracovaná v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších

14.2. VILLA RUSTICA Villa rustica je archeologická lokalita, nálezisko pozostatkov rímskej pamiatky nachádzajúce sa na katastrálnom území bratislavskej mestskej časti Dúbravka v okrese Bratislava IV (48° 11′ 44″ s.š.,

predpisov o územnom plánovaní a stavebnom poriadku pre zónu Veľká Lúka, ako doložka. Je riešená v zmysle zákona NR SR č.42/1994 v znení zák.261/1998 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a jeho následných vyhlášok hlavne vyhlášky č. 297/1994 o

17° 00′ 57″ v.d.) Pomenovaním villa rustica sa označuje typ obytnej rímskej budovy vybavenej vodovodným systémom slúžiacej ako kúpele. Zvyšky takejto stavby boli objavené v lesoch medzi Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou (vo výške 210 m n.m. na lokalite zv. Veľká lúka) v roku 1982. Jedná sa o jedno z

stavebno-technických požiadavkách na stavby a o technických podmienkach zariadení vzhľadom na požiadavky civilnej ochrany v znení neskorších predpisov a z nariadenia vlády SR č. 166/1994 Z.z. o kategorizácii miest.

významných archeologických nálezísk budovy takéhoto typu v oblasti stredného Podunajska. HUGPRO, s.r.o.

str. 51

HUGPRO, s.r.o.

str. 52


december 2010

Účelom zákona o civilnej ochrane obyvateľstva je pripraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí, zníženia rizika


december 2010

16. POŽIARNA OCHRANA

ohrozenia

obyvateľstva, ako aj stanoviť úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy, samosprávy obcí a práva pri

V riešenom území sa nenachádza žiadne zariadenie hasičskej zbrojnice, ani zariadenie štátneho hasičského útvaru. V prípade požiarov väčšieho rozsahu, zabezpečuje ich likvidáciu štátny hasičský

zabezpečovaní civilnej ochrany obyvateľstva Kapitola CO je spracovaná ako územnoplánovací podklad na usmerňovanie využitia územia, z hľadiska zabezpečovania záujmov ochrany života, zdravia a majetku obyvateľstva počas doby trvania mimoriadnych udalostí. Vyslovuje zásady, ktoré je potrebné rešpektovať a konkretizovať priamo v jednotlivých projektoch stavebných objektov. Pre zabezpečenie záujmov CO sa vychádza zo základných urbanistických, územnoplánovacích a socioekonomických podkladov, ktoré tvoria hlavné

útvar mesta Bratislavy. Pre riešené územie Veľkej lúky v oblasti požiarnej ochrany sa vychádza z dvoch zákonov a to: - zo zákona č. 314/2002 Z. z. o ochrane pred požiarmi, kde je ustanovená pôsobnosť orgánov štátnej správy, miest a obcí na úseku ochrany pred požiarmi, ako aj druhy a úlohy hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác pri požiaroch, rôznych haváriách, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach,

podkladové dokumenty pre návrh riešenia zariadení civilnej ochrany. Pri ďalších stupňoch územno-plánovacích dokumentácií v riešenom území budú rešpektované stavebno-technické požiadavky zariadení civilnej ochrany zamerané na ochranu života, zdravia a majetku v zmysle vyhlášky Ministerstva vnútra SR č.532 zo 14. augusta 2006 o podrobnostiach na zabezpečenie stavebno-technických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany. Technické podmienky zariadení civilnej ochrany sú určené zásadami na zabezpečenie ochrany obyvateľstva ukrytím počas mimoriadnej situácie a v čase vojny a vojnového stavu. Zariadenia civilnej ochrany sú ochranné stavby a stavby alebo ich časti, ktoré sú predurčené na plnenie úloh civilnej ochrany. Stavebno-technické požiadavky na zariadenia civilnej ochrany sú požiadavky na územnotechnické, urbanistické, stavebno-technické a dispozičné riešenie a technické vybavenie stavieb. Uplatňujú sa tak, že ochranné stavby v riešenom území sa budú budovať v rámci podzemných podlaží alebo úpravou nadzemných podlaží stavebných objektov tak, aby tvorili prevádzkovo uzatvorený celok a neviedli ním tranzitné inžinierske siete, ktoré s ním nesúvisia a budú navrhnuté do miest najväčšieho sústredenia osôb tak, aby bolo zabezpečené ukrytie v dochádzkovej vzdialenosti najviac do 500 m.

- zo zákona č. 315/2002 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorý upravuje zriadenie, postavenie, organizáciu a riadenie tohto zboru, vymedzuje základné úlohy a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a so skončením štátnej služby jeho príslušníkov. Požiarna ochrana sa zameriava na dve hlavné činnosti, a to ochranu pred požiarmi a na záchranársku činnosť. Úlohou hasičskej jednotky je zabezpečovať výkon záchranných prác pri požiaroch, rôznych haváriách, živelných pohromách a iných

mimoriadnych udalostiach na území

Bratislavy. Hasičský a záchranný zbor je základnou záchrannou zložkou v rámci integrovaného záchranného systému. V urbanistickej štúdii Veľká lúka sa uvažuje, že požiarna ochrana bude zabezpečovaná pre riešené územie v stálej hasičskej stanici, a to na Saratovskej ulici v MČ Dúbravka, ktorá slúži pre celú západnú časť mesta. Stála služba v tejto stanici je určená na zdolávanie požiarov a na vykonávanie záchranných prác pri ekologických, dopravných a iných haváriách a mimoriadnych udalostiach. V starej časti MČ Dúbravka pôsobí aj dobrovoľný verejný požiarny zbor.

Pre riešené územie budú jednotlivé ochranné stavby navrhované v rámci projektovej dokumentácie samostatných celkov v závislosti na termínoch realizácie jednotlivých stavieb a pre každého investora týchto stavieb samostatne.

Hlavné zásady CO: V riešenom území je z hľadiska civilnej ochrany potrebné: - vytvoriť podmienky pre ukrytie obyvateľstva v prípade vzniku mimoriadnych udalostí, ktoré môžu negatívne pôsobiť na chod života výstavbou ochranných stavieb - ochranné stavby musia spĺňať dvojúčelové využitie - pre celú zónu uvažovať s vybudovaním plynotesného úkrytu v navrhnutých zariadeniach občianskej vybavenosti, kde bude riešených cca 9000 prechodne sa zdržujúcich obyvateľov tejto zóny vrátane pracovníkov pracujúcich v navrhovaných zariadeniach - pre riešenú časť územia uvažovať aj s riešením jednoduchých úkrytov v rámci malopodlažnej výstavby.

HUGPRO, s.r.o.

str. 53

HUGPRO, s.r.o.

str. 54


december 2010

17. NÁVRH DOPRAVNEJ OBSLUHY ÚZEMIA


december 2010

Nadradený komunikačný systém riešeného územia lokality Veľká lúka je v súčasnosti čitateľný v dvoch základných funkčných úrovniach korešpondujúcich s vedením diaľnice D2 a cesty II/505. Definovanie ich

17.1.CHARAKTERISTIKA ŠIRŠÍCH DOPRAVNÝCH VZŤAHOV, VÝCHODISKÁ DOPRAVNÉHO RIEŠENIA

dopravno-urbanistického významu a dopravno-technických parametrov je prioritne odvodené z predpokladov

Charakteristiky dopravnej polohy voľnejšie vymedzeného územia súvisiaceho so zónou VEĽKÁ

viazaných na medzinárodnú, celoštátnu a celomestskú úroveň. Intenzifikácia územia v kontakte s riešeným

LÚKA definujú vzťahy územia k prvkom nadradenej komunikačnej sústavy. Dopravne a funkčne

územím vyvoláva potrebu systémových a koncepčných riešení, harmonizujúcich nároky predpokladaných

nadradenú sieť dopravnej infraštruktúry

dopravných vzťahov celého rozvojového územia v dotknutej časti mesta.

v širšie vymedzenom území reprezentuje diaľnica D2.

Charakterizovanie funkčného významu diaľnice možno odvodiť z jej významu v rámci celoslovenských

V rámci širšie vymedzeného územia nadradený systém tvorí zberná komunikácia plniaca funkciu

a medzinárodných dopravných vzťahov i z významu v rámci celomestského usporiadania nadradenej

zapojenia mestskej časti Devínska Nová Ves na nadradený komunikačný systém reprezentovaný

komunikačnej sústavy mesta.

Diaľničné prepojenie výrazným spôsobom ovplyvňuje dopravnú

diaľnicou D2 a lamačskou radiálou (cesta I/2). V súvislosti so zámerom rozvoja územia v záujmovom

atraktivitu riešeného územia. Diaľnica D2 v najširších dopravných väzbách je súčasťou strategického

území – LAMAČSKÁ BRÁNA, návrh predpokladá preorganizovanie dopravných vzťahov a rozvoj

prepojenia záujmového územia na jadro regionálnej aglomerácie.

dopravnej infraštruktúry meniacu i základné vstupy do riešeného územia lokality Veľká lúka.

V medzinárodných dopravných

vzťahoch plní dopravné funkcie prepojenia na medzinárodnú diaľničnú sieť Maďarska a Rakúska. Postavenie diaľničnej sústavy v rámci usporiadania nadradeného komunikačného systému Bratislavy možno odvodiť z polohy vedenia diaľnic intravilánovou časťou mesta. Základný komunikačný systém mesta je postavený na princípe radiálno-okružného usporiadania jej základných prvkov. Tieto

V súčasnosti je riešené územie napojené na miestnu komunikáciu prepájajúcu mestské časti Devínska Nová Ves a Dúbravka.

Pre riešené územie je zásadné novonavrhované komunikačné prepojenie cez

trať ŽSR do priestoru navrhovanej okružnej križovatky na ceste II/505. Základným princípom riešenia dopravných vzťahov v záujmovom a riešenom území je dôsledná

dopravné radiály a okruhy. Skelet tejto siete vytvára 5 dopravných smerov koncentricky

hierarchizácia usporiadania regionálnych, celomestských i miestnych dopravných vzťahov. V návrhu je

prechádzajúcich do zastavaných štruktúr mesta. Dopravné okruhy plnia funkciu zachytávania

predložené riešenie napojenia na cestu II/505 v dispozícii veľkej okružnej križovatky. Návrh vychádza

dopravných vzťahov radiálne smerujúcich do centrálnej mestskej oblasti. Základný komunikačný

z podrobného dopravno-inžinierskeho posúdenia. Z veľkej okružnej križovatky je orientovaný hlavný

systém (ZÁKOS) rozlišuje 3 územno-funkčné úrovne dopravných okruhov (vnútorný dopravný okruh

dopravný vstup do riešeného územia. Miestne nadradenou je komunikácia (vetva A) radiálne vedená

VDO, stredný dopravný okruh SDO, vonkajší polookruh).

riešeným územím. Komunikácia tvorí dopravnú a kompozičnú os celého rozvojového územia.

tvoria

Systém diaľničnej dopravy prechádzajúcej mestom vytvára tzv. zdvojený systém. Zdvojenie je

Dopravno-urbanistická úroveň komunikácie vychádza z úrovne obslužnej komunikácie funkčnej triedy

charakterizované integrovaním vonkajšej nadradenej komunikačnej sústavy do komunikačnej sústavy

C1. Komunikácia v pokračovaní preberá viac spoločenských funkcií v území s väčším zastúpením

mesta. Integrácia je identifikovaná v 2 polohách južnej a západnej tangenty stredného dopravného

občianskej vybavenosti. Komunikácia funkčnej triedy C3 plní funkciu bezprostrednej obsluhy územia

okruhu. Záujmové riešené územie lokality Veľká lúka je zapojené na rýchlostný systém v polohe

(šikmé parkovacie miesta) a funkciu prevedenia autobusovej hromadnej dopravy. V závere je

diaľničnej križovatky Lamač (diaľnica D2 – cesta I/2).

komunikačný ťah ukončený okružnou križovatkou, ktorá zároveň plní i funkciu koncového obratiska.

Územnoplánovacie východiská dopravnej koncepcie lokality Veľká lúka sa viažu na spracované koncepčné územnoplánovacie

dokumentácie a podklady regulujúce proces územného rozvoja

v dotknutom a záujmovom území.

Základné princípy dopravno-urbanistického riešenia sa dotýkajú

väzieb rozvojového územia na nadradený komunikačný systém i na kontaktné funkčne a prevádzkovo

Zo strany Dúbravky je riešené územie napojené jestvujúcou komunikáciou funkčnej triedy C1 (vetva B). Prepojenie zapadá do širšej dopravnej koncepcie súvisiacej s riešením dopravných vzťahov širšieho rozvojového územia Lamačskej brány. Šírkové usporiadanie komunikácie je odvodené z kategórie MO 9/50. Miestna komunikácia vetvy C plní funkciu zapojenia obytnej zóny situovanej v kontakte

súvisiaceho územia.

s areálom Technického skla. Komunikácia je ukončená obratiskom, z ktorého je napojená sieť upokojených komunikácií.

17.2. NÁVRH DOPRAVNÉHO RIEŠENIA

Vetva D je vedená po obvode rozvojového územia. Obslužná komunikácia funkčnej triedy C3

17.2.1. Komunikačný systém Návrh komunikačnej osnovy riešeného územia je determinovaný už založeným komunikačným

vytvára dopravno-prevádzkový okruh. Komunikácia plní funkciu bezprostrednej obsluhy územia

systémom a vedením nadradených dopravných trás. Návrh prvkov komunikačného systému územia

s prevahou bývania v individuálnych samostatne stojacich a radových rodinných domoch.

súvisiaceho so zónou Veľká lúka vychádza z rozboru širších dopravných vzťahov, zo

Vetvy E, L a K prepájajú obvodovú komunikáciu vetvy D a vetvu B po okraji časti riešeného územia

zhodnotenia

založenej dopravnej siete i z predpokladaných rozvojových zámerov cestnej siete v záujmovom území

s predpokladom

(viď zámer Lamačská brána).

komunikácií funkčnej triedy C3 vychádza z normovej kategórie MOU7,5/30.

HUGPRO, s.r.o.

str. 55

HUGPRO, s.r.o.

hromadných

foriem

bývania

a polyfunkcie.

Šírkové

usporiadanie

obslužných

str. 56


december 2010

Vetvy F, G, H, I a J riešia priečne dopravné vzťahy v časti územia s prevahou hromadnej formy bývania a polyfunkcie. Komunikácie vetiev F, H a J sú riešené ako prejazdné, komunikácie vetiev G a I sú navrhnuté ako koncové. Komunikácie plnia funkciu dopravnej obsluhy intenzívne zastavaného územia a funkciu prístupu k plochám statickej dopravy (exteriérové miesta, hromadné garáže). Komunikačný systém dopĺňajú nemotoristické komunikácie najnižšej dopravno-urbanistickej úrovne, resp. skupiny D1 (vetvy C1-6, D1-12, M a M1-2).

Upokojené

umožňujú účelovú obsluhu územia a prístup k objektom

rodinných domov. Vzhľadom k charakteru

komunikácie

vo všeobecnosti


december 2010

ka= 1,2 stupeň automobilizácie 1:2,0 (výhľadový stupeň saturácie) kv=1,1 sídlo nad 100 000 obyvateľov kp=0,50 obytná zóna (miestny význam) kd=1,2 deľba dopravnej práce IAD/ostatné 40:60 (odhad) kcelk= 0,792 N = Oo . ka + Po . ka . kv . kp . kd tab.1 NÁROK NA POČET STOJÍSK OBJEKT / FUNKČNÉ VYUŽITIE

ÚČELOVÁ JEDNOTKA

SEKTOR 1 bývanie, vybavenosť SEKTOR 2 bývanie, vybavenosť

počet bytov počet obyvateľov úž.plocha vybavenosti (m2) počet bytov počet obyvateľov úž.plocha vybavenosti (m2)

536 1.339 5.859 1.647 4.123 9.690

je táto na svojom začiatku a konci vyznačená." Dopravný priestor je rozdelený na štandardný profil

SEKTOR 3 vybavenosť

úž.plocha vybavenosti (m2)

4.050

71

rozlišujúci

SEKTOR 4

Počet tried ZŠ Počet tried MŠ Počet ambulancií

34 18 20

riešeného územia, nízkemu

počtu pozemkov určených na bývanie, možno na týchto komunikáciách

predpokladať minimálnu intenzitu dopravného prúdu. Špecifičnosť nerešpektovaní princípu segregácie

takto riešenej ulice spočíva v

jednotlivých druhov dopráv, najmä pešej prevádzky a vozidlovej

dopravy. Pri definovaní tak chápaného priestoru možno vyjsť zo všeobecných zásad pre zriaďovanie obytných ulíc ktoré tento dopravný priestor špecifikujú ako "...charakteristicky stavebne a inak upravená a vybavená miestna komunikácia so zmiešanou prevádzkou chodcov a vozidiel v jednej úrovni, pre ktorú platia zvláštne pravidlá správania všetkých jeho užívateľov v zmysle dopravnej značky IP 28 a,b, ktorou zmiešaný dopravný priestor a pridružený dopravný priestor

na miestach spoločenských

MNOŽSTVO

vstupov do parciel. Celý potencionálny dopravný priestor (čistý i pridružený) je vymedzený uličnými

školská vybavenosť zdravotníctvo

čiarami. Tieto definujú

priestor verejného, resp. verejnoprospešného záujmu. S ohľadom na dĺžku

SEKTOR 5

úž.plocha vybavenosti (m2)

5.580

komunikácií i výškovú dimenziu a rozostupy obytných objektov sa optimálnym javí šírka uličného priestoru

SEKTOR 6

Počet zamestnancov úž.plocha vybavenosti (m2) počet bytov počet obyvateľov

400 14.400 80 200

cca 7500 mm. Pohyb motorovej dopravy je tu výlučne obmedzený len na zdrojovú a cieľovú individuálnu

Zmiešané územie

SEKTOR 7

automobilovú dopravu. Disponibilita upokojených komunikácií môže tieto štylizovať do tzv. obytnej ulice.

bývanie

Stavebná úprava spočíva v účelovom organizovaní dopravného pohybu motorových vozidiel. Účelovosť

SPOLU CELKOM

spočíva v nútenom smerovom vychýlení priamych jazdných pruhov. Nútené vychýlenie zabezpečujú pevné

Predmetom posúdenia je výpočet nárokov statickej dopravy rozvojového územia v lokalite Veľká lúka. Riešenie statickej dopravy vychádza z nárokov a disponibility riešeného územia. Disponibilita sa viaže na exteriérové plochy statickej dopravy a parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel v hromadných garážach. Bilančné nároky potrieb odstavných a parkovacích miest boli ukazovateľov pre účelovú jednotku, ktorú tu

odvodené zo základných

tvoril počet bytových jednotiek a úžitková, resp.

54

DLHODOBÉ

643 (836)

155

1.980 (2.574) -

164 256

SPÔSOB RIEŠENIA

EXT.PLOCHY, HG

EXT.PLOCHY, HG

-

EXT.PLOCHY

02 02 40

10 05 20

EXT.PLOCHY

81

35

-

66 190

EXT.PLOCHY

08

125

EXT.PLOCHY

EXT.PLOCHY

833 3.010 (3.826) 3.843 (4.659)

poznámka: * ODVODENÁ BILANČNÁ JEDNOTKA

prekážky a rezervovanie časti dopravného priestoru pre statickú dopravu.

17.2.2.Statická doprava

KRÁTKODOBÉ

Sektor 1 Sektor 2 Sektor 3 Sektor 4 Sektor 5 Sektor 6 Sektor 7 Sektor 8 Sektor 9 Sektor 10 SPOLU

Exteriérové miesta 219 789 90 79 116 200+56 133 NA POZEMKU NA POZEMKU NA POZEMKU 1.682

Hromadné garáže 826 2.205 56 + rezerva 3.087

Nároky statickej dopravy vychádzajú z potrieb všetkých

SPOLU 1.045 2.994 90 79 116 256 133 4.713

potencionálnych jestvujúcich a

odbytová plocha vybavenosti. Pre výpočet obložnosti bol použitý prevodník z izbovitosti (1 izb-

navrhovaných zdrojov a cieľov dopravy v riešenom území vymedzenom hranicou zóny Veľká Lúka.

1,5obyv., 2izb.-2,5 obyv., 3 izb.–4,0 obyv., 4-izb.-4,5 obyv.).

Zvyšujúci podiel stupňa automobilizácie i trend všeobecne sa rozširujúcej mobility musia sprevádzať

Princípy riešenia statickej dopravy zohľadňujú požiadavky na spôsob a intenzitu využitia územia. Pri stanovení nárokov na statickú dopravu návrh vychádzal z STN 73 6110. V zmysle článku

zmeny v štruktúrovaní

spôsobov uspokojovania nárokov statickej dopravy. Zmeny znamenajú iné

podiely v prospech garážových miest s vertikálnym usporiadaním miest. Uspokojenie nárokov statickej dopravy návrh rieši v zásade tromi základnými spôsobmi. Prvý

16.3.10 STN 73 6110 boli stanovené redukčné súčinitele:

spôsob využíva exteriérové úrovňové zariadenia statickej dopravy (exteriérové parkoviská). Druhý spôsob vychádza z intenzifikácie územia a sústreďuje statickú dopravu do hromadných garážových zariadení HUGPRO, s.r.o.

str. 57

HUGPRO, s.r.o.

str. 58


december 2010

(hromadné garáže). Pre riešené územia je uspokojenie statickou dopravou základným determinantom


17.3.VPLYVY PREVÁDZKY DOPRAVY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

určujúcim spôsob a intenzitu zástavby. Návrh predpokladá relatívne vysoký stupeň garážovania prevyšujúci hodnotu 70 %. Tretí spôsob riešenia statickej dopravy v území sa viaže na uspokojovanie vlastných nárokov IBV na neverejných priestoroch v rámci súkromných pozemkov. Doplnkové krátkodobé parkovanie možno uvažovať v rámci dopravného priestoru upokojených komunikácií.

Vplyv dopravy na životné prostredie vo všeobecnosti zahŕňa celý Tieto sa viažu na hodnotenie problematiku

rad hodnotiacich kritérií.

negatívnych vplyvov najzaťaženejších komunikácií a železnice i na

vplyvov motorovej dopravy na územie v exponovaných spoločenských

priestoroch

riešeného územia (bariérovitosť, nehodovosť). Zdrojom negatívnych účinkov dopravy na životné prostredie v riešenom území, resp. v zóny Veľká Lúka je zdrojová a cieľová doprava a najmä v časti

17.2.3.Nemotorová doprava Nemotorová a pešia doprava reprezentuje najväčší podiel v rámci dopravnej vnútrozonálnej práce. Hlavné pešie prúdy v sídle sledujú väzby základných urbanistických prvkov. Zdrojové miesta pešej dopravy korešpondujú najmä s priestormi súvisiacimi s uzlovými miestami hromadnej dopravy ako i zo zariadeniami vyššej občianskej vybavenosti, kde je predpoklad väčšej koncentrácie osôb. Dôležitosť trás určujú pravidelné

december 2010

cesty za prácou, školou a vybavenosťou. Tieto majú v zásade

radiálny charakter v smerovaní do jadrovej časti sídla. Systém nemotorovej dopravy v riešenom území spočíva vo vytvorení siete upokojených komunikácií, cyklistických trás vedených mimo hlavný priestor motorovej dopravy a peších chodníkov. Podiel bicyklovej dopravy z pohľadu celkovej dopravnej práce i z pohľadu nemotorovej dopravy nie je v území rozhodujúci, ale i napriek tomu patrí medzi významné spôsoby dopravnej obsluhy. Konfigurácia terénu, rozmiestnenie urbanistických prvkov (bývanie, vybavenosť, práca, rekreácia) i relatívne upokojený charakter dopravy v navrhovanom území dáva predpoklady k významnejšiemu postaveniu bicyklovej dopravy ako jedného zo základných vnútrozonálnych dopravných systémov. V súčasnosti sú cykloturistické trasy vedené po miestnych komunikáciách a cestách (cesta II/505). Trasy sú segregované len minimálne a v zásade využívajú vozovkovú časť komunikácií. Návrh dopravných trás nadväzuje na regionálnu koncepciu rozvoja. Táto hierarchizuje význam cyklistických trás v sídle do dvoch základných kategórii (hlavné a vedľajšie). Najvýznamnejšou je sieť hlavných cyklistických trás, nadväzujúcich na dopravne najvýznamnejšie regionálne cyklistické cesty. Tieto prechádzajú v širšie vymedzenom území (Moravská cyklistická cesta, Dúbravská radiála). V riešenom území je navrhnutá sieť vedľajších cyklistických trás prepájajúcich rekreačné zázemie s centrálnou časťou zóny a s väzbou na trasy hlavných cyklotrás. Podrobný návrh siete doplnkových cyklistických trás môže byť predmetom dokumentácií. Funkcia doplnkových trás vyplýva

podrobnejších

z potrieb sprístupnenia konkrétnych objektov a

zariadení i zabezpečenia pohybu v ich tesnej blízkosti.

územia prevládajúca tranzitujúca doprava. Na základe aktuálnej hlukovej mapy boli vyhodnotené

negatívne účinky dopravy na časť

riešeného územia nadväzujúceho na cestu II.-hej triedy, miestne komunikácie a trať ŽSR. Negatívne vplyvy automobilovej dopravy na životné prostredie sú definované teoretickou hygienickou hranicou (ekvivalentná

hladina

hluku

dB(A))

v miestach

nadradenia

dopravných

funkcií.

Tieto

sú

identifikovateľné pozdĺž cestných a miestnych komunikácií a trate ŽSR. Negatívne účinky sa dotýkajú hlukovej záťaže v závislosti od intenzity

a štruktúry dopravného prúdu a z akusticko-technických

podmienok dopravných priestorov. Základom pre stanovenie hygienickej hranice sú údaje z hlukovej mapy. Prípustné hladiny hluku sú vymedzené legislatívne platnou vyhláškou (vyhláška č.14/1997 Zb.) o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku. Pre potrebu územného plánovania a stavebnej činnosti legislatívny podklad definuje prípustné ekvivalentné hladiny hluku vo väzbách na funkčné využitie územia. Najvyššie prípustná ekvivalentná hladina hluku LAeqP vo vonkajších priestoroch daná súčtom základnej hodnotou ekvivalentnej hladiny hluku

50 dB(A)

je

a korekcií zohľadňujúce

miestne podmienky a denný čas. Pre územia v kontakte s cestami II.-hých tried a železničných ťahov s prevládajúcou obytnou funkciou je maximálne prípustná ekvivalentná hladina 60 dB(A). Z výpočtu negatívnych dopadov dopravy na životné prostredie vyplýva miera zaťaženosti územia. Prekročenie prípustnej hygienickej hranice je identifikovateľné pozdĺž miestnych verejných komunikácií (cca65dB(A) vo vzdialenosti 10 m od okraja komunikácie) a pozdĺž železničnej trate kde na okrajovom mieste v dotyku s predpokladanou zástavbou dosahuje ekvivalentná hladina hluku cca 60-65dB(A). Hygienické pomery sú jedným z kritérií hodnotiacich tento priestor

ako líniovú dopravnú

závadu. Spôsoby riešenia vychádzajú z dopravno-urbanistických opatrení presúvajúcich časť dopravnej záťaže do odsaditej polohy a z urbanistickej koncepcie funkčného využitia územia, keď navrhované funkcie bývania sa dostávajú do menej zaťažených polôh.

17.2.4.Hromadná doprava Návrh riešenia dopravných vzťahov v zóne Veľká Lúka vytvára predpoklady pre obsluhu územia linkami hromadnej autobusovej dopravy. Návrh predpokladá vedenie autobusovej hromadnej dopravy po vetva A vo väzbe na cestu II/505 a novonavrhované prepojenie riešeného územia. Zastávky HD sú navrhované v dostatočnom odstupe so štandardnou izochrónou dostupnosti. Návrh komunikačného systému v okružnom usporiadaní vytvára predpoklady na prevádzkovanie doplnkovej autobusovej siete. HUGPRO, s.r.o.

str. 59

HUGPRO, s.r.o.

str. 60


december 2010


december 2010

18.2.ODKANALIZOVANIE

18. NÁVRH VODNÉHO HOSPODÁRSTVA

18.2.1.Súčasný stav

18.1.ZÁSOBOVANIE PITNOU VODOU 18.1.1.Súčasný stav

V riešenom území Veľká lúka sa žiadna verejná kanalizácia nenachádza. Závody technického

V riešenom území Veľká lúka sa nenachádza žiaden verejný vodovod. Závody technického skla,

skla, v severnej časti územia, sú vybavené vlastnou kanalizáciou, s využitím ktorej sa neuvažuje. Na

v severnej časti územia, sú zásobované vodou vlastným vodovodom, s využitím ktorého sa neráta.

sever od riešeného územia, za železničnou traťou je vedľa cesty Lamač - D.N.V. vedený kanalizačný

Generel mesta Bratislavy neuvažuje s urbanizáciou riešeného územia, čo vyvoláva potrebu zásadného

zberač „S“ DN 600, až do ČOV v D.N.V. ktorý je kapacitne vyťažený. Generel mesta Bratislavy

riešenia zásobovaním vodou vrátane vybudovania vodojemu a príslušných vodovodov a zariadení. A to

neuvažuje s urbanizáciou riešeného územia, čo vyvoláva potrebu zásadného riešenia odvádzania

aj s ohľadom na rozvoj území na sever od riešenej lokality, zhruba medzi Devínskou Novou Vsou

splaškových a dažďových vôd.

a Záhorskou Bystricou.

18.2.2.Návrh riešenia


Pre riešenú lokalitu sa uvažuje s prísne delenou kanalizáciou. 3

V juhozápadnej časti riešenej lokality je navrhnutý vodojem 10 000 m s hladinou vody na kóte 220/215 m n. m. (II. tlakové pásmo). Vodojem pozostáva z dvoch kruhových železobetónových nádrží

18.2.2.1.Splašková kanalizácia

po 5 000 m3, s armatúrnej šachty, chlórovne a čerpacej stanice. Prívodné a zásobovacie potrubie má

Navrhovaná kanalizačná sieť bude odvádzať splaškové vody len komunálneho charakteru do

profil DN 800. Prívodným potrubím bude pitná voda dopravovaná z vodného zdroja Sihoť

zberača „S“ DN 600, (ktorý sa má podľa Generelu kanalizácie mesta Bratislavy zdvojiť vybudovaním

a z Pečnianskeho lesa popri rieke Morava a cez Devínsku Novú Ves. Zásobovacia vodovodná sieť

súbežného potrubia DN 600) a ním do ČOV v Devínskej Novej Vsi. Treba pripomenúť, že kapacita ČOV

riešeného územia sa rozšíri do miest navrhovanej výstavby tak, aby zásobovanie obyvateľstva

Devínska Nová Ves je plne vyťažená, preto v súčasnej dobe nie je možné rátať s pripojením väčšieho

a občianskej vybavenosti či podnikateľských aktivít pitnou vodou bolo plne zabezpečené. Vodovodné

producenta splaškových vôd do ukončenia jej rozšírenia (rekonštrukcie) kanalizácie sa uvažuje až

potrubie bude uložené v nezamŕzajúcej hĺbke vo vozovke prístupových ciest (ulíc) (prednostne v ich

v neskoršom období.

zelených pásoch). Navrhnutá sieť bude v maximálnej miere zokruhovaná. Na potrubí budú osadené

Navrhnutá kanalizačná sieť je tvorená jednotlivými gravitačnými stokami DN 300 a DN 400 a jednou

protipožiarne hydranty. Hydranty budú slúžiť aj na odkalovanie

prečerpávacou stanicou (v severozápadnej časti) a výtlačným potrubím. Jednotlivé uličné stoky budú

a odvzdušnenie potrubia. Zároveň s budovaním uličného potrubia sa inštalujú aj domové prípojky

uložené v strede vozoviek. Zároveň s uličnými stokami sa vybudujú aj kanalizačné prípojky ukončené

ukončené vo vodomernej šachte na pozemku jednotlivých stavebných parciel. Vodovodné potrubie sa

revíznou šachtou na pozemku nehnuteľnosti 1 m za hraničnou čiarou. Kanalizačná sieť sa vybuduje

vybuduje z rúr z temperovanej liatiny profilov DN 100, DN 150, DN 200 a DN 300. V areáli vodojemu

z PVC hladkých kanalizačných rúr profilov DN 300. Revízne kanalizačné šachty sa vybudujú

bude umiestnená i zosilňovacia stanica III. tlakového pásma.

z betónových prefabrikovaných skruží na monolitickom betónovom dne. Poklopy budú liatinové

sekčné uzávery a podzemné

Navrhovaný vodovod v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných

s vetracími otvormi, vo vozovkách s tesniacim krúžkom a zabezpečené proti vysunutiu. Čerpacia

kanalizáciách, bude slúžiť na hromadné zásobovanie vodou. Majetkoprávny a prevádzkový režim je

stanica sa vybuduje ako podzemná monolitická železobetónová nádrž vybavená dvomi ponornými

nutné zosúladiť so spomínaným zákonom a deklarovať v príslušnej projektovej dokumentácii, ktorá by

fekálnymi čerpadlami pričom jedno je rezerva. Čerpacia stanica bude vybavená prípojkou elektrickej

mala nasledovať.

energie a telefónnou prípojkou pre automatickú signalizáciu. Kanalizačné prípojky sa vybudujú z PVC

Potreba vody (pre výhľadový rok 2030):

kanalizačných rúr DN 200 a 150.

denná:

obyvateľstvo

: 6 590 osôb x 145 l =

OV a ostatné aktivity:

6 590 osôb

x 40 l =

955 550 l

Množstvo splaškových vôd (pre výhľadový rok 2030):

263 600 l

denné:

1 219 150 l b) max. denná:

3

1 219,15 m /deň x 1,4

c) max. hodinová: 1 702,61 m3/deň x 1,8 : 24 h

= =

127,69 m3/h =

obyvateľstvo

:

6 590 osôb

x 145 l

=

OV a ostatné aktivity:

6 590 osôb

x 40 l

=

263 600 l 1 219 150 l

3

1 702,61 m /deň b) max. denné:

35,47 l/s

1 219,15 m3/deň x 1,4

c) max. hodinové: 1 702,61 m3/deň x 2,0 : 24 h

HUGPRO, s.r.o.

955 550 l

str. 61

HUGPRO, s.r.o.

= =

141,88 m3/h =

1 702,61 m3/deň 39,41 l/s

str. 62


december 2010

18.2.2.2.Dažďová kanalizácia

19.1.ROZSAH A ZDÔVODNENIE RIEŠENIA

pretekajúceho Táto časť urbanistickej štúdie rieši elektrifikáciu obytnej zóny v lokalite Dúbravka- Veľká Lúka.

riešeným územím. Retenčné nádrže budú mať súčasne aj vsakovaciu funkciu. Množstvo vypúšťaných vôd bude obmedzené na stanovenú hodnotu, ktorá je navrhnutá na 5,0 l/s z každého zariadenia. Spolu z 9 zariadení je to 45 l/s. Toto množstvo bude spresnené Slovenským vodohospodárskym podnikom v ďalšom stupni dokumentácie.

V súčasnosti je daná lokalita (bývalé Technické sklo) zásobovaná el. energiou z 3-och VN-22kV vzdušných liniek (č.16/405, 15/405, 2/438) vedúcich z rozvodne 110/22kV v Dúbravke. Štúdia uvažuje s výstavbou bytových domov, rodinných domov, občianskou vybavenosťou.

Dažďové vody zo striech budov budú odvádzané do vsakovacích zariadení, čo budú musieť

Existujúci maximálny súčasný odoberaný výkon zo siete energetiky v sektore č.6 – Technické

jednotliví stavebníci (investori) deklarovať už v projekte na stavebné povolenie. Navrhovaná kanalizácia v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných

sklo je 2,5 MW (výkon transformátorov je 3260kVA). Predpokladané zvýšenie výkonového zaťaženia od dostavby Veľká Lúka je 4,3 MW maximálneho

kanalizáciách, bude slúžiť na hromadné odvádzanie odpadových vôd. Majetkoprávny a prevádzkový režim je nutné zosúladiť so spomenutým zákonom a deklarovať v príslušnej projektovej dokumentácii,

súčasného výkonu. Pre predpokladanú dostavbu mestskej časti Veľká Lúka, bude potrebné 3 vzdušné linky 22kV,

ktorá by mala nasledovať.

napájajúce Technické sklo v časti budúcej zástavby uložiť do zeme. Z káblovej časti VN liniek budú

Verejné vodohospodárske zariadenia treba zahrnúť medzi verejnoprospešné stavby. Technické podmienky napojenia na verejnú kanalizáciu sa určia pri ďalších stupňoch projektovej dokumentácie. Kanalizačný systém v riešenom území je potrebné riešiť tak, aby technické a technologické

napojené nové trafostanice.

19.2. ZÁKLADNÉ TECHNICKÉ ÚDAJE

riešenie bolo vyhovujúce a nepôsobilo obťažujúco zápachom.

19.2.1.Výkonová bilancia

18.3.OCHRANA PRED PRÍVALOVÝMI VODAMI

Predpokladaný prírastok elektrického príkonu: Sektor 1 Stred západ

18.3.1.Súčasný stav Prívalové vody sú typickým problémom podkarpatských sídiel Dúbravku nevynímajúc.

2 Stred východ

V riešenom území sa žiadne zariadenia na ich zachytávanie nenachádzajú.

3 Rustica


4 Potok

Nad navrhovanou zástavbou sú navrhnuté záchytné priekopy ktoré by mali odvádzať prívalové vody do potoka pretekajúceho riešeným územím. A to buď priamo, alebo cez dažďovú kanalizáciu.

5 Jazero 6 Technické sklo

18.4. VODNÉ TOKY

7 Vápenka

18.4.1.Súčasný stav

8 Pod lesom západ 9 Pod lesom juh 1 10 Pod lesom juh 2 11 Pod lesom východ

Riešeným územím Veľká lúka preteká Veľkolúcky potok ktorý sa vlieva do Dúbravského potoka a ten sa vlieva do potoka Stará mláka, ktorý preteká Devínskou Novou Vsou a zaúsťuje sa do rieky Moravy. Tieto toky, vrátane prítokov Starej Mláky (potoky: Lamačský, Bystrický, Mástsky, Vápenícky) odvádzajú vody pritekajúce zo svahov Malých Karpát. Majú celoročný prietok.

zariadenie byty (532 b.j. po 11 kW) IBV (24 RD po 15 kW byty (1622 b.j. po 11 kW) IBV (30 RD po 15 kW) múzeum RD (6 domov po 11kW) škola, poliklinika rekreácia existujúci areál (služby, drobná výroba) (TS 1560, TS 1595, TS 1651, TS 090) obchody a služby byty (96 b.j. po 11 kW) IBV (42 RD po 15 kW) IBV (33 RD po 15 kW) IBV (44 RD po 15 kW) IBV (48 RD po 15 kW) IBV (70 RD po 15 kW)

spolu celková potreba výkonu

Pi/kW/ 5.852 360 17.842 450 70 66 500

súč. 0,20 0,35 0,10 0,35 0,50 0,53 0,50

Pp/kW/ 1170 125 1780 160 35 35 250

100 4.000

0,50 0,60

50 2400

300 1.060 630 495 660 720 1.050

0,40 0,28 0.32 0.33 0.32 0.31 0.30

120 295 200 160 200 225 315

32.155

0,23

7 520

Pri medziskupinovej súčasnosti výkonových maxím 0,9, je predpokladané maximálne súčasné

Ochranné pásmo Veľkolúckeho potoka 5,0 m od brehovej čiary na obe stany treba dodržovať.


výkonové zaťaženie Ps = 6.800 kW.

19.2.2. Potreba transformátorov

Veľkolúcky potok sa využije ako krajinotvorný fenomén aj na rekreačné účely. Jeho vodná plocha sa

Výhľadovo je pre elektrifikáciu navrhovanej mestskej časti Veľká Lúka potrebný nasledujúci počet transformátorov:

podstatne rozšíri vybudovaním hrádzí (splavov) s výškovým rozdielom asi 2 m. HUGPRO, s.r.o.

december 2010

19. NÁVRH ZÁSOBOVANIA ELEKTRICKOU ENERGIOU

Odvádza dažďové kontaminované vody z parkovísk. Je vybudovaná zo samostatných stôk DN 300 až DN 600 a je ukončených retenčnou nádržou a výustnym objektom do Veľkolúckeho potoka


str. 63

HUGPRO, s.r.o.

str. 64


december 2010

• Pre maximálne súčasné výkonové zaťaženie Ps = 6.800 kW, pri účinníku 0,97 a využití transformátora

na 80% je potrebný výkon transformátorov:


december 2010

20.NÁVRH ZÁSOBOVANIA ZEMNÝM PLYNOM A TEPLOM 20.1.SÚČASNÝ STAV

Pt = 6770 / 0,97 x 0,8= 8760kVA - Z toho v sektore č.6 – Technické sklo, už existujú 3 trafostanice s celkovým výkonom 3.260 kVA

Na severe riešeného územia sa nachádza areál Závodov technického skla, ktorý je zabezpečený zemným plynom z VTL plynovodu DN 200 4,0 MPa VTL prípojkou DN 150 (oceľ) vrátane vlastnej regulačnej

(TS 1560 – 2000kVA, TS 1595 – 630kVA, TS 1651 – 630kVA). - Potom pre novú výstavbu je potrebný výkon transformátorov 5.500 kVA, čo predstavuje 8,7

stanice VTL/STL a STL plynovej siete. Ochranné a bezpečnostné pásmo VTL plynovodu (4 a 20 m) je potrebné bezpodmienečne rešpektovať.

transformátorov po 630 kVA. Osadených bude 8 trafostaníc do výkonu 1000 kVA.

20.2.NÁVRH RIEŠENIA

Sieť VN budovať na nasledujúce skratové pomery:

Vedľa jestvujúcej regulačnej stanice (mimo areálu Závodov technického skla) sa vybuduje ďalšia

- súmerný skratový výkon siete

Sks

= 500 kVA

- krátkodobý sekundový prúd (efekt.)

I"k

= 12,5 kA

RSP VTL/STL o kapacite 5 000 m3/h. Táto bude zásobovaná plynom jestvujúcou VTL prípojkou DN 150,

- nárazový skratový prúd /max./

Ikm

= 31,5 kA

ktorá sa predĺži. Navrhovaná STL plynovodná sieť (390 kPa) sa rozšíri do miest navrhovanej výstavby tak, aby zásobovanie obyvateľstva a občianskej vybavenosti, či podnikateľských aktivít a rekreácie,

19.3. POPIS TECHNICKÉHO RIEŠENIA

zemným plynom bolo plne zabezpečené. Plynovodné potrubie bude uložené v takej hĺbke, aby krytie

- Rozvody VN-22kV

potrubia bolo minimálne 800, maximálne 1.200 mm. Potrubie sa osadí vo vozovke prístupových ciest

Pred začatím výstavby bude potrebné vzdušné linky VN – 22 kV (č. 16/405, 15/405, 2/438)

(ulíc). Na potrubí budú osadené sekčné uzávery a na koncových miestach odvzdušňovače. Zároveň

v dotknutej oblasti uložiť do zeme. Káblové vedenie VN-22 kV, bude uložené vedľa prístupovej cesty.

s budovaním uličného potrubia sa inštalujú aj domové prípojky ukončené v mieste oplotenia

V prvej etape výstavby sa primárne napojenie navrhovaných trafostaníc vykoná zokruhovaním na

jednotlivých stavebných parciel. STL plynovodné potrubie sa vybuduje z tlakových plastových rúr

káblové vedenie prívodných liniek VN – 22kV. Existujúce stožiarové trafostanice TS-90 a TS 89

materiál HDPE 100 SDR 17 profilov d 63, d 90, d 110, d160 a d225.

v záhradkárskej osade sa zrušia. Budú nahradené novými kioskovými trafostanicami. Potreba plynu (pre výhľadový rok 2030):

- Trafostanice Navrhnuté sú typové prefabrikované trafostanice. Trafostanica stavebne tvorí jeden odliatok

- max. hodinová obyvateľstvo:

2 610 b.j. x 0,8 m3/m 3

360 RD x 1,4 m /m

betónovej bunky. Základná konštrukcia je tvorená integrovaným dnom s vaňou pre zachytávanie oleja. OV, aktivity 20 %

Stanovište pre transformátor tvorí samostatná kobka. Rozvodňa VN je vybavená rozvádzačom

2 088 m3/h

=

504 m3/h

=

518 m3/h 3 110 m3/h

VN typu SM6 (IDI) systému MERLIN GERIN. - ročná

3

obyvateľstvo: 2 610 b.j. x 2 500 m /m

- Sekundárne rozvody NN Budú vyhotovené zemnými káblami NAYY-J 4 x 240 mm2.

=

3

360 RD x 4 000 m /m Na uliciach budú rozmiestnené

OV, aktivity

pilierové skrine rozpojovacie PSR4. Z každej skrine budú napojené 3-4 domy. Napojenie jednotlivých

= 5 525 000 m3/h = 1 440 000 m3/h =

393 000 m3/h 8 358 000 m3/h

domov zo skríň bude riešené individuálne v rámci prípojok pre domy. - Vonkajšie osvetlenie

20.3.ZÁSOBOVANIE TEPLOM

Osvetlenie komunikácií bude navrhnuté podľa STN EN 13201. Komunikácie budú osvetlené sodíkovými výbojkami osadenými na uličných stožiaroch.

20.3.1.Súčasný stav V riešenom území Veľká lúka sa žiadne zdroje tepla nenachádzajú. Závody technického skla,

Zdrojom napojenia bude samostatný rozvádzač vonkajšieho osvetlenia Rvo, osadený na každej

v severnej časti územia, sú vybavené vlastným zdrojom tepla, s využitím ktorého sa neuvažuje.

trafostanici. Ovládanie osvetlenia bude fotobunkou. Napojenie osvetlenia sa vykoná zemnými káblami uloženými spolu s káblami sekundárneho kábelového rozvodu.

20.3.2.Návrh riešenia Navrhované objekty, bytové domy, rodinné domy a občianska vybavenosť v riešenom území budú zásobované teplom zo svojho lokálneho zdroja tepla (vlastnej kotolne či kotla), prípadne budú vykurované elektrickou energiou. Získané teplo bude využívané hlavne na vykurovanie domov a na

HUGPRO, s.r.o.

str. 65

HUGPRO, s.r.o.

str. 66


december 2010

prípravu teplej vody. Ako palivo bude využívaný zemný plyn, v menšej miere elektrická energia. Rodinné domy, a málopodlažné byty budú vykurované malými kotlovými jednotkami od 10 do 24 kW.


december 2010

Káblové ryhy pre telekomunikačné káblové rozvody budú urobené v chodníkoch resp. v trávnatých pásoch. Pod spevnenými plochami a pod komunikáciami budú káble uložené do chráničiek FXKVR 110. V prípade križovania alebo súbehu tf vedenia so silovým vedením bude nutné dodržať

Potreba tepla (pre výhľadový rok 2030) - okamžitá:

obyvateľstvo:

platné normy STN 33 40 50. Telekomunikačná sieť bude budovaná ako „pevná“ s použitím montážnych

2 610 b.j. x 5,6 kW

=

14 616 kW

360 RD x 10,7 kW

=

3 852 kW

OV, aktivity 20 %

=

prvkov a káblov tendra ST, a.s.

3 694 kW

spolu

22 162 kW

- ročná:

22.NÁVRH REGULÁCIE ÚZEMIA

39 891 600 kWh

Návrh regulatívov funkčného a priestorového usporiadania je spracovaný pre reguláciu ďalšieho postupu v jednotlivých vymedzených sektoroch. Urbanistická štúdia vymedzuje celkom 11 sektorov pre funkčno-priestorovú reguláciu územia, a to sektory 1 až 11. Pre vymedzenie jednotlivých sektorov

21.NÁVRH TELEKOMUNIKÁCIÍ

boli rozhodujúce požiadavky z hľadiska potencionálnych investorov, ako aj navrhované trasy cestných komunikácií, ktoré ohraničujú jednotlivé sektory, logika členenia v zmysle konfigurácie terénu

21.1. SÚČASNÝ STAV

a príbuznosti podmienok možného rozvoja v daných lokalitách. Každá aktivita v riešenom území zóny

Riešené územie predstavuje lokalitu začlenenú z hľadiska verejnej telekomunikačnej siete do atrakčného obvodu ATÚ Bratislava – Saratovská, kde je nainštalovaná digitálna telekomunikačná technológia. V riešenom území Veľká lúka, Bratislava - Dúbravka

je vybudovaná telekomunikačná

infraštruktúra, ktorej kapacita je však pre predkladanú urbanistickú štúdiu nedostatočná.

ktoré platia pre celú zónu a pre príslušný sektor a podsektor. Z hľadiska metodického prístupu spracovania, ktorý vychádza z regulatívov navrhnutých v návrhu územného plánu hl. mesta SR Bratislavy, riešená urbanistická štúdia definuje len vybraný

Napojovacím bodom na verejnú telekomunikačnú sieť /VTS/ bude z týchto dôvodov ATÚ Saratovská riešená pomocou pripojenia optickej prístupovej siete.

súbor regulatívov, ktoré sa výhradne viažu k navrhovanej koncepcii rozvoja. Návrh regulatívov funkčného a priestorového usporiadania je spracovaný v textovej, ako aj grafickej časti – výkres č. 08 – Regulácia územia a etapizácia.

21.2.NÁVRH V riešenom území sa predpokladá výstavba rodinných domov /RD/ - 360, bytových domov /BD/ - počet bytov 2 250 a občianskej vybavenosti /OV/, t.j. školstvo, zdravotné stredisko, obchody, verejné stravovanie, sociálne služby, prechodné ubytovanie, služby, administratíva, Villa Rustica a zmiešané územie výroba, vybavenosť /technické sklo/. Návrh vychádza z odsúhlasenej koncepcie budovania

Veľká lúka by mala vychádzať z týchto regulatívov a rešpektovať všetky limity využiteľnosti územia,

telekomunikačnej

infraštruktúry

pre

zabezpečenie

všetkých

požiadaviek

na

Pre jednotlivé funkčné plochy sú spracované regulačné listy a nasledujúcimi informáciami: charakteristika – predstavuje základnú charakteristiku využitia územia funkčné využitie: - prevládajúce - predstavuje základné funkčné využitie, zariadenia a stavby, ktoré sú

telekomunikačné služby. Z ATÚ Saratovská bude potrebné vybudovať primárnu miestnu optickú telekomunikačnú sieť (MOK) pomocou 96 vláknového optického kábla v multirúre typu DB 7x12/8 čiastočne vedenom v káblovode a čiastočne v zemnej káblovej ryhe. MOK primárnej siete bude ukončený v uzlu telekomunikačných služieb realizovanom v samostatnej miestnosti cca 4x4 m. v objekte občianskej vybavenosti. Uzol tf služieb bude vybavený príslušnou technológiou, t.j. prevodníkmi

Regulatívy funkčného využitia územia sú spracované pre jednotlivé navrhované funkčné územia.

na použitie

sekundárnej telekomunikačnej siete pomocou optických a metalických telekomunikačných káblov. Do RD a BD budú privedené optické káble, cca 2 vlákna na RD a jeden byt a do objektov OV

v danom

území prevládajúce, resp. dominujúce s prislúchajúcimi nevyhnutnými zariadeniami a stavbami´ - prípustné – predstavuje prípustné doplnkové funkčné využitie, zariadenia a stavby, ktoré je možné v danom území umiestňovať a ktoré svojím rozsahom a objemom vhodne dopĺňajú dominantné funkčné využitie - prípustné v obmedzenom rozsahu – predstavuje funkčné využitie a stavby, ktorých umiestnenie v danom území je potrebné posudzovať vo vzťahu k dominantnému funkčnému využitiu - neprípustné – predstavuje funkčné využitie, zariadenia a stavby, ktorých umiestnenie v danom území je v rozpore so stanoveným dominantným funkčným využitím z hľadiska ich účelu a vplyvu na

budú privedené optické káble v multirúrach typu DB a metalické káble typu TCEPKPFLE. Pripojením RD, BD a OV pomocou optických a metalických káblov, ktoré budú vedené vo výkope

životné prostredie.

do miesta výstavby riešených lokalít, bude možné využiť telekomunikačné služby systému MAGIO, t.j. pripojenie televízie, internetu a telefónu. HUGPRO, s.r.o.

str. 67

HUGPRO, s.r.o.

str. 68


december 2010


Obytné územia - málopodlažná zástavba obytného územia – kód funkčnej pl. 102 - sektory 1.2, 2.2, 7.1

Funkčné využitie:

sektor

- neprípustné:

1.2 2.2 7.1

územie v m2 14 234 70 787 16 740

bytové domy bytové domy bytové domy

kód funkčnej plochy 102 102 102

podlažná plocha 12 572 63 596 6 760

IPP 0,88 0,90 0,40

kód intenzity využitia D D C

IPP max. 0,9 0,9 0,6

IZP max. 0,3 0,3 0,3

KZ priemerná min. podlažnosť 0,25 4 0,25 4 0,25 4

Charakteristika: územie slúžiace pre bývanie v rodinných domoch a málopodlažných bytových domoch do 4 nadzemných podlaží, minimálny podiel prevládajúcej funkcie 70 % celkových nadzemných podlažných plôch a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia a stavby občianskej, technickej a dopravnej vybavenosti vrátane plôch zelene a ihrísk. Obytné územia - radových rodinných domov – kód funkčnej plochy 102 - sektory 1.3, 2.3 sektor 1.3 2.3

územie kód funkčnej plochy v m2 radové RD 13 676 102 radové RD 17 866 102

podlažná plocha IPP m2 24x200=4 800 0,35 30x200=6 000 0,34

kód intenzity využitia C C

IPP max. 0,6 0,6

IZP max. 0,32 0,32

KZ min. 0,25 0,25

priemerná podlažnosť 1+, 2 1+, 2

výmera pozemku v m2 300-450 300-450

Charakteristika: územie určené pre výstavbu radových rodinných domov. Obytné územia - izolovaných rodinných domov – kód funkč. pl. 102 - sektory 3.3, 4.3, 4.4, 7.2, 8.1, 8.3, 9.1 Charakteristika: územie určené pre výstavbu izolovaných rodinných domov. sektor 3.3 4.3 4.4 7.2 8.1 8.3 9.1 10.1 11.1

izolované izolované izolované izolované izolované izolované izolované izolované izolované

RD RD RD RD RD RD RD RD RD

územie kód funkčnej v m2 plochy 10 489 102 20 123 102 33 626 102 38 447 102 7 219 102 31 263 102 47 456 102 50 999 102 70 541 102

16 20 33 42 6 24 44 50 71

x x x x x x x x x

podlažná plocha m2 200 m2 3 200 2 200 m 4 000 200 m2 6 600 180 m2 7 560 250 m2 1 500 250 m2 6 000 200 m2 8 800 200 m2 10 000 200 m2 14 200

IPP kód intenzity IPP IZP KZ využitia max. max. min. B 0,4 0,23 0,4 A 0,2 0,22 0,4 A 0,2 0,22 0,4 A 0,2 0,22 0,4 A 0,2 0,22 0,4 A 0,2 0,22 0,4 A 0,2 0,22 0,4 A 0,2 0,22 0,4 A 0,2 0,22 0,4

0,31 0,20 0,20 0,20 0,21 0,19 0,19 0,20 0,20

priemerná podlažnosť 1+, 2 1 1 1 1 1 1 1 1

výmera pozemku v m2 600-1000 600-1000 600-1000 600-1000 600-1000 600-1000 600-1000 600-1000 600-1000

Funkčné využitie: - prevládajúce - prípustné:

- prípustné v obmedzenom rozsahu:

HUGPRO, s.r.o.

bývanie v rodinných typoch objektov (rodinné domy a rôzne typologické druhy málopodlažných bytových objektov do 4 n.p. • rodinné domy min. podiel prevládajúcej funkcie 70 % - podiel celkových nadzemných podlažných plôch • bytové domy do 4. nadzemného podlažia • zeleň líniová a plošná • drobná architektúra a mobiliár • cyklistické trasy • pešie komunikácie • odstavné státia a parkoviská • komunikácie vozidlové • zariadenia a vedenia technickej vybavenosti pre obsluhu územia zariadenia telovýchovy a voľného času, malé ubytovacie zariadenia do max. 40 lôžok rozptýlené v území, nad rámec daného územia možno výnimočne povoliť umiestňovanie stavieb verejnej vybavenosti slúžiace širšiemu okoliu • verejné stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety • malé ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, malé hotely, penzióny • kultúrne zariadenia v doplnkovom rozsahu • kostoly a modlitebne • prenajímateľné administratívne priestory • materské školy • ambulancie, lekárne, ADOS, výdajne zdravotných pomôcok, stacionáre • stacionáre sociálnych služieb, chránené dielne, chránené bývanie • drobná výroba a služby - nerušiaca • výrobné a nevýrobné služby pre obsluhu územia • zariadenia netradičných športov • zariadenia na separovaný zber odpadov miestneho významu bez NO str. 69

HUGPRO, s.r.o.

december 2010

v území možno prevádzkovať iba také činnosti, ktoré svojou prevádzkou, výrobným alebo technickým zariadením nerušia svojimi negatívnymi účinkami prevádzku stavieb a zariadení v ich okolí (nemožno napr. povoliť autoservisy, klampiarske prevádzky, stolárstva, ČSPH s autoservismi a opravovňami a pod.) • bytové domy nad 4 nadzemné podlažia • byty v objektoch určených na inú funkciu (služobné) • obchodné centrá regionálne • nákupné strediská, obchodné domy • distribučné a veľkoobchodné centrá • hypermarkety, hobbymarkety • supermarkety, diskonty • verejné stravovanie • stravovanie pre zamestnancov • ubytovacie zariadenia cestovného ruchu • autokempingy, turistické ubytovne • ubytovacie zariadenia viažuce sa na funkciu • kongresové centrá • veľtržné a výstavné areály • kultúrne zariadenia • zábavné zariadenia • obradné siene • cirkev a jej ostatné zariadenia • administratívne budovy • objekty ústredných orgánov štátnej správy a štátnej reprezentácie • objekty verejnej správy krajského a miestneho významu • zariadenia obrany • zariadenia požiarnej ochrany, zariadenia polície • základné školy a základné umelecké školy • stredné školy, špeciálne školy • vysoké školy a vysokoškolské areály • ubytovacie a stravovacie zariadenia školstva • objekty a areály vedy a výskumu • polikliniky • nemocnice NsP, FNsP • vysokošpecializované odborné liečebné ústavy • odborné liečebné ústavy, detské ozdravovne, liečebne, liečebné ústavy • zariadenia zdravotníctva – záchranná služba, dializačné strediská • domovy sociálnych služieb • domovy dôchodcov, domovy penzióny dôchodcov • detské domovy, krízové strediská, ZOS, SOS, pestúnska starostlivosť • záhradníctva, skleníkové hospodárstvo • areály veľkých a stredných priemyselných podnikov • výroby a služby všetkých druhov • priemyselné parky • skladové areály, distribučné centrá, logistické parky • skladové areály súvisiace s výrobou • stavebné dvory a zariadenia • národné štadióny, štadióny – otvorené, kryté • športové areály – kryté a otvorené • športové haly, plavárne, kolkárne • kúpaliská • lyžiarske svahy a bobové dráhy • zariadenia športu a telovýchovy viazané na účelové objekty • areály voľného času • pobytové lúky, náučné chodníky, turistické trasy • drobné zariadenia pre vedecko-výskumné účely • záhradkárske osady a lokality • chatové osady • vegetácia/ zeleň krajinná a ekostabilizačná • technické zariadenia pre faunu a pestovanie rastlinného materiálu • drobné zariadenia vybavenosti a hygienické zariadenia pre obsluhu územia • kompostárne a zariadenia pre zhodnocovanie BRKO • zariadenia na separovaný zber odpadov • zariadenia na spracovanie, úpravu a nakladanie s odpadmi • prícestné odpočívadlá • ČSPH bez sprievodných prevádzok • ČSPH so sprievodnými prevádzkami • parkinggaráže • tranzitné vedenia technickej vybavenosti nadradeného významu

str. 70


december 2010

UŠ Z Veľká lúka, Bratislava – Dúbravka Funkčné využitie:

Územia občianskej vybavenosti – kód funkčnej plochy 201, 202 - sektory 3.1, 4.1, 4.2, 6.2 Navrhované funkčné využitie pre občiansku vybavenosť, kam podľa definície obsahu základných funkčných systémov patria plochy občianskej vybavenosti zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, školstva,


kultúry, obchodu, služieb, verejného stravovania, ubytovania, cestovného ruchu a administratívy, ktorej doplňujúcimi funkciami sú bývanie ako súčasť spoločenských priestorov občianskej vybavenosti, malovýroba bez negatívneho vplyvu na spoločenské prostredie, obchod, služby, kultúra, prípadne

- neprípustné:

špecifické drobné zariadenia výrobných služieb ako súčasť areálov vybavenosti zdravotníctva, školstva, vedy a výskumu, športové a rekreačné plochy, malá architektúra, biokoridor v zastavanom území. Medzi účelovo viazané plochy stavieb a zariadení pre všetky druhy občianskej vybavenosti patria pohotovostné a prechodné ubytovanie personálu, zeleň (verejná, vyhradená v rámci areálov), vybavenosť prevádzky a údržba, zariadenia civilnej obrany, dopravná vybavenosť, technická vybavenosť. Občianska vybavenosť celomestského a nadmestského významu sektor 3.1 vybavenosť 6.2 obchody a služby

územie v m2 8 242 17 452

kód funkčnej plochy 201 201

podlažná IPP plocha 4 050 0,49 14 400 0,83

kód intenzity využitia C D

IPP IZP KZ max. max. min. 0,6 0,50 0,15 0,9 0,45 0,15

priemerná podlažnosť 2 2

Funkčné využitie: - prevládajúce

- prípustné:

HUGPRO, s.r.o.

objekty a zariadenia celomestského a nadmestského významu • obchodné centrá regionálne • nákupné strediská, obchodné domy • hypermarkety, hobbymarkety • verejné stravovanie • ubytovacie zariadenia cestovného ruchu • malé ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, malé hotely, penzióny • kongresové centrá • veľtržné a výstavné areály • kultúrne zariadenia • zábavné zariadenia • kostoly a modlitebne • administratívne budovy • objekty ústredných orgánov štátnej správy a štátnej reprezentácie • objekty verejnej správy krajského a miestneho významu • zariadenia obrany • zariadenia požiarnej ochrany, zariadenia polície • stredné školy, špeciálne školy • vysoké školy a vysokoškolské areály • ubytovacie a stravovacie zariadenia školstva • objekty a areály vedy a výskumu • polikliniky • nemocnice NsP, FNsP • vysokošpecializované odborné liečebné ústavy • odborné liečebné ústavy, detské ozdravovne, liečebne, liečebné ústavy • zariadenia zdravotníctva – záchranná služba, dializačné strediská • domovy sociálnych služieb • domovy dôchodcov, domovy penzióny dôchodcov • detské domovy, krízové strediská, ZOS, SOS, pestúnska starostlivosť objekty a zariadenia pre obyvateľstvo bývajúce v spádovom území • byty v objektoch určených na inú funkciu (služobné) • supermarkety, diskonty • maloobchodné zariadenia pre obsluhu základnej funkcie územia • verejné stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety • cirkev a jej ostatné zariadenia • základné školy a základné umelecké školy • ambulancie, lekárne, ADOS, výdajne zdravotných pomôcok, stacionáre • stacionáre sociálnych služieb, chránené dielne, chránené bývanie • zariadenia športu a telovýchovy viazané na účelové objekty • zeleň líniová a plošná • drobná architektúra a mobiliár • pešie komunikácie • drobné zariadenia vybavenosti a hygienické zariadenia pre obsluhu územia • ČSPH bez sprievodných prevádzok • komunikácie vozidlové

december 2010

• • • • • • • •

drobná výroba a služby – nerušiaca ubytovacie zariadenia viažuce sa na funkciu prenajímateľné administratívne priestory výroby a služby všetkých druhov telocvične, ihriská, fitnes, posilňovne cyklistické trasy zariadenia na spracovanie, úpravu a nakladanie s odpadmi ČSPH so sprievodnými prevádzkami

• • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •

rodinné domy distribučné a veľkoobchodné centrá autokempingy, turistické ubytovne záhradníctva, skleníkové hospodárstvo areály veľkých a stredných priemyselných podnikov výroby a služby všetkých druhov priemyselné parky skladové areály, distribučné centrá, logistické parky skladové areály súvisiace s výrobou stavebné dvory a zariadenia národné štadióny, štadióny – otvorené, kryté športové areály – kryté a otvorené športové haly, plavárne, kolkárne kúpaliská lyžiarske svahy a bobové dráhy areály voľného času pobytové lúky, náučné chodníky, turistické trasy drobné zariadenia pre vedecko-výskumné účely záhradkárske osady a lokality chatové osady vegetácia/ zeleň krajinná a ekostabilizačná technické zariadenia pre faunu a pestovanie rastlinného materiálu kompostárne a zariadenia pre zhodnocovanie BRKO zariadenia na separovaný zber odpadov zariadenia na spracovanie, úpravu a nakladanie s odpadmi zariadenia na separovaný zber odpadov miestneho významu bez NO tranzitné vedenia technickej vybavenosti nadradeného významu

Občianska vybavenosť lokálneho charakteru sektor 4.1 lekári 4.2 škola

územie v m2 3 836 30 362



kód intenzity využitia D D

IPP IZP KZ max. max. min. 0,9 0,30 0,15 0,9 0,30 0,15



str. 71

HUGPRO, s.r.o.

občianska vybavenosť prevažne dennej potreby viazaná na bývajúce obyvateľstvo • nákupné strediská, obchodné domy • supermarkety, diskonty • maloobchodné zariadenia pre obsluhu základnej funkcie územia • verejné stravovanie • verejné stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety • kultúrne zariadenia • kostoly a modlitebne • administratívne budovy • prenajímateľné administratívne priestory • objekty verejnej správy krajského a miestneho významu • materské školy • základné školy a základné umelecké školy • ambulancie, lekárne, ADOS, výdajne zdravotných pomôcok, stacionáre • stacionáre sociálnych služieb, chránené dielne, chránené bývanie • výrobné a nevýrobné služby pre obsluhu územia • zariadenia športu a telovýchovy viazané na účelové objekty str. 72

UŠ Z Veľká lúka, Bratislava – Dúbravka Funkčné využitie: - prípustné:


- neprípustné:

HUGPRO, s.r.o.

december 2010

podiel bytov v území 10 až 30 % celkových nadzemných podlažných plôch • byty v objektoch určených na inú funkciu (služobné) • malé ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, malé hotely, penzióny • zábavné zariadenia • kultúrne zariadenia v doplnkovom rozsahu • cirkev a jej ostatné zariadenia • zariadenia požiarnej ochrany, zariadenia polície • stredné školy, špeciálne školy • polikliniky • telocvične, ihriská, fitnes, posilňovne • zeleň líniová a plošná • drobná architektúra a mobiliár • pešie komunikácie • drobné zariadenia vybavenosti a hygienické zariadenia pre obsluhu územia • odstavné státia a parkoviská • komunikácie vozidlové dostavby bytov nad podlažím základnej funkcie, bytové domy do 4. nadzemného podlažia len mimo areálov základných škôl, materských škôl, jaslí, zdravotníckych a sociálnych zariadení • bytové domy do 4. nadzemného podlažia • stravovanie pre zamestnancov • ubytovacie zariadenia cestovného ruchu • ubytovacie zariadenia viažuce sa na funkciu • obradné siene • detské domovy, krízové strediská, ZOS, SOS, pestúnska starostlivosť • drobná výroba a služby – nerušiaca • športové haly, plavárne, kolkárne • cyklistické trasy • ČSPH bez sprievodných prevádzok • zariadenia a vedenia technickej vybavenosti pre obsluhu územia • rodinné domy • bytové domy nad 4 nadzemné podlažia • obchodné centrá regionálne • distribučné a veľkoobchodné centrá • hypermarkety, hobbymarkety • autokempingy, turistické ubytovne • kongresové centrá • veľtržné a výstavné areály • objekty ústredných orgánov štátnej správy a štátnej reprezentácie • zariadenia obrany • vysoké školy a vysokoškolské areály • ubytovacie a stravovacie zariadenia školstva • objekty a areály vedy a výskumu • nemocnice NsP, FNsP • vysokošpecializované odborné liečebné ústavy • odborné liečebné ústavy, detské ozdravovne, liečebne, liečebné ústavy • zariadenia zdravotníctva – záchranná služba, dializačné strediská • domovy sociálnych služieb • domovy dôchodcov, domovy penzióny dôchodcov • záhradníctva, skleníkové hospodárstvo • areály veľkých a stredných priemyselných podnikov • výroby a služby všetkých druhov • priemyselné parky • skladové areály, distribučné centrá, logistické parky • skladové areály súvisiace s výrobou • stavebné dvory a zariadenia • národné štadióny, štadióny – otvorené, kryté • športové areály – kryté a otvorené • kúpaliská • lyžiarske svahy a bobové dráhy • zariadenia netradičných športov • areály voľného času • pobytové lúky, náučné chodníky, turistické trasy • drobné zariadenia pre vedecko-výskumné účely • záhradkárske osady a lokality • chatové osady • vegetácia/ zeleň krajinná a ekostabilizačná • technické zariadenia pre faunu a pestovanie rastlinného materiálu • kompostárne a zariadenia pre zhodnocovanie BRKO • zariadenia na separovaný zber odpadov • zariadenia na spracovanie, úpravu a nakladanie s odpadmi • zariadenia na separovaný zber odpadov miestneho významu bez NO • prícestné odpočívadlá • ČSPH so sprievodnými prevádzkami • parkinggaráže • tranzitné vedenia technickej vybavenosti nadradeného významu str. 73


december 2010

Územia športu, telovýchovy a voľného času – kód funkčnej plochy 401 - sektory 5.1 a 5.2 sektor

územie kód funkčnej plochy podlažná plocha IPP kód intenzity využitia IPP max. IZP max. KZ min. v m2 5.1 šport a rekreácia 9 052 401 1 249 0,14 X 5.2 šport a rekreácia 13 237 401 1 545 0,12 X -

Charakteristika: plochy prevažne areálového charakteru s využitím pre šport, tvorené krytými a otvorenými športovými zariadeniami, športovými ihriskami, slúžiace pre organizovanú telovýchovu, výkonnostný šport, amatérsky šport a územia slúžiace športovým aktivitám vo voľnom čase. Funkčné využitie: - prevládajúce

zariadenia športu, telovýchovy a športových aktivít vo voľnom čase • národné štadióny, štadióny – otvorené, kryté • športové areály – kryté a otvorené • športové haly, plavárne, kolkárne • telocvične, ihriská, fitnes, posilňovne • kúpaliská • lyžiarske svahy a bobové dráhy • zariadenia netradičných športov • zariadenia športu a telovýchovy viazané na účelové objekty

- prípustné:

ubytovacie zariadenia viažuce sa na funkciu, odstavné státia a parkoviská pre obsluhu funkcie, doplnkové funkcie, ktoré neprekročia svojím rozsahom cca 10 % plochy pozemkov dominantnej funkcie • ubytovacie zariadenia viažuce sa na funkciu • zeleň líniová a plošná • cyklistické trasy • pešie komunikácie • drobné zariadenia vybavenosti a hygienické zariadenia pre obsluhu územia • odstavné státia a parkoviská • komunikácie vozidlové objekty a zariadenia pre obsluhu základnej funkcie, kempingy len v okrajových polohách mesta, len vo väzbe na ďalšie rekreačné plochy • byty v objektoch určených na inú funkciu (služobné) • maloobchodné zariadenia pre obsluhu základnej funkcie územia • verejné stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety • malé ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, malé hotely, penzióny • autokempingy, turistické ubytovne • ambulancie, lekárne, ADOS, výdajne zdravotných pomôcok, stacionáre • areály voľného času • drobná architektúra a mobiliár • zariadenia a vedenia technickej vybavenosti pre obsluhu územia • rodinné domy • bytové domy do 4. nadzemného podlažia • bytové domy nad 4 nadzemné podlažia • obchodné centrá regionálne • nákupné strediská, obchodné domy • verejné stravovanie • stravovanie pre zamestnancov • ubytovacie zariadenia cestovného ruchu • kongresové centrá • veľtržné a výstavné areály • kultúrne zariadenia • zábavné zariadenia • kultúrne zariadenia v doplnkovom rozsahu • obradné siene • kostoly a modlitebne • cirkev a jej ostatné zariadenia • administratívne budovy • prenajímateľné administratívne priestory • objekty ústredných orgánov štátnej správy a štátnej reprezentácie • objekty verejnej správy krajského a miestneho významu • zariadenia obrany • zariadenia požiarnej ochrany, zariadenia polície • materské školy • základné školy a základné umelecké školy • stredné školy, špeciálne školy • vysoké školy a vysokoškolské areály • ubytovacie a stravovacie zariadenia školstva


-

neprípustné:

HUGPRO, s.r.o.

str. 74

UŠ Z Veľká lúka, Bratislava – Dúbravka Funkčné využitie: - neprípustné

• • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •

december 2010

objekty a areály vedy a výskumu polikliniky nemocnice NsP, FNsP vysokošpecializované odborné liečebné ústavy odborné liečebné ústavy, detské ozdravovne, liečebne, liečebné ústavy zariadenia zdravotníctva – záchranná služba, dializačné strediská stacionáre sociálnych služieb, chránené dielne, chránené bývanie domovy sociálnych služieb domovy dôchodcov, domovy penzióny dôchodcov detské domovy, krízové strediská, ZOS, SOS, pestúnska starostlivosť drobná výroba a služby – nerušiaca výrobné a nevýrobné služby pre obsluhu územia záhradníctva, skleníkové hospodárstvo areály veľkých a stredných priemyselných podnikov výroby a služby všetkých druhov priemyselné parky skladové areály, distribučné centrá, logistické parky skladové areály súvisiace s výrobou stavebné dvory a zariadenia pobytové lúky, náučné chodníky, turistické trasy drobné zariadenia pre vedecko-výskumné účely záhradkárske osady a lokality chatové osady vegetácia/ zeleň krajinná a ekostabilizačná technické zariadenia pre faunu a pestovanie rastlinného materiálu kompostárne a zariadenia pre zhodnocovanie BRKO zariadenia na separovaný zber odpadov zariadenia na spracovanie, úpravu a nakladanie s odpadmi zariadenia na separovaný zber odpadov miestneho významu bez NO prícestné odpočívadlá ČSPH bez sprievodných prevádzok ČSPH so sprievodnými prevádzkami parkinggaráže tranzitné vedenia technickej vybavenosti nadradeného významu

UŠ Z Veľká lúka, Bratislava – Dúbravka Funkčné využitie: - prípustné:


- neprípustné:

Zmiešané územia bývania a občianskej vybavenosti – kód funkčnej, plochy 501 – sektory 1.1 a 2.1 sektor 1.1 2.1

zmiešané bývanie a OV zmiešané bývanie a OV

územie v m2 29 813 58 959



kód intenzity využitia F F

IPP max. 1,4 1,4

IZP max. 0,35 0,35

KZ min. 0,2 0,2


Charakteristika: územie určené predovšetkým pre umiestnenie polyfunkčných objektov bývania a občianskej vybavenosti v zónach celomestského a nadmestského významu a na rozvojových osiach s dôrazom na vytváranie mestského prostredia. Podľa polohy v organizme mesta je to prevažne viacpodlažná zástavba (vonkajšie mesto), ktorá zabezpečuje obsluhu mesta a jeho zázemia a k nim prislúchajúce nevyhnutné stavby technickej a dopravnej vybavenosti vrátane plôch zelene a ihrísk. Predpokladaný podiel bývania vo vonkajšom meste je 70 % celkových nadzemných plôch.


HUGPRO, s.r.o.

bývanie s občianskou vybavenosťou v spodných podlažiach objektov • bytové domy do 4. nadzemného podlažia • bytové domy nad 4 nadzemné podlažia • maloobchodné zariadenia pre obsluhu základnej funkcie územia • verejné stravovanie • verejné stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety • kultúrne zariadenia v doplnkovom rozsahu • ambulancie, lekárne, ADOS, výdajne zdravotných pomôcok, stacionáre • stacionáre soc. služieb, chránené dielne, chránené bývanie • drobná výroba a služby – nerušiaca

str. 75

HUGPRO, s.r.o.

december 2010

funkcie zabezpečujúce vysokú komplexitu prostredia centier a mestských tried s občianskou vybavenosťou ako i vstavané zariadenia vyššej občianskej vybavenosti, • rodinné domy • byty v objektoch určených na inú funkciu (služobné) • supermarkety, diskonty • administratívne budovy • prenajímateľné administratívne priestory • zariadenia požiarnej ochrany, zariadenia polície • materské školy • telocvične. ihriská, fitnes, posilňovne • zeleň líniová a plošná • drobná architektúra a mobiliár • pešie komunikácie • odstavné státia a parkoviská • parkinggaráže • komunikácie vozidlové • zariadenia a vedenia technickej vybavenosti pre obsluhu územia doplnkové zariadenia dopravy a technickej vybavenosti • nákupné strediská, obchodné domy • stravovanie pre zamestnancov • malé ubytovacie zariadenia CR, malé hotely, penzióny • ubytovacie zariadenia viažuce sa na funkciu • kultúrne zariadenia • zábavné zariadenia • kostoly a modlitebne • cirkev a jej ostatné zariadenia • objekty verejnej správy krajského a miestneho významu • základné školy a základné umelecké školy • objekty a areály vedy a výskumu • zariadenia športu a telovýchovy viazané na účelové objekty • cyklistické trasy • ČSPH bez sprievodných prevádzok v území možno prevádzkovať iba také činnosti, ktoré svojou prevádzkou, výrobným alebo technickým zariadením nerušia svojimi negatívnymi účinkami prevádzku stavieb a zariadení v ich okolí • obchodné centrá regionálne • distribučné a veľkoobchodné centrá • hypermarkety, hobbymarkety • ubytovacie zariadenia cestovného ruchu • autokempingy, turistické ubytovne • kongresové centrá • veľtržné a výstavné areály • obradné siene • objekty ústredných orgánov štátnej správy a štátnej reprezentácie • zariadenia obrany • stredné školy, špeciálne školy • vysoké školy a vysokoškolské areály • ubytovacie a stravovacie zariadenia školstva • polikliniky • nemocnice NsP, FNsP • vysokošpecializované odborné liečebné ústavy • odborné liečebné ústavy, detské ozdravovne, liečebne, liečebné ústavy • zariadenia zdravotníctva – záchranná služba, dializačné strediská • domovy sociálnych služieb • domovy dôchodcov, domovy penzióny dôchodcov • detské domovy, krízové strediská, ZOS, SOS, pestúnska starostlivosť • výrobné a nevýrobné služby pre obsluhu územia • záhradníctva, skleníkové hospodárstvo • areály veľkých a stredných priemyselných podnikov • výroby a služby všetkých druhov • priemyselné parky • skladové areály, distribučné centrá, logistické parky • skladové areály súvisiace s výrobou • stavebné dvory a zariadenia • národné štadióny, štadióny – otvorené, kryté • športové areály – kryté a otvorené • športové haly, plavárne, kolkárne • kúpaliská • lyžiarske svahy a bobové dráhy • zariadenia netradičných športov • areály voľného času • pobytové lúky, náučné chodníky, turistické trasy • drobné zariadenia pre vedecko-výskumné účely • záhradkárske osady a lokality • chatové osady • vegetácia/ zeleň krajinná a ekostabilizačná • technické zariadenia pre faunu a pestovanie rastlinného materiálu • drobné zariadenia vybavenosti a hygienické zariadenia pre obsluhu územia • kompostárne a zariadenia pre zhodnocovanie BRKO • zariadenia na separovaný zber odpadov • zariadenia na spracovanie, úpravu a nakladanie s odpadmi • zariadenia na separovaný zber odpadov miestneho významu bez NO • prícestné odpočívadlá • ČSPH so sprievodnými prevádzkami • tranzitné vedenia technickej vybavenosti nadradeného významu

str. 76


december 2010

Zmiešané územia obchodu a služieb výrobných a nevýrobných – kód funkčnej pl. 502 - sektor 6.1 sektor 6.1 zmiešané obchod a výroba

územie v m2 120 786

kód funkčnej plochy 502

podlažná plocha 91 944

IPP 0,76

kód intenzity využitia D

IPP IZP KZ max. max. min. 0,9 0,4 0,15

priemerná podlažnosť 3


Charakteristika: Plochy slúžiace predovšetkým pre umiestnenie drobných obchodných a servisných prevádzok a súvisiacich administratívnych objektov, ktoré podstatne nerušia ostatné funkcie umiestnené v okolí. Funkčné využitie: - prevládajúce - prípustné:


-

neprípustné:

HUGPRO, s.r.o.

zariadenia obchodu, služieb výrobných a nevýrobných • distribučné a veľkoobchodné centrá • drobná výroba a služby - nerušiaca nerušiaca výroba, sklady, skladovacie plochy • byty v objektoch určených na inú funkciu (služobné) • obchodné centrá regionálne • nákupné strediská, obchodné domy • hypermarkety, hobbymarkety • supermarkety, diskonty • verejné stravovanie • verejné stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety • stravovanie pre zamestnancov • veľtržné a výstavné areály • administratívne budovy • výrobné a nevýrobné služby pre obsluhu územia • skladové areály, distribučné centrá, logistické parky • zariadenia športu a telovýchovy viazané na účelové objekty • drobné zariadenia pre vedecko-výskumné účely • zeleň líniová a plošná • drobná architektúra a mobiliár • pešie komunikácie • zariadenia na separovaný zber odpadov • zariadenia na separovaný zber odpadov miestneho významu bez NO • odstavné státia a parkoviská • parkinggaráže • komunikácie vozidlové • zariadenia a vedenia technickej vybavenosti pre obsluhu územia • maloobchodné zariadenia pre obsluhu základnej funkcie územia • ubytovacie zariadenia viažuce sa na funkciu • prenajímateľné administratívne priestory • stacionáre sociálnych služieb, chránené dielne, chránené bývanie • výroby a služby všetkých druhov • telocvične, ihriská, fitnes, posilňovne • cyklistické trasy • zariadenia na spracovanie, úpravu a nakladanie s odpadmi • ČSPH bez sprievodných prevádzok • ČSPH so sprievodnými prevádzkami • rodinné domy • bytové domy do 4. nadzemného podlažia • bytové domy nad 4 nadzemné podlažia • ubytovacie zariadenia cestovného ruchu • malé ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, malé hotely, penzióny • autokempingy, turistické ubytovne • kongresové centrá • kultúrne zariadenia • zábavné zariadenia • kultúrne zariadenia v doplnkovom rozsahu • obradné siene • kostoly a modlitebne • cirkev a jej ostatné zariadenia • objekty ústredných orgánov štátnej správy a štátnej reprezentácie • objekty verejnej správy krajského a miestneho významu • zariadenia obrany • zariadenia požiarnej ochrany, zariadenia polície • materské školy • základné školy a základné umelecké školy • stredné školy, špeciálne školy • vysoké školy a vysokoškolské areály • ubytovacie a stravovacie zariadenia školstva

• • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •

december 2010

objekty a areály vedy a výskumu ambulancie, lekárne, ADOS, výdajne zdravotných pomôcok, stacionáre polikliniky nemocnice NsP, FNsP vysokošpecializované odborné liečebné ústavy odborné liečebné ústavy, detské ozdravovne, liečebne, liečebné ústavy zariadenia zdravotníctva – záchranná služba, dializačné strediská domovy sociálnych služieb domovy dôchodcov, domovy penzióny dôchodcov detské domovy, krízové strediská, ZOS, SOS, pestúnska starostlivosť záhradníctva, skleníkové hospodárstvo areály veľkých a stredných priemyselných podnikov priemyselné parky skladové areály, distribučné centrá, logistické parky skladové areály súvisiace s výrobou stavebné dvory a zariadenia národné štadióny, štadióny – otvorené, kryté športové areály – kryté a otvorené športové haly, plavárne, kolkárne kúpaliská lyžiarske svahy a bobové dráhy zariadenia netradičných športov areály voľného času pobytové lúky, náučné chodníky, turistické trasy záhradkárske osady a lokality chatové osady vegetácia/ zeleň krajinná a ekostabilizačná technické zariadenia pre faunu a pestovanie rastlinného materiálu drobné zariadenia vybavenosti a hygienické zariadenia pre obsluhu územia kompostárne a zariadenia pre zhodnocovanie BRKO prícestné odpočívadlá tranzitné vedenia technickej vybavenosti nadradeného významu

Územia technickej vybavenosti – vodné hospodárstvo – kód funkčnej plochy 601 - sektor 8.2 sektor 8.2 vodojem

územie v m2 3 791


Charakteristika: územia technickej vybavenosti – plochy sú určené pre umiestnenie stavieb a zariadení, ktoré slúžia pre prevádzku vodohospodárskych systémov.

Funkčné využitie: - prevládajúce: - prípustné:


str. 77

HUGPRO, s.r.o.

vodné zdroje, vodojemy, čerpacie stanice, ČOV, vodné diela, dažďové nádrže, prevádzkové areály správcov tranzitné vedenia nadradeného významu súvisiace s funkciou vodohospodárskych zariadení, u vodárenských zdrojov v rámci PHO I. stupňa iba tie objekty, ktoré sú v súlade s § 32 zákona č. 364/2001 Z.z. o vodách a príslušným vodoprávnym rozhodnutím • drobné zariadenia pre vedecko-výskumné účely • zeleň líniová a plošná • vegetácia/ zeleň krajinná a ekostabilizačná • drobná architektúra a mobiliár • zariadenia a vedenia technickej vybavenosti pre obsluhu územia • tranzitné vedenia technickej vybavenosti nadradeného významu služobné byty, administratívne budovy, sklady, skladovacie plochy, dielne, stavebné dvory, komunikácie, odstavné plochy a parkoviská slúžiace prevádzke • byty v objektoch určených na inú funkciu (služobné) • stravovanie pre zamestnancov • administratívne budovy • skladové areály, distribučné centrá, logistické parky • skladové areály súvisiace s výrobou • stavebné dvory a zariadenia • odstavné státia a parkoviská • komunikácie vozidlové •

str. 78


Funkčné využitie: - neprípustné:

HUGPRO, s.r.o.

• • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •

december 2010

rodinné domy bytové domy do 4. nadzemného podlažia bytové domy nad 4 nadzemné podlažia obchodné centrá regionálne nákupné strediská, obchodné domy distribučné a veľkoobchodné centrá hypermarkety, hobbymarkety supermarkety, diskonty maloobchodné zariadenia pre obsluhu základnej funkcie územia verejné stravovanie verejné stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety ubytovacie zariadenia cestovného ruchu malé ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, malé hotely, penzióny autokempingy, turistické ubytovne kongresové centrá veľtržné a výstavné areály kultúrne zariadenia zábavné zariadenia kultúrne zariadenia v doplnkovom rozsahu obradné siene kostoly a modlitebne cirkev a jej ostatné zariadenia prenajímateľné administratívne priestory objekty ústredných orgánov štátnej správy a štátnej reprezentácie objekty verejnej správy krajského a miestneho významu zariadenia obrany zariadenia požiarnej ochrany, zariadenia polície materské školy základné školy a základné umelecké školy stredné školy, špeciálne školy vysoké školy a vysokoškolské areály ubytovacie a stravovacie zariadenia školstva objekty a areály vedy a výskumu ambulancie, lekárne, ADOS, výdajne zdravotných pomôcok, stacionáre polikliniky nemocnice NsP, FNsP vysokošpecializované odborné liečebné ústavy odborné liečebné ústavy, detské ozdravovne, liečebne, liečebné ústavy zariadenia zdravotníctva – záchranná služba, dializačné strediská stacionáre sociálnych služieb, chránené dielne, chránené bývanie domovy sociálnych služieb domovy dôchodcov, domovy penzióny dôchodcov detské domovy, krízové strediská, ZOS, SOS, pestúnska starostlivosť drobná výroba a služby - nerušiaca výrobné a nevýrobné služby pre obsluhu územia záhradníctva, skleníkové hospodárstvo areály veľkých a stredných priemyselných podnikov výroby a služby všetkých druhov priemyselné parky skladové areály, distribučné centrá, logistické parky národné štadióny, štadióny – otvorené, kryté športové areály – kryté a otvorené športové haly, plavárne, kolkárne telocvične, ihriská, fitnes, posilňovne kúpaliská lyžiarske svahy a bobové dráhy zariadenia netradičných športov zariadenia športu a telovýchovy viazané na účelové objekty areály voľného času pobytové lúky, náučné chodníky, turistické trasy záhradkárske osady a lokality chatové osady cyklistické trasy pešie komunikácie technické zariadenia pre faunu a pestovanie rastlinného materiálu drobné zariadenia vybavenosti a hygienické zariadenia pre obsluhu územia kompostárne a zariadenia pre zhodnocovanie BRKO zariadenia na separovaný zber odpadov zariadenia na spracovanie, úpravu a nakladanie s odpadmi zariadenia na separovaný zber odpadov miestneho významu bez NO prícestné odpočívadlá ČSPH bez sprievodných prevádzok ČSPH so sprievodnými prevádzkami parkinggaráže


december 2010

Územia vodných plôch a tokov – kód funkčnej plochy 901 - sektory 3.6, 4.8, 5.5, 9.4 sektor 3.6 4.8 5.5 9.4

vodné vodné vodné vodné

plochy a toky plochy a toky plochy a toky plochy a toky

územie v m2 810 7 732 6 811 587

kód funkčnej plochy 901 901 901 901

Charakteristika: prirodzené a umelé vodné plochy s využitím predovšetkým na účely hospodárske, ochranné, ekostabilizačné, krajinotvorné a rekreačné. Funkčné využitie: - prevládajúce: - prípustné:

- prípustné v obmedzenom rozsahu: - neprípustné:

str. 79

HUGPRO, s.r.o.

- využívanie vodných tokov a plôch ako výrazného krajinného prvku, zdroje, vodohospodárske využitie - energetické využitie, vodná doprava, zariadenia správcov tokov - vodné športy a rekreácia - chov rýb a rybárstvo - využívanie ako zdrojov vody a recipientov, vrátane súvisiacich objektov - stavby a zariadenia slúžiace pre účely spojené s ochranou a využívaním vodných zdrojov alebo na ochranu voči vode ako prírodnému živlu - ťažba štrkov a pieskov v regulovanom rozsahu (udržiavanie plavebnej dráhy) - prechod (križovanie) trás nadradených vedení TI ponad alebo popod vodné toky - plávajúce ubytovacie zariadenia • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •

rodinné domy bytové domy do 4. nadzemného podlažia bytové domy nad 4 nadzemné podlažia byty v objektoch určených na inú funkciu (služobné) obchodné centrá regionálne nákupné strediská, obchodné domy distribučné a veľkoobchodné centrá hypermarkety, hobbymarkety supermarkety, diskonty maloobchodné zariadenia pre obsluhu základnej funkcie územia verejné stravovanie verejné stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety stravovanie pre zamestnancov ubytovacie zariadenia cestovného ruchu malé ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, malé hotely, penzióny autokempingy, turistické ubytovne ubytovacie zariadenia viažuce sa na funkciu kongresové centrá veľtržné a výstavné areály kultúrne zariadenia zábavné zariadenia kultúrne zariadenia v doplnkovom rozsahu obradné siene kostoly a modlitebne cirkev a jej ostatné zariadenia administratívne budovy prenajímateľné administratívne priestory objekty ústredných orgánov štátnej správy a štátnej reprezentácie objekty verejnej správy krajského a miestneho významu zariadenia obrany zariadenia požiarnej ochrany, zariadenia polície materské školy základné školy a základné umelecké školy stredné školy, špeciálne školy vysoké školy a vysokoškolské areály ubytovacie a stravovacie zariadenia školstva objekty a areály vedy a výskumu ambulancie, lekárne, ADOS, výdajne zdravotných pomôcok, stacionáre polikliniky nemocnice NsP, FNsP vysokošpecializované odborné liečebné ústavy odborné liečebné ústavy, detské ozdravovne, liečebne, liečebné ústavy zariadenia zdravotníctva – záchranná služba, dializačné strediská stacionáre sociálnych služieb, chránené dielne, chránené bývanie domovy sociálnych služieb domovy dôchodcov, domovy penzióny dôchodcov str. 80


• • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •

december 2010

detské domovy, krízové strediská, ZOS, SOS, pestúnska starostlivosť drobná výroba a služby - nerušiaca výrobné a nevýrobné služby pre obsluhu územia záhradníctva, skleníkové hospodárstvo areály veľkých a stredných priemyselných podnikov výroby a služby všetkých druhov priemyselné parky skladové areály, distribučné centrá, logistické parky skladové areály súvisiace s výrobou stavebné dvory a zariadenia národné štadióny, štadióny – otvorené, kryté športové areály – kryté a otvorené športové haly, plavárne, kolkárne telocvične, ihriská, fitnes, posilňovne kúpaliská lyžiarske svahy a bobové dráhy zariadenia netradičných športov zariadenia športu a telovýchovy viazané na účelové objekty areály voľného času pobytové lúky, náučné chodníky, turistické trasy drobné zariadenia pre vedecko-výskumné účely záhradkárske osady a lokality chatové osady zeleň líniová a plošná vegetácia/ zeleň krajinná a ekostabilizačná drobná architektúra a mobiliár cyklistické trasy pešie komunikácie technické zariadenia pre faunu a pestovanie rastlinného materiálu drobné zariadenia vybavenosti a hygienické zariadenia pre obsluhu územia kompostárne a zariadenia pre zhodnocovanie BRKO zariadenia na separovaný zber odpadov zariadenia na spracovanie, úpravu a nakladanie s odpadmi zariadenia na separovaný zber odpadov miestneho významu bez NO prícestné odpočívadlá ČSPH bez sprievodných prevádzok ČSPH so sprievodnými prevádzkami odstavné státia a parkoviská parkinggaráže komunikácie vozidlové zariadenia a vedenia technickej vybavenosti pre obsluhu územia tranzitné vedenia technickej vybavenosti nadradeného významu

UŠ Z Veľká lúka, Bratislava – Dúbravka Funkčné využitie: - neprípustné:

Územia prírodnej zelene – les, ostatný lesný pôdny fond - kód funkčnej plochy 1001 - sektory 8.4, 11.2 sektor 8.4 les 11.2 les

územie v m2 13 841 2 393


Charakteristika: územia slúžiace predovšetkým na hospodárske, rekreačné, vodohospodárske, ekostabilizačné, hygienické a iné funkcie, plochy s alebo bez porastov, priestory manipulačné a pod. Funkčné využitie: - prevládajúce: - prípustné: - prípustné v obmedzenom rozsahu:

HUGPRO, s.r.o.

- lesné porasty, lesné škôlky, pobytové lúky, náučné chodníky, turistické trasy • pobytové lúky, náučné chodníky, turistické trasy • vegetácia/ zeleň krajinná a ekostabilizačná - služobné byty, hygienické zariadenia • byty v objektoch určených na inú funkciu (služobné) - drobná architektúra a mobiliár, cyklistické trasy a pod. • lyžiarske svahy a bobové dráhy • drobná architektúra a mobiliár • cyklistické trasy • pešie komunikácie • technické zariadenia pre faunu a pestovanie rastlinného materiálu • prícestné odpočívadlá • odstavné státia a parkoviská • komunikácie vozidlové • zariadenia a vedenia technickej vybavenosti pre obsluhu územia str. 81

HUGPRO, s.r.o.

• • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •

december 2010

rodinné domy bytové domy do 4. nadzemného podlažia bytové domy nad 4 nadzemné podlažia obchodné centrá regionálne nákupné strediská, obchodné domy distribučné a veľkoobchodné centrá hypermarkety, hobbymarkety supermarkety, diskonty maloobchodné zariadenia pre obsluhu základnej funkcie územia verejné stravovanie verejné stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety stravovanie pre zamestnancov ubytovacie zariadenia cestovného ruchu malé ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, malé hotely, penzióny autokempingy, turistické ubytovne ubytovacie zariadenia viažuce sa na funkciu kongresové centrá veľtržné a výstavné areály kultúrne zariadenia zábavné zariadenia kultúrne zariadenia v doplnkovom rozsahu obradné siene kostoly a modlitebne cirkev a jej ostatné zariadenia administratívne budovy prenajímateľné administratívne priestory objekty ústredných orgánov štátnej správy a štátnej reprezentácie objekty verejnej správy krajského a miestneho významu zariadenia obrany zariadenia požiarnej ochrany, zariadenia polície materské školy základné školy a základné umelecké školy stredné školy, špeciálne školy vysoké školy a vysokoškolské areály ubytovacie a stravovacie zariadenia školstva objekty a areály vedy a výskumu ambulancie, lekárne, ADOS, výdajne zdravotných pomôcok, stacionáre polikliniky nemocnice NsP, FNsP vysokošpecializované odborné liečebné ústavy odborné liečebné ústavy, detské ozdravovne, liečebne, liečebné ústavy zariadenia zdravotníctva – záchranná služba, dializačné strediská stacionáre sociálnych služieb, chránené dielne, chránené bývanie domovy sociálnych služieb domovy dôchodcov, domovy penzióny dôchodcov detské domovy, krízové strediská, ZOS, SOS, pestúnska starostlivosť drobná výroba a služby - nerušiaca výrobné a nevýrobné služby pre obsluhu územia záhradníctva, skleníkové hospodárstvo areály veľkých a stredných priemyselných podnikov výroby a služby všetkých druhov priemyselné parky skladové areály, distribučné centrá, logistické parky skladové areály súvisiace s výrobou stavebné dvory a zariadenia národné štadióny, štadióny – otvorené, kryté športové areály – kryté a otvorené športové haly, plavárne, kolkárne telocvične, ihriská, fitnes, posilňovne kúpaliská zariadenia netradičných športov zariadenia športu a telovýchovy viazané na účelové objekty areály voľného času záhradkárske osady a lokality chatové osady zeleň líniová a plošná drobné zariadenia vybavenosti a hygienické zariadenia pre obsluhu územia kompostárne a zariadenia pre zhodnocovanie BRKO zariadenia na separovaný zber odpadov zariadenia na spracovanie, úpravu a nakladanie s odpadmi zariadenia na separovaný zber odpadov miestneho významu bez NO ČSPH bez sprievodných prevádzok ČSPH so sprievodnými prevádzkami parkinggaráže tranzitné vedenia technickej vybavenosti nadradeného významu

str. 82


december 2010

Územia prírodnej zelene – krajinná zeleň - kód funk. pl. 1002 – sekt. 4.5, 4.6, 4.7, 5.3, 5.4, 7.3, 9.2, 9.3, 10.2 sektor 4.5 4.6 4.7 5.3 5.4 7.3 9.2 9.3 10.2

krajinná zeleň krajinná zeleň krajinná zeleň krajinná zeleň krajinná zeleň krajinná zeleň krajinná zeleň krajinná zeleň krajinná zeleň

územie v m2 15 105 3 466 16 865 2 804 3 584 37 703 4 739 2 839 8 333

kód funkčnej plochy 1 002 1 002 1 002 1 002 1 002 1 002 1 002 1 002 1 002


Funkčné využitie: - neprípustné

Charakteristika: územia krajinnej zelene, vegetácia predovšetkým v poľnohospodárskej krajine slúžiaca na rozčlenenie veľkých plôch PP, ako ochrana pred vetrom, sprievodná zeleň vodných tokov a ciest v krajine. Funkčné využitie: - prevládajúce: - prípustné: - prípustné v obmedzenom rozsahu:

- neprípustné:

HUGPRO, s.r.o.

- vegetácia krajinná s ekostabilizačnými funkciami • vegetácia/ zeleň krajinná a ekostabilizačná • zeleň líniová a plošná - drobné zariadenia pre vedecko-výskumné účely, náučné chodníky a pešie trasy, cyklistické trasy nižšieho významu • pobytové lúky, náučné chodníky, turistické trasy • drobné zariadenia pre vedecko-výskumné účely • cyklistické trasy • pešie komunikácie • rodinné domy • bytové domy do 4. nadzemného podlažia • bytové domy nad 4 nadzemné podlažia • obchodné centrá regionálne • nákupné strediská, obchodné domy • distribučné a veľkoobchodné centrá • hypermarkety, hobbymarkety • supermarkety, diskonty • maloobchodné zariadenia pre obsluhu základnej funkcie územia • verejné stravovanie • verejné stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety • stravovanie pre zamestnancov • ubytovacie zariadenia cestovného ruchu • malé ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, malé hotely, penzióny • autokempingy, turistické ubytovne • ubytovacie zariadenia viažuce sa na funkciu • kongresové centrá • veľtržné a výstavné areály • kultúrne zariadenia • zábavné zariadenia • kultúrne zariadenia v doplnkovom rozsahu • obradné siene • kostoly a modlitebne • cirkev a jej ostatné zariadenia • administratívne budovy • prenajímateľné administratívne priestory • objekty ústredných orgánov štátnej správy a štátnej reprezentácie • objekty verejnej správy krajského a miestneho významu • zariadenia obrany • zariadenia požiarnej ochrany, zariadenia polície • materské školy • základné školy a základné umelecké školy • stredné školy, špeciálne školy • vysoké školy a vysokoškolské areály • ubytovacie a stravovacie zariadenia školstva • objekty a areály vedy a výskumu • ambulancie, lekárne, ADOS, výdajne zdravotných pomôcok, stacionáre • polikliniky • nemocnice NsP, FNsP • vysokošpecializované odborné liečebné ústavy • odborné liečebné ústavy, detské ozdravovne, liečebne, liečebné ústavy • zariadenia zdravotníctva – záchranná služba, dializačné strediská • stacionáre sociálnych služieb, chránené dielne, chránené bývanie

str. 83

• • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •

december 2010

domovy sociálnych služieb domovy dôchodcov, domovy penzióny dôchodcov detské domovy, krízové strediská, ZOS, SOS, pestúnska starostlivosť drobná výroba a služby - nerušiaca výrobné a nevýrobné služby pre obsluhu územia záhradníctva, skleníkové hospodárstvo areály veľkých a stredných priemyselných podnikov výroby a služby všetkých druhov priemyselné parky skladové areály, distribučné centrá, logistické parky skladové areály súvisiace s výrobou stavebné dvory a zariadenia národné štadióny, štadióny – otvorené, kryté športové areály – kryté a otvorené športové haly, plavárne, kolkárne telocvične, ihriská, fitnes, posilňovne kúpaliská zariadenia netradičných športov zariadenia športu a telovýchovy viazané na účelové objekty areály voľného času záhradkárske osady a lokality chatové osady drobná architektúra a mobiliár technické zariadenia pre faunu a pestovanie rastlinného materiálu drobné zariadenia vybavenosti a hygienické zariadenia pre obsluhu územia kompostárne a zariadenia pre zhodnocovanie BRKO zariadenia na separovaný zber odpadov zariadenia na spracovanie, úpravu a nakladanie s odpadmi zariadenia na separovaný zber odpadov miestneho významu bez NO prícestné odpočívadlá ČSPH bez sprievodných prevádzok ČSPH so sprievodnými prevádzkami odstavné státia a parkoviská parkinggaráže komunikácie vozidlové zariadenia a vedenia technickej vybavenosti pre obsluhu územia tranzitné vedenia technickej vybavenosti nadradeného významu

Územia prírodnej zelene – rekreácia v prírodnom prostredí - kód funkčnej plochu 1003 – sektor 3.2 sektor 3.2 rekreácia v prírodnom prostredí

územie v m2 8 785


Charakteristika: územia slúžiace oddychu, pohybu v prírode a športovým aktivitám, ktoré podstatne nenarušujú prírodný charakter územia – pobytové lúky, prírodné kúpaliská – vodné plochy, areály voľného času, ihriská prírodného charakteru. Funkčné využitie: - prevládajúce:

- prípustné:


HUGPRO, s.r.o.

- prírodné prostredie – zeleň, krajinná zeleň, vodné plochy, vybavenosť pre rekreáciu a športové aktivity (turistika, cykloturistika, pobyt pri vode) • areály voľného času • pobytové lúky, náučné chodníky, turistické trasy • zeleň líniová a plošná • vegetácia ú zeleň krajinná a ekostabilizačná • cyklistické trasy, • pešie komunikácie • jazdecké trasy • drobné zariadenia vybavenosti a hygienické zariadenia pre obsluhu územia • stabilizujúca zeleň • kúpaliská • drobná architektúra a mobiliár • verejné stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety • autokempingy, turistické ubytovne • lyžiarske svahy a bobové dráhy • zariadenia netradičných športov • drobné zariadenia pre vedecko-výskumné účely • odstavné státia a parkoviská • zariadenia a vedenia technickej vybavenosti pre obsluhu územia

str. 84

UŠ Z Veľká lúka, Bratislava – Dúbravka - neprípustné:

HUGPRO, s.r.o.

• • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •

december 2010

rodinné domy bytové domy do 4. nadzemného podlažia bytové domy nad 4 nadzemné podlažia byty v objektoch určených na inú funkciu (služobné) obchodné centrá regionálne nákupné strediská, obchodné domy distribučné a veľkoobchodné centrá hypermarkety, hobbymarkety supermarkety, diskonty maloobchodné zariadenia pre obsluhu základnej funkcie územia verejné stravovanie verejné stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety stravovanie pre zamestnancov ubytovacie zariadenia cestovného ruchu malé ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, malé hotely, penzióny ubytovacie zariadenia viažuce sa na funkciu kongresové centrá veľtržné a výstavné areály kultúrne zariadenia zábavné zariadenia kultúrne zariadenia v doplnkovom rozsahu obradné siene kostoly a modlitebne cirkev a jej ostatné zariadenia administratívne budovy prenajímateľné administratívne priestory objekty ústredných orgánov štátnej správy a štátnej reprezentácie objekty verejnej správy krajského a miestneho významu zariadenia obrany zariadenia požiarnej ochrany, zariadenia polície materské školy základné školy a základné umelecké školy stredné školy, špeciálne školy vysoké školy a vysokoškolské areály ubytovacie a stravovacie zariadenia školstva objekty a areály vedy a výskumu ambulancie, lekárne, ADOS, výdajne zdravotných pomôcok, stacionáre polikliniky nemocnice NsP, FNsP vysokošpecializované odborné liečebné ústavy odborné liečebné ústavy, detské ozdravovne, liečebne, liečebné ústavy zariadenia zdravotníctva – záchranná služba, dializačné strediská stacionáre sociálnych služieb, chránené dielne, chránené bývanie domovy sociálnych služieb domovy dôchodcov, domovy penzióny dôchodcov detské domovy, krízové strediská, ZOS, SOS, pestúnska starostlivosť drobná výroba a služby - nerušiaca výrobné a nevýrobné služby pre obsluhu územia záhradníctva, skleníkové hospodárstvo areály veľkých a stredných priemyselných podnikov výroby a služby všetkých druhov priemyselné parky skladové areály, distribučné centrá, logistické parky skladové areály súvisiace s výrobou stavebné dvory a zariadenia národné štadióny, štadióny – otvorené, kryté športové areály – kryté a otvorené športové haly, plavárne, kolkárne telocvične, ihriská, fitnes, posilňovne zariadenia športu a telovýchovy viazané na účelové objekty záhradkárske osady a lokality chatové osady technické zariadenia pre faunu a pestovanie rastlinného materiálu kompostárne a zariadenia pre zhodnocovanie BRKO zariadenia na separovaný zber odpadov zariadenia na spracovanie, úpravu a nakladanie s odpadmi zariadenia na separovaný zber odpadov miestneho významu bez NO prícestné odpočívadlá ČSPH bez sprievodných prevádzok ČSPH so sprievodnými prevádzkami parkinggaráže komunikácie vozidlové tranzitné vedenia technickej vybavenosti nadradeného významu


december 2010

Územia mestskej zelene – parky, sodvnícke a lesoparkové úpravy – kód funkč. pl. 1110 – sektory 3.4, 3.5 sektor 3.4 parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy 3.5 parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy

územie v m2 26 722 2 978


Charakteristika: plochy parkovej a sadovnícky upravenej zelene, plochy zelene s úpravou lesoparkového charakteru (mimo BLP) dostupné širokej verejnosti. Funkčné využitie: - prevládajúce:

- zeleň líniová a plošná

- prípustné:

- drobná architektúra a mobiliár, pešie komunikácie, menšie ihriská. plochy pre deti a pod. • drobná architektúra a mobiliár • pešie komunikácie - pobytové lúky, drobné zariadenia pre vedecko-výskumné účely, hygienické zariadenia • pobytové lúky, náučné chodníky, turistické trasy • drobné zariadenia pre vedecko-výskumné účely • drobné zariadenia vybavenosti a hygienické zariadenia pre obsluhu územia • rodinné domy • bytové domy do 4. nadzemného podlažia • bytové domy nad 4 nadzemné podlažia • obchodné centrá regionálne • nákupné strediská, obchodné domy • distribučné a veľkoobchodné centrá • hypermarkety, hobbymarkety • supermarkety, diskonty • maloobchodné zariadenia pre obsluhu základnej funkcie územia • verejné stravovanie • verejné stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety • stravovanie pre zamestnancov • ubytovacie zariadenia cestovného ruchu • malé ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, malé hotely, penzióny • autokempingy, turistické ubytovne • ubytovacie zariadenia viažuce sa na funkciu • kongresové centrá • veľtržné a výstavné areály • kultúrne zariadenia • zábavné zariadenia • kultúrne zariadenia v doplnkovom rozsahu • obradné siene • kostoly a modlitebne • cirkev a jej ostatné zariadenia • administratívne budovy • prenajímateľné administratívne priestory • objekty ústredných orgánov štátnej správy a štátnej reprezentácie • objekty verejnej správy krajského a miestneho významu • zariadenia obrany • zariadenia požiarnej ochrany, zariadenia polície • materské školy • základné školy a základné umelecké školy • stredné školy, špeciálne školy • vysoké školy a vysokoškolské areály • ubytovacie a stravovacie zariadenia školstva • objekty a areály vedy a výskumu • ambulancie, lekárne, ADOS, výdajne zdravotných pomôcok, stacionáre • polikliniky • nemocnice NsP, FNsP • vysokošpecializované odborné liečebné ústavy • odborné liečebné ústavy, detské ozdravovne, liečebne, liečebné ústavy • zariadenia zdravotníctva – záchranná služba, dializačné strediská • stacionáre sociálnych služieb, chránené dielne, chránené bývanie • domovy sociálnych služieb • domovy dôchodcov, domovy penzióny dôchodcov • detské domovy, krízové strediská, ZOS, SOS, pestúnska starostlivosť • drobná výroba a služby - nerušiaca • výrobné a nevýrobné služby pre obsluhu územia • záhradníctva, skleníkové hospodárstvo • areály veľkých a stredných priemyselných podnikov • výroby a služby všetkých druhov • priemyselné parky

- prípustné v obmedzenom rozsahu: - neprípustné:

str. 85

HUGPRO, s.r.o.

str. 86


• • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •

december 2010

skladové areály, distribučné centrá, logistické parky skladové areály súvisiace s výrobou stavebné dvory a zariadenia národné štadióny, štadióny – otvorené, kryté športové areály – kryté a otvorené športové haly, plavárne, kolkárne telocvične, ihriská, fitnes, posilňovne kúpaliská zariadenia netradičných športov zariadenia športu a telovýchovy viazané na účelové objekty areály voľného času záhradkárske osady a lokality chatové osady vegetácia/ zeleň krajinná a ekostabilizačná cyklistické trasy technické zariadenia pre faunu a pestovanie rastlinného materiálu kompostárne a zariadenia pre zhodnocovanie BRKO zariadenia na separovaný zber odpadov zariadenia na spracovanie, úpravu a nakladanie s odpadmi zariadenia na separovaný zber odpadov miestneho významu bez NO prícestné odpočívadlá ČSPH bez sprievodných prevádzok ČSPH so sprievodnými prevádzkami odstavné státia a parkoviská parkinggaráže komunikácie vozidlové zariadenia a vedenia technickej vybavenosti pre obsluhu územia tranzitné vedenia technickej vybavenosti nadradeného významu


Územia mestskej zelene – ostatná ochranná a izolačná zeleň - kód funkčnej pl. 1130 – sektor 6.3 sektor 6.3 izolačná a ochranná zeleň

územie v m2 19 752


Charakteristika: plochy a línie zelene s funkciou ochrany kontaktného územia pred nepriaznivými účinkami susediacich prevádzok a zariadení, dopravných zariadení, zeleň v ochranných pásmach vedení a zariadení technickej infraštruktúry a ochranná zeleň vodných tokov. Funkčné využitie: - prevládajúce:

- prípustné: - prípustné v obmedzenom rozsahu:

- neprípustné:

HUGPRO, s.r.o.

- zeleň líniová a plošná, vegetácia krajinná, trasy a zariadenia technickej infraštruktúry s bezpečnostnými a ochrannými pásmami • zeleň líniová a plošná • vegetácia/ zeleň krajinná a ekostabilizačná • ČSPH so sprievodnými prevádzkami • zariadenia a vedenia technickej vybavenosti pre obsluhu územia • tranzitné vedenia technickej vybavenosti nadradeného významu - cyklistické a pešie trasy. parkoviská, prícestné odpočívadlá, ČSPH (iba pri cestných komunikáciách), pobytové lúky - záhradkárske osady, zájrady (mimo koridorov plynovodov, vodovodov, produktovodov) • pobytové lúky, náučné chodníky, turistické trasy • záhradkárske osady a lokality • cyklistické trasy • pešie komunikácie • prícestné odpočívadlá • ČSPH bez sprievodných prevádzok • odstavné státia a parkoviská - stavby a činnosti špecifikované v zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, diferencovane pre územia so zariadeniami elektroenergetickými, plynárenskými, ropovodmi a produktovodmi • rodinné domy • bytové domy do 4. nadzemného podlažia • bytové domy nad 4 nadzemné podlažia • byty v objektoch určených na inú funkciu (služobné) • obchodné centrá regionálne • nákupné strediská, obchodné domy • distribučné a veľkoobchodné centrá • hypermarkety, hobbymarkety str. 87

HUGPRO, s.r.o.

• • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • •

december 2010

supermarkety, diskonty maloobchodné zariadenia pre obsluhu základnej funkcie územia verejné stravovanie verejné stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety stravovanie pre zamestnancov ubytovacie zariadenia cestovného ruchu malé ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, malé hotely, penzióny autokempingy, turistické ubytovne ubytovacie zariadenia viažuce sa na funkciu kongresové centrá veľtržné a výstavné areály kultúrne zariadenia zábavné zariadenia kultúrne zariadenia v doplnkovom rozsahu obradné siene kostoly a modlitebne cirkev a jej ostatné zariadenia administratívne budovy prenajímateľné administratívne priestory objekty ústredných orgánov štátnej správy a štátnej reprezentácie objekty verejnej správy krajského a miestneho významu zariadenia obrany zariadenia požiarnej ochrany, zariadenia polície materské školy základné školy a základné umelecké školy stredné školy, špeciálne školy vysoké školy a vysokoškolské areály ubytovacie a stravovacie zariadenia školstva objekty a areály vedy a výskumu ambulancie, lekárne, ADOS, výdajne zdravotných pomôcok, stacionáre polikliniky nemocnice NsP, FNsP vysokošpecializované odborné liečebné ústavy odborné liečebné ústavy, detské ozdravovne, liečebne, liečebné ústavy zariadenia zdravotníctva – záchranná služba, dializačné strediská stacionáre sociálnych služieb, chránené dielne, chránené bývanie domovy sociálnych služieb domovy dôchodcov, domovy penzióny dôchodcov detské domovy, krízové strediská, ZOS, SOS, pestúnska starostlivosť drobná výroba a služby - nerušiaca výrobné a nevýrobné služby pre obsluhu územia záhradníctva, skleníkové hospodárstvo areály veľkých a stredných priemyselných podnikov výroby a služby všetkých druhov priemyselné parky skladové areály, distribučné centrá, logistické parky skladové areály súvisiace s výrobou stavebné dvory a zariadenia národné štadióny, štadióny – otvorené, kryté športové areály – kryté a otvorené športové haly, plavárne, kolkárne telocvične, ihriská, fitnes, posilňovne kúpaliská lyžiarske svahy a bobové dráhy zariadenia netradičných športov zariadenia športu a telovýchovy viazané na účelové objekty areály voľného času drobné zariadenia pre vedecko-výskumné účely chatové osady drobná architektúra a mobiliár technické zariadenia pre faunu a pestovanie rastlinného materiálu drobné zariadenia vybavenosti a hygienické zariadenia pre obsluhu územia kompostárne a zariadenia pre zhodnocovanie BRKO zariadenia na separovaný zber odpadov zariadenia na spracovanie, úpravu a nakladanie s odpadmi zariadenia na separovaný zber odpadov miestneho významu bez NO parkinggaráže komunikácie vozidlové

str. 88


december 2010


23.NÁVRH ETAPIZÁCIE

december 2010

Podľa geoekologických ( prírodné krajinné) typov riešené územie patrí do typu nízkych terás

Investične pre svoj rozsah bolo rozvojové územie Veľká lúka časovo rozdelená z hľadiska realizovateľnosti do dvoch etáp. 1. etapa predpokladá realizáciu 25 % plánovaného počtu bytov v roku 2020. Cieľový stav predpokladáme do časového horizontu 2030.

24.2.1.Potenciálna prirodzená vegetácia Predstavuje prírodnú vegetáciu, t.j. konštrukciu, či rekonštrukciu takej vegetácie, ktorá by sa

Uvedené časové rozčlenenie je dôležité aj z hľadiska časovej etapizácie rozvoja okolitých významných investícií a rozvoja nadradeného komunikačného systému mesta. Všetky uvedené skutočnosti majú dosah na intenzitu a smerovanie dopravy zdrojovej a cieľovej z územia Veľkej lúky a intenzitu a smerovanie základnej dopravy hodnotenej v rámci širších vzťahov.

vyvinula za súčasných klimatických, edafických

a hydrologických podmienok, keby človek do

vývojového procesu nijakým spôsobom nezasahoval. V daných podmienkach, až na stanovištia na holých skalách a otvorených vodných hladinách, by sa vyvinuli lesné rastlinné spoločenstvá ako stabilný autoregulačný systém, ktorý nepotrebuje k

V urbanistickej štúdii sme navrhli logické členenie riešeného územia na menšie funkčnoprevádzkové celky – sektory. Celkovo je navrhnutých 11 sektorov.

udržovaniu svojej floristickej skladby a štruktúry ľudskú pomoc. Človek potrebuje poznať skladbu a štruktúru prírodného lesa ako ekologického vegetačného

V I. etape do roku 2020 bude z celkového počtu 6.590 obyvateľov navrhovaných v riešenom území realizovaných 25 %, t.j. 1.647 obyvateľov. Výstavba bytov v rodinných domoch: sektor: 1 3 počet bytov 24 16

a kužeľov s lužnými a hnedými pôdami a tvrdým lužným lesom až dubohrabinou.

potenciálu daného stanovišťa pre plánovanie a projektovanie využitia záujmového územia v súlade s prírodnými podmienkami a rešpektovaním ich zákonitostí. V záujmovom území sa nachádzajú tieto základné jednotky:

4 33

7 42

8 30

9 44

10 50

11 71

spolu 310

jaseňovo – brestovo – dubové nížinné lesy dubovo – hrabové lesy

Pri navrhovanej obložnosti 2,7 obyvateľa na 1 byt v rodinnom dome to je spolu 837 obyvateľov Hlavná charakteristika základných jednotiek:

v rodinných domoch v 1. etape. V bytových domoch bude v 1. etape v sektore 1 Pod Technickým sklom s rozlohou 22.680 m

2

2

a priemernou plochou 70 m /byt realizovaných 324 bytov. Pri obložnosti 2,5 obyvateľa na byt to je spolu 810 obyvateľov. - Pri výstavbe 324 bytov v bytových domoch je navrhnutých 634 bytov

837 obyvateľov.

terasy, agradačné valy a pod.), kde ich zriedkavejšie a najmä časovo kratšie ovplyvňujú periodicky sa

810 obyvateľov

opakujúce povrchové záplavy alebo kolísajúca hladina podzemnej vody.

1.647 obyvateľov

Floristická charakteristika: stromovú vrstvu tvorí jaseň úzkolistý panónsky (Fraxinus angustifolia

V II. etape výstavby do roku 2030 bude realizovaných v bytových a polyfunkčných domoch v sektoroch 1, 2, 4 a 7 spolu 1977 bytov.

Ulmenion Oberd. 1953 Výskyt - ekologické nároky: viažu sa na vyššie a relatívne suchšie polohy úrodných nív (riečne

- Pri výstavbe 310 bytov v rodinných domoch je navrhnutých - spolu

Jaseňovo-brestovo-dubové nížinné lužné lesy

Pri obložnosti 2,5 obyvateľa na byt to je spolu 4.943

ssp. pannonica),

brest hrabolistý (Ulmus minor), čremcha strapcovitá (Prunus

(Ulmus leavis), dub letný (Qercus robur),

jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), javor poľný (Acer

campestre), z krovín sa vyskytujú svíb krvavý (Cornus

obyvateľov.

padus), brest väz

sanquinea), vtáčí zob obyčajný (Ligustrum

vulgare), bršlen európsky (Euonymus europaea), kalina obyčajná (Viburnum opulus) a iné. Pre bylinnú vrstvu sú charakteristické : čarovník parížsky (Circaea lutetiana), kostrava obrovská

24.NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBA KRAJINY VRÁTANE PRVKOV ÚSES

(Festuca gigantea), lipkavec marenovitý (Galium rubioides), plamienok plotný (Clematis vitalba), kokorík širokolistý (Polygonatum latifolium), čistec lesný (Stachys sylvatica), kuklík mestský (Geum

24.1.POUŽITÁ DOKUMENTÁCIA

urbanum), kozia noha hostcova (Aegopodium podagraria) a iné.

- RÚSES mesta Bratislavy, Slovenská agentúra ŽP, 1994 - ÚPN hlavného mesta SR Bratislavy, 2007

Dubovo-hrabové lesy Qurco robori - Carpinenion betuli J.et M.Michalko

24.2.ANALÝZA PRÍRODNÝCH POMEROV

ined. Carpinion betuli (Mayer 1937) Oberdorfer 1953

Podľa fytogeografického členenia Slovenska patrí riešené územie do oblasti panónskej flóry (Pannonicum) a oblasti eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum) časti Záhorská nížina.

Výskyt - ekologické nároky: Na piesočnatých a štrkovitých

terasách prekrytých sprašovými

hlinami, na náplavových kužeľoch, na sprašových pahorkatinách a vzácnejšie na vápnitých alúviách rovín, na miernych svahoch a vrcholových plošinách na všetkých geologických substrátoch.

HUGPRO, s.r.o.

str. 89

HUGPRO, s.r.o.

str. 90


december 2010

Floristická charakteristika: stromovú vrstvu tvorí hrab

obyčajný (Carpinus betulus), dub letný

(Quercus robur), dub sivastý (Quercus pedunculiflora), dub zimný (Quercus petraea), javor poľný


december 2010

prírodnej rezervácie zasahuje do riešeného územia v jeho západnej časti, kde sa nachádzajú trávne porasty. Návrh rešpektuje hranicu PR a jej ochranné pásmo, ostáva tu súčasná krajinná štruktúra.

(Acer campestre), javor mliečny (Acer platanoides), brest hrabolistý (Ulmus minor), brest väz (Ulmus

V riešenom území sa nenachádzajú žiadne vyhlásené chránené územia európskeho významu,

laevis), lipa malolistá (Tilia cordata), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), z krovín vtáčí zob obyčajný

ani žiadne chránené vtáčie územie. Najbližším CHÚEV je SKUEV 0280 Devínska Kobyla, ktorá zasahuje

(Ligustrum vulgare), svíb krvavý (Cornus sanguinea), trnka obyčajná (Prunus spinosa), lieska obyčajná

do k.ú. Dúbravka, územie končí na hranici riešeného územia.

(Corylus avellana), bršlen bradavičnatý (Euonymus europaea), kalina siripútka (Viburnum lantana) a iné. Pre bylinnú vrstvu sú charakteristické: ostrica chlpatá

(Carex pilosa), ostrica plstnatá (Carex

digitata), zvonček žihľavolistý (Campanula trachelium), reznačka mnohosnubná (Dactylis polygama), mednička jednokvetá (Melica uniflora),

kokorík širokolistý (Polygonatum latifolium), zimozeleň

menšia (Vinca minor), chochlačka dutá (Corydalis cava),

fialka voňavá (Viola odorata), blyskáč

záružľolistý (Ranunculus nudicaulis), pľúcnik murínov (Pulmonaria murinii), ostrica Micheliho (Carex

24.5.PRIEMET RÚSES BRATISLAVA V riešenom území sú navrhované tieto prvky územného systému ekologickej stability: - pBC5 Devínska Kobyla – biocentrum provincionálneho významu - rBK Veľkolúcky potok – biokoridor regionálneho významu. Na hranici riešeného územia na ploche lesa a na ploche PR Štokeravská vápenka je navrhované

michelii), hrachor jarný (Lathyrus vernus), jastrabník lesný (Hieracium sylvaticum), chlpaňa hájna

provincionálne biocentrum pBC5 Devínska Kobyla (označenie podľa RÚSES z roku 1994).

(Luzula luzuloides), králik chocholatý (Tanacetum corymbosum) a iné.

biocentrum je súčasťou CHKO Malé Karpaty – časť Devínska Kobyla. Súčasťou biocentra je PR

Toto

Štokeravská vápenka.

24.3.SÚČASNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA

Stresové faktory: blízkosť zastavaného územia mesta, blízkosť priemyselného areálu

Skoro celé riešené územie je podľa evidencie nehnuteľností zaradené do poľnohospodárskej pôdy s kultúrou orná pôda, záhrady a trvalé trávne porasty. Niektoré pozemky nie sú obrábané už

Technického skla, blízkosť ornej pôdy a záhradkárskej osady. Návrh: vytvoriť pufrovaciu zónu medzi zastavaným územím a biocentrom.

niekoľko rokov a územie zarástlo náletovými drevinami. Prevládajú tu dreviny ako agát, javor, topoľ, rBK Veľkolúcky potok – biokoridor regionálneho významu, prechádza riešeným územím zo

slivka, baza, ruža šípová. Nelesná drevinová vegetácia sa nachádza pri železnici, pri komunikácii, pri potoku a okolo

severu na juh, napája sa na pBC5 Devínsku Kobylu. Je tvorený vodným tokom s brehovými porastmi a plochami mokradí, ktoré patria medzi hodnotné biotopy pre živočíchy, hlavne pre obojživelníky. Je

priemyselného areálu Technického skla. Prevládajú dreviny ako agát, topoľ a javor.

to genofondová lokalita fauny, vyskytuje sa tu ohrozený druh Salamandra salamandra. Tento druh

Plochy priemyslu a skladov – areál technického skla, výroba ukončená v roku 2007. Záhradkové osady – záhradky s chatkami, nachádzajú sa juhovýchodne na hranici riešeného

patrí medzi druhy národného významu. Stresové faktory: blízkosť zastavaného územia, blízkosť areálu Technického skla, prechádza

územia a juhozápadne od technického skla.

pod železnicu, komunikáciu, prechod cez ornú pôdu, kde je nedostatok brehových porastov.

Železnica – nachádza sa na severnej hranici riešeného územia

Návrh: posilniť brehové porasty, plochy ornej pôdy zmeniť na trvalé trávne porasty (TTP) alebo

Vodné toky – Veľkolúcky potok preteká riešeným územím z juhu na sever.

plochy nelesnej drevinovej vegetácie (NDV). Šírka biokoridoru je navrhovaná v najužšom mieste min.40 m.

Orná pôda – tvorí najväčšiu plochu riešeného územia.

24.6.EKOSTABILIZAČNÉ PLOCHY

24.4.OCHRANA PRÍRODY A PRIEMET ÚSES Riešené územie sa nachádza na hranici chránenej krajinnej oblasti CHKO Malé Karpaty, na území CHKO platí druhý stupeň ochrany, podľa zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. Hranica CHKO bola prebraná z podkladov ÚPN mesta Bratislavy z roku 2007. Hranice CHKO Malé Karpaty boli upravované

Verejná zeleň – v súčasnosti sa väčšie plochy verejnej zelene v riešenom území nenachádzajú. Menšie plochy zelene boli súčasťou areálu Technického skla. Lesné porasty – nachádzajú sa v okrajových častiach riešeného územia, sú súčasťou CHKO Malé Karpaty. Trvalé trávne porasty – v riešenom území sa nachádzajú iba menšie plochy, zväčša medzi

vyhláškou č. 138/2001, kde ale nie sú hranice určené s presnosťou na parcelné čísla. Štokeravská vápenka bola v roku 1993 vyhlásená ako prírodná rezervácia, výmera 12,7085 ha, k.ú. Dúbravka a Devínska Nová Ves, 4. stupeň ochrany, ochranné pásmo bolo stanovené na 100 m a platí tu 3. stupeň ochrany. V etape B je Štokeravská vápenka navrhovaná medzi územia európskeho významu. Územie predstavuje nálezisko zvyškov mnohých stavovcov. K unikátnym nálezom patria zvyšky opice. Na trávnatých svahoch rastie vzácna, vzrastom najvyššia orchidea, jazýčkovec jadranský. Hranica

záhradami, lesnými porastmi, alebo pri komunikáciách. Súkromné záhrady – v súčasnosti obhospodarované ako ovocné a zeleninové záhrady nachádzajú sa v záhradkárskych osadách. Nelesná drevinová vegetácia – ako súčasť regionálneho biokoridoru Veľkolúckeho potoka, v súčasnosti menšie plochy brehových porastov budú v návrhu rozšírené na šírku biokoridoru. Izolačná zeleň – pri železnici, v súčasnosti skôr náletová zeleň.

HUGPRO, s.r.o.

str. 91

HUGPRO, s.r.o.

str. 92


december 2010

24.7.NÁVRH ZELENE Verejná zeleň – nová, pri bytových domoch, pri vybavenosti a plochách športu a rekreácie. Súkromné záhrady pri rodinných domoch budú zväčša okrasné, doporučujeme používať hlavne


Plocha celého riešeného územia Plocha navrhovaná na záber celkom Záber poľnohospodárskej pôdy mimo zastavané územie Záber poľnohospodárskej pôdy najlepších 4 BPEJ Záber nepoľnohospodárskej pôdy

december 2010

99,4397 ha 80,1693 ha 71,5235 ha 19,7004 ha 8,6458 ha

domáce dreviny a druhy vhodné do daného prostredia. Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskej pôde navrhovaných v rámci územnoplánovacej dokumentácie a k návrhom, ktoré menia alebo dopĺňajú schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu

Lesné porasty – ostávajú bez zmeny. Trávnaté plochy v riešenom území ktoré sú súčasťou chránených území ostávajú bez zmeny. Izolačná zeleň – posilnenie pásu zelene od železnice, ktorá je v riešenom území zdrojom hluku.

Číslo lokality

Katastrálne územie

1.

Dúbravka

2.

Dúbravka

3.

Dúbravka

4.

Dúbravka

Nelesná drevinová vegetácia – súčasť regionálneho biokoridoru Veľkolúckeho potoka, navrhujeme dobudovanie brehových porastov na celkovú navrhovanú šírku biokoridoru.

25. PERSPEKTÍVNE POUŽITIE POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY NA NEPOĽNOHOSPODÁRSKE ÚČELY A VYHODNOTENIE LPF 25.1. VYHODNOTENIE ZÁBEROV POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY Vyhodnotenie záberov poľnohospodárskej pôdy je spracované v zmysle zákona č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Podklady k vyhodnoteniu boli získané z katastrálneho portálu a BPEJ z máp VÚPOP. Riešené územie sa nachádza v katastri Dúbravka mimo zastavané územie. Závlahy ani odvodnenia sa v riešenom území nenachádzajú. Poľnohospodárska pôda je v riešenom území obrábaná ako orná pôda, záhrady a TTP s BPEJ 0194003, 0187322, 0280682, 0160232

Celkom:

Funkčné využitie

Výmera Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy Užívateľ Vybudované Časová Iná lokality poľnoh. hydromelio- etapa informácia celkom pôdy račné realizácie nepoľnov ha zariadenia hosp. pôda Celkom Druh BPEJ/ Z toho v ha v ha pozemku skupina V ZÚ mimo ZÚ RD 5,9649 4,4800 záhrady 0187322/7 0 2,7309 1,4849 TTP 1,7491 3,3914 0122002/1 0 RD, BD, 45,1622 41,7708 orná 15,3694 0160232/6 23,8390 OV pôda 0160232/6 2,5624 záhrady RD, BD, 22,2439 20,1453 orná 0,3846 2,0986 0194003/8 0 0122002/1 OV pôda 2,1562 0280682/9 0,5377 0160232/6 7,5518 0160232/6 4,1363 5,0702 záhrady 0280682/9 0280682/9 0,3085 TTP 6,7983 5,1274 orná 0194003/8 0 zeleň, 0,6413 1,6709 pôda vodné 0122002/1 2,1748 plochy 1,8019 0160232/6 0160232/6 0,1984 záhrady 0160232/6 0,3110 TTP 80,1693 71,5235 0 71,5235 8,6458

a 0122002, ktorá patrí medzi štyri najlepšie BPEJ, patrí do 1. skupiny.

25.2.VYHODNOTENIE LESNÉHO PÔDNEHO FONDU

Charakteristika pôdnych jednotiek: 0194003 –

gleje, stredne ťažké, ťažké až veľmi ťažké

0160232 –

kambizeme typické kyslé a kambizeme dystrické (veľmi kyslé) na zvetralinách hornín

0187322 –

rendziny typické a rendziny kambizemné, stredne hlboké na vápencoch a dolomitoch,

0280682 –

kambizeme na horninách kryštalinika, na výrazných svahoch 12-25o stredne ťažké až ľahké

0122002 –

čiernice typické, stredne ťažké

Lesný pôdny fond sa nachádza v hraničných častiach riešeného územia v dotyku s CHKO Malé Karpaty. Lesné pozemky sú súčasťou chráneného územia, na záber ich nenavrhujeme.

kryštalinika, stredne ťažké až ľahké stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké)

26.URBANISTICKÁ EKONÓMIA Riešenie urbanistickej štúdie zóny Veľká lúka Dúbravka zohľadňuje špecifickú problematiku urbanistickej činnosti. Vyskytujú sa tu limitujúce faktory, ktoré majú priamy vplyv na metodické

Riešené územie sa nachádza v k.ú. Dúbravka mimo zastavané územie a je navrhované na

postupy a vlastné urbanistické riešenie. Predovšetkým sa javí nutnosť rešpektovať existujúci stav

výstavbu rodinných domov, bytových domov, vybavenosti, rekreácie a zelene. Riešené územie bolo

urbanistickej štruktúry (Technické sklo) a jednotlivých objektov, ako aj stav okolitej prírodnej

rozdelené na 6 lokalít, kde lokalita č. 6 je bez zmeny, nenavrhujú sa tu žiadne zábery, lokalita č. 5 vo

štruktúry a prírodného prostredia. Nová výstavba musí rešpektovať toto prostredie vo výškovom

výmere 13,7073 ha sa nachádza na nepoľnohospodárskej pôde a lokalita č. 4 je navrhovaná na

zónovaní a v základnej horizontálnej a modulovej osnove, v riešení konštrukcií a výbere stavebných

dobudovanie zelene pri Veľkolúckom potoku. Ostatné lokality 1 – 3 sú určené na výstavbu rodinných

materiálov. Pri stavebnej činnosti by mali byť rozhodujúce kultúrne a estetické hľadiská aj na úkor

domov, bytových domov a vybavenosti. Hranica zastavaného územia k roku 1990, hranica záberu a hranica BPEJ je zakreslená

prihliadania na špecifické podmienky a potreby územia riešenej obytnej zóny.

v priloženej situácii. HUGPRO, s.r.o.

ekonomického aspektu. Nebolo by správne striktne uplatňovať bežné urbanistické ukazovatele bez

str. 93

HUGPRO, s.r.o.

str. 94


december 2010

Celková štruktúra plošného usporiadania riešeného územia zóny Veľká lúka je zostavená v nasledujúcej tabuľke:

1.1 1.2 1.3 1 2.1 2.2 2.3 2 3.1 3.2 3.3 3.4 3.5 3.6 3 4.1 4.2 4.3 4.4 4.5 4.6 4.7 4.8 4 5.1 5.2 5.3 5.4 5.5 5 6.1 6.2 6.3 6 7.1 7.2 7.3 7 8.1 8.2 8.3 8.4 8 9.1 9.2 9.3 9.4 9 10.1 10.2 10 11.1 11.2 11

zmiešané bývanie a OV bytové domy radové RD Stred západ zmiešané bývanie a OV bytové domy radové RD Stred východ vybavenosť rekreácia v prírodnom prostredí izolované RD parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy vodné plochy a toky Rustica lekári škola izolované RD izolované RD krajinná zeleň krajinná zeleň krajinná zeleň vodné plochy a toky Potok šport, telovýchova a voľný čas šport, telovýchova a voľný čas krajinná zeleň krajinná zeleň vodné plochy a toky Jazero zmiešané obchod a výroba obchody a služby izolačná a ochranná zeleň Technické sklo bytové domy izolované RD krajinná zeleň Vápenka izolované RD vodojem izolované RD les Pod lesom západ izolované RD krajinná zeleň krajinná zeleň vodné plochy a toky Pod lesom juh 1 izolované RD krajinná zeleň Pod lesom juh 2 izolované RD les Pod lesom východ dopravné koridory riešené územie spolu t.j. 99,4 ha

územie kód funkčnej podlažná plocha v m2 plochy 29 813 501 34 248 14 234 102 12 572 2 13 676 102 24 x 200 m 4 800 57 723 58 959 501 71 054 70 787 102 63 596 2 17 866 102 30 x 200 m 6 000 147 612 8 242 201 4 050 8 785 1003 2 10 489 102 16 x 200 m 3 200 26 722 1 110 2 978 810 58 026 3 836 30 362 20 123 33 626 15 105 3 466 16 865 7 732 131 115 9 052 13 237 2 804 3 584 6 811 35 488 120 786 17 452 19 752 157 990 16 740 38 447 37 703 92 890 7 219 3 791 31 263 13 841 56 114 47 456 4 739 2 839 587 55 621 50 999 8 333 59 332 70 541 2 393 72 934 69 552 994 397

IPP

IPP IZP KZ max. max. min. 1,4 0,35 0,2 0,9 0,3 0,25 0,6 0,32 0,25

december 2010

27.ZMENY A DOPLNKY ÚPN Urbanistická štúdia overila umiestnenie obytnej zóny v riešenom území a navrhuje zmenu

Navrhované kapacitné údaje urbanistická štúdia Veľká lúka Bratislava - Dúbravka sektor


1,15 0,88 0,35

kód intenzity využitia F D C

priemerná podlažnosť 5 4 1+, 2

výmera pozemku v m2

1,21 0,90 0,34

F D C

1,4 0,9 0,6

0,35 0,3 0,32

0,2 0,25 0,25

5 4 1+, 2

0,49

0,6

0,5

0,15

2

0,31

C X B

0,4

0,23

0,4

1+, 2

600-1000

0,89 0,34 0,20 0,20

D D A A

0,9 0,9 0,2 0,2

0,3 0,3 0,22 0,22

0,15 0,15 0,4 0,4

4 4 1 1

600-1000 600-1000

401 401 1 002 1 002 901

1 249 0,14 1 545 0,12

X X

502 201 1130

91 944 0,76 14 400 0,83

D D

0,9 0,9

0,4 0,45

0,15 0,15

3 2

102 102 1 002

6 760 0,40 42 x 180 m2 7 560 0,20

C A

0,6 0,2

0,3 0,22

0,25 0,4

4 1

600-1000

6 x 250 m2 1 500 0,21

A X A

0,2

0,22

0,4

1

600-1000

24 x 250 m2 6 000 0,19

0,2

0,22

0,4

1

600-1000

102 1 002 1 002 901 55 650 102 1 002

44 x 200 m2 8 800 0,19

A

0,2

0,22

0,4

1

600-1000

50 x 200 m2 10 000 0,20

A

0,2

0,22

0,4

1

600-1000

102 1 001

71 x 200 m2 14 200 0,20

A

0,2

0,22

0,4

1

600-1000

300-450

územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy 2007 tak, že súčasné funkčné využitie riešeného územia bude nahradené novým funkčným využitím a reguláciou intenzity zástavby podľa návrhu na nasledujúcej grafickej prílohy

300-450

1 110 901 202 202 102 102 1 002 1 002 1 002 901

102 601 102 1 001

3 400 10 260 20 x 200 4 000 33 x 200 m2 6 600 m2

Vysvetlivky: • IPP - index podlažnej plochy - udáva pomer celkovej výmery podlažnej plochy nadzemnej časti zástavby k celkovej výmere vymedzeného územia. Je formulovaný ako maximálne prípustná miera využitia územia. • IZP - index zastavanej plochy - udáva pomer plôch zastavaných objektmi vo vymedzenom území k celkovej výmere vymedzeného územia. Je stanovený v závislosti na polohe a význame konkrétneho územia, na spôsobe funkčného využitia a na druhu zástavby, • KZ - koeficient zelene - udáva pomer medzi plochou zelene na teréne a celkovou výmerou vymedzeného územia. V regulácii stanovuje nároky na minimálny rozsah plôch doplnkovej zelene v rámci konkrétnej regulovanej funkčnej plochy a pôsobí vo vzájomnej previazanosti s vlastnou funkciou. Stanovený je najmä v závislosti na spôsobe funkčného využitia a polohe rozvojového územia v rámci mesta.

HUGPRO, s.r.o.

str. 95

HUGPRO, s.r.o.

str. 96


november 2010

28. GRAFICKÁ PRÍLOHA

HUGPRO, s.r.o.

str. 97

O B S A H: Žatevná Bratislava

Recommend Documents