Indikátory a determinanty zmien zdravotného stavu obyvateľstva Doc. MUDr. Anna Volná PhD. MBA.
Civilizácia je závislá na kvalite a rozdelení zdravia v populácii • Zdravie naopak závisí od ľudského pokroku a rozvoja spoločnosti v rôznych oblastiach • Zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom životného štýlu ale zároveň aj barometrom podmienok, ktoré pôsobia pri utváraní životného štýlu
Zdravie a jeho definícia: • Zdravie patrí k primitívnym pojmom; každý mu rozumie, ale ťažko ho vie definovať • Zdravie ako stav úplného telesného, psychického a sociálneho blaha a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia (WHO) je ťažko dosiahnuteľným ideálom • Zdravie je potenciál schopností človeka vyrovnať sa s nárokmi vnútorného a vonkajšieho prostredia bez narušenia životných funkcií(Bureš)
Tri zložky operatívnej definície zdravia podľa Žáčka: • Telesná a psycho-sociálna integrita podmieňujúca stav optimálneho blaha • Neporušenosť životných funkcií a spoločenských rolí • Adaptabilita – prispôsobivosť v zmysle fyziologickej a sociálnej homeostázy
Zdravie so svojou subjektívnou a objektívnou zložkou má celostný a hodnotový charakter: • „Zdravie nie je všetko, ale všetko bez zdravia nie je ničím“ (Halfdan Mahler) • „Keď chýba zdravie, múdrosť je bezradná, sila je neschopná boja, bohatstvo je bezcenné a dôvtip bezmocný“ (Herakleitos z Efezu 530-470 pred.n.l.)
Negatívny obraz zdravia dáva prítomnosť choroby, ochorenia, ako: • Objektívnej poruchy zdravia, ktorú možno diagnostikovať a klasifikovať • Subjektívne vnímanej poruchy zdravia, ktorá vedie k vyhľadaniu pomoci • Predmetu zdravotníckych služieb
Diagnóza ako základ účinného zásahu v medicíne klinickej i v medicíne verejného zdravia: • Klinik vyšetrí pacienta • Zhodnotí príznaky a symptómy • Určí diagnózu • Predpíše vhodnú liečbu
• Epidemiológ „vyšetruje“ celú populáciu • Vyberie najvhodnejšie indikátory popisujúce zdravotné problémy • Stanoví diagnózu • Vyberie vhodný zdravotný program
Indikátory zdravotného stavu • Pozitívne: stav výživy, antropometrické znaky, športové výkony, psychické zdravie • Negatívne – tvrdé dáta: úmrtnosť, celková (štandardizovaná), špecifická podľa veku a pohlavia (dojčenská, perinatálna), očakávaná dĺžka života • Negatívne – mäkké dáta: úmrtnosť podľa príčin smrti, chorobnosť (incidencia, prevalencia), stav výživy (kvantitatívne a kvalitatívne neprimeraný)
Indikátory zdravotného stavu sú potrebné na: • Analýzu aktuálnej situácie • Porovnávanie územné alebo medzi rôznymi podskupinami (vekovými, sociálnymi a i.) • Meranie zmien v čase
Potrebné informácie k výpočtu ukazovateľov sa získavajú z: • • • • • • •
Populačných cenzov Z registrácie pôrodov a úmrtí Rutinného zdravotníckeho informačného systému Registrov chorôb Surveillance Skúmania epidémií Výberových zisťovaní
Determinanty zdravotného stavu a jeho zmien: • Vonkajšie prostredie: klimatické, fyzikálne, chemické, biologické • Sociálno-ekonomické podmienky –HDP, sociálne triedy, migrácia, vzdelanosť, vzťahy medzi ľuďmi • Osobnostné charakteristiky – genetické faktory, priaznivé a škodlivé návyky a správanie • Zdravotná starostlivosť
Úroveň zdravotnej starostlivosti je daná: • Úrovňou rozvoja biomedicínskych vied • Rozvojom medicínskej techniky a • Systémom zdravotníckych služieb – zdravotníckou politikou: dostupnosťou (finančnou, časovou a geografickou, odbornou a morálnou kvalitou personálu, technickým vybavením, organizáciou)
Súčasnosť v slovenskej republike • Vzájomná prepojenosť determinantov: klimatických, ekonomicko-sociálnych, migračných, kultúrnych, vzťahov politických a ideologických (globalizácia demokratizácia, ľudské práva, pauperizácia, zločinnosť, drogy, prostitúcia), osobnostných charakteristík a zdravotníckej politiky
Poučme sa z minulosti • Ako Slovensko sledovalo vývojové tendencie zdravotného stavu vyspelejšej časti Európy, nám hovorí nástup prvej demografickej revolúcie (prechodutransition), ku ktorej odborníci public health medicine pridávajú epidemiologickú revolúciu – prechod (niektorý dve)
Epidemiologický prechod odštartovaný ekonomickým a sociálnym rozvojom zahŕňa: • Meniacu sa štruktúru chorôb a zdravotného stavu, najmä mortality (zdravotný prechod) • Meniacu sa fertilitu a vekovú štruktúru (starnutie – časť demografického prechodu) • Meniaci sa životný štýl (prechod životného štýlu) • Meniacu sa zdravotnú starostlivosť (prechod zdravotnej starostlivosti) • Vývoj medicíny a technológie (technologický prechod) a • Zmeny prostredia a ekológie (ekologický prechod)
Determinanty poklesu mortality: • • • • •
Zlepšenie výživy (zemiaky, kukurica) Zlepšenie osobnej čistoty (mydlo, bavlna) Ekologická recesia (šarlach, čierne potkany) Zlepšenie bývania (vodovod, kanalizácia) Antikoncepcia (zníženie rizika úmrtí pre matku a dieťa) • Zvrátenie trendu je možné pri zhoršení situácie
Štádiá prechodu v západných krajinách: • 1. Obdobie moru a hladu • 2. Obdobie ústupu pandémií • 3. Vek degeneratívnych, stresom a človekom samotným podmienených chorôb • 4. Obdobie poklesu mortality na KVCH, starnutia, modifikácie životného štýlu a novo sa vynárajúce a ožívajúce choroby • 5. Futuristické – ašpirácie na kvalitu života, s paradoxnou dlhovekosťou a pretrvávajúcou nespravodlivosťou
Situácia v Slovenskej republike: • Pre Slovensko platí „polozápadný“ akcelerovaný model epidemiologického prechodu s výrazným poklesom úmrtnosti (infekčné choroby, dojčenská, detská a materská úmrtnosť) v 50tych rokoch minulého storočia • Dnes nevýrazný pokles KV mortality, nárast Ca úmrtnosti, a znovu ožívajúce choroby (Tbc, syfilis, HIV)
Príčiny? KVCH – ťažko riešiteľné rizikové faktory, nezamestnanosť, fajčenie, alkohol, stres, kvalita výživy, kultúrnosť a jej negatívne ovplyvňovanie Nádory – stres, výživa, fajčenie, alkohol Sexuálne prenosné choroby – „demokracia“, kultúra a vzory správania, migrácia
Pokračovanie Vonkajšie príčiny – vyššie povedané, hazardné vedenie motorových vozidiel, bezvýchodiskovosť, nedodržiavanie pravidiel Choroby tráviacej sústavy – alkohol, výživa, stres Anarchia a dezintegrácia zdravotníckych služieb
