FÓRUM SENIOROV Vážení čitatelia, milí priatelia!
Obsah:
Vážení čitatelia, milí priatelia! Po dlhšej odmlke, kedy sme náš časopis nemohli vydávať, sme tu opäť, aby sme sa vám prihovorili, priniesli vám dôležité informácie, tiež aby sme vám našimi článkami spríjemnili jeseň života, ale i pomohli rôznymi radami, skúsenosťou a novými poznatkami. Sme veľmi radi, že obnoviť vydávanie Fóra seniorov sa nám podarilo práve v tomto roku, ktorý Európska komisia vyhlásila za Rok aktívneho starnutia a medzigeneračnej spolupráce. Teší nás, že vám náš časopis chýbal, pretože ste sa mnohí neustále na nás obracali s otázkami, kedy vyjde ďalšie číslo. Približne dva roky sme vás, predovšetkým z finančných dôvodov, nemohli takýmto spôsobom informovať o početných aktivitách Fóra pre pomoc starším. Teraz sa už môžem pochváliť, že sme nezaháľali. Fórum za toto obdobie dosiahlo ďalšie úspechy. Realizovali sme celý rad podujatí národných i medzinárodných, snažili sme sa vás navštevovať priamo v regiónoch a hlavne počúvať vaše pripomienky k súčasnej situácii. Bližšie sa o nich dozviete, ak sa začítate do príspevkov v tomto čísle. Ako som uviedla, tento rok bol vyhlásený za rok Aktívneho starnutia. Je dôležité, aby ste vy starší mohli žiť plnohodnotne, zapájali sa do verejného života a sami, v čo najväčšej možnej miere, ovplyvňovali svoj život. Tento rok by mal byť dôležitým medzníkom, dôraznejším upozornením adresovaným dôležitým inštitúciám, aj celej spoločnosti o problematike starnutia. Je prospešné, že sa táto téma objavila v rámci celej Európskej únie, pretože všetky členské štáty už dlhšie poukazujú na to, že starších ľudí pribúda a tým pribúda aj problémov, ktoré treba riešiť. Určite to sami poznáte aj na vlastnej koži, zo svojho okolia. Naša organizácia za dvanásť rokov svojej existencie sa snaží na to upozorňovať. Jednou z jej aktivít je aj vydávanie Fóra seniorov. Veríme, že tento časopis vám prinesie radosť a nádej, že sa veľa vo vašom živote môže a musí zmeniť k lepšiemu.
Presadzujeme práva seniorov Z činnosti Fóra pre pomoc starším .............. 2 Ocenení seniori za rok 2011 ........................ 4 Zlatý senior – Marián Krčík ........................ 5 Európsky rok aktívneho starnutia Na slovíčko s ambasádorkou ....................... 8 O medzigeneračnej solidarite ...................... 9 Zdravie z bojnickej termálnej vody Pókyho dukáty .......................................... 10 Z histórie Kúpeľov Bojnice ....................... 10 Súčasnosť kúpeľov .................................... 12 Čo hovoria pacienti ................................... 13 Ako sa nestať obeťou ................................ 14 Rodinné puto ............................................. 16 Univerzita tretieho veku ............................ 17 Koncert pre tých čo pomáhali ................... 17 Beh za zdravím .......................................... 19 Kúpele Bojnice – cenník pre samoplatcov 20
Ľubica Gálisová prezidentka Fóra pre pomoc starším
1
FÓRUM SENIOROV
Presadzujeme práva seniorov Z činnosti Fóra pre pomoc starším Fórum pre pomoc starším realizovalo za posledné obdobie celý rad významných akcií na zlepšenie života starších. V rámci rôznych aktivít sme spolupracovali s klubmi seniorov, rôznymi seniorskými organizáciami v jednotlivých regiónoch, ale aj so samosprávou, verejnou správou, mestskou políciou, ministerstvami spravodlivosti, práce, sociálnych vecí a rodiny, verejným ochrancom ľudských práv, ale i ďalšími subjektmi, ktoré môžu ale aj majú pomáhať presadzovať a chrániť práva starších ľudí. Za najdôležitejšiu našu aktivitu môžeme označiť poskytovanie bezplatnej telefonickej pomoci formou Senior linky. Túto linku prevádzkujeme už niekoľko rokov. Poskytujeme poradenstvo, či pomoc v ťažkej životnej situácii desiatkam starších ľudí z celého Slovenska. Starší sa na nás obracajú s rôznymi súkromnými problémami. Samozrejme, snažíme sa im pomôcť poradiť i priamo riešiť ich životnú situáciu, usmerniť ich na koho sa obrátiť. Pomohli sme, keď bol ohrozený ich majetok, byt, dom, riešili sme ich situáciu neraz spoločne s ministerstvom spravodlivosti. Podarilo sa nám, že komisia pri ministerstve spravodlivosti prijala aj opatrenia napríklad na zamedzenie uzatvárania nevýhodných zmlúv o rôznych pôžičkách, hlavne nebankovými subjektmi, ktoré často pripravili o majetok mnohých občanov, hlavne starších. Pomohli sme aj tým, ktorí sa stretli s porušovaním práv. V konkrétnych prípadoch sme poskytli pomoc občanom aj v komunikácii s rôznymi inštitúciami, so samosprávami, pomohli sme im riešiť poskytnutie pomoci 2
v chudobe, zabezpečenie konkrétnej služby, či pri rôznych rodinných a susedských sporoch. Okrem tejto pomoci sme realizovali stretnutia s občanmi priamo v regiónoch, aby sme poskytli dôležité informácie o formách zneužívania starších, o rôznych špekulatívnych prístupoch, ktoré používajú
problémom sa bude zaoberať aj Európsky parlament. Najdôležitejšie je, že riešenie tohto problému bude zakotvené aj v pripravovanom Národnom programe aktívneho starnutia. Naša organizácia tento problém, ktorému nebola venovaná takmer žiadna pozornosť, otvorila ako prvá.
Fórum pre pomoc starším zorganizovalo medzinárodnú konferenciu k problematike seniorov. Foto: archív
asociáli, ale aj inštitúcie a na úkor práve starších chcú prísť k veľkému zisku. Zrealizovali sme prieskum o zneužívaní, zanedbávaní a týraní starších osôb, čo sa ukazuje ako neustále zložitejší a väčší problém, keď starší občania sú v ohrození poškodzovania ich práv, ale aj v ohrození rôznymi kriminálnymi živlami a asociálmi, ktorí ich často prepadávajú, okrádajú a zneužívajú. Rokovali sme o tom i so zahraničnými partnermi v rámci medzinárodného projektu a aj naše poznatky prispeli k tomu, že týmto
Spracovali sme odborný materiál o tejto problematike. O zneužívaní a týraní starších osôb sme zrealizovali spoločne s médiami celý rad relácií – zúčastnili sme sa na besedách v Slovenskom rozhlase, vo verejnoprávnej televízii, v Rádiu Lumen, v rôznych denníkoch, časopisoch a regionálnych periodikách. Pred niekoľkými rokmi sme založili Parlament seniorov, ktorý sa pravidelne stretáva a zástupcovia starších ľudí z celého Slovenska sa majú možnosť zaoberať aktuálnymi problémami hľadať a ponúkať výcho-
FÓRUM SENIOROV diská. Seniori tak môžu ovplyvňovať svoje postavenie zapojením sa do diskusií a návrhmi, ktoré predkladáme vláde na riešenie. Pre členov Parla-
doby, uplatňovania starších na trhu práce. V rámci projektu PEOPLE sme upozorňovali na problémy, s ktorými sa stretávajú starší zamestnanci,
Generálny riaditeľ AGE - Patform Europe v Bruseli Maciej Kucharczyk s činnosťou Fóra vyjadril spokojnosť. Foto: P. Remiaš
mentu seniorov sme uskutočnili aj školenie v bojnických kúpeľoch. Počas troch dní získali veľa užitočných informácií, zvýšili si zručnosti v presadzovaní vlastných práv, v komunikácii s verejnými inštitúciami a autoritami vo verejnom, spoločenskom a politickom živote i o tom, ako sa aktívne zapájať do ovplyvňovania života svojho a svojich rovesníkov a ako pomôcť v ťažkých životných situáciách, o legislatíve a formách obhajoby. Pravidelne v decembri organizujeme skutočne nádhernú akciu Senior roka, kde oceňujeme starších ľudí z celého Slovenska za pomoc, ktorú poskytujú vo svojom okolí, v rodinách, za to, že sa podieľajú na rôznych akciách v obci, pomáhajú robiť život krajším, lepším, prinášajú iným radosť, že pomáhajú napriek svojmu vyššiemu veku a zdravotnému stavu. Oceňujeme tie pravé „celebrity“. Zapojili sme sa aj do niekoľkých medzinárodných projektov, o otázkach diskriminácie, porušovania práv, chu-
často predčasne prepúšťaní zo zamestnania. Starší ľudia majú veľký problém už po 45. roku života ak prídu o zamestnanie, nájsť si prácu, stávajú sa dlhodobo nezamestnanými, čo veľmi významne ovplyvňuje ich
život po odchode do dôchodku, nakoľko majú veľmi nízku penziu, ktorá často nepostačuje na zabezpečenie základných životných potrieb. Nevšednou aktivitou bolo aktívne zapojenie sa starších do medzinárodného projektu mentoringu. Naša organizácia zrealizovala tento projekt veľmi zaujímavo, zapojili sme starších, zdravotne postihnutých občanov do práce mentorov pre deti z neúplných rómskych rodín. Odovzdávali im svoje skúsenosti, snažili sa deťom ukázať hodnoty života, ako aj napriek ťažkostiam žiť svoj život plnohodnotne a v prospech iných. Raz týždenne sa s deťmi stretávali na spoločných akciách, ktoré boli pre obe skupiny veľmi prospešné. Starší i deti hodnotili tieto akcie ako krásny zážitok, našli si priateľov, uplatnenie sa v živote, získali väčšiu istotu a sebadôveru. Fórum je členom európskej siete významných seniorských organizácií. Pracujeme na mnohých medzinárodných a národných dokumentoch, v rámci ktorých sa snažíme pripravovať pre starších podmienky pre lepší, kvalitnejší a dôstojnejší život. (r)
Zo spoločnej akcie seniorov a detí. Foto: archív
3
FÓRUM SENIOROV
Ocenení seniori za rok 2011 Už po štvrtýkrát privítal v závere minulého roka Bojnický zámok výnimočných ľudí. V reprezentačnej Zlatej sále prezidentka Ľubica Gálisová vyhodnotila anketu, ktorú vyhlásilo Fórum pre pomoc starším, aby vyzdvihlo ich dlhoročnú prácu na pomoc iným, ľudí, ktorí napriek svojmu veku a niekedy aj zdravotným problémom sú oporou iným, alebo sú príkladom v rôznych aktivitách. Ocenenie Senior roka si prevzalo 22 seniorov z celého Slovenska: Ing. Marián KRČÍK (1937) Bojnice, zlatý senior Manželia Anna KASANOVÁ (1951) a Ing. Anton KASANA (1948) Nitra, strieborní seniori Anna LACKOVÁ (1921) Donovaly, bronzová seniorka Július LALUCH (1931) Tekovské Nemce Milan RYBÁRSKY (1935) Kremnica MUDr. Mária ORGONÁŠOVÁ, CSc. (1934) Košice MUDr. Klára GRYGOVÁ (1939) Bánovce nad Bebravou Jozefína CHLEBCOVÁ (1940) Veľké Zálužie Mgr. Margita HORÁKOVÁ (1934) Nitra Vojtech GREMAN (1924) Lehota pod Vtáčnikom
Eva BAĎUROVÁ (1945) Bánovce nad Bebravou Ing. Cecília MAGDOLÉNOVÁ (1937) Chynorany Mária HALAJOVÁ (1940) Hradec Anna PAPPOVÁ (1944) Bolešov Marta NOVÁKOVÁ (1947) Dolný Kubín Ján MEŠINA (1947) Bánovce nad Bebravou Mária ADAMČIAKOVÁ (1935) Spišská Nová Ves Mgr. Anna PETRIČOVÁ (1942) Bardejov Júlia ZÁVODSKÁ (1942) Prievidza Tibor HRUŠOVSKÝ (1937) Harichovce Gabriela BORKOVÁ (1937) Veľká Lehôtka
Seniorov roka prišli pozdraviť operní speváci, sólisti, Gréta Švercelová a Peter Šubert. Foto: P. Remiaš
4
FÓRUM SENIOROV
Zlatý senior – Marián Krčík NÁŠ ROZHOVOR V tomto roku sa baník a úspešný spisovateľ Ing. Marián Krčík z Bojníc dožil 75 rokov. Svoje košaté dielo zavŕšil dvoma vrcholmi. Stal sa Zlatým seniorom Slovenska i jedným z laureátov Ceny Egona Ervína Kischa, ktorú udeľujú autorom literatúry faktu. Zrelý senior, ovenčený prestížnymi cenami, je však predovšetkým citlivý pozorovateľ života a diania u nás. Literárne začal tvoriť až po odchode na dôchodok v roku 2006. Dovtedy pracoval aj podnikal ako banský technik v odbore podzemného staviteľstva. Keď firmu, ktorú založil a úspešne viedol, prenechal synovi, začal sa venovať literatúre faktu. Debutoval dvojicou kníh Fáračky a smoking a Smoking a fáračky. V nich fascinujúco opísal skutočné príbehy z baníckeho prostredia, ktoré sám prežil. V ďalšom objavnom knižnom projekte, Testament grófa Pálfiho, priblížil čudácku a dodnes tajuplnú postavu posledného feudálneho majiteľa Bojnického panstva, zberateľa, znalca umenia a staviteľa Bojnického zámku. Ďalšie dielo Antrax, venoval svojej manželke, ktorá pracovala ako veterinárna lekárka a náhodne na bitúnku zistila kravu, nakazenú životunebezpečným antraxom. Zabránila tak rozšíreniu nákazy, ktorá spôsobuje smrť aj u ľudí. Vo svojej literárnej činnosti potom pokračoval napísaním knihy Prieval, o tragédií štyroch baníkov, ktori zahynuli pri tragickom nešťastí v Bani Nováky v roku 2006. V tomto roku dokončil knihu o najväčšom baníckom nešťastí, pri ktorom v roku 2009 handlovskej bani zahynulo 20 ľudí. Ing. Mariána Krčíka vám chceme bližšie predstaviť v nasledujúcom rozhovore.
● Európska únia vyhlásila rok 2012 za Rok aktívneho starnutia Je to protiopatrenie trendom súčasnej doby, že starší človek je nepotrebný, treba ho odložiť. Vy ste však aktívnym aj v treťom veku. Čo je vaším hnacím motorom? Čím viac pribúda človeku rokov, tým viac presúva ťažisko svojich životných priorít do nemateriálnej sféry. Začína byť citlivejší na starosti a problémy členov svojej rodiny, priateľov, takmer pohŕdajúc stále sa zhoršujúcim vlastným zdravím. Nedostatkom aktivít, často spôsobených narastajúcimi zdravotnými problémami a nedostatočným záujmom najbližších, klesá u starších ľudí pocit potrebnosti a aj chuť angažovať sa do prospešných prác aj pre neho samotného, rodiny a spoločnosti. Pre človeka vo vyššom veku sú každá záľuba a pohyb prospešné. Nedostatok dobrej vôle, zapríčinenej často úbytkom mentálnych a fyzických schopností, urobí veľmi rýchlo z aktívneho človeka problémového geronta, neochotného na sebe pracovať, snívať, plánovať, zaujímať sa o okolie a spoločnosť. Je známe, že najmúdrejšie prežije starnutie ten, kto naň nemá čas. Absolutórium má pohyb, práca, a pozitívne myslenie. Tak nejako je to aj so mnou. Celý život som
sa snažil robiť všetko s radosťou a nadšením. Potom je k úspechu už len krok a aj neúspech som vždy bral ako súčasť poctivej práce. Ak sa radosť z práce stane vašou životnou filozofiou, potom aj odchod do starobného dôchodku je pre vás nepodstatný, lebo budete pracovať ďalej, len na tom, na čom chcete. Súčasná staršia generácia ešte na tom nie je tak zle. Všetci sme celý život pracovali, žili sme v období, keď nezamestnanosť bola označovaná ako príživníctvo a takmer trestný čin. Preto dnes mi je ľúto každého mladého nezamestnaného, lebo ho čaká nielen neľahký mladý život, ale aj neľahké starnutie. Čo je najhoršie, nezamestnaní zostarnú skôr, ako by im to ich biologické hodiny priniesli. ● Prešli ste z oblasti podzemného inžinierskeho staviteľstva a baníctva k literatúre faktu, bolo to náročné, ale zrejme zo skúseností z tohto rezortu budujete aj váš ,,literárny dom“? Vyštudoval som baníctvo a riešenie problémov pri bežnej baníckej práci, pri razení banských diel, príprave ťažby úžitkových nerastov, ale hlavne pri špeciálnych bansko-stavebných prácach a výstavbe objektov podzemného inžinierskeho staviteľstva sa mi stalo záľubou, 5
FÓRUM SENIOROV možno až fetišom. Mal som šťastie na dobrých vedúcich i dobrých podriadených a tak viac bolo úspechov, ako neúspechov. Zaujímalo ma všetko, čo sa ponúkalo na zvýšenie výkonov, bezpečnosti, ergonometrie, prácnosti, ale najmä zníženia tej ťažkej driny a ohrození baníka. Skúseností pribúdalo, poznanie a rozhľad
níckej práce ani o tom, čo všetko sa môže pri práci pod zemou prihodiť, prežiť a aj neprežiť. ● V literatúre máte raketový štart, osem kníh za osem rokov. Ako si vyberáte témy? Píšem o tom, čo som prežil, čo ma upútalo a čo by možno niekoho zaujímalo si prečítať s nádejou, že to obo-
tému čo najväčším a čo najhlbším poznaním problematiky. Keď som písal knihu Antrax, desiatky dní a nocí, stovky hodín som počúval veterinárku Paulínku o mikrobiológii, diagnostike i patológii baktérie Bacillus antracis, študoval odbornú literatúru, vademékum veterinárnej medicíny. S úsmevom spomínam na
umožňovali púšťať sa aj do najnáročnejších a nie raz aj do rizikových projektov. A nebolo ich málo. Moja bohyňa šťastia Fortuna, svätá Barbora a anjel strážny si určite vydýchli, keď som naposledy vyfáral z bane živý a zdravý. Potom stačilo len sadnúť za počítač a začať písať. Prvý tridsaťšesťstranový príbeh, napísaný na impulz pracovníkov Slovenského rozhlasu Františka Valábka a Mariána Ondáša pod názvom PVE Čierny Váh, som napísal za sedemnásť hodín bez toho, aby som vstal od počítača. Spolu s príbehom Pod zemou na Kriváň sú to dominantné príbehy mojej prvej knihy Fáračky a smoking. Po jej prečítaní nebude žiaden čitateľ pochybovať o zákernosti ba-
hatí jeho poznanie a možno v budúcnosti aj jeho konanie, lebo len poznaním sa dá predchádzať tragédiám. Moje dve posledné knihy Prieval a Výbuch sú mementom reálneho permanentného nebezpečenstva práce pod zemou, ale aj varovaním každého, kto sa chce stať baníkom, že prijať banícky stav pre životné povolanie je aj vedomé prijatie nebezpečenstiev s ním spojenými! ● Píšete o baníctve, histórii až po veterinárnu medicínu, čo je istotne náročné na poznanie. Ako bádate v oblastiach, kde ste laikom, keď napriek tomu kritiky nešetria chválou? Každý autor, ktorý píše literatúru faktu, musí sa vyzbrojiť pre zvolenú
jednu konzultáciu u vedúceho Ústavu mikrobiológie Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach, pána profesora Juraja Pistla, ktorý ma počas celej konzultácie oslovoval „pán kolega“. Keď som to asi po pol hodine nevydržal a s úprimným úsmevom som ho upozornil, že my dvaja nie sme kolegovia, najprv sa zarazil s pokusom o zdôvodnenie svojho mylného oslovovania. „Však ste veterinárny lekár.“ To ma síce prekvapilo, ale naďalej som záporne krútil hlavou „Ste mikrobiológ?“ Pokračoval prekvapený pán profesor. „Ani jedno, ani druhé“, znela s úsmevom moja odpoveď. „A čím ste?“ Spýtal sa, čakajúc nejakú moju humánnu kvalifikáciu, či ašpirantské štúdium so
6
FÓRUM SENIOROV zameraním na mikrobiológiu. Banský inžinier, odpovedal som naďalej s úsmevom, už nie najmladšiemu, ale hodne mladšiemu odo mňa, mojou odpoveďou zhrozenému pánovi profesorovi. Ten však svoje prekvapenie neskrýval a doslova vykríkol. „Čože ste… ste? Banský inžinier? Veď Vy viete o antraxe viac, ako moji doktorandi“, zaklenúc na brušku prsty obidvoch rúk do seba oprel sa v kresle, zadíval sa mi do očí a dodal len jedno slovo. „Neuveriteľné!“ ● Pátranie po faktoch a pravde je náročné, zrejme neľutujete čas a námahu prísť na podstatu a príčinné súvislosti toho ktorého problému. Niekedy je to aj otázka náhody a šťastia. Čo sa vám najviac osvedčuje? Hľadanie dokumentácie, faktografie a relevantných dôkazov o tom, čo autor literatúry faktu pre napísanie knihy potrebuje je prácne, náročné na čas i financie. Autor musí navštíviť desiatky archívov a prelustrovať stovky archívnych zväzkov, vykonať desiatky, často aj viac ako stovku rozhovorov s pamätníkmi, svedkami, znalcami, kým si vyplní poslednú tabličku mozaiky nutného poznania zvolenej témy a konštrukcie knihy. Musí odviesť priam detektívnu prácu pokiaľ nájde toho pravého človeka, ktorý naplní autorovu túžbu po poznaní a knihu môže začať písať. Jednou z najstresujúcejších chvíľ je, keď autor musí vyhodiť „do koša“ stovky vzácnych fotografií, máp, náčrtkov a iných grafických materiálov, ktoré pred tým prácne zháňal a teraz kvôli rozsahu knihy či z iných dôvodov nebudú v knihe použité. Niekedy skutočne pomôže šťastná náhoda. Pri písaní knihy Výbuch som pri jednom z desiatok rozhovorov s handlovskými baníkmi zistil, že ten nenápadný dlhovlasý pochudnutý chlap s úprimnými mahagónovými očami, ktorý mi opisoval absolútne hodnoverne a presne celý
priebeh udalostí pred výbuchom v handlovskej bani v pondelok 10. augusta 2009, je vlastne človek, ktorý bol a je korunný svedok všetkého, čo sa v ten osudný pondelok stalo. Bol to chlap, ktorý len pár minút pred tým, ako došlo v bani k výbuchu, odišiel z miesta výbuchu hľadať koniec potrubia požiarneho vodovodu a takto, na chvíľu vzdialený len dvesto metrov od požiariska, zachránil si život. Bol síce zranený, ale prežil, lebo inak by bol práve on dvadsiata prvá obeť tragického výbuchu. Bol to štyridsaťročný revírnik rannej zmeny na Východnej šachte Bane Handlová, Róbert Lukačka. ● Nedávno ste sa stali jedným z laureátov Ceny E. E. Kischa. V českom Letohrade ste sa stretli so špičkou literátov Slovenska a Česka. V čom bolo toto stretnutie pre vás podnetné a prínosné? Účasť na 17. literárnom Letohrade mi potvrdila, že s rovnakými ťažkosťami, s akými zápasia slovenskí autori literatúry faktu, bojujú asi všetci spisovatelia tohto žánru na celom svete. Najprv je to získanie podkladov a dokumentácie z dobre zamknutých archívov, potom napísanie knihy s najvhodnejšou formuláciou opisu, ďalej problém knihu vytlačiť, vydať a na koniec, nie bez problémov aspoň s čiastočnou návratnosťou vynaložených prostriedkov, knihu predať. Svoju kožu na trh však spisovateľ nesie už rukopisom, keď presne sformuloval a napísal čitateľom požadované meritum knihy z nie najhodnovernejšie spracovanej archívnej dokumentácie, výpovedí a nie raz aj nie najhodnovernejších svedkov. ● Na svojich literárnych potulkách sa stretávate aj so seniormi. Ako žijú a čo ich najviac trápi? Seniori na celom svete možno trpia prirodzeným spomalením psychomotorického tempa, zhoršením pamäti, nižšou koncentráciou pozor-
nosti, užším periférnym videním, slabším zrakom či sluchom, úbytkom síl. Viac však trpia na nedostatok lásky, pozornosti, pochopenia následkov fyziologického starnutia slabnúceho tela, ale najviac trpia na opustenosť a osamelosť. ● Ako by spoločnosť mala vnímať seniorov? Všade sa vyhovárame na krízu, nedostatok financií, čo je pravda, ale často by pomohla väčšia ohľaduplnosť, ľudskosť, ústretový krok k susedom, známym a to obyčajne stojí veľmi málo... Každý starne, aj to batoľa, čo sa včera narodilo. Starnutie je prirodzená časť žitia, Všetci by sme sa chceli dožiť vysokého veku, ale nechceme byť starí. Aby sa tak stalo čo najneskoršie, treba sa pohybovať. Sú pilulky, ktoré sa dajú pohybom nahradiť, avšak neexistujú pilulky, ktoré nahradia pohyb! Aj vo vyššom veku by sa človek mal aktívne zaujímať o všetko okolo neho, o príbuzných, priateľov, susedov, o dianie vo svete. ● Mieri zlatý senior aj k ďalším métam, alebo zaspí na vavrínoch? Každý starší človek má tendenciu poúčať. Veľa prežil, veľa zažil, veľa sa naučil zo svojich chýb a omylov, pozná život - a tak rád poučuje. Avšak aj toto má svoje medze. Je treba vedieť, kedy prestať. Navyše, v súčasnosti písať pre tak malý knižný trh, ako je slovenský je spisovateľova samovražda. Okrem toho, možno viac vonia somárikovi čerstvé seno, ako zvädnutý suchý vavrín spisovateľovi za bestseller, keď knihu mohol vydať len poníženým žobraním po sponzoroch, zamietnutými tridsaťstránkovými žiadosťami o grant, ozdobenými mnohými kolkami, s ústupkami na rozsahu knihy a jej knižného vyhotovenia. Obávam sa, že kniha Výbuch bola moja posledná… Zhováral sa Marián Ondáš
7
FÓRUM SENIOROV
Európsky rok aktívneho starnutia Na slovíčko s ambasádorkou…
E
urópska komisia vyhlásila rok 2012 za Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. Východiskom bolo rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady Európy zo 14. septembra 2011. Ambasádorkou myšlienok tohto Roka sa na Slovensku z poverenia vlády SR právom stala Ľubica Gálisová, prezidentka a zakladateľka celoslovenskej organizácie Fórum pre pomoc starším.
● Prečo táto téma? Obyvateľstvo Európskej únie rýchlejšie starne a narastá počet starších ľudí. Tento nárast je pozitívny, pretože je dôsledkom lepšej zdravotnej starostlivosti a kvality života, avšak tieto demografické zmeny prinášajú aj mnohé problémy. Práve aktívne starnutie sa môže stať kľúčom k riešeniu demografického vývoja. ● Ako možno charakterizovať aktívne starnutie? Aktívne starnutie je, podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie, proces, v ktorom sa optimalizujú možnosti zdravia, účasti a bezpečnosti s cieľom zvýšiť kvalitu života 8
starších ľudí. Aktívne starnutie teda musí byť podporované pracovnými príležitosťami prípadne možnosťou dobrovoľníckej práce. Umožní starším osobám podieľať sa iniciatívne a samostatne na dianí v spoločnosti, a to aj vďaka upravenému bývaniu, infraštruktúre, doprave alebo prístupu k informáciám a k internetu. Cieľom je, aby rýchlo sa rozširujúce skupiny obyvateľstva vo veku nad 50 rokov mali dobré možnosti týkajúce sa zamestnania a aktívneho zapojenia sa do spoločenského a rodinného života, a to aj prostredníctvom dobrovoľníctva, celoživotného vzdelávania, kultúry a športu. ● Čo teda konkrétne treba zmeniť, aby sme tieto ciele dosiahli? Európsky rok 2012 má upozorniť tvorcov verejných politík a ďalšie subjekty, že zabezpečenie dôstojného, zdravého starnutia a nezávislého života občanov si vyžaduje zmeny: ‒ v politikách zamestnanosti, zlepšením prístupu starších ľudí na trh práce, inováciami v organizácii práce ‒ v zdravotných programoch, prevencii úrazov ‒ v sociálnych službách ‒ vo vzdelávaní dospelých, celoživotnom vzdelávaní ‒ v zlepšovaní vhodného ubytovania ‒ v oblasti informačných technológií ‒ v oblasti dopravy Európsky rok 2012 podnecuje a podporuje úsilie členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a podnikateľského sektora vrátane malých a stredných podnikov, zamerať sa na podporu aktívneho starnutia a vynaložiť väčšie úsilie na mobilizáciu potenciálu rýchle rastúceho počtu starších obyvateľov Európskej únie. Starnutie je nepochybne veľmi náročné pre celú spoločnosť a pre všetky generácie a je aj záležitosťou medzigeneračnej solidarity a rodiny. Preto má byť Európsky rok zameraný na spolupatričnosť a spoluprácu medzi generáciami so zreteľom na rozmanitosť a rodovú rovnosť. ● Aké sú konkrétne ciele európskeho roka? Zvyšovať všeobecné povedomie o význame aktívneho starnutia a jeho rôznych rozmeroch a zabezpečiť, aby bolo v politických programoch na všetkých úrovniach zaradené na popredné miesto, s cieľom vyzdvihnúť užitočnosť starších osôb pre spoločnosť a hospodárstvo, zvýšiť jeho uznanie, podporovať aktívne starnutie, solidaritu medzi generáciami, vitalitu a dôstojnosť všetkých ľudí
FÓRUM SENIOROV a viac sa snažiť o mobilizáciu potenciálu starších osôb bez ohľadu na ich pôvod a umožniť im viesť nezávislý život. Chce tiež podnecovať diskusiu, vymieňať si informácie a rozvíjať vzájomnú výmenu skúseností medzi členskými štátmi a zúčastnenými stranami na všetkých úrovniach s cieľom podporovať politiku aktívneho starnutia, stanoviť a šíriť osvedčené postupy a podporovať spoluprácu a súčinnosť, podporiť činnosti, ktoré pomôžu bojovať proti diskriminácii na základe veku, odstrániť stereotypy spojené s vekom a odbúrať bariéry, najmä pokiaľ ide o možnosti zamestnania.
● Ako sa Slovensko zapojilo do aktivít Európskeho roka aktívneho starnutia? Úrad vlády Slovenskej republiky spracoval Národný pracovný program Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012. Aktivity a iniciatívy, ktoré národný pracovný program obsahuje, sa realizujú aj za účasti štátnej správy, samosprávy, mimovládnych organizácií, odborových a zamestnávateľských zväzov a vedecko-výskumných inštitúcií. Na príprave úrad vlády spolupracoval aj s Výborom pre seniorov pri Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. (dar)
O medzigeneračnej solidarite Problematikou Európskeho roka aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity sa v marci tohto roka na workshope v Bojniciach zaoberali lídri projektu People z piatich krajín. Zámerom stretnutia, ktoré zorganizovalo Fórum pre pomoc starším, bolo zladiť spoločné kroky tak, aby seniorov naštartovali do nových aktivít, ktoré pomôžu zlepšiť ich situáciu. Zo stretnutia prinášame niekoľko myšlienok účastníkov. Slovensko má podobné problémy ako okolitý svet. Populácia starne a tak sa úmerne zvyšujú i problémy starších ľudí. Tejto problematike sa dlhodobo venuje aj Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky v Bratislave: „Ak ide o prístup k starším ľuďom, existuje väčšinový názor, že si zaslúžia veľké uznanie a úctu spoločnosti, ale na druhej strane existuje aj veľmi silný pocit, že sa musia vyrovnávať s naozaj vážnymi problémami. Podľa našich obyvateľov sú to problémy, ktoré sa dotýkajú ich životnej úrovne, starostlivosti o zdravie a fungovanie celého zdravotníctva, ale aj otázky diskriminácie na trhu práce a znížených šancí…“ Situáciu u nás monitoruje a ľuďom v ohrození pomáha aj ambasádorka pre Rok aktívneho starnutia pri Úrade vlády SR Ľubica Gálisová: „Starší človek by mal byť aktívnejší, ale
nielen v tom, že je zamestnaný, ale mal by si vedieť aj presadzovať svoje práva. Sám by mal aktívne vstupovať do spoločenského verejného a politického života, aby ovplyvňoval zabezpečenie svojich potrieb a služieb pre seba. Dôraz kladieme i na vzdelávanie. Seniori by mali vedieť aké sú ich práva. Pripravujeme približne 30 ‒ 40 workshopov, stretnutí, ktoré sú informačno-preventívne. Senior musí vedieť, kam sa môže obrátiť, kto mu pomôže v obci, meste či regióne. Na záverečných diskusiách po vzdelávaní boli starší smelší, sebavedomejší, európskejší.“ Vyspelý svet v novom tisícročí pozná a zavádza do života pojmy strieborná ekonomika a strieborná zamestnanosť. Priekopníkom je Nemecko, kde prospievajú nielen seniorom, ale i krajine, vysvetlil na stretnutí v Bojniciach Viliam Páleník zo Slovenskej akadémie vied v Bratislave: „Aktívne starnutie dáva možnosť podnikateľskými aktivitami vytvárať nové široké spektrum výroby tovaru a služieb, aby sa uspokojili potreby starších ľudí, ale aby sme v tých podnikateľských aktivitách aj zarobili, zamestnali sa a boli úspešní.“ Dôležité boli názory a skúsenosti zahraničných expertov, ktorí už majú priekopnícke časy za sebou. O nových
trendoch, ktoré získavajú podporu vyspelých krajín a firiem v oblasti medzigeneračnej spolupráce, sa účastníci stretnutia v Bojniciach dozvedeli od lídra celého projektu Chrisa Walscha z Veľkej Británie: „Spoločne s ďalšími piatimi partnermi realizujeme projekt People po celej Európe a tým znovu reprezentujeme pracovníkov v staršom veku a riadime ich zamestnávanie. Pomáhame tak tisíckam ľudí v staršom veku, aby sa opäť mohli zamestnať aj naštartovať vlastné podnikanie. Súčasným problémom ľudí nad päťdesiat rokov je nájsť taký pracovný trh, kde by sa dokázali uplatniť a byť užitoční pre mladších, ktorí ešte len na pracovný trh prichádzajú. Náš medzinárodný projekt podporuje medzigeneračnú solidaritu cez mentoring pre mladších kolegov. Potom je pre nich jednoduchšie prevziať post po staršom kolegovi, ktorý sa rozhodne ísť do dôchodku. Rovnaký názor na stretnutí v Bojniciach vyslovil aj Julio Rico zo španielskej CEOMY: „Starneme, tak ako každý národ žijúci v Európe. Starší ľudia by však chceli aj naďalej pomáhať ostatným, najmä mladým, ktorí majú ešte málo skúseností. A takto sa naďalej udržiavajú v aktívnom živote. Požiadavka starších pracovníkov a dôchodcov na spokojnú a zdravú spoločnosť s rastúcou ekonomikou je legitímna.“ Zaznamenal M. Ondáš, preklad Eva Struhárová
9
FÓRUM SENIOROV
Zdravie z bojnickej termálnej vody Pókyho dukáty Kedysi dávno bolo v okolí Bojnického zámku aj v blízkosti jazierka, kde vyvierala liečivá teplá voda, mnoho ploských, rôznofarebných kamienkov. Podľa povesti to pôvodne boli Pókyho dukáty, ktoré sa premenili na kamene. Peter Póky bol bojnický kastelán, krutý, neľútostný človek, bývalý vojak, ktorého najväčšou láskou boli zlaté dukáty. Neváhal kvôli nim zdierať poddaný ľud a hoci už mal plné pokladnice zlata, stále vymýšľal ako ďalej hromadiť svoje bohatstvo. Bojnický zámok aj s celým panstvom daroval kráľ Matej Korvín, ktorý v Uhorsku kraľoval v 15. storočí, svojmu najmilšiemu, no nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Ten na zámku žil so svojou milovanou manželkou Blankou Sforzovou, hoci mal nárok na trón po svojom otcovi. Ten však v roku 1490 zomrel. O trón sa pobili iní. Ján netúžil po moci a domnieval sa, že aj ľudia v jeho okolí sú takí ako on. Netušil, že jeho dobrotu sa rozhodol zneužiť ľstivý kastelán, ktorému Ján dôveroval a nechal ho spravovať celý majetok. Nevšimol si, ako túži po peniazoch, ako kruto zaobchádza s poddanými. Dokonca prišiel na nápad využiť aj liečivý prameň, vyvierajúci priamo pod zámkom. Chudobní ľudia sa tam chodili kúpať, pretože im teplá voda dokázala vyliečiť rôzne choroby. Rozhodol sa, že bude od nich vyberať poplatky. Bez peňazí k prameňu nikoho nepustil. V tom čase už mal bohatstva dosť, ale stále sa mu málilo. Rozhodol sa zmocniť celého bojnického panstva a chcel zavraždiť svojho pána, knieža Jána Korvína. Pretože vedel, že už nemá otca, mocného ochrancu. Kráľ Matej totiž často navštevoval Bojnice, sedával pod košatou lipou, ktorá tam rastie dodnes a volajú ju Lipa kráľa Mateja. Zradný kastelán si najal dvoch vrahov a sľúbil im bohatú odmenu. Jána mali zabiť, keď sa bude vracať z poľovačky. Spokojný Póky s dobre vymysleným plánom,
Z histórie Kúpeľov Bojnice Presný vznik kúpeľov pod majestátnym, priam rozprávkovým Bojnickým zámkom nie je známy. Je isté, že termálna voda v tejto oblasti vyvierala od nepamäti, pretože aj zámok, predtým hrad, je postavený na vyso10
mädliac si ruky, prechádzal sa po zámku. Zrazu zbadal, že k liečivému prameňu sa blíži nejaký otrhaný, ubiedený starček, opierajúci sa o palicu. Ten Pókyho pekne poprosil, či by sa v jazierku mohol zohriať a uľaviť uboleným údom. Ale vraj, nemá čím zaplatiť. Kastelán sa však na starca pohrdlivo pozrel kázal mu odísť. Starček prosil, ale neľútostný Póky vytiahol bič a chcel ním starca udrieť. Ten však zrazu odhodil palicu, vzopäl sa a mohutným hlasom, až sa múry zámku zatriasli, vyriekol kliatbu. „Čo chceš to budeš mať. Žriedlo tvojich pokladov vyschne a ty sám nenájdeš nikde zľutovanie!“ Potom starec náhle zmizol. Vtom prameň s liečivou vodou vystrekol posledný raz do výšky a prepadol sa do zeme. Zostalo po ňom iba suché jazierko. Kastelán preľaknutý utekal do zámku k svojim truhliciam plným zlatých dukátov. Chcel sa s nimi potešiť. Ale čo to? Všetky sa premenili na bezcenné ploské kamienky. Ako zmyslov zbavený ich všetky povyhadzoval z okna. Ale kliatba sa vyplnila do bodky. Pretože najatým vrahom sa knieža Jána nepodarilo zabiť. Keď ho ozbrojenci napadli, ubrániť sa mu pomohli poddaní, ktorí si Jána vážili. Keď Póky zbadal, že jeho plán je prezradený, snažil sa ešte zalarmovať svojich pripravených žoldnierov, aby sa pomocou nich zmocnil zámku. Tí však chceli, aby ich vyplatil dukátmi vopred. Lenže všetky Pókyho peniaze už boli iba bezcennými skalami. Žoldnieri sa teda chopili kastelána, poviazali ho a vydali do rúk spravodlivosti. Petra Pókyho, ktorý bol skutočnou historickou postavou, Kráľovský súd v Budíne odsúdil na rozštvrtenie koňmi. Plakal, prosil o milosť, ale zľutovania sa mu nedostalo. To už nie je povesť ale historický fakt. Petra Pókyho uvedeným spôsobom popravili v roku 1496 na Jurajovom námestí v Budíne. Až niekoľko rokov po jeho potrestaní bojnické liečivé pramene opäť vytryskli a dodnes pomáhajú chorým ľuďom. Toľko zasa hovorí povesť, ktorá ako jedna z mnohých hovorí o aj bojnických liečivých prameňoch.
kej travertínovej kope, ktorá vznikla postupným usádzaním termálnou vodou vyplavenými minerálmi látkami. Práve v okolí sa nachádzajú aj numulity, fosílie pravekých ulitníkov, ktoré ľudia považovali za skamenené peniaze. Okrem toho za najstaršie dôkazy možno považovať nájdené
pozostatky lovcov mamutov, ktorí tam žili pravdepodobne aj kvôli teplým prameňom, v ktorých sa určite ohrievali v chladnom počasí. Prvá písomná zmienka o nich však pochádza z roku 1113 v listine Zoborského opátstva za kráľa Kolomana, ktorá vymedzuje hranicu majetkov
FÓRUM SENIOROV opátstva. Píše sa v nej, že poniže Bojníc tvorí hranicu horúci prameň. To potvrdzuje, že termálne pramene boli
udržiavalo s podporou 50 denárov. Na začiatku storočia boli kúpele rušným spoločenským strediskom,
majiteľ bojnického panstva gróf Pavol Pálfi (1590 ‒ 1653). Dal zbúrať staré kúpeľné objekty a postavil nový kúpeľný dom s hosťovskými izbami a bazénmi. Polyhistor Matej Bel (1684 ‒ 1749) vo svojich cestopisoch
Vonkajšie bazény sú vybavené masážnymi vodopádmi.
Liečivá termálna voda v Kúpeľoch Bojnice pôsobí blahodarne na pohybové ústrojenstvo.
už vtedy všeobecne známe. Bojnické teplé pramene patria medzi prvé liečivé žriedla na Slovensku, doložené písomným dokumentom zo 14. storočia podľa názvu „ľudový kúpeľ“. Možno teda predpokladať, že obyčajní ľudia dávno využívali liečivú silu prameňov, upravili si a udržiavali jednoduché kúpeľné zariadenia. Až neskôr objavila dôležitosť liečby vodou aj šľachta. Spájajú sa s rodom Thurzovcov, najmä s hrdinom protitureckých vojen grófom Alexejom Thurzom, ktorý v 16. storočí získal Bojnice za zásluhy. To on dal pri prameni vybudovať kaskádu bazénov z otesaných kameňov, kamenné schodište a po celom obvode dokonca lavičky. Takisto známe piešťanské kúpele v tom čase mali iba kúpacie jamy. Za čias Juraja Thurzu (1567 ‒ 1616), podľa urbára bojnického panstva sa uvádza, že v kúpeľoch bola aj panská krčma, v ktorej po celý rok čapovali víno a niekedy aj špecialitu, marcové pivo. Dokonca tam zriadili aj špitál s kapacitou desať ľudí, ktorý bojnické panstvo
mali zriadené hosťovské izby, pretože ich navštevovala aj šľachta zo zahraničia, ale aj remeselníci z okolia, ba i poddaní.
Naša reportáž Časom však nastal úpadok kúpeľov. Obnoviť sa ich podujal nový
Pohoda pri kúpeľnom jazierku.
podrobne opisuje bojnické kúpele, ktoré „sú z veľkorysosti pánov prekrásne vybudované a rozdelené na tri časti, aby vyhovovali postaveniu i telesným vlastnostiam kúpajúcich sa…“ Bel píše, že pre šľachticov je určený najkrajší kúpeľ so všetkým pohodlím, s dostatkom vody, ktorá nie je veľmi horúca. Za ním, oddelený múrom je kúpeľ v ktorom sa kúpu vidiečania. Tento je rozsiahlejší a teplejší, ale „sedliacka tvrdá nátura to výborne znáša“. Posledný kúpeľ je pre žobrákov, alebo tých, ktorých choroby sú nákazlivé, alebo vzbudzujú odpor. Bel ešte spomína, že na blízkom vŕšku je aj jazero s vodou podobnou kúpeľnej, ale využíva sa na máčanie konope. Odmočí sa vraj za dva-tri dni, hoci v iných vodách to trvá aj niekoľko týždňov. Na začiatku 18. storočia počas protihabsburgského povstania Františka Rákociho II. jeho vojská pri obliehaní bojnického hradu kúpele zničili. Pálfiovci potom kúpele prenajímali rôznym remeselníkom a zarábali najmä na spomínanom máčaní konope. O liečebné poslanie termálnej vody napriek tomu, že na to už upozorňovali aj vtedajší lekári sa nezaujímali. Až posledný feudálny majiteľ bojnického panstva gróf Ján Pálfi (1829 ‒ 1908), ktorý prestaval 11
FÓRUM SENIOROV bývalý bojnický hrad do dnešnej podoby, sa pokúsil zlepšiť stav kúpeľov. Zakúpil nové medené vane a začal prestavovať takzvaný žltý bazén. No kúpele mal aj naďalej v prenájme. Návštevnosť však klesala, bohatších ľudí odrádzal vzhľad kúpeľov a chudobnejších zasa ceny. Keď dokončil základné práce na prestavbe hradu, začal sa opäť venovať kúpeľom. Upravil cesty, nádvorie, kúpeľnú kaplnku postavenú ešte v roku 1797 prebudoval na čakáreň s občerstvením. Dnes je tam kaviareň. Založil kúpeľný park, v ktorom vysadil cudzokrajné dreviny, predovšetkým platany, ktoré tam rastú dodnes. Po prestavbe mali kúpele 36 izieb v dvoch budovách, hosťom boli k dispozícii štyri bazény a vaňové kúpele vo vile Gabriela. Návštevnosť kúpeľov sa zvýšila po dobudovaní železnice do neďalekej Prievidze v roku
starali. Iba zvyšovali ceny. V dvadsiatych rokoch minulého storočia ich začali využívať baníci z Handlovej ale aj iných baníckych miest. Tridsaťročný spor o dedičstvo po grófovi Pálfim sa skončil 28. augusta 1938, kedy sa dedičia dohodli o odpredaji celého veľkostatku vrátane zámku a kúpeľov firme Baťa. Podnikateľ Tomáš Baťa potom kúpele zveľadil a využíval na liečenie a rekreáciu svojich zamestnancov. Mal aj ďalšie plány na ich rozvoj, ale zmarila ich druhá svetová vojna. Po vojne sa čiastočne podľa plánov pokračovalo, boli v správe firmy Baťa a neskôr, po znárodnení v roku 1948, štátneho podniku Závody 29. augusta. Postupne v celom Československu sa zjednotilo riadenie kúpeľov. Aj bojnické kúpele začali strácať sezónny charakter a začali poskytovať celoročnú starostlivosť a liečenie.
terstva palív a energetiky a v roku 1975 ho odovzdali do užívania. Dodnes nesie názov Baník a má kapacitu 200 postelí, čím sa ubytovacia kapacita kúpeľov zvýšila na 500 postelí. Po spoločenských zmenách v roku 1989 prestali mať slovenské kúpele spoločné riadenie a pripravovali sa ich transformácia. V roku 1995 boli kúpele odštátnené a vznikla akciová spoločnosť Kúpele Bojnice. Aj keď značný záujem o kúpeľnú liečbu rástol, a to aj zo zahraničia, ďalšiemu rozvoju bránila skutočnosť, že väčšina lôžkového fondu bola druhej a tretej kategórie. Na rekonštrukciu, aby vyhovovali aj náročnejším pacientom a ponúkali služby na úrovni doby, spoločnosť nemala prostriedky. V januári 2001 odkúpil 67 percent akcií Kúpeľov Bojnice Ing. Slavomír Eliaš, ktorý sa neskôr stal riaditeľom akciovej spoločnosti a predsedom jej predstavenstva.
Súčasnosť kúpeľov
Pacientom je k dispozícii kvalitná strava prispôsobená ich zdravotnému stavu.
1896. Na začiatku 20. storočia ročne jednorázovo navštívilo bojnické kúpele takmer 10 tisíc hostí. Toľko predali kúpeľných lístkov. Po smrti Jána Pálfiho sa jeho dediči, pretože nezanechal priameho potomka, dlho sporili o majetok a o kúpele sa ne12
Postupne boli rekonštruované všetky budovy, ale ubytovacích kapacít bolo málo. Rozvoj ťažby uhlia a ťažká banícka práca, s množstvom úrazov a chorôb z povolania, si vyžiadala vybudovať nový liečebný ústav. Postavili ho z prostriedkov Minis-
Hneď v roku 2001 sme sa pustili do rekonštrukcie časti starých kúpeľov, liečebného ústavu Mier, čím vzniklo 150 lôžok prvej kategórie. To sme považovali za najdôležitejšie pre ďalší rozvoj tohto liečebného komplexu ‒ hovorí inžinier Eliaš. Skutočne sa môže pochváliť, že v nasledujúcich rokoch sa mu podarilo zmodernizovať aj ďalšie kúpeľné domy a spojiť dobové klasické kúpele 19. storočia s vymoženosťami začiatku 20. storočia. Súčasťou bolo aj vybudovanie dvoch vonkajších bazénov s viacerými vírivkami a masážnymi vodopádmi. Vďaka termálnej
FÓRUM SENIOROV vode teplej 35, respektíve 37 stupňov Celzia, sú vo veľkej obľube aj v zimných mesiacoch, keď je okolie zasnežené. Vedenie kúpeľov sa však nezameriava len na rekonštrukciu starých kúpeľných objektov, ale stavia aj nové. V roku 2008 dali do užívania v súčasnosti najmodernejší kúpeľný dom Lysec. Má 270 lôžok, samozrejme v izbách prvej kategórie a samostatnú balneoprevádzku s elektroliečbou, vodoliečbou, individuálnou rehabilitáciou a tiež službami ako je kozmetika, kaderníctvo manikúra či pedikúra. Kapacita kúpeľov sa tak zvýšila na 900 lôžok. Novým symbolom termálnych liečivých Kúpeľov Bojnice je monumentálne bronzové súsošie dvoch mladých dievčat v nadživotnej veľkosti, prichádzajúcich nabrať si do džbánov vodu z tamojšieho prameňa liečivej termálnej vody. Stojí pred vynoveným vstupom do kúpeľov. Domáci ale najmä zahraniční hostia, okrem liečebných dvoj či trojtýždňových pobytov trávia v bojnických kúpeľoch pravidelne aj Vianočné a novoročné sviatky a aj Veľkú noc. Popri oddychu si môžu upevniť zdravie a využiť moderné vybavené wellness centrum, vrátane saunového sveta a kryokomory. Tieto relaxačné zariadenia často využívajú návštevníci aj počas víkendových pobytov. Bezpochyby k pohode prispieva aj strava, ktorá je prispôsobená zdravotnému stavu, ale aj chuti pacientov. Obľuba kúpeľov medzi domácimi i zahraničnými hosťami je aj vďaka peknému prostrediu v susedstve známeho Bojnického zámku a najstaršej a najväčšej zoologickej záhrady na Slovensku. Základným faktorom je však dostatok liečivej termálnej vody, moderné vybavenie kúpeľov a náležitá lekárska starostlivosť. V Bojniciach úspešne liečia choroby pohybového aparátu, reumatické choroby, stavy po úrazoch
a ortopedických operáciách, ale aj po cievnych mozgových príhodách, degeneratívne choroby chrbtice a kĺbov aj ženské choroby a ochorenia obličiek. Aj preto sú mimoriadne vhodné pre starších ľudí. Vedenie kúpeľov v spolupráci s Fórom pre pomoc starším poskytuje seniorom významné zľavy. Ponuku na jej využitie nájdete na inom mieste tohto čísla Fóra seniorov.
Čo hovoria pacienti Ľudmila Kurinská, Slovenské Pravno: Keďže som prišla len dnes s problémom pohybového ústrojenstva, viem zatiaľ iba z počutia, že kúpele sú dobré, sú v nádhernom prostredí. Trikrát som absolvovala výmenu kolenného kĺbu a sem som prišla s nádejou, že mi kúpele pomôžu zmierniť ťažkosti. Poradili mi to známi a susedia, ktorí bojnické kúpele chválili. Som už na dôchodku, pracovala som celý život v podniku Reštaurácie a jedálne. Vojtech Kremeň, Považská Bystrica: Som po operácii bedrového kĺbu, mám problémy aj s chrbticou a kolenným kĺbom na pravej nohe. Pracoval som ako stavebný technik. Absolvoval som bazény, cvičenia, elektroliečbu, parafín. Bol som tu 28 dní, dnes liečbu končím a môžem povedať, že sa cítim oveľa lepšie. To cvičenie a vodoliečba určite na naše staré kĺby pomáha.
Bohumil Piterka, Hrušovany: Mám operovaný bedrový kĺb, som tu aj s manželkou. Ja prostredníctvom poisťovne, manželke som pobyt zaplatil, takže pri vstupnej prehliadke jej lekárka naordinovala potrebné procedúry. Bývame v kúpeľnom dome Lysec a teší ma, že som si tu našiel aj priateľov, takže aj čas rýchlejšie ubehne. Za tie dva týždne, čo sme tu, sme si oddýchli ako fyzicky, tak aj duševne. Edita Martonová, Košice: Liečim si tu chrbticu, naordinovali mi vodoliečbu, masáže, elektroliečbu a po dvoch týždňoch sa cítim fantasticky. Vrelo odporúčam všetkým, ktorí majú problém s pohybovým ústrojenstvom. Ja som mala zápal sedacieho nervu a úplne ma to prestalo bolieť. Liečivá voda a procedúry urobili svoje. Po 37 rokoch ma prepustili z práce a potrebný doplatok si hradím čiastočne z odstupného. Som prvý raz v kúpeľoch a je to úžasné, škoda, že som tu nebola aj preventívne, nie až keď nastali bolesti. Bývam v liečebnom dome Lux a objednala som si delenú stravu, už po dvoch týždňoch je aj výsledok – schudla som sedem kíl. Juraj Kantorík, Košeca (v bazéne): Tá voda je fantastická. Prehreje kĺby, vodopády a streky vymasírujú každý sval. Najradšej mám vonkajšie bazény, kde sa dá kúpať aj keď je chladno. Bojnické kúpele sú najkrajšie na Slovensku, v nádhernom prostredí. Pavol Remiaš Snímky: autor
13
FÓRUM SENIOROV
AKO SA NESTAŤ OBEŤOU Zanedbávanie, zneužívanie a týranie seniorov sa, žiaľ, aj na Slovensku stalo už celospoločenským problémom. Spôsoby na to sú často veľmi rafinované a starší človek ich nemusí ani jasne rozoznať, najmä ak sa odohrávajú v domácom prostredí. Neraz však sa senior ani neodhodlá násilie oznámiť, najmä ak ho pociťuje zo strany príbuzných. Obáva sa totiž nasledujúcej agresie, vylúčenia z rodinného kruhu alebo sa jednoducho hanbí priznať konanie, ktoré narúša imidž „dobrej rodiny“.
Prejavy násilia Zanedbávanie, zneužívanie a týranie seniorov je veľmi rafinované a spôsobuje nepredstaviteľnú duševnú bolesť, s ktorou starý človek často odchádza z tohto sveta. Prevažne sa vyskytuje ako jeden z prejavov domáceho násilia vo vnútri rodín. Sú mu vystavení predovšetkým slabší, závislí a znevýhodnení seniori a k prehlbovaniu tohto problému prispieva aj spoločenská klíma, pretože mnohé prejavy násilia prehliada ako „bežné problémy v rodine“. Pritom fyzické násilie znamená vo vzťahu k starším ľuďom nielen bitie a priame týranie, ale aj nešetrné zaobchádzanie pri každodennej starostlivosti ako je presúvanie na lôžko, umývanie, obliekanie. Prejavy násilia sa vyskytujú najmä v prípade starších ľudí, odkázaných na pomoc inej osoby, pretože nemajú možnosť brániť sa. Nie je to len fyzické násilie, šikanovanie alebo ničenie osobných vecí, ale aj vyhrážanie, zastrašovanie, zákaz styku s priateľmi a ďalšou rodinou, urážanie a ponižovanie pred ostatnými ľuďmi, snaha prevziať kontrolu nad konaním, kontrolu financií alebo iných záležitostí. Pod násilím voči staršiemu človeku sa rozumie predovšetkým úmyselné neuspokojovanie jeho nevyhnutných potrieb alebo také úmyselné správanie, ktoré má za cieľ staršej osobe fyzicky alebo psychicky ublížiť. Vo vzťahu k starším ľuďom však nedochádza len k domácemu násiliu, ale aj k násiliu páchateľov, ktorí zneužívajú bezbrannosť, dôverčivosť a osamelosť starších ľudí, najmä pokiaľ ide o páchanie majetkovej trestnej činnosti. Čo sa často stáva ● Nezamestnaný syn, ktorý sa násilne správal k svojej rodine, sa po rozvode alebo z výkonu trestu vráti k rodičom. To miesto má v dokladoch ako trvalé bydlisko, tak sa mu zdá, že má nárok tam bývať. Rodičia sami seba tiež nevnímajú ako majiteľov bytu, myslia si, že keď tu dieťa kedysi malo domov, má nárok tam bývať a rodičov vykorisťovať. 14
● Rodič sa nezriedka stretáva aj s výčitkami okolia za správanie svojho dieťaťa. Nepodarený syn vykráda matke byt. Keď ho vymkne, lebo sa bojí, že jej ublíži a on búcha na dvere, obyvatelia domu nevolajú políciu, ale vyvinú tlak na matku, aby ho zobrala späť do bytu, aby nespôsoboval problémy. ● Páchateľ si obeť, staršiu osobu, vopred vytipuje. Zatelefonuje jej, predstaví sa ako príbuzný, najčastejšie ako vnuk či synovec, pod určitou zámienkou – napríklad že si chce kúpiť auto. Telefonuje babke či tete, že potrebuje hotovosť. Keď dostane prísľub, zavolá opäť, že pre peniaze nemôže osobne prísť, preto pošle kamaráta, ktorého meno obeti uvedie. Následne sa „náhradník“ skontaktuje s babkou osobne. Nič netušiaci dôchodca tak prichádza o všetky peniaze, ktoré neznámej osobe odovzdá. Formy zanedbávania, zneužívania a týrania seniorov ‒ telesné týranie je najviditeľnejšou formou násilia. Jeho podstatou je zámerné spôsobovanie bolesti ‒ citové a psychické týranie zahŕňa verbálnu agresiu (urážky, ponižovanie, vyhrážanie, zastrašovanie), zdôrazňovanie zmien, ktoré prináša staroba, nepotrebnosti seniorov, vyhrážanie sa umiestením v v ústavnom zariadení ‒ sexuálne obťažovanie a zneužívanie je menej časté, najčastejšou formou býva obťažovanie a zneužívanie navzájom medzi klientmi v ústavnej starostlivosti ‒ finančné a materiálne zneužívanie je častý jav, ide o vynucovanie si peňazí či zmenu závetu, nevýhodné prevody majetku ‒ systémové týranie (druhotné ponižovanie, sociálne násilie) pri snahe rodiny umiestniť seniora do zariadenia sociálnych služieb alebo neustále požiadavky na dokazovanie majetku a životnej situácie pri žiadosti staršieho človeka o poskytnutie sociálnych služieb Hovorte o pociťovanom násilí Starší človek zväčša odmieta o pociťovanom násilí hovoriť a na odhalení sa nepodieľa, často však pre svoj zdravotný
FÓRUM SENIOROV stav ani nie je schopný rozoznať či oznámiť vlastné zanedbávanie, zneužívanie alebo týranie. Na to by mala myslieť aj geriatrická sestra, ktorá ošetruje staršieho pacienta. Prvou kontaktnou inštitúciou medzi obeťou a justíciou je polícia. Jej úlohou je účinne zasiahnuť a poskytnúť obeti ochranu. Zákonné normy Základnou normou, ktorá zaručuje všetkým občanom štátu ľudské práva, je Ústava Slovenskej republiky. Prostriedky na to zakotvuje Trestný zákon, Trestný poriadok a Občiansky súdny poriadok. Všetky tieto normy obsahujú právne prostriedky, ktoré určujú konkrétne spôsoby ochrany a nápravy porušenia práv a slobôd ľudí, definujú trestné činy proti životu a zdraviu, proti slobode i proti ľudskej dôstojnosti. Možnosti prevencie Napriek možnostiam brániť sa či trestať, je lepšie kriminálnym činom predchádzať. V súčasnosti napríklad už veľa
Tienisté stránky má aj telefonovanie, ktoré sa neraz spája s obťažovaním. Môžu mať formu obscénnu (so sexuálnym obsahom), katastrofickú – keď sa telefonujúci vyžíva v nepravdivých smutných správach, výhražnú alebo kontrolnú, keď si volajúci zisťuje vašu prítomnosť. Ak zažívate obťažovanie telefónnom a nezaberajú vaše striktné repliky voči volajúcemu, kontaktujte políciu. Vo vlastnej domácnosti je prevenciou aj dobré spolunažívanie so susedmi, oni môžu pomôcť vám a vy im. Neotvárajte cudzím ľuďom. Nemajte doma veľké čiastky peňazí. Starostlivo zamykajte a zatvárajte okná, vrátane pivnice a podkrovia. Nenechávajte kľúče v poštovej schránke, v kvetináči alebo pod rohožkou. Pri dlhšej neprítomnosti požiadajte susedov, aby vyberali vašu poštovú schránku a nesťahujte rolety. Dobré je mať dom či byt poistený. Buďte opatrní pri komunikácii s pracovníkmi vodární, elektrikármi, plynármi. Cudzích ľudí nevpúšťajte do bytu. Nedovoľte nikomu, aby vás nútil niečo podpísať. Svoju platobnú kartu nikomu nepožičiavajte a nepíšte si identifikačné číslo na kartu. Ak sa niečo stane Snažte sa čo najrýchlejšie prekonať prvý šok a oznámte nepríjemnú udalosť polícii. Až do príchodu policajtov nechajte všetko tak, ako ste našli. Po zadokumentovaní stôp políciou si dôkladne prezrite svoje obydlie a pripravte zoznam ukradnutých vecí pre potreby polície, prípadne poisťovne. Na záver Starnutie patrí medzi špecifické obdobia života. Vyžaduje osobitné potreby, požiadavky a práva. Svojím aktívnym prístupom môže každý starší človek pomôcť, aby tieto potreby spoločnosť vnímala a vo väčšej miere a nástojčivejšie aj rešpektovala.
Ilustračná fotografia: P. Remiaš
seniorov využíva internet a komunikáciu na sociálnych sieťach. Treba si však uvedomiť, že každá tu uverejnená informácia je prístupná aj potenciálnym páchateľom. Neuvádzajte preto vo svojom profile konkrétne údaje o vás (telefónne číslo, adresu, majetkové pomery), nepridávajte si medzi tzv. “priateľov“ každého, s kým si píšete, nedávajte tam fotografie, na ktorých ste odhalení atď.
Ak by ste potrebovali viac informácií k tu načrtnutým témam, nájdete ich v Informačnom bulletine, ktorý vydalo Fórum pre pomoc starším – národná sieť, prípadne sa obráťte na
bezplatnú nonstop senior linku 0800 172 500.
15
FÓRUM SENIOROV
RODINNÉ PUTO Šťastná rodina nie je ničím iným, než predčasným nebom. George Bernard Shaw
‒ A toto dievčatko na fotografii, to je kto? ‒ pýta sa ma dcéra sediac nad albumom so starými fotografiami.
Zorganizujem rodinné stretnutie! Stretnutie, na ktorom budeme mať príležitosť spoločne sa zísť. Brat-
Stretnutia rodiny Brutovských sa začali vlani v Krompachoch a Richnave a v tomto roku pokračovali v Čadci - Podzávoze. Foto: archív
Zamyslím sa. ‒ Neviem… asi sesternica… tak mi povedali. Nepoznám ju, nikdy sme sa nestretli. ‒ Fakt? ‒ neveriacky krúti hlavou. ‒ Fakt – povzdychnem a pred očami sa mi vynorí atmosféra letných prázdnin u starej mamy na Spiši. Dom bol vždy plný bratrancov a sesterníc, tetušiek a strýčkov, nekonečná vrava príbuzenstva, vrúcne objatia, nefalšovaná radosť zo stretnutia, pohoda a veselosť. Na stole misy koláčov, chutné rezance tety Hanky, detský stolček s dvomi stoličkami pre malých hodovníkov. Pod šopou hojdačka z hrubého brvna, na dvore hydina a ostražitý Dunčo. Spomienky. Krásne spomienky plné nostalgie. Rozhodla som sa. 16
ranci a sesternice, ujovia a tety, naši rodičia. Začína sa kolotoč pátraní. Zisťujem adresy, kontakty a maily, aby som svoju víziu zhmotnila. Po niekoľkých mesiacoch sa zámer vydarí a potomstvo starých rodičov Štefana a Justíny Brutovských z Richnavy sa navzájom stretáva. Nádherné popoludnie v júni 2011 prepojené spomienkami, roky nevypovedaných slov. Príjemný večer v sprievode živej hudby, pretancovaná noc. Prezentácia starých fotografií prepája minulosť s prítomnosťou, modlitbou vďaky starým rodičom. Spoločná rozpomienka na mieste ich posledného odpočinku a návšteva rodného domu odovzdávajú svoje posolstvo lásky. Viem, kam patrím. Tu sú moje korene, to je moja rodina. Nech ma život zaveje kdekoľvek, toto je miesto,
Fotografia spred 50 rokov, rodina Štefana a Justíny Brutovských v popredí. Ich potomkovia sa teraz opäť stretávajú. Foto: archív
FÓRUM SENIOROV kde moje srdce pociťuje pokoj a lásku. Pochopili sme, že aj po rokoch si máme čo povedať, krv nie je voda, čas a vzdialenosť sú slabým protihráčom k rodinným putám. Lúčime sa s myšlienkou, že základ, ktorý dnes kladiem, budeme budovať ďalej. A naozaj. Tohoročný septembrový víkend patrí nášmu ďalšiemu stretnutiu. Kysuce nám otvárajú náruč a Čadca nás prijíma rovnako srdečne ako rodný Spiš. Jeden spoločný stôl
pre všetkých. Ako kedysi v detstve. Len väčší, bohatší. A z detí, ktoré za ním sedávali, sú rodičia i starí rodičia. Štyridsať rokov. Dlhý čas a predsa prvá spoločná príležitosť troch sesterníc. Volanie duší prekonáva geografickú vzdialenosť kanadského Toronta a rodného Slovenska a láskyplne uskutočňuje svoj zámer. Je úžasné mať rodinu, podrží ťa a nič za to nechce. Nič nepýta, je jedno-
ducho tu. Ochotná podeliť sa s tebou o radosti a starosti. Len ak žijeme slobodne a radostne, prinášame požehnanie mnohým životom, vrátane svojho vlastného. Tento pocit doprajeme aj svojim deťom a najbližšie stretnutie rozšírime o rodinný kruh ďalšej generácie. Veď kto iný im môže dať šancu spoznať sa, ak nie my, ich rodičia. Prapravnučka Ema Hajdinová, Bratislava
UNIVERZITA TRETIEHO VEKU
V
ysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave v októbri tohto roku otvorila Univerzitu tretieho veku so zameraním na štúdium sociálnej práce v širokom ponímaní. Ide o špeciálnu formu vysokoškolského štúdia určenú pre ľudí nad päťdesiat rokov. Všetky prednášky, skúšky a aj promócia na
záver štúdia sa budú konať v Bratislave. Ak máte záujem ale zároveň strach zo skúšok, nemusíte sa báť ‒ všetko bude prispôsobené veku a schopnostiam študentov (napríklad zápočty za účasť, skúška spravidla vo forme kolektívnej diskusie k prednášanej téme…). V prípade akýchkoľvek otázok sa záujemcovia o štúdium môžu
obrátiť na Janu Fuňovú (telefón 02/57 780 617 v pracovných dňoch od 8.30 – 16.00 hod. alebo e-mail:
[email protected]), ktorá je kontaktnou pracovníčkou Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave pre Univerzitu tretieho veku. (dar)
Koncert pre tých, čo pomáhali Dar lásky starším Pri príležitosti 10. výročia založenia Fóra pre pomoc starším sme zorganizovali konferenciu Dôstojnosť a blaho starších, spolu so zasadnutím Parlamentu seniorov a po druhýkrát aj slávnostný koncert pod názvom Dar lásky starším. Uskutočnil sa 28. marca 2011 v reprezentatívnych priestoroch Zrkadlovej siene Primaciálneho paláca v Bratislave pod záštitou podpredsedu vlády Rudolfa Chmela, ako aj primátora mesta Bratislava. Na tomto nádhernom podujatí sa Fórum v mene starších občanov poďakovalo tým, ktorí prispeli k podpore a realizácii významných aktivít, pomoci starším, odkázaným na pomoc, ku kvalitnejšiemu a krajšiemu prežívaniu
staroby našich spoluobčanov. Poďakovali sme sa tým, ktorí nám počas desiatich rokov aktívne pomáhali realizovať našu činnosť, rozširovať našu prácu a za kvalitnú spoluprácu našim spolupracovníkom, rôznym organizáciám, inštitúciám i médiám. Osobitné poďakovanie patrilo mnohým úžasným ľuďom, ktorým sme odovzdali ďakovné listy a im patril aj pútavý a zaujímavý program a melódie tohto slávnostného koncertu. Osobne sme sa poďakovali za aktívnu prácu a dlhoročnú spoluprácu v expertných skupinách PhDr. Anke Kasanovej, PhDr. Janke Moravčíkovej, dr. Petrovi Guráňovi, ktorí s nami spolupracovali na spracovávaní dôležitých materiálov. Aj zásluhou týchto odborníkov sme mohli zrealizovať niekoľko prieskumov, uskutočniť 17
FÓRUM SENIOROV dôležité podujatia, konferencie a vzdelávanie členov Parlamentu seniorov. Veľmi dobrú spoluprácu má naša organizácia aj s mestskou políciou Vysoké Tatry. Spolu realizujeme mnohé podujatia na prevenciu proti kriminalite a páchaniu rôznej trestnej činnosti, ako aj zneužívaniu starších. Na tomto podujatí sme osobne poďakovali zástupcovi náčelníka Mestskej polície Vysoké Tatry Jozefovi Štefaňákovi.
Europe v Bruseli, ktorej členom je aj Fórum. Veľká vďaka patrí Matejovi Kucharčíkovi, generálnemu riaditeľovi AGE – Platform Europe v Bruseli, ktorý sa osobne na koncerte zúčastnil. Pán Kucharčík vyjadril veľkú spokojnosť s prácou a činnosťou Fóra i s dosiahnutými výsledkami nielen na domácej pôde, ale aj v práci expertných skupín. Anne Sophie, prezidentka AGE – Platform Europe, sa na koncerte nemohla zúčastniť, ďakovný list sme jej odovzdali na valnom zhromaždení za účasti všetkých členských organizácií v Bruseli. Veľmi dôležitá pre činnosť našej organizácie je finančná podpora a udeľovanie pomoci v rámci grantov. Samozrejme, bez finančných prostriedkov by sme nemohli realizovať naše aktivity a preto veľké poďakovanie patrilo na tomto koncerte aj rôznym organizáciám, sponzorom a podporovateľom našej činnosti. Poďakovanie za finančnú podporu patrilo Úradu vlády SR – sekcii ľudských práv. Za finančnú a materiálnu podporu akcie „Senior roka“ patrí veľké poďakovanie Zámku Bojnice, Petrochémii a Unipharme v Prievidzi i spoločnosti Walmark. Za poskytnutie Riaditeľ Rádia Lumen Juraj Spuchľák po prevzatí ďakovného listu od prezi- finančných prostriedkov na rozbehnutie dentky FpPS Ľubice Gálisovej Foto: P. Remiaš prevádzky celoslovenskej bezplatnej telefonickej „Senior linky“ patrí spoVeľké poďakovanie patrilo aj našim dlhodobým spoluločnosti Deloitte. S jej podporou sme mohli poskytovať pracovníkom, ktorí nielen šíria dobré meno a informácie pomoc občanom v núdzi a ohrození života. o našej organizácii, ale podieľali sa aj na príprave mnoCieľom koncertu bolo poďakovať sa všetkým za pozihých aktivít a tiež mediálne propagovali témy starnutia tívny prístup k staršej generácii, ktorá je súčasťou celej Pavlovi a Danke Remiašovcom a Mariánovi Ondášovi. spoločnosti a je aj početným konzumentom služieb i tovaSpracovali niekoľko dokumentov o našej práci. Vytvorili rov, čím ovplyvňuje spoločenskú, politickú ale aj ekonozaujímavý filmový dokument o chudobe a sociálnom mickú klímu v krajine. Všetkým patrí srdečná vďaka za vylúčení starších, ktorý sme s úspechom prezentovali aj to, že sme mohli mnohým starším pomôcť v ich probléna medzinárodnej konferencii v Bruseli. moch, riešiť ich ťažkú životnú situáciu, že sme počas Veľmi dobrú spoluprácu má Fórum aj s Rádiom Luuplynulých desiatich rokov mohli realizovať svoju činnosť men. Toto médium systematicky informuje o témach a naštartovať do ďalšej desiatky rokov činnosti. S touto starnutia, realizuje pravidelné besedy a snaží sa upozorpomocou sme sa mohli zaradiť medzi významné organiňovať na potrebu riešenia problémov a potrieb starších zácie v rámci Európy a mohli sme úspešne prezentovať občanov. Osobne sme sa poďakovali pánu riaditeľovi našu činnosť, ale aj našu krajinu, na mnohých medzinárodných podujatiach. Zúčastnili sme sa na práci v prodp. Spuchlákovi. Za systematickú prácu v prospech starších na medzispech starších, definovaní problémov a potrieb starších národnej úrovni a spolupráce s Európskou komisiou na v rámci Európskej únie. Podieľali sme sa na tvorbe výzpríprave koncepcií, materiálov, plánov v prospech kvality namných dokumentov a koncepcií na zlepšenie života, a dôstojnosti života starších na Slovensku, ako i v členslužieb, kvality a dôstojnosti života najpočetnejšej skupiny ských štátoch EU a dobrú spoluprácu s Fórom pre pomoc občanov EU. starším počas desiatich rokov sme vyslovili aj zástupcom (r) významnej európskej organizácie – AGE – Platform 18
FÓRUM SENIOROV
Beh za zdravím
N
a tričku, v ktorom bývalý baník, dnes 68-ročný dôchodca Jozef Bašovský z Nitrianskeho Pravna v okrese Prievidza, absolvoval pred dvomi rokmi Berlínsky maratón, zaradený medzi päť TOP - svetových maratónov na svete, mal na chrbte nápis, že je to už jeho posledný maratón v živote. Okrem toho vpredu na tričku mal vytlačené svoje doterajšie bežecké výkony. Za takmer 30 rokov aktívneho vytrvalostného behu absolvoval dovedna 115 maratónov. Zúčastnil presne 700 súťažných behov, z toho dvakrát absolvoval 50-kilometrový a dvakrát stokilometrový vytrvalostný beh. Ten posledný v roku 2001 v Holandsku na majstrovstvách Európy, v behu na 100 km. Vo svojej vekovej kategórii od 55 do 60 rokov sa vtedy stal majstrom Európy s časom 9:57:05 hod. Jozef Bašovský odpracoval ako baník v uhoľných baniach 33 rokov. Popri tom bol aktívnym futbalistom a s futbalom skončil až v 39 rokoch. „Keď som sa prestal pravidelne naháňať za loptou, zistil som, že mi pribúdajú kilá. Meriam totiž 164 cm a tých desať kíl, ktoré som za niekoľko mesiacov na seba nabral, bolo veľmi vidieť. Nehovoriac o tom ako som sa cítil. V tom čase ale bežala v televízii kampaň pod názvom Beh za zdravím. Prihlásil som sa a to bola moja nová motivácia“, spomína Jozef Bašovský na to, čo ho podnietilo venovať sa vytrvalostnému behu. Vo svojej štyridsiatke, po niečo viac ako polroku pravidelných tréningov, ho skúsení prievidzskí maratónci nahovorili na maratón. Bolo to v Brezne v roku 1984. Vydržal a dosiahol na začiatočníka celkom slušný čas, necelých 3,14 hod. Neskôr sa ešte zlepšil a iba minúta mu chýbala, aby sa dostal pod tri hodiny. To ho povzbudilo a potom už každoročne vyhľadával možnosti zabehnúť si maratón. Košický maratón má v nohách 11-krát. Sily si však zmeral s európskymi i svetovými maratóncami aj v zahraničí. V Rakúsku, Holandsku, Maďarsku, Taliansku a iných krajinách. Súťažne nabehal dovedna vyše 70 tisíc kilometrov. Ak však pripočíta tréningy, je to iste aj päťnásobne viac ubehnutých kilometrov. Pretože Jozef trénuje najmenej raz v týždni, bez ohľadu na počasie. Napriek tomu nikdy nebol chorý. Vždy si vytýči nejaký cieľ a ten sa snaží za každú cenu dodržať. Voči sebe je neúprosný. Pred svetovým maratónom v Berlíne si zaumienil, že v rámci tréningu ponavštevuje všetky mestá a obce Martinského a Turčianskoteplického okresu.
Berlínsky maratón, ktorý sa konal 26. septembra 2010 v uliciach Berlína, bol vytúženým vyvrcholením jeho bežeckých aktivít. Už pred rokmi sa márne pokúšal dostať na Londýnsky maratón. Pretože záujem bežcov z celého sveta je oň obrovský záujem a až trojnásobne prevyšuje kapacitu. Bežcov teda vyberajú žrebovaním pomocou počítača. Počítač nebol voči nemu priaznivý. No na berlínsky maratón sa mu napokon podarilo dostať. Preto si povedal, že to bude, vzhľadom na vek už naozaj posledný maratón.
Domov sa vrátil plný dojmov, ale aj s výsledkami, za ktoré sa nemusí hanbiť, ale pochváliť. Tých vyše 42 kilometrov, v chladnom a daždivom počasí, zabehol za 3 hodiny, 47 sekúnd a 17 desatín. Zo 40 tisíc bežcov predbehol takmer 30 000 a skončil na peknom 10 569. mieste. Vo vekovej kategórii od 65 do 70 rokov ho vyhodnotili na 13. mieste. O svojich skúsenostiach s behom pre zdravie napísal knihu, ktorú ešte v tomto roku vydá občianske združenie BENEDIKT. Foto: archív JB
19
FÓRUM SENIOROV
Kúpele Bojnice, a. s. Samoplatitelia Cena v Eurách – platná pre osobu a deň. Dĺžka pobytu – minimálne 6 prenocovaní. Podľa Zákona č. 222/2004 Z. z. § 29 sú zdravotnícke služby oslobodené od daňovej povinnosti. Platnosť od 03.01.2012 do 20.12.2012 Obdobie od 03.01.2012 do 30.04.2012 Liečebný dom
Kategória
Obdobie od 01.05.2012 do 31.10.2012
Obdobie od 01.11.2012 do 20.12.2012
Izba
Eur
Dynamik alebo Redukčný pobyt Eur
Klasik
Eur
Dynamik alebo Redukčný pobyt Eur
Klasik
Eur
Dynamik alebo Redukčný pobyt Eur
Klasik
Baník Baník
I. I.
1/1 SWC 1/2 SWC
48,41,-
62,51,-
57,46,-
70,59,-
48,41,-
63,53,-
Mier Mier
I. I.
1/1 SWC 1/2 SWC
48,41,-
62,51,-
57,46,-
70,59,-
48,41,-
63,53,-
Lysec Lysec
I. I.
1/2 SWC* 1/2 SWC
63,43,-
77,53,-
72,48,-
85,61,-
63,43,-
78,55,-
Lux, Gabriela
I.
1/1 SWC
41,-
50,-
48,-
59,-
41,-
53,-
Lux, Slávia, Zobor, Kľak, Tribeč,Gabriela
I.
1/2 SWC
34,-
43,-
41,-
52,-
34,-
47,-
Apartmány
I.
1/2 SWC
68,-
81,-
78,-
91,-
68,-
81,-
Pobytové balíky Klasik: V cene je zahrnuté ubytovanie, plná penzia, lekárske vyšetrenie, priemerne 3 liečebné procedúry denne. Dynamik: V cene je zahrnuté ubytovanie, plná penzia, lekárske vyšetrenie, priemerne 3 liečebné procedúry denne. + voľný vstup do Vodného sveta alebo do vonkajšieho bazénu v LD Baník, pre klientov, ktorí sú ubytovaní v LD Baník, Gabriela a Tríbeč. Redukčný pobyt: V cene je zahrnuté ubytovanie, plná penzia, lekárske vyšetrenie, priemerne 3 liečebné procedúry denne. + voľný vstup do Vodného sveta. Pobyt je zameraný na redukciu hmotnosti. Pobyt možný len v LD Lysec. * V LD Lysec nie sú 1/1 lôžkové izby – v prípade, že si hosť žiada byť ubytovaný sám v 1/2 lôžkovej izbe, zaplatí uvedenú sumu. V prípade, že si hosť žiada byť ubytovaný sám v 1/2 lôžkovej izbe, činí príplatok k cene 1/1 lôžkovej izby: LD Mier, Baník, Depandancy - I. kat 13,- Eur/deň Apartmány 19,- Eur/deň Daň z ubytovania 1,- EURO/osoba/deň sa vyberá pri príchode na recepcii.
UPOZORNENIE: Z uvedených cien je pre seniorov ZĽAVA 20 percent! Kúpele Bojnice a. s., 972 01 Bojnice Tel: 00421 46 511 63 62. Fax: 00421 46 543 00 26 www.kupele-bojnice.sk,
[email protected]
20
