Železničná doprava a logistika 2/2010
50
FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE VEĽKOSŤ A POČET SKLADOV A KRITÉRIÁ VÝBERU ZARIADENÍ NA SKLADOVANIE Jaroslav Mašek - Martin Kendra - Lumír Pečený
Úvod Vo všetkých oblastiach logistiky prebiehajú neustále dynamické zmeny, obzvlášť to platí v oblasti skladovania. Skladovanie je neoddeliteľnou súčasťou každého logistického systému. Na svete existuje obrovské množstvo skladovacích priestorov, od komplexných logistických centier až po jednoduché príručné sklady. Efektívne plánovanie, riadenie a racionalizácia v oblasti skladovania si vyžaduje dôkladné pochopenie jeho funkcií, výhod a nevýhod jednotlivých riešení, faktorov, ktoré ho ovplyvňujú a vzťahov medzi nimi. Rozdelenie faktorov ovplyvňujúcich veľkosť skladu Pri navrhovaní skladu musíme brať do úvahy niekoľko faktorov, ktoré sa dajú rozdeliť do nasledujúcich skupín: faktory vyplývajúce z charakteristiky skladovaného materiálu (vnútorné faktory): veľkosť a rozmery uskladňovaných materiálov, spôsob a druh balenia, možnosti unifikácie druhov manipulačných jednotiek, použitie systému paletizácie, počet uskladňovaných druhov tovaru, systém manipulácie s materiálom, miera pohybu materiálu - obrátkovosť zásob, typy a druhy skladovacej techniky a technológie, faktory vyplývajúce z charaketeristiky výroby, distribúcie a trhu (vonkajšie faktory): čas trvania výroby a výrobná kapacita, veľkosť trhu, ktorý sa bude obsluhovať, úroveň zákazníckeho servisu, spôsob obsluhy územia, hustota a štruktúra distribučnej siete, úroveň a model dopytu, úroveň a možnosti dopravnej siete. Všeobecne platí, že požiadavky na veľkosť skladu budú vyššie, ak majú výrobky veľké rozmery, ak je celkový čas výroby vyšší, ak sa používa nižšia úroveň skladovacej techniky, technológie a manipulácie s materiálom, ak sa tovar nedá pomocou balenia alebo systému paletizácie unifikovať, alebo má dlhú dobu obratu [3]. S rastom veľkosti trhu alebo počtu trhov, ktoré sklad obsluhuje rastú aj vyžadované skladové kapacity. S rastom úrovne zákazníckeho servisu sa zvyšujú aj požiadavky na skladový priestor, aby sa uskladnilo väčšie množstvo tovaru. Ak podnik ponúka väčší počet produktov, bude tiež potrebovať väčší skladovací priestor aspoň na minimálne zásoby každého druhu produktu, rovnako ak je dopyt po tovare kolísavý, pod vplyvom sezónnosti alebo ťažko predvídateľný.
Železničná doprava a logistika 2/2010
51
Ekonomické faktory ovplyvňujúce počet skladov Pri rozhodovaní o počte skladových zariadení je významné ekonomické hľadisko. Medzi najvýznamnejšie nákladové faktory patria [2]: náklady vzniknuté pri strate potenciálneho zákazníka, náklady na zásoby, náklady na skladovanie, prepravné náklady. Náklady vzniknuté zo straty potenciálneho zákazníka Tieto náklady vznikajú keď podnik vďaka nevhodnému počtu skladov a obsluhy územia prichádza o potenciálnych zákazníkov. Sú pre podnik mimoriadne dôležité, ale o to ťažšie sa dajú kalkulovať a prognózovať. Závisia najmä od typu podniku, jeho postavenia na trhu, odvetvia podnikania a jeho vývojovej fázy, stavom konkurencie a samotného zákazníka. S rastúcim počtom skladov, klesá pravdepodobnosť straty potenciálneho zákazníka, preto klesajú aj náklady. Náklady na zásoby Náklady na zásoby sa s počtom skladov zvyšujú, pretože obvykle každý zo skladov obsahuje aspoň minimálne množstvo zásob všetkých druhov, zvyšné kapacity jednotlivých skladov môžu byt využívané na uskladnenie špecifických druhov tovaru, ktorými je zásobované dané územie. V praxi to znamená, že sa v sklade nachádzajú aj položky s rýchlym obratom aj položky s pomalým obratom (poistné minimálne zásoby), čo si vyžaduje viac skladového priestoru. Náklady na skladovanie Náklady na skladovanie sa s počtom skladov zvyšujú, pretože viac skladov znamená aj viac skladovacieho priestoru, či už vlastného alebo prenajatého. Po dosiahnutí hraničného počtu skladov môžu začať náklady na skladovanie klesať a to hlavne v prípadoch ak si skladové kapacity podnik prenajíma alebo nakupuje. Prenajímatelia priestorov obvykle poskytujú množstevné zľavy pri využívaní väčšej časti ich skladovacej siete. Náklady na prepravu Prepravné náklady spočiatku s množstvom skladov klesajú. Avšak po vzniku istého množstva skladov a ich zložitej siete, začnú náklady z dôvodu rastu vzájomných obslužných jázd opäť rásť. Podnik musí brať do úvahy celkové prepravné náklady, nielen náklady na presun nových výrobkov do skladov.
Železničná doprava a logistika 2/2010
Obr. 1. Vzťah medzi celkovými nákladmi a počtom skladov
52
Zdroj [3]
Ak z celkového súčtu nákladov vynecháme náklady súvisiace so stratou potenciálneho zákazníka, potom platí, že pre podnik je výhodnejšie mať menší počet skladov. Avšak náklady zo straty potenciálneho zákazníka súvisia s úrovňou zákazníckeho servisu a tým aj marketigovým systémom podniku. Preto platí, že ak sú straty z nepokrytia trhu pre podnik vysoké, bude pre podnik výhodnejšie rozšíriť sieť skladov aj na úkor rastu ostatných nákladov. Kritériá výberu zariadení na skladovanie Výber vhodného skladovacieho zariadenia, či už stabilného alebo mobilného je ovplyvnený radom faktorov. Hľadiská, na ktoré pri voľbe vhodného zariadenia treba prihliadať, možno rozdeliť do troch skupín:
Železničná doprava a logistika 2/2010
53
Technické kritériá, medzi ktoré patria najmä: druh a fyzikálne vlastnosti skladovaných materiálov, rozsah manipulačných operácií, druh a technické vlastnosti dopravných prostriedkov, nároky na podlahovú plochu a nároky na údržbu a opravy mechanizačného zariadenia. Ekonomické kritériá. Ostatné vplyvy. Technické kritériá výberu možno takmer vždy presne vyjadriť a vzťahujú sa najmä na: materiál (druh a vlastnosti), vyžadovanú dopravnú výkonnosť za jednotku času (rozsah manipulačných operácií), miesto vzniku a určenia (smerovanie materiálového toku), dĺžku dopravnej trasy, časové požiadavky nadväznej technológie (t. j. či ide o jednosmernosť, pravidelnosť alebo nepravidelnosť, kontinuálnu alebo cyklickú dopravu, rýchlosť prísunu na začiatku a odsunu na konci dopravnej dráhy a pod.), použitý druh dopravy na vstupe alebo výstupe zo skladu, t. j. či je prísun do skladu zabezpečovaný železničnou alebo cestnou (prípadne inou) dopravou a o aké konkrétne dopravné prostriedky ide, nároky na podlahovú plochu, resp. požiadavky na šírku dopravnej a manipulačnej uličky. Ak sú technické, resp. technicko-technologické hľadiská vyhodnotené, spravidla možno urobiť prvý výber, ktorý však treba doplniť hodnotením ďalších kritérií. Ekonomické kritériá výberu prihliadajú najmä na obstarávaciu cenu (investičné náklady), odpisovú sadzbu, vyvolané náklady, náklady na údržbu a opravy, mzdové náklady na obsluhu a pod. Pomerne dôležitými ekonomickými ukazovateľmi (okrem už spomenutých) z hľadiska výberu vhodného mechanizačného zariadenia sú prevádzkové náklady na manipulačnú jednotku za stanovené časové obdobie prevádzky (EURO.t-1) a ročné prevedené náklady (EURO.rok-1), ktoré sú sumárnym vyjadrením investičných a prevádzkových nákladov. Často i po uvážení všetkých ekonomických kritérií sa môže stať, že dve alebo viac zariadení sa javia ako rovnako výhodné [4]. Preto treba venovať pozornosť ešte ostatným hľadiskám, ktoré nemožno hodnotovo alebo naturálne tak presne špecifikovať ako hľadiská technické a ekonomické. Ostatné kritériá výberu majú väčšinou povahu nepriamych ekonomických vplyvov. Medzi ostatné kritériá výberu patria napríklad: zabezpečenie neporušenosti materiálu pri skladovaní a manipulácii, prispôsobivosť navrhovaného zariadenia na prípadnú zmenu v nadväznej technológii, prípadne jeho adaptácia na automatizáciu, bezpečnosť práce a prevádzky zariadenia, predpokladaná doba používania, iné, napr. ekologické záujmy, a pod. Pri výbere vhodného mechanizačného zariadenia alebo skladovacieho systému treba prihliadať na všetky kritériá, prvoradými však vždy zostane sústava ekonomických ukazovateľov. Niekedy je pri výbere účelné kombinovať rôzne zariadenia, ktoré sa vzájomne dopĺňajú, a kde každé zariadenie vykonáva len tú činnosť, pre ktorú je najvýhodnejšie. Pri rozhodovaní sa o návrhu stupňa mechanizácie skladu stoja proti sebe dva faktory. Pri nízkom stupni mechanizácie sú spravidla vysoké mzdové náklady a nízke náklady na prevádzku zariadení a naopak, pri vysokom stupni mechanizácie (resp. pri automatizácii) klesajú mzdové náklady a stúpajú náklady súvisiace s obstaraním a prevádzkou zariadení v prepočte na zmanipulovanú jednotku. Treba zvážiť či pri zvyšovaní výkonnosti skladu je vhodné ísť cestou zvyšovania počtu manuálnych pracovníkov alebo cestou plnej
Železničná doprava a logistika 2/2010
54
mechanizácie resp. automatizácie. Každá z týchto ciest má v konkrétnych prevádzkových podmienkach svoje výhody a nevýhody. Tab. 1. Prehľad najpoužívanejších zariadení na uskladnenie materiálu
Zdroj [1]
Zariadenie
Typ materiálu
Výhody
Poznámky
paletové regály
tovar na paletách
dobrá hustota skladovania, zabezpečenie tovaru
zvýšenie hustoty skladovania stohovaním paliet
vjazdové paletové regály
tovar na paletách
dobrá hustota skladovania, zabezpečenie tovaru
manipulačné vozíky majú prístup iba z jedného smeru
prejazdové paletové regály
tovar na paletách
dobrá hustota skladovania, zabezpečenie tovaru
možný prístup z oboch strán
výškové regálové zakladače
paletizovaný tovar
veľmi vysoká hustota skladovania
možnosť automatizácie uloženia a vyhľadania, pri stavbe vysokých skladov šetrenie plochy, využitie priestoru
konzolové regály
dlhý kusový materiál
vhodné pre materiál so špeciálnymi tvarmi
každú položku umožňuje skladovať osobitne
paletové stohovacie konštrukcie
diely zvláštnych tvarov, rozbitný tovar
umožňuje stohovať nestohovateľný tovar, šetrí plochu
pri nevyužívaní sa dajú rozmontovať
stohovacie regály
diely zvláštnych tvarov, rozbitný tovar
umožňuje stohovať nestohovateľný tovar, šetrí plochu
ak sa nepoužívajú, dajú sa demontovať a stohovať
spádové regály
jednotlivo balené kusy, krabice
vysoká hustota skladovania, tovar sa hýbe samospádom
tok materiálu v systéme FIFO, LIFO
policové systémy
drobné voľne ložené kusy
nízke náklady
možnosť kombinácie so zásuvkami
zásuvkové systémy
drobné súčiastky, nástroje
ľahký prístup k tovaru, systém sa dá rozčleniť do veľkého počtu dobré zabezpečenie skladových položiek
posuvné regálové, policové systémy
paletizovaný tovar, voľne ložený tovar
výrazné zníženie skladovej plochy
vybavené bezpečnostným systémom
Záver Optimálne stavebné a priestorové usporiadanie skladu konkrétneho podniku sa líši najmä v závislosti od typu materiálu, ktorý sa bude skladovať a od finančných možností podniku. Dôležitá je aj výška nákladov na pracovné sily, technické a technologické zariadenia, priestor a informačný systém.
Železničná doprava a logistika 2/2010
55
Správne usporiadanie skladu môže: zlepšiť tok produktov, zvýšiť výkonnosť a kapacitu skladu, znížiť náklady, zlepšiť služby poskytované zákazníkom, zlepšiť pracovné podmienky zamestnancom. V oblasti navrhovania a projektovania skladov a ich technického a technologického vybavenia sú zjavné snahy o čo najväčšie harmonizovanie a kooperáciu jednotlivých prvkov. Napriek tomu je veľmi dôležité konečný systémový návrh skladovania optimalizovať podľa konkrétnych potrieb konkrétneho zákazníka. Literatúra 1. Cempírek, V.: Technologie ložných a skladových operací. Institut Jana Pernera, Pardubice 2007, ISBN 80-86530-36-1 2. Cisko, Š., Ceniga, P., Klieštik, T.: Náklady v logistickom reťazci. Žilinská univerzita v Žiline, EDIS 2006. ISBN 80-8070-525-9 3. Lambert, D., Stock, J. R., Ellram, L.: Logistika. Computer press, Praha 2000. ISBN 807226-221-1 4. Nedeliaková E., Čamaj j.: Ekonomická efektívnosť v logistickom riadení, Zborník medzinárodnej vedeckej konferencie Outsourcing dopravně-logistických procesů, s. 3742, Univerzita Pardubice 2006, ISBN 80-7194-921-3 Ing. Jaroslav Mašek Katedra železničnej dopravy Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina e-mail:
[email protected] Ing. Martin Kendra, PhD. Katedra železničnej dopravy Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina e-mail:
[email protected] Ing. Lumír Pečený Katedra železničnej dopravy Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina e-mail:
[email protected] Recenzent: Ing. Ján Ližbetin, PhD., Žilinská univerzita v Žiline
