EKONOMIKA
Ing. Danica Václavíková
1. Podnik, podnikateľská činnosť
1
a) základné pojmy
Podnikanie je sústavná, samostatná činnosť vykonávaná vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť s účelom dosiahnuť zisk alebo zväčšiť kapitál.
Podnik je samostatná hosp. jednotka, ktorá využíva výrobné činitele, vyrába výrobky alebo poskytuje služby určené na predaj. Podnik charakterizujeme ako súhrn: 1. hmotných /fyzických/ zložiek podniku – budovy, stroje 2. nehmotných zložiek podniku – meno, imidž 3. osobné zložky podniku – zamestnanci a ich kvalifikácia
Základné znaky podniku: 1. Ekonomická samostatnosť 2. Vlastníctvo dostatočne veľkého kapitálu 3. Právna subjektivita
b) členenie podnikov
základné členenie
- výrobné = ZISK - nevýrobné (rozpočtové a príspevkové organizácie)
podľa predmetu činnosti- výrobné (priem., poľnohosp., lesnícke, stavebné) - nevýrobné (dopravné, cest. ruchu, kultúrne, ...)
podľa veľkosti
podľa formy vlastníctva - súkromné (podnik jednotlivca, spoločnosti, družstvá) - štátne - zmiešané
- malé – do 35 zamestnancov - stredné – do 500 zamestnancov - veľké – do 1000 zamestnancov
2
c) Životný cyklus podniku 1. 2. 3. 4. 5.
založenie a vznik podniku rast podniku stabilizácia podniku sanácia podniku zánik podniku
2. Trh, trhové hospodárstvo
3
a) základné pojmy
Trhové hospodárstvo – je taká organizácia ekonomiky, kde produkty vyrábajú jednotliví výrobcovia, z ktorých sa každý špecializuje na výrobu konkrétneho výrobku. PODNIK výroba
>>>
TRH výmena
>>>
DOMÁCNOSŤ spotreba
Trh je miesto, kde sa stretáva výrobca a spotrebiteľ alebo kupujúci a predávajúci, stretáva sa kúpa a predaj.
Subjekty trhu – na trhu vystupujú rôzne subjekty trhu s rôznymi cieľmi. 1. domácnosť 2. podniky /firmy/ 3. štát
b) druhy trhov
územné hľadisko
- miestny - národný - medzinárodný - svetový
vecné hľadisko
- trh tovarov a služieb - trh výrobných faktorov (práca, pôda, kapitál) - finančný trh
kvantitatívne hľadisko
- čiastkový - agregátny
vzťah dopytu a ponuky
- trh kupujúceho - trh predávajúceho
legálny a nelegálny
4
c) teória dopytu, ponuky a rovnovážna cena
Dopyt a krivka dopytu Je množstvo tovarov a služieb, ktoré kupujúci sú schopní a ochotní na trhu za určitú cenu kúpiť. Dopyt závisí nepriamo úmerne od ceny a od množstva tovarov. Krivka dopytu po zemiakoch označuje sa D 14
D
12
A B
cena (Sk)
10
C
8
F
6
G
4
2
0 0
50
100
150
200
250
300
350
400
450
500
množstvo (tis. ton)
c) teória dopytu, ponuky a rovnovážna cena Ponuka a krivka ponuky Je množstvo tovarov a služieb, ktoré sú schopní predávajúci za určitú cenu na trhu predať. Cena a množstvo tovaru Krivka ponuky zemiakov označuje sa S sú pri ponuke priamo úmerné. 14
A
12
B
10
cena (Sk)
C
8
F
6
G
4
S 2
0 0
100
200
300
400
500
600
množstvo (tis. ton)
5
c) teória dopytu, ponuky a rovnovážna cena
Rovnováha ponuky a dopytu - rovnovážna cena Rovnováha - na základe dopytu a ponuky sa na trhu vytvára rovnovážna cena a rovnovážne množstvo tovaru. Je to taká cena a také množstvo, ktoré vyjadrujú rovnosť dopytu a ponuky = cena a množstvo sú pre kupujúcich ako aj pre predávajúcich rovnaké. Nerovnováha - pre reálnu ekonomiku je skôr príznačné, že dopyt sa nerovná ponuke a vtedy sa prejaví na trhu trhová nerovnováha.
c) teória dopytu, ponuky a rovnovážna cena Trhová nerovnováha 14
D
12
10
cena (Sk)
Prebyt 8
E 6
4
Nedostatok
S
2
0 0
100
200
300
400
500
600
množstvo (tis. ton)
6
3. Trh práce
a) odmeňovanie zamestnancov
funkcie mzdy
- ekonomická - sociálna
formy mzdy 1. základné formy mzdy
2. doplnkové mzdové formy
- časová - úkolová - podielová - prémie - odmeny - podiely na HV - osobitné príplatky - príplatky - náhrada mzdy
7
b) proces výberu zamestnancov
zdroje zamestnancov - interné - externé metódy získavania zamestnancov výber uchádzačov o zamestnanie prijímanie zamestnancov rozmiestňovanie zamestnancov uvoľňovanie zamestnancov
4. Výrobná činnosť podniku
8
a) výroba a výrobný proces
výrobná činnosť je základom existencie ľudskej spoločnosti a jej výsledkom sú hmotné statky nevyhnutné pre ľudský život.
výrobný proces súhrn pracovných a nepracovných procesov a jeho výsledkom sú hmotné statky
výrobné faktory predstavujú vstupy do výrobného procesu
typy výroby - kusová - sériová - hromadná
b) štruktúra výrobného procesu 1. VECNÁ štruktúra výrobného procesu rozlišujeme - predvýrobnú etapu - výrobnú etapu - odbytovú etapu 2. PRIESTOROVÁ štruktúra výrobného procesu základným článkom každého závodu je pracovisko Pracovisko - priestor, v ktorom sa pohybuje zamestnanec (skupina) pri práci, kde sú umiestnené potrebné výrobné prostriedky a v ktorom sa uskutočňuje určitá operácia - technologické usporiadanie pracovísk - predmetové usporiadanie pracovísk 3. ČASOVÁ štruktúra výrobného procesu
9
c) výrobný program a politika
Výrobný program predstavuje súhrn výrobkov, ktoré tvoria náplň jeho výrobnej činnosti. Rozsah výrobného programu závisí od veľkosti podniku a od druhu a typu výroby.
Výrobný podnik musí uplatňovať určitú výrobnú politiku, t. j. musí rozhodovať o tom: - ktoré výrobky majú byť vyvíjané, vyrábané a dodávané na trh - v akom rozsahu sa majú inovovať - ktoré výrobky a kde majú byť obmedzované vo výrobe a sťahované z trhu
d) výrobok
Výsledkom činnosti podniku z hmotnej stránky sú výrobky alebo služby.
Výrobky - hmotné statky, ktoré sa dosiaľ nachádzajú v podnikoch, v ktorých sa vyrobili Totálny výrobok má 3 vrstvy: - jadro - znamená základný užitočný efekt - zhmotnený výrobok vrátane vnútorných znakov - výrobok v širšom poňatí
10
e) životný cyklus výrobku 1. fáza - uvedenie nového výrobku na trh objem predaja výrobku je malý a cena výrobku nemôže byť príliš vysoká 2. fáza - fáza rastu - pre túto fázu je charakteristický rýchly rast objemu predaja výrobok bol na trhu spotrebiteľmi prijatý a odzrkadlí sa to na tržbe 3. fáza - fáza zrelosti a dospelosti - v tejto fáze ešte mierne rastie objem predaja - pretože obvykle sa objavuje konkurencia, je nutné znižovať cenu výrobku a tým sa zníži i zisk na 1 výrobok 4. fáza - fáza úpadku - dochádza k prudkému poklesu predaja výrobku a výrobok sa dopredáva za veľmi nízku cenu
5. Financovanie a riadenie podniku
11
a) finančné hospodárenie Podnikateľská činnosť je sprevádzaná rôznymi peňažnými vzťahmi, do ktorých podnik vstupuje, a to: - pri získavaní finančných zdrojov - pri ich použití vo výrobnom procese - pri realizácii svojich výkonov (pri predaji výrobkov alebo služieb) Súhrnu týchto vzťahov hovoríme podnikové financie.
Podnikové financie - zobrazujú pohyb peňazí, kapitálu a iných finančných zdrojov, pri ktorých sa podnik dostáva do rôznorodých finančných vzťahov s inými podnikmi, zamestnancami, inštitúciami finančného trhu a štátom.
b) finančná politika podniku
Finančná politika podniku je konkrétne uskutočňovanie finančnej činnosti zameranej na dosiahnutie cieľa podnikateľskej činnosti, t. j. prosperovať, čiže dosahovať zisk.
Za najdôležitejšie finančné ciele podniku považujeme: - platobnú schopnosť - je schopnosť podniku mať toľko pohotových platobných prostriedkov, aby mohol včas uhrádzať svoje záväzky - likviditu - je schopnosť premeniť vyprodukované hodnoty na peniaze - rentabilitu - vyjadruje ziskovosť podniku
12
c) finančné zdroje podniku
Podnik získava finančné zdroje rôznymi spôsobmi, no vždy ide o získanie peňažných prostriedkov. - finančné zdroje ako kapitál - finančné zdroje ako peniaze
členenie finančných zdrojov 1. z časového hľadiska ich možno členiť na také, ktoré sú podniku k dispozícii: - na neobmedzenú dobu (trvalé) - na dlhú dobu - krátkodobo 2. podľa spôsobu získavania: - externé finančné zdroje - vklady vlastníkov a všetky druhy úverov - interné finančné zdroje - zdroje samofinancovania (zisk, odpisy)
6. Štátny rozpočet a daňová sústava SR
13
a) štátny rozpočet
Bilancia príjmov a výdavkov štátu vyjadrujúca peňažné vzťahy spojené s plnením funkcie štátu.
Schvaľuje ho každoročne NRSR zákonom.
Štroktúra ŠR
- príjmy - výdavky
Funkcie ŠR
- Alokačná - Redistribučná - Stabilizačná - Regulačná - Kontrolná
b) rozpočtový proces
rozpočtové etapy 1. Tvorba ŠR - garantom za prípravu je ministerstvo financií 2. Schvaľovanie ŠR - parlament 3. Plnenie ŠR - doba plnenia od 1.1. - 31.12. 4. Vyhodnotenie ŠR (kontrola plnenia) - vypracovanie štátneho záverečného účtu (v prvom štvrťroku nasledujúceho roka), ktorý zachytáva skutočné plnenie ŠR a prerokúvajú ho zákonodarné orgány
rozpočtové zásady 1. Zásada úplnosti 2. Zásada reálnosti 3. Zásada každoročného zostavovania a schvaľovania 4. Zásada vyrovnanosti, resp. schodkovosti alebo prebytkovosti 5. Zásada verejnosti, publicity
14
c) daňová sústava SR
PREDSTAVUJE SÚHRN TÝCH DANÍ, KTORÉ MOŽNO VYBERAŤ NA ÚZEMÍ SR. TO ZNAMENÁ, ŽE INÉ DANE, AKO TIE KTORÉ SÚ URČENÉ ZÁKONOM (ZÁKON SNR Č. 212/1992 ZB. O SÚSTAVE DANÍ V ZNENÍ NOVELY) NIE JE PRÍPUSTNÉ VYRUBOVAŤ ALEBO PLATIŤ .
Dane predstavujú povinnú zákonom stanovenú platbu pre štát, ktorú štát vyberá od fyzických a právnických osôb podľa vopred stanovených daňových sadzieb v stanovenej lehote nenávratným spôsobom. Sú najdôležitejším príjmom štátneho rozpočtu. Význam daní - národohospodársky - sociálny
d) členenie daní
podľa daňového subjektu: - dane fyzických osôb - dane právnických osôb
podľa pravidelnosti ich vyberania: - pravidelné (daň z príjmu...) - nepravidelné (daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, atď)
či sa pri ich vyberaní zohľadňujú subjektívne pomery daňovníka alebo sa vyrubuje z určitého daňového objektu: - osobné - prihliadajú na subjektívne pomery daňovníka (daň z príjmov – odpočet na nepracujúcu manželku) - reálne - vyrubujú sa na základe daňového objektu bez ohľadu na pomery daňovníka (daň z nehnuteľností...)
15
d) členenie daní
podľa spôsobu výberu – najpoužívanejšie členenie daní: 1. priame – ktoré sa vyrubujú priamo bezprostredne z príjmu alebo z majetku fyzickej alebo právnickej osoby – daňovník ich znáša priamo - daň z príjmov - fyzických osôb - právnických osôb - daň z nehnuteľností - zo stavieb - z pozemkov - cestná daň - daň z motorových vozidiel 2. nepriame – vyrubujú sa pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb, ich výška sa presúva do ceny nakupovaných tovarov, poskytovaných služieb a ich dopad sa v konečnom dôsledku presúva z výrobcu (dovozcu) na spotrebiteľa, ktorý ich znáša v cene nakupovaných výrobkov alebo služieb. - daň z pridanej hodnoty - spotrebné dane - daň z minerálnych olejov - daň z liehu - daň z piva - daň z vína - daň z tabaku a tabakových výrobkov
7. Úloha vlády v ekonomike
16
a) typy hospodárskych systémov 1. Tradičná ekonomika - o odpovediach na otázky čo, ako a pre koho vyrábať rozhodujú tradície. 2. Príkazová /centrálne riadená/ ekonomika - jej ekonomickým centrom je štát, ktorý riadi a plánuje, ale aj kontroluje výrobu a spotrebu. 3. Trhová ekonomika - nazýva sa aj ekonomikou slobodného podnikania, je systém, v ktorom na seba pôsobia rozhodnutia mnohých kupujúcich a predávajúcich, aby spoločne odpovedali na otázku čo, ako a pre koho vyrábať. 4. Zmiešaná ekonomika Má tieto črty: a/ existencia rôznych foriem vlastníctva /súkromné, štátne, družstevné/ b/ nevyhnutné zásahy štátu do ekonomiky, ktorej cieľom je zabezpečiť hospodársku stabilitu a rast ekonomiky.
b) monetárna politika štátu
Je to súbor nástrojov, ktorými centrálna banka ovplyvňuje silu a stabilitu meny a tým aj makroekonomickú rovnováhu. Nepriame nástroje: 1. regulácia diskontnej sadzby 2. operácie na voľnom trhu 3. určovanie miery min. bankových rezerv 4. opatrenia v devízovej politike Priame (administratívne) nástroje: 1. regulovanie investičných úverov 2. regulovanie spotrebných úverov 3. vyžadovanie pravidelných mesačných prehľadov o úveroch, ktoré banka poskytla nad stanovený limit 4. určovanie úverových stropov pre banky expanzívna politika - vedúca k zvýšeniu ponuky peňazí reštriktívna politika vedúca k zníženiu ponuky peňazí
17
c) fiškálna politika štátu
Jedným z nástrojov hospodárskej politiky je fiškálna, teda rozpočtová politika štátu.
Fiškálna politika je nástrojom vlády a predstavuje prerozdeľovanie vytvorených zdrojov, dôchodkov a realizuje sa prostredníctvom rozpočtovej sústavy štátu. Rozpočtová sústava štátu: 1. štátny rozpočet 2. rozpočty miezd a obcí 3. vzťahy medzi jednotlivými ekonomickými subjektami a vzťahy medzi ŠR a rozpočtami miest a obcí
8. Národné hospodárstvo
18
a) národné hospodárstvo
predstavuje súhrn všetkých individuálnych hospodárstiev patriacich občanom určitého štátu, t.z., že ho tvoria všetky hospodárske subjekty všetkých odvetví a sfér hospodárskeho a spoločenského života bez ohľadu na formu podnikania a formu vlastníctva.
Medzi jednotlivými subjektami v rámci národného hospodárstva existujú určité väzby a vzťahy, bez ktorých by nebola možná existencia národného hospodárstva ako celku.
b) medzinárodné vzťahy
Žiadna ani tá najvyspelejšia krajina nie je izolovaná od okolitého sveta, práve naopak, potrebuje mať obchodné a medzinárodné vzťahy a kontakty s inými národnými krajinami. ekonomická integrácia proces vzájomného približovania sa a spájania ekonomík do väčších celkov na základe spoločných záujmov a cieľov svetové hospodárstvo súhrn všetkých národných hospodárstiev na svete.
19
c) štruktúra národného hospodárstva A) ODVETVOVÁ ŠTRUKTÚRA B) SEKTOROVÁ ŠTRUKTÚRA C) ŠTRUKTÚRA PODĽA KLASIFIKÁCIE PRODUKCIE
d) reprodukčný proces
Národné hospodárstvo predstavuje kolobeh všetkých výrobných faktorov v krajine a prostredníctvom nich vyprodukovaných kapitálových, spotrebných statkov a služieb.
Základnými subjektami reprodukčného procesu sú: 1. Podniky a firmy – nakupujú výrobné faktory od domácnosti; vyrábajú výrobky a služby 2. Domácnosti – predávajú výrobné faktory podniku a nakupujú statky a služby 3. Štát – má vytvorenú sústavu štátnych orgánov 4. Zahraničie – vzhľadom, na export a import ovplyvňuje výšku HDP
20
e) národohospodárske ukazovatele
Ukazovatele, ktoré posudzujú úroveň hospodárstva v štáte sú: 1. Hrubý Domáci Produkt (HDP) 2. Hrubý Národný Produkt (HNP) 3. Čistý Domáci Produkt (ČDP) 4. Čistý Národný Produkt (ČNP) 4. Čisté Ekonomické Bohatstvo (ČEB)
9. Zahraničný obchod
21
a) výhody a nevýhody ZO Zahraničným obchodom sa realizujú vonkajšie ekonomické vzťahy Výhody zahraničného obchodu: 1. import tých tovarov a kapitálu, ktoré nie je možný vyrábať alebo získať vo vlastnej krajine, 2. národná ekonomika sa špecializuje na výrobkov, pre ktoré má najvýhodnejšie podmienky 3. ovplyvňovanie kvality a sortimentu medzi krajinami Nevýhody zahraničného obchodu: 1. závislosť od trhov v určitej oblasti 2. výrazné konkurovanie zahraničných podnikov domácim výrobcom
b) formy zahraničného obchodu Z hľadiska smeru tovaru rozlišujeme: a) exportný obchod – činnosť, ktorej cieľom je predaj tovaru a služieb do zahraničia. - priamy export - nepriamy export b) importný obchod – nákup tovaru alebo služieb zo zahraničia . - priamy import - nepriamy import c) reexport – činnosť, pri ktorej ide súčasne o importnú a následne o exportnú operáciu. - priamy reexport - nepriamy reexport d) kompenzačný obchod
22
c) platobná a obchodná bilancia A) Obchodná bilancia Vyjadruje vzťah medzi celkovou hodnotou exportu a celkovou hodnotou importu spravidla za 1 rok. Rozdiel medzi hodnotou exportu a hodnotou importu tvorí saldo obchodnej bilancie. B) Platobná bilancia Tvorí ju štatistika všetkých platieb, ktoré prechádzajú cez hranice príslušného štátu. Vyjadruje rozdiel medzi peňažnými príjmami a peňažnými výdavkami krajiny.
10. Bankový systém
23
a) bankový systém
BANKA – subjekt, ktorý nakupuje vklady a takto získané finančné prostriedky znovu investuje najčastejšie do pôžičiek a cenných papierov.
Banky pôsobiace v hospodárstve vytvárajú určitý systém, ktorý sa nazýva banková sústava. 1. stupeň – centrálna banka 2. stupeň – ostatné (komerčné) banky
Typológia bánk 1.) TYP KLIENTOV 2. PODĽA VEĽKOSTI KLIENTOV 3. KOMPLETNOSŤ POSKYTOVANÝCH SLUŽIEB 4. VLASTNÍCI BANKY 5. VEĽKOSŤ BANKY
b) centrálna banka - ceduľová, ústredná, emisná banka - je vo vlastníctve štátu, ale vo svojich rozhodnutiach je nezávislá od vlády - má nadradené postavenie nad obchodnými bankami. - nie je komerčne orientovaná (jej cieľom nie je dosahovať ZISK)
HLAVNÝ CIEĽ: udržanie cenovej stability, ktorú dosahuje regulovaním masy peňazí v obehu a regulovaním úrokových sadzieb.
24
b) centrálna banka
úlohy - emisia bankoviek a mincí - správa štátnych zlatých a devízových rezerv - sledovanie a regulovanie platobnej bilancie štátu - zabezpečovanie vzťahov s centrálnymi bankami v zahraničí a s medzinárodnými finančnými inštitúciami a trhmi - dohľad nad finančnými inštitúciami a trhmi - povoľovanie činností ostatných bánk - vedenie účtov ŠR - ostatné úlohy
nástroje - nepriame - priame
b) komerčné banky
finančná inštitúcia, ktorá prijíma vklady od vkladateľov, vypláca vkladateľom na ich požiadanie peniaze naspäť, alebo ich prevádza na iné účty a voľné peňažné prostriedky požičiava vhodným zákazníkom
ZÁKLADNÉ FUNKCIE BANKY: 1.) prijímanie vkladov a úspor 2.) poskytovanie úverov a pôžičiek 3.) realizácia platobného a zúčtovacieho styku 4.) poskytovanie finančných a poradenských služieb 5.) finančný zahraničný obchod a s tým súvisiace služby 6.) obchodovanie s CP – INVESTIČNÉ BANKOVNÍCTVO
BANKOVÉ OPERÁCIE A) aktívne – prostredníctvom nich sa využíva bankový kapitál. B) pasívne – banka získava kapitál C) neutrálne
25
11. Peniaze a platobný styk
a) peniaze
FUNKCIE PEŇAZÍ 1. sú prostriedkom výmeny, uľahčujú výmenu tovarov 2. sú zúčtovacou jednotkou, pretože pomocou nich sa určujú ceny všetkých ostatných tovarov a služieb; 3. sú nositeľom hodnôt - zhromažďujú sa ako úspory, ktoré možno neskôr použiť buď na nákup kapitálu, pôdy, alebo na budúcu spotrebu FORMY PEŇAZÍ 1. Papierové peniaze 2. Drobné mince 3. Depozitné - bankové peniaze
26
b) platobný styk
Platobný styk je sústava rôznych foriem a spôsobov umožňujúcich realizovať hotovostné a bezotovostné presuny peňažných prostriedkov medzi ekonomickými subjektmi. a) tuzemský platobný styk – – –
hotovostný, bezhotovostný, kombinovaný.
b) zahraničný platobný styk
nástroje a doklady používané pri PS
12. Poistenie a podnikateľské riziká
27
a) poistenie
Poistenie je dôležitou ekonomickou kategóriou. Prostredníctvom poistenia sa za účasti poistených občanov a organizácií vytvárajú fin. prostriedky – poistný fond – na nahrádzanie fin. strát, napr. poškodenie majetku, zdravia občanov a pod.
Z hľadiska spôsobu vykonávania poistenie rozlišujeme: –
–
dobrovoľné (zmluvné) poistenie, ktoré sa dohodne medzi poisteným (občanom, organizáciou) a poisťovňou formou poistnej zmluvy povinné (zákonné) poistenie, ak príslušný právny predpis ukladá poistenie dohodnúť alebo ak poistenie vzniká priamo z tohto právneho predpisu
b) druhy poistenia
POISTENIE MAJETKU POISTENIE OSOB POISTENIE ZODPOVEDNOSTI ZA ŠKODY POISTENIE ZAHRANIČNÝCH ZÁUJMOV A ZAISTENIE ZÁBRANNÁ STAROSTLIVOSŤ ZDRAVOTNÉ A SOCIÁLNE POISTENIE DÔCHODKOVÉ POISTENIE POISTENIE V NEZAMESTNANOSTI
28
13. Dlhodobý a krátkodobý majetok
a) charakteristika a členenie majetku
Majetok podniku predstavujú prostriedky, ktoré podnik pri svojej činnosti obstaráva, používa a vytvára a s ktorými vo vlastnom záujme účelne hospodári.
Členenie majetku z časového hľadiska
a) dlhodobý majetok b) krátkodobý z hľadiska prevádzkového cyklu a) obežný b) neobežný z hľadiska charakteru a) hmotný b) nehmotný c) finančný z hľadiska likvidity a) likvidný b) s vyšším stupňom likvidity c) nelikvidný
29
b) krátkodobý majetok
Zásoby: materiál, nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky, zvieratá, tovar
Krátkodobé pohľadávky: doba ich splatnosti je do 1 roka a predstavujú pohľadávku podniku voči inej právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá má byť v budúcnosti premenená na peniaze. Najčastejší druh pohľadávok sú pohľadávky voči odberateľom, ktoré vznikajú pri dodávateľskoodberateľských vzťahoch.
Krátkodobý finančný majetok: peniaze v hotovosti, rôzne ceniny (šeky, poukážky, stravne lístky, kolky, známky, telefónne karty), peniaze uložené na účtoch v bankách bez výpovednej lehoty resp. s výpovednou lehotou kratšou ako 1 rok, ale aj majetkové a úverové cenné papiere s dobou splatnosti kratšou ako 1 rok.
c) dlhodobý majetok - oceňovanie 1. dlhodobý hmotný majetok 2. dlhodobý nehmotný majetok 3. dlhodobý finančný majetok
Oceňovanie dlhodobého majetku Oceňovaním dlhodobého majetku rozumieme peňažné vyjadrenie jeho hodnoty v eurách teda v cenách. druhy cien 1. vstupná cena - obstarávacia cena - menovitá hodnota - reprodukčná obstarávacia cena - vlastné náklady 2. zostatková cena dlhodobého majetku je cena, ktorá sa vyčísli ako rozdiel medzi vstupnou cenou a výškou odpisov.
30
d) dlhodobý majetok - odpisovanie
Dlhodobý majetok sa zúčastňuje v podnikateľskej činnosti buď aktívne (napr. stroje, prístroje, výrobné zariadenia), alebo pasívne – napomáha podnikateľskej činnosti (napr. budovy, stavby). Väčšina dlhodobého majetku aktívneho alebo pasívneho charakteru sa v procese činnosti podniku postupne opotrebúva, stráca pôvodnú hodnotu.
Neodpisovaný dlhodobý majetok: patria sem – pozemky, umelecké diela a zbierky, finančné investície, nedokončené nehmotné a hmotné investície a preddavky na nehmotný a hmotný dlhodobý majetok. Pozemky a umelecké diela a zbierky sa neodpisujú preto, lebo ich trhová cena má stúpajúcu tendenciu.
d) dlhodobý majetok - odpisovanie
Poznáme dva základné druhy opotrebenia dlhodobého majetku: - fyzické - morálne
Odpis predstavuje hodnotu opotrebovania dlhodobého majetku za určité obdobie napr. za jeden rok v peňažnom vyjadrení.
Odpisy poznáme: - účtovné - daňové
31
14. Podnikateľský plán a finančná analýza
a) podnikateľský plán I. Opis firmy II. Opis výrobku alebo služieb III. Analýza trhu IV. Marketing V. Manažment VI. Realizácia podnikateľského zámeru VII. Finančný plán Prílohy
32
b) finančná analýza
jej úlohou je hodnotiť finančnú situáciu podniku a určiť príčiny, ktoré ju ovplyvnili Cieľom finančnej analýzy je poznať finančné zdravie podniku Podmienkami finanč. zdravia podniku sú: - likvidita (schopnosť uhrádzať záväzky) - rentabilita (výnosnosť ) kapitálu vloženého do podnikania Informačné zdroje pre finančnú analýzu sú: - účtovné výkazy – výkazy finančného účtovníctva (súvaha, výkaz ziskov a strát a prehľad o peňažných tokoch cash flow - výkazy vnútroorganizačného účtovníctva - výročná sprava - prospekty CP – ak s nimi účtovná jednotka obchoduje na burze - ďalšie zdroje – hospodárska tlač, ...
15. Manažment podniku a jeho funkcie
33
a) manažment „umenie riadiť podnikovú činnosť“. „umenie dosiahnuť vytýčené ciele podniku“
Základnými manažérskymi funkciami sú: 1. Plánovanie - na určovanie cieľov organizácie, stanovenie zdrojov a postupov, ako tieto zdroje zapojiť do napĺňania vytýčených cieľov 2. Organizovanie - tvorba organizačnej štruktúry, vymedzenie kompetencií. 3. Vedenie ľudí - komunikácia, motivácia, riešenie konfliktov 4. Kontrola - sledovanie, analyzovanie a hodnotenie aktivít v organizácii
16. Personálny manažment
34
a) personálna činnosť
Personálnou činnosťou rozumieme súbor prác a činností, ktoré sa týkajú problémov, ktoré sú spojené so zamestnávaním zamestnancov. Pri tejto činnosti sa stretávajú záujmy zamestnancov, zamestnávateľov ale aj spoločnosti.
Úlohou personálnej práce je tieto záujmy nielen registrovať, ale hľadať príčiny konfliktov a navrhovať spôsoby riešenia, skúmať ich z krátkodobého i dlhodobého aspektu a predvídať trendy vývoja.
b) úlohy personálnej práce
Úlohou personálnej práce je: - získať a pripraviť potrebný počet zamestnancov v určenom čase a na určené miesto v členení podľa potrebnej kvalifikácie - dôsledným plnením predchádzajúceho bodu prispievať k zvyšovaniu produktivity práce - súčasne zohľadňovať i oprávnené požiadavky a záujmy zamestnancov a to bez ohľadu na požiadavky zvyšovania produktivity práce
Subjektami personálneho manažmentu sú: - vrcholový manažment, - zamestnanci personálneho útvaru - manažéri na všetkých stupňoch riadenia
35
17. Marketing a odbyt
a) odbyt
Odbyt vytvorených výkonov je poslednou funkciou podniku, ak sledujeme časovú náväznosť jednotlivých funkcií. Ide o súhru činností, ktorých úlohou je zaistiť uplatnenie výrobku (služby) na trhu a jeho dodanie odberateľovi. Funkciou odbytu je teda zlaďovať výrobu s potrebami. K ďalším funkciám odbytu patria dodať tovar na miesto spotreby – priestorová funkcia dodať tovar v správnom čase – časová funkcia dodať tovar v správnom množstve – kvantitatívna funkcia dodať tovar v správnej kvalite – kvalitatívna funkcia prenášať informácie medzi dod. a odb. – komunikačná funkcia
36
b) odbytové činnosti
Odbytovými činnosťami v podniku sa zaoberá odbytový a marketingový útvar odbytové činnosti: Marketingové činnosti Plánovanie odbytu Operatívne odbytové činnosti Skladovanie výrobkov Expedícia a fakturácia Poskytovanie obchodno-technických služieb Evidencia a hodnotenie odbytu teórie odbytu skúmajú zákonitosti určujúce výsledky predaja 1. funkcionálna teória odbytu – odbytová logistika 2. nástrojová teória odbytu – marketing
18. Nákupné správanie spotrebiteľov
37
19. Materiálové hospodárstvo
a) materiál a jeho členenie Materiál je všetko z čoho sa výrobky vyrábajú alebo čo inak hmotne slúži chodu podniku. Medzi materiálové zásoby patrí: 1. skladovaný materiál - surovina - základný materiál - pomocný materiál - nakupované polotovary - náhradné diely (súčiastky) - palivo - obaly 2. nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby a hotové výrobky 3. mladé zvieratá vo výkrme 4. skladovaný tovar
38
b) úloha materiálového hospodárstva
naplánovať spotrebu materiálu určovať potrebu dodávok materiálu zaistiť dodávateľa potrebného materiálu určovať optimálnu výšku zásob materiálu zaistiť prevzatie daného materiálu, predovšetkým kontrolou jeho množstva, akosti, ceny, jeho uskladnenie a odovzdávanie výrobným útvarom.
c) riadenie a oceňovanie zásob
Riadenie zásob Rozumieme ním usmerňovanie vývoja zásob tak, aby zaisťovali plynulú činnosť podniku s minimálnymi nákladmi na obstaranie a skladovanie zásob. - metóda ABC - metóda Práve včas – JUST IN TIME - Metóda grafov
Oceňovanie zásob Zásoby sa oceňujú nasledovnými cenami : - obstarávacie ceny - vlastné náklady - reprodukčná obstarávacia cena .
39
d) logistika distribúcie
Cieľom logistiky distribúcie je dodať správny tovar v správnom čase, na správne miesto pri najnižších nákladoch.
Logistický systém musí vyriešiť: proces vybavovania objednávok skladovanie zásob stanovenie výšky zásob spôsob dopravy
20. Cena a cenové stratégie
40
a) cena a jej funkcie
Každý tovar a služba má svoju cenu. Cena je peňažná suma, za ktorú nadobúdajú kupujúci tovary a služby. Výrobné faktory majú špecifickú cenu: - cena práce = mzda, - cena pôdy = renta, - cena kapitálu = úrok. Funkcie ceny: - poskytuje informácie a tieto prenáša ďalej, - rozdeľuje dôchodky - príjmy, - podnecuje spotrebiteľov a výrobcov k zavádzaniu efektívnej výroby (znižovanie nákladov).
b) cenová politika
Cenová politika zahŕňa metódy tvorby cien a cenovú diferenciáciu.
Metódy tvorby cien poznáme podľa: - nákladov - náklady predstavujú spodný limit ceny. - dopytu - cena je výsledkom pôsobenia dopytu a ponuky - konkurencie - ceny konkurencie nám tvoria horný limit ceny
41
b) cenová politika
diferenciácia cien O cenovej diferenciácii hovoríme vtedy, ak výrobca ponúka ten istý tovar na rôznych trhoch za rôzne ceny. Pri používaní diferencovaných cien treba rešpektovať tieto skutočnosti: - cenová pružnosť musí byť rozdielna v rôznych úsekoch trhu, - úseky trhu musia byť trvalo oddelené, - nesmie dôjsť k porušeniu zákonov.
21. Distribúcia v marketingu
42
22. Komunikácia v marketingu
23. Marketingový informačný systém
43
24. Marketing služieb a neziskových organizácií
25. Veľkoobchod a maloobchod
44
Ďakujem za pozornosť a prajem Vám veľa šťastia na skúškach.
45
