Ekonomika Pobaltských štátov
Ing. Jana Drutarovská, PhD.
Litva • rozlohou 17. najväčšia krajina EÚ
• 2 921 262 obyvateľov (2015) • 24. najväčšia ekonomika EÚ • HDP p.c. = 12 400 EUR (22.)
• verejný dlh 38,3 % (2015) – (24.) • nezamestnanosť 10,7 % (2014)
Lotyšsko • rozlohou 18. najväčšia krajina EÚ
• 1 986 096 obyvateľov (2015) • 25. najväčšia ekonomika EÚ • HDP p.c. = 11 800 EUR (23.)
• verejný dlh 42,9 % (2015) – (23.) • nezamestnanosť 10,8 % (2014)
Estónsko • rozlohou 21. najväčšia krajina EÚ • 1 313 271 obyvateľov (2015) • 26. najväčšia ekonomika EÚ
• HDP p.c. = 15 200 EUR (19.) • verejný dlh 10,0% (2015) – (28.) • nezamestnanosť 7,4 % (2014)
Porovnanie základných informácií Litva
Lotyšsko
Estónsko
Slovensko
65 300 km²
64 573 km²
45 227 km²
49 035km²
Obyvateľstvo
2,9 mil.
2 mil.
1,3 mil.
5,4 mil.
V. dlh (% HDP)
38,3
42,9
10,0
52,7
12 400
11 800
15 200
13 900
2004
2004
2004
2004
Štátne zriadenie
parlamentná republika
parlamentná republika
parlamentná republika
parlamentná republika
Hlava štátu
Dalia Grybauskaite
Raimonds Vejonis
Toomas Hedrik Ilves
Andrej Kiska
Euro (2015)
Euro (2014)
Euro (2011)
Euro (2009)
Rozloha
HDP p.c. (v EUR) Člen EÚ od
Mena
Estónsko • 30. najkonkurencieschopnejšia krajina sveta
Litva • 36. najkonkurencieschopnejšia krajina sveta
Lotyšsko • 44. najkonkurencieschopnejšia krajina sveta
Porovnanie ukazovateľov
Miera rastu HDP v % 40,0 30,0 20,0 10,0
Lotyšsko Litva
0,0
-10,0
Slovensko Estónsko
-20,0 -30,0 Zdroj: Eurostat, 2016
Celkový vládny dlh (v % HDP) 60,0 50,0 40,0 Estonia 30,0
Latvia Lithuania
20,0
Slovakia
10,0
0,0 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Zdroj: Eurostat, 2016
Miera celkovej nezamestnanosti (v %) 25,0
20,0
EU28
15,0
Lotyšsko Litva 10,0
Slovensko Estónsko
5,0
0,0 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014
Zdroj: Eurostat, 2015
Výdavky do vedy a výskumu (% HDP) 2,5
2
EU28
1,5
Slovensko Lotyšsko 1
Litva
Estónsko 0,5
0 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
Zdroj: Eurostat, 2015
Nárast inovatívnosti 2006-2013
Zdroj: Držka, M., 2014
SWOT analýza
Pobaltské štáty – 90. roky • Snaha o členstvo v EÚ Prílev PZI, ktoré vyrovnali zvýšené ceny importu energie z Ruska Privatizácia výrobných firiem najskôr rýchlo, no spomalenie prišli na štátom vlastnené podniky ako telekomunikácie, prístavy, elektrárne
Finančný sektor privatizovaný predovšetkým západnými bankami
Estónsko
Estónsko • Estónci (68,7 %) + Rusi (24,8 %) + Ukrajinci, Bielorusi, Fíni • Estónsky, ruský jazyk
• 3,3 % - 28,5 % - 68,2 % • Cca. 30 % žije v Talinne • Patrí k najredšie obývaným štátom (29 obyv./km2) • Index ekonomickej slobody 2015 - 8.miesto na svete • Bertelsmann Transformation Index 2015 – 3. miesto na svete
Estónske hospodárstvo • Informačné technológie + telekomunikácie + bankovníctvo • Elektrotechnický + drevospracujúci + chemický + ťažba ropných bridlíc + stavba lodí • Rybolov • Prísun kapitálu zo škandinávskych krajín
• ZO: Ropa z Ruska
Estónsky finančný sektor • Relatívne malý podiel finančného sektora na celkovej ekonomike
• Viac ako 90 % bánk je vo vlastníctve škandinávskych štátov (7 estónskych bánk) • Koncentrácia v bankovom sektore • Nízka medzibanková výmena
• Vysoká kapitalizácia • Relatívne nízke zadlženie súkromného sektora
• Nízky verejný dlh
Estónsky energetický sektor • takmer energetický nezávislé (70 % elektrickej energie z ťažby živičnej bridlice)
• 15 % = drevo + rašelina + biomasa • Najdôležitejšie zdroje energie: ropné bridlice, rašelina, drevo • DOVOZ: pohonné hmoty + plyn
• VÝVOZ: ropné bridlice + rašelinové brikety + elektrická energia • Eesti Energia AS
Estónsky telekomunikačný a IT sektor • Všetky školy pripojené na internet • Všetky mestá a dediny disponujú bodmi pre verejnosť dostupného internetu • Vykazovanie daní a cla cez internet • Vláda používa web-based systém výmeny dokumentov • Celá krajina je pokrytá digitálnou mobilnou sieťou • E-Eesti: e-voľby, e-dane, e-zdravotníctvo, e-bankovníctvo, eškola, e-ID, e-založenie obchodu, e-ticket
Vplyv GFHK na ekonomiku • 2000 – 2008: 7 % rast HDP Zvyšenie životnej úrovne Vzrast HDP p.c. z 45 % EU27 (2000) na 67 % (2008) • Jar 2007 Sprísnenie podmienok poskytovania úverov Pokles dôvery spotrebiteľov Pokles realitného trhu Pokles súkromných investícií Rast príjmu, no pokles súkromnej spotreby • Jeseň 2008 Zhoršenie dostupnosti úverov Stále jeden z najvyšších rastov v EÚ
Vplyv GFHK na ekonomiku • 2009 – pokles HDP: - 14,1 % • pol. 2010 – rast HDP: 3,3 % Vďaka dopytu ekonomík Škandinávie a Nemecka • 2011 Rast 8,3 % ťahaný najmä výrobou V 2.pol najmä stavebným sektorom (rekonštrukcie) a informačnými a komunikačnými aktivitami Podpora exportu, výroba počítačov a elektronických a optických produktov • 2012 – 4,5 % rast HDP • 2013 – 2,2 % rast HDP
Súčasná estónska ekonomika • 2014 – 2,1 % rast HDP • Pomalý, ale trvalý rast ekonomiky Zvýšenie pridanej hodnoty v maloobchode Zvýšenie domáceho dopytu Zvýšenie exportu • Prognóza 2015-2017 • Rast HDP (2,9 – 3,4 %) • Rast dlhu, ale stále by mal ostať najnižším v EÚ
PZI Estónska • Ekonomický cieľ a priorita vlády • Zahraniční investori: Švédsko, Fínsko, Holandsko, Nórsko, Rusko a Cyprus • Odvetvia: finančné a poisťovacie služby (25 %), výroba (16 %), nehnuteľnosti (14 %), veľkoobchod a maloobchod (13 %) a profesionálne, vedecké a technické aktivity (9 %)
• Odlev PZI: Cyprus, Litva, Lotyšsko, Ukrajina, Fínsko, Rusko
Litva
Litva • Litovci (84,2 %) + Poliaci (6,6 %) + Rusi, Bielorusi • Litovský jazyk
• Vilnius, Kaunas, Klaipeda, Šiauliai, Palanga, Alytus • 46 obyv./km2 • 10 VÚC, 60 municipalít
Litovské hospodárstvo • 3,7 % - 28,3 % - 68 % • Služby: tranzitná doprava + turizmus
• Priemysel: Dimenzované podľa býv. ZSSR Málo NB --- ľahké odvetvia (výroba potravín, spracovanie tabaku, textilu, dreva, nábytku, skla, ťažba rašeliny) Orlen Lietuva (10 % HDP)
Litovská infraštruktúra • Tranzitná krajina (SNŠ-EÚ, Rusko-Kaliningrad) • Doprava – 10 % HDP, kvalitná cestná sieť
• Strategický nezamŕzajúci prístav v Klajpede (Ukrajina, Bielorusko, Kazachstan) • Budúcnosť: cestné prepojenie Via Baltica a železničná trať Rail Baltica (spojenie Varšava – Kaunas – Vilnius – Riga – Tallinn - Helsinky)
Litovská energetika • Energeticky náročné hospodárstvo • Dlhodobá priorita: riešenie energetickej závislosti na Rusku • Baltic Interconnection Plan (2009) • Litovský LNG terminál v Klaipede (2014) • Jadrová energetika - nová elektráreň Visaginas • 20 % Jap-am. Spoločnosť Hitachi-GE Nuclear Energy, 20 % Lotyšsko, 38 % Litva, 22 % Estónsko • Predbežný termín ukončenia 2020-2022?
PZI Litvy • Zahraniční investori: Švédsko, Poľsko, Nemecko, Holandsko, Nórsko • Odvetvia: Výroba (24,7 %), finančné aktivity a poisťovníctvo (24,3 %), nehnuteľnosti (12,5 %), veľkoobchod a maloobchod (10,2 %), informácie a komunikácie (9,3 %) • Litva na SVK – investičná skupina VP Group v spoločnosti Novofruct (Nové Zámky) – odkúpila 70 % • SVK do Litvy – hlavný investor Grafobal Skalica
Súčasná litovská ekonomika • 2008 – 2010: ekonomický pokles
• 2009: implementácia reštriktívneho programu reforiem + šetrenie (17,8 % prepad HDP) • 2010, 2011: prudký rast (5,9 % v roku 2011) • 2014-2015: pokles vývozu PHP produktov a potravinárskych výrobkov na Ukrajinu – pokles rastu • 2014: 2,5 % rast HDP (dopyt v Pobaltí a Škandinávii)
• 2015: Zavedenie eura
Súčasná litovská ekonomika • Opatrenia vlády:
Revízia daňového systému Daňová spravodlivosť
Rast a tvorba pracovných miest Zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva Zastavenie litovskej emigrácie do zahraničia Boj proti šedej ekonomike
Lotyšsko
Lotyšsko • Lotyši (62 %) + Rusi (26,9 %) + Bielorusi, Ukrajinci, Poliaci
• Lotyšský jazyk (+väčšina ruský jazyk) • 32 obyv./km2
• Riga, Daugavpils, Liepaja, Jelgava, Jurmala, Rezekne a Ventspils • 110 municipalít a 9 miest
Lotyšské hospodárstvo • 4,9 % - 25,7 % - 69,4 % • Služby • Doprava a skladovanie (11 % HDP) • Komerčné služby + informačno-komunikačný segment
• Priemysel • Potravinárstvo, drevárstvo, kovovýroba, chemická výroba,...
• Poľnohospodárstvo a lesníctvo • Mliečny, mäsový a zeleninársky sektor • Rastlinná výroba (obilniny, zemiaky, cukrová repa, zelenina) • Lov morských rýb
Lotyšská infraštruktúra • Preprava nákladov • cez prístavy do/z Bieloruska a Ruska
• Železničná doprava • napojená na Rusko/ na Západ neexistuje napojenie = Plán vybudovania pan-baltickej železnice (Rail Baltica) • Cestná sieť – porovnateľná so SVK
• Námorná doprava • Prístavy: Riga, Ventspils a Liepaja • Tranzit surovín, ropy, ropných produktov • Trajekty Riga-Štokholm
• Letecká doprava • Riga – najmodernejšie a najväčšie letisko v Pobaltí • airBaltic – národný prepravca
Lotyšsko a GHFK • 2008-2010: hlboký hospodársky pokles (v roku 2009: -18,6 %) Voľná rozpočtová politika Masívne „rozdávanie“ úverov obyvateľstvu Nezdravý hospodársky rast = Záchranná pôžička od MMF - 7,5 mld. eur • 2010-2011: konsolidácia verejných financií • Zvýšenie DPH, spotrebnej dane na plyn, tabak, alkohol • 1/3 zvýšením vládnych výdavkov
Stimulačné opatrenia • Rozpočtová oblasť • Zníženie počtu pracovníkov rozpočtovej sféry • Zníženie platov úradníkov • Zníženie počtu nemocníc a personálu • Zníženie investícií na drahé moderné technológie • Obmedzený rast dôchodkov a podpôr v nezamestnanosti • Banková oblasť • Zaistenie likvidity bánk a stabilizácia bankového sektora • Zavedenie daňových úľav pre fyzické osoby, ktoré splácajú úvery z nehnuteľností • Prednostné úverovanie tých, ktorí prispievajú k rozvoju ekonomiky • Daňová oblasť
Súčasná lotyšská ekonomika • 2010 – koniec recesie v Lotyšsku • 2012 – najprudší rast v EÚ (5,6 %)
• 2013 – pokračuje rast • Vnútorná spotreba (rastúce mzdy, znižujúca sa nezamestnanosť) • Rastúci vývoz (do škandinávskych krajín)
• Priority vlády: boj proti masívnej emigrácii a veľkým sociálnym rozdielom v krajine Obmedzenie tieňovej ekonomiky (odhad 25-30 %) • 2014 – prijatie eura
