ekonomický týždenník
[email protected]
46. týždeň 2013
ekonomický týždenník
OBSAH
Zaujalo nás: Až 45 % Slovákov nakupuje online. To je trojnásobne viac ako pred 5 rokmi.
3
Čo nové vo svete: Írsko potvrdilo povesť dobrého žiaka
4
Euro v závere týždňa posilnilo tesne pod 1,3500 EURUSD
5
Prerušenia dodávok z Líbye poslali cenu ropy nahor
6
Slovenskí priemyselníci v septembri s najrýchlejším tohtoročným rastom produkcie
6
Našich priemyselníkov ale v septembri potešil aj rast tržieb...
7
...a rast nových priemyselných objednávok
7
Rast slovenskej ekonomiky v 3. štvrťroku 2013 mierne zrýchlil na úroveň 0,9 %
8
Ceny tovarov a služieb v októbri s najpomalším rastom od roku 2010
8
Rebríček týždňa: Tretina Slovákov má kvôli času strávenému v práci ťažkosti s plnením rodinných povinností
9
Kalendár udalostí 47. týždňa
10
Predikcie podľa Poštovej banky
10
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný l en s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
[email protected]
46. týždeň 2013
2
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Zaujalo nás:
Až 45 % Slovákov nakupuje online. To je trojnásobne viac ako pred 5 rokmi. Podiel obyvateľov nakupujúcich online [v %] Krajina 2007 Švédsko 53 Dánsko 56 V. Británia 53 Luxembursko 47 Nemecko 52 Holandsko 55 Fínsko 48 Francúzsko 34 Rakúsko 36 Írsko 33 Belgicko 21 SR 16 EÚ 28 30 Malta 20 Slovinsko 16 ČR 17 Španielsko 18 Polsko 16 Lotyšsko 11 Maďarsko 11 Estónsko 9 Chorvátsko 7 Portugalsko 9 Cyprus 10 Grécko 8 Litva 6 Taliansko 10 Bulharsko 3 Rumunsko 3 Zdroj: Eurostat
Čo Slováci nakupujú online? [podiel v %] Oblečenie a športové potreby Zariadenie do domácností Knihy, časopisy a online učebné materiály Dovolenka a ubytovanie Vstupenky na podujatia Elektronika Film a hudba Jedlo a potraviny Zdroj: Eurostat
2007 5 3 5 3 2 3 3 0
2012 74 73 73 68 65 65 65 57 48 46 45 45 44 44 34 32 31 30 27 25 23 23 22 21 20 20 17 9 5
2012 25 16 13 12 11 8 6 3
Internet počas vlaňajšieho roka používalo až 8 z 10 Slovákov. Pomocou neho nielenže získavame informácie, komunikujeme s priateľmi, úradmi či so svojou bankou, ale pohodlne môžeme cez Internet aj nakupovať. Počas roka 2012 nakupovalo online pravidelne alebo aspoň z času na čas 45 % Slovákov. Nákupy prostredníctvom Internetu tak využíva trojnásobne vyšší počet Slovákov ako pred piatimi rokmi. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu EÚ [Eurostatu]. Slováci nakupujú online v rovnakej miere ako Európania. Podiel obyvateľov európskej „28“, ktorí počas vlaňajšieho roka uskutočnili prostredníctvom Internetu aspoň jeden nákup, predstavoval totiž 44 %. Slováci sú zároveň najaktívnejšími online nákupcami aj v rámci zoskupenia V4. Spomedzi krajín únie sú najväčšími fanúšikmi online nakupovania Švédi, Dáni a Briti, kde si takouto formou vlani zaobstarali tovary a služby takmer tri štvrtiny obyvateľov. Naopak, nakupovanie cez Internet najmenej vonia Rumunom [5 %] a Bulharom [9 %]. Za posledných 5 rokov sa počet Slovákov nakupujúcich online takmer strojnásobil. V roku 2007 si totiž takouto formou zakúpil tovary a služby iba každý šiesty Slovák. Jednoznačne sme sa tak zaradili medzi národy, ktoré za posledných 5 rokov zaznamenali najväčší rozmach online nakupovania. Slováci si cez Internet najčastejšie kupujú oblečenie a športové potreby. Takýto tovar si do virtuálneho košíka pravidelne alebo aspoň z času na čas vloží až štvrtina z nás. Každý šiesty Slovák si ale vlani prostredníctvom Internetu zakúpil aj nejaké zariadenie do domácnosti. Možnosť kúpiť si cez Internet knihu či časopis vlani využilo 13 % našich obyvateľov. A každý ôsmy z nás [12 %] si online zarezervoval ubytovanie, resp. zakúpil dovolenku. Za posledné roky ale na popularite získava aj nákup vstupeniek na rôzne podujatia [11 %]. V najmenšej miere aj naďalej využívame internetové obchody na nákupy potravín a jedla [iba 3 % z nás]. Či už konkrétne tovary nakupujeme online v menšej alebo vo väčšej miere, nakupujeme ich oveľa častejšie ako pred piatimi rokmi. Blížia sa vianočné sviatky a práve predvianočné mesiace bývajú pre obchodníkov veľmi silné. Nápor v tomto období pociťujú aj internetové obchody a to najmä tie, ktoré sú zamerané na predaj oblečenia, kníh či elektroniky, teda tradičných darčekov pod vianočný stromček. Tržby internetových obchodov sú v štatistikách súčasťou tržieb maloobchodu mimo predajní, stánkov a trhov a tie boli vlani počas decembra o desať až dvadsať miliónov eur vyššie ako počas ostatných mesiacov roka.
46. týždeň 2013
3
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Čo nové vo svete: Írsko potvrdilo povesť dobrého žiaka
ÍRSKO: Írsky premiér Kenny v parlamente vyhlásil, že podľa očakávaní Írsko ukončí svoj záchranný program bez toho, aby požiadalo o preventívnu úverovú linku. Ešte v septembri sa pritom predpokladalo, že Írsko po ukončení záchranného programu, ktorý mu poskytli EÚ a MMF, požiada svojich partnerov ešte o preventívnu úverovú linku vo výške 10 mld. EUR. Krajina by mala opustiť záchranný program 15. decembra 2013 a na dlhopisové trhy sa plánuje vrátiť koncom januára alebo začiatkom februára. Napriek tomu, že Írsko potvrdilo svoju povesť dobrého žiaka eurozóny, ktorý si plní domáce úlohy najlepšie spomedzi sanovaných krajín, agentúra Moody´s, ktorá ako jediná hodnotí Írsko v špekulatívnom pásme, neplánuje vytiahnuť írsky rating nahor do investičného pásma. VEĽKÁ BRITÁNIA: Miera nezamestnanosti vo Veľkej Británii za 3. kvartál 2013 klesla na 7,6 % a dosiahla tak najnižšiu úroveň za viac ako 3 roky. Pre britských centrálnych bankárov je pritom miera nezamestnanosti jedným z hlavných dôvodov udržiavania nízkych úrokových sadzieb. BoE neplánuje sadzby zvyšovať, kým nezamestnanosť neklesne pod 7 %. A to môže byť dosiahnuté skôr, než sa pôvodne očakávalo, nakoľko britská ekonomika sa teší pomerne dobrému zotavovaniu. GRÉCKO: Grécky minister financií Stournaras v úvode týždňa oznámil, že krajina podpísala s Európskou investičnou bankou [EIB] dohodu o ďalšej pôžičke. Vlani čerpalo Grécko z EIB 705 mil. EUR a v roku 2013 už bola podpísaná iná dohoda o pôžičke vo výške 915 mil. EUR. Tá aktuálna má objem 550 mil. EUR a prostriedky Grécko využije na výstavbu diaľnic, budovanie infraštruktúry a po prvýkrát i na zvýšenie zamestnanosti mladých. Grécko podľa v strede týždňa zverejnených informácií dosiahlo za obdobie január až október 2013 prebytok primárneho rozpočtu na úrovni 1,1 mld. EUR. Primárny rozpočet pritom nezahŕňa regionálne a miestne samosprávy, systém dôchodkového a sociálneho zabezpečenia či náklady na obsluhu dlhu. Prebytok primárneho rozpočtu je pritom hlavným cieľom gréckej vlády, nakoľko po jeho dosiahnutí by Atény mohli svojich veriteľov požiadať o ďalšie úľavy. Grécko bolo opäť raz v centre pozornosti a to na štvrtkovom zasadnutí Eurogroup. Šéf Eurogroup Dijsselbloem uviedol, že Grécko musí zrýchliť štrukturálne reformy, nájsť spôsob ako vykryť budúcoročný deficit, zrýchliť privatizáciu, ozdraviť verejný sektor a posilniť konkurenčné prostredie. Dodržanie týchto dohodnutých záväzkov zo strany Grécka považujú predstavitelia Eurogroup za kľúčový krok k tomu, aby krajina dostala ďalšiu tranžu medzinárodnej pomoci. CYPRUS: Ratingová agentúra Fitch v pondelok potvrdila rating Cypru na neinvestičnom stupni B– s negatívnym výhľadom. Vyhliadky cyperskej ekonomiky sú podľa agentúry negatívne, hospodársky prepad v tomto roku bude zrejme miernejší než pôvodne očakávaných – 9 %. Návrat k rastu agentúra očakáva najskôr v roku 2017. Plnenie podmienok stanovených v memorande o pomoci ide zatiaľ podľa Fitch dobre, avšak existujú značné riziká „zídenia z cesty“. Verejný dlh Cypru by mal podľa agentúry kulminovať v roku 2016 na úrovni 130 % HDP a verejné financie krajiny budú preto ďalej náchylné na prípadné šoky. Obnovenie dôvery v cyperský bankový sektor bude trvať dlho, nakoľko zatiaľ stále badať odliv vkladov a kapitálové obmedzenia ešte neboli odstránené. USA: V bankovom výbore amerického Senátu vystúpila počas uplynulého týždňa súčasná zástupkyňa Bernankeho a pravdepodobná budúca guvernérka Fed-u Janet Yellenová. Jasne dala pritom najavo, že voľnú menovú politiku považuje za mimoriadne dôležitú a mieni v nej pokračovať, kým nenastane trvalejšie ekonomické zotavenie vytvárajúce nové pracovné miesta.
46. týždeň 2013
4
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Euro v závere týždňa posilnilo tesne pod 1,3500 EURUSD Prvý obchodný deň uplynulého týždňa priniesol posilnenie eura, ktoré si voči doláru polepšilo nad 1,39 27,40 hladinu 1,3400 EURUSD. Zverejnené neboli 1,33 26,40 žiadne zásadnejšie dáta a posilnenie eura tak 1,27 25,40 možno pripísať skôr zatváraniu krátkych eurových 5-13 7-13 9-13 11-13 5-13 7-13 9-13 11-13 pozícií po výrazných poklesoch zo záveru predminulého týždňa. Komentáre z ECB o možnosti ďalšieho zníženia úrokových sadzieb EURGBP USDJPY a absencia zásadnejších dát na trhu mali v utorok 0,88 104,00 dopoludnia za následok oslabenie eura na 1,3360 0,85 97,00 EURUSD. Od tejto úrovne sa ale euro odrazilo 0,82 90,00 nahor a ešte pred otvorením amerických trhov sa 5-13 7-13 9-13 11-13 5-13 7-13 9-13 11-13 vrátilo späť nad hladinu 1,3400 EURUSD, keď dokonca atakovalo úroveň 1,3460 EURUSD. Obchodovanie napokon spoločná mena uzavrela na úrovni 1,3440 EURUSD a za deň si tak pripísala dve desatiny percenta. V stredu sa trhy zameriavali hlavne na vyjadrenia predstaviteľov ECB. Euro voči doláru najprv oslabilo k hladine 1,3400 EURUSD, neskôr však časť svojich strát zmazalo. Na vývoj eurodolárového kurzu v stredu vplývali hlavne vyhlásenia člena výkonnej rady ECB Praeta, ktorý upozornil na to, že v prípade pretrvávajúcej nízkej inflácie v eurozóne by ECB mohla pristúpiť k nákupom dlhopisov či k zníženiu depozitnej sadzby do záporného pásma s cieľom podporiť ekonomiku. Naopak, šéf nemeckej Bundesbank Weidmann pred neštandardnou menovou politikou varoval. Tieto vyhlásenia do určitej miery poukazujú na rozpory aj vo vnútri samotnej ECB. Spoločná mena eurozóny vo štvrtok oslabila pod vplyvom pretrvávajúcej recesie v eurozóne [podľa Eurostatu zverejnených údajov]. Mena eurozóny tak ukončila štvrtkové obchodovanie na úrovni 1,3461 EURUSD. V piatok bol americký dolár ovplyvňovaný štvrtkovým vystúpením Janet Yellenovej [nominantky na post šéfky Fed], ktorá obhajovala uvoľnenú menovú politiku centrálnej banky. To viedlo k posilneniu eura voči doláru tesne pod hladinu 1,3500 EURUSD. EURUSD
EURCZK
Zdroj: Bloomberg
Intervencia ČNB z predminulého týždňa spôsobila, že česká koruna sa voči euru držala takmer celý týždeň nad hladinou 27,000 EURCZK. V týždennom zúčtovaní dokonca koruna voči euru stratila ďalších – 0,7 %. Poľský zlotý bol v závere týždňa na úrovni 4,1884 EURPLN, teda o – 0,2 % slabší než na jeho začiatku. Približne – 0,6 % stratil za uplynulý týždeň aj maďarský forint, ktorý v piatok zatváral obchodovanie na úrovni 298,34 EURHUF. %
Vývoj na peňažnom trhu
1,00
% 1,00
0,50
0,50
0,00
5-13
7-13
1M EURIBOR 12M EURIBOR
9-13
11-13
3M EURIBOR sadzba ECB
0,00
Sadzby národných bánk vo svete
% 6,00
Sadzby národných bánk V4
3,00 5-13
7-13 ECB
9-13 FED
11-13 BoE
0,00
5-13
7-13 ECB NBP
9-13
11-13 ČNB MNB
46. týždeň 2013
5
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Prerušenia dodávok z Líbye poslali cenu ropy nahor Cena ropy Brent [v USD za barel]
Zdroj: Bloomberg
130 120 110 100 90 1-12
4-12
7-12
10-12
1-13
4-13
7-13
10-13
V pondelok na cenu ropy Brent vplývali rokovania o iránskom jadrovom programe a v utorok zase špekulácie ohľadom toho, že Fed zmierni svoj program menových stimulov. V pondelok tak cena ropy Brent vzrástla na 106,20 USD za jeden barel. V utorok si ale pripísala pokles na 105,54 USD. Počas zvyšných troch dní už ale severomorská ropná zmes nabehla na vlnu rastu. V závere stredy sa obchodovala na úrovni 106,89 USD / barel, vo štvrtok za 108,28 USD / barel a v piatok boli posledné obchody s ropou Brent uskutočnené za 108,50 USD / barel. Na obchodovanie s ropou vplývali v druhej polovici týždňa prerušenia dodávok z Líbye. Líbyjský export aj naďalej narúšajú štrajky a protesty. V porovnaní s predošlým piatkom tak bola ropa Brent drahšia o 3,3 %, medzimesačne ale strácala aj naďalej – 0,3 %.
Slovenskí priemyselníci v septembri s najrýchlejším tohtoročným rastom produkcie Produkcia slovenských priemyselníkov v septembri medziročne vzrástla o 7,5 % a dosiahla tak najrýchlejšie tempo rastu v tomto roku. Samotná priemyselná výroba medziročne posilnila o 9,9 %, ale oblasť ťažby a dobývania zaznamenala pokles produkcie o – 0,6 % a producenti z oblasti dodávok elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu sa museli vyrovnať s výrazným poklesom o – 8,8 %. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR]. V rámci priemyselných odvetví si najvýraznejší medziročný rast produkcie v septembri pripísali výrobcovia elektrických zariadení [o 58,1 %], za ktorými nasledovali producenti z ostatnej výroby, opravy a inštalácie strojov a zariadení a výrobcovia textilu a odevov s medziročným rastom produkcie o zhruba tretinu. Celkovo sa podarilo dosiahnuť vyššiu produkciu ako pred rokom ôsmim našim priemyselným odvetviam. Dvojciferný nárast produkcie pritom potešil ešte aj výrobcov kovov a kovových konštrukcií, chemických produktov a výrobkov z gumy, plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov. Pre našu ekonomiku životne dôležitý automobilový priemysel si v septembri zaknihoval nárast produkcie o 3,5 %, čo síce predstavuje pomalšie tempo rastu ako v auguste, napriek tomu však tento výsledok vnímame pozitívne. Ďalším dôležitým ťahúňom našej ekonomiky je výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov, ktorá však v septembri klesla o – 3,9 %. S najvýraznejším medziročným poklesom výroby sa aj v deviatom tohtoročnom mesiaci museli popasovať producenti farmaceutických výrobkov [o – 36,1 %]. V porovnaní s vlaňajškom dosahuje produkcia slovenských priemyselníkov v tomto roku miernejšie tempá rastu. Napriek tomu je však pretrvávajúci rast priemyselnej produkcie potešujúcou správou pre celú našu ekonomiku.
r/r
Priemyselná a stavebná produkcia
Zdroj: ŠÚ SR
20% 10%
Podobný dôvod na radosť ako priemyselníci však nemajú slovenskí stavbári. Stavebná produkcia zaznamenáva nepretržitý medziročný pokles od začiatku roka 2012. V septembri 2013 sa produkcia slovenských stavbárov znížila o – 0,8 %.
Eurostat minulý týždeň zverejnil aj údaje o vývoji priemyselnej produkcie v krajinách EÚ za september 2013. Produkcia -10% priemyselníkov v eurozóne aj EÚ 28 sa opäť vrátila k rastu, keď -20% medziročne posilnila o 1,1 % resp. o 1,2 %. Spomedzi krajín, ktoré poskytli Eurostatu údaje, dosiahlo Slovensko tretí najrýchlejší rast priemyselnej produkcie. Predbehli nás priemyselníci z Írska [rast Priemyselná produkcia Stavebná produkcia výroby o 11,7 %] a Rumunska [o 8,9 %]. Viaceré krajiny únie však stále bojujú s medziročným poklesom výroby v priemysle. Najsilnejší pokles priemyselnej produkcie zaznamenalo Luxembursko [o – 4,0 %] a Chorvátsko [o – 3,9 %]. 1-12 2-12 3-12 4-12 5-12 6-12 7-12 8-12 9-12 10-12 11-12 12-12 1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13
0%
46. týždeň 2013
6
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Našich priemyselníkov ale v septembri potešil aj rast tržieb... Tržby slovenských priemyselníkov sa po 4 mesiacoch poklesov vrátili opäť k rastu, keď sa v septembri medziročne zvýšili o 3,1 %. Tržby v samotnej priemyselnej výrobe vzrástli o 6,2 %, avšak tržby v ťažbe a dobývaní klesli o – 1,3 %, v dodávke vody a odvode odpadových vôd o – 3,7 % a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o – 14,4 %. Medziročný vývoj v % v auguste 2013 Údaje zverejnil ŠÚ SR. Odvetvie hospodárstva
Tržby
Zamestnanosť
Nominálna mzda 4,3 3,7 5,9 2,3 1,1 2,4 0,8 -1,4 9,3 2,1
Reálna mzda 3,3 2,7 4,9 1,3 0,1 1,4 -0,2 -2,4 8,2 1,1
Spomedzi jednotlivých priemyselných odvetví sa s najvýraznejším poklesom tržieb aj v septembri museli vyrovnať farmaceuti [o – 34,0 %] a producenti z oblasti chemickej výroby [o – 19,7 %]. V mínuse skončil aj elektronický priemysel, ktorého produkcia medziročne klesla o cca desatinu. Nedarilo sa ani potravinárom, ktorých tržby boli v septembri o – 8,2 % nižšie ako vlani. Priemyselníci z ostatných odvetví dosiahli vyššie tržby ako pred rokom a to aj o niekoľko desiatok percent. Výrobcovia elektrických zariadení a strojári utŕžili o takmer štvrtinu viac ako počas vlaňajšieho septembra a o vyše pätinu si polepšili aj producenti z oblasti ostatnej výroby, opravy a inštalácie strojov a zariadení. Tradičným ťahúňom našej ekonomiky sú automobilky, ktoré zaznamenali medziročný rast svojich tržieb o 8,6 %. Priemysel Stavebníctvo Predaj a oprava motorových vozidiel Veľkoobchod Maloobchod Ubytovanie Činnosť reštaurácií a pohostinstiev Vybrané trhové služby Informácie a komunikácia Doprava a skladovanie Zdroj: ŠÚ SR
3,1 -6,0 2,4 3,5 -1 1,1 0,8 10,9 4,7 11,2
-0,3 -4,8 0,1 -0,4 -0,3 1,4 1,3 3,7 -0,2 6,2
V septembri mali dôvod na úsmev nielen priemyselníci, ale aj producenti z ostatných odvetví nášho hospodárstva. Medziročne vyššie tržby sa totiž podarilo dosiahnuť všetkým s výnimkou stavbárov [pokles o – 6,0 %] a maloobchodníkov [o – 1,0 %]. Najvýraznejší, až dvojciferný nárast tržieb bol zaznamenaný v doprave a skladovaní a taktiež v oblasti vybraných trhových služieb. Zamestnanosť v slovenskom priemysle v septembri medziročne klesla o – 0,3 %. Okrem priemyslu došlo k poklesu zamestnanosti aj v stavebníctve, veľkoobchode, maloobchode a v oblasti IKT. Vo zvyšných odvetviach nášho hospodárstva došlo k jej rastu. Nominálne viac si na svojich výplatných páskach v septembri našli zamestnanci vo všetkých odvetviach s výnimkou vybraných trhových služieb. Ale v reálnom vyjadrení, teda po očistení o infláciu, zarobili menej ako pred rokom nielen oni, ale aj zamestnanci reštaurácií a pohostinstiev.
...a rast nových priemyselných objednávok v %, r/r
Nové priemyselné objednávky v SR
Zdroj: ŠÚ SR
40 30 20
Slovenskí priemyselníci sa v septembri mohli tešiť nielen z rastúcej priemyselnej produkcie a tržieb, ale aj z vyšších objednávok. Nové priemyselné objednávky totiž medziročne vzrástli o 7,9 % a po štyroch mesiacoch poklesov tak dosiahli dokonca najsilnejší tohtoročný rast. Údaje zverejnil ŠÚ SR.
10
Väčšine priemyselných odvetví sa v septembri podarilo dosiahnuť dokonca dvojciferný rast nových priemyselných objednávok. Najvýraznejší nárast o takmer polovicu si pritom zaknihovali -10 výrobcovia strojov a zariadení. Pre slovenskú ekonomiku „životne dôležité“ automobilky síce nezvýšili svoje nové objednávky dvojciferným tempom, napriek tomu je nárast o 5,5 % dobrý výsledok. Ďalšie dôležité odvetvie nášho priemyslu, výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov, vykázala na rozdiel od automobiliek pokles objednávok o – 5,9 %. Celkovo dosiahli v septembri medziročne nižšie nové objednávky 4 odvetvia nášho priemyslu, z toho najvýraznejšie farmaceutický producenti [o – 40,4 %]. 1-12 2-12 3-12 4-12 5-12 6-12 7-12 8-12 9-12 10-12 11-12 12-12 1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13
0
46. týždeň 2013
7
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Rast slovenskej ekonomiky v 3. štvrťroku 2013 mierne zrýchlil na úroveň 0,9 % v %, r/r
Reálny rast HDP v SR
Zdroj: ŠÚ SR
12 8 4 0
V prvom tohtoročnom štvrťroku vzrástlo naše hospodárstvo na základe revidovaných údajov o 0,5 %, v druhom kvartáli o 0,8 %. Rast našej ekonomiky mierne zrýchlil aj v 3. štvrťroku 2013 a to na 0,9 %. Napriek tomu ide stále o slabé tempo rastu, ktoré za vlaňajšími úrovňami zaostáva. Vyplynulo to z rýchleho odhadu HDP, ktorý uplynulý týždeň zverejnil ŠÚ SR.
-4
Podrobnejšiu štruktúru HDP [za 3. štvrťrok 2013] sa dozvieme až začiatkom decembra. Predpokladáme ale, že pod rast našej ekonomiky sa opäť podpísal predovšetkým zahraničný dopyt. Myslíme si to na základe údajov o rastúcej priemyselnej produkcii ako aj na základe dosiahnutého prebytku zahraničného obchodu. V prípade spotreby domácností sme v odhade opatrnejšími a očakávame skôr stagnáciu. Nabáda nás k tomu fakt, že obchodníci si počas tretieho kvartálu neudržali rast svojich tržieb a počas augusta a septembra zaznamenali ich medziročný pokles. Dôvody opatreného správania spotrebiteľa pri nákupoch v obchodoch vidíme v pretrvávajúcej pomerne vysokej miere nezamestnanosti v krajine. Určitého zlepšenia v slovenskej ekonomike by sme sa mali dočkať v roku 2014. Obávame sa ale, že rastu HDP sa nepodarí presiahnuť úroveň 3 % a tak dosiahnutý rast nebude naďalej postačovať na tvorbu nových pracovných miest. 1Q 08 2Q 08 3Q 08 4Q 08 1Q 09 2Q 09 3Q 09 4Q 09 1Q 10 2Q 10 3Q 10 4Q 10 1Q 11 2Q 11 3Q 11 4Q 11 1Q 12 2Q 12 3Q 12 4Q 12 1Q 13 2Q 13 3Q 13
-8
Rýchly odhad HDP za 3. kvartál 2013 zverejnil za väčšinu ekonomík aj Eurostat. Kým EÚ ako taká sa prehupla po niekoľkých kvartáloch poklesu do plusu a teda zaznamenala medziročný nárast o 0,1 %, ekonomika eurozóny zotrvala aj naďalej v recesii. Spomedzi našich najväčších obchodných partnerov zaznamenalo rast HDP Nemecko a to o 0,6 %. Naopak, Česko zotrvalo v recesii, keď zaznamenalo medziročný pokles HDP o – 1,6 %.
Ceny tovarov a služieb v októbri s najpomalším rastom od roku 2010 v %, r/r
Inflácia
Zdroj: ŠÚ SR
5,0 4,0 3,0 2,0 1,0 0,0
Ceny tovarov a služieb v októbri medziročne vzrástli iba o 0,6 % podľa CPI indexu a o 0,7 % podľa HICP indexu. Zotrvali tak v trende postupného spomaľovania, ktorý je neprehliadnuteľný už od konca minulého roka. Takto pomaly pritom rástli ceny tovarov a služieb naposledy v roku 2010. Medzimesačne, teda oproti septembru 2013, spotrebiteľské ceny na Slovensku podľa oboch metodík stagnovali. Vyplynulo to z údajov, ktoré zverejnil ŠÚ SR.
1-12 2-12 3-12 4-12 5-12 6-12 7-12 8-12 9-12 10-12 11-12 12-12 1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13
Aj v októbri 2013 sme si medziročne priplácali najmä za vzdelávanie [o 5,7 % podľa CPI a o 5,6 % podľa HICP]. Alkohol a tabak v októbri zaznamenali medziročný cenový rast o rovné 3 %. V októbri HICP CPI medziročný rast cien potravín a nealkoholických nápojov opäť spomalil a dosiahol len 1,8 % podľa CPI a 1,9 % podľa HICP. Jedná sa tak o najpomalší rast cien potravín od začiatku leta 2010. Aj v októbri mali dôvod na radosť cestujúci, nakoľko ceny v doprave medziročne klesli o vyše dve percentá. Zlacnenie o rovné percento bolo vykázané aj v prípade pôšt a telekomunikácií. Eurostat počas uplynulého týždňa zverejnil aj údaje o vývoji inflácie za krajiny EÚ. V eurozóne ceny tovarov a služieb medziročne vzrástli o 0,7 %, v únii o 0,9 %. Trend spomaľovania cenového rastu tak zostal aj naďalej zachovaný. Najvýraznejšie zdražovanie bolo zaznamenané v Estónsku a vo Veľkej Británii [o 2,2 %]. V žiadnej inej krajine EÚ rast cien v októbri neprekročil úroveň 2 %. K zlacneniu tovarov a služieb oproti minuloročnému októbru došlo v štyroch krajinách únie, z toho najvýraznejšie [o – 1,9 %] klesli ceny v Grécku.
46. týždeň 2013
8
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Rebríček týždňa:
Tretina Slovákov má kvôli času strávenému v práci ťažkosti s plnením rodinných povinností Ťažkosti s plnením rodinných povinností kvôli času strávenému v práci [podiel ľudí v %] Krajina
Podiel
Krajina
1. Lotyšsko 56 Európska únia 2. Chorvátsko 55 15. Belgicko 3. Cyprus 51 16. Veľká Británia 4. Grécko 48 17. Portugalsko 5. Poľsko 45 18. Francúzsko 6. Bulharsko 40 19. Írsko 7. Maďarsko 40 20. Luxembursko 8. ČR 39 21. Švédsko 9. Rumunsko 38 22. Rakúsko 10. Malta 37 23. Nemecko 11. Slovinsko 35 24. Taliansko 12. Slovensko 34 25. Holandsko 13. Estónsko 32 26. Dánsko 14. Litva 31 27. Fínsko Zdroj: Poštová banka podľa Eurofound, 2012 Pozn.: údaje za Španielsko neboli dostupné
Podiel 29 28 28 27 26 25 25 25 24 24 22 18 17 17
Po tme do práce a po tme z práce. Najmä v súčasnom období, kedy sa dni skracujú, sa to prihodí azda každému z nás. Vysoké pracovné nasadenie, bezodkladná robota, ale aj požiadavky na nadčasy – aj to sú dôvody, pre ktoré ostávame v práci dlhšie než zvyčajne. A niekedy aj na úkor rodiny. Podľa aktuálneho prieskumu o kvalite života Eurofound až tretina Slovákov priznáva, že kvôli času strávenému v práci má pomerne často ťažkosti s plnením rodinných povinností. Jeden z jedenástich Slovákov má takéto ťažkosti niekoľkokrát do týždňa, ďalšia štvrtina niekoľkokrát za mesiac. A že nejde len o vrcholových manažérov, dokazuje aj fakt, že najvyšší podiel takýchto ľudí nájdeme v skupine Slovákov s najnižšími príjmami [55,8 % ľudí]. V rámci krajín V4 nám ale práca zasahuje do rodinného života najmenej. V Poľsku si kvôli práci nestíha plniť rodinné povinnosti minimálne niekoľkokrát do mesiaca 45 % ľudí, v Maďarsku a Česku 4 ľudia z 10. Práca ide často na úkor rodiny najmä v Lotyšsku, v Chorvátsku a na Cypre. V týchto krajinách sa totiž až viac než polovica ľudí vyjadrila, že kvôli času strávenému v práci má minimálne niekoľkokrát do mesiaca ťažkosti s plnením rodinných povinností.
Najmenej často nechávajú prácu zasahovať do svojho rodinného života severania. Len 17 % Dánov a Fínov priznáva kvôli času strávenému v práci ťažkosti s plnením rodinných povinností. Celkovo sa ale prácu na úkor rodiny snažia obmedzovať najmä obyvatelia vyspelých ekonomík. Napríklad aj v Rakúsku či Nemecku nájdeme len menej ako štvrtinu ľudí, ktorí kvôli práci zanedbávajú svoju rodinu.
46. týždeň 2013
9
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Kalendár udalostí 47. týždňa Indikátor Evidovaná miera nezamestnanosti, ÚPSVAR, v %
Obdobie
Odhad PABK
Odhad trhu
október 2013
13,99
–
Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] CPI [%, r/r] 1] 4] HICP [%, r/r] 1] 4] PPI [%, r/r] 1] 4] Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] EUR/USD 2] 4] Základná sadzba ECB 2] 4] 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4]
6]
3 Q 2013 0,9* 1,3* 1,4* – 0,7* 1,2 13,84* 943,0* 1,35* 0,50* 0,13*
4 Q 2013 r 0,7 0,8 – 0,7 0,1 14,17 840,0 1,30 0,25 0,12
1 Q 2014 r 1,0 1,0 0,8 0,4 14,53 1 070,0 1,30 0,25 0,12
2013 r 0,9 0,9 – 0,5 0,8 14,26 4 686,4 1,30 0,25 0,12
2014 r 2,4 2,3 2,5 0,2 14,00 3 590,0 1,30 0,25 0,15
1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť r údaje momentálne revidujeme
46. týždeň 2013
10