ekonomický týždenník

ekonomický týždenník

[email protected]

1. týždeň 2015

ekonomický týždenník

OBSAH         

Zaujalo nás: Finančné trhy: Pohľad späť na rok 2014 a náš výhľad na ten aktuálny.

3

Čo nové vo svete: Gréci si budú predčasne voliť nový parlament

4

Nový rok 2015 oslávilo euro 9 – ročným minimom voči doláru

5

Zasadne britská BoE, zmenu sadzieb neočakávame

5

Ropa Brent uzavrela rok 2014 o – 45,6 % lacnejšia

6

Nálada v slovenskej ekonomike sa v poslednom mesiaci vlaňajška nezmenila

6

Rebríček týždňa: Vyťaženosť bratislavského letiska je v rámci letísk v EÚ 6. najnižšia

7

Kalendár udalostí 2. týždňa

8

Predikcie podľa Poštovej banky

8

Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný l en s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, [email protected]

1. týždeň 2015

2

ekonomický ekonomický týždenník týždenník

Zaujalo nás:

Finančné trhy: Pohľad späť na rok 2014 a náš výhľad na ten aktuálny. Rok 2014 je za nami. Prelom rokov býva obdobím bilancovania, a preto sme sa pozreli na to, aký bol rok 2014 z pohľadu finančných trhov a aké sú naše očakávania do nového roka 2015. Stagnujúca ekonomika eurozóny a pokračujúce podliezanie inflačného cieľa Európskej centrálnej banky [ECB] mali v priebehu roka 2014 za následok ďalšie znižovanie základnej úrokovej sadzby v eurozóne. Podobne ako v roku 2013 pristúpila ECB k dvom zníženiam základnej úrokovej sadzby a to na 0,15 % v júni a technické minimum 0,05 % v septembri. O rozruch sa centrálni bankári postarali hlavne svojím rozhodnutím stiahnuť depozitnú úrokovú sadzbu do záporného teritória s cieľom odradiť komerčné banky od ukladania si prebytočnej likvidity v ECB a naštartovať úverovanie. Úrokové sadzby v eurozóne sa tak dostali na nevídane nízke úrovne. Keďže ide o spojené nádoby, nižšia základná sadzba ECB sa premietla aj do nižších úrokových sadzieb na medzibankovom trhu. začiatok koniec roka roka 2014 2014 0,25 % 0,05 % základná sadzba ECB 0,56 % 0,33 % 12M Euribor 1,62 % 0,34 % výnos z 5Y SK ŠD 1,3763 1,2098 EURUSD 1 206 1 184 zlato [USD / unca] 19,4 15,7 striebro [USD / unca] Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg ukazovateľ

zmena

– 0,20 p. b. – 0,23 p. b. – 1,28 p. b. – 12,1 % – 1,8 % – 19,1 %

Za menej si požičiavali nielen banky medzi sebou, ale aj vlády európskych krajín vrátane Slovenska. Napríklad výnos do splatnosti v prípade 5 – ročného slovenského štátneho dlhopisu poklesol na sekundárnom trhu začiatkom novembra na neuveriteľných 0,27 % ročne. Nízke úročenie štátneho dlhu je dobrou správou predovšetkým pre požičiavajúci si štát, ale nepriamo môže tešiť aj dlžníkov z radov bežných ľudí. Úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch sa totiž odvíjajú popri iných faktoroch aj od úročenia štátnych dlhopisov. Aj to je dôvod, prečo si niektorí z nás mohli v roku 2014 na bývanie požičať za rekordne nízke úrokové sadzby.

Kurz eura voči doláru sa v priebehu roka 2014 pohyboval v pomerne širokom rozpätí 1,2100 EURUSD až 1,4000 EURUSD. Pre porovnanie, v roku 2013 bolo toto pásmo o polovicu užšie. Zatiaľ čo prvá tretina roka 2014 euru priala, zvyšné mesiace priniesli jeho výpredaj. Od začiatku roka sa euro voči doláru oslabilo o – 12 % a v posledný deň roka 2014 sa dostalo na 30 – mesačné minimum 1,2098 EURUSD. Pre drahé kovy bol rok 2014 ako na hojdačke. Cena zlata v prvom štvrťroku vzrástla o 15 % z 1 200 dolárov na 1 383 dolárov za trojskú uncu, no následne začala klesať až na 4,5 – ročné minimá na hladine 1 140 USD za uncu. V samom závere roka sa unca zlata na trhu predávala za 1 184 USD. Podobne ako cena zlata sa vyvíjala aj cena striebra. Striebristý kov tiež v úvode roka výrazne zdražel na 22 USD za uncu, aby následne zaznamenal cenový pokles až o takmer tretinu na 15,3 dolára za uncu. Do konca roka striebro časť svojich strát zmazalo a v posledný deň roka sa jedna jeho unca na trhu predávala za 15,7 USD. A čo čakáme od už prebiehajúceho roka 2015? Hlavným posolstvom bude rozchádzanie sa menových politík na pobrežiach Atlantického oceánu. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že nožnice medzi úrokovými sadzbami v eurozóne a USA sa budú ďalej roztvárať. Zatiaľ čo ECB bude v tomto roku menovú politiku ďalej uvoľňovať, Fed si pripravuje pôdu na jej sprísnenie. A tak zatiaľ čo úrokové sadzby v USA by sa mohli dostať nad úroveň 1 %, základná sadzba ECB bude na konci roka 2015 takmer určite stále v blízkosti nuly. Novinkou tiež je, že ECB bude o menovej politike rozhodovať už len osemkrát za rok a po rokoch tajomna začne zverejňovať aj podrobné zápisnice zo svojich zasadnutí. V eurozóne teda aj naďalej budeme svedkami nízkych úrokových sadzieb. Výraznejší rast úrokov preto neočakávame ani v prípade bankových produktov, a to či vkladových alebo úverových. Vývoj na poli menovej politiky by mal naďalej vplývať aj na devízový trh. Klasické poučky hovoria, že vyššie úročná mena má tendenciu posilňovať sa. A to je aj náš prípad, a teda pravdepodobnejšie do ďalších mesiacov sa nám javí posilňovanie sa amerického dolára voči euru než naopak. Očakávame, že kurz eura voči doláru podlezie hladinu 1,2000 EURUSD a mohlo by atakovať aj úroveň 1,1500 EURUSD. Podpísať by sa pod to mali riziká súvisiace s predčasnými voľbami v Grécku či pokračujúci negatívny vývoj v Ruskej federácii. Slovenská Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity [ARDAL] plánuje v roku 2015 minimálne 9 aukcií štátnych dlhopisov a dve emisie štátnych pokladničných poukážok. V prípade priaznivých podmienok na trhu zrejme ARDAL opäť zaloví aj v zahraničných vodách a ponúkne investorom dlhopisy denominované v menách iných ako euro. Dôvodom takýchto krokov je snaha diverzifikovať portfólio investorov ako z regionálneho a typového, tak i menového hľadiska. A ak to situácia na trhu umožní, mohli by sme sa po prvýkrát v slovenskej histórii dočkať aj dlhopisu so splatnosťou 30 rokov.

1. týždeň 2015

3


Čo nové vo svete:

Gréci si budú predčasne voliť nový parlament GRÉCKO: Počas víkendu priniesol nemecký týždenník, ktorý citoval nemenované vládne zdroje, informácie, podľa ktorých je vláda Nemecka presvedčená, že eurozóna bude schopná sa s prípadným odchodom Grécka vyrovnať. Kancelárka Merkelová a minister financií Schäuble sú údajne presvedčení, že eurozóna od obdobia kulminácie dlhovej krízy z roku 2012 implementovala dostatok reforiem, aby sa potenciálny odchod Grécka z eurozóny dal zvládnuť. Krok odchodu Grécka z eurozóny sa zdá Nemecku nevyhnutný v prípade, že by v predčasných gréckych voľbách, ktoré sa uskutočnia 25. januára 2015, vyhrala opozičná ľavicová strana Syriza. Tá má totiž v pláne zrušiť nepopulárne škrty v rozpočte, ktoré prijala konzervatívna strana premiéra Samarasa Nová demokracia. Najnovšie oficiálne vyjadrenia sú však značne opatrnejšie. Podľa hovorcu nemeckej kancelárky Berlín vždy presadzoval politiku udržania menovej únie bez straty ktoréhokoľvek jej člena. Podľa jeho slov tak aj naďalej ostáva cieľom stabilizovať eurozónu so všetkými jej členmi, vrátane Grécka. Európska komisia uviedla, že členstvo v eurozóne je neodvolateľné, no ponecháva otvorenú otázku, do akej miery o tom môže Grécko znovu rokovať po parlamentných voľbách. RUSKÁ FEDERÁCIA: Vzhľadom na to, že ruské banky čelia tlaku západných sankcií, ktoré ich v podstate odrezali od západných kapitálových trhov, schválil ruský parlament v poslednom mesiaci roka 2014 zákon, ktorý umožní bankám čerpať od štátu pomoc v celkovom objeme až 1 bilión rubľov. V súvislosti s týmto faktom podpísal uplynulý týždeň ruský premiér Medvedev vládny dekrét o posilnení kapitálu druhej najväčšej banky v krajine VTB o 100 mld. RUB. Ďalších 150 mld. RUB má VTB získať v prvom kvartáli tohto roka. V rovnakom období došlo aj k podpore štátnej banky Gazprombank nákupom jej preferenčných akcií za takmer 40 mld. RUB. Obe spomenuté banky, ktoré vláda označuje za systémovo dôležité, už štát tento rok podporil aj v rámci osobitných programov pomoci. Rusko sa zároveň minulý týždeň, 1. januára 2015, spolu s Bieloruskom a Kazachstanom, stalo členom novovytvoreného Eurázijského ekonomického zväzu. Ten má za cieľ konkurovať EÚ, Číne a USA. Ešte v závere týždňa sa k zakladajúcim členom pridalo Arménsko. Zakladajúce krajiny majú dokopy 170 miliónov obyvateľov a okrem vytvorenia zóny voľného obchodu budú vzájomne koordinovať svoje finančné systémy, priemyselné a poľnohospodárske politiky, pracovné trhy a dopravné siete. SLOVENSKO: V našom týždenníku sa na ďalšej strane dočítate aj to, že euro vstúpilo do nového roku 2015 ľavou nohou a v týchto dňoch si voči americkému doláru pripisuje až 9 – ročné minimá. Čo to ale pre nás znamená? Najviditeľnejšie sa slabšie euro voči doláru premietne do cien tých tovarov a služieb, ktoré sa do eurozóny a teda aj na Slovensko dovážajú z neeurového zahraničia a vyrovnávacou menou je na základe zmlúv zelená bankovka. Importéri sa slabšiemu euru teda nepotešia, keďže im predraží vstupy nakupované v zahraničí. Spomedzi krajín mimo EÚ v najväčšej miere obchodujeme s Ruskou federáciou, Južnou Kóreou a Čínou, v menšej miere aj s USA. V prípade prvých troch spomínaných ekonomík dlhodobo platí, že z týchto krajín viac dovážame než do nich vyvážame a vykazujeme teda s nimi pasívne obchodné saldo. Naopak s USA máme už niekoľko rokov aktívnu obchodnú bilanciu, teda do tejto krajiny viac vyvážame, než z nej dovážame. Z USA sa na Slovensko v najväčšej miere dovážajú osobné automobily, ktorých hodnota na celkovej hodnote slovenského importu z tejto ekonomiky predstavuje celú desatinu. Práve ceny automobilov dovážaných z USA by tak mohli v eurozóne i na Slovensku výrazne vzrásť. Ďalšími významnými položkami, ktoré z USA dovážame, sú lieky a uhlie. Najmä vyššie ceny liekov, ktoré by časom mohlo slabé euro priniesť, by tak mohli potrápiť mnohých pacientov a spotrebiteľov. A to najmä tých, pre ktorých predstavujú výdavky na lieky nemalú záťaž a odkrajujú z peňaženiek veľký kus koláča. Týmito ľuďmi sú najmä naši dôchodcovia. Hlavu v smútku ale zo slabšieho eura určite nemajú tí, ktorí majú nejaké úspory v amerických dolároch. Platí totiž, že ak má Slovák časť úspor uložených v amerických dolároch, tak v prípade oslabenia sa eura sa jeho úspory v prepočte do eur zhodnocujú. Teda ak má človek napríklad v banke uložených 1 000 USD, tak pri kurze 1,40 EURUSD mal v prepočte na eurá 714 EUR, no pri kurze 1,19 EURUSD [teda pri súčasnom slabšom eure] zodpovedá tých istých tisíc dolárov sume 840 EUR. Tých istých tisíc dolárov tak človeku len vplyvom kurzového vývoja prinieslo v priebehu niečo vyše pol roka až približne 126 EUR. Teda v prípade, že sa odložené zelené bankovky rozhodne za eurá vymeniť.

1. týždeň 2015

4


Nový rok 2015 oslávilo euro 9 – ročným minimom voči doláru Záver uplynulého roka 2014 euru vôbec neprial. Spoločná mena eurozóny si voči svojmu 28,00 americkému náprotivku pohoršila na najnižšiu 1,30 27,60 úroveň za dva a pol roka a dostala sa na pod 1,20 27,20 hladinu 1,2100 EURUSD. Na začiatku posledného 7-14 9-14 11-14 1-15 7-14 9-14 11-14 1-15 týždňa už minulého roka sa euro voči doláru spočiatku obchodovalo na úrovni 1,2200 EURUSD. Keďže išlo o obdobie medzi sviatkami, EURGBP USDJPY aktivita na burzách bola značne utlmená. Dáta 0,86 124,0 z oboch strán Atlantiku ale v závere roka 0,81 112,0 nechýbali a tí obchodníci, ktorí zasadli 0,76 100,0 k monitorom, tak mali viaceré dôvody nakupovať 7-14 9-14 11-14 1-15 7-14 9-14 11-14 1-15 či predávať. Jedným z dôvodov na akciu bola správa o tom, že grécky parlament nedokázal ani na tretí pokus zvoliť nového prezidenta krajiny a podľa ústavy tak musí byť rozpustený. Grécko tak čakajú v úvode nového roka 2015 predčasné parlamentné voľby, ktoré sú vzhľadom na možnosť zvolenia opozičnej strany Syriza pre eurozónu rizikom. Euro sa tak v pondelok porúčalo nadol a voči doláru sa oslabilo na dvaapolročné minimum 1,2143 EURUSD. V utorok euro časť pondelkových strát zmazalo a posilnilo sa na úroveň 1,2160 EURUSD. V posledný deň roka 2014 však euro opäť ťahalo za kratší koniec a voči doláru sa oslabilo až na dvaapolročné minimum tesne pod hladinou 1,2100 EURUSD. Za celý uplynulý rok tak euro voči zelenej bankovke stratilo na sile – 12 % a jednalo sa tak preň o najhorší rok od krízového roku 2009. Euru nepriala najmä druhá polovica uplynulého roka, keď všetkých šesť mesiacov ukončilo v červenom. Najhorším mesiacom pre našu menu bol september, počas ktorého na sile stratila – 3,8 %. V decembri si euro zaknihovalo druhú najvýraznejšiu stratu v roku a to o – 2,8 %. Ani nový rok 2015 sa zatiaľ pre euro nevyvíja najlepšie. V piatok sa euro voči doláru oslabilo už na štvorročné minimum na úrovni 1,2035 EURUSD. Prispel k tomu aj prezident ECB Mario Draghi svojimi vyhláseniami, že deflácia sa stáva pre eurozónu skutočným rizikom a centrálna banka je pripravená ďalej konať, aby naplnila svoj mandát udržiavania cenovej stability. Draghi tak nepriamo potvrdil to, o čom sa špekuluje už dlhšie. ECB už má prst nad tlačidlom spúšťajúcim kvantitatívne uvoľňovanie v eurozóne. Ani psychologická hranica 1,2000 EURUSD však pád eura nezadržala a v pondelok 5. januára sa spoločná mena eurozóny oslabila voči doláru až na úroveň 1,1900 EURUSD. Ani tu sa však prepad eura nezastavil a spoločná mena eurozóny voči zelenej bankovke tento týždeň prelomila svoje 9 – ročné minimum. EURUSD

EURCZK

Zdroj: Bloomberg

1,40

Meny nášho regiónu nasledujú vývoj eura voči doláru a v uplynulých dňoch si zaknihovali dlhodobé minimá. Maďarský forint sa v týchto dňoch voči euru oslabil na nové historické minimum, keď prelomil hladinu 320 EURUHUF a mieri stále nadol. Poľský zlotý sa do utorka tohto týždňa oslabil voči spoločnej mene eurozóny na úroveň 4,3180 EURPLN, pričom počas vianočných sviatkov dosiahol voči euru úroveň až 4,3700 EURPLN, čo bolo jeho viac než dvojročné minimum. Podobne aj česká koruna sa pobrala smerom k dlhodobým minimám voči euru, keď sa po Vianociach dostala na úroveň takmer 27,800 EURCZK. V úvode roka je česká mena o niečo silnejšia, keď sa voči euru obchoduje na úrovni 27,660 EURCZK.

Zasadne britská BoE, zmenu sadzieb neočakávame Prvou zasadajúcou centrálnou bankou v novom roku spomedzi tých, ktorých rozhodnutia v našich týždenníkoch sledujeme, je britská centrálna banka [BoE]. O menovej politike bude rozhodovať už vo štvrtok 8. januára. Nepredpokladáme však, že by centrálni bankári na britských ostrovoch v úvode roka prekvapili. Preto očakávame, že základná úroková sadzba BoE zostane v januári nezmenená na súčasnej úrovni 0,50 % a meniť sa nebude ani cieľový objem nakupovaných aktív z úrovne 375 mld. GBP. Doposiaľ bolo štandardom, že prvý pracovný štvrtok v mesiaci patril aj zasadnutiam ECB. Tá však od tohto roka znížila frekvenciu menovo-politických zasadnutí na 8 ročne a prvého rozhodovania ECB o menovej politike sa tak dočkáme až v druhej polovici januára. %

Vývoj na peňažnom trhu

0,70

% 1,00

0,35

0,50

0,00

7-14

9-14

1M EURIBOR 12M EURIBOR

11-14 3M EURIBOR sadzba ECB

1-15

0,00

Sadzby národných bánk vo svete

% 3,00

Sadzby národných bánk V4

1,50 7-14

9-14 ECB

11-14 FED

1-15 BoE

0,00

7-14

9-14

11-14

ECB NBP

1. týždeň 2015

1-15 ČNB MNB

5


Ropa Brent uzavrela rok 2014 o – 45,6 % lacnejšia Aj posledné dni roka 2014 sa pre ropu Brent niesli v znamení dosahovania nových, niekoľkoročných, miním. V prvý deň 125 uplynulého týždňa jej cena klesla na úroveň 57,88 USD za barel. Nepomohli jej totiž správy o pokračujúcich násilnostiach v Líbyi, 110 ktoré paralyzujú ropnú infraštruktúru krajiny. Nie je však žiadnou 95 novinkou, že na vývoj ceny ropy vplýva dlhodobo prebytok tejto 80 komodity na trhu. V utorok cena ropy Brent len veľmi mierne 65 vzrástla, a to o 2 centy na 57,90 USD za barel. Pravdepodobne tomu 50 pomohol aj fakt, že obchodníci pred záverom roka vyrovnávali svoje pozície. Posledný deň predchádzajúceho roka sa cena ropy opäť vrátila k poklesu. Severomorská zmes sa v silvestrovský deň obchodovala na úrovni 57,33 USD za barel. V blízkosti tejto úrovne sa naposledy pohybovala v prvej polovici roka 2009. Ani v prvý obchodný deň tohto roka nepriniesol zmenu smerom nahor. Cena Brentu sa ešte viac prepadla a deň uzavrela na úrovni 56,42 USD za barel. Na trhu nedošlo k žiadnym významnejším udalostiam a tak sa tento vývoj niesol aj naďalej len v znamení pretrvávajúcej prevahy ponuky nad dopytom. Istý vplyv mal aj dolár, ktorého index v posledný deň týždňa vzrástol a je známe, že hodnota amerického dolára a ceny ropy sa vo všeobecnosti vyvíjajú inverzne. Za týždeň sa cena Brentu prepadla o – 5,1 %. Medzimesačný pokles dosiahol viac než – 20 % a v medziročnom porovnaní stratila ropa na sile – 45,6 %. K dramatickému minuloročnému prepadu cien prispelo rozhodnutie Organizácie krajín exportujúcich ropu [OPEC], ktorá odmietla znížiť produkciu napriek tomu, že k prebytkom prispel rozvoj ťažby ropy z morského dna v USA, ako aj zmenšujúci sa dopyt po rope v Číne. Zdroj: Bloomberg

1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15

Cena ropy Brent [v USD za barel]

Nálada v slovenskej ekonomike sa v poslednom mesiaci vlaňajška nezmenila V decembri sa nálada v slovenskej ekonomike ani nezlepšila ani nezhoršila, keďže indikátor ekonomického sentimentu [IES] zotrval na rovnakej úrovni ako v novembri, teda 102,8 bodu. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR]. V medziročnom porovnaní je aktuálne IES vyšší o 7,4 bodu, za úrovňou svojho dlhodobého priemeru však naďalej zaostáva a to o – 1,7 bodu. Indikátor ekonomického sentimentu v SR

1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14

110 105 100 95 90 85

Zdroj: ŠÚ SR

Nepriaznivý vývoj nálady v službách a medzi priemyselníkmi bol kompenzovaný zlepšením nálady v obchode a medzi spotrebiteľmi. Zhoršenie dôvery v priemysle z novembrovej úrovne 7,3 bodu na decembrovú úroveň 1,7 bodu bolo dané aj očakávaným zhoršením produkcie zo strany našich priemyselníkov. Pokles oproti novembru nastal aj v prípade indikátora dôvery v službách a to z úrovne 21 bodov na úroveň 13 bodov. Nálada v stavebníctve sa v decembri v porovnaní s novembrom nezmenila. Zlepšenie dôvery nastalo v maloobchode a tiež v prípade spotrebiteľskej dôvery. Nálada medzi spotrebiteľmi sa zlepšila hlavne vďaka pozitívnemu očakávanému vývoju našej ekonomiky, nezamestnanosti, úspor a finančnej situácie domácností.

1. týždeň 2015

6


Rebríček týždňa:

Vyťaženosť bratislavského letiska je v rámci letísk v únii 6. najnižšia To, že lietanie je najbezpečnejšou formou dopravy na svete, je známy fakt. Aj napriek možnému dojmu, že v ostatnom období sa roztrhlo vrece s leteckými katastrofami. Pravdepodobnosť, že zomrieme v lietadle je totiž len 1 ku 11 miliónom. To znamená, že skôr náš život ukončí napríklad napadnutie žraloka, úder blesku alebo je tiež pravdepodobnejšie, že zomrieme v práci ako v samotnom lietadle. Aj tieto prípady však nastanú len v pravdepodobnosti jednej k niekoľkým miliónom. V našom rebríčku sa teda pozrieme na to, koľko Európanov v roku 2013 poletelo, či už v rámci krajiny, EÚ alebo mimo nej. A lietali sme menej alebo viac ako v roku 2012?

Zmena a počet leteckých pasažierov, 2013 Krajina

spolu v tis.

zmena

národní v tis.

v% Luxembursko 2 169 14,5 1 Malta 4 032 10,5 0 Litva 3 482 10,0 0 Slovinsko 1 266 8,4 Poľsko 23 274 6,8 1 217 Grécko 33 621 6,5 5 111 Chorvátsko 5 722 5,5 441 Portugalsko 29 694 5,3 2 838 Holandsko 58 077 4,3 1 Írsko 24 604 4,3 57 Bulharsko 7 078 3,8 182 Švédsko 31 443 3,6 7 064 Veľká Británia 210 469 3,6 21 318 Dánsko 27 453 3,5 1 890 Rumunsko 10 017 3,5 566 Francúzsko 138 085 2,3 28 730 Belgicko 26 387 1,8 40 EÚ28 842 220 1,7 152 275 Česká Republika 11 892 1,3 83 Nemecko 180 782 1,2 22 617 Lotyšsko 4 782 0,6 0 Fínsko 16 565 0,6 2 440 Maďarsko 8 441 0,1 0 Slovensko 1 557 - 0,4 20 Taliansko 115 272 - 0,7 28 416 Rakúsko 25 750 - 0,8 621 Španielsko 157 732 - 1,3 28 599 Cyprus 7 011 - 4,3 Estónsko 1 959 - 11,1 19 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat 0 – zaznamenaných menej ako 500 pasažierov

v EÚ v tis. 1 803 3 544 2 811 713 17 188 21 305 4 286 21 108 34 199 21 118 4 911 18 372 121 036 17 955 8 201 60 038 18 506 364 625 7 987 93 635 3 328 10 300 6 859 1 213 63 836 17 095 103 814 4 829 1 481

mimo EÚ v tis. 365 487 671 553 4 869 7 205 995 5 748 23 877 3 429 1 985 6 007 68 114 7 608 1 251 49 317 8 291 325 320 3 822 64 530 1 454 3 826 1 582 324 23 019 8 034 25 319 2 182 458

V zlomovom roku 2009 poklesol počet cestujúcich v leteckej doprave na 753 mil. pasažierov. Odvtedy dochádza k postupnému oživovaniu v tomto segmente. Podľa najnovších údajov, ktoré zverejnil Eurostat došlo v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 v EÚ28 k nárastu pasažierov o 1,7 % na 842 miliónov. Najviac letov [43,3 %] bolo uskutočnených medzi členskými štátmi EÚ. Vzdušné kroky Európanov smerovali mimo Európskej únie v 38,6 % prípadoch a zvyšných 18,1 % pripadlo na lety v rámci jednej krajiny. Najväčší percentuálny medziročný nárast leteckých pasažierov [o 14,5 %] zaznamenalo v uplynulom roku Luxembursko. Hoci je táto krajina rozlohou aj počtom obyvateľov niekoľkonásobne menšia ako naše Slovensko, podarilo sa jej v rámci EÚ28 v roku 2013 „vypraviť“ o takmer 600 tis. pasažierov viac. Na Slovensku toto číslo dosiahlo úroveň 1,2 mil. Aj pri letoch mimo EÚ mierne vedú [o 40 tis. pasažierov viac] nad Slovákmi Luxemburčania. A spolu s nimi „vedie“ v tejto kategórii aj zvyšných 26 krajín EÚ28. Slovensko je totiž krajinou, z ktorej minulý rok odletelo mimo hraníc EÚ najmenej cestujúcich. Leteckým spoločnostiam na Slovensku sa v roku 2013 v globále darilo menej ako v roku 2012. Celkový počet pasažierov totiž poklesol, aj keď len mierne, o necelé pol percento. Slovensko tiež patrí k štvrtine krajín, za ktoré boli údaje zverejnené, s najmenším počtom vnútroštátnych „lietajúcich“. Je však pochopiteľné, že pri rozlohe Slovenska vnútorná letecká doprava nehrá prvé husle. V roku 2013 preletelo, primárne medzi Bratislavou a Košicami, len 20 tis. pasažierov. Okrem Slovenska zaznamenalo v roku 2013 medziročný pokles cestujúcich len päť ďalších krajín. Najvýraznejšie ho však pocítili Estónci, kde zníženie predstavovalo viac ako – 11 %.

Jednotkou rebríčka celkového počtu obslúžených pasažierov ostáva stálicou Veľká Británia, ktorá vypravila až štvrtinu všetkých európskych cestujúcich. Jej londýnsky Heathrow tak bol v roku 2013 aj naďalej najvyťaženejším letiskom v európskej „dvadsaťosmičke“ so 72,3 mil. pasažiermi. Bratislavské letisko sa umiestnilo až na 139. priečke zo všetkých 144 letísk nachádzajúcich sa v EÚ.

1. týždeň 2015

7


Kalendár udalostí 2. týždňa Indikátor

Obdobie

Maloobchodné tržby [8. január 2015], v %, r/r Kľúčová sadzba britskej centrálnej banky BoE [8. január 2015], v % Saldo zahraničného obchodu [9. január 2015], v mil. EUR

Odhad PABK

Odhad trhu

november 2014

–

január 2015

0,50 [bez zmeny]

0,50

–

november 2014

220,0

–

Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] CPI [%, r/r] 1] 4] HICP [%, r/r] 1] 4] PPI [%, r/r] 1] 4] Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] EUR/USD 2] 4] Základná sadzba ECB 2] 4] 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4]

6]

3 Q 2014 2,4* – 0,1* – 0,2* – 3,4* 4,3* 12,56* 1 258,3* 1,26* 0,05* 0,01*

4 Q 2014 1,9 0,0 0,0 – 3,1 3,0 12,32 610,0 1,21* 0,05* 0,02*

1 Q 2015 2,1 0,7 0,7 – 1,0 2,8 12,33 1 247,0 1,20 0,05 0,02

2014 2,3 0,2 0,2 – 2,9 4,1 12,80 4 192,4 1,21* 0,05* 0,02*

2015 2,9 1,8 1,8 1,5 1,5 11,96 4 460,0 1,23 0,05 0,03

1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť

1. týždeň 2015

8

ekonomický týždenník

Recommend Documents