ekonomický týždenník

ekonomický týždenník

[email protected]

32. týždeň 2014

ekonomický týždenník

OBSAH          

Zaujalo nás: Dovolenka na Slovensku nás vlani vyšla v priemere 207 EUR na osobu. Dovolenka v zahraničí je takmer 2,8 – krát drahšia.

3

Čo nové vo svete: Turecký premiér Erdogan vyhral s prevahou prvé kolo prezidentských volieb

4

Euro sa odrazilo nahor z 9 – mesačných miním

5

Prezident ECB Draghi rečnil v dovolenkovom móde

5

Cena ropy Brent sa drží v okolí hladiny 105 USD za barel

6

Tržby maloobchodníkov rástli aj v júni

6

Slovenskí priemyselníci uzavreli úspešný prvý polrok júnovým nárastom produkcie o 7,5 %

7

Rebríček týždňa: Riziko skĺznutia do chudoby pociťuje až 44 % Slovákov. Väčšie obavy majú obyvatelia len 5 európskych ekonomík.

8

Kalendár udalostí 33. týždňa

9

Predikcie podľa Poštovej banky

9

Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný l en s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, [email protected]

32. týždeň 2014

2

ekonomický ekonomický týždenník týždenník

Zaujalo nás:

Dovolenka na Slovensku nás vlani vyšla v priemere 207 EUR na osobu. Dovolenka v zahraničí je takmer 2,8 – krát drahšia. Aj keď to niekedy pri pohľade z okna tak nevyzerá, leto je v plnom prúde. Spôsobov, ako stráviť letnú dovolenku je nespočetné množstvo, od návštevy prímorských letovísk cez wellness pobyty až po aktívnu turistiku na horách. Miesto našej letnej dovolenky však závisí nielen od našich preferencií ale aj od finančných možností. Dovolenka v zahraničí nás totiž zvyčajne vyjde drahšie ako doma na Slovensku. Hrúbke svojej peňaženky musíme prispôsobiť aj spôsob dopravy, ubytovanie či „vreckové“, ktoré si so sebou vezmeme. Koľko sme teda vlani v priemere zaplatili za dovolenku doma či v zahraničí a koľko sme minuli za ubytovanie, stravu alebo dopravu? Pri hľadaní odpovedí sme vychádzali z údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR] a Štatistického úradu EÚ [Eurostat]. Slováci vlani uskutočnili celkovo 5,7 milióna dovolenkových ciest, z ktorých sa až dve tretiny zrealizovali v rámci našej krajiny a len zvyšná tretina smerovala do zahraničia. Dovolenkovou cestou sa pritom rozumie dovolenka, rekreácia, návšteva príbuzných, ale aj pobyt na chate. Našinci obľubujú nielen dlhodobé dovolenky [minimálne 4 noci], ale aj tzv. predlžené víkendy [krátkodobá dovolenka maximálne na 3 noci]. Dlhodobá dovolenka na Slovensku vlani trvala v priemere 7 – 8 nocí a v zahraničí o niečo dlhšie [8 – 9 nocí]. Priemerné výdavky na dlhodobú dovolenkovú cestu na v EUR v% Slovensku na 1 osobu Celkové výdavky, z toho: 207 100% doprava 22 11% reštaurácie a kaviarne 44 21% ubytovanie 75 36% ostatné výdavky 66 32% Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR, Eurostat, rok 2013 Pozn.: dovolenková cesta = dovolenka, rekreácia, návšteva príbuzných, pobyt na chate, kultúrne či športové podujatia atď., dlhodobá dovolenka = minimálne 4 noci

Dovolenka na Slovensku nás vlani vyšla v priemere 207 EUR na osobu. Najväčšia časť, až 36 % z týchto výdavkov, pritom smerovala na ubytovanie. Za „dočasnú strechu nad hlavou“ sme vlani zaplatili priemerne 75 EUR na osobu. Naším druhým najväčším nákladom na dovolenke boli ostatné výdavky, teda lístky na rôzne kultúrne či športové podujatia, výdavky na zábavu, fakultatívne výlety či suveníry. V priemere sme za ne zaplatili 66 EUR na osobu, teda tretinu dovolenkových výdavkov. V reštauráciách, kaviarňach či na diskotékach jeden dovolenkujúci Slovák minul v priemere 44 EUR, teda zhruba pätinu z dovolenkového rozpočtu. Slovensko je malá krajina, a preto na domáce dovolenky chodíme najčastejšie autom. Na dopravu si tak musíme v rámci nášho rodinného rozpočtu vyčleniť najmenšiu sumu peňazí, ktorá vlani predstavovala len menej ako desatinu z celkových výdavkov na dovolenku, teda v priemere 22 EUR na osobu. Načerpať nové sily nám často pomôže aj pár dní voľna strávených niekde v prírode. A nemusíme kvôli tomu ani „vybieliť“ rodinný účet. Predlžený víkend strávený v našej domovine vyšiel jedného Slováka vlani v priemere na 85 EUR. Dovolenka v zahraničí je takmer 2,8 – krát drahšia ako dovolenka na Slovensku. Ak sme totiž vlani vycestovali na dovolenku za naše hranice, v priemere sme za ňu zaplatili 571 EUR na osobu. Aj v prípade zahraničnej dovolenky najviac peňazí vynakladáme na ubytovanie, ktoré nás vlani vyšlo v priemere na 206 EUR na osobu a tvorilo 36 % z celkových výdavkov na dovolenku. Zahraničná dovolenka sa často ráta v stovkách alebo dokonca v tisíckach precestovaných kilometrov. Úmerne tomu rastú aj náklady na dopravu, za ktorú jeden Slovák minulý rok zaplatil v priemere 149 EUR a predstavovali tak viac než štvrtinu dovolenkových výdavkov. Na ostatné výdavky, teda za už spomínané výlety či suveníry, v priemere v zahraničí míňame 133 EUR na osobu. V reštauráciách, kaviarňach či plážových baroch vlani dovolenkujúci Slovák nechal priemerne 83 EUR a vyčlenil si tak na tento účel cca 15 % zo svojho dovolenkového rozpočtu. Priemerné výdavky na dlhodobú dovolenkovú cestu v EUR v% v zahraničí na 1 osobu Celkové výdavky, z toho: 571 100% doprava 149 26% reštaurácie a kaviarne 83 15% ubytovanie 206 36% ostatné výdavky 133 23% Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR, Eurostat, rok 2013 Pozn.: dovolenková cesta = dovolenka, rekreácia, návšteva príbuzných, pobyt na chate, kultúrne či športové podujatia atď., dlhodobá dovolenka = minimálne 4 noci

Víkend strávený pri najbližšom „slovenskom“ mori v Chorvátsku či romantické prechádzky ulicami Paríža? Aj takto môže vyzerať krátkodobá dovolenka v zahraničí, na ktorú sme si museli vlani pripraviť v priemere 178 EUR na osobu.

32. týždeň 2014

3


Čo nové vo svete:

Turecký premiér Erdogan vyhral s prevahou prvé kolo prezidentských volieb POĽSKO: V piatok sa pozreli na zúbok poľskej úverovej spoľahlivosti hneď dve z trojice veľkých ratingových agentúr a obe svorne rozhodli o ponechaní poľského ratingu bez zmeny na úrovni A – so stabilným výhľadom. Ako prvá zverejnila svoje rozhodnutie agentúra S&P, ktorá v stanovisku vyzdvihla najmä očakávaný rast poľskej ekonomiky tempom vyšším ako 3 % v tomto i budúcom roku. Agentúra ale zároveň varovala pred potenciálne negatívnymi dopadmi rusko-ukrajinskej krízy a súvisiacich sankčných opatrení. Poľskú ekonomiku by však mal tak ako v minulosti potiahnuť najmä silný domáci dopyt. Po S&P zverejnila rozhodnutie aj agentúra Fitch, ktorá poukázala aj na efekt zoštátnenia časti prostriedkov v penzijných fondoch na štátny rozpočet a verejný dlh krajiny, ktorý by mal v dôsledku tohto kroku poklesnúť o cca – 8 p. b. na úroveň necelých 49 % HDP ku koncu tohto roku. RUMUNSKO: Trend uvoľňovania menovej politiky v Európe pokračuje. Rumunská centrálna banka [NBR] uplynulý pondelok znížila základnú úrokovú sadzbu v krajine o – 0,25 p. b. na nové historické minimum 3,25 %. NBR tak učinila po 5 – mesačnej pauze a svoje rozhodnutie odôvodnila najmä zníženým inflačným výhľadom. Banka po novom očakáva medziročný rast cien v krajine na úrovni 2,2 %, pričom v májovej predikcii predpokladala infláciu na úrovni 3,3 %. Ak to bude potrebné a inflácia bude ďalej podliezať úroveň troch percent, NBR môže zasiahnuť znovu. Rumunský lei na rozhodnutie výraznejšie nereagoval. PORTUGALSKO: Portugalská centrálna banka pred niekoľkými dňami oznámila plán reštrukturalizácie problémovej banky Banco Esprito Santo [BES], ktorý okrem iného zahŕňa kapitálovú injekciu v objeme 4,9 mld. EUR. Táto suma by však výraznejšie nemala poškodiť portugalské verejné financie, keďže prostriedky vláda získa z vankúša v objeme 6,4 mld. EUR, ktorý krajine zostal z medzinárodnej pomoci a je určený práve na rekapitalizáciu bankového sektora. MAĎARSKO: Mena našich južných susedov, maďarský forint, minulý týždeň neprechádzal najlepším obdobím. Kontroverzné opatrenia maďarskej vlády forintu vôbec neprospievajú a ten si v uplynulých dňoch voči doláru pohoršil na dvaapolročné minimum, keď oslabil až na úroveň 317 EURHUF. Na slabších úrovniach sa maďarský forint naposledy obchodoval na prelome rokov 2011 a 2012, kedy prelomil aj hladinu 320 EURHUF. Pod oslabovanie forintu sa podpisovali snahy investorov „utiecť“ z forintových investícií, keď podľa trhových šumov dochádza k snahám o pomerne veľké výpredaje foritového dlhu. Na nálade obchodníkom zrejme nepridali ani správy, že maďarská MNB uvalila pokutu pre 58 lokálnych finančných inštitúcií, ktoré podľa nej neoprávnene zdvihli poplatky pre klientov za svoje služby. Celková výška pokuty dosiahla 386,5 mil. HUF, teda vyše 1,2 mil. EUR. CYPRUS: Ratingová agentúra Moody´s v stredu zverejnila správu o očakávanom vývoji na Cypre, v ktorej uviedla, že značnejšie zlepšenie ekonomického vývoja nie je pravdepodobné pred rokom 2016. Podľa Moody´s sa bude recesia na ostrove naťahovať aj z dôvodu vysokej miery nezamestnanosti, poklesu miezd, miery úspor a reštrukturalizácie bankového sektora. V tom vidí Moody´s najväčšie riziká, keďže podľa agentúry je cyperský bankový sektor vysoko rizikový z dôvodu slabých výsledkov jednotlivých bánk a najmä veľkosti sektora v pomere k HDP, ktorý aj po reštrukturalizácii dosahuje až 485 % veľkosti cyperskej ekonomiky. ČÍNA: Nárast čínskeho exportu o medziročných 14,5 % a súčasný pokles hodnoty importu o – 1,6 % mali v júli za následok rekordný prebytok čínskej obchodnej bilancie na úrovni 47,3 mld. USD. O rast hodnoty exportu sa postarali predovšetkým vývozy do Európy a USA, čo znižuje tlak na čínsku vládu v otázke ďalších ekonomických stimulov. Čistý export by mal totiž pozitívne prispievať k hospodárskemu rastu, ktorý lokálne autority cieľujú na úrovni 7,5 %. TURECKO: Čo sa nepodarilo slovenskému premiérovi, dokázal ten turecký. Premiér Turecka R. T. Erdogan vyhral v nedeľu vôbec prvú priamu voľbu prezidenta v krajine. Zatiaľ neoficiálne výsledky hlasovania o novú hlavu štátu ukázali, že Erdogan získal v prvom kole absolútnu väčšinu a druhé kolo volieb tak nebude potrebné uskutočniť.

32. týždeň 2014

4


Euro sa odrazilo nahor z 9 – mesačných miním Pokojný deň chudobný na zverejnenia a bez vystúpení zaujímavých rečníkov. Taký bol prvý obchodný deň uplynulého týždňa, ktorý priniesol 1,36 27,60 len mierne oslabenie eura. To sa v priebehu dňa 1,32 27,20 obchodovalo v úzkom pásme 1,3410 EURUSD až 2-14 4-14 6-14 8-14 2-14 4-14 6-14 8-14 1,3430 EURUSD a svoju dennú púť napokon ukončilo uprostred tohto pásma. Z eurozóny EURGBP USDJPY v utorok dorazili spresnené výsledky prieskumov medzi manažérmi PMI, ktoré neoslnili a euro sa 0,85 106,0 tak už v úvode dňa porúčalo nadol. Ešte pred 0,82 103,0 obedom spoločná mena eurozóny prelomila 0,79 100,0 hladinu 1,3400 EURUSD a jej pokles sa nezastavil 2-14 4-14 6-14 8-14 2-14 4-14 6-14 8-14 ani popoludní. Z druhej strany Atlantiku totiž dorazili omnoho lepšie dáta v podobe nielen PMI, ale aj nových továrenských objednávok a americký dolár si tak polepšil na 9 – mesačné maximum na úrovni 1,3358 EURUSD. Euru neprospeli ani stupňujúce sa obavy z retorzných opatrení Ruskej federácie. V stredu si euro pripísalo oslabenie na nové 9 – mesačné minimum na úrovni 1,3333 EURUSD. Nepomohol mu prepad nových objednávok v nemeckom priemysle. Útek do bezpečia sa prejavil aj na výnosoch z 10 – ročných nemeckých bundov, ktoré v stredu poklesli na novú historicky najnižšiu úroveň 1,09 %. S rekordne nízkym výnosom do splatnosti na úrovni 1,80 % sa na sekundárnom trhu obchodovali aj slovenské desiatky. Vo večerných hodinách začalo euro voči doláru posilňovať smerom k úrovni 1,3380 EURUSD, kde napokon obchodovanie aj uzavrelo. Vo štvrtok na kurz eura voči doláru vplývala tlačová konferencia po zasadnutí ECB, ale aj dáta z amerického trhu práce. Počet nových žiadateľov o podporu v nezamestnanosti dosiahol 289 tis. ľudí, čo bol nižší než predpokladaný prírastok. Niekoľko minút po skončení tlačovej konferencie euro zamierilo nadol a testovalo 9 – mesačné minimá, ktoré však neprelomilo a na konci obchodovania sa držalo v blízkosti úrovne 1,3360 EURUSD. Piatok bol na zverejnenia chudobný. Napriek tomu sme boli svedkami postupného posilňovania sa eura, ktoré voči doláru vzrástlo z rannej úrovne 1,3345 EURUSD až nad hladinu 1,3400 EURUSD, nad ktorou obchodovanie napokon aj zakončilo. Za rastom eura nestáli žiadne fundamenty, ale jednalo sa skôr o akciu zapríčinenú plošným oslabovaním dolára z dôvodu poklesu výnosov z amerických štátnych dlhopisov. EURUSD

EURCZK

1,40

Zdroj: Bloomberg

28,00

Meny našich susedov si minulý týždeň prešli poriadnou horskou dráhou. Maďarský forint „vylepšil“ dvaapolročné minimum až nad hladinu 317 EURHUF, česká „kačka“ po viac ako 5 rokoch otestovala hladinu 28 EURCZK a oslabenie až nad hladinu 4,2150 EURPLN si zaknihoval poľský zlotý. Za výpredajom mien stredourópskeho [CEE] regiónu nestáli žiadne fundamentálne dôvody, ale jednalo sa skôr podľa trhových šumov o aktivitu londýnskych obchodníkov. Do záveru týždňa ale regionálne meny časť strát vymazali a koruna sa v piatok večer obchodovala na úrovni 27,870 EURCZK, maďarský forint na hladine 313,00 EURHUF a poľský zlotý na úrovni 4,2000 EURPLN.

Prezident ECB Draghi rečnil v dovolenkovom móde Uplynulý štrvtok patril zasadnutiam dvojice nami sledovaných centrálnych bánk, a to britskej BoE a „našej“ ECB. Obe centrálne banky naplnili očakávania a ponechali základné úrokové sadzby bez zmeny na úrovni 0,50 % resp. 0,15 %. Zasadnutie ECB je tradične nasledované tlačovou konferenciou jej prezidenta Maria Draghiho, a inak tomu nebolo ani vo štvrtok. Vo svojej úvodnej reči prezident v podstate zopakoval júlové vyhlásenia. Chvíľami to vyzeralo, akoby si prezident na tlačovku priniesol minulomesačné podklady. Jedinou zmenou bolo potvrdenie, že ECB zintenzívnila práce na príprave nákupov cenných papierov krytých aktívami. Prezident Draghi sa tiež vyjadril k blížiacim sa operáciám TLTRO [t. j. cielených dlhodobejších refinančných operácií] a uviedol, že očakávaný dopyt bánk po výhodných úveroch dosiahne 450 až 850 mld. EUR. %

Vývoj na peňažnom trhu

1,00

% 1,00

0,50

0,50

0,00

2-14

4-14

1M EURIBOR 12M EURIBOR

6-14

8-14

3M EURIBOR sadzba ECB

0,00

Sadzby národných bánk vo svete

% 5,00

Sadzby národných bánk V4

2,50 2-14

4-14 ECB

6-14 FED

8-14 BoE

0,00

2-14

4-14 ECB NBP

32. týždeň 2014

6-14

8-14 ČNB MNB

5


Cena ropy Brent sa drží v okolí hladiny 105 USD za barel Cena ropy Brent [v USD za barel]

Zdroj: Bloomberg

120 110 100

1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14

90

Obavy z narušenia dodávok ropy z Blízkeho východu sa v pondelok postarali o mierny rast ceny ropy Brent na 105,41 USD za barel. Už v utorok ale ropa tieto zisky zmazala a zlacnela na 104,61 dolárov za barel po tom, ako nad týmito obavami prevážil prebytok ponuky čierneho zlata v Európe aj USA. V stredu sa cena ropy Brent držala na utorkovej úrovni. K výraznejšiemu cenovému výkyvu došlo vo štvrtok, kedy severomorská ropná zmes zdražela na 105,44 USD za barel v dôsledku správ, že USA uskutočnia letecké operácie v Iraku, čo zvýšilo geopolitické napätie. V piatok ale ropa opäť zlacnela a jej cena sa dostala na úroveň 105,02 USD za barel. Za celý uplynulý týždeň ropa Brent zdražela o 0,2 %, no medzimesačne bola stále o – 3,7 % lacnejšia.

Tržby maloobchodníkov rástli aj v júni v %, r/r

Maloobchodné tržby v SR

Zdroj: ŠÚ SR

1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14

6 4 2 0 -2 -4 -6

Prvé štyri mesiace roka 2014 maloobchodu priali a tržby tohto odvetvia medziročne rástli rádovo o 3 % až 6 %. Zaznamenali tak aj svoj najrýchlejší rast za viac ako 5 rokov. K výraznejšiemu pribrzdeniu rastu maloobchodných tržieb došlo v máji, kedy dosiahli medziročný rast len o 1,6 %. V júni ale rast maloobchodných tržieb opäť zrýchlil a to na úroveň 2,5 % medziročne. Podobne ako ťahala domáca spotreba našu ekonomiku v prvom kvartáli, očakávame, že aj v druhom štvrťroku bude jej príspevok pozitívny, aj keď možno už nie tak významný.

Najvýraznejší medziročný rast tržieb na úrovni 6,4 %, dosiahli v júni maloobchodníci v nešpecializovaných predajniach [teda v rôznych supermarketoch a hypermarketoch]. Rast tržieb zaznamenali ešte aj predajcovia v maloobchode s pohonnými látkami [o 3,4 %] a maloobchodníci s ostatným tovarom pre domácnosť [o 2,9 %]. Naopak, medziročný pokles tržieb potrápil v júni 6 odvetví maloobchodu, a to predovšetkým maloobchod so zariadeniami pre IKT [o – 10,0 %], s potravinami, nápojmi a tabakom v špecializovaných predajniach [o – 8,2 %] a maloobchod v stánkoch a na trhoch [o – 4,0 %]. Júnové maloobchodné tržby za ostatné európske ekonomiky zverejnil uplynulý týždeň Eurostat. V eurozóne utŕžili maloobchodníci o 2,4 % viac ako pred rokom a v celej Európskej únii zaznamenali nárast tržieb o 2,5 %. Medziročný pokles tržieb evidovalo spomedzi krajín, za ktoré boli údaje dostupné, päť štátov únie. Spomedzi nich najvýraznejší pokles tržieb zaznamenalo Slovinsko [o – 2,6 %]. Naopak, najviac sa v júni podarilo zvýšiť svoje tržby luxemburským [o 12,9 %] a rumunským maloobchodníkom [o 10,0 %].

32. týždeň 2014

6


Slovenskí priemyselníci uzavreli úspešný prvý polrok júnovým nárastom produkcie o 7,5 % Slovenskí priemyselníci sa aj v júni mohli tešiť z rastu svojej produkcie. V porovnaní s májom pritom tempo jej rastu dokonca zrýchlilo a dosiahlo 7,5 %. Ako úspešný tak mohli naši priemyselníci hodnotiť aj celý už uzavretý prvý polrok, počas ktorého ich produkcia nepretržite medziročne rástla. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR. Samotná priemyselná výroba v júni medziročne vzrástla o 9,5 %, v ťažbe a dobývaní sa produkcia medziročne zvýšila o 12,0 %, no produkcia v oblasti dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu poklesla o – 10,2 %. r/r

Priemyselná a stavebná produkcia

Zdroj: ŠÚ SR

20% 10% 0% -10% 1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14

-20%

Priemyselná produkcia

Stavebná produkcia

Spomedzi priemyselných odvetví zaznamenali v júni najvýraznejší medziročný rast produkcie, až o 36,6 %, výrobcovia elektrických zariadení. V tesnom závese za nimi s medziročným nárastom produkcie taktiež o vyše 30 % nasledovali producenti z oblasti ostatnej výroby, opravy a inštalácie strojov a zariadení a tiež farmaceuti. Slušný medziročný nárast výroby o 9,3 % si v šiestom tohtoročnom mesiaci pripísali naše automobilky. Aj výrobcom počítačových, elektronických a optických výrobkov, ktorí tiež patria medzi hlavných ťahúňov našej ekonomiky, v júni produkcia vzrástla o 1,3 %.

S najvýraznejším medziročným poklesom výroby, o – 45,9 %, sa aj v júni museli popasovať výrobcovia koksu a rafinovaných ropných produktov. Po májovej vzpruhe v podobe rastu produkcie o 2,0 % priniesol jún opäť sklamanie pre našich stavebníkov. Ich produkcia totiž zaznamenala medziročný pokles o – 4,9 %.

32. týždeň 2014

7


Rebríček týždňa: Riziko skĺznutia do chudoby pociťuje až 44 % Slovákov. Väčšie obavy majú obyvatelia len 5 európskych ekonomík. Podiel obyvateľov, ktorí pociťujú riziko skĺznutia do chudoby Krajina podiel Grécko 56% Litva 48% Lotyšsko 48% Chorvátsko 47% Maďarsko 46% Slovensko 44% Cyprus 44% Španielsko 43% Portugalsko 38% Slovinsko 37% Francúzsko 36% Bulharsko 35% Rumunsko 34% Taliansko 33% Poľsko 32% EÚ 28 32% Írsko 30% Veľká Británia 29% Estónsko 29% Nemecko 27% Belgicko 23% Luxembursko 22% Rakúsko 21% Holandsko 20% Česká republika 19% Dánsko 16% Švédsko 14% Malta 10% Fínsko 9% Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Standard Eurobarometer 81

Peniaze nie sú všetko, avšak ak nedokážeme pokryť svoje základné životné potreby, stávajú sa pre nás často alfou a omegou. Na Slovensku je stále bez práce približne každý ôsmy ekonomicky aktívny človek. Ani tí, čo prácu majú, však nemajú vždy na ružiach ustlané. Priemerná mzda na Slovensku dosahuje len približne 30 % európskeho priemeru. Aj tak si na ňu ale nesiahnu až dve tretiny zamestnaných Slovákov. Preto nečudo, že mnohé slovenské rodiny pociťujú finančné ťažkosti a obávajú sa budúcnosti. Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometer, ktorý sa uskutočnil v júni 2014, sa až viac ako dve pätiny Slovákov obávajú skĺznutia za hranicu chudoby. S tvrdením, že pociťujú riziko spadnutia do chudoby, sa totiž stotožnilo až 44 % dopytovaných Slovákov. Väčšie obavy majú obyvatelia už len pätice európskych ekonomík. Najvyšší podiel obyvateľov pociťujúcich riziko skĺznutia do chudoby, až 56 %, nájdeme v Grécku. V tejto krajine je bez práce každý štvrtý ekonomicky aktívny človek a grécky pracovný trh sa ešte stále nedostal na cestu stabilizácie. V žiadnej inej krajine neprekročil podiel obyvateľov obávajúcich sa chudoby hranicu 50 %. Viac ako Slováci cítia riziko prepadu za hranicu chudoby popri Grékoch ešte Litovčania, Lotyši, Chorváti a Maďari, teda obyvatelia tzv. nových členských krajín EÚ s pomerne nízkou životnou úrovňou. V Európskej únii ako takej sa skĺznutia do chudoby obáva tretina oslovených obyvateľov. Na rovnakej úrovni, t. j. 32 %, pociťujú toto riziko aj naši susedia z Poľska. Naopak, Česi sa chudoby výraznejšie neobávajú a nachádzajú sa až v dolnej pätine nášho rebríčka. Súhlas s tvrdením, že pociťujú riziko skĺznutia do chudoby, totiž vyjadrilo len 19 % Čechov. Najmenšie obavy z chudoby majú obyvatelia škandinávskych ekonomík a Malty. Súvisí to predovšetkým s pomerne vysokou životnou úrovňou v týchto krajinách a nízkym podielom ľudí bez práce. Na samom konci rebríčka sa ocitlo Fínsko, kde riziko skĺznutia za hranicu chudoby pociťuje len 9 % obyvateľov.

32. týždeň 2014

8


Kalendár udalostí 33. týždňa Indikátor

Obdobie

Odhad PABK

Odhad trhu

Saldo zahraničného obchodu [11. august 2014], v mil. EUR

jún 2014

320,0

345,6

Tržby, mzdy, zamestnanosť vo vybraných odvetviach [11. august 2014], v mil. EUR

jún 2014

Index spotrebiteľských cien CPI [12. august 2014], v %

júl 2014

Nové priemyselné objednávky [13. august 2014], v %

jún 2014

– 0,2 –

– 0,0 –

Harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP [14. august 2014], v %

jún 2014

0,2

0,0

2. kvartál 2014

2,1

2,3

Rýchly odhad HDP [14.august 2014], v %

Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] CPI [%, r/r] 1] 4] HICP [%, r/r] 1] 4] PPI [%, r/r] 1] 4] Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] EUR/USD 2] 4] Základná sadzba ECB 2] 4] 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4]

6]

4 Q 2013 1,5* 0,5* 0,5* – 1,7* 0,9* 13,50* 695,3* 1,37* 0,25* 0,22*

2 Q 2014 2,1 – 0,1* – 0,1* – 3,8* 2,3 12,85* 1 340,0 1,37* 0,15* 0,10*

3 Q 2014 2,2 0,5 0,5 – 3,0 2,0 12,78 890,0 1,33 0,15 0,10

2014 2,3 1,6 1,6 – 1,7 2,0 12,99 3 827,0 1,32 0,15 0,12

2015 3,1 2,2 2,2 2,0 – 0,8 12,76 4 460,0 1,30 0,15 0,15

1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť

32. týždeň 2014

9

ekonomický týždenník

Recommend Documents