EIT - ESTÓNSKO I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE _______________________________________________________________________ a) Základná charakteristika hospodárstva Estónske hospodárstvo je založené prevažne na službách, významný je najmä sektor informačných technológií, telekomunikácií a bankovníctva. Z priemyselných odvetví sú najdôležitejšie elektrotechnický, drevospracujúci a chemický priemysel, ťažba ropných bridlíc a stavba lodí. Významnú úlohu zohráva tiež rybolov. Rýchly rast estónskeho hospodárstva je podporovaný prísunom kapitálu zo škandinávskych krajín. Cez estónske prístavy prechádza aj významná časť ruského zahraničného obchodu, okrem iného aj ruská ropa. Estónsko je členom Európskej únie od roku 2004 a Svetovej obchodnej organizácie WTO od roku 1999. Od 1. januára 2011 sa stalo sedemnástym členom eurozóny. Medzinárodné ratingové hodnotenie Estónska: • Moody: A1, výhľad stabilný • Standard & Poor: AA-/A-1 +, výhľad stabilný • Fitch: A +, výhľad stabilný Estónska ekonomika ešte začiatkom roku 2008 dosahovala najvyššie rasty HDP v EÚ. Tento trend sa v roku 2009 z dôvodu svetovej krízy úplne zastavil a výsledkom bol viac ako 14%-tný prepad. Napriek tomu zvládla krajina dopady krízy relatívne dobre, keďže vláda vedie dlhodobo reštriktívnu rozpočtovú politiku. Dopomohol jej k tomu aj vládny Stabilizačný fond, v ktorom sa v čase konjunktúry akumulovali prostriedky určené na použitie v období recesie. Z neho boli čerpané zdroje za účelom vykrytia poklesu ekonomickej aktivity a výpadku daňových príjmov. V roku 2010 došlo k oživeniu ekonomiky a postupnému rastu HDP (2,6%) hlavne vďaka dopytu rastúcich ekonomík Škandinávie, pobaltských partnerov a Ruska. Tento trend pokračoval aj v celom roku 2011, keď estónska ekonomika rástla najrýchlejšie v EÚ - na úrovni 7,6% a paralelne s ňou rýchlo rástli aj ceny až 5% tempom. Vysoký ekonomický rast v roku 2011 vytváral viac pracovných miest, čo výraznejšie znížilo nezamestnanosť na 12,5%. Nezamestnanosť ďalej klesala a bola na priemernej úrovni 10,2%, a teda najnižšia za posledné štyri roky. V roku 2012 došlo k spomaleniu ekonomického rastu, Estónsko však zostalo jednou z najlepšie rozvíjajúcich sa ekonomík v EÚ. Kým v rokoch 2010 a 2011 bol hlavným ťahúňom rastu zahraničný dopyt, v roku 2012 sa tento aspekt oslabil (aj keď stále zohrával dôležitú súčasť rastu) a hospodárstvo potiahla vnútorná spotreba. Rast predstavoval 3,2%. Inflácia sa v roku 2012 znížila aspoň čiastočne na celoročných 3,9%. Vláda rozhodne pokračuje v reštriktívnej politike. Estónsko v roku 2011 dosiahlo prebytkový rozpočet vo výške 1% HDP, v roku 2012 priniesol deficit – najmenší v EÚ na úrovni 0,3% HDP. Dlh zostáva naďalej najnižším v EÚ, keď v roku 2012 dosiahol 10,1% HDP (v roku 2011 len 6% HDP) – zvýšenie súvisí s plnením záväzkov v európskych stabilizačných mechanizmoch. V roku 2013 hospodárstvo Estónska spomalilo na 0,8%, čo je najnižší rast za posledné 4 roky. Nezamestnanosť predstavovala na konci r. 2013 8,6%. Priemyselná produkcia vzrástla o 2,9%, spotrebiteľské ceny sa zvýšili o 0,2%. Export Estónska mierne klesol ako v exporte tak aj v importe (o 1%) oproti r. 2012. 1
V rokoch 2014 - 2017 sa očakáva stabilizácia estónskeho ekonomického rastu, ktorý sa bude pohybovať na úrovni okolo 3,0%. Štátny rozpočet na rok 2014 predpokladá vyrovnaný rozpočet, čo vláda pokladá za jasný signál hospodárskej stability a tvorby zdravého podnikateľského prostredia. Dlh by mal klesnúť na 8,3% HDP, zostane stále najnižším v EÚ. b) Hlavné odvetvia hospodárstva Podiel HDP podľa odvetví: poľnohospodárstvo: 3,7% priemysel: 30,2% služby: 66.1% Hlavné priemyselné odvetvia: strojárstvo, ropné bridlice, elektronika, drevo a výrobky z dreva, textil, chemické výrobky, informačné technológie, telekomunikácie, stavba lodí, potravinárstvo a rybolov. Súčasná situácia na finančnom trhu v Estónsku V Estónsku je registrovaných 7 bánk. Všetky ostatné sú pobočky bánk so sídlom v iných krajinách (Dánsko, Švédsko). Iba banky, ktoré sú registrované v Estónsku, sú pod dohľadom Estónska a podieľajú sa na systéme poistenie vkladov. Finančný trh v Estónsku je pomerne jedinečný v porovnaní so zvyškom Európy. Pozícia Estónska je lepšia z nasledujúcich dôvodov: • relatívne malý podiel finančného sektora na celkovej ekonomike, • viac ako 90% z bánk pôsobiacich v Estónsku sú škandinávskeho pôvodu, • väčšina bánk pôsobiacich v Estónsku patrí k hlavným konzervatívnym bankovým skupinám, • koncentrácia bankového trhu je veľmi vysoká - najväčšie podiely na trhu sú rozdelené medzi niekoľko bankových skupín, • medzibankový peňažný trh je veľmi malý, čo je dôvod, prečo potenciálne problémy v jednej banke by nemali mať priamy vplyv na iné banky, • banky pôsobiace v Estónsku majú zdravý základný kapitál, to znamená, že všetky finančné prostriedky v nich sú dobre chránené, • Estónsko má nízky verejný dlh. Oficiálne makroekonomické ukazovatele Estónska v rokoch 2007-2013 Ukazovateľ za rok HDP (mld. €) HDP (na osobu, €) HDP (zmena, %)* Miera inflácie (zmena, %)* Miera nezamestnanosti (%)
2008 2009 2010 2011 2012 2013 3Q/2014 15,9 13,7 14,5 15,9 8,4 18,4 9,8 12 348 10 594 11 046 12 357 13 334 14 218 -3,6 -14,1 2,6 7,6 3,2 0,8 2,6 10,4 -0,1 3,0 5,0 3,9 3,2 0,2 5,8 13,8 16,9 12,5 10,2 8,6 7,5
Zdroj: Štatistický úrad Estónska (*porovnáva sa rovnaké obdobie predchádzajúceho roku)
c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch Po obnovení nezávislosti sa Estónsko stalo členom množstva medzinárodných organizácií. Kľúčovými z jeho hľadiska bol vstup do EÚ 1. mája 2004, NATO 29. apríla 2004, Schengenského priestoru 21. decembra 2007, OECD 9. decembra 2010 a eurozóny 1. januára 2011. Je tiež členom OBSE, Rady Európy, Rady štátov Baltského mora, WTO a ďalších zoskupení. V regionálnom kontexte je aktívne zapojené najmä do činnosti Baltského
2
zhromaždenia (Baltic Assembly). Je tiež súčasťou Rady štátov baltského mora (Council of the Baltic Sea States). II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA ___________________________________________________________________________ a) Podnikateľská legislatíva Systém riadenia zahraničného obchodu - od 1. mája 2004 je Estónsko členom EÚ a teda realizuje obchodnú politiku a aplikuje colné pravidlá únie. Estónsko sa stalo súčasťou Európskej colnej a daňovej únie (European Taxation and Customs Union) a jednotného európskeho trhu. Zahraničný obchod, resp. obchod s členskými štátmi EÚ, a teda aj so SR, sa preto riadi pravidlami platiacimi rovnako vo všetkých krajinách EÚ. Najrelevantnejšou inštitúciou v oblasti riadenia zahraničného obchodu je Ministerstvo hospodárstva a prostredníctvom neho Agentúra pre podporu obchodu www.tradewithestonia.com. Základnými legislatívnymi normami sú Ústava, Občiansky zákonník, Colný zákonník, Zákonník práce, Zákon o investíciách, Zákon o podnikoch, normy EÚ a ďalšie medzinárodné normy. Daňový systém, dane, odvody, sociálne zaťaženie, mzdy - aktuálny stav a podrobný výklad vrátane všetkých uvedených indikátorov je možné nájsť na stránke Agentúry pre podporu obchodu www.tradewithestonia.com a na stránkach Daňového a colného úradu na www.emta.ee. Špecifiká podnikania v teritóriu, výhody a nevýhody podnikania v krajine - súc v podobnom hospodárskom a kultúrno-historickom prostredí, sú podmienky podnikania podobné tým v SR. b) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce KredEx je štátna estónska exportno-úverová agentúra, ktorá spadá pod jurisdikciu Ministerstva hospodárstva Estónska. KredEx pomáha estónskym podnikom pri ich začiatkoch, pri bezpečnom expandovaní na zahraničné trhy, ponúka úvery, rizikový kapitál, poistenia úverov a záruk so štátnou garanciou. Pomáha estónskemu obyvateľstvu zlepšovať ich životné podmienky ponukou záruk za pôžičky so štátnou garanciou na nákup domov, rovnako ako úvery, záruky a dotácie na riešenia zamerané na energetickú účinnosť. Viac na stránke http://www.kredex.ee/. c) Verejné obstarávanie Verejné obstarávanie v Estónsku zastrešuje Úrad verejného obstarávania www.rha.gov.ee, na ktorého webstránke sa tendre aj uverejňujú. Pre prezeranie tendrov je potrebné sa zaregistrovať na web stránke http://register.rha.gov.ee. Investičné príležitosti pre stredné a malé firmy sú vyhlasované Estónskou investičnou agentúrou a sprostredkovane Estónskou hospodárskou komorou. Na internete sú informácie o vyhlasovaných tendroch dostupné len v estónčine na stránke https://riigihanked.riik.ee/. d) Zmluvná základňa SR má s Estónskom uzatvorenú dohodu o zabránení dvojitého zdanenia podpísanú v októbri 2003. V štádiu príprav či rozpracovanosti nie sú v súčasnosti žiadne iné dohody ekonomického charakteru.
3
III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM ___________________________________________________________________________ a) Priame zahraničné investície Udržiavanie priaznivej investičnej klímy pre prílev priamych zahraničných investícií (PZI) a nových technológií je naďalej jedným z hlavných ekonomických cieľov a priorít vlády. PZI dosiahli v Estónsku k 30. 6. 2014 kumulovanú hodnotu 15,7 mld. EUR. Najväčšími zahraničnými investormi sú Švédsko, Fínsko, Holandsko, Nórsko, Rusko a Cyprus. Odvetvovo najviac investícií smeruje do finančných a poisťovacích služieb (25%), výroby (16%), nehnuteľností (14%), veľkoobchodu a maloobchodu (13%) a profesionálnych, vedeckých a technických aktivít (9%). PZI z Estónska do zahraničia predstavovali k 30.6.2014 4,9 mld. EUR. Najviac estónskych investícií smerovalo na Cyprus, do Litvy, Lotyšska, na Ukrajinu, do Fínska a Ruska. Prílev PZI z teritória do SR a naopak, príklady úspešne realizovaných projektov Podľa Národnej banky Estónska dosiahol k 30. 6. 2014 objem priamych zahraničných investícií zo SR v Estónsku hodnotu 3,1 mil. EUR a z Estónska v SR 11,9 mil. EUR. Technická a finančná pomoc pre zahraničných investorov, možnosť repatriácie kapitálu, odporúčané oblasti investovania Všetky aktuálne informácie v tomto ohľade sú dostupné na webstránke Agentúry pre podporu investícií - www.investinestonia.com. Ako najperspektívnejšie oblasti investovania sa javia energetika (malé vodné a veterné elektrárne), životné prostredie, nehnuteľnosti a infraštruktúra – cestná aj železničná. b) Energetická politika krajiny Estónsko je takmer energeticky nezávislé a dodáva viac ako 70% elektrickej energie z ťažby živičnej bridlice. Alternatívne zdroje energie, ako sú drevo, rašelina a biomasa tvoria približne 15% produkcie primárnej energie. Dovoz ropných produktov pokrýva zo západnej Európy a z Ruska. Hlavnými importovanými zdrojmi sú motorové palivá a plyn. Najdôležitejšie zdroje energie v Estónsku predstavujú ropné bridlice, rašelina a drevo. Hlavné dovážané palivá sú pohonné hmoty a plyn. Estónske firmy vyvážajú ropné bridlice, rašelinové brikety, drevo, pelety a elektrickú energiu. Keďže domáce zdroje fosílnych palív sú dostatočne veľké a pokrývajú domáce energetické potreby pre najbližšie desaťročia, väčšia pozornosť sa venuje využívaniu alternatívnych zdrojov, vrátane obnoviteľných zdrojov energie. Estónsko má dlhodobé skúsenosti pri spracovaní ropných bridlíc a ich využití pre energetické účely. Dve najväčšie elektrárne na využívanie ropných bridlíc produkujú hlavnú časť elektriny v Estónsku. Najväčší podnik aktívny na trhu s energiou, Eesti Energia AS, je vo vlastníctve štátu. Podiely spotreby energie podľa rôznych hospodárskych odvetví Estónska sú nasledovné: bývanie 32,8%, doprava 26,3%, výroba 22,8%, obchod a sektor služieb 18,1%. Hlavnými dokumentmi, ktorými sa riadi vývoj na estónskom trhu sú Dlhodobý rozvojový plán verejného palivového a energetického sektora a Program plánu rozvoja energetickej účinnosti.
4
Trh s elektrinou Estónsky trh s elektrickou energiou je liberalizovaný od roku 2013 a spotrebitelia si môžu vybrať poskytovateľa služieb z mnohých predajcov elektrickej energie. Na obchodovanie na trhu s elektrinou sa využívajú buď burza Nord Spool Spot alebo zmluvy uzatvorené medzi výrobcom a spotrebiteľom. Estónsky energetický systém Estónsko je prepojené s energetickými sústavami v Rusku troma líniami s kapacitou 330 kV a v Lotyšsku dvoma líniami s tou istou kapacitou. Od konca roku 2006 energetická sieť Estlink 1 s kapacitou 350 MW spája Estónsko a Fínsko. V tomto roku bolo ukončené káblové elektrické prepojenie Estlink 2 medzi Fínskom a Estónskom, čím sa zvýšila celková kapacita až na 1000 MW. Týmto sa zabezpečila dostatočnú kapacita pripojenia pre efektívne fungovanie trhu s elektrinou a neobmedzený prísun elektriny medzi Baltskými a severskými krajinami. Energetická sieť V Estónsku je 27 prevádzkovateľov distribučných sietí, ktorí pokrývajú viac ako 65 tis. km liniek nízkeho a stredného napätia. Trhový podiel hlavných distribútorov je: Elektrilevi OU 87,5%, nasleduje VKG Elektrivõrgud Ou, pôsobiaci vo východnej a západnej Virumaa, a Imatra Elekter AS, pôsobiaca v západnom Estónsku. Obnoviteľné zdroje energie Podľa estónskeho "Národného rozvojového plánu energetického hospodárstva do roku 2020" musí estónska vláda realizovať aktivity, ktoré zvýšia podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie. Zdrojovými dokumentmi pre rozvoj odvetvia sú "Akčný plán pre obnoviteľné zdroje energie do roku 2020" a jeho operačný program, ktorý predstavuje plán na dosiahnutie cieľa Estónska v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov 25% podiel na konečnej spotrebe. Sektor vykurovania Približne 70% tepla spotrebovaného v Estónsku je distribuované pomocou centrálneho vykurovania. 30% populácie vykuruje svoje domy samostatne, väčšinou s použitím dreva a zemného plynu. Celková ročná spotreba tepla Estónska je menšia ako 6600 GWh. V roku 2013 pochádzalo 70% z tohto objemu (4600 GWh) z centrálneho vykurovania. Sektor centrálneho vykurovania zohráva dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v Estónsku, ktoré podporuje kombinovanú výrobu tepelnej energie a elektrickej energie. V Estónsku existuje celkom 230 oblastí centrálneho vykurovania. V roku 2013 bola cena tepelnej energie (bez DPH) 27,48 - 88,57 EUR/MWh. Zemný plyn V Estónsku je trh s plynom upravený zákonom o zemnom plyne, ktorý stanovuje požiadavky na dovoz zemného plynu a prenos podnikov, predajcov, distribútorov a tiež estónskeho úradu pre hospodársku súťaž, ktorý vedie dohľad nad trhom. Zemný plyn, používaný v Estónsku, pochádza z Ruska. V lete sa naplnia ruským plynom zásobníky zemného plynu v Inčukalns s cieľom zásobovania Estónska v zime.
5
Revolúcia bridlicového plynu v Severnej Amerike poskytuje zaujímavé možnosti pre rozvoj trhu s Estónskom. Vývoj v technológiách na skvapalňovanie zemného plynu značne zmenili cenovú úroveň. Diaľkové vykurovanie je hlavnou oblasťou použitia zemného plynu v Estónsku (39% objemu spotrebovaného plynu). Zvýšenie cien zemného plynu, vyplývajúce z obmedzenej konkurencie, vedie výrobcov, ktorí využívajú zemný plyn, k väčšiemu využívaniu miestnych obnoviteľných palív. Trh s plynom v Estónsku bol úplne liberalizovaný od roku 2007. Avšak estónska distribučná sieť je pripojená len na rozvody plynu v Rusku a Lotyšsku a zemný plyn dováža len jedna spoločnosť - AS Eesti Gaas. Rozvodov plynu v Estónsku V Estónsku je najväčším prevádzkovateľom distribučnej siete AS Gaasivõrgud, dcérska spoločnosť AS Eesti Gaas, ktorá prevádzkuje 1500 km plynárenských distribučných sietí. Navyše v Estónsku existuje viac ako 25 prevádzkovateľov distribučných sietí zemného plynu, vlastniacich 650 km distribučných sietí zemného plynu, alebo 22% z celkovej dĺžky distribučných sietí zemného plynu. Estónske plynové prepojenia s nasledujúcimi dennými kapacitami: Karksi-Lotyšsko: 7 mil. m3 Toila-Rusko: 4 mil. m3 Narva-Rusko: 3 mil. m3 Kvapalné palivá 94% spotreby energie v odvetví dopravy pripadá na cestnú dopravu. Keďže Estónsko nemá žiadne zdroje ropy, nespracováva ani oleje a kvapalné palivá, preto sú dovážané z Porvoo vo Fínsku a z Litvy, menšie množstvo sa dováža z Bieloruska a Švédska. Približne 25% spotrebovanej energie pripadá na sektor dopravy. Do roku 2020 musí 10% energie spotrebovanej v doprave pochádzať z obnoviteľných zdrojov energie. Zásobníky kvapalného paliva sú umiestnené v Estónsku, Fínsku, Švédsku a Dánsku. Zásoby v Estónsku v roku 2013 predstavovali kapacitu 47 dní. Ciele estónskeho trhu s energiou do roku 2020 -dosiahnuť podiel energie z obnoviteľných zdrojov až 25% konečnej spotreby sadzieb. - dosiahnuť 10% podiel energie z obnoviteľných zdrojov do ceny konečnej spotreby v sektore dopravy - neprekročiť úroveň spotreby energie roku 2010 (2818 ktoes) - udržať emisie skleníkových plynov do atmosféry na úrovni 11% v porovnaní s úrovňou v roku 2005. Energetická bezpečnosť Záujmy Estónska v oblasti energetickej bezpečnosti sú väčšinou spojené s bezpečnostnými aspektmi súvisiacimi s nedostatkom relevantných prepojení a bezpečnosti a rozmanitosti dodávok energie (plynu, ropy a elektriny). Vzhľadom ku geografickej polohe Estónska a existujúcej infraštruktúre, ktorá odráža estónsku históriu, riešenie otázok energetickej bezpečnosti je odlišné od väčšiny členských štátov EÚ, ich riešenia sú tiež ťažšie. Preto Estónsko navrhuje prijať spoločnú definíciu energetickej bezpečnosti členských štátov EÚ a Komisie, ktorá by zahŕňala hodnotenie zraniteľnosti energetických systémov, bezpečnosť dodávok elektrickej energie a potrebu prepojenia medzi členskými štátmi a aj s 6
tretími krajinami. To by umožnilo vykonávať zodpovedajúce porovnávacie prehľady o energetickej bezpečnosti v členských štátoch EÚ. Predsedovia vlád Estónska a Fínska sa v novembri 2014 dohodli na vybudovaní dvoch terminálov skvapalneného zemného plynu v oboch krajinách do roku 2019. Projekt sa nazýva Balticconnector, jeho cieľom je zvýšiť diverzifikáciu dodávok plynu a znížiť závislosť na dodávkach z Ruska. Väčší terminál bude vybudovaný vo Fínsku a menší v Estónsku. Projekt umožní napojenie na podzemný zásobník plynu v Lotyšsku. Celkové náklady na projekt sa odhadujú vo výške 500 mil. EUR, pričom sa predpokladá finančná podpora EÚ až do výšky 75% z celkovej ceny projektu. Fínsko a tri pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva spotrebujú asi 10 miliárd kubických metrov plynu ročne, ktorý je v súčasnosti dodávaný ruským Gazpromom. c) Veda, výskum a vývoj, inovácie Estónsko má dlhodobú ambíciu byť vyspelou ekonomikou založenou na myšlienkach, inováciách a vývoji, aby ho bolo možné porovnávať so špičkovými vedeckými krajinami ako Nemeckom či Škandináviou. Do roku 2020 chce preto úroveň výdavkov na túto oblasť zvýšiť na 3,1% HDP. Nie je pritom ďaleko od tohto cieľa, keď v roku 2012 na výskum a vývoj vydalo až 2,37% HDP, čo je oproti 1,63% z roku 2010 významný nárast a zároveň ďaleko najviac zo všetkých štátov postsocialistického sveta. V roku 2013 sa výdaje na vedu a výskum pohybovali na úrovni roku 2012. Výdavky na výskum a vývoj vzrástli takmer jeden a pol krát v informačných a komunikačných technológiách a v profesijných a vedecko-technických činnostiach. Všetko o programoch a aktivitách Estónska v oblasti inovácií je možné nájsť na Estonia Research Portal www.etis.ee a Enterprise Estonia www.eas.ee. IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY ___________________________________________________________________________ a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax Dovozný a vývozný režim Estónska je určený jeho členstvom v EÚ a jej pravidlami spoločnej obchodnej politiky. Z tohto titulu je rovnaký ako dovozný a vývozný režim SR alebo hociktorej inej členskej krajiny EÚ, charakterizovaný slobodným pohybom tovaru, služieb, kapitálu a pracovnej sily vnútri EÚ a rovnakými colnými sadzbami a kvótami voči tretím krajinám. Obchodná prax v Estónsku je podobná stredoeurópskym, resp. slovenským štandardom. b) Základná štatistika zahraničného obchodu Estónska ekonomika je ovplyvňovaná najmä vývojom ekonomík vo Fínsku, Rusku, Švédsku a Nemecku - štyroch hlavných obchodných partnerov. Hlavné vývozné odvetvia: stroje a elektrické zariadenia, nerastné suroviny, poľnohospodárske výrobky a potraviny, drevo a výrobky z dreva, nábytok, vozidlá a ich diely, textil. Hlavné dovozné odvetvia: stroje a elektrické zariadenia, minerálne palivá, suroviny, vozidlá, poľnohospodárske výrobky a potraviny, chemické výrobky, textil Hlavní partneri v exporte: Švédsko, Fínsko, Rusko, Lotyšsko, Litva, Nemecko, Nórsko, USA Hlavní partneri v importe: Fínsko, Nemecko, Švédsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rusko. 7
Štatistika ZO Estónska v mil. EUR ROK VÝVOZ DOVOZ OBRAT BILANCIA
2009 6,48 7,27 13,75 -0,79
2010 8,75 9,25 18,00 -0,5
2011 12,04 12,67 24,71 -0,63
2012 12,55 13,75 26,3 -1,2
2013 12,27 13,67 25,94 -1,4
1-9/2014 8,95 10,12 19,07 -1,17
Zdroj: Štatistický úrad Estónska
Oproti 1-9/2013 export aj import mierne poklesol (asi o 3%). c) Vývoj zahraničného obchodu medzi Estónskom a Slovenskom Spolupráca v obchodno-ekonomickej oblasti odráža objektívne existujúci potenciál medzi obomi krajinami a ich prioritne odlišnú geografickú orientáciu (SR – stredná Európa a Nemecko, Estónsko – Pobaltie a škandinávske štáty). Väčšinu vzájomného obchodu, ktorý nepatrí ani v jednej krajine medzi silné relácie, tvoria vývozy nadnárodných spoločností pôsobiacich v SR. Silnejší záujem o výraznejšie obchodné styky neexistuje ani u jednej zo strán a občasné požiadavky o obchodné kontakty sú riešené aj v spolupráci s miestnymi stavovskými organizáciami. Väčší potenciál pre SR existuje v prezentácii a podpore záujmu Estóncov najmä o zimnú turistiku v SR a tiež v zaistení účasti slovenských subjektov na vybraných veľtrhoch v Tallinne. Pre Slovensko je tiež Estónsko zaujímavé ako úspešný príklad aplikovania e-riešení v oblasti dobrého vládnutia a inováciách a podpore výskumu. Vzájomná obchodná výmena medzi SR a Estónskom je dlhodobo pozitívna v prospech Slovenska, aj keď vzájomný obrat zaznamenal v rokoch celosvetovej krízy výrazný pokles. Prepad s Estónskom bol v roku 2009 najvýraznejší zo všetkých pobaltských krajín. Pozitívna je ale odvtedy tendencia opätovného rastu – z nášho hľadiska predovšetkým exportu zo SR. Za rok 2013 došlo v porovnaní s rokom 2012 k miernemu rastu exportu SR (8%) a veľkému rastu importu (35%). Potešiteľné je, že slovenský vývoz do tohto teritória (nielen Estónska ale Pobaltia ako takého) ťahajú na Slovensku pôsobiace automobilky, keď ich samotný vývoz – tradične najvyššia položka – v tomto období vzrástol až o 42% a dosiahol tak skoro polovičný podiel celého objemu exportu SR do Estónska. Výrazná orientácia na jednu položku vývozu však môže spôsobiť zraniteľnosť vo vývoze v prípade poklesu dopytu po automobiloch. Preto väčšia diverzifikácia ako exportu tak aj importu je v záujme oboch krajín. Pozitívom v roku 2013 bola nielen pokračujúca kladná obchodná bilancia v prospech SR, ale aj samotná dynamika celkového rastu vzájomného objemu obchodu. Za r. 2013 a 2014 došlo k nárastu vývozu (o 11%) aj dovozu (o 10%). Obchodná bilancia je naďalej vysoko pozitívna v prospech SR. Najdôležitejšími komoditami vývozu SR boli stroje a prepravné zariadenia (hlavne osobné automobily), trhové výrobky, priemyselné výrobky (hlavne elektrické stroje, telekomunikačné prístroje a TV prijímače), výrobky zo železa, ropné oleje, cukor a cukrovinky. Významné položky vývozu tvoria kaučuk, nábytok, posteľoviny, matrace, papier, lepenka, plasty, nápoje, liehoviny, hračky a športové potreby. V dovoze do SR boli v rovnakom období dominovali, vlna, priadza, drevo a výrobky z neho, TV obrazovky, buničina z dreva, hliník, nábytok a posteľoviny.
8
Vzájomná obchodná výmena v tisícoch EUR v rokoch 2008 – 2013 2010 2011 2012 Údaj za rok 2008 2009 44 319 18 154 25 654 36 139 51 082 Export 20 988 8 041 13 272 14 662 19 769 Import 65 307 26 195 38 926 50 801 70 851 Obrat 23 331 10 113 12 382 21 477 31 313 Bilancia
2013 55 738 26 724 82 462 29 014
1-7/2014 34 141 9 099 43 240 25 042
(podľa oficiálnych údajov MH SR)
V. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA __________________________________________________________________________ a) Obchodné zvyklosti v teritóriu Sú podobné slovenským. Výhodou je mať dobré referencie vrátane obsažnej a prehľadnej webstránky, samozrejmosťou je jej kvalitná anglická verzia. Cena je síce dosť významný faktor pri rozhodovaní, ale môže a nemusí byť rozhodujúcim faktorom pri nákupe produktov. Je to spravidla najmä vtedy, ak ide o nákup kvalitného tovaru, so zabezpečením servisu na mieste, garancií, spoľahlivosti a pod. V Estónsku je tendencia nákupu kvalitnejšieho, aj keď drahšieho tovaru. V tom je práve príležitosť pre slovenské firmy, ktoré môžu ponúknuť produkt s výhodným pomerom ceny a kvality. b) Vyhodnotenie odbytových možností SR Najdôležitejšími komoditami vývozu SR do Estónska sú osobné automobily, telekomunikačné zariadenia, televízne prijímače, ropné oleje, detské kočíky a hračky, cukor a cukroviny, výrobky osvetľovacej techniky, papier, lepenka, rúry a pneumatiky. V dovoze z Estónska do SR dominujú vlna, priadza, nábytok, TV obrazovky, buničina, preglejky, vlákniny a zberový papier, odpad a šrot neželezných kovov a hudobné nástroje. Ako odbytové možnosti sa dlhodobo ponúkajú energetika – biomasa, bioplyn, malé vodné a veterné elektrárne, poľnohospodárstvo a potravinárstvo – alkohol (najmä liehoviny), cukrovinky, strojárenstvo – opravárenské podniky (železničné, prístavy), strojné výrobky, dodávky nových technológií, doprava a infraštruktúra – obnova a výstavba ciest aj železníc a všetky s tým súvisiace odbory – inžinierske siete, signalizačné a automatizačné systémy, stavba mostov, mestská infraštruktúra, ekológia – čističky odpadových vôd, bioplynové stanice, moderné spaľovne odpadu, turizmus – výstavba hotelov, reštauračné služby, stavebníctvo – stavebné materiály a izolácie. c) Marketingová stratégia pri vývoze do teritória Estónsky trh je vyspelý a náročný, žiadaný je hlavne značkový tovar, a to aj menej solventnými zákazníkmi, alebo tovar s inými konkurenčnými špecifikami, ako je nízka cena, novosť produktu, sprievodné služby (reklama) a pod. Distribúcia je úplne liberalizovaná. Hlavným kanálom pre predaj, resp. vstup na trh sú veľkoobchodné firmy, predajné reťazce a obchodné domy, ktorých je vo väčších mestách vysoký počet. Využitie miestnych dovozných spoločností, resp. obchodných zástupcov je jednou z najefektívnejších ciest k úspechu. Podmienky zriadenia spoločnosti, formy spoločností, zákonná úprava Základné informácie je možné nájsť na webstránke Agentúry pre podporu obchodu www.tradewithestonia.com. 9
Možnosti získania informácií o spoločnosti a miestnom trhu Zdrojom relevantných kontaktov na firmy v Estónsku sú hlavne Agentúra pre podporu zahraničného obchodu www.tradewithestonia.com, Estónska obchodná a priemyselná komora www.koda.ee a zoznam estónskych firiem www.arikataloog.ee. Možným spôsobom nájdenia partnera je tiež účasť na veľtrhoch konajúcich sa v Tallinne. Informácie o nich je možné nájsť na www.fair.ee a tiež www.estonianexpocenter.com. Preverenie dôveryhodnosti firiem je možné cez Obchodný register na https://ariregister.rik.ee. Za menší poplatok sa dá informácia o konkrétnej firme vygenerovať aj cez www.krediidiinfo.ee. Cenová politika, odporúčané platobné podmienky, spôsoby riešenie sporov Cenová politika v Estónsku je podobná slovenskej, keďže je veľmi podobná aj mentalita estónskych podnikateľov na jednej strane a spotrebiteľov na strane druhej. Vo všeobecnosti však možno povedať, že veľa obyvateľov Estónska dá napriek vyššej cene prednosť kvalitným a renomovaným značkám, resp. drahším spoľahlivým a odskúšaným tovarom a službám. Platobná morálka je podobná ako v SR. Na úverovú platobnú podmienku sa odporúča pristúpiť len s tými odberateľmi, s ktorými je dlhodobá skúsenosť. Kvôli istote sa odporúča platba vopred. Obchodné spory je možné riešiť pomocou Arbitrážneho súdu pri Estónskej obchodnej a priemyselnej komore (kontakt www.koda.ee). Estónske firmy však vo všeobecnosti dávajú prednosť zmiernemu riešeniu obchodných sporov.
Energetická politika - ESTÓNSKO •
energetický mix (tab. č.1 a tab. č.2) o priority energetickej politiky - diverzifikácia energetických zdrojov a prepravných trás - zvyšovanie podielu domácich obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe tepla - zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie konečnej energetickej spotreby - dosiahnuť podiel energie z obnoviteľných zdrojov až 25% konečnej spotreby sadzieb. - dosiahnuť 10% podiel energie z obnoviteľných zdrojov do ceny konečnej spotreby v sektore dopravy - neprekročiť úroveň spotreby energie roku 2010 (2818 ktoes) - udržať emisie skleníkových plynov do atmosféry na úrovni 11% v porovnaní s úrovňou v roku 2005
•
prehľad existujúcej spolupráce v oblasti energetiky ----potenciál rozvoja bilaterálnej (multilaterálnej) spolupráce dodávky ropných olejov, biomasy, bioplynu, výstavba malých vodných a veterných elektrární
•
•
energetická bezpečnosť krajiny (tabuľka č.3) o základná informácia
10
Záujmy Estónska v oblasti energetickej bezpečnosti sú väčšinou spojené s bezpečnostnými aspektmi súvisiacimi s nedostatkom relevantných prepojení a bezpečnosti a rozmanitosti dodávok energie (plynu, ropy a elektriny). Koncepcia rozvoja energetiky je preto zameraná primárne na bezpečnosť, stabilitu, ekonomickú a environmentálnu udržateľnosť dodávok energií. o priority - prepojenie elektrizačných sústav v rámci Nordic-Baltic connection - vybudovanie terminálu na skvapalnený plyn vo Fínsku a Estónsku s prepojením cez Baltické more •
pozície k prioritným medzinárodným energetickým projektom (Severojužné prepojenia, plynovod South Stream, Klimaticko-energetický balík, Ťažba bridlicového plynu a pod.).
Tab. č.1 Podiel energetických nosičov na celkovej spotrebe energií (v percentách) 2013 Zemný plyn 9% Ropa Uhlie 1% Jadrové zdroje Obnoviteľné zdroje energie 15% Ropné bridlice 72% Tab. č.2 Podiel na celkovej výrobe elektrickej energie (v percentách) 2013 Tepelné elektrárne 90% Jadrové elektrárne Obnoviteľné zdroje energie 10% Tab. č.3 Podiel dovozu na celkovej spotrebe energií (Netto Import v percentách) 2013 Zemný plyn 9% Ropa Uhlie 1% Jadrové zdroje Ropné produkty 26%
11
