SARIO Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu
Soul
Základné údaje Hlavné mesto: Soul Mena: kórejský won (KRW) Celková populácia: 48 379 mil. Populácia Soul: 10 400 mil.
Zahraničné teritóriá Kórejská republika
Rozloha Celková rozloha: 99 408 km2
Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce
Etnické zloženie obyvateľstva štruktúra obyvateľstva je etnicky a jazykovo homogénnou. Výnimkou je minoritná komunita Číňanov (cca. 20 000) Náboženstvo budhizmus: 26% protestanti: 20% katolíci: 7% neveriaci: 46% Jazyk Úradný jazyk: kórejčina Rokovací jazyk: anglický
I1
Organizovaním technickej a finančnej pomoci je v KR poverená Korea International Cooperation Agency — KOICA (www.koica.go.kr), ktorej je nadriadené Ministerstvo zahraničných vecí a obchodu KR. Príjemcami multilaterálnej pomoci sú najmä medzinárodné organizácie a fondy ako Asian Development Bank (Ázijská rozvojová banka — ADB), African Development Bank (Africká rozvojová banka — AFDB), European Bank for Reconstruction and Development (Európska banka pre obnovu a rozvoj — EBRD).
Vzhľadom na geografickú vzdialenosť a na hlboko zakorenenú tradíciu prednostnej spolupráce iba s inými kórejskými subjektami je veľmi málo pravdepodobné, aby sa slovenský subjekt presadil s dodávkami v rámci kórejských podporných fondov. Bilaterálna pomoc sa uskutočňuje jednou z troch foriem: • grantmi, na ktoré je napojená dodávka zariadení (predovšetkým kórejských) • kooperačnými projektami, ktoré sú spojené s vysielaním kórejských expertov na konzultácie a technologickú pomoc • mäkkými úvermi, ktoré potom technicky poskytuje KOREA EXIMBANK (www.koreaexim.go.kr)
www.sario.sk
I SARIO
I ZAHRANIČNÉ TERITÓRIÁ — KÓREJSKÁ REPUBLIKA
Verejné obstarávanie
Podnikateľská legislatíva
Dane a clá
Verejné obstarávanie v KR upravuje zákon. Aplikuje sa pri nákupoch pre ministerstvá a vládne agentúry nad 100 000 — USD (pri stavbách nad 3 mil. USD), avšak aj väčšina samospráv a armáda (iba civilné tovary) nakupuje centrálne. Požiadavky sústreďuje a verejné súťaže vypisuje a vyhodnocuje štátna nákupná organizácia Public Procurement Service, www.pps.go.kr). Existujú dva typy tendrov — domáce a zahraničné. Domáceho tendra sa môže zúčastniť len domáci subjekt. Medzinárodné tendre sa vypisujú na tovary, ktoré sú v KR nedostupné, najmä na zariadenia s vysokou technologickou úrovňou. Medzinárodných tendrov sa môže zahraničný subjekt zúčastniť iba prostredníctvom domáceho kvalifikovaného zástupcu. Dodávateľ môže byť iba zo signatárskych krajín Government Procurement Agreement (GPA), čo je aj prípad SR.
V KR sa značný dôraz kladie na podporu malého a stredného podnikania ako zo strany štátnych orgánov, tak aj prostredníctvom profesijných inštitúcií a asociácií, či už štátnych alebo súkromných. V nedávnej minulosti vláda prijala opatrenia vedúce k decentralizácii vplyvu veľkých konglomerátov, ktoré prakticky držia v rukách nosnú časť ekonomiky KR. Postupne dochádzalo k reštrukturalizácii najväčších konglomerátov (Samsung, Hyundai, LG, SK).
V KR je uplatňovaných 13 druhov štátnych daní a 30 druhov miestnych daní. Štátne dane sú rozdelené na vnútorné dane (priame, nepriame), clá, dane zo vzdelania a zvláštne dane pre rozvoj vidieka.
Bližšie podrobnosti v angličtine sú uvedené na oficiálnej stránke obstarávateľskej organizácie www.pps.go.kr/english. V prípade záujmu slovenskej firmy o účasť v tendroch v budúcnosti je potrebné si vopred nájsť obchodného partnera a prerokovať s ním podmienky účasti, pretože lehota na predloženie ponuky vo väčšine prípadov nepostačuje na vybavenie všetkých formalít a predloženie ponuky v termíne. Taktiež dokumentácia býva iba v kórejčine, v prípade zahraničného tendra sa uvádza iba skrátená anotácia v angličtine. Všetky činnosti sa vykonávajú elektronicky v systéme KONEPS (Korean National Electronic Procurement System). Ponúkajúci a neskôr dodávateľ by sa nemal počas celého priebehu obchodného prípadu dostať do osobného kontaktu s pracovníkmi riadiacimi verejné zaobstarávanie.
Tento proces bol zakotvený vo viacerých zákonoch na podporu malého a stredného podnikania. Po nástupe nového prezidenta Lee Myung Bak–a (ktorý v minulosti o.i. zastával funkciu CEO Hyundai Heavy Industry) sa opäť dostáva najsilnejšej podpory veľkým spoločnostiam, od ktorých nová administratíva očakáva rozhodujúci impulz na zvýšenie rastu ekonomiky. Najväčšie kórejské podniky a asociácie (v súčasnosti 484) sú združené vo Federácii kórejského priemyslu Federation of Korean Industries — FKI (http://www.fki.or.kr/en).
DPH: 10% Spotrebná daň: existuje len zvláštna spotrebná daň, vzťahujúca sa na luxusné komodity a alkohol. Daň z príjmov - základ dane: • príjem do 10 mil. KJW — 10% • 10 mil. — 40 mil. KJW — 20% mínus progresívny odpočet 1 mil. KRW • 40 mil. – 80 mil. KJW — 30% mínus progresívny odpočet 5 mil. KRW • 80 mil. a viac — 40% mínus progresívny odpočet 13 mil. KRW Pozemková daň: • pôda alebo budovy vo vlastníctve 2 roky a viac: a) pod 30 mil. KRW — 20% b) 30–60 mil. KRW — 40% • pôda alebo budovy vo vlastníctve menej ako 2 roky 40% Zároveň je výška pozemkovej dane ovplyvnená lokalitou. Daň zo vzdelania: 0,5%
Dodávky vojenského materiálu pre armádu zabezpečuje Defence Acquisition Program Administration (DAPA, http://dapa.go.kr/ eng/index.jsp).
I2
www.sario.sk
I SARIO
I ZAHRANIČNÉ TERITÓRIÁ — KÓREJSKÁ REPUBLIKA
Priame zahraničné investície
Priaznivý vývoj pokračuje aj naďalej najmä zásluhou investície firmy Samsung a jej subdodávateľov. Celkovo má Samsung preinvestovať v novom závode 320 mil. EUR a vytvoriť pracovné miesta pre 1 200 zamestnancov.
KR patrí v najvýznamnejším zahraničným investorom v SR. Za rok 2008 (zatiaľ najnovšie známe údaje) patrilo KR pokiaľ ide o stav PZI v SR deviate miesto so 710 mil. USD, čo bolo viac ako napr. z USA, Francúzska či Veľkej Británie. Podľa kórejských údajov však iba firma KIA preinvestovala vo svojom žilinskom závode viac ako 1 mld. USD. Rozdiel je zrejme spôsobený finančnými tokmi cez tretie krajiny.
Naviac subdodávatelia po nabehnutí plných kapacít vytvoria ďalších 4 500 pracovných miest. Celkovo asi 70 juhokórejských firiem investovalo do výroby v SR, a to najmä do automobilového a elektrotechnického odvetvia.
V súčasnosti v SR pôsobí viac ako 70 kórejských firiem, z ktorých najvýznamnejšie sú: • Samsung Electronics Slovakia s.r.o. — montáž elektrotechnických výrobkov, Galanta • Kia Slovakia s.r.o. — závod na výrobu osobných motorových vozidiel, Žilina • Mobis Slovakia s.r.o. — spoločnosť na zabezpečenie dodávky automobilových komponentov pre závod Kia Slovakia s.r.o., Žilina • Dongwon Metal Industrial Co. — spoločný podnik s Matador/Inalfa v Dubnici na výrobu dverí pre automobily • Sewon ECS Co. — výroba káblových zväzkov v závodoch v Lednických Rovniach a v Rimavskej Sobote • Hysco — spoločnosť na zabezpečenie dodávky automobilových komponentov pre závod Kia Slovakia s.r.o. • Pyeong Hwa Automotive Co. spolu s firmou Arvin Meritor — závod na výrobu dverných modulov, Kysucké Nové Mesto • Dong Jin Precision Slovakia — závod na kovové výlisky pre monitory Samsung, Sereď • KIHWA SK s.r.o. — výroba plastových komponentov pre počítače, Šurany • SAMIL BALENIE s.r.o. — polystyrénové dielce na balenie, Galanta • BANG JOO Electronics Slovakia s.r.o. — výroba plast. komponentov pre automobilový priemysel, Šurany • SHIN HEUNG Precision Slovakia s.r.o. — výroba plastov, elektronických častí a automobilových súčiastok v Nových Zámkoch • Joongbo Chemical Ind. Co. — 50% podiel v spoločnom podniku na výrobu polyetylénových pien • Woo One s.r.o. — komponenty pre monitory a tlačiarne, Šurany • Donghee Slovakia s.r.o. — výroba automobilových komponentov, Strečno • Hanil E-Hwa Automotive s.r.o. — výroba automobilových komponentov v Považskej Bystrici • Dongil Rubber Belt Slovakia s.r.o. — výroba gumových komponentov pre automobilovú výrobu v Považskej Bystrici • Iljin EU s.r.o. — výroba automobilových komponentov v Pravenci • Karam Tech Europe, s.r.o. — výroba el. komponentov z plastov v Nitre • Samsung s.r.o. — výroba el. komponentov a LCD modulov, Voderady Ako vidno, väčšina kórejských investorov je výrobne a odbytovo naviazaná na dva najväčšie kórejské koncerny Samsung a Hyundai-Kia. V súčasnosti nie je vykazovaná žiadna investícia slovenského subjektu v KR. A to aj napriek technickej aj finančnej podpore, ktorú poskytuje kórejská vláda zahraničným investorom (daňové prázdniny, pozemky za subvencované ceny, vytváranie priaznivých životných podmienok pre cudzincov – školy, zdravotnícka starostlivosť, a pod.).
I3
Repatriácia kapitálu je možná bez výraznejších obmedzení. Hlavným dôvodom obáv zahraničných firiem pri investovaní v KR sú relatívne vysoké náklady na fungovanie firiem vrátane vysokých mzdových nákladov, ale najmä potreba úzkych personálnych väzieb na profesionálne okolie firmy a príslušné úrady, čo cudzinec prakticky nemôže dosiahnuť. Výnimkou sú silné zahraničné firmy, ktoré zamestnajú miestnych manažérov. Podrobné podmienky investovania a podpory zo strany KR zašle záujemcom OBEO ZÚ SR v Soule po vyžiadaní na adrese
[email protected].
KR je pre SR zaujímavým partnerom nielen v oblasti investícií a obchodu, ale aj s jej možnosťami vytvárania spoločných podnikov a realizácie spoločných vedecko-výskumných projektov. Kórejská strana prejavuje záujem predovšetkým o moderné technológie (napr. z oblasti životného prostredia, jadrovej a klasickej energetiky, chemického priemyslu, strojárstva). Ministerstvo vedomostnej ekonomiky — MKE (www.mke.go.kr), Kórejská agentúra na propagáciu obchodu a investícií — KOTRA (kotra.or.kr)
www.sario.sk
I SARIO
I ZAHRANIČNÉ TERITÓRIÁ — KÓREJSKÁ REPUBLIKA
Základná charakteristika hospodárstva
Bežný účet platobnej bilancie sa pasíve v roku 2008 (-5,8 mld. USD) dostal v roku 2009 s 42,7 mld. USD opäť do vysoko aktívnej pozície, kde bol po dlhé roky predtým — prebytky 28,2 mld. USD v roku 2004, 15,0 mld. USD v roku 2005, 5,4 mld. USD v roku 2006 a 5,9 mld. USD za r. 2007. Toto bolo spôsobené hlavne opätovným nárastom aktíva obchodnej bilancie, ktorá skončila na +56,1 mld.USD (pritom v rokoch 2004—2007 zaznamenala postupne kladné hodnoty 29,4; 32,7; 27,9 a 28,2 mld. USD, v roku 2008 iba +5,7 mld. USD). Vysoké aktívum OB prevážilo nad tradičným pasívom bilancie služieb vo výške -17,2 mld. USD. V roku 2010 sa bežný účet platobnej bilancie za 7 mesiacov udržiava vo vysokom aktíve 17,6 mld.USD, pričom hlavnú úlohu hrá opäť aktívum obchodnej bilancie +30,5 mld. USD.
Tradične je motorom kórejskej ekonomiky hlavne dynamické zvyšovanie exportu. Kórejská republika prekročila v decembri 2008 hranicu 422 mld. USD, kríza v roku 2009 redukovala export na 364 mld. USD. Výsledok 299 mld. USD za prvých 8 mesiacov 2010 naznačuje ďalšie prekročenie historicky najvyššej hodnoty v tomto roku. Pritom v roku 1977 dosiahol juhokórejský export iba 10 mld, krajina prekročila hodnotu 200 mld. USD v r. 2004 a hranicu 300 mld. USD už v roku 2006 (zrýchlenie, ktoré sa doteraz nepodarilo žiadnej inej krajine v histórii). Kórejská ekonomika bola v roku 2008 pätnástou najväčšou ekonomikou na svete. S relatívne nízkym počtom obyvateľov (48,4 mil.) sa kórejský HDP v roku 2009 (833 mld. USD) približne rovnal HDP Mexika. Za rok 2009 vzrástol v pevných cenách o 0,2%, za 1. polrok 2010 o 7,2%. HDP na obyvateľa v nominálnom vyjadrení dosiahol 17,2 tis. USD v roku 2009. Úroveň tvorby HDP/obyv. je približne porovnateľná s Portugalskom. Ak počítame EÚ za jednotnú ekonomiku, KR obsadila podľa HDP 9. miesto na svete a štvrté v Ázii. Pokiaľ ide o ďalšie základné makroekonomické ukazovatele, miera inflácie dosiahla v roku 2009 2,8%. Ku koncu júna 2010 dosiahla 2,6% v medziročnom porovnaní. Miera nezamestnanosti stúpla v r. 2009 podľa kór. štatist. úradu o štyri desatiny percentuálneho bodu na 3,6%, ku kocu I. polroku 2010 poklesla na 3,5%. Podľa metodiky OECD bolo na prelome rokov 2009/2010 nezamestnaných 5% práceschopných obyvateľov (najviac od r. 2000). Ku koncu júna 2010 sa miera nezamestnanosti znížila na 3,5%. Táto pre mnohé krajiny OECD nedostižná hranica je do istej miery udržiavaná aj prezamestnanosťou vo verejnom sektore. Prezident Lee Myung–Bak však v rámci ozdravných opatrení zoštíhľuje verejnú administratívu, čo potvrdil aj znížením počtu ministerstiev z 19 na 16.
I4
Kórejská republika má veľmi silné devízové rezervy — ku koncu septembra 2010 bola s 289,8 mld.USD na 5. mieste v absolútnej výške devízových rezerv v celosvetovom meradle (po ČĽR, Japonsku, RF, a Tajwane). Vysoké devízové rezervy pomohli KR pri rýchlom prekonaní hospodárskej krízy. Štátny dlh krajiny predstavoval v roku 2009 hodnotu 281,8 mld. USD, čo bolo 33,8% z HDP. Príjmy štátneho rozpočtu na rok 2010 sú naplánované vo výške 227,9 mld. USD, výdavky 229,5 mld. USD, čo predstavuje schodok rozpočtu vo výške 0,7%.
Hlavné odvetvia hospodárstva Motorové vozidlá Výroba v piatich kórejských automobilkách dosiahla v roku 2008 4,7 milióna vozidiel (3,2 mil. ks v KR a 1,5 mil. ks v zahraničných pobočkách), čím medziročne klesla o 9% a 400 tisíc kusov. Výroba áut v KR (bez zahr. pobočiek) predstavuje 5,4% celosvetovej výroby áut. Kórea sa tak umiestnila na 5. mieste za výrobcami z Japonska (16,2%), Číny (13,1%), USA (12,1%) a Nemecka (8,5%). Najväčšími výrobcami v KR sú firmy Hyundai (1,67 mil. ks — 43,7%), Kia (1,06 mil. ks — 27,6%), GM Daewoo (0,81 mil. ks — 21,2%), Ssangyong (čínsky kapitál — 0,08 mil. ks — 2,1%) a Renault– Samsung (0,19 mil. ks — 4,9%). Hyundai spolu s Kia je šiestym najväčším svetovým producentom vozidiel. Kia vyrobila v roku 2008 na Slovensku 201 507 vozidiel, čo bol nárast o 38,9% oproti roku 2007. Pre firmu Kia je fabrika v SR najväčším zahraničným závodom — okrem nej majú ešte výrobu v Číne — 139 000 za rok 2008 a pripravujú výrobu v Georgii v USA. Hyundai má výrobné závody v USA, Číne, Indii, v Turecku a novootvorený v ČR. Kórejská vláda napomáha rozvoju odvetvia presadzovaním výhodnejších podmienok pri vývoze do zahraničia. Posledným príkladom sú DVO s USA a s EÚ, kde sa odstráni clo postupne na všetky autá. V USA aj v EÚ existujú silné tlaky automobilových lobby proti uvedeniu už podpísaných DVO do platnosti, pretože spôsobia ešte razantnejší prienik kórejských automobiliek na tieto veľmi významné trhy. Elektrické zariadenia, prístroje a spotrebiče Kórejský priemysel je vo svete popri automobiloch známy najmä svojimi elektrotechnickými výrobkami. Sú to najmä televízory, videorekordéry, DVD prehrávače, ale aj mobilné telefóny, fotoaparáty, atď. Zo značiek je najznámejšia Samsung, ktoá bola za rok 2009 vyhodnotená ako najhodnotnejšia značka v spotrebnej elektronike na svete. O kvalite výrobkov svedčí aj fakt, že LCD obrazovky zn. Samsung používa vo svojich výrobkoch aj konkurenčná firma Sony. Samsung je najväčším výrobcom plochých obrazoviek a druhým najväčším výrobcom mobilných telefónov na svete. Ďalším juhokórejským výrobcom elektroniky na svete je firma LG (predtým Goldstar) s podobným sortimentom ako Samsung. →
www.sario.sk
I SARIO
I ZAHRANIČNÉ TERITÓRIÁ — KÓREJSKÁ REPUBLIKA
Význam a rozsah elektrotechnického priemyslu v KR dáva predpoklady aj pre slovenské firmy, aby si našli odbyt komponentov a materiálov v Kórei. Táto tovarová skupina v slovenskom vývoze do KR v posledných rokoch stabilne stúpa. Za rok 2009 sa stala najobjemnejšou skupinou s 21,5 mil.USD, keď medziročne stúpla o 109% a postarala sa o 28,9% slovenského exportu do KR.
• falošné alebo pozmenené mince, bankovky a cenné papiere • omamné a psychotropné látky, niektoré liečivá a prekurzory • ohrozené živočíšne a rastlinné druhy a výrobky z nich Negatívny zoznam v súčasnosti tvorí 1074 tovarových položiek (1% zo všetkých položiek) a vzťahuje sa na ne 54 zákonných predpisov.
V podrobnejšom komoditnom členení ide o elektrónky, roentgenky, ďalej elektrické stroje, vypínače, drôty a káble. V tejto skupine existujú priaznivé možnosti na zvyšovanie vývozu, pretože v kórejskom dovoze je táto skupina s 13,5% druhou najväčšou hneď po rope. To samozrejme odráža postavenie elektrotechniky ako jedného z najsilnejších odvetví kórejského priemyslu. Aj v tejto skupine je treba sa presadiť kvalitou a zvýšeným úsilím. Z jednotlivých podskupín SITC3 tejto skupiny boli najvýznamnejšou podskupinou č.776 — termické ventily a ventily so studenou katódou, ďalej 778 — elektr. stroje a prístroje a 772 — elektrické prepínače.
Podľa údajov OECD bol priemer aplikovaných ciel 12,8% (pre porovnanie EÚ 6,5, Japonsko 6,3 a USA dokonca iba 4,9%). Pritom u nepoľnohospod. výrobkov bol rozdiel menší — 6,7% oproti 4,1, 3,7 a 4,0%. Poľnohosp. produkty mali priemernú sadzbu cla až 52,2%, čo je niekoľkonásobne vyššie oproti EÚ (16,5%), Japonsku (17,7% alebo USA (9,7%). Znižovanie ciel sa uskutočňuje v rámci procesu rokovaní WTO. Bilaterálne a regionálne preferenčné clá sa uplatňujú voči krajinám s platnými DVO (Čile, Singapúr, EFTA a ASEAN). www.customs.go.kr
Dovozný a vývozný režim, obchodná prax Dovoz a vývoz môžu uskutočňovať len firmy, vlastniace obchodnú licenciu. Každý dovozný prípad prechádza dovozným certifikačným procesom, harmonizovaným s podmienkami WTO. U neliberalizovaných položiek v dovoze (poľnohospodárske výrobky, luxusné tovary, alkoholické nápoje) sa vyžaduje doporučenie na dovoz, ktoré vydáva príslušný štátny orgán alebo profesný zväz. Vybrané položky u vývozu podliehajú povinnej inšpekcii štátnym orgánom za účelom zabezpečenia kvality a dobrej povesti kórejských výrobkov. Vývoz tovaru z Kórejskej republiky si nevyžaduje žiadne povolenia s výnimkou tovarov, ktoré sú zahrnuté v Exportnej a importnej vyhláške (tzv. negatívnom zozname - negative list). Sú to najmä: • tovary dvojakého využitia (suroviny, prístroje a technológie). • knihy, publikácie, filmy a nahrávky, ktoré narušujú ústavný poriadok, národnú bezpečnosť alebo dobré mravy • predmety, ktoré obsahujú tajné informácie vlády alebo používané na výzvedné účely
I5
V niektorých prípadoch, a to najmä v agropotravinárskych produktoch (napr. pivo), sú stanovené colné kvóty. Pri ich prekročení výrazne stúpajú clá, čo stavia účastníkov dovoznej operácie do nevýhodnej pozície. V prípade silného dovozného partnera v KR stúpa možnosť získať časť dovoznej kvóty pri zvýhodnených colných sadzbách. DPH na takmer všetky výrobky je v jednotnej sadzbe 10%. Spotrebné dane sa aplikujú na luxusný tovar ako sú potreby na golf, jachty, vetrone, parfémy, alkohol (80% z objemu nápoja, nie z obsahu alkoholu). Preto je napr. sadzba dane relatívne vyššia na pivo ako na destiláty. Oblasť zahraničného obchodu riadi rezortný orgán – Ministerstvo vedomostnej ekonomiky (MKE)–, ktoré riadi obchodnú politiku, propagáciu zahraničného obchodu, priemyselnú kooperáciu, sprostredkováva obchodných partnerov, organizuje obchodné misie, spolupracuje s profesnými asociáciami, komorami a inštitúciami.
KR má v oblasti ZO asi 200 profesných združení, družstiev, súkromných a štátnych výskumných ústavov. V obchode vyvíja aktivity asi 60 000 autorizovaných obchodných firiem, z toho cca 40 000 so zahranično-obchodnou licenciou, 7 obchodných spoločností, patriacich veľkým konglomerátom; zahraničná sieť — 184 diplomatických zastúpení, 99 kancelárií štátnej agentúry KOTRA (obdoba SARIO) v 71 krajinách sveta, cca 3 800 pobočiek kórejských firiem a 150 kórejských bánk v zahraničí. KR sa na rozdiel od minulosti dostala do pozície, kedy je v jej záujme chrániť duševné vlastníctvo na množstvo technologicky vyspelých zariadení. Preto je tejto problematike venovaná značná pozornosť a zásielky tovaru zo zahraničia sú podrobované prísnym kontrolám. Kórejská colná správa každoročne usporiadava výstavu zadržaných výrobkov, nerešpektujúcich práva duševného vlastníctva, aby zvýšila povedomie verejnosti v tejto oblasti. Dovozca je povinný pod hrozbou pokuty do 30 000 USD alebo väzenia do 3 rokov zabezpečiť označenie pôvodu tovaru u hotových výrobkov. Pravidlá určovania pôvodu tovaru sú v KR dôležité vzhľadom na blízkosť trhov s nízkymi výrobnými nákladmi, vzhľadom na nezaručenú ochranu duševného vlastníctva v niektorých krajinách, atď. Colné procedúry sú podobné ako v ostatných krajinách OECD. V KR však existuje množstvo vykonávacích predpisov nižšej úrovne, ktoré komplikujú dovoz jednotlivých druhov tovaru. Problémy majú automobily zahraničnej výroby s registráciou, kozmetické výrobky s označovaním v kórejskom jazyku. Netarifné bariéry sú pri vývoze do KR oveľa väčšími prekážkami ako samotné clá a poplatky. Je podrobne uvedený ďalej v časti 'Obchodná politika a jej realizácia' a na stránke Ministerstva hospodárstva a výstavby SR: www.mhsr.sk/exportny-plan-teritoria-narok-2010/128460S.
www.sario.sk
I SARIO
I ZAHRANIČNÉ TERITÓRIÁ — KÓREJSKÁ REPUBLIKA
Základná štatistika zahraničného obchodu
Vývoj obchodnej bilancie medzi SR a KR (v mil. EUR) 2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
1-6/2010
Dovoz
234
563
934
1 705
2 389
2 900
2 620
1 647
Vývoz
15
24
31
54
45
63
54
36
Obrat
249
587
964
1 759
2 434
2 962
2 674
1 683
Saldo
-219
-539
-903
-1 651
-2 344
-2 837
-2 566
-1 611
Zdroj: MHV SR
Po poklese, spôsobenom hospodárskou krízou, sa slovenský dovoz z KR aj vývoz do KR v prvom polroku 2010 zvýšili na hodnoty presahujúce historické maximá z roku 2008. Vyplýva to zrejme z posilneného postavenia kórejských výrobcov, ktorí lacnejšími výrobkami získali v pokrízovom období väčšie podiely na svetovom i európskom trhu. Tým sa zvyšuje aj objem dodávaných komponentov do SR dcérskym firmám kórejských spoločností.
SARIO Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu
Vysoké pasívum obchodnej bilancie na slovenskej strane vychádza z dvoch základných faktorov: 1. Vyššia technologická úroveň a vyššia pridaná hodnota kórejských výrobkov, čo zvyšuje dopyt a umožňuje ich prepravu aj na väčšiu vzdialenosť 2. Kórejské investície v SR a z toho vyplývajúci dovoz výrobných zariadení do SR a subdodávok pre kompletáciu výrobkov. 3. Keďže ani jeden z uvedených faktorov sa v blízkej budúcnosti nezmení, je treba aj naďalej počítať s podobným vývojom situácie. Výrobky zo závodov s kórejským kapitálom sú však vo veľkej miere určené na vývoz zo SR do tretích krajín, takže opticky nepriaznivá obchodná bilancia s KR prináša vyššie aktívum SR voči iným partnerským krajinám. Napríklad vysoké aktívum obchodného salda s niektorými európskymi krajinami sa dosiahlo najmä vďaka vývozu LCD televízorov (Samsung), do ktorých sa dovážajú panely s tekutými kryštálmi z KR.
SARIO I Slovak Investment and Trade Development Agency Trnavská cesta 100 I 821 01 Bratislava I Slovakia GPS +48° 9' 52.77", +17° 9' 20.27"
[email protected] I
[email protected] I www.sario.sk
Ďalšie zdroje informácií cez internet: • Obchodná komora EÚ v Kórei– EUCCK www.eucck.org • Kórejská agentúra na propagáciu obchodu a investícií– KOTRA kotra.or.kr • Kórejská asociácia medzinárodného obchodu– KITA kita.net • Kórejská obchodná a priemyselná komora– KCCI www.korcham.net • Federácia kórejského priemyslu– FKI www.fki.or.kr • Kórejská federácia malých podnikov– KFSB www.kbiz.or.kr • Korporácia malých podnikov– SBC www.sbc.or.kr • Administrácia malých a stredných podnikov– SMBA www.smba.go.kr • Asociácia kórejských importérov– KOIMA www.koima.or.kr • EXIM Bank of Korea www.koreaexim.go.kr