TD 4/2015
Číslo: 4/XXVI
Vyšlo: 18. februára 2015
1
0,30 €
Lomnické korzo vraj neostane iba na papieri, so stavbou chcú začať na jar TATRANSKÁ LOMNICA – Projekt Lomnického korza, ktorý má prepojiť železničnú stanicu v Tatranskej Lomnici s údolnou stanicou lanovky atraktívnou promenádou na spôsob poľských Krupówiek, vraj neostane iba na papieri. Základný kameň by chceli slávnostne položiť už túto jar. „Momentálne veľmi intenzívne pracujeme na dotiahnutí povolení vrátane stavebného,“ potvrdil nám Boris Kubovič, podpredseda predstavenstva akciovky ESIN group, ktorá projekt zastrešuje. Podľa pôvodných plánov malo byť nové korzo hotové už tento rok, zatiaľ sa však stavať nezačalo. Medializované informácie o tom, že projekt „zamrzol“ po tom, ako sa britský podnikateľ s českými koreňmi Jan Telensky rozhodol prehodnotiť svoje aktivity na Slovensku, zaskočili aj Kuboviča. Podľa jeho slov Telenskeho spoločnosť, ktorá má pod palcom popradské AquaCity, má predbežne iba záujem na projekte spolupracovať. Akcionárom je akurát spoločnosť Tatry mountain resorts, ktorá je majiteľom horského strediska pod Lomnickým štítom. Práve jej zástupcovia predstavili ešte v roku 2008 svoju víziu Lomnického korza, v októbri 2010 ju spolu s architektom verejnosti predostreli aj priamo v Tatranskej Lomnici. Projekt za približne 50 miliónov eur
uvažoval s troma významnejšími priestormi – prvým bolo hotelové námestie, ktoré malo nadviazať na predstaničný priestor a stromovou alejou prepojiť existujúce administratívno-správne centrum Tatranskej Lomnice s Lomnickým korzom. Ďalšou časťou bolo rekreačno-turistické námestie s výhľadom na Lomnický štít, park a Grandhotel Praha a celý priestor malo uzatvárať športovo-relaxačné námestie pri údolnej stanici lanovky, kde sa okrem hotelov rátalo aj s vodnou plochou, ktorá sa v zime zmení na klzisko, ski reštauráciami či požičovňami športových potrieb. Štúdia počítala s výstavbou približne tridsiatich objektov cestovného ruchu s prechodným ubytovaním, priestormi pre obchod a služby i parkovacími plochami, z kto(pokračovanie na str. 2) Grandhotel Praha, Tatranská Lomnica
Guido Hoepfner zomrel pred sedemdesiatimi rokmi. Patril k architektom, ktorí formovali vzhľad Vysokých Tatier na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia. Rukopis otca grandhotelov je tu možné vidieť dodnes. Viac sa dočítate na str. 8 a 9.
Malá Peťa je jedna z tridsiatich piatich detí, ktoré by mali zasadnúť v septembri do prvých ročníkov v tatranských základných školách. Jej pripravenosť preverila učiteľka prvého stupňa ZŠ Tatranská Lomnica Zuzana Kandríková. Foto: ija
Budúci prváci už majú po zápisoch VYSOKÉ TATRY – Predškoláci už majú za sebou svoju prvú školskú skúsenosť, v prvý februárový týždeň absolvovali zápis do prvých ročníkov. Všetky tri základné školy pôsobiace na území mesta Vysoké Tatry sa snažili svojou ponukou získať čo najviac detí. Bohužiaľ, po optimistickejšom minulom roku sme sa opäť vrátili do demografickej reality. V Základnej škole (ZŠ) v Tatranskej Lomnici prešlo zápisom pätnásť detí, z toho rodičia jedného avizovali, že požiadajú o odklad povinnej školskej dochádzky. Jednou z budúcich školákov je aj malá Peťka, ktorá síce s malým ostychom, ale predsa zvládala úlohy zrelosti. „Teším sa do školy, že sa naučím písmenká a počítať, ale mám rada aj cvičenie a úplne najradšej baletím,“ úprimne povedala budúca prváčka, ktorá sa teší aj na to, že v škole stretne nových kamarátov. V Základnej škole s Materskou školou v Dolnom Smokovci zapísali štrnásť detí a taktiež rátajú s jedným odkladom. Čo do počtu, najspokojnejší sú zrejme v malotriedke v Základnej škole vo Vyšných Hágoch, kde sa na zápis dostavilo až desať detí. „Čakáme ešte na vyjadrenie rodičov dvoch detí, takže napokon by ich mohlo byť osem. Keďže prvákov sme vlani mali len
troch a jeden sa nám odsťahoval, bude to ideálny počet na spojenie prvého a druhého ročníka. Tretiakov a štvrtákov zasa spojíme do druhej triedy,“ prezradila plány Beáta Evansová, riaditeľka hágovskej školy. Pedagógovia sa jednoznačne zhodli, že deti boli bystré a ich vedomosti zodpovedali požadovanej úrovni, najväčšie problémy však majú deti so zreteľnou výslovnosťou. „Jednoznačne najväčší problém mali deti s logopédiou. Niektoré mali značné problémy, ktoré im môžu sťažiť učenie. Bohužiaľ, niektoré z detí odborníkov ešte ani nenavštívili,“ konštatovala Zuzana Kandríková, učiteľka prvého stupňa v ZŠ Tatranská Lomnica. Zo všetkých strán počúvame o školskej zrelosti, ale mnohí rodičia zrejme len matne tušia, čo všetko by to malo obsiahnuť. Dieťa, ktoré nastupuje do školy (pokračovanie na str. 7)
2
TD 4/2015
VIDELI SME u Hotel Patria na Štrbskom Plese od pondelka hostí vysokých štátnych predstaviteľov krajín V4. Hlavným výstupom rokovania by mal byť slávnostný podpis protokolu High level meeting, ktorý predstavuje významný míľnik v celosvetovom boji proti chudobe. u Členovia Združenia Euroregión Tatry sa včera stretli na kongrese, ktorý sa uskutočnil v zasadačke mestského úradu v Poprade, kde sa okrem schválenia aktivít na tento rok konali aj voľby do orgánov tohto spoločenstva. u Víťazom súťaže v zručnosti kuchárov na veľtrhu Danubius Gastro sa stal Patrik Balkóci, Chef de partie z Grand Hotela Kempinski High Tatras. Obhájil tak svoje minuloročné prvenstvo. Zlatú medailu mu v tomto ročníku súťaže porotcovia udelili za prepeličku so zelerovým pyré, marhuľový knedlík s gazdovskou slaninou a s rehydrovanými marhuľami na portskom víne. Na dekoráciu použil čerstvú naplátkovanú hľuzovku, zelený olej zo stopkového zeleru a záhradné bylinky. u V Štúrovskom múzeu otvorili začiatkom februára výstavu pod názvom Od Tatier po Chamonix, ktorá je venovaná významnej tatranskej osobnosti lekárovi a športovému činovníkovi Dr. Michalovi Guhrovi. Ten si zo Švajčiarska priniesol bohaté skúsenosti, ktoré uplatňoval počas svojho pôsobenia v Tatranskej Polianke. Na tomto projekte sa podieľalo aj Slovenské olympijské a športové múzeum Slovenského olympijského výboru a OK Nové Zámky. u Obchodík so suvenírmi situovaný vo Vile Flóra v Starom Smokovci končí z dôvodu kompletnej rekonštrukcie tohto objektu. V dohľadnej dobe by sa však mal objaviť v priestoroch bývalého starosmokoveckého Obchodného domu. u Kampaň o Slovensku na medzinárodnej televíznej stanici Eurosport videlo viac ako 100 miliónov ľudí v 50 krajinách, uvádza sa v správe Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Tá v minulom roku v rámci propagácie Slovenska ako celoročnej destinácie vytvorila doma i v zahraničí mediálne kampane v hodnote 2,77 milióna eur. (ija)
POČULI SME
Spravodajstvo
Lomnické korzo vraj neostane iba na papieri, so stavbou chcú začať na jar (dokončenie zo str. 1) rých väčšina mala byť v podzemí. Či sa odvtedy pôvodné plány investora zmenili, sme sa nedozvedeli. Developer sa však svoje zámery chystá zverejniť už o niekoľko týždňov. „Na jar 2015, predbežne v mesiaci apríl, usporiadame veľkú tlačovú konferenciu spojenú s kompletnou prezentáciou projektu. Do toho dátumu nechceme zverejňovať čiastkové informácie o projekte,“ uzavrel Kubovič. Prezradil však, že jej súčasťou bude aj slávnostné položenie základného kameňa a oficiálne zahájenie stavby. (pet)
Výstavba Lomnického korza je na spadnutie, projekt podľa developera „nezamrzol“. „Naopak, práve teraz veľmi živo prebieha, dokončujeme celý proces realizácie projektu tak, aby sme mohli na jar začať s výstavbou,“ uviedol podpredseda predstavenstva spoločnosti ESIN group Boris Kubovič. Foto: EG
Poľský Eurolot končí POPRAD/VYSOKÉ TATRY – Poľský Eurolot končí! Letecká spoločnosť, ktorá vlani lietala aj pod Tatry, ohlásila krach. Popradské letisko pritom ešte nedávno uvažovalo, že s ňou začne opäť rokovať o obnovení pravidelného spojenia s Varšavou. Teraz sa spolieha na konkurenčný LOT. Poľský letecký dopravca ohlásil koniec k 31. marcu. Na lopatky ho položili miliónové straty. Do problémov sa spoločnosť dostala aj kvôli novým linkám nízkonákladových spoločností, s ktorými bojovala o pasažierov. Aj napriek snahe odvrátiť kolaps, sa Euro-
lotu udržať sa na trhu nepodarilo. „Cestujúcim, ktorí si zakúpili letenky po 31. marci 2015, budú vrátené peniaze v plnej výške alebo im bude ponúknutý let inou leteckou spoločnosťou,“ informovala hovorkyňa Eurolotu Karolina Bursa.
Takmer dva milióny eur pôjdu aj pod Tatry PREŠOV/POPRAD – Z dvadsaťpäťmiliónového úveru, ktorý získal Prešovský samosprávny kraj (PSK) od Európskej investičnej banky pôjde časť peňazí aj pod Tatry. Krajskí poslanci minulý utorok rozdelili prvých 8,3 milióna eur, ktoré sú už na účte župy. Z nich sa 1,914 milióna eur ujde Podtatranskému múzeu v Poprade. Zvyšné peniaze kraj investuje do rekonštrukcie svojich ďalších dvoch kultúrnych inštitúcií, opravy ciest, mostov a zosuvov po povodniach či modernizácie sociálnych zariadení. Tieto projekty zafinancuje i zo svojich príjmov a rezervného fondu. Komplexná rekonštrukcia múzea, na ktorú pod Tatrami čakali roky, je už na spadnutie. „Od stredy máme oficiálne zatvorené. Balíme, rozoberáme expozície, veľké predmety sa umiestňujú do depozitárov,“ potvrdila nám koncom minulého týždňa riaditeľka Podtatranského múzea Magdaléna Bekessová. Do tohto piatku sa rozhodli ponechať otvorenú už len výstavu Everest, ktorá pripomína úspechy Slovákov na najvyššej hore sveta. Potom sa brány múzea pre návštevníkov na niekoľko mesiacov úplne zatvoria. „Boli by sme radi, keby sa
to podarilo do konca tohto roka,“ dodala riaditeľka. Ak všetko pôjde podľa plánov, výstavnú činnosť by múzeum chcelo obnoviť už začiatkom alebo na jar budúceho roka a v novembri 2016 by si návštevníci mohli pozrieť novú expozíciu, ktorá bude klásť dôraz na prezentáciu unikátnej kniežacej hrobky z prelomu 4. a 5. storočia. Múzejníci im zároveň ponúknu i komplexný pohľad na históriu osídlenia v regióne. Dovtedy chce múzeum za európske peniaze vymeniť strechu, okná a opraviť zdevastovanú fasá(pokračovanie na str. 5)
Pod Tatry začal Eurolot lietať začiatkom decembra 2011, až do januára 2013 pristávali na popradskom letisku dvakrát do týždňa pravidelné lety z Varšavy a Gdanska. Pôvodne chcela spoločnosť prevádzkovať aj pravidelnú linku do Poznane, no napokon vyrukovala s tým, že ju neotvorí. Svoje rozhodnutie zdôvodnila predajom časti starých lietadiel, ktoré zamýšľala ihneď speňažiť, aby mohla svoju flotilu rozšíriť o nové stroje. Aj napriek záujmu zo strany cestujúcich pravidelné lety pod Tatry už Eurolot neobnovil, turistov do lyžiarskych stredísk rozvážal z Krakova autobusmi. Lietadlo vo farbách poľského dopravcu pristálo na popradskom letisku opäť až v januári minulého roku. Chartrové lety, ktoré pendlovali medzi Popradom a Gdanskom, zabezpečovala poľská cestovka Rainbow Tours každú sobotu až do polovice marca. „Boli obsadené asi tak na polovicu. Čo sa týka pravidelných letov, tie boli naplnené približne na štyridsať, maximálne päťdesiat percent,“ zhodnotila záujem cestujúcich o letecké spojenie s Poľskom riaditeľka popradského letiska Ivana Herkeľová. Myšlienky obnoviť lety aspoň do Varšavy sa jeho vedenie nevzdalo ani po tom, čo Eurolot oznámil svoj koniec. V hre je nový projekt v spolupráci so spoločnosťou LOT. „Všetko bude závisieť od dopravcu a jeho požiadaviek. Je to otázka dohody minimálne troch strán, pretože bez marketingovej pomoci vám tu dnes nikto lietať nebude,“ dodala Herkeľová. Mimochodom, práve do letového parku spoločnosti LOT by podľa denníka Rzeczpospolita malo pribudnúť desať lietadiel typu Bombardier Q400, ktoré patrili do flotily Eurolotu. (pet)
Spravodajstvo
TD 4/2015
Plánujú sa pustiť do rekonštrukcie stanice i zastávok VYSOKÉ TATRY – Ešte tento rok sa železnice chcú pustiť nielen do rekonštrukcie budovy železničnej stanice v Tatranskej Polianke, ale v pláne majú aj modernizáciu hneď niekoľkých zastávok. Okrem Nového a Horného Smokovca by novú podobu mali dostať i zastávky Danielov dom a Pekná Vyhliadka. „Prebieha verejná súťaž na výber zhotoviteľa projektovej dokumentácie, predpokladaná realizácia stavby je v rokoch 2015 – 2016,“ informovala nás hovorkyňa Železničnej spoločnosti Slovensko (ŽSR) Martina Pavliková. V investičnom pláne na najbližšie dva roky majú železni-
ce aj ďalšie investičné projekty v oblasti Tatier. Na „spadnutie“ je
Rozhodnú o dotáciách, laureátovi výročnej ceny i výške platu primátora STARÝ SMOKOVEC – Prvé tohtoročné zasadnutie Mestského zastupiteľstva (MsZ) vo Vysokých Tatrách sa uskutoční už zajtra. V úvode budú prvé tri body venované kontrolnej činnosti. Poslanci odobria doplnok k Štatútu mesta Vysoké Tatry, kde sa opätovne rozšíri počet mestských výborov z troch na štyri. Doplnia sa členovia komisií zriadených pri MsZ a delegujú aj zástupcov z radov poslancov do inštitúcií pôsobiacich v cestovnom ruchu. Po prerokovaní žiadostí na dotácie budú poslanci schvaľovať laureáta na tohtoročné udelenie Ceny mesta za celoživotné dielo. Mestský parlament by mal odklepnúť aj predĺženie platnosti existujúceho dokumentu Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) pre mesto Vysoké Tatry. Nasledovať bude niekoľko informatívnych správ, a to o poskytnutých dotáciách v predchádzajúcom kalendárnom roku, o čerpaní príspevku pre Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry a oblastnú organizáciu cestovného ruchu Región Vysoké Tatry. Ďalej to budú správy o stavebnej činnosti na území mesta v druhom polroku 2014, o hospodárení s nájomnými bytmi či prevody a nájomné vzťahy v nebytových priestoroch, objektoch a na mestských pozemkoch. Informáciu o ročnom pôsobení predloží aj mestská polícia. Po konštatovaní Komisie na ochranu verejného záujmu, či si verejní činitelia splnili svoju povinnosť, sa budú poslanci zaoberať doplnením požiadaviek na zmeny Územného plánu mesta Vysoké Tatry. Prvú časť zasadnutia ukončí návrh na určenie platu primátora. Definitívnou bodkou budú interpelácie poslancov a diskusia. (ija)
komplexná rekonštrukcia budovy železničnej stanice v Tatranskej Polianke, podľa Pavlikovej ŽSR už majú v rukách aj stavebné povolenie. „Tento rok sa uskutoční výber zhotoviteľa na dodávku stavebných prác formou verejného obstarávania,“ konkretizovala ďalšie kroky hovorkyňa. Samotná rekonštrukcia by mohla začať ešte v tomto roku, jej ukončenie železnice predpokladajú o rok neskôr. S modernizáciou stanice začali ešte koncom roka 2012, keď sa pustili do rekonštrukcie nástupíšť za vyše 350-tisíc eur. Práce sa im podarilo dokončiť o takmer päť mesiacov skôr ako pôvodne plánovali. Vynovené nástupištia s novým osvetlením cestujúcim slúžili už v letných mesiacoch. Novú podobu by mali dostať aj nástupištia na Štrbskom Plese, kde chcú železnice zrekonštruovať prístrešky. Podľa Pavlikovej momentálne prebieha verejná súťaž na výber zhotoviteľa projektovej dokumentácie. Pokračovať plánujú i v modernizácii prestupovej haly Tatranských elektrických železníc (TEŽ) na popradskej železničnej stanici. Na III. etapu rekonštrukcie bolo už podľa slov hovorkyne vydané stavebné povolenie na realizáciu stavby. „V roku 2015 sa uskutoční výber zhotoviteľa na dodávku stavebných prác formou verejného obstarávania,“ ozrejmila súčasný stav Pavliková. S ich začatím železnice rátajú na budúci rok. (pet)
Tatranský pohľad na referendum v číslach VYSOKÉ TATRY – Účasťou na päťdesiatim percentám, v Po- percent. Z pohľadu krajov bola referende, ktoré sa uskutočnilo prade svoj názor nevyjadrilo účasť na referende v Prešovskom 7. februára, sa Tatranci zaradili ani dvadsať percent voličov a v kraji najvyššia, a to 32,31 permedzi celoslovenský nadprie- meste Svit to bolo niečo vyše 21 centa. (ija) mer, keďže celonárodná účasť bola 21,41 percenta. Vyjadriť svoj názor Poet oprávnených obanov zapísaných v zoznamoch na hlasovanie 3 702 k volebným schránkam Poet oprávnených obanov, ktorým sa vydali hlasovacie lístky 1 005 prišlo 27,14 percenta oprávnených voličov Poet odovzdaných hlasovacích lístkov 1 004 vrátane tých, ktorí vyPoet odovzdaných platných hlasovacích lístkov 997 užili na území mesta voličské preukazy. Poet odovzdaných neplatných hlasovacích lístkov 7 Najviac ich bolo už tradične v Tatranskej Odpove „ÁNO“ Odpove „NIE“ Neplatné hlasy Lomnici a v Starom Otázka Smokovci, najmenej Poet Podiel Poet Podiel Poet Podiel zasa v Novej a Tatran1 956 95,12 36 3,58 13 1,29 skej Polianke. V rámci 2 923 91,84 54 5,37 28 2,78 volebného obvodu Poprad sme však patrili 3 925 92,03 56 5,57 24 2,38 k šedému priemeru. Legenda: Podiely hlasov zúastnených obanov pre jednotlivé otázky v percentuálnom Zatiaľ čo v Ždiari či Šuvyjadrení Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky ňave sa účasť blížila k
3
14 DNÍ PRIMÁTORA Minulý štvrtok v Starom Smokovci zasadalo Predstavenstvo Asociácie horských sídel Slovenska (AHSS). „Hlavným bodom bola príprava valného zhromaždenia, ktoré by sa malo uskutočniť 19. marca v Dolnom Smokovci,“ uviedol Ján Mokoš, predseda AHSS a primátor mesta Vysokých Tatier. „Rozdelili sme si úlohy a stanovili termíny na prípravu jednotlivých materiálov, o ktorých budeme rokovať, takisto sme vyhodnotili aj plnenie úloh z predošlého predstavenstva,“ doplnil Mokoš. Ako dodal, okrem iného sa na zasadnutí zaoberali i prípravou rozpočtu a plánom hlavných aktivít AHSS nielen pre rok 2015, ale výhľadovo aj na ďalší rok, prerokovali tiež správu o činnosti AHSS. „Zhruba dva týždne pred zasadnutím valného zhromaždenia sa opäť zíde predstavenstvo, ktoré odsúhlasí tieto dokumenty,“ poznamenal Mokoš. Od stretnutia s Bohušom Hlavatým si tatranská radnica sľubovala „doladenie“ spolupráce so spoločnosťou Tatry mountain resorts (TMR), ktorá je majiteľom a zároveň prevádzkovateľom tatranských horských stredísk. „Bežný život prináša mnohé veci, ktoré je potrebné riešiť. Zhruba pred necelým rokom sme sa stretli, dali si úlohy a termíny, avšak nie všetky sa podarilo splniť, teraz sme sa dohodli, že raz za štvrťrok bude spoločné stretnutie, na ktorom si vyhodnotíme, ako sa obom stranám darí plniť to, čo si stanovili. V prípade, že sa niečo nepodarí do určeného termínu, bude jasná kontaktná osoba, s ktorou to budeme ďalej riešiť,“ vyjadril sa Mokoš. Ako dodal, najbližšie spoločné stretnutie sa chystá už budúcu stredu, dovtedy si chcú obe strany vyhodnotiť plnenie úloh. „Takéto stretnutia, na ktorých si povieme, čo sme splnili a čo nie, aký je momentálny stav, by sme chceli zorganizovať raz za štvrť roka,“ doplnil Mokoš. Minulý týždeň sa primátor Mokoš stretol i s predsedom Národnej rady SR Petrom Pellegrinim, okrem iného s ním hovoril i o tom, ako by sa do budúcna dalo pomôcť Vysokým Tatrám. „Prerokovali sme otázky zaujímavé pre obe strany,“ naznačil obsah stretnutia Mokoš. V prvý februárový štvrtok mimoriadne zasadalo Valné zhromaždenie Podtatranskej vodárenskej spoločnosti (PVS), ktorej akcionárom je i mesto Vysoké Tatry. „Vzhľadom na to, že po voľbách došlo k zmenám na niektorých postoch, volili sa dvaja noví členovia predstavenstva a takisto prebehli voľby do Dozornej rady PVS, v ktorej má zastúpenie aj naše mesto,“ ozrejmil dôvod mimoriadneho zasadnutia primátor, ktorý bude Vysoké Tatry v dozornej rade akciovky zastupovať i naďalej. (pet)
4
TD 4/2015
Spravodajstvo
Na slovíčko, pán poslanec K nováčikom a zároveň k najmladším členom Mestského zastupiteľstva (MsZ) Vysoké Tatry patrí aj Tomáš Tišťan, ktorý sa stal zástupcom obyvateľov Tatranskej Lesnej, Tatranskej Lomnice, Tatranských Matliarov a Kežmarských Žľabov. Najbližšie štyri roky bude pôsobiť ako predseda príslušného mestského výboru a zároveň ako člen troch komisií zaoberajúcich sa financiami a mestským majetkom, cestovným ruchom a ochranou verejného záujmu. Mohli by ste sa trocha predstaviť? Predsa len, nie všetci Tatranci vás musia poznať. Vyrastal som v Tatranskej Lomnici, kde som chodil aj do školy. Mnohí, keď im to poviem, vnímajú ako „pikošku“, že tam žijú moje obe staré mamy z „oboch“ strán. Podľa priezviska si ma totiž spájajú len s jednou vetvou rodiny. Potom nasledovalo gymnázium v Poprade a vysoká škola v Banskej Bystrici. Po škole som takmer desať rokov pracoval ako novinár. Najskôr v denníku Korzár, potom SME a Hospodárskych novinách. Použili ste minulý čas... Pred pol rokom som v novinách skončil. Chcem sa zamerať na oblasť výučby cudzích jazykov a venovať sa tomu naplno. Teraz s priateľmi pripravujeme prvý veľký projekt. Prečo ste sa rozhodli kandidovať na post poslanca MsZ Vysoké Tatry? Boli to konkrétne veci, ktoré som mal v predvolebnom letáčiku. Jednak negatívne, niečomu zamedziť. Ak je naozaj pravda, že väčšina Tatrancov si neželá dva navrhované projekty lanovky z Hrebienka a najmä zjazdovku k botanickej záhrade a ja si myslím, že ich škodlivé dopady naozaj prevažujú nad prí-
nosmi, chcem nájsť trvalé riešenie, aby sa nerealizovali. Najmä však zistiť, čo si ľudia naozaj myslia. Je absurdné, aby každými voľbami ľudia znova tŕpli, ako sa noví poslanci k veci postavia. Z pozitívnych to boli veci ako detské ihrisko, parky, erb a podobne. Ktorej sfére by ste sa chceli venovať, čomu konkrétne v rámci celého MsZ? Myslím, že je účelnejšie riešiť konkrétne veci. Nemám rád slovo sféry. Keď poviem napríklad cestovný ruch, my Tatranci sme o jeho rozvoji schopní debatovať tri hodiny a stále to budú len také reči. Ak sa ale začneme rozprávať o klzisku s umelým chladením, veľkom detskom ihrisku, na ktoré už máme v Lomnici tri konkrétne lokality ako alternatívy na výber, šanca, že bude aj nejaký úžitok, stúpa. Zdá sa mi, že takto „konkrétne“ to vidia všetci moji noví kolegovia. Vaše plány sú teda len o Lomnici? Mnohí takýto lokálny prístup kritizujú ako sebecký. Aj váš volebný obvod tvoria až štyri osady. Vôbec nie len o Lomnici. Zaujímavé je, že aj z takej čisto lomnickej veci ako je zmena erbu, lebo ľudia ju veľmi žiadajú, sa vie vykľuť celotaranská vec. Keď sme
Najúspešnejším športovcom PSK sa stal olympionik Adam Žampa PREŠOV - Titul najúspešnejšieho športovca Prešovského samosprávneho kraja za rok 2014 získal Adam Žampa. Kraľovanie prešovských hádzanárov na tróne najúspešnejších po piatich rokoch zlomil 24-ročný zjazdár vďaka fantastickým výsledkom na minuloročných Zimných olympijských hrách v ruskom Soči. Už 12. ročník slávnostného vyhlásenia najúspešnejších športovcov a športových kolektívov Prešovského samosprávneho kraja (PSK) za rok 2014 sa konal včera v prešovskom Divadle Jonáša Záborského. Odborná komisia na základe výsledkov za rok 2014 určila desať najúspešnejších športovcov PSK - jednotlivcov v kategórii dospelých bez určenia poradia, tri najúspešnejšie športové kolektívy v kategórii dospelých a tri v mládežníckej kategórii. Ocenení boli aj najúspešnejší študenti stredných škôl, najúspešnejšia stredná škola, zdravotne postihnutý športovec, víťaz internetového hlasovania a udele-
ná bola aj Cena predsedu PSK. Okrem Žampu sa do prvej desiatky bez určenia poradia dostali aj ďalší účastníci ostatnej zimnej olympiády, lyžiar Martin Bajčičák a sánkar Jozef Ninis. Minuloročné umiestnenie v TOP 10 si obhájil aj popradský horolezec Peter Hámor. V internetovom hlasovaní sa nepodarilo uspieť ani jednému z tatranských adeptov na ocenenie. (vef)
začali robiť vo veci prvé kroky, zistili sme, že vo Vyšných Hágoch majú rovnaký problém. Teraz môžeme s Milanom Maníkom spojiť hlavy dokopy a riešenie azda urýchlime. Samozrejme, na pretras prichádzajú aj dôležitejšie veci. Aké? V meste je dlhodobý dopyt od seniorov po, ľudovo povedané, cenovo dostupnejších obedoch. Bolo už viacero pokusov, ale nastálo fungujúce riešenie sa zatiaľ nenašlo. Chcem presvedčiť kolegov na jedno odvážne riešenie. A to je? Mesto ročne dáva na chod pohotovosti okolo 45-tisíc eur. Tá suma vyráža dych. Keď som nedávno navštívil pohotovosť kvôli kliešťovi, ísť do Popradu bolo len o trocha ďalej. Keď som tam nedávno išiel so starou mamou, Poprad sa ukázal dokonca lepší, lebo bolo potrebné ostať v nemocnici na pár dní. Z Dolného Smokovca, Vyšných Hágov či Tatranskej Kotliny je vyslovene jedno, kam idete. Ľudia možno budú šomrať dva mesiace v Starom Smokovci, za ten risk to ale stojí. Pretože mať každý deň dotovaný obed za 2,70 eura je niečo, čo si človek každý, ale naozaj každý deň uvedomí. Povie si, áno, mesto mi tu pomáha. Pohotovosť využijete tri-štyrikrát za rok. Nehovoriac o tom, že lekári v nej pôsobia vyslovene z donútenia. Čo na to hovoria kolegovia poslanci. Má to šancu prejsť? Správnejšie by bolo sa spýtať najskôr ich, ale keďže ste ma oslovili na rozhovor tento týždeň, chcel som povedať aj toto. Najdôležitejšie je, čo povedia čitatelia. Som presvedčený, že aj zástancov pohotovosti suma 45- tisíc presvedčí. Za päť rokov je to štvrť milióna eur, v korunách to radšej ani nepočítam. A z obedov, opakujem, môžu mať seniori úžitok každý deň. Mestský úrad je riešeniu dlhodobo naklonený. Ste najpočetnejší mestský výbor, spolu s kotlinským poslancom ste až štyria. Je to lepšie alebo horšie, keď to porovnáme s dvojčlennými tímami z Dolného a Starého Smokovca či Vyšných
Hágov? Je to výhoda, lebo sa dopĺňame. Iveta Šestáková je „baba“ činu, začne konať hneď. Jožo Janiga sa vyzná v legislatíve. Keď riešime problém, často nájde vhodný paragraf, ktorý by sme možno my ostatní museli vyhľadávať o niečo dlhšie. Paľo Schlaffer sa zase skvelo orientuje v technike. Keď sme nedávno riešili výpadky verejného osvetlenia, hneď diagnostikoval problém. Minulé zastupiteľstvo ku koncu nekomunikovalo s primátorom. Ako sa pozeráte na toto? Je to verejne známe, nakoniec kolega Róbert Gálfy to spomínal v nedávnom čísle. Je priorita, aby sme sa niečomu takému vyhli. Som tu veľký optimista. Keď som minule sedel s primátorom a objavila sa jedna téma, na ktorú máme presne opačný názor, popri jeho nesúhlase som zároveň k môjmu názoru cítil rešpekt a toleranciu. Nehovoriac o tom, že na všetkých ostatných preberaných veciach sme sa zhodli. Môžem sa opýtať niečo aj ja? No, záleží, čo to bude. Skúsme... Náš výbor, aj primátor sme sa zhodli, že do projektu veľkého detského ihriska v Lomnici treba ísť. Na stole máme tri možnosti. Malý park pod autobusovou stanicou, lúka pod hotelom Morava a v súčasnosti zarastený pozemok medzi jazierkom a Zorou. Zaujímalo by nás, čo si myslia občania. Ktoré miesto je podľa nich najlepšie? Z hľadiska detí, z hľadiska podpory domácich reštauračných prevádzok a podobne. Kde vám to môžu povedať? Na webe mesta máme všetci emailové adresy. Odkazy môžu nechávať aj u riaditeliek škôlky a školy. K nám sa určite dostanú. (ija)
Tatranské spektrum
TD 4/2015
Na Skalnatom plese opäť rozohrali Príbeh V Galérii Encián na Skalnatom plese opäť rozohrali Príbeh, v ktorom hrajú hlavnú úlohu drevorezby z dielne Kežmarčana Martina Barnáša. Spoločne s ním pod Lomnickým štítom vystavuje svoje obrazy a keramické objekty aj popradský rodák Peter Smik. Zatiaľ čo jeho cyklus nástenných objektov z taveného skla návštevníkov kúsok po kúsku vtiahne do minulosti a vyvolá šteklivú spomienku na bezstarostné detstvo, pohľad na fastfoodové krabičky ich „prinúti“ pozastaviť sa nad nuansami súčasného konzumného života. I keď Barnášovou srdcovkou je sakrálna tvorba, na Skalnatom plese dostali priestor najmä svetské objekty. Výstava ponúka prierez jeho tvorbou za posledné zhruba desaťročie – nájdete tu všetko od klasiky až po modernejšie, abstraktnejšie plastiky. „Zaujímavý je napríklad Fénix. Je potrebné sa doň zahĺbiť a trošku si aj všimnúť, o čom to celé je, až potom človek pochopí, kde sa Fénix skrýva. Každý z vystavených objektov má však niečo do seba – niečo je o samotnom príbehu toho výjavu, niečo o príbehu materiálu a na základe vizualizácie sa zase môže odvíjať ďalší príbeh. Myslím si, že sa tam môže nájsť naozaj každý,“ hovorí Kežmarčan, ktorému hrejivá krása dreva a jeho nedozerné možnosti učarovali už v detstve. Rovnako ako i sakrálne objekty. „Drevo je teplý, poddajný materiál, má svoju štruktúru, svoje zákonitosti, dá sa mu niečo dať, ale dá sa aj z neho niečo vziať, je tam symbióza až do samého konca. Keď som ako malý chlapec stál v kostole, tak som si vôbec nevedel predstaviť, že je možné niečo také, čo je súčasťou chrámu a za čím ľudia vidia aj duchovno, vytvoriť. Hoci to nebola priamo výzva, v kútiku duše to stále bolo a dnes som spokojný, že som svoj sen mohol realizovať,“ vyznal sa Barnáš. Svoje umelecké ambície pretavil do desiatok sôch svätcov, vytvoril krížové cesty, sarkofágy, ikonostasy, ale i interiéry mnohých rímskokatolíckych kostolov, medzi nimi napríklad aj toho
v Tatranskej Lomnici. Jeho tvorba však nie je neznáma ani za hranicami Slovenska. Zatiaľ čo Barnášove plastiky majú miestami až mystický rozmer, Smikove sklenené obrazy vás v spomienkach mimovoľne vrátia do bezstarostných čias detstva. Vo svojom cykle nástenných objektov z taveného skla pod názvom Kúsok po kúsku zhmotnil hneď dve témy. Tá prvá je odrazom detských snov a túžob, s ktorými sa každý z nás „kúsok po kúsku“ vyvíja, rastie a jeho sny rastú s ním. „Keď sa človek zamyslí, spomenie si na detstvo, na svoje detské sny, na všelijaké svoje hračky a práve tie sú zakomponované v týchto obrazoch. Ak sa zadíva cez sklo do minulosti, možno tam objaví práve tú, s ktorou sa kedysi hrával, rozpamätá sa na tie časy a odraz detských očí,“ poodkrýva tajomstvo obra-
zov z taveného skla keramikár. Druhá téma je hrejivou spomienkou na posledné útržky leta. Pri pohľade na jeho sklenené objekty v drevenom ráme zrazu zima stráca svoju moc a pred očami vám postupne defiluje ružový odraz oblohy, lesk zeleného lístia, purpur neskorých kvetov či červeň zapadajúceho slnka... Späť do reality vás vrátia až Smikove fastfoodové krabičky. „Je to výraz našej doby, život, ktorý žijeme. Každý deň je to to isté, je veľmi ťažké v spoločnosti povedať nie, byť iný. To je tá fastfoodová krabička, ktorú deň čo deň prikladáme vedľa ďalšej krabičky, až vznikne kôpka fastfoodového života. Jediné, čo môžeme zmeniť, je jej obsah, ale nebude to zmena celková, lebo to nedokážeme,“ vysvetľuje pointu umelec, ktorého práce poznajú doma i v zahraničí. Jeho diela sú zastúpené v súkromných zbierkach na Slovensku, vo Francúzsku, Švajčiarsku, Česku i susednom Poľsku. „Cesta keramickej tvorby bola pre mňa cesta, ktorou som kráčal za svojim cieľom. Nakoniec človek vždy dosiahne cieľ iba vytrvalosťou, úsilím a zúročujúcimi skúsenosťa(pokračovanie na str. 11)
V najvyššie položenej galérii na Slovensku sa stretli diela umeleckého rezbára Martina Barnáša a keramikára Petra Smika (na snímke). Foto: enc
Takmer dva milióny eur pôjdu aj pod Tatry (dokončenie zo str. 2) du, rekonštrukciou by mali prejsť aj vnútorné priestory. Podľa riaditeľky budú musieť hľadať ešte ďalšie zdroje, keďže na modernizáciu pôvodne rátali so sumou okolo dva a pol milióna eur. Poslanci im však odklepli „iba“ niečo vyše 1,9 milióna. „Sú to finančné prostriedky, ktoré by mali úplne pokryť stavebnú časť rekonštrukcie. Zvyšok bol určený na vnútorné vybavenie. To sa bude musieť riešiť v priebehu roka. Je to náročné, pretože je potrebný aj výtvarný návrh,“ dodala Bekessová. Počas mesiacov, kedy bude múzeum zatvorené, môžu náv-
števníci vidieť aspoň časť jeho expozície, otvorená totiž ostáva pobočka v Spišskej Sobote. „Od mája pravdepodobne ešte rozšírime otváracie hodiny. Chceme tam presunúť aj kultúrno-vzdelávacie podujatia a akcie, na ktoré sú už ľudia zvyknutí,“ prezradila plány riaditeľka múzea, ktoré práve na budúci rok oslávi 130. výročie svojho otvorenia. Okrem toho si pripomenie aj desať rokov od začatia výskumu kniežacej hrobky, ktorú našli v Poprade - Matejovciach a 90. výročie objavenia vyliatku mozgovne neandertálca v Gánovciach.
Samotná budova dnešného Podtatranského múzea bola postavená ako jedna z mála špecializovaných múzejných budov na Slovensku v rokoch 1885 a 1886. Sídlilo v nej Karpatské múzeum v Poprade. Prvú expozíciu múzejníci sprístupnili návštevníkom začiatkom augusta 1887. O sedemdesiat rokov neskôr malo v jeho priestoroch svoje dočasné sídlo Múzeum Tatranského národného parku. V súčasnosti Podtatranské múzeum eviduje takmer päťdesiattisíc kusov zbierkových predmetov a viac ako 18-tisíc knižných zväzkov. (pet)
5
AVIZUJEME ä So svojimi zážitkami z najvyššej hory sveta, Mt. Everestu sa dnes večer s návštevníkmi Podtatranského múzea v Poprade podelí špičkový slovenský horolezec Peter Hámor. Na strechu sveta sa mu po prvýkrát podarilo vystúpiť ešte v roku 1998, vlani sa o jej vrchol pokúšal spoločne s Rumunom Horiom Colibăşanuom. Počasie ich však niekoľkokrát vrátilo späť. Beseda s Popradčanom, ktorý má na svojom konte už dvanásť osemtisícoviek, je sprievodným podujatím k výstave Everest. Začiatok Hámorovej prezentácie s názvom Tibet – Mount Everest je naplánovaný na 18.00 hodinu. Za vstup zaplatíte 2 eurá. ä Tatranská galéria a jej Kinoklub Film Europe Poprad chystá na zajtra ďalšie zo svojich premietaní. Fanúšikom kvalitnej kinematografie tentokrát ponúkne drámu Zimný spánok, ktorá vlani na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes získala Zlatú palmu i Cenu FIPRESCI. Ďalšie majstrovské dielo tureckého režiséra Nuriho Bilge Ceylana si môžete vychutnať od 19.00 hodiny v priestoroch popradskej elektrárne. Viac informácií nájdete na www.tatragaleria.sk. ä Už tento piatok štartuje na Zamkovského chate v Malej Studenej doline 6. ročník Ľadovo-filmového festivalu, ktorý bude zároveň aj 4. kolom Slovenského pohára v drytoolingu. Hneď v prvý večer sa so svojimi dojmami z najťažšej športovej cesty v Tatrách – Jet stream podelí s účastníkmi obľúbenej akcie lezec Jožo Kristoffy, v sobotu sa už tradične očakáva strhujúci súboj o prvenstvo v lezení ľadov. Prvý pretekár sa na štart postaví o 11.00 hodine, vyhlásenie výsledkov je naplánované na 18.00 hodinu. Sobotňajšiu afterparty „odpáli“ rocková kapelka SEXIT z Rožňavy. Viac informácií o podujatí získate na telefónnom čísle 052/442 26 36, kde si môžete rezervovať aj ubytovanie. Výška štartovného závisí od súťažnej kategórie, pohybuje sa od 5 do 12 eur. ä Pokojnejšiu verziu trávenia piatkového večera ponúkajú v starosmokoveckej Kaviarni a čajovni U VLKA, kde vám „naservírujú“ piesne z domácej fonotéky. Jednu skladbu uvedú vo vlastnom výbere spolu s krátkym komentárom, zvyšné nechajú na svojich hostí. Vstup na podujatie 9 piesní, 1 skladba, ktoré sa začne o 18.00 hodine, je voľný. (pokračovanie na str. 7)
6
TD 4/2015
Tatranské spektrum
Vysoké Tatry v živote Dr. Michala Greisigera Pri príležitosti sviatku sv. Antona Pustovníka, patróna mesta Spišská Belá sa v tomto podtatranskom mestečku uskutočnilo viacero zaujímavých podujatí. Na dome č. 8 na Štefánikovej ulici odhalili pamätnú tabuľu speleológovi a podnikateľovi Augustovi Kaltsteinovi (*10. 12. 1844 Spišská Belá - †24. 8. 1921 Spišská Belá), ktorý sa zúčastňoval na sprístupňovaní Belianskej jaskyne a výstavbe Tatranskej Kotliny. V evanjelickom kostole sa konala prezentácia knihy Dr. Michal Greisiger od autorov Zuzana Kollárovej, Andreja Nováka a Mariána Sojáka. Knihe požehnali evanjelickí duchovní – senior ev. a. v. cirkvi Roman Porubän a zborová farárka Eva Germanová. Prezentáciu sprevádzal primátor mesta Štefan Bieľak. Toľko v krátkosti o podujatiach na ktorých sa zúčastnilo množstvo obyvateľov v Spišskej Belej a zo širokého okolia... Osobnosť Michala Greisigera (*25. 12. 1851 Stráne pod Tatrami – †10. 9. 1912 Spišská Belá) oslovila autorov z viacerých dôvodov. Bol lekárom, polyhistorom a ľudomilom. Zaujímal sa o mnohé oblasti ľudského života, no nadovšetko miloval medicínu, prírodne vedy, archeológiu a etnografiu. Bol aj aktívnym verejným činiteľom, zapájal sa do bohatej spolkovej činnosti a do praktickej činnosti ev. a. v. cirkevného zboru v Spišskej Belej. To sa prelínalo celým
jeho životom. Veľa času venoval skúmaniu flóry a fauny vo Vysokých Tatrách, k čomu viedol aj svoje dcéry. Väčšie úspechy v tejto oblasti dosiahla jeho dcéra Irma Juliana so svojim manželom univerzitným profesorom Dr. Istvánom Györffym a dcéra Edita. Významné bolo členstvo Greisigera v Uhorskom karpatskom spolku, v ktorom bolo v roku 1899 dvadsať jedna Beľanov. Tu sa zapojil do viacero činností, napr. bol po vybudovaní klimatických kúpeľov v Tatranskej Kotline poverený, ako člen komisie spolku, organizovaním výstavby turistických chodníkov. Podieľal sa aj na vybudovaní lesoparku v Tatranskej Kotline a v Belianskych kúpeľoch. K myšlienke zákonom upraviť ochranu Tatier ho viedla devastácia pôdy pasením dobytka a vyrubovanie tatranských lesov, ako aj ničenie zvery. V lete, 5. augusta 1883 bol zvolený do predstavenstva spolku. Od toho istého roku bol členom a v krátkej dobe aj vedúcim zoologickej sekcie muzeálnej komisie pripravovaného spolkového múzea (dnes Podtatranského múzea v Poprade). V múzeu sa zaslúžil o výrazné rozšírenie prírodovedných zbierok. Michal Greisiger pomáhal svojmu priateľovi evanjelickému farárovi Samuelovi Weberovi pri aklimatizácii alpských a marmarošských rododendronov v Tatrách. Aj keď mnohé vyhynuli, v roku 2009 bol potvrde-
ný ich výskyt v Doline Siedmich prameňov pod skalnou stienkou. Bohatá bola aj jeho zoologická činnosť. Najviac hodnotená a často citovaná je jeho štúdia Vtáctvo v Spišskej Belej a okolia, kde na 25 stranách podáva súpis a podrobné údaje o zistenom vtáctve z okolia Spišskej Belej a z oblasti Vysokých Tatier.
Venoval sa aj rybárstvu. V štúdii Rybárstvo a ryby v oblasti Popradu a Dunajca okrem iného vymenoval plesá v Tatrách, kde žijú ryby. Podrobnejšie popisoval aj históriu rybolovu na Spiši. Ako lekár sa často kontaktoval s kniežaťom Christianom Kraftom von Hohenlohe a jeho personálom. To mu umožnilo
napísať štúdiu – História jeleňa v Tatrách a ich okolí, ale aj iné príspevky. Pozoruhodnými sú jeho paleolontologické výskumy v Belianskej jaskyni, meteorologická činnosť, zbierky minerálov, či záujem o minerálne pramene... Ťažko je vypočítať bohatú činnosť tohto mnohostranného človeka. Po jeho smrti navrhol Uhorský karpatský spolok pomenovať na jeho pamiatku časť hrebeňa Belianskych Tatier od Skalnatých vrát po Faixovu poľanu, kde rád chodil a botanizoval na – Greisiger – Felsen“ (Greisigerove skaly). Čitatelia si v knihe nájdu aj informácie o jeho ťažko skúšanej rodine a bibliografiu jeho publikačnej činnosti. V roku 1994 bolo otvorené Múzeum Michala Gresigera v Spišskej Belej. Múzeum sa nachádza v dome, kde Michal Greisiger prežil väčšiu časť svojho života. Keďže sa jeho mimoriadne bohaté zbierky nepriazňou spoločenského vývoja stratili a jeho potomkovia sa rozpŕchli do zahraničia, Beľania si aspoň vydaním knihy uctili pamiatku Michala Greisigera. Publikácia obsahuje 131 strán a jej ambíciou bolo a je zachovať všetko, čo sa ešte v tomto období o Michalovi Greisigerovi zachovať dá. Dobrý človek ostane natrvalo v ich srdciach. Zuzana Kollárová, Štátny archív v Levoči,
Malý bojovník Miško
Miško zavítal aj s mamičkou na Mestský úrad v Starom Smokovci, kde ich osobne prijal primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš, ktorý osobne prispel na ďalšiu liečbu malého Tatranca. Foto: ija
Ani primátorovi mesta Vysoké Tatry Jánovi Mokošovi nie je ľahostajný osud ťažko skúšaného takmer trojročného Miška Kramárika z Vyšných Hágov, ktorý prišiel na svet pri komplikovanom pôrode. Po oboznámení sa s chlapcovou diagnózou prispel finančne na náklady spojené s jeho liečbou a rehabilitáciou. Miško prišiel na svet počas komplikovaného pôrodu, dvadsať minút bol bez kyslíka a oživovaný, následné kŕče a opuch mozgu neveštili nič dobré. Aj napriek tomu, že lekári neboli veľmi optimistickí, dávali mu minimálnu nádej na prežitie. „Náš malý bojovník to zvládol, aj keď s následkami. Nemocnicu sme opúšťali s poškodením mozgu a vtedy sa začal ďalší kolotoč lekárov a rehabilitácií,“ zaspomínala si mamička Martina Kramáriková. V treťom mesiaci sa pridružila epilepsia a diagnostikovali mu aj kvadruspas-
tickú detskú mozgovú obrnu. Doma cvičia štyrikrát denne Vojtovu metódu a dva razy do týždňa v súkromnom rehabilitačnom centre, štvrťročne absolvujú rehabilitačné pobyty v Dunajskej Lužnej. „Všetky tieto pobyty nám pomáhajú a je potrebné ich pravidelne opakovať, sú však finančne náročné a nedokážeme ich už financovať sami, preto by sme boli vďační za každú pomoc a podporu pre nášho syna. Miškov štart do života bol ťažký, ale neustále robí malé krôčiky, ktoré pre nás veľa znamenajú a my veríme, že sa nám splnia sny a naše slniečko sa raz postaví na nohy,“ povzdychla si Miškova mamička. Ak by ste sa rozhodli pomôcť aj vy tejto ťažko skúšanej rodinke, pridávame kontaktné údaje: Tel: 0903 127 159 E- mail:
[email protected] č.ú. IBAN: SK 8665 000000000019291039 BIC: PO BNSK BA
Tatranské spektrum
TD 4/2015
Budúci prváci už majú po zápisoch (dokončenie zo str. 1) by malo byť schopné fungovať nezávisle od rodičov. „Školská zrelosť je súbor schopností, ktoré určujú, či už je dieťa pripravené na vstup do školy, respektíve na to, aby bez problémov zvládalo nároky školy. Týka sa to oblasti telesnej, psychickej, emocionálnej a sociálnej. Nie všetky deti sú však dostatočne zrelé a pripravené na nástup do školy. Ak má rodič podozrenie, môže požiadať riaditeľa školy o odklad školskej dochádzky. V takomto prípade je potrebné vyjadrenie pediatra i psychológa. Najčastejšími dôvodmi pre odklad školskej dochádzky býva spomalený, výrazne nerovnomerný alebo zabrzdený vývin, emocionálna nezrelosť dieťaťa, nevyhovujúci fyzický stav (slabosť, chorľavosť alebo choroba) a prílišná hravosť,“ približuje Patrik Paperák, psychológ na absolventskej praxi v Súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva (SCŠPP) Vysoké Tatry. Je potrebné, aby rodič čo najskôr navštívil s dieťaťom logopéda, pokiaľ má podozrenie alebo vidí prejavy poruchy reči. Odborník môže za pomoci vhodných prostriedkov túto poruchu
korigovať. Ak totiž poruchy reči nie sú včas podchytené a korigované, môžu negatívne ovplyvniť zaradenie dieťaťa do školy a jeho následný rozvoj, nepriaznivo vplývajú na výkon dieťaťa v škole. Takéto dieťa sa často nechtiac stáva terčom posmechu a predsudkov okolia. „Pri zisťovaní školskej zrelosti je potrebné všímať si aj to, na akej úrovni je reč dieťaťa a či v nej nie sú prítomné poruchy. Najčastejšie sa stretávame s týmito poruchami: oneskore-
ný vývoj reči a jeho rôzne formy, dyslália (nesprávna výslovnosť niektorých hlások), vývojová dysfázia, koktavosť, breptavosť, afázia (narušená schopnosť produkcie a používania reči), dysfágia (porucha polykania), dysartria (narušená schopnosť artikulácie), rinolália („fufnavosť“, hlásky znejú pri artikulácii viac nosovo) a mutizmus (onemenie). Súvisiacim faktorom pri poruchách reči býva aj porucha sluchu,“ uviedol Paperák na záver.
V Základnej škole vo Vyšných Hágoch prišiel rekordný počet detí na zápis do prvej triedy. Foto: B. EVANSOVÁ
Nielen o varení, ale aj o tom, ako prežiť v dnešnom svete Školskej kuchynke v Základnej škole v Tatranskej Lomnici velí muž. Žiačky siedmeho ročníka sa na hodinách, ktoré sa teraz volajú po novom Svet práce, učia zhotoviť jednoduché pokrmy. Určite si zástupkyne nežnejšieho pohlavia spomínajú na svoje školské časy, keď sa učili variť v škole, väčšinou ich do týchto tajov zasväcovali učiteľky. Tu sa
na túto úlohu podujal zástupca riaditeľky Peter Parízek: „Najviac sa vždy poteším, keď dievčatá povedia, že to, čo sme sa naučili pripraviť si v škole, vyskúšali urobiť aj doma a blízki ich pochválili. Samozrejme, sú to len také jednoduché jedlá, aby sme ich stihli zhotoviť počas jednej hodiny.“ Začínali chlebíčkami, cesnakovou pomazánkou, pudingom,
Vo vynovenej školskej kuchynke sa dievčatá naučili zhotoviť už nejednu dobrotu. Foto: ija
zmrzlinovým pohárom či krupicovou kašou, teraz si už trúfnu aj na mafiny, palacinky a podarilo sa im ukuchtiť už aj pizzu. Siedmačka Paťa Harenčárová sa pochválila, že doma „zabodovala krupičkou“ pre mladšiu sestru a Ema Spirčáková zasa spomínanou talianskou špecialitou. „Medzi dievčatami vidno rozdiely, tie, ktoré sú zvyknuté doma pomáhať, sa vedia aj postaviť k práci. Do budúcnosti plánujeme vyskladať tento predmet z niekoľkých blokov, kde si žiaci osvoja technické zručnosti, finančnú gramotnosť, starostlivosť o domácnosť, vlastne všetko, čo nám zo škôl v posledných rokoch uniklo, ale je pre život nevyhnutné,“ približuje Parízek. Deti by sa tak opäť mohli naučiť zašiť si roztrhané nohavice či prišiť odtrhnutý gombík, pre niekoho možno bežné veci, faktom však je, že mnohé deti k týmto činnostiam nie sú doma vedené. Dnes sa potrhané veci hneď vyhodia a kúpia sa nové. Vedieť si ustrážiť peňaženku, zrátať si, čo si môžem dovoliť alebo nie či plánovanie však robí problém nejednej rodine. (ija)
7
AVIZUJEME (dokončenie zo str. 5) Sobota U VLKA už bude patriť repríze americkej filmovej série Reel Rock 7, v rámci ktorej sa predstavia lezecké esá ako Adam Ondra, Chris Sharma, Alex Honnold, Tom Randall, Pete Whittaker, Conrad Anker, Renan Ozturk či Jimmy Chin. Premietanie štartuje o 18.00 hodine, vstupné je 1 euro. Už v pondelok budete mať šancu ochutnať trojicu japonských čajov – Sencha, Genmaicha, Houjicha, ktoré vám predstaví Lenka Prošková. Pohrúžiť sa do ich vône a jej rozprávania môžete už tradične od 18.00 hodiny. Za vstup zaplatíte 2 eurá. Streda sa bude niesť v znamení Ľuda Ondrejova a jeho Zbojníckej mladosti. Cestami slovenského slova návštevníkov opäť prevedie Žofia Fridrichová, ktorá sa tentokrát spolu s nimi vydá na prechádzku slovenskou prírodou cez zápisky jedného z našich najväčších rozprávačov. Ak si spoločné putovanie nechcete nechať ujsť, poznačte si v diári 25. február. Vstupné na podujatie so začiatkom o 18.00 hodine sú 2 eurá. Vo štvrtok vás U VLKA čaká opäť repríza snímok z festivalu Hory a mesto, tentokrát si vychutnáte krátky časozberný film zachytávajúci peší prechod z Pekingu do Nemecka i expedičné ťaženie dvojice lezcov, ktorí sa v južnom Grónsku pokúsili zdolať najvyšší morský útes na svete. Premietanie snímok Veľmi dlhá cesta a Čo sa stalo na ostrove Pam štartuje o 18.00 hodine, vstupné je 1 euro. Keďže kapacita priestoru je obmedzená, miesta na podujatia si môžete rezervovať mailom na uvlka@kaviarenacajovnauvlka. sk alebo telefonicky na čísle 0908 704 412. ä Fotografie ľudí z rôznych kútov sveta, ktorých na svojich cestách za zatmením Slnka zachytil známy tatranský astronóm Vojtech Rušin, nájdete od minulého týždňa v popradskom zábavno-obchodnom centre MAX. Výstava s príznačným názvom TVÁRE potrvá do 1. marca. ä Ak máte chuť oživiť spomienky na svoje detstvo, nenechajte si ujsť výstavu hračiek, ktorú od minulého týždňa ponúka Múzeum v Kežmarku. V jeho priestoroch nájdete nielen pozoruhodné kúsky zo začiatku 20. storočia, ale i mladšie exempláre, s ktorými sa hrávali deti v 70. rokoch. Výstavu Spomienky na detstvo – hračky si môžete pozrieť až do 13. marca. (pet)
8
TD 4/2015
História
Pred 70 rokmi zomrel tvorca tatranských Architekt Guido Hoepfner je známy predovšetkým ako projektant tatranských grandhotelov. Sedemdesiate výročie jeho smrti, ktoré si v týchto dňoch pripomíname, je príležitosťou ku krátkemu zhrnutiu jeho života a diela. l Život Guido Cornél Hoepfner sa narodil 23. augusta 1868 v Spišskom Podhradí v rodine finančníka a redaktora Gustáva Hoepfnera st. (1833-1900) a Hermíny rod. Maurerovej (1837-1893) ako druhorodené dieťa. Mal dvoch súrodencov- sestru Elsu (1863-1921) a brata Gustáva (1872-1932), ktorý sa vydal v otcových šľapajach a pôsobil v bankovej sfére. Hoepfnerova cesta k architektúre nebola priamočiara. Po ukončení levočskej „reálky“ v roku 1886 začal vysokoškolské štúdium na budapeštianskej Technickej univerzite v odbore strojné inžinierstvo. Po roku prestúpil na architektúru ktorú absolvoval v roku 1891. Počas štúdia bol členom spolku vysokoškolských poslucháčov zo Spiša-Spišského spoločenského kruhu v Budapešti, kde časom zastával funkciu podpredsedu a v roku 1890 predsedu. Po ukončení štúdia sa natrvalo usadil v Budapešti, kde boli možnosti pôsobenia nepomerne širšie ako v rodnom regióne. Priradil sa tak k viacerým architektom a ďalším umelcom pochádzajúcim z územia Slovenska, ktorí našli uplatnenie a druhý domov v hlavnom meste Uhorska. Silné väzby a spoločenská
Kúpeľný dom Starý Smokovec.
angažovanosť ho viedla k tomu, že počas celého života neustále udržiaval styky so svojím rodným krajom. Od roku 1891, ešte pred udelením diplomu, pôsobil ako inžinier praktikant na oddelení pozemných stavieb Uhorských štátnych železníc, u ktorých bol zamestnaný päť rokov. V ateliéri spolupracoval napríklad na projekte železničnej stanice v Temešvári a na pavilóne štátnych železníc na Milenárnej výstave v Budapešti. Okrem prác pre železnice sa zúčastňoval aj rôznych architektonických súťaží. V roku 1893 spolu s Istvánom Keresztesom zvíťazil spomedzi dvadsaťjeden prihlásených v súťaži na projekt rímskokatolíckeho kostola sv. Rocha v Subotici v dnešnom Srbsku. Taktiež zvíťazil vo veľkej ideovej súťaži na divadlo pre veľké regionálne mesto, ktorú vypísal na roky 1895 a 1896 Uhorský spolok inžinierov a architektov. Menej úspešný bol v súťaži na Redutu v Spišskej Novej Vsi v roku 1898, kde spomedzi deviatich prihlásených skončil na druhom mieste. V tom čase už bol Hoepfner zamestnaný v ateliéri u prof. Alajosa Hauszmanna (1847-1926), kde pracoval na dokončení prestavby a dostavby budinského kráľovského hradu.
Podieľal sa na návrhu jazdiarne, kráľovskej a novej arcikniežacej stajne, maďarského roľníckeho domu, skleníka, schodov a vodopádu v záhrade. Za tieto práce mu František Jozef I. v roku 1906 udelil Rád rytierskeho kríža Františka Jozefa. V ateliéri sa zoznámil s architektom Gézom Györgyim (1851-1934) a od roku 1903 sa začína ich dlhoročná spolupráca. Navrhli viacero pozoruhodných stavieb, či už v roku 1905 honosnú vilu pre Dr. Dezső Bayera na Minerva utca 3 v Budapešti vrátane interiérového zariadenia alebo okázalý hotel Arciknieža Jozef (teraz Dacia) v kúpeľoch Băile Herculane v dnešnom Rumunsku. V roku 1910 zvíťazili v súťaži na Uhorský dom umenia pre Medzinárodnú výstavu umenia v Ríme v roku 1911. V tom istom čase
začali projektovať veľký „Palác“ poisťovacej spoločnosti Viktória na Károly körút 3 v Budapešti. Za zásluhy v oblasti ochrany detí a stavbu prvého detského sanatória na Balatone v Balatonalmádi v rokoch 1910-1911 udelil panovník Hoepfnerovi v nasledujúcom roku titul kráľovského radcu. Bol menovaný za člena Celoštátnej všeobecnej stavebnej rady. Pôsobil ako technický poradca Spolku sanatória arcikniežaťa Jozefa a za výrazné služby mu bol na konci 1. svetovej vojny udelený Železný kráľovský rád 3. triedy. Na sklonku života zastával v Budapešti množstvo reprezentačných funkcií. Bol napríklad členom celoštátneho vedenia Zjednotenej kresťanskej a národnej ligy, Celoštátnej priemyselnej rady, Inžinierskej rady a Celoštátnej literárnej a umeleckej rady. V rokoch 1924-1927 bol členom výboru Budapeštianskej komory inžinierov. Následne bol zvolený za presbytera maďarského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Budapešti. Na 52. výročnom zasadaní Spišského spolku v Budapešti 2. marca 1928 bol zvolený za jeho predsedu. Nasledujúci rok sa stal podpredsedom Maďarského spolku inžinierov a architektov. Taktiež bol podpredsedom Národného zväzu maďarských inžinierov a architektov. Funkciu podpredsedu v týchto združeniach zastával do roku 1932, kedy sa stal členom hornej snemovne maďarského parlamentu. V tom čase sa venoval najmä národohospodárskym otázkam. Guido Hoepfner zomrel v Budapešti na sklonku 2. svetovej vojny vo veku 76 rokov 26. februára 1945 a pochovaný je na tamojšom Farkašrétskom cintoríne spolu so svojou prvou manželkou Máriou, rod. Fleischerovou z Levoče (1869 - 1901) a dcérami Edithe (1893-1918) a Lili (1894-1895). l Tatranská tvorba Koncom 19. storočia sa vďaka rodinným kontaktom dostal k objednávkam aj vo Vysokých Tatrách. Prvú zákazku mu zadal jeho otec, ktorý bol riaditeľom Spišskej úverovej banky
História
TD 4/2015
9
grandhotelov - architekt Guido Hoepfner a ústrednej sporiteľne v Levoči, ktorá mala v prenájme Starý Smokovec a istý čas aj Tatranskú Lomnicu. V roku 1897 vyhotovil skicu hotela pre Tatranskú Lomnicu. Fasády, ktorým dominujú hrazdené štíty s bohatým uplatnením dekoratívne poňatej drevenej konštrukcie, navrhol v duchu neskorého historizmu. Vzory hľadal najmä v nemeckej hrazdenej architekúre. V novembri 1897 projektoval pre Starý Smokovec drobnú stavbu kvetinárstva a holičstva, ktorá bola rok na to zrealizovaná. Na nej eklekticky spájal rôzne podnety do malebného celku. Oblúková hrazdená konštrukcia akoby už ohlasovala nastupujúcu secesiu. Motív polovičnej rozety odvodený z nemeckej renesančnej hrazdenej architekúry tu má výraznú symbolickú funkciu. Objekt, ktorý naposledy slúžil ako cukráreň, bol zbúraný okolo roku 1950. Koláž rôznych podnetov sa objavila aj na ďalšom Hoepfnerovom diele- hoteli Csákyho dom v Starom Smokovci (1898 - 1900). Hrazdená konštrukcia bola inšpirovaná britskými, francúzskymi a nemeckými predlohami. Secesná záľuba vo východnom umení sa prejavila v tvaroch a výzdobe štítov na severnej fasáde, voľne inšpirovaných japonskou architektúrou. Na východnej fasáde Hoepfner použil karpatský tvar strechy v tvare polvalbového štítu s podlomenicou. Hotel bol podľa Hoepfnerovho projektu v rokoch 1916 – 1917 spolu so susedným hotelom Scepusia stavebnými úpravami prestavaný na sanatórium Tatra. Hotelová časť bola zbúraná po prízemie po požiari v roku 1980. Teraz toto torzo slúži ako polyfunkčný komplex Tatra. Na vedľa stojacom kúpeľnom dome (teraz Centrál) postavenom v rokoch 1901-1903 sa opäť objavuje zmes rôznych inšpiračných zdrojov: britských hrazdených predlôh (motívy na štítoch), karpatského staviteľstva (tvary striech), ako aj secesie (interiérová výzdoba a vitráže). Najvýznamnejšie Hoepfnerove objednávky pre Vysoké Tatry predstavujú tri grandhotely, ktoré okrem architektonických a urbanistických hodnôt priniesli aj novú kvalitatívnu úroveň hotelových služieb, a tak sa na začiatku 20. storočia stali
Hala Grandhotela Praha v Tatranskej Lomnici. vlajkovými loďami cestovného ruchu a centrami mondénneho kúpeľného života. Požiadavka exkluzivity sa prejavila nielen na luxusnom stvárnení interiérov, ale aj na technickom vybavení (použitie výťahov, centrálneho vykurovania, elektriky, telefónu). Ako prvý navrhol pre Spišskú úverovú banku Grandhotel v Starom Smokovci (1903-1904, prístavba reštauračného krídla 1905). Symetricky riešené fasády sú najmä na južnej strane bohato členené rizalitmi, arkiermi, lodžiami a balkónmi. V prízemí sa nachádza rad dverí secesného tvaru omega. Bohatá strešná silueta spolu so zalomeným pôdorysom zapája objemnú hmotu do okolitého horského prostredia. Hrazdená konštrukcia uplatnená v najvyšších partiách, odvodená z britských vzorov má skôr dekoratívny charakter. Istú konzervatívnosť, ktorá je na prvý pohľad zrejmá z riešenia exteriéru, môžeme chápať aj ako snahu o harmonické začlenenie do okolitej zástavby. Preto sa nový sloh - secesia prejavil hlavne v interiéroch. Ďalšie dva hotely navrhol v spolupráci s Gézom Györgyim pre Medzinárodnú spoločnosť spacích vozňov (Compagnie Internationale des Wagons-Lits), ktorá si prenajala od štátu Štrbské Pleso a kúpele v Tatranskej Lomnici. V roku 1905 tu otvorili Tatra Pallace Hotel (teraz Grandhotel Praha). Priestorové
riešenie dvojpodlažnej haly, pri ktorom sa uplatnilo schodisko s galériou, poukazuje na britskú inšpiráciu. Hlavné spoločenské priestory (poschodová hala a reštaurácia) mali bohatú barokovo cítenú secesnú štukovú výzdobu. Grandhotel (neskorší Kriváň) na Štrbskom Plese (1904-1906) už nie je riešený ako monoblok, ale má rozdelenú ubytovaciu a spoločensko-stravovaciu prevádzku do dvoch častí. Fasády ubytovacej časti hotela sú strohé, výraznejším dekoratívnym prvkom je husté vertikálne radenie stĺpikov hrazdenia posledného podlažia. Hrazdená konštrukcia bola inšpirovaná britskými, prípadne severofrancúzkymi predlohami. Naproti tomu je reštauračno-spoločenská časť bohatšia a členitejšia, využívajúca vo väčšej miere bohatú škálu prírodných materiálov. Na architektúre odrážajúcej vplyv britského umeleckého hnutia Arts & Crafts sa stretajú historizujúce a secesné motívy. Hoepfner s Györgyim navrhovali aj jeho interiérové zariadenie. Hoepfner sa venoval aj pomníkovej tvorbe. Navrhol náhrobný pomník spišského župana grófa Zena Csákyho (18401905) v Bystranoch (1907), ako aj jeho pomník v Tatranskej Lomnici, na ktorom spolupracoval so sochárom Miklósom Ligetim (1871-1944) Oba riešil v secesnom duchu. Tatransko-
lomnický bol zničený po 2. svetovej vojne. Bol autorom prvého penziónu vo Vysokých Tatrách nazývaného Tatranský domov. V roku 1912 si ho nechal pri Tatranskej Polianke postaviť riaditeľ kúpeľov Starý Smokovec Dezider Reichart st. (1871 – 1933). Nové tendencie v znamení avantgardy a moderny sa objavujú v Hoepfnerovej tvorbe v predvečer 1. svetovej vojny. Prejavili sa na projekte polyfunkčného objektu kaviarne, ktorá bola riešená ako prístavba ku Grandhotelu Kriváň na Štrbskom Plese (1914 - 1917). Objekt bol navrhnutý s veľmi progresívnou oceľovobetónovou skeletovou konštrukciou a uplatnením „drsnej“ inžinierskej estetiky. Pohľad na terasu s komínom obklopeným zábradlím pripomínajúci parník akoby predznamenal estetiku ruského konštruktivizmu. Hoci bol tento pozoruhodný objekt naposledy nazývaný Končistá vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, zbúrali ho v roku 2004. Posledným čiastočne realizovaným projektom bola hotelová prístavba ku grandhotelu na Štrbskom Plese. Po vzniku Československa bola rozostavaná stavba dokončená podľa nového projektu Aloisa M. Pinkasa (1884-?) a otvorená v roku 1923 ako Grandhotel Hviezdoslav. V súčasnosti je súčasťou hotelového komplexu Grand Hotel Kempinski High Tatras. Maroš Semančík
10
TD 4/2015
V SKRATKE ä Horskí záchranári sa od piatku nezastavili. Ešte popoludní ich o pomoc požiadala dvojica Čechov, ktorí uviazli v Zlomiskovej doline. V žľabe pod nimi sa vytvorila trhlina a hrozilo, že dôjde k pádu lavíny, ktorá by ich mohla strhnúť so sebou. Na pomoc im letel vrtuľník so záchranárom v podvese, ktorý oboch horolezcov dostal z nebezpečného terénu a vysadil ich pri Popradskom plese. ä Ani nie o hodinu už horskí záchranári smerovali do Belianskych Tatier, kde zablúdili dvaja Slováci. Dvadsaťdvaroční turisti nevedeli nájsť zostupovú trasu v oblasti Skalných vrát. Našťastie mali čelovky, takže ich záchranári po výstupe na hrebeň ľahko spozorovali a ešte pred polnocou dostali do bezpečia. ä Ďalšia skupina horských záchranárov v tom čase ratovala aj dvoch Slovákov, ktorí zablúdili počas zostupu z Batizovského plesa do Vyšných Hágov. Po niekoľkohodinovom hľadaní sa im s dvojicou podarilo nadviazať hlasový i svetelný kontakt a o druhej nadránom už boli všetci na základni Horskej záchrannej služby v Starom Smokovci. ä Na druhý deň záchranárov zavolali do lyžiarskeho strediska v Tatranskej Lomnici, kde v lokalite Čučoriedky našli lyžiari ležať muža v bezvedomí. Päťdesiatročný Slovák mal vedľa seba položené vypnuté lyže, avšak ani po štyridsiatich minútach resuscitácie sa ho nepodarilo oživiť. Lekár mohol skonštatoval už len smrť. Neskôr sa ukázalo, že šlo o známeho košického anestéziológa. ä Ešte v ten podvečer prišlo volanie o pomoc z južnej steny Kežmarského štítu, kde uviazla dvojica poľských horolezcov. Počas lezenia Birkenmajerovou cestou im po prechode cez vyvierajúcu vodu v stene tak namrzli laná, že bez asistencie horských záchranárov nedokázali zostúpiť. Na miesto okamžite letel vrtuľník, záchranári s pomocou navijaka Poliakov postupne dostali zo steny a vysadili ich na Skalnatom plese, odkiaľ pokračovali do Tatranskej Lomnice, kde mali zaparkované auto. ä Predminulú sobotu záchranári zase ratovali Španiela, ktorý sa zranil počas lyžovačky v Lomnickom sedle. S vykĺbeným ramenom ho vrtuľník previezol do popradskej nemocnice. Okrem neho horskí záchranári v ten deň pomáhali aj ďalším zraneným lyžiarom, viacero úrazov ošetrili i dobrovoľníci na Štrbskom Plese. ä Pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok premá(pokračovanie na str. 11)
Tatranské spektrum
Snowboardfest tentokrát bez Slovákov, víťazom sa stal Fín Kalle Järvilehto Parádne skoky predviedla cez víkend na Štrbskom Plese európska snowboardová špička. Na štart jubilejného 15. ročníka Sony Xperia Snowboard Festu 2015 sa postavili takmer tri desiatky pretekárov z krajín ako Rakúsko, Česko, Fínsko, Švédsko, Nórsko, Švajčiarsko, Francúzsko či Južná Afrika, Slovensko však tentokrát medzi nimi chýbalo. „Žiaľ, Matej Matys, náš najlepší snowboardista je zranený, takže tento rok nemohol prísť,“ vysvetlil hlavný organizátor podujatia Jozef Murín z Boardcore Agency. Najväčšie snowboardové podujatie na Slovensku, ktoré je zaradené do medzinárodného seriálu World Snowboard Tour, odštartovalo už tradične v piatok napoludnie. Večerňajší tréning, počas ktorého si jazdci otestovali gigantický skok, ako i zahrievacia nočná párty „nažhavili“ pretekárov na sobotňajšie semifinále. Famózne kúsky, ktoré od po-
poludnia skúsení rideri predvádzali, vyrážali dych, nechýbali však ani krkolomné pády. Hneď v prvý deň skončil v popradskej nemocnici juhoafrický pretekár Luke Dutton, divákov neraz zamrazilo aj počas sobotňajších pretekov. Príležitosť zabojovať o víťazstvo a finančné odmeny v celkovej výške desaťtisíc dolárov, si nenechali ujsť ani viaceré zvuč-
Tohtoročný Snowboard Fest vyhral Fín Kalle Järvilehto. Druhý skončil Rowan Coultas z Veľkej Británie a tretí Tuomas Pohjonen z Fínska. Zdroj: Boardlife
né mená, medzi pretekármi nechýbal napríklad ani trojnásobný víťaz Snowboard Festu, skúsený, už tridsaťročný nemecký jazdec Alessandro Boyens. „Tri víťazstvá nemá žiadny iný pretekár a Alessandro ma v telefonáte presviedčal, že tento rok si ide po štvrtý triumf. Urobí pre to všetko,“ avizoval ešte pred začiatkom pretekov Murín. Za najväčšieho adepta na víťazstvo však tipoval iba 23-ročného Nóra Jorna Simena Aaboea, ktorý vyhral Snowboard Fest 2012 a odvtedy hviezdi na najprestížnejších akciách po celom svete. Postup do finále bol podľa slov organizátorov „masaker“– šesť z desiatich jazdcov jazdilo Bs 1080 double cork, dvaja Fs 1080 double cork. Vysokú úroveň zdôrazňoval i zaujímavý štýl viacerých riderov. Tí predvádzali variácie trikov, ktoré sa na Slovensku len tak nevidia. Najlepšie kúsky na gigantickom skoku z päťtisíc kubíkov snehu, ktorého stavba trvala štyri týždne, napokon predviedol Fín Kalle Järvilehto. Druhé miesto získal len 17-ročný Rowan Coultas z Veľkej Británie a tretí skončil fínsky jazdec Tuomas Pohjonen, ktorý si „bedňové“ umiestnenie na Snowboard Feste vybojoval aj vlani. Atmosféru jubilejného ročníka dotvorila veľkolepá bubenícka show, nechýbala ani snowboardová škôlka, v ktorej sa pod vedením skúsených jazdcov, mohli deti naučiť napríklad i svoje prvé triky na „doske“. (pet)
Svoju zbierku chce rozšíriť o Manaslu Horolezec Peter Hámor už odkryl svoje plány! V rámci svojho tohtoročného himalájskeho dobrodružstva sa chce pokúsiť o vrchol ôsmej najvyššej hory sveta. „Hlavným cieľom je výstup na Manaslu a jej najbližšieho suseda Manaslu North po predchádzajúcich aklimatizačných výstupoch v údolí Solo Khumbu,“ prezradil Popradčan, ktorý má vo svojej „zbierke“ už dvanásť osemtisícoviek. Okrem Manaslu mu do skompletizovania Koruny Himalájí chýba iba Dhaulághirí. Výstup na vrchol Manaslu (8 163 m) v nepálskom pohorí Mansiri Himal si naplánoval na apríl, osemtisícovku sa chystá zdolať už tradične ľahkým štýlom, bez pomoci výškových nosičov a umelého kyslíka. Mierumilovne vyzerajúca hora je podľa Hámora považovaná za jednu z najnebezpečnejších osemtisícoviek. „Jej názov pochádza zo sanskrtu a dal by sa preložiť ako Hora ducha,“ vysvetlil skúsený horolezec, ktorý mal vý-
stup na ôsmu najvyššiu horu sveta v pláne už v roku 2009. V rámci Himalájskej trilógie chcel vtedy zdolať Dhaulághirí, Manaslu a Rakapoši. „Zastavil“ ho však už prvý z kopcov. Po tom, čo po páde do ľadovcovej trhliny zahynul jeho spolulezec Poliak Piotr Morawski, sa rozhodol expedíciu ukončiť a vrátiť sa domov. Na vrchol Manaslu ako prví vystúpili členovia japonskej expedície Toshio Imanishi a Šerpa Gyalzen Norbu. Stalo sa tak 9.
mája 1956. Prvý zimný výstup sa podaril v januári 1984 poľským horolezcom, keď ju aj napriek veľmi zlým podmienkam zdolali Maciej Berbeka a Ryszard Gajewski. V roku 1997 stáli na jej vrchole slovenskí horolezci Peter Šperka a Miroslav Rybanský, ktorý však zahynul pri zostupe. O život vtedy prišiel aj Juraj Kardhordó, ktorého posledný raz zazreli na hrebeni blízko hlavného vrcholu. Spod Manaslu sa Hámor plánuje presunúť pod sedemtisícovku Manaslu North (7 157 m), ktorú má na programe v máji. Prvýkrát ju horolezci zliezli až v roku 1979. Jej severovýchodná stena nad ľadovcom Larkya Glacier patrí podľa neho k najzaujímavejším stenám v Himalájach. (pet)
Z vrchov a dolín
TD 4/2015
Turistov už víta takmer štvormetrový nosič Zatiaľ čo vlani Perinbaba obdarila Starolesniansku poľanu len mizivou snehovou nádielkou, tento rok si to poriadne vynahradila a chatárovi Petrovi Petrasovi zoslala dosť materiálu na to, aby mohol turistov opäť potešiť snehovou megasochou. Pred Rainerovou chatou ich najnovšie víta takmer štvormetrový vysokohorský nosič s obrovskou snehovou krošňou na chrbte. „Hotový je už týždeň, teraz ho každý deň opravujem, lebo slnko z neho ukrajuje,“ hovorí chatár. Kým minulý rok musel zhŕňať sneh z celej poľany, túto zimu je ho dostatok. Postaviť nosiča vraj bola hračka, keďže materiál je všade navôkol. „Už som dokonca začal robiť aj snehové vajce, treba to využiť, kým máme sneh,“ dodáva Petras. V pláne má už i ďalšie
Nosiča zo snehu chatár Peter Petras už dokončil, najnovšie sa pustil do výroby snehovej mega kraslice. Foto: mv snehové sochy, najprv však chce dokončiť debnenie na veľkonočnú megakraslicu. „Zatiaľ ešte neviem, čo k nosičovi pribudne, všetko je to o tom inšpirujúcom okamihu,“ pousmeje sa dlhoročný chatár.
Na Skalnatom plese pre zmenu vítajú návštevníkov päťmetroví snehuliaci. Obri, ktorých sa pod Lomnickým štítom podarilo postaviť vďaka bohatej nádielke prírodného snehu, pozývajú deti a ich rodičov na 6. ročník netradičného zimného multižánrového festivalu Snežné psy, ktorý odštartuje v lyžiarskom stredisku už túto sobotu predpoludním. „Pre rodiny s deťmi sa chystajú snežné iglu a eskimácke atrakcie, deti sa môžu zdarma povoziť na psích záprahoch a zábavu rozprúdi populárny a večne veselý moderátor Andrej Bičan,“ prezradila Zuzana Fabianová, hovorkyňa spoločnosti Tatry mountain resorts. Na všetkých drobcov, ktorí si do svojich ruksačikov nezabudnú pribaliť plyšových psíkov, čaká už tradične aj malé prekvapenie. (pet) Foto: tmr
Voda „vysadila“ ďalšie stromy Minerálka priniesla Tatrám ďalšie sadenice. Kampaň Voda pre stromy, ktorú v júli 2012 spustil jeden z obchodných reťazcov, najnovšie dosiahla métu tristotisíc stromčekov! „V aktuálnej edícii kampane s určitosťou prekonáme rekord spred roka,“ informoval Tomáš Bezák, hovorca spoločnosti Lidl. Vtedy sa vďaka peniazom získaným z predaja minerálky istej značky podarilo vyčleniť prostriedky na výsadbu stotisíc stromčekov. „Rovnakú métu sme tentoraz zdolali viac ako šesť týždňov pred ukončením kampane,“ netajil radosť Bezák. Výsadbu prvých dvadsaťpäťtisíc stromčekov zafinancoval reťazec ešte na jar 2012, pár mesiacov pred spustením kampane. Lidl les vtedy vyrástol nad Tatranskými Matliarmi. Odvtedy pribudli ďalšie stromy nielen vo Vysokých, ale aj v Nízkych Tatrách. Úspešný bol už premiérový ročník kampane, keď sa podarilo vyčleniť peniaze na výsadbu 75-tisíc stromčekov, odvtedy sa toto číslo vyšplhalo na tristotisíc a každým dňom rastie. Ak sa chcete do iniciatívy zapojiť, môžete tak urobiť ešte do konca marca. (pet)
Hoci obrovského nosiča stavia pri Rainerke každý rok, turisti sa zakaždým snažia prísť na to, koho im pripomína. Raz je to samotný Petras, inokedy niektorý z jeho nosičských kolegov a tento rok sa už šušká, že sa údajne ponáša na ministra Jahnátka – ak by nosič nemal fúzy, istá podoba by tu vraj aj bola. Chatár, ktorý mu chcel z vďaky naozaj pôvodne postaviť sochu, to však odmieta. „On si to neželal a z úcty k nemu by som to neurobil. Nechcel by som, aby si z neho niekto robil posmech, naopak, treba si ho vážiť. Má obrovskú zásluhu na tom, že chata je v našom nájme,“ uzatvára Petras, ktorý na najstaršej tatranskej chate chatárči už pätnásty rok. (pet)
Na Skalnatom plese opäť rozohrali Príbeh (dokončenie zo str. 5) mi. Všetky moje doterajšie práce vychádzajú z môjho vnútra, ide predovšetkým o vyjadrenie mojich pocitov,“ netají sa umelec, ktorý dnes žije a tvorí v neďalekej Hôrke. Práve práca s hlinou mu otvára nekonečné možnosti hľadania, nebojí sa experimentovať, mieša materiály, keramiku spája so sklom. „Sú veľmi podobné, čo sa týka spracovania, len sa tavia pri iných teplotách. Stáva sa, že keď človek vidí na stene obraz alebo niekde nejakú sochu a chce sa jej dotknúť, ostatní sa na neho divne dívajú. Keramika však vyslovene vyzýva na to, aby ste sa jej dotkli, no je to materiál, ktorému ako keby trošku chýbalo svetlo. Glazúra ho síce dodáva, ale stále tam nie je ten lúč, ktorý to sklo má,“ odhalil nuansy spájania týchto dvoch materiálov autor nápaditých objektov. Výstavu diel oboch umelcov si na Skalnatom plese môžete pozrieť až do 6. marca, po takmer mesačnej pauze, kedy bude galéria zatvorená, ju opäť sprístupnia počas veľkonočných sviatkov. (pet)
11
V SKRATKE (dokončenie zo str. 10) va v týchto dňoch o niečo dlhšie než zvyčajne. Kým obvykle sa jej prevádzka končí o 16.30 hodine, posledné týždne pendluje až do 19.00 hodiny – s výnimkou utorka, piatka a soboty, kedy premáva až do 21.00 hodiny. Predĺženie prevádzkovej doby lanovky potešilo najmä návštevníkov, ktorí na Hrebienok mieria kvôli viac ako tridsiatke ľadových sôch. Tie vytvorili ľadoví sochári z desiatich krajín na prelome januára a februára počas ľadovej šou Tatry Ice Master. Okrem ich osvetlených diel turistov tam po zotmení láka aj Tatranský ľadový dóm, ktorý si počas týchto dní môžu pozrieť až do 19.30 hodiny. Okrem dní, ktoré sú vyhradené sánkovačke, vtedy je otvorený ešte dlhšie. ä Cestovateľka Anička má na konte už dvadsiaty piaty štát. Najznámejšia slovenská orlica sa ochranárom začiatkom februára ohlásila zo Svazijska, odkiaľ si to namierila ešte ďalej na juhovýchod. Podľa GPS súradníc, ktoré vyslala jej minivysielačka, zaletela opäť do Juhoafrickej republiky. Údaje prezradili, že sa nachádzala iba na „skok“ od Indického oceánu. Od jeho brehov ju delilo len približne tridsať kilometrov. Pobyt na juhu Afriky sa jej pomaly kráti, Správa TANAPu, ktorá ju monitoruje už druhý rok, očakáva, že späť na Slovensko sa poberie už v najbližších týždňoch. ä Pri príležitosti Svetového dňa mokradí, ktorý si svet pripomína 2. februára, pripravili ochranári zo Správy TANAPu hneď niekoľko stretnutí so žiakmi základných a stredných škôl v tatransko-podtatranskom regióne a na Liptove. Približne osemsto školákov sa počas nich zoznámilo s mokraďami na území Slovenska, tzv. Ramsarskými lokalitami, medzi nimi nechýbali ani tie, ktoré sa nachádzajú v ich blízkom okolí. ä Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) spoločne s envirorezortom vyhlásila už 20. ročník medzinárodnej výtvarnej súťaže Zelený svet. Zapojiť sa do nej môžu žiaci zo základných, stredných i umeleckých škôl, na výber majú niektorú zo štyroch kategórií – Kresba, maľba a grafika, Detský animovaný film, Čiernobiela a farebná fotografia a Komiks. Témou pre tento rok je Pohľadnica pre najdrahšieho človeka, podmienkou je, aby pozdrav zachytával prírodu a ich vzťah k nej. Uzávierka súťaže je 20. marca, víťazov porota vyhlási koncom mája. Najlepšie práce sa predstavia v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. Viac informácií nájdete na www. sazp.sk/zelenysvet. (pet)
12
TD 4/2015
Šport
Tatranské deti bojovali O pohár primátora Minulý štvrtok sa uskutočnilo prvé kolo lyžiarskych pretekov v obrovskom slalome O pohár primátora Vysokých Tatier, kto-
rý je venovaný deťom navštevujúcim školy na území mesta. Na Bukovú horu v Tatranskej Lomnici dorazilo päťdesiatdeväť detí,
Mladší žiaci
aby predviedli svoje lyžiarskej umenie medzi bránami. Potešila najmenšia výprava ôsmich pretekárov zo Základnej školy vo Vyšných Hágoch. Tradične najväčšie zastúpenie mala Základná škola Tatranská Lomnica, ale nedali sa zahanbiť ani deti zo Základnej školy s Materskou školou v Dolnom Smokovci, ktorých na štart nastúpilo trinásť. „Podujatie vyvrcholí 14. marca na svahu Interski na Štrbskom Plese, kde sa okrem vyhodnotenia druhého kola, po sčítaní časov oboch pretekov vyhlásia aj absolútni víťazi tejto mládežníckej súťaže. Naším cieľom je však hlavne to, aby čo najviac detí si mohlo prísť zalyžovať a zároveň vyskúšať atmosféru pretekov,“ povedal Ján Bendík, vedúci oddelenia kultúry a športu mesta Vysoké Tatry. Prvý ročník lyžiarskych prete-
kov o Pohár primátora Vysokých Tatier sa uskutočnil v roku 1997, to znamená, že v tomto roku prebieha už jeho 19. ročník. Výsledky: Najmladšie žiačky: 1. T. Dorková, 2. V. Jarčušková, 3. S. Janigová (všetky ZŠ Tatranská Lomnica). Najmladší žiaci: 1. A. Barnáš, 2. M. Matúšek, 3. M. Hubač (všetci ZŠ Tatranská Lomnica). Mladšie žiačky: 1. S. Janigová, 2. P. Chudíková, 3. A. Brabcová (všetky ZŠ Tatranská Lomnica). Mladší žiaci: 1. O. Piovarči (ZŠ Tatranská Lomnica), 2. T. Žampa (ZŠ s MŠ Dolný Smokovec), 3. M. Michalka (ZŠ Tatranská Lomnica). Staršie žiačky: 1. M. Ilavská, 2. K. Kúkoľová, 3. K. Pálfyová (ZŠ s MŠ Dolný Smokovec). Starší žiaci: 1. A. Hubač, 2. R. Leitner, 3. M. Plzák (všetci ZŠ Tatranská Lomnica). (ija)
Ohliadnutie sa za majstrovstvami sveta v zjazdovom lyžovaní Len pred pár dňami skončili majstrovský šampionát v zjazdovom lyžovaní, ktorý sa tento rok uskutočnil v americkom Beaver Creeku. Slovenské farby tam hájili aj Tatranci bratia Adam a Andreas Žampovci. Aj keď obaja pretekári vo všetkých disciplínach išli naplno, ich vystúpenie zrejme nevyšlo podľa ich predstáv. Vo viacerých rozhovoroch Adam aj vyjadril hnev nad tým, ako sa mu darilo popasovať sa s traťou. Jeho fanúšikovia mu však ostávajú verní a ako uviedol po svojom poslednom účinkovaní na šampionáte: „Dnešné prvé kolo mi ukázalo, že som na správnej ceste! Všetko chce čas, trpezlivosť a hlavne zdravie!“
Zrekapitulujme si pôsobenie oboch pretekárov v jednotlivých disciplínach. V úvodnom Super G, ktorý brali predovšetkým ako prípravu na zjazd, si Adam vyjazdil 34. a Andreas 41. miesto. Mladšiemu z bratov toto umiesenie „prischlo“ aj v zjazde. Zraky fanúšikov sa upierali na ich účinkovanie v kombinácii, kde už Adam predviedol skvelé výkony. V zjazde zajazdil 33. čas, čím prišiel o výhodu jazdiť na začiatku druhého kola, aj napriek tomu v slalome „uhral“ piaty najrýchlejší čas, čo ho posunulo na celkovú devätnástu priečku. Andreas skončil 39.
V obrovskom slalom Adam vypadol v prvom kole a jeho brat sa umiestnil na 32. priečke. Ani najsilnejšia disciplína nášho momentálne najúspešnejšieho mužského zástupcu na svetových zjazdárskych svahoch však neznamenala vylepšenie výsledkovej štatistiky. V slalome si vyjazdil devätnáste miesto. Aj napriek tomu nie je dôvod vešať hlavu, tento šampionát ukázal, že vrcholné výkony prichádzajú i v staršom veku, o čom nás presvedčila 30-ročná Veronika Velez-Zuzulová, ktorej sa podarilo odjazdiť svoj doposiaľ najlepší svetový šamionát. (ija)
Na bežkách si zaspomínali na legendárne Preteky FIS z roku 1935 Verejné lyžiarske bežecké preteky, ktoré sa uskutočnili v uplynulú nedeľu v Golfovom areáli Bleck Stork vo Veľkej Lomnici, boli aj spomienkovým podujatím na jedno z viacerých tohtoročných výročí. V roku 1935 sa vo Vysokých Tatrách a blízkom podhorí uskutočnilo medzinárodné zápolenie pod názvom Preteky FIS, ktoré boli neoficiálnymi Majstrovstvami sveta v klasických lyžiarskych disciplínach. Jednou z disciplín vtedy bol aj beh na lyžiach. „Nadväzujeme na tradíciu verejných pretekov, ktorú sme založili v obci pred troma rokmi. Pravdupovediac ani sme už nedúfali, že sa nám podarí natiahnuť bežecké trate, podobne ako to bolo vlani. Dnes si tu pripomíname preteky, ktoré sa uskutočnili v Tatrách pred osemdesiatimi rokmi, vtedy sa ich vraj zúčastnilo okolo štyristo pretekárov. My
ich tu síce dnes toľko nemáme, ale verím, že časom ich tu bude tiež toľko,“ prezradil ambície Peter Duda, starosta obce Veľká
Lomnica a predseda oblastnej organizácie cestovného ruchu Vysoké Tatry Podhorie, ktorá je spoluorganizátorom celoročné-
Pokiaľ retro „lyžníci“ pózovali novinárom, v pozadí vidno pretekárov ako vchádzajú do cieľa. Foto: ija
ho seriálu podujatí Rok Tatier. Na päťkilometrovú trať sa vydali muži, ženy i deti a podujatie prišiel podporiť aj olympionik biatlonista Pavol Hurajt: „ Po olympiáde už nepretekám, ale zúčastňujem sa takýchto akcií, ktoré podporujú zdravý pohyb v prírode. Dnes sme mali možnosť si aj porovnať ako sa lyže vyvíjali. Ešte že nechceli odo mňa, aby som behal na tých dobových, to by som bol na trati ešte teraz. Klobúk dole pred našimi predkami, že dokázali podávať na nich športové výkony,“ povedal s úsmevom po dobehnutí do cieľa olympijský medailista. Bývalý reprezentant si mohol zmerať sily aj s lyžiarmi v retro oblečení, čo bol príjemným spestrením celého podujatia. Tí, ktorí nenabrali odvahu, aby sa postavili na bežky, si mohli aspoň vyskúšať zahrať na ľadovej ploche Tatranský karling. (ija)
Šport
TD 4/2015
13
Zimná bežecká séria odohrala posledné sezónne dejstvo Uplynulú sobotu sa uskutočnilo štvrté, záverečné kolo druhého ročníka Zimnej bežeckej série (ZBS). Bežci sa stretli pri Hoteli Forton v Starej Lesnej, odkiaľ sa štartovalo na niečo vyše šesť kilometrov dlhú trať, ktorá viedla lesnými cestičkami, poľom i pomedzi turistické objekty. Osemdesiatdeväť pretekárov sa muselo popasovať s ľadom, snehom i asfaltovým povrchom.
Na štarte stáli vedľa seba dvaja veľkí adepti na celkové víťazstvo Tomáš Kamas (35:36,14) a Štefan Sumerling (35:54,97) a počas skoro celej trasy sa vzájomne kontrolovali. Až na poslednom úseku sa podarilo Kamasovi odpútať sa a spolu s Poliakom Wawrzyncom Pawskim (35:38,30) si vytvorili na tretieho Sumerlinga dvadsaťsekundový náskok. V slovensko-
Na Zimných svetových hrách Masters v kanadskom Quebecu, ktoré sa uskutočnili začiatkom februára, získalo Slovensko dve zlaté medaily vďaka Petrovi Krasuľovi v slalome a obrovskom slalome. Zlatý medailista patrí do lyžiarskej rodiny Krasuľovcov a treťou generáciou pokračuje po svojom starom otcovi a otcovi Jozefovi Krasuľovi, ktorí sa do histórie slovenského zjazdového lyžovania zapísali nielen pretekárskymi výkonmi, ale aj organizovaním športových podujatí. Foto: archív J. KRASUĽA
-poľskom meraní síl bol na tom lepšie Kamas a keďže sa umiestnil na prvom mieste, vyrovnal doposiaľ bodovo najlepšieho Sumerlinga, a tak ZBS má dvoch celkových víťazov. „Od tretieho kola som ležal doma s teplotami, mal som stuhnutý chrbát a ešte minulý týždeň som chodil na infúzie. Za posledný mesiac som neabsolvoval žiadny poriadny bežecký tréning. Dnes som bežal len tak, aby som sa nezranil a dobehol si po víťazstvo v kategórii. Chlapci sú o dosť mladší a ja som bežal s nie veľkou morálnou silou,“ zhodnotil svoje pôsobenie Sumerling, ktorý vyhral aj svoju kategóriu nad 40 rokov. Oveľa zamotanejší príbeh sa odohral v ženskej kategórii. Zatiaľ čo vlani všetky štyri preteky vyhrala mladučká Michaela Kucháriková (42:39,21), tento rok sa jej to podarilo až v poslednom meraní síl. „Veľmi sa teším, že sa mi to konečne podarilo. Táto trasa mi vyslovene sadla. Posledný týždeň chodím denne v ťažkých lyžiarkach, zrejme mi to pomohlo,“ konštatovala sobotňajšia víťazka, ktorá sa tak stala zároveň druhou najrýchlejšou ženou ZBS. Celkovou víťazkou sa stala do-
máca pretekárka Zuzana Šucová (43:01,95), ktorá v týchto posledných pretekoch dobehla do cieľa na druhom mieste, ale premožiteľku nenašla ani v kategórii nad 40 rokov. Sobotňajšie víťazné trio doplnila Timea Mihoková (45:13,14). (ija)
Najväčší súboj medzi sebou zohrávali Tomáš Kamas (vpravo) a Štefan Sumerling. Z kola na kolo si prvenstvo posúvali a hoci v posledných pretekoch zvíťazil prvý menovaný, rovnosťou bodov sa o celkový triumf budú musieť napokon podeliť. Foto: ija
Juniori majú po sezóne, seniorov čaká ešte Altenberg V pondelok sa sánkari vrátili zo svetového šampionátu, ktorý sa konal v lotyšskej Sigulde. Predstavila sa tam vekom ešte juniorská dvojica Jakub Šimoňák a Patrik Tomaško. Pri svojom debute obsadili dvadsiatu priečku a v skrátenom poradí posádok do 23 rokov skončili na veľmi peknom šiestom mieste. „Škoda, že sa im jazdy nepodarili tak, akoby chceli, mohli skončiť aj lepšie. Stále sú to ešte juniori a toto bola ich premiéra na majstrovstvách sveta dospelých a tu už sa musí jazdiť na dve vyrovnané a veľmi dobré jazdy,“ zhodnotil pôsobenie mladých sánkarov tréner Walter Marx ml. Naším najväčším želiezkom v ohni bol Jozef Ninis v mužských singlových saniach. Po prvej jazde bol na veľmi peknom jedenástom mieste po malom zaváhaní však klesol ešte o tri priečky. V ženách okrem Viery Gbúrovej dostala možnosť získať cenné skúsenosti aj mladučká talentovaná Katka Šimoňáková, ktorej výkon zatiaľ postačoval len na 32. priečku. „Pre Katku to bola premiéra a bola najmladšou účastníčkou majstrovstiev sveta. Vyjazdila si svoj osobný rekord, ale medzi dvadsať - tridsaťročnými ženami jej chýbajú skúsenosti, váha, sila či výbušnosť. Dráha jej moc nesadla,
ale nakoniec vo finálových jazdách predsa len predviedla dva slušné výkony,“ zhrnul hodnotenie svojej zverenkyne Marx. Gbúrová si vysánkovala 23. miesto a od postupu medzi elitnú dvadsiatku s právom absolvovať druhú jazdu ju delili dve desatiny sekundy. V družstvách skončili Slováci na ôsmom mieste a podľa Marxa je to momentálne naše maximum, ktoré môžeme na svetovej scéne ukázať. Pred seniormi je ešte jedno kolo svetového pohára v Altenbergu a na koniec sezóny je plánovaný európsky šampionát v Soči, ale toho by sa v slovenských farbách mal zúčastniť len Jozef Ninis. Juniorskí reprezentanti majú svoju sezónu za sebou. Vrcholom ich sezóny boli januárové majstrovstvá sveta, ktoré sa konali v nórskom Lillehameri, kde sa o rok uskutočnia aj mládežnícke olympijské hry. Dvojka Patrik Tomaško a Jakub Šimoňák sa umiestnili na peknom 6. mieste s minimálnym odstupom na štvrtú a piatu dvojicu. Družstvo takisto skončilo šieste, kde Slováci bojovali iba so staršou dvojkou, všetko sú zatiaľ vekom mladší juniori. „Ostatní si vyskúšali olympijskú dráhu, aby vedeli, čo ich o rok čaká. Pre mlá-
dežnícku olympiádu sa nám rysuje veľmi dobrá dvojka Matej Zmij a Tomáš Vaverčák, poskladal som ich tesne pred Lillehammerom. Zatiaľ čo vo svetovom pohári v Oberhofe, kde nemali ešte natrénovaný štart, si vyjazdili siedmu priečku, v Igls sa už prebojovali na štvrté miesto,“ netajil spokojnosť tréner juniorov. Katku Šimoňákovú šampio-
nát nezastihol v najlepšej pohode a pokiaľ sa jazdilo v mínusových teplotách, pohybovala so okolo 15. miesta, no v deň pretekov sa ručička teplomera dostala nad nulu a jej sane akosi nešli tak, ako by si želala a skončila napokon na 22. mieste. Aj v tejto kategórii však patrila k najmladším a všetci veríme, že jej čas na dobré výkony ešte len príde. (ija)
V celoslovenskom meraní skončili tretí Štvrtým kolom vyvrcholila krajská časť porovnávacej súťaže talentovanej mládeže v športovej streľbe. Strelci zo Základnej školy s Materskou školu v Dolnom Smokovci si v konečnej tabuľke udržali prvé miesto a vybojovali si postup na celoslovenské finále, ktoré sa konalo v Šali, kde si vystrieľali veľmi pekné tretie miesto. Vo finále dolnosmokoveckú školu reprezentovali Marcel Papáč, Leo Petečel, Tina Kozubová a Tatiana Spitzkopfová. Srdečne blahoželáme. Foto a text: M. Strnka
14
TD 4/2015
Baltour RIGA 2015 V dňoch 6. až 8. februára sa uskutočnila v Lotyšskej Rige už tradičná výstava Baltour RIGA, ktorá je najväčším veľtrhom cestovného ruchu v pobaltskom regióne. Aj tento rok výstava nesklamala a počas troch dní ju navštívilo bezmála tridsaťtisíc záujemcov o cestovanie. Návštevníci boli najmä z Pobaltia, ale aj Ruska a zo škandinávskych krajín. V roku 2015 bol partnerskou krajinou výstavy Egypt, čo sa výrazne premietlo aj do sprievodného programu, ktorému dominoval najmä tanec a gurmánske
špeciality. Výstavy sa zúčastnilo približne 250 spoluvystavovateľov z rôznych krajín. Stánok Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) navštívili aj podpredseda Európskej komisie a eurokomisár so zodpovednosťou za rezort energetickej únie Maroš Šefčovič a veľvyslanec Slovenskej republiky v Lotyšsku Peter Hatiar. Ocenili vysokú profesionalitu a odbornú pripravenosť stánku SACR, ako aj kvalitu informácií, ktoré návštevníci získali od pracovníkov SACR i od spoluvystavovateľov.
Tatry sa predstavujú ako zážitková destinácia V dňoch 15. až 18. januára Grand Hotel Bellevue hostil odborníkov pôsobiacich v cestovnom ruchu v Maďarsku – zástupcov cestovných kancelárií, hotelierov, novinárov, zamestnancov letísk. „Už niekoľko rokov som presviedčala organizátorov, aby zmenili rakúske Alpy za Vysoké Tatry. Som rada, že IV. MONDIAL ASSIS TANCE TURIZMUS pohár v lyžovaní a snowboardingu sa konal práve tu,“ prejavila svoju spokojnosť Soňa Jelínková, predstaviteľka Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) v Budapešti. Vysoké Tatry preto počas januára hostii 350 zástupcov významných médií – Maďarskú verejno-právnu televíziu, odborné časopisy Turizmus Trend, Panorama Turizmus, Goutazás, zástupcov najväčších cestovných kancelárií Neckermann, Green Travel a iných. Odborníkom z Maďarska ponúkli možnosť zažiť aktívne hory v krátkom čase na vlastnej koži a predstaviť ich ako zážitkovú destináciu. Lucia Prokešová, marketing manager Grand Hotel Bellevue členka predstavenstva ZCR VT
FEBRUÁROVÉ ČRIEPKY ZO ZCR VT www.tatry.sk Zimná bežecká séria 14.2.2015 sa uskutočnilo posledné podujatie Zimnej bežeckej série, ktorá vyvrcholila behom v Starej Lesnej – Residence Lesná RUN. Viac ako 70 bežcov a vyznávačov severskej chôdze si zmeralo sily na takmer sedem kilometrov dlhej náročnej trati. Preteky boli zároveň druhým podujatím celoročného projektu TATRY V POHYBE, ktorý ZCR VT zastrešuje. Najúspešnejší bežci, bežkyne a súťažiaci v Nordic Walking si prebrali ocenenia z rúk výkonnej riaditeľky ZCR VT Lucie Dubielovej. RETRO preteky v behu na lyžiach 15.2.2015 sa uskutočnili verejné preteky v behu na lyžiach v golfovom areáli Black Stork vo Veľkej Lomnici. Sprievodným podujatím bol RETRO pretek, ktorého sa zúčastnili aj bežci v dobovom oblečení. Hlavným organizátorom
Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry (ZCR VT) sa prezentovalo v stánku SACR pod hlavičkou mesta Vysoké Tatry. Vzhľadom na veľký počet spoluvystavovateľov v stánku SACR, ktorých bolo spolu 16, zdieľalo ZCR VT jeden pult spolu s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu (OOCR) Tatry – Spiš – Pieniny. SACR zorganizovala pre spoluvystavovateľov prezentáciu pred pobaltskými touroperátormi a zástupcami médií. ZCR VT prezentovalo lokalitu, prírodné krásy a svojich členov pútavou prezentáciou. Viacerí touroperátori a zástupcovia médií už našu lokalitu poznajú a v minulosti ju aj navštívili. V stánku boli členovia ZCR VT odprezentovaní prostredníctvom spoločného ubytovacieho katalógu. Z regionálnych materiálov vydaných OOCR Región Vysoké Tatry boli k dispozícii Sprievodca zážitkami (ZIMA aj LETO – hoci z roku 2014), brožúra mesta Vysoké Tatry, regionálne mapy, mapa zimných lyžiarskych stredísk (Tatranská Lomnica, Štrbské Pleso – materiál TMR) a letná mapa lanoviek. Z uvedených materiálov prejavili návštevníci najväčší záujem o materiál mesta Vysoké Tatry – graficky pútavý akvizičný materiál. Na zváženie je príprava materiálov v ruskom jazyku, nakoľko mnohí si materiály nevzali, keďže boli len
ZCR informuje
v slovenskom jazyku a anglickej mutácii, ktorá im nevyhovovala. Nevýhodou bolo umiestnenie stánku SACR i nášho pultu, ktorý bol úplne mimo hlavného prúdu návštevníkov. Návštevníci výstavy Vysoké Tatry a Slovensko registrujú, mnohí tu už boli v minulosti a zvažujú opätovný návrat. Oslovené cestovné kancelárie a touroperátori boli naklonení predaju pobytov v lokalite Vysokých Tatier a majú záujem spolupracovať. Výrazne tomu napomáha aj letecké spojenie z Rigy, ktoré bezpochyby zvyšuje kvalitu cestovania a výrazne približuje pobaltské krajiny k nášmu regiónu. V prípade návštevy veľtrhu v budúcnosti odporúčame, aby sa ponuky členov zamerali najmä na cenovo senzitívnych klientov. Konkrétne ponuky je vhodné pripraviť s ohľadom na záujem o vysokohorskú turistiku a prírodné krásy, keďže naše hory poznajú, prípadne ich majú záujem spoznať. Celkove hodnotím výstavu veľmi pozitívne a odporúčam účasť aj na ďalších ročníkoch výstavy. ZCR VT
TATRY V POHYBE – ROK TATIER – VEĽTRHY, VÝSTAVY – MINIPROJEKTY podujatia bola Oblastná organizácia cestovného ruchu Vysoké Tatry – Podhorie a golfový resort Black Stork. Spoluorganizátorom podujatia bolo ZCR VT. Akcia je jedným z ďalších podujatí projektu ROK TATIER, ktorý mapuje významné míľniky z histórie Vysokých Tatier. Výstavy a veľtrhy Už do začiatku roka 2015 sa zástupcovia ZCR VT zúčastnili na viacerých výstavách a veľtrhoch. Január: MATKA Helsinky, Fínsko, Ferien MESSE Viedeň, Rakúsko, ITF Slovakiatour Bratislava. Február: Baltour RIGA, Lotyšsko. Najbližšie výstavy, na ktorých sa zástupcovia ZCR VT zúčastnia: Holiday World Praha, Česká Republika a Utazás Budapešť, Maďarsko. Členovia ZCR VT majú možnosť priamej účasti na uvedených veľtrhoch. Viac informácii je k dispozícii na Intranete ZCR VT – zcr.tatry.sk. Miniprojekty Predstavenstvo ZCR VT vy-
písalo výzvy na miniprojekty pre rok 2015. Kompletné znenie výziev bolo zverejnené v predošlom čísle Tatranského dvojtýždenníka a je zverejnené aj na Intranete ZCR VT www.tatry.sk. Termín na odovzdanie investičných a neinvestičných miniprojektov je do 20.2.2015. Maximálna výška príspevku je 1 000 €/projekt. Viac informácii získate v kancelárii ZCR VT vo Vile Alica v Starom Smokovci. Zasadnutie predstavenstva ZCR VT V uplynulom týždni zasadlo predstavenstvo ZCR VT na svojom druhom tohoročnom stretnutí. Členovia predstavenstva i dozornej rady sa zaoberali aktuálne prebiehajúcimi projektmi a podujatiami, ktoré organizuje, resp. spoluorganizuje ZCR VT, marketingovým plánom, ale aj konkrétnymi prezentáciami športovej a IT komisie. Zástupcovia športových klubov (Šport club 1896 Štrbské Pleso, Slovenská Asociácia Nordic Walking, Sport team Nová Lesná, Nordic Academy, ŠK Štrba),
ktorí sú zároveň členmi športovej komisie, predstavili jednotlivé podujatia projektu TATRY V POHYBE, ktorý ZCR VT zastrešuje a ponúkli aj možnosti spolupráce a zapojenie sa členov ZCR VT do tohto rozsiahleho celoročného projektu. V druhej prezentácii priblížil Fabio Bortolini možnosti spolupráce s talianskym horským klubom Alpini Taliansko a C.A.I. a možnosti participácie členov na projekte VIVA Italia. Okrem už spomenutých prezentácii sa predstavenstvo zaoberalo aj otázkou samostatného rezervačného systému členov ZCR VT, prerokovalo ponuky konkrétnych firiem. Pre dôležitosť projektu boli definované návrhy na doplnenia. Konkrétne výstupy zo zasadnutia budú členom k dispozícii na Intranete ZCR VT – zcr. tatry.sk. Zasadnutie komisií ZCR VT V priebehu februára združenie pokračuje vo svojej aktívnej činnosti na úrovni vytvorených komisií ZCR VT, a to marketingovej, športovej a IT komisie.
Infoservis
TD 4/2015
15
VYHLÁŠKA Návrh zmien a doplnkov č. 2014/2 územného plánu mesta Vysoké Tatry
# % -C%&%
oznámenie o prerokovaní Mesto Vysoké Tatry v zmysle § 16 ako príslušný orgán územného plánovania a podľa § 22 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,stavebný zákon“)
v areáli komplexu ! "#$ %&'( ) )*
$"'@' # A &# # 'B !!;
',-.
!"#$!#%& ' 593: 396 :33; 593: <<4 :9= >? !
/010&23 '(
)*+
+", % -.% +
-/ 0 1 23!2!4536
35% +
Pozvánka na stretnutie s občanmi Vážení občania, dovoľujeme si vás pozvať na neformálnu organizovanú diskusiu za účelom lepšieho poznania konkrétnych problémov a návrhov zo strany občanov nášho mesta, ktorá sa uskutoční
dňa 23. februára 2015 o 16.00 h na Mestskom úrade v Starom Smokovci vo Veľkej zasadacej miestnosti. Diskusia s vami bude slúžiť k vypracovaniu Integrovanej stratégie rozvoja územia pre občianske združenie Pro Tatry. Práve vďaka vám a vami poskytnutým informáciám budeme vedieť vypracovať kvalitnú stratégiu a zvýšiť tak potenciál občianskeho združenia Pro Tatry získať štatút Miestnej akčnej skupiny (MAS), ktorá sa následne bude uchádzať o finančné prostriedky z fondov Európskej únie na realizovanie projektov smerujúcich k podpore nášho územia. Prizvaní budú zástupcovia MEDIINVEST Consulting, s.r.o., ktorí uvedenú stratégiu spracovávajú a pracovníci mestského úradu. Ing. Ján Mokoš, primátor
SPOMIENKA Dňa 28. februára 2015 uplynie 5. výročie od úmrtia mojej mamy, Marty Blahovej z Tatranskej Polianky. Ďakujem všetkým, ktorí si na ňu spomenú. Spomína dcéra Janka.
oznamuje verejnosti prerokovanie návrhu zmien a doplnkov č. 2014/2 územného plánu mesta Vysoké Tatry Zároveň zvoláva v zastúpení RNDr. E. Weissovej – osoby oprávnenej na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie podľa ustanovení § 22 ods. 1 stavebného zákona verejné prerokovanie návrhu zmien a doplnkov č. 2014/2, ktoré sa uskutoční dňa dňa 26. februára 2015 (štvrtok) o 10.00 hod. vo veľkej zasadačke Mestského úradu Vysoké Tatry v Starom Smokovci spojené s výkladom spracovateľa zmien a doplnkov. Návrh zmien a doplnkov sa týka zmien funkčného a priestorového usporiadania plôch územného plánu mesta Vysoké Tatry. Oznámenie je uverejnené na úradných tabuliach mesta Vysoké Tatry a na webovej stránke www.vysoketatry.sk odo dňa 13.2.2015. Návrh zmien a doplnkov mesta je k nahliadnutiu na Mestskom úrade Vysoké Tatry v Starom Smokovci, kde budú k nemu poskytnuté informácie. Zároveň je vyvesený na webovej stránke www.vysoketatry.sk odo dňa 13.2.2015. Verejnosť je oprávnená podať pripomienky k návrhu zmien a doplnkov do 30 dní odo dňa oznámenia.
INZERCIA n Predám leštený smrekový tatranský obklad perodrážku 3 €/ m2, zrubový obklad, hranoly aj dlážku na podlahu. Kontakt: 0908 234 866. n Grandhotel Bellevue, a.s. Horný Smokovec 21 prijme do TPP čašníka/čku. Žiadosti:
[email protected]. n Odstúpime pneumologicko-ftizeologickú ambulanciu. Bližšie info: 0948 291 128.
www.vysoketatry.sk Telefónne číslo: 052/478 04 38
Pre občanov a návštevníkov Vysokých Tatier vydáva mesto Vysoké Tatry. Vedúca redaktorka: Mgr. Ingrid Janigová (e-mail: ingrid.janigova@vysoketatry. sk). Redaktorka: Mgr. Martina Petránová (martina.petranova@vysoketatry. sk). Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Mestský úrad, 062 01 Starý Smokovec, IČO: 00326585 tel.: 052/478 04 38, fax: 052/ 478 04 59, www.tatry.sk. Výroba novín: Tlačiareň Kežmarok GG, spol. s r. o., Priekopa 21, tel. 052/ 452 32 07, e-mail:
[email protected]. Ev. č. MK SR: 3110/09. Nevyžiadané príspevky nevraciame. Uzávierka novín je vždy v piatok pred výjdením novín. ISSN: 1338-9882
16
TD 4/2015
Kalendár podujatí
