Vzťahová výchova (Attachment Parenting) Andrea Poloková Existuje niečo, čo je pre mnohých rodičov ďaleko vyčerpávajúcejšie ako nočné vstávanie a každodenná náročná starostlivosť o bábätko, ktoré sa im práve narodilo. Ide o neustály boj s rozporuplnými informáciami a radami, ktoré dostávajú, a k tomu sa pridáva neistota: Čo ak dieťaťu nevybudujeme „dobré spánkové návyky“? Čo ak nebude vedieť zaspávať samo? Čo keď si zvykne zaspávať len na prsníku? Čo treba robiť, aby spalo celú noc bez prebudenia? Ako ho utíšiť, keď plače, ale pritom nerozmaznať? Čo keď si zvykne byť na rukách? Zoznam otázok, ktoré rodičov vyčerpávajú po psychickej stránke, je takmer nekonečný. Po fyzickej stránke je totiž istotne ťažké vstávať každú noc 12-krát, ale ešte vyčerpávajúcejšie je vstávať s pocitom, že treba vymyslieť niečo, aby sa dieťa už nebudilo (pretože iné deti sa už tiež nebudia a rodičia sa predsa majú právo vyspať). Myšlienka, že jedine neprerušovaný spánok je kvalitný spánok, únavu z noci strávenej prevažne dojčením ešte zvyšuje. Vyznať sa v spleti rodičovských dilem pomáha intuícia, ktorá plesá, keď má rodič možnosť čítať knihy od amerického pediatra Williama Searsa (napr. The Baby Book, Attachment Parenting a mnohé iné), ktorý hovorí, že je správne, keď rodičia napĺňajú potreby svojich detí a vytvárajú si s nimi vzťah plný vzájomnej naviazanosti. Na to môžu využívať nástroje, ktoré takýto vzťah prirodzeným spôsobom pomáhajú budovať – ide o nástroje vzťahovej výchovy. Ak budete tieto nástroje používať, uvedomíte si, že práve vy ste tým najväčším odborníkom na svoje dieťa a jeho správanie. Vzťahová výchova taký prístup k deťom, ktorý predpokladá plné využitie rodičovskej intuície a hlbokého poznania príčin správania dieťaťa. Vďaka súboru nástrojov, ktoré vzťahová výchova popisuje, sa rodič naučí spoznať svoje dieťa, rozlíšiť jeho potreby a nemusí používať rozličné „stratégie“ alebo „zaručené rady“, aby vyriešil nejaký problém. Jednotlivé nástroje sú navzájom prepojené a všetky spolu umožňujú rodičom, aby aj po narodení bábätka žili aktívny život, ktorého je dieťa prirodzenou súčasťou. Samozrejme, že život po narodení bábätka je odlišný a pre rodičov je asi najťažšie prijať to, že to, čo bábätko najviac potrebuje sú práve oni sami. Nepotrebuje drahé veci, potrebuje čas (všetok) a pozornosť (tiež maximálnu). Čím skôr rodič prijme to, že deti sa v noci budia, že drvivú väčšinu z nich treba uspať (inak večer dlho plačú a „bolí ich bruško“), že sa treba naučiť poznávať ich cykly spánku a bdenia, že ich treba dojčiť nielen preto, že môžu byť hladné, ale aj preto, že ich tak je možné uspať, upokojiť, znížiť teplotu, ohriať, pritúliť, potešiť, dodať novú energiu a že ich treba nosiť, lebo sa vtedy cítia v bezpečí a v teple – čím skôr toto rodič prijme, tým skôr si bude môcť bábätko užívať. Keď s rodičmi bábätko spí v posteli a keď matka prestane počítať, či sa za noc zobudilo 6-krát alebo 20-krát, umožní im to, aby sa na neprerušovaný spánok nedívali ako na nevyhnutnosť, ktorá im je upieraná. Budú skrátka spokojne spať inak –
spolu s bábätkom, ktoré sa „obsluhuje v nočnom bare“. Podobne, keď budú bábätko nosiť v nosiči, nebude z rodičov takmer invalid, ktorý potrebuje bezbariérový prístup a pomoc ostatných, ale človek, ktorý bez problémov „vhopne“ na autobus či nakukne do obchodu. V babyvakoch sa dá tiež krásne nepozorovane dojčiť úplne všade, čo umožňuje skvelú flexibilitu pri akýchkoľvek výletoch, návštevách, jedení v reštaurácii či nákupoch trvajúcich hoci aj veľmi dlho. Ako teda William Sears popisuje nástroje vzťahovej výchovy vo svojej knihe Attachment Parenting? „Vzťahová výchova začína v ranom detstve, keď deti potrebujú rodičov a starostlivo vybraných opatrovateľov na to, aby prežili a prospievali. Nástroje vytvárania vzťahovej väzby, ktoré používate pri novorodencovi, sú založené na biologickej väzbe medzi matkou a dieťaťom, ako aj na správaní, ktoré pomáha dieťaťu prospievať a umožňuje rodičom, aby boli za svoju snahu odmenení. Ak využívate tieto nástroje v čase, keď je vaše dieťa bábätkom, budete mať náskok vtedy, aj keď bude v predškolskom veku, keď bude mať 10 rokov a aj keď bude v puberte Šesť nástrojov vzťahovej výchovy: 1. Vytvorenie počiatočnej väzby po pôrode 2. Dojčenie 3. Nosenie dieťaťa 4. Spanie v blízkosti dieťaťa 5. Dieťa má na plač dôvod 6. Rovnováha Vytvorenie počiatočnej väzby po pôrode Spôsob, akým bábätko a rodičia nadviažu vzťah, pomáha rozvinúť ranú vzťahovú väzbu. Hodiny a dni po pôrode sú citlivým obdobím, počas ktorého sú matky jedinečne nastavené starať sa o novorodencov, a novorodenci majú nad starostlivými opatrovateľmi takmer magickú moc. Tým, že matka a dieťa trávia po pôrode ako aj v neskoršom období veľa času spoločne, sa umožňuje spolupôsobenie prirodzeného správania dieťaťa, ktoré podporuje vytvorenie vzájomnej väzby, a inštinktívnych biologických opatrovateľských schopností matky. Dieťa má potreby a matka je pripravená ich uspokojovať. Obom z tejto biologickej dvojice sa umožní úspešný začiatok len vtedy, ak sú spolu bez prerušenia počas prvých šiestich týždňov. Otcovia sa tiež môžu tešiť z tejto popôrodnej väzby. Hoci oni nemajú fyzickú skúsenosť pôrodu
a dojčenia, v prvých dňoch a týždňoch po pôrode sa môžu emocionálne naladiť na svoje úžasné novorodeniatko. Dojčenie Dojčenie je vynikajúcim cvičením na spoznávanie dieťaťa – aby ste mu dokázali „presne rozumieť“. Úspešné dojčenie si vyžaduje, aby matka reagovala na signály svojho dieťaťa, čo je prvým krokom v poznávaní dieťaťa a budovaní dôveryplného vzťahu. Matkine hormóny spojené s laktáciou - prolaktín a oxytocín - posilnia intuitívne materstvo, pretože pomáhajú ženám cítiť sa uvoľnenejšie a pokojnejšie, keď sú so svojimi deťmi. Nosenie dieťaťa Nosené deti sú menej nervózne a trávia viacej času v stave pokojnej bdelosti, čo je správanie, v ktorom sa deti najviac učia o svojom prostredí, a keď sú najmilšie. Zároveň, keď nosíte svoje dieťa, ako rodič sa stávate vnímavejším. Keďže vám je vaše dieťaťa tak blízko, poznávate ho lepšie. Dieťa sa učí byť spokojné a učí sa dôverovať svojmu opatrovateľovi. Tiež sa v náručí svojho činorodého opatrovateľa veľa učí o okolitom prostredí. Spanie v blízkosti bábätka Pre deti všeobecne neexistuje jediné správne miesto na spanie. Najlepšie usporiadanie na spanie pre vašu konkrétnu rodinu je to, pri ktorom sa všetci členovia rodiny najlepšie vyspia. Väčšina, ale nie všetky deti, spí najlepšie v blízkosti rodičov. Spanie v blízkosti dieťaťa môže niektorým zaneprázdneným rodičom pomôcť naviazať vzájomnú väzbu so svojim dieťaťom a uspokojovať ich potreby v noci, rovnako ako cez deň a večer. Toto obzvlášť platí v prípade matiek, ktoré sa musia vrátiť po materskej dovolenke do práce. Keďže noc malým človiečikom naháňa strach, spať tak, aby boli na blízku dotyky ako aj možnosť dojčenia, minimalizuje nočný strach z odlúčenia a pomáha bábätku učiť sa, že spánok je príjemný stav, nie niečo, čoho sa treba báť. Pre matky je s dieťaťom v ich blízkosti aj jednoduchšie v noci dojčiť. Možno vám to funguje v niektoré noci, a v iné nie. Zvažujte starostlivo svoje potreby. Dieťa má na plač dôvod Plač je rečou dieťaťa. Plakanie je cenným signálom, ktorý sa vyvinul, aby dieťa prežilo a aby sa mohli rozvíjať opatrovateľské schopnosti. Deti teda plačú preto, aby komunikovali, nie manipulovali. Čím rýchlejšie reagujete, tým menšiu úzkosť bude dieťa zažívať. Veľmi sa snažte, aby vaša nadmerná únava nezatienila vašu schopnosť pochopiť, prečo dieťa plače. Rovnováha V horlivej snahe dať svojmu dieťaťu čo najviac je ľahké zanedbať vaše potreby a potreby vášho manželstva. Naučte sa, že kľúčom k rovnováhe vašej výchovy je
reagovať na vaše dieťa primerane – vedieť, kedy povedať “áno” a kedy “nie”, a byť natoľko múdrym, aby ste vedeli povedať “áno” aj sebe, keď potrebujete pomoc. Aký vplyv majú tieto nástroje na vašu výchovu Nástroje VV hovoria o tom, čo ako rodič robíte, avšak majú vplyv aj to, akým rodičom budete. Dojčenie, vytvorenie väzby po pôrode, nosenie dieťaťa a ďalšie nástroje VV vás urobia vnímavejšími na signály dieťaťa. Keď sú jeho potreby naplnené rýchlo a jeho reči sa načúva, dieťa začne dôverovať v svoju schopnosť dávať signály. Dieťa vysiela stále jasnejšie signály, rodič sa stáva ešte vnímavejším, a celá komunikácia rodič-dieťa funguje lepšie. Vzťahová výchova je spôsob starostlivosti o dieťa, ktorý rozvíja to najlepšie v dieťati a v rodičoch. „Tento výchovný štýl“ je pre rodičov náročný v prvých troch až šiestich mesiacoch. Dávate dieťaťu zo seba veľa – váš čas, vašu energiu, vaše odhodlanie. Ale dostávate naspäť oveľa viacej. Výchova je ako investícia v banke. Čím viac vkladáte do vášho dieťaťa v prvých rokoch, tým viac sa vám vráti neskôr. Na začiatku tvrdo pracujete, ale neskôr sa môžete viac uvoľniť a tešiť sa z plodov svojej námahy. Ako vyzerá vzťahová výchova Vzťahová väzba je mimoriadne puto medzi rodičom a dieťaťom, pocit, ktorý vás tiahne k vášmu dieťaťu ako magnet. Pre matku to začína vedomím, že dieťa je jej súčasťou, pocitom, ktorý začína v tehotenstve. Keď sa vzťahová väzba po pôrode rozvíja, matka sa aj naďalej cíti úplná, len keď je so svojím dieťaťom. Keď je od neho oddelená, cíti, akoby jej chýbala časť z nej. Úroveň vzťahovej väzby sa nezvýši za jednu noc, ani sa nevytvorí za hodinu po pôrode. Je to ako plátno utkané časom z mnohých kontaktov matky a dieťaťa. Vzťahová väzba otca V prvých mesiacoch je vo väčšine rodín zjavnejšia a intenzívnejšia vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom ako medzi otcom a dieťaťom. To neznamená, že otcovia so svojimi deťmi nie sú silne naviazaní, ale zdá sa, že je to často iný typ vzťahovej väzby. Nie je ani horšej kvality než matkina väzba, a nie je ani lepší. Je skrátka odlišný. Otcovia môžu použiť nástroje VV na budovanie ich vzťahovej väzby so svojím dieťaťom. Tým, že budú reagovať na reč ich dieťaťa a tíšiť detský plač, môžu si vybudovať svoju vlastnú silnú vzťahovú väzbu. Vzťahová väzba znamená zvyknúť si na seba Rodičia a deti v prvých mesiacoch života jeden na druhého zvykajú. Zvyknutie si prináša do vzťahu úplnosť, správnosť, ktorá rozvíja to najlepšie v rodičoch i v bábätku. Zdá sa, že niektoré deti a rodičia si na seba zvyknú ľahko a dobre sa k sebe navzájom hodia. Ľahko prispôsobivé dieťa sa dobre prispôsobí aj matke, ktorá je ustráchaná a úzkostlivá. Šťastná povaha dieťaťa dáva takejto matke veľa pozitívnych stimulov a ona sa učí byť spokojná a radovať sa zo svojho dieťaťa. Dieťa s náročnejšou povahou sa
možno dobre prispôsobí matke, ktorá sa intenzívne stará o jeho potreby. Matka reaguje na množstvo požiadaviek dieťaťa pozitívne a dieťa napokon zjemní svoje požiadavky. Privyknutie si na seba je oveľa problémovejšie, keď je dieťa nepokojné a matka si buď nie je sebou istá alebo má rigidné predstavy o tom, čo deti potrebujú. Matka bude musieť niečo zmeniť, aby sa dobre prispôsobila svojmu dieťaťu, alebo si bude potrebovať častejšie od dieťaťa oddýchnuť, ale keď zmení svoj prístup k dieťaťu, zistí, že dieťa reaguje a je jednoduchšie s ním žiť. Výhody vzťahovej výchovy Vzťahová výchova prináša najväčšie výhody, ak sa využívajú všetky nástroje vzťahovej výchovy spolu – princíp nazývaný synergia. Nosenie dieťaťa napríklad uľahčuje dojčenie, pretože blízkosť podporuje časté kŕmenie, spanie v blízkosti dieťaťa tiež uľahčuje dojčenie a sprostredkúva počiatočnú väzbu a vnímavosť na signály dieťaťa. Vďaka účinku laktačných hormónov na správanie sú dojčiace matky často citlivejšie na plač detí. A čím viac uplatňujete prvých 5 nástrojov vzťahovej výchovy, tým viac si dáte pozor na „zaručené rady“ o výchovu dieťaťa. Ak sa cítite trocha neisto čo sa týka prvého nástroja – pociťovania počiatočnej väzby s dieťaťom – zintenzívnite používanie ostatných nástrojov. Všetky vám pomôžu prehĺbiť vzťah s dieťaťom a vyvolajú pocity, ktoré spôsobujú, že materstvo poskytuje dostatok uspokojenia. Keďže životné okolnosti môžu ovplyvniť, nakoľko budete môcť využívať nástroje vzťahovej výchovy, využívajte z nich tie, ktoré môžete vtedy, keď sa to dá. Keď sa raz presvedčíte o krátkodobých a dlhodobých výhodách vzťahovej výchovy, nájdete spôsob ako ju používať. Keď sa naučíte viac o vzťahovej výchove a budete ju používať, budete žasnúť nad tým, čo všetko prináša dieťaťu, rodičom a rodine. Rodičia ako prví učitelia dieťaťa Nemusíte byť bohatí alebo šikovní, aby ste dieťaťu poskytli obohacujúce prostredie. Musíte iba byť s ním a starať sa oň. Intelektuálny vývin dieťaťa nezávisí od prednášok o superdeťoch, od vzdelávajúcich hračiek alebo od počúvania Mozarta. Viac ako čokoľvek iné potrebujú deti okolo seba milujúce, reagujúce ľudské bytosti, aby čo najviac rozvinuli svoj potenciál. Ako reakciu na prehnané propagovanie fenoménu superdieťaťa, v ktorom sa zdôrazňuje používanie programov a pomôcok viac než rodičia, ktorí sa s deťmi hrajú a vnímavo sa o nich starajú, predniesol v roku 1986 na výročnom stretnutí Americkej akadémie pediatrov dr. Michael Lewis, detský vývinový špecialista, v programovom vyhlásení prehľad faktorov, ktoré ovplyvňujú vývin dieťaťa a svoju prezentáciu zhrnul v tomto vyhlásení: Rozhodne najdôležitejším faktorom vplývajúcim na intelektuálny vývin dieťaťa je vnímavosť matky na signály dieťaťa. Od chvíle, keď oznámite, že ste tehotná, budete bombardovaná radami, čo všetko potrebujete pre výchovu šťastného a veľmi šikovného dieťaťa. Knihy, prednášky a vzdelávacie hračky, to všetko sľubuje zlepšiť šance, že o 19 rokov neskôr vaše dieťa
bude úspešné na prijímačkách na vysokú školu. Športové kočiare, detské sedačky, hracie skrinky, kolotoče nad postieľku a elektronické hojdačky sľubujú obšťastniť dieťa, kým rodičia pokračujú vo svojom náročnom životnom štýle. Obchod s detskými vecami je obrovský a rodičia, ktorí chcú to najlepšie pre ich novorodené dieťa, sú pripravení otvoriť platiť alebo podať kreditnú kartu. Tu je naša rada na detskú výbavičku, materiály stimulujúce dieťa a všetky ostatné vynálezy, ktoré lemujú uličky obchodov: uprednostnite „super vzťah“ pred „super technikou“. Absolútne najlepšou vecou na hranie pre dieťa je ďalší ľudský tvor. Investujte do nosiča, alebo aj dvoch (jeden pre matku, druhý pre otca alebo jeden na doma a druhý do auta) a dovoľte, aby obohacujúcim prostredím bol pre dieťa pohľad z vášho náručia, ktorý sa neustále mení. Vzťahy, nie veci, robia deti bystrejšími. Naviazané deti sa lepšie správajú Je ťažké byť dieťaťom. Prechod z tichej, pokojnej atmosféry maternice do presvetleného, rušného, intenzívne vzrušujúceho sveta vonku je nesmierne náročné, zvlášť keď váš mozog ešte nemá spojenia, aby chápal koncepty ako čas alebo „čoskoro“ alebo čo znamená byť samostatnou bytosťou. V prvých týždňoch deti minú veľa energie na vysporiadanie sa so základnými problémami, ktoré prináša prechod z maternice do vonkajšieho prostredia. Počas tohto obdobia im matky a otcovia musia pomáhať usmerňovať ich správanie. Keď dieťa signalizuje hlad, matka zasiahne a povie: „Nakŕmime sa.“ Bruško dieťaťa sa naplní a dieťa si pomyslí: „Aha, ten desivý pocit je preč. A nakŕmenie ho zahnalo.“ Dieťa sa zobudí samo v postieľke a ako si naťahuje ruky a nohy do priestoru, pociťuje strach. Otecko príde a zdvihne ho, tíšiac maličké telo bábätka vo svojich silných rukách. Dieťa si myslí: „Áno, ocko sa o mňa postará. Som v bezpečí.“ Keď rodičia doma dieťa nosia alebo mu hladkajú chrbát, aby ho utíšili, keď je nepokojné, môže sa cítiť pokojné a nemusí míňať energiu na znepokojovanie sa. Zostať „vo forme“ je to, čo myslíme, keď hovoríme, že dieťa sa lepšie koordinuje. Čím viac času dieťa strávi v tejto forme, tým lepšie sa učí vytvoriť si tento stav samo. Dokáže zostať „v dobrej pohode“ dlhšie, a potom, keď je hladné, sa oveľa ľahšie presunie do stavu „teraz sa kŕmim“. Ak matka spí vedľa neho, dokáže dieťa väčšinu noci zostať v stave „zdravého spánku“ a rýchlo znova zaspať po tom, čo sa zobudí na kŕmenie. Vďaka všetkým týmto rýchlym reakciám matky a otca koordinujú naviazané deti svoju činnosť skôr, efektívnejšie a účelnejšie. Toto z nich robí deti, ktoré sa správajú lepšie, deti, s ktorými je príjemné byť. Z lepšie sa správajúcich bábätiek vyrastú lepšie sa správajúce deti. Pravdepodobne ste nikdy neuvažovali o nástrojoch vzťahovej výchovy ako o nástrojoch poslušnosti, ale oni nimi v skutočnosti sú. Nosenie dieťaťa, dojčenie na požiadanie, spanie s dieťaťom a vnímanie plaču ako dorozumievacieho jazyka sú silnými pomôckami ako formovať správanie dieťaťa teraz i v budúcnosti.“
Abstrakt: Vzťahová výchova, ktorú vo svojich knihách popisuje súčasný americký pediater William Sears, vysvetľuje rodičom, že sa pri spoznávaní svojho dieťaťa majú spoliehať na intuíciu, majú napĺňať jeho potreby byť dojčené, byť nosené a byť v blízkosti rodiča cez deň, ale aj v noci. Napĺňanie týchto potrieb dieťaťa je prirodzené a sú to potreby, ktoré odznejú s tým, ako dieťa samo neustále smeruje k väčšej nezávislosti od rodičov. Kľúčové slová: William Sears, attachment parenting, dojčenie, nosenie detí, spoločné spanie, uspávanie, výchova, citové puto, primárna väzba, naviazanosť rodičov a detí, vzťahová väzba
