Vstrede Európy leží miesto, kde sa stretávajú tri národy. Nájdeme tu také

V

strede Európy leží miesto, kde sa stretávajú tri národy. Nájdeme tu také rázovité oblasti, ktoré návštevníkom vyrážajú dych. V Euroregióne Beskydy nás očaruje nielen malebnosť prírody, ale i kultúrne a historické dedičstvo odrážajúce farebnosť minulosti. Historický vplyv na slovenskú časť Euroregiónu Beskydy zanechala aj valašská kolonizácia a  mnohé lokality rozstrateného osídlenia. Rozvoj obchodu a  s  ním aj tradičných remesiel sa udržiaval z generácie na generáciu už po stáročia. Také nadanie a zručnosti, spolu so snahou, sa časom premenili na významné odvetvia hospodárstva. Využívanie vodných zdrojov okrem iného aj na prepravu bohatých zásob surovín tvorilo spolu tradičnými formami poľnohospodárstva základ obživy úprimných a otvorených, ale aj životom ťažko skúšaných ľudí. Dnes je euroregión synonymom úspechu tisícov tvorivých a inovatívnych obyvateľov. Dynamiku tejto časti Slovenska charakterizuje okrem iného aj príjemný život na vidieku so všetkými svojimi tradíciami, zvyklosťami a obyčajmi. Vynikajúca poloha s  dobrou dopravnou dostupnosťou v  dôsledku existencie starých obchodných ciest podmienili intenzívne spoznávanie medzi tromi hraničnými oblasťami. Ide o historické územia Slovenska, Česka a Poľska, ktoré spája ich geografická, resp. kultúrna podobnosť a  hospodárska spolupráca. Stretávajú sa v  jednom bode, ktorý akoby symbolizoval priateľstvo a spolupatričnosť medzi ľuďmi. Zo severozápadného Slovenska pochádzal aj národný hrdina Jánošík, opradený najrôznejšími legendami. Kysuce či Orava sa preslávili ako rodné oblasti významných slovenských dejateľov, politikov, literátov. Žilina odjakživa patrila nielen medzi centrá ekonomického rozvoja, ale aj medzi politické a dejinné miesta v rámci celej krajiny. Regionálna kultúra je naozaj pestrá. Návštevníkom ponúka neuveriteľnú variabilitu kultúrnych a  historických pamätihodností vrátane hradov a sakrálnych pamiatok. Informácie poskytujú viaceré múzeá a  rozličné expozície. Architektúra oblasti zas odzrkadľuje premenlivosť niekoľkých kultúrnych vplyvov vo svetle stáročí. Dôkazom sú mnohé zrubové stavby, či pamätné lokality alebo sochárske diela. Turistom táto oblasť poskytuje návštevu fenomenálnych prírodných unikátov a chránených území. Na to prirodzene nadväzujú mnohé športové príležitosti, napr. pešia horská turistika alebo cykloturistika. Ako návštevníci sa tu môžeme zúčastniť mnohých športových podujatí či využiť služby športových klubov. Počas dlhých zimných mesiacov možno nabrať nových síl v známych a komfortných lyžiarskych strediskách. Od únavy človeka oslobodia pobyty v termálnych kúpeľoch či otvorených vodných plochách. Odreagovať sa dá aj zberom lesných plodov, na ktoré sú tunajšie lesy skutočne štedré. Rôzne formy ubytovania, od hotelov cez kempy a  penzióny, po ubytovanie v súkromí, len dokresľujú priam neobmedzené možnosti na relax a  aktívnu dovolenku zároveň. Považie spolu so susednými historickými regiónmi poskytuje kvalitné stravovacie služby s tradičnou kuchyňou previazanú so slovenskou pohostinnosťou. Sprievodca po najjužnejšej časti Euroregiónu Beskydy, ktorý práve držíte v rukách, je členený podľa jednotlivých menších oblastí, resp. celkov: samotné združenie obcí medzinárodného charakteru, jednotlivé mestá, Považie, Rajecká a Terchovská dolina, Horné Kysuce s Kysuckým trianglom a Dolnými Kysucami, Bielou Oravou a obce pod Babou horou či Turiec. Každú kapitolu dopĺňajú internetové zdroje pre vyhľadanie ďalších informácií. Celý sprievodca istým spôsobom sprevádza návštevníkov, ktorí sem prichádzajú automobilom alebo na bycikli. Euroregión Beskydy má každému čo ponúknuť v každom čase a na každom mieste.

Tak vitajte v Euroregióne Beskydy!

Predstavenie Euroregiónu

Beskydy ako organizácie

H

istória slovenskej časti Euroregiónu Beskydy začína 29. júla 1999, kedy 33 obcí Žilinského kraja, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Regionálna komora Žilina a  Slovenská živnostenská komora, Krajská zložka Žilina založili záujmové združenie právnických osôb Región Beskydy. Dovtedy primátori miest a starostovia obcí spolupracovali so svojimi prihraničnými susedmi najmä na individuálnej báze. Dňa 18. februára 2000 v Rajczi (PL) bola podpísaná Zmluva o slovensko-poľskom spoločenstve pod názvom Euroregión Beskydy medzi Združením Región Beskydy so sídlom v Žiline a Stowarzyszenim Region Beskidy so sídlom v  Bielsku-Białej. V  záujme rozšírenia spolupráce bola dňa 9. júna 2000 vo Frýdku-Místku podpísaná nová Zmluva o slovensko-poľsko-českej spolupráci pod názvom Euroregión Beskydy so Sdružením Region Beskydy so sídlom vo FrýdkuMístku. Vznikol tak trojstranný zväzok, ktorý doterajšiu cezhraničnú spoluprácu posunul na vyšší stupeň. Členskú základňu Euroregiónu Beskydy zo slovenskej strany tvorí v súčasnosti 8 miest a 73 obcí severozápadnej časti Žilinského kraja, z okresov Žilina, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Námestovo a Turčianske Teplice. Českú stranu euroregiónu predstavuje sedem mikroregionálnych združení, v rámci nich 63 obcí z Moravsko-sliezskeho kraja. Z poľskej strany tvorí euroregión 30 obcí, 4 okresy, 4 podporujúci a 3 čestní členovia z územia Sliezskeho a Malopoľského kraja.

Najvyšším orgánom euroregiónu je Prezídium, ktoré má 15 členov (po 5 členov z každej národnej časti). Funkcia prezidenta euroregiónu je založená na rotačnom princípe, je ním predseda jednej národnej časti euroregiónu na dobu jedného roka. Prezídium sa schádza minimálne jedenkrát ročne. Na jeho stretnutiach sa prerokúvajú aktuálne problémy a plánujú sa strategické aktivity. Sekretariát, ktorý tvoria tri kancelárie (Žilina, Frýdek-Místek, Bielsko-Biała), zabezpečuje služby pre orgány euroregiónu, pripravuje a  organizuje ich posedenia. V  Českej a Poľskej republike sú národné združenia zároveň správcami Fondu mikroprojektov Operačného programu cezhraničnej spolupráce Česká republika – Poľsko na obdobie rokov 2007 – 2013. Hlavným cieľom Euroregiónu Beskydy, s ohľadom na dosiahnutie vyváženého rozvoja regiónu a stabilizovania jeho obyvateľov a  inštitúcií, je využitie potenciálu regiónu v oblasti cestovného ruchu, podpora aktivít zaoberajúcich sa ochranou životného prostredia, zvyšovania vzdelanostnej úrovne obyvateľov, ich uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade zbližovanie občanov prihraničného regiónu a znižovanie jazykovej bariéry. O naplnenie uvedeného cieľa sa predstavitelia Euroregiónu Beskydy snažia prostredníctvom vzájomnej spolupráce, úzkeho partnerstva a pomoci medzi národnými združeniami pri realizácii spoločných aktivít a rozvojových projektov. Viac informácií o  slovenskom Regióne Beskydy a  jeho aktivitách nájdete na internetovej adrese www.beskydy.sk.

4

5

Potulky mestom Žilina

Bytča

Rajecké Teplice

Rajec

Kysucké Nové Mesto

Čadca

Turzovka

Námestovo

Veža mestskej radnice

Letecký pohľad na centrum mesta – Mariánske námestie a časť Hlinkovho námestia

K

Burianova veža a veža diecéznej katedrály Najsvätejšej Trojice 8

rajské mesto ŽILINA predstavuje prirodzené kultúrne a hospodárske centrum severozápadného Slovenska. Leží na sútoku Kysuce a  Váhu. Aj preto mala táto geografická poloha odjakživa pre ľudí výnimočný, strategický význam. Stáva sa tak obchodnou a dopravnou križovatkou nielen medzi východom a západom, ale aj medzi severom a juhom. Žilina zažila pestrú a búrlivú históriu. Jedno z najstarších miest Slovenska má dnes približne 85 000 obyvateľov a patrí medzi dynamicky sa rozvíjajúce metropoly Slovenska. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z  roku 1208. O  vyše 100 rokov neskôr boli Žiline potvrdené mestské práva kráľom Karolom I. Robertom spolu s ďalšími výsadami, napr. právo rybolovu či oslobodenie od mýta. Avšak najstaršou zachovanou architektonickou pamiatkou mesta je neskororománsky Kostol sv. Štefana – kráľa v Závodí. Pochádza z 12. storočia a je ohradený múrom. Do dnešných dní sa zachovali aj staré fresky, v 20. storočí reštaurované. V roku 1381 sa Žilina stáva najstarším mestom na Slovensku, kde mali Slováci a Nemci rovnaké práva, napr. zastúpenie v mestskej rade. To dokladuje tzv.

Immaculata

Privilegium pro Slavis udelené kráľom Ľudovítom Veľkým, ktorým riešil sociálne a národnostné problémy medzi bohatšími Nemcami a väčšinovými Slovákmi. Od konca 14. storočia sa mesto stáva dôležitým administratívnym centrom a  obchodným uzlom (významné trhy). Žilina aj napriek značnému vplyvu husitských vojsk (15. storočie) pokračuje v  remeselnom rozvoji. Počas feudalizmu žili v strede mesta bohatí nemeckí mešťania. Z tohto obdobia pochádza aj drevený gotický Kostol sv. Juraja so šindľovou strechou, ktorý leží v Trnovom, neďaleko mesta. Žilinská mestská kniha patrí medzi najvýznamnejšie archívne dokumenty európskeho významu. Nielen preto, že dokladá spory medzi jednotlivými skupinami obyvateľov mesta, ale aj preto, že je písaná trojjazyčne (latinsky, nemecky a  slovensky). Prvý zápis v  slovenskom jazyku pochádza z  roku 1451 a  pokladá sa za najstarší knižný zápis v slovenčine na území krajiny. Architektúra, značne ovplyvnená pruským obyvateľstvom, obsahuje renesančné prvky. Dodnes sa na Mariánskom námestí štvorcového pôdorysu zachovali meštianske domy s typickými arkádami, tzv. „laubňami“. Mestskej pamiatkovej rezervácii (vyhlásená v  roku 1987) dominuje socha Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculata) z roku 1738 ako symbol rekatolizácie Horného Uhorska. Kostol sv. Pavla Apoštola a  jezuitský kláštor dotvárajú starobylú atmosféru historického jadra Žiliny. Blízke okolie centra mesta obklopovali priekopy a  hradby a  to sa dodnes zachovalo v názvoch ako Horný a  Dolný val. Neďaleko sa nachádza (dnes už diecézna) Katedrála Najsvätejšej Trojice a spolu s Burianovou vežou predstavujú symbol mesta. Hodnotné interiérové barokové zariadenie a výzdoba sa zachovali v Kostole sv. Barbory, ktorý spolu s františkánskym kláštorom dopĺňa historické bohatstvo Žiliny. Ďalej od historického centra, na mieste sútoku rieky Kysuca s Váhom, leží Budatínsky zámok, v minulosti známy vodný hrad. Vďaka svojej polohe plnil významnú strážnu funkciu. Neskôr bol na pozostatkoch jeho opevnenia vybudovaný barokovoklasicistický kaštieľ. Patrí pod správu Považského múzea Žilina a nachádza sa tam unikátna stála expozícia drotárskeho umenia. Zbierka „Drotárstvo“ je jedinou špecializovanou zbierkou svojho druhu na svete. Za jedno z  najvýznamnejších diel secesnej architektúry (dvadsiate roky 20. storočia) možno považovať budovu Grand Bio Universum, dnes známu pod názvom Dom umenia Fatra. V  roku 1921 sa tu konala premiéra prvého slovenského hraného filmu Jánošík. Dnes je táto budova sídlom špičkového Štátneho komorného orchestra.

9

M

noho historicky významných objektov sa nachádza aj na Hlinkovom námestí a v priľahlých zákutiach malebných uličiek. Od 70.-tych rokov je Žilina prvým mestom s pešou zónou na Slovensku. Žilinská univerzita, automobilový priemysel, chemické závody a množstvo stavebných či nábytkárskych firiem sú len zlomkom pestrej ekonomickej štruktúry. Aj preto dnes Žilina priťahuje mnoho ľudí z okolitých oblastí. O  tom, že sídlo samosprávneho kraja je nielen priemyselným, ale aj kultúrnym a športovým centrom Považia, niet pochybností. Pravidelne sa tu konajú športové podujatia, napr. futbalové zápasy známeho MŠK Žilina, hokejové zápasy či viaceré exhibície. K dispozícii je aj športová hala, kúpalisko s toboganom, krytá plaváreň alebo tenisové kurty. Letná rekreácia priťahuje čoraz viac návštevníkov na vodnú nádrž Žilina, Hričovskú priehradu alebo termálne kúpalisko v  Stráňavách. Mesto ponúka množstvo kultúrnych akcií, napr. Carneval Slovakia, Staromestské slávnosti, Žilinská svätojánska noc, Jašidielňa, Žilinské kultúrne leto, ktorého súčasťou je obľúbený stredoveký deň a  rezbárske sympózium, Festival seniorov, silvestrovské oslavy, koncerty či festivaly a celoročne sa tak stará nielen o  kultúrne vyžitie občanov, ale i  o  aktívne zvýšenie atraktívnosti pre návštevníkov. Kultúrnu atmosféru obohacujú viaceré inštitúcie, napr. Považská galéria umenia, či Mestské divadlo a tematické výstavy. Žilinské Bábkové divadlo je najstarším profesionálnym bábkovým divadlom na Slovensku.

Mariánske námestie a kostol sv. Pavla apotola Považská galéria umenia na Hlinkovom námestí

11

O

kolie mesta je impozantné svojimi prírodnými scenériami: NP Malá Fatra, Lúčanská Malá Fatra, Kysucká vrchovina, Javorníky (CHKO Kysuce) alebo CHKO Strážovské vrchy (so severným výbežkom Súľovských vrchov). Mnohé z týchto miest sa oplatí navštíviť či už z  dôvodu splynutia s divokou prírodou ako turista (hôľny reliéf a hlboké lesy) alebo dotknutia starých miest ako historický bádateľ (hrady a rozstratené pôvodné drevené domy). Žilina je atraktívna aj širokým výberom stravovacích a  ubytovacích zariadení, nočným životom, rôznymi voľnočasovými aktivitami (jedinečné lanové centrum Preles) a tiež turistickou informačnou kanceláriou.

Budatínsky hrad na sútoku Váhu a Kysuce Interiér románskeho kostola v Závodí Drevený kostolík v Trnovom

12

Renesančný Sobášny palác Letecký pohľad na Bytču Balkón Bytčianskeho zámku

P

ribližne 15 km smerom na Bratislavu sa po diaľnici pohodlne dostaneme do BYTČE. Z  historického hľadiska je toto mesto dominantné svojím kaštieľom z čias feudalizmu, architektonicky pravdepodobne najpôsobivejším na Slovensku. Bol sídlom uhorského palatína Juraja Turza, ktorý bol po panovníkovi najvyšším krajinským hodnostárom, zástupcom kráľa takmer vo všetkých oblastiach štátnej správy a  súdnictva. Juraj Turzo sa preslávil tvrdým odbojom proti tureckým hordám v  15. a  16. storočí. Objekt bol neskôr majetkom Esterháziovcov a nakoniec v rukách miestneho veľkopodnikateľa Poppera. Podľa neho sa až dodnes nazýva i  miestny pivovar. Bytča bola v  stredoveku dôležitým obchodným uzlom, pretože sa tu spájajú cesty od Kysúc a Turca, resp. Žiliny zo severovýchodu, Moravy na severozápade a  Trenčína, resp. Bratislavy na juhozápade. Renesančný kaštieľ je v súčasnosti využívaný ako sídlo Štátneho oblastného archívu. V zrekonštruovanom Sobášnom paláci pochádzajúcom z roku 1601 sú umiestnené expozície Považského múzea Žilina. Dnes má tento palác, pôvodne určený najmä na hostiny a  slávnosti rodiny Turzovcov, podobu zo 17. storočia. S kaštieľom sa spája aj slávne meno slovenského legendárneho hrdinu Juraja Jánošíka. Traduje sa, že tu slúžil ako strážny vojak a  práve z  bytčianskeho zámku sa dal neskôr na zbojnícke chodníčky. Podobne ako Žilina, aj Bytča bola oddávna pod pruským vplyvom. Dôkazom je námestie štvorcového pôdorysu lemovaného arkádami (klenbami) z  čias baroka. Mesto je aj východiskovým bodom pre pešiu turistiku do Javorníkov (CHKO Kysuce). Ide najmä o príťažlivú oblasť Makova a  pestrých turistických trás v neďalekom i vzdialenejšom okolí. Atraktivitu mesta zvyšuje aj blízkosť Súľovských vrchov s jedinečnými skalnými formáciami (z obce Hrabové alebo Hlboké nad Váhom).

A

Kúpele Rajecké Teplice

k sa však návštevník rozhodne zavítať na juh od krajského mesta, dorazí do malebnej Rajeckej doliny. Jedna z najkrajších kotliniek nám poskytuje úžasné prírodné scenérie. Celej oblasti dominuje mesto RAJECKÉ TEPLICE ako centrum kúpeľníctva a relaxácie. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1376. Podobne ako ďalšie miesta, „teplice“ boli všetky osady s teplými alebo liečivými prameňmi. Villa Tapolcha sa stáva postupom času známym kúpeľným strediskom. Liečia sa tu najmä choroby pohybového ústrojenstva rozličnými procedúrami (termálne bazény, sauny, parafín, masáže). Slovenské liečebné kúpele Aphrodite sú výbornou príležitosťou aj pre wellness pobyty. Podobne i ďalší 4-hviezdičkový Hotel Diplomat rozširuje možnosti pre kvalitné služby na európskej úrovni. Neďaleko od kúpeľného parku a  Labutieho jazierka (člnkovanie) sa nachádza i  termálne kúpalisko Laura. Návštevník si môže dopriať okrem slnka a vody

Starý kostolík Nanebovzatia Panny Márie a nový Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Rajeckých Tepliciach

Prírodná pamiatka Poluvsianska skalná ihla

Letecký pohľad na Rajec

v obklopení impozantnej krajiny aj doplnkové služby: minigolf, plážový volejbal či tenis. Kostol Nanebovzatia Panny Márie je nepochybne najvýznamnejšou kultúrnohistorickou pamiatkou v Rajeckých Tepliciach. Malý jednoloďový neogotický kostolík pochádza z roku 1909. V  roku 2001 bol slávnostne posvätený Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho J. Em. Jánom Ch. kardinálom Korcom, nitrianskym biskupom. Rajecké Teplice poskytujú široké možnosti ubytovania – od ubytovania v súkromí, cez penzióny a špičkové hotely. Vynikajúce podmienky pre horskú cyklistiku sa ponúkajú nielen po lesných cestách Skaliek nad mestečkom (s úžasnými vyhliadkami na turistických trasách), ale aj v blízkom okolí (Lúčanská Malá Fatra, Súľovské vrchy). V  tesnej blízkosti Poluvsia (miestna časť Rajeckých Teplíc) sa nachádza PR Slnečné skaly, ktorá predstavuje dolomitické masívy s viacerými možnosťami skalolezectva. V tejto oblasti sa vyskytuje aj niekoľko vzácnych či chránených druhov flóry a fauny, napr. horec Clusiov (Gentiana clusii) alebo poniklec slovenský (Pulsatilla slavica). PP Poluvsianska skalná ihla je zas jedinečným geomorfologickým útvarom. Smerom na Zbyňov po žltej značke nás náučný chodník dovedie až k prírodnému unikátu Rajeckej doliny – skalnému Budzogáňu. Rajecké Teplice so svojou priaznivou klímou predstavujú vynikajúce miesto pre aktívny oddych. Okrem toho tu môžeme počas teplých letných mesiacov vychutnávať atmosféru Kultúrneho leta (Letné slávnosti) a rôzne spoločenské podujatia.

A

k by sme autom pokračovali v  ceste smerom na Prievidzu, za pár minút dorazíme do RAJCA. Bývalé okresné mesto (60. roky minulého storočia) sa písomne prvýkrát spomína na konci 12. storočia (1193). Rajec patril medzi dôležité poddanské mestá lietavského panstva. Významné jarmočné mesto bolo oslobodené od platenia kráľovského mýta a  miestnych poplatkov, čo dokladá aj listina Mateja II. a potvrdená neskôr Máriou Teréziou v roku 1749.

15

Golf park Rajec Kúpalisko Veronika v Rajci

16

Tento dokument patrí medzi najvýznamnejšie exponáty Mestského múzea, ktoré sa nachádza na štorcovom námestí zo 17. storočia. Budova múzea bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. So životom ľudí a  prírodou tu oboznamuje návštevníkov stála etnografická a  prírodovedná expozícia. Rajec je jedným z  miest, čo majú urbanisticky pomerne kompaktné námestie i s priľahlými uličkami (vplyv nemeckej architektúry). Uprostred Námestia SNP možno navštíviť budovu starej Mestskej radnice postavenej v  renesančnom štýle. Trojičný stĺp pochádza z  roku 1818. Jednou z  najstarších kultúrno-historických pamiatok je Kostol sv. Ladislava, ktorý pochádza pôvodne zo 14. storočia. Dodnes sa zachoval nádherný neskorogotický portál (južná strana objektu). Trojloďový kamenný kostol bol postavený v 17. storočí na mieste pôvodného objektu. Východne nad mestom sa nachádza aj starobylý židovský cintorín. Rajec sa v  minulosti preslávil najmä remeselnými tradíciami: rezbárstvom, kožiarstvom, tkáčstvom či kováčstvom. Mesto je však známe aj ako miesto rekreácie. Termálne kúpalisko Veronika, so svojimi širokými možnosťami doplnkových aktivít (tobogan, basketbal alebo stolný tenis) a rozsiahlymi stravovacími službami, láka každé leto mnoho návštevníkov nielen z  blízkeho, ale aj vzdialenejšieho okolia. Navyše je dobre dopravne dostupné autom, autobusom či vlakom, nakoľko je mesto konečnou stanicou na železničnej trati Žilina-Rajec. Návštevníkov často priťahujú i celoročné kultúrne a spoločenské podujatia, najznámejším z nich je Rajecký maratón, ktorý sa koná už 27 rokov spravidla vždy v druhú augustovú sobotu.

Letecký pohľad na KNM Socha sv. Jána Nepomuckého

Z

o Žiliny na sever, smerom na Moravu a  Sliezsko, prichádzame po 10 – 15 minútach cesty autom do jedného z  najmenších okresných miest Slovenska, KYSUCKÉHO NOVÉHO MESTA. Pochádza z 1. polovice 13. storočia, už v roku 1244 sa prvýkrát písomne spomína ako Jesenin, resp. Jačatín. Patrí preto k  starobylým mestám na Slovensku. Centrum mesta predstavuje jediný historický komplex, ktorý sa dodnes zachoval v regióne Kysúc. Ide o mestskú pamiatkovú zónu obkolesujúcu centrálnu sochu sv. Jána Nepomuckého (18. storočie). V  tejto časti mesta sa zachovalo i  niekoľko renesančných meštianskych domov zo 17. storočia. Spolu s radnicou architektonicky odrážajú nemecký vplyv, ktorý dokladujú arkády, nazývané aj laubne. Klasicistický Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie bol postavený na začiatku 19. storočia. V Kysuckom Novom Meste sa nachádza mnoho historických objektov, napr. Židovský cintorín, budova pivovaru zo 17. storočia, rodný dom básnika a kňaza Andreja Majera – Dlhomíra Poľského či Mestská knižnica. V meste sa až do dnešných čias udržali bohaté folklórne tradície a konajú sa tu aj trhové slávnosti. V minulosti išlo totiž o starú mýtnu stanicu, ktorá urýchlila rozvoj mesta. Bola najsevernejšou mýtnicou na budatínskom panstve. V 20. rokoch 14. storočia dostala obec mestské privilégiá a to sa opäť odrazilo v následnom hospodárskom raste. 15. storočie sa nesie v  znamení husitskej nadvlády aj na území mesta. Obyvateľov postihol v roku 1904 požiar, ktorý zničil veľkú časť mesta spolu so starými kultúrno-historickými pamiatkami. Dnes je Kysucké Nové Mesto administratívnym a  kultúrnym centrom Dolných Kysúc. Má výbornú, ľahko dostupnú polohu na modrej turistickej značke v malebnej oblasti na pomedzí Kysuckej vrchoviny z východu a Javorníkov zo západu. Mesto, spolu so svojím blízkym zázemím, ponúka Kostol sv. Jakuba v Kysuckom návštevníkom bohaté príležitosti pre rekreáciu (turistika, cyklistické trasy, lyžovanie). Novom Meste 17

Letecký pohľad na centrum Čadce – Kostol sv. Bartolomeja a mestský dom

Kysucký maratón Kamenné gule v Milošovej Tunel Horelica 18

A

k pokračujeme v  našej ceste za mestskými pamätihodnosťami, ktoré ležia na území Euroregiónu Beskydy, z  Kysuckého Nového Mesta dorazíme približne po 20 minútach do ČADCE. Hraničný okres susedí priamo s  Českom a  Poľskom. Mesto leží priamo na košickobohumínskej železničnej trati. Jeho poloha na spojnici medzi Žilinou a Ostravou ho predurčila byť obchodným, administratívnym a kultúrnym centrum historického regiónu Kysúc. Čadca bola ako obec založená v 2. polovici 16. storočia. Kultúrno-historickou dominantou mesta je barokový Kostol sv. Bartolomeja z 18. storočia. V  ňom je inštalovaný oltárny obraz od známeho umelca a prírodovedca Jozefa Božetecha Klemensa (19. storočie). Exteriér kostola dotvára 19 starých, zákonom chránených líp, ktoré symbolizujú povstanie Slovákov v rokoch 1848 – 1849. Hlavnému námestiu dominuje Mestský dom postavený v roku 1932. V meste sa nachádza vlastivedné Kysucké múzeum s expozíciami o histórii a prírode Kysúc, či o vývoji lesných železníc na Slovensku. Čadca organizuje pre všetkých obyvateľov a  návštevníkov množstvo kultúrnych podujatí počas celého roka. Okrem folklóru  a  koncertov vážnej hudby aj divadelné predstavenia alebo Bartolomejský jarmok (trhové slávnosti rozličných podôb). Jednou z  hlavných udalostí letnej sezóny je nepochybne medzi návštevníkmi atraktívny a obľúbený Kysucký maratón. Čadca sa stala známou aj vďaka medzinárodnému festivalu Etnofilm. Neďaleko, pri moravských hraniciach leží PP Megoňky, čo sú zvláštne guľovité útvary vzniknuté v dôsledku odlučnosti flyšových sedimentov. Mnoho turistických chodníkov v okolí smeruje do oblasti Turzovskej vrchoviny, Kysuckých Beskýd, resp. CHKO Kysuce na východe a Javorníkov ďalej na juhozápade. Hotel Husárik na juh od Čadce predstavuje ďalšie možnosti aktívnej zimnej rekreácie – bežecké a zjazdové lyžovanie. V jeho blízkosti vyviera na povrch PP Vojtovský prameň. Je zdrojom mineralizovanej, mierne slanej vody sprevádzanej pravidelnými výronmi plynov (metán). Okolité lesy poskytujú pestrú paletu hubárskych lokalít a  pomerne vyhľadávané zákutia najmä vďaka odľahlosti od ľudských obydlí.

P

oslednou mestskou oblasťou na Kysuciach je TURZOVKA. Leží na spojnici medzi Čadcou a Makovom, v blízkosti štátnej hranice s ČR (Morava). Tieto dve miesta spája i  lokálna železničná trať. Mesto leží v malebnej doline rieky Kysuca, najvodnatejšieho prítoku Váhu. Prirodzené centrum kultúrneho a  spoločenského diania Horných Kysúc bolo založené v období valašskej kolonizácie uhorským palatínom Jurajom Turzom. V 16.-17. storočí sa na území dnešného Slovenska uskutočňovalo kopaničiarske osídľovanie horských a vrchovinných oblastí. Títo ľudia boli zväčša pastieri dobytka, kôz a najmä oviec, z ktorých sa následne získavala vlna. Mesto je bohaté na kultúrne a spoločenské podujatia, napr. Turzovské leto, ktorého program vrcholia Beskydské slávnosti, prehliadka autoveteránov Beskyd Rallye, Drotária, Rock Beskyd Fest, Rezbársky plenér, Svetové stretnutia Turzovčanov, medzinárodný futbalový turnaj či turistické zrazy. Mnohým športovým nadšencom sú známe aj mestské športoviská v Areáli športu a oddychu v Závodí. Významnou architektonickou pamiatkou je rímsko-katolícky barokový Kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1759. Nachádzajú sa v  ňom obrazy od Jozefa Božetecha Klemensa pochádzajúce z 2. polovice Námestie Juraja Turzu 19. storočia. V  centre mesta stojí národná kultúrna pamiatka, v Turzovke rustikálny stĺp sv. Jána Nepomuckého od neznámeho autora z 19. Turzovskí heligonkári storočia. Turzovka bola odjakživa dávnym centrom drotárstva. a mažoretky na úvod festivalu Dôkazom je i bronzový pamätník Drotár a džarek, ktorý zobrazuje Beskydské slávnosti drotárskeho majstra s  učňom. Mesto je rodiskom účastníka Slovenského národného povstania, známeho slovenského spisovateľa Rudolfa Jašíka. Jeho tvorbe je venovaná literárna súťaž Jašíkove Kysuce. 19

V blízkosti Turzovky sa nachádza aj známe pútnické miesto – hora Živčákova. Na nej je postavená Kaplnka Panny Márie Kráľovnej pokoja, ktorú dopĺňajú 3 krížové cesty, každá so 14 zastaveniami pre rozjímanie o utrpení Ježiša Krista. Pomerne dobrá dopravná dostupnosť, početné parkovacie plochy a  komfortná infraštruktúra vytvárajú dobré podmienky pre veľké množstvo pútnikov z  celého Slovenska. Naviac, toto religiózne miesto poskytuje liečivú vodu z niekoľkých posvätných prameňov. Turzovka, obkolesená Beskydami a Javorníkmi (CHKO Kysuce) ponúka široké možnosti pre letnú i zimnú dovolenku.

J

Oravská priehrada a Námestovo

20

ediným mestom Oravy, ktoré leží na území Euroregiónu Beskydy, je NÁMESTOVO. V rámci rovnomenného najsevernejšieho okresu Slovenska sa rozvinulo do prirodzeného administratívneho, kultúrneho a turistického centra Hornej Oravy najmä vďaka svojej polohe na starej obchodnej ceste (soľná cesta). Námestovo bolo založené ako obec v 16. storočí na základe valašského práva. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1557. V 19. storočí sa mesto preslávilo najmä súkenníctvom, výrobou a  obchodom s  plátnom. Jeho poloha na brehu Oravskej priehrady poskytuje široké možnosti pre letnú rekreáciu a vodné športy, napr. jachting, windsurfing alebo plávanie. Okrem toho je Oravská priehrada aj významnou rybolovnou oblasťou. V  jej blízkosti sa nachádza mnoho stravovacích a  ubytovacích zariadení (hotely, penzióny, priváty, autokemping). Slanický ostrov so stálou expozíciou ľudového umenia Oravy predstavuje len jeden z  mnohých zachovalých historických objektov. Možno spomenúť i rímskokatolícky Kostol Povýšenia sv. Kríža a  pri ňom stojaci pomník Antona Bernoláka. Na Hviezdoslavovom námestí, sa nachádza

pomník jedného z najvýznamnejších slovenských básnikov, Pavla Országha Hviezdoslava. Na rovnomennej ulici bola v minulosti inštalovaná aj pamätná tabuľa na dome, v ktorom istý čas býval sám Hviezdoslav. Ako advokát strávil 20 rokov svojho života v  Námestove, spoločenskom centre Bielej Oravy. Jedna zo zaujímavostí Námestova je aj Múr dejateľov Bielej Oravy, ktorý sa nachádza na hlavnom námestí, v blízkosti Hviezdoslavovej sochy. Sú tu predstavení najvýznamnejší dejatelia, pochádzajúci z obcí námestovského okresu. V lete by si návštevník nemal nechať ujsť Kostol Povýšenia sv. Kríža na rozličné kultúrne podujatia (koncerty). V  okolí Námestova Slanickom ostrove umenia môžeme vychutnávať úžasné prírodné scenérie, ktoré nám ponúka Oravská Magura a Podbeskydská vrchovina v  kontraste s Oravskou kotlinou. Ďalšie informácie: www.zilina.sk, www.tikzilina.sk, www.pmza.sk, www.pgu.sk, www.dcza.sk, www.bytca.sk, www.pmza.sk, www.zamky.sk, www.rajec.sk, www.veronikarajec.sk, www.rajecke-teplice.sk, www.rajecka-dolina.sk, www.rajeckapohoda.sk, www.spa.sk, www.mestocadca.sk, www.kysuckemuzeum.sk, www.kysuckenovemesto.sk, www.mestoturzovka.sk, www.zivcakova.sk, www.namestovo.sk, www.oravskagaleria.sk

21

Medzi Súľovom a Hričovom

J

22

uhozápadný okraj Euroregiónu Beskydy predstavuje pomerne pestrú časť okolia Žiliny. Už od staroveku je tento kraj známy osídlením a lužickou kultúrou. Dôkazom je obec Hôrky, len pár minút cesty autom smerom na západ od krajského mesta. Nachádza sa tu i slovanské mohylové pohrebisko. V  minulosti sa obyvateľstvo živilo najmä obchodom s  drevom a poľnohospodárstvom. V súčasnosti sú Hôrky atraktívnou suburbánnou lokalitou a veľmi príjemným prostredím pre bývanie v blízkosti Žiliny. Neďaleko ležia Brezany, kde možno navštíviť tradičné slovenské drevené domy. Chov dobytka a obchod s koňmi znamenali hlavný zdroj obživy pre ľudí v minulosti. V blízkom okolí obce sa pre cyklistov ponúkajú vynikajúce podmienky – mnoho poľných a lesných ciest, či chodníkov. Taktiež je možné dostať sa bicyklom až ku Lietavskému hradu, jednej z najvýznamnejších historických pamiatok žilinského okresu. V západnej časti Žilinskej kotliny sa nachádza i Bitarová. Táto poľnohospodárska obec sa prvý krát písomne spomína už v 14. storočí (1393). V stredoveku bola súčasťou lietavského panstva, ktorého zrúcaniny sú v súčasnosti považované za najrozsiahlejšie na Slovensku. Okrem toho sa predpokladá, že samotný hrad bol rozlohou druhý najväčší v krajine. V tomto období bola Bitarová zničená vpádom Tatárov. Už od 16. storočia sa na rozsiahlych poliach v okolí pestoval prevažne chmeľ, jačmeň, ovos, zemiaky. Na lúkach a pasienkoch sa choval dobytok. Koreňová zelenina patrila medzi tradičné pokrmy. Obec, so svojou centrálnou polohou obklopená Súľovskými vrchmi a zvlnenou pahorkatinou, je akoby predurčená na rozvoj cykloturistiky. Počas nenáročných cyklotúr sa môže návštevník pokochať úžasnými výhľadmi na scenériu Javorníkov a Kysuckej vrchoviny zo severu, Žilinskej kotliny a Malej Fatry na východe a Súľovských vrchov z juhu. Ďalej, smerom na diaľničné dopravné spojenie, sa nachádza i Ovčiarsko. Pochádza už z 13. storočia a patrí tak medzi najstaršie obce v regióne.

Brezany

Bitarová

Ovčiarsko

Horný Hričov

A

Hričovský hrad

Hričovské Podhradie

Paština Závada

Jablonové

Súľov–Hradná

V roku 1289 sa písomne spomína pod názvom Olcharzk. Na rozdiel od Brezian či Bitarovej, Ovčiarsko patrilo pod správu Hričovského hradu. Neskôr bola obec spravovaná zemianskymi rodinami Kožar, Dohnányi. Podobne ako susedné obce, aj tu bolo základom obživy poľnohospodárstvo. Naviac, obyvateľstvo bolo známe chovom oviec a výrobou šindľov. Dnes je Ovčiarsko súčasťou turistickej trasy (červená značka), ktorá vedie zo Žiliny cez Hradisko a Hričovský hrad až do Súľovských vrchov. Ak budeme autom pokračovať ďalej do údolia Váhu, na jeho najsevernejšom ohybe sa na ľavej strane najdlhšej slovenskej rieky nachádza Horný Hričov. Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza už z roku 1208. V 20. storočí bola v blízkosti obce postavená rovnomenná (Hričovská) priehrada. Táto spolu s  Váhom poskytuje množstvo príležitostí pre amatérsky rybolov. Z obce je dokonalé dopravné napojenie na diaľnicu spájajúcu Žilinu s Bratislavou. Nielen pre miestnych obyvateľov, ale aj návštevníkov ponúka Horný Hričov zaujímavé kultúrne a športové podujatia počas celého roka. Hričovské Podhradie predstavuje svojou polohou východisko pešej turistiky v Súľovských vrchoch (červená značka) zo severnej strany. NPR Súľovské skaly znamená jedinečné skalné formácie zlepencov, ktoré v minulých geologických obdobiach zvetrali do rozličných útvarov – veží, ihiel a homolí. V rezervácii možno nájsť popri množstve lesnej zveri aj početné druhy vzácnych karpatských endemitov. Nad obcou sa ako dominanta vypína Hričovský hrad pochádzajúci približne z 13. storočia. Plnil najmä strážnu funkciu na hornom Považí a neskôr, v 16. storočí, sa stal majetkom Františka Turza. Zachovali sa už len ruiny tohto stredovekého sídla. Avšak výhľady na Žilinu, na okolitú zvlnenú pahorkatinu a do Považského podolia sú úžasné. Na horizonte sa nám ponúkajú Javorníky a Kysucká vrchovina, ďalej na východe zasa Malá Fatra. Obec je bohatá na prírodné krásy. Dôkazom môže byť aj dodnes zachovaná PP Hričovská skalná ihla, ktorá sa nachádza na rozhraní medzi údolím Váhu a severným okrajom Súľovských vrchov. Je to praveký podmorský koralový útes. Podobnou lokalitou je aj PP Hričovské rífy (podmorské vápencové útesy so zachovalými paleontologickými nálezmi v podobe koralov).

Gotická brána v Súľovských skalách

k pokračujeme z Hričovského Podhradia po ceste 2. triedy na juhovýchod, za malú chvíľku dorazíme do obce Paština  Závada. V  stredoveku bola súčasťou bytčianskeho panstva. Nad obcou stojí drevená zvonica z  19. storočia. Do Súľovských vrchov odtiaľto vedie mnoho lesných ciest. Táto lokalita je neobyčajnou knihou prírody, kde sa snúbi krása s jedinečnosťou. Za zmienku stoja unikátne skalné útvary, ktoré dostali podľa svojho špecifického tvaru aj zvláštne pomenovania, napr. Gotická brána, Sova, Mních. Návštevník sa tu môže často zatúlať v hlbokých a tichých lesoch. Dobré podmienky pre cykloturistiku sú umocnené aj niekoľkými motokrosovými možnosťami. Keby sme sa autom vrátili na hlavnú cestu a smerujeme na Považskú Bystricu, po niekoľkých minútach obídeme Súľovské vrchy zo severozápadnej strany a odbočíme doľava na Jablonové. Táto obec leží priamo pod Súľovskými vrchmi a je východiskovým bodom pre pešiu turistiku do tejto hornatej oblasti (zelená značka). Turistický chodník vedie priamo na hrad Súľov, pod ktorého panstvo patrilo aj Jablonové. Hrad v minulosti patril medzi dôležité opevnenia s vynikajúcou polohou. Pochádza približne zo začiatku 15. storočia. Počas pomerne búrlivej histórie panstva sa však do dnešných dní zachovali len zvyšky hradných múrov. Z obce Jablonové pohodlne prejdeme do malebnej dedinky Súľov-Hradná, ktorá leží učupená v kotlinke Súľovských vrchov, najsevernejšieho výbežku CHKO Strážovské vrchy. Nad obcou sa okrem mnohých skalísk týčia zo severozápadu aj ruiny kedysi slávneho hradu Súľov. Patril medzi najvýznamnejšie strážne hrady historického regiónu horné Považie. Samotná obec sa písomne prvýkrát spomína už v roku 1193, čo zvyšuje jej historický význam. V obkolesení sa týči NPR Súľovské skaly – skalné monumenty a tiesňava vytvorená eróznou činnosťou v paleogénnych zlepencoch. Nachádza sa tu mnoho nádherných morfologických útvarov so vzácnou faunou a flórou. Všetko možno zblízka pozorovať, ak vystúpime po turisticky pestrých trasách na náučný okruh ku hradu Súľov spojený s neuveriteľnými výhľadmi. Najvyšším vrcholom tejto časti je Brada (816 m n.m.). Z oblasti Súľovských skál pokračujú turistické chodníky viacerými smermi: na Žilinu, do priľahlých obcí na občerstvenie alebo po zelenej značke do vzdialenejšej Rajeckej doliny. Súľovské vrchy naviac poskytujú pestré možnosti skalolezectva. Niektoré lokality sú dokonca považované za jedny z najnáročnejších výstupov. Okrem toho sa v obci nachádza i dobre vybavený autokemping, ktorý výborne poslúži ako základňa pre výstupy do hôr alebo na skaly. Ďalšie informácie: www.obechorky.sk, www.obecbrezany.sk, www.obecbitarova.sk, www.obecovciarsko.sk, www.obechornyhricov.sk, www.obce.info, www.zamky.sk, www.enviroportal.sk, www.travel-to-zilina.biz, www.e-obce.sk, www.sulov.sk, www.sulov.com, www.autocamp-sulov.sk, www.hkdirect.sk 25

Rajeckou dolinou

S

lnkom zaliate údolie predstavuje malebný kraj s pestrým tvarom krajiny a hlbokou regionálnou identitou. Rajecká dolina, ktorá sa rozprestiera na juh od krajského mesta, leží na spojnici medzi Žilinou a Prievidzou. Ak vyrazíme po ceste I/64 smerom na Prievidzu, po pár minútach od Žiliny prídeme do obce Lietavská Lúčka. V minulosti patrila pod panstvo Lietavského hradu, ktorý bol počas feudalizmu jeden z najvýznamnejších na celom Považí. Bol postavený na vrchu Cibulník (635 m n.m.) so strmými svahmi z viacerých strán. To znamenalo, že hrad Lietava bol prakticky nedobytný. Podľa svojej celkovej rozlohy sa radí na 2. miesto na Slovensku, hneď za Spišským hradom. Najväčší rozmach zažil za vlády palatína Juraja Turza, ale od konca 17. storočia už nebol obývaný. Z obce vedie modrá značka priamo na hrad odkiaľ možno pozorovať šíre okolie Žiliny, rozsiahle horstvá a striedavé typy krajiny. Návštevníkovi poskytuje dokonalé výhľady na Súľovské vrchy (zo západu), masív Skaliek, Malú Fatru (z východu), Kysuckú vrchovinu alebo Javorníky (zo severu). Až donedávna tento hrad chátral, ale v súčasnosti jeho ruiny prechádzajú postupnou rekonštrukciou. Neďaleko Lietavskej Lúčky sa nachádza povrchový lom, kde sa ťaží dolomit. Obec sa v nedávnej minulosti preslávila aj výrobou stavebných hmôt, ktorá pretrváva až dodnes. 26

Asi kilometer od Lietavskej Lúčky smerom na Rajec narazíme na Porúbku. Bola založená v 2. polovici 14. storočia. Lokalita pri skalných rozsadlinách a poloha na ohybe rieky Rajčianka predstavujú východisko pre pešiu turistiku na Skalky, východného výbežku Súľovských vrchov. Blízkosť Rajčianky poskytuje výborné podmienky pre rybolov a preto je Porúbka vyhľadávanou rybolovnou oblasťou. Za obcou bola erozívnou činnosťou rieky vytvorená PP Turská skala. Tento významný krajinotvorný prvok sa oddelil postupným zarezávaním Rajčianky do skalného masívu Skaliek. Na ľavom brehu rieky sa ďalej nachádza i autokemping Slnečné skaly. Indiánska osada pre organizovanie táborov, výborná vybavenosť kempu a dostupnosť priamo z hlavnej cesty sú len niektoré z mnohých výhod návštevy tohto rázovitého miesta. Možnosti skalolezectva v  prírodnej rezervácii pri rieke Rajčianka iba dopĺňajú atraktívnosť a rozširujú ponuku pre návštevníkov. Ak by sme pokračovali ďalej do kúpeľného mestečka Rajecké Teplice, prvá odbočka doľava nás nasmeruje na Stránske. Viac než 640 rokov stará obec má dokonalú polohu na západných stráňach Lúčanskej Malej Fatry. Tá poskytuje široké možnosti pre horskú cykloturistiku v neďalekých údoliach. Stránske je aj východiskovou obcou pre letnú turistiku v Lúčanskej Malej Fatre.

Lietavská Lúčka

Hore: Lietavský hrad

28

Porúbka

Strínske

Prírodnou atrakciou obce je horská dominanta, NPR Kozol (1119 m n.m.). Vyskytuje sa tu mnoho ohrozených a vzácnych druhov flóry a na južných svahoch sa vytvorili eróziou výrazné bralné (dolomitické) zoskupenia. Lesné rastlinné spoločenstvá sú človekom takmer nedotknutý kus prírody v celej svojej divokosti. Z najvzácnejších zástupcov živočíšnej ríše spomeňme aspoň fúzača alpského (Rosalia alpina). Po zemetrasení s epicentrom neďaleko vrcholu Minčol sa v  roku 1858 Kostol sv. Heleny (na vŕšku za obcou) zo 14. storočia premenil na zrúcaninu v dôsledku rozsiahleho poškodenia strechy a plášťa. Počas 1. svetovej vojny boli dva kostolné zvony použité na zbrojársku výrobu. Do dnešných čias sa zachovali gotické oblúky v  ruinách pôvodných múrov chrámu.

Kamenná Poruba

Hore: Ústredný motív 8 m dlhého dreveného pohyblivého betlehemu v Rajeckej Lesnej

Veľká Čierna

Rajecká Lesná

Z opačnej strany obce možno prejsť pešo cez pole približne po 2030 minútach do Rajeckých Teplíc, kde môže návštevník využiť služby množstva relaxačných objektov, ubytovacích a stravovacích zariadení. Dediny Rajeckej doliny patria často k najstarším v regióne. Príkladom je aj Kamenná Poruba, ktorá sa prvýkrát písomne spomína v roku 1368. Dominanta obce, Kostol Všetkých Svätých pochádza z 19. storočia a bol postavený v neogotickom štýle. Dodnes sa zachovala pôvodná gotická veža. Kamenná Poruba je však známa aj vynikajúcimi podmienkami pre vidiecku, ale najmä horskú cykloturistiku, nakoľko leží na úpätí Lúčanskej Malej Fatry. Hovorí sa, že Porubská dolina patrí medzi najdlhšie v tejto horskej časti Karpát 29

Bazilika minor v Rajeskej Lesnej Románska absida v Rajeckej Lesnej

30

a je jednou z východiskových dolín pre centrálnu Lúčanskú Malú Fatru. Po zelenej značke je možné dôjsť z obce až do turčianskej Valče. Naviac, Porubská dolina je jednou z významných miestnych hubárskych lokalít, často s výskytom vysokej zveri. Niekedy je však možné natrafiť aj na medveďa, najmä ak sa človek naplno oddá zbieraniu lesných plodov (čučoriedky) a v tichosti vdychuje svieži horský vzduch bez akýchkoľvek náznakov civilizácie. Za mestom Rajec, smerom na Považskú Bystricu, leží Veľká Čierna. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1361. Jej poloha znamenala nielen výborné podmienky pre tradičné lesné hospodárstvo a roľníctvo pod južnými svahmi Súľovských vrchov,

Hore: zrúcanina starého kostola sv. Heleny v Stránskom Skalný budzogáň v katastri obce Zbyňov

ale aj dokonalú dostupnosť pre atraktívny Golf Park Rajec. Komfortné golfové ihrisko si získava čoraz väčšiu priazeň vyznávačov tohto elegantného športu. Veľká Čierna má výborné podmienky pre vidiecku cykloturistiku vďaka krajinársky významnému okoliu. V tomto kúte Slovenska si človek naozaj dokáže oddýchnuť od každodenného stresu a pracovného vypätia príjemnými výletmi po úžasnej krajine. Rajecká Lesná predstavuje jedno z najvýznamnejších pútnických miest na Slovensku. Obec, ktorá pochádza zo začiatku 15. storočia a v  stredoveku bola známa ako Friwald sa stala známou vďaka mariánskej tradícii. Úcta k Panne Márii tu má korene už od počiatkov histórie obce. Každý rok sa tu konajú celonárodné púte a to najmä v septembri, na sviatok Narodenia Panny Márie. Centrom obce je neogotická rímsko-katolícka Bazilika Narodenia Panny Márie so vzácnymi gotickými freskami, monumentálnou maľbou. Patrí medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky v regióne. Ďalším, nemenej atraktívnym objektom v jednej z najrozsiahlejších obcí Rajeckej doliny, je Dom Božieho Narodenia. V ňom je inštalovaná najväčšia drevorezba betlehema na svete. Fenomenálne rezbárske dielo, mechanický betlehem, bol ručne vyrezaný majstrom Pekarom z  Rajeckých Teplíc. Pohyblivé, ručne vyrezávané postavičky, symboly kultúrneho a historického dedičstva národa a samotné rozmery tohto unikátu určite stoja za povšimnutie a návštevu. Za obcou sa nachádza Kalvária so štrnástimi zastaveniami (s Lurdskou kaplnkou a liečivým prameňom), ktoré predstavujú dokonalé miesto pre rozjímanie o zmysle utrpenia Ježiša Krista. Celej lokalite dominuje Kostol Nanebovstúpenia Pána. Okrem religióznych atraktivít poskytuje Rajecká Lesná aj široké možnosti pre cykloturistiku a pešiu turistiku. Modrá značka vedie z obce priamo na hrebeň Lúčanskej Malej Fatry. V letnom období ponúka okolie chaty Žiar v hlbokej doline Rajeckej Lesnej výborné podmienky pre rodinnú dovolenku a v zime zasa dokonale pripravený lyžiarsky svah. Ďalšie informácie: www.lietavskalucka.sk, www.obecporubka.sk, www.stranske.sk, www.obeckamennaporuba.sk, www.obce.info, www.e-obce.sk, www.golfparkrajec.sk, 31 www.rajeckalesna.info, www.chataziar.sk

Na Terchovú

Nededza

Teplička nad Váhom

Kotrčina Lúčka

Mojš

32Krasňany 34

Gbeľany

Stráža

Dolná Tížina

Lysica

Varín

Nezbudská Lúčka

Strečno

Stráňavy

Belá

Lutiše

Terchová

Zázrivá

33 35

Exteriér a interiér kostola Kostola sv. Martina v Tepličke nad Váhom

O

kres Žilina poskytuje množstvo atraktivít a to tak prírodných, ako aj kultúrno-historických. Vyberme sa spoločne na východ od krajského mesta a priamo na druhej strane Váhu pricestujeme do Tepličky nad Váhom. Obec pochádza z 13. storočia a v minulosti patrila pod panstvo hradu Strečno, ktorý bol v roku 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po nákladnej rekonštrukcii je od roku 1995 sprístupnený verejnosti. Teplička nad Váhom sa v minulosti preslávila tým, že tu bývala šľachtičná Žofia Bošňáková. Manželka Františka Vesselényiho pomáhala v nepokojných časoch 17. storočia najmä chudobným a chorým (útulok pre bedárov). Ľudia si ju za to veľmi vážili a táto „žena dobrého srdca“, ako ju nazývali, bola známa svojimi charitatívnymi aktivitami nielen na strečnianskom panstve, ale aj na cisárskom dvore. V roku 1689, v rámci vtedajšieho prieskumu ruín hradu Strečno, bola objavená jej rakva. Avšak telo Žofie Bošňákovej bolo takmer neporušené. V obci sa nachádza pôvodne neskororománsky, farský Kostol sv. Martina s vysokou barokovou vežou, dominantou obce. Pri kostole bolo inštalované aj súsošie sv. Cyrila a Metoda. V 18. storočí sa Teplička nad Váhom stáva pomerne významnou vďaka textilnej továrni, kde sa spracovával najmä ľan, bavlna a vlna. Garbiarstvo (staré remeslo zaoberajúce sa spracovaním kože) dopĺňalo v minulosti činnosti, ktorými sa živilo obyvateľstvo. Továreň však nebola schopná obstáť v konkurenčnom boji a jej výroba postupne zanikla. Významnou histo-

34

Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Nededzi

rickou pamiatkou v obci je aj renesančný kaštieľ. Pochádza zo 16. storočia a pôvodne reprezentačný kaštieľ má typický štvorkrídlový pôdorys. Monumentálna trojpodlažná stavba má dve nárožné veže na hlavnej fasáde. Po mnohých rekonštrukciách kaštieľ, nanešťastie, už dlhšiu dobu chátra. Poloha Tepličky nad Váhom pri významnom vodnom toku znamenala pre kórejskú automobilku Kia obrovskú investíciu do vybudovania nového montážneho závodu. Pracujú v ňom stovky ľudí zo širokého okolia. Návštevník si však môže dopriať aj prechádzky po blízkych lesíkoch vrchu Dubeň, ktorý sa vypína nad Tepličkou zo severnej strany. Po žltej značke sa môžeme priamo z obce dostať peši na vrch Straník (769 m n.m.) v Kysuckej vrchovine, ktorý disponuje veľmi vhodnými podmienkami pre paragliding. Jeho hlavnou výhodou je výborná dostupnosť a južná orientácia, čo spôsobuje stúpavé, teplé vzdušné prúdy. Naša cesta pokračuje ďalej na východ a z Tepličky nad Váhom vchádzame do Nededze. Malebná dedinka, učupená pod Kysuckou vrchovinou, sa písomne prvýkrát spomína v  14. storočí. V tomto období tvorila časť Nededze tzv. „Varínsku provinciu“, ktorá mala sídlo na Starom hrade. Nad obcou sa však našli obranné valy už z čias staroslovanského osídlenia. Obyvateľstvo sa živilo najmä poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Okolie obce ponúka široké možnosti trávenia voľného času, či už sú to nenáročné turistické túry, jazda na horských bicykloch alebo korčuľovanie na brehu neďalekého vodného diela Žilina. Pre vyznávačov adrenalínových športov je tu k dispozícii už spomínaný vrch Straník. Spomaliť tok myšlienok môžeme návštevou moderného Kostola Sedembolestnej Panny Márie alebo Kaplnky sv. Jána Nepomuckého. Len pár kilometrov severne od Nededze nás víta Kotrčina Lúčka. Obec leží na južných svahoch Kysuckej vrchoviny a bola založená v 15. storočí. V minulosti patrila pod panstvo Starý hrad, ktorého história siaha až do hlbokého stredoveku 13. storočia. Našli sa tu pozostatky lužických hradísk z obdobia praveku. Cez obec prechádza modrá cykloturistická značka s možnosťou napojenia na kysucké cyklomagistrály. Nádhernými výhľadmi do Žilinskej kotliny sa môžeme pokochať z vyhliadkového bodu Požeha (799 m n.m.), ktorý je dostupný z červenej alebo žltej turistickej značky východne od obce. Z južných svahov vrchu Straník (769 m n.m.) sú za jasných letných dní vynikajúce podmienky pre paragliding či rogalo.

35

Neogotická Kaplnka sv. Anny a vodná nádrž Žilna v Mojši

36

C

estou späť do Nededze možno obísť obrovský komplex automobilky Kia a priamo na brehu Váhu, najdlhšej slovenskej rieke, nájdeme Mojš. Dedinka vznikla na konci 13. storočia pričom meno nesie po palatínovi Moyšovi, zakladateľovi obce. Neogotická Kaplnka sv. Anny bola postavená v  roku 1923 na mieste malej kaplnky. Vodná nádrž Žilina, postavená na rieke Váh, poskytuje vynikajúce podmienky na relaxáciu, nakoľko sú tu rôzne možnosti pre kolieskové korčuľovanie alebo vodné športy. Vodné dielo je zároveň biokoridorom pre vodné vtáctvo a niekoľko druhov flóry. Mojš je aj rodiskom otca prvého československého kozmonauta Vladimíra Remeka. Cestou zo Žiliny na Varín sa odbočuje doľava na obec Gbeľany. Jej história sa datuje približne od 14. storočia a možno spomenúť, že je pomerne pestrá, podobne ako v okolitých obciach. Gbeľany sú však obcou bohatou na historické pamiatky. Pomerne zachovalý barokový kaštieľ pochádza z polovice 18. storočia. Tvorí ho trojkrídlová poschodová budova s nádvorím. Pre interiér tohto kaštieľa sú typické pruské klenby. Jednopodlažná kúria bola postavená v 19. storočí a dotvára výnimočnosť obce. Kúria má obdĺžnikový pôdorys, vysokú atiku a v strede vysunutý portikus so stĺpmi, segmentovo ukončenou vstupnou bránou. Z Gbelian sa môže turista pohodlne napojiť na turistické trasy Kysuckej vrchoviny. Je to chodník na žltej značke, ktorá vedie z Varína cez Gbeľany až do sedla Žiarce v Kysuckej vrchovine. Naša cesta však smeruje práve do Varína. Leží na mieste s výbornou polohou na sútoku riek Varínka a Váh. Táto obec je už dlho známa archeologickými nálezmi pravekých kultúr. V lokalite Železná studňa sa v 80. rokoch 20. storočia našli pozostatky hlinených pecí a drevených uhlíkov. Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä poľnohospodárstvom, chovom dobytka či domácou (remeselnou) výrobou. Niekoľko remeselníckych cechov tu bolo založených neskôr v stredoveku. Podľa tradície sa hovorí, že v miestnom kostole pokrstili aj, jednými ospevovaného a druhými zatracovaného, zbojníka Juraja Jánošíka,. Legendárny ľudový hrdina, ktorý „bohatým bral a chudobným dával“, žil istý čas práve v Terchovskej doline. Vo

Varíne sa nachádza aj Správa NP Malá Fatra. Ten patrí medzi najvyhľadávanejšie turistické oblasti s pestrou paletou rekreačných možností, napr. horská turistika alebo zjazdové lyžovanie pod Jedľovinou. Obec je východiskovým bodom pre pešie túry do hôr Malej Fatry na zelenej značke a po žltej značke do lesov Kysuckej vrchoviny. V obci možno využiť široké možnosti ubytovania. Autokemping sa nachádza ďalej v smere na Terchovú. Situovaný na okraji obce ponúka pre milovníkov prírody nadštandardné služby. Naviac, obec má dobrú dopravnú dostupnosť. Okrem cestného spojenia je to aj železničná zastávka na významnej košicko-bohumínskej trati. Blízkosť vodnej nádrže Žilina iba zvyšuje atraktívnosť tejto lokality. Ak by sme pokračovali v  ceste proti prúdu Váhu, za malú chvíľku dôjdeme do malej, ale zato historicky významnej obce, do Nezbudskej Lúčky. Jej dominantou je NPR Starý hrad a cez rieku Váh zas národná kultúrna pamiatka, hrad Strečno. V oblasti Starého hradu ide o ochranu prirodzených dubových a bukových lesov. Súčasťou tejto chránenej oblasti je aj náučný chodník. Oba hrady boli počas stredoveku významnými obrannými hradmi horného Uhorska, kde sa vyberalo mýto i kontroloval obchod a tovar. Samotný Starý hrad sa vypína nad starým brodom Váhu vo výške 475 m n.m. Prvýkrát sa spomína už v  roku 1267 pod názvom Varín. V stredoveku patril prevažne rodu Pongrácovcov. Dodnes sa zachovalo na niektorých miestach pôvodné murivo hradu. Hradná veža v súčasnosti siaha približne do výšky druhého poschodia. V predhradí sa nachádzajú zvyšky základov hospodárskych budov a v areáli Starého hradu môžeme pozorovať otvory pôvodných okien. Z romantickej zrúcaniny sa nám ponúka unikátny výhľad tak na rieku Váh, ako aj na strmé svahy Malej Fatry. Nezbudská Lúčka leží na samom okraji NP Malá Fatra pri PP Domašínsky meander. Z geologického hľadiska znamená spomínaná prírodná pamiatka fenomén, ktorý dokladá zakliesnenie rieky Váh do masívu Malej Fatry. Chránená oblasť zaručuje ochranu jednému z najvýznamnejších meandrov rieky v celých Karpatoch. Obec je aj východiskovým bodom pre hrebeňovku po Krivánskej Malej Fatre, nakoľko červená značka vedie priamo z obce na horský hrebeň. Turista sa však napojí na hlavnú trasu aj po žltej značke ponad Varín až pod Jedľovinu (1035 m n.m.) a odtiaľ po zelenej značke neskôr na vrch Suchý (1428 m n.m.). Nezbudská Lúčka sa stala aj pomerne dôležitým dopravným uzlom. Kompa preváža osobné automobily cez rieku Váh do Strečna a tak si vodiči skrátia cestu z Turca do Terchovej a naopak. Obec bola až do konca 19. storočia centrom pltníctva na Váhu a  to najmä vďaka preprave dreva. Okrem toho sa v Nezbudskej Lúčke ťažil do začiatku 2. svetovej vojny asfalt. Následne po jeho vyťažení prirodzene vzniklo jazero.

37

P

Žofia Bosniaková

38

eši po moste sa môžeme dostať do Strečna. Kompou je možné prepraviť automobil na druhý breh Váhu a neskôr pokračovať do Stráňav. Obec, ktorá sa nachádza na ľavom brehu Váhu priamo za Domašínskym meandrom, mala už v stredoveku významnú obchodnú funkciu. V 14. storočí tu bola totiž mýtnica. Strečno sa v minulosti preslávilo poľnohospodárstvom a to najmä pestovaním zemiakov a viacerých druhov zeleniny. Obyvatelia sa okrem toho živili ťažbou a spracovaním dreva, rybolovom a už od 11. storočia aj pltníctvom. Dominantou obce je rovnomenný hrad Strečno, vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970. Hrad mal dôležitú obrannú funkciu, bol významnou pevnosťou proti tureckým hordám a ich nájazdom. Obdivuhodná hradná pevnosť dokladuje architektonický vývoj od obdobia gotiky po baroko. Na konci 17. storočia bol na priamy príkaz cisára Leopolda zbúraný. V 20. storočí došlo ku čiastočnej rekonštrukcii a následnému sprístupneniu niektorých častí hradu. Dnes sa tu každoročne odohráva množstvo kultúrnych podujatí, prevažne v období letnej sezóny. Hrad sa nachádza v blízkosti PP Domašínsky meander. Ten dokonale reprezentuje zarezanie Váhu do dvíhajúceho sa kryštalického jadra Malej Fatry, jav nazývaný geologická antecedencia. To následne oddelilo jej severnú Krivánsku časť od južnej Lúčanskej. Najdlhšia slovenská rieka si takto v minulých geologických obdobiach našla cestu, ktorá sa dodnes využíva ako zdroj energie. Vážska kaskáda pozostáva z početných vodných nádrží postavených za účelom výroby elektrickej energie. Ďalším symbolom obce je aj tradičné pltníctvo. Vyťažené drevo sa zvážalo dolu po Váhu a rieka sa tak stala až do konca 19. storočia dôležitou formou prepravy prírodných surovín. Plavba tradičným dopravným prostriedkom priťahuje stále viac a viac návštevníkov. Dotvára tak celkový ráz tohto malebného kúta Euroregiónu Beskydy. Hlboký priesmyk ponúka možnosť obdivu očarujúcej prírodnej scenérie. Strečno leží priamo na červenej značke hrebeňovej túry po Malej Fatre a pre mnohých turistov môže byť východiskom pre trojdňovú prírodnú dávku energie. Na západnej strane obce sa na vrchu nad dedinou týči Pamätník francúzskym partizánom, ktorí bojovali v 2. svetovej vojne spolu so Slovákmi. Travertínový pamätník pochádza z roku 1956 a každoročne sa tu konajú spomienkové oslavy. Návštevník v neposlednom rade určite ocení variabilitu ubytovacích a stravovacích zariadení.

V

Žilinskej kotline sa nachádza i ďalšia obec, ktorá nepochybne stojí za zmienku. Stráňavy ležia na západnom úpätí Lúčanskej Malej Fatry. Do obce sa dostaneme, ak pokračujeme zo Strečna na Žilinu po vedľajšej ceste alebo ak odbočíme z hlavnej cesty I. triedy európskeho významu E50. Obec sa spomína prvýkrát už v 14. storočí. Okolie priam nabáda návštevníka nasadnúť na bicykel a absolvovať niektorú z cyklistických trás. Na druhej strane, pešia turistika do Strečna alebo na fatranský hrebeň môže znamenať pre turistu hlboký zážitok z účasti na všadeprítomnom tichu fatranskej prírody. Stráňavy sú známe aj svojím termálnym kúpaliskom priamo v obci. V porovnaní ceny a kvality prostredia sa javí ako príjemná alternatíva voči väčším kúpaliskám v regióne. Rôzne odtiene zelene všade navôkol vhodne dopĺňajú ráz dedinky. Stráňavy sú zaujímavé aj svojou expozíciou v rámci Múzea histórie obce a bojov na vrchu Polom. Bohatstvo prírody nám rozširuje jaskyňa Stráňavská diera, ktorá je ukrytá v lese za obcou. Ak chceme pokračovať v smere do Terchovej, je vhodné využiť službu jedinečného spôsobu dopravy. Kompou sa za malú chvíľu preplavíme do Nezbudskej Lúčky a odtiaľ do Krasňan po ceste II/583. V obci sa nachádza nálezisko najrozsiahlejšieho staroslovanského mohylového pohrebiska na severozápade Slovenska. Pôvod tohto miesta sa datuje do 8.-9. storočia. Krasňany boli v minulosti sídlom rodu Pongrácovcov. V 16. storočí už vlastnili Starý hrad, Strečno a niekoľko priľahlých dediniek spolu s kaštieľom v Krasňanoch a Nededzi. Kaštieľ pochádzajúci zo 16. storočia bol súčasťou Starhradského (Pongrácovského) panstva. Neskôr, v 18. storočí, bol prestavaný a v minulosti tu bola inštalovaná Prírodovedná expozícia Považského múzea v Žiline. Na západ od obce bola vyhlásená PP Krasniansky luh. Predmetom ochrany sú vzácne brehové porasty vodného toku Varínka v ochrannom pásme NP Malá Fatra. Krasňany však môžu byť aj príjemnou alternatívou ako sa dostať na hlavný fatranský hrebeň. Národný park sa vyznačuje nesmierne pestrým reliéfom, od ktorého sa odvíja aj klimatická variabilita a krása krajiny. Z obce po modrej značke (cez dolinu Kúr) možno vyjsť priamo na hlavný hrebeň Krivánskej Malej Fatry. Cestou pozorujeme takmer pôvodné, prirodzené lesy, mystické skalné útvary, 39

rozličné machy, huby a niekedy narazíme aj na karpatský endemit, napr. poniklec slovenský (Pulsatilla slavica). Nezriedka sa ticho kráčajúci hĺbavý turista stretne aj s medveďom hnedým (Ursus arctos). Biodiverzita Malej Fatry je v rámci strednej Európy naozaj neskutočná, spomeňme aspoň rôzne druhy vtákov, obojživelníkov, rýb či motýľov. Neďaleko Krasňan míňa hlavná cesta obec Stráža. Tá sa písomne prvýkrát spomína v 15. storočí. V minulosti mala pravdepodobne strážnu funkciu, načo ju predurčovala výhodná poloha na ohybe Varínky. Zároveň je obec krytá strmými svahmi vrchu Želehosť (736 m n.m.) zo západnej strany. Brehy Varínky ponúkajú pomerne pestré príležitosti pre rybolov. Za obcou sa dostaneme po toku rieky do blízkosti PP Krasniansky luh. Navyše obec leží v ochrannom pásme NP Malá Fatra. Zo Stráže sa cez malý kopček dostaneme do podhorskej obce Dolná Tížina. Prvá písomná zmienka o  obci pochádza z  roku 1439. Milovníkov prírody tu nadchne jeden z najkrajších výhľadov na stenu Malej Fatry s dominantnými hôľnymi oblasťami horského hrebeňa. Do národného parku nás dovedie modrá turistická trasa, ktorá začína v obci Krasňany, pričom neskôr musíme prejsť na červenú značku. Dostaneme sa tak na vrch Suchý (1428 m n.m.) alebo Malý Fatranský Kriváň (1671 m n.m.). Prírodné scenérie sú tu úžasné po celý rok –ozdravujúce jarné zelené lístky, ktoré v lete vytvoria rozsiahlu sýtu zeleň, aby sa zas v jeseni premenili na pestrofarebnú riavu a v zime všade navôkol biely koberec siahajúci až na vrcholky majestátnej Malej Fatry. Široké cykloturistické možnosti pobádajú k jazde smerom na Terchovú, Kysuce alebo Strečno. Ak odbočíme z hlavnej cesty doľava ešte pre obcou Belá, prídeme do Lysice. Rázovitú dedinku obkolesuje malebné prírodné prostredie Kysuckej vrchoviny. Ochranné pásmo NP Malá Fatra nám umožňuje po žltej značke napojiť sa na hlavný hrebeň Kysuckej vrchoviny (červená turistická trasa). Lysica víta turistov a milovníkov prírody i svojimi bohatými možnosťami ubytovania v súkromí. Z Krasňan okolo Stráže vedie hlavná cesta priamo cez obec Belá. Jedna z najrozsiahlejších dedín v tejto oblasti Euroregiónu Beskydy sa prvýkrát písomne spomína v roku 1378. V minulosti bola Belá súčasťou strečnianskeho hradného panstva. Obyvatelia sa tu živili počas feudalizmu prevažne tradičným chovom oviec. 40

História obce bola ovplyvnená valašskou kolonizáciou a právom, čo sa prejavilo v slobodnejšom nažívaní a istom oslobodení od poddanských povinností (poplatky a pod.). Medzi Belou a Terchovou sa nachádza i známy Camping Belá-Nižné Kamence pri riečke Varínka. Pobyt v nadštandardne vybavenom kempe umožňuje pocit blízkosti prírody NP Malá Fatra. Predtým než dorazíme do tejto časti Terchovskej doliny, nemôžeme minúť odbočku z hlavnej cesty ku štvorhviezdičkovému hotelu Bránica. Patrí k najatraktívnejším lokalitám s luxusnou ponukou služieb. Rovnomenná dolina je východiskovou časťou jedného z turistických chodníkov na hrebeň Krivánskej Malej Fatry a jej najvyššie vrcholy – Malý Fatranský Kriváň (1671 m n.m.) a Veľký Fatranský Kriváň (1709 m n.m. – najvyšší bod NP Malá Fatra). Vášniví vyznávači adrenalínových športov určite využijú okolie obce. Za obcou vznikli tzv. Belské skaly, ktoré ponúkajú pomerne pestré možnosti pre skalolezectvo bez obmedzení. Pred lokalitou Bránica môžeme odbočiť smerom na Starú Bystricu – jednu z najväčších kysuckých obcí. Naším cieľom sú však Lutiše, ktorých história sa datuje už do 15. storočia. Obec ešte aj dnes odráža charakter kopaničiarskeho osídlenia, čo vzniklo ako dôsledok valašskej kolonizácie. Najmä v 17. storočí sem prichádzali Valasi z územia dnešného Rumunska za účelom osídľovania ťažšie prístupných horských oblastí. Išlo o nekočovné pastierstvo, ktoré bolo typické striedaním pasienkov vo vrchovine počas leta a v dolinách počas zimného obdobia. Tak vznikali na území dnešného Euroregiónu Beskydy mnohé rozstratené sídla, nazývané aj lazy. Lutiše však ponúkajú aj množstvo sakrálnych pamiatok, napr. neoklasicistický Kostol sv. Štefana, niekoľko kaplniek či zvonicu. Okrem toho, po modrej značke je možné sa napojiť na červenú trasu po hrebeňoch Kysuckej vrchoviny, ktorá je v porovnaní s Malou Fatrou menej navštevovaná, ale turisticky určite atraktívna. Okolie obce je už tradične vyhľadávanou hubárskou oblasťou v prekrásnom okolí hlbokých kysuckých lesov. V závere pomerne rozsiahleho severovýchodného výbežku Žilinskej kotliny prichádzame do najvýznamnejšej obce s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Terchová je pre mnohých synonymom tradičného života na Slovensku, symbolom národa či vstupnou bránou do tretieho najvyššieho pohoria na Slovensku, do neďalekej Malej Fatry. Z historického hľadiska predstavuje Terchová pomerne mladú obec, nakoľko prvá písomná zmienka pochádza z roku 1580. V tomto období sa územie Slovenska a najmä jeho horské regióny začínajú intenzívnejšie osídľovať vplyvom valašskej kolonizácie. Typickým javom sú rozstratené sídla, tzv. kopaničiarske osídlenie. Obec bola odjakživa známym rodiskom legendárneho slovenského hrdinu Juraja Jánošíka. Kolujú o ňom najrôznejšie legendy a podľa tradície znamenal v stredoveku najvýznamnejší „ľudový“ symbol boja proti útlaku poddaných. Hovorí sa o  ňom, že bol ochrancom chudobných, ktorý „bohatým bral a chudobným dával“. V terchovskej doline vraj našiel niekoľko diev41

čat, do ktorých sa i zaľúbil. Siluetu Juraja Jánošíka zobrazuje aj erb obce. Medzi najzaujímavejšie kultúrno-historické pamiatky, nielen terchovskej oblasti, patrí Kostol sv. Cyrila a Metoda. V interiéri bol inštalovaný vyrezávaný drevený betlehem, ktorý každý rok dotvára tajuplnú atmosféru Vianoc. Rezbársky unikát je dielom terchovského majstra Hanuliaka a jeho priateľov z roku 1976. Lipové drevo znázorňuje starobylú Terchovú, ale aj náboženské výjavy z Betlehema a Jeruzalema. Najväčší katolícky chrám na Slovensku bol zasvätený solúnskym vierozvestcom a na základe tejto tradície sa tu každoročne konajú Cyrilometodské dni – jedno z významných kultúrno-spoločenských podujatí v tomto kúte Euroregiónu Beskydy. Okrem toho sa v Terchovej uskutočňuje mnoho kultúrnych akcií počas celého roka, napr. Jánošíkove dni, Terchovský budzogáň, Country fest Rozmarín, Preteky gazdovských koní, Majstrovstvá sveta v kosení kosou či Jasličková pobožnosť. V dedine pretrvávajú až dodnes silné folklórne tradície v tradičnej ľudovej hudbe (niekoľko ľudových muzík). V centre obce sa nachádza expozícia Jánošík a  Terchová pod správou Považského múzea Žilina, ktorá dokladuje históriu, zvyklosti a život v oblasti Terchovej. NP Malá Fatra je jedným z najvzácnejších chránených teritórií Slovenska, nakoľko sa tu vyskytuje viacero chránených a ohrozených druhov flóry a fauny. Okrem toho sú chránené aj výrazné tvary reliéfu a to najmä v krivánskej časti. Národný park bol vyhlásený v roku 1988 na ochranu viac než 900 druhov rastlín a viac než 3 000 druhov živočíchov. Blízkosť národného parku iba zvyšuje atraktivitu Terchovej. Obec má vynikajúce predpoklady pre pešiu horskú turistiku v NP Malá Fatra alebo v Kysuckej vrchovine, kde sa pre turistov ponúka množstvo atraktivít dostupných po udržiavaných turistických trasách. Z dediny možno vyraziť na cestu za spoznávaním neuveriteľných scenérií po starých zbojníckych chodníčkoch Juraja Jánošíka. Spomeňme aspoň bizarné útvary Tiesňav alebo Jánošíkove (Horné aj Dolné) diery. Terchová je preto východiskovým bodom s mnohými ubytovacími a stravovacími kapacitami či s turistickým informačným strediskom. Pár kilometrov za obcou sa 42

nachádza aj jedna z najvyhľadávanejších lyžiarskych lokalít – dolina Vrátna. Pre lyžiarov je Vrátna sťa raj. Dokonalé podmienky pre lyžovanie a snowboarding umocňuje kabínková lanovka od chaty Vrátna (Stará dolina) na Snilovské sedlo (1524 m n.m.) v Malej Fatre. Lanovka je v prevádzke po celý rok. Ak budeme pokračovať po ceste II/583 v  smere na Dolný Kubín, resp. do Kraľovian, dorazíme do dedinky, ktorá svojou úžasnou polohou v prekrásnom kraji na pomedzí Malej Fatry, Oravskej Magury a Kysuckej vrchoviny patrí k najmalebnejším rázovitým obciam Euroregiónu Beskydy. Zázrivá bola písomne prvýkrát doložená v polovici 16. storočia. Jej chladné podnebie predurčilo obyvateľov živiť sa prevažne pastierstvom. Obec bola odjakživa známa najmä tradičnou výrobou syrov a syrových produktov. Za všetky spomeňme aspoň slávne syrové korbáčiky, údené oštiepky alebo tradičný slovenský mliečny produkt – bryndzu. Chov oviec a dobytka na okolitých stráňach alebo vo vrchovinných oblastiach dokazujú, že obec, založená v  období valašskej kolonizácie, je so svojimi roztrúsenými sídlami typickým príkladom tzv. kopaničiarskeho osídlenia. V Zázrivej sa nachádzajú ruiny starého kamenného kostola zo 17. storočia, ktorý bol zničený požiarom v roku 1934. Dominantou dediny je NPR Rozsutec, ktorá pozostáva z vrchov Veľký Rozsutec (1609 m n.m.) a Malý Rozsutec (1344 m n.m.). Tieto vrcholy v NP Malá Fatra znázorňujú ukážku príkrovovej činnosti v minulých geologických obdobiach. Širšie okolie obce dotvárajú aj ďalšie významné chránené oblasti. Príkladmi sú Paráč, Javorinka, Sokolec alebo Veľká Lučivná. Existujú tu široké možnosti pre pešiu turistiku najmä do oblasti NP Malá Fatra a tajuplnej Oravskej Magury, pričom červená značka vedie priamo cez obec a je súčasťou turistickej magistrály. Zázrivá poskytuje vynikajúce podmienky pre freeridové lyžovanie a skialpinizmus. Návštevník určite využije rôzne typy ubytovania, od chát, chalúp, penziónov až po ubytovanie v súkromí. Naviac, atraktívnosť územia tu zvyšujú možnosti ekoturistiky hlavne pre mestských obyvateľov. Nájdeme tu však aj viaceré zachovalé objekty ľudovej architektúry. Pôvodné drevenice a zrubové domy dopĺňajú obraz o minulosti obce. Okrem toho, zo Zázrivej je možné prejsť autom cez nádherné hlboké lesy do Oravskej Lesnej. Cestou iste natrafíme na tiché miesta, ktoré sú pre mnohých vyhľadávanými hubárskymi oblasťami. Ďalšie informácie: www.teplickanadvahom.sk, www.mikroregion-td.sk, www.kotrcinalucka.sk, www.mojs.sk, www.travel-to-zilina.biz, www.varin.sk, www.malafatra.org, www.autocampingvarin.com, www.nezbudskalucka.sk, www.strecno.sk, www.stranavy.sk, www.obeckrasnany.sk, www.bela.sk, www.lutise.sk, www.terchova.sk, www.ztt.sk, www.zazriva.sk, www.turizmus-zazriva.sk, www.penzionagroturistika.sk

43

Hornými Kysucami

V

prípade, že chceme bližšie spoznať región Horných Kysúc, naša cesta môže začať na odbočke z diaľnice pri Bytči. Smerom na moravský Rožnov pod Radhoštěm, prichádzame približne po 20-30 minútach jazdy do jednej z pôsobivých oblastí Euroregiónu Beskydy. Makov je obcou s lazovníckym osídlením. V dôsledku valašskej kolonizácie sa rozptýlené osídlenie vyskytuje v mnohých horských oblastiach Slovenska a samoty predstavovali vhodné lokality pre pastierstvo dobytka a oviec. Prvá písomná zmienka o Makove pochádza z roku 1720. Obec má dobrú dopravnú dostupnosť z Považia, Moravy a Kysúc. Okrem toho je možné docestovať sem aj vlakom, nakoľko sa tu nachádza aj konečná stanica železničnej trate Čadca-Makov. Obec sa pýši viacerými významnými rodákmi, napr. pedagóg Ján Lendvai, historik Rudolf Matter či národovec Ján Gotčár (spoluzakladateľ Matice slovenskej). Okrem kultúrnych a historických dejateľov je Makov preslávený svojou polohou v obkolesení veľkolepej prírodnej scenérie, ktorá návštevníkovi ponúka takmer neobmedzené možnosti na oddych. NPR Veľký Javorník, s rovnomenným najvyšším bodom dosahujúcim až 1070 m n.m., predstavuje vrcholovú časť pohoria Javorníky. Predmetom ochrany sú tu lesné spoločenstvá jedľovo-bučinových porastov, často v pôvodnom, človekom nedotknutom stave. Obec leží priamo v západnej časti CHKO Kysuce, známej vďaka širokým možnostiam pešej turistiky po okolitých hrebeňoch a dolinách. V katastri obce nájdeme aj prameň rieky Kysuca. Nachádza sa nad dedinkou pod hlavným hrebeňom, ktorý vytvára štátnu hranicu s Českou republikou. V chotári rastie i množstvo vzácnych a chránených stromov, napr. brest, smrek, duby, lipy či jasene. Práve miestny brest hrabolistý (Ulmus minor) patrí medzi najväčšie a najstaršie nielen na Slovensku, ale v celej Európe. V okolí návštevník môže využiť dobre značkované a husté cyklotrasy v členitom, zalesnenom a hornatom teréne. Makov poskytuje vynikajúce podmienky pre zjazdové, ale aj bežecké lyžovanie.

44

Makov

Vysoká nad Kysucou

Korňa

Klokočov

Podvysoká

Olešná

Staškov

Raková

45

Pútnické miesto Živčákova

Naša cesta smeruje dolu tokom rieky Kysuce a za pár minút prichádzame do Vysokej nad Kysucou. Dedina bola založená začiatkom 17. storočia podobne ako mnoho ďalších kysuckých obcí. Má pomerne výhodnú polohu na spojnici medzi Makovom (ďalej na Česko), Turzovkou (ďalej na Poľsko) a Bytčou, ktorá leží priamo na diaľnici medzi Žilinou a Bratislavou. Obyvatelia sa v  minulosti živili prevažne drotárstvom, lesníctvom či drobným poľnohospodárstvom. Okolité hory ponúkali množstvo dreva nielen ako palivo, ale aj ako stavebný materiál. Obec je rodiskom Štefana Čerňana, ktorého vnuk Eugene Andrew Cernan sa preslávil letom na Mesiac. Jemu je venovaná aj pamätná izba situovaná v Kultúrnom dome v  strede dediny. Vysoká nad Kysucou sa  stala aj neslávne známou kvôli jednému zo zverstiev spáchaných na slovenskom ľude nacistickými vojenskými jednotkami. Na konci 2. svetovej vojny totiž došlo v kopaničiarskej osade Semeteš k masakru 21 nevinných mužov a chlapcov nemeckými vojskami, ktoré ustupovali pred Červenou armádou. Horné Kysuce však znamenajú pre mnohých veriacich aj duchovnú očistu a božskú prítomnosť. Farský Kostol sv. Matúša pochádza z obdobia baroka, presnejšie z roku 1762. V blízkosti obce sa nachádza známa pútnická hora Živčákova. Až do dnešných čias sa tu udržujú mariánske tradície a lokalita sa stáva čím ďalej, tým viac dôležitejším pútnickým miestom. Pre vášnivých turistov sa v okolí dediny koná každoročný turistický pivný pochod Kysucká deviatka. Šport býva často previazaný so životom v obci a inak tomu nie je ani vo Vysokej nad Kysucou, pretože tu existujú silné futbalové tradície. Okrem toho, z dediny pochádzajú aj bratia Petrovickí, hokejoví reprezentanti Slovenska. Úžasné prírodné scenérie, pestrý reliéf, husté lesy Turzovskej vrchoviny a Javorníkov, ticho a pokoj v mysli – to je len niekoľko atribútov, ktoré do tejto atraktívnej oblasti lákajú stále viac a viac návštevníkov. Dodnes sa tu zachovali dva exempláre starobylých stromov lipy malolistej (Tillia cordata). Ich vek sa odhaduje na 250 rokov a dosahujú výšku približne 30 m. 46

Ropný prameň v Korni

Cez Turzovku, prirodzené kultúrno-spoločenské centrum Horných Kysúc, sa dostaneme do obce Korňa. Kopaničiarsky typ osídlenia je výsledkom valašskej kolonizácie u väčšiny kysuckých obcí. Dnes je okolie roztratených sídel chráneným územím (CHKO Kysuce). V minulosti bola Korňa ako osada pod správou mesta Turzovka. V súčasnosti je východiskovou obcou k známemu pútnickému miestu Živčákova. Krížové cesty, chrám a pomerne vyspelá vybavenosť areálu ponúka návštevníkovi zastaviť sa a zamyslieť sa nad kolobehom vlastného života. Počas Vianoc nezriedka stretneme koledníkov a ďalšie tradície sú ešte aj dnes stále živé. V obci sa nachádza aj prírodný fenomén, PP Korniansky ropný prameň. Ide o ochranu ojedinelého výskytu povrchového ropného prameňa vo flyšovom pásme na Slovensku. Bez zveličovania možno povedať, že len málo regiónov v štáte je tak bohatých na prírodné unikáty, pestrých svojou históriou a významných svojimi rodákmi ako obce Euroregiónu Beskydy. Korňa sa stále viac dostáva do podvedomia turistickej verejnosti ako agroturistická lokalita. Jazda na koni či rybárčenie ako aktívna forma oddychu sú určite príjemnou alternatívou voči dennodennému stereotypu. Kolorit dediny dopĺňa aj tradícia miestneho hasičského zboru, ktorý sa zapája do rôznych súťaží a prezentuje tak rodnú obec len v pozitívnom svetle. Ďalšou dedinou s typickými rozptýlenými sídlami, ktorú na našej poznávacej ceste navštívime, bude Klokočov. Obec v minulosti patrila pod mesto Turzovka ako jeho neoddeliteľná súčasť, ale formálne sa osamostatnila v roku 1954. Nachádza sa tu pamätná tabuľa klokočovského rodáka, spisovateľa, prekladateľa a učiteľa Pavla Hrtúsa Jurinu. Zázemie obce je zo 70 % vytvorené lesmi a okolie charakterizuje členitý krajinný pokryv, najmä poľnohospodárske a lesné oblasti. CHKO Kysuce, ktorá zasahuje do katastra, zákonom chráni pôvodné jedľovo-bukové a vyššie položené smrekové lesy spolu so vzácnymi druhmi rastlinstva a živočíšstva. V súvislosti s Klokočovom treba spomenúť prírodný unikát a to PR Klokočovské skálie. Ojedinelá skalná hrana pieskovcov a zle47

pencov slúži ako dokonalý geologický príklad guľovitej odlučnosti na flyšovom podklade v dôsledku mechanického a chemického zvetrávania. Tento prírodný unikát sa tiahne v geologickom páse od Klokočova až do Čadce (Milošová-Megoňky). V obci nájdeme aj inú, environmentálne významnú lokalitu – územie európskeho významu Klokočovské rašeliniská. Dôležitosť spočíva v existencii slatín a zmiešaných lesov, pričom toto teritórium je zároveň floristicky rozmanitou oblasťou. V Klokočove rastie i množstvo starobylých, chránených a pamätných stromov, napr. brest, javor alebo lipy. V zime možno využiť dokonalé podmienky pre bežecké lyžovanie spojené s možnosťou prechodu na moravskú stranu pohoria a zároveň si v lete užívať pestrosť peších turistických chodníkov. Najbližšia obec za Turzovkou, ktorá sa nachádza v doline rieky Kysuca je Podvysoká. Pochádza zo 17. storočia za dominantu možno považovať moderný Kostol Sedembolestnej Panny Márie z roku 1993. Obec má pomere rozvinuté stravovacie služby. Pri ceste na území Horných Kysúc, na spojnici medzi Turzovkou a Čadcou môžeme využiť motorest práve v tejto časti. Každoročne sa v Podvysokej koná aj futbalový turnaj na počesť založenia obce. Okolie dediny oplýva nádherným prírodným prostredím, čoho dôkazom sú zalesnené Javorníky a Turzovská vrchovina. Z Podvysokej môžeme pokračovať v ceste po okolitých lazoch až do údolia ľavobrežného prítoku Kysuce. V doline Olešnianky sa pri vodnom toku vinie cesta, ktorou je možné dopraviť sa cez kopanice v klokočovskom chotári ďalej späť na Turzovku. Náš smer sa však točí doprava, do Olešnej. Obec sa prvýkrát spomína už v roku 1619, čo bolo búrlivé obdobie sprevádzané nájazdmi Turkov a neustálych sporov medzi sedliakmi a zemepánmi. V časti Jelitov bola postavená Kaplnka sv. Anny. Tá predstavuje posvätný chrám nielen pre miestnych obyvateľov, ale je aj pre návštevníkov, nakoľko je tradičným pútnickým miestom Horných Kysúc. Sme v tesnej blízkosti Turzovskej vrchoviny, ktorá poskytuje výborné podmienky pre vidiecku cykloturistiku – časť kysuckej cyklomagistrály vedie práve z Olešnej do Klokočova. Zaujímavosťou je, že polovicu územia Olešnej pokrývajú lesy.

Mostom cez Kysucu sa dostaneme do Staškova. Obec vznikla v období valašskej kolonizácie približne v polovici 17. storočia. Neskôr bola súčasťou vtedy značne rozsiahleho budatínskeho panstva. Ľudia sa v minulosti zaoberali najmä ťažbou a spracovaním dreva a to sa tu vyskytuje aj dnes. Možno povedať, že Staškov sa stáva stále významnejším spoločensko-športovým centrom Horných Kysúc. Každoročne sa tu koná futbalový Kronerov pohár. A práve národný umelec Jozef Króner, jeden z najznámejších slovenských hercov, preslávil túto kysuckú obec tým, že sa tu narodil. Jeho rodný dom sa nachádza blízko železničnej trate. Neogotická farská budova, Kostol Navštívenia Panny Márie (1876), patrí medzi hlavné dominanty obce. Dedina spolu s obyvateľmi organizuje množstvo tak športových, ako aj kultúrnych aktivít počas celého roka a v okolí sa návštevníkovi ponúkajú výborné príležitosti pre cykloturistiku. Kaplnka sv. Anny v Jelitove

48

49

Kysucký triangel

Trojmedzie E uroregión Beskydy spája na svojom území prihraničné oblasti troch stredoeurópskych krajín. V jednom bode sa tu stretávajú hranice všetkých jeho troch členských krajín – Slovenska, Česka a Poľska. A tak pri našej ceste po jednotlivých kútoch slovenskej časti euroregiónu nemôžeme opomenúť tzv. Kysucký triangel, združenie obcí Čierne, Skalité a Svrčinovec. Ten leží priamo na hlavnom ťahu, ktorý spája Žilinu s Ostravou. Obec bola založená v roku 1658 a podobne ako vo viacerých kysuckých dedinách, aj v okolí Svrčinovca nájdeme typické kysucké lazy, jedny z najtypickejších príkladov rozptýleného osídlenia na Slovensku. Hraničná obec s historickým územím Moravy je v súčasnosti dôležitým hraničným prechodom s Českom, ale ak odbočíme pred dedinou doprava zo smeru Čadca, možno cestovať aj priamo do Poľska. Historickú dominantu, Kostol Ružencovej Panny Márie z roku 1937 vysvätili neskôr v roku 1945. Bol

Pred vstupom do mesta Čadca určite neminieme Rakovú. Táto kysucká obec začala písať svoje dejiny v 17. storočí. Pôvodní obyvatelia sa zaoberali tradičným spracovaním dreva, pltníctvom, chovom oviec alebo aj drotárstvom. Raková leží v  údolí Horných Kysúc pričom v okolí nájdeme rozptýlené osídlenie v časti Turzovskej vrchoviny na severozápade a v Javorníkoch na juhu. Jednou z najvýznamnejších kultúrno-historických pamiatok obce je neogotický Kostol Narodenia Panny Márie, ktorý bol dokončený z roku 1874. Oltárny obraz vytvoril v priebehu 19. storočia Jozef Božetech Klemens. Okrem toho tu možno navštíviť rôzne kaplnky a pamätníky. V dedine sa každý rok koná prehliadka ochotníckych divadelných súborov pod názvom Palárikova Raková. Obec je rodiskom významného slovenského kňaza, spisovateľa a dramatika Jána Palárika. Na mieste jeho rodného domu je umiestnený pamätník a pamätná tabuľa. Z turistického hľadiska je obec vstupnou bránou po cestách do CHKO Kysuce, nakoľko návštevník môže využiť viaceré poľné a lesné cesty. V katastri Rakovej sa nachádza aj PR Veľký Polom s  nadmorskou výškou 1067 m. Predmetom ochrany sú tu od roku 1993 zachovalé a na mnohých lokalitách i prirodzené bukovo-jedľové lesy s prímesou smreka. Ďalšie informácie: www.makov.sk, www.skimakov.sk, www.vysokanadkysucou.sk, www.korna.sk, www.hasicikorna.sk, www.klokocov.sk, www.podvysoka.sk, www.obecolesna.sk, www.staskov.sk, www.rakova.sk

50

51

postavený aj vďaka finančnej pomoci zahraničných Slovákov, ktorí v minulosti emigrovali z tohto chudobného kraja. Išlo o vysťahovanie obyvateľov pred 1. svetovou vojnou a podobne aj v medzivojnových časoch. Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie dostala novú podobu po rekonštrukcii budovy bývalej školy. Pamätná tabuľa je venovaná učiteľovi a známemu spisovateľovi Petrovi Jilemnickému, ktorý tu istý čas pôsobil. Kolorit Svrčinovca dotvára i nádherné prírodné prostredie a množstvo ciest pre cykloturistiku. Viaceré chodníky určené pre pešiu turistiku sa zas napájajú na susedné Česko. Ku obci sa však viaže aj ďalšia historická pamiatka, tzv. Valy. Tie ležia často pri turistických trasách a dokladujú bývalé opevnenie Těšínskeho kniežatstva proti výpadom Turkov, ktoré zasahovali až na územie Horného Uhorska. Ak sa chceme dostať do obce Čierne, musíme pred Svrčinovcom odbočiť na smer Zwardoň (Poľsko). Pomerne mladá obec pochádza zo 17. storočia a práve v chotári tejto kysuckej dediny leží tzv. Trojmedzie, čo je bod stretu hraníc troch krajín: Slovenskej, Českej a Poľskej republiky. Ide o geografický fenomén, ktorý viacmenej symbolicky vyjadruje spojenie prihraničných regiónov v strednej Európe. Zachovalou kultúrno-historickou pamiatkou v Čiernom je neogotický Kostol sv. Ignáca z Loyoly, postavený v 19. storočí. Na lazoch však nájdeme mnoho rozosiatych sakrálnych objektov, napr. kaplnky a kríže. V okolí pomerne rozsiahlej dediny sa nachádzajú aj pozostatky systému obranných valov těšínskeho panstva. Zvyšky opevnení vytvárali istý obranný systém chrániaci okolie Jablunkovského priesmyku. Nachádzame sa v  jednom z najsevernejších kútov Slovenska, typickým svojím chladnejším podnebím. Výnimočnosť tejto oblasti dokumentuje prítomnosť goralského etnika. Na druhej strane sa nám tu ponúkajú príležitosti pre pešiu turistiku v Kysuckých Beskydách, ktoré sa stali v minulosti vyhľadávanou oblasťou pre oddych alebo aktívny relax. Spomeňme napr. husté čučoriedie v okolitých smrekových lesoch, niekoľko hubárskych lokalít alebo výborne označené a pomerne kvalitné cykloturistické trasy. Z vrcholu Tri kopce (823 m n.m.) možno dovidieť na rozsiahlu kopaničiarsku krajinu, takú typickú pre Kysuce. Tento vrch sa tak vďaka neskutočným výhľadom najmä pri západe slnka stáva turisticky významnou lokalitou.

52

Spoznávanie Horných Kysúc možno zakončiť v Skalitom, ktoré leží pri hranici s  poľským Zwardoňom. Miestna časť Mýto sa dodnes intenzívne využíva ako hraničný prechod. V  doline riečky Čierňanky je obec obkolesená pahorkatinným predhorím malebných Kysuckých Beskýd a posiata kopaničiarskymi sídlami (kysucké lazy, osady). Jednoloďový barokový Kostol sv. Jána Krstiteľa sa týči do výšky nad centrom Skalitého. Počas Vianoc tu miestni veriaci vystavujú aj krásny drevený betlehem. V  dedine však nájdeme aj iné sakrálne objekty, napr. Kaplnka Povýšenia sv. Kríža či Kalvária Sedembolestnej Panny Márie, ktoré dodávajú pobytu v obci religióznejší, nábožnejší charakter. Veriaci si tu udržujú silné náboženské tradície a dôkazom toho je viacero pútí. Folklórny festival Goralské slávnosti dotvára kultúrne tradície. Skalité žije bohatým spoločenským životom, ktorý je kontrastom k tvrdým životným podmienkam. Obec je spolu so Svrčinovcom a Čiernym súčasťou mikroregiónu Kysucký triangel. V zimnej sezóne ponúka Ski areál Skalité-Serafínov na slovensko-poľskom pohraničí pestré možnosti pre zjazdové lyžovanie s niekoľkými lyžiarskymi vlekmi. Ale vyznávači bežeckého lyžovania si tiež prídu na svoje, pretože Kysucká bežecká magistrála prechádza priamo okolo Skalitého. Návštevníka vítajú rôzne možnosti ubytovania v prekrásnej prírodnej scenérii, napr. ubytovanie v súkromí, penzióny a hotely. Na priľahlých pahorkoch existuje veľa vyhliadkových bodov. Či už sú to hrebene Kysuckých Beskýd vrátane červenej značky vedúcej po štátnej hranici s Poľskom alebo len také potulovanie sa po malebnej krajinke, do tejto časti Slovenska sa oplatí prísť v každom čase. Ďalšie informácie: www.svrcinovec.sk, www.obeccierne.sk, www.skalite.sk

53

Dolné Kysuce

Z

Klubina

Ochodnica

Radoľa 54

Dunajov

Kysucký Lieskovec

Lodno

Povina

Horný Vadičov

Rudinka

Snežnica

Čadce pokračuje cesta dolu po toku rieky Kysuca, ktorá vytvára obytnú os celého údolia. V tejto časti sme sa dostali až do oblasti Dolných Kysúc. Klubina leží na východ od hlavnej doliny smerom na vodnú nádrž Nová Bystrica. Poloha v beskydskej časti CHKO Kysuce na rieke Bystrica obci zaručila relatívny úspech už v stredoveku. Neďaleko dedinky sa nachádza PR Klubinský potok, kde sú predmetom ochrany aluviálne jelšové porasty, meandre vodného toku a vzácne druhy rastlín. Zákonom chránená a botanicky rôznorodá oblasť má dobrú dostupnosť priamo z obce, čo rozširuje turistické možnosti po Kysuckých Beskydách alebo Kysuckej vrchovine. Priamo za mestom Krásno nad Kysucou v smere na Žilinu leží malebná dedinka Dunajov, ktorej história siaha približne do 16. storočia. Obec bola založená v prostredí hlbokých a tajuplných kysuckých hôr priamo pri vodnom toku rieky Kysuca. Ľudia si tak zabezpečili prístup ku obchodnej ceste do Těšína. Medzi tradičné spôsoby obživy patrilo drevorubačstvo, podomový obchod, pltníctvo a šindliarstvo. V okolí obce nájdeme znaky kopaničiarskeho typu osídlenia. V Dunajove bol postavený koncom 20. storočia moderný rímsko-katolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie. Už samotná Meluzína v erbe obce naznačuje, že v tejto časti Euroregiónu Beskydy možno využiť viaceré príležitosti pre relaxáciu a to zahŕňa nielen splynutie s časom v priestore niekoľkých osád, ale aj možnosti amatérskeho rybolovu.

55

Z medzinárodnej cesty E75 môžeme odbočiť na západ do ďalšej obce Dolných Kysúc. Ide o obec, ktorá sa prvýkrát spomína v roku 1596. Na konci 16. storočia tu prevládal vplyv valašského práva, nakoľko novozaložené osady vznikali v tunajších podhorských a horských oblastiach za účelom získania nových pastvín. V Ochodnici sa do dnešných čias zachovali objekty typickej kysuckej architektúry, napr. zrubové stavby. Každoročne sa tu koná Folklórny festival Ochodnica. Jeho súčasťou je prehliadka kysuckého folklóru a kultúrne vyžitie v dedine dotvára detský folklórny festival „Kujem, kujem podkovičku“. Ochodnica predstavuje významnú oblasť aj v rámci ochrany prírody. PP Ochodnický prameň znázorňuje príklad mineralizovaného prameňa s  obsahom sírovodíka (H2S). Kataster obce je tvorený terasovitou až pahorkatinnou krajinou s rozptýlenou zeleňou. Malebnosť dedinky dokresľujú striedajúce sa lesíky, pasienky a  polia. Z  obce vedie zelená značka priamo na jeden z hrebeňov pohoria Javorníky. Návštevníkovi sa priam núkajú výborné podmienky pre pešiu turistiku a nenáročné prechádzky. Adrenalínoví nadšenci si svoje horské bicykle môžu dokonale otestovať na miestnych cestičkách a chodníčkoch. No a cykloturistiku dopĺňajú taktiež trasy bežeckého lyžovania. Z Ochodnice, jednej z rozsiahlejších dedín regiónu, dovidíme na druhý breh Kysuce až do Kysuckého Lieskovca. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1438. Je pomerne známe, že patrila budatínskemu panstvu. Z kultúrno-historického dedičstva slovenských predkov nám tu zostal Kostol sv. Svorada a Benedikta. Na miestnom cintoríne sa nachádza zvonica, ktorej zvony sú z 18. storočia. Kysucký Lieskovec je ukážkou dynamicky sa rozvíjajúcich obcí Euroregiónu Beskydy aj vďaka podpore Európskej únie v ob56

lasti využívania obnoviteľných zdrojov energie. Turisti určite využijú žltú značku, kde trasa vedie priamo na hrebeň Kysuckej vrchoviny. Ak pokračujeme z Kysuckého Lieskovca na východ, postupne prejdeme do Lodna. Smelo možno hovoriť o jednej z nádherných kysuckých dediniek učupenej pod hrebeňmi Kysuckej vrchoviny. Prvá písomná zmienka o obci siaha do obdobia valašskej kolonizácie. Urbanisticky predstavuje typ tzv. ulicovky, kde vytvára hlavnú os vodný tok, resp. cesta. Každoročne sa tu koná festival Rozprávačské Lodno, ktorý je národnou súťažnou prehliadkou (ľudových) rozprávačov. Podujatie sprevádza bohatý kultúrny program, napr. výstavy, koncerty a  pod. Návštevník tu dokáže tráviť príjemné chvíle či už zbieraním húb a lesných plodov, pozorovaním zveri alebo prechádzkami po prírode. Tá predstavuje tiché a hĺbavé prostredie, ktoré ponúka mnoho turistických chodníkov a lesných cestičiek. Veľmi zaujímavou trasou je zelená značka, ktorá sa vinie lesom priamo z obce do sedla Korchán (725 m n.m.) a ďalej do Starej Bystrice. Po občerstvení sa za pár hodín pohodlnej chôdze dostaneme na slovensko-poľskú štátnu hranicu, do Sedla pod Orlom (1060 m n.m.). Ďalej na juh po hlavnej ceste z Kysuckého Lieskovca dôjdeme do Poviny. Prvá písomná zmienka siaha späť až do roku 1438. Obec sa nachádza v dolinke Povinského potoka, ktorý obkolesujú husté kysucké lesy. Prírodným unikátom je PR Ľadonhora (999 m n.m.). Významná krajinná dominanta sa týči vysoko nad dolinami v prostredí vzácnych lesných spoločenstiev na vápencovom podklade. Ide o ochranu pestrých, zmiešaných lesov s náznakmi pralesného charakteru. Na vrchole masívu Steny nájdeme významné archeologické nálezisko, konkrétne žiarové pohrebisko z konca doby bronzovej. V závere dediny je situovaná vidiecka pamiatková zóna a to v časti Tatár. Predmetom ochrany sa stala pôvodná ľudová architektúra, konkrétne zrub, zvonica a hájovňa. Povina ponúka široké možnosti pre pešiu turistiku, mnoho malebných zákutí a v okolitých kopcoch množstvo lesných ciest vhodných aj pre cykloturistiku. Radoľa patrí medzi najstaršie obce na Kysuciach. Leží priamo pri okresnom Kysuckom Novom Meste. Prvýkrát sa spomína už v roku 1332 v rámci budatínskeho panstva. Ľudia sa tu v minulosti živili chovom oviec, drevorubačstvom a drotárstvom, čo patrilo medzi tradičné remeslá. Dedinou už v 13. storočí prechádzala tzv. Via Magna, stará kráľovská obchodná cesta. Avšak archeologické nálezy tu odkazujú na ďaleko staršie osídlenie. Spájala viaceré regióny Horného Uhorska: Hornú Nitru (Prievidza a v okolí staré bane) s Turcom (Martin), ďalej Považie (Žilina) a na severe oblasť Kysúc. Renesančný kaštieľ, ktorý spadá pod správu Kysuckého múzea je jednou z najstarších kultúrnych pamiatok kysuckého regiónu (16. storočie) a možno povedať, že na Kysuciach je jedinou takou stavbou. Táto architektonická dominanta pochádza zo 16. storočia. V kaštieli bola inštalovaná Expozícia starších dejín Kysúc zobrazujúca artefakty od praveku po stredovek. Ďalšími sú Remeselné tra57

dície na Kysuciach, Meštianske bývanie na Kysuciach a príležitostné tematické výstavy. V Radoli sa každý rok organizujú rozličné športové a kultúrne aktivity, napr. stolno-tenisové alebo futbalové turnaje. Návštevník môže využiť dobré možnosti ubytovania a lyžiarske terény – bežecké stopy po okolitých lesných cestách. PP Veľké Ostré je súčasťou tzv. bradlového pásma, ktoré vytvára skalnú hradbu vytvorenú vrstvami odolných druhohorných vápencov. Tradičný zimný výstup do okolitej vrchoviny sa usporadúva na sviatok sv. Štefana. Turisti môžu vyraziť po zelenej značke na vrchol Veľkého Vreteňa (821 m n.m.) južne od Radole. Turisticky atraktívne je aj napojenie na hrebene Kysuckej vrchoviny priamo z obce. Prírodopisný charakter dopĺňa náučný chodník, ktorý informuje o prírodných podmienkach a  danostiach tohto príjemného kúta Euroregiónu Beskydy. Ak budeme pokračovať na východ od Radole, po pár minútach prídeme do záveru neveľkej Vadičovskej doliny pretkanej mnohými menšími potôčikmi. Tu leží Horný Vadičov, dedina snáď s najkrajším prírodným prostredím všade navôkol. Ako osada je táto lokalita známa už v polovici 13. storočia. Vzhľadom na dávne tradície ťažby a spracovania dreva má obec výhodnú polohu voči nádherným, hlbokým a zároveň bohatým lesom v oblasti Kysuckej vrchoviny. Tradičné lesné hospodárstvo poskytovalo veľké zdroje aj pre život na vzdialenejších samotách využívajúc priľahlé bukovosmrekové lesy. Niektoré časti obce patrili v stredoveku rozsiahlemu 58

lednickému panstvu. Dedina predstavuje aj pomerne významné archeologické miesto. V Hornom Vadičove majú aj dnes obyvatelia o bohatý kultúrny život postarané. Dodnes sa z generácie na generáciu neustále udržiavajú rozmanité ľudové zvyklosti, tradície a hudobný folklór. Podobne ako v Povine, aj v  tejto časti Kysuckej vrchoviny môže turista natrafiť na medveďa. Prirodzené lesy poskytujú divej zveri dostatok potravy. Vzájomné vzťahy medzi jednotlivými rastlinnými a živočíšnymi druhmi vytvorili v minulosti ekosystém PR Ľadonhora (999 m n.m.). Zákonom sa tu chránia prirodzené vápencové, typologicky pestré lesné spoločenstvá, ktoré dokazujú ekologickú a geografickú variabilitu na pomerne malom území. Nakoľko Horný Vadičov leží medzi horami, hneď za dedinou sa stretáva niekoľko turistických trás (modrá a zelená obojsmerne). Poloha obce tak znamená výborné možnosti pre pešiu turistiku po vrcholoch východnej časti Kysuckej vrchoviny. Pravdepodobne jedna z najmenších dediniek Euroregiónu Beskydy sa nachádza juhozápadne od Kysuckého Nového Mesta na starej ceste, ktorá sa vinie popri pravom brehu rieky Kysuca. Rudinka sa písomne spomína po prvý raz v roku 1506. Blízkosť krajského mesta Žilina pomaly mení drobnú obec na pomerne atraktívnu lokalitu pre bývanie a dostupnú pre dochádzanie za prácou či do škôl. Obec v súčasnosti úspešne reprezentuje dobrovoľný hasičský zbor vynikajúcej úrovne v porovnaní s ďalšími zbormi na Slovensku. Z hľadiska ochrany prírody hodno spomenúť PR Rochovica. Vyskytujú sa tu vzácne teplomilné spoločenstvá v najsevernejšej časti prirodzeného výskytu. Na druhej strane Kysuce to je zase PP Kysucká brána, kde sa zarezáva rieka Kysuca do bradlového masívu, jav geológmi nazývaný aj ako epigenéza, resp. jej geologický profil. Keď cez ňu človek prechádza, cíti sa naozaj ako v prehistorickej prírodnej bráne. Poslednou zastávkou poznávacej cesty po Dolných Kysuciach je Snežnica. Už samotný názov približuje drsnejšie klimatické podmienky, ktoré charakterizujú túto, počtom obyvateľov neveľkú, kysuckú obec. Pochádza z  roku 1426 obkolesená nádherným prírodným prostredím. Pre milovníkov osamelých potuliek je to takmer dokonalá lokalita. PR Brodnianka dokresľuje environmentálny význam dedinky. Predmetom ochrany sú vápence, vápencové bridlice a  pestré lesné spoločenstvá. Adrenalínoví vyznávači určite nájdu v neďalekých lesoch dokonalé podmienky pre horskú cykloturistiku. Ďalšie informácie: www.obce.info, www.e-obce.sk, www.ochodnica.sk, www.kysuckylieskovec.sk, www.obecradola.sk, www.povazskemuzeum.sk, www.hornyvadicov.sk, www.sneznica.sk

59

Biela Orava Oravská Lesná

Zákamenné

Novoť

Breza

Ťapešovo

Vavrečka

Babín

Hruštín

Veličná

Mútne

60

Oravské Veselé

Oravská Jasenica

P

ostupne sme prišli aj do poslednej väčšej historickej oblasti na našej ceste po severozápadnom Slovensku. Orava patrí medzi najrázovitejšie kraje nielen v rámci Euroregiónu Beskydy. Naša cesta začína práve pri prameňoch rieky Orava, presnejšie jej západného toku Biela Orava. Nachádzame sa v Oravskej Lesnej, v malebnej obci na slovensko-poľskom pohraničí. Aj túto časť našej krajiny ovplyvnila, podobne ako na Kysuciach, valašská kolonizácia, ktorá prebiehala v  16.-18. storočí. Výsledkom tohto kultúrneho vplyvu bolo rozsiahle kopaničiarske osídlenie a  to dodnes vytvára jednu z  najväčších obcí na celej Orave. Oravská Lesná je naviac najchladnejším trvale obývaným územím na Slovensku v  tesnej blízkosti CHKO Horná Orava a CHKO Kysuce. Milovníci prírody tu nájdu mnoho oblastí pralesného charakteru a turisti si vychutnajú pestré trasy. V okolí nás rôzne turistické chodníky privedú do úžasných horských prostredí, napr. hrebeň Oravských Beskýd či rozsiahla Kysucká vrchovina. Na trase náučného chodníka sa dozvieme mnoho nových informácií o ťažbe a spracovaní dreva v týchto slovenských končinách. Rozsiahle lesy poskytujú úkryty pre mnoho druhov divej zveri. Medzi najvýznamnejšie dochované kultúrno-historické pamiatky sa zaraďuje aj Kostol sv. Anny s drevenou konštrukciou strechy pokrytej pôvodným dreveným šindľom. V dedine sa udržiavajú stále živé folklórne tradície, čo dokazuje aj folklórny súbor Fľajšovan, ktorý sa zúčastnil niekoľkých medzinárodných folklórnych festivalov. Kolorit Oravskej Lesnej dopĺňa viacero ľudových hudieb. Každoročne sa tu stretávajú heligonkári rôzneho veku z niekoľkých regiónov v  rámci podujatia Heligonka. Jedinečným technickým unikátom je Oravská lesná železnica. Táto obdivuhodná technická pamiatka, úzkokoľajná úvraťová železnica, v minulosti spájala Kysuce s Oravou a významne slúžila najmä na prepravu dreva. V obci sa nachádza staré depo a zo železničnej trate sa návštevníkovi ponúkajú úžasné výhľady na Oravské Beskydy a ďalšie okolité pohoria. V  zime sa Oravská Lesná mení na výborne vybavené a  moderné lyžiarske stredisko, ktoré poskytuje vynikajúce podmienky pre zjazdové či bežecké lyžovanie a snowboarding. Každoročne sa tu konajú automobilové preteky do vrchu s názvom Nová Bystrica Cup. Pocestných zasýti tradičná slovenská kuchyňa v miestnych reštauráciách a pohostinstvách, pričom nocľažníci, ktorých zastihnú posledné červené záblesky zapadajúceho slnka, určite využijú široké možnosti ubytovania v Oravskej Lesnej. 61

Po ceste smerom na okresné mesto Námestovo dorazíme do Zákamenného. Táto rázovitá obec je situovaná v okrajovej oblasti Podbeskydskej vrchoviny a Oravských Beskýd, v rovnomennej kotline. Prvá písomná zmienka o dedine pochádza z roku 1615 a tak sa kopaničiarske osídlenie stáva dôsledkom valašskej kolonizácie prebiehajúcej v oblasti vtedajšieho Horného Uhorska. V minulosti sa tu urodil len ovos a zemiaky a až do dnešných čias tu vládnu pomerne drsné klimatické podmienky. Miestne obyvateľstvo sa živilo najmä chovom dobytka, ovčiarstvom, ťažbou a spracovaním dreva, neskôr však i garbiarstvom a súkenníctvom. Zákamenné sa preslávilo historicky prvou pílou postavenou na Orave (1875) vzhľadom na fakt, že v tom období sa drevo pílilo zväčša manuálne. Aj preto patrili drevorubači medzi najdrsnejších chlapov. Obec je však známa aj ako rodisko výnimočného politického väzňa z čias komunizmu, obrancu práv cirkvi, biskupa Jána Vojtaššáka. 1. januára 2001 bol slávnostne vysvätený moderný a architektonicky zaujímavý Kostol sv. Jozefa spišským diecéznym biskupom Mons. Františkom Tondrom. V dedine nájdeme okrem iného i viacero ďalších sakrálnych objektov. Zo Zákamenného na sever sa pohodlne dostaneme do obce Novoť. Obklopujú ju prekrásne Oravské Beskydy, ktoré pokračujú v severovýchodnom oblúku od Kysuckých Beskýd. Toto hraničné pohorie symbolizuje pre euroregión spojenie niekoľkých národov. Podľa toho sa nazýva aj jedno z úspešne sa rozvíjajúcich združení obcí cezhraničného charakteru. Dedinka bola v minulosti známa pestovaním ľanu alebo výrobou dreveného riadu. Pozornosti všímavého návštevníka určite neujde mnoho zachovalých objektov goralskej podbeskydskej ľudovej architektúry a sakrálnych stavieb. Na druhej strane, lesy v okolí obce Novoť zaručujú široké možnosti pre poľovníctvo. V katastri dediny možno využiť aj dva lyžiarske vleky alebo zapojiť sa do činnosti lukostreleckého klubu. Cezhraničný charakter tejto dediny dokresľuje aj medzinárodný festival cirkevných speváckych zborov (Chváľme piesňou Pána). Pre návštevníkov čaká otvorená náruč tradičnej slovenskej pohostinnosti a miestne syrové korbáčiky patria ku gurmánskym špecialitám. Vďaka blízkej štátnej hranici tu máme navyše možnosť prechodu do poľskej obce Glinka. Pri hlavnej ceste II/520 leží Breza, ktorá bola založená na konci 16. storočia. Lesníctvo, pastierstvo oviec a chov dobytka či poľnohospodárstvo (pestovanie zemiakov a zeleniny) sa radí medzi tradičné spôsoby obživy. Náročné prírodné podmienky bránili rýchlejšiemu hospodárskemu rozvoju obce v minulosti a tak ľudia často odchádzali za prácou, v mnohých prípadoch aj do zahraničia alebo za oceán. Kostol Matky Božej Márie, kráľovnej apoštolov pochádza zo začiatku 20. storočia, presnejšie z rokov 1906-1908. Pred cintorínom bola inštalovaná plastika sv. Jána Nepomuckého a pred kostolom zas plastika sv. Trojice a Panny Márie. V obci sa do dnešných dní zachovala aj kováčska vyhňa so zachovalým zariadením. V okolí dedinky sa vyskytujú úžasné prírodné scenérie, ktoré sa 62

oplatí navštíviť v každom ročnom období. Blízko Brezy sa nachádza starý kameňolom s rôznymi geologickými zaujímavosťami. Spomeňme aspoň odkryté horninové štruktúry či najrôznejšie skameneliny. Obec poskytuje pre rybárov dokonalé podmienky pre rybolov v čistých vodách Bielej Oravy. V hustých lesoch sa zas môžeme odreagovať a zamaškrtiť pri zbere viacerých lesných plodov, napr. húb alebo brusníc. Pred vstupom do okresného mesta sa môžeme aspoň na malú chvíľku zastaviť v Ťapešove. Dedinka sa nachádza priamo pri hlavnej spojnici I/78 medzi Dolným Kubínom a Námestovom. Obec bola založená v roku 1580 pod Oravskou Magurou a Podbeskydskou vrchovinou, čo zabezpečilo v podstate trvalý prístup ku tovarom tadiaľ prechádzajúcim do Sliezska, resp. Poľska. Obyvateľstvo sa v minulosti živilo prevažne pastierstvom a chovom dobytka na okolitých stráňach. V obci vyrástli počas dlhých stáročí vzácne stromy (lipa, javor) a vyskytuje sa tu mnoho vzácnych druhov flóry (ostrica Davallova) na slatinných a vápenatých pôdach. Práve slatiny alebo sírnatý prameň dodávajú Ťapešovu prírodovednú výnimočnosť. Pri hlavnej ceste stojí barokový kamenný kríž pochádzajúci z roku 1772. Kostol postavený v roku 1966 je zasvätený Anjelom strážcom a pri návšteve tohto duchovného miesta sa môžeme pokochať dreveným betlehemom. V minulosti sa Ťapešovo preslávilo aj ochotníckym divadelným súborom a počas roka sa tu organizuje mnoho spoločenských akcií. Viaceré lesné cesty môžu využiť nielen adrenalínoví cyklisti, ale aj rodiny s deťmi. Neďaleká Oravská priehrada zas poskytuje takmer neobmedzené možnosti letných športov. Po odbočení doprava pred mostom cez Bielu Oravu sa dostaneme na starú cestu II/520 vedúcu popri Oravskej priehrade do Tvrdošína. Prichádzame do Vavrečky, ktorá sa prvýkrát písomne spomína v roku 1600. Osadu založili na základe valašského práva, čo oslobodzovalo obyvateľstvo od platenia istých poplatkov. Blízkosť Oravskej priehrady poskytuje vynikajúce príležitosti pre letnú

63

rekreáciu. V minulosti sa tu ľudia živili ovčiarstvom a obchodom s plátnom. Vavrečka leží na starej obchodnej ceste spájajúcej Balkán s Pobaltím. V obci sa narodil Ján Herkel, známy panslavista, filozof a lingvista. Z čias feudalizmu pochádza aj vyše 400-ročná lipa, ktorej história sa vraj viaže k zakladateľovi obce – Vavrekovi. Dominantou dediny je nádherný farský Kostol sv. Anny. Každoročné hodové slávnosti sú sprevádzané bohatým kultúrnym programom. Z kultúrnych zvyklostí sa tu zachovali tradície ochotníckeho divadla. Dodnes tu funguje divadelný súbor Magurka. Na rovnomennom vrchu sa nachádza aj vysielač a vedie k nemu turistická značka. Táto lokalita sa však preslávila aj prírodopisnou raritou: kráterom, čo vznikol po dopade meteoritu. Okolie obce charakterizujú výborné podmienky pre horskú cyklistiku, poľovníctvo či zber lesných plodov. Okrem toho nám pobyt spestrujú viaceré lesné cesty, ktorými sa môžeme dostať k zaujímavým turistickým trasám. Naviac, kemping v Slanickej osade rozširuje príležitosti prenocovania a rekreácie pri vode. Aj napriek marginálnej polohe a chladnejšiemu podnebiu sa táto časť Oravy stala pomerne vyhľadávanou turistickou oblasťou a to najmä v súvislosti s člnkovaním, windsurfingom a jachtingom. Cestou na Dolnú Oravu sa zo severu dopravíme do Babína. Leží na spojnici medzi Dolným Kubínom a Námestovom a pochádza zo 16. storočia. Obec a jej okolité prostredie ponúka návštevníkom výborné podmienky pre cykloturistiku a pešiu turistiku do oblasti Podbeskydskej vrchoviny alebo Oravskej Magury. Vedie tade červená značka, ktorá akoby kopíruje hrebeň pohoria. V blízkosti Babína sa nachádzajú významné poľovnícke revíre a  tak možno povedať, že poloha dediny odráža nesmierne prírodné bohatstvo. Kultúrna a historická rozmanitosť sa odráža v Galérii ľudového rezbárstva, ktoré patrí medzi starobylé remeslá. Tradičné oravské ľudové drevenice nám zasa pripomínajú život a podmienky v minulých obdobiach. Tie boli neraz kruté, ťažké a tak sa do ľudských sŕdc hlboko zakorenila kresťanská viera. Dokazuje to aj kamenný neorománsky Kostol zoslania Ducha Svätého z roku 1933 či

64

niekoľko sakrálnych objektov, napr. klasicistické kaplnky alebo morové kríže. Spoločenské podujatia reprezentuje turnaj Babínska ruka, čo je súťaž o pohár v silovom pretláčaní rukou alebo turnaj v Slovenskom mariáši. Najbližšia obec, ktorá leží v  smere na Oravský Podzámok a ďalej na Dolný Kubín, má prvú písomnú zmienku v roku 1588. Ide o Hruštín, v minulosti preslávený svojimi remeselnými a poľnohospodárskymi tradíciami. Na priľahlých stráňach sa pestoval ľan a choval dobytok či kone. Výroba každodenne potrebného náradia a odevov tiež patrila k tradičným spôsobom obživy. Z etnografického hľadiska charakterizujú obec unikátne výšivky a rezbárstvo. Kolorit dediny dotvára niekoľko technických stavieb, napr. píla a mlyn. Dedičstvo predkov v obci udržiavajú stále živé folklórne tradície. Stačí spomenúť miestny folklórny súbor a dychovú hudbu Hruštínčanka, rôzne pamätné tabule alebo zachovalé stavebné pamiatky ľudovej architektúry – pôvodné zrubové domy. V Hruštíne však nájdeme aj viacero sakrálnych objektov, napr. stĺpy (zasvätené sv. Floriánovi či sv. Jánovi Nepomuckému) a Kaplnku sv. Anny. NPR Minčol v Oravskej Magure predstavuje ochranu zmiešaných smrekovo-bukovo-jedľových lesných porastov, pričom turisti sa tu môžu pokochať panenskou krásou a nedotknutosťou pôvodných oblastí pralesného charakteru. Neďaleko dediny sa nachádza aj ďalšia prírodná zaujímavosť a to Puchmajerovej jazierko. Táto lokalita zahŕňa vysokohorské rašelinné jazierko so zvláštnou vegetáciou a mikrofaunou, ktoré sa vyskytujú v nadmorskej výške 1100 m. V zimnej sezóne stovky lyžiarov vyhľadávajú známe lyžiarske stredisko Ski Zábava – Vasiľovská hoľa. Človek si tu užije pri lyžovaní či snowboardingu mnoho zábavy do sýtosti. Návštevníci môžu využiť ubytovacie kapacity priamo v stredisku. V okolí Hruštína naviac existuje veľa poľných a lesných ciest, čo vhodne dopĺňa celé spektrum aktivít pre rodinnú dovolenku. Výborné podmienky pre cykloturistiku v lete a bežkovanie v zime zabezpečia návštevníkom nezabudnuteľný zážitok z pobytu v tejto časti Oravy. Len jedna obec leží najjužnejšie v rámci tejto historickej časti prihraničného regiónu. Veličná je jednou z najstarších obcí nielen na Dolnej Orave, ale aj v celom Euroregióne Beskydy. Písomne sa po prvý krát spomína už v roku 1272. Nachádzame sa na brehu rieky Orava kadiaľ odpradávna viedla stará obchodná cesta spájajúca Považie a Turiec s Poľskom. Prirodzene, poloha obce sa odráža vo vysokej úrodnosti aluviálnych pôd a Veličná tak patrí k poľnohospodársky najvýznamnejším častiam Oravy. Ak niekto baží po historických a etnografických súvislostiach tohto územia, studnicou poznatkov môže byť Obecné múzeum ľudových tradícií, remesiel a umení. Priamo pri dedine bol vyhlásený CHA Rieka Orava, kde sú predmetom ochrany nielen zachovalé riečne ekosystémy, ale aj bohatá fauna a  flóra či výskyt vzácnych a  ohrozených druhov. V okolitých kopcoch možno využiť mnoho turisticky atraktívnych chodníkov, napr. NPR Minčol. Z Veličnej dovidíme až na Kubínsku hoľu, ktorá sa v celej svojej mohutnosti týči nad dedinkou zo severu. 65

Toto lyžiarske stredisko sa stalo čím ďalej, tým viac vychytanejším a pomerne prestížnym v rámci rôznych zimných športov. Keby sme chceli dokončiť spoznávanie regiónu Bielej Oravy, nemali by sme zabudnúť na Mútne, ktorého poloha nás odkazuje práve na túto oblasť. Autom sa do tejto oravskej dedinky pohodlne dostaneme buď z odbočky pri obci Breza alebo z Oravskej Jasenice a následne doľava z Oravského Veselého. Mútne bolo založené v  roku 1569 v  obkolesení hustých lesov CHKO Horná Orava. V obci sa dodnes udržiavajú ľudové tradície, čo dokazuje aj folklórny súbor Mútňan. Tunajšiu kultúru pozdvihuje aj miestne ochotnícke divadlo. Rímsko-katolícky Kostol sv. Magdalény, posvätený v roku 1875, stojí ako dominanta v strede obce. Vyskytujú sa tu viaceré menšie sakrálne stavby, napr. kríže a sochy. Športových nadšencov celkom určite osloví jedna z najkomplexnejšie vybavených športových strelníc na Slovensku. Športové vyžitie dopĺňa Mutniansky trail – vytrvalostná jazdecká súťaž konajúca sa každý rok v júli. Pomerne rozľahlá dedina je atraktívna aj pre turistov vyhľadávajúcich nie príliš často navštevované chodníčky. Z časti zvanej Mútňanská píla (drevená hájovňa pochádzajúca z roku 1932) možno nastúpiť na zelenú značku, ktorá vedie priamo na hlavný hrebeň Oravských Beskýd, na štátnu hranicu s Poľskou republikou. Z hľadiska ochrany prírody tu nájdeme i územie európskeho významu – Mútňanské rašelinisko. Ide o ochranu močarinných a slatinno-rašelinových fytocenóz, resp. spoločenstiev vzácnych druhov flóry. Lokalita Spálený grúnik zas predstavuje zachovalé rašelinové rastlinné spoločenstvá v podmáčaných smrekových lesoch, ktoré určite stoja za návštevu. Východne od Mútneho sa nachádza Oravské Veselé. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1629. Patrí k tým obciam Oravy, kde už pri vstupe návštevník spozoruje úžasné prírodné scenérie Oravských Beskýd a Podbeskydskej vrchoviny. Pre peších turistov vedie z obce zelená značka priamo na horskú dominantu Pilsko (1557 m n.m.). Túto lokalitu vytvárajú zachovalé horské lesné a subalpínske spoločenstvá, na niektorých miestach pralesného charakteru. Obec je známa množstvom kultúrnych a spoločenských akcií počas celého roka. Očarujúce sú aj sakrálne pamiatky, napr. kaplnky, sochy alebo kríže. Pri miestnom kostole rastie chránená lipa, ktorej vek sa odhaduje na viac než 200 rokov. Tajomnú atmosféru tu dotvárajú ďalšie staré lipy. Obecné múzeum dokladá dejiny obce a historický prierez ľudovou umeleckou tvorbou. Možnosti aktívneho oddychu umocňujú viaceré miesta vhodné pre zber lesných plodov (najmä húb). Vo Veselianke môžeme loviť ryby a na záver sa zastaviť u miestnych výrobcov bábik zo šúpolia. 66

Z Oravského Veselého prídeme približne po 10-15 minútach jazdy autom cez údolia rázovitej Podbeskydskej vrchoviny do Oravskej Jasenice. Obec leží na ceste do Námestova a písomne sa prvýkrát spomína v roku 1588. Zo 16. storočia pochádza väčšina oravských dedín. V minulosti plnila Oravská Jasenica strážnu funkciu v rámci severného Uhorska, ale v 50. rokoch 20. storočia bola postihnutá intenzívnym požiarom. Od toho času sa tu prakticky nevyskytujú žiadne drevené domy. Ľudia sa živili najmä plátenníctvom, spracovaním dreva, kamenárstvom, kožiarstvom, kožušníctvom a liehovarníctvom. Jej význam vzrástol aj vďaka polohe blízko obchodnej cesty a  ekonomické činnosti obyvateľstva tak boli pomerne pestré. V predchádzajúcich storočiach postihovali Oravskú Jasenicu mnohé choroby (cholera). Dokazujú to viaceré morové stĺpy a kríže. Dedina je dnes významnou rybolovnou a vyhľadávanou hubárskou oblasťou, nakoľko leží obklopená vrchovinou so severnej strany, pri ústí Bielej Oravy do Oravskej priehrady. Obec sa preslávila aj tým, že sa tu narodil Anton Florek, významný kňaz a národný buditeľ. Okrem neho je dedinka rodiskom aj Martina Hamuljaka, ktorý bol jednou z vedúcich osobností mladšej bernolákovskej generácie. Na jeho počesť sa tu nachádza i pamätná izba a pamätná tabuľa. Obecné múzeum dokladuje spôsob života ľudí v minulosti. V Oravskej Jasenici si nielen miestni, ale i návštevníci do sýtosti užijú množstvo spoločenských organizácií, vystúpenia cirkevného speváckeho zboru alebo dychovú hudbu Martin Hamuljak. Oblasť Bielej Oravy tak poskytuje návštevníkom nielen pôžitok z pobytu v nádhernom prírodnom prostredí, bohatstvo regionálnej kultúry a histórie, ale aj pestrosť voľnočasových aktivít, ktoré môžeme realizovať tak v zime, ako aj v lete. Ďalšie informácie: www.oravskalesna.sk, www.oravamuzeum.sk, www.zakamenne.sk, www.novot.sk, www.breza.sk, www.tapesovo.sk, www.vavrecka.sk, www.babin.sk, www.hrustin.sk, www.velicna.sk, www.oravaweb.sk, www.kubinskahola.sk

67

Pod Babou Horou P

riamo za okresným mestom Námestovo v  smere na Babiu horu leží obec Klin. Jej história siaha do 16. storočia, kedy ju krátko pred rokom 1567 založila na svojom panstve rodina Thurzovcov. V minulosti sa tu obyvateľstvo zaoberalo hlavne šindliarstvom, krajčírstvom, kováčstvom a pltníctvom. V dedine nájdeme posledné plátennícke kúrie, ktoré dokazujú súkennícku výrobu. Návštevník sa už pri vstupe do obce môže pokochať pozoruhodnými prírodnými scenériami a pestrými zmenami reliéfu. Z obce je krásny výhľad na Západné Tatry, Babiu horu a aj Oravskú priehradu. NPR Klinské rašelinisko, ako prírodný unikát, predstavuje zachovalé a zároveň bohaté vrchoviskové fytocenózy. Okrem toho sa v lokalite Ťaskovka, jednej z najmenších chránených území rozlohou, ochraňujú travertínové útvary a slatinné rašelinisko. Podmáčanie, teda permanentne zamokrené územie zapríčinilo výskyt premeny organických materiálov na anorganické (potenciálne prírodné uhlie). Priamo v obci však nájdeme aj viacero starobylých stromov, napr. lipa, topoľ. Neďaleko Klinu sa nachádza lyžiarske stredisko, ktoré dáva nielen domácim, ale i návštevníkom možnosť vyžiť sa a relaxovať v zimnom období. Okrem dobrých podmienok pre zjazdové lyžovanie sa v okolí nachádzajú aj bežkárske trate. Každý rok sa tu koná úspešná súťaž v behu na lyžiach, tzv. Kliňanská Biela stopa. Cez blízky Bobrov sa naviac dostaneme do Poľska. Priamo za hlavnou cestou I/78 sa rozprestiera Oravská priehrada, známe stredisko letných a vodných športov s ideálnymi podmienkami pre jachting, windsurfing alebo člnkovanie. Z obce je naviac prekrásny výhľad na Západné Tatry. V súčasnosti je Klin známy svojou „Sochou Krista“, ktorá dosahuje výšku 9,5 m. Monument sa nachádza na vrchu zvanom Grapa (797 m n.m.) týčiacom sa nad Klinom zo severu. 68

Klin

Zubrohlava

Bobrov

Rabča

Rabčice

Sihelné

Oravská Polhora

69

Z

ubrohlava bola založená v 16. storočí a už jej poloha naznačuje, že ide o  pomerne významnú križovatku ciest vedúcich z Dolnej Oravy do Poľska. Miestne obyvateľstvo však v minulosti často sužoval mor. Nachádzame sa blízko štátnej hranice s Poľskou republikou, pričom do tejto susednej krajiny možno prejsť vďaka starej obchodnej ceste. Kultúrno-historickou dominantou obce je katolícky Kostol sv. Petra a  Pavla postavený, podobne ako viacero okolitých chrámov, v 18. storočí (vysvätený v roku 1761). V blízkosti Zubrohlavy ponúka Oravská priehrada vynikajúce podmienky pre návštevníkov, ktorí si chcú užiť slnko a vodu v nádhernom prostredí Oravskej kotliny. Dominantou tejto oblasti letnej rekreácie je vzácny Slanický ostrov umenia s kostolíkom, kde sa môžeme dopraviť loďou zo Slanickej osady. V barokovej stavbe boli inštalované expozície tradičného ľudového umenia zo zbierok Oravskej galérie. Preslávená lokalita so stálou výstavou ľudového sakrálneho umenia sa nachádza práve tu. V okolí obce sa nájde mnoho malebných prírodných scenérií (dokonalé výhľady na Babiu horu), či už v lesoch, na poliach alebo vo viacerých zákutiach na brehoch vodnej nádrže. V tejto časti Euroregiónu Beskydy dokáže človek priam impresionisticky vnímať nádych a celkovú atmosféru východu slnka na bezoblačnej letnej rannej oblohe. Okolitá krajina tu poskytuje mnoho príležitostí pre aktívnu dovolenku a to najmä pre cykloturistiku. Ak by sme chceli dať vycvičiť nášho verného štvornohého priateľa, môžeme využiť miestne kynologické ihrisko. Posledná obec, ktorá leží v Euroregióne Beskydy pred štátnou hranicou s Poľskom, má názov Bobrov. Prvá písomná zmienka o tejto dedinke sa uvádza na rukopisnej mape hornej Oravy v roku 1550. Obec bola v minulosti súčasťou panstva Oravského hradu ako strážna a hraničná obec. Za pár minút jazdy autom sa dostaneme z Bobrova do poľskej Lipnice Wielkej, resp. Jablonky. Obec sa nachádza na brehu Oravskej priehrady a jej poloha umožňuje návštevníkom užiť si vodné športy do sýtosti. Katolícky Kostol sv. Jakuba pochádza z  obdobia baroka. Duchovný areál dotvára aj plastika sv. Vendelína. Miestna kalvária sa považuje za najkrajšiu na celej Orave a patrí k významným pútnickým miestam v regióne. V okolí Bobrova sú kažodoročne dobre udržiavané zimné bežecké trate a výborné podmienky pre cykloturistiku. 70

N

aša cesta pokračuje zo Zubrohlavy do oravskej obce Rabča. Prvá písomná zmienka o tejto rozľahlej dedine pochádza z roku 1550. Bola založená na princípoch valašského práva a tak bolo obyvateľstvo istým spôsobom oslobodené od platenia niektorých poplatkov a daní. Poloha na strategickej kráľovskej ceste znamenala pre obec časté plienenie najmä v 17. storočí. V období stredoveku sa ľudia živili prevažne pestovaním ľanu, drevorubačstvom v hustých lesoch a chovom dobytka na okolitých lúkach a pasienkoch. Zaoberali sa však i drevorezbou či pletením košov a to sa zachovalo do súčasnosti. Pestrý Rabčanský jarmok sprevádzajú vždy na začiatku júla rôzne atrakcie. Počiatky rímsko-katolíckeho Kostola Navštívenia Panny Márie siahajú až do 18. storočia, konkrétne do roku 1772, kedy prevládala baroková architektúra. Dnes je Rabča prirodzenou spádovou obcou pre ďalšie dediny nachádzajúce sa v najsevernejšej časti Slovenska. Prekrásna príroda v okolí predstavuje pre turistov lákavé prostredie na zahĺbenie sa nad každodennými životnými situáciami a chvíľkové zastavenie v  protiklade so stresom. Vychádzky do lokalít v rámci CHKO Horná Orava a konkrétne na Babiu horu (1723 m n.m.), najsevernejší bod Slovenska, sú nepochybne atraktívnymi miestami pre skutočný oddych v malebnej krajine bez náznakov civilizácie. V obci rastú staré a chránené stromy, napr. lipa, jaseň, javor. Milovníci snehu určite využijú neďaleko Rabče lyžiarske strediská, ktoré ponúkajú pomerne rozsiahle možnosti snowboardingu, zjazdového a bežeckého lyžovania. Kultúrne zvyklosti v dedine dotvárajú tradície dychovej hudby. Zo stredu Rabče, z hlavnej cesty, existuje len jediná odbočka 71

doprava do Rabčíc, ktoré sa prvýkrát písomne spomínajú v roku 1616. Obec sa nachádza pod majestátnym vrcholom masívu Babej hory (1723 m n.m.) priamo v CHKO Horná Orava. Rabčice sú významnou chatovou oblasťou a vyhľadávanou chalupárskou lokalitou v atraktívnom prostredí hôr ako pohraničná obec s Poľskom. Kostol Všetkých svätých pochádza z 19. storočia (1819). 350-ročná lipa je zas najstarším stromom v chotári. V dedinke sa organizuje množstvo kultúrnych akcií, najmä v letných mesiacoch, napr. heligonkárske súťaže. Rabčice sú známe svojimi živými folklórnymi tradíciami. Žije tu aj goralské etnikum, ktoré dodáva obci rázovitosť. Z národných dejateľov spomeňme Mila Urbana, známeho slovenského spisovateľa, ktorý sa tu narodil. Vždy na Nový rok sa uskutočňuje zimný výstup z Rabčíc na Babiu horu. Podobne ako v Rabči, aj tu je možné každú zimu využívať lyžiarsky vlek. Podobne ako okolité obce, aj Sihelné bolo založené v priebehu 72

17. storočia. Poloha v malebnom kraji pod vrchom Pilsko (1557 m n.m.) sa však odrážala v chladnejšom podnebí a slabšej pôdnej úrodnosti. Ľudia sa tu odpradávna živili hlavne ťažbou dreva, ale začiatkom 20. storočia pomerne rozsiahle vysťahovalectvo v dôsledku chudoby, neúrody a vysokej úmrtnosti znamenalo pokles počtu obyvateľov. Dnes sa v Sihelnom koná každoročný folklórny festival, kde vystupujú súbory nielen zo Slovenska, ale aj z Poľska, čo dokladuje cezhraničný charakter spolupráce v rámci tejto časti Euroregiónu Beskydy. Goralské folklórne tradície rozvíja súbor Goralček. Dedina je atraktívna najmä z turistického hľadiska. Z vyšného konca obce, z lokality Vyšný Mlyn, vedie totiž modrá značka na hrebeň Oravských Beskýd. Buď sa dostaneme do Sedla Hliny (805 m n.m.) alebo na vrch Pilsko (1557 m n.m.). Oravská  Polhora  predstavuje poslednú dedinu v rámci slovenskej časti Euroregiónu Beskydy, ktorá zakončuje naše putovanie po tomto úžasnom kraji. Zároveň je to najsevernejšia obec na Slovensku ležiaca pod masívnou hradbou Oravských Beskýd. Prírodnou dominantou a symbolom dediny je nepochybne Babia hora (1723 m n.m.) vypínajúca sa v  tesnej blízkosti obce. Tento rozsiahly kopec súčasne predstavuje najsevernejší bod, kótu Slovenska. V roku 1806 tu vystúpil uhorský palatín Jozef Habsburský. Na druhej strane, zo západu uzatvára beskydskú stenu Pilsko (1557 m n.m.), v ktorého okolí sa dodnes zachovali mnohé miesta výskytu prirodzených, pôvodných lesov. Oravská Polhora má charakter pohraničnej obce, nakoľko sa nám tu ponúka možnosť prechodu do Poľska. Svojou rozlohou katastra patrí medzi najrozsiahlejšie chotáre v okrese Námestovo. V dedine sa nachádzajú viaceré zachovalé objekty ľudovej architektúry, napr. zrub richtárskeho domu. V minulosti žilo v Oravskej Polhore mnoho zručných remeselníkov zaoberajúcich sa napr. výrobou šindľov, huslí alebo gájd. Preslávili tak nielen svoje nadanie a umenie, ale aj rodnú obec. V dnešných časoch sa každý rok organizuje medzinárodný gajdošský festival s názvom Gajdovačka. V Oravskej Polhore sa navyše udržiavajú ľudové zvyklosti. Polhoranka je ľudová hudba s rázovitým a úprimným prejavom.

73

Hviezdoslavova hájovňa

Nad dedinou, na južných svahoch Babej hory, stojí tzv. Hviezdoslavova hájovňa s expozíciou Hájniková žena, ktorá predstavuje mohutnú zrubovú konštrukciu situovanú v časti Roveň. Pod Babou horou natrafíme aj na pamätnú tabuľu venovanú Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi, nášmu najväčšiemu básnikovi. Informácie približujúce krajinu navôkol návštevníkom poskytuje náučný chodník, ktorý spája Slanú Vodu s Babou horou. V obci sa však narodilo aj viacero známych osobností. Spomeňme aspoň Valériu Tyrolovú, známu československú basketbalistku a atlétku alebo iní slávni, ľudoví umelci. Milo Urban, významný slovenský spisovateľ, navštevoval miestnu školu pred 1. svetovou vojnou. Na budove obecného úradu je preto takému slávnemu slovenskému literátovi venovaná pamätná tabuľa. Oravská Polhora zahŕňa aj ďalší prírodný unikát. Ide o lokalitu Slaná Voda, kde vyviera prameň najviac mineralizovanej vody v Európe. Technické pamiatky dotvárajú historickú pestrosť každého územia. Okolie je tu posiate tajchami, teda malými vodnými nádržami, ktoré slúžili kedysi na splavovanie dreva. Od Bobrova až po Čadcu – to je teritórium, čo slúžilo ako obrana nemeckej ríše počas 2. svetovej vojny. Pravdepodobne však nikdy nebol použitý. A tak v pomerne blízkom okolí Oravskej Polhory nájdeme zvyšky bunkrov a systému obranných budov. Túto rozsiahlu dedinu obklopujú pestré turistické trasy vedúce priamo z obce na slovensko-poľský hrebeň Oravských Beskýd. Všade v okolí naviac existujú dobré podmienky pre horskú cykloturistiku a adrenalínoví športovci môžu využiť takmer každý kus z  niekoľkých značne dlhých lesných ciest. Ďalšie informácie: www.klin.sk, www.zubrohlava.estranky.sk, www.obecbobrov.sk, www.rabca.sk, www.rabcice.sk, www.sihelne.sk, www.oravskapolhora.sk

74

Turčianska záhradka

L

en jedna obec sa nachádza v kotline, ktorá síce patrí k  najchladnejším na Slovensku, ale zato malebnosti a rázovitosti tu takmer nič nechýba. Zastavme sa na chvíľu v Mošovciach, ktoré ležia v Turčianskej kotline, starej historickej oblasti nachádzajúcej sa medzi dvoma slovenskými Fatrami. Prvá písomná zmienka o tejto turčianskej dedine sa spomína v donačnej listine Ondreja II.. Z tejto lokality pochádza aj jeden z najvýznamnejších slovenských dejateľov, Ján Kollár. A práve jeho si ľudia poctili pamätníkom (1963) a pamätnou izbou. V obci sa udržiavajú tradície evanjelickej cirkvi, čo dokazuje aj klasicistický kostol postavený v 19. storočí. Rímsko-katolícky gotický Kostol Najsvätejšej Trojice s dominantnou vežou predstavuje ďalšiu pamätihodnosť súvisiacu s kultúrno-historickým vývojom. Ak sa prenesieme späť do 18. storočia, tak dedičstvo predkov tu dotvára aj rokokovo-klasicistický kaštieľ z obdobia vlády rodu Révaiovcov. Exemplár stromu Gingko biloba (1 zo 140 na Slovensku), ktorý rastie priamo v obci, znamená zase prírodný fenomén výskytu tohto rastlinného druhu v našej krajine. Mošovce charakterizuje aj sústava rybníkov založených v 19. storočí. Blízkosť NP Veľká Fatra poskytuje vynikajúce podmienky pre pešiu turistiku, nakoľko priamo z obce vedie žltá značka do hlbokých a skutočne tajuplných dolín tohto rozsiahleho pohoria. Turistickú atraktívnosť tejto časti Euroregiónu Beskydy umocňujú možnosti vidieckej cykloturistiky po malebnej Turčianskej kotline. A nakoniec návštevníkov po náročnejších prechádzkach celkom určite príjemne osviežia termálne vody aquaparku v Turčianskych Tepliciach.

Socha Jána Kollára pred kaštieľom a Kostol Najsvätejšej Trojice?

Ďalšie informácie: www.mosovce.sk

75

Vítejte

v Euroregionu Beskydy

Č

eská část Euroregionu Beskydy je neméně pestrá jako ta slovenská. Najdete zde širokou škálu možností, jak strávit volný čas. Synonymem Beskyd je malebná příroda, krajina pokrytá lesy, loukami, na mnoha místech ještě s typickou roubenou zástavbou. Je to region mnoha barev a možností. Sportovně založení turisté mohou využít zimní lyžařské areály, běžecké okruhy, v létě nepřeberné množství turistických tras či cyklotras, které vedou romantickými zákoutími k známým i méně známým lokalitám. Koupání, paragliding či golf jsou jen zlomek nabídky, kterou u nás najdete. Na kole, autem i pěšky lze projet Region Beskydy křížem krážem. Můžete navštívit kulturní památky, muzea, sakrální stavby nebo některý z hudebních festivalů. V Regionu Beskydy vás okouzlí nejen malebná příroda, ale i kulturní a historické dědictví odrážející barevnost minulosti. Najdeme tady rázovité oblasti, které návštěvníkům vyrazí dech, ale také místa, kde se příroda snoubí s moderní architekturou. Pestrost euroregionu charakterizuje mimo jiné i příjemný venkovský život se všemi svými tradicemi, zvyky a obyčeji, které stejně jako řemesla přecházejí z generace na generaci. Beskydy jsou protkány chodníčky a pěšinami, které zdobí naučné stezky, informační cedule, upozorňující návštěvníky na historii, současnost či přírodní úkazy. Zavedou vás na nejkrásnější horské hřebeny nebo do malebných údolí s typickou venkovskou architekturou. My vám nedokážeme prezentovat vše, co Region Beskydy poskytuje, protože nabídka je tak široká, jak široká je mysl každého z nás. A tak přijměte alespoň několik tipů na výlet, které vás zaručeně nezklamou. 76

Lysá hora, pohled z Krásné

77

Frýdlant nad Ostravicí?

Kostel na Bílé

78

S

e Slovenskou částí euroregionu Beskydy sousedí řada obcí, jen jedna se však pyšní více jak dvacetikilometrovou délkou hranice. Je to obec Bílá. Středisko zimní i letní turistiky s  několika lyžařskými areály, kilometry cyklotras a běžeckých tras. Najdete zde také opravdové skvosty dřevěné architektury – kostel sv. Bedřicha, kapli na Hlavaté, lovecký zámeček a řadu tradičních dřevěnic. Proud řeky Ostravice vás zavede do Starých Hamer. Zde se v  údolí rozkládá přehrada Šance, zdroj pitné vody pro průmyslové aglomerace a okouzlujících přírodních scenérií, které nejlépe prozkoumáte na kole. V této obci v lokalitě Gruň se nachází dřevěný kostel zasvěcený sv. Panně Marii, pomocnici křesťanů. Obec Ostravice je další, která se rozkládá po proudu stejnojmenné řeky. Ostravice je jedním z výchozích míst pro výstup na Lysou horu – nejvyšší horu Moravskosleszkých Beskyd. Je také centrem turistiky a golfu, najdete zde řadu ubytovacích zařízení s širokou nabídkou doplňkových služeb. Sousední Čeladná je jednou z nejdynamičtěji se rozvíjejících obcí regionu. Kromě golfového hřiště, které je v zimě využíváno pro běžecké lyžování, zde najdete také lázně s populárním Poláriem a jízdárnu. Kousek odtud v obci Kunčice pod Ondřejníkem můžete navštívit další z dřevěných kostelů – kostel sv. Prokopa a sv. Barbory, který byl na Moravu převezen z Podkarpatské Rusi. Bránou Beskyd je právem nazýván Frýdlant nad Ostravicí. Městečko pod horami, které se může pochlubit jak historií, tak současností. Nachází se zde sportovní letiště, které je hojně využíváno k bezmotorovému létání, parašutismu a dalším disciplínám, sportovní areály, koupaliště. A už se blížíme k Frýdku-Místku, srdci regionu Beskydy. Řeka tady odnepaměti rozdělovala dvě města, která se od poloviny minulého století spojila do jednoho.

Aquapark Olešná

Frýdek-Místek má turistům co nabídnout. Historická jádra obou městských částí byla opravena, a tak dnes na Zámeckém náměstí ve Frýdku můžete obdivovat krásné fasády původně renesančních domů a na místeckém náměstí Svobody zase měšťanské domy s podloubím. Vyhledávaný je frýdecký zámek, kde má nyní sídlo Muzeum Beskyd. Z historického hlediska stojí za zmínku také některé kostely, např. kostel sv. Jošta, kostel sv. Jana a Pavla, kostel Všech svatých, farní kostel sv. Jana Křtitele. Město má dobré sportovní zázemí jak pro aktivní sportovce, tak i pro ty, kteří sportují jen rekreačně. Jachtingu, surfingu či rybolovu je možné se věnovat na blízké přehradě Olešná, kde najdete i stejnojmenný vnitřní i venkovní aquapark. Zkrátka nepřijdou ani volejbalisté a tenisté. Pro horolezce funguje ve městě cvičná horolezecká stěna. Využít je možno zajímavé městské cyklotrasy a vypravit se za památkami či sportem po městě a jeho půvabném okolí. Frýdek-Místek je výchozím místem poznávacích výletů k atraktivním cílům. Putovat můžete například Sdružením měst a obcí povodí Ondřejnice do obce Hukvaldy, jejíž dominantou je zřícenina středověkého hradu. Koná se zde Mezinárodní hudební festival Janáčkovy Hukvaldy, který každoročně přiláká svým programem do nádherného prostředí hukvaldské obory a hradu 79

Frýdek-Místek

tisíce uměnímilovných návštěvníků. Kousek odtud se nachází obec Kozlovice. Zde můžete navštívit například areál Na mlýně, kde si prohlédnete vodní mlýn z 16. století s 250 m dlouhým náhonem a plně funkčním mlýnským kolem, který byl rekonstruován a nyní slouží především jako hostinec a restaurace. Také zde naleznete muzeum mlynářských artefaktů a dobové expozice ze statků našich dědečků a kuchyní našich babiček. Součástí areálu Na mlýně je rovněž část zvaná Kozlovický skanzen. Jde o soubor několika napodobenin malebných historických dřevěných staveb se sbírkami lidových řemeslných náčiní. Putování můžete zakončit ve Staré Vsi nad Ondřejnicí, kde vás jistojistě zaujme překrásný zámek, nebo ve Lhotce, kterou milovníci folklóru znají díky věhlasným Sochovým slavnostem. Pokud se vydáte z Frýdku-Místku opačným směrem, doporučujeme vám navštívit obec Sedliště s dřevěným kostelem Všech svatých a unikátní sbírkou litinových křížů, či obec Řepiště s dřevěným kostelem sv. Michaela Archanděla. Seznamte se s kulturou a tradicemi české části euroregionu. Ochutnejte třeba krajové speciality stejně jako hudební žánry, které nabízejí zdejší letní festivaly. Poznejte život v Beskydech.

Zámek Stará Ves

Kostel Všech svatých, Sedliště

80

Vítejte v Euroregionu Beskydy