Žilina je zdá sa to správne miesto, aby sa tu v tomto roku uskutočnil už šiesty ročník literárneho festivalu, festivalu dobrodružstva myslenia

5. 10. — 11. 10. 2009

Keď sa niekedy na jar v roku 2004 v kaviarni žilinského kníhkupectva Artforum v našich hlavách zrodil žilinský literárny festival, bola to jednorazová záležitosť, podpora predaja kníh, pokus o vysvetlenie pre nás nevysvetliteľnej anomálie: prečo sa niektoré knihy (najmä českých a maďarských autorov) predávajú v Žiline radikálne inak, ako v iných našich kníhkupectvách. Žilinská knižná anomália stále existuje, nepodarilo sa nám zistiť príčiny. Zistili sme ale množstvo iných zaujímavejších vecí: v Žiline existuje niekoľko skvelých organizácií, s ktorými sa oddá radostne spolupracovať, je tu nezanedbateľné množstvo čitateľov prahnúcich po dobrej literatúre, sú tu diváci, ktorí dokážu oceniť dobré divadlo či koncert, rozmýšľajúci ľudia, ktorí vedia položiť v debate dobré otázky. V Žiline má zmysel rozvešať v autobusoch básne – lebo ich cestujúci čítajú, existujú tu študenti, ktorí na verejnosti deklamujú verše, alebo dokonca svoje vlastné texty – a nachádzajú pozorných poslucháčov. Žilina je zdá sa to správne miesto, aby sa tu v tomto roku uskutočnil už šiesty ročník literárneho festivalu, festivalu dobrodružstva myslenia. Vladimír Michal Artforum

| 1

Žilinský literárny festival 2009

5. 10. — 11. 10. 2009

2 | Žilinský literárny festival 2009

Aj šiesty ročník Žilinského literárneho festivalu má svoju tému. Dvadsiate výročie nežnej revolúcie pripomínané v roku 150. výročia publikovania Darwinovej evolučnej teórie priam vyzýva k úvahám o dôvodoch, cieľoch a ďalších možnostiach tejto i iných revolúcií. O revolúciách a ich vývoji. O evolúcii revolúcie. Pátranie začína v časoch dávno minulých, zahalených mnohými mýtmi. Tieto mýty často len zakrývajú pravdu, ktorá nad nami visí ako kostlivci v našich skriniach. Všetky tie utajené myšlienky a skutky, s ktorými už nechceme mať nič spoločné, no predsa na nás vyplazia jazyk vždy, keď sa pozrieme dnu. Potom v istom momente prichádza zlom, jasne vyznačený v kalendári novembrom 1989. Zlom neprišiel sám od seba, stoja za ním konkrétni ľudia so svojou odvahou a vôľou, ale aj obavami a váhaním. Nežná revolúcia priniesla slobodu, nadšenie a – chaos. Staré konečne zmizlo, nové bolo zatiaľ zahmlené a neisté. Zrazu pred nami stálo nespočítateľné množstvo ciest. Cesty, ktoré nikam nevedú, a cesty, ktoré majú jasný cieľ. Niektoré otázky nemajú jednoznačné odpovede, ale práve preto si ich musíme klásť: Cesta. Kam? Literárnym sprievodcom témou každého festivalového dňa je kniha. Prostredníctvom nich sa stretneme s Dušanom Mitanom, Viliamom Klimáčkom a Janou Beňovou – s Dominikom Tatarkom a Rudom Slobodom už len v mysliach a srdciachm – aby sme podnikli dobrodružné cesty k literárnym a ľudským posolstvám ukrytým v knihách, ktoré nám sprostredkúvajú rozličné pohľady na evolúciu revolúcie. | 3


hostia

Jana Beňová (1974) Vyštudovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU. Vydala tri básnické zbierky: Svetloplachý (1993), Lonochod a Nehota (1997). Dôležitú úlohu v nich zohráva detská optika, spomienky a záznamy o svete citov a vzťahov. V roku 2000 jej v edícii Odpad vydavateľstva a časopisu Park vyšiel Parker (Ľúbostný román), o tri roky neskôr zbierka Dvanásť poviedok a Ján Med. Od roku 2002 pracovala v denníku SME ako Jana Parkrová, v súčasnosti pracuje v Divadelnom ústave. Jej najnovší román Plán odprevádzania (Café Hyena) z roku 2008 je fragmentárnym portrétom súčasnej nepokojnej Petržalky – snovo poetickej i desivo nevraživej – a pre rok 2009 je nominovaný na cenu Anasoft litera za najlepšiu prózu. „Odprevádzanie súvisí s láskou. Keď niekoho odprevádzate, znamená to, že sa neviete odpútať, oddeliť, prípadne nechcete prerušiť rozhovor.“ (autorka) na žlf 2009 v piatok 9. 10.


hostia

Martin Bútora (1944) Sociológ, publicista, prozaik, zakladateľ Inštitútu pre verejné otázky, spoluzakladateľ VPN, politik, diplomat. V roku 1981 získal titul PhDr. a v roku 1992 habilitoval na docenta sociológie. Po sovietskej okupácii bol v politickej nemilosti a v roku 1977 odmietol hlasovať za rezolúciu odsudzujúcu Chartu 77. V rokoch 1990 – 1992 pracoval ako poradca prezidenta ČSFR Václava Havla pre ľudské práva. V rokoch 1999 – 2003 bol veľvyslancom SR vo Washingtone. Jeho hlavnou úlohou bolo získať podporu USA pre vstup Slovenska do NATO. Toto poslanie úspešne naplnil a po ratifikácii členstva Slovenska v NATO v americkom Kongrese sa v júni 2003 vrátil do vlasti. V roku 2004 vydal knihu Odklínanie; v rokoch 2004 – 2009 bol spoluautorom a spolueditorom Súhrnných správ o Slovensku. na žlf 2009 v stredu 7. 10

| 5


hostia

Milan Čorba (1940) Kostýmový výtvarník. Špecializuje sa predovšetkým na činohru, ale spolupracuje aj s domácou a zahraničnou operou a baletom. Je tiež autorom kostýmov pre film a televíziu, tvorí aj ako scénograf. Pracoval v Československej televízii, ako šéf výpravy, scénograf a výtvarník kostýmov Divadla na korze v Bratislave, v Slovenskom národnom divadle, spolupracoval s filmovými štúdiami na Kolibe a Barrandove. Vytvoril kostýmy pre 120 filmov (Obsluhoval jsem anglického krále, Orbis Pictus, Tisícročná včela, Pacho, hybský zbojník). Na českej divadelnej scéne spolupracuje s národnými divadlami v Prahe, Brne a Ostrave, s Činoherným klubom, Divadlom Na zábradlí, s divadlom Husa na provázku a ďalšími. Od roku 1974 pôsobí ako pedagóg na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. na žlf 2009 v sobotu 10. 10.


hostia

Ivana Dobrakovová (1982) Víťazka literárnej súťaže Poviedka 2008 (poviedka Žiť s Petrom), študovala v Bratislave, žije v Turíne. Absolvovala prekladateľstvo a tlmočníctvo (anglický a francúzsky jazyk) na Filozofickej fakulte UK. Pracuje ako prekladateľka na voľnej nohe. Knižne jej vyšli preklady románov Sneh od Maxence Fermina, Vymazaný muž od Françoisa Soulagea a Ruský román od Emmanuela Carrèra. Vlastné prózy publikovala najmä v časopise Rak. Tento rok debutovala zbierkou poviedok plných napätia a tajomna Prvá smrť v rodine (Marenčin PT 2009). „Poviedka rozprávaná v tretej osobe zrazu obsahuje jeden jediný odsek v prvej osobe jednotného čísla – náhle vyrušenie, paradoxné scudzenie, zdanlivá chyba. A možno len náznak toho, že o slovo sa hlási iná časť rozprávačského ja.“ (Mária Ferenčuhová) na žlf 2009 v utorok 6. 10.

| 7


hostia

Keith A. Eddins Charge d’affaires Veľvyslanectva Spojených štátov amerických v Bratislave. Pôsobil ako diplomat vo Washingtone, v Bruseli, Santo Domingo, Moskve a Prahe. Jeho témou je najmä európska politika a otázky bezpečnosti. Hovorí po anglicky, česky, rusky, slovensky, francúzsky a španielsky. na žlf 2009 v utorok 6. 10.


hostia

Ľubomír Feldek (1936) Rodák zo Žiliny. Na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave študoval slovenský jazyk a literatúru. Počas vysokoškolského štúdia pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá, no v roku 1958 musel redakciu opustiť. Slovenský spisovateľ sa totiž v tomto období spolu s J. Stachom, J. Mihalkovičom, J. Ondrušom a J. Šimonovičom predstavili ako skupina básnikov s uceleným a premyslene formulovaným umeleckým programom v oblasti poézie, umeleckého prekladu a tvorby pre deti a mládež, ktorý nezodpovedal predstavám vtedajšieho režimu. Neskôr boli označovaní pojmom „trnavská skupina“. V roku 1989 verejne vystupoval proti komunistickému režimu, protestoval proti zatknutiu Václava Havla, podpísal manifest Niekoľko viet a bol jedným zo zakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu. Je autorom desiatok kníh rôznych žánrov – poézie, prózy, esejí, divadelných i bábkových hier a literatúry faktu. Je tiež výborným prekladateľom oceneným množstvom cien. na žlf 2009 v nedeľu 11. 10.


hostia Ernest Bryll – Ľubomír Feldek: Na skle maľované, z dreva vyrezané Artis Omnis vydáva dve najúspešnejšie hry o Jánošíkovi v jednom zväzku. Bryllova prešla s úspechom kus sveta, ale ani Feldekova sa nedala zahanbiť. Popritom, že absolvovala uvedenia na profesionálnych javiskách, stala sa najhranejšou hrou slovenských ochotníkov. Aj v súčasnosti s ňou slávia úspechy ochotníci z Hubovej. Ľubomír Feldek – Smrť v ružovom Život Edith Piaf bol síce veľmi, veľmi ťažký, ale nádherný. Edith sa vďaka talentu vypracovala zo stratenej existencie a dieťaťa opusteného rodičmi na legendu francúzskeho šansónu i svetového umenia milovanú miliónmi. Traumy z detstva sa však podpísali na jej súkromnom živote. Ani ona si nedokázala vytvoriť trvalý citový vzťah, ani jej nedožičil život radosť z materstva. Nevyhýbali sa jej havárie, choroby ani nešťastia jej blízkych. Edith vraj milovala dve farby – čiernu a ružovú. Na týchto dvoch farbách, na tejto prítomnosti hriešnice a svätice v jednej ľudskej duši je vybudovaná i hra Ľubomíra Feldeka, v ktorej okrem speváčkiných spomienok predstavuje autor aj niekoľko najznámejších piesní v prebásnení do slovenčiny. na žlf 2009 v nedeľu 11. 10.

| 11


hostia Nao Higano Pochádza z Japonska. Vyštudovala operný a koncertný spev na Univerzite v Seitoku, v štúdiu pokračovala na VŠMU v Bratislave, kde ukončila doktorandské štúdium s titulom artis doctor. Vystupuje na operných scénach na Slovensku i v zahraničí. Za koncertné činnosti v období 1998 – 2003 získala 1 cenu Yamaha foundation a prémie Hudobného fondu. V rokoch 1999 – 2004 bola stálym hosťom Opery SND. Úspešne pôsobí na Slovensku aj pedagogicky. na žlf 2009 v pondelok 5. 10.

Karol Honner (1932) Pracuje na Žilinskej univerzite. Je členom predsedníctva Slovenskej spoločnosti pre techniku prostredia v Bratislave. V roku 1990 bol zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia za VPN v Snemovni ľudu, v roku 1991 za člena predsedníctva Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej republiky. Zakladajúci člen Občianskeho fóra, neskôr Verejnosti proti násiliu v Žiline. na žlf 2009 v pondelok 5. 10.

Beáta Jarošová (1970) Autorka pripravovanej knihy Srdečný pozdrav z dovolenky, ktorá vyjde na budúci rok vo vydavateľstve Artis Omnis. Ako redaktorka Žilinského večerníka zaujala seriálom o domácom násilí Vankúše to dosvedčia. Pôsobí ako porotkyňa literárnych a recitačných súťaží, viedla Literárny klub pri Regionálnom kultúrnom stredisku v Žiline. na žlf 2009 vo štvrtok 8. 10.


hostia

Viliam Klimáček (1958) Pôvodne chirurg a anesteziológ na Klinike kardiovaskulárnej chirurgie. Po deviatich rokoch zanechal lekársku prax a venuje sa len divadlu. Vydal romány Panic v podzemí (1997), Váňa Krutov (1999) a Naďa má čas (2002), rozprávky Noha k nohe (1996), zbierky poézie Až po uši (1988), Zdravotní knížka pro vojáky základní služby (1991), Karamelky (1992) a divadelné texty Mária Sabína (1998). Jeho posledným románom je Námestie kozmonautov, s ktorým zvíťazil v literárnej súťaži Román 2006 Slovak Telekom. Je päťnásobným držiteľom prestížnej ceny Alfréda Radoka za najlepšiu českú a slovenskú hru roka. Od roku 1985 je umeleckým šéfom GUnaGU, v ktorom aj režíruje a príležitostne hrá. Pre Slovenské národné divadlo napísal a režíroval hry Demokrati a Karpatská horká. Píše aj pre rozhlas a televíziu. na žlf 2009 v utorok 6. 10. | 13


hostia

Štefan Hríb (1965) Šéfredaktor týždenníka .týždeň. V rokoch 1988 – 1991 pôsobil ako výskumný pracovník v Elektrotechnickom ústave SAV v Bratislave, do roku 1994 ako komentátor Lidových novín v Prahe. Bol novinárom v rádiu Slobodná Európa (1991 – 1997), redaktorom a šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. V období rokov 1997 – 2004 priebežne moderoval verejné diskusie o politike a spoločnosti nielen v bratislavskom divadle Stoka. Od januára 2004 do januára 2007 bol moderátorom a dramaturgom diskusnej relácie Pod Lampou v Slovenskej televízii, ktorú v nezmenenej forme s nezmeneným tímom vysiela každý štvrtok televízia Joj. Verejné diskusie k aktuálnym témam moderuje na rôznych fórach po celom Slovenku, napríklad pravidelne na festivale Pohoda. Za svoje postoje a články získal niekoľko ocenení, napr. Novinársku cenu 2005. na žlf 2009 v piatok 9. 10.

| 15


hostia

Ivan Klíma (1931) Český prozaik, dramatik a publicista, bývalý disident, spoluzakladateľ Obce spisovateľov a predseda českého PEN‑klubu. Počas druhej svetovej vojny bol internovaný v terezínskom koncentračnom tábore. Vyštudoval FF UK, odbor čeština a literárna veda. Pracoval ako redaktor Literárnych novín a Listov. Roky 1969 a 1970 strávil pracovne v USA a po návrate už nemohol publikovať. Vystriedal viacero občianskych povolaní, pracoval tiež ako robotník. Ako „protisocialistický autor" vydával svoje knihy buď v samizdatových edíciách alebo v zahraničí. Zahraničné ocenenia získal za knihy Moje první lásky a Moje zlatá řemesla. Jeho literárna tvorba zahŕňa viac ako 40 diel – romány, poviedky a novely (Má veselá jitra) drámy (Zámek, Porota), reportáže, eseje, fejtóny i knižky pre deti (Kokrhající hodiny). Diela Ivana Klímu boli preložené do 31 jazykov. Patrí k najprekladanejším a vo svete najznámejším českým autorom. V roku 2009 vyšiel prvý diel skvelej autobiografie Moje šílené století.


hostia Hodina ticha Prvý román Ivana Klímu vznikal na prelome 50. a 60. rokov, v čase relatívneho uvoľnenia. Dej sa odohráva na východnom Slovensku, v kraji extrémnej chudoby postihnutom navyše záplavami z Laborca (lokálne pomery autor spoznal ako začínajúci novinár počas reportážnej cesty v 50. rokoch); časovo je zasadený do obdobia konca vojny a nástupu komunistov, ktorí začali s kolektivizáciou poľnohospodárstva. Napriek cenzúre se autorovi podarilo vyjadriť dezilúziu z násilných praktík režimu. Moje šílené století Ivan Klíma vo svojich pamätiach nazval minulé storočie „šialeným“. Zakúsil v ňom dve diktatúry a bol to úsek dejín, ktorý sa nedá pochopiť rovnako, ako nerozumieme šialencovi. „Je to podivný svět, kde člověk musí odpovídat na otázku, proč ho jako dítě nezavraždili,“ reaguje autor na otázku, ako je možné, že sa jeho rodina vrátila z Terezína živá. na žlf 2009 vo štvrtok 8. 10.

| 17


hostia

Kosa z nosa Bratislavská kultová kapela začína verejne vystupovať v roku 1987. V začiatkoch sa orientuje na punk rock, v súčasnosti nazýva hudbu, ktorú hrá „obyčajnými pesničkami”. V roku 1990 sa výrazne mení zostava skupiny, keď dovtedy výsostne mužské obsadenie dopĺňajú dva feministické prvky. Celý rok 1993 patria sobotné večery na (legendárnom a dnes už neexistujúcom) rádiu Ragtime Kose z nosa, kde hráva naživo priamo do éteru. V období rokov 1993 – 1997 stihnú byť títo punkeri na polovičný úväzok na troch kompiláciách a nahrať hudbu do niekoľkých nemých filmov. Po dlhšom mlčaní sa minulý rok dali dohromady, aby zahrali na Koncerte pre všímavých 17. novembra v bratislavskom PKO, či v tomto roku v skvelej forme na Bratislavskom undergroundovom majálese. Rozdiel rozdiel medzi mnou a tebou je škára ty si trávnik a ja som hnusná čierna škvára sú nebezpečia dve, kým deň bude sýty jedno ja som a druhé nehasnúce si ty rozdiel medzi mnou a tebou je škára ty si trávnik a ja som hnusná čierna škvára sú pokušenia dve, kým nastane ráno jedným sa bránim a druhým vravím nezmyselné áno na žlf 2009 v stredu 7. 10.

| 19


hostia

Dušan Kováč (1942) Predseda Slovenského národného komitétu historikov. Bol riaditeľom Historického ústavu SAV, v rokoch 1993 – 1998 poradcom prezidenta Slovenskej republiky. Je členom Collegia Carolina v Mníchove a korešpondujúcim členom Kráľovskej historickej spoločnosti v Londýne. Ako historik sa venuje výskumu slovenských a stredoeurópskych dejín 19. a 20. storočia; je autorom viacerých kníh o histórii (napr. Dejiny Slovenska; Bratislava 1939 – 1945; 20. storočie – storočie svetla, storočie temna), televíznych, divadelných hier a kníh pre deti a mládež. Publikoval v domácich a zahraničných časopisoch vyše 100 článkov a esejí z oblasti histórie, politológie a filozofie. Pôsobí aj ako hlavný redaktor Historického časopisu a zároveň je členom redakčných rád viacerých domácich a zahraničných časopisov. na žlf 2009 v pondelok 5. 10


hostia

Uršula Kovalyk (1969) Feministická spisovateľka a dramatička. Niekoľko rokov bola kníhkupkyňou v košickom kníhkupectve Artforum. Vyštudovala sociálnu prácu, venuje sa sociálnemu divadlu, v ktorom hrajú bezdomovci a telesne postihnutí. Najskôr publikovala časopisecky a v literárnej súťaži Poviedka 2001 získala cenu InZine. Jej literárny debut Neverné ženy neznášajú vajíčka vydal Aspekt (2002, 2004), rovnako ako jej ďalšie diela: zbierku poviedok Travesty šou (2005) a román Žena zo sekáča (2008). V češtine vyšiel výber z poviedok pod názvom Obyčejný mrtvý otec (Maťa 2006). Je víťazkou slovenského národného kola celosvetovej literárnej súťaže o cenu Davida T. K. Wonga (2002). V súčasnosti píše najmä divadelné hry. Žije v Bratislave. na žlf 2009 v utorok 6. 10.

| 21


hostia Katarína Kucbelová (1979) Absolvovala filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU v Bratislave, pracovala ako reklamná textárka a PR manažérka. Od roku 2006 spoluorganizuje literárnu cenu Anasoft litera. Je doktorandkou na FF MU v Brne, odbor literárna komparatistika. Vyšli jej tri básnické zbierky: Duály (Drewo a srd 2003), Šport (Ars poetica 2006) a Malé veľké mesto (2009).

Lajo Kupkovič (1943) Architekt, fotograf, dizajnér. Je autorom mnohých športových, spoločenských, priemyselných, obytných stavieb a rodinných domov. Pracuje aj v oblasti knižnej grafiky, výtvarnej i technickej fotografie. V roku 1986 získal Cenu Zväzu slovenských architektov za najlepšie architektonické dielo roka na Slovensku – Športovú halu v Žiline. na žlf 2009 v pondelok 5. 10.


hostia

Juraj Kušnierik (1964) Zástupca šéfredaktora časopisu .týždeň, kde píše o kultúre. Od januára 2004 spolu so Štefanom Hríbom a Máriom Homolkom tvoria tím diskusnej relácie, ktorá začala Pod Lampou v Slovenskej televízii, bežala Bez lampy v Rádiu FM a prebieha ako Lampa v TV JOJ. Juraj stál pred dvadsiatimi rokmi pri zrode Artfora, kde neskôr i pracoval ako kníhkupec a rozbiehal viacero nových projektov. Často je pozývaný ako moderátor, ale i debatér do verejných diskusií, či ako uvádzač a moderátor koncertov. Pravidelne uvádza jedno z pódií na festivale Pohoda. Jeho texty o literatúre, či reportáže z koncertov a výstav sú často literárnym zážitkom. Na žilinskom literárnom festivale je tradične moderátorom niekoľkých besied a najnovšie aj lektorom recenzentského workshopu pre študentov. na žlf 2009 v pondelok 5. a utorok 6. 10.

| 23


hostia

Pero le Kvet, vlastným menom Peter Volek (1965) Pracuje ako kníhkupec v trnavskom Artfore. Svoje poviedky, básne, eseje, patafyzické texty, kresby a koláže publikoval najmä v Dotykoch a Kultúrnom živote. Na rádiu Ragtime pripravoval a moderoval patafyzické relácie Mozgomiškáreň, Reprílium a Kotol pestrosti. Je autorom knihy esejí o piatich významných patafyzikoch, ktorá vyšla v roku 1996 pod názvom Eseje v pražskom vydavateľstve Clinamen. V roku 2005 mu vyšla kniha Ulovené sny (Edition Ryba). O dva roky neskôr vydal patafyzickú zbierku krátkych básničiek, nonsensov, perokresieb a vystrihovačiek s názvom Perózia (Artis Omnis, 2007). Najnovšia zbierka krátkych príbehov má názov Mäsožravé kreslo (Artis Omnis, 2009). na žlf 2009 v pondelok 5. 10. 24 | Žilinský literárny festival 2009

hostia

Anna Kyselová (1969) Žilinská rodáčka, spisovateľka. Je aktívnou členkou literárneho klubu Silans v Žiline. Okrem písania rozprávok pre najmenších čitateľov sa venuje aj krátkej próze a poézii pre dospelých. Textársky sa podieľa na piesňach pre kapelu Fluidum z Nesluše. na žlf 2009 v stredu 7. 10.

Stanislav Lajda (1959) Akademický maliar. Absolvoval odbor reštaurovanie maľby na VŠVU v Bratislave, neskôr pôsobil ako reštaurátor v Žiline. Od roku 1990 v slobodnom povolaní. Je členom výtvarného združenia Cont‑Art, venuje sa voľnej tvorbe, knižnej ilustrácii, karikatúre, grafike, reštaurovaniu maľby a pedagogickej činnosti. na žlf 2009 v stredu 7. 10.

| 25


hostia

Koloman Matušík (1930) Elektrotechnik. Pracoval v rozličných inštitúciách (Okresná knižnica v Žiline – referent; Dom odborov – vedúci kultúry, programu a vzdelávania; Doprastav – skladník; Zberné suroviny – investičný pracovník). Od decembra 1989 člen, neskôr tajomník a vedúci sekretariátu Okresného koordinačného centra Verejnosti proti násiliu v Žiline. na žlf 2009 v pondelok 5. 10.

Janka Mládenková Učiteľka angličtiny, zástupkyňa riaditeľky na Bilingválnom gymnáziu T. Ružičku v Žiline. Ako ex‑členka Slovenskej debatnej asociácie podporuje proeurópske aktivity študentov smerujúce k ich účasti na modelových zasadnutiach Európskeho parlamentu i OSN (BratMUN). Doma vedie „krížové výsluchy“ svojich dvoch detí a je niekedy veľmi príjemne zaskočená ich argumentačnými schopnosťami. na žlf 2009 v pondelok 5. 10.


hostia

Pavol Mikoláš (1955) V roku 1990 si ako jeden z prvých architektov založil vlastný ateliér v Žiline. Medzi jeho úspešné realizácie patria napr. Kúpeľný dom Aphrodite v Rajeckých Tepliciach, Penzión Vysoké Tatry Štrbské Pleso, rekonštrukcia hotela Šverma v Jasnej doline, saunová záhrada Hotela Filipínium v Orlických Horách. na žlf 2009 v pondelok 5. 10.

Katarína Mikolášová (1963) Spisovateľka, manažérka. Po ukončení štúdia na Gymnáziu v Žiline pracovala ako projektantka. Venuje sa poézii a tvorbe pre deti. Publikovala v Literárnom týždenníku, Dotykoch, Slovenskom rozhlase či Včielke. na žlf 2009 v pondelok 5. 10.

| 27


hostia

Dušan Mitana (1946) Slovenský spisovateľ, scenárista a dramatik. Svoje prvé literárne diela uverejňoval v časopise Mladá tvorba a neskôr i v časopisoch Slovenské pohľady a Romboid. Knižný debut, zbierka poviedok Psie dni, mu vyšiel až v roku 1970. Už na začiatku tvorby sa prejavil ako nadaný rozprávač. Vo svojich dielach zobrazuje grotesknosť životných situácií, ľudskú existenciu ako absurditu a život ako sled náhod a tajomnosti, plynulo prelína racionálne s fantazijným, normálne s patologickým či všedné s bizarným, čím vytvára i zo všedných príbehov pútavé čítanie s často neočakávanými zvratmi a závermi.


hostia

Zjavenie (Bagala – L. C. A., Levice 2005) „Hrdinami Mitanovho nového románu sú takmer menovci Dušan Eliáš a Dušan Jonáš. S Jonášom sa autor stotožnil, ale hocikedy sčista‑jasna vstúpi do deja aj sám ako deus ex machina, a potom z neho zase ležérne vystúpi. Z Eliáša spravil pre jeho snaživosť eštebáka, ktorý sa časom dáva na pokánie a prechádza očistcom. Niť deja sa ťahá od čias kolektivizácie až po niekoľko súčasných súčasností, nevynímajúc inváziu západných cirkví vrátane mamonu. Nevynecháva ani dobové kurióznosti – napríklad pokusy o prekročenie hraníc bývalej komunistickej vlasti z jednej aj druhej strany. Samozrejme, vlažným ho nenechala ani nežná revolúcia, normalizácia po roku 69 a nenormalizácia po roku 89. Popritom venuje Mitana spravodlivú polovicu románu Zjavenie evanjelizácii svojho čitateľstva skrze vlastný dar písania. Pri decentných narážkach na staré hanebné epizódky autora pôsobí jeho kázanie nielen jurodivo, ale aj bezprostredne, uveriteľne, pravdivo. A vzhľadom na to, že Mitanovi jeho staré dobré ľahké pero stále nevynecháva, knižka sa sakramentsky dobre číta.“ (Ján Litvák) na žlf 2009 v pondelok 5. a v utorok 6. 10.

| 29


hostia

Martin Mojžiš (1962) Teoretický fyzik a vysokoškolský učiteľ na FMFI UK v Bratislave. Je autorom štúdií z fyziky elementárnych častíc, metodických príručiek, založil a niekoľko rokov viedol korešpondenčný seminár z fyziky pre študentov stredných škôl. Je tiež redaktorom časopisu .týždeň, kam pravidelne prispieva populárno‑vedeckými článkami. Známym sa stal vďaka vystúpeniam v relácii Pod lampou. S manželkou Sašou má tri deti. na žlf 2009 v piatok 9. 10.

Peter Ničík (1963) Projektový a PR manažér v kultúrnej a sociálnej oblasti, dramaturg Nadácie Polis, básnik (Odchádzam do seba, Pes na mesiaci), spoluautor grantového systému mesta Žilina, spolutvorca Žilinského literárneho festivalu (2004), kníhkupec a vydavateľ (Kníhkupectvo ÓM), dramaturg hudobného festivalu Gaia, dramaturg divadelného festivalu Študentská pečať. na žlf 2009 vo štvrtok 8. 10. 30 | Žilinský literárny festival 2009

hostia

Ján Ničík (1933) Absolvent Vysokej školy pedagogickej v Bratislave, dlhoročný stredoškolský profesor slovenského jazyka a literatúry na žilinských stredných školách, najdlhšie, takmer tridsať rokov, na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Žiline. Ako pedagóg sa snažil motivovať mladých ľudí, aby si vytvorili pozitívny vzťah k ľuďom, slovenčine, ku knihám, aby ich prejav (i život) bol kultivovaný. V sedemdesiatych rokoch tiež miestny poslanec a predseda miestneho odboru Matice slovenskej v Žiline. Jeho celoživotnou záľubou sú slovenčina a rodina. V rokoch 1995 – 1998 bol riaditeľom Gymnázia Andreja Škrábika v Rajci. V súčasnosti aktívny dôchodca, člen Klubu kresťanských pedagógov v Žiline a lektor Krajského kultúrneho strediska v Žiline. Ženatý. Postavil dom, zasadil strom, je otcom štyroch detí: inžinierky Janky, básnika Petra, kníhkupca Jána, hudobného skladateľa Michala a deduškom dvoch vnúčat. na žlf 2009 v utorok 6. 10.

Miloš Ondrušek (1979) Vedie žilinský literárny klub Silans. Debutoval básnickou zbierkou Začiatok obdobia dažďov (Artis Omnis, 2005). Publikoval v Dotykoch, Novom slove mladých, rôznych zborníkoch a v Slovenskom rozhlase. Je víťazom viacerých celoslovenských literárnych súťaží: Gorazdov literárny Prešov, Literárny Zvolen, Wolkrova Polianka, Poetická Ľubovňa. na žlf 2009 vo štvrtok 8. 10. | 31


hostia

Sarkofágy a bankomaty Kľúčová slovenská dráma strednej generácie. Scénické čítanie vybraných súčasných textov v podaní samotných autorov a autoriek – Viliama Klimáčka (Tichý pôvab bankomatov), Uršule Kovalyk (Squat), Dušana Vicena (Hniezdočko) a Anny Gruskovej (Československo). Projekt Divadelného ústavu. Anna Grusková, autorka konceptu a dramaturgička projektu Sarkofágy a bankomaty: „Cieľom projektu bolo napísať spoločnú hru o súčasnom Slovensku v kontexte posledného dvadsaťročia po páde železnej opony. Oslovili sme 22 popredných slovenských autorov a autoriek, zväčša dramatikov, ale aj zopár prozaikov. Nakoniec 18 autorov napísalo 16 krátkych hier, jednu hru vytvorila autorská trojica. Všetky texty mal spájať motív kľúča, a to aj v metaforickom význame (kľúčmi sa štrngalo na námestiach počas tzv. nežnej revolúcie roku 1989).


hostia Autori hier vyrastali v čase tzv. normalizácie (1969 – 1989) medzi generáciami tzv. šesťdesiatosmičkárov a Husákových detí. „Šesťdesiatosmičkári" sa stihli nadýchnuť počas politického odmäku a reformného komunizmu, tzv. Husákove deti narodené na začiatku 70. rokov vyrastali už do atmosféry „perestrojky" a neskôr nežnej revolúcie. Generácia medzi nimi, o ktorej je reč, zažila normalizáciu naplno. Rok 1989 ju zastihol už sformovanú, často s rodinami, malými deťmi, pevne zakotveným systémom hodnôt. Nenápadná generácia vyrastala v čase najsilnejších normalizačných tlakov, v prostredí pretvárky a strachu. Vytvorila si stratégie pre život v nepomere medzi kvalitou, osobným nasadením a spoločenským uznaním a finančným ohodnotením, často odchádzala do vnútornej aj naozajstnej emigrácie. Oslabená rozpoltenosťou, nedostatkom kvalitného vzdelania, agresivitou aj perfídnosťou spoločnosti, si zvykla deliť svet na „ich“ a „náš“. Handicapovaná vo svojej prirodzenej túžbe ľudsky aj profesijne rásť, emocionálne zrieť, spoznávať svoju mužskú, ženskú, občiansku aj inú identitu si vytvorila systém hodnôt, ktorý jej pomáhal prežiť.“ Produkcia: Divadlený ústav v Bratislave Podpora: Literárny fond a České centrum v Bratislave

Anna Grusková ako vedúca v pionierskom tábore.

na žlf v utorok 6. 10.

| 33


hostia Ján Šimko a kolektív: Pamäť Bratislavy I – Petržalské príbehy (prerušenie) Petržalské príbehy sú prvým dielom zamýšľanej divadelnej trilógie inšpirovanej historicky a ľudsky podnetnými časopriestormi Bratislavy. Režisér Ján Šimko so svojím tímom vytvoril dokumentárne divadlo, ktoré vychádza zo skutočných príbehov obyvateľov Petržalky. Štatisticky je Petržalka najväčším sídliskom strednej Európy, historicky zasa miestom, kde pôvodne stála dedina položená na úrodnej pôde uprostred lužných lesov dunajských ramien, kde sa pestovali tie najchutnejšie marhule v celej republike. Inscenácia o rozličných podobách života v najväčšej dedine ČSR a na sídlisku panelových domov skúma spôsoby, akými sa veľké dejiny minulého storočia odrazili v životoch „malých“ ľudí. Projekt Divadelného ústavu, s ktorým Ján Šimko žne úspechy. Kolektív tvorcov inscenácie Petržalské príbehy na čele s režisérom Jánom Šimkom a dramaturgičkami Zuzou Ferenczovou a Martinou Vannayvou sa podujal na zaujímavý a u nás doposiaľ nie celkom všedný prístup – dokumentárnej inscenácie. Vo výslednej podobe inscenácie treba oceniť hravý a invenčný prístup rovnako ako dôslednosť a autentickosť. Inscenácia je podnetná a inšpiratívna. A nielen pre obyvateľov Petržalky. Soňa Smolková, theatre.sk na žlf 2009 v piatok 9. 10.


hostia

Pavol Rankov (1964) Vyučuje na Katedre knižničnej a informačnej vedy FF UK v Bratislave. Vyšli mu zbierky poviedok S odstupom času (1995), My a oni / Oni a my (2001), V tesnej blízkosti (2004). Román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) bol nominovaný na cenu Anasoft litera za najlepšiu prózu roka 2009. Rankovove poviedky sa vyznačujú nadväznosťou na tradície fantastického realizmu, časovou a priestorovou neukotvenosťou, redukovaným sujetom, dramatickým dejom, narábaním s prvkami tajomna, mystifikácie, iracionality a dôrazom na prekvapujúcu pointu. Venuje sa aj publikovaniu odborných textov, v roku 2002 vydal knihu s názvom Masová komunikácia, masmédiá a informačná spoločnosť. Analytický a pritom čitateľsky pútavý pohľad na súvislosti medzi informáciami a vývojom spoločnosti poskytuje kniha vydaná v roku 2006 Informačná spoločnosť – perspektívy, paradoxy, problémy. Od roku 2008 je jedným z dramaturgov Žilinského literárneho festivalu. na žlf 2009 v piatok 9. 10. | 35


hostia

Ján Sikora Muzikant, gitarista a spevák, člen viacerých hudobných zoskupení. Najznámejším z nich bola v dobe totality zakázaná legendárna žilinská rocková kapela Par Avion, ktorej kultové pesničky vyšli v roku 2002 na CD Mariáš. na žlf 2009 v pondelok 5. 10.

Rudo Sikora (1946) Výtvarník, maliar a pedagóg, kľúčový predstaviteľ slovenského konceptualizmu. Od roku 1996 vzniká niekoľko monumentálnych prác s názvom Hrob pre Maleviča, v ktorom vidíme ležať samotného Sikoru. Identifikácia je zrejmá, zrejmé je aj bolestné konštatovanie konca jednej utópie. Učí na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Je občianskym aktivistom vystupujúcim za záchranu kultúrnych hodnôt, protagonistom myšlienok Nežnej revolúcie, ktorým ostal verný dodnes. V roku 1989 bol spoluzakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu. Je členom viacerých odborných a výberových komisií na Slovensku i v Čechách, členom Fotoklubu Q, tvorivej skupiny Syzýgia a voľného združenia Gerulata. Svojím dielom je zastúpený v mnohých významných štátnych galériách i v súkromných zbierkach. na žlf 2009 v pondelok 5. 10. 36 | Žilinský literárny festival 2009

hostia

Anton Srholec (1929) Katolícky kňaz. V roku 1951 sa pokúsil ilegálne prekročiť hranice, lebo chcel študovať teológiu. Bol odsúdený na 12 rokov väzenia. Prevažnú časť svojho trestu si odpykal v uránových baniach v Jáchymovských koncentračných táboroch. Vo väzení a aj ako robotník stále študoval, predovšetkým teológiu. V roku 1969 dostal povolenie ísť na tri mesiace do Talianska. Pobyt si predĺžil na jeden rok, dokončil teologické štúdia a pápež Pavol VI. ho v Ríme vysvätil za kňaza. Na dôchodku je činný v Konfederácii politických väzňov. Od roku 1992 sa venuje bezdomovcom, pre ktorých zriadil domov v Podunajských Biskupiciach. Je členom Medzinárodného ekumenického združenia, teologického fóra, kde sa stretáva s podobne zmýšľajúcimi teológmi. Popri sociálnej činnosti sa venuje publicistike. na žlf 2009 v nedeľu 11. 10.

| 37


hostia

Vladimír Sorokin (1955) Spolu s Viktorom Jerofejevom, Borisom Akuninom a Ľudmilou Ulickou patrí k hlavným predstaviteľom súčasnej ruskej prózy. Na literárnu scénu vstúpil v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia. V konceptuálnych románoch z tej doby pracoval s kultúrnymi, sociálnymi a politickými reáliami, ktoré boli vo vedomí spoločnosti zautomatizované. Sorokin stereotypy ruskej každodennosti vytrhol z ich kontextu a vystupňoval do absurdných rozmerov. Svetovú slávu mu priniesli romány Tridsiata Marinina láska (1995), Teplá slanina (1999), Srdcia štyroch (2001) a Ľad (2002). Vo vydavateľstve Kalligram vyšli jeho romány Ľad (2008), Opričníkov deň (2009) a Srdcia štyroch (2009). Opričníkov deň „Rusko je antipódom Západu, totálne nevyspytateľná zóna, v ktorej zákony neplatia,“ tvrdí Vladimír Sorokin, jeden z najoslavovanejších a najprekladanejších súčasných ruských spisovateľov (preklady do angličtiny, nemčiny, francúzštiny, fínštiny, taliančiny, japončiny). Inšpiráciou pre túto strhujúcu a temnú víziu ruskej budúcnosti autor čerpal z obdobia vlády Ivana Hrozného, ktorý založil akúsi osobnú tajnú políciu – opričninu. Dej sa odohráva v roku 2028, Svätá Rus je ohradená Veľkým ruským múrom a nenahraditeľnú úlohu v krajine zohráva obnovená opričnina. Sorokin prostredníctvom neúprosného humoru a sarkastického štýlu na hranici etiky vykresľuje nebezpečenstvo vzniku novej totalitnej moci. Na mušku si pritom berie už dávno zažité stereotypy každodenného sovietskeho života.


hostia „Je to svojrázna alegória na Rusko začiatku 21. storočia, ktorá vďaka jazykovej, štylistickej a fantazijnej virtuozite autora, vďaka jeho svojráznemu zmyslu pre komično môže čitateľovi po chvíľach zhnusenia priniesť aj chvíle estetického zážitku.“ (Valerij Kupka, Týždeň 14/2008) „V spojení irónie, silných motívov a exotického prostredia je Opričníkov deň skvelým zástupcom súčasnej ruskej literatúry.“ (Imrich Rešeta, Žurnál 21/2008) Ľad Príbeh sa odohráva v súčasnej Moskve: tajomná sekta modrookých a plavovlasých ľudí je na honbe za vyvolenými, tiež plavovlasými a modrookými ľuďmi, ktorí majú „živé srdce“. Svoje obete unesú a rozbijú im hrudník ľadovým kladivom. Tento brutálny útok prežijú len tí, ktorých srdce „prehovorí“. Sujetový základ Sorokinovho románu tvorí fantastický príbeh tajného bratstva, ktoré čerpá silu zo sibírskeho meteoritu. Ich kolektívne rituály pripomínajú mechanizmy totalitných režimov. Text v štyroch častiach majstrovsky spája žánre fantasy, akčnej a kriminálnej literatúry s prvkami neúprosnej satiry, ktorej predmetom je aj v tomto prípade ruská spoločnosť a jej každodenné mýty. „Na tento román netreba mať len dobré nervy, ale aj žalúdok.“ (Jozef Bžoch, SME) „Opisy nových Rusov a ich prostitútok, dnešných mafiánov a podnikateľov, ale aj bežných ľudí popíjajúcich vodku a voziacich sa, čiernymi taxíkmi je radosť čítať.“ (Martin Ciel, Pravda) na žlf 2009 v stredu 7. 10.

| 39


hostia

Juraj Šebesta (1964) Prozaik, prekladateľ a divadelný vedec. Venuje sa divadelnej a kultúrnej publicistike, prekladom hier z angličtiny, ako aj vlastnej literárnej tvorbe. Vydal preklady hier Sama Sheparda, Davida Mameta a sériu anglických prekladov slovenských hier Contemporary Slovak Drama 1 – 5. Slovenský rozhlas realizoval jeho hru Kuleha. Získal cenu poroty súťaže Poviedka 1996 za prózu Čakanie na zázrak. Vydal zbierku poviedok Triezvenie (Juga 2005) a pôvodný slovenský rodinný román Keď sa pes smeje (Edition Ryba, Juga 2008), za ktorý získal Cenu Stana Radiča pre objav roka na festivale humoru a satiry Kremnické gagy 2009. Román bol nominovaný na cenu Anasoft litera za najlepšiu prózu roka 2009. „V tejto knihe chýbajú napríklad mäkčene v niektorých slovách, najmä po ľ. Ale mnohé ďalšie nechýba: napríklad humor, vtip, irónia (ba aj sebairónia, čo je ešte ťažšie), kritický odstup od dospelých, ale aj od svojej generácie, revolta.“ (Daniel Hevier) na žlf 2009 v piatok 9. 10.


hostia

Martin M. Šimečka (1957) Spisovateľ a novinár. Pretože totalitný režim prenasledoval jeho otca Milana Šimečku a následne aj jeho a znemožnil mu štúdium na vysokej škole, vyučil sa za potrubára a postupne pracoval ako ošetrovateľ, predavač, športový inštruktor, plavčík, kurič. Do roku 1989 publikoval v samizdate, neskôr bol šéfredaktorom vydavateľstva Archa. Od roku 1997 viedol týždenník Domino‑Fórum a v rokoch 1997 – 2006 pracoval v denníku SME, z toho sedem rokov ako šéfredaktor. Je autorom noviel (Džin a Záujem), súboru komentovaných listov svojho otca z väzenia (Světelná znamení) a knihy esejí (Hľadanie obáv). Od novembra 2006 do januára 2009 bol šéfredaktorom politicko‑kultúrneho týždenníka Respekt, ktorý vychádza v Prahe, dnes je jeho editorom. na žlf 2009 vo štvrtok 5. 10.

| 41


hostia

Tu v dome Formácia Tu v dome hrá hudbu, ktorá by sa dala popísať ako zmes country, folku, folklóru, punku a miestami aj hip‑hopu. Samotná kapela ju však na svojej Myspace stránke pomenovala úplne najvýstižnejšie – „brnkačka“. Jej aktuálny poetický a recesistický repertoár pochádza zo všetkých troch albumov – Naposledy (1996), Nechoď proti noci (2003) a aktuálneho Neskorý zber (2008), ktorý kapela pokrstila pred rokom. Na ich koncerte sa môžete ponoriť do smutno‑veselej atmosféry zhudobnenej básne Ivana Krasku, Jaroslava Seiferta a Christiana Morgensterna, ako aj do energických, veselých a chytľavých vypaľovákov, pričom z niektorých sa stávajú silné koncertné hity (Šakali, Hovno vieš, Príšerie). Hudobníci združení okolo karikaturistu Shootyho z denníka Sme, zjavne život neberú príliš vážne. Hrajú veľmi uvoľnene a s nadhľadom a s vtipom sa preskupujú od žánra k žánru. http://www.myspace.com/tuvdome Hudobníkom okolo karikaturistu Shootyho sa podarilo skĺbiť mnohé atribúty, ktoré by sa väčšine umelcov mohli zdať neskĺbiteľné. A tak sa popri vtipných nápevoch, akými sú úvodná veselá a jemne morbídna Umrem, umrem (v ktorej veľmi vtipne a ironicky vyznie spev mladej „prváčky“ Evičky), ocitajú na jednej platni aj melancholické pesničky Vosková svieca a Konvalinky, ktorým život vdýchol spev Shiny a texty Jaroslava Seiferta resp. Ivana Krasku.


hostia

Neskorý zber sa tak zároveň stáva aj zhudobnenou poctou viacerým, kapele blízkym básnikom. Za výraznú zmienku stojí posledne zmienená Rentgen, v ktorej sa Seifertove slová premenili na veľmi silnú a inšpiratívnu skladbu plnú napätia a halucinogénnych emócií. Dobre zaranžovaná a vymyslená je aj Hľa, luna bledá, ktorá ukážkovo graduje na spôsob írskych ľudoviek. Podobnú gradáciu má v sebe aj Meluzína, no pre zmenu trochu na balkánsky spôsob. Hudobníci z formácie Tu v dome majú veľmi široké pole záberu a nie je im cudzí ani hip‑hop, čo dokazujú vo v výchovno‑vzdelávacej Hovno vieš ako aj v potemnelom a trochu strašidelnom Príšerí, v ktorom mali svoju rapovú vložku Bene a Lyrik, ktorí sú jednými z mnohých zaujímavých hostí (Jaslovský, Shina, Winter), ktorí sa spolupodieľali na albume. www.hudba.sk na žlf vo štvrtok 8. 10.

| 43


hostia

Dragan Velikić (1953) Spisovateľ, esejista a novinár, patrí medzi najznámejších súčasných predstaviteľov srbskej literatúry. Pracoval v legendárnom opozičnom protimiloševićovskom Rádiu B ’92, články publikoval aj v nemeckej tlači. Donedávna pôsobil ako veľvyslanec Srbska v Rakúsku. Viaceré jeho romány boli preložené do svetových jazykov (Via Paula, Danteho námestie, Dossier Domaszewski, Ruské okno). V češtine mu vyšiel Astrachán (Triáda 1997) z roku 1992, ktorý býva označovaný aj ako posledný román juhoslovanskej literatúry. V slovenčine vyšla Severná stena (Kalligram 2006). Román v dvoch hlavných dejových líniách podáva svedectvo o osude jednotlivca‑vyhnanca vo víre dejinných udalostí na začiatku a na konci dvadsiateho storočia. Hlavným hrdinom je írsky spisovateľ James Joyce (najmä jeho pobyt v Pule a Terste v predvečer prvej svetovej vojny) a autor zachytáva aj osudy ďalších relevantných postáv zo súčasnosti. V preklade Karola Chmela vyšiel aj Velikićov šiesty román Prípad Brémy (Kalligram 2008). Rozpráva v ňom o klavíroch a starých pohľadniciach, o mestách ako Praha, Viedeň, Odesa, Belehrad, Milwaukee, o absolútnom sluchu Ivana Bazarovova, o srbskej profesorke Olivere Jermolenkovej, alebo o vodičovi električky Emilovi Kohoutovi, ktorého meno sa nachádza v telefónnych zoznamoch Bratislavy, Grazu, Nového Sadu, Viedne, Prahy a Terstu. A všetko so všetkým nejako súvisí: osudy postáv sú prepojené, dôležité je len rozoznať tenulinkú


hostia

hranicu medzi skutočnosťou a fantáziou. Napríklad mesto Brémy, ktoré zohráva v románe dôležitú úlohu a ktoré vyvoláva v hlavnom hrdinovi Ivanovi mýtické obrazy a predstavy, je miestom, kde sa realita mieša s imagináciou. Ivanova okrídlená fantázia, pomocou ktorej rekonštruuje príbeh strateného otca, dodáva románu magický rozmer. Dragan Velikić so suverenitou kombinuje zdanlivo nepodstatné detaily s bizarnými anekdotami a múdrymi pozorovaniami zo života troch generácií jednej stredoeurópskej rodiny. na žlf 2009 v pondelok 5. 10.

| 45


hostia Viktor Tanító Vysokoškolský pedagóg, učí slovenčinu a filozofiu. Má rád knihy, filmy, divadlo, hudbu a chodenie po hrádzi okolo vodného diela. Je členom Slovenskej debatnej asociácie a vo sfére debatných duelov má rozhodcovskú akreditáciu prvého i druhého stupňa. Tanító znamená po maďarsky učiteľ. na žlf 2009 v pondelok 5. 10.

Pavel Urban (1973) Básnik, teoretik umenia a kurátor. Je autorom troch básnických zbierok: Obrázky z raja (Artis Omnis, 2005), Vínny duet (AO, 2006) a Ab imo pectore (Z hĺbky srdca – VSSS, 2008), v ktorých sa profiluje ako tvorca impresívnej lyriky. V súčasnosti sa venuje aj písaniu prózy. Niekoľko rokov viedol žilinský literárny klub Silans. na žlf 2009 vo štvrtok 8. 10.

Lenka Zábovská (1981) Vyštudovala architektúru na pražskom ČVUT, v súčasnosti pôsobí ako architektka v rodnej Považskej Bystrici. Počas štúdií sa pravidelne zúčastňovala recitačných súťaží (Hviezdoslavov Kubín). Stále má veľmi rada literatúru a hlavne poéziu. na žlf 2009 v pondelok 5. 10.


hostia

Miloš Zvrškovec (1980) Stredoškolský učiteľ slovenčiny a dejepisu. Člen literárneho klubu Silans pri Regionálnom kultúrnom stredisku v Žiline. Jeho texty sa objavili v zborníkoch Brak a Brak sa vracia, ktoré vyšli v rámci Žilinského literárneho festivalu. Publikoval v tlači, v roku 2008 mu vo vydavateľstve Artis Omnis vyšla zbierka krátkych próz Tieň na úteku. na žlf 2009 vo štvrtok 8. 10.

Peter Žaloudek (1958) Narodil sa vo Varíne, vyštudoval teológiu a aktívne pôsobil v podzemnej cirkvi, spoluorganizoval pašovanie náboženskej literatúry. V roku 1982 bol tajne vysvätený a rok na to emigroval do Rakúska. V roku 1990 odišiel z kapucínskej rehole a oženil sa. Pracuje ako rádiologický a pastoračný asistent vo Viedni. Je autorom kníh Tam za tými horami – Myšlienky počas ožarovacej terapie, Aina Hemolele – Svätá zem – Molokai. Málokto vie, že na tomto havajskom ostrove dodnes existuje kolónia malomocných. Táto kolónia sa stala známou ale až vtedy, keď na nej pôsobil ako dobrovoľník belgický kňaz Damian de Veuster. Na knihe o pátrovi Damianovi pracoval Peter Žaloudek 8 rokov, a navštívil všetky dostupné archívy na svete. na žlf 2 009 v pondelok 5. 10.

| 47


sprievodné akcie

Výstavy – Pero Le Kvet - Mäsožravé kreslo výstava obrazov slovenského patafyzika, básnika a výtvarníka Pero le Kveta – 10 rokov Artfora v Žiline – Výstava architektov Pavla Mikoláša a Laja Kupkoviča v Krajskej Knižnici – Píšem a kreslím o nádeji. Víťazné výtvarné a literárne práce z festivalu Dni nádeje 2009

Básne v autobusoch 1000 básni v trolejbusoch a autobusoch zmení cestovanie na kultúrny zážitok

Recitačná úderka študentov v MHD I tento rok sa môžte stretnúť s recitátormi v miestnej hromadnej doprave či na zastávkach autobusov a trolejbusov.

Verejné čítačky Čítania renomovaných autorov i literárnych nadšencov na verejných priestranstvách. 48 | Žilinský literárny festival 2009

sprievodné akcie

Workshop „Písanie o čítaní“ 15. 6. 2009 sa v kaviarni kníhkupectva Artforum v Žiline uskutočnilo prvé sprievodné podujatie 6. ročníka ŽLF. Recenzentský workshop viedol Juraj Kušnierik. Jeho výsledkom sú recenzie účastníkov, z ktorých najlepšia bude vyhlásená v pondelok počas kníhkupeckej noci.

Novinársky workshop Témou workshopu je tohtoročný Žilinský literárny festival. Odborne i lektorsky ho zaštítila Monika Janigová. Účastníci workshopu sa naučia písať tlačové správy, robiť rozhovory i technicky pripravovať podklady pre printové médiá. Budú sledovať festivalové podujatia a zaznamenajú ich nielen na webovej stránke festivalu, ale aj v tradičnej festivalovej prílohe týždenníka Žilinské noviny.

Spisovatelia na školách Tak ako po minulé roky i tento rok si študenti a učitelia žilinských škôl budú môcť vybrať spomedzi viac ako 40 účinkujúcich na festivale svojho favorita na besedu na škole.

Besedy Ivana Klímu, Dušana Mitanu , Vladimíra Sorokina a Dragana Velikića budú otvorené aj pre záujemcov z radov verejnosti.

| 49


partneri festivalu

Art-fórum pre literatúru, n. o.

Sesterská nezisková organizácia kníhkupectiev Artforum. Jej hlavnými cieľmi sú: podpora, propagácia a porozumenie umelecky a duchovne hodnotnej domácej i svetovej literatúry, podpora a propagácia čítania a čitateľov všetkých vekových skupín, rozvoj a kultivovanie písomného i ústneho jazykového prejavu na Slovensku. Jej hlavnými aktivitami sú: Žilinský literárny festival, besedy s umelcamí, autormi a ilustrátormi, verejné čítania, literárne súťaže, výstavy, divadelné predstavenia, vystúpenia a koncerty. Bottova ul. č. 2, 010 01 Žilina, tel/fax: 041/564 03 73 www.zlf.sk, [email protected]

Artforum v Žiline

Kníhkupectvo na Bottovej ulici sa stalo významným bodom na kultúrnej mape mesta, miestom stretávania sa Žilinčanov, ale aj mestom prechádzajúcich turistov, pretože už 10 rokov sa mu darí predávať dobré knihy. Vzniklo na základoch kníhkupectva Óm, ktoré založil v roku 1991 známy organizátor žilinského kultúrneho diania Peter Ničík. Od 9. augusta 1999 ponúka predovšetkým určitý názor na kvalitnú literatúru. Artforum totiž od počiatkov svojej existencie nevníma svoje kníhkupectvá len ako predajné miesta, ale najmä ako priestor, v ktorom môžete debatovať o knihách, konfrontovať svoje názory s inými, či dozvedieť sa novinky zo života miestnej komunity. Žilinské kníhkupectvo okrem regálov s knihami, filmami a hudbou ponúka osobitú atmosféru, ručne vyrezávaný drevený detský kútik aj kníhkupcov, ktorí knihám rozumejú a majú ich radi. [email protected], www.artforum.sk 50 | Žilinský literárny festival 2009

partneri festivalu Nadácia Polis

Organizuje kultúrne podujatia a dialógy o tom, kto sme a ako žijeme, inšpiruje myšlienkami a životnými príbehmi pozvaných hostí, približuje kultúry a civilizácie, ich hodnoty a duchovné posolstvá, podporuje vzdelávanie, tvorivosť, filantropiu, úctu k životu a kritické myslenie projekty: Filozofická kaviareň, 100 farieb života Žiliny, Farby môjho života, Žilinský literárny festival, Myšlienky a svety Žilinčanov Nadácia Polis, Mariánske námestie 31, Žilina 010 15, [email protected]

Stanica – Záriečie

Stanica > predstavenia > koncerty > projekcie > výstavy > diskusie > prednášky > workshopy > detské ateliéry > rezidenčné projekty umelcov > umelecké participatívne / komunitné / sociálne aktivity > grafický dizajn > kultúrne politiky a vzdelávanie > informácie a kreatívne služby > záhrada a park > internetová kaviareň > čakáreň. http://www.stanica.sk

Krajská knižnica v Žiline je – verejnou knižnicou s krajskou pôsobnosťou – príspevkovou organizáciou Žilinského samosprávneho kraja – v zmysle svojej zriaďovacej listiny pôsobí ako kultúrna, informačná, vedecká a vzdelávacia inštitúcia, poskytujúca v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecný a neobmedzený prístup občanov k informáciám – mestskou verejnou knižnicou pre mesto Žilina – regionálnou verejnou knižnicou – koordinačným, vzdelávacím, metodickým, štatistickým, odborným a poradenským centrom pre regionálne knižnice Žilinského kraja zriaďovateľ: Žilinský samosprávny kraj www.krajskakniznicazilina.sk | 51


piatok » Cesta. Kam? Jana Beňová: Plán odprevádzania pondelok » Mýty Dominik Tatarka: Démon súhlasu

utorok » Kostlivec v skrini Dušan Mitana: Koniec hry

streda » Zlom Viliam Klimáček: Námesitie kozmonautov

štvrtok » Chaos Rudolf Sloboda: Krv

knihy dňa


zostavili Jana Michalová a Viktor Suchý fotky z archívu žlf © Ľubo Bechný ďalšie foto Ctibor Bachratý, Pavol Funtál, Peter Procházka a iní www.zlf.sk

Žilina je zdá sa to správne miesto, aby sa tu v tomto roku uskutočnil už šiesty ročník literárneho festivalu, festivalu dobrodružstva myslenia

Recommend Documents