Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
NÁKLADY A CENY
Stavebná fakulta Ing. Alena Tažiková, PhD.
Táto publikácia vznikla za finančnej podpory z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu VZDELÁVANIE.
Prioritná os 1
Reforma vzdelávania a odbornej prípravy
Opatrenie 1.2 Vysoké školy a výskum a vývoj ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti.
Názov projektu: Balík doplnkov pre ďalšiu reformu vzdelávania na TUKE
ITMS 26110230093
Názov : Náklady a ceny Autor: Ing. Alena Tažiková, PhD. Vydavateľ: Technická univerzita v Košiciach Rok: 2015 Vydanie: prvé Počet výtlačkov: 10 Rozsah: 79
Rukopis neprešiel jazykovou úpravou. Za odbornú a obsahovú stránku zodpovedá autor.
Kapitola 1. Legislatívny rámec cenotvorby Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť študentovi prehľad o problematike stavebného práva, o zákonoch, vyhláškach a normách, ktoré priamo a nepriamo ovplyvňujú tvorbu cien.
Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť: -
-
Charakterizovať špecifiká stavebnej výroby, ktoré sa prejavia pri tvorbe cien Vysvetliť, ktoré legislatívne predpisy ovplyvňujú cenotvorbu priamo, a ktoré naopak nepriamo. Popísať princíp triediacich a klasifikačných systémov používaných pri cenotvorbe v stavebníctve.
Úvod V tejto kapitole sa zaoberáme charakterizovaním stavebnej výroby, vysvetlením špecifík stavebnej výroby, ktoré vplývajú na cenotvorbu. Vysvetľujeme, prečo je potrebné triediť a klasifikovať celú stavebnú produkciu a stručne oboznamujeme s obsahom legislatívnych predpisov, ktoré sa akýmsi spôsobom dotýkajú cenotvorby.
Špecifiká stavebnej výroby vplývajúce na stanovenie nákladov Cieľom tejto podkapitoly je charakterizovanie odlišností stavebnej výroby od ostatného priemyslu.
Oceňovanie stavebnej produkcie obsahuje špecifiká, ktoré je potrebné pri stanovovaní nákladov a cien zohľadniť. Od špecifík závisí správne kalkulovanie vlastných nákladov v stavebnej výrobe. Medzi špecifiká stavebnej výroby patrí: - stavebná výroba je zákazkovou produkciou. Realizuje sa na základe objednávky podľa projektovej dokumentácie pre dopredu známeho investora. - stavebná produkcia je viac-menej individuálnou produkciou, každá stavba sa považuje za jedinečnú, aj keď sa jedná o typovo opakovaný objekt (má iné geologické pomery, iné podmienky realizácie a pod.) - pohyblivosť stavebnej výroby – prejavuje sa to v rozdielnych podmienkach výroby, vyžaduje sa presun stavebných robotníkov, materiálov, strojov na vždy iné miesto výroby (na stavenisko), čo podstatne ovplyvňuje výšku výrobných aj rozpočtových nákladov stavieb - dlhý výrobný cyklus- dĺžka výrobného cyklu je závislá od segmentu a veľkosti stavieb, ovplyvňuje nároky na
organizáciu práce, zásobovanie, skladovanie a manipuláciu s materiálmi. Dlhý výrobný
cyklus vyplýva z veľkého množstva zabudovaných materiálov o veľkej hmotnosti, z používania rôznych technológií stavebnej výroby, zo sezónnosti stavebnej výroby, zo zmien v priebehu realizácie, zo zmien cien vstupov, vzhľadom na dlhé časové obdobie. - veľký počet výrobných procesov, na stavbe vystupuje viacero subdodávateľov, zvyšujú sa nároky na koordináciu a sťažuje sa organizácia a riadenie celého výstavbového procesu. - veľký podiel dopravných procesov - charakter použitého materiálu - existencia vedľajšej a pomocnej výroby - verejný charakter stavebných diel - bezprostredný vplyv počasia – prerušovanie prác v závislosti od počasia (dážď, nízke a vysoké teploty), prípadne zmeny technológie apod. - vykonávanie prác na pozemku objednávateľa – rešpektovanie obmedzujúcich podmienok
Okrem uvedeného ovplyvňujú výšku nákladov stavebných procesov aj tieto faktory: - charakter stavby - náročnosť investície a závislosť na úveroch - dopravné, stravovacie, ubytovacie a iné podmienky, - realizácia stavebných prác počas nepretržitej prevádzky investora
- zariadenie staveniska - charakter dodávky - podiel a ceny subdodávateľských prác - časové obdobie realizácie - dodacie podmienky apod. Špecifiká stavebnej výroby vedú ku kalkulácii ceny stavby skladobnou metódou. Ocenia sa všetky stavebné konštrukcie a práce, z ktorých sa stavba skladá.
Samohodnotiace otázky Zamyslite sa a skúste vymenovať tie špecifiká stavebnej výroby, ktoré podľa Vás najviac môžu ovplyvniť cenu stavby?
Legislatívne predpisy vplývajúce na cenotvorbu
Cieľom tejto podkapitoly je oboznámiť študenta s platnou legislatívou v oblasti tvorby cien.
Legislatívu pôsobiacu v stavebnej výrobe delíme na 4 skupiny: Prvá skupina
- predpisy rámcovo upravujúce investičný proces - terminológia - proces obstarávania - kontrola štátu - občianskoprávne vzťahy - vlastnícke práva - zmluvné vzťahy - vlastnícke práva - zmluvné vzťahy - obchodnozáväzkové vzťahy - hospodársku súťaž - životné prostredie ...
Predpisy týkajúce sa vymenovaných oblastí nepriamo ovplyvňujú cenotvorbu. Druhá skupina – legislatíva upravujúca triediace a klasifikačné systémy
- Klasifikácia stavieb KS, klasifikácia produkcie KP, triedenie stavebnej produkcie a triedenie výrobných činiteľov. Pomáhajú zabezpečiť jednoznačné vymedzenie predmetu oceňovania, kalkulovania a rozpočtovania. Tretia skupina - zákony priamo ovplyvňujúce cenotvorbu, kalkulovanie a rozpočtovanie: - zákon o cenách, - Zákonník práce, - zákony a vyhlášky o
- BOZP - ochrane pred požiarmi - o stavebných výrobkoch - o dani z príjmov - o DPH - o účtovníctve - o sociál. a zdravotnom poistení - o odpadoch - o OŽP - o energetickej hospodárnosti ...
Štvrtá skupina - sú STN normy z oblasti prípravy a zhotovovania stavieb, BOZP a PO - Obrovský rozsah predmetnej legislatívy - Zameriame sa len na celkovú orientáciu v právnom a normatívnom rámci cenotvorby
Zákony ovplyvňujúce tvorbu cien Zákon č.18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších zmien a doplnkov Tento zákon definuje cenu a obsahuje všeobecne záväzné zásady tvorby cien, pravidlá dohodovania cien, regulácie, kontroly cien a upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti cenotvorby.
Cena je zákonom definovaná ako peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru. Cena obsahuje ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk.
Ekonomicky oprávnené náklady sú náklady na obstaranie zodpovedajúceho množstva priameho materiálu, mzdové, technologicky nevyhnutné ostatné priame a nepriame náklady. Vychádza sa z vývoja obvyklej úrovne týchto nákladov.
Primeraný zisk je zisk vychádzajúci z vývoja obvyklého podielu zisku tuzemského tovaru na ekonomicky oprávnených nákladoch, s prihliadnutím na kvalitu tovaru, riziko výroby a na vývoj dopytu na trhu.
Spôsob dohodnutia ceny –paragraf 3 odsek 1: Dohoda o cene je dohoda o výške ceny alebo dohoda o spôsobe akým sa cena vytvorí. Dohoda vznikne aj v okamihu, ak kupujúci zaplatí cenu požadovanú predajcom. Ďalej platí, že pri dohodovaní ceny je záväzné vymedzenie tovaru: - názvom, kódom colného sadzobníka, alebo číselným kódom napr.
v rámci klasifikácie stavieb, jednotkou množstva, kvalitatívnymi a dodacími podmienkami alebo inými podmienkami dohodnutými dohodou strán. Zákon č.68/2005 Z.z. ktorým sa mení zákon č.18/1996 sa zaoberá problematikou dominantného postavenia a rieši neprimeranú cenu. Zákon č.311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších zmien a doplnkov – pojednáva o pracovnom čase, definuje prestávky v práci, oddych, začiatok a koniec pracovnej zmeny, minimálnu mzdu, dovolenky, náhrady za prácu nadčas, v čase pracovného pokoja, kompenzácia za sťažený výkon a pod., upravuje problematiku normovania práce, odstupné, odchodné, sociálnu politiku, stravovanie a pod. Ustanovenia tohto zákona sa prejavujú v kalkulovaní ceny práce. Zákon č.136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov – zákon má zabrániť činnostiam podnikateľov, ktoré by obmedzili súťaž. Je protizákonné zneužívať dominantné postavenie na stavebnom trhu, a to vynucovaním neprimeraných cien, uplatňovaním rozdielnych podmienok pri porovnateľnom plnení voči súťažiacim, dočasné zneužívanie ekonomickej sily atď. Zákon č.124/ 2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisovstanovuje práva a povinnosti zamestnancov a povinnosti zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vhodné pracovné podmienky, aby celý výrobný proces neohrozoval pracovníkov. Musí zabezpečiť vyhovujúce osobné ochranné pracovné prostriedky a dohliadať na ich používanie. Tieto vynaložené náklady sa prenesú do stanovenia ceny stavebných prác. Zákon rieši aj otázky bezpečnosti na stavbách a v pracovných priestoroch. Technická dokumentácia stavieb musí obsahovať požiadavky na zabezpečenie bezpečnosti stavieb počas výstavby aj počas budúcej prevádzky. K problematike sú vydané ďalšie vyhlášky a nariadenia vlády. Zákon č.314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení zákona č.438/2002 Z.z. a č.562/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov- zákon pojednáva o ochrane osôb, majetku a životného prostredia. Zabezpečuje, aby v projektovej dokumentácii stavieb, pri realizovaní a užívaní stavieb boli uvedené a sa dodržiavali požiadavky ochrany, vyznačiť únikové cesty, prístup k uzáverom rozvodov atď. Stavby musia byť navrhnuté a postavené tak, aby sa zachovala únosnosť a stabilita nosných konštrukcií stavby po stanovený čas, aby sa obmedzil vznik a šírenie ohňa a dymu z ohniska požiaru na stavbe, aby sa zamedzilo rozšírenie ohňa na susedné stavby, aby sa zabezpečila možnosť opustenia stavby včas, alebo sa zachrániť iným spôsobom a aby bola zaistená bezpečnosť jednotiek požiarneho zásahu. K zákonu sú vydané vykonávacie vyhlášky, právne predpisy a slovenské technické normy STN. Zákon č. 314/2004 Z.z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov, Vyhláška č.158/2004 Z.z. o stavebných výrobkoch a preukazovaní zhody v znení neskorších predpisov –
pojednáva o podmienkach, za akých môžeme stavebný výrobok trvale zabudovať do stavby. Podmienkou jeho zabudovania je označenie zhody. To umožňuje zakalkulovania výrobku do ceny. Zákon č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov –týmto zákonom je upravená daň z príjmov fyzických a právnických osôb a spôsob platenia a vyberania dane. Zákon č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov Zákon č.431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov – výstupy z účtovníctva sú častými vstupmi do oceňovania stavebných prác. Zákon č.461/ 2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov- vymedzuje nemocenské, starobné, invalidné, dôchodkové, úrazové, garančné a poistenie v nezamestnanosti, rieši výber príspevkov, problematiku pracovných úrazov z povolania, nemocenské, rehabilitačné atď. Stanovuje sadzby poistného pre zamestnávateľa, pre zamestnanca, povinné aj dobrovoľné poistenie osôb a taktiež stanovuje výšku vymeriavacieho základu. Pri oceňovaní je dôležitá výška odvodovej povinnosti pre zamestnávateľa, ktorá spolu so mzdou zamestnanca a zdravotnými odvodmi tvorí cenu práce. Zákon č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov- ustanovuje prerozdeľovanie poistného. Platiteľom poistného sú. Zamestnávateľ, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba a štát.
Slovenské technické normy STN Tvoria špecifickú kategóriu legislatívnych predpisov ovplyvňujúcich cenotvorbu, z oblasti prípravy a zhotovovania stavieb, bezpečnosti práce a protipožiarnej ochrany. Slovenský ústav technickej normalizácie bol založený 1.1.1993 na výkonnú činnosť v oblasti normalizácie. STN sú rozdelené do tried a skupín podľa oblastí. Stavebníctvo obsahujú najmä normy s triedami : -
72- priemysel keramických a maltovinových stavebných hmôt 73- navrhovanie a realizácia stavieb 74 – časti stavieb 75 – vodárenstvo
A čiastočne aj iné triedy napr. 06- vykurovanie, 12-vzduchotechnika, 13- armatúry a potrubia, 49-drevospracujúci priemysel, 65,68-výrobky chemického priemyslu(asfalty, plasty), 70výrobky zo skla (v stavebníctve). Keďže SR je členom európskej organizácie pre normalizáciu, tak sa do sústavy STN preberajú európske normy STN EN a nahrádzajú zastarané národné normy.
Samohodnotiace otázky Ktoré zo spomínaných zákonov sa najviac týkajú problematiky cenotvorby?
Triedenie a popisovanie stavebnej produkcie
Cieľom tejto podkapitoly je vysvetliť potrebu jednotného triedenia a popisovania stavebnej produkcie. Klasifikácie, triedniky sú dôležitou súčasťou informačného systému v stavebníctve. Pomocou nich sa vedia účastníci
investičného
procesu
dorozumievať.
Jednotnosť zabezpečí
jednoznačné
definovanie
oceňovaného predmetu. Zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách Pri dohodovaní ceny je záväzné vymedzenie tovaru názvom, prípadne aj číselným kódom colného sadzobníka alebo číselným kódom podľa osobitného predpisu, jednotkou množstva, kvalitatívnymi a dodacími podmienkami alebo inými podmienkami dohodnutými dohodou strán (§3, ods.2) Triedenie je zabezpečené pre finálnu aj čiastkovú stavebnú produkciu. 1. Pre finálnu stavebnú produkciu poznáme triedniky: -
Jednotná klasifikácia stavebných objektov JKSO
-
Klasifikácia stavieb KS
2. Pre čiastkovú stavebnú produkciu poznáme triedniky: -
Spoločný slovník obstarávania CPV
-
Klasifikácia produkcie KP
-
Triednik stavebných konštrukcií a prác TSKP
-
Triednik stavebných prác TSP
-
Triednik produkcie stavebníctva TPS
-
Štatistická klasifikácia ekonomických činností SK NACE rev.2
Jednotná klasifikácia stavebných procesov - JKSO
- slúžila na triedenie sústavy stav. objektov do r. 2000, ale v praxi sa používa aj dnes, pokiaľ sa nejedná o verejné obstarávanie, kde sa musí dodržať triedenie podľa klasifikácie stavieb (KS). JKSO má vyššiu podrobnosť
ako KS a z toho dôvodu sa používa dodnes. JKSO má dvanásť miestny kód. Systém
kódovania je znázornený na obrázku po siedme miesto: 1
2
3
4
5
6
7
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
.
.
.
.
odbor
803 budovy pre bývanie
x
x
x
x
.
.
.
skupina
803 7 domy rodinné 2-byt.
x
x
x
x
x
.
.
podskupina
803 73 dtto, radové
.
.
.
.
.
x
.
Konštruk.
803 731 murované z tehál
Príklad
materiál. charakteristika .
.
.
.
.
.
x
Druh stav.
803 731 1 novostavba objektu
akcie
Ďalšie miesta v identifikačnom kóde sú: 8. Druh projektu 9.,10.,11. ďalšie konštrukčno- materiálové charakteristiky 12 neurčené – je možné tu doplniť ľubovoľnú charakteristiku
Medzi identifikačnými kódmi JKSO a KS existuje prevodník. Príklad prevodu je zobrazený takto: JKSO
KS
803.7 Dvojbytové budovy
1121 Dvojbytové budovy
Príklady jednotlivých miest identifikačného kódu: JKSO 1-3. stupeň –odbor:
JKSO 4. Stupeň Konštrukčno- materiálová charakteristika
JKSO 5.Stupeň druh stavebnej akcie
Klasifikácia stavieb - KS
Klasifikácia stavieb bola vyhlásená Opatrením štatistického úradu SR z 3. apríla 2000 v Zbierke zákonov č. 128/2000 s účinnosťou od 1. mája 2000. Tým sa zrušila vyhláška federálneho štatistického úradu č. 124/1980 Zb. o Jednotnej klasifikácii stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy (JKSO). Následná vyhláška č.323/2010 Z. z. s účinnosťou od 15.7.2010 už neobsahuje prevodník z JKSO na KS. Využitie KS: Pre štatistické účely Pre medzinárodné porovnávanie štatistických ukazovateľov Pre klasifikovanie typov stavieb Pre definovanie predmetu ocenenia a obstarávania Účel KS: Indexy vývoja cien Doplnkové označovanie pri technicko-hospodárskych ukazovateľoch THU Pre určenie percentuálnej sadzby vedľajších rozpočtových nákladov VRN Používa sa počas celej životnosti stavby Identifikačný kód má štyri miesta: x
x
x
Príklad:
x
x x
x
x
typ
1
budovy
oddiel
11
bytové budovy
skupina
112
dvoj a viac bytové budovy
trieda
1121
dvojbytové budovy
Triedenie čiastkovej stav. produkcie:
Klasifikácia produkcie KP
Pre prispôsobenie sa legislatíve v EÚ, vyhlásil ŠÚ záväznú európ. klasifikáciu aj v SR, vyhláškou č.632/2002 Z.z a doplnil ju v súlade s Všeobecnou klasifikáciou v Európskych spoločenstvách NACE-CPV, divízia 45-stavebníctvo, v novej vyhláške č.460/2001 Z.z. Klasifikácia produkcie sa používa na klasifikáciu dielčích prác, respektíve častí objektov, na presnejšie triedenie stavebných prác pre obstarávanie. Stavebné práce sú v KP zaradené v kategórii F oddiele 45, sekciách 45.1 až 45.5
Spoločný slovník obstarávania CPV: Common procurement vocabulary
CPV je jednotný klasifikačný
systém pre verejné obstarávanie zameraný na štandardizáciu údajov
používanými obstarávateľmi na definovanie predmetu obstarania. Podľa smernice Európskeho parlamentu 2004/18/ES a rady z 31. marca 2004 o koordinácií postupov pri zadávaní zákaziek je stanovené, že v oznámeniach musí byť stanovený hlavný predmet obstarávania spoločným slovníkom obstarávania SSO resp. CPV. CPV predstavuje jediný klasifikačný systém uplatniteľný na verejné obstarávanie v členských krajinách Európskej únie, ktorý štandardizuje odkazy používané verejnými obstarávateľmi pri opise predmetu zmlúv vo väzbe na klasifikáciu produkcie, odvetvovú klasifikáciu ekonomických činností a kombinovanú nomenklatúru. Spoločný slovník obstarávania bol vydaný formou nariadenia (ES) č. 2195/2002 novelizovaného nariadením (ES) č. 213/2008, ktoré aktualizuje všetky prílohy tvoriace samotný slovník. Nariadenia Európskych spoločenstiev sú záväzné pre všetky členské krajiny bez toho, aby ich konkrétny štát (teda aj Slovenská republika) prebral do svojho právneho poriadku, preto sú verejní obstarávatelia aj na Slovensku povinní postupovať v súlade s jeho znením. Na Spoločný slovník obstarávania sa na viacerých miestach odvoláva aj zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Spoločný slovník obstarávania by mal mať k dispozícii každý subjekt (právnická osoba alebo fyzická osoba), ktorý sa nejakým spôsobom zapája do procesu verejného obstarávania, to znamená podnikatelia, organizácie, zamestnanci a orgány štátnej správy a verejnej samosprávy.
Triednik stavebných konštrukcií a prác TSKP
Bol vypracovaný
v 50. rokoch 20. stor. a vydaný ako jednotný triediaci systém. Hlavným triediacim
hľadiskom boli striedavo stavebné konštrukcie a stavebné práce, niekedy aj spolu s hľadiskom stavebných materiálov- to vyvolávalo v praxi spory a diskusie, preto v praxi nazývaný tiež ako hybrid. Negatíva: Systém je uzavretý ( 1-9, 9.-zberný kôš, ťažko sa číslujú nové konštrukcie). Hierarchicky je nevyvážený
(v 7. je až 60% položiek). Pozitíva: Tradícia.
neznamená, pretože rozhodujúci je popis a cena.
Je dôležité poznamenať, že číslo nič
Triednik stavebných prác TSP
Ide o metodický pokyn MVaRR SR č.1/2004 z 9.septembra 2004 - s účinnosťou od 1.1.2005. Je v ňom jednoznačné špecifikovanie stavebnej práce. Je to systém otvorený s možnosťou doplňovať nové konštrukčné systémy. Hlavným triediacim hľadiskom je triedenie stavebných prác – činností. Používa sa najmä v procese verejného obstarávania, na spracovanie rozpočtov stavebných prác. V súkromnom sektore sa používa TSP aj TSKP. MDVaRR SR stanovilo TSP ako jednotný základ informačných systémov pre výstavbu a usporiadanie databáz. TSP je v súlade
s medzinárodným trendom a je analogické s
nemeckým systémom. Triednik stavebných prác slúži najmä pre: obstarávateľov, projektantov a investorov, na:
- prípravu súťažných podkladov pre verejný sektor, - na stanovenie odhadu rozpočtových nákladov na stavebné dielo a - na vytvorenie jednotného súpisu stavebných prác vo výkaze výmer.
Pre zhotoviteľov stavby je potrebný na: - kontrolu úplnosti štruktúry zadania súťažných podkladov a - na spracovanie cenovej ponuky.
Samohodnotiace otázky Prečo je podľa Vás potrebné triedenie?
Záver
Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť: -
Charakterizovať špecifiká stavebnej výroby, ktoré sa prejavia pri tvorbe cien Vysvetliť, ktoré legislatívne predpisy ovplyvňujú cenotvorbu priamo, a ktoré naopak nepriamo.
-
Popísať princíp triediacich a klasifikačných systémov používaných pri cenotvorbe v stavebníctve.vysvetliť nadväznosť na nasledujúcu kapitolu.
Problematika tejto kapitoly je potrebná pri následnej tvorbe cien.
Kapitola 2. Ceny a ich význam v stavebníctve
Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť študentovi vysvetlenie základných pojmov v oblasti cien, z čoho ceny pozostávajú a aké druhy cien sa vyskytujú v jednotlivých fázach investičného procesu.
Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť: čo sú základné pojmy ako sú cena, náklady, zisk atď., Aké poznáme druhy cien, aké sú metódy cenotvorby v jednotlivých fázach investičného procesu.
Úvod
V tejto kapitole sa zaoberáme úlohou cien, metodikou ako cena vzniká, z čoho sa skladá a čo ovplyvňuje jej výšku.
Cena
Cieľom tejto podkapitoly je oboznámiť sa s úlohou cien a komponentmi tvorby cien.
Úlohou ceny v stavebnom podnikaní je dosiahnutie zisku. Každá firma si musí vhodne stanoviť ceny, aby mohla získavať podiel na stavebnom trhu. V opačnom prípade bude tento podiel strácať. Vlastné náklady a konkurencia predstavujú spodnú a hornú hranicu, ktorú by cena nemala prekročiť. Ak výška ceny smeruje pod hranicu vlastných nákladov, tak firma produkuje stratu. Opačne, ak cena smeruje nad cenu konkurencie taká firma nevie získať zákazku, lebo má vysoké ceny. Spomínané hranice nazývame dolný a horný limit ceny. Cena je preto dôležitým kritériom pri rozhodovaní o prijatí alebo o neprijatí zákazky.
Cena je vyjadrením hodnoty tovarov a služieb a chápe sa ako peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji. V podmienkach ekonomiky Slovenskej republiky sa v súčasnosti cena chápe ako peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru. Dohoduje sa medzi predávajúcim a kupujúcim, ktorí sa v procese dohodovania ceny označujú ako zmluvné strany, ktoré medzi sebou uzatvárajú zmluvu (nielen na objem produkcie ale aj na výšku ceny). Cena jednotlivého tovaru (činnosti, služby) sa nemusí zhodovať s hodnotou, môže sa od hodnoty odkláňať dole aj hore, a to v závislosti od dopytu a ponuky daného tovaru na trhu. Úspešnosť podnikania v stavebníctve závisí od mnohých faktorov. Pri úvahách o cenách vychádzame z toho, že cieľom každého podnikateľa je dosiahnuť zisk. To znamená byť úspešný pri realizácii svojich výkonov v takej miere, aby ceny, za ktoré ponúka podnikateľ svoje stavebné výkony, resp. služby na trhu, boli vyššie ako ním vynaložené náklady. Preto platí vzťah :
Cena = Náklady + Zisk Zisk nie je len ako odmena za podnikanie, ale zároveň je podmienkou ďalšieho rozvoja. Podnik môže tvorbu zisku ovplyvniť predovšetkým aktuálnosťou svojich podnikateľských zámerov a hospodárnosťou ich uskutočnenia. DRUHY CIEN Najvýznamnejším druhom v stavebníctve sú v súčasnosti ponukové ceny a z nich vytvorené zmluvné ceny. Ponuková cena - je cena vytvorená uchádzačom o zákazku. Je zostavovaná vzhľadom na očakávanú účasť a očakávané výšky cenových ponúk ostatných uchádzačov. Poznáme viacero foriem ponukových cien. Zmluvná cena – je cena, ktorá vznikla dohodou dvoch strán - investora a zhotoviteľa. Je zakotvená v Zmluve o dielo (ZoD). Zmluvná cena je bez možnosti jej úpravy, alebo s možnosťou úpravy, a to z dôvodu inflácie, zmeny rozsahu, času alebo iných dohodnutých podmienok. Právne záväzná legislatíva neexistuje. Aj rovnako znejúce názvy cien môžu mať iný význam, preto platí pravidlo, že v ZoD nemá byť len uvedený druh ceny, ale aj spôsob akým sa táto cena vypočíta. Napríklad či sa jedná o pevnú cenu stavebného diela, alebo jednotkové ceny pri tomto stavebnom diely budú pevné? V stavebnej praxi má ponuková cena
pri oceňovaní stavebných prác štyri formy: pevná, skladobná,
pohyblivá, cieľová.
Pevná cena - predstavuje vopred v zmluve dohodnutú nemennú cenu za celú dodávku stavebného diela. Dodávateľ sa snaží znižovať náklady a usporené peňažné prostriedky pri pevnej cene si ponechá. Pre dodávateľa je výhodou jeho určitá „neprehľadnosť“. Zo strany investora pevná cena chráni pred negatívnymi vplyvmi cenových zmien po dobu výstavby. Pevná cena má byť vytvorená na základe skutočných potrebných množstvách stavebných prác a materiálov. Pri dlhšej dobe výstavby, je vhodné v ZoD sa dohodnúť na spôsobe valorizácie.
Skladobná cena - predstavuje cenu vytvorenú na základe pevných jednotkových cien dohodnutých pre jednotlivé stavebné práce. Môžeme ju používať, ak je k dispozícii presný zoznam dodávok a stavebných prác. Výsledná cena objektu sa určí pri skončení výstavby ako súčin skutočne realizovaného množstva fyzických objemov a ich jednotkových cien. Obsah jednotkovej ceny je daný vyčerpávajúcim a jednoznačným popisom položky. Projektová dokumentácia nemusí mať spracovaný podrobný výkaz výmer ako pri cene pevnej. Fakturujú sa skutočne realizované práce odsúhlasené investorom stavby.
Paušálna cena – je cena bez možnosti úpravy. Používame ju pri malých, jednoduchých stavbách, kde je krátka doba výstavby. Je výhodné ju použiť napríklad pri domoch na kľúč. Zhotoviteľ sa nesmie pomýliť, lebo chyby musí znášať sám, ale naopak to, čo usporí sa premietne do jeho zisku. Celá cena je ale navýšená o tzv. rizikovú prirážku, to si musí uvedomiť investor.
Voľná cena – je to dohoda o spôsobe, akým sa cena vytvorí. Používa sa v prípadoch, ak nie je možné dopracovať projektovú dokumentáciu. Investor sa zo zhotoviteľom dohodne, že mu zaplatí všetky skutočne zrealizované dodávky a stavebné práce, teda priame náklady plus potrebnú réžiu a zisk. Nevýhodou je, že dodávateľ nie je motivovaný znižovať priame náklady, a tým aj základňu pre výpočet dohodnutého percenta réžie a zisku. Stavebné zákazky s takto vybratou cenou zrýchľujú prípravu stavby, ale vyžadujú si dôkladnejšiu kontrolu na preberanie skutočne vynaložených priamych nákladov.
Regulovaná cena – podľa zákona o cenách môžu byť ceny regulované na zamedzenie nežiaduceho vývoja (zákon o cenách 18/96 Z.z.). Regulácia cien je určenie ceny maximálnej, pevnej, alebo minimálnej. o
maximálna cena – je cena, ktorú nie je prípustné prekročiť
o
pevná cena – je cena, ktorú nie je prípustné zmeniť
o
minimálna cena – je cena ktorú nie je prípustné znížiť.
Druhy cien podľa účastníkov stavebného trhu: V praxi sa najčastejšie používajú v závislosti od účastníkov stavebného trhu určité druhy cien, s ktorými sa môžeme stretnúť najmä pri uzatváraní zmlúv. Ide najmä o tieto ceny: Zmluvná cena je všeobecne cena ponúkaná dodávateľom za vykonanú prácu podľa podmienok zmluvnej dokumentácie. Dohodnutá (zmluvná) cena je cena uvedená v dohode o cene, tvorí podstatnú súčasť zmluvy o dielo. Pod dohodnutou (zmluvnou) cenou rozumieme buď konkrétnu výšku ceny za uskutočnenie stavebného diela alebo spôsob, akým sa určí výška ceny za uskutočnenie stavebného diela. Dopytová cena je cena vychádzajúca z predbežného prepočtu investora, ide spravidla o jeho internú informáciu.
Trhová cena je cena realizovaná na trhu. Predajná cena je cena, za ktorú predávajúci (dodávateľ, zhotoviteľ, staviteľ) predáva tovar kupujúcemu (investorovi, stavebníkovi).
Východiská tvorby cien
Cieľom tejto podkapitoly je vysvetliť východiská tvorby cien, pri orientácii sa na náklady, na dopyt, na konkurenciu a ich možné kombinácie.
Znalosť štruktúry nákladov vo firme je základným východiskom pre efektívnu tvorbu cien. Predpokladom cenovej tvorby je poznanie a určenie zložiek nákladov v kalkulačnom členení a v členení nákladov na fixné a variabilné. Zatiaľ čo niektoré náklady je možné ľahko zistiť a priradiť na jednotku výkonu, odhad iných môže byť zložitý (napríklad režijné náklady, vedľajšie rozpočtové náklady VRN). Za
zásadné prístupy k cenovej tvorbe, ktoré sa uplatňujú pri oceňovaní stavebnej produkcie, môžeme
považovať tvorbu cien s ohľadom na výšku vstupných nákladov (nákup materiálov, polotovarov, poddodávok a pod.), ako aj s ohľadom na dopyt a s ohľadom na ceny konkurencie.
Nákladovo orientovaná tvorba cien
Nákladovo orientovaná tvorba ceny vychádza z kalkulácie všetkých nákladov, ktoré môžu byť priradené k výkonom, ku ktorým sa pripočíta stanovená zisková prirážka. Za nedostatky čisto nákladového prístupu môžeme považovať viacero faktorov, najmä ignorovanie trhového prostredia, konkurenčných síl, chybné alebo skreslené nákladové informácie a pod. Stručne charakterizujeme tieto nedostatky, aby sa im čitateľ dokázal vo svojej praxi vyhnúť. Ignorovanie trhového prostredia – cena stavebných prác, ktorú je investor ochotný zaplatiť. Môže mať k nákladom za tieto práce len nepatrný vzťah. Ignorovanie konkurenčných síl – ak je kalkulovaná cena oveľa vyššia, než je cenová úroveň konkurencie, negatívne to ovplyvní objem stavebnej produkcie. Naopak, ak je cena stanovená výrazne pod cenovou úrovňou konkurencie, môže stavebná firma v očiach svojich investorov spochybniť kvalitu vlastnej produkcie a vystaviť sa nebezpečiu odvetných opatrení konkurencie. Stanovenie ceny nízko pod úroveň trhovej ceny v danom trhovom prostredí prináša zbytočné straty z premeškaných príležitostí.
Chybné alebo skreslené nákladové informácie – používanie chybných (neaktualizovaných) alebo skreslených nákladových informácií môže vážne narušiť konkurenčnú schopnosť a negatívne ovplyvniť ziskovosť. Definovanie fixných a variabilných nákladov sa uskutočňuje s istou neurčitosťou. Započítavanie amortizácie investícií tlačí celkové náklady na nekonkurenčnú úroveň, taktiež fixné náklady, ktoré sa stali “umŕtvenými” (nepotrebnými, ale ešte odpisovanými investíciami, sa nerozvrhujú na výrobky). Fenomén logického kruhu – objem výroby determinuje náklady, ktoré určujú cenu; tá spätne ovplyvňuje objem výroby. Zanedbanie významu ceny ako strategickej alternatívy – cena sa v mnohých prípadoch používa ako nástroj na dosiahnutie strategických zámerov firmy. V tomto prípade však cena nemusí pokrývať všetky náklady (existenciu nadbytočných kapacít, ochranu trhového postavenia a pod).
Prednosti nákladovo orientovaného prístupu k tvorbe ceny Nákladový prístup k tvorbe ceny rešpektuje etické hľadisko, dostupnosť dát, ako aj zaužívanú prax. Etické hľadisko – nemôžeme spochybniť skutočnosť, že náklady hrajú pri určovaní ceny dôležitú rolu. Ďalšou významnou úlohou nákladov je funkcia indikačného bodu, ktorý ukazuje dolnú ekonomickú hranicu cenového rozpätia. Ponuková cena by sa mala pohybovať v rozpätí blízko najvyššieho cenového bodu, to znamená čiastky, ktorú je objednávateľ ochotný zaplatiť na základe vnímanej hodnoty, a vo väčšej vzdialenosti od najnižšieho cenového bodu, čiastky, ktorú je zhotoviteľ ochotný akceptovať. Ľahko dostupné dáta – potrebné informácie o nákladoch sú súčasťou vnútropodnikovej účtovnej evidencie, firemných databáz. Nie sú potrebné trhové odhady cien konkurencie alebo štúdie dopytu. Postačuje správna metóda kalkulácie nákladov a rozhodovanie o ziskovej prirážke nad rámec nákladov. Zaužívaná prax – v stavebníctve je nákladovo orientovaný prístup často uznávaným a akceptovaným prístupom.
Dopytovo orientovaná tvorba cien
Tento prístup k tvorbe cien kladie dôraz na intenzitu dopytu po stavebnej produkcii. Nevyhnutným predpokladom je znalosť štruktúry dopytu. Ak chceme stanoviť optimálnu cenu v situácii, keď existuje viac možných úrovní cien, musíme získať odhad, ako reaguje objem dopytu po produkcii na cenové zmeny. Odhad dopytu nie je jednoduchou záležitosťou, dôležité je poznať všetky trhové sily, ktoré môžu ovplyvňovať množstvo produkcie realizovanej na danom trhu. K odhadu dopytu je možné použiť viacero metód: –
expertné odhady,
–
analýzu minulých dát,
–
zisťovanie postojov zákazníkov,
–
prieskum trhu.
Uplatnenie dopytovo orientovanej tvorby cien nie je pre stavebnú výrobu charakteristické, táto metóda je využiteľná skôr ako doplnok k nákladovému prístupu cenovej tvorby premietnutím úrovne dopytu do výšky zisku. Väčšie uplatnenie však môže nájsť v oblasti výroby a predaja stavebných materiálov.
Konkurenčne orientovaná tvorba cien
V prípade konkurenčne orientovanej tvorby cien sa ceny odvodzujú od úrovne cien konkurencie. Firma najprv určí, ktoré firmy považuje v súčasnosti za vážnu konkurenciu, v ďalšom kroku urobí vyhodnotenie konkurenčnej schopnosti svojej ponuky na dodávku stavebných prác. Po zvážení týchto poznatkov je cena upravená oproti prevládajúcej – bežnej trhovej cene – nahor alebo nadol. Firma musí sledovať reakcie konkurencie na stanovenú cenu, obzvlášť vtedy, ak si konkuruje malý počet firiem. Cenové zmeny pravdepodobne povedú k okamžitým zmenám cien konkurencie. Manažér musí sledovať, či takto stanovená cena postačuje na krytie nákladov a požadovaného zisku. Ak realizácia stavebných prác nepokrýva náklady a požadovaný zisk, musí sa rozhodnúť, či firma ponesie straty, alebo sa uspokojí so zníženou ziskovosťou. Pokiaľ realizácia stavebných prác nezačne vytvárať zisk, je potrebné analyzovať všetky náklady za účelom ich zníženia, ako aj urobiť rozhodnutie, či zastaviť problémovú realizáciu. Pre všetky ceny v investičnej výstavbe platí, že sa stanovujú dohodou, teda sú zmluvné. Zmluvná cena za dodávku stavebných prác je taká cena, ktorej výška bola určená výlučne dohodou odberateľa a dodávateľa alebo bol určený spôsob jej kalkulácie. Konečná cena stavebného diela je výsledkom: o
výberu najvýhodnejšej cenovej ponuky pri verejnej súťaži,
o
vyjednávania s vybraným dodávateľom stavebných prác.
Všetci zmluvní partneri – investor aj dodávateľ - nezávisle kalkulujú pre svoju potrebu cenu stavebného diela. Každý pochopiteľne z hľadiska svojich ekonomických záujmov a na základe svojich špecifických podkladov a argumentov. Ekonomický záujem investora je minimalizovať finančné náklady nielen na uskutočnenie stavebného diela, ale aj na jeho prevádzkovanie. Ekonomický záujem dodávateľa stavebných prác je, v závislosti od výšky ponúkanej ceny za stavebné dielo, maximalizovať svoje zisky.
Samohodnotiace otázky Ktoré východisko tvorby cien je podľa Vás optimálne a uveďte dôvody. Ako dodávateľ stavebného diela môže maximalizovať svoj zisk? Ako investor môže minimalizovať svoje finančné náklady?
Cenové informácie
Cieľom tejto podkapitoly je vysvetliť nositeľom akých všetkých informácií je cena.
Cenové informácie a cenová evidencia majú svoje nezastupiteľné miesto v rozhodovacích procesoch o cenách. Pritom cenová kontrola, ak je cieľavedome orientovaná, môže aj v trhovej ekonomike nielen vplývať na dodržiavanie pravidiel trhu pri tvorbe cien, ale aj získavať cenné informácie o tom, čo je príčinou nežiaducich tendencií vo vývoji trhových cien. Cenová evidencia nám udáva informácie o cenových zmenách, flexibilnosti cien, ako aj faktoroch, ktoré na zmeny cien vplývajú. Je to cenný zdroj poznania pre firmu v prijímaní opatrení, s cieľom optimalizovať cenovú úroveň, vo vhodnom čase zhodnotiť správanie konkurencie a na základe toho urobiť potrebné kroky na udržanie svojej pozície na trhu. Fyzické a právnické osoby sú povinné bezplatne poskytovať informácie a údaje, ktoré si cenové orgány vyžiadajú pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly, ako aj pre konanie pri porušení zákona o cenách a všeobecne záväzných cenových predpisov. Pracovníci, ktorí zisťujú a používajú cenové informácie a údaje, sú povinní zachovávať voči tretím osobám mlčanlivosť o všetkých zistených skutočnostiach, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu oprávnených záujmov zúčastnených osôb. Táto povinnosť trvá tri roky, a to aj po skončení pracovného pomeru. Povinnosť zachovať mlčanlivosť sa nevzťahuje na zákonom uloženú povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu orgánom činným v trestnom konaní. Informácie o cenách pre konečného spotrebiteľa poskytuje označovanie produktu cenami. Každý produkt musí byť pri predaji označený predajnou a jednotkovou cenou v čase ponuky. Ak ide o predaj produktu vo väčšom rozsahu na podnikateľské účely (napr. nákup stavebného materiálu), je predávajúci povinný predložiť kupujúcemu ponukový cenník, ktorý okrem ceny produktu má obsahovať aj dohodnuté podmienky.
Rozsah cenovej evidencie, jej vedenie a uschovávanie Za cenovú evidenciu sa považujú doklady slúžiace na identifikáciu produktu a výšky ceny, za ktorú sa predáva, obsahujúce cenu, za ktorú sa materiál nakupuje. Súčasťou cenovej evidencie sú aj údaje o začiatku a konci platnosti ceny, ako aj kalkulácie nákladov a zisku. Na účely evidencie môže slúžiť cenník, teda zoznam cien, za ktoré sa v danom období stavebná produkcia realizovala, alebo iné daňové doklady, ako aj doklady z registračnej pokladnice. Cenová evidencia má obsahovať tieto cenové informácie:
názov produktu, prípadne číselný kód,
určené podmienky, na ktoré sa cena vzťahuje,
informácia o výške ceny,
informácia o platnosti ceny,
v zmysle platných ustanovení zákona o cenách aj kalkulácia ceny. Kontrola zisku v širšom kontexte znamená spojenie s kontrolou výkonnosti firmy, analýzou efektívnosti predaja, reklamy a inzercie, efektívnosti podpory predaja a distribúcie. Ak sa kontrolou zistí, že dochádza k poklesu zisku a začala klesať aj výroba, je to pre firmu veľmi vážny signál, aby identifikovala symptómy zdroje poklesu. Zisk vo firme má klesajúcu tendenciu vtedy, ak neodôvodnene rastú náklady, firma má nedostatok zdrojov na rozšírenie výroby, produkt prestáva byť žiadaný na trhu. Medzi príčiny poklesu zisku možno zaradiť:
nevyužitú kapacitu zariadení,
štruktúru a výšku nákladov, odchyľujúcu sa od plánovaných nákladov - produkt je
v štádiu
životného cyklu pokles,
obmedzené finančné zdroje nedovoľujú zvyšovať výrobu - zastarané technické zariadenia,
zlú organizáciu a riadenie výroby.
Z možných riešení výsledkov kontroly je nevyhnutné prijať nasledujúce opatrenia na nápravu:
zavedenie nových činnosti pri realizácií stavebnej produkcie,
modifikovať existujúcu výrobu - získať nových odberateľov,
modifikovať marketingový mix,
vzhľadom na nové stavebné činnosti vykonať zmeny v organizácii a riadení výroby,
zaviesť nové, výkonné technické zariadenia.
Spôsoby regulácie cien V Zákone č. 18/1996 Z. z. o cenách v platnom znení sa uvádzajú nasledujúce spôsoby regulácie cien:
úradné určenie cien
vecné usmerňovanie cien
časové usmerňovanie cien
cenové moratórium.
Jednotlivé spôsoby cenovej regulácie je možné účelne spájať. Úradné určenie cien je určenie ceny vymedzeného druhu tovaru cenovými orgánmi ako maximálnej, pevnej alebo minimálnej, prípadne miestnymi orgánmi ako maximálnej. Maximálna cena je cena, ktorú nie je možné prekročiť. Pevná cena je cena, ktorú nie je možné zmeniť. Minimálna cena je cena, ktorú nie je prípustné znížiť. Maximálne, pevné alebo minimálne ceny platia pre všetkých predávajúcich a kupujúcich určeného druhu tovaru a ich uplatnenie môžu cenové orgány alebo miestne orgány obmedziť ďalšími vecnými, prípadne časovými podmienkami. Ministerstvo financií môže určiť pri rovnakom tovare súbežne maximálnu aj minimálnu cenu. Vecné usmerňovanie cien spočíva v určení podmienok cenovými orgánmi pre dohodovanie cien. K týmto podmienkam patrí:
maximálny rozsah možného zvýšenia alebo minimálny rozsah možného zníženia cien tovaru
vo
vymedzenom období, alebo
maximálny podiel, v ktorom možno do ceny premietnuť zvýšenie cien určených vstupov vo vymedzenom období, alebo
záväzný postup pri tvorbe ceny alebo pri jej kalkulácii.
Aj tento spôsob regulácie cien v zmysle Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v platnom znení platí pre určený druh tovaru a je záväzný pre predávajúcich a kupujúcich. Časové usmerňovanie cien je ministerstvom určený:
minimálny časový predstih na ohlásenie zamýšľaného zvýšenia ceny určeného tovaru (služby),
minimálny čas, po uplynutí ktorého možno zamýšľané zvýšenie ceny vymedzeného tovaru uskutočniť,
časovo obmedzený zákaz opätovného zvýšenia ceny platný pre dohodovanie výšky cien
určeného
tovaru. K časovému usmerňovaniu treba ešte dodať, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky neovplyvňuje rozsah ohlasovaného zvýšenia ceny, má len možnosť oddialiť realizáciu ohláseného zvýšenia cien. Rozhodnutie ministerstva nemá vplyv na rozhodovanie kupujúceho, či ohlásené zvýšenie ceny akceptuje uzatvorením dohody o cene.
Cenové moratórium je časovo obmedzený zákaz zvyšovania cien daného tovaru nad doposiaľ platnú úroveň na trhu. Cenové moratórium sa vyhlasuje nariadením vlády Slovenskej republiky, ktorá je povinná o jeho vyhlásení informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Jeho trvanie je obmedzené najdlhšie na dobu šiestich mesiacov. K jeho vyhláseniu dochádza vo výnimočných prípadoch (v situácii značnej nerovnováhy v národnom hospodárstve, neúmerného živelného zvyšovania cien a pod.).
Cenové informácie - Cenová kontrola Cenová kontrola má preverovať, ako sa v praxi dodržuje zákonnosť v oblasti cien. Tejto kontrole prináleží osobitné miesto a úlohy v systéme kontrolného mechanizmu, ktorý sa uplatňuje v Slovenskej republike. Pri vykonávaní cenovej kontroly je nevyhnutné si osvojiť jej predmet. Z platného zákona o cenách priamo vyplýva, že jej predmetom u predávajúceho a kupujúceho je zisťovanie, či kontrolovaný subjekt dodržiava tento zákon a všeobecne záväzné právne predpisy a rozhodnutia v oblasti cien. Okrem toho do jej kompetencie patrí overovanie správnosti podkladov predkladaných na účely vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien a pre konanie pri porušení cenovej disciplíny. Cenová kontrola ukladá aj opatrenia na nápravu zistených nedostatkov. Cenovú kontrolu sú oprávnené vykonávať cenové kontrolné orgány. K nim patria Ministerstvo financií SR a v rozsahu podľa § 20 Zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách okresné úrady, správy finančnej kontroly a Slovenská obchodná inšpekcia.
V zákone o cenách sú uvedené oprávnenia pracovníkov cenových kontrolných orgánov. Sú chápané pomerne široko a zodpovedajú oprávneniam pracovníkov z obdobných kontrolných inštitúcií v trhových ekonomikách. Cenový kontrolný orgán je orgánom objektívnej povahy, ktorý je schopný kvalifikovane, profesionálne a nestranne rozhodnúť vo veciach porušenia zákonnosti v oblasti cien. Jeho pracovníci môžu vykonávať zisťovanie priamo na mieste v príslušných firmách. Pri výkone kontroly pracovníci cenových kontrolných orgánov majú u kontrolovaného subjektu oprávnenie vstupovať do jeho priestorov, nazerať do jeho dokladov, požadovať informácie nevyhnutné na výkon cenovej kontroly, ako aj nárok na utvorenie ďalších podmienok na výkon cenovej kontroly. Prístup do všetkých priestorov firmy a k všetkým druhom účtovných a iných podkladov má svoj význam najmä v prípadoch podozrenia z osobitne závažného porušenia cenových predpisov, sfalšovania dokladov a podobne.
Samohodnotiace otázky Kedy sa využíva cenová kontrola? Ktoré sú cenové kontrolné orgány?
Kapitola 3. Klasifikácia nákladov Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť študentovi prehľad o potrebách rôzneho členenia nákladov podľa viacerých hľadísk.
Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť: -
-
Charakterizovať rôzne druhy nákladov pri tvorbe cien Vysvetliť, výhody a nevýhody jednotlivých členení nákladov. Popísať náklady vystupujúce v kalkulačnom vzorci Vedieť stanoviť štruktúru vlastných nákladov
Úvod
V tejto kapitole sa zaoberáme charakterizovaním nákladov, ako hlavnej zložky ceny. Musíme si uvedomiť, že správna kalkulácia nákladov na stavbu, by mala obsahovať všetky náklady spojené s uskutočňovaním a realizáciou stavebných výkonov, potrebných na uskutočnenie danej stavby. Dokonalé poznanie úplných výrobných nákladov výkonov je jedným zo základných podmienok podnikateľského úspechu. Bez znalosti nákladov nie je možné stanoviť správnu cenu výrobku, či služby, alebo prijať správne rozhodnutie o zaradení výrobku do výrobného programu podniku. Kalkulácia, ako výsledok kalkulovania nákladov výkonov sa pre podnikateľa môže stať silnou zbraňou v hospodárskej súťaži.
Charakteristika nákladov
Cieľom tejto podkapitoly je vysvetliť čo všetko môže byť nositeľom nákladov a budeme sa tu zaoberať rôznym delením nákladov.
Náklady sa vo všeobecnosti vymedzujú ako vynaloženie ekonomických zdrojov podniku na určitý výkon, výsledok aktivity, od ktorého sa očakáva ekonomický efekt. Inými slovami, ide o v peniazoch vyjadrenú účelnú spotrebu výrobných faktorov súvisiacich s výrobnou činnosťou v podniku. Nositeľmi nákladov môžu byť: »
výrobok
»
služba
»
útvar (stredisko)
»
segment trhu
»
aktivita.
Klasifikácia nákladov Triedenie nákladov podľa rôznych hľadísk: 1. Členenie nákladov podľa nákladových druhov (druhové členenie). 2. Členenie nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca (kalkulačné členenie). 3. Členenie nákladov podľa pripočítateľnosti k výrobkom a výkonom, 4. Členenie nákladov podľa závislosti nákladov od objemu výroby.
Druhové (ekonomické) členenie
Cieľom tejto podkapitoly je vysvetliť podstatu druhového členenia nákladov.
Charakteristickou črtou druhového členenia je ekonomická jednotnosť jednotlivých nákladových položiek, pretože obsahujú len jeden nákladový druh. Členenie podľa ekonomicky rovnorodých druhov nákladov: 1. materiálové náklady (spotreba materiálu a energie) 2. služby (externé) 3. mzdové a ostatné osobné náklady 4. dane a poplatky 5. iné prevádzkové náklady (vrátane pokút a penále) 6. odpisy a rezervy 7. finančné náklady 8. mimoriadne náklady (vrátane mánk a škôd) 9. dane z príjmov
Druhové členenie klasifikuje a člení náklady v tej forme a výške, ako pôvodne (prvotne) v organizácii vznikali, bez ohľadu na to, kde (v ktorej organizačnej zložke) a na aký účel (na ktorú službu alebo výkon) sa vynakladajú a ako sa vyčísľujú vo výkazoch.
Význam a výhody druhového členenia nákladov •
umožňuje zistiť, koľko z nákladov tvoria materiálové náklady a odmeny pracovníkov
•
rozpočet produkcie umožňuje väzbu plánu nákladov s čiastkovými plánmi podniku
•
dôležité pre rozbor práce podniku tým, že umožňuje robiť mnoho veľmi dôležitých ekonomických záverov, napr. o raste produktivity práce, o znížení objemu živej práce, znížení pracovnej náročnosti,...
•
umožňuje určiť vývoj, základné smery a činitele znižovania nákladov
Nedostatky druhového členenia •
Zložité členenie pre plánovanie výkonov a následných nákladov
•
Náročnosť evidencie
•
Nižšia prehľadnosť údajov
•
Nízke prepojenie na výkony, výsledky organizácie
•
Zložitosť ekonomického rozboru nákladov
Klasifikácia nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca Cieľom tejto podkapitoly je vysvetliť podstatu členenia nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca .
•
Náklady sa rozdeľujú podľa ich vzťahu k produkčnému procesu (stavebnej činnosti) firmy
•
Organizácia rozdelí všetky činnosti podľa výkonov organizácie (na jednotlivé stavby)
Kalkulačné členenie nákladov - náklady sa rozdeľujú podľa ich vzťahu k výrobnému procesu - využíva sa pri tvorbe ceny výrobkov Všeobecné členenie nákladov podľa typového kalkulačného vzorca: •priamy materiál •priame mzdy •ostatné priame náklady •výrobná réžia 1 až4 tvorí vlastné náklady výroby
•správna réžia 1 až5 tvorí vlastné náklady výkonu •odbytové náklady 1 až6 tvorí úplné vlastné náklady výkonu •zisk (strata) 1 až7 tvorí veľkoobchodnú cenu Hore uvedeným nákladom hovoríme základné rozpočtové náklady ZRN. Kalkulačný vzorec používaný v stavebnej výrobe na Slovensku: 1. Priamy materiál (H) 2. Priame mzdy (M) 3. Náklady na stroje a zariadenia (S) 4. Ostatné priame náklady (OPN) 5. Poddodávky (SUB) 1.-5. Priame náklady 6. Výrobná réžia (RV) 1.-6. Vlastné náklady výroby 7. Správna réžia (RS) 1.-7. Úplné vlastné náklady Primeraný zisk (Z) 9. Podnikateľské riziko (PR) 1.-9. Celková cena
Členenie nákladov podľa pripočítateľnosti k výrobkom a výkonom Cieľom tejto podkapitoly je vysvetliť podstatu členenia nákladov na priame a nepriame .
Priame náklady – náklady, ktoré možno priamo priradiť k jednotlivým výkonom. Možno ich priamo započítať k jednotke produkcie. Nepriame náklady – náklady, ktoré nemožno priamo priradiť k jednotke produkcie, nakoľko sú vynakladané v súvislosti s viacerými druhmi výrobkov, či v súvislosti s celou produkciou, či chodom podniku.
Členenie nákladov v závislosti od objemu výroby Cieľom tejto podkapitoly je vysvetliť podstatu členenia nákladov, ktoré buď závisia od počtu zákazok,(s rastúcim počtom zákazok rastú) alebo naopak nezávisia od počtu zákazok (sú nemennékonštantné bez ohľadu na počet zákazok).
-
zmena objemu produkcie priamo ovplyvňuje vývoj nákladov, pričom sa jednotlivé nákladové druhy správajú rozdielne
Variabilné náklady - ich absolútna výška sa mení so zmenou objemu výroby, stupeň premenlivosti je rozdielny, preto: •
1 Proporcionálne – pri raste produkcie rastú aj náklady rovnakým pomerom
•
Neproporcionálne- nevyvíjajú sa v tom istom smere ako produkcia. Sú: 2 progresívne- rastú rýchlejšie ako
produkcia- nadčasy, nepodarky, dni prac. pokoja
3 degresívne- výška rastie pomalšie ako objem výkonov- technologické palivo, oprava DHM 4 regresívne- vyvíjajú sa nepriamo úmerne objemu produkcie –bezprostredne súvisiace s produktivitou, mzdy za prestoje
Fixné náklady - pri zmenách objemu produkcie sa v rámci jestvujúcej kapacity nemenia. Delia sa na: 1 – absolútne (nové technologické zariadenie, odpisy, mzdy, úroky, nájomné, náklady na osvetlenie, vykurovanie) 2 – relatívne (meniace sa skokom pri určitom objeme)
Analýza bodu zvratu vyjadruje vzťahy medzi objemom výroby, cenami výrobkov, tržbami a nákladmi. Hranica,
pri
ktorej
zvyšovaním
výroby
začína
byť
podnik
ziskový
je
bod
zvratu
cieľom analýzy je nájsť taký počet výrobkov, pri ktorom by výnosy sa vyrovnali nákladom tržby pri nulovej hodnote sa rovnajú nule pri nulovom objeme výroby vzniká strata vo výške fixných nákladov objem výroby keď T=N sa nazýva bod zvratu a cena sa rovná priemerným nákladom (súčtu fixných (F) a variabilných nákladov na jednotku výroby) T = pq...................... výpočet tržieb N = F + bq.................. výpočet celkových nákladov kde: q – počet vyrobených a predaných výrobkov p – cena za jednotku T – celkové tržby b – variabilné náklady na jednotku N – celkové náklady T=N
Pq = F + bq q(BZV) = F/p –b Výpočet bodu zvratu pre ceny = priemerné náklady P = F/q +b Príspevok na úhradu fixných nákladov a zisku: ú = F/q, keď ú = p –b Potom podnik dosiahne zisk... Úloha manažérov: po dosiahnutí bodu zvratu podnik dosahuje zisk, ktorý je tým vyšší, čím viac výrobkov podnik vyrába a predá pri nemenných cenách a proporcionálnych nákladoch. Ďalšie kategórie nákladov Cieľom tejto podkapitoly je poukázať na existenciu rôznych ďalších klasifikácií nákladov.
Z hľadiska rozhodovacieho procesu vo firme rozoznávame ešte niekoľko ďalších druhov nákladov. Sú to tieto: Relevantné náklady (ovplyvniteľné) -sú také náklady, ktoré sú bezprostredne nutné pre uskutočnenie konkrétnej činnosti. Keď sa príslušná činnosť neuskutoční, nebudú sa musieť vynaložiť, sú to teda budúce anulovateľné náklady. Irelevantné náklady -sú z hľadiska rozhodovania neovplyvniteľné, ich výška zostáva rovnaká pri akomkoľvek rozhodnutí. Môžu to byť náklady nevyhnutné (dane, poistenie, poplatky a pod.) alebo náklady minulé (utopené). Hraničné (prírastkové) náklady -predstavujú prírastok nákladov vyvolaný prírastkom objemu produkcie o 1 jednotku produkcie. Vznikajú ďalším vynaložením nákladov a bezprostredne nadväzujú na ich dosiahnutú úroveň. Umŕtvené (utopené) náklady -sú také, ktoré boli vynaložené v minulosti a ktoré súčasné rozhodnutie nemôže ovplyvniť. Môžu to byť napríklad náklady na výskum vývoj, odpisy dlhodobého hmotného majetku a pod. Príležitostné (oportunitné) náklady
- sú charakterizované ako „ušlé výnosy“ o ktoré podnik prichádza tým, že určitú alternatívu nemôže z kapacitných dôvodov uskutočniť. Používajú sa vtedy, ak obmedzené ekonomické zdroje podniku neumožňujú realizovať všetky alternatívy, ale len niektorú z nich. - náklady obetovanej príležitosti Efektívne a neefektívne náklady – z hľadiska dosiahnutia výsledného efektu sú niektoré náklady vynaložené zbytočne (neefektívne). Môže to byť zapríčinené napríklad technickými alebo ľudskými nedostatkami, ktoré viedli napr. k výrobe nepodarkov.
Samohodnotiace otázky Vysvetlite význam rôznych delení nákladov v praxi.
Optimalizácia a znižovanie nákladov
Cieľom tejto podkapitoly je vysvetliť neustálu potrebu sledovania nákladov, s cieľom ich optimalizácie, výsledkom čoho má byť zníženie vynakladaných nákladov, zabezpečenie efektívnosti a hospodárnosti.
Konkurencia a nedostatok zdrojov núti všetky stavebné firmy k: Zvyšovaniu hospodárnosti Zvyšovaniu efektívnosti Zvyšovaniu rozsahu a kvality stavebných prác pri neustálom tlaku na: Optimalizáciu a znižovanie nákladov. Nevhodne nastavené procesy predražujú výrobky a znižujú zisk firmy. Aktuálnou úlohou väčšiny firiem je znižovanie nákladov. Skôr či neskôr sa však vyčerpajú jednoduché prístupy, ako je šetrenie materiálom, energiami, znižovanie stavu pracovníkov či zásob. Firma dosiahne hranicu, za ktorou by už obyčajné šetrenie ohrozovalo plynulosť výroby, alebo dokonca budúcnosť firmy. V takomto prípade je namieste siahnuť po sofistikovanejších metódach. Jednou z takýchto metód je optimalizácia nákladov procesov.
Na začiatku sa kladú otázky ako: Sú výhodnejšie špecializované pracoviská, na ktorých sa realizuje vždy jedna operácia, s prípadnými medziskladmi? Je výhodnejší starší stroj s nulovými odpismi, ale s nákladmi na údržbu a vyšším nárokom na obsluhu, alebo by investícia do nového stroja znížila
náklady príslušného procesu? Je výhodnejšie minimalizovať počet pracovníkov, spotrebu náradia a pomocných materiálov, alebo je podstatná spotreba energie? Vyrábať len na reálnu objednávku, alebo do zásoby? Výroba v malých objemoch zvyšuje náklady na výrobu, výroba vo väčších objemoch zase môže zvyšovať náklady na skladovanie a viaže kapitál. Optimálna výrobná dávka minimalizuje všetky súvisiace náklady na výrobok až po dodanie k zákazníkovi. Výrobok, ktorý požaduje zákazník, môžeme vyrobiť z kvalitných (a finančne náročných) surovín, alebo môžeme využiť lacnejšie suroviny, s ktorými je viac námahy a vyvolávajú vyššie náklady na procesy. Oboma spôsobmi dostaneme rovnako kvalitný výrobok, riešením je ten postup, ktorým minimalizujeme výrobné a materiálové náklady výrobku (náklady procesov + náklady materiálu). Ktorú operáciu je výhodnejšie urobiť na novom a ktorú na staršom stroji, na ktorej linke sa dá výrobok vyrobiť najlacnejšie?
Outsourcing versus insourcing Pri optimalizácii procesov v podniku môžeme naraziť na situáciu, keď aj najlepšie riešenie (realizované vo vlastnej réžii) dáva horší výsledok, ako pri nákupe externej služby. Závisí to aj od zvoleného optimalizačného kritéria, ktoré môže byť kombináciou ekonomických a neekonomických parametrov. V takýchto prípadoch, pokiaľ sa nejedná o kľúčový proces, riešením optimalizačnej úlohy môže byť outsourcing. Pri ňom treba brať do úvahy i riziká, ktoré vzniknú, ak nebudeme mať v rukách realizáciu danej služby. V praxi sa stretávame s prípadmi, keď sú niektoré externe obstarávané služby alebo ich časť pre firmu nevýhodné. Rovnaké výkony je možné dosiahnuť interne, no s nižšími nákladmi. Výsledkom optimalizácie je potom návrh čiastočného alebo úplného outsourcingu. Špeciálnym prípadom využitia outsourcingu môže byť pri výrobkoch, ktoré nedokážeme vyrábať v našich podmienkach s tak nízkymi nákladmi, aby zabezpečili aspoň mierny zisk. Ak ich však trh požaduje, necháme ich vyrábať hoci u konkurencie a tak na nich zarobíme dvakrát.
Obdobne je žiaduce pri optimalizácii nákladov sledovať efektívnosť a hospodárnosť.
Efektívnosť
nákladov zabezpečí sledovanie pomeru výkonov k nákladom a zvyšovanie objemu výkonov na jednotku nákladov. Zabezpečovanie hospodárnosti sa realizuje prostredníctvom zabezpečenie toho istého objemu výkonov pri nižších nákladoch a minimalizáciou nákladov na činnosť stavebnej firmy. Rozdiel medzi nákladmi a výdavkami Rozdiely (vecné a časové) medzi nákladmi a výdavkami možno definovať takto: Náklady = •
použitie prostriedkov na určité výkony
•
vznikajú v okamihu spotreby
Výdavky = •
zmenšenie objemu finančných prostriedkov
•
vznikajú v okamihu úhrady
Samohodnotiace otázky
Skúste sa zamyslieť a povedzte príklady na činnosti, ktoré môžu byť predmetom outsourcingu? Kedy sa činnosť z outsourcingu vráti späť a nastane insourcing?
Kapitola 4. KALKULÁCIE NÁKLADOV Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť študentovi možné spôsoby kalkulácie nákladov.
Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť: -
-
Charakterizovať použiteľnosť jednotlivých kalkulácií nákladov. Vysvetliť, ako kalkulovanie nákladov prebieha v stavebnej praxi. Popísať potrebu rôzneho členenia nákladov v stavebníctve.
Úvod Cena výrobku alebo služby musí zapôsobiť na zákazníka, a preto, by mala firma venovať jej zostaveniu maximálnu pozornosť. Základom tvorby ceny je zostavenie kalkulácie alebo rozpočtu. Firma musí vedieť a brať do úvahy všetky náklady, ktoré vstupovali do výroby daného výrobku alebo služby. Je to výhodné pre prípadné hľadanie rezerv pri budúcich úpravách ceny.
Náklady v kalkulačných vzorcoch Cieľom tejto podkapitoly je charakterizovanie nákladov v kalkulačných vzorcoch.
V kalkulácii ceny musíme brať do úvahy základné rozpočtové náklady ZRN, ktoré delíme na priame a nepriame náklady nasledovne: Priame náklady sú náklady, ktoré priamo súvisia s procesom výroby a tvorby výrobku alebo služby a bez nich by výrobok alebo službu nebolo možné vytvoriť a dodať. Sú to hlavne náklady na priamy materiál, priame mzdy a ostatné priame náklady. Nepriame náklady sú náklady, ktoré sa na nákladoch výrobku alebo služby podieľajú nepriamo, ale v rámci ostatných prevádzkových nákladov podnikateľa alebo spoločnosti je potrebné ich zaplatiť a teda zahrnúť do ceny výrobkov alebo služieb. Medzi nepriame náklady patri: prevádzková réžia, výrobná réžia, odbytová réžia. Zvláštnou časťou nepriamych nákladov je zisk a riziko.
Náklady na priamy materiál ( hmoty) H: Priamy materiál tvorí nevyhnutný základ výrobného procesu. Do tejto položky kalkulačného vzorca sa započítava potreba surovín a základného materiálu, polotovarov, výrobkov a služieb pododdávateľských firiem, prípadne i pomocného materiálu, technologickej energie, technologického paliva apod.. Ďalej sem patria aj pracovné predmety, ktoré sú nutnými zložkami pri zhotovení daného výrobku alebo poskytnutí služby. Pri kalkulácii nákladov na priamy materiál je potrebné sa venovať týmto trom bodom: po prvé určiť druhy jednotlivých materiálov, po druhé určiť množstvá jednotlivých materiálov a po tretie stanoviť cenu jednotlivých materiálov. 1. Určiť druhy jednotlivých materiálov 2. Určiť množstvá jednotlivých materiálov Základný materiál – Priamo zabudovaný materiál – na jeho kalkulovanie sú potrebné: technické normy spotreby materiálu •odborný prepočet •normy spotreby materiálov –Nsm uvádzané v SOC, za overeného predpokladu, že ich výška reálne zodpovedá skutočnej spotrebe •množstvo materiálu sa v odôvodnených prípadoch zvýši o stratné
Ostatný drobný materiál - spojovací materiál sa kalkuluje ako •paušálna čiastka Nespotrebovaný materiál - Debnenie, lešenie sa kalkuluje ako – •pomerná čiastka z ich celkovej ceny •pomerná čiastka sa vypočíta na základe predpokladaného počtu použití materiálu, do času jeho úplného opotrebenia 3.
Stanoviť cenu jednotlivých materiálov – cena sa stanovuje ako-
•Cena dohodnutá s dodávateľom materiálu •Obstarávacie náklady •DPH (bez DPH –platca DPH) (s DPH –neplatca DPH)
Náklady na priame mzdy M: Priame mzdy sú mzdy, ktoré priamo súvisia s výrobou daného produktu. Sú to mzdy výrobných pracovníkov za odpracovaný čas alebo za množstvo odpracovanej práce, prípadne iných pracovníkov, pokiaľ ich mzda vystupuje vo výrobnom procese. Taktiež sem patria mzdové príplatky, doplatky a odmeny. Náklady na priame mzdy tvoria mzdy výrobných robotníkov a osádky stavebných strojov a zariadení. Pre stanovenie mzdy jednotlivým pracovníkom je potrebné optimálne určiť zloženie pracovnej čaty s pracovno-kvalifikačným zatriedením jednotlivých členov, určiť spotrebu času a ocenenie spotreby času. Pre určenie spotreby času je vhodné použiť : • výkonové normy • odborný prepočet • výkonové normy uvádzané v SOC, s overením aktuálnosti • normatívy času práce •normatívy technologicky podobnej stavebnej práce. Náklady na prevádzku stavebných strojov a zariadení započítavajú sa na základe potreby času stroja na kalkulačnú jednotku stavebnej práce, oceneného príslušnou sadzbou strojohodiny
Strojohodina (Sh) je čas prevádzky stroja v hodinách, ktorý zahŕňa dobu vlastného čistého prevádzkového výkonu, t. j. dobu, po ktorú stroj pracuje
Do času strojohodiny nie je zahrnutý čas pracovných prestávok obsluhy stroja, smenovej údržby, premiestnenia stroja a ani prestojov a stratových časov spôsobených zlou organizáciou práce, poruchami, počasím atď.
Sadzbu Sh tvorí náklad prevádzky stroja: Odpisy + opravy + presuny + montáž+ demontáž+ poh.hmoty +el.energia +konzerv.a čist. prostriedky čas (Sh) Ostatné priame náklady Ostatné priame náklady sú také náklady, ktoré nie sú započítané v predchádzajúcich položkách priamych nákladoch napríklad licencie, odpisy, patenty, náklady na prevádzku strojov a zariadení, náklady na opravy a údržbu, náklady na technologický rozvoj, príspevky do sociálnej poisťovne atď.. Z povinných odvodov z priamych miezd zamestnancov na zdravotné poistenie, nemocenské, úrazové, starobné a invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti vrátane garančného a rezervného fondu. prepravné náklady, ktoré zahŕňajú náklady na vnútrostaveniskovú dopravu (presun hmôt), prípadne aj mimostaveniskovú dopravu, ak nebola zahrnutá v položke H –priamy materiál. Náklady sa stanovia na základe individuálneho rozboru a ocenia sa podľa taríf cestnej resp. železničnej nákladnej dopravy, príp. sadzbami dopravcu z odpisov predmetov postupnej spotreby, sú tvorené najmä odpismi súprav oceľového debnenia, lešeňových súprav apod., ak neboli zahrnuté do nákladov na priamy materiál. Náklady sa stanovia na základe denného nájomného(podiel ceny súpravy a počtu dní jej životnosti) a počtu dní využívania súpravy na stavbe a všetky ostatné vzniknuté náklady, ktoré sa dajú priamo vecne aj finančne ohodnotiť a nie sú započítané v iných položkách kalkulačného vzorca (napr. dohodnuté podmienky odmeny za prácu nadčas, v noci, počas dní pracovného pokoja a ostatné prirážky a zrážky vyplývajúce z individuálnych podmienok stavby).
Režijné náklady Režijné náklady podľa pripočítateľnosti k výrobkom radíme medzi nepriame náklady. -sú najzložitejšou časťou kalkulácie stavebných prác
-nezapočítavajú sa priamo k jednotke výkonu (položka súpisu prác), ale formou prirážok v % ku rozpočtovej základni -obsahujú aj náklady na stavenisko a územné vplyvy- štandard -nadštandard obsahuje VRN -stanovujú sa na stavbu - Vyjadrujú predpokladané náklady na réžie - Ide výslovne o náklady zhotoviteľa - Sú nevyhnutné pri zhotovovaní stavebných prác a pri tvorbe stavebného diela Režijné náklady rozdeľujeme na výrobnú a správnu réžiu. Výrobnú réžiu považujeme za variabilné náklady a naopak správnu réžiu považujeme za náklady fixné. Výrobná réžia Obsahuje tie náklady stavby, ktoré sa nedajú priradiť na položku súpisu prác -náklady súvisiace s obsluhou a riadením stavby -kalkulačnou jednotkou je celá stavba, (resp. stavebný objekt) Rozvrhová základňa: Nie je stanovená žiadna povinná rozvrhová základňa. -
Je to záležitosť spracovateľa cenovej ponuky
-
Voľba základne môže výrazne ovplyvniť výšku jednotkovej ceny položky súpisu prác
-
SON základňa: priame spracovacie náklady =
Výrobná réžia:
-
Mzdy
-
Stroje
-
Sociálne a zdravotné poistenie
-
OPN ostatné priame náklady
Rv= (M+ OPN) . S1 = PSN . S1
Náklady súvisiace s obsluhou a riadením stavby napr.:
staveniskové náklady zhotoviteľa (zariadenie staveniska a jeho odstránenie,
prístup.
Komunikácie a pod.)
spotreba materiálu súvisiaca so staveniskom (kanc. potreby a pomôcky, odpisy, údržba a opravy majetku patriaceho stavbe)
náklady za externé služby ( telefón, stráženie staveniska, rôzne poplatky za prenájom ...)
mzdové náklady pomocného a obslužného personálu, THP pracovníkov (majstri, stavbyvedúci a pod.)
náklady na skúšky betónu, kontrolu kvality ...)
spotrebu energie a vody na stavenisku.
Náklady súvisiace s riadením činností a obsluhou výrobného procesu, ktoré nie je možné stanoviť priamo na kalkulačnú jednotku Kalkuluje sa tzv. prirážkovou metódou - výška režijných nákladov na kalkulačnú jednotku sa vypočíta pomocou percentuálnej prirážky Percentuálna prirážka sa vypočíta ako podiel skutočne dosiahnutého objemu výrobnej réžie a základne v peňažnom vyjadrení. Ich výšku možno získať z účtovnej evidencie za uplynulé účtovné obdobie buď za celý podnik alebo za jednotlivé strediská, prípadne stavby. Zaužívanou základňou sú priame spracovacie náklady PSN (priame mzdy + náklady na prevádzku strojov+ ostatné priame náklady) rv= RV / PSN x 100 (%) rv
percentuálna sadzba výrobnej réžie
RV
náklady výrobnej réžie
PSN priame spracovacie náklady Fixná výrobná réžia predstavuje tie nepriame výrobné náklady, ktoré zostávajú relatívne nemenné bez ohľadu na objem výroby, ako sú napríklad odpisy a údržba výrobných budov a zariadení a náklady na riadenie a na administratívu výroby. Variabilná výrobná réžia predstavuje tie nepriame náklady na výrobu, ktoré sa menia priamo alebo takmer priamo s objemom výroby, ako sú nepriame materiály a nepriama práca.
Správna réžia Náklady súvisiace s riadením a správou organizácie a všeobecnou obsluhou činností, ktoré nie je možné stanoviť priamo na kalkulačnú jednotku a nepatria do výrobnej réžie
Kalkuluje sa tzv. prirážkovou metódou - výška režijných nákladov na kalkulačnú jednotku sa vypočíta pomocou percentuálnej prirážky
Percentuálna prirážka sa vypočíta ako podiel objemu správnej réžie a základne, ktorú tvoria tzv. spracovacie náklady výroby (priame mzdy + náklady na prevádzku strojov + ostatné priame náklady + výrobná réžia). Ich výšku možno získať z účtovnej evidencie za uplynulé účtovné obdobie buď za celý podnik alebo za jednotlivé strediská, prípadne stavby. rs= RS / SNV x 100 (%)
rs
percentuálna sadzba správnej réžie
RS
náklady správnej réžie
SNV spracovacie náklady výroby Časť objemu režijných nákladov závisí od objemu výroby t.j. variabilná réžia (hlavne výrobná réžia). Časť režijných nákladov sa za určité obdobie nemení – fixná réžia (hlavne správna réžia). Výrobná a správna réžia sa väčšinou kalkuluje pomocou prirážok stanovených na základe minulých období na rozvrhovú základňu. Režijné sadzby použité v cenách základného radu smerných oceňovacích nástrojov- SON, sú uvedené nasledovne: Percentuálny pomer výrobnej a správnej réžie: výrobnú réžiu tvorí 64% a správnu réžiu tvorí 36%.
Zisk a riziko Do cien stavebných prác za účelom zabezpečenia ich konkurencieschopnosti by mal byť zakalkulovaný primeraný zisk. Podľa zákona o cenách sa primeraným ziskom rozumie zisk vychádzajúci z vývoja obvyklého podielu zisku tuzemského tovaru na ekonomicky oprávnených nákladoch s prihliadnutím na kvalitu tovaru, obvyklé riziko výroby alebo obehu a vývoj dopytu na trhu.
V súčasnosti je v orientačných cenách stavebných prác započítaný zisk percentuálnou prirážkou vo výške 10 -20 % zo spracovacích nákladov, ktoré tvorí súčet nákladov na priame mzdy, prevádzku stavebných strojov, ostatných priamych nákladov, výrobnej a správnej réžie Napríklad kalkulačný vzorec stavebných nákladov v nemeckej praxi pozostáva z týchto položiek v nasledujúcom členení: -mzdové náklady -náklady na materiál -náklady strojov a zariadení -náklady na subdodávky____________ = náklady spolu +podiel nákladov zariadenia staveniska = výrobné náklady + podiel režijných nákladov =vlastné náklady + kalkulovaný zisk_______________ ponuková cena (bez DPH)
Kalkulačné členenie nákladov je vhodné na kalkuláciu ceny. Umožňuje rozdeliť náklady na tie, ktoré sa dajú priradiť ku kalkulačnej jednotke priamo a ktoré sprostredkovane, napr. pomocou percentuálnej sadzby. Náplň jednotlivých položiek kalkulačného vzorca nie je predpísaná, preto môže byť upravená podľa potreby a to:
rozdeliť položky kalkulačného vzorca do niekoľkých samostatných položiek
zaradiť nové položky
vypustiť položky bez náplne
zlúčiť niekoľko položiek do jednej a pod.
Uvedené členenia sú odporučené, nezáväzné, podniky si ich môžu prispôsobiť podľa potreby. Klasifikácia nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca sa vzťahuje na výrobný proces, prehlbuje druhové členenie. Používa sa pri plánovaní a evidencii. Priame náklady sa dajú vypočítať na kalkulačnú jednotku s veľkou presnosťou. Nepriame náklady sa nedajú vypočítať presne na kalkulačnú jednotku, preto sa počítajú nepriamo, obyčajne percentuálnou prirážkou.
Samohodnotiace otázky
Kde všade sa dá použiť kalkulačný vzorec? Existuje nejaký kalkulačný vzorec, ktorý je záväzný?
Cenové rozhodovanie o realizácii stavebnej zákazky Cieľom tejto podkapitoly je cenové rozhodovanie o realizácii stavebnej zákazky.
Cenové rozhodovanie je pomerne zložitým procesom. Vyžaduje dokonalú znalosť tvorby cien a musí pružne a rýchlo reagovať na množstvo predvídaných a nepredvídaných faktorov pôsobiacich v trhovom prostredí. Pre realizáciu vlastnými kapacitami sa rozhodujeme v prípade, že cena poddodávky je vyššia ako vlastné náklady, požiadavka bezpodmienečnej istoty v zásobení stavebných materiálov je silná, je možnosť dosiahnuť vlastnou realizáciou stavebných činností vyššiu kvalitu, sú k dispozícii nevyužité vlastné stavebné kapacity, je k dispozícii kapitál, ktorý je inak nevyužiteľný, firma má k dispozícií knowhow poprípade nemožno nájsť spoľahlivých poddodávateľov. V opačnom prípade
Optimalizačné nákladové metódy: Outsourcing – redukcia FN vyčlenením vybraných činností mimo podnik (predaj zákazky, výskum, upratovacie služby, správa budov...). Offshoring - vyčlenenie činností z podniku na dcérske spoločnosti. Insourcing - využitie voľných kapacít pre externé zákazky. Franchising - uzatvorenie zmluvy na poskytovanie služieb – McDonald – prevádzkovanie samotného podniku. Stavebná firma je takmer pri každej získanej zákazke postavená pred rozhodnutie, ktoré stavebné činnosti je schopná realizovať vlastnými kapacitami, a ktoré je ekonomicky výhodnejšie zabezpečiť cudzími kapacitami (formou poddodávky). Faktory ovplyvňujúce rozhodovanie medzi zabezpečením stavebnej činnosti vlastnou výrobou alebo poddodávkou:
VLASTNÁ VÝROBA – cena poddodávky je vyššia ako vlastné náklady požiadavka bezpodmienečnej istoty v zásobení stavebných materiálov je silná je možnosť dosiahnuť vlastnou realizáciou stavebných činnosti vyššiu kvalitu sú k dispozícii nevyužité vlastné stavebné kapacity je k dispozícii kapitál, ktorý je inak nevyužiteľný firma má k dispozícii know-how, vlastné patenty a pod. nemožno nájsť dostatočne spoľahlivých dodávateľov PODDODÁVKY – cena poddodávky je menšia ako náklady výroby dodávateľ zabezpečí vyššiu (požadovanú) kvalitu je nedostatok vlastných stavebných kapacít realizačné práva nemožno zabezpečiť alebo sú veľmi drahé kapitál firmy je úplne využitý vlastná realizácia môže priniesť nežiaduce riziká (schopnosť výroby, bezpečnosť, ekológia a pod.) nie sú skúsenosti technologické, materiálové, výrobné atď. OUTSOURCING – -ako zdroj konkurenčnej výhody - anglických slov "outside" (vonkajší) a "resource" (zdroj). -Outsourcing je jedným z najväčších fenoménov, ktorý mení hranice firiem, ale aj krajín, predovšetkým v posledných dvoch desaťročiach. Slovník: Outsourcing = využívanie vonkajších zdrojov Hlavným dôvodom, prečo k outsourcingu pristupujú spoločnosti, je snaha znížiť firemné náklady. Tento princíp znamená uvoľnenie vlastných kapacít a zrušenie tých činnosti, ktoré môžu byť lacnejšie a vo vyššej kvalite nakúpené od kooperujúcich jednotiek V súčasnosti je rastúci význam úlohy outsourcingu ako strategického nástroja a zdroja konkurenčnej výhody pre mnohé spoločnosti. Väzby s okolím, vzájomné partnerské a kooperačné vzťahy, podnikateľské procesy presahujúce klasické hranice podnikov, narastajúca potreba mnohých nových zručností, zrýchľujúce sa tempo hospodárskych, sociálnych a technologických zmien, zvyšujúce sa nároky zákazníka – to všetko dnes núti spoločnosti použiť celkom iné spôsoby podnikania a nové formy riadenia spoločností. Základná myšlienka - žiadny človek ani spoločnosť, nedokáže robiť všetky potrebné činnosti a ak aj áno, tak určite nie so 100 % kvalitou pri minimálnych nákladoch. Outsourcing umožňuje spoločnosti sústrediť
zdroje a kapacity na svoje kľúčové aktivity a tie, ktoré nie sú také dôležité a v ktorých spoločnosť nemá predmet svojho podnikania, odsunúť k externému poskytovateľovi. Následne za manažment, výkon, rozvoj aj inovácie outsourcovaných aktivít zodpovedá poverený agent – poskytovateľ – tzn. externá spoločnosť.
Takouto outsourcovanou aktivitou môžu byť v podstate všetky podporné činnosti
zabezpečujúce hlavný predmet podnikania – facility manažment, informačné technológie či finančné účtovníctvo, vozový park atď. Je na spoločnosti a jej vedení, aby zvážili riziká a prínosy spojené s outsourcingom. Pôjde o dlhodobé partnerstvo, nie o jednorazový výkon určitej činnosti. Poskytovateľ preberá a vykonáva činnosti tradične vykonávané v spoločnosti, čím je na jeho stranu presunutý určitý stupeň manažérskej kontroly, ale aj rizika. Outsourcing môže znamenať transfer celej podnikovej činnosti alebo iba jej časti k dodávateľovi, pričom jeho súčasťou môže byť transfer zamestnancov alebo aktív (počítače, stroje atď.). Kľúčové výhody outsourcingu:
zníženie nákladov na využívanie služieb
profesionalita, zvýšenie efektivity a kvality služieb
možnosť sústrediť sa na hlavné aktivity spoločnosti
zníženie počtu kmeňových zamestnancov
jasné, vopred definované náklady a cash flow
možnosť operatívne meniť rozsah odoberaných služieb
OFFSHORING – Spoločným prvkom najúspešnejších outsourcingových partnerstiev je Offshoring, čiže outsourcing do iných, spravidla geograficky značne vzdialených krajín, ako napríklad India, Filipíny alebo Čína. Offshoring je zníženie prevádzkových nákladov odsťahovaním výroby do lacnejších krajín, je magickým zaklínadlom modernej priemyslovej výroby. V 80. rokoch bolo najpríťažlivejšou krajinou pre offshoring Írsko, po páde "železnej opony" sa priemyselná výroba začala sťahovať z "drahého západu" (USA, Japonsko, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko) smerom do východnej Európy (Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko), do Indie a do Číny. Využíva priepastné mzdové a daňové rozdiely. INSOURCING – - integrácia - ide o proces opačný outsourcingu - Opätovné zapojenie skôr vytesnených funkcií podniku - V praxi sa to vyskytuje hlavne v oblasti IT
FRANCHISING – je systém istého druhu licenčných zmlúv, ktoré sa stávajú čím ďalej tým obľúbenejšími v oblasti podnikania. Do franchisingu je možné zahrnúť i rôzne typy podnikania založeného na distribučných a agentúrnych zmluvách. Samostatný anglický pojem „to franchise” znamená udeliť povolenie na predaj produktov alebo poskytovanie služieb v určitej oblasti jednou firmou firme inej. V Európe a na Slovensku sa používa užšie chápanie pojmu franchisnig. Je ním chápaná dlhodobá zmluvná spolupráca medzi nezávislými podnikateľmi – poskytovateľom franchisingu (franchisorom) a odberateľom franchisingu (franchisantom) – na základe ktorej franchisor poskytuje franchisantovi znalosti o vedení firmy a požičiava mu svoju obchodnú značku. Samohodnotiace otázky Ktorý zo spôsobou znižovania nákladov je podľa Vás najefektívnejší? Uveďte príklady firiem na Slovensku, ktoré využívajú tieto možnosti?
Smerné oceňovacie nástroje Cieľom tejto podkapitoly je vysvetliť podstatu a význam smerných oceňovacích nástrojov SON.
Nové vydanie cenníkov stavebných prác SON 2014 je členené podľa konštrukčných prvkov, ktoré reprezentujú všetky stavebné práce vyskytujúce sa v stavebnej výrobe. Cenníky sú ďalej členené do častí pre nové stavebné práce, pre búranie (demontáž) konštrukcií a pre práce na udržovanie a opravy konštrukcií. Základným triediacim hľadiskom je stavebná konštrukcia a práca, ostatné triedenie je podľa použitého materiálu, uplatnenej technológie a podľa tvaru a rozmeru. SON 2014 sú komplexne valorizované o všetky medziročné ceny vstupov a sú zoradené podľa:
konštrukčných prvkov (druhov stavebných prác)
jednotlivé cenníky sú nadstavbovo previazané s Klasifikáciou produkcie (KP) zoradené po činnostiach
SON 2014 sú v štandardnom cenníkovom vyhotovení, to znamená s plným textom, kalkulačným rozkladom jednotkovej ceny (materiál, mzdy, stroje, réžia, zisk) s vyjadrením prácnosti a hmotnosti.
Smerné orientačné oceňovacie a kalkulačné nástroje slúžia pre nezáväzné zostavenie orientačnej ceny stavebného diela. Sú zostavované pomocou reprezentatívnej kalkulácie priamych nákladov, réžií a zisku pripočítavaných prirážkovou metódou. Aktualizujú sa polročne s doplňovaním položiek zohľadňujúcich nové technológie, resp. použitie nových materiálov. Tieto smerné orientačné oceňovacie a kalkulačné nástroje môžu používať :
Dodávatelia stavebných prác ako podklad pre orientačné ocenenie stavebnej produkcie formou stavebného rozpočtu. V praxi sa často ponecháva veľké množstvo nákladovo nepodstatných položiek v rozpočte ocenené orientačnou cenou zo SON a nákladovo podstatné položky sa upravujú podľa daných podmienok dodávateľa. Niektoré firmy používajú takzvaný „systém 80/20“ čo v praxi znamená , že spravidla 80 % nákladov tvorí približne 20 % položiek rozpočtu, ktoré sa potom individuálne upravujú, kalkulujú a u ostatných sa ponechá orientačná cena zo SON.
Investori ako podklad pre zostavenie kontrolných rozpočtov predbežných cien stavebnej produkcie. Taktiež pre posudzovanie primeranosti cenových ponúk jednotlivých dodávateľov.
Projektanti ako podklad pri rozhodovaní o voľbe vhodného variantu stavebnej konštrukcie z hľadiska primeranosti ceny.
Výhody využívania smerných orientačných oceňovacích a kalkulačných nástrojov Poukážeme na výhody využívania Smerných orientačných oceňovacích a kalkulačných nástrojov (SON). Tieto nástroje:
Podstatne znižujú prácnosť zostavenia cenovej ponuky.
Zrýchľujú kalkulovanie ceny.
Pri počítačovom spracovaní cenovej ponuky sa môžu jednoduchým spôsobom upravovať pre konkrétne podmienky danej firmy (voľba vlastného kalkulačného vzorca, réžií a pod.).
Samohodnotiace otázky
Projektant pri objednávke projektu stavebného diela dodáva aj rozpočet tohto diela. Aké ceny v rozpočte projektant používa?
Prvky cenovej sústavy
Cieľom tejto podkapitoly je vysvetliť prvky, z ktorých sa skladá cenová sústava.
Prvkami cenovej sústavy sú najmä kalkulačné a cenové podklady, ktoré sa využívajú na kalkulácie nákladov, tvorbu stavebných rozpočtov a spracovanie ponukových cien stavebnej produkcie. Cenové a kalkulačné podklady spracované
napr. firmou Cenekon Bratislava tvoria rôzne nástroje,
napríklad:
Smerné orientačné oceňovacie a kalkulačné nástroje (SON),
Technicko – ekonomické ukazovatele (TEU),
Zborník orientačných cien materiálov (ZOCM),
Zborník orientačných cien polotovarov (ZOCP),
Zborník sadzieb strojohodín (ZSH),
Zborník objektivizovaných vedľajších rozpočtových nákladov (VRN).
Obsah SON V cenách sú započítané aj: náklady na postavenie, udržovanie, použitie a odstránenie lešenia s výškou podlahy do 1900 mm a pre zaťaženie 1,5 kPa (pre prácu z lešenia sa uvažuje pracovná výška 1800 mm), v cenách PSV náklady na murárske výpomoci, ale len v obmedzenom rozsahu. V cenách nie sú započítané náklady (pokiaľ v úvodných ustanoveniach jednotlivých smerných orientačných cenníkoch nie je uvedené inak) na:
ochranné a záchytné konštrukcie,
presun hmôt, materiálov a výrobkov,
bezpečnostné opatrenia vyplývajúce z predpisov alebo požiadaviek kupujúceho (investora) alebo inej na stavbe nezúčastnenej organizácie,
prestoje vyvolané záväznými podmienkami realizácie výstavby stanovenými príslušnými orgánmi alebo kupujúcim,
pri prácach na existujúcich objektoch na ochranné konštrukcie zabraňujúce poškodeniu existujúcich konštrukcií a zariadení odberateľa alebo inej organizácie zúčastnenej na stavbe.
Smerné orientačné oceňovacie nástroje pre hlavnú stavebnú výrobu 800 - 1 Zemné práce 800 - 2 Zvláštne zakladanie objektov 800 - 3 Lešenie - dočasné žeriavové konštrukcie 800 - 6 Demolácie objektov 801 - 1 Bežné stavebné práce 801 - 2 Stavebné práce z prefabrikovaných dielcov 801 - 3 Búranie a podchytávanie konštrukcií 801 - 4 Opravy a údržba 801 - 5 Zvláštne stavebné práce 821 - 1 Mosty 822 - 1 Pozemné komunikácie a letiská 823 - 1 Plochy a úpravy územia 823 - 2 Rekultivácie 824 - 1 Železnice - normálne a širokorozchodné 824 - 2 Mestské koľajové trate 825 - 1 Objekty podzemné - studne a zberné nádrže vody 825 - 2 Objekty podzemné - štôlne 825 - 4 Objekty podzemné - tunely 827 - 1 Diaľkové a prípojné vodovody a kanalizácie 828 - 1 Kábelovody pre elektrické vedenia
831 - 1 Hydromeliorácie - poľnohospodárske 831 - 2 Hydromeliorácie – lesníckotechnické 832 - 1 Hrádze a úpravy na tokoch - kanály
Smerné orientačné oceňovacie nástroje pre oddiely pridruženej stavebnej výroby (PSV) 711 Izolácie proti vode 713 Izolácie tepelné 714 Akustické a protiotrasové opatrenia 715 Izolácie proti chemickým vplyvom
721 Zdravotechnické inštalácie budov 731 Ústredné vykurovanie 740 Silnoprúd – montáž 750 Slaboprúd – montáž 761 Sklobetónové konštrukcie 762 Tesárske konštrukcie 763 Drevostavby – montáž 764 Klampiarske konštrukcie 765 Tvrdé krytiny 766 Stolárske konštrukcie – montáž 767 Kovové stavebné doplnkové konštrukcie - montáž 771 Podlahy z dlaždíc a keramické obklady 773 Podlahy terazzové a zo syntetických hmôt 775 Podlahy vlysové, parketové a povlakové 782 Dlažby a obklady z prírodného kameňa – montáž 783 Nátery 784 Maľby – tapety 786 Čalúnnické úpravy 787 Zasklievanie 791 Zariadenie veľkokuchyne, práčovní a čistiarní – montáž 795 Lokálne vykurovanie
Špecifikácie Materiály (výrobky), ktorých dodávka podľa ustanovenia podstatných kvalitatívnych podmienok nie je obsiahnutá v smerných cenách (SON) stavebných prác, sa oceňujú samostatne. Množstvo a druh materiálu (výrobku) sa stanoví podľa údajov z projektu, resp. spôsobom určeným vo všeobecných podmienkach SON. Množstvo sa zvyšuje o stratové, pokiaľ je stanovené alebo objektívne nutné.
Presun hmôt Presun hmôt je časť vnútrostaveniskovej dopravy materiálov, polotovarov a výrobkov (patriacich do kalkulačného vzorca ako priamy materiál), ktorá nie je obsiahnutá v celkovej kalkulácii jednotlivých cien. Mernou jednotkou je 1 tona, prípadne Sk, pokiaľ bolo ocenenie presunu dohodnuté individuálnou percentuálnou sadzbou. Množstvo merných jednotiek možno určiť na základe hmotností uvedených v smerných orientačných cenníkoch. V jednotlivých položkách je zohľadnené aj zníženie hmotnosti materiálu v používaní (t. j. materiálu postupnej spotreby), zodpovedajúcej normovej obrátkovosti (debnenie, paženie a pod.). Smerné orientačné ceny presunu sú stanovené pre HSV práce na celý objekt, výnimočne je výkon vymedzený popisom presunu v jednotlivých smerných orientačných cenníkoch. Pre PSV je stanovený pre jednotlivé odbory PSV (prvé až tretie miesto číselného znaku podľa TSKP). Ak nie je v položkách uvádzaná hmotnosť, sú aj náklady na presun hmôt už započítané v smerných orientačných cenách. V cenníkoch PSV sú uvedené aj percentuálne sadzby presunu hmôt. Pri ich aplikácii je základňou úhrn základných rozpočtových nákladov príslušného remesla, a to vrátane nákladov na materiály oceňované v špecifikáciách.
Náklady neobsiahnuté v Smerných orientačných oceňovacích nástrojoch V smerných orientačných cenách nie sú započítané náklady, ktoré súvisia s umiestnením stavby a ďalšími okolnosťami, ktoré objektívne vznikajú, vybočujú z podmienok, za ktorých boli ceny stanovené a pôsobia mimo predávajúceho. Tieto zvýšené náklady je potrebné pre konkrétne akcie kalkulovať individuálne. Patria k nim tieto skupiny nákladov:
Náklady na zariadenie staveniska. Na montáž a demontáž dočasných alebo úpravu trvalých objektov slúžiacich pre potreby výstavby.
Náklady na mimostaveniskovú dopravu. Zvýšenie alebo zníženie nákladov vznikajúcich v dôsledku iných dopravných vzdialeností, použitia iných typov odvozných prostriedkov, zmien ďalších podmienok dopravy, napr. prejazd mestskými aglomeráciami, terénom s mimoriadnymi výškovými rozdielmi a pod.
Náklady na mimoriadny presun kapacít do väčších vzdialeností, menovite pracovníkov, strojov, zariadení a pomocných materiálov.
Náklady vyplývajúce z podmienok územia so sťaženými výrobnými podmienkami menovite zvýšené náklady vykládky materiálov a dopravy zamestnancov.
Náklady na vykonávanie prác, ktoré sa realizujú počas plnej prevádzky odberateľa, resp. za prevádzky investora alebo v prostredí, ktoré ohrozuje zdravie alebo bezpečnosť pracovníkov. Napr. stavebné práce prebiehajú počas plnej prevádzky v strojárskej firme, pričom v stavebných prácach klesá výkonnosť, vznikajú prestoje a pod.
Náklady vyplývajúce z extrémnych klimatických podmienok (horské oblasti a pod.).
Samohodnotiace otázky Kto vytvára smerné oceňovacie nástroje?
Technicko - ekonomické ukazovatele Cieľom tejto podkapitoly je charakterizovania praktického použitia technicko ekonomických ukazovateľov v praxi.
Technicko- ekonomické ukazovatele sa využívajú pri výpočte odhadu ceny stavebného objektu v predprípravnej fáze t.j. vo fáze štúdie stavebné Technicko - ekonomické ukazovatele poskytujú širokú bázu technicko-ekonomických informácií. Systém TEU dotvára sústavu nástrojov na oceňovanie stavebnej produkcie hlavne v úvodnej fáze investičného procesu, ale môže poslúžiť aj v procese obstarávania ako vhodná pomôcka na zostavenie kontrolných rozpočtov investorských zadaní. Stavebným objektom sa na tieto účely rozumie výsledok stavebnej výroby, ktorý má charakter základného prostriedku (s výnimkou objektov, tvoriacich zariadenie staveniska) a tvoriaci priestorovo ucelenú alebo aspoň technicky samostatnú časť stavby.
Vstupné informácie pre TEU sú čerpané z údajov realizovaných alebo rozostavaných stavebných objektov s počtom cca 900 ks. Z celkovej vzorky (2. – 4. diel) sa vylúčili extrémne – špecifické danosti niektorých objektov. Vo vzorke pre 1. diel TEU je zahrnutých cca 90 percent objektov z celkového počtu, čo poskytuje záruku objektívnosti cenového priemeru pre rýchle zorientovanie sa v úvodnej fáze procesu obstarania. V prípade špecifických objektov odporúčame použiť konkrétny porovnateľný ukazovateľ z 2. až 4. dielu so zreteľom na materiálovú charakteristiku. Ukazovatele TEU sú spracované v úrovni celkových nákladov, teda popri základných rozpočtových ukazovateľoch (ZRN) obsahujú aj náklady neobsiahnuté v ZRN (teritoriálne staveniskové náklady vrátane hrubej terénnej úpravy a vedľajších rozpočtových nákladov vo výške 10 percent s výnimkou rodinných domov, kde je zakalkulovaná 6-percentná výška). Prepočet orientačnej ceny stavebného objektu OCSO je predbežnou cenovou kalkuláciou, ktorá sa vypracúva v etape predprojektovej a projektovej prípravy stavby. je súčasťou prepočtu celkových nákladov stavby CNS vypracúva sa pomocou cenových ukazovateľov, vysledovaných z už realizovaných stavebných objektov je to rýchly a jednoduchý spôsob zistenia výšky ceny Postup výpočtu: 1. krok: Zatriedenie oceňovaného stavebného objektu podľa JKSO, KS 2. krok: Vyhľadanie príslušného cenového ukazovateľa na mernú jednotku objektu 3. krok: Výpočet rozsahu oceňovaného stavebného objektu vyjadreného vo vhodných merných jednotkách 4. krok: Vlastný výpočet orientačnej ceny stavebného objektu podľa vzťahu: OCSO = Q x THU x kcu 5. krok: (v prípade použitia staršej údajovej základne) Aktualizácia cenovej úrovne pomocou štatistických indexov vývoja cien v stavebníctve. Q – rozsah objektu OP m3, ZP m2, stavebného objektu ( STN 73 40 55) THU – technicko hospodársky ukazovateľ – cenový ukazovateľ Kcu – koeficient vyjadrujúci vývoj cien používaný do r.2004 indexy vývoja cien v stavebníctve v súvislosti s vyhláškou MS SR č. 492/2004 z.z. Kvvc "koeficient vyjadrujúci vývoj cien"
Vyjadruje rozdiel v cenovej úrovni medzi obdobím z ktorého máme technicko hospodársky ukazovateľ a obdobím ku ktorému chceme vykonať ocenenie objektu. -(do 31.12.2001 indexy v členení podľa JKSO , od 31.12.2001 indexy v členení podľa KS) V súvislosti s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z.z. došlo k zmene v aplikácii indexov vývoja cien v stavebníctve pre potreby znaleckej činnosti. Okrem terminologickej zmeny pojmu "kcu" na "koeficient vyjadrujúci vývoj cien" je pre praktické použitie rozhodujúce používanie indexov pre odbor stavebníctvo ako celok. Z tohto dôvodu sú v nasledujúcej tabuľke uvedené prepočítavacie indexy pre stavebníctvo ako celok, zostavené vo väzbe na najpoužívanejšie rozpočtové ukazovatele využívané pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
RUSORozpočtové ukazovatele stavebných objektov (RUSO) sú prostriedkom na rýchle zostavenie rozpočtu a získanie orientačnej ceny stavebného objektu. Databáza RUSO – samostatný súbor rozpočtových ukazovateľov utriedených podla JKSO. JKSO (jednotná klasifikácia stavebných objektov) je triedenie, ktoré síce v súčasnosti už nemá legislatívnu podporu, ale pre rozpočtové ukazovatele sa stále javí ako
najvhodnejšie. Ukazovateľ – každý rozpočtový ukazovateľ predstavuje jeden už realizovaný stavebný objekt. Samohodnotiace otázky V ktorej fáze výstavby je vhodné používanie technicko-hospodárskych ukazovateľov?
Celková cena stavby V tejto podkapitole sa venujeme celkovým nákladom stavby, to znamená od kúpy pozemku až po úplné dokončenie stavby. Kalkulujú sa tu náklady vznikajúce počas celého tohto obdobia.
Celková cena stavby zahrňuje všetky náklady a výdavky investora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s prípravou, realizáciou a uvedením stavby do prevádzky. V súčasnosti sa zákonom upravuje len príprava verejných prác podľa zákona č. 254/1998 Z.z. o verejných prácach, v znení zákona č. 260/2007 Z.z. Dokumemtácia stavebného zámeru sa vypracúva v rozsahu podľa vykonávacej vyhlášky č.83/2008 Z.z. Súčasťou ekonomickej správy je aj cena verejnej práce. Celková cena konkrétnej stavby vyjadruje všetky objektívne potrebné náklady na: -
prípravu verejnej práce, inžiniersko-technickú pomoc, konzultácie, expertízy, technické a environmentálne štúdie, územnoplánovaciu dokumentáciu, dokumentáciu na územné rozhodnutie, dokumentáciu na územné rozhodnutie, dokumentáciu na stavebné povolenie, dokumentáciu na verejné obstarávanie, prieskumné práce, geodetické práce pri spracovaní projektovej dokumentácie, autorský dozor, znalecké posudky (na majetkoprávne vyrovnanie)
-
stavebnú časť (stavebné objekty vrátane ich technického vybavenia, realizáciu stavebných objektov, demolácie, realizačnú dokumentáciu, dokumentáciu skutočného vyhotovenia, inžiniersku činnosť a geodetické prác zabezpečované obstarávateľom),
-
technologickú časť (prevádzkové súbory, stroje a zariadenia)
-
zariadenie staveniska
-
predpokladané vyvolané investície
-
výkup pozemkov, odvody za vyňatie pôdy (výkup lesov, likvidácia porastov, odvody za trvalé a dočasné odňatie pôdy z poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu, prenájom pozemkov)
-
rozpočtovú rezervu (obvykle 8-12%)
-
Iné bližšie neurčené investície (umelecké diela, patenty, licencie).
Celkové náklady stavby sú usporiadané vo formulári -„Súhrnný rozpočet stavby“. Ako sme už konštatovali, s výnimkou „verejných prác“ nie sú stanovené záväzné pravidlá jeho zostavovania. Súhrnný rozpočet stavby bol v minulosti členený podľa hláv (podľa vyhlášky 5/1987 Zb. a 43/1990Zb.). Ukazuje sa, že aj v súčasnej praxi je vhodné takéto členenie uplatňovať. Súhrnný rozpočet stavby vyzerá nasledovne:
Definovanie jednotlivých hláv je nasledovné: Hlava I Projektové a prieskumné práce Patria sem náklady na: Projektové práce –
-
Spracovanie úvodného projektu a vykonávacích projektov stavebných objektov
-
Výkon autorských dozorov
-
Ďalšie práce, pokiaľ prichádzajú do úvahy, napr. modely pre projektové práce a zmeny a doplnky požadované odberateľom.
Prieskumné práce – -
Geologický prieskum potrebný na spracovanie projektovej dokumentácie
-
Geodetická činnosť investora súvisiaca so zabezpečením projektovej dokumentácie
Hlava II. Prevádzkové súbory Patria sem náklady na stroje, zariadenia, náradie a inventár, ak zodpovedajú pojmu investičný majetok a ak predstavujú prevádzkový súbor, ako aj náklady na ich montáž vrátane mimostaveniskovej dopravy. Hlava III. Stavebné objekty Zaraďujú sa sem náklady na obstaranie stavebných objektov vrátane všetkého materiálu, náklady na skúšky konštrukcií a kontrolné merania pri realizácií stavebných objektov predpísané spracovateľom projektovej dokumentácie, náklady na úpravy územia (zemné práce) súvisiace s rekultiváciou. Hlava IV. Stroje, zariadenia a inventár investičnej povahy Zaraďujeme sem náklady na stroje, zaradenia, náradie a inventár, ak sú investičným majetkom, a nie sú súčasťou prevádzkových súborov alebo stavebných objektov. Do celkových nákladov sa zahŕňajú náklady na ich dopravu, na ich osadenie a umiestnenie. Hlava V. umelecké diela Zaraďujú sa sem náklady na umelecké diela a múzejné predmety, pokiaľ sú neoddeliteľnou súčasťou stavieb, napr. sochy, fresky a pod. Nemožno sem však zahŕňať náklady na umelecké diela, ktoré majú povahu prenosného vybavenia, ktoré sa rozpočtujú v hlave XI.
Hlava VI. Vedľajšie náklady Patria sem náklady na: -
Prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska
-
Územné vplyvy
-
Mimoriadne sťažené pracovné prostredie (prevádzkové vplyvy)
-
Ostatné.
Hlava VII. Ostatné náklady neuvedené v iných hlavách Sem sa zaraďujú náklady na: -
Náhrady za patenty a licencie na výstavbu (nie však na budúcu výrobu alebo prevádzku),
-
Vybudovanie vytyčovacej siete, vytýčenie priestorovej polohy stavebných objektov
-
Vysádzanie trvalých porastov
-
Ložiskovú geológiu, pokiaľ ide o investičné náklady
-
Ostatné práce a náklady inde neuvedené, pokiaľ sa uhrádzajú z investičných prostriedkov stavby a zahŕňajú sa do jej obstarávacej ceny.
Hlava VIII. Rezerva Rezerva sa použije v súlade s postupným spresňovaním technického riešenia rozpočtových nákladov hláv II. až VII. Rezerva na súhrnný rozpočet sa určí v %. Základňou na určenie rezervy sú náklady hláv II. a III. Pri určení výšky rezervy sa prihliada na náročnosť a rizikovosť, objem dovozu a ostatné špecifické podmienky. Hlava IX. Iné investície Zaraďujú sa sem náklady na iné investície, ako sú: -
Nákup investičného majetku
-
Zvýšené náklady spojené s odvozom zahraničných stavebných alebo montážnych kapacít
-
Odvody za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy na investičnú výstavbu, prostriedky poskytované na odstránenie ekonomickej ujmy,
-
Odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy na zariadenie staveniska
-
Modely alebo prototypy, ktoré investor v súvislosti s využitím vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru prevzal.
Hlava X. Náklady uhrádzané z investičných prostriedkov nezahŕňané do investičného majetku Patria sem napríklad náklady: -
na nepoužité alternatívy projektov,
-
na zabezpečovacie a konzervačné, prípadne udržiavacie a dekonzervačné práce pri zastavení stavby,
-
príspevky iným investorom a príspevky na infraštruktúru,
-
výkup nehnuteľností od občanov,
-
iné náklady.
Hlava XI. Náklady uhrádzané z prevádzkových prostriedkov Do tejto skupiny sa zahŕňajú všetky náklady uhrádzané z prevádzkových prostriedkov, ktoré treba vynaložiť v súvislosti s budovanou investíciou. Sú to náklady na prípravu a zabezpečenie stavby, napr. na: -
organizačnú a prípravnú časť investora
-
kompletizačnú činnosť
-
ložiskovú geológiu a overovanie zdrojov podzemných vôd
-
vybavenie prevádzky zásobami
-
používateľské programové vybavenie
-
správne a miestne poplatky súvisiace s prípravou a zabezpečením výstavby, penále, poplatky z omeškania, úroky z úverov investora, iné náklady a prirážky (úhrada za používanie, stavebné povolenie, poistné a i.),
-
projektové súťaže
-
ostatné práce neinvestičnej povahy,
-
východiskové technické revízie, revízne správy
-
preskúšanie vzoriek, skúšky stavby, Hlava XII. Náklady na kompletačnú činnosť
Kapitálové výdavky spolu V tejto podkapitole sa venujeme kapitálovým výdavkom spolu, to znamená od kúpy pozemku až po úplné dokončenie stavby. Kalkulujú sa tu náklady vznikajúce počas celého tohto obdobia. Predtým sa tieto náklady volali celkové náklady stavby.
Podľa vyhlášky č.83/2008 Zb. kt. sa vykonáva zákon č.254/1998 v znení zákona č.260/2007 Z. z o verejných prácach sa CNS nazývajú Kapitálové výdavky spolu
a)príprava verejnej práce: 1. náklady na inžiniersko-technickú pomoc (expertízy, konzultácie), 2. náklady na technické a environmentálne štúdie, 3. náklady na územnoplánovaciu dokumentáciu, 4. náklady na dokumentáciu pre územné rozhodnutie, 5. náklady na dokumentáciu pre stavebné povolenie, 6. náklady na dokumentáciu pre verejné obstarávanie, 7. náklady na prieskumné práce, 8. náklady na geodetické práce pri spracovaní projektovej dokumentácie, 9. náklady na autorský dozor, 10. náklady na znalecké posudky pre majetkovoprávne vysporiadanie, b) stavebnú časť (stavebné objekty vrátane ich technického vybavenia): 1. náklady na realizáciu stavebných objektov, náklady na demolácie existujúcich stavebných objektov, technologických a iných zariadení, 2. náklady na vypracovanie realizačnej dokumentácie, 3. náklady na dokumentáciu skutočného zhotovenia stavby, 4. náklady na inžiniersku činnosť, 5. náklady na geodetické práce zabezpečované obstarávateľom,
c) technologickú časť (prevádzkové súbory, stroje a zariadenia), d) zariadenie staveniska, e) predpokladané vyvolané investície, f) výkup pozemkov, odvody za vyňatie pôdy: 1. náklady na výkup pozemkov, 2. náklady na výkup lesov, 3. náklady na likvidáciu porastov, 4. odvody za trvalé a dočasné odňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, 5. náklady na prenájom pozemkov, g) rozpočtovú rezervu určenú v rozmedzí 8 až 12 %, h) iné bližšie neurčené investície, ako sú napr. náklady na umelecké diela, patenty, licencie.
Stavebník vykonáva záverečné technické a ekonomické vyhodnotenie ukončenej verejnej práce – je to jeho povinnosť -týmto vyhodnotením, sa zistí, či verejné financie na danú verejnú prácu boli použité tak, ako hovorí stavebný zámer resp. protokol -porovnávajú sa náklady skutočné a predpokladané a výsledkom čoho sa dostane nový THU -záverečné hodnotenie sa vykonáva pre výrobné aj nevýrobné budovy, na inžinierske stavby , na stavby vodného hospodárstva
Nový THU
Samohodnotiace otázky Vysvetlite pojem záverečné technické a ekonomické hodnotenie dokončenej verejnej práce a rozpočtovým ukazovateľom stavby.
NUS-Náklady spojené s umiestnením stavby (Vedľajšie rozpočtové náklady VRN) V tejto podkapitole sú charakterizované náklady, ktoré je možné kalkulovať z titulu umiestnenia stavby.
Zohľadňujú špecifické podmienky stavby, ktoré nie je účelné vykazovať v rámci základných rozpočtových nákladov. Vyplývajú z konkrétnych podmienok realizácie stavebného objektu na danom mieste a v danom čase. Právo na ich uplatnenie nevzniká automaticky a je vždy vecou dohody zúčastnených strán. Spôsob kalkulovania: pomocou orientačných sadzieb – ako % ZRN individuálnou kalkuláciou. Nie je výhodné ich priraďovať k položkám súpisu prác ako režijné náklady z týchto dôvodov:
Zvýšia sa jednotkové ceny stavebných prác
Skresľujú sa porovnávacie štandardy TEU
Sú dlhodobo viazané v ocenených položkách st. prác ako režijné náklady, a preto ich nemôžeme fakturovať v období, kedy skutočne na stavbe vznikli
Jedná sa o nasledovné náklady viazané na konkrétne územie, druh stavby, prírodné podmienky, dopravné špecifiká ... Dopravné náklady: - mimostavenisková doprava (ak nie je započítaná v J.C.) Je časť dopravy materálov, výrobkov a polotovarov od predajcov po prvú skládku na stavenisku, resp. miest odberu. Jej náklady sú započítané v spriemerovanej výške v orientačných cenách materiálov. Pokiaľ z predpokladanej dopravnej a zásobovacej situácie vyplynie, že dopravné vzdialenosti sú výrazne odlišné, oproti údajom premietnutým
do dopravných nákladov orientačných cien, tak je vhodné dopočítať rozdiel skutočných dopravných nákladov (a to zvýšenie alebo zníženie) - mimoriadne sťažené dopravné podmienky (letecká doprava, nosiči, lanovka)- Za mimoriadne sťažené dopravné podmienky sa považuje použitie mimoriadnych dopravných prostriedkov, odľahčovanie normálnych dopravných prostriedkov a nevyužitie ich nosnosti alebo objemu, ako aj prekládka materiálov na mimoriadne dopravné prostriedky. Doprava zamestnancov dodávateľa na pracovisko a späť (ak stavenisko nie je dostupné verejnou dopravou a dodávateľ zabezpečuje dopravu na svoje náklady) Zariadenie staveniska- vykalkulované individuálnou kalkuláciou, smernými sadzbami alebo globálnou sadzbou. Sadzby sú uvádzané v percentách a základňu pre výpočet tvoria základné rozpočtové náklady. Zariadenia staveniska je súhrn objektov a zariadení, ktoré počas výstavby zabezpečujú prevádzkové, výrobné a sociálne požiadavky účastníkov výstavby. Náklady zariadenia staveniska obvykle tvorí: - hodnota projektových prác zariadenia staveniska - náklady na zriadenie, demontáž a odstránenie dočasných objektov - úprava existujúcich objektov dočasne využívaných Smerné sadzby zariadenia staveniska: obr.
Územné vplyvy Zhotovením stavieb na územiach s koncentrovanou zástavbou a zhustenou dopravou, najmä v mestských aglomeráciách a vybraných územiach, vznikajú dodávateľskej organizácii zvýšené náklady, ktoré nie sú plne kryté orientačnými cenami stavebných prác. Zvýšené náklady vznikajú z vyššej ceny ubytovania v mestách, rušenia mimostaveniskovej dopravy materiálov v mestách, z rušenia technologickej dopravy v mestách, z potrebnej nakládky a vykládky pri zriaďovaní potrebných medziskládok materiálov v stiesnených pomeroch mestských stavenísk, zo sťažených podmienok prevádzky stavebných strojov a mechanizmov v mestách a z nákladov na čistenie mestských komunikácií. - územie so sťaženými výrobnými podmienkami (náklady spojené s pobytom pracovníkov /stravné, ubytovanie/, cestovné náklady, dopravné náklady /rušenie dopravy v mestách/) - horské oblasti s nadmorskou výškou nad 500 m.n.m Patria sem náklady na mzdové prostriedky vyvolané predĺženým zimným obdobím a extrémnymi vplyvmi ako je odstránenie snehu, použitie posypového materiálu...., používaním prísad do polotovarov, kvôli nízkym teplotám, posypový materiál pre zabezpečenie bezpečnosti pracoviska, použitie teplovzdušných agregátov kvôli väčšej intenzite režijného kúrenia. Mimoriadne sťažené pracovné prostredie •práca zhotoviteľa za prevádzky investora Za mimoriadne sťažené pracovné prostredie sa považujú vplyvy prevádzky investora a ostatné rušiace vplyvy. Ak doprava k prcovisku vedia po vnútrozávodných komunikáciách investora, z ktorých nie je vylúčená jeho prevádzka (obmedzená rýchlosť), alebo doprava takéto komunikácie križuje, vedie cez vrátnicu, kde sú vozidlá kontrolované, ide o rušenie dopravy. Môže ísť aj o prestávky stavbárov v práci žiadané investorom. •vplyv prostredia (ohrozujúce zdravie a bezpečnosť práce) •existujúca cestná prevádzka •železničná a mestská koľajová doprava
Doplnkové rozpočtové náklady DRN Základné rozpočtové náklady, doplnkové rozpočtové náklady a vedľajšie rozpočtové náklady sú zobrazené v krycom liste rozpočtu v častiach A, B a C.(obr.)
Samohodnotiace otázky V čom vidíte problematickosť kalkulovania nákladov spojených s umiestnením stavby?
Náklady na inžiniersku činnosť a projekčné práce IČ a PP: V tejto podkapitole sa budeme venovať spôsobom kalkulovania nákladov na inžiniersku činnosť a projekčné práce.
Projektové práce zahŕňajú činnosti spojené s vyhotovením projektovej dokumentácie. Inžinierska činnosť obsahuje technickú pomoc investorovi a investorskú inžiniersku činnosť. Ide o súhrn činností, ktoré vykonáva investorom poverená osoba na účel prípravy a realizácie stavby. Ocenenie je možné vykonať: 1. kalkuláciou nákladov a zisku 2. vlastnými hodinovými zúčtovacími sadzbami (HZS) individuálne vykalkulovanými 3. smernými cenami alebo smernými HZS Pri kalkulácii projektových prác je potrebné zohľadniť zabezpečenie podkladov projektovej prípravy pre územné a stavebné konanie, spracovanie realizačného projektu, práce spojené s realizáciou a záverečným vyhodnotením stavby. Pri kalkulácii inžinierskej činnosti treba navyše zohľadniť aj zabezpečenie zmluvných vzťahov. Inžinierska činnosť - obsahuje technickú(odbornú) pomoc investorovi a investorskú inžiniersku činnosť. Projekčné práce – Zahŕňajú činnosti potrebné na vytvorenie projektovej dokumentácie stavieb za účelom prípravy a realizácie stavieb, . – spracovanie úvodného projektu a vykonávacích projektov, výkon autorských dozorov, ďalšie práce ako napr. modely pre projektové práce, projekty demolácií, demontáží , písomnosti pre odovzdanie stavieb... IČ a PP- vo fázach -príprava a realizácia stavby a uvedenie stavby do užívania, tento súbor sa delí na výkonové fázy a tak sa aj oceňuje, málo kedy si investor objedná celý súbor Cena sa vypočíta: Kalkuláciou nákladov a zisku, Použitím hodinových sadzieb, Cez odporúčané ceny Kalkuláciou nákladov a zisku: 1.Priamy materiál 2. Priame mzdy 3. Ostatné priame náklady 4. Režijné náklady 5. Poddodávky 6. Zisk
Použitím hodinových sadzieb: (UNIKA 2009 ) Vysokokvalifikované koncepčné práce 32,80 EUR
veľmi náročné a koncepčné práce
náročné práce 19,20 EUR
menej náročné práce 14,70 EUR
24,60 EUR
Pomocné práce 8,90 EUR Cez odporúčané ceny: Sadzobník UNIKA Cenník SKSI Honorárový poriadok SKA- percentuálnou sadzbou zo stav. nákladov
Postup výpočtu ceny PP a IČ: 1.
Stavebný objekt sa podľa stanovených kritérií, ktorými sú obvykle druh stavebného objektu a
náročnosť jeho projektového stvárnenia, zadelí do presne stanovených skupín –kategórií. 2.
Základňou pre výpočet ceny projektových prác a inžinierskych činností sú obvykle náklady na
stavebné objekty, prevádzkové súbory a umelecké diela (v rôznej miere), ktoré tvoria tzv. započítateľné náklady 3.
Cena projektových prác a inžinierskych činností sa stanoví z tabuľkových hodnôt podľa kategórie
objektu a jeho započítateľných nákladov. Takto stanovená cena predstavuje 100% výkonov projektových prác a inžinierskych činností. 4. Súbor projektových prác a inžinierskych činností je rozdelený do niekoľkých výkonových fáz. Základná cena (100%) sa rozdelí percentuálne medzi jednotlivé požadované výkonové fázy
Výpočet na základe cenníka UNIKA 2009 Výpočet na základe odporúčaných min. a max. cien: Kategória funkčných častí stavieb: Pásmo:
Popis:
I.
Ihriská, športoviská, telovýchovné plochy, otvorené tribúny...
II.
Lyžiarske vleky, podzemné a nadzemné WC, štadióny, bufety, šatne, ošetrovne...
III.
Drobná architektúra, rodinné domy, obytné domy, garáže, jasle, školy materské, základné, stredné, knižnice, telocvične, kúpaliská, lekárne, ordinácie, kiná polyfunkčné budovy...
IV.
Administratívne a prevádzkové budovy, poisťovne, centrálne banky, hotely, internáty, kúpele, stredné a vysoké školy, väznice, čistiarne...
V.
Divadlá, banky, sporiteľne, knižnice národné a vedecké, nemocnice, múzeá, vedecko-výskumné ústavy, kostoly, súdy...
Honorárový poriadok fungoval približne do r.2005, potom po vstupe do EÚ ho protimonopolný úrad zrušil, odporúčal výšku honoráru podľa náročnosti stavby. Bol to podklad pre dohodu o honorári alebo cene projektu. Honorár- je za tvorivý duševný výkon, nie je to merateľné ale individuálne Cena- spája sa s tovarom alebo službou merateľného rozsahu Zahraničie: Anglicko- RIBA- Kráľovský inštitút britských architektov Nemecko- HOAI- Sadzobník poplatkov pre architektov a inžinierov – tzv. honorárový poriadok Slovensko- metodický podklad – www.honorar.sk
Výrobná kalkulácia
V tejto podkapitole je vysvetlený význam výrobnej kalkulácie.
Výrobná kalkulácia: -
Je ekonomické a kapacitné vyjadrenie technického, technologického, materiálového a organizačného riešenia stavby alebo jej časti
-
Je to vnútropodnikový doklad, kt. udáva plánované množstvo nákladov v členení podľa kalkulačného vzorca a potrieb v merných jednotkách na plánovaný objem produkcie
Kalkulácia na ponukovú cenu sa nerovná výrobnej kalkulácii z dvoch dôvodov: 1. Medzi dokumentáciou na kalkuláciu ponukovej ceny a realizačnou dokumentáciou bude rozdiel v druhu a v množstve jednotlivých prác a môže sa zmeniť aj technológia 2. Na kalkuláciu ponukovej ceny sú obyčajne používané priemerované položkové ceny alebo je cena určená pomocou ukazovateľov. -
Spracováva sa obyčajne na objekt – zákazku = objektová výrobná kalkulácia
-
ak by sa spracovávala za určité časové obdobie t.j. za práce v určitom časovom období = časová výrobná kalkulácia = výrobná faktúra
Úlohou výrobnej kalkulácie je čo najhospodárnejšie vopred určiť potrebné prostriedky na realizáciu stavebnej produkcie pri zohľadnení technológie a organizácie práce Funkciou výrobnej kalkulácie je stanoviť limit spotreby výrobných činiteľov na kalkulačnú jednotku Podklady pre vyhotovenie výrobnej kalkulácie: -
Normatívne a oceňovacie
-
Technické a technologické
-
ostatné
Spracovanie a využívanie výrobnej kalkulácie Funkciou VK je stanoviť potreby zdrojov na kalkulačnú jednotku - limity -Položky v rozpočte je vhodné mať v rovnakom znení aj v kalkulácii -rozbory položiek môžu mať rôzne technicko-organizačné varianty, pre konkrétnu firmu môže byť výhodnejšie použiť napr. iný stroj TOV 000, TOV 001, TOV 002
Limitky zdrojov Limitka materiálu: Materiál, konštrukcie a dielce sa rozpisujú do materiál. Listov -Podľa kt. sa dodáva materiál do stanoveného množstva na stavbu -Toto množstvo je pre stavbyvedúceho záväzné a nesmie sa prekročiť -Obsahuje názov materiálu, jeho množstvo a prehľad o dodávkach -Je potrebná pre objednávky materiálov Limitka profesií: -Obsahuje všetky profesie, kt. sa podieľajú na stavebných prácach na zákazke -Úkolové listy – akordné listy- slúžia na riadenie práce čiat -Obsahuje číselný kód, tarifnú triedu, názov profesie, podiel z celkových priamych miezd v % -Tvorí pre stavbyvedúceho hornú hranicu miezd, ktorá je neprekročiteľná -Vypovedá o náročnosti jednotlivých prác a o odmenách profesií robotníkov
Limitka výkonov a nákladov strojov: Je to zoznam všetkých strojov a zariadení -súčasne plní funkciu objednávok výkonov st. strojov -stroje majú svoje označenie kódom, názvom a je uvedený podiel z celkových priamych nákladov na prevádzku stavebných strojov -stavbyvedúci má prehľad o druhoch strojov, potrebnom čase nasadenia strojov a nákladoch na ich prevádzkovanie
Limitka OPN (ostatné priame náklady): t.j. dopravné výkony, odvoz zeminy (osobitne pre ručné a strojné ťaženie)
Limitky sú v prostredí programu Cenkros plus nazývané aj ako oceňovacie podklady. Jednotlivé zdroje sú farebne rozlíšené.
Pri rozbore ceny je obdobne využitý kalkulačný vzorec:
Rozbor ceny
Nákladové kalkulácie = kalkulácie vlastných nákladov pre plánovanie a riadenie výstavby Skutočne fakturovaná cena - Skutočná výška vlastných nákladov z účtovníctva = zisk / strata = Hospodársky výsledok Kontrolný rozpočet – umožní získať predstavu o cene - Spracovateľ: Investor
Ponukový rozpočet – patrí medzi predbežné cenové kalkulácie. Spracovateľom je zhotoviteľ, slúži na určenie ponukovej ceny stavby so zakomponovaním konkrétnych výrobných podmienok na stavbe, zohľadňuje situáciu na trhu-dopyt/ponuka/konkurencia. Použijú sa SON, al. individuálne vykalkulované vlastné ceny stavebných prác. Ponuka do súťaže. Zmluvný rozpočet - vzniká na základe dohody medzi investorom a zhotoviteľom, alebo vyhraním v súťaži, vo verejnom obstarávaní, je zakotvený v ZoD, slúži ako podklad pre ďalšie kalkulácie a pre faktúrovanie stavebných prác
Výrobná faktúra
Čerpanie rozpočtu a výrobná faktúra -slúžia na získanie prehľadu o výkonoch, kt. boli uskutočnené v jednotlivých obdobiach realizácie stavby. -obe sú na sebe nezávislé prehľady, zohľadňujúce rôzne pohľady na zákazku. -čerpanie rozpočtu predstavuje výkony realizované v danom období vo vzťahu ku objednávateľovi – investorovi ( v členení HSV,PSV, M) -
Výrobná faktúra sleduje nielen realizované práce, ale aj náklady počas výstavby. Tieto náklady sa porovnávajú so skutočnými údajmi z ekonomiky- z účtovníctva a takto je možné urobiť predbežné vyhodnocovanie efektívnosti stavby
-
predstavuje výkony realizované v danom období vo vzťahu ku dodávateľovi, v členení na materiály, mzdy, stroje...
-
V praxi- spravidla evidujeme skutočne vykonané práce v rámci výrobnej faktúry a v čerpaní rozpočtu fakturujeme zmluvne dojednané čiastky
Fakturácia a platenie za dodávky stavebných prác Slúži investorovi aj dodávateľovi ako doklad na základe ktorého je investor povinný dodávateľovi zaplatiť cenu za dodané dielo dohodnutú v zmluve alebo vykalkulovanú spôsobom určeným v zmluve.
Ak boli na cenu za dielo dojednané a poskytnuté preddavky alebo splátky, na základe výslednej celkovej faktúry zaplatí investor dodávateľovi rozdiel medzi dohodnutou vyfaktúrovanou cenou a poskytnutými preddavkami alebo splátkami. Faktúra je finančné vysporiadanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov po naplnení dodávky.
Fakturácia v stavebníctve predstavuje súbor činností zhotoviteľa stavebného diela a technického, respektíve stavebného dozoru investora, vedúcich k zabezpečeniu úhrady za zhotovené stavebné práce. Stavebná firma môže fakturovať len vykonané stavebné práce, ktoré boli odsúhlasené investorom alebo jeho zodpovedným zástupcom. V prípade, že zhotoviteľ zabezpečuje časť prác poddodávateľmi, po ich ukončení prebieha preberacie konanie, z ktorého sa vyhotovuje preberací protokol o vykonaných prácach a podpisuje ho stavbyvedúci zhotoviteľa. O prácach vykonaných vlastnými pracovníkmi si stavbyvedúci vedie evidenciu v stavebnom denníku, prípadne aj osobitne. Proces fakturácie pozostáva z činností: 1. Vyhotovenie súpisu vykonaných prác ako podkladu pre zisťovací protokol a faktúru. Súpis vykonaných prác vyhotovuje stavbyvedúci na základe zmluvného rozpočtu, preberacích protokolov o vykonaných prácach poddodávateľmi, pomocou zápisov v stavebnom denníku, prípadne osobitnej evidencie o vykonaných prácach a fyzického merania vykonaných prác obyčajne za mesačné obdobie. 2. Prerokovanie, skontrolovanie a následné odsúhlasenie súpisu vykonaných prác technickým dozorom investora a vyhotovenie zisťovacieho protokolu. V zisťovacom protokole sa uvádza celkové množstvo prác podľa zmluvného rozpočtu, ktoré sa má na objekte vykonať, koľko prác je vykonaných od začiatku stavby, koľko bolo vykonaných za sledované obdobie (mesiac) a koľko ešte zostáva na dokončenie.
3. Vypracovanie faktúry na základe investorom potvrdeného súpisu vykonaných prác a zisťovacieho protokolu. 4. Predloženie faktúry investorovi na preplatenie. Nedeliteľnou súčasťou každej faktúry je odsúhlasený súpis vykonaných prác.
Proces fakturácie stavebných prác nie je v súčasnosti upravený žiadnym legislatívnym predpisom. V stavebníctve sa bežne uplatňuje platenie formou splátok, preddavkov, čiastkových (mesačných, za ukončený celok) faktúr a ich kombinácie. Spôsob a formu platenia za vykonané dielo je potrebné pre každý konkrétny prípad dojednať v zmluve o dielo, inak odberateľovi nevzniká povinnosť akceptovať prípadné nároky zhotoviteľa na čiastkové úhrady pred ukončením stavebného diela. Splátka je čiastka, ktorá je poskytnutá odberateľom zhotoviteľovi pred splnením, t.j. odovzdaním a prevzatím celého stavebného diela, za účelom predbežnej úhrady nákladov. Výška splátky odpovedá objemu skutočne vykonaných prác, obvykle za jeden mesiac. Preddavok sa poskytuje ešte pred vykonaním dohodnutých prác a ďalší sa poskytne až po spotrebovaní predchádzajúceho. Dokladom o jeho spotrebovaní je súpis vykonaných prác. Faktúra sa vystavuje za dokončené fakturačné celky, t.j. dokončené časti dodávky schopné samostaného užívania, alebo dokončené dodávky, ktoré odberateľ prebral do užívania, alebo inak dohodnuté čiastkové plnenia.
Obsahové náležitosti faktúry: 1. Meno a adresa sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzky platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, jeho daňové identifikačné číslo 2. Meno a adresa sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzky príjemcu tovaru alebo služby a jeho daňové identifikačné číslo, ak mu je pridelené 3. Poradové číslo faktúry 4. Dátum kedy bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum kedy bola platba prijatá, ak sa nezhoduje s dátumom vyhotovenia faktúry 5. Dátum vyhotovenia faktúry 6. Množstvo a druh dodaného tovaru alebo služby 7. Základ dane, jednotkovú cenu bez dane, zľavy, rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene 8. Sadzbu dane 9. Výšku dane 10. Splatnosť faktúry 11. Celková cena vrátane DPH
Praktické špecifiká stavebníctva pri fakturácii: Špecifikum v stavebníctve je, že detailné označenie predmetu dodávky sa v stavebníctve obvykle neuvádza na fakturačnom tlačive, ale na tento účel slúži súpis vykonaných prác – je to tak povediac dodací list. Súpis vykonaných prác korešponduje s formou odsúhlaseného ponukového rozpočtu
Samohodnotiace otázky Aký je rozdiel medzi výrobnou faktúrou a účtovnou faktúrou? Akými spôsobmi je možné zadávať čerpanie rozpočtu? Aké podklady sú potrebné pre vystavenie účtovnej faktúry?