projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Vzdelávanie žiakov so sluchovým postihnutím PhDr. Lenka Hricová, PaedDr. Martina Kortišová, RNDr. Oľga Minárová

„V pedagogike sluchovo postihnutých najväčším problémom, zjednodušene povedané, nie je postihnutie samotné, t. z.

strata sluchu, ale dôsledky tejto straty. Dieťa sa na prvý pohľad javí ako úplne zdravé a v tom je najväčšia „výhoda“ a zároveň aj najväčšia „nevýhoda“ sluchového postihnutia.“ (D. Tarcsiová)

SLUCHOVÉ VNÍMANIE Sluchový analyzátor: vonkajšie ucho (ušnica, zvukovod) stredné ucho (bubienok, sluchové kôstky) vnútorné ucho (slimák – cochlea)

sluchový nerv sluchové centrum v mozgu

Sluchové postihnutie môže vzniknúť pri poškodení akejkoľvek jeho časti dočasné (choroba, úraz) alebo trvalé



Zvuky, ktoré počujeme majú rôznu silu (dB) (a frekvenciu – Hz): 

10 dB šuchot lístia



60 dB rušná ulica



110 dB rockový koncert

 Ľudská

reč je tiež zvuk:



20 dB šepot



40 dB tichý rozhovor



50 – 60 dB bežná hovorová reč

 Pre

rozvoj reči sluchovou cestou – hranica straty 60 dB!

SLUCHOVÉ POSTIHNUTIE Stupeň SP: 

Aké hlasné musia byť zvuky, aby ich jedinec počul (dB)



Aká je frekvencia zvuku, ktorý počuje (Hz)

Klasifikácia WHO (1980):

do 25 dB 26 – 40 dB 41 – 55 dB 56 - 70 dB 71 – 91 dB viac ako 91 dB



Hranica vnímania bežnej hovorenej reči = 60 dB.

Audiogram so zvukmi (VŤSP): • Zvuky nad krivkou individuálneho počutia (modrá a červená čiara) nepočuje • Zvuky pod touto krivkou počuje

SLUCHOVÉ POSTIHNUTIE Typ SP: Prevodové SP (konduktívne):     

poškodenie v oblasti stredného ucha (sluch. kôstky) strata do 60 – 65 dB (= ľahké až stredne ťažké SP) počuje menej pre rozvoj reči priaznivejšie dobrá korekcia slúchadlom

Percepčné SP (senzorineurálne): poškodenie v oblasti slimáka (vnútorné ucho) strata zvyčajne vyššia (až VŤSP, úplná hluchota) počuje menej a menej kvalitne korekcia slúchadlom nemáva taký efekt ako u prevodového SP  ŤSP – korekcia aj kochleárnym implantátom    

Zmiešané SP:  kombinácia zložky prevodovej a percepčnej  korekcia slúchadlom a EAS (kombinácia slúchadla a KI)

Centrálne SP: – poškodenie sluch. nervu, sluchového centra:  poškodenie sluchového nervu, sluch. centra  hluchota  slúchadlá ani KI nepomôžu – nerv nedokáže preniesť zvukovú informáciu do mozgu, príp. sluchové centrum túto informáciu spracovať

DÔSLEDKY SLUCHOVÉHO POSTIHNUTIA Najzávažnejší dôsledok = dopad na hovorenú reč.  Dôležité

– kedy SP vzniká:

 vrodené 

z

alebo získané

včasná diagnostika (screening u novorodencov – OAE)

hľadiska reči – prelingválne a postlingválne 

medzník 7 rokov – vývin reči sa považuje za ukončený



po 7. roku – reč zostáva zachovaná, plní si svoju komunikačnú funkciu, menia sa len niektoré jej charakteristiky (výslovnosť, prozodické faktory – sila, výška hlasu)



do 7. roku – vývin reči je vždy narušený, môže byť obmedzený alebo oneskorený (narušené všetky jazykové roviny, záleží na typu a stupni SP, včasnej diagnostike, podpore odborníkov, rodine)



v školskom veku už je u žiakov reč prostriedkom vzdelávania, ale u SP žiakov sa vlastne ešte stále rozvíja (žiak sa často učí reč aj poznatky)

PREČO SP VPLÝVA NA REČ? 

Slúchadlá môžu zosilniť zvuk len do určitej miery – nie je možné prekročiť prah bolesti.



Najmä u SP percepčného typu sú straty vysoké a aj to, čo počuje, je menej kvalitné.

Žlté pole znázorňuje hlásky slovenskej reči (z hľadiska sily a frekvencie). Sluchovo postihnutý počuje hlásky, ktoré sú v poli pod jeho individuálnou krivkou počutia. Obrázok vľavo – prevodové SP, väčšinu hlások počuje. Obrázok vpravo – percepčné SP, na ľavé ucho – nepočuje žiadne hlásky. Čím vyššia je strata, tým menej hlások počuje – možnosť osvojenia si reči spontánne sluchovou cestou klesá a je potrebná odborná pomoc (foniater – slúchadlo, KI, logopéd, špeciálny pedagóg – surdopéd).

SEKUNDÁRNE DÔSLEDKY SP 



SP je považované za jedno z najťažších postihnutí – obmedzuje komunikáciu a následne sociálny kontakt. Pre celú rodinu.  Komunikačná bariéra (R-D).



Pre jedinca: 

 

  

Komunikačná – NVR, komunikačná bariéra, nechápe soc. vzťahy, citové stavy a reakcie ľudí, sociálny kontext situácie, nedokáže odhadnúť dôsledky svojho správania, narušené je vnímanie reči aj jej produkcia. Emocionálna oblasť – frustrácia v dôsledku komunikačnej bariéry. Kognitívna oblasť – percepčná deprivácia (nepozná zvuky, obmedzený prístup k informáciám – využíva najmä hmat, zrak, rozvíja sa konkrétne myslenie, abstraktné myslenie sa rozvíja až v súvislosti s rečou). Sociálna oblasť – môžu byť narušené sociálne vzťahy v rodine, ale najmä v rovesníckej skupine. Profesijné uplatnenie – obmedzené možnosti výberu povolania. Osobnosť SP – vyššie uvedené môže mať negatívny dopad na osobnostný vývin (agresivita, depresie, ...).



Sekundárny m dôsledkom SP je potrebné predchádzať alebo ich minimalizov ať.

VZDELÁVANIE ŽIAKOV SO SP V

staroveku a stredoveku boli nepočujúce deti zo vzdelávania vylučované.

Prvé

ústavy pre vzdelávanie hluchonemých vznikali až v 16. storočí v Španielsku. Vo

vzdelávaní nepočujúcich žiakov – vždy boli dve dilemy:

Čo učiť? – do r. 2002 boli UO pre nepočujúcich silne redukované (B variant), podľa ŠVP z r. 2009 majú právo sa vzdelávať podľa rovnakého obsahu ako ich rovesníci (obsah sa môže modifikovať, prispôsobovať potrebám SP). Akou formou učiť? – v 18. storočí sa vyvinuli dva základné prístupy k vzdelávaniu nepočujúcich – orálna metóda (Nemec Samuel Heinicke učil pomocou hovoreného jazyka, písma a písania, vylúčil posunkovú reč) a znaková metóda (Francúz abbé de l´Epée aplikoval posunky).

ZÁKLADNÁ ŠKOLA 

Čo sluchovo postihnutý žiak potrebuje? – Pomoc a podporu, pretože jeho jazykové schopnosti spravidla nie sú dostatočne rozvinuté a vnímanie sluchom je narušené.  informovaného pedagóga – SP, jeho dôsledky, základná starostlivosť o načúvací prístroj (kontrola funkčnosti, náhradné batérie)  úpravu prostredia (zasadací poriadok, akustika, osvetlenie, ochotný spolužiak)  úpravu metód práce:  jazyková bariéra (optimálne kódovanie informácie, spätná väzba)  formy práce (multisenzoriálny prístup, malé kroky, iné pomôcky a materiály, prispôsobenie sa špecifikám sluch. postihnutia – osvetlenie napr. pri premietaní, pohyb učiteľa, jeho mimika, gestika ...)  bezpečnosť pri práci, exkurziách

 UO a UP – postup podľa ŠVP pre SP, úpravy UP a IVP (len na základe odporúčania CŠPP)  hodnotenie pre žiakov so zdravotným znevýhodnením  učebné pomôcky (najmä funkčné slúchadlo!, technické pomôcky)  špeciálno-pedagogický servis, spolupráca + rodina!  na hodine – špeciálny pedagóg, asistent (najmä náukové predmety)

IVP  Časti: A. B. C. D.

E.

osobné údaje, základná diagnóza závery z odborných vyšetrení – foniater, špeciálny pedagóg – surdopéd (logopéd), psychológ údaje dôležité pre riešenie – špecifiká daného žiaka (znížená pozornosť, zvláštne typy reakcií, pozícia v triede, záľuby, ...) – čo môže ovplyvniť žiaka a prácu učiteľa + aj organizačné opatrenia – úprava UP a UO (vzhľadom k SP a ŠkVP) , podpora žiaka v triede (asistent, špec. pedagóg, ktoré predmety), spôsob hodnotenia žiaka, priestorové a materiálové úpravy a opatrenia, spolupráca s ďalšími odborníkmi a s rodičmi, platnosť a prehodnocovanie IVP podpisy

A-E – triedny učiteľ

F.

prílohy – IVP z jednotlivých predmetov (úpravy UO, hodnotenie, organizácia, forma časovo-tematických plánov, spôsob overovania vedomostí) – pri vypracovávaní je dobré spolupracovať so špeciálnym pedagógom

F – vyučujúci daného predmetu

VZDELÁVACÍ PROGRAM PRE ŽIAKOV SO SP PŠD

začína prípravným ročníkom a končí deviatym ročníkom (=10 rokov).

Dĺžku

vzdelávania v ZŠ možno predĺžiť až o 2 roky (97, odst. 2, z. č. 245/2008 Z.z.). Doplnené

špecifické predmety (oblasť Jazyk a komunikácia):

Komunikačné

zručnosti – rozvoj KZr v hovorenom, ale aj posunkovom jazyku. Individuálna Ďalšie

logopedická intervencia – 2-5 hodín týždenne

odlišnosti od bežného ŠVP:

Prvý

cudzí jazyk je až vo 4. ročníku, druhý je voliteľný (nemusia sa ho

učiť) Namiesto

HUV sa môže učiť Pohybovo-dramatická výchova, Dramatická výchova, Rytmicko-pohybová výchova alebo Sluchová výchova (oblasť Umenie a kultúra). Nepočujúci pedagógovia odporúčajú vyučovať v prípr. a prvom ročníku RPV, aby sa žiaci naučili rytmiku, potom PDV, aby sa naučili vyjadrovať pocity, prežívanie a aby sa otvorili – pomáha im to pri spracovaní textu zážitkovým spôsobom.

Komunikačné formy 

Hovorený jazyk.



Písomná forma jazyka.



Posunkový jazyk - posunky, produkované rukami a ramenami a nemanuálne komponenty ako výraz tváre, pohľad, pohyby hlavy, pohyby hornej časti tela a orálne komponenty. Zákon č. 149/1995 o posunkovej reči nepočujúcich osôb, § 4, ods. b stanovuje nepočujúcim osobám právo na vzdelávanie v posunkovej reči.



Posunkovaná slovenčina - využíva komunikačné prostriedky posunkového jazyka a gramatický systém hovoreného jazyka.



Prstová abeceda - realizuje sa prstami, vo väčšine prípadov znázorňujúcimi tvar písaného alebo tlačeného písmena.



Odzeranie - sledovanie pohybov pier, sánky a jazyka zrakom a súčasné analyzovanie a porozumenie sledovanej hovorenej reči. Predpokladom dobrého odzerania je vybudovaná slovná zásoba v hovorenom jazyku.



Pomocné artikulačné znaky - umelo vytvorený systém prstových znakov, ktoré uľahčujú identifikáciu hlásky zvukového jazyka pri artikulácii.

MATEMATICKÁ GRAMOTNOSŤ 

SP žiaci sa svojím vrodeným potenciálom nelíšia od intaktnej populácie. Majú však oveľa dlhšiu fázu latencie – zbierania informácií a skúseností (a to aj v súvislosti s OVR).



Ak túto fázu urýchľujeme, dochádza u žiakov k formálnemu (mechanickému) osvojovaniu poznatkov.



Príčiny formalizmu:  Nedostatočná úroveň komunikačných a matematických zručností žiakov so SP. Žiaci sa učia texty naspamäť, pričom textu úplne nerozumejú. Nerozumejú v texte súvislostiam a vzťahom medzi predmetmi a javmi, predložkám, príslovkám,...  Nedostatočné praktické skúsenosti žiakov z rodinného prostredia. Nepočujúce deti sú málo vťahované do riešenia rodinných „problémov“, málo chodia na nákupy, málo manipulujú s peniazmi, ...  SP žiaci potrebujú dlhšiu etapu zbierania informácií. Ak učiteľ nemá dostatok času na prebratie učivo tak, aby všetci žiaci učivu porozumeli, túto etapu zbierania informácií urýchľuje a žiaci dostávajú hotové poznatky (návod na riešenie – napr. krížové pravidlo). Keď ich nechápu, tak sa ich jednoducho „nabiflia“.

Matematická gramotnosť – rozvíjanie 

Postupnosť krokov pri vyvodzovaní početnosti, množstva, výpočtov apod. je rovnaká ako pri počujúcich deťoch. Rozdiel je v tom, že počujúce deti majú množstvo skúseností spojených s matematickými pojmami, ktoré SP chýbajú.



Treba využívať manipuláciu s rôznymi predmetmi (paličky, stavebnicové kocky, guľky, škatuľky, ...) dáva dostatočný priestor k osvojeniu množstva.



Podobne ako u počujúcich žiakov je dôležité, aby žiaci objavovali sami a matematika im bola približovaná konkrétne (učivo o zlomkoch demonštrované na čokoláde alebo pizze) a názorne (obrázky, schémy).



Veľmi dôležité je venovať pozornosť predstavám o hmotnosti, čase, premenám jednotiek. Vytvárame tzv. provokačné úlohy. 

Vzdialenosť z Bratislavy do Trnavy je 50 milimetrov.



Vyučovacia hodina trvá asi 45 sekúnd.



Slon má hmotnosť 3 _________.



Hodiny ukazujú už 4 _________.

Rozvíjanie matematických zručností Vytvárame interaktívne pracovné listy (v Exceli na upevňovanie pojmov – rozvoj SZ).

Slovné matematické úlohy: 

Riešiť slovné matematické úlohy je pre SP žiakov veľmi ťažké.



K riešeniu je treba – úlohu analyzovať, preložiť ju do „matematickej reči“ a riešiť.



Žiak musí rozumieť všetkým slovám a pojmom zo slovnej úlohy. Musí ovládať matematické pojmy (vyšší – nižší, dlhší – kratší, užší – širší, ťažší – ľahší; aspoň dve; najviac tri; vpravo, vľavo, ...). Musíme preto cielene rozvíjať aj „matematickú SZ“.



Úloha učiteľa: preniesť smerom k žiakovi myšlienky, nielen slová – úlohu posunkujeme, znázorňujeme alebo si ju priblížime dramatizáciou.



Kým sa naučíme jazyk, žiaci v prvých ročníkoch riešia obrázkové slovné úlohy.



Niekedy riešime obrázkovo slovné úlohy aj vo vyšších ročníkoch (žiak si lepšie uvedomí, predchádzame formalizmu).

Slovné úlohy 

Pri riešení slovných úloh mávajú SP žiaci veľmi povrchný prístup – všímajú si čísla a nejaké slovné pokyny (signály): viac, menej, spolu, ... Tie im napovedajú, čo majú spočítať alebo odčítať. Pri riešení týchto úloh sú pomerne úspešní.



Náročnejšie sú úlohy s viacerými výpočtami, na porovnávanie množstva rozdielom či podielom alebo s antisignálom (slová viac, spolu, dvakrát menej ... dávajú nesprávny signál pre riešenie).

Učebné pomôcky a učebnice 

Používame učebnice pre bežné školy a niektoré učebnice pre SP. 

1. stupeň: učebnice + vlastné pracovné materiály



II. stupeň: učebnice + Pomocník matematiky + Zbierky úloh pre sluchovo postihnutých (Minárová, Vidová). Ak nie sú k dispozícii – vlastné pracovné listy s názorne zadávanými úlohami (ich cieľom je kompenzovať nedostatok skúseností a podnetov, ktoré počujúci žiaci získavajú z okolitého prostredia a ktoré žiakom so SP unikajú).

Čitateľská gramotnosť Čítanie s porozumením je kľúčom ku gramotnosti (vzdelávanie, sebavzdelávanie, pracovné či spoločenské uplatnenie). Vo všeobecnosti je ale známe, že SP neradi čítajú. Súvisí to s náročným procesom učenia sa čítať. Po prekonaní ťažkostí technického charakteru (naučia sa čítať všetky písmená a vedia plynulo spájať hlásky do slov a viet) nastupujú ťažkosti s obsahovou stránkou čítaného textu – problémy v porozumení. PREČO? Veď písmo je viditeľné a teda prístupné zmyslom nepočujúcich.

Problémy pri čítaní a porozumení textu u SP žiakov 

malá slovná zásoba (poznajú javy, ale nepoznajú príslušné slovo, napr. vedia, že na scedenie špagiet používa mama sito, ale nevedia, ako sa to volá),



- nepoznajú pojem, ktorý slovo predstavuje (nič im nehovorí citoslovce v riekanke – čľup, žblnk, vietor šumí...),



- nepoznajú tvaroslovie, známe slovo nerozoznajú v inom tvare (idem – šiel, môžu zameniť so „šil“),



- nepoznajú synonymá (robiť = pracovať = lopotiť),



- nepoznajú homonymá (uško = uško na hrnčeku, očko = očko na pančuche),



- môžu zameniť dve rôzne slová, ktoré sa náhodne podobajú (pila – píla, medzi – na medzi),



- nerozpoznajú odlišnosti významu pri zmene dĺžky samohlásky (zastávka – zástavka, sud – súd),



- nepoznajú frazeológiu a obrazné pomenovanie chápu doslovne (Zuzka od radosti rozkvitla, vziať nohy na plecia),



- nepoznajú konvenčné pravidlá spoločenského styku (neznalosť tykania môže spôsobiť, že nepochopia, o koľkých osobách sa v texte píše),



- nepoznajú spôsoby, ktorými sa slová združujú do vyšších celkov (aj keď pozná všetky slová vo vete, môže nepochopiť kontext danej situácie).

„ Priemerná aktívna slovná zásoba nedoslýchavých detí na začiatku školskej dochádzky je 24 slov“! (Matuška, Antušeková, 1992)

U počujúcich detí je to 1500-2000 slov. Čo je v takejto situácii prvoradé? Samozrejme, dieťa. Preukážme mu trpezlivosť, pochopenie a podajme pomocnú ruku v týchto ťažkých začiatkoch budovania reči a jazyka, a to súčasne v podobe hovorenej, písanej i čítanej.

Príprava na čítanie v predčitateľskom období

Dôležitý význam pre jazykový rozvoj dieťaťa má

RODINA  kontakt s knihou, obrázkové leporelá o zvieratkách (napodobňovať zvuky), 

pomenovávanie a označovanie obrázkov a hračiek vytlačenými názvami

(nalepiť), 

využívať slovné hry (uvedomiť si hláskovú štruktúry slova),



riekanky, vyčítanky (rozvíjať cit pre rým),



netreba zabúdať na fakt, že u 5.-6.ročného SP dieťaťa súčasne prebieha

vyvodzovanie hlások, budovanie hovorenej reči, rozvoj SZ a písanie i čítanie (ak dieťa nemalo zabezpečenú špeciálno-pedagogickú a logopedickú starostlivosť).

Metódy vyučovania elementárneho čítania Až po dôkladnej príprave SP dieťaťa na čítanie jazykový slovná

cit

zásoba

porozumenie

reči

pristupujeme k osvojovaniu si zručnosti čítať

prostredníctvom nasledujúcich metód.

Metódy elementárneho čítania 



kniha

Globálne čítanie Analyticko-syntetická metóda

má – m+á

m+á = má

máme – má+me má+me = máme

Globálna metóda  

cieľom je rozvíjať SZ a hovorenú reč, vychádza z celku (z vety alebo slova), dieťa ešte nepozná hlásky, ale častým opakovaním si zapamätá obraz slova,



dieťa spája predložené slová s obrázkami, vyslovuje ich, odzerá, používa...,



osvojí si viacvýznamové slová, homonymá (napr. naučí sa priradiť k slovu list obrázok s listom zo stromu i list papiera v obálke).

Kartička s obrázkom a slovom LIS T

Učebnice pre SP žiakov a ich špecifiká obsahujú vyvodzovanie hlások, ich fixáciu, odzeranie, rozvoj slovnej zásoby, čítanie i písanie aj základy gramatiky  poradie jednotlivých osvojovaných hlások/písmen (kým šlabikáre bežných škôl začínajú samohláskami), učebnica Učím sa hovoriť postupuje podľa artikulačnej náročnosti jednotlivých hlások: a, p, t, o, u, m, e, f, v,… každý týždeň sa osvojuje jedna hláska a osem nových pojmov z daného tematického celku, využívajú sa situačné obrázky a žiaci zaraďujú nové slová k otázkam kto? čo? čo robí? (základy gramatiky) artikulačne náročnejšie hlásky (samohláska i, sykavky) sa preberajú dva týždne

Žiaci postupujú takto systematicky aj v ďalších ročníkoch 1.stupňa. Od roku 2003 sú k dispozícii aj Čítanky pre sluchovo postihnutých (autorky Cirjaková, Sznidová, Vargová), ktoré nadväzujú na učebnice Učím sa hovoriť.

Ukážky učebníc a pracovných listov

Technická stránka čítania Používame rôzne spôsoby čítania: párové čítanie (čítame spolu s dieťaťom), tzv. tieňové čítanie (čítame vždy o jedno slovo pred dieťaťom, ono sčasti číta a sčasti po nás opakuje), počúvame, čo nám dieťa číta (zároveň pozorujeme úroveň pochopenia textu, vysvetlíme prípadné nejasnosti).  Ak problémy v technike čítania pretrvávajú môžeme zvoliť napr. metódu globálneho čítania, ktorá vyžaduje istú prípravu textu. Dieťaťu predkladáme ten istý text v troch podobách, najprv úplný text, potom text s vynechanými slabikami či hláskami a napokon text s vynechanými slovami. Najprv číta dieťa niekoľkokrát úplný text, až potom mu dávame čítať texty, v ktorých musí doplňovať chýbajúce časti.  Žiakom určíme časť textu (asi 10 riadkov), ktoré „prebehne“ očami, vyhľadá a podčiarkne slová, o ktorých si myslí, že by mu mohli spôsobiť ťažkosti v čítaní. Toto podčiarknutie opakuje ešte raz (môžu to byť tie isté slová alebo aj nové, ďalšie výrazy) a precvičí si čítanie týchto slov. Po takejto príprave číta určenú časť textu. Nezabúdajme však, že nácvik techniky čítania nie je prvoradým a jediným cieľom, a že ani zvládnutím techniky sa učenie čítania nekončí, ale prakticky len začína.

Technická stránka (technika čítania) Ukážka: -

-

-

Hlasné čítanie Ujo Gregor si zlomil Správna výslovnosť nohu. Prozodické faktory reči (intonácia,tempo,...) U_o Gre__r si Metódy nácviku zlo__l no_u. techniky čítania

Ujo Gregor si __________ nohu.

Obsahová stránka čítania ČÍTANIE S POROZUMENÍM Proces porozumenia textu môžeme rozčleniť na jednotlivé roviny:   



a, porozumenie významu slov (zvýrazňujeme neznáme slová v texte – vysvetľujeme ich) b, porozumenie významu vety (vnútrovetných súvislostí) c, analýza vzťahov medzi vetami (porozumenie medzivetných súvislostí) d, súhrn najdôležitejších informácií textu

Výber primeraného textu V

závislosti od veku dieťaťa (leporelá, rozprávkové knihy, zážitkový denník...).

Formát Kniha

písma môžeme zmenšovať a meniť aj typ písma.

by mala byť prehľadná, dieťa sa v nej bude ľahšie orientovať, lepšie

sa sústredí na práve čítaný text. Je veľkou pomocou, ak sú texty v knihe výrazne členené na odseky, časti doplnené obrázkami. Neznáme

výrazy sú vysvetlené synonymami, použitím v známom

kontexte, obrázkom alebo fotografiou posunku za textom. Motivačne Vďaka

pôsobia i komiksy a maľované čítanie.

možnosti využívať rôzne počítačové programy je aj úprava textov

dostupnejšia, i keď časovo mimoriadne náročná.

Úprava textu Text prepíše pomocou programu Word (prípadne sa „stiahneme“ z internetu alebo naskenujeme z knihy) a upravíme graficky, priamu reč (repliky postáv) farebne zvýrazníme, text rozčleníme na niekoľko častí (odsekov); zvýrazníme alebo podčiarkneme nové pojmy, náročnejšie výrazy, môžeme pridať ich vysvetlenie fotografiou, obrázkom – tiež dostupné vďaka internetu alebo vysvetlíme použitím toho istého slova v známom kontexte: „Láska ma hreje pri srdci.“ – Slniečko v lete hreje teplejšie. Mamička zohreje polievku na sporáku. hreje = vyžaruje teplo.  Podľa potreby niektoré vety pozmeníme, prispôsobíme aktuálnej slovnej zásobe žiakov.  Pred i za text môžeme umiestniť prípravné „pomocné“ i motivačné otázky, úlohy a cvičenia zamerané na rozvoj čítania s porozumením 

Stratégie čítania Pred čítaním 

prehliadneme celý text, vypíšeme problémové slová, precvičíme výslovnosť náročnejších slovných spojení, viacslabičných slov so spoluhláskovými skupinami a pod.

Počas čítania   

sledujeme súvislosti, postupnosť, učíme sa pýtať na nejasnosti, tvoríme a overujeme hypotézy, korekcia prebieha spoločne, nahlas rozvíjame predstavivosť a fantáziu

Po čítaní  

rozhovor, vlastný názor, ilustrácia, denník, referát, plagát porovnávame získané informácie s doteraz nadobudnutými

Vlastné čítanie a práca s textom 

Všimnime si podčiarknuté slová v texte

Pochopenie funkcie zámen v texte 



Mamička dnes išla do práce poobede, ale ja som o tom nevedel. Keď som prišiel zo školy domov, už jej doma nebolo. Hľadal som ju v byte, ale nakoniec som jej napísal SMS-ku na mobil: „Mami, kde si?“ Ona mi hneď odpísala: „Prepáč, zavolali ma z práce, musela som ísť. Vrátim sa o siedmej, večeru máš na sporáku. Pá.“

Venujme pozornosť vysvetleniu úlohy zámen jej, ju, ona atď., ktoré vo vetách odkazujú na mamičku, pričom toto kľúčové slovo sa vyskytlo v texte len v prvej vete.

Metódy hodnotenia čítania s porozumením  pozorovanie

neverbálneho prejavu  pozorovanie žiaka pri hlasnom čítaní  reprodukcia  kladenie otázok  Cloze

test – Pozostáva z textu, ktorý má vynechané

každé n-té slovo. Je to obyčajne každé piate slovo,.Text má zvyčajne dĺžku 350 slov, pričom úvodná a záverečná časť v rozsahu po 50 slov neobsahuje medzery. Počet medzier v texte je obyčajne 50. Porozumenie sa hodnotí podľa množstva správne doplnených medzier. Pri Cloze teste človek dopĺňa slová na základe poznania vnútro i medzivetných vzťahov. Doplnené slovo znamená, že pozná jeho význam a zároveň chápe i širší kontext.

Spoločenskovedné predmety náročný spôsob rozvíjania SZ osvojovaním si nových odborných pojmov z rôznych oblastí (dejepis, geografia, občianska náuka...)  kompenzácia IKT (prezentácie, modely, video, ...), 3D modely, slovníky, didaktické pomôcky, zážitkové metódy  dodržiavanie už spomínaných zásad v procese edukácie nepočujúcich 

Výchovné predmety Výtvarná výchova a pracovné vyučovanie - viac podnetov a vzorov.  Telesná výchova - nahradenie zvukových signálov píšťaly signálmi pomocou vlajok, rúk alebo svetiel.  Hudobná výchova – nahradenie predmetu sluchovou výchovou, pohybovo – dramatickou výchovou, rytmicko – pohybovou výchovou, dramatickou výchovou, ... 

Kultúra Nepočujúcich sa od kultúry počujúcej majority líši vlastnosťami: Iný

svet, ktorý je na základe vizuálnej skúsenosti Nepočujúcich špecifický. Iný

komunikačný kanál (prijímanie a spôsob vyjadrovania) – u Nepočujúcich prevláda vizuálnomotorický komunikačný kanál. Iný

jazyk – posunkový jazyk.

Kultúra Nepočujúcich Myšlienka Nepočujúceho Gannona (1979): „Ako Nepočujúci človek verím, že najúčinnejšou „liečbou“ hluchoty nie je ani medicína, ani mechanická pomôcka, či iné elektronické zariadenie, ale porozumenie. Pritom porozumenie je zadarmo. Avšak skôr ako môžeme dosiahnuť porozumenie, musíme Nepočujúcich najprv chápať.“ 

Vzdelávanie nepočujúcich „Nepočujúci ľudia majú počas celého života právo na dobré vzdelanie, na to, aby bol prijímaný ich jazyk a celá ich kultúra.“ (Britská asociácia Nepočujúcich)

Odporúčané a použité zdroje:  Tarcsiová, Darina: Komunikačný systém sluchovo postihnutých a spôsoby prekonávania ich komunikačnej bariéry, Bratislava, Sapientia 2005, ISBN 80-969112-7-9  http://www.starkey.com/hearing-aid-use-andcare/instructional-videos - výmena batérie  www.infosluch.sk - pre rodičov SP detí  www.radost.sk  www.infodom.sk  stránky firiem s načúvacími aparátmi (Protetika, Widex, Audioprotetika, Oticon, Siemens ...)  www.scki.sk – o kochleárnej implantácii  www.audiosvet.com  www.medel.com  www.myslim.sk,  www.nepocujuci.sk

Ďakujeme za pozornosť Kontakty: [email protected] [email protected] [email protected]