2 PRÍRODNÉ ZDROJE Múdry nesmúti nad tým, čo nemá, ale teší sa z toho, čo má. Demokritos Podmienkou existencie života aj vývoja ľudskej populácie je čerpanie a využívanie prírody. Väčšina prírodných zdrojov, ktoré človek využíva k výrobe energie (či už obnoviteľných alebo neobnoviteľných) má svoj pôvod v slnečnom žiarení. Zem zachycuje iba nepatrnú časť energie, ktorú jej dodáva Slnko ale táto energia postačuje k udržaniu života na Zemi. Spálením všetkých zásob ropy, uhlia a zemného plynu by sa uvoľnilo rovnaké množstvo energie, ktoré dodá Slnko na Zemi za 15 dní. Nakoľko fosílne paliva vznikli v minulosti vďaka slnečnému žiareniu (slnečná energia bola akumulovaná do zelených rastlín pri fotosyntéze) predstavuje Slnko rozhodujúci zdroj energie pre Zem. 2.1 Prírodné prostredie Možno charakterizovať ako najpôvodnejšiu a nezávisle od človeka vzniknutú zložku prírody a tiež nevyhnutný materiálny základ pre rozvoj ľudskej spoločnosti. Súčasťou prírodného prostredia, ktoré je alebo môže byť využívané človekom sú aj prírodné zdroje. Predstavujú prírodniny a hmoty biotickej a abiotickej povahy. Ľudstvo ich využíva na uspokojovanie svojich potrieb (výrobu v jednoduchej i rozšírenej reprodukcii). Kritériá delenia prírodných zdrojov sú založené na ich vlastnostiach, charaktere a využívaní. Napr. cirkulujúce (voda), necirkulujúce (nerastné suroviny), reprodukovateľné (biotické zdroje), neprodukovateľné (fosílne palivá), vyčerpateľné (uhlie, ropa, zemný plyn), nevyčerpateľné (slnečné žiarenie). Najbežnejšie rozdelenie prírodných zdrojov je z hľadiska čerpania: 2.1.1 Nevyčerpateľné prírodné zdroje Ide o také zdroje, ktoré sú neobmedzené, vyplývajú z prírodných procesov a spoločnosť nezmenšuje ich obsah ani intenzívnym využívaním. Nevyčerpateľné prírodné zdroje môžu byť delené na: - nemeniteľné -nemôže byť ovplyvnená kvalita (slnečné žiarenie), vetrová a vodná energia atď. - poškoditeľné - hrozí im zmena ich kvality pri procese využívania (sladká voda je stále viac znečisťovaná využívaním ďalšieho prírodného zdroja - pôdy). Proti poškodzovaniu je potrebné zaistiť ochranu. 2.1.2 Neobnoviteľné prírodné zdroje Ich zásoby využívaním ubúdajú (nerastné suroviny). S touto skutočnosťou je potrebné počítať a s dostatočným predstihom hľadať náhradu. K neobnoviteľným zdrojom môžeme počítať aj jednotlivé druhy rastlín a živočíchov.
12
2.1.3 Obnoviteľné prírodné zdroje Sú to prírodniny, ktoré môžu byť cieľavedomým pestovaním obnovované, rozmnožované alebo šľachtené (poľnohospodárske plodiny a živočíchy, pôda a lesy). 2.2 Energetické zdroje 2.2.1. Klasické energetické zdroje Človek získava zdroje energie z dostupných, tzv. primárnych energetických zdrojov, t.j. z dreva, vody, vetra, fosílnych palív, uránovej rudy. Úpravou a premenou vznikajú ušľachtilé formy energie (elektrický prúd, benzín, nafta, svietiplyn a iné). Drevo doteraz slúži pre 1/4 ľudstva ako jediný zdroj energie. To spôsobuje v semiaridných oblastiach postupnú desertifikáciu s obrovskými negatívnymi ekologickými a sociálnymi dôsledkami. Začiatkom 19. storočia drevo bolo nahradzované efektívnejšími zdrojmi energie, najmä uhlím, na konci storočia aj naftou. Zásoby uhlia sa odhadujú na 700 rokov. Overené zásoby ropy sú asi na 40 rokov, význam sa presúva do oblasti surovinovej základne pre petrochemický priemysel. Väčšinou sa spaľuje iba vo forme vykurovacích olejov len odpadové produkty z rafinérie ropy. Ťažké ropné oleje (mazut) obsahujú väčšie množstvo síry, preto dopad je podobný ako pri spaľovaní uhlia. V priemyselne vyspelých krajinách prebieha znižovanie energetickej náročnosti. Spotreba ropy sa znížila za posledných dvadsať rokov až o 30 %. Zemný plyn je takmer čistým zdrojom energie, dobre transportovateľným, energeticky nenákladným s minimálnym vplyvom na životné prostredie. Zásoby sú podobné ako pri rope. Medzi ďalšie fosílne palivá zaraďujeme dechtové piesky, horľavé bituminózne bridlice, ktorých zásoby sú na Zemi značné. Jadrová energia - vzniká reťazovým štepením jadier ťažkých prvkov v jadrovom reaktore, pričom sa uvoľňuje tepelná energia (86% žiarenia). Uvoľnené teplo sa prenáša chladiacim médiom do parných generátorov, kde vzniká vodná para poháňajúca turbíny, ktoré vyrábajú energiu. Ekologický prínos: -
je zníženie spotreby fosílnych palív a plôch na uskladnenie hlušiny, zníženie prašnosti a ušetrenie energie na prepravu uhlia, zníženie oxidu siričitého, kyslých zrážok, zníženie vplyvu oxidu dusíka na ľudské zdravie.
V súčasnosti sa bežne používajú tepelné jadrové reaktory, ktoré využívajú energiu uvoľnenú pri štiepení 235 U. Tohto izotopu v prírodnom uráne je pomerne málo (do 1%), palivové články sa musia obohacovať. V ostatnom období sa intenzívne vyvíjajú rýchle reaktory, ktoré sú schopné využívať aj hojnejšie izotopy uránu 238 U, 232 U a plutónia. Pri štiepnej reakcii vzniká z nuklidu 138 U nové plutónium, dokonca vo väčšom množstve, než ho vyhorí. Nazývajú sa tiež množivými, uvoľňujú 40-50 x viac energie ako typy, ktoré sa dnes používajú. Popri ekonomických a energetických výhodách produkujú veľké množstvo problémov ekologického charakteru (v súvislosti so žiarením v procese výroby energie), ako aj problémov pri skladovaní. Doteraz nebol dostatočne vyriešený problém ukladania jadrového 13
odpadu. Nebezpečenstvo jadrovej energie si ľudstvo uvedomilo najmä po Černobyľskej katastrofe v roku 1986, o haváriách menšieho rozsahu máme málo údajov. Celosvetovo sa na výrobe energie podieľa energia získaná z neobnoviteľných zdrojov: 26% uhlia, 34% ropy a 17% zemného plynu. V rozvojových štátoch z obnoviteľných zdrojov (biomasa) až 15 %, vodné elektrárne prispievajú 6 %, jadrová energia cca 4%. 2.2.2 Alternatívne zdroje energie Slnečná energia je najčistejším a najväčším energetickým zdrojom. Napr. za tri dni vyžiari Slnko na Zem také množstvo energie, ktoré sa rovná všetkým overeným zásobám fosílnych palív. Nevýhodou využívania je malá výkonová hustota slnečnej energie, vysoké zaobstarávacie náklady, nerovnomerné časové a priestorové rozloženie. Slnečná energia je základom najdôležitejšej chemickej reakcie na Zemi, ktorou je fotosyntéza. Vďaka tomuto javu suchozemské a morské rastliny produkujú organickú hmotu, ako prvý článok potravinového reťazca pre zvieratá a ľudí. Väčšina energie pripadá na kolobeh vody a zvyšok na vytváranie vetrov, vlnobitia, morských prúdov a na fotosyntézu, ktorá okrem toho, že je dôležitá pre život, je zdrojom prvotných energických zdrojov - dreva, uhlia, ropy a zemného plynu. Slnečné žiarenie je na Zemi pohlcované, rozptyľované a odrážané, čím vznikajú straty predstavujúce až 40% všetkého slnečného žiarenia. Vzhľadom na vzdialenosť Slnka, na Zem dopadá iba nepatrná časť žiarenia. Vo vonkajšej atmosfére je priemerná intenzita žiarenia 136 W.m-3 (slnečná konštanta). Toto žiarenie je oslabené prechodom atmosférou hlavne pri oblačnom počasí. Množstvo žiarenia je tiež ovplyvnené znečistením ovzdušia a ročnou dobou. Celkové žiarenie sa skladá z priameho a difúzneho žiarenia. Difúzne vzniká rozptylom priameho žiarenia v atmosfére. V lete je podiel priameho polovičný, v zimných mesiacoch narastá podiel difúzneho. K veľkému rozmachu slnečných aplikácii došlo po ropnej kríze v r. 1973. Priemerná ročná dĺžka slnečného svitu v strednej Európe dosahuje cca 2000 hodín t.j. 3/4 pripadá na leto, november-február 1/8 celkovej ročnej hodnoty. V súčasnosti je nedostatočné využívanie (solárne domy). V Pyrenejách (Francúzsko) bola vybudovaná taviaca pec so sústavou parabolických zrkadiel, ktoré koncentrujú slnečný tok do ohniska, kde sa dosahuje teplota až 4 0000 C. Kozmická technika využíva solárne batérie ako jediný zdroj energie družíc. Vetrová energia - širšie využitie je obmedzované malým obsahom energie v jednotke objemu, ako aj premenlivosťou rýchlosti a smeru vetra. V krajinách so zvýšenou veternosťou sa počíta až z 50% zabezpečením energie tohto druhu (Dánsko). Energia vodných tokov - stala sa začiatkom 20.stor. popri energii z fosílnych palív najdôležitejším zdrojom energie pre rozvoj priemyslu. Zatiaľ sa využíva asi 30% svetových zásob hydroenergie. Výroba elektrickej energie v hydroelektrárňach má niekoľko dôležitých predností : je lacná, pružne reaguje na energetickú špičkovú potrebu, neznečisťuje životné prostredie. Nevýhodou sú vysoké stavebné náklady na výstavbu priehrad, zaberanie rozsiahlych plôch, často poľnohospodárskych, negatívne ovplyvnenie hydrických a ekologických vlastností vodných tokov, termické a hydrologické zmeny v mezoklíme, pomerne rýchle zanášanie nádrže sedimentmi, prerušenie ekologického kontinua krajiny.
14
Energia morí - táto sa prejavuje vlnením, pohybom morských prúdov, morským dmutím. Využitie je technicky obťažné a je v štádiu polo prevádzkových pokusov. V súčasnosti sa robia pokusy s využitím teplotného gradientu, ktorý dosahuje až 200C na pohon tepelných čerpadiel(v súčasnosti pracuje na Pobreží Slonoviny s výkonom 7 000 kW). Energia prílivu a odlivu sa dosť obmedzene využíva vzhľadom na špecifické podmienky (prílivové vlny vysoké, nízkotlakové turbíny s prietokom v obidvoch stranách). Geotermálna energia - Zem disponuje obrovskými zásobami geotermálnej energie. Priemerný geotermálny gradient je 25 0C na 1 km hĺbky, existujú teplotné anomálie, dosahujúce až 2000C. Uvoľnená para poháňa turbíny a generátory v geotermálnych elektrárňach. 2.2.3 Hospodárenie s energiou Všeobecne platí, že najlacnejšia energia je tá, ktorá nebola vyrobená. Táto téza nabáda k nevyhnutnosti šetrenia energie. V priemere priemysel spotrebuje asi 40 % energie. Medzi najnáročnejšie druhy výroby patrí výroba hliníka, železa, cementu, umelých hnojív a chemikálií. K obrovským spotrebám dochádza v domácnostiach. Napr. k veľkým stratám dochádza v dôsledku malých tepelných izolácií domov (oknami uniká 25%, strechou 27 %, dvermi 10% strát tepla). 2.3. Nerastné suroviny Slovenská republika je bohatá na niektoré druhy nerastných surovín, avšak chýbajú jej veľké množstvá takých závažných surovín ako je ropa a zemný plyn (z hľadiska spracovateľského priemyslu máme nekompletnú domácu surovinovú základňu). 2.3.1 Druhy nerastných surovín Podľa hospodárskeho významu rozdeľujeme zdroje na : - Bilančné sú to overené zdroje užitočných nerastných surovín, ktoré spĺňajú technickoekonomické kritériá efektívnej ťažby a spracovania. - Nebilančné zásoby - zdroje nevhodne uložených surovín s nízkym obsahom užitočnej zložky, malého rozsahu, nízkej mocnosti. Zdroje sú iba odhadnuté. Rozdeľujeme ich podľa rôznych hľadísk, najčastejšie podľa zastúpenia, chemického zloženia, hospodárskych výsledkov atď. Podľa priemerného obsahu v zemskej kôre sú zdroje prvkov rozdelené na: -
široko rozšírené - kremík, hliník, vápnik, horčík, draslík, stredne rozšírené - uhlík, fosfor, mangán, síra, málo rozšírené - flór, chróm, nikel, olovo, meď, nepatrne rozšírené - cín, volfrám.
15
Efektívnosť využívania surovinových a palivových zdrojov je podmienená prírodnými a spoločenskými faktormi. Vnútorné prírodné faktory sú dané základným charakterom zdroja, jeho veľkosťou, štruktúrou, kvalitou, hydrogeologickými podmienkami. Vonkajšie prírodné faktory zahŕňajú širšie krajinné súvislosti, najmä klimatické podmienky, zdroje energie. Podobne aj spoločenské faktory sú vonkajšie, ku ktorým patrí rad podmienok (osídlenia, charakter dopravnej siete, rozsah ekonomickej integrácie, podmienky dovozu surovín, vojenské strategické hľadiská atď). Vnútorné spoločenské faktory zahrňujú výrobné zariadenia, pracovné sily, technológia výroby a vedecko-technickej základne. Nebezpečenstvo úplného alebo čiastočného vyčerpania nerastných surovín je dôvodom na iniciovanie vypracovania rôznych regulačných opatrení, ktorých cieľom je racionálnejšie využívanie surovín, energie a zabránenie ich plytvaniu. Ďalšie cesty vedú cez zmeny technológii, nahradzovanie deficitných materiálov netradičnými surovinami, ale aj cez zvyšovanie kvality výrobkov, ich životnosti, spoľahlivosti, miniaturizáciu atď. 2.3.2 Oceňovanie nerastných zdrojov Tržná cena banského podniku, pojem, ktorý je známy až po r.1991. Boli vydané zákony, ktorých uplatňovaním vznikla potreba stanoviť odhadnú cenu ťažiska nerastných surovín alebo banského podniku. Je to zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a tiež geologicky zákon. Od bežného podniku sa baňa líši v jednej dôležitej veci, existencii ložiska na ktorom je postavená. Suroviny môžu mať s ohľadom na základné účtovné výkazy dvojaký charakter. Pokiaľ boli zakúpené, napr. ako súčasť pozemku objavia sa vo fixných aktívach. Nikdy sa neobjavia ako celok v bežných aktívach. Suroviny sa od zásob podniku líšia v tom, že sú nedoplniteľne-konečné. Oceňovanie ložiska nerastných surovín je špecifický problém, ktorý je však riešený klasickými prostriedkami pre oceňovanie výrobných nákladov. Základným mechanizmom, ktorý ovplyvňuje vývoj cien nerastných surovín na trhu je ponuka a dopyt. Významný producent s dostatočnými zásobami a rezervou vo výrobe dokáže zvýšením ponuky znížiť cenu surovín, a tak likvidovať konkurenciu. Opačným postupom, umelým znížením ponuky je možné zvýšiť dopyt na trhu a tak podmieniť nárast ceny za produkt. Producenti môžu kvôli zdržaniu alebo zvýšeniu skupovať voľné zásoby na trhu. Náklady vynaložené na vydobytie a spracovanie surovín banskou spoločnosťou, nie sú kritériom pre stanovenie ceny produktu. Banská spoločnosť podniká so ziskom a umiestňuje svoj tovar na trhu, alebo nedokáže so ziskom podnikať a bane zatvára. Intervenciou do niektorých produktov zo strany štátu v podobe dotácií do baní sa realizujú len v tom prípade, ak štát považuje surovinu za strategickú, alebo kvôli udržaniu zamestnanosti obyvateľstva v regióne s nedostatkom iných pracovných príležitosti (Rybár, Sasvári 1998). Ceny a množstvo surovín na svetovom trhu sú riadené kontrolou a dopytom tak výrobcami, ako aj predajcami a to aj v prípade tzv. vedúcich producentov na svetovom meradle. Napr. OPEC- združenie krajín vyvážajúcich ropu, ktoré si samo kontroluje vyťažené a predáva množstvo v rámci zemských krajín, aby nedošlo k nekontrolovateľnému vývoju cien ropy. V r. 1970 stál barel ropy 4,8 USD, v r. 1973 5,2 USD, v r. 1979 24 USD, v r. 1982 34 USD, teraz sa pohybuje 55 USD za jeden barel ropy. 2.4 Vodné zdroje Najvýznamnejšia súčasť prírodných zdrojov a základný činiteľ životného prostredia je voda. Vo všeobecnosti možno tvrdiť, že vodné zdroje určujú rozšírenie obyvateľstva na Zemi. 16
Územie našej republiky sa vyznačuje veľkou premenlivosťou vodného režimu prejavujúcom sa v zrážkach s ročným úhrnom (720 mm ± 5O%), v zásobe vody v pôde, prietoku v tokoch, kolísaním hladiny podzemných vôd. Primárnym zdrojom vody sú zrážky pričom 1/3 pripadá na odtok. To sa prejavuje veľmi nepriaznivo na priemernom prietokovom množstve vody. Situácia je riešená výstavbou vodných nádrží. V porovnaní s niektorými ostatnými štátmi patríme medzi krajiny, v ktorých na 1 obyvateľa pripadá malé množstvo vody v tokoch (Hronec a kol. 2000). Slovenská republika leží na rozvodnici troch morí Severného, Baltického a Čierneho, čo sa populárne vyjadruje ako strecha Európy. Väčšina tokov pramení v horských a podhorských podmienkach SR. Cudzie rieky (Dunaj, Dunajec, Tisa) tvoria prevažne iba hraničné rieky, ktorých využiteľnosť je obmedzená. Celková výdatnosť podzemných vodných zdrojov v SR sa odhaduje na 55 m-3.s-1 najväčšia časť v kvartérnych sedimentoch (hlavne na Podunajskej nížiny). Hlavný význam pre vytváranie a udržiavanie vodných zdrojov majú horské oblasti, hlavne svojou lesnatosťou. V karpatskej oblasti sa rieky vyznačujú veľkou rozkolísanosťou prietokov v priebehu roka: majú tendenciu rozvodňovať sa (na jar, nízke prietoky obzvlášť v letnom a zimnom období). Vodná bilancia Slovenska sa vylepšuje riekami Dunajcom a Dunajom, ktoré majú povodie mimo Slovenska. Dunaj ako stabilný tok privádza asi 5- násobné množstvo vody v porovnaní s objemom vody odtekajúcim z celého územia Slovenska. Veľké zásoby podzemných vôd sa vyskytujú v Podunajskej nížine. Podiel povrchovej vody na zásobovaní obyvateľstva výrazne rastie v súvislosti s budovaním vodárenských akumulačných nádrží. Akumulačné nádrže v značnom množstve zachycujú jarné prívalové vlny a akumulujú vody na letné alebo zimné obdobie. Negatívnym dôsledkom je vážny zásah do prírodných podmienok, vedľa zabezpečenia minimálneho prietoku v čase sucha aj hlboké zmeny vo vodnom i vzdušnom režime. V niektorých oblastiach došlo k výraznému poklesu hladiny podzemných vôd ale môže dôjsť aj k zamoreniu oblastí. Prirodzené vodné nádrže nezohrávajú v hydrobiologickom režime na našom území podstatnú úlohu. Vplyvom intenzifikácie poľnohospodárstva a budovaním priemyslu sa kvalita vôd zhoršuje a to najmä odpadnými vodami. Podľa kvality vôd a účelu sa vody rozdeľujú na pitné, úžitkové a technologické. Denná spotreba vody sa pohybuje okolo 350 litrov na jednu osobu, v USA 1200 l, v Prahe 352, v Košiciach 400, v Bratislave 500, (v posledných spotreba poklesla na cca 130 l/obyv.) v Mníchove 290 litrov (v našich podmienkach straty vody pri rozvádzaní sú 30 % a viac). Úžitková voda musí byť hygienicky nezávadna aj keď nie je používaná ako pitná voda. Používa sa na umývanie, kúpanie a pre niektoré technické účely. Technologická voda sa používa v priemyselných prevádzkach a v poľnohospodárstve ako voda chladiaca, závlahová. S narastajúcim znečisťovaním vôd sa nápadne mení zastúpenie organických a anorganických látok. Medzi hlavné anorganické látky počítame vápnik, horčík, ktoré podmieňujú tvrdosť vody a pri vyšších teplotách vytvárajú kotolný kameň. Z aniónov majú najväčší význam sírany, chloridy a tiež katióny, draslík, železo, mangán. Organické znečistenie indikujú zlúčeniny dusíka, najmä amoniak (živočíšnymi odpadmi). Obsah dusičnanov pre kojencov je prístupný do 15 mg.l-1. Pri vyšších koncentráciách sa zhoršuje transport kyslíka, pričom môže dôjsť k zaduseniu (methemoglobinova choroba). Pre dospelých je prípustná hranica 50 mg.l-1, zadusenie nehrozí, dusičnany sa môžu meniť na dusitany, prípadne na nitrosaminy (tieto látky sú karcinogénne). Pre samočistenie vôd je dôležitý kyslík. Jeho množstvo určuje oživenie vôd. Nedostatok kyslíka znemožňuje život početných organizmov a zároveň indikuje znečistenie povrchových vôd organickými látkami. Medzi ďalšie ukazovatele patrí BSK5-biochemická spotreba kyslíka, ktorá udáva množstvo kyslíka, ktorý spotrebujú prítomné mikroorganizmy v priebehu 17
5 dní pri biochemických pochodoch. Nakoľko spotreba vody najmä pre priemysel a poľnohospodárstvo narastá, hľadajú sa nové technologické spôsoby, ktoré by znížili veľké straty vody v rozvodnej sieti, kde dosahujú až 50%. Je tiež nevyhnutné urobiť štrukturálne zmeny v spotrebe a vypracovať adekvátne ekonomické nástroje, ktoré povedú k zníženiu jej spotreby. Súčasťou starostlivosti o vodu v krajine je zriaďovanie chránených vodohospodárskych oblastí. Špecifické miesto majú minerálne vody, ktoré majú obsah mineralizovaných látok viac ako 1000 mg.l. Delia sa na : - slabo mineralizované - obsah rozpustných látok 1000-5000 mg/l - stredne mineralizované - obsah rozpustných látok 5000-1500 mg/l - silne mineralizované - obsah rozpustných látok nad 15 000 mg/l Na Slovensku máme zaevidovaných vyše 1470 zdrojov minerálnych vôd stolových a liečivých z kapacitou 700 l.s-1, z ktorých sa využíva iba 16. Funkcia vody: biologická, zdravotná, estetická, ekonomická (poľnohospodárska a priemyselná výroba, energetika, doprava). Voda patrí medzi najvýznamnejšie krajinotvorné prvky, pretože je silným mechanickým činiteľom pri abrázii, erózii, transporte takých suspendovaných látok a rozpustných častíc. Ovplyvňuje fyzikálne, chemické a biologické procesy. Kvalita podzemných vôd je sledovaná Slovenským hydrometeorologickým ústavom v 27 vodohospodárskych oblastiach doplnených o vrty a pramene. Kvalita povrchových vôd (odtekajúcich povrchom t.j. riekami a zdržiavané v nádržiach) je sledovaná vo vybraných profiloch jednotlivými povodiami (Povodie Bodrogu a Hornádu, P. Váhu, P. Hrona a Ipľa, Slanej, P. Dunaja). 2.4.1 Oceňovanie vodných zdrojov Hodnota vody je odvodená od nákladov na jej získanie, dopravu, úpravu až po navrátenie do kolobehu v prírode. Administratívnu cenu určuje štát a voda by mala byť naďalej spoločenským vlastníctvom. K ekonomickým nástrojom, ktoré súvisia s odberom, vypúšťaním a zásobovaním obyvateľstva vodou patria: - odplaty za odbery vody z vodných tokov, vodovodných sieti a podzemnej vody, - odplaty za vypúšťanie odpadových vôd, - prirážka k základnej odplate za vypúšťanie odpadových vôd. 2.4.2 Oceňovanie vôd Vodný zákon neupravuje vlastnícky vzťah k vodám, uvádza sa právo k vodám z koryta, cena vody pozostáva z vodného toku, ktorý sa považuje za pozemok, ceny stavieb (nádrže na vodu, úpravňa vody) + doprava vody + ostatné náklady (stráženie objektov, administratíva, vodná stráž atď.). Cena podzemných vodných zdrojov pozostáva ako u povrchových vôd + hydrogeologického prieskumu t.j. cca na 1 l/sec. čiastka 400 000,-Sk. Poplatky za pitnú a odkanalizovanú vodu sú hlavným nástrojom ekonomickej prosperity štátnych podnikov vodární a kanalizácii, pričom tržby za tieto produkty sú ich rozhodujúcim 18
finančným zdrojom i za predpokladu, že štát bude vecne regulovať cenu pitnej a odkanalizovanej vody v jednotlivých štátnych podnikoch. V súčasnosti maximálna cena pre domácnosť je nižšia ako skutočne ekonomicky upravené náklady na Slovensku. V r. 1999 bola cena stanovená pre domácnosť 8.00 Sk/m 3 s DPH pre ostatných obyvateľov 16,70 Sk za m3 s DPH. Ceny pitnej a odkanalizovanej vody sú na Slovensku na minimálnej úrovni. Napr. SRN presahujú poplatky 10 DM/m3. 2.5 Pôda Pôda od začiatku existencie človeka bola výrazne ovplyvňovaná jeho činnosťou. V minulosti prirodzené pôdotvorné procesy prevládali a kvalita sa zlepšovala. V súčasnej dobe prevládajú ľudské zásahy a kvalita pôdy sa zhoršuje. Pôdotvorný proces patrí medzi najvýznamnejšie javy, ktoré sa odohrávajú na zemskom povrchu. Je závislí od geografických podmienok a vzájomného pôsobenia biotických a abiotických faktorov. Hlavnými pôdotvornými faktormi je materská hornina, reliéf terénu, klíma, hladina podzemnej vody, mikroorganizmy a hospodárska činnosť človeka. Podľa hĺbky ornice rozoznávame pôdy: - plytké (do 30 cm), - stredne hlboké (31-100), - hlboké (nad 100). Medzi najdôležitejšie charakteristiky z hľadiska poľnohospodárskej produkcie patrí úrodnosť pôdy. Prirodzená úrodnosť je podmienená hlavne genetickým pôdnym typom, fyzikálnymi, chemickými a mikrobiálnymi vlastnosťami pôdy. Umelá úrodnosť je založená na prirodzenej úrodnosti, ale významne ovplyvnená agrotechnickými zásahmi. Medzi základné úlohy hospodárenia patrí chrániť pôdu pred : - eróziou - vetrov a vodnou (ohrozené okolo 60%pôdy), - zhutňovaním - používaním ťažkej mechanizácie dochádza k znižovaniu pórovitosti, - znečisťovaním, najmä ťažkými kovmi, ropnými látkami, pesticídmi atď. - dezertifikácia, vzniká nadmernou pastvou ale aj hore uvedenými zásahmi, hlavne na okrajoch púšte - zábermi pôdy, v dôsledku intenzívnej výstavby veľkých nákupných centier, skladíšť, ciest, obytných domov atď. Na ochranu pôdneho fondu sú u nás v platnosti zákony, ktoré dbajú na jej ochranu a zamedzovanie znižovania jej rozlohy. Podľa zákona musí byť vyňatá poľnohospodárska pôda nahradená v odpovedajúcom množstve, prípadne rekultivované pôdy na inej lokalite. 2.5.1 Oceňovanie pôd Na Slovensku sú dobre spracované pôdy a za zaradzovane do jednotlivých bonitovananých pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ). Bonifikácia pôd znamená posúdenie celého komplexu ich vlastností a na základe toho je ich ekonomické ocenenie. Bonita sa v súčasnosti vyjadruje právne určenou cenou a využíva sa pri :
19
-
určení výšky dane poľnohospodárskej pôdy stanovenie výšky za prenájom pôdy úradnom ocenení pôdy stanovení štátnych dotácii na pôdu určenie na nepoľnohospodárske účely pozemkových úpravách
Oceňovanie pôd sa robí tzv. bonifikačného informačného systému. BPEJ je pôdne a ekologicky najhomogenejšia jednotka informačného systému. Predstavuje hlavne pôdnoklimatické jednotky detailne členené. Štruktúra kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky Kúpna cena pôdy sa tvorí na voľnom trhu a stanovuje sa na základe ponuky a dopytu. Cena pôdy v jednotlivých krajinách je rozdielna. Najvyššie ocenenie má v Belgicku a Švajčiarsku. Nákup pôdy predstavuje veľkú investíciu a preto sa z vlastných zdrojov málo realizuje. Vo väčšej miere sa realizuje prostredníctvom úveru zvýhodnenými štátnymi pôžičkami z podporovaného fondu. V súčasnosti štátnymi pôžičkami z podporného fondu. V súčasnosti je nájom výhodnejší a lacnejší ako priama kúpa pôdy. Ceny pôdy sú : - zmluvné (trhové) - nie sú klimatické - úradné Trhová cena pôdy sa odvodzuje z dosahovaného čistého výrobu z jednotky plochy a hodnoty úrokovej miery peňažného kapitálu čistý výnos v ha (renta) cena pôdy = ––––––––––––––––––––– . 100 úroková miera Úradná cena plní funkciu: - orientačnú - záväznú pre potreby pozemkovej dane, majetko-právne vysporiadanie atď. Cena pôdy sa pohybuje od 5.000,-Sk do 121.000,-Sk/ha. Nákup pôdy v niektorých krajinách nie je zaťažený DPH. 2.6 Genofond Zahrňuje celú geneticky podmienenú rozmanitosť organizmov a reprezentuje významný prírodný zdroj, ktorý je vyčerpateľný. Je síce obnoviteľný z hľadiska kvantitatívneho, ale nie z hľadiska kvalitatívneho (vyhubenie druhu znamená nenahraditeľnú stratu). Počet žijúcich druhov organizmov na Zemi sa odhaduje na 5-30 miliónov. Súčasná zoológia registruje 1,5 milióna druhov z toho 2/3 je hmyz. Biologická diverzita - rôznorodosť živých foriem hmoty, nezahrňuje iba úroveň klasifikácie biologického druhu ale odpovedá vnútro druhovej a medzidruhovej variabilite živých organizmov a ich ekosystémových celkov.
20
Rastlinstvo a živočíšstvo Živé organizmy, rastlinstvo a živočíšstvo, sú nositeľmi genetických informácií. Zachovanie genofondu má zásadný význam z dôvodov ekologických, ekonomických a etnických. Možno ho rozdeliť na : - primárny genofond - predstavuje genetické zdroje divo rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov, - sekundárny g.- je tvorený kultúrnymi rastlinami a domácimi živočíchmi, - terciárny g.- sú to umelé genetické zdroje, t.j. výsledky génového inžinierstva. Rastlinstvo - základný producent organickej hmoty na Zemi a prvý článok potravinového reťazca, na ktorý nadväzujú živočíchy a človek. Rastlinstvo a živočíšstvo poskytuje zdroje potravín, zdroje surovín, zabezpečuje rovnováhu (homeostázu) a poskytuje aj estetické hodnoty. Z hľadiska záujmu človeka ich rozdeľujeme na druhy úžitkové (tie, ktoré človek využíva), užitočné (tie, ktoré iba menej využíva), škodlivé (buriny, škodcovia úžitkových rastlín a živočíchov). Najvýznamnejšou skupinou sú indiferentné druhy, ktoré tvoria významnú súčasť genofondu a sú potenciálnou zálohou využiteľných druhov organizmov. Úžitkové rastliny boli zámerne pestované a zušľachťované prevažne v centrách starých poľnohospodárskych kultúr. Väčšina kultúrnych rastlín pestovaných na našom území má juhoeurópsky alebo ázijský pôvod, napr. repa, mrkva, petržlen pochádza zo stredomorskej oblasti, jačmeň, vinič, višňa, slivka z juhozápadnej Ázie, pšenica, žito, hrach, ľan, cesnak, cibuľa zo strednej Ázie, marhuľa, broskyňa z Číny, uhorka z južnej Ázie, kukurica zo strednej Ameriky, zemiaky, paradajky, fazuľa z južnej Ameriky. Neolitický poľnohospodár domestifikoval zvieratstvo, ktoré pochádza prevažne z miernych a teplých oblastí Starého sveta. Živočíšstvo slúžilo človeku ako zdroj mäsa, tuku a surovín (kožušina, kože, rohovina). Osobitnú skupinu predstavuje lovná zver, ktorá sa v našich podmienkach vyskytuje v poľnohospodársky a lesnícky využívanej krajine. Chov rýb a včiel má svoju históriu aj v našich podmienkach a tvorí doplnkovú výživu. Súčasný stav je výsledkom dlhodobých zmien, ktoré prebiehali pod vplyvom klimatických a antropických faktorov. Výrazný vplyv mali chladné obdobia (glaciály), z ktorých posledné bolo v štvrtohorách. Na formovanie našej fauny má vplyv najmä posledné zaľadnenie. Postupne sa vyvíjala fauna a flóra od tundrových spoločenstiev cez stepné až k lesným spoločenstvám. Na začiatku holocénu t.j. asi pred 8000 rokmi bola klíma s priemernými ročnými teplotami vyššími v priemere o 30C ako dnes. V tomto období vznikli husté porasty listnatých lesov. Nasledujúce obdobie je charakterizované miernym ochladením, ktoré zotrváva až do dneška. V ostatných 20-30 rokoch dochádza opäť k zvyšovaniu teploty, čo sa iste prejaví na úbytku ihličnatých lesov a postupe listnatých lesov (horná hranica lesa sa posunie o 180 m výškových a les postúpi na severnej pologuli o 200 km). Druhová rozmanitosť na našom území je podmienená historickými príčinami, rozmanitosťou prírodných podmienok a geografickým položením. Do našej fauny prenikajú severské druhy. Flóra je zastúpená asi 20 000 druhmi rias, 20 000 druhmi húb, 5 000 druhmi vyšších rastlín. Fauna je odhadovaná na vyše 50 000 druhov. Význam jednotlivých druhov je nedoceniteľný. Každý druh má svoju funkciu, najmä ekologickú. Ich vyčlenenie z ekosystému môže mať ďalekosiahle dôsledky. Z vyše 90% potravných zdrojov ľudstva tvorí menej ako 20 druhov rastlín. Najviac ľudí živia plodiny rastlín: pšenica, ryža, kukurica. Okrem produkčných funkcií rastlinná výroba má aj funkcie mimo produkčné 21
- udržiavanie optimálnej rovnováhy medzi O2 a CO2 prostredníctvom fotosyntézy, medzi živou a neživou prírodou, výparom a zrážkami pomocou transpirácie. - doplňovaním obsahu humusu. - zlepšovanie životného prostredia prostredníctvom zelených porastov. V minulosti bola na Slovensku významným zdrojom energie. Ďalšie možnosti sú v zušľachťovaní : - bioplyn – vzniká z maštaľného hnoja a hnojovice fermentáciou - etanol - vyrábajúci z plodín obsahujúci cukry, škrob - bionafta - získava sa z oleja repky olejnej, ozimnej - plyn - vzniká splyňovaním dreva, slamy. 2.7 Lesný fond Les ako obnoviteľný prírodný zdroj, ktorý integruje vlastnosti pôdy a živých organizmov a vytvára synergický efekt prejavujúci sa vo vlastnostiach lesných ekosystémov. Je obyčajne charakterizovaný ako súvislý, rozsiahly a dynamický súbor rastlín, živočíchov v ktorom determinant predstavujú dreviny stromovitého vzrastu. Rozlišujeme lesy : - prírodné sú vegetačné útvary, ktorých štruktúru a vývoj človek priamo neovplyvňuje (prales), - prirodzené sú lesy, ktoré človek zámerne ovplyvňuje, obhospodaruje ale pritom zachováva a rešpektuje jeho prirodzené zloženie, a vývoj v ktorom sa účelne využívajú zákonitosti prirodzeného lesa (hospodársky les), - umelé, t.j. ktoré sú ľudskou činnosťou zmenené tak, že nerešpektujú prirodzené vlastnosti krajiny, nepodliehajú prírodným zákonitostiam pôvodného lesa a výrazne sa líšia štruktúrou a vývojom. 2.7.1 Vlastnosti lesa ako obnoviteľného prírodného zdroja - Multifunkčný zdroj, ktorý poskytuje palivo, suroviny, prostredie pre flóru a faunu, zásobáreň vodných zdrojov, regulácia atmosféry, rekreačné a pracovné územie atď. - Lesná krajina je obnoviteľným prírodným zdrojom, ktorá je produktívnym kapitálovým aktívom. - K dosiahnutiu (biologickej) zrelosti je potrebné viac než 25 rokov. Tento relatívne dlhý reprodukčný cyklus je hlavnou príčinou krátkodobej neefektívnosti využívania lesa ako zdroja. Lesy v našich zemepisných podmienkach ovplyvňujú predovšetkým vlahu, odtok vody, pôvodnú vodu a do určitej miery aj vyparovanie lesnými porastmi nemôžeme zrážky v krajine podstatne zvýšiť, ale pomocou lesov môžeme účelne hospodáriť s množstvom zrážok. Správne riadený odtok zrážkovej vody a ochrana pôdy pred vodnou eróziou v stredných a vysokohorských oblastiach ako aj všestranné priaznivé ovplyvňovanie bioklimatických hydrologických činiteľov v lesných porastoch a v ich okolí v nižších polohách, t. j. v oblastiach zvýšenej spotreby vody, kde býva častejšie aj jej nedostatok (Hronec 2000). Ďalšie funkcie lesa sú vodoochranná (rieky, ktoré pretekajú zalesneným územím, sú takmer 2x bohatšie na vodu, ako povodia bezlesné). Kvantita lesov sa má zvyšovať od ústia k 22
hornému toku rieky. Ak v dolnej časti rieky je lesnatosť 10-20% v strednej by mala byť 2030% a v hornej 40-50%. Ďalšie funkcie: breho ochranné, zadržujú akumulujú splaveniny, regulácia deflácie, zvyšovanie humidity, znižovanie povrchového odtoku, mezoklimatický význam, vplyv na atmosféru (smrekové lesy zachytia v korunách 32 t/ha prachu, borovicové 36, dubové 54, bukové 68 t) produkcia fytoncídov (hubia mikróby) ionizujú vzduch (vzduch v lesoch je o 130-250% viac ionizovaný ako na otvorených plochách). Fytoncídy borovice napomáhajú liečbe tuberkulózy pľúc, jedľovej kôry ničia baktérie záškrtu, borievky záškrtu, čierneho kašľa a brušného týfusu, výluh topoľových púčkov, oslabuje vírusy niektorých foriem chrípky. V neposlednej resp. u nás často les je posudzovaný z hľadiska produkčnej funkcie. Vo všeobecnosti platí, že v štátoch s rozvinutou trhovou ekonomikou majú lesy viacúčelové využitie, s málo rozvinutou prevažuje drevo produkčná funkcia. Podľa prevažujúcich funkcií lesov sa členia: - Hospodárske - poslaním je produkcia kvalitnej drevenej hmoty pri súčasnom zabezpečovaní ostatných funkcií lesov. - Ochranné - sú lesy, ktorých funkčné zameranie vyplýva z daných prírodných podmienok a slúžia na odvrátenie škôd. Za ochranné lesy sa vyhlasujú: * lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach. (sutiny, stráne, hrebene, stráne s vystupujúcou materskou horninou, nespevnené štrkové nánosy atď.) * vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, ktoré plnia funkciu ochrany nižšie položených lesov, lesy znižujúce nebezpečenstvo vzniku lavín atď. * lesy v pásme kosodreviny * lesy potrebné na zabezpečenie proti erozívnej ochrany pôdy. - Lesy osobitného určenia – lesy v ochranných pásmach vodných liečivých zdrojov, lesy v okolí zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti, lesné parky, prímestské lesy, lesy v uznávaných zverníkoch a bažantniciach, lesy národných parkov, chránených oblastí, postihnutých exhalátmi, ktoré si vyžadujú odlišný spôsob hospodárenia, lesy lesníckeho výskumu atď. Lesné dreviny sú významným producentom kyslíka. Bolo zistene, že 1 ha ihličnatého lesa vyprodukuje ročne 30 tón kyslíku, dub vysoký 25 m uvoľni za deň asi 7 000 l kyslíku to je spotreba pre 50 ľudí. Jeden ha dubového lesa zachytí na svojich listoch 56 tón prachu ročne, bukový porast až 65 ton/ročne. 2.7.2 Oceňovanie lesa Problémom hodnotenia je definovanie a kvantifikácia funkcií lesa resp. kvantifikácia ich užitočnosti a úroveň definovania ich funkčnosti. V súčasnosti je škála úžitkov lesa veľmi široká, ale nie všetky sú predmetom obchodovania. Rozvoj poznatkov prinesie nové formy zužitkovania a zdokonalenia už známych dispozícií lesov a zo zmenenými podmienkami ohodnotenie mimo produkčných funkcií sa mení. Štruktúra funkcií lesa pre účely oceňovania: 23
Základné členenie funkcií Produkčné
Ekologické
- drevo produkčné pôdoochranné - ostatné produkčné - proti erózne (plody, huby, zverina)- proti deflačné - prenájom revírov - protizosúvová - vodohospodárske - proti lavínové - breho ochranná -vodoochranné -klimatické
Environmentálne zdravotné - rekreačné - liečebné -kultúrne - krajinotvorná - ochranárske - prírodochranné - vedecké - obranné
Oceňovanie lesných pozemkov: Úradnú cenu lesných pozemkov možno odvodiť na základe : - nákladov na ich výrobu, - trhových cien, - matematicko-ekonomických modelov úžitočnosti. Podľa stupňa vhodnosti modelov pre vývojové štádia porastov a použitých ekonomických veličín za základňu oceňovania možno ich rozdeliť do skupín: -
modely nákladovej hodnoty, modely očakávanej hodnoty, modely bežného výnosu, modely hodnotových kriviek, resp. vekových hodnotových faktorov.
Priemerná cena porastov v SR je 7,46 tisíc Sk/ha. Cena porastov a pozemkov je 127,32 tis. Sk/ha. 2.7.3 Ostatné produkty z lesov a ich využitie Rastlinné zdroje resp. lesné produkty, liečivé byliny, živočíšne zdroje - zverina, devízový príjem za odstrel a odpredaj živej zveri a diviny, odpredaj kultových a dekoračných drevín vianočných stromčekov, drevné uhlie atď. Drevinová vegetácia v prírodnom prostredí Doba pôsobenia: Trvala: Stromy, kry, TTP Výška: Vysoká, stredná, nízka Umiestnenie: Voľná krajina, intravilán Koncentrácia CO2 je cca 0,03% obj., t.j. v 1 m3 0,5 g CO2, alebo 0,15 g.C. V mestách a priemyselných aglomeráciách dosahuje vyšších hodnôt., Hodnota stromu: Plocha, ktorú zaberá strom je cca 160 m2, listová plocha 10 násobok t.j.160 x 10 = 1600 m2. 1m2 asimiluje 1,5 g CO2, (1m3 - 0,5 CO2) 24
1600 . 1,5 = 2 400 g CO2.hod a je obsiahnuté v 150 000 m3 t.j.10 obytných domov 6 CO2 g + H2 O + Joul––––––––– C6 H12 O6 + O2 2400 g CO2 + 960 g H2O + 25 KJ––––––––– 1600 C6 H12 O6 + 1712g O2 Produkcia kyslíka pre 3 ľudí/deň Spotreba CO2 z dvoch domov/deň 100 ročný strom 15 m3, t.j.12 tón dreva, 6 tón C, 1 m3= 0,15 g C alebo 0,5g CO2 potom v biomase stromu je uložený C z CO2, ktorý by bol obsiahnutý v 40 miliónoch m3 vzduchu t.j. obsah z 80 000 obytných domov, 500 m3 vzduchu. Človek potrebuje asi 25 m2 listovej plochy pri slnečnom dni toľko kyslíka koľko spotrebuje človek,, resp.150 m2.rok-1 nakoľko v noci a zime neprebieha fotosyntéza. Význam vegetácie: Produkcia dreva, meliorátor, erózia, bio-homeostatické účinky -Znižuje teplotu až o 3,5 0C, stúpa s nadmorskou výškou, 2OO m- 1éC, zníženie teploty v meste až o 9 0C, asfalt až 65 0C, -Albedo pomer celkovej a odrazeného žiarenia, dub, osika Čim je nižšia teplota tým viac sa emituje tepla do prostredia -biologické pumpy (jelša červená), zasakovacie pásy, vplyv na povrchový a pod povrchový odtok, intercepcia - voda na konároch stromov, vegetácii -humidita sa zvyšuje o 20-30% Evapotranspirácia (breza 70 hl, buk 90 hl, na 1 kg sušiny 500-700 l vody -Vplyv na prúdenie vody, vetrolamy, znižovanie rýchlosti 5-10 x/15-25 x -Znižovanie prašnosti, strom 10 x viac ako trávnik, smrekový porast 32 tón, buk až 68 tón -Znižovanie hlučnosti, nervová sústava aj v spánku a registruje nad 50 dB, absolútne ticho škodí -Zlepšenie kvality vzduchu SO2,CO2, NOx -Baktericídny a bakteriostatický účinok, podobne repelent. Napr. bor znižuje množstvo patogénov až 500 kg/ha.,
2.8 Krajinné zdroje Krajinu v tomto zmysle možno chápať ako organizovaný systém, ktorý v sebe zahŕňa voľný priestor, suroviny, nerastné, obnovujúce, energetické zdroje, ktoré sú však limitované. Využívaná krajina ako živý systém môže prežiť iba vtedy, ak sa dosiahne trvalo udržateľná rovnováha v rámci svojich subsystémov. Dosiahnutie trvalo udržateľnej rovnováhy znamená udržanie úrovne využívania zdrojov, priemyselnej činnosti, poľnohospodárstva, populačného rastu, ale aj ďalších ukazovateľov trvalej udržateľnosti na takej úrovni, aby sme nežili na úkor budúcnosti. Ekonomikou využitia krajiny sa zaoberá disciplína Ekonomika krajiny - vzťahy medzi ľuďmi vo vzťahu ku krajine. Ekonomika krajiny je charakteristická svojím praktickým, inštitucionálnym a problémy riešiacim prístupom. Zaoberá sa ekonomickým využitím povrchových zdrojov Zeme, fyzickými a biologickými, technickými, ekonomickými a inštitucionálnymi faktormi a podmienkami ako aj kontrolou ich využívania. Primárne využitie krajiny môže byť kombinované s doplnkovým resp. náhradným využívaním vo veľkom počte vzájomných kombinácii. Dôležité je, aby jeden účel využitia nevylučoval dočasne alebo trvalo ďalšie formy využitia. 25
Faktory ovplyvňujúce využitie krajiny: - fyzické a ekologické vlastnosti krajiny, - technické a ekonomické vhodnosti využitia krajiny, - inštitucionálne usporiadanie v krajine. Fyzické a biologické vlastnosti krajiny závisia od prítomnosti potrebných fyzických a biologických zdrojov a prírodného prostredia v ktorom sa užívatelia priestoru nachádzajú. Poskytujú zdroje a suroviny pre ľudské aktivity. Krajina bohatá na fyzické a biologické zdroje má veľké predpoklady pre rozvoj. Tieto zdroje majú fyzické a biologické hranice, najmä v krátkom časovom období. Uprednostňovaním krátkodobých efektov z využívania prírodných zdrojov sa neobnoviteľné a niekedy aj obnoviteľné zdroje vyčerpajú. Technická existencia fyzických a biologických zdrojov v krajine ešte neznamená, že tieto zdroje sú aj skutočne využívané v spoločenskom reprodukčnom procese. Skutočné využitie jednotlivých zdrojov v krajine závisí od stupňa technickej a technologickej vyspelosti užívateľov krajiny. Napr. pokiaľ nie je vyriešená technika a technológia ťažby zdrojov, tie majú pre ekonomický rozvoj iba potenciálny význam. S postupujúcim vedecko-technickým pokrokom sa pre hospodársku sféru stáva dostupnou stále väčšia časť prírodných zdrojov, čím sa otázky vyčerpanosti prírodných zdrojov relativizuje (Hronec a kol. 2000). Inštitucionálne usporiadanie v krajine sa týka vplyvu kultúrneho prostredia, sociálnych a kolektívnych síl vplývajúcich na zvyklosti ľudí ako jednotlivcov, členov rodín, skupín a komunít. Uskutočniteľnosť zmien vo využití krajiny, dosiahnutých plánoch závisí od inštitucionálnej akceptovateľnosti týchto zmien. Musia byť brané do úvahy individuálne vlastnícke práva. Tieto zmeny musia byť politicky akceptovateľné, nekonfliktné voči kultúrnym zvyklostiam, tradíciám a široko akceptovateľným očakávaniam. Musí byť tiež administratívne realizovateľné. Základné faktory ovplyvňujúce využitie krajiny: -
hustota osídlenia stupeň rastu populácie veľkosť a kvalita krajiny v štáte, regióne výška reálnych príjmov na obyvateľa zloženie hospodárstva podľa sektorov na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni, štruktúra dopytu na trhoch po produktoch, ktorých výroby je založená na krajine, zameranie a zloženie ekonomických zmien v štáte, oblastiach stupeň integrácie alebo izolácie s veľkými trhmi.
Všetky tieto formy môžu ovplyvňovať intenzitu využitia krajiny, stupeň jej špecializácie a tlak na inštitucionálne zmeny alebo stabilitu. Využiteľný potenciál krajiny je ovplyvňovaný dvoma hlavnými faktormi a to dostupnosť krajiny a kvalita jej zdrojov. Dostupnosť znamená vhodnosť polohy, čas a úspory dopravných nákladov v dôsledku špecifického umiestnenia krajiny vo vzťahu k trhom, nákladným uzlom a iným zdrojom. Kvalita zdrojov znamená relatívnu schopnosť krajiny produkovať žiadané úžitky, výnosy a tovary. Pri poľnohospodárskom využití krajiny sa kvalita poľnohospodárskej pôdy zvyčajne hodnotí cez prirodzenú úrodnosť v kombinácii s jej schopnosťou reagovať na intenzifikačné vstupy. 26
Väčšina územia má polyfunkčné využitie. Vysoko hodnotená krajina aká sa nachádza v podnikateľských centrách by mohla byť využívaná aj ako les, pasienky alebo obytné účely. Konkrétne využitie krajiny súvisí s ekonomickými záujmami jej vlastníkov, ktorí chcú využiť svoj zdroj spôsobom, ktorý im zabezpečí najvyššie výnosy. V modernej spoločnosti sa najvyššie využitie dosahuje obyčajne pri obchodnom alebo priemyselnom využití krajiny. Výsledkom je, že ostatné využitia sú vytlačené z týchto priestorov. Nasleduje obytné, poľnohospodárske, lesné využitie. 2.9 Ľudské zdroje Na Slovensku máme dostatočné ľudské zdroje k tomu, aby mohli racionálne využívať pôdu, les, vodu a ostatné prírodné zdroje. Prístup ľudí k ich využívaniu je odrazom doby i štátnej politiky. Nedostatočné ohodnotenie prírodných zdrojov spôsobilo ich nadmernú exploatáciu. Dôsledky tohto prístupu zotrvávajú. Medzi najvýznamnejšie prírodné zdroje považujeme: pôdu, les, vodu. Všetky plnia funkciu produkčne a mimo produkčne. Na produkčnom efekte vyjadrenom v hrubom domácom produkte sa podieľa poľnohospodárstvo 43 mld. Sk ročne, v lesníctve 7,5 mld. Sk, vo vodné hospodárstvo 7,21 mld. Produktivita práce z výnosov na 1 pracovníka v poľnohospodárstve predstavuje cca 600 tisíc SK (HDP % podiel robotníkov v poľnohospodárstve 4,7 z celkového počtu 88,8 tisíc), v lesnom hospodárstve jeden pracovník vyprodukoval cca 270 tisíc Sk (22 700 ), vo vodnom hospodárstve 1 pracovník vyprodukoval 470 tisíc SK (HDP) ročne , (% podiel, z celkového počtu 15.000 SK). Vo všetkých odvetviach je vidieť veľkú dynamiku napr. v poľnohospodárstve poklesol počet pracovníkov za 10 rokov ba 1/4, v lesnom hospodárstve m 1/2, vo vodnom hospodárstve stav sa prakticky nezmenil. 2.9.1 Ľudské aktivity a ich dôsledky na prírodné zdroje Najintenzívnejšie vstupy človeka do využívania pôdy, lesa a vody sme zaznamenali po roku 1945 čo sa prejavilo: - veľkých záberoch poľnohospodárskej, najmä ornej pôdy na nepoľnohospodárske účely, čo predstavovalo až 1% ročne. V roku 1945 na 1 obyvateľa pripadalo 0.80 ha poľnohospodárskej pôdy. V roku 1990 na 1 obyvateľa pripadalo 0.46 ha poľnohospodárskej pôdy. - Vznikla nevhodná štruktúra hospodárstva najmä budovaním ťažkého priemyslu, ktorý vyhľadával množstvo surovín a energie a produkoval exhaláty, ktoré ovplyvnili produkčný potenciál poľnohospodárstva a lesníctva. Dôsledky sa prejavili najmä v acidifikácii, alkalizácii na výskyte nadlimitných množstvách ťažkých kovov a toxických prvkov v pôdach i organizmoch. V dôsledku používania ťažkých mechanizmov došlo k zhutneniu pôd s následkami vo vodnom režime, eróznych procesov (40% pôd je poškodených eróziou). Nesprávne obrábanie nerešpektovanie vlastnosti krajiny spôsobilo zníženie produkcie a zhoršenie živinového režimu. Neuspokojivá je situácia v úprave pôdnej reakcie vápnením a v aplikácii priemyselných hnojív. (V súčasnosti používané len cca 45 ha čistých živín NPK na 1 ha, čo nenahradí ani živiny, ktoré sa z poľa odnášajú úrodou. Pre zabezpečenie podmienok trvalo-udržateľného rozvoja je potrebné: 27
- uplatňovať také sústavy hospodárenia s uzatvoreným cyklom živín rešpektujúc ekologické vlastnosti krajiny, - vyrábať zdravé a nutričné hodnoty potravy, - zvýšenú starostlivosť venovať pôde pre plnenie aj mimo produkčných funkcií. V lesnom hospodárstve sa to prejavilo v zdravotnom stave lesov, ktoré trpí poškodením spôsobeným imisiami z rôznych exhalačných zdrojov a vodnou eróziou, ktoré postihuje 97% plôch. Pre zlepšenie stavu je potrebné realizovať lesotechnické meliorácie, ktoré slúžia k zachyteniu a akumulácii vody. Prehodnoteniu zostúpenia drevín v lesoch dôsledkom abiotických činiteľov, najmä tendencie zvyšovania teploty. Biotické činitele negatívne vplývajú na premnoženie pod kôrového a drevokazného hmyzu. Vo vodnom hospodárstve odbery vody boli neproporcionálne rozdeľované: 900 mil.m3 pre priemysel a energetiku, 520 mil.m3 pre verejné vodovody, 760 mol.m3 pre poľnohospodárstvo. V dôsledku nesprávnych technológii k znečisťovaniu vôd rôznymi odvetviami hlavne priemyslom a poľnohospodárstvom. Alarmujúci je pokles spotreby pitnej vody pre domácnosť. Cena vody za posledné roky stúpla 7 násobne (v r. 1991 spotreba bola 183 litrov/obyvateľa, dnes 130 litrov. Stúplo zapojenie obyvateľstva na verejnú kanalizáciu, na 54%, na pomery svetové je to neuspokojivý stav.
28
