Japonské hrady
Japonské hrady sú výsledkom dlhoročného procesu vývoja bojových techník a stratégie. V 2. pol.16. stor. sa systém boja zmenil. Historických bojovníkov v málo organizovaných skupinách, bojujúcich lukmi proti zväčša dreveným opevneniam nahradili cvičené, organizované jednotky, bojujúce strelnými zbraňami. Okolo r. 1550 sa začína v konštrukciách hradov používať kameň - to už ale predošlé, drevené konštrukcie mali za sebou skúšku 1000-ročnou históriou bojov.
Ukyio-e – ručná tlač z drevených blokov s námetom invázie mongolských vojsk. Loďstvo potopila mohutná búrka – vietor Kamikaze (preto si Japonci vybrali názov búrkového vetra pre svojich smaovražedných letcov v druhej sv. vojne).
Prečo bolo Japonsko tak sužované bojmi? Hlavnou príčinou je dokonalá izolácia ostrovov. Ich susedia - Čína a Kórea boli napádané mongolskými hordami v 13. stor., v Japonsku, chránenom morom bol relatívne pokojný život. Pokusy o inváziu v r. 1274 a 1281 boli odrazené. No izolácia znamenala, že ani Japonci nemohli expandovať do iných území, aby získali obrábateľnú pôdu, ktorej bol vždy nedostatok. Šľachtici sa
preto neustále snažili budovať si armádu, ktorou by si udržali svoje územie a čím viac si ho rozšírili na úkor suseda.
Dejiny. Rod Minamoto zvíťazil vo vojnách Gempei 1180-1185 a bol vytvorený šogunát. Šógun bol pôvodne armádnym generálom, ktorý sa stal diktátorom a prevzal reálnu moc, cisárova funkcia bola viac-menej len ceremoniálna. Nepokoje vreli ďalej. V r. 1467 vypukla vojna Onin medzi samurajskými klanmi. Po neustálych bojoch v nasledujúcom období Sengoku Jidai = obdobie súperiacich štátov, bolo v krajine až 250 panstiev. Sengoku jidai skončilo až v r. 1615 po obliehaní Ósaky, kedy úrad šóguna získava Tokugawa Minamoto no Ieyasu ako prvý šógun rodiny Tokugawa a začína obdobie Edo jidai (Edo = dnešné Tokyo, sídlo rodu Tokugawa). Šóguni z Tokugawa vládli až do prelomu 19. a 20. stor., kedy v období reforiem Meiji odovzdávajú samuraji vládu a moc do rúk cisára - aspoň formálne - a stávajú sa úradníkmi, správcami novo vytvorených provincií. Sengoku a Edo jidai boli zlatým vekom výstavby najvýznamnejších japonských hradov.
Tsuba
–
záštity
na
japonských
mečoch,
katanách boli skutočnými zázrakmi umenia práce s kovmi – na ploche niekoľkých centrimetrov sa nachádzali celé bojové reliéfy alebo znaky či rastlinné kompozície.
Vývoj opevnení. Opevnenia sa vyvíjali v súlade s tradíciami osídlenia. Japonsko je hornatá krajina, mestá a dediny sú roztratené medzi poľami a neexistuje historické opevnené mesto tak, ako to bolo typické pre Kóreu či Čínu, ktoré sužovali barbarské nájazdy. Lesy pokrývajú veľkú časť krajiny a drevo tak bolo logickým materiálom na prvé opevnenia, postavené vo výhodných pozíciách na vrcholkoch kopcov. Opevnenie vzniklo často len odlesnením vrcholku, vytvorením palisády, kopírujúcej terén.
Skladba drevenej steny opevnenia s použitím bambusu, omazaná hlinou na zvýšenie pevnosti aj odolnosti voči ohňu.
Hrad z obdobia bojujúcich štátov – sengoku jidai – využíva terén dômyselnejšie. Medzi vrcholmi kopcov boli vytvorené priekopy, systém opevnení chránil z vyššieho
nižšie. Hlavnou slabinou týchto hradov bolo podložie - nestabilný, odlesnený svah sa zosúval.
Hrad z obdobia bojujúcich štátov – sengoku jidai
Stavby mohli mať maximálne 3 podlažia, strážne veže boli len rámové konštrukcie = začal sa používať kameň.
Vľavo – kamenné hradby opevnení, ktoré vznikali obmurovaním lícového kamenného muriva na upravený svah. Vpravo hrad Kakegawa, 1610 – na kamennej podnoži je postavená drevená veža – tenshu-kaku. V pôdoryse sú dobre viditeľné drevené stĺpy – celá konštrukcia tvorila drevený rám, ktorý odolával zemetraseniam.
Každý hrad vyspelého typu, t.j. s kamennou základňou a pevnostnou vežou mal niektoré spoločné črty. Prvou bol často veľmi zložitý systém opevnení a nádvorí, ktorý mal zabrániť útočníkom, aby sa ľahko a rýchlo dostali pod hradnú vežu. Tento komplex prelínajúcich sa nádvorí hradu sa nazýva kuruwa.
Hlavná veža hradu, pevnosť sa nazýva tenshu kaku = "vysoký ochranca z nebies". V prípade mnohých hradov sa zachovali len ich hlavné pevnostné veže. Typická pevnosť mala 3 podlažia, hoci existovali aj príklady so 7 podlažiami.
Účelom pevnosti bolo: •
poskytnúť dobrý rozhľad
•
slúžiť ako posledná línia obrany
•
symbolizovať výškou a dominanciou moc daimyo
•
poskytnúť bezpečné skladovanie zásob.
Himeji-jo V r. 1333 postavil Akamatsu Norimura na pahorku Himeyama opevnenie, už v r. 1346 rozobraté a prestavané do hradu Himeyama. Hrad, už pod menom Himeji, bol prestavaný za vlády Toyotomiho Hideyoshiho, ten dal postaviť 3podlažnú pevnosť.
Model Himeji-jo. http://www.123rf.com/photo_3548689_scale-model-of-himeji-castlejapan.html
Územie aj hrad získal Ikeda Terumasa od šóguna Tokugawu Ieyasu za pomoc v bitke o Sekigaharu a razantne sídlo prestaval - dal mu v podstate dnešnú podobu v r. 1601 1609. Hrad slúžil ako centrum moci nepretržite 270 rokov a nebol nikdy dobitý. V období reforiem Meiji od r. 1868 bol Himeji prebratý ako vojenská základňa.
Himeji-jo – červenou je vyznačená cesta, ktorou by sa muesli krvavo prebojovať útočníci, ak by chceli dobyť poslednú obranu – vežu hradu. Každá zákruta, každá brána je smrtiacou pascou, v ktorej musel útok zastať, aby sa prerúbal cez bránu a počas toho do nich zhora neustále strieľali lukostrelci obrany.
Časti palácov v opevnení boli zbúrané a priestor využitý na výstavbu vojenských zariadení. V roku 1929 sa stal hrad zákonom chránenou Historickou lokalitou. Po rozpustení japonskej armády po konci 2. sv. vojny sa stal hrad sídlom vládnej administratívy a vojenské budovy boli zbúrané. Hrad nebol vo vojne poškodený, rovnako sa ho nedotkli zemetrasenia a tajfúny poškodili len zanedbateľné časti krytiny a stien opevnenia.
Chránený súbor stavieb pozostáva z 82 stavebných celkov. Väčšina z nich je datovaná 1601 - 1609, najstaršia zachovaná brána v Ni No Maru je z roku 1599.
Himeji-Jo. Keramické škridle kawara a ozdobné hrebenáče v tvare delfínov, ktoré mali slúžiť na ochranu pred zlými duchmi
Drevené konštrukcie si vyžadujú neustálu starostlivosť. Stavby hradu boli priebežne opravované už v histórii, najmä Dai-Tenshu = hlavná pevnosť. Daimyo starostlivo zaznamenávali posuny a konštrukcie boli spevňované, vymieňané alebo pridávané podpory – zaznamenané sú rekonštrukcie v 1656, 1692, 1700 a 1743. Od r. 1934 začala 30ročná renovácia - časti boli postupne rozoberané, vyčistené, spevnené a znovu zložené. Zo všetkých stavieb boli realizované presné výkresy pred a po obnove - celá zložka hradu Himeji v archíve má viac ako 500 výkresov. Najnovšia rekonštrukcia započala v r. 2009 a bude trvať do r. 2014. Je nutné najmä opraviť strechu a renovovať krytinu.
Himeji-jo, výkres obnovy jednej zo striech.
Himeji-jo, výkres obnovy – rozkreslenie zdokumentovaných spojov drevených trámov tak, aby v prípade ich obnovy/ nahradenia boli realizované rovnaké, presná kópia.
Pohľady do interiéru obrannej veže hradu Himeji-jo.