ekonomický týždenník
[email protected]
42. týždeň 2013
ekonomický týždenník
OBSAH Zaujalo nás: Vo vlastnom ale s úverom na bývanie žije každý dvanásty Slovák
3
Čo nové vo svete: Čínsky rast v treťom štvrťroku zrýchlil
4
Euro po takmer 9 mesiacoch otestovalo hladinu 1,3700 EURUSD
5
Ropa Brent po uplynulom týždni mierne lacnejšia
6
Ceny tovarov a služieb v septembri s najpomalším rastom od novembra 2010
6
Nové objednávky slovenských priemyselníkov v auguste o – 1,7 % nižšie
7
Únia v auguste s poklesom priemyselnej produkcie
7
Rebríček týždňa: Zdravotný stav troch pätín Slovákov je veľmi dobrý až dobrý. Za priemerom únie ale zaostávame.
8
Kalendár udalostí 43. týždňa
9
Predikcie podľa Poštovej banky
9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
[email protected]
42. týždeň 2013
2
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Zaujalo nás: Vo vlastnom ale s úverom na bývanie žije každý dvanásty Slovák Život bez strechy nad hlavou si dnes už nevieme azda ani predstaviť. Riešenie otázky bývania ale nebýva vždy jednoduché. Často sa jedná o celoživotnú investíciu, a preto je sprevádzané mnohými dilemami. Hoci väčšina z nás býva vo vlastnej nehnuteľnosti, a teda úverové splátky nepozná, z roka na rok narastá podiel tých, u ktorých sa kúpa bytu alebo domu bez úveru z banky nezaobíde. Napriek tomu vo vlastnej nehnuteľnosti ale s úverom bývame v oveľa menšej miere ako iní Európania. Podiel obyvateľov žijúcich vo vlastnom ale s úverom na bývanie Krajina v % Švédsko 65,9 Holandsko 59,6 Dánsko 52,7 Belgicko 41,9 Fínsko 41,9 Veľká Británia 41,9 Luxembursko 40,0 Írsko 34,6 Portugalsko 34,0 Španielsko 32,9 Francúzsko 29,4 eurozóna 28,3 Nemecko 28,1 EÚ28 27,4 Rakúsko 25,7 Maďarsko 23,1 ČR 18,1 Malta 17,7 Estónsko 16,7 Cyprus 16,3 Grécko 15,7 Taliansko 15,6 Poľsko 8,4 Lotyšsko 8,3 SR 8,2 Slovinsko 7,7 Litva 6,7 Chorvátsko 2,6 Bulharsko 1,5 Rumunsko 0,6 Zdroj: Eurostat, rok 2011
Na Slovensku žije podľa údajov Štatistického úradu EÚ [Eurostatu] vo vlastnom bývaní až 90,2 % obyvateľov. Až 82 % – ám Slovákov ale každomesačné splácanie hypotéky alebo úveru na nehnuteľnosť nič nehovorí. Vo vlastnom ale s úverom tak žije iba každý dvanásty Slovák [t. j. 8,2 % obyvateľov]. V rámci EÚ patríme teda medzi krajiny s najnižším podielom obyvateľov, ktorí bývajú v nehnuteľnosti, na ktorej kúpu si museli požičať z banky. Bývať na dlh je vyslovene raritou už iba v Rumunsku a Bulharsku, kde takto žije 0,6 % resp. 1,5 % obyvateľov. Menší podiel takto bývajúcich ľudí v porovnaní so Slovenskom nájdeme ďalej už iba v Chorvátsku, Litve a Slovinsku. Podobná situácia ako u nás je ešte v Lotyšsku a Poľsku. Naopak, najväčší podiel domácností s hypotékou alebo iným úverom na bývanie nájdeme vo Švédsku [takmer dve tretiny] a v Holandsku [necelých 60 %]. Z hľadiska bývania s hypotékou či úverom na nehnuteľnosť patríme medzi najmenej zadlžené národy aj vo V4. V tesnom závese za nami nasledujú už spomínaní Poliaci s podielom 8,4 % občanov. V Česku žije vo vlastnom ale s úverom až 18,1 % obyvateľov, v Maďarsku dokonca 23,1 %. V eurozóne alebo v EÚ žijú v nehnuteľnosti, na kúpu ktorej si požičali z banky, približne traja z desiatich obyvateľov. Vo vlastnom byte alebo dome, ale zároveň aj s úverom na bývanie, žijú na Slovensku prevažne rodiny s deťmi [s podielom 6,7 %]. Zvyšných 1,5 % predstavujú bezdetné domácnosti, zväčša mladé páry, ktoré sa na rodičovstvo ešte len pripravujú. Iba mizivé percento bytov alebo domov s úverom na bývanie je obývaných jednotlivcami alebo seniormi. Hoci stále patríme medzi národy, ktoré žijú v úverovaných nehnuteľnostiach zriedkavejšie, situácia sa počas uplynulých rokov zmenila aj u nás. Podiel obyvateľov žijúcich vo vlastnom ale s úverom je totiž dvojnásobne vyšší [8,2 %] ako v roku 2006 [3,8 %]. Tento trend potvrdzujú aj údaje z bankového sektora SR. Stav úverov na bývanie [hypoték, iných úverov na nehnuteľnosti či úverov stavebných sporiteľní] sa podľa údajov Národnej banky Slovenska [NBS] na konci prvého polroka 2013 nachádzal na úrovni takmer 14 mld. EUR. Medziročne sa tak zvýšil o necelých 12 %, oproti koncu roka 2006 bol ale takmer trojnásobne vyšší. Kúpa bytu ale nie je jediným dôvodom, prečo ľudia siahajú po úvere z banky. Vďaka spotrebným úverom sa mnohí Slováci púšťajú do či už väčších alebo menších rekonštrukcií, alebo si prostredníctvom nich financujú kúpu nového nábytku či elektroniky. Stav spotrebných úverov sa na konci prvého polroka 2013 vyšplhal na 2,6 mld. EUR, čomu zodpovedal vyše 13 % – ný medziročný nárast. V porovnaní s koncom roka 2006 je tak aktuálny stav spotrebných úverov pre obyvateľstvo približne dvojnásobne vyšší.
42. týždeň 2013
3
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Čo nové vo svete: Čínsky rast v treťom štvrťroku zrýchlil EÚ: Ministri financií krajín EÚ združení pod hlavičkou Rady EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti [Ecofin] v utorok finálne odklepli mechanizmus jednotného bankového dohľadu [SSM] a vytvorili tak základ pre budovanie bankovej únie. SSM bude tvorený Európskou centrálnou bankou [ECB] a jednotlivými národnými orgánmi a bude dohliadať nad bankami v krajinách menového bloku a tiež ďalších krajín EÚ, ktoré sa na mechanizme rozhodnú participovať. Monetárna funkcia ECB bude od SSM prísne oddelená, aby sa predišlo prípadnému konfliktu záujmov. Zriadenie SSM je základnou podmienkou pre umožnenie priamej rekapitalizácie bánk z prostriedkov trvalého eurovalu [ESM]. USA: Americkí republikáni a demokrati dospeli o päť minút dvanásť k dohode a zabránili tak technickému bankrotu USA. Riešenie, na ktorom sa dohodli, však opäť predstavuje len odsunutie problémov do budúcnosti. Dlhový strop sa posunul do 7. februára 2014 a financovanie vlády sa zaistilo do polovice januára. Štátni zamestnanci sa tak po nútenej pauze vrátili do práce, no už o štvrť roka môžu USA čeliť rovnakým problémom ako v predošlých dňoch. Zákonodarcovia v podstate len kopli plechovku ďalej pred seba, čo sa nedá robiť donekonečna a raz sa pre ňu niekto bude musieť zohnúť. A je v podstate jedno, či to bude republikán alebo demokrat. Ratingová agentúra Fitch začala prehodnocovať americký rating, ktorý je aktuálne na najvyššej AAA úrovni, s možnosťou jeho zníženia do konca 1. štvrťroka 2014. Dôvodom sú známe problémy so zvyšovaním dlhového stropu a neschopnosť amerických zákonodarcov nájsť dlhodobé riešenie. POĽSKO: Poľské ministerstvo financií po deväťmesačnej pauze ponúklo investorom na predaj dlhopisy v inej mene než je domáci poľský zlotý. Eurobondy denominované v eurách sú splatné v roku 2019 a nesú kupón 1,625 % p. a. Poľsko predalo bondy v celkovom objeme 700 mil. EUR pri priemernom výnose do splatnosti na úrovni 1,759 % p. a. Poliaci sa rozhodli využiť priaznivú situáciu na dlhopisovom trhu, ktorá nastala po rozhodnutí amerického Fed–u odložiť škrtanie stimulov na neskôr. Poľsko zároveň plánuje už tento týždeň ponúknuť investorom aj dlhopisy denominované v zlotých a to v objeme až 12 mld. PLN [cca 2,9 mld. EUR]. ČESKÁ REPUBLIKA: Česká centrálna banka [ČNB] zvolila v rámci prípravy na novú reguláciu Basel III štvoricu systémovo dôležitých bánk, od ktorých bude okrem základných požiadaviek na kapitál požadovať aj dodatočný kapitál pre tzv. systémové riziko. Hoci ČNB zatiaľ zoznam týchto bánk zatiaľ nezverejnila, malo by sa jednať o štvoricu najväčších bánk v krajine. GRÉCKO: Nemecké médiá minulý týždeň priniesli správu, o ktorej sa špekuluje už dlhšie a tou je plánovaný tretí záchranný balík pre Grécko. Súčasťou balíka pomoci by mala byť aj ECB, ktorá by podľa návrhu mala prijímať ako kolaterál grécke štátne pokladničné poukážky, ktoré vydá vláda a skúpia lokálne banky. Okrem toho by Grécko mohlo na pokrytie budúcoročného výpadku v rozpočte využiť prostriedky od veriteľov, ktoré boli pôvodne určené na rekapitalizáciu bankového sektora, no neboli plne čerpané. Veritelia tiež podľa zdrojov zvažujú ďalšie predĺženie splatnosti a zníženie úrokových sadzieb z úverov, ktoré už Grécku poskytli. ČÍNA: Čínsky štatistický úrad zverejnil údaje o vývoji ekonomiky v tretej štvrtine tohto roka. Ukázalo sa, že po troch kvartáloch spomaľovania čínska ekonomika zrýchlila dynamiku, keď v období od júla do konca septembra zaznamenala medziročný rast na úrovni 7,8 %. V druhej štvrtine roka pritom ekonomika krajiny draka vzrástla „len“ o 7,5 %. Z ďalších dát vyplynulo, že priemyselná produkcia v Číne zaznamenala v septembri medziročný nárast o viac než desatinu a maloobchodné tržby v krajine vzrástli o viac než 13 %. Za zlepšením vývoja stoja aj stimuly vlády na strane investícií do infraštruktúry a na druhej strane aj znižovanie daňového zaťaženia. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že vláde sa podarí naplniť stanovený cieľ a to dosiahnuť v roku 2013 rast HDP na úrovni 7,5 %. ÍRSKO: Írsky minister financií Noonan v piatok uviedol, že krajina sa zatiaľ nerozhodla, či požiada o úverovú linku z EÚ a MMF, pomocou ktorej by mala ľahšie prekonať obdobie po ukončení programu medzinárodnej pomoci a návratu na trhy. Írsko má podľa ministra dostatočne vysoké hotovostné rezervy a je predčasné špekulovať, či krajina potrebuje alebo nepotrebuje preklenovací úver. Ostrovná ekonomika požiadala o záchranný úver ešte v novembri 2010, keď sa sama nedokázala vysporiadať s problémami v bankovom sektore, ktoré vyplynuli z kolapsu írskeho realitného trhu. K ukončeniu záchranného programu by malo dôjsť v polovici decembra tohto roka.
42. týždeň 2013
4
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Euro po takmer 9 mesiacoch otestovalo hladinu 1,3700 EURUSD Prvá polovica pondelňajšieho obchodovania sa niesla v pokojnom duchu a kurz eura voči doláru 1,37 26,30 osciloval v okolí úrovne 1,3560 EURUSD. Po 1,32 25,80 otvorení amerických trhov však spoločná mena 1,27 25,30 eurozóny zamierila nahor a polepšila si až k tesnej blízkosti hladiny 1,3600 EURUSD. Za IV-13 VI-13 VIII-13 X-13 IV-13 VI-13 VIII-13 X-13 posilnením eura nestáli žiadne zásadnejšie dáta a vývoj na najobchodovanejšom menovom páre EURGBP USDJPY sveta tak bol skôr dôsledkom všeobecného 0,88 104,00 oslabovania amerického doláru. Tomu 0,85 97,00 priťažovala situácia vo fiškálnej oblasti USA, 0,82 90,00 keďže americkí zákonodarcovia stále neboli IV-13 VI-13 VIII-13 X-13 IV-13 VI-13 VIII-13 X-13 schopní dohodnúť sa na rozpočte ani navýšení dlhového stropu. Napriek tomu, že prieskum ekonomického sentimentu z Nemecka v podobe indikátora ZEW vyšiel najlepšie od apríla 2010, euro v utorok voči doláru strácalo a počas dňa oslabilo pod hladinu 1,3500 EURUSD. Postarali sa o to očakávania, že americkí zákonodarcovia nájdu na poslednú chvíľu zhodu v otázke navýšenia dlhového stropu USA a predídu tak technickému bankrotu krajiny. Po správe, že rating USA bol zaradený na prehodnocovanie s možnosťou zníženia agentúrou Fitch, zamierilo euro v stredu po otvorení trhu nahor. Počas európskej seansy si spoločná mena eurozóny polepšila až na úroveň 1,3570 EURUSD. Svoje zisky však euro neudržalo a po príchode amerických obchodníkov sa porúčalo nadol späť smerom k úrovni 1,3480 EURUSD. Dôvodom bola správa, že republikáni sú pripravení v spolupráci s demokratmi podporiť návrh Senátu ohľadom rozpočtu a navýšenia dlhového stropu. K dohode napokon aj došlo a v nočných hodinách ju podpísal aj prezident USA Obama. Radosť z dosiahnutia dohody o odložení riešenia dlhového stropu na február dlho netrvala a obchodníci využili krátkodobé posilnenie amerického dolára na vstup do krátkych pozícií. Pozornosť účastníkov trhu sa totiž po odmlke opäť zamerala na monetárnu politiku amerického Fed–u, ktorý mal v úmysle začať so znižovaním objemu stimulov ešte v tomto roku. Kríza v USA spojená s rozpočtovým provizóriom ale stála americkú ekonomiku cca 24 mld. USD, a preto sa na trhu začalo vo veľkom špekulovať, že Fed so škrtaním stimulov [tzv. tapering] počká. To podporilo euro, ktoré si počas dňa polepšilo až na úroveň 1,3680 EURUSD, čím dosiahlo viac ako 8 – mesačné maximum. Spoločná mena eurozóny sa v piatok udržala nad úrovňou 1,3650 EURUSD a otestovala aj hladinu 1,3700 EURUSD, keď ju v raste podporili očakávania, že americký Fed vzhľadom na negatívne dopady shutdownu so škrtaním stimulov počká. Ekonómovia oslovení agentúrou Bloomberg aktuálne predpokladajú, že Fed s tzv. taperingom začne až v marci 2014. EURCZK Zdroj: Bloomberg
EURUSD
Kurzy mien našich susedov sa minulý týždeň voči euru vyvíjali zmiešane. Zatiaľ čo poľský zlotý a maďarský forint voči spoločnej európskej mene posilnili, česká koruna strácala. Poľský zlotý si polepšil z pondelkovej otváracej úrovne 4,1930 EURPLN na piatkových 4,1700 EURPLN, keď počas týždňa otestoval aj úroveň 4,1600 EURPLN. Polepšil si aj maďarský forint, ktorý sa v priebehu týždňa posunul z úrovne 294,90 EURHUF na 294,00 EURHUF. Jedine česká koruna si minulý týždeň voči euru pohoršila, keď sa zosunula z pondelkovej otváracej úrovne 25,530 EURCZK na piatkových 25,800 EURCZK. Dôvodom oslabenia koruny sú pretrvávajúce obavy obchodníkov, že ČNB by mohla vstúpiť na trh a proti korune intervenovať. % 1,00
Vývoj na peňažnom trhu
% 1,00
0,50
0,50
0,00 IV-13 VI-13 1M EURIBOR 12M EURIBOR
0,00 VIII-13 X-13 3M EURIBOR sadzba ECB
Sadzby národných bánk vo svete
% 6,00
Sadzby národných bánk V4
3,00
IV-13
VI-13 ECB
VIII-13 FED
X-13 BoE
0,00 IV-13
VI-13 ECB NBP
VIII-13
X-13 ČNB MNB
42. týždeň 2013
5
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Ropa Brent po uplynulom týždni mierne lacnejšia Rokovania amerických demokratov a republikánov o fiškálnych otázkach USA mali minulý týždeň vplyv aj na vývoj ceny ropy na 130 svetových trhoch. V pondelok ropa Brent mierne zlacnela 120 a obchodovala sa za 111,04 USD za barel. Výraznejší cenový výkyv, 110 a to opäť smerom nadol, prišiel už v utorok, kedy ropa Brent zlacnela na 109,90 USD za barel. Pod pokles ceny ropy sa okrem 100 prerušených rokovaní amerických zákonodarcov postarala aj správa, 90 že rating USA je ohrozený. Dohoda Američanov mala v stredu za I-12 III-12 V-12 VII-12 IX-12 XI-12 I-13 III-13 V-13 VII-13 IX-13 následok rast ceny ropy Brent späť nad hladinu 110 dolárov za barel. V okolí tejto cenovej úrovne sa severomorská ropná zmes obchodovala i vo štvrtok a v piatok, kedy na jej cenu vplývali najmä správy z rokovaní s Iránom, ktorý sa snaží zlepšiť svoje vzťahy so západnými mocnosťami. Posledný obchod s ropou bol v piatok uskutočnený pri cene 109,94 USD za barel a za celý týždeň tak ropa zaznamenala zlacnenie o – 0,4 %. Cena ropy BRENT [v USD za barel]
Zdroj: Bloomberg
Ceny tovarov a služieb v septembri s najpomalším rastom od novembra 2010 Zdroj: ŠÚ SR
Inflácia
I-12 II-12 III-12 IV-12 V-12 VI-12 VII-12 VIII-12 IX-12 X-12 XI-12 XII-12 I-13 II-13 III-13 IV-13 V-13 VI-13 VII-13 VIII-13 IX-13
% , r/r 5 4 3 2 1 0
HICP r/r
CPI r/r
Ceny tovarov a služieb v septembri medziročne vzrástli podľa národného indexu spotrebiteľských cien [CPI] o rovné jedno percento a podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien [HICP] o 1,1 %. V oboch prípadoch išlo o najpomalší cenový rast od novembra 2010. Ceny tovarov a služieb zároveň zotrvali v trende postupného spomaľovania rastu, ktorý je neprehliadnuteľný už od konca minulého roka. Medzimesačne, teda oproti augustu 2013, spotrebiteľské ceny na Slovensku podľa oboch metodík stagnovali. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR].
Aj v septembri 2013 sme si medziročne priplácali najmä za vzdelávanie, ktoré zdraželo o 5,9 % [podľa CPI aj HICP]. Alkohol a tabak v septembri zaznamenali na základe obidvoch indexov medziročný cenový rast o 3,7 %. Rozprávkové „stolček, prestri sa" v skutočnom živote neplatí a na potraviny vynakladáme až štvrtinu našich mesačných spotrebných výdavkov. V septembri ale medziročný rast cien potravín a nealkoholických nápojov opäť o niečo spomalil a dosiahol 3,1 % podľa CPI resp. 3,2 % podľa HICP. V prvý jesenný mesiac mali dôvod na radosť motoristi, nakoľko ceny v doprave medziročne poklesli o – 1,7 % [CPI] resp. o – 1,5 % [HICP]. Zlacnenie o rovné percento bolo vykázané aj v prípade služieb pôšt a telekomunikácií a nepatrne lacnejšie nás v septembri v porovnaní s minulým rokom vyšlo aj zariadenie do domácnosti. Oproti augustu 2013, teda medzimesačne, bol najvýraznejší cenový výkyv smerom nahor podľa CPI aj HICP evidovaný v prípade vzdelávania a to o 2,4 %, čo pravdepodobne súviselo najmä s príchodom nového školského roka. Naopak, najvýraznejšie zlacnenie oproti tohtoročnému augustu bolo evidované v prípade potravín a nealkoholických nápojov a rekreácie a kultúry [zhodne o – 0,4 %]. V prípade potravín pritom nie je medzimesačné zlacnenie pre september celkom typické. Podľa ŠÚ SR sa pod pokles cien potravín v septembri postaralo najmä zlacnenie ovocia a zeleniny. Aktuálny medzimesačný pokles cien potravín je ale podľa nás aj dôsledkom nižších cien poľnohospodárskych komodít na svetovom trhu. Viaceré komodity, ako napríklad kukurica, jačmeň, či pšenica, boli v septembri o desiatky percent lacnejšie ako v rovnakom období pred rokom. Údaje o inflačnom vývoji v krajinách EÚ za september zverejnil uplynulý týždeň aj Eurostat. V únii ako celku vzrástli ceny tovarov a služieb medziročne o 1,3 % a v eurozóne o 1,1 %. Najrýchlejší rast cien zaznamenali počas septembra vo Veľkej Británii [o 2,7 %], v Estónsku [o 2,6 %] a v Holandsku [o 2,4 %]. Naopak, k medziročnému zlacneniu tovarov a služieb došlo v Bulharsku [o – 1,3 %], v Grécku [o – 1,0 %] a v Lotyšsku [o – 0,4 %].
42. týždeň 2013
6
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Nové objednávky slovenských priemyselníkov v auguste o – 1,7 % nižšie v % , r/r 40 30 20 10 0 -10
Nové priemyselné objednávky v SR Zdroj: ŠÚ SR
Slovenskí priemyselníci sa v auguste síce mohli tešiť z rastúcej priemyselnej produkcie, tržby sa im ale oproti minuloročnému augustu zvýšiť nepodarilo. A úsmev na tvári im nevyčaroval ani vývoj nových priemyselných objednávok, ktoré boli v auguste medziročne nižšie o – 1,7 %. Údaje zverejnil ŠÚ SR.
I-12 II-12 III-12 IV-12 V-12 VI-12 VII-12 VIII-12 IX-12 X-12 XI-12 XII-12 I-13 II-13 III-13 IV-13 V-13 VI-13 VII-13 VIII-13
Najväčší pokles nových objednávok zasiahol počas augusta farmaceutických producentov [o – 43,2 %] a výrobcov chemických produktov [o – 26,9 %]. Nie príliš optimisticky ale vyznieva fakt, že dvojcifernému zníženiu nových objednávok sa neubránili ani pre našu ekonomiku dôležití výrobcovia počítačových, elektronických a optických výrobkov [o – 19,9 %]. Práve týmto producentom sa ešte ani raz počas tohto roka nepodarilo zaznamenať medziročný rast nových objednávok. Dvojciferným rastom nových objednávok sa v auguste mohli pochváliť výrobcovia strojov a zariadení [o 23,8 %] a taktiež producenti textilu a odevov [o 11,5 %]. Potešujúcou správou pre slovenskú ekonomiku je nárast nových objednávok v automobilkách o 1,7 %, ku ktorému došlo po troch mesiacoch ich poklesu. Augustový pokles nových objednávok našich priemyselníkov bol síce už štvrtým v rade, oproti predchádzajúcim mesiacom bol však miernejší. Podobný vývoj charakterizovaný skôr miernejšou medziročnou zmenou priemyselných objednávok očakávame aj v nasledujúcich mesiacoch.
Únia v auguste s poklesom priemyselnej produkcie r/r 8% 6% 4% 2% 0% -2% -4% -6% -8%
Priemyselná produkcia v krajinách EÚ 28 [august 2013]
Podobne ako počas predchádzajúcich mesiacov, aj v auguste došlo k medziročnému poklesu priemyselnej produkcie, a to o – 1,6 % v EÚ 28 a v eurozóne o ešte výraznejších – 2,1 %. Vyplynulo to z údajov Eurostatu.
Rumunsko Slovensko ČR Poľsko Estónsko Malta Nemecko Portugalsko Holandsko Litva V. Británia Dánsko Fínsko EÚ 28 Španielsko eurozóna Bulharsko Slovinsko Francúzsko Chorvátsko Lotyšsko Taliansko Írsko Grécko Švédsko
Väčšina krajín únie sa počas augusta pasovala s medziročným poklesom produkcie v priemysle. Najvýraznejšie sa oproti minuloročnému augustu znížila výroba priemyselníkov vo Švédsku [o – 7,9 %], v Grécku [o – 7,5 %] a v Írsku [o – 5,9 %]. Najsilnejší rast produkcie naopak v auguste potešil hlavne rumunských [o 6,0 %], slovenských [o 4,3 %] a českých [o 4,2 %] priemyselníkov. Zdroj: Eurostat Slovensko tak zaznamenalo druhý najrýchlejší rast výroby v priemysle spomedzi tých krajín európskej 28 – čky, ktoré poskytli Eurostatu údaje [tie zatiaľ neboli zverejnené za 5 krajín EÚ].
42. týždeň 2013
7
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Rebríček týždňa: Zdravotný stav troch pätín Slovákov je veľmi dobrý až dobrý. Za priemerom únie ale zaostávame. Ako sa cítime, závisí popri našej aktuálnej nálade predovšetkým od zdravotného stavu. Zdravie je tým základným faktorom, na ktorý nezabúdame azda pri žiadnej gratulácii či prianí. Zdravie je dôležité pre každého človeka – len dobrý zdravotný stav je predpokladom pre pohodu, šťastie a plnohodnotný život. Aký je zdravotný stav Európanov? Podľa prieskumu nadácie Eurofound pomerne dobrý. Podiel obyvateľov, ktorí svoj zdravotný stav považujú za dobrý / veľmi dobrý Krajina
% obyvateľov
Krajina
Írsko 75,3 Nemecko Grécko 75,0 Veľká Británia Rakúsko 74,3 Slovinsko Cyprus 73,5 Bulharsko Španielsko 71,2 Slovensko Luxembursko 69,4 Chorvátsko Taliansko 69,2 Česká republika Francúzsko 68,9 Maďarsko Malta 66,0 Poľsko Dánsko 65,6 Portugalsko Holandsko 65,6 Rumunsko Belgicko 65,4 Estónsko EÚ 28 64,0 Litva Švédsko 63,7 Lotyšsko Fínsko 63,6 Zdroj: Poštová banka podľa Eurofound, 2012
% obyvateľov 63,3 62,7 61,8 61,4 61,1 60,2 59,5 57,7 53,3 52,2 50,0 43,7 41,1 41,1
Podlomené zdravie necharakterizujú len nádcha, rozličné poranenia či bolesť hlavy. Môže ísť aj o psychickú záťaž v podobe stresu či úzkosti. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie [WHO] je zdravie stavom úplnej telesnej, psychickej a sociálnej pohody. Dobrý alebo veľmi dobrý. Takto zhodnotili svoj zdravotný stav približne tri štvrtiny Írov, Grékov a Rakúšanov. Práve tieto tri národy tak patria podľa svojho vlastného hodnotenia medzi najzdravšie v EÚ. V Európskej únii ako takej hodnotilo svoj zdravotný stav pozitívne 64,0 % obyvateľov. Slováci za priemerom EÚ28 mierne zaostávajú. Svoj zdravotný stav označilo za dobrý až veľmi dobrý 61,1 % z nás. Ďalších 28,3 % Slovákov pokladá svoj zdravotný stav za priemerný, zvyšná desatina za zlý až veľmi zlý. Vnímanie zdravotného stavu sa zhoršuje so zvyšujúcim sa vekom. Zatiaľ čo vo veku od 18 do 24 rokov pokladá svoj zdravotný stav za dobrý až veľmi dobrý 9 z 10 Slovákov, v kategórii ľudí nad 64 rokov sa cíti zdravotne dobre len jeden Slovák z piatich. Rozdiely badať aj v súboji pohlaví. Spomedzi slovenských mužov pokladá svoj zdravotný stav za minimálne dobrý 64,7 %, medzi ženami je tento podiel nižší, a to 57,6 %.
Najmenej zdraví sa cítia obyvatelia Pobaltia. V Lotyšsku, Litve a Estónsku sa len približne dve pätiny obyvateľov vyjadrili, že ich zdravotný stav je dobrý alebo veľmi dobrý. Zdravie v pomerne významnej miere vplýva nielen na náš pocit šťastia či vyššiu fyzickú aktivitu, ale pôsobí aj na výkonnosť a čas strávený v práci. No a to, nakoľko sme v práci výkonní, má často rozhodujúci vplyv aj na to, ako sa nám v práci darí a koľko zarobíme.
42. týždeň 2013
8
ekonomický ekonomický týždenník týždenník
Kalendár udalostí 43. týždňa Indikátor Evidovaná miera nezamestnanosti, ÚPSVAR [21. október 2013], v %
Obdobie
Odhad PABK
Odhad trhu
september 2013
13,83
–
Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] CPI [%, r/r] 1] 4] HICP [%, r/r] 1] 4] PPI [%, r/r] 1] 4] Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] EUR/USD 2] 4] Základná sadzba ECB 2] 4] 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4]
6]
3 Q 2013 1,4 1,3* 1,4* – 0,6 1,0 13,84 614,3 1,35* 0,50* 0,13*
4 Q 2013 1,8 1,0 1,1 – 0,5 – 0,9 14,19 750,0 1,30 0,50 0,15
1 Q 2014 2,7 1,2 1,2 1,0 – 0,4 14,55 1 070,0 1,30 0,50 0,15
2013 1,2 1,1 1,2 – 0,2 0,5 14,27 4 309,8 1,30 0,50 0,15
2014 2,2 2,4 2,3 2,5 – 0,3 14,02 3 590,0 1,30 0,50 0,20
1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť
42. týždeň 2013
9