Vývojové koncepcie manažmentu 2. téma
Charakteristika vývoja manažmentu a jeho historického zázemia zázemia,, ktoré sa podieľali na formulovaní aktuálnych názorov, názorov, škôl a koncepcií manažmentu
Predklasické obdobie rozvoja riadenia (1)
Počiatky vývoja riadenia: dávni dávni sumerskí obchodníci a starovekí egyptskí stavitelia pyramíd Neskoršie generácie, hlavne grécka a rímska ríša V stredoveku civilizácia renesančnej Európy a Blízkeho východu podporovala riadenie najmä v oblasti vodného inžinierstva, budovania kanálov, priehrad a prístavov
Predklasické obdobie rozvoja riadenia (2)
Rozvoj moderných náboženských kultúr, budovanie nových kostolov, katedrál a kláštorov – vplyv na rozvoj manažérskych prístupov Riadenie v určitých náznakoch manažmentu, v podobe vedného odboru, začalo ako odnož ekonomiky v XIX. storočí. Adam Smith a John Stuart Mill Mill,, klasickí ekonómovia, vytvorili vo svojich továrňach teoretické základy na rozmiestnenie zdrojov do jednotlivých odvetví výroby, produkcie a tvorby cien.
Predklasické obdobie rozvoja riadenia (3)
Eli Whitney, Whitney, James Watt a Matthew Boulton v tom istom čase zaviedli špeciálne výrobné prvky štandardizáciu, kontrolu kvality, kalkuláciu, unifikáciu súčiastok a plánovanie práce Robert Owen a M. Laughlin zavádzali uprostred XIX. storočia prvky humanity v teóriách školenia pracovníkov, motiváciu, organizačné štruktúry a prvky kontroly J. Wharton poskytol v roku 1881 prvú teóriu terciálnej úrovne v riadení
Predklasické obdobie rozvoja riadenia (4)
Predklasický manažment (riadenie) sa začal rozvíjať s vývojom kapitalizmu keď vzrástla zložitosť a význam riadenia natoľko, že iba tradície a zvyky v riadení už nestačili zabezpečiť potrebné správanie jednotlivcov a skupín vo firmách Robert Owen (1771(1771-1858), anglický podnikateľ ako prvý zistil význam a dôležitosť ľudských zdrojov, vo svojej továrni zaviedol lepšie pracovné podmienky, stravovanie zamestnancov, skrátenie pracovného času na 10,5 hodiny a zakázal nočnú prácu detí
Predklasické obdobie rozvoja riadenia (5)
Charles Babbage (1792(1792-1871), anglický matematik, vyzdvihoval význam deľby práce, špecializáciu, systém odmeňovania za prínosy, nápady a účasť na zisku a aplikáciu matematických metód na lepšie využívanie strojov a materiálu Daniel C. McCallum a Henry V. Poor vypracovali rad odporúčaní pre časovú a priestorovú koordináciu činností v organizácii práce železničnej dopravy
Historické základy manažmentu 1910 – 1920 Tradičná škola manažmentu Taylor,, Fayol, Taylor Fayol, Ford 1920 – 1930 Neoklasická škola manažmentu Maslow,, Mayo, Maslow Mayo, Gregor, .. Baťa 1930 – … Moderná škola manažmentu Simon, Scott, Scott, Drucker
Tradičná (klasická) škola manažmentu -
vedecké riadenie snaha o racionalizáciu výrobných a obslužných procesov na najnižších úrovniach podnikového riadenia – stredobodom je človek, stroj, výrobok
-
správne riadenie koncept celistvého riadenia podnikov
-
byrokratická organizácia pevná administratívna organizácie riadenia s jednoznačnou hierarchickou líniou moci a poriadku
Tradičná (klasická) škola manažmentu (1910 – 1920): -
organizácia je vnímaná ako formálna štruktúra, ako uzatvorený celok
-
organizácia - jej systém funguje na princípe dodržiavania pravidiel záväzných pre všetkých členov organizácie
-
jednotlivec sa musí prispôsobiť a spojiť s inými prostredníctvom formálnych ekonomických väzieb a nástrojov
-
základ racionalizácie výroby
Neoklasická škola manažmentu 1920 – 1930 - škola ľudských vzťahov -
zdôrazňovanie humanistického princípu – postavenie ľudí v procesoch manažmentu
-
organizácia je vnímaná ako spoločenský systém
-
sústredenie sa na človeka - podstatný prvok manažmentu - využívanie prvkov motivácie, tvorba spoločenského prostredia človeka, pôsobenie na spoločenské vzťahy, komunikáciu, štýl vedenia
Moderná teória manažmentu 1930 – … -
psychologicko-sociálne psychologickoproc procesné kvantitatívne systémové empirické (pragmatické)
prístupy
Psychologicko – sociálne prístupy manažmentu (1930 – 1940): ... správanie sa riadiacich a riadených pracovníkov -
systémy motivovania ľudí
-
komunikácia
-
rozvíjanie tvorivosti
-
využívanie „koncepcie dokonalosti“
Procesné prístupy manažmentu (1940--1950): (1940 ... komplexné chápanie riadenia podniku -
usporiadanie princípov a hľadísk pre štruktúrovanie a posudzovanie procesu manažmentu
-
utriedenie čiastkových činností procesu manažmentu do manažérskych funkcií
Systémové prístupy manažmentu (1950 – 1960): ... celistvé, komplexné chápanie riadiacich i riadených procesov -
využívanie všeobecných, univerzálne platných postupov pre rozvíjanie teórie a praxe manažérskeho myslenia a konania
-
modelovanie manažérskych rozhodovacích úloh (analýza, syntéza)
-
aplikácia prostriedkov informačných a komunikačných technológií pre riadiacu prax
Kvantitatívne prístupy manažmentu (1960 – 1980): ... metódy a viac či menej algoritmizované postupy pri riešení problémov rozhodovania -
usporiadavanie poznatkov, presadzovanie exaktných prístupov
-
intenzívne využívanie analytických nástrojov pre manažérske rozhodovacie procesy
Empirické (pragmatické) prístupy manažmentu (1980 – 2010): ... analýza a zovšeobecnenie poznatkov z manažérskej praxe -
presadzovanie rozmanitosti foriem manažérskej teórie a praxe
-
využívanie štúdia praktických problémov riadenia na vypracovanie a predkladanie konkrétnych odporúčaní pre manažérsku prax
Japonská škola manažmentu
Charakteristiky japonskej školy manažmentu
celoživotné zamestnanie
kolektívne rozhodovanie
kolektívna zodpovednosť
pomalé hodnotenie a postup (závislé od veku)
implicitné kontrolné mechanizmy
nešpecializovaná cesta kariéry
celostný záujem o zamestnanca ako človeka
veľa malých zmien
Rozhodovanie v japonskej škole manažmentu Proces rozhodovania charakterizuje klasický prístup k manažmentu v japonskej škole:
od každého pracovníka sa očakáva prekladanie námetov (nápadov) na zlepšovanie (bottom (bottom – up up)) nápad je predložený priamemu nadriadenému schválenie nápadu (ak je schválený) a posun ďalšiemu nadriadenému po (dlhšom) procese schvaľovania nasleduje (rýchla) realizácia
Výber pracovníkov v japonskej škole manažmentu Rozhodujúce vlastnosti:
charakterové vlastnosti uchádzača postoj (vzťah) k organizácii schopnosti a vedomosti ambície pôvod
Kariéra pracovníkov sa odvíja od:
veku schopností
Americká škola manažmentu
Charakteristiky americkej školy manažmentu
individualizmus krátkodobé zamestnanie (striedanie zamestnaní) mzdový systém založený na schopnostiach a výkonoch postup závislý od schopností segmentovaný záujem o zamestnanca systém riadenia a zlepšovania toptop-down tendencia k decentralizácii právomoci individuálne rozhodovanie individuálna zodpovednosť explicitné kontrolné mechanizmy zásadné inovačné zmeny
Európsky manažment
západoeurópsky - viac podobný americkému – rozvoj kvantitatívnych, systémových a empirických (pragmatických) prístupov
dôraz na – podnikové hospodárenie – kontrola, účtovníctvo, evidencia – plánovanie a organizovanie – vnútropodnikové riadenie – stimulácia pracovníkov
