1 PSYCHOLÓGIA V PRACOVNOM PROCESE 1.1 Vznik psychológie práce Vedy o človeku začali skúmať človeka v pracovnom procese od 19. storočia, čo sa spájalo s industrializáciou a technickým rozvojom v Európe. Skúmalo sa predovšetkým, ako industrializácia a technický rozvoj vplývajú na život robotníkov. Skúmali sa pracovné podmienky, spôsob bývania, alkoholizmus, samovraždy atď. Výsledky týchto výskumov však ešte nemali bezprostredný dopad na riadenie podnikov. Psychológia, ako jedna z vied o človeku, dostala vedecký charakter v roku 1879, keď W. Wundt založil v Lipsku prvé psychologické laboratórium. So základnými teoretickými poznatkami mohla psychológia začať rozširovať svoje pôsobenie na praktické oblasti, t. j. na ekonomiku a priemysel. Psychológia práce sa teda objavila ako samostatný odbor aplikovanej psychológie až na rozhraní 19. a 20. storočia. Začiatky psychológie práce sú výrazne spojené s menom Huga Münsterberga (1863 -1916), ktorý v roku 1912 vydal knihu Psychológia a hospodársky život. V tejto „zakladajúcej knihe“ psychológie práce prvý použil termín psychotechnika - termín, ktorý by bolo možné voľne interpretovať ako „techniku uplatňovania psychológie v hospodárskom živote“. Najväčší rozsah nadobudlo toto hnutie v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Psychotechnika vychádzala z predpokladu, že pokiaľ v pracovnom procese vznikajú problémy, sú spôsobované predovšetkým tým, že sa na pracovné miesta dostávajú jednotlivci bez zodpovedajúcich predpokladov. Záujem psychológov bol preto v tomto období zameraný na rozdiely v schopnostiach medzi jednotlivcami a posudzovanie ich spôsobilosti na jednotlivé pracovné miesta. Psychotechnika napriek nedostatkom, ktoré sa prejavovali najmä v jej praktickej aplikácii, výrazne prispela k širšiemu uvedomeniu si významu psychológie pre hospodársku prax. Pozitívne prvky psychotechniky sa uplatňujú aj v súčasnosti ako testovacie, či presnejšie vyjadrené diagnostické prístupy v hospodárskej praxi tam, kde majú skutočné opodstatnenie, a to ako súčasť komplexného psychologického posúdenia uchádzača o prácu, resp. pracovníka. Ide predovšetkým o tie profesie a činnosti, ktoré kladú na človeka mimoriadne nároky a pri výkone ktorých by prípadné zlyhanie malo ďalekosiahle negatívne následky, či už ekonomické (manažérske pozície), či dôsledky v oblasti zdravia a života (vodiči, rušňovodiči, operátori velínov elektrární a pod.). 8
Na základe psychotechniky vznikla poradenská psychológia práce, ktorá rieši problémy psychologického výberu pracovníkov, či poradenského posudzovania ich predpokladov, pričom kladie dôraz na celkový rozbor osobnosti človeka a na možnosti jeho ďalšieho rozvoja. H. Münsterberg sa celý život snažil presadiť psychológiu do hospodárskej praxe. V roku 1912 pripravil základy pre jeden z prvých testov personálneho výberu. Z dnešného pohľadu išlo o psychológiu dopravy. Analýzou príčin nehôd mestskej dopravy a výsledkami prieskumu zaviedol opatrenia pre bezpečnosť vodičov. Využil zručných vodičov mestskej dopravy a zaznamenával, ako zmeny smerov a pohybov chodcov, koní a vozidiel ovplyvňujú vodičov. Münsterbergova propagácia aplikovanej psychológie sa vyplatila. V roku 1916 začal vychádzať Journal of Applied Psychology. L. M. Berryová (2009) píše, že jeho najvýznamnejšou prácou bola Psychológia: všeobecná a aplikovaná. Münsterberg bol Nemec, Wundtov žiak, svojim kritický postojom k americkým kolegom bol známy, mnohými svojimi názormi svojich splupracovníkov dráždil. Nič to však nemení na skutočnosti, že je predstaviteľom začiatkov aplikovanej psychológie.
1.2 Vývoj názorov na človeka v pracovnom procese 1.2.1 Mechanocentrický prístup Uplatnenie spoločenských vied, teda aj psychológie práce v riadení podnikov, má svoju vývojovú logiku. Priekopníkmi tohto prístupu boli inžinieri F. W. Taylor (1856 - 1915), zakladateľ tzv. „vedeckého riadenia“; podnikateľ a neskôr konzultant pre otázky racionalizácie práce F. B. Gilbreth (1868 - 1924) a jeho manželka, psychologička, L. M. Gilbrethová (1878 - 1932). Aj keď Taylor a Gilbrethovci nespolupracovali, výsledky ich výskumov sa stali známe ako časové a pohybové štúdie. Podľa mechanocentrického prístupu (Bedrnová, Nový, 1994) je človek súčasťou technického systému a objektom technického riadenia. Človek bol chápaný ako prírodná bytosť, ktorej správanie bolo redukované na elementárne reakcie zamerané na uspokojovanie potrieb. Riadenie bolo zamerané na elementárne pracovné pohyby s cieľom dosiahnuť maximálnu racionalizáciu výrobného procesu. To viedlo k technokratizácii riadiacich procesov. Celkom sa zabúdalo na miesto človeka v sociálnej štruktúre. Práca bola motivovaná hmotnými podnetmi - peniazmi, vecnými odmenami, výhodami a privilégiami. Personálna práca bola zameraná na získavanie nutného poč9
tu pracovníkov prostredníctvom racionálneho výberu a to za účasti odborníkov. W. F. Taylor s preslávil svojou prednáškou Sústava kusovej sadzby – krok k čiastočnému riešeniu robotníckej otázky, v ktorej žiadal: a) snímkovať pracovné operácie, b) úkolovou mzdou zvyšovať produktivitu práce. Navrhol tieto opatrenia: • racionálne využívanie práce robotníkov i výrobných prostriedkov, • prísne predpisy pre používanie nástrojov a materiálov, • štandardizáciu nástrojov a pracovných operácií, • presnú evidenciu pracovného času, • chronometráž pracovných operácií a kontrolu každej operácie, • využívanie diferencovanej úkolovej mzdy, • nové rozdelenie práce v riadiacom systéme. Prínos opatrení F. W. Taylora je treba vidieť predovšetkým v tom, že navrhol ideálne pracovné postupy, v ktorých vylúčil zbytočné pohyby, oddelil konštrukčné činnosti od prípravy výroby a samotnej výroby, zaviedol teda deľbu práce, prepracoval metódy kontroly, miesto líniovej štruktúry riadenia zaviedol funkčný typ riadenia. Realizáciou navrhnutých opatrení dosiahol F. W. Taylor zvýšenie produktivity práce od 100% až do 200% a zvýšenie zárobkov o 50%. „Taylorizmus“ bol neskôr v priebehu rokov podrobený kritike z rôznych pozícií. Nesporný je však prínos navrhnutých opatrení pre racionálnu organizáciu práce a uplatnenie psychológie v hospodárskej praxi. 1.2.2 Sociocentrický prístup Sociocentrický prístup sa spája s menom profesora Harvardskej univerzity G. E. Maya (1880 - 1949), ktorý roku 1924 začal so svojimi spolupracovníkmi výskum trvajúci s menšími prestávkami desať rokov. Označenie „hawthornské štúdie“ má svoj pôvod v mieste, kde boli výskumy realizované. Bola to firma Western Electric Co. neďaleko Chicaga v malom mestečku Hawthorn. Označenie „hawthornský efekt“ sa dnes používa na vyjadrenie skutočnosti, že niekto pracuje zvlášť usilovne preto, že si váži príležitosť zúčastniť sa pri niečom novom, zvláštnom, významnom. Hawthornské štúdie ukázali, že výkon sa zvyšoval nielen na experimentálnych pracoviskách, kde sa pracovné podmienky zlepšovali, ale i na kontrolných pracoviskách, kde k žiadnym zmenám nedošlo. Celkom neočakávané bolo aj zistenie, že výkon stúpol na experimentálnych pracoviskách i v okamihu, keď boli pracovné podmienky (napr. osvetlenie, dĺžka prestávok atď.) - ako súčasť experimentu - vrátené na pôvodnú, t. j. relatívne niž10
šiu úroveň! Bolo potrebné hľadať iné skutočnosti, ktoré by túto zmenu spôsobovali. Bolo nájdených niekoľko faktorov zvýšenia výkonu pracovníkov (Provazník, a kol., 1997): • Pracovníci z experimentálneho pracoviska pociťovali uznanie, že boli zaradení do výskumu. Vnímali túto skutočnosť jednak ako potvrdenie toho, že ich vedenie podniku pokladá za dôležitých, jednak ako výraz záujmu vedenia podniku o zlepšenie pracovných podmienok. • Medzi pracovníkmi experimentálneho pracoviska navzájom i medzi nimi a ich vedúcim (majstrom) sa pôsobením nových podmienok práce utvorili nové, priaznivejšie pracovné i osobné vzťahy. • Nová intenzívnejšia a vyššia úroveň sociálneho styku a nové, priaznivejšie vzťahy medzi pracovníkmi boli faktorom vyššieho uspokojenia z práce. Hawthornské štúdie objavili a potvrdili význam pracovnej skupiny na pracovisku. Dokázalo sa, že spoločenské vzťahy, neformálne sociálne skupiny na pracovisku sú významným faktorom výkonnosti (a spokojnosti) pracovníkov (Schein, 1969). Mayova škola ľudských vzťahov chápala pracovníka ako človeka, ktorý v pracovnom procese uspokojuje sociálne potreby: potrebu styku s inými ľuďmi, uznania, náklonnosti, informovanosti, kompetencie atď. Tieto potreby sa saturujú v pracovných skupinách. Preto sa zdôrazňovali také prvky riadenia ako uvedomelosť pracovníkov, ochota prijímať ciele organizácie za svoje. To si vyžadovalo špecifické metódy hmotnej i nehmotnej stimulácie a výrobné systémy, do ktorých sa človek zaradil, museli byť riadené sociocentricky. Personálna činnosť sa sústreďovala nielen na vyhľadávanie pracovníkov, ale aj na sústavné hospodárenie a prácu s ľudskými zdrojmi. Nehmotná stimulácia mala predovšetkým formu sociálnych služieb. Záujem o človeka sa postupne rozšíril od roly výkonného pracovníka na jeho ďalšie sociálne role v súkromnom živote. Vytvárali sa komplexné plány personálneho a sociálneho rozvoja. Hospodárenie s ľudskými zdrojmi sa stalo vecou nielen personalistov, ale celej riadiacej hierarchie. Mayova škola ľudských vzťahov (Human Relations) vytvorila bázu pre vznik sociálnej psychológie práce, ktorá sa venuje otázkam medziľudských vzťahov v podniku a sociálnej klímy na pracovisku. U nás bola sociálna psychológia práce do šesťdesiatych rokov 20. storočia potlačovaná. Až od šesťdesiatych rokov sa začala venovať pozornosť sociálnym podmienkam práce a problematike medziľudských vzťahov v pracovnom procese. Preukázalo sa, že tieto vzťahy, či už v rovine vertikálnej alebo horizontálnej, výrazným spôsobom ovplyvňujú úroveň sociálnej klímy na pracovisku, ktorá sa pre11
mieta do všetkých sledovaných aspektov pracovného konania, t. j. do pracovnej ochoty (motivácie), do pracovnej výkonnosti, spokojnosti s prácou, dokonca i do nehodovosti pracovníkov (Provazník, a kol., Flešková, 2007). 1.2.3 Antropocentrický prístup Antropocentrický prístup predstavuje súčasné chápanie človeka v pracovnom procese (Bedrnová, Nový, 1994). Tento prístup chápe človeka ako bytosť tvorivú, pružnú a nápaditú a súvisí s prechodom ekonomiky od produkovania predmetov k produkcii služieb a ideí. Tento prístup vyžaduje rešpektovať človeka ako ucelený, vysoko individualizovaný a pritom vysoko organizovaný, prosociálne orientovaný otvorený systém. Riadiace koncepcie sú zamerané na humanizáciu práce, participatívnu organizáciu a riadenie práce, rozširovanie a obohacovanie práce, tvorbu autonómnych pracovných skupín, na rozširovanie podnikovej demokracie. Základným motívom pracovnej činnosti je spoluúčasť človeka. Pozornosť personálnej práce sa sústreďuje na individuálnu starostlivosť o človeka a individualizované hospodárenie s ľudskými zdrojmi. 1.3 Predmet psychológie práce Obsahovo je psychológia práce vedou, ktorá zahŕňa najmenej tri oblasti - inžiniersku (technickú) psychológiu, psychológiu práce s ľuďmi a psychológiu organizácie a riadenia. V takomto chápaní sa psychológia práce javí ako aplikovaná psychologická disciplína. Na druhej strane však toto chápanie neobstojí z dôvodu, že psychológia práce by podľa niektorých názorov mala až 36 aplikácií (Bureš, 1973). Znamenalo by to roztrieštenosť predmetu, chýbajúci teoretický a praktický základ ako aj ucelenú koncepciu pracovnej činnosti. Z toho dôvodu je chápanie psychológie práce len ako aplikovanej vednej disciplíny neúnosné. Viacerí autori: Z. Bureš (1981), J. Daniel, I. Pikala a kol. (1976), B. Chalupa (1973) vymedzujú psychológiu práce ako jednu zo špeciálnych psychologických disciplín, ktorá sa zaoberá zákonitosťami psychickej regulácie pracovnej činnosti a využitím poznatkov o týchto zákonitostiach vo všetkých oblastiach ľudskej práce. Ľudskú prácu chápu ako formu ľudskej činnosti, ktorou človek mení okolitý svet, a tým aj sám seba. Psychologická teória pracovnej činnosti sa však neobmedzuje len na výrobu, ale aj na umeleckú tvorbu, tvorbu životného prostredia, životného štýlu vôbec (Juhás, Kubáni, Szabó, 1988). 12
Poznatkový systém psychológie práce sa opiera na jednej strane o vlastné výskumy, ktoré sa realizujú v pracovnom procese, ďalej o poznatkový systém ostatných psychologických disciplín, ako aj o poznatkový systém nepsychologických disciplín. Psychológia práce je tak svojou povahou i predmetom interdisciplinárnou. Z obsahového hľadiska možno vyčleniť tieto základné oblasti uplatnenia psychológie práce v podniku (Provazník a kol., 1997): • Rutinné činnosti - napr. komplexné posúdenie psychickej spôsobilosti na výkon riadiacej funkcie, resp. vykonávania činnosti, ktorá môže byť riziková alebo nebezpečná. • Expertízne činnosti - napr. riešenie celého systému práce s ľuďmi v podniku a to ako v oblasti personálnej práce, tak v oblasti sociálnej práce, riešenie adaptačných procesov pracovníkov, konštrukcia a úprava pracovných prostriedkov, otázky bezpečnosti a hygieny práce atď. • Poradenské a výchovno - vzdelávacie činnosti, napr.: poradenstvo pre riadiacich pracovníkov v otázkach vedenia ľudí, poradenstvo pri riešení pracovných, či iných životných problémov a ťažkostí zamestnancov a ich rodinných príslušníkov atď. • Výskumné činnosti - slúžia predovšetkým rozvoju poznatkovej základne psychológie práce, však môžu byť využívané priamo v podniku. Podľa E. Letovancovej (1997) výskum i aplikáciu psychológie práce možno rozdeliť do týchto problémových okruhov: • Analýza práce a pracovnej činnosti, profesiografická schéma, tvorba profesiogramov, tvorba diagnostický modelov, psychodiagnostika. • Jednotlivec v organizácii, výber pracovníkov, predikcia úspešnosti pracovníkov, hodnotenie pracovníkov, spoľahlivosť pracovného výkonu. • Pracovný výkon a výkonnosť, ukazovatele výkonu a metódy ich merania, determinanty pracovnej výkonnosti, pracovný režim a psychická disponovanosť človeka v čase, režim práce a odpočinku. • Motivácia k práci a spokojnosť s prácou, motivačné faktory a ich pôsobenie, možnosti regulácie motivačných procesov, prostriedky motivačného pôsobenia, systémové väzby motivačných nástrojov. • Utváranie pracovného prostredia, systémové riešenie pracovného prostredia, homocentrický prístup pri navrhovaní pracovných systémov, pravidla pre tvorbu farebného priestoru, farebné systémy, dizajn. • Sociálne správanie v organizáciách, komunikácia, kooperácia, súťaženie, konflikty, firemná komunikácia, pracovné skupiny, pracovné tímy.
13
• Vedenie a riadenie v organizáciách, teórie riadenia, štýly riadenia, ľudské zdroje, tvorivosť v riadení, štýly rozhodovania, využívanie psychológie v základných personálnych činnostiach, public relations, reklama, trh. V širšom kontexte sa k uplatneniu psychológie práce vyjadruje L. M. Berryová (2009), ktorá uvádza, že v budúcnosti jej rozvoj ovplyvní viacero činiteľov. Prvým je zmena pracovnej sily, ktorá je v súčasnosti oveľa rozšírenejšia než doteraz. Informačné technológie sú druhou podmienkou, ktorá do odboru prinesie zmeny. Rozširovanie medzinárodného podnikania je treťou podmienkou. Uzatvára, že nové úlohy a nové techniky výskumu a praxe v psychológii práce sa nepochybne vynoria práve z týchto zmien. 1.2.4 História psychológie práce na Slovensku Dejiny psychológie práce na Slovensku sú úzko spojené s dejinami psychológie práce v Českej republike. Spájajú sa s menami V. Příhoda, J. Doležal, J. Stavěl, A. Jurovský, J. Čečetka, M. Gaváč, T. Pardel a iní. V Prahe bol založený v roku 1920 Československý ústav práce. Začiatok psychológie práce na Slovensku sa viaže na rok 1928, keď bol v Bratislave z iniciatívy Obchodnej a priemyselnej komory založený Psychotechnický ústav pre Slovensko. Viedol ho pražský psychológ J. Stavěl. Hlavným smerom jeho činnosti bol výber pracovníkov, poradenstvo pre voľbu povolania a vývoj psychologických testov. Tomuto predchádzalo ustanovanie Psychologického seminára na Filozofickej fakulte UK roku 1926 v Bratislave. Ustanovenie seminára prispelo aj k založeniu Ústrednej poradne povolaní roku 1928. Po roku 1942, keď ústav viedol A. Jurovský, sa jeho orientácia rozšírila o problematiku profesiového poradenstva v širších súvislostiach. V tejto podobe ústav pretrval až do roku 1948, keď bol v Bratislave založený jeho nástupca Československý ústav práce, oblastný ústav pre Slovensko. Okrem psychologickej problematiky sa v ústave riešili otázky fyziológie, hygieny a organizácie práce. Ústav pracoval do roku 1951, kedy bola jeho činnosť zastavená z dôvodu kritík psychotechnických koncepcií. Roku 1955 bolo založené Psychologické laboratórium pri SAV a v školskom roku 1956 - 1957 sa začali prednášky z psychológie práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V novembri 1957 sa uskutočnila prvá celoštátna konferencia na tému Využitie psychológie v socialistickej spoločenskej praxi. Dôsledkom bolo aj prebudovanie Psychologického laboratória SAV na Ústav experimentálnej psychológie SAV, ktorý mal aj oddelenie inžinierskej psychológie. Roku 1958 14
vznikla Slovenská psychologická spoločnosť pri SAV. Koncom roku 1964 vznikol Československý ústav práce a sociálnych vecí s celoštátnou pôsobnosťou. V rámci neho bol vytvorený odbor psychológie práce so zameraním na sociálnu psychológiu práce, psychológiu v personálnych činnostiach a inžiniersku psychológiu. Začiatky publikačnej činnosti v oblasti psychológie práce sú z roku 1963, keď J. Daniel vydal monografiu Psychológia práce. V roku 1966 začal V Prahe vychádzať prvý odborný časopis Psychologie v ekonomické praxi s celoštátnou pôsobnosťou. V roku 1966 vydal M. Stríženec knihu Psychológia a kybernetika, roku 1967 vydali J. Daniel Psychologické aspekty pracovného zácviku, J. Bulák Psychológiu v stavebníctve A. Jurovský a kol. Psychológ a sociológ v závode. Praktické uplatnenie našla psychológia práce v podnikoch a organizáciách, najmä v priemysle a vo sfére služieb (Letovancová, 1997). Publikačná činnosť v tomto období bola zameraná na pôsobenie psychológa v praxi (Kollárik, Kubalák, 1979), prezentáciu výsledkov výskumu v praxi (Kollárik, 1979, Jurovský 1980, Kubalák 1982), práce určené pre vedúcich pracovníkov (Pikala, a kol., 1972. Daniel, Pikala a kol., 1976, Perlaki, Kollárik a kol., 1981, Kollárik, Perlaki a kol 1981). Svoju úlohu tu zohrali aj preklady, napr. z inžinierskej psychológie (Lomov), praktickej psychológie práce a tvorivosti v riadení (Pietrasinski) a riadenia organizácie (Schein). Priestor pre publikovanie z oblasti psychológie práce vytvárali aj novozaložené odborné časopisy Studia psychologica, Psychologie v ekonomické praxi, Syntéza, Bezpečná práca (Kollárik, v tlači). Z organizačného hľadiska sa do roku 1989 psychológovia uplatňovali v praxi ako podnikoví psychológovia, budovali sa rezortné pracoviska, (napr. VSŽ Košice, Slovnaft Bratislava, atď.) a centrá poradenských služieb. Po roku 1989 sa rozšírili aj konzultačné a poradenské služby pre organizácie a manažérov vo všetkých oblastiach, ktorými sa psychológia práce zaoberá.
SÚHRN Začiatky psychológie práce sú spojené s menom Huga Munsterberga, ktorý vydal v roku 1912 knihu Psychológia a hospodársky život. Vymedzil v nej pojem psychotechnika. Psychotechniku chápal ako techniku uplatňovania psychológie v hospodárskom živote. Na základe psychotechniky vznikla poradenská psychológia práce. Vývoj názorov na človeka v pracov15
nom procese vyjadrujú mechanocentrický, sociocentrický a antropocentrický prístup. Mechanocentrický prístup chápal človeka ako súčasť technického systému a objekt technického riadenia. Zabúdalo sa na miesto človeka v sociálnej štruktúre. Zavedením ideálnych pracovných postupov bolo dosiahnuté zvýšenie produktivity práce o 100 % až 200 % a zvýšenie zárobkov o 50 %. „Taylorizmus“ bol neskôr kritizovaný z rôznych pozícií. Nesporný je však jeho prínos pre racionálnu organizáciu práce a uplatnenie psychológie v hospodárskej praxi. Sociocentrický prístup objavil a potvrdil význam pracovnej skupiny na pracovisku. Hospodárenie s ľudskými zdrojmi sa stalo vecou nielen personalistov, ale celej riadiacej hierarchie. Mayova škola ľudských vzťahov vytvorila základňu pre vznik sociálnej psychológie práce. Antropocentrický prístup predstavuje súčasné chápanie človeka v pracovnom procese. Základným motívom pracovnej činnosti je spoluúčasť človeka. Pozornosť personálnej práce sa sústreďuje na individuálnu starostlivosť o človeka a individualizované hospodárenie s ľudskými zdrojmi. Psychológia práce je špeciálna psychologická disciplína zaoberajúca sa zákonitosťami psychickej regulácie pracovnej činnosti a využitím poznatkov o týchto zákonitostiach vo všetkých oblastiach ľudskej práce. Základné oblasti uplatnenia predstavujú rutinné činnosti, expertízne činnosti, poradenské a výchovno - vzdelávacie činnosti a výskumné činnosti. Začiatok psychológie práce na Slovensku sa viaže na rok 1928, keď bol v Bratislave založený Psychotechnický ústav pre Slovensko. Otázky a úlohy 1. Na základe čoho vznikla poradenská psychológia práce? 2. V čom spočíva podstata mechanocentrického prístupu chápania človeka v pracovnom procese? Čím prispel k uplatneniu psychológie v pracovnom procese? 3. Čo rozumieme „hawthornským efektom“? 4. Aký má význam Mayova škola ľudských vzťahov pre súčasnú psychológiu? 5. Vysvetlite základné myšlienky antropocentrického prístupu chápania človeka v pracovnom procese. 6. Vysvetlite predmet psychológie práce, uveďte základné problémové okruhy psychológie práce. 7. Ako sa konštituovala psychológia práce na Slovensku?
16
