Seminár Praha 2014 : Náhradná rodina v procese adaptácie. ATTACHMENT

Seminár Praha 2014 : Náhradná rodina v procese adaptácie.

_____________________________________________________________________________________________________________

ATTACHMENT Citové puto, vzťahová väzba, pripútanie, attachment: je všeobecný pojem, ktorý označuje stav a kvalitu citových väzieb (attachmentu) jedinca.  Je to správanie vyhľadávajúce bezpečie a blízkosť.  Vytvára sa v prvých rokoch života.  Ide o výlučný vzťah medzi dieťaťom a osobou /osobami, ktoré sa oň starajú.  Existujú rôzne vzorce citových väzieb (attachmentu), ktoré sa vykryštalizujú približne v troch až piatich rokoch života dieťaťa. Attachmentové správanie – predstavuje akúkoľvek formu správania, ktorého cieľom je získanie alebo zachovanie si blízkosti k určitej preferovanej osobe. Spúšťačom attachmentového správania je separácia alebo hroziaca separácia od osoby, ku ktorej má jedinec citové puto. Dosiahnutím bezpečnej blízkosti sa navodzuje stav uvoľnenia, v ktorom človek môže fungovať. Ako sa citové puto vyvíja? Vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom vzniká na základe vzájomnej schopnosti pripútavať sa jeden k druhému. Táto schopnosť je vlastná nielen ľuďom, ale i iným živočíšnym druhom. Je to niečo, čo pomáha prežiť mláďaťu, ktoré nie je schopné samostatne existovať. Táto prirodzená danosť je podporovaná správaním matky i dieťaťa. Posilňovanie vzťahovej väzby sa dá ilustrovať napríklad na kruhu uspokojovania potrieb dieťaťa.

1) Dieťa pociťuje potrebu. Táto potreba môže byť fyzická – hlad, smäd, mokro v plienke, alebo psychická – túžba po blízkosti. 2) Vydáva signál, ktorým privoláva svoju matku (pre zjednodušenie budeme osobu, ktorá uspokojuje potreby dieťaťa nazývať matkou i keď to môže byť aj iný primárny opatrovník – otec, náhradná matka, babička).


_____________________________________________________________________________________________________________

3) Matka signál zachytí, dešifruje a potrebu uspokojí. 4) Dieťa na základe skúsenosti s tým, že môže takýmto spôsobom zabezpečiť uspokojenie vlastnej potreby, získava dôveru v to, že svet je bezpečné miesto. Hlavnými znakmi matky, ktorá má schopnosť vytvoriť s dieťaťom kvalitnú vzťahovú väzbu je spoľahlivosť a stálosť. Spoľahlivosť znamená, že dokáže vnímať signály dieťaťa, dešifrovať ich a uspokojiť potrebu práve vtedy keď to dieťa potrebuje. Stálosť znamená, že to robí stále rovnako spoľahlivo, že nemá výrazné výkyvy v tom, či potrebu uspokojí, alebo dieťa ponechá samé na seba. Okrem toho stálosť znamená to, že ide stále o tú istú osobu, že v opatrovaní dieťaťa sa nestrieda viacero osôb. Pokiaľ sú tieto atribúty zabezpečené a vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom sa bez výrazných narušení vyvíja 7 – 9 mesiacov, stáva sa matka pre dieťa bezpečnou základňou. Dieťa ju potrebuje najmä vo chvíľach, v ktorých pociťuje stres a nepokoj. Vtedy vyhľadáva blízkosť matky a prostredníctvom nej sa upokojuje. Je to tak preto, lebo malé dieťa ešte nemá vyvinutú schopnosť upokojiť sa samo. Bez svojej bezpečnej základne zostáva so svojím nepokojom osamelé a opustené. Postupne sa naučí cítiť sa bezpečne aj pri iných blízkych ľuďoch, vzťah k nim si však vytvára opäť za pomoci matky, ktorá mu v styku s nimi spočiatku dodáva pocit istoty. Dieťa si oveľa rýchlejšie vytvorí vzťah založený na dôvere k človeku, ktorému dôveruje jeho matka. Až niekedy okolo troch rokov je dieťa pripravené na to, že nepokoj zvládne bez bezprostrednej blízkosti vzťahovej osoby. Teda je to vek kedy je obvykle zrelé byť bez blízkej osoby počas celého dňa v škôlke. Zároveň vďaka tomu, že matka dostatočne sýtila jeho potreby počas prvých mesiacov života, dokáže dieťa svoje potreby regulovať a prispôsobiť sa ostatným deťom a režimu v škôlke. Neočakáva už totiž „bábätkovsky“, že jeho potreby budú naplnené okamžite ako ich bude


_____________________________________________________________________________________________________________

signalizovať. Pre ilustráciu to znamená, že i keď je hladné, dokáže počkať kým bude čas obeda, i keď túži po pozornosti dokáže sa o ňu deliť s ostatnými deťmi. V týchto situáciách sa už vie oprieť o vnútorný pocit bezpečia, ktorý uňho vznikol v období budovania vzťahovej väzby. Napriek tomu, že v troch rokoch má vnútorný pocit bezpečia, stále je preňho svet plný udalostí, ktoré na základe svojich zručností, skúseností a stupňa zrelosti nie je schopné samostatne zvládnuť . Vždy znova a znova žiada svoju matku, príp. inú blízku osobu o pomoc. Pokiaľ sa mu tejto pomoci dostane, jeho vnútorná istota silnie, ak nie, naopak silnie pocit opustenosti. Je to však už obdobie, v ktorom sa dieťa pomaly od matky odpútava a stáva sa stále samostatnejším a aj schopnejším samo sa zbaviť stresu a napätia. Tento proces postupuje zhruba do 15. roku života. Vtedy sa miera pripútania stabilizuje a zostáva na tejto úrovni do konca života. Znamená to toľko, že aj dospelý človek v stave ohrozenia a stresu vykazuje pripútavacie správanie, teda vyhľadáva blízkosť svojej vzťahovej osoby. Matka ňou zostáva do doby, kým si nenájde životného partnera. Potom sa mu vzťahovou osobou, u ktorej hľadá pomoc a upokojenie stáva on. Dospelý človek, ktorý má vzorec bezpečnej vzťahovej väzby dokáže ďalej takýto typ vzťahovej väzby vytvárať so svojím dieťaťom, teda je schopný stať sa jeho bezpečnou základňou. Čo sa však deje ak nie je všetko tak ako má byť? V prípade ak matka nemá niektorú zo základných charakteristík primárneho opatrovateľa, teda nespráva sa stálo alebo spoľahlivo, má to vplyv na to ako dieťa vníma okolitý svet aj seba samé.


_____________________________________________________________________________________________________________

Nedostatočná spoľahlivosť sa môže prejaviť v rôznej miere a podobe. Napríklad matka síce je schopná vnímať signály dieťaťa, ale nie je schopná na ne dostatočne rýchlo a intenzívne reagovať. Môže to mať viacero príčin, napr. je sama veľmi unavená, zaneprázdnená, depresívna, chorá, má veľa problémov sama so sebou a s usporiadaním svojho života. Vtedy nemá dosť energie uprednostniť potreby dieťaťa pred svojimi vlastnými. Iná miera nespoľahlivosti je v prípade ak dieťa vyrastá v inštitúcii a kapacita opatrovateľov a režim zariadenia nedovoľujú vždy reagovať na potreby dieťaťa dostatočne rýchlo. Dieťa vtedy signalizuje svoju potrebu, ale neprichádza jej uspokojenie, dieťa zostáva so svojou potrebou osamelé. Najskôr sa pokúša uspokojiť potrebu samé. Ak je hladné cmúľa si palček, ak túži po kontakte snaží sa dotýkať samé seba, ak potrebuje pokolísať, snaží sa kývať zo strany na stranu. Keď je dieťa nútené takto sa správať dostatočne dlhý čas, vzniká v ňom presvedčenie, že nemôže očakávať pomoc od svojej vzťahovej osoby. V neskoršom veku tieto deti nie sú schopné požiadať o pomoc, nesignalizujú svoje potreby (už ako malé bábätká veľmi málo plačú) a snažia sa zaobísť sa bez cudzej pomoci. Toto samozrejme vzhľadom na svoje schopnosti nedokážu a získavajú obraz o sebe samých ako o zlyhávajúcich a neschopných bytostiach. V dospelosti pôsobia chladne, akoby neboli schopní blízkych vzťahov. Sú totiž presvedčení o tom, že nikomu sa nedá úplne dôverovať, že aj tak ich každý sklame a ak by aj oni do vzťahu niečo investovali, nedostanú nič späť. Paradoxne ani prehnaná starostlivosť nie je pre dieťa užitočná. Matky, ktoré uspokojujú dieťaťu potreby skôr ako ich ono samé signalizuje, teda skôr ako si ich uvedomí, robia dieťaťu medvediu službu. Dieťa si totiž nespojí uspokojenie potreby s tým, že ono samé svojím signálom uspokojenie privolalo. Ono sa vlastne tiež nenaučí žiadať o pomoc, ale v neskoršom veku automaticky vyžaduje naplnenie svojich potrieb bez toho, aby o to žiadalo. Pokiaľ jeho potreby nie sú naplnené automaticky, dostáva sa do stavu nepohody, s ktorou si nevie poradiť.


_____________________________________________________________________________________________________________

Nestálosť matky sa môže prejaviť tak, že sú obdobia kedy poskytuje dieťaťu potrebnú starostlivosť a tie sa striedajú s obdobiami, kedy túto starostlivosť zanedbáva. Sú to napríklad matky, ktoré na dlhší čas od svojho dieťaťa odchádzajú, prípadne ich život je ovplyvňovaný podmienkami, ktoré im neumožňujú starať sa o dieťa stále v dostačujúcej miere. Môžu to byť ženy, ktoré majú partnerské problémy, ktoré ich občas zamestnávajú tak, že sa nedokážu dobre vyladiť na potreby dieťaťa. Deti v inštitucionálnej starostlivosti prežívajú nestálosť reprezentovanú častým striedaním sa opatrovníkov. Dieťa reaguje na takýto typ opatery tým, že sa naučí veľmi intenzívne využívať chvíle, v ktorých sa mu matka venuje. Kontakt s matkou je poznačený úzkosťou z možného prerušenia opatery, deti na matke lipnú, v strese a nepohode sú len veľmi ťažko utíšiteľné. Tieto deti sa naučia, že musia veľmi hlasno dávať najavo svoje potreby a snažia sa svoju vzťahovú osobu mať stále pod kontrolou. Aj v prípade, že vzťah medzi matkou a dieťaťom sa vyvíja dobre, matka sa správa primerane opatrujúco, existujú udalosti, ktoré vytvorenie vzťahovej väzby komplikujú. Napr. ochorenie matky, jej hospitalizácia, nutnosť riešiť partnerské problémy, príp. problémy spojené so zlou ekonomickou situáciou rodiny. Je však dôležité vedieť, že napriek týmto komplikáciám je možné vytvoriť s dieťaťom dostatočne pevnú a bezpečnú vzťahovú väzbu za predpokladu, že vzťahová osoba má všetky dôležité atribúty. Platí to aj v prípade, že o dieťa sa začnú starať náhradní rodičia. Treba však rátať s tým, že vznik vzťahovej väzba bude trvať dlhšie, že dieťa bude náchylnejšie citlivo reagovať na zmeny a výpadky starostlivosti.

Typy vzťahovej väzby (attachmentu) -

ak boli dieťaťu dostatočne uspokojované jeho potreby vzniká – bezpečná vzťahová väzba. 60 – 65% detí vyrastie na dospelých z bezpečnou vzťahovou väzbou,


_____________________________________________________________________________________________________________

-

ostatných 35 – 40% dospelých má neistú vzťahovú väzbu – naučili sa, že existujú určité obmedzenia alebo podmienky, aby mohli prijímať lásku, pochvalu alebo prijatie, pochybujú, či boli skutočne milovaniahodní, hodnotní, schopní. Medzi deťmi prichádzajúcimi do náhradnej rodiny je veľké percento detí s neistou vzťahovou väzbou.

Štýly neistej vzťahovej väzby 1. Vyhýbavá vzťahová väzba – pri povrchnom pohľade ide o deti nezávislé a po emočnej stránke spoliehajúce sa samy na seba. Ide však skôr o obrannú reakciu. Emocionálne sa menej prejavujú, predovšetkým skrývajú svoje pocity strachu alebo zranenia a prekrývajú ich pocitom ľahostajnosti (nič sa nedeje). Svoje a cudzie pocity ich znepokojujú, sú menej schopné rozpoznať vlastné potreby. Snažia sa byť stále zaneprázdnené, tým sa vyhnú ťaživým pocitom frustrácie a osamelosti. 2. Ambivalentná vzťahová väzba alebo úzkostno-ambivalentná vzťahová väzba – ide o deti zúfalo až výhradne zamerané na snahu získať pozornosť rodiča. Túžia po vzťahu a upokojení, sú však plné hnevu a frustrácie. Nemajú skúsenosť, že rodič bude skutočne naporúdzi ako bezpečná základňa, keď to bude potrebné. Niekedy sa prejavujú zmätenými reakciami: lipnutia na rodičovi, pokusmi o jeho odstrčenie a frustráciou z toho, že ani v jednom prípade nedostali všetko, čo potrebovali. Môžu pôsobiť pasívne, akoby sa zasekli medzi priblížením a vyhýbaním. Aby dostali pozornosť zvyšujú intenzitu svojich pocitov a požiadaviek alebo zveličujú svoju bezmocnosť. Túžia si rodiča udržať a dokonca ho aj kontrolovať. Môžu mať ťažkosti s vytváraním a udržiavaním zdravých hraníc s inými ľuďmi, ľahko vstupujú do rizikových vzťahov. Nadmerne sa zaoberajú fungovaním svojich vzťahov, veľa energie vyplýtvajú na obavy, či svoje vzťahy udržia. Prehnane sa trápia pre menšie nezhody, vyžadujú opakované uistenia, že veci sú v poriadku. Zdráhajú sa pri skúšaní nových zážitkov.


_____________________________________________________________________________________________________________

3. Dezorganizovaná vzťahová väzba – ak je dieťa dlhodobo vystavené úzkostnému alebo desivému správaniu rodiča. Rodič bol pre dieťa zdrojom bezpečia a zároveň strachu. Tieto deti dávajú najavo strach a zmätok. Niekedy „zamrznú“ a nie sú schopné reagovať. Inokedy reagujú rozporuplne. Cítia potrebu pohnúť sa k rodičovi, aby vzápätí zareagovali rovnakou silnou potrebou odstrčiť ho. Už mierne nepríjemný podnet u dieťaťa môže vyvolať veľkú emocionálnu odozvu.

Poruchy attachmentu Ak neistý štýl vzťahovej väzby pretrváva, aj keď dieťa získalo nové skúsenosti so starostlivými a citlivými rodičmi, tak sa tento fixovaný štýl vzťahovej väzby nazýva porucha vzťahovej väzby. Poruchy attachmentu: -

chronické nekonštruktívne rigidné nemenné vzorce správania

-

spôsobujú ťažkosti vo fungovaní dieťaťa

-

môžu spôsobiť oneskorenie alebo narušenie vývinu.

Uzdravovanie porúch attachmentu -

silné, zdravé, vytvalé, láskavé vzťahy

-

budovať pozitívny sebaobraz dieťaťa

-

prejavovať dieťaťu bezpodmienečné prijatie

-

zvyšovať u dieťaťa sebavedomie a sebahodnotu, oceňovať dieťa

-

odstraňovať pocity viny

-

pokúsiť sa zraňujúce správanie dieťaťa nebrať osobne.


_____________________________________________________________________________________________________________

POZNÁMKY:

Seminár Praha 2014 : Náhradná rodina v procese adaptácie. ATTACHMENT

Recommend Documents