Špecifiká kariérového poradenstva pre ţiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) Tatiana Gandelová, Jana Tholtová Pedagogicko-psychologická poradňa, Námestovo
Úvod Významné zmeny, ktoré sprevádzajú rozvoj slovenského školstva po roku 1989 čím ďalej tým výraznejšie umoţňujú zohľadňovať individuálne potreby, záujmy a schopnosti ţiakov. Kaţdé dieťa bez rozdielu - aj to, ktoré je postihnuté, narušené, ohrozené či inak znevýhodnené – má právo na systematické poskytovanie primeranej odbornej starostlivosti, uplatňovanej vo výchovno-vzdelávacom procese, teda aj na primerané, kvalitné a odborné kariérové poradenstvo a pomoc v procese voľby svojho budúceho povolania. Dokumenty Európskej únie venujú veľkú pozornosť znevýhodneným skupinám na trhu práce, medzi ktoré patria v prvom rade tí, ktorí sú istým spôsobom fyzicky alebo mentálne znevýhodnení. No skupina „znevýhodnených“ sa chápe omnoho širšie. Do centra pozornosti sa v súčasnej demokratickej spoločnosti dostáva zásada rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie napr. aj z dôvodu: pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia 1. Ţiak so ŠVVP v procese prvej smerovej voľby Proces profesijnej orientácie ţiaka je dlhodobý, vysoko individuálny proces, ktorý vrcholí voľbou povolania. V období, kedy dochádza k prvej smerovej voľbe sa dieťa nachádza vo veku, kedy zväčša – často aj v súvislosti s druhom a stupňom svojho postihnutia, narušenia, ohrozenia či akéhokoľvek znevýhodnenia – ešte nie je plne kompetentné, aby sa vedelo v tomto smere zodpovedne rozhodovať. Kaţdé znevýhodnenie – viditeľné, či menej viditeľné - má svoje dôsledky a môţe sa rôznou mierou podpísať na priebehu procesu rozhodovania sa ţiaka pre svoju budúcu profesiu. Znevýhodnenie z rôznych dôvodov zväčša výrazne sťaţuje výber vhodného budúceho povolania, či následný vstup jednotlivca na trh práce. Môţe (ale aj nemusí) sťaţovať beţný kaţdodenný ţivot jednotlivca, jeho školskú výkonnosť a tým aj jeho budúce profesijné moţnosti, a to aţ do takej miery, ţe znevýhodnenie má dopad na psychiku jednotlivca. 1.1 Rizikové faktory Ako uvádza kolektív autorov v Metodickej príručke k skupinovému motivačnému programu so zameraním na voľbu povolania ţiakov ZŠ „Kroky k povolaniu“ (2008), na dieťa vplývajú rôzne rizikové faktory, ktoré môţu, ale aj nemusia, byť spúšťačom jeho následných ťaţkostí, jeho sociálneho znevýhodnenia. Rizikovými faktormi môţe byť všetko, čo nestimuluje optimálny vývin dieťaťa alebo čo ho stimuluje nesprávnym smerom. Ale aţ
139
negatívny dopad týchto rizikových faktorov na psychiku a osobnostný vývin dieťaťa rozhoduje o jeho následnom znevýhodnení, a to aj o prípadnom znevýhodnení na trhu práce. Najvýznamnejšie rizikové faktory:
vnútorné o o o o o
zdravotné oslabenie, postihnutie, narušenie, aktuálny zdravotný stav dieťaťa, intelektové danosti, intelektová nedostatočnosť, osobnostné vlastnosti, úroveň sociálnych zručností, dopad znevýhodnenia na psychiku dieťaťa,
vonkajšie o neúplná alebo nefunkčná rodina (rodič dlhodobo v zahraničí, na týždňovkách, dlhodobá choroba rodiča spojená s jeho pobytom v nemocnici, duševné ochorenie rodiča, závislosti, smrť rodiča, náhradná rodina, deti z detských domovov, rozvedené rodiny, deti workoholikov, homosexuálne rodiny), o náhla zmena v rodinnej situácii (smrť rodiča, rozvod, rodič vo výkone trestu, časté sťahovanie sa rodiny), o CAN o vzdelanostná úroveň rodičov, o vek rodičov (príliš vysoký alebo príliš nízky), o viacgeneračná rodina, mnohopočetná rodina alebo naopak, jediné dieťa v rodine, o pretrvávajúce konflikty v rodine, o slabá ekonomická situácia rodiny, odkázanosť rodiny na sociálnu podporu štátu, ale aj naopak silné ekonomické zázemie a z toho plynúce negatívne dôsledky pre dieťa, o lokalita bydliska – rozdiel medzi dedinou a mestom, bývanie na lazoch, samotách, v osadách, margalizované lokality, ale aj sociálna izolácia na sídliskách, o deti migrantov, utečencov, menšinové etnikum, o deti z rodín, používajúcich iný ako štátny jazyk. *Tholtová, Gandelová, Barkyová, Takáčová, Machajová, Sojčák, Kopányiová: Kroky k povolaniu (2008)
Určujúcim prvkom pri voľbe budúcej profesie je v prvom rade druh a stupeň znevýhodnenia, postihnutia, narušenia ţiaka a jeho následný dopad na psychiku jednotlivca, v druhom rade tieţ prognóza vývinu alebo stavu. 1.2 Školská legislatívne týkajúca sa ţiakov so ŠVVP Školská legislatíva v posledných rokoch zaviedla do praxe pojem „ţiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami“ (ŠVVP), s ktorým sa beţne v dennej praxi pedagógovia stretávajú. „Zdravotne postihnutá osoba, dieťa s akýmkoľvek postihnutím alebo narušením, navštevujúce materskú, základnú, strednú školu alebo inú školu je žiakom školy. Na základe svojho postihnutia vyžaduje systematickú odbornú starostlivosť špeciálneho pedagóga, prípadne aj spoluprácu so psychológom, odbornými lekármi a inými odbornými pracovníkmi, teda je žiakom so špeciálnopedagogickými potrebami.“ *Informatívno-metodický materiál k integrácii ţiakov so špeciálnopedagogickými potrebami do základných škôl. MŠ SR č. 1437/1999-4, s účinnosťou od 1.septembra 1999)
140
Ako určuje legislatíva, ţiak so ŠVVP je ţiak s: mentálnym, telesným, sluchovým alebo zrakovým postihnutím, ţiak zdravotne oslabený a chorý ţiak, ţiak s narušenou komunikačnou schopnosťou, ţiak s autizmom, ţiak s vývinovými poruchami učenia alebo správania, ţiak s ťaţkým mentálnym postihnutím umiestnený v domove sociálnych sluţieb, ţiak s poruchami psychického alebo sociálneho vývinu, ţiak intelektovo nadaný. *V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl -školský zákon - v znení neskorších predpisov)
Ako uvádza vyššie zmienený Informatívno-metodický materiál, výraz postihnutie sa v beţnom dorozumievaní a aj v školskej praxi pouţíva ako synonymum defektu a ide o relatívne trvalý výrazný nedostatok (chybu) integrity alebo činnosti ľudského organizmu alebo jeho významnej časti. Ľahší nedostatok sa označuje terminologicky ako deficit, porucha alebo narušenie, anatomický defekt ako poškodenie. Podľa rozsahu a dôsledkov poškodenia rozoznávame: o postihnutie – relatívne ireparabilné poškodenie, o narušenie – realtívne reparabilné poškodenie, o ohrozenie – prípady, pri ktorých ak sa neposkytne špeciálna výchovná starostlivosť, môţe nastať narušenie. *Informatívno-metodický materiál k integrácii ţiakov so špeciálno-pedagogickými potrebami do základných škôl. MŠ SR č. 1437/1999-4, s účinnosťou od 1.septembra (1999)
Cieľom kariérového poradenstva pre žiakov so ŠVVP je pomôcť im pri voľbe ich budúcej profesie s prihliadaním na dosiahnutie najvyššieho moţného stupňa ich socializácie, čiţe zapojenia do pracovného a beţného ţivota. Kvalitné a odborné poradenstvo pri voľbe štúdia pre znevýhodnené skupiny ţiakov v konečnom dôsledku plní významnú funkciu prevencie pred nezamestnanosťou a pred zlyhaním na trhu práce.
2. Osobnosť výchovného poradcu a jeho úlohy v kariérovom poradenstve pre ţiakov so ŠVVP Nezriedka sa stretávame s neschopnosťou dieťaťa v období prvej smerovej voľby zosúladiť svoje reálne moţnosti s často neadekvátnymi alebo nereálnymi predstavami o svojom budúcom povolaní. U ţiakov so ŠVVP je častejšie ako u intaktnej populácie prítomná niţšia školská úspešnosť a z toho vyplývajúci moţný vyšší negatívny vzťah k školským povinnostiam. Prípadná absencia rodičovského poradenstva v otázkach budúcej profesie dieťaťa, prenášanie vlastných ambícií a predstáv rodičov o budúcnosti svojho dieťaťa,
141
precenenie či naopak podcenenie schopností svojho dieťaťa alebo jeho nevhodné ovplyvňovanie, vyplývajúce z tejto skutočnosti, prvú smerovú voľbu ţiaka významne sťaţuje. V období dospievania často ţiak vie, čo by nechcel robiť, aké povolanie by nechcel vykonávať, ale nevie definovať svoje „chcené“ profesijné zaradenie. Chýba mu jasnejšia predstava o rôznosti povolaní, často sa nevie zorientovať v názvoch profesií. Dospievajúci dávajú vyšší dôraz skôr na atraktivitu jednotlivých povolaní, časté je striedanie ich záujmov a nedostatočné predstavy o vlastnom budúcom smerovaní. V takýchto prípadoch je úloha výchovného/kariérového poradcu často nezastupiteľná pre proces začlenenia dieťaťa do spoločnosti. Odborné, včasné a kvalitne poskytnuté kariérové poradenstvo, realizované školeným, kompetentným výchovným či kariérovým poradcom dokáţe pôsobiť aj ako prevencia pred zlyhaním ţiaka – budúceho pracovníka –- na trhu práce. Kariérové poradenstvo pre ţiakov so ŠVVP je náročné nielen na odborné kompetencie, ale aj na osobnostné predpoklady výchovného poradcu. Nie je moţné bez osobnej zainteresovanosti, je nemysliteľné bez tolerancie, pochopenia a hlavne ochoty zo strany výchovného poradcu. Najdôleţitejšie poţiadavky na osobnostné predpoklady a kompetencie kariérového poradcu v poradenstve pre ţiakov so ŠVVP: prirodzená emočná inteligencia, empatia, osobná zainteresovanosť, tolerancia a pochopenie, ochota, flexibilita. Úlohou poradcu je informovať uchádzača o charaktere, rozsahu a obsahu štúdia, o moţnostiach uplatnenia v praxi, posúdiť vybratý učebný odbor z hľadiska zdravotného, z hľadiska rozsahu schopností, zručností a dosiahnutých vedomostí ţiaka, z hľadiska jeho záujmov. Poradca má byť schopný flexibilne prepojiť aktuálne informácie o svete práce s kompetenciami ţiaka, byť schopný pomôcť ţiakovi v rozvoji jeho osobnostnej identity, primeraným spôsobom sprístupňovať informačné zdroje o povolaniach tak, aby bol ţiak v konečnom dôsledku schopný sám urobiť vlastné rozhodnutie, týkajúce sa voľby strednej školy, v súlade so svojimi schopnosťami, prianiami, ale aj reálnymi moţnosťami.
3. Východiská kariérového poradenstva pre ţiakov so ŠVVP Určujúcimi prvkami kariérového poradenstva pre postihnutých a narušených ţiakov je pre výchovného poradcu :
Poznanie druhu a stupňa postihnutia, narušenia alebo akéhokoľvek znevýhodnenia ţiaka, ako aj jeho individuálnych špecifík. Poznanie aktuálneho zdravotného stavu ţiaka a jeho konkrétnych fyzických predpokladov. Poznanie dopadu postihnutia, narušenia či akéhokoľvek znevýhodnenia na psychiku ţiaka. Informácie o prognóze jeho vývinu alebo stavu. Poznanie všeobecných a profesijných záujmov a predstáv ţiaka a ich trvácnosti. Prehľad o psychických predpokladoch ţiaka – všeobecných aj tých, ktoré súvisia s konkrétnym povolaním. 142
Poznanie dosiahnutej úrovne školských vedomostí a zručností ţiaka. Poznanie dosiahnutej úrovne sociálnych zručností a kompetencií ţiaka. Poznanie predstáv rodičov ţiaka o budúcnosti svojho dieťaťa. Dostatočné informácie o tom, aké profesie sú vzhľadom na postihnutie, narušenie či akékoľvek znevýhodnenie ţiaka odporúčané resp. neodporúčané. Poznanie kontraindikácií, ktoré môţu byť dôvodom pre nevhodnosť niektorého povolania pre ţiaka. Poznanie perspektív uplatnenia sa ţiaka na trhu práce, v súvislosti s aktuálnymi potrebami trhu práce a s jeho postihnutím, narušením či znevýhodnením. Dostupnosť aktuálnych informácií o novootvorených odborných učilištiach, učebných odboroch, o SŠ a profilujúcich predmetoch študijných odborov SŠ vhodných pre ţiakov s určitým druhom postihnutia
3.1 Komplexný prístup pri získavaniu informácií o ţiakoch so ŠVVP Tieto informácie výchovný poradca získava: z aktualizovaných odborných vyšetrení ţiaka (lekárskych, psychologických, špeciálno-pedagogických) zo spolupráce s rodičmi ţiaka, zo spolupráce s triednym učiteľom ţiaka zo spolupráce so školským špeciálnym pedagógom, zo spolupráce s metodikom pre výchovné poradenstvo, zo spolupráce s poradenskými zariadeniami (PPP, ŠPP, DIC), zo spolupráce so strednými školami, zo spolupráce s úradmi práce, pracovnými agentúrami a pod. Hlavne v sporných prípadoch, keď si poradca nie je istý v posúdení schopností a zručností ţiaka s ohľadom na niektorý učebný alebo študijný odbor, odporúčajú sa konzultácie s odborníkmi špecializovaných pracovísk: ŠPP, prípadne DIC, PPP, špeciálne stredné školy (gymnázium, SOU, SOŠ pre mládeţ s telesným, sluchovým a zrakovým postihnutím), Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou v Bratislave, Podporné centrum pre zrakovo postihnutých študentov v Bratislave apod. Poradensko-informačnú a metodickú činnosť v oblasti profesijnej orientácie a prípravy na voľbu povolania môţe v škole vykonávať taktieţ školský špeciálny pedagóg, ktorý venuje osobitnú pozornosť a starostlivosť ţiakom so ŠVVP a na základe POP 2007/2008 aj ţiakom profesijne nevyhraneným a nezrelým. Dobrá spolupráca výchovného poradcu so školským špeciálnym pedagógom, ich koordinovaný prístup ku kariérovej príprave v prípade ţiakov so ŠV-VP by mala byť východiskom pre kvalitnú prípravu týchto ţiakov v období prvej smerovej voľby. Kariérové poradenstvo v prípade postihnutých a narušených ţiakov predstavuje pre výchovného poradcu nutnosť komplexných poznatkov tak o konkrétnom ţiakovi, ako aj o moţných profesiách a nárokoch na prípravu v príslušnej profesii, dôkladné poznanie charakteristík jednotlivých učebných odborov a profesií. Otázka kvalitného kariérového poradenstva v takomto prípade nemôţe byť pre ţiaka a kariérového poradcu krátkodobou záleţitosťou. V záujme úspešného budovania profesijnej identity ţiaka je dostatočne skorý nástup poradenstva rozhodujúci. Prax a skúsenosti poradcov ukazujú, ţe optimálny nástup intenzívnej a pravidelnej kariérovej prípravy v prípade ţiakov so ŠVVP je najneskôr od šiesteho ročníka ZŠ.
143
3.2
Voľba štúdia ţiakov so ŠVVP a podmienky prijatia na SŠ
Ţiak so ŠVVP sa pri svojej voľbe budúceho povolania môţe podľa druhu a stupňa svojho poškodenia alebo narušenia zaujímať o štúdium tak na špeciálnej, ako aj na bežnej strednej škole alebo odbornom učilišti. V prípade, ak sa ţiak, ktorý bol vzdelávaný formou individuálnej integrácie v beţnej škole rozhodne pre štúdium na špeciálnej SŠ alebo špeciálnom odbornom učilišti, prikladá k prihláške aj potvrdenie odborného lekára o charaktere postihnutia a rozhodnutie posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia o zmene pracovnej schopnosti. Charakter postihnutia ţiaka musí zodpovedať typu školy, do ktorej sa ţiak hlási. Riaditeľ SŠ pri rozhodovaní o prijatí berie do úvahy aj zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore alebo zameraní a na výkon povolania (§ 4 ods. 3 vyhlášky č. 145/1996 Z. z. o prijímaní na štúdium na stredných školách v znení neskorších predpisov). Príjme prednostne uchádzača, ktorý má podľa rozhodnutia posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia zmenenú pracovnú schopnosť, pred uchádzačmi, ktorí rovnako vyhovujú prijímacím podmienkam (§ 4 ods. 4 vyhlášky č. 145/1996 Z. z. o prijímaní na štúdium na stredných školách v znení neskorších predpisov). Riaditeľ strednej školy môţe určiť takú formu prijímacej skúšky, ktorá umoţní ţiakovi primeraným spôsobom prejaviť úroveň svojich vedomostí. Ide o ţiakov s dyslexiou, dysgrafiou a dysortografiou pri uchádzaní sa o štúdium na SŠ technického zamerania a ţiakov s dyskalkúliou na SŠ, v ktorých nie sú profilovými prírodovedné predmety Je moţné v jednotlivých prípadoch modifikovať podmienky prijímacej skúšky po technickej stránke tak, aby mal ţiak moţnosť preukázať reálnu úroveň vedomostí a zručností (časť III. Prijímacie skúšky žiaka so ŠVVP Informatívno-metodického materiálu Výchova a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v stredných školách, schváleného MŠ SR 22. 07.2002 č. 2136/02-4 s účinnosťou od 01. 09. 2002). Po konzultácii s rodičmi a pedagógmi ZŠ môţe riaditeľ SŠ po prerokovaní v pedagogickej rade školy určiť formu prijímacej skúšky, jej obsah a rozsah podľa učebných osnov ZŠ. Určí kritériá na úspešné a neúspešné vykonanie skúšky, ako aj ostatné podmienky prijatia na štúdium (§ 4 ods. 2 vyhlášky č. 145/1996 Z. z. o prijímaní na štúdium na stredných školách v znení neskorších predpisov). V nasledujúcej tabuľke sú orientačne pre informáciu uvedené niektoré vybrané profesie s označením zdravotných poţiadaviek a kontraindikácií pri výkone daného povolania.
Izolatér 36-78
Inštalatér
O
36-81
Maliar izieb
/
13
15
16
/
/
O O O /
17
18
21
22
O
/
O
/
O
O
O
/
/
/
O
/
O O /
144
/
/ O
/
23
ZP (zdravot. preukaz)
Hluk
20
O
ZPS Teplo
19
Visus natur Chlad, vlhko
Sluch
Farbocit
Zrak
Rameno, chrbtica DK 14
Vibrácie, otrasy
12
/
Chuť
11
Poznámky
Iné
Senzorika
Čuch
10
HK
9
Svalová sila
8
Endokrin. a výmena látok Koţný
Urogenitálny
7
Zaţívací
6
Krvotvorba
Obehový
5
Motorika
O
Sklenár Podlahár
4
O O O
36-79 36-80
3
Dýchací
2
Nervový
1
36-76
Dievčatá
Chlapci
Profesie
Psych. CNS
Orgánové systémy
24
25
26
5/10 – 5/10 S okul. ZPS 5/10 – 5/10 Neţiad.okul. ZPS 5/10 – 5/10 S okul. ZPS 5/15 – 5/15 S okul. ZPS 5/10 – 5/50 Neţiad.okul. ZPS
36-83
Maliar a natierač 36-61
Murár 36-63
Tesár 36-64
Ţelezobetonár 36-69
Stavebný montáţni k
O
36-74
Dlaţdič
/
O O O /
/
/
/
/
O O O / /
/
/
O O O /
/
/
/
/
5/10 – 5/10 Neţiad.okul.
/
O O O /
/
/
/
/
5/10 – 5/10 Neţiad.okul.
/
/
O /
/
/
O O / / O
O
O
O
O /
O O O /
O
/
O
/
/
O
/
/
/
/
O
/
/
O /
O
/
O O
/
O
O
/
O
/
/
O O
O O O O /
/
/
/
/
O
/
/
/
/
/
O
O
/
/
Čalúnnik, dekoratér
/
O /
34-81
/
Knihár 31-83
O
/
/
O O
O O /
O O O
5/10 – 5/50 S okuliarmi 5/10 – 5/50 S okuliarm 5/10 – 5/15 S okul. ZPS 5/10 – 5/15 S okul. ZPS 5/10 – 5/50 S okuliarmi 5/10 – 5/50 S okul. ZPS, ZP 5/7,5 – 5/50 S okul. ZP 5/30 – 5/50 S okul. ZPS
O O
5/15 – 5/50 ZPS
/ O
5/20 – 5/50 S okul. ZPS
/
5,7 – 5/7,5
O
5/10 – 5/10 S okul. ZPS 5/7,5 – 5/15 S okul. ZPS
/
O
/
O
/
/
5/10 – 5/10 S okul.
/
/
5/10 – 5/10 S okul. ZPS 5/7,5 – 5/10 ZPS
/
O
/
O
/
O
5/7,5 – 5/10 ZPS
O
/
O
/
O
/
/
/
O
O /
5/10 – 5/50 ZPS 5/10 – 5/15 S okul. ZPS
O /
/
O O O O /
O
/
/
O /
/
Dámsky krajčír 34-84 Pánsky krajčír 32-55
Brašnár
Kuchár
/
O O O /
/
5/10 – 5/10
/
/
33-58
/
O /
O O O O /
O /
O
Stolár
63-71
5/10 – 5/10 Neţiad.okul. 5/10 – 5/10 Neţiad.okul.
/
33-55
Kováč, podkúvač
O /
O O O / /
Záhradní k
42-72
/
/
42-57
Opravár poľnohos. strojov
5/10 – 5/15
O O O /
Včelár, ovocinár
42-71
O /
/
42-56
Debnár a obaliar
/
/
Chovateľ hydiny
33-59
5/10 – 5/50 Neţiad.okul. ZPS
O O O / /
Obuvník
Kominár
/
O
/
32-74
36-88
O O /
O O O /
Sedlár
29-68 Mäsiar, údenár 42-52
/
/
32-56
32-75 Obuvník ortopéd 29-61 Mlynár 29-62 Pekár
O /
Strojník prefabrikátov Kamenár
O
O O O / /
36-70
36-72
O
/
O /
/
/
/
O O O
O
O O
/ O
5/5 – 5/5
5/10 – 5/50 S okul. ZPS, ZP
Prevzaté: Vašek, Š. (1995)
145
Vysvetlivky: a) Indikátor – O – znamená, ţe niektorý odbor úplne vylučuje pohlavie, poruchu určitých orgánových systémov, pomalú motoriku, nedostatočnú senzoriku určitého druhu alebo iné údaje (napr. učebný odbor murár vylučuje účasť dievčat, choroby psychického a nervového charakteru, poruchy motoriky , citlivosť na chlad a vlhko). b) Kolónky s čiarou - / - znamenajú, ţe na niektorý odbor sa kladú relatívne podmienené zdravotné poţiadavky. (Napr. profesia mäsiar a údenár si vyţaduje zväčša dobre komponované orgánové systémy, motoriku, senzoriku, ale ţiaci môţu mať ploché nohy I° bez bolestivosti pri chôdzi). c) Prázdne kolónky znamenajú, ţe na niektorý orgánový systém, motoriku, senzoriku alebo iné údaje sa nekladú mimoriadne poţiadavky, ide teda o aktuálnu spôsobilosť.
Literatúra
Informačno-metodický materiál k prijímaniu a integrácii ţiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami do stredných škôl. MŠ SR z 5.9.2000, č. 424/2000-44 Informatívno-metodický materiál k integrácii ţiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami do základných škôl. MŠ SR z 26.8.1999, č. 1437/1999 Ministerstvo školstva Slovenskej republiky: Pedagogicko-organizačné pokyny na školský rok 2007/2008. Bratislava, 2007. Štátna školská inšpekcia Bratislava: Metodický materiál k integrácii. www. ssiba.sk. Aktualizácia z 19.9.2007 THOLTOVÁ, J., GANDELOVÁ, T., BARKYOVÁ, A., TAKÁČOVÁ, M., MACHAJOVÁ, Z, SOJČÁK, A., KOPÁNYIOVÁ, A.: Kroky k povolaniu,. Námestovo: Pedagogickopsychologická poradňa v Námestove, 2008. VAŠEK, Š.: Špeciálno-pedagogická diagnostika. Bratislava: SPN, 1995.
146
