ZRÝCHLENÉ UČENIE V HLADINE ALFA – OSOBNÁ SKÚSENOSŤ Buráková B. Katedra cudzích jazykov, UPJŠ Košice
Abstrakt Rozšírením únie sa Európa politicky a geograficky zjednotila, ale pôvodné “jazykové hranice“ ostali. So zavedením jedného oficiálneho dorozumievacieho jazyka na celom území sa zatiaľ neuvažuje. Členstvo v únii prináša okrem iného široké možnosti uplatnenia kvalifikovaného zdravotníckeho personálu na európskom trhu práce. Problémom je však nízka úroveň znalosti cudzích jazykov. Učenie klasickou formou pri paradoxne stále nižšej dotácii vyučovacích hodín na vysokých školách tento problém ešte komplikuje. Výsledky psychologických výskumov potvrdzujú, že učenie v hladine alfa môže proces akvizície cudzích jazykov podstatne zefektívniť.
Kľúčové slová: vstup do EÚ, znalosť cudzích jazykov, potreba efektívnych metód, sugestopédia, superlearning, psychowalkman.
Rozšírenú Európsku úniu tvorí 25 krajín a žije v nej viac ako 45O miliónov obyvateľov. Napriek politickému a geografickému zjednoteniu závažným problémom pre všetkých občanov
únie je schopnosť navzájom sa dorozumieť, nakoľko “ prirodzené
jazykové hranice medzi štátmi ostali“. Zavedenie jedného oficiálneho dorozumievacieho jazyka na celom území únie sa javí v súčasnosti ako neprekonateľný politický problém, nakoľko ani jeden z pôvodných veľkých štátov únie, v ktorých je oficiálnym úradným jazykom niektorý zo svetových jazykov /VB, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko/ nie je ochotný uznať dominantné postavenie jedného z nich, ktorý by bol všeobecne akceptovaný ako univerzálny dorozumievací jazyk EÚ. Podľa platných zákonov únie je každý jazyk úplne rovnocenný s ostatnými. Prirodzeným dôsledkom toho je, že Brusel ako hlavné administratívne centrum zaplavilo množstvo úradných prekladateľov a tlmočníkov, ktorí celé dni len prekladajú a prekladajú a tony preložených dokumentov
nebude
v dohľadnej dobe kde uskladňovať. Pre normálne každodenné ekonomické fungovanie únie je odstránenie jazykových bariér jednou z prioritných úloh. Rozhodnutie o tom, ktoré jazyky a v akom rozsahu sa budú v jednotlivých krajinách únie na školách vyučovať, patrí do kompetencie jednotlivých vlád,
1
ale Európska komisia v jednej z iniciatív navrhuje, aby sa v školách únie časom učili najmenej dva iné jazyky okrem materinského. Akosi prirodzene sa univerzálnym dorozumievacím jazykom na tomto obrovskom teritóriu v súčasnosti stala angličtina, ktorá bola najpoužívanejším svetovým jazykom už dávno pred vznikom únie a vyučovala sa na školách prakticky vo všetkých pôvodných aj novoprijatých členských štátoch. Avšak najpočetnejším materinským jazykom v únii je nemčina, ktorou sa dorozumieva viac ako 90 miliónov obyvateľov zjednoteného Nemecka a susedného Rakúska. Sotva môžeme očakávať, že sa veľké národy ako Nemci, Francúzi, Angličania, Španieli, Taliani budú učiť jazyk tých menších, menej početných, ku ktorým patrí aj Slovensko. V praxi to znamená, že ak sa chceme v únii stopercentne uplatniť a začať využívať všetky výhody, ktoré nám pričlenenie prináša, je nevyhnutné odstrániť tieto “jazykové bariéry“. Tzv. boom vo výučbe “západných jazykov“ sme zažili už v 90-tych rokoch po páde železnej opony, ale členstvo v únii potrebu znalosti cudzích jazykov mimoriadne zintenzívňuje. Jednou z okamžitých výhod členstva v EÚ je otvorenie trhu práce pre niektoré profesie, ktorým sa súčasne uznáva doterajšie vzdelanie a dosiahnutá prax. Práve všetky “medicínske“ profesie /stredný zdravotnícky personál a lekári/ boli do tejto zvýhodnenej kategórie zaradené. Jediným obmedzením je znalosť úradného jazyka príslušnej
krajiny, v ktorej sa chce daný odborník uplatniť.
Zdravotné sestry môžu okamžite nájsť prácu napr. vo Veľkej Británii, Írsku, Švédsku, kde im dokonca nie je potrebné ani pracovné povolenie, ale taktiež v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Fínsku, Holandsku, Portugalsku atď. Problémom sú minimálne komunikatívne schopnosti v jazyku príslušnej krajiny. Ani prípadná znalosť angličtiny – základného dorozumievacieho jazyka v medicíne- v neanglicky hovoriacich krajinách nepostačuje. Ako riešiť tento naozaj závažný aktuálny problém? Existujú nejaké možnosti ako prekonať túto zdanlivo neprekonateľnú prekážku a začať využívať európsky trh práce ako jednu z výhod, ktoré nám členstvo v EÚ ponúka? Do akej miery je efektívne učenie cudzích jazykov podmienené vekom? Je možné sa v priebehu niekoľkých mesiacov naučiť komunikovať úplne novým doteraz neznámym jazykom, ktorých je mimochodom v EÚ väčšina? Veď výučba cudzích jazykov sa na našich vysokých školách v posledných rokoch paradoxne obmedzila iba na jeden jazyk podľa individuálneho výberu študenta (AJ, NJ, FJ) a počet semestrov konkrétne v odbore ošetrovateľstvo sa z pôvodných 6 zredukoval na 2 a od budúceho školského roka dokonca na 1, v odboroch všeobecné lekárstvo a stomatológia z pôvodných 4 taktiež na l.
2
Jednou z možností ako dokonale zvládnuť učenie cudzích jazykov je využívanie poznatkov psychológie. Výsledky psychologických výskumov
jednoznačne dokázali, že
efektivita učenia závisí od stavu psychiky prijímať nové informácie. To znamená, že študenti dosahujú lepšie výsledky, ak vedomosti prijímajú v uvoľnenom stave, a to tým viac, čim viac sa tento stav blíži k stavu hlbokej relaxácie. V tomto stave sa dokážeme lepšie sústrediť a koncentrovať, nové poznatky si dokážeme efektívnejšie uložiť do pamäti a rýchlejšie si ich znovu vybavujeme.
Ako funguje mozog a aké sú hladiny vedomia Činnosť mozgu prebieha na princípe výmeny elektriny. Všetky mozgové bunky spolu komunikujú pomocou elektrických výbojov, ktoré neustále prúdia mozgom. Podľa rýchlosti čiže frekvencie týchto výbojov je činnosť mozgu pomalšia alebo rýchlejšia. Napríklad pokiaľ mozog produkuje pomalé frekvencie, je v stave spánku. Tento jav objavil v roku 1926 anglický fyzik W. Grey, ktorý taktiež zistil, že existujú 4 základné stavy mozgu, ktoré pomenoval hladiny vedomia (delta, theta, alfa a beta). Každá hladina vedomia má určité frekvenčné rozpätie, ktoré sa meria v hertzoch za sek.– Hz/s. Hladinám vedomia plne zodpovedá náš momentálny telesný aj psychický stav. Hladina delta (0,5 - 3 Hz) je charakterizovaná hlbokým útlmom všetkých mozgových funkcií, hlbokým bezsenným spánkom a hlbokou relaxáciou. Dochádza k regenerácii organizmu a hromadeniu energetických rezerv. Hladina theta (4-7 Hz) je čiastočným útlmom vedomia, keď mozog nereaguje na vonkajšie podnety. Dostávame sa do nej pri najhlbšom uvoľnení a pri spánku doprevádzanom snami. Táto hladina znamená jediný prístup k nášmu podvedomiu. Snívanie v stave theta podporuje predstavivosť a tvorivosť. Navodiť samovoľne hladinu theta a zotrvať v nej je veľmi ťažké. Stav na rozhraní týchto hladín (7,83 Hz), teda medzi vedomím a nevedomím, sa nazýva Schumannova rezonancia. Práve v tejto úrovni sme s neobyčajnou ľahkosťou schopní porozumieť všetkému, čo nám za plného vedomia nebolo úplne jasné, alebo vyriešiť problém, s ktorým si dlhodobo nevieme rady. Hladina alfa (8- 13 Hz) je stavom základného uvoľnenia, v ktorom sa mozog nezaoberá myslením. Tento odpočinok je doprevádzaný príjemnými a slastnými pocitmi v náväznosti na zvýšenú tvorbu neurohormónov /napr. endorfínov – hormónov “šťastia“/. Používa sa pri relaxáciách, meditáciách a liečení. Dochádza k stimulácii pamäti a schopnosti učenia, k odstráneniu stresov a únavy, k posilneniu a regenerácii všetkých 3
životných funkcií. Niektorí ľudia si predstavujú hladinu alfa ako stav nejakého tranzu alebo niečo podobné, čo sami nedokážu ovládať. Ale každý z nás pozná tento stav vedomia veľmi dobre. V hladine alfa sa nachádzame každé ráno pri prebúdzaní a každý večer pri zaspávaní, je to teda stav mysle medzi bdením (beta) a spaním (delta). Medzi týmito hladinami je ešte hladina theta. Hladina beta (14 - a viac Hz) je charakterizovaná menším či väčším napätím a podráždením, je stavom vedomého sústredenia sa na vonkajší svet. V tejto hladine sa nachádzame prevažnú časť dňa a jej vyššie frekvencie /nad 20 Hz/ dosahujeme pri vysokom duševnom výkone alebo pri stresových situáciách. Hladina beta sa aktivuje vždy, keď zapojíme do chodu pohybový aparát. Predstavuje pre organizmus vysoký výdaj energie.
Mozog sa nachádza počas dňa a noci v rôznych hladinách vedomia a vhodne ich strieda podľa potrieb organizmu. Vplyvom starnutia a rôznej záťaže (choroby, stresy, únava a pod.) dochádza k tomu, že mozog nie je schopný tieto zmeny robiť úplne ideálne. Navonok sa to prejavuje tak, že napríklad nemôžeme zaspať, i keď by náš organizmus spánok potreboval, nedokážeme sa rýchlo uvoľniť, alebo zbaviť stresu. Aj ďalšie schopnosti mozgu, ktoré plne využívame v detskom veku – rýchlo sa učiť, koncentrovať, zapamätať si a pod. – sa vplyvom veku a záťaže zhoršujú. V roku 1981 bola udelená Nobelova cena za lekárstvo neurofyziológovi Rogerovi W. Sperrymu. Ten dokázal odlišné funkcie ľavej a pravej mozgovej hemisféry. Ľavá hemisféra má na starosti analytické myslenie, verbálnu komunikáciu, detaily, kontrolu, posudzovanie alebo akciu. Pravá hemisféra riadi emócie, intuíciu, priestorové vnímanie. Tento poznatok umožňuje niekoľkonásobne efektívnejšie učenie. Problémy so zapamätávaním sú totiž spôsobené najmä nevyužívaním pravej polovice mozgu a preťažovaním ľavej. V 60-tych rokoch 20. stor. sa začal bulharský vedec GEORGI LOZANOV intenzívne venovať výskumom v oblasti učenia. Jeho vedecký prístup bol nazvaný
SUGESTOLÓGIA - jej aplikácia v pedagogike sa nazýva SUGESTOPÉDIA.
Význam slova “suggestion“ je v jeho chápaní najbližšie anglickému “navrhnúť, ponúknuť“). Výsledky experimentov boli ohromujúce. Jeden príklad z mnohých experimentov: študentom bolo v sugestopedickej lekcii v priebehu jedného dňa predložených 100 nových francúzskych slovíčok. Následný test ukázal, že si na pasívnej úrovni zapamätali 92 % týchto slov. Keď tento experiment urobili s 200 slovíčkami v jednom dni – výsledok bol 96.2 % a s 1000 slovíčkami v jednom dni – 96,1 %.
4
Lozanov sa stále viac utvrdzoval vo svojom presvedčení, že kľúčom nie sú žiadne špeciálne sugescie alebo manipulácie s vedomím, ale práve naopak – kľúčom je sugescia našich predstáv a očakávanie toho, ako málo a ako pomaly sme schopní sa učiť, prekonanie tzv. „social suggestive norm“, teda oslobodenie od obmedzujúcich sugescií a vplyvov. Ukázalo sa však, že schopnosť pamätať si a schopnosť použiť cudzie slovo tvorivým spôsobom v komunikácii sú 2 rôzne veci, a tak vývoj pokračoval ďalšími smermi. Denne dochádzalo do jeho Inštitútu pre sugestológiu okolo stovky študentov, ktorí sa zúčastnili výučby a u ktorých sa testovala úspešnosť rôznych učebných textov, vplyv umenia na emocionálny stav človeka, na stav sústredenia a na proces učenia, či a ako dokáže učiteľ ovplyvniť
percento
zapamätaného materiálu, závislosť úspešnosti sugestopedickej výučby na stupni vzdelania, na veku a pohlaví, bioelektrická aktivita mozgu v rôznych fázach sugestopedickej výučby atď. K zaujímavým výsledkom patrí test dlhodobej pamäte, ktorý dokazuje, že znalosti získané v sugestopedickom kurze sú dlhodobé: percento zapamätania si po 6-tich mesiacoch je 88,2 % (ide tu o pasívnu znalosť, schopnosť preložiť cudzie slovo do materinského jazyka), po 9 mesiacoch 85,2 %, po 12 mesiacoch 67,2 % a ešte po 22 mesiacoch je skvelých 57 %. Preukázateľné výsledky autentickej Lozanovovej výučby sa dajú zhrnúť takto: •
študenti – začiatočníci – v priebehu 100 h kurzu asimilujú v priemere 80-90 % danej slovnej zásoby (2000 lexikálnych jednotiek) na pasívnej úrovni
•
viac ako 60 % tejto slovnej zásoby sú schopní použiť aktívne v konverzácii
•
neobávajú sa hovoriť s cudzincom, komunikujú s chybami, ktoré však nebránia porozumeniu
•
majú chuť pokračovať v štúdiu
Tieto výsledky sú dosiahnuté bez samoštúdia, bez domácich úloh, bez známok únavy a preťaženia pri výučbe. Sugestopédia vytvára bezpečné, stimulujúce prostredie pre učenie. Je dovolené robiť chyby, s jazykom experimentovať. Metóda má preukázateľné psychorelaxačné účinky, vedie k zlepšeniu duševného zdravia učiacich sa, čo sa nakoniec prejavuje lepšou efektivitou učenia. Štúdium sprevádza pocit uvoľnenia, prebudenia tvorivých schopností jednotlivca, spontánnosť, hravosť, lepšia medziľudská komunikácia. (Pre porovnanie: tradičnými metódami sa študenti naučia v priemere 5,35 až 7 slovíčok za vyučovaciu hodinu, sugestopedickou výučbou 20,8!) Existuje psychofyziologické vysvetlenie tohto javu. Pri nadmernom strese – napr. pri strachu zo skúšky alebo z hodnotenia sa totiž všetka činnosť mozgu obmedzuje na reakcie zamerané na prežitie, na reakcie “útok alebo útek“.
5
Intelektuálne činnosti sú v tejto chvíli nepotrebné, mozog je zásobený kyslíkom a živinami v oveľa menšej miere a môžeme zjednodušene povedať, že vyššie funkcie vypne. LOZANOV pri svojich experimentoch nevyužíval žiadne manipulačné techniky, ani riadenú relaxáciu, ani AVS prístroje. Stav relaxácie nebol teda umelo navodený, prichádzal spontánne ako doprovodný jav, ako „“vedľajší účinok“ tohto spôsobu učenia.
Všetko sa
odohrávalo v procese komunikácie, za bdelého stavu, nedirektívnym spôsobom, s rešpektom pre individualitu, slobodnú vôľu jednotlivca. Vynikajúce výsledky boli dosiahnuté tým, že učebné materiály a postupy boli prispôsobené prirodzenému fungovaniu ľudského mozgu, základným psychofyziologickým zákonom. Tak sa urýchľoval proces učenia a stimuloval sa rozvoj tvorivých schopností. Sugestopédia kladie veľký dôraz na úlohu umenia pri učení (reprodukcie umeleckých diel v učebni, aj v učebniciach, vysoká estetická kvalita učebných materiálov). Veľa sugestopedologických výskumov bolo zameraných na výber konkrétnych hudobných diel z obdobia klasiky a baroka, u ktorých sa ukázalo, že napomáhajú intelektuálnemu sústredeniu. Systém sugestopedickej výučby bol zavedený pre všetky predmety v 18 experimentálnych základných školách v Bulharsku a porovnávaný so školami kontrolnými. Výsledky boli vynikajúce, spôsob výučby dokonca v roku 1978 po preverení na mieste doporučila nezávislá komisia expertov UNESCO. Bulharská vláda navrhla zaviesť túto metódu učenia v školách po celej zemi. Avšak Dr. Lozanov odmietol aj za cenu ukončenia experimentov. Ako lekár si uvedomoval obrovskú zodpovednosť za možný zásah do psychiky detí, ktoré sa jeho metódou učili 3 až 6x rýchlejšie. Z krátkodobého hľadiska boli výsledky veľmi pozitívne, ale bolo treba posúdiť duševné a fyzické zdravie týchto detí o 15-20 rokov, aby bolo možné s absolútnou istotou zaviesť sugestopédiu v masovom merítku. Pretože Lozanov nedovoliť zneužiť svoju metódu učenia na ideologické ciele – na demonštráciu toho, že “Východ je lepší ako Západ“, bol mu znemožnený kontakt s cudzinou a prežil 10 rokov v domácom väzení. V dôsledku toho sa jeho myšlienky rozvíjali vo svete rôznym spôsobom a v mnohých prípadoch sa začali dokonca zneužívať na komerčné účely. Z poznatkov sugestopédie a z učenia o hladinách mozgu vychádza aj metóda učenia cudzích jazykov
SALT – suggestive
accelerative learning and teaching (sugestívne
akceleratívne učenie a vyučovanie) alebo AL - accelerated learning (zrýchlené učenie), čo je to isté ako komerčnejší názov “superlearning“.
6
Priebeh vyučovania pomocou superlearningu Metodika výučby cudzích jazykov je psychologicky postavená na vernej imitácii procesu vývoja jazyka u malého dieťaťa a pracuje na princípe prevedenia vedomej štruktúry celej gramatiky do podvedomia, čo umožňuje rýchly prechod na skutočnú podobu cudzieho jazyka. Základom celého prístupu je kombinácia rýchleho zvládnutia gramatiky slovesa a prevedenie týchto vedomých poznatkov do podvedomia prostredníctvom presne prepracovaného systému drilových cvičení v hladine alfa. Učenie prebieha v troch etapách: V prvej
etape
sa
účastníci
naladia
pomocou
audiovizuálnej
stimulácie
a psychorelaxačných techník do stavu maximálnej koncentrácie. V tejto časti výučby žiaci pasívne počúvajú text audionahrávky v relaxovanom stave v polohe ležmo na lôžkach. V druhej etape sa účastníci pohodlne usadia, opakujú vypočutý text a precvičujú ho spolu s lektorom. V uvoľnenom stave, už bez audiovizuálnej stimulácie, prijímajú a sledujú príslušné informácie a snažia si ich voľne vybaviť. Po niekoľkých opakovaných audiovizuálnych stimuláciách a opakovaniach s lektorom, začína automaticky pracovať i podvedomý náčuv. V danom prípade sa jedná o využívanie schopnosti ľudského mozgu súčasne prijímať, ukladať a vydávať informácie vo viacerých rovinách. V tretej etape prebieha aktívna prezentácia práve naučeného, resp. aktívna konverzácia.
VÝHODY SUPERLEARNINGU •
Vhodný pre začiatočníkov i pokročilých
•
Znižovanie záťaže a stresu počas výučby
•
Odstraňovanie únavy počas výučby
•
Nižšia krivka zabúdania
•
Efektívnejšie vybavovanie nových informácií
•
Výrazné skrátenie času výučby
•
Rýchla možnosť použitia poznatkov v praxi
Mierne pokročilí si môžu okrem rozšírenia poznatkov o príslušný stupeň účinne zopakovať a upevniť cudzí jazyk pred: - cestou alebo stážou do zahraničia - výberovými a konkurznými konaniami - obchodnými stretnutiami zo zahraničnými partnermi - nástupom do viacročných klasických jazykových kurzov
7
- zopakovať si učivo pred skúškou /napr. maturitnou/ a podobne.
Učenie je umenie relaxovať a sústrediť sa v danom čase na danú vec. K skvalitneniu sústredenia a zrýchleniu učenia nám pomáha audiovizuálna stimulácia, ktorá dokáže našu myseľ naladiť na hladinu vedomia najvhodnejšiu na učenie – hladinu alfa. Pre kvalitné a pohodlné uvedenie mozgu do hladiny alfa sa používa Audiovizuálny stimulátor (AVS prístroj) nazývaný psychowalkman, ktorý sa považuje za prevratnú pomôcku pri výučbe. Keď americký propagátor neurotechnológií Michael Hutchison v roku 1986 predpovedal príchod éry prístrojovej expanzie ľudského vedomia vyzeralo to úryvok z vedeckofantastického románu. A predsa tá doba je už dnes tu. Používanie AVS prístrojov (mimochodom s ich vývojom je spojených aj niekoľko Nobelových cien) sa rýchlo šíri a veľkú obľubu si dnes získavajú aj u nás. Používajú ich vo svojej praxi napr. psychológovia, niektoré jazykové školy, aj lekári. V niektorých krajinách, ktoré si uvedomujú, že ekonomika a spoločnosť porastú s “dobrými“ mozgami rýchlejšie, zažívajú AVS prístroje obrovský boom. Napr. v Južnej Kórei ich nákup do škôl platí samotná vláda. AVS
prístroj
/psychowalkman/
na
základe
vedeckých
poznatkov
rešpektuje
prírodné funkcie a zákonitosti mozgu a telesných biorytmov, sám o sebe mozgu či telu energiu alebo posilujúce signály nedodáva. Psychowalkman “iba“ stimuluje mozog k tomu, aby lepšie, rýchlejšie a efektívnejšie využil svoju prirodzenú kapacitu a schopnosti. Je totiž známe, že možnosti ľudského mozgu sú obrovské, ale fyziológovia a psychológovia zistili, že v bdelom stave využívame len asi desatinu jeho kapacity. Stimulačný prístroj vysiela svetelné a zvukové pulzy, ktoré majú naprogramovanú frekvenciu. Anglický lekár Grey Walter totiž zistil, že mozgové vlny majú tendenciu napodobniť blikajúce svetlo. Svoj objav nazval “efekt napodobňovania frekvencie“. Na tomto princípe je metóda AVS založená. V závislosti na frekvencii vzniká buď v zrakovom alebo v sluchovom centre aktivita kopírujúca stimulačnú frekvenciu. Vysielanú frekvenciu svetiel a zvukov kopírujú mozgové centrá zraku a sluchu, odkiaľ ďalej prechádzajú na ostatné časti mozgu. Pre každú činnosť je optimálny úplne konkrétny stav mysle. Pre učenie a efektívne zapamätanie naučeného je ideálna frekvencia mozgových vĺn v úrovni 12-15 Hz. Pokiaľ je myseľ pod nadvládou hladiny beta, napr. okolo 25 Hz (stav vedomého sústredenia na vonkajší svet) a necháme pôsobiť frekvenciu okolo 10 Hz (stav relaxácie, odstránenia stresu a únavy, kedy dochádza k stimulácii pamäti potrebnej pre učenie), mozog sa postupne na túto ponúknutú frekvenciu preladí. Skutočné učenie však nie je skryté v psychowalkmanoch, ale vo využití všetkých zmyslov, cez ktoré dokážeme cudzí jazyk precítiť! Preto metóda zrýchleného učenia – 8
superlearning - vychádza z poznatkov sugestopédie a pre rýchlejšie a efektívnejšie učenie a zafixovanie prežitého a naučeného využíva AVS prístroj, ktorý veľmi jednoduchým spôsobom prelaďuje mozog do hladiny alfa. Na základe osobnej skúsenosti môžem zodpovedne potvrdiť, že táto metóda proces akvizície cudzieho jazyka podstatne zefektívňuje, a to bez ohľadu na vek, pohlavie, momentálnu psychickú a fyzickú záťaž učiaceho sa. Doterajšie výskumy a praktické výsledky v jazykových kurzoch preukázali približne 3-5x rýchlejšie a trvalejšie zapamätanie spolu s ľahkým vyjadrovaním pri učení sa akéhokoľvek cudzieho jazyka. Napriek tomu, že táto metóda je doporučovaná aj UNESCOM, nie je v školách celoplošne rozšírená, dokonca málokde je využívaná aspoň čiastočne. Dôvodom je nízka flexibilita školského systému, ako aj vysoká náročnosť na lektorov. Pre jej širšie uplatnenie je nutné prehodnotiť klasické metódy výučby, rozšíriť poznatky o ľudskom mozgu a hlavne oslobodiť sa od obmedzujúcich sugescií a vplyvov, ktoré proces osvojovania cudzieho jazyka blokujú.
9
