Národné porovnávacie skúšky Scio
Biológia Skúška preveruje znalosti z biológie v rozsahu gymnaziálnych osnov. Test obsahuje úlohy z oblasti všeobecnej biológie, biológie človeka, botaniky, zoológie, genetiky a ekológie (podrobnejšie v prehľade tém). Test je zostavený zo 40 úloh, v ktorých sa vyberá správne riešenie zo štyroch ponúknutých možností, z ktorých práve jedna je správna. Počas riešenia testu nie sú povolené žiadne pomôcky okrem písacích potrieb.
Prehľad tém •
Všeobecná biológia a genetika: chemické zloženie organizmov, cytológia – delenie jadra a buniek
•
Všeobecná biológia: vedné disciplíny biológie, charakteristika živých sústav, evolučná biológia
•
Živočíšne tkanivá: cytológia, stavba živočíchov
•
Mikrobiológia: virológia, biológia prokaryotov
•
Botanika: stavba rastlín, fyziológia rastlín, systém a ekológia rastlín, systém a ekológia ďalších skupín
•
Zoológia: systém a ekológia živočíchov
•
Biológia človeka: kostrová sústava, svalová sústava, cievna sústava a imunita, dýchacia sústava, tráviaca sústava a výživa, močová sústava, kožná sústava a termoregulácia, nervová sústava, zmysly, endokrinná sústava, pohlavná sústava a rozmnožovanie, ontogenetický vývoj človeka
•
Genetika: molekulárna genetika, genetika jedinca, genetika populácií, mutácia, genetika človeka, biotechnológie (génové inžinierstvo, klonovanie, šľachtenie, atď.)
•
Ekológia: organizmus a prostredie, populácia, spoločenstvá, ekosystémy a biosféra, vplyv človeka na životné prostredie, ochrana prírody v SR
Odporúčaná literatúra • Zmaturuj z biológie, Kolektív autorov, Vydavateľstvo: Didaktis, 2007; Edícia: Zmaturuj! • Biológia, Kolektív autorov, Vydavateľstvo: Enigma, 2010, Edícia Maturita • Príprava na maturitu z biológie, Katarína Ušáková, Vydavateľstvo: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003
Skúška je prierezová a jej cieľom je čo najlepšie testovať znalosti uchádzačov z nižšie uvedených tém. Pre prípravu je preto možné využiť akékoľvek opakovanie stredoškolskej látky.
Prihlásiť ku skúške sa môžete na www.scio.sk/nps
Riešenie ukážky: 1.C, 2.D, 3.D, 4.B, 5.D, 6.C, 7.D, 8.B, 9.C, 10.B, 11.B, 12.C, 13.D, 14.C, 15.C
© Scio 2013
1. Neodarvinizmus oproti klasickej Darwinovej evolučnej teórii prichádza s ďalším determinačným vývojovým činiteľom, ktorý predstavuje: (A) variabilita (B) prírodný výber (C) mutácia (D) gradualizmus 2. Určte, ktoré tvrdenie o mitóze nie je správne. (A) Mitózou vznikajú bunky, ktoré vytvárajú mnohobunkový organizmus z oplodneného vajíčka. (B) Mitózou vznikajú bunky potrebné na hojenie zranenia. (C) Mitózou vznikajú bunky nahrádzajúce odumreté červené krvinky. (D) Mitózou vznikajú zrelé vajíčka, ktoré je možné oplodniť. 3. Príkladom organely typickej predovšetkým pre živočíšne bunky je: (A) chitínová bunková stena (B) mitochondrie (C) plastid (D) lyzozóm 4. Doplňte vhodné slová tak, aby nasledujúca veta dávala zmysel a bola pravdivá: Oplodnenie vajíčka a vznik __________ je predpokladom k následnému ryhovaniu, ktoré vyústi do __________. (A) moruly, štádia blastuly (B) zygoty, štádia moruly (C) embrya, rozmnožovania (D) blastomér, gonochorizmu
© Scio 2013
5. Na obrázku je prvoústy živočích s pravou druhotnou telovou dutinou.
Typickým znakom tohto živočícha je: (A) ambulakrálna a pseudohemálna sústava (B) stála telesná teplota (C) pŕhlivé bunky (tzv. knidocyty) (D) heteronómna segmentácia tela 6. Borelióza prenášaná kliešťami je spôsobená: (A) vírusmi (B) prvokmi (C) baktériami (D) baktériofágmi 7. Čo majú spoločné: iskerník prudký (Ranunculus acer), divozel veľkokvetý (Verbascum thapsiforme), prvosienka jarná (Primula veris), kosatec žltý (Iris pseudacorus) (A) dve maternice v zárodku (B) listy so sperenou žilnatinou (C) pravidelné päťpočetné kvety (D) žltú farbu kvetu
© Scio 2013
8. Uvedený graf opisuje zmeny množstva jednej látky vydanej rastlinou do okolia počas dvoch dní. Záporné hodnoty znamenajú, že rastlina látku z okolia prijíma.
O akú látku ide? (A) dusičnan amónny (B) oxid uhličitý (C) voda (D) kyslík 9. Oneskorená implantácia alebo utajená brezivosť zistená u letuchov, plutvonožcov, šeliem a párnokopytníkov sa najskôr vyvinula ako adaptácia: (A) na sezónne kolísanie počtu predátorov (B) k načasovaniu spoločného rozmnožovania (C) na dosiahnutie optimálnych podmienok pre rodiace sa mláďatá (D) cicavcov majúcich vajíčka s malým obsahom žĺtka 10. Určte, ktorý z uvedených údajov vyznačených kurzívou je potrebné nahradiť iným, aby text bol zmysluplný: Nervový vzruch je podmienený nerovnomerným rozložením sodíkových a draslíkových iónov na povrchu a vo vnútri nervového vlákna. Ak pôsobí na nervové vlákno podnet určitej sily, stane sa membrána nepriepustnou pre sodíkové ióny a jej povrchový náboj sa zmení na záporný. Draslíkové ióny prenikajú z vnútra vlákna na jeho povrch a zmenia tu elektrický náboj na kladný. (A) namiesto draslíkových vápnikové (B) namiesto nepriepustnou priepustnou (C) namiesto záporný kladný (D) namiesto kladný záporný 11. Tvorba hormónov v Langerhansových ostrovčekoch je závislá na koncentrácii glukózy v krvi. Ak sa teda zvýši hladina krvného cukru: (A) zvýši sa produkcia inzulínu aj glukagónu. (B) zvýši sa produkcia inzulínu a klesne produkcia glukagónu. (C) zníži sa produkcia inzulínu aj glukagónu. (D) zníži sa produkcia inzulínu a zvýši sa produkcia glukagónu.
© Scio 2013
12. V nasledujúcom grafe je uvedená časová závislosť koncentrácie protilátok proti antigénu X v krvnom sére človeka, ktorému bol 1. a 28. deň intravenózne podaný tento antigén X.
Prudký nárast koncentrácie protilátok v 2 mesiaci svedčí: (A) o tom, že tento človek trpí chorobou AIDS. (B) o tom, že tomuto človeku bola súčasne s antigénom X podaná aj silná dávka antibiotík. (C) o prítomnosti pamäťových T-buniek a B-buniek v krvi tohto človeka po 1. podaní antigénu X. (D) o veľkom rozmnožení erytrocytov v krvi tohto človeka po 1. podaní antigénu X. 13. Nešpecifickú bunkovú imunitu zabezpečujú napríklad: (A) B lymfocyty (B) T lymfocyty (C) trombocyty (D) makrofágy 14. Pre kódovanie aminokyseliny leucínu sú rozhodujúce prvé dve bázy tripletu (kodónu) RNA, teda cytozín
a
uracil. Koľko rôznych tripletov RNA teda môže kódovať leucín? (A) 2 (B) 3 (C) 4 (D) 5 15. V jazere došlo k tejto situácii: jednobunkové a vláknité riasy zakalili vodu a na jej povrchu vytvorili hustú, zelenú vrstvu, ktorá bráni prenikaniu svetla do vody k ostatným rastlinám. Tie hynú a sú rozkladané baktériami, ktoré sa intenzívne množia a spotrebúvajú kyslík rozpustený vo vode. Tak začne množstvo rýb a iných vodných živočíchov hynúť z nedostatku kyslíka. Tým ubúdajú aj živočíchy živiace sa riasami, ktorých v tomto dôsledku pribúda. Tomuto komplexnému javu hovoríme: (A) eumikróbia (B) eureflexia (C) eutrofizácia (D) euchromatizácia
© Scio 2013
