Metodicko – pedagogické centrum Národný projekt INKLUZÍVNY MODEL VZDELÁVANIA NA PREDPRIMÁRNOM STUPNI ŠKOLSKEJ SÚSTAVY
Beáta Katona EDUKAČNÉ AKTIVITY ROZVÍJAJÚCE JAZYKOVÚ A LITERÁRNU GRAMOTNOSŤ DETÍ V MATERSKEJ ŠKOLE
2015
Vydavateľ:
Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava
Autor UZ: Kontakt na autora UZ:
Mgr. Beáta Katona MŠ Nám. B. Bartóka 495/18, 932 01 Veľký Meder
[email protected]
Názov:
Edukačné aktivity rozvíjajúce jazykovú a literárnu gramotnosť detí v materskej škole
Rok vytvorenia:
2015
Oponentský posudok vypracoval:
PaedDr. Milena Lipnická, PhD.
ISBN 978-80-565-1207-4 Tento učebný zdroj bol vytvorený z prostriedkov projektu Inkluzívny model vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie. Text neprešiel jazykovou a grafickou úpravou.
OBSAH
ÚVOD
4
1 O B LA S T I P O Z N Á V A N IA T E X T U D I E Ť A Ť O M P R E D Š K O LS K É H O VEKU
5
2 PRÁCA S TEXTOM V PRAXI
6
2. 1 EDUKAČNÁ AKTIVITA MECHÚRIK, SLAMKA A UHLÍK
6
2. 2 EDUKAČNÁ AKTIVITA HRA NA BÁSNIKOV
8
2. 3 EDUKAČNÁ AKTIVITA PLAGÁT K DIVADELNÉMU PREDSTAVENIU
9
ZÁVER
12
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
13
PRÍLOHA 1 ROZPRÁVKA MECHÚRIK, SLAMKA A UHLÍK
14
PRÍLOHA 2 RIEKANKY
16
PRÍLOHA 3 ROZPRÁVKA DREVENÝ ZÁMOČEK
17
ÚVOD Dieťa zisťuje, že sa dospelí dorozumievajú nielen hovorenou rečou, ale spontánne sa zaujíma o písmená a číslice, uvedomuje si jednotlivé prvky reči. Osvojuje si jazyk vo všetkých jeho zložkách a funkciách. Je to pre neho proces prirodzený, no je podmienený podnetnosťou prostredia. Nie každá rodina je spôsobilá vytvoriť dieťaťu také prostredie, ktoré mu poskytne dostatok priestoru k rozvíjaniu potrebných procesov pre jeho ďalšie vzdelávanie v zmysle budúceho čítania a následne aj písania. Predkladaný učebný zdroj ponúka edukačné aktivity, v ktorých dieťa pracuje so slovom a s textom primerane jeho veku a v súlade s rozvojom gramotnosti dieťaťa v tomto vývinovom období.
4
1 Ob lasti poz náva nia tex t u die ťaťo m p r edš ko ls ké h o v e ku Pri plánovaní edukačných aktivít sme vychádzali z modelu rozvoja gramotnosti podľa Anne van Kleeckovej, v ktorom uvažuje o štyroch hypotetických procesoroch, ktoré riadia procesy čítania a písania u detí predškolského veku (Petrová, Z., Valášková, M., 2007): oblasť kontextového procesora zodpovedá za vytváranie súvislostí medzi textom a predchádzajúcimi skúsenosťami čitateľa (alebo poslucháča) textu na úrovni významu, oblasť významového procesora zodpovedá taktiež za identifikáciu významu, ale len v podobe doslovného porozumenia slovám, s ktorými sa v texte operuje, oblasť fonologického procesora súvisí so schopnosťou identifikovať a narábať so zvukovou štruktúrou reči na úrovni jednotiek, ktoré sú významné vo vzťahu k písaniu (predovšetkým slabiky a hlásky), oblasť ortografického procesora systematizuje poznanie týkajúce sa formálnych aspektov písanej podoby jazyka, ktoré sú dostupné vizuálne. „Koordinácia fungovania všetkých štyroch vyššie uvedených oblastí poznania, skúseností a kompetencií (procesorov) je základom pre vyspelé čítanie. Jeho dosiahnutie je však možné precizovaním narábania s jednotlivými oblasťami a ich vzájomnou koordináciou.“ (Petrová, Z. – Valášková, M., 2007, s. 28). Všetky nami navrhované edukačné aktivity sú určené pre 5 až 6 ročné deti.
5
2 Práca s textom v praxi 2. 1 EDUKAČNÁ AKTIVITA MECHÚRIK, SLAMKA A UHLÍK V tejto edukačnej aktivite sa u detí rozvíja kontextový aj významový procesor jazykových spôsobilostí.
V rozhovore
si
deti
rozvíjajú
naratívne
(rozprávačské)
schopnosti.
Prostredníctvom kladenia kontrolných otázok učiteľka zisťuje úroveň porozumenia textu. Deti získavajú skúsenosti s tým, že medzi ilustráciou k textu a textom existuje určitý vzťah, ďalej, že príbeh zaznamenaný v knihe riadi kniha a nemožno ho v priebehu čítania meniť, poznávame ho v podobe, v akej ho napísal autor textu. Pri vyrábaní vlastných kníh sa deti oboznamujú s knižnými konvenciami. Medzi knižné konvencie patrí poznanie, že autorom textu je spisovateľ, autorom obrázkov je ilustrátor, kniha má svoj názov a pod. Cieľ: Porozumieť textu prostredníctvom riadenej práce s textom, konfrontovať obsah textu s vlastnými skúsenosťami alebo predstavami. Pomôcky: kniha Svet rozprávok, Tajomstvo rozprávok, obrázky z rozprávky, magnetická tabuľa, farebné ceruzky . Na magnetickú tabuľu učiteľka umiestni obrázok z rozprávky, na ktorom bude zajko a kolibka. Deti vyzve, aby sa pokúsili podľa obrázku uhádnuť, o čom bude rozprávka. Deti, dnes si budeme čítať z knihy Svet rozprávok jednu rozprávku. Názov rozprávky vám nepoviem. Na tabuli máte obrázok , ktorý vám pomôže uhádnuť, ako sa rozprávka volá. Spoločne deti hádajú názov, po uhádnutí učiteľka otvorí knihu. Pozrite sa, tento istý obrázok nakreslil ujo ilustrátor aj na začiatok našej knihy. Čo si myslíte, ako by sa mohla rozprávka začínať? Deti majú príležitosť hovoriť svoje predstavy o začiatku rozprávky. Potom nasleduje samotné čítanie rozprávky (Príloha 1). Učiteľka preruší čítanie vždy v tom momente, kde má nastať určitý dejový posun, alebo zvrat. Deti vyzve k rekonštrukcii vypočutej časti rozprávky. Môže deťom napomáhať navrhovanými otázkami: Kto sa vybral v rozprávke na vandrovku? Kto bol mechúrik ? Na čo natrafili po ceste? Postupne učiteľka pripína na magnetickú tabuľu ďalší obrázok. Na základe obrázku deti
6
predvídajú nový dej: Deti, pokúste sa podľa obrázku uhádnuť, čo bude ďalej nasledovať? Prečo si to myslíte? Takto učiteľka postupuje až do konca príbehu. Vždy najskôr deti za pomoci otázok učiteľky zrekonštruujú dej rozprávky, porozprávajú, čo sa zatiaľ stalo a potom podľa nového obrázku predvídajú dej. Navrhované otázky: Kto preplával potok ako prvý? Čo sa stalo s uhlíkom a slamkou? Čo sa stalo s mechúrikom ? Čo je to vandrovka? Aké je poučenie z príbehu? Po prečítaní príbehu nasleduje rozhovor učiteľky s deťmi o prečítanej rozprávke. Vhodnými otázkami si prerozprávajú celú dejovú líniu rozprávky. Navrhované otázky: Ktoré postavy vystupovali v rozprávke? Kam sa vybrali mechúrik, slamka a uhlík? Kto pomohol Uhlíkovi dostať sa cez potok? Čo sa Uhlíkovi stalo, keď plávali so slamkou cez potok? a pod. Pri tvorbe odpovedí si deti pomáhajú obrázkami, ktoré sú pripevnené na magnetickej tabuli. Na záver sa môžu sa deti pokúsiť vymyslieť záver rozprávky. Učiteľka navodí situáciu: Pokúste sa deti vymyslieť, ako by sa skončila rozprávka, keby sa Slamke a Uhlíkovi podarilo preplávať cez potok? Alebo: Navrhnite deti, ako by mohla ďalej pokračovať rozprávka. Deti môžu vymyslieť aj nový názov rozprávky. Prípadne učiteľka navrhne deťom, aby nakreslili, ktorá časť rozprávky sa im najviac páčila, ktorá ich najviac zaujala. Z nakreslených obrázkov môžu spoločne vytvoriť obrázkovú knihu, pričom komentujeme proces tvorby knihy. Slovníček – hovorníček Čo je to: mechúrik, uhlík, slamka, balón, putovať, stráň, stebielko, hladina, potok, cupkať, lopota?
7
2. 2 EDUKAČNÁ AKTIVITA HRA NA BÁSNIKOV V tejto edukačnej aktivite som využila riekanky (riekanky som prekladala do maďarského jazyka, aby všetky deti vedeli, o čom sú), ktoré sú typické svojím rýmovaním sa a rytmickosťou. Hlavným cieľom tejto aktivity je nielen identifikovať rýmy v riekankách, ale aj samostatne ich tvoriť. Ide tu o vyčlenenie poslednej slabiky slova a hľadanie iného slova s rovnakou poslednou slabikou. Deti môžu s využitím detských rytmických nástrojov (drevené paličky, hríbik a pod.), hrou na telo (tlieskanie, plieskanie o stehná, podupávanie, lúskanie) rytmizovať, slabikovať známe riekanky. Aktivita je zameraná na rozvíjanie oblasti fonologického procesora. Cieľ: Identifikovať rýmy v riekankách a samostatne ich aj tvoriť. Pomôcky: obrázky zvierat, detské rytmické nástroje Učiteľka motivuje deti riekankou: Hijo, heta na koníčku. Vysadneme na koňa a pocválame do ďalekej krajiny, kde sa všetko rýmuje. Rým je vtedy, keď nám slová na konci pekne rovnako znejú. Napr. cip, cip, cipovička, mak, mak, makovička počujete ako rovnako znejú cipovička – makovička. Ale ťap, ťap, ťapušky, išli mačky na jablká, to nám spolu pekne nezneje: ťapušky – jablká, skúste správne doplniť ťapušky – deti doplnia na hrušky. Učiteľka povie deťom, že tí, čo vymýšľajú rýmy, sa volajú básnici. Deti zahráme sa aj my na básnikov, ja poviem prvý verš a vy doplníte. Hopsa, koník, hopsa, nasypem ti.... deti sa pokúsia vytvoriť rým (ovsa). Koník pokračoval: Hopsa, koník do skoku, nasypem ti.....deti doplnia obroku. Koníkovi po ceste odpadla podkovička, museli zájsť kováčovi. Kováč si pri práci takto pospevoval: Kujem, kujem, podkovičku.... Deti dopĺňajú verše riekanky, do rytmu znázorňujú kuvanie. Učiteľka pokračuje známymi riekankami (Príloha 2). Kvá, kvá, kvačica, čierna biela.....deti vyberú z pripravených obrázkov správne slovo (kohút, slepica, hus). Išiel Janko na kopec, hnal pred sebou päť..... (kuriatok, oviec, kôz). Naša mačka strakatá, mala štyri......( kravy, morky, mačatá). Kohútik jarabý, nechoď do......(záhrady, domu, búdy). Ide pavúk po stene, nosí zlaté.....(šaty, prstene, korunu).
8
Učiteľka vyzve deti, aby samy tvorili rýmy na zvieratá z dvora gazdu Fera. Na dvore Fera žije koník – poník, kačka – mačka, pes – nes atď. Ak robí deťom problém vytvoriť rým, učiteľka sama tvorí dvojice slov, o ktorých deti rozhodnú, či sa rýmujú alebo nerýmujú. Deti sa môžu na záver zahrať pohybovú hru na koníkov.
2. 3 EDUKAČNÁ AKTIVITA PLAGÁT K DIVADELNÉMU PREDSTAVENIU Cieľom tejto aktivity je spoznávať funkciu písania v zmysluplnej činnosti – vyrábanie pozvánky na divadelné predstavenie rozprávky. Pomocou tejto aktivity motivujem deti k vlastnej písomnej produkcii. Deti nechám písať svojim vlastným spôsobom, príp. im navrhujem možnosť napísať svoje meno. Ide tu predovšetkým o experimentáciu v písaní, takže v písomnej produkcii detí nemusíme identifikovať konvenčné znaky nášho jazyka. Deti si pri činnosti uvedomujú vzťah a súvislosť medzi zvukovou podobou reči a jej grafickým záznamom, čo zahŕňa oblasť ortografického procesora. Cieľ: Experimentovať s písmom v zmysluplnej činnosti. Pomôcky: rozprávka: Drevený zámoček, plagát, baliaci papier, farbičky
Učiteľka motivuje deti rozhovorom o blížiacom sa sviatku Marec- mesiac knihy. Tento sviatok budú oslavovať aj deti zo susednej škôlky. Keďže sú to naši kamaráti, mali by sme ich pozvať k nám do našej materskej školy a spoločne tento sviatok osláviť. Aby im bolo u nás veselo, mohli by sme im zahrať nejakú rozprávku, ktorú všetci dobre poznáme. Kto si spomenie, ako sa volala rozprávka z tejto knihy? Učiteľka ukáže deťom knihu a deti sa snažia podľa ilustrácií uhádnuť rozprávku Drevený zámoček. Najskôr deťom prečítame rozprávku (Príloha 3). Deti sedia v kruhu na koberci, pričom majú možnosť sledovať text, narábanie s textom – smerová orientácia (čítame zľava doprava, zhora nadol, smerom od titulnej strany po zadnú stranu knihy), členenie textu (kapitoly, odseky, vety, slová), odlišovanie textu od obrázkov v knihe. Po prečítaní rozprávky nasleduje rozhovor medzi učiteľkou a deťmi, v ktorom si zosumarizujú podstatné udalosti v rozprávke. Rozprávku si nakoniec zdramatizujú. 9
Deti, ako budú vedieť naši kamaráti, že majú prísť k nám do škôlky? Učiteľka vyzve deti, aby si spomenuli, ako to bolo, keď sme my išli do divadla: Prišiel nám poštou plagát. Viete, čo je to plagát? Pamätáte sa, čo bolo na ňom napísané? Učiteľka ukáže deťom rôzne plagáty do divadla. Prečíta im, čo je tam všetko napísané (názov predstavenia, miesto konania a pod.) Deti, pokúsime sa aj my spoločne vyrobiť plagát pre našich kamarátov k divadelnému predstaveniu. Rozdáme deťom čisté papiere, farbičky. Počas činnosti nabádame deti k vlastnej písomnej produkcii a ku kresleniu. Deti môžu pracovať v skupinkách.
Obr. 1: Plagát k divadelnému predstaveniu, ukážka z tvorby 6 – ročných detí Zdroj: autorka
10
Obr. 2: Plagát k divadelnému predstaveniu, ukážka z tvorby 6 – ročných detí Zdroj: autorka
11
ZÁVER K najdôležitejším vývinovým úspechom dieťaťa predškolského veku patrí osvojenie si jazyka.
Jazyk
prostredníctvom
jeho
hovorenej
i písomnej
podoby
prirodzeným
a spontánnym spôsobom sprevádza všetky výchovno-vzdelávacie činnosti dieťaťa v materskej škole. Je potrebné i cielené stimulovanie osvojovania jazyka. K plánovaniu cielených edukačných aktivít máme k dispozícii množstvo materiálu – riekanky, vyčítanky, básne, rozprávky, časopisy pre predškolákov a iné, ktoré pomáhajú pri predčitateľskej a predpisateľskej gramotnosti detí pred vstupom do základnej školy.
12
rozvoji
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ĎURÍČKOVÁ, M. 1984. Zlatá brána. Bratislava: Mladé letá, 1984. PETROVÁ, Z., VALÁŠKOVÁ, M. 2007. Jazyková a literárna gramotnosť v materskej škole. Bratislava: Renesans, 2007. ISBN 80-969777-5-8.
13
PRÍLOHA 1 ROZPRÁVKA MECHÚRIK, SLAMKA A UHLÍK Kde bolo, tam bolo, bol jeden mechúrik. A ten mechúrik sa rozhodol, že sa vyberie do sveta. A tak sa stalo. Kráčal po tom svete a vyspevoval si : Mechúrik kráča do sveta, doma len samá robota. Robota, to je lopota, preto si kráčam do sveta. Kráčal a vyspevoval si na celú stráň. Na stráni ležala jedna opustená, zabudnutá slamka. Keď počula mechúrika vyspevovať, hneď vyskočila. No, to je niečo – putovať do sveta! A nie tu podaromnici zabudnutá ležať a na zimu čakať. - Hej, ty, mechúrik! Vezmi ma so sebou! Aj ja by som rada do sveta! Na prvý pohľad sa slamka mechúrikovi pozdávala. - A čožeby nie? Hybaj, spolu svorne pôjdeme, pol sveta obídeme! Skamarátili sa a putovali spolu ďalej. A spolu si veselo vyspevovali : Slamka a mechúrik idú do sveta, doma len samá robota. Robota, to je lopota, Preto si kráčame do sveta. A tak si svorne putujú a putujú : mechúrik a slamka. Onedlho sa stretli s uhlíkom. Uhlík sa vyhrabal z pahreby, ktorá ostala na poli po oráčoch. Uhlíkovi sa pesnička zapáčila a hneď vzplanul túžbou vydať sa s nimi do sveta : - Hej, vy dvaja! Vezmite ma so sebou! Uhlík sa im na prvý pohľad pozdával. Hlavne slamke. Veselý to bol chlapík, to bolo hneď vidieť. Chvíľu bol čierny ako uhoľ, chvíľu žiaril a svietil od radosti. - A čožeby nie? Hybaj, spolu svorne pôjdeme, pol sveta obídeme! A tak sa pochytali za ruky a pustili svorne ďalej do sveta. Mechúrik, uhlík a v strede slamka. Idú, veselo si cupkajú a bujaro vyspevujú : Uhlík a slamka a mechúrik idú do sveta, doma len samá robota. Robota, to je lopota, Preto si kráčame do sveta. Ako bolo, ako nie, natrafili na široký potok. Ale ako sa cezeň dostať? Tu bola každá rada 14
dobrá. - Cha, to je niečo? – pechoril sa mechúrik. – Ja sa poriadne nafúknem, že bude zo mňa poriadny mechúr a voda ma ponesie ako balón. - A ja som taká tenučká a ľahučká, že sa tiež nad hladinou udržím, - dodala slamka. – Ale čo kamarát uhlík? – strachovala sa. - Každý nech si pomôže, ako môže! – nedbal mechúrik náreku kamarátov. Poriadne sa nafúkol, že bol veľký ako mech a preplával na druhý breh potoka ako kačica. Veru, ako kačica. Ale slamke to nedalo. - Počuj uhlík! Sadni si mi na chrbát, prenesiem ťa na druhú stranu, - ponúkla sa slamka. A už aj plávala i s uhlíkom na chrbte naprieč potoka. Ale čo sa nestalo! Pohroma! V prostriedku potoka sa slamka zhora prepálila, zdola prelomila a uhlík spadol do vody. Keď to mechúrik na dvore videl, rozrehotal sa. A rehotal sa a rehotal a rehotal. No jednoducho smial sa tak, že od smiechu pukol. (Ľudmila Hrdináková, 2006)
15
PRÍLOHA 2 RIEKANKY Hijo, heta na koníčku
Cip, cip, cipovička,
Ťap, ťap, ťapušky,
do Ratkovej po pšeničku,
mak, mak, makovička,
išli mačky na hrušky,
hijo, hijo na koni,
cipovička, cipová,
podriapali kožúšky,
pojedli psy tvarohy,
makovička maková.
povešali na vráta, príde drotár zapláta.
iba jeden ostal, Jankovi sa dostal. Kujem, kujem, podkovičku,
Ide pavúk po stene,
Kvá, kvá, kvačica,
koníkovi na nožičku.
nosí zlaté prstene,
čierna, biela, slepica,
Kujem, kujem, vesele,
Anička sa raduje,
pod stolom sú drobce,
zo železa, z ocele.
Že jej prsteň daruje.
kura vodu slopce.
16
PRÍLOHA 3 ROZPRÁVKA DREVENÝ ZÁMOČEK Stojí v poli zámoček. Beží okolo myška – pipíška. Uvidela zámoček, zastala a spytuje sa: „Zámoček, zámoček! Kto v tebe býva?“ Nikto sa neozýva. Vošla myška do zámočka a začala v ňom bývať. Priskackala k zámku žabka – skákajlabka a spytuje sa: „Zámoček, zámoček! Kto v tebe býva?“ „Ja, myška – pipíška. A ty si kto?“ „Ja om žabka – skákajlabka!“ „Hybaj bývať ku mne!“ Skočila žabka do zámočka. Začali bývať v dvojke. Uteká okolo zajko – pobehajko. Zastane a spytuje sa: Zámoček, zámoček! Kto v tebe býva?“ „Ja, myška – pipíška.“ „Ja žabka – skákajlabka. A ty si kto?“ „Ja som zajko – pobehajko.“ „Hybaj bývať k nám!“ Zajac hop do zámočka! Začali bývať v trojke. Ide líštička – kmotrička. Zaklopala na oblôčik a spytuje sa: „Zámok, zámoček! Kto v tebe býva?“ „Ja, myška – hryzka.“ „Ja, žabka – skákajlabka.“ „Ja, zajko – pobehajko. A ty si kto?“ „Ja som líštička – kmotrička.“ „Hybaj bývať s nami.“ Pobrala sa líštička do zámočka. Začali bývať vo štvorke. Pribehol vĺčik sivý – bôčik, nazrel cez dvere a spytuje sa: „Zámok, zámoček, kto v tebe býva?“ „Ja, myška – pipíška.“ „Ja, žabka – skákajlabka.“ „Ja, zajko – pobehajko.“ „Ja, líštička – kmotrička. A ty si kto?“ „Ja som vĺčik sivý bôčik.“ „Hybaj bývať s nami. Vlk vliezol do zámočka. Začali bývať v pätorke. Tak si všetci v zámočku bývajú, pesničky spievajú. V tom ide okolo medveď – ťarbalaba. Uvidel medveď zámoček, začul pesničky, zastal a zreval z celej sily: „Zámok, zámoček! Kto v tebe býva?“ „Ja, myška – pipíška.“ „Ja, žabka – skákajlabka.“ „Ja, zajko – pobehajko.“ „Ja, líštička – kmotrička.“ „Ja, vĺčik – sivý bôčik. A ty si kto?“ „Ja som medveď ťarbalaba.“ „Hybaj bývať s nami!“ Lezie teda medveď do zámočka. Lezie on, lezie, ale nijako vliezť nemôže, i vraví: „Radšej budem bývať na streche.“ „Veď nás rozmliaždiš!“ „Nie, nerozmliaždim.“ „No tak vylez!“ Vyliezol medveď na strechu, no len čo sa usadil – tresk! – rozmliaždil sa zámoček. Zapraskal zámoček, nachýlil sa nabok a rozsypal sa. Len – len, že stihli z neho povyskakovať: myška – pipíška, žabka – skákajlabka, zajko – pobehajko, líštička – kmotrička, vĺčik – sivý bôčik – všetci celí a zdraví. I začali brvná nosiť, dosky píliť – stavať nový zámoček. A postavili lepší, ako bol prvý! (ľudová rozprávka Drevený zámoček)
17
