66 hodín ročne

CHÉMIA

7. ročník Časová dotácia: 2 hodiny týždenne/66 hodín ročne 1. Charakteristika predmetu Predmet chémia svojim experimentálnym charakterom vyučovania umožňuje žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických javov a procesov. Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v každodennom živote ( chémia potravín a nápojov, kozmetiky, liečiv, čistiacich prostriedkov, atď.) Pri štúdiu chémie si žiaci osvojujú dôležité spôsobilosti špecifickými poznávacími metódami. Ide hlavne o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a spoľahlivo pozorovať, experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese riešenia úloh rôznej zložitosti. Súčasťou učebného predmetu chémia sú aj vhodne vybrané laboratórne cvičenia. Ich správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných manuálnych zručností a návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.

2. Ciele predmetu Ciele predmetu sú zamerané na rozvíjanie prírodovednej gramotnosti:  Vytvoriť pozitívny vzťah k učebnému predmetu chémia  Poznať vybraný okruh anorganických a organických látok, ich význam a použitie v každodennom živote  Chápať, že vlastnosti chemických látok vyplývajú z ich zloženia a štruktúry  Osvojiť si poznatky na posúdenie chemických látok, ktoré pozitívne a negatívne ovplyvňujú život človeka (napr. chemické aspekty racionálnej výživy, vplyv alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus)  Získať prehľad o základných chemických pojmoch, ktoré charakterizujú zloženie, štruktúru a vlastnosti chemických látok a chemických reakciách  Naučiť sa základy chemických výpočtov, určiť hodnotu veličín z grafu a z tabuľky a naopak  Osvojiť si základné činnosti súvisiace s pozorovaním a pokusom a zároveň získať zodpovedný vzťah k plneniu pracovných povinností a dodržiavaniu pravidiel bezpečnosti pri práci  Vedieť uplatniť logicko – myšlienkové a senzomotorické operácie aj v iných učebných predmetoch a v každodennej praxi

 

Porozumieť odborným textom na primeranej úrovni a vedieť aplikovať získané poznatky pri riešení konkrétnych úloh Schopnosť samostatne získavať potrebné informácie súvisiace s chemickou problematikou z rôznych informačných zdrojov

Ďalšie ciele: Identifikácia a správne používanie pojmov Žiak vie správne používať základné pojmy a identifikovať ich v reálnych situáciách. Pritom nie je vhodné iba mechanické odrecitovanie definícií. Vedomosť týchto pojmov žiak dokáže tým, že rozumie textu, v ktorom sa vyskytujú a vie ich aktívne používať v správnom kontexte. Kvalitatívny popis objektov, systémov a javov a ich klasifikácia Žiak vie popísať a poprípade načrtnúť objekt, systém alebo jav, ktorý pozoruje podľa skutočnosti, modelu alebo nákresu vie popísať stavbu systému, vie nájsť spoločné a rozdielne vlastnosti látok, predmetov alebo javov (napríklad uviesť hlavné rozdiely medzi kovmi a nekovmi). Vysvetlenie javov Žiak vie vysvetliť niektoré javy pomocou známych zákonov alebo pomocou jednoduchších javov. Predvídanie javov a určovanie kauzálnych súvislostí Žiak vie v jednoduchých prípadoch predpovedať, čo sa v určitej situácii stane, rozhodnúť, či za určitých okolností je daný jav možný alebo nie (napríklad určiť faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť chemickej reakcie). Pozorovanie, experimentovanie, meranie a odhady Žiak vie zrealizovať jednoduchý experiment podľa návodu, navrhnúť a zrealizovať jednoduchý experiment, ktorý simuluje určitý jav, alebo dáva odpoveď na určitú otázku. Do tejto skupiny patria predovšetkým merania a odhady veľkosti niektorých veličín, zhromažďovanie a vhodné usporiadanie údajov (napríklad zistiť, či roztok je kyslý, zásaditý alebo neutrálny). Kvantitatívny popis Žiak vie vypočítať niektoré veličiny z iných. Vie v jednoduchých prípadoch porovnať dve veličiny rovnakého druhu, určiť ako sa určitá veličina mení. Vie určiť hodnotu niektorých veličín z grafu alebo z tabuľky alebo naopak. Aplikácia vedomostí Žiak vie opísať niektoré prírodné alebo umelé systémy a v jednoduchších prípadoch opísať aj princíp ich fungovania. Vie uviesť príklady aplikácie určitých prírodných javov, rozhodnúť, kedy je daný jav výhodný a kedy nevýhodný. Vie posúdiť dôsledky

určitých javov alebo ľudskej činnosti z ekologického, ekonomického alebo zdravotného hľadiska (napríklad vysvetliť škodlivé účinky používania chloridu sodného k zimnému posypu ciest).

Stratégie vyučovania: Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame na obsah vyučovania, na individualitu žiakov a klímu triedy tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie žiakov pre daný predmet. Pri výučbe chémie využívame najmä:  riadený rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov)  výklad učiteľa s ukážkami  rozhovor s ukážkami  pozorovanie  demonštračná metóda (demonštračné pokusy)  experimentálna činnosť  problémová metóda  kooperatívne vyučovanie (práca v skupinách, laboratórne cvičenia)  heuristická metóda  samostatná práca žiakov (s odbornou literatúrou, s pracovným listom, s internetom)  tvorba projektu  prezentačná metóda  brainstorming (diskusia, riadená diskusia o riešení nových problémov) Kompetencie a spôsobilosti: k učeniu  plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť  hľadať a rozvíjať účinné postupy vo svojom učení  využívať rôzne stratégie učenia  kriticky pristupovať ku zdrojom informácií, informácie tvorivo spracovávať a využívať pri svojom štúdiu a praxi v oblasti komunikačných schopností  vecne, správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme  vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje  vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov (IKT, knižné zdroje)  zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti,  vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania  vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich využitie

v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť  analyzovať vybrané problémy  navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov  aplikovať poznatky pri riešení konkrétnych problémových úloh  využívať informačné a komunikačné technológie pri riešení problémových úloh  používať základné myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania pri riešení problémových úloh  využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh  zhodnotiť úspešnosť riešenia problémovej úlohy  logicky spájať poznatky z rôznych predmetov a využiť ich pri riešení problémových úloh  prijímať svoju zodpovednosť za riešenie problémov  dokázať sa poučiť z vlastných chýb a chýb iných v oblasti sociálnych kompetencií  vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti  pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne si radiť a pomáhať  prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti  hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení  prijímať ocenenie, radu a kritiku, čerpať poučenie pre svoju ďalšiu prácu v oblasti získavať, osvojovať si a rozvíjať manuálne zručnosti  používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach  dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia  využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky občianske kompetencie  chápať význam a podstatu legislatívnych zákonov a noriem  chápať základné environmentálne a ekologické súvislosti a rozhodovať sa v záujme ochrany zdravia jednotlivca a spoločnosti  byť pripravený zaujímať sa o dianie a riešenie problémov v spoločnosti

Kritériá hodnotenia Klasifikácia žiakov bude uskutočňovaná na základe výsledkov ústnych odpovedí (minimálne 2-krát v priebehu klasifikačného obdobia), písomných odpovedí žiakov, didaktických testov, grafických prejavov žiakov, práce na laboratórnych cvičeniach a na základe aktivity a tvorivého prístupu žiaka k danému predmetu. Učebné zdroje Romanová, D. a kol. – Chémia pre 6.ročník základných škôl a 1.ročník gymnázií s osemročným štúdiom Vicenová, H. a kol. - Chémia pre 7.ročník základných škôl a 2.ročník gymnázií s osemročným štúdiom Pracovný zošit chémie pre 6.ročník základných škôl a prímu osemročných gymnázií

Pracovný zošit chémie pre 7.ročník základných škôl a 2.ročník gymnázií s osemročným štúdiom Vicenová, H. – Chémia - (Chémia okolo nás. Premeny látok) – pre 6. a 7. Ročník základnej školy, 1. a 2. ročník gymnáziá s osemročným štúdiom Lisá, V. – Havranová, L. – Pomocník z chémie 6 – pracovný zošit pre 6.ročník ZŠ a 1. ročník gymnázií s osemročným štúdiom Adamkovič, E. – Šimeková, J. – Chémia 8 Adamkovič, E. – Šimeková, J. – Chémia 9 DVD, internet, odborná literatúra

Obsah predmetu 1. Chémia okolo nás 1.1 Objavenie chémie v našom okolí 1.2 Skúmanie vlastností látok 1.3 Zmesi a chemicky čisté látky 1.4 Látky nevyhnutné pre náš život: voda a vzduch 2. Premeny látok 2.1 Spoznávanie chemických reakcií v našom okolí 2.2 Zmeny pri chemických reakciách

Téma

Obsahový štandard

Výkonný štandard

Výstup

Prierezové témy

1.Chémia okolo nás 1.1 Objavovanie chémie v našom okolí význam chémie pre život človeka  chémia ako veda  chemická výroba  chemický výrobok  prírodná surovina bezpečnosť práce v chemickom laboratóriu laboratórne pomôcky  1.Úvod do chémie

 2. Chemické laboratórium 







 

vymenovať významné chemické závody vo svojom okolí a priradiť im výrobok poznať problematiku obmedzených zdrojov surovín a dôležitosť ich hospodárneho využitia (potreba separácie odpadov, recyklácie)

poznať zásady bezpečnej práce v chem. laboratóriu, základné piktogramy (napr. žieravina, horľavina) poznať telefónne čísla prvej pomoci dodržiavať zásady bezpečnej práce v chemickom laboratóriu

poznať, čo skúma chémia vedieť vysvetliť význam chemickej vedy, výroby, výrobkov  chápať spoločenský dosah chémie – vedy a výroby  poznať surovinové zdroje  získať kladný vzťah k prírode a zachovaniu rovnováhy  

 



environmen tálna výchova



ochrana života a zdravia

osvojiť si pravidlá bezpečnosti  práce a zásad prvej pomoci spoznávať laboratórne pomôcky, postupy

tvorba projektu a prezentač né zručnosti







dodržiavať zásady bezpečnej práce s chemickými látkami v praxi vedieť používať ochranné pomôcky (okuliare, rukavice, ochranný štít) poznať laboratórne pomôcky: skúmavka, kadička, banka, kryštalizačná miska, filtračný lievik, filtračný papier, držiak, kruh, svorka, stojan, chladič, odparovacia miska, krycie sklíčko, chemická lyžička, kahan, tyčinka, odmerný valec, pipeta

1.2 Skúmanie vlastností látok

 

3.Vlastnosti látok

skupenstvo, vôňa,  horľavosť, zápach, vzhľad, rozpustnosť 

zistiť pozorovaním vlastnosti konkrétnych látok uviesť príklady látok rozpustných vo vode, látok nerozpustných vo vode

  

rozvíjať schopnosť pozorovania chemických látok  využívať pozorovanie pri bežných činnostiach získavať a rozvíjať experimentálne zručnosti

environmen tálna výchova ochrana života a zdravia



spoznávať laboratórne pomôcky, postupy

rozpoznať chemicky čisté látky, rôznorodé zmesi, rovnorodé zmesi (roztoky tuhé, kvapalné a plynné) poznať spôsoby oddeľovania zložiek zmesí



rozlíšiť chemicky čisté látky a zmesi na základe ich charakteristických vlastností poznať skupenstvá roztokov



uviesť príklady vodných roztokov používaných v domácnosti





poznať pomôcky používané pri filtrácii, kryštalizácii vykonať pokus podľa návodu vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus, vyhodnotiť a interpretovať ich vedieť zaznamenať výsledok pokusu



1.3 Zmesi a chemicky čisté látky  4. Chemicky čistá látka a zmes   

5. Vodné roztoky

Laboratórne cvičenia

     

chemicky čistá látka zmes rôznorodá a rovnorodá zmes oddeľovanie zložiek zmesí vodný roztok nasýtený roztok rozpúšťadlo rozpustená látka filtrácia kryštalizácia





 





pochopiť vzťah medzi nasýteným a nenasýteným roztokom, rozpustenou látkou a rozpúšťadlom uskutočniť filtráciu, kryštalizáciu, a vypracovať záznam




1.4 Látky nevyhnutné pre život : voda a vzduch zrážková, povrchová, podzemná, minerálna voda  pitná, úžitková, odpadová, destilovaná voda  čistenie vôd  7. Voda





    8. Vzduch    

hlavné zložky vzduchu skleníkové plyny zdroje znečistenia ovzdušia ozónová diera skleníkový efekt



poznať význam vody pre život človeka, zvieratá a rastliny poznať rozdelenie vôd podľa výskytu (zrážková, povrchová, podzemná, minerálna) a podľa použitia (pitná, úžitková, odpadová, destilovaná) vysvetliť rozdiely medzi rôznymi druhmi vôd poznať možnosti úpravy a čistenia vôd, poznať dôsledky znečistenia vôd vymenovať hlavné zložky vzduchu, skleníkové plyny (napr. oxid uhličitý), hlavné zdroje znečistenia ovzdušia (spaľovanie odpadov – potreba separovaného zberu)



 

spoznať vodu ako chemickú zlúčeninu a jej najdôležitejšie  vlastnosti chápať význam vody vedieť klasifikovať vodu podľa výskytu a podľa použitia 



  

spoznať vzduch ako zmes chemických látok vymenovať hlavné zložky vzduchu chápať význam vzduchu a dôležitosť ochrany ovzdušia

environmen tálna výchova ochrana života a zdravia tvorba projektu a prezentač né zručnosti



ozónová vrstva

 

 Prezentácia projektov

 

poznať význam kyslíka pre živé organizmy poznať príčiny vzniku ozónovej diery a skleníkového efektu a ich následky pre našu planétu význam ozónovej vrstvy 

voda vzduch

 

Opakovanie učiva

       

vlastnosti látok chemicky čistá látka, chemická látka roztoky zmesi chemický prvok oddeľovanie zložiek zmesí hmotnosť roztoku, hmotnosť rozpustenej látky,





 

uviesť skupenstvá  látok(tuhé, kvapalné, plynné), rozpoznať vôňu a zápach látky, vedieť popísať vzhľad látky,  vedieť určiť rozpustnosť látky vo vode, uviesť príklady chemicky čistých rôznorodých zmesí, rovnorodých zmesí(tuhé, kvapalné, plynné),

získavať informácie a tvorivo  ich spracovať podieľať sa na práci v skupine prezentovať a obhájiť svoju prácu

rozpoznať skupenstvo látok, chápať rozdiely medzi rovnorodými a rôznorodými zmesami, vedieť uviesť ich príklad poznať spôsoby oddeľovania zložiek zmesí a vedieť uviesť príklad z bežného života








 

hmotnostné percento, vzduch, voda









 



uviesť príklady chemických látok rozpustných a nerozpustných vo vode, uviesť 5 možností oddeľovania zložiek zmesí: usadzovanie, filtrácia, odparovanie, destilácia, kryštalizácia, uviesť príklady použitia  metód oddeľovania zmesí v hospodárstve a v domácnosti, vedieť určiť rovnorodú zmes(roztok),vedieť vytvoriť nasýtený roztok, uviesť čo je rozpúšťadlom a čo rozpustenou látkou,  vedieť vypočítať hmotnostné percento, vedieť vymenovať hlavné zložky vzduchu, skleníkové plyny, hlavné zdroje znečisťovania vzduchu (spaľovanie odpadov), poznať význam kyslíka pre živé organizmy, poznať príčiny vzniku ozónovej diery, skleníkového efektu,

vedieť vytvoriť nasýtený roztok, poznať zložky vzduchu a dôvody znečisťovania vzduchu, poznať význam vody, vedieť aké druhy vôd podľa pôvodu a využitia sa vyskytujú na Zemi, poznať dôsledky znečisťovania vôd a možnosti jej úpravy







 







2.Premeny látok 2.1 Spoznávanie chemických reakcií v našom okolí  Chemický dej

chemická reakcia, chemický dej,

poznať význam vody pre človeka, zvieratá, rastliny, poznať rozdelenie vôd podľa výskytu: zrážková, povrchová, podzemná, minerálna, poznať rozdelenie vôd podľa použitia: pitná, úžitková, odpadová, destilovaná, vysvetliť rozdiely medzi druhmi vôd(zrážková, podzemná, pitná, úžitková, odpadová, destilovaná, poznať možnosti úpravy a čistenia vôd, poznať dôsledky znečistenia vôd




fyzikálny dej,  Horenie látok so vzdušným kyslíkom

 Horľaviny

horenie, vzdušný kyslík, chemická reakcia, svetlo, teplo ,horľavina, zápalná teplota, požiar horľavina, horľavá látka, nehorľavá látka, piktogramy







Hasenie horiacich látok



hasenie, zásady hasenia horiacich látok ,požiarny poplach



vedieť na konkrétnych príkladoch zhodnotiť a zdôvodniť či sa jedná o chemický alebo fyzikálny dej poznať horenie ako chemický dej, vedieť čo sa pri horení uvoľňuje, poznať príčiny požiarov a vedieť tieto informácie používať v bežnom živote vymenovať príklady horľavých a nehorľavých látok, vedieť príklady horľavých látok, ktoré majú nízku zápalnú teplotu, vedieť možnosti použitia propán- butánových fliaš a ich bezpečné používanie, vedieť príklady horľavín, ktoré sa používajú v domácnosti, vedieť ktoré zdroje tepla vyžadujú vetranie a prečo vysvetliť podstatu hasenia, poznať zásady hasenia, vedieť telefónne číslo požiarnych útvarov, vedieť









rozpoznať na dejoch v prírode, či sa jedná o chemický alebo fyzikálny dej  a vedieť to aj zdôvodniť poznať horenie a príčiny požiarov, vedieť ako sa zachovať v prípade požiaru, vedieť používať hasiace prístroje a poznať ich dôležitosť, vedieť telefónne číslo požiarnych útvarov, poznať zásady bezpečnej práce s horľavinami v bežnom živote, vedieť vysvetliť podstatu horenia,





piktogramy, hasiace prístroje hasiace látky, hasiaci prístroj, princípy hasenia niektorých druhov hasiacich látokvoda, piesok, oxid uhličitý

Chemická reakcia

chemická premena, reaktant, produkt,

chemické zlučovanie, Chemické chemický rozklad zlučovanie a chemický rozklad





rozlíšiť piktogram horľaviny,  vedieť kde sa v prípade požiaru nachádzajú hasiace prístroje v škole, vo svojom bydlisku, vedieť vymenovať niektoré hasiace látky (voda, piesok, oxid uhličitý), poznať ktoré hasiace látky sa nemôžu používať k haseniu jemnej mechaniky , elektroniky a elektrických zariadení pod prúdom, vedieť zahasiť horiaci odev na človeku, vedieť ako sa správať pri malom a veľkom požiari poznať niektoré chemické reakcie z bežného života,  vedieť určiť reaktant a produkt konkrétnych chemických reakcií, charakterizovať reaktant a produkt rozlíšiť na príkladoch reakcie chemického zlučovania a rozkladu,

poznať princíp horiacich látok,

hasenia 

poznať niektoré chemické reakcie z bežného života a vedieť určiť reaktant a produkt v chemickej reakcii, poznať príklady chemického zlučovania a rozkladu z bežného života


vedieť schematicky urobiť zápis chemického zlučovania a rozkladu na príkladoch z bežného života, charakterizovať chemické reakcie 2.2. Zmeny pri chemických reakciách Exotermické a endotermické reakcie

Rýchlosť chemických reakcií

 

exotermické a endotermické reakcie, uvoľňovanie a spotreba tepla v chemických reakciách





poznať reakcie, pri ktorých  sa energia uvoľňuje a pri ktorých sa energia spotrebuje s dôrazom na bežný život 

vedieť rozlíšiť pomalé a rýchle reakcie na príkladoch zo života a z prírody(výbuch plynu, hrdzavenie železa, vznik uhlia, znehodnocovanie potravín na vzduchu, horenie...), vedieť zdôvodniť (napr. na

vedieť určiť na konkrétnych príkladoch z bežného života, či sa jedná o exotermickú alebo endotermickú reakciu , vedieť rozlíšiť, či sa pri konkrétnej chemickej reakcii jedná o reakciu pomalú alebo rýchlu, vedieť povedať príklady takýchto reakcií, vedieť zdôvodniť vplyv množstva reaktantov, vplyv plošného obsahu reaktantov  a vplyv katalyzátora na rýchlosť chemických reakcií v bežnom živote


príklade potravín) spomalenie a zrýchlenie chemickej reakcie, vedieť zdôvodniť vplyv množstva reaktantov na rýchlosť chemických reakcií (napr. na prístupe množstva kyslíka k horiacej látke), vedieť zdôvodniť vplyv plošného obsahu reaktantov na rýchlosť chemických reakcií na príklade z bežného života, charakterizovať katalyzátor a jeho vplyv na rýchlosť chemickej reakcie, vedieť príklad katalyzátora v bežnom živote (enzýmy)  Chemické laboratórium

ochranné pomôcky, zásady bezpečnej práce v chemickom laboratóriu a pri práci s chemickými látkami



vedieť používať ochranné  pomôcky pri práci v laboratóriu, poznať zásady bezpečnej práce v  chemickom laboratóriu a pri práci s chemickými látkami

vedieť používať ochranné pomôcky v chemickom laboratóriu, vedieť bezpečne pracovať s chemickými látkami




Projektové práce




1.hasenie plameňa oxidom uhličitým získaným reakciou octu a sódy bikarbóny 2. Vplyv faktorov na rýchlosť chemickej reakcie

vyhľadať informácie a materiál k zhotoveniu projektovej práce (učebňa  IKT), zhotoviť projekt s použitím doterajších vedomosti a informácií vyhľadaných na internete(učebňa IKT), vedieť vyhodnotiť a prezentovať svoju prácu (interaktívna učebňa)  



vykonať, zaznamenať a zdôvodniť výsledky pokusu

vedieť vyhľadávať a spracovať informácie, vlastnú prácu vedieť samostatne vyhodnotiť, prezentovať

vedieť vykonať podľa návodu laboratórne cvičenie, vedieť zaznamenávať výsledky práce a zdôvodniť výsledky pokusu




8. ročník Časová dotácia: 2 hodiny týždenne/66 hodín ročne

Obsah predmetu 1. Zloženie látok 1.1 Chemické prvky a zlúčeniny 1.2 Častice látok: atómy, molekuly a ióny 1.3 Periodická sústava prvkov

2. Významné chemické prvky a zlúčeniny

Tematický celok 1.Zloženie látok

             



Obsahový štandard Chemický prvok Chemická zlúčenina Častice látok Atóm (elektrónový obal, jadro atómu, protón, neutrón, elektrón) Protónové číslo Názvy prvkov Značky prvkov Molekula Chemický vzorec Chemická zlúčenina Ión (katión, anión) Chemická väzba (iónová väzba, kovalentná väzba) Spoločný elektrónový pár – väzbový pár

Výkonový štandard   

   



     

   

Rozlíšiť prvky a zlúčeniny Opísať stavbu atómu Poznať označenie elektrického náboja protónov, elektrónov, neutrónov Napísať protónové čísla atómov Určiť počet elektrónov V atóme z hodnoty protónového čísla Poznať význam chemických značiek prvkov Poznať slovenské názvy a značky prvkov: Ag, Al, Au, C, Ca, Cl, Cu, F, Fe, H, He, Hg, I, K, Mg, Mn, N, Na, O, P, Pb, S, Se, Si, Zn Vysvetliť vznik molekuly Rozlíšiť dvojatómové a viacatómové molekuly Rozlíšiť molekuly prvkov a zlúčenín Poznať rozdiel medzi prvkom a zlúčeninou Poznať rozdiel medzi atómom a molekulou Vysvetliť použitie značiek a vzorcov pri zápise prvkov a zlúčenín Vysvetliť vznik katiónu a aniónu Vedieť napísať schému vzniku vzniku iónov Poznať zápis náboja iónu Poznať zápis

Prierezové témy

Environmentálna výchova

Ochrana života a zdravia







Periodická sústava prvkov (skupiny, periódy)  Kovy, polokovy a nekovy 











2.Významné chemické prvky a zlúčeniny

  

Vodík, zlúčeniny vodíka Kyslík, zlúčeniny kyslíka Železo, oceľ

 

oxidačného čísla atómu prvku Chápať chemickú väzbu ako súdržné pôsobenie medzi atómami Poznať funkciu elektrónov pri vzniku chemickej väzby Vysvetliť na príkladoch látok NaCl a H2 vznik iónovej a kovalentnej väzby

Poznať význam objavu periodickej sústavy prvkov a meno autora (D. I. Mendelejev) Určiť počet periód (radov) a skupín (stĺpcov) v periodickej sústave prvkov Vedieť určiť umiestnenie (perióda a skupina) konkrétneho prvku na základe hodnoty protónového čísla Poznať vlastnosti kovov, polokovov a nekovov dôležitých v bežnom živote Uviesť význam katiónov železa, horčíka a vápnika pre ľudský organizmus a ich potravinové zdroje

Vymenovať základné vlastnosti (skupenstvo, farba, reaktivita, atď.) a použitie vodíka

      

       

   

Alkalické kovy Zlúčeniny alkalických kovov Voda Tvrdosť vody Oxidy Významné oxidy a ich vlastnosti Kyseliny (bezkyslíkaté, kyslíkaté) Kyslosť roztokov pH roztokov Meranie pH roztokov Hydroxidy Zásaditosť roztokov Soli Chemické reakcie Zákon zachovania hmotnosti Chemické rovnice Neutralizácia Oxidácia, redukcia Redoxné reakcie

  

    

  











 

Poznať vodík ako biogénny prvok Vymenovať základné vlastnosti (skupenstvo, farba, reaktivita, atď.)a použitie kyslíka Poznať kyslík ako biogénny prvok Poznať význam železa v priemysle Poznať železo ako biogénny prvok Poznať vlastnosti alkalických kovov Poznať sodík a draslík ako biogénne prvky a ich potravinové zdroje Poznať rozdiely medzi tvrdou a mäkkou vodou Poznať význam vody Určiť oxidačné čísla atómov prvkov v oxidoch Vedieť aplikovať pravidlá tvorby vzorcov a názvov oxidov Vedieť názvy a vzorce CO, CO2, N2O5, SO2, SO3, CaO Poznať oxidy, ktoré reakciou s vodou spôsobujú kyslé dažde Poznať príčiny vzniku uvedených oxidov (oxidy síry a uhlíka) Poznať vplyv kyslých dažďov na životné prostredie a možnosti obmedzenia ich vzniku Poznať rozdelenie a zloženie kyselín Pomenovať ióny, ktoré vzniknú reakciou HCl


Environmentálna výchova



 

 



 



   







s vodou Poznať výskyt a funkciu HCl v ľudskom organizme Poznať použitie HCl, HNO3 a H2SO4 Vedieť prakticky určiť, či je roztok kyslý, neutrálny alebo zásaditý Vedieť, na čo slúži stupnica pH Vedieť pracovať s roztokmi indikátorov a indikátorovými papierikmi Poznať pravidlá bezpečnej práce so žieravinami Poznať zloženie hydroxidov Pomenovať ióny, ktoré vzniknú reakciou NaOH s vodou Vedieť aplikovať pravidlá tvorby vzorcov a názvy hydroxidov Vedieť názvy a vzorce NaOH, KOH, Ca(OH)2 Poznať zloženie solí Poznať významné soli Chápať chemickú reakciu ako dej, pri ktorom sa látky menia Poznať zápis chemickej reakcie – chemickú rovnicu, ako dôsledok platnosti zákona zachovania hmotnosti Vedieť zapísať jednoduché reakcie chemickými rovnicami Opísať neutralizáciu ako chemickú reakciu HCl s NaOH a zapísať ju

 



 Laboratórne cvičenia



 Projektové práce  

chemickou rovnicou Chápať podstatu neutralizácie Pomenovať dej, pri ktorom sa oxidačné číslo atómu zvyšuje Pomenovať dej, pri ktorom sa oxidačné číslo atómu znižuje Poznať príklady redoxných reakcií z bežného života Poznať pomôcky používané pri laboratórnych prácach Vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus, vyhodnotiť a interpretovať ich Zaznamenať výsledok pokusu Vedieť vyhľadať, spracovať a prezentovať požadované údaje a informácie

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

Učebné zdroje Vicenová, H. - Chémia pre 8. ročník základných škôl a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom Pracovný zošit chémie pre 8.ročník základných škôl a terciu gymnázií s osemročným štúdiom Vicenová, H. – Chémia - (Zloženie látok. Chemické prvky a zlúčeniny) – pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnáziá s osemročným štúdiom Hravá chémia – Pracovný zošit pre 8.ročník ZŠ a terciu GOŠ Adamkovič, E. – Šimeková, J. – Chémia 8 DVD, internet, odborná literatúra

9. ročník Časová dotácia: 2 hodiny týždenne/66 hodín ročne

Obsah predmetu 1. Chemické výpočty 1.1 Látkové množstvo a molárna hmotnosť 1.2 Zloženie roztokov

2. Organické látky 2.1 Vlastnosti jednoduchých organických látok 2.2 Uhľovodíky 2.3 Deriváty uhľovodíkov 2.4 Organické látky v živých organizmoch 2.5 Organické látky v bežnom živote

Téma Chemické výpočty 1.1 Látkové množstvo a molárna hmotnosť

1.2 Zloženie roztokov

Obsahový štandard







Látkové množstvo, jednotka látkového množstva – mól molárna hmotnosť, jednotka molárnej hmotnosti





porovnať hmotnosť 1 mólu atómov rôznych prvkov,



vypočítať molárnu hmotnosť zlúčenín zo známych molárnych hmotností atómov prvkov tvoriacich zlúčeninu,



vypočítať látkové množstvo, ak je zadaná hmotnosť látky a molárna hmotnosť látky,



vypočítať hmotnosť látky a vody potrebnej na prípravu roztoku s určitou hmotnosťou a hmotnostného zlomku zložky roztoku,

vyjadrovanie zloženia roztokov (hmotnostný zlomok a koncentrácia látkového  množstva).

2.Organické látky 2.1 Vlastnosti jednoduchých organických látok

Výkonný štandard

Charakteristika organických látok, organická chémia,

vypočítať látkové množstvo a hmotnosť látky potrebnej na prípravu roztoku s určitým objemom a koncentráciou látkového množstva.



vymenovať príklady anorganických a organických látok,



poznať typ väzby medzi atómami v alkánoch, alkénoch a alkínoch, napísať vzorce



Prierezové témy

2.2 Uhľovodíky





štvorväzbovosť uhlíka, molekulový, štruktúrny a zjednodušený štruktúrny vzorec, uhlíkový reťazec, otvorený reťazec, uzavretý reťazec, jednoduchá väzba, dvojitá väzba a trojitá väzba, uhľovodíky, alkány, alkény, alkíny, nasýtené a nenasýtené uhľovodíky, polymerizácia, makromolekula, prírodné zdroje uhľovodíkov, oktánové číslo benzínu,

uhľovodíkov: - alkány: metán, etán, propán, bután, - alkény: etén, - alkíny: etín Ochrana života a zdravia (acetylén), Environmentálna ochrana 

opísať vlastnosti (skupenstvo, horľavosť, výbušnosť) výskyt a použitie metánu, etánu, propánu, butánu, eténu, etínu a benzénu, Ochrana života a zdravia



poznať požitie propánbutánovej zmesi a vysvetliť, aké nebezpečenstvo hrozí pri unikaní tejto zmesi z tlakovej nádoby v uzavretom priestore,



vymenovať produkty horenia uhľovodíkov,



Environmentálopísať polymerizáciu na na ochrana príklade vzniku polyetylénu z eténu,



vymenovať prírodné zdroje uhľovodíkov (uhlie, ropa, zemný plyn), spôsob ich získavania a využitia, alternatívne zdroje energie Ochrana života a zdravia (bioplyn),



uviesť negatívne vplyvy produktov vznikajúcich pri spaľovaní uhlia na životné prostredie,



vymenovať základné frakcie spracovania ropy (napr. nafta, benzín, oleje, asfalt),



vymenovať druhy benzínu, ktoré sa v súčasnosti u nás používajú ako palivo do

Osobnostný a sociálny rozvoj

automobilov,

2.3 Deriváty uhľovodíkov



deriváty uhľovodíkov, halogénderiváty, kyslíkaté deriváty,



vysvetliť súvislosť medzi oktánovým číslom benzínu a jeho kvalitou,



vymenovať plynné latky, ktorými prispieva automobilová doprava k znečisťovaniu ovzdušia,



vyznačiť na konkrétnych príkladoch derivátov uhľovodíkov uhľovodíkový zvyšok a charakteristickú skupinu,



roztriediť príklady zlúčenín na uhľovodíky a deriváty uhľovodíkov,



poznať názvy a vzorce: halogénderivátov (chlórmetán), alkoholov (metanol, etanol), - karboxylových kyselín (kyselina mravčia, kyselina octová),



poznať najdôležitejšie vlastnosti a možnosti využitia chloroformu, Ochrana života metanolu a etanolu, a zdravia kyseliny octovej a acetónu,



vysvetliť, prečo sa halogénderiváty uhľovodíkov zaraďujú medzi ekologické jedy,



zdôvodniť nebezpečenstvo používania freónov



poznať vplyv metanolu, etanolu a acetónu na ľudský organizmus, dôsledky pôsobenia etanolu ako návykovej

Ochrana života

látky,

2.4 Organické látky v živých organizmoch



prírodné látky, sacharidy, fotosyntéza, tuky, bielkoviny, vitamíny, enzýmy, hormóny,



poznať spôsoby zneškodňovania zvyškov farieb a rozpúšťadiel ako nebezpečných odpadov,



poznať pôvod názvu kyseliny mravčej,



vymenovať atómy prvkov, ktoré tvoria sacharidy,



uviesť rozdelenie sacharidov podľa zloženia (jednoduché, zložité),



vymenovať reaktanty, produkty a podmienky priebehu fotosyntézy,



vysvetliť význam fotosyntézy pre život človeka a živočíchov,



poznať výskyt, vlastnosti a možnosti využitia sacharidov (glukóza, fruktóza, sacharóza, škrob, glykogén a celulóza),



poznať vlastnosti tukov (rozpustnosť vo vode a v alkohole, pôsobenie svetla na tuky),



roztriediť tuky podľa zloženia (skupenstva) a pôvodu (výskytu),



vysvetliť funkcie tukov v živých organizmoch,



poznať vplyv rastlinných a živočíšnych tukov na ľudský organizmus,



vysvetliť vplyv cholesterolu na ľudský organizmus,



poznať zloženie a vlastnosti bielkovín,



poznať funkcie bielkovín v

a zdravia

Mediálna výchova

Environmentálna ochrana


ľudskom tele,

2.5 Organické látky v bežnom živote



plasty, (polyetylén, polyvinylchlorid, polystyrén), syntetické vlákna (silon, nylon, polyester), mydlá, saponáty, kozmetické prípravky, pesticídy, lieky, drogy.



vymenovať zdroje rastlinných a živočíšnych bielkovín,



poznať význam vitamínov a ich potravinové zdroje,



poznať význam enzýmov a hormónov pre človeka.



vymenovať príklady a použitie plastov a syntetických vlákien,



opísať úžitkové vlastnosti a Environmentálna ochrana možnosti použitia syntetických vlákien, Tvorba projektu uviesť výhody a nevýhody a prezentačné používania plastov z schopnosti environmentálneho hľadiska,





uviesť rozdiely medzi mydlami a saponátmi,



opísať výhody a nevýhody používania pesticídov,



poznať účinky skupín liekov (antibiotiká, analgetiká, Osobnostný antipyretiká), uviesť príklady a negatívne a sociálny rozvoj pôsobenie tolerovaných a



zakázaných drog, 

vedieť používať ochranné pomôcky – okuliare, rukavice, ochranný štít,



poznať zásady bezpečnej práce v chemickom laboratóriu, základné piktogramy (napr. žieravina, horľavina),



dodržiavať zásady



bezpečnej práce v chemickom laboratóriu, 

dodržiavať zásady bezpečnej práce s chemickými látkami v praxi,



poznať pomôcky používané pri vykonaných laboratórnych prácach,



vedieť zostaviť jednoduchú chemickú aparatúru,



vykonať podľa návodu školský pokus,

Projektové práce



vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus, vyhodnotiť a interpretovať ich,



zaznamenať výsledok pokusu,



vedieť vyhľadať v literatúre požadované údaje, spracovať ich a prezentovať v primeranej forme.

Tvorba projektu a prezentačné schopnosti

Učebné zdroje Vicenová, H. – Ganajová, M. - Chémia pre 9. ročník základných škôl a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom Pracovný zošit chémie pre 9. ročník ZŠ a terciu gymnázií s osemročným štúdiom Vicenová, H. – Chémia - (Chemické výpočty. Organická chémia) – pre 9. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom Hravá chémia – Pracovný zošit pre 9.ročník ZŠ a kvartu GOŠ Adamkovič, E. – Šimeková, J. – Chémia 9 DVD, internet, odborná literatúra

66 hodín ročne

Recommend Documents