2017

Doktorandské štúdium akademický rok 2016/2017 Dekan Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre vypisuje v akademickom roku 2016/2017 prijímacie konanie pre absolventov vysokých škôl na 3-ročné denné a 5-ročné externé doktorandské štúdium (na získanie vedeckoakademickej hodnosti „philosophiae doctor“ – PhD.) v študijných odboroch:

3.1.11. Pedagogická poradenská a školská psychológia Podmienky prijímacieho konania:  predloženie projektu dizertačnej práce (s písomným súhlasom školiteľa) s teoretickými východiskami, s predbežne zadefinovaným výskumným problémom, metodologickými východiskami, časovým harmonogramom a zoznamom preštudovanej literatúry (aj cudzojazyčnej) z problematiky, týkajúcej sa témy dizertačnej práce;  orientácia v odbore (pedagogická poradenská a školská psychológia, metodológia psychologického výskumu);  prezentácia doterajších výsledkov výskumnej činnosti;  skúška zo znalosti svetových jazykov (anglický jazyk), odborná diskusia k spracovanému prekladu aktuálneho odborného textu knižného alebo časopiseckého, k téme dizertačného projektu (v rozsahu min. 20 strán prekladu); uchádzač uvedie na prihlášku do poznámky, z ktorého jazyka má záujem absolvovať prijímaciu skúšku;  podmienkou prijatia na doktorandské štúdium je ukončené magisterské štúdium v uvedenom alebo príbuznom odbore.

3.1.14. Sociálna práca Podmienky prijímacieho konania:  predloženie projektu dizertačnej práce (s písomným súhlasom školiteľa) s teoretickými východiskami, s predbežne zadefinovaným výskumným problémom, metodologickými východiskami, časovým harmonogramom a zoznamom preštudovanej literatúry (aj cudzojazyčnej) z problematiky, týkajúcej sa témy dizertačnej práce; na prijímacom pohovore bude vedená rozprava, týkajúca sa projektu dizertačnej práce, ako aj doteraz publikovaných prác uchádzača;  orientácia v odbore (sociálna práca, metodológia výskumu v sociálnych vedách);  prezentácia doterajších výsledkov výskumnej činnosti;  skúška zo znalosti svetových jazykov (anglický, nemecký jazyk), odborná diskusia k spracovanému prekladu aktuálneho odborného textu knižného alebo časopiseckého, k téme dizertačného projektu (v rozsahu min. 20 strán prekladu); uchádzač uvedie na prihlášku do poznámky, z ktorého jazyka má záujem absolvovať prijímaciu skúšku;

1

 podmienkou prijatia na doktorandské štúdium je ukončené magisterské štúdium v uvedenom alebo príbuznom odbore.

3.1.16. Sociálne služby a poradenstvo Podmienky prijímacieho konania:  predloženie projektu dizertačnej práce (s písomným súhlasom školiteľa) s teoretickými východiskami, s predbežne zadefinovaným výskumným problémom, metodologickými východiskami, časovým harmonogramom a zoznamom preštudovanej literatúry (aj cudzojazyčnej) z problematiky, týkajúcej sa témy dizertačnej práce; na prijímacom pohovore bude vedená rozprava, týkajúca sa projektu dizertačnej práce, ako aj doteraz publikovaných prác uchádzača;  orientácia v kľúčových problémoch a najnovších trendoch v odbore (sociálne služby a poradenstvo – teória, prax, výskum).  prezentácia doterajších výsledkov výskumnej činnosti;  skúška zo znalosti svetových jazykov (anglický, nemecký jazyk), odborná diskusia k spracovanému prekladu aktuálneho odborného textu knižného alebo časopiseckého, týkajúceho sa témy dizertačného projektu (v rozsahu min. 20 strán prekladu); uchádzač uvedie na prihlášku do poznámky, z ktorého jazyka má záujem absolvovať prijímaciu skúšku;  podmienkou prijatia na doktorandské štúdium je ukončené magisterské štúdium v uvedenom alebo príbuznom odbore.

Termín podania prihlášky:

do 31.5.2016

Elektronická prihláška na adrese:

http://e-prihlaska.ukf.sk

Predpokladaný termín prijímacích skúšok:

posledný júnový, prvý júlový týždeň 2016

Poplatok za prijímacie konanie  za papierovú prihlášku  za elektronickú prihlášku

30,-€ 25,- €

Číslo účtu:

7000073025/8180

Názov banky:

Štátna pokladnica

Adresát platby:

Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva UKF Kraskova 1, 949 74 Nitra

2

Variabilný symbol:  pri elektronickej prihláške informačný systém určí variabilný symbol automaticky  pri papierovej prihláške (vzor ŠEVT) 2001xxxxxx (kde xxxxxx je posledných 6 číselných znakov občianskeho preukazu) pri dennom štúdiu

Spôsob platby:  výlučne bankovým prevodom, do správy pre prijímateľa uviesť meno a priezvisko uchádzača a jeho študijný program  uchádzač výpis z účtu o bankovom prevode nalepí na 3. Stranu prihlášky Prihlášky bez dokladu o úhrade poplatku nebudú akceptované!

Prihlášky (tlačivo ŠEVT Prihláška na vysokoškolské štúdium doktorandské – tretí stupeň) s potrebnými prílohami posielajte na adresu: Referát pre vedecko-výskumnú činnosť, Mgr. Zuzana Majerová, Fakulta zdravotníctva a sociálnych vied UKF v Nitre, Kraskova 1, 949 74 Nitra. K prihláške nevyžadujeme:  výpis výsledkov štúdia – str. 2,  potvrdenie o odbornej praxi – str. 3 – prílohy.

Kontaktná osoba:

Mgr. Zuzana Majerová, 037/6408758, [email protected]

3

TÉMY DIZERTAČNÝCH PROJEKTOV FSVAZ PRE AKADEMICKÝ ROK 2016/2017 Zvolenú tému a projekt je potrebné odsúhlasiť so školiteľom (podpisom školiteľa na projekt)!

3.1.11. Pedagogická, poradenská a školská psychológia Téma dizertačnej práce: Psychologické prediktory srdcovovcievnych ochorení – diagnostika a poradenstvo Školiteľ: prof. PhDr. Eva Sollárová, CSc. Anotácia: Dizertačný projekt je zameraný na skúmanie vzťahu vybraných psychologických faktorov a srdcovocievnych ochorení s cieľom identifikovať psychologické prediktory srdcovocievnych ochorení a overiť možnosť zmeny psychologických rizikových faktorov srdcovocievnych ochorení (kognitívno-behaviorálnym) poradenstvom. Téma dizertačnej práce: Self-koncept a interpersonálne vzťahy ako faktory adaptívneho vývinu adolescentov v kontexte školského prostredia Školiteľ: doc. PhDr. Marta Popelková, PhD. Anotácia: Adaptívny a maladaptívny vývin adolescentov je ovplyvnený viacerými činiteľmi – osobnosťou jednotlivca, jej kognitívnymi, afektívnymi a behaviorálnymi aspektami, interpersonálnymi vplyvmi aj environmentálnymi faktormi. V dizertačnej práci sa chceme zamerať na prostredie školy, konkrétne na prejavy adjustácie a maladjustácie v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu a na well-being ako faktor adaptívneho vývinu žiakov základných a stredných škôl. Obdobie adolescencie je charakteristické expanziou sociálneho sveta jednotlivca. Väzba na školské prostredie a vzťahy s triednymi učiteľmi a rovesníkmi, nielen rodinné prostredie, významne prispievajú k adaptívnemu emočnému a sociálnemu fungovaniu adolescentov. Dyadické aj skupinové interakcie v školskom prostredí predstavujú protektívny faktor adaptívneho vývinu. Medzi najvýznamnejšie vzťahy, ktoré pôsobia ako protektívny faktor vývinu môžeme zaradiť priateľstvá, vzťah medzi učiteľom a žiakom a žiakom a školou, interakcie rodiny a školy a rovesnícke vzťahy v rámci triedneho kolektívu. Koncept well-being v zmysle duševnej pohody je úzko prepojený s konceptom duševného zdravia ako stavu telesnej, psychickej a sociálnej pohody. Psychologickú pohodu možno považovať za základnú spokojnosť so sebou a svojou existenciou, teda za životnú spokojnosť. Spokojnosť detí a dospievajúcich so svojím životom je sýtená aj fungovaním jednotlivcov škole a ich spokojnosťou so životom v škole. Adekvátnosť prispôsobenia sa na požiadavky 4

a nároky školy zo strany adolescentov podporuje, prípadne narúša priebeh edukácie a pôsobí aj na ďalší vývin v období adolescencie a dospelosti. Cieľom práce je analyzovať modely pôsobenia a vzájomných interakcií osobnostných (jadrový self koncept, self-koncept školských schopností) a interpersonálnych (vzťahy v škole) faktorov adaptívneho vývinu vo výchovno-vzdelávacom procese u adolescentov. Téma dizertačnej práce: Súvislosti temperamentových čŕt a raných maladaptívnych schém k schopnosti zvládať mentálnu záťaž v období ranej dospelosti Školiteľ: doc. PhDr. Marta Popelková, PhD. Pomocný školiteľ: PhDr. Miloš Šlepecký, CSc. Anotácia: Schopnosť primerane zvládnuť mentálnu záťaž predstavuje jeden zo základných predpokladov efektívneho riešenia problémov. Táto schopnosť je podmienená viacerými faktormi, ako sú vrodené predpoklady, skúsenosti a životné zážitky jednotlivca, i jeho aktuálny psychický stav. V literatúre absentuje objektívne meranie stresovej odpovede a zistenie jej vzťahu k temperamentovým a osobnostným charakteristikám. Berntson a Cacioppo (2004) uvádzajú, že na rozdiel od ortostatického stresu je reakcia na psychologické stresory výrazne diferencovaná v spôsobe odpovede buď prevažne aktivizáciou sympatika, ústupom parasympatikovej aktivity alebo recipročnými vzorcami autonómnej odpovede. V literatúre absentujú údaje o tom, aké faktory môžu tieto rozdielne reakcie ovplyvňovať. V doktorandskej práci plánujeme zamerať sa na základné psychologické parametre, ako sú temperamentové a charakterové vlastnosti podľa R. C. Clonigera a kol. (1994), rané maladaptívne schémy a copingové štýly podľa Younga a psychofyziologické parametre merané pomocou biofeedbackového zariadenia v pokoji a v stave mentálnej záťaže. Rané detské skúsenosti a zážitky vyvolávajú silné emočné reakcie, s ktorými sa dieťa často vysporiada pomocou vytvorenia kognitívnej a emočnej schémy, v danom období adaptívnej, pretože mu pomáha vyrovnať sa so stresujúcimi podmienkami. Avšak jej pretrvávanie do dospelosti a na ňu nadväzujúci copingový štýl vyrovnávania sa s ňou môžu byť pri zvládaní stresovej záťaže v dospelom veku kontraproduktívne. Chceme analyzovať vzťahy medzi temperamentovými vlastnosťami, ranými detskými skúsenosťami a zážitkami, transformovanými do vytvorených kognitívnych a emočných schém a schopnosťou primerane zvládať mentálnu záťaž v období ranej dospelosti (vysokoškolskí študenti, budúci pomáhajúci pracovníci, ktorí sú vystavení situáciám mentálnej záťaže). Súčasne predpokladáme, že úlohu môže zohrávať aj copingová stratégia, ktorou sa človek so svojimi maladaptívnymi schémami vysporadúva. Cieľ práce: testovanie vzťahov a vzájomných interakcií medzi sledovanými premennými (psychologické a psychofyziologické faktory), ktoré sa podieľajú na zvládaní mentálnej záťaže. Posúdenie miery rizikovosti týchto faktorov u mladých dospelých s cieľom efektívnych zmien v správaní, ako predpokladu zníženia rizika vzniku porúch zdravia (psychosomatické, civilizačné ochorenia, úzkostné, depresívne poruchy), ktoré sú dôsledkom nedostatočného zvládanie stresovej záťaže. 5

3.1.14. Sociálna práca Téma dizertačnej práce: Identifikácia prínosov a rizík profesionálneho rodičovstva Školiteľ: prof. PhDr. Martina Mojtová, PhD. Anotácia: Poskytovanie starostlivosti deťom vyňatých z biologických rodín a umiestnených na základe nariadenia ústavnej starostlivosti alebo predbežného opatrenia do detských domovov upravuje zákon č.305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Aktuálne je v ňom definovaná forma poskytovania starostlivosti deťom v profesionálnych rodinách ako možnosť starostlivosti o dieťa v domácom prostredí profesionálneho rodiča, ktorý je zamestnancom detského domova. Starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine predpokladá predovšetkým napĺňanie individuálnych potrieb dieťaťa v prostredí, ktoré sa čo najviac približuje modelu rodinnej výchovy. Výchova dieťaťa v prostredí, v ktorom nedochádza k striedaniu pracovného personálu, ale je zabezpečená stála prítomnosť profesionálneho rodiča a dieťa má možnosť prežívať isté obdobie svojho života v rodinnom prostredí, má významný vplyv v oblasti napĺňania jeho psychosociálnych potrieb a má pozitívny dopad na jeho sociálne fungovanie aj v neskorších interpersonálnych vzťahoch. Skvalitneniu starostlivosti o deti žijúcich v náhradnej výchove sa taktiež vo svojej odbornej praxi venujú viacerí autori, napr. prof. Z. Matějček a prof. J. Mikloško, ktorých diela tvoria sčasti teoretickú základňu nášho výskumu. Výsledky výskumu budú mať za cieľ skvalitniť výkon profesionálneho rodičovstva. Dizertačná práca bude nadväzovať na výskumný projekt potenciálu zabezpečenia a výkonu profesionálneho rodičovstva s cieľom analyzovať aktuálne skúsenosti a podnety pre skvalitnenie zabezpečenia a výkonu profesionálneho rodičovstva. Očakávame, že autor/ka postaví základnú výskumnú otázku dizertačnej práce v kontexte myšlienok: Aké sú prínosy výkonu profesionálneho rodičovstva? Aké riziká vyplývajú z výkonu profesionálneho rodičovstva? Aká je motivácia profesionálnych rodičov k výkonu ich povolania? Existujú rozdiely vo vnímaní prínosov a rizík profesionálnych rodičov vzhľadom k ich dosiahnutému vzdelaniu, rodinnému stavu, dobe vykonávania profesionálneho rodičovstva, počtu doposiaľ umiestnených detí v profesionálnej rodine a počtu vlastných detí? Kvantitatívnou metódou sa autor/ka práce zameria na identifikáciu prínosov a rizík v oblasti výkonu profesionálneho rodičovstva, ktoré bude porovnávané vzhľadom na vybrané sociodemografické charakteristiky profesionálnych rodičov.

3.1.16. Sociálne služby a poradenstvo Téma dizertačnej práce: Vplyv segregácie na sociálne siete Rómov Školiteľ: doc. PhDr. Rastislav Rosinský, PhD. Anotácia: Rómovia patria medzi tie skupiny obyvateľstva Slovenska, ktoré sú chudobou ohrozené najviac. Za typickú črtu chudoby Rómov považujú viacerí sociálni vedci jej 6

previazanosť so sociálnym vylúčením, vrátane jeho priestorového vyjadrenia. Jedným z prejavov priestorového vylúčenia Rómov je segregácia. Aktuálne empirické zistenia poukazujú na zhoršujúcu sa životnú úroveň rómskych domácností v závislosti od miery segregácie komunity, vieme však pomerne málo o vplyve segregácie na kvalitu a štruktúru sociálnych sietí ich obyvateľov. Vychádzajúc z niekoľkých kvalitatívnych výskumov v prostredí rómskych komunít (napr. Radičová 2001; Rusnáková a kol., 2011; Rochovská, 2015) a sociologických štúdií zdôrazňujúcich význam priestorových aspektov chudoby (napr. Baumann, 1999; Džambazovič, 2007; Filčák, Škobla, 2013; a iné) možno povedať, že segregácia umocňuje sociálnu izoláciu, prináša obmedzenia v sociálnych kontaktoch s „vonkajším“ prostredím a tak sa v konečnom dôsledku stáva bariérou rozvoja životných šancí. Empirických „dôkazov“ týchto tvrdení však nie je dostatok, skôr naopak, preto vo vzťahu k obyvateľom segregovaných rómskych osídlení ostávajú skôr v rovine hypotéz. Dizertačná práca bude nadväzovať na výskumný projekt sociálnej opory, jej zdrojov a sociálnych sietí obyvateľov rómskych komunít s cieľom skúmať vplyv segregácie na kvalitu (štruktúru, rozsah) sociálnych sietí Rómov. Očakávame, že autor/ka postaví základnú výskumnú otázku dizertačnej práce v kontexte myšlienok: Vplýva segregácia na sociálne siete Rómov? V čom konkrétne? Obsahujú sociálne siete segregovaných Rómov aj zdroje mimo komunity? Aké sú to zdroje a v akých situáciách sa na ne obracajú? Existujú rozdiely v štruktúre a rozsahu sociálnych sietí segregovaných Rómov v porovnaní s Rómami nežijúcimi v priestorovej segregácii a zástupcami majority? Ak áno, v čom spočívajú? S využitím kvalitatívnych a kvantitatívnych metód sa tak autor/ka práce zameria na analýzu sociálnych sietí segregovaných Rómov. Nevyhnutnou súčasťou skúmania bude komparácia so zisteniami rómskych respondentov nežijúcich segregovane a zástupcov majoritného obyvateľstva.

7