2011 POLUS CITY CENTER

POLUSOVINY CENA: ZADARMO

Číslo: 5/2011

POLUS CITY CENTER

VIANOCE V POLUS CITY CENT ER Vianoce, dni pokoja a lásky, sú dnes najznámejším sviatkom západného sveta. Všetci sa na tento čarovný čas pripravujú minimálne mesiac vopred a deti sa naň tešia po celý rok. Málokto však už pozná pôvod našich tradícií či zvyklostí vo svete. Vedeli ste napríklad, že Vianoce sa u nás kedysi nazývali Vilija? A že v Izraeli v období Vianoc slávia Sviatok svetiel alebo aké je palestínske vianočné jedlo? Či už ste to vedeli alebo nie, všetkých vás pozývame na Festival Vianoc. Až do 23. decembra sa budú v priestoroch Polusu konať výstavy a podujatia, v rámci ktorých budú prezentované tradičné zvyky u nás a v ďalších

19. 11. - 23. 12. > VIANOČNÉ TRHY Ak si chcete spríjemniť váš domov na sviatky niečím originálnym, určite navštívte Madison Avenue. Aj tento rok sme pre vás pripravili tradičné Vianočné trhy. Od 19. 11. do 23. 12. vám bude 22 stánkov ponúkať široký sortiment vianočných ozdôb, ľudových výrobkov, sviečok, keramiky, textilu, medoviny a mnoho ďalšieho.

8 krajinách. Svoje tradície predstavia Chorvátsko, Fínsko, Izrael, Česko, Spojené štáty americké, Palestína, Maďarsko a Bulharsko. Deň svätého Mikuláša bude tradične patriť všetkým deťom, ktoré sa môžu tešiť na vianočný záprah, veselý program, súťaže o pekné ceny a na cukrovú vatu. Na chvíľu sa zastaviť a nasať tú pravú atmosféru Vianoc budete môcť pri živom betleheme s ovečkami v Hlavnej rotunde. Na Festivale Vianoc v Poluse ste všetci srdečne vítaní.

> OTVÁRACIE HODINY POČAS VIANOČNÝCH SVIATKOV POLUS

CINEMA CITY

1. - 23. 12. bežné otváracie hodiny 24. 12. do 12.00 hod. 25. 12. zatvorené 26. 12. 9.00 - 19.00 hod. 27. - 30. 12. bežné otváracie hodiny 31. 12. 9.00 - 19.00 hod. 1. 1. 2012 zatvorené 2. - 6. 1. bežné otváracie hodiny

24. - 25. 12. zatvorené 26. 12. otvorené od 15.00 - 24.00 hod. 27. - 30. 12. bežné otváracie hodiny (10.00 - 24.00 hod.) 31. 12. otvorené od 10.00 - 17.00 hod. 1. 1. 2012 zatvorené 2. - 6. 1. bežné otváracie hodiny

CARREFOUR 1. - 23. 12. 24. 12. 25. 12. 26. 12. 27. 12. 28. 12.

7.00 - 24.00 hod. 7.00 - 11.45 hod. zatvorené 9.00 - 19.00 hod. 7.00 - 22.00 hod. 7.00 - 19.00 hod.

29. 12. 30. 12. 31. 12. 1. 1. 2012 2. - 6. 1.

8.00 - 22.00 hod. 7.00 - 22.00 hod. 7.00 - 19.00 hod. zatvorené bežné otváracie hodiny

FESTIVAL VIANOC POLUSOVINY • 5 /2011

PODUJATIA / VÝSTAVY

6. 12. OD 14.00 hod. Hlavnej > MIKULÁŠ vrotun de

2. - 8. 12. / 15.00-19.00 hod. > ŽIVÝ BETLEHEM Vezmite svojich najbližších a užívajte si atmosféru Betlehemu naživo. Priamo v Hlavnej rotunde Polusu sa odohrá zvestovanie o narodení Ježiša a o putovaní troch kráľov k maštali, kde sa Mária s Jozefom starajú o novorodeniatko v jasličkách. Súčasťou betlehemu budú aj živé ovečky. Pútavým predstavením jedného z najväčších príbehov tak môžete deťom ukázať, prečo sa oslavujú Vianoce a odkiaľ pochádza ich čarovná atmosféra.

> VIANOČNÉ PODUJATIA v Hlavnej rotunde

vianočný záprah vystúpenia detí z materských a zo základných škôl mikulášske súťaže tvorivý kútik zvieratká z balónov cukrová vata pre deti zadarmo vianočné fotografovanie detí moderuje Richard Vrablec

1. 12. Izrael a Sviatok svetiel

17. - 18. 12. Vianoce v Palestíne

od 16.00 hod. spoznajte Chanuku izraelská kuchyňa napíšte si svoje meno v hebrejčine zahrajte sa tradičné hry Chanuky

od 15.00 hod. tanečné vystúpenia rýchlokurz písania v arabčine ochutnajte palestínsku kuchyňu

16. 12. Bulharské Vianoce

9. 12. Chorvátske Vianoce

od 15.00 hod. tradičné bulharské tance predvedú deti Bulharskej ZŠ a gymnázia Christa Boteva ukážka prípravy bulharského vianočného chleba a pokrmov

od 15.00 hod. „Radujte sa národy“ – vianočné koledy a chorvátske tradície v podaní kultúrnych spolkov GRBARČIETA, ROSICE, ČRIP, CHORVATANKA

> VIANOČNÉ VÝSTAVY

na 5th Avenue a na Wall street

Izrael

USA

Maďarsko

Palestína

28. 11. - 23. 12.

14. 11. - 23. 12.

14. 11. - 23. 12.

21. 11. - 23. 12.

Chorvátsko

ČR

Fínsko

14. 11. - 23. 12.

14. 11. - 23. 12.

14. 11. - 23. 12. Zmena programu vyhradená.

PARTNERI PROJEKTU

Quick time

strana 2

®

VIANOČNÉ TRADÍCIE POLUSOVINY • 5 /2011

FESTIVAL VIANOC

VIANOCE NA SLOVENSKU Oslavy narodenia Ježiša Krista patria u nás k najvýznamnejším sviatkom. Každý rok sa tešíme na ten magický večer pri štedrovečernom stole, ale zároveň sa z roka na rok čoraz viac vzďaľujeme od pôvodných tradícií slávenia. Práve preto sme sa rozhodli pripomenúť si niektoré naše zaujímavé tradície. Vianočné obdobie na Slovensku sa podľa našich predkov začína už mesiac pred Štedrým dňom, keď sa postupne rozhoria štyri sviečky na adventnom venci. Každá zo sviečok symbolizuje jeden týždeň do Vianoc. Po mesiaci príprav prichádza očakávaný Štedrý deň. V minulosti mal rôzne pomenovania, najstarším používaným bol Kračún. Medzi známejšie patria Vilija či Dohviezdny večer. Deň sa začínal skoro ráno hlavne pre gazdinky museli zamiesiť cesto, aby boli s pečením hotové do príchodu prvých koledníkov, ktorí za svoje vinše dostávali odmenu. Každý sa usiloval byť po celý deň v dobrej nálade a ráno sa hneď pri vstávaní obuť, aby bosou nohou nestúpil na holú zem, čo prinášalo nešťastie. Počas dňa sa pripravovali varené jedlá a dodržiaval sa pôst, až kým sa na oblohe nezjavila prvá hviezda. Vtedy sa podávala večera. Najčastejšie hrach, šošovica a kapustnica s hríbmi. Na stole mali byť všetky plodiny, ktoré na gazdovstve dopestovali. Ani samotný stôl neostával v obvyklej podobe. Nohy obopínala reťaz, aby rodina držala pohromade, v niektorých oblastiach dávali pod stôl

aj pracovné náradie. Ľudia vtedy verili, že ten, kto sa nohou dotkne železa, bude mať po celý rok zdravé nohy. Známym zvykom bolo dávať pod stôl seno alebo slamu, čo symbolizovalo Ježišovo narodenie, a pod obrus niekoľko zrniek obilia alebo peniaz, aby bol nasledujúci rok bohatý. Pred večerou sa všetci pomodlili, každý dostal oblátku a na čelo krížik z medu.

Na niektorých dedinách bol zas zvyk, že pred večerou išla gazdiná do komory, tam nabrala koláče, orechy, med, oblátky, a keď vošla do izby, rozhodila do kútov orechy a zavinšovala. Verilo sa, že magickú moc majú v tento večer

aj niektoré pokrmy. Šupiny z ryby sa dávali do peňaženky, aby sa neostalo bez peňazí a nesmela sa jesť hydina, aby sa majetok nerozlietal. Po večeri sa blízki susedia navštevovali a navzájom si vinšovali. Dievčatá si so svojimi chlapcami vymieňali dary a pomedzi domy chodili malí vinšovníci, spievajúc vianočné piesne. Po spievaní chodili aj Rómovia, boli všade vítaní, lebo sa verilo, že prinášajú šťastie. Atmosféru sviatočnej noci dopĺňali pastieri trúbením a plieskaním bičmi. Štedrý večer ukončila polnočná omša, kde sa zišla celá dedina. Pôvodné zvyky a tradície sa v dnešných domácnostiach objavujú už pomenej. Zachovali sa hlavne gastronomické zvyky. Dodržiava sa celodenný pôst a hlavne menšie deti stále veria, že ak ho neporušia, večer uvidia zlaté prasiatko. Večer už na stole nesmú chýbať oblátky s medom, koláče a ako hlavný chod sa podáva kapor so zemiakovým šalátom, pred ktorým si všetci pochutnávajú na kapustnici alebo na šošovici. Po večeri sa rodina presunie k vianočnému stromčeku a rozbaľujú darčeky. Vianočný stromček, tradične jedlička, patrí u nás medzi novšie zvyky a jeho tradícia siaha niekde do polovice minulého storočia. Po potešení z darov rodina tradične oslavuje ďalej vo svojom kruhu a veriaci idú na polnočnú omšu. Zvyky sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva a mali by sme sa snažiť zachovať ich. Obzvlášť vianočné, aby čaro tejto atmosféry nikdy nevymizlo z našich domov.

VIANOCE V MAĎARSKU Vianoce v Maďarsku so sebou nesú mnoho tradičných zvykov, tak ako ich poznáme a dodržujeme aj u nás. Existujú však malé odlišnosti. Začiatkom a prípravou na Vianoce je advent. Začína sa v prvú adventnú nedeľu a končí sa západom slnka na Štedrý deň. Pre deti tento čas bezpochyby symbolizuje deň sv. Mikuláša, 6. decembra. Na jeho príchod sa všetky deti dôkladne chystajú, čistia si a leštia čižmy, aby si ich mohli dať za okno a očakávať sladkú nádielku. Tie poslušné dostanú sladkosti, tie menej poslušné prútik (virgács) ako malé varovanie.

Luca Napja – deň svätej Lucie

Zvláštna pozornosť je v Maďarsku venovaná dňu sv. Lucie, 13. decembra. Viaže sa k nemu niekoľko zvyklostí. Jednou z nich je, že tento deň môže určovať životnú lásku. Dievča si napíše 13 lístočkov s menami možných kandidátov na ženícha. Každý deň jeden vytiahne a zahodí. Ten, ktorý zostane posledný, má šancu stať sa jej vyvoleným. Na sviatok Lucie sa v minulosti na dedinách začínalo s výrobou tzv. Luciinej stoličky (Luca széke). Zhotovovali ju zo siedmich rôznych druhov dreva. Každý deň sa pridala len malá časť, to preto, aby bola stolička dokončená práve na Štedrý večer. Zhotoviteľ ju potom zobral so sebou do kostola na polnočnú omšu. Keď sa na ňu postavil, mohol vraj podľa starej povery zistiť, či sa v blízkosti nachádza čarodejnica, a tú potom prípadne zahnať.

Szaloncukor

Na Štedrý deň popoludní sa ozdobuje vianočný stromček. Nechýbajú ozdoby, tzv. lamety a ani „szaloncukor“, pôvodne kúsok cukru balený do hodvábneho papiera. Neskôr sa sladkosti vyrábali z najrôznejších plodov, takže boli rôznofarebné, od bielej cez žltú, červenú až po hnedú. Boli balené do lesklej fólie a šnúrkou zavesené na stromček. Stromček sa pôvodne v meštianskych rodinách staval do tzv. salónu. Na farebné bonbóny s rôznymi plnkami tam tajne chodili deti. Dokázali ich nenápadne vybrať z papiera, zase ho upraviť do pôvodného tvaru a nechať na stromčeku, akoby sa vôbec nič nezmenilo. Dnes vyrába každá väčšia čokoládovňa „szaloncukor“

v tej najvyššej kvalite, v najrôznejších farbách a chutiach. Existuje viac ako 30 rozličných druhov a nespočetné množstvo ich balenia. Zvláštnosťou je, že pravý, nefalšovaný szaloncukor dostať jedine v Maďarsku. Darčeky nosí pod vianočný stromček Ježiško (Jézuska)) alebo anjelik, podľa regiónu. Kým ich všetky nanosí, je rodina pohromade, spievajú a počúvajú vianočné koledy a vládne veľká radosť.

Prestretý vianočný stôl

Po nádielke zasadne celá rodina k štedrovečernej večeri. Patrí k nej rybacia polievka a vyprážaný kapor so zemiakmi. Ďalšie sviatočné dni sa je morka, hus alebo plnený kapustový list. Na sviatočnom stole nesmie chýbať ani tradičný závin s makovou a orechovou plnkou zvaný „bejgli“. Každá rodina má svoj osvedčený recept na jeho prípravu. Snahou je predviesť ten najlepší. Vrchná strana závinu nesmie mať v žiadnom prípade trhliny, a tak nastáva každoročne náležité súperenie o to, kto vie bejgli upiecť najlepšie. Tradičné vianočné pečivo v našom poňatí rozmanitosti a množstva sa nepečie. Nemožno však vynechať perníčky. Po generácie patria k vianočnej tradícii a pripravujú ich najrôznejšími metódami a v rozmanitejších podobách. A ako sa u nás pečie tradičná vianočka, tak je v Maďarsku tradičný tzv. püspökkenyér, teda biskupský chlebíček. Je plnený kandizovaným ovocím a podáva sa k čaju na prvý sviatok vianočný. Pred polnocou sa rodiny vydávajú do kostola. Účasť na polnočnej omši je obvyklým ukončením Štedrého dňa. Na prvý sviatok vianočný sa medzi sebou tradične navštevujú príbuzní. Na vidieku často chodia chlapci v pastierskom oblečení s jasličkami od domu k domu, zvestujú narodenie Ježiška a dostávajú výslužku. Druhý sviatok vianočný trávia členovia rodiny so svojimi priateľmi. Podľa dávneho zvyku 27. decembra prinášajú ľudia na vidieku svoje víno do kostola na požehnanie. Veria, že tak

získa magickú silu na liečenie chorých ľudí a zvierat zvierat. Ako všade na svete, aj v Maďarsku sú vianočné sviatky časom pokoja a rozjímania, príležitostí na stretávanie rodín a príbuzenstva. Sú aj spomienkou na tých, ktorí už nemôžu zasadnúť s nami k rozsvietenému stromčeku, ale sú prítomní v našom srdci a mysli.

Budapeštianske vianočné trhy

18. novembra – 30. decembra 2011 Miesto: Vörösmarty tér (námestie), Budapešť

Prečo sa vybrať na budapeštianske vianočné trhy?

Lebo... „podľa Sunday Sun sú to najkrajšie vianočné trhy v Európe“. Vyše 600 000 návštevníkov ročne privábi slávnostná atmosféra, vo vyše 100 drevených stánkoch sa predávajú unikátne výrobky maďarských remeselníkov a úžitkové umenie. Gigantický vianočný stromček, girlandy a veľkolepé vivanočné osvetlenie, to všetko pozdvihuje adventné pocity. Ručne vyrobený betlehem a ranné programy s mnohými ďalšími prekvapeniami sú tu najmä pre deti. Počas dvoch dní sviatkov Narodenia skutočný Santa Claus víta deti vo svojom vlastnom dome. Jazykovo pripravený personál očakáva návštevníkov v miestnej turisticko-informačnej kancelárii. Séria adventných a vianočných akcií trvajúca viac ako jeden mesiac je jedným z najpopulárnejších programov zimnej sezóny, obyčajne považovanej za špičku cestovného ruchu. Veľtrh je nielen zdôraznením príprav miestnych ľudí na Vianoce, ale aj skvelou nákupnou možnosťou pre zahraničných turistov, pretože trhy navštívi takmer každý, kto je v hlavnom meste v tomto ročnom období. Budapeštiansky vianočný trh je považovaný za najprestížnejšie podujatie Vianoc na kontinente, v roku 2006 ho slávny časopis Travel & Leisure vybral do top 10 vianočných programov v Európe, zatiaľ čo podľa medzinárodnej webovej strana 3

VIANOČNÉ TRADÍCIE POLUSOVINY • 5 /2011

FESTIVAL VIANOC stránky o cestovnom ruchu Expedia „by bolo ťažké kdekoľvek nájsť autentickejší Vianočný jarmok“. Jednou z hlavných atrakcií budapeštianskeho vianočného trhu je, že ho domáci organizujú predovšetkým s cieľom predstaviť maďarské zvyklosti, tradičné jedlá a pitie, ľudové umenie a remeslá aj kapely tradičnej a ľudovej hudby. Pre návštevníkov, ktorí majú chuť na tradičné gastronomické pôžitky, je centrum trhov skutočným nebom: vôňa čerstvých langošov „töki pompos“ pečených v tradičných hlinených peciach z Tök, stánky predajcov karamelového pečiva, tradičné vidiecke jedlá pečené v hlinených peciach, jemne grilované mäso priťahujú všelikoho, kto prechádza neďaleko trhoviska. Ak máte radi dobré varené víno, mali by ste byť tiež na námestí Vörösmarty: po pití si môžete domov odniesť špeciálny hrnček, v ktorom

bolo víno podávané. „Vianočný hrnček trhov“ má každý rok nový dizajn. Ak by toto všetko nestačilo, návštevníkov na námestí bude neustále baviť kavalkáda maďarskej ľudovej hudby, ľudového tanca, klasickej hudby, programov pre deti a koncerty. Vďaka hostiteľským pavilónom, teplým nápojom, pochúťkam a divadelným predstaveniam na námestí Vörösmarty je budapeštiansky vianočný trh viac, nie iba trh ľudového umenia. Je to perfektné podujatie, kde môžu návštevníci stráviť dlhší čas, vynikajúca, nezabudnuteľná akcia pre priateľov a pre rodiny, na ktorej sa môžu zúčastňovať. Krásna scéna, obchody a kulinárske príležitosti, divadelné predstavenia a sprievodné programy pridávajú na zážitkoch, kde je každý návštevník súčasťou reálnej slávnostnej vianočnej dovolenky.

CHORVÁTSKE VIANOCE

Vianoce sú v Chorvátsku okrem Veľkej noci najväčším náboženským sviatkom v roku. Traduje sa, že prípravy trvajú už od prvej adventnej nedele, keď Chorváti vešajú na vchodové dvere svojich domovov vždyzelené vence. Počas adventu vrcholia prípravy rodinných stretnutí, výzdoby, receptov a darčekov, ktoré skrášlia vianočné oslavy. Na Štedrý deň sa prinesie do domu vianočný stromček, kde ho už spoločne celá rodina ozdobuje pri vianočných koledách. O polnoci všetci odchádzajú do kostola na polnočnú omšu, čo je zároveň príležitosť popriať si navzájom všetko dobré a stretnúť sa so susedmi a s priateľmi. V deň prvého sviatku vianočného sa rodina opäť stretáva na obed pri slávnostnej tabuli. Pojem „Chorvátske Vianoce“ stelesňuje náboženské vnímanie vianočných sviatkov chorvátskych katolíkov do tej miery, že sa stal známym pojmom celkového chorvátskeho kultúrneho dedičstva. Chorvátske Vianoce si našli svoje miesto v literatúre, umení a hlavne v spleti zvykov a obyčají, vo vianočných piesňach a melódiách. Chorvátska vianočná tradícia oslavuje rodinu ako celok, starostlivosť o chudobných a osamelých a každý sa snaží spríjemniť vianočné sviatky všetkým, ktorí to potrebujú.

Predvianočné ľudové zvyky

Po oslavách sv. Kataríny nasledujú dni sv. Barbary (4. decembra), sv. Mikuláša (6. decembra) a sv. Lucie (13. decembra), ktoré majú v jednotlivých krajoch úlohu začiatku vianočných obyčají. Postavy sv. Mikuláša a sv. Lucie stvárňujú ženy a muži a s darčekmi pre deti obchádzajú všetky domy. Na. sv. Luciu je zvykom, že osoba ovinutá bielou plachtou navštevuje domy a obdarúva malých chlapcov. Nezbedníci si pod vankúšom nájdu trstenicu ako napomenutie, aby sa polepšili. Sv. Mikuláš je populárnejší vo vnútrozemskej časti Chorvátska. Podobne ako u nás dáva dobrým deťom do čižmy sladkosti, zlým deťom rozdáva trstenice Mikulášov pomocník čert. Tradičným chorvátskym vianočným darom bolo ozdobené jabĺčko, zvané „božićnica“ (z chorvátskeho Božić – Vianoce). Týmto jabĺčkom obdarúvali mládenci dievčatá.

Štedrý deň

Štedrý deň sa v Chorvátsku volá „Badnjak“. Toto slovo je odvodené od chorvátskeho slova „bdjeti“, čo znamená bdieť, pretože v tento deň sa, bdejúc, očakáva narodenie Krista. V túto noc má významnú úlohu svetlo, preto sa pália vianočné sviece. Spravidla u všetkých Chorvátov je špeciálne na túto príležitosť vyrobená vosková sviečka, v Chorvátsku zvaná „voštanica“. V tento deň sa neobeduje, pôst trvá až do večere, keď sa smie dať na stôl len nemastné jedlo. Servírujú sa ľahké a jednoduché pokrmy – pôstne šaláty, ryby, a polievky bez mäsa. Večera musí byť skromná. Vianoce sú hlavná udalosť niekoľkotýždňových príprav korunovaných Kristovým narodením v Betleheme. Deň sa začína odchodom na omšu, výmenou vzájomných prianí s priateľmi a rodinou. Vianočný obed je slávnostný a hojný a pri stole sa schádza celá rodina. Dôležitý je bohatý vianočný stôl. Na ňom nesmie chýbať niekoľko druhov ovocia a zeleniny, mäsa, vianočné pečivo a chlieb, vianočné pečené mäso a huspenina. Obľúbená je výdatná polievka s domácimi strana 4

VEĽVYSLANECTVO CHORVÁTSKEJ REPUBLIKY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE.

rezancami, pečená hydina a sarma.. Z koláčov, okrem torty s orechmi a čokoládou a rôznych iných drobných koláčikov, sú časté kysnuté záviny (makovník a orechovník).

Ozdobou vianočného stola je sviečka a pšenica s trikolórou zasiata na sv. Luciu, 13. decembra. Do popoludnia sú všetci za stolom a poobede mladí odchádzajú blahoželať priateľom a známym. Staršia tradícia hovorí o príchode šťastia do domu, keď prvý návštevník, čo vojde do domu počas vianočných sviatkov, je zdravý a silný. Aby sa nestal opak, domáci sa vopred dohodnú so silnejším chlapom, ktorý akoby „náhodou“ vojde prvý do domu. Zmyslom tohto zvyku je radosť rodiny a blahobyt celého domu. Vianočné gratulácie prebiehajú doma. Potom sa navštevuje celá rodina, priatelia a známi. Toto takzvané koledovanie z domu do domu sa konalo za sprievodného spevu vianočných kolied a títo koledníci prijímali dary.

Vianočný týždeň

Vianočný týždeň sa začína sviatkom sv. Štefana, po ktorom nasleduje deň sv. Ivana, Nevina dječica alebo Mladenci a Starý rok. Aj tieto dni sú plné ľudových vianočných zvykov. Na sv. Štefana skupinky mladíkov chodia po dedine, spievajúc piesne, a gratulujú Štefanom a Štefániám k meninám. Na sv. Ivana požehná sa víno, vynesie sa slama z domu k ovocným stromom, aby lepšie rodili. Počas ďalších dní (Nevina dječica, Mladen a Herdoševo – deň sv. Ivana) je zvykom vŕbovými prútikmi symbolicky šibať ostatných ľudí.

Traja králi

Vianočné sviatky vrcholia 6. januára na Troch kráľov. V ten deň sa posledný raz zapaľujú vianočné sviece, odkladajú sa vianočné ozdoby a končí vianočná nálada. So Zjavením Pána súvisí aj zvyk obchádzania takzvaných hvezdárov, troch chlapcov prezlečených za troch kráľov, so svietiacou hviezdou.

Vianočné koledy

S vianočnými sviatkami sa spájajú koledy a popevky. Podľa melódie a výrazu sa odlišujú tie zo severnej časti a tiež z južných krajov Chorvátska. Jednou z najznámejších a najstarších z južného Chorvátska je „U se vrime godišta“, stará viac ako 500 rokov, zo severnej časti Chorvátska je známa „Narodi nam se kralj nebeski“. K neliturgickým piesňam patria tie, čo spievajú koledníci a iní veseliaci sa ľudia, navštevujúc dom za domom a oznamujúc tak prichádzajúce sviatky.

Vianočné ozdoby Chorvátov

Vianočný stromček: Vianočný stromček je symbolom nádeje a večného života kresťanov. Vrcholec stromčeka siaha k raju a hviezda na najvrchnejšej vetvičke stromčeka symbolizuje hviezdu, ktorá viedla troch kráľov do Betlehema. V Chorvátsku až do roku 1850 nebolo zvykom ozdobovať stromček. Hoci sa táto obyčaj objavila až o niečo neskôr, zdobenie domu zelenými vetvami je už oddávna starým zvykom a úlohou predovšetkým pre deti. Peň Badnjak: Badnjak je názov v niektorých krajoch pre jeden a inde pre tri veľké pne, ktoré sa nosia do domu na Štedrý večer a dávajú sa na ohnisko. Tri pne sú symbolom Svätej Trojice a ohňom z horiacich pňov sa zapália všeky sviece v dome. Pred začiatkom večere domáci pán prinesie peň Badnjak do domu so slovami blahoželaní ostatným členom, ktorí si navzájom gratulujú. K tlejúcim pňom by sa malo podľa zvyku dať zo sviatočného stola trochu jedla a vína s vierou, že táto vatra prinesie dobro do celého domu a celej rodine. Vianočná slama: Slama ako symbol Vianoc sa uchovala dlhšie ako zvyk s horiacimi pňami. Moment, keď hlava rodiny priniesla slamu do domu, znamenal oficiálny začiatok osláv Vianoc. Slamu potom všetci rozprestierali po zemi za sprievodného spevu vianočných piesní, čo dodávalo tomuto zvyku vianočnú atmosféru. Pšenica: Na sv. Luciu, 13. decembra, sa zasiala pšenica, ktorá do Vianoc trochu povyrástla. Potom sa ovinie trojfarebnou stuhou a do stredu nádoby sa postaví vianočná svieca. Takáto ozdoba je symbolom prosperity a nového života. Červeno-biela lízanka v tvare paličky: Biele pásiky na tejto známej sladkosti znamenajú čistotou vianočných sviatkov a červené Ježišovu obetu. Lízanka má tvar stareckej paličky, pretože symbolizuje paličku, s ktorou sa prechádzali pastieri. Vianočná ruža: Mexická legenda hovorí o príbehu malého chudobného dievčatka, ktoré chcelo na Vianoce priniesť do kostola darček na počesť Panny Márie. Keďže žiaden nemala, odišla do kostola s prázdnymi rukami. Cestou sa jej zjavil anjel a povedal, nech prinesie do kostola trochu buriny. Dievčatko aj urobilo a len čo položilo burinu na oltár, tá sa premenila na prekrásny kvet so zelenými listami a s červenými lupeňmi. Odvtedy vianočná ruža predstavuje symbol Vianoc, ktorým ľudia krášlia svoje domovy a kostoly. Cezmína: Cezmína sa tiež používa ako vianočná ozdoba. Tŕne nám pripomínajú tŕne na Ježišovej korune a červené bobuľky predstavujú krv, ktorú Ježiš prelial na kríži. Zelené lístie je symbolom večného života a bobuľky znamenajú zmŕtvychvstanie. Kedysi dávno táto rastlinka bola ochranou pred čarodejnicami a hromami. Vianočné imelo: Imelo slúži ako vianočná ozdoba. Keďže nemá korene, tradovalo sa, že vyrastá z raja a bozk pod imelom zdroj foto: Chorvátske turistické združenie

VIANOČNÉ TRADÍCIE POLUSOVINY • 5 /2011

FESTIVAL VIANOC prinesie šťastie. Slobodné dievčiny si brali vetvičku imela z kostola, aby si ju položili pod vankúš. Verili totiž, že sa im prisní ich budúci manžel. Vianočný veniec: Kedysi ľudia verili, že ich vianočný veniec na dverách chráni pred zlými duchmi. Veniec svojím tvarom pripomína tŕňovú korunu Ježiša. Zelené vetvičky na venci symbolizujú večný život kresťanov a veniec ozdobený červenými stuhami je symbolom vianočnej slávy.

Chorvátske vianočné zvyky sú veľmi podobné slovenským. Keďže Slovensko a Chorvátsko patria do rovnakého kultúrneho prostredia s rovnakým vyznaním, majú tradície spoločné korene. Vďaka tomu neexistujú väčšie rozdiely medzi tradíciami. Zachovávanie vianočných tradícií nám pomôže ochrániť sa pred konzumným spôsobom života, ktorý prevláda hlavne pred Vianocami. Vianoce sú v prvom rade sviatkami pokoja, rodiny a sviatkami všetkých ľudí dobrej vôle.

VIAN OČNÉ A NOV OROČNÉ

TRADÍCIE V BULHARSKU

Podľa bulharskej tradície sa vianočné a novoročné sviatky začínajú 20. decembra na sv. Ignáca (Ignažden), ale hlavné dni sviatkov prebiehajú od 24. do 27. decembra. Potom nasleduje Nový rok a deň Jordana, alebo Zjavenie Pána (6. 1.), keď Ján Krstiteľ pokrstil v rieke Jordan Ježiša Krista.

40-dňový predvianočný pôst. Počet jedál musí byť nepárny (5, 7, 9, 11...) a čím viac ich bude, tým väčší blahobyt nastane v ďalšom roku.

Ignažden je pomenovaný podľa sv. Ignáca Bohonosca, učeníka apoštola a evanjelistu Jána. Podľa ľudových tradícií v deň sv. Ignáca je veľmi dôležité, aký človek mimo členov rodiny vkročí ako prvý v tento deň do domu. Ak je to vážený človek dobrého srdca a štedrý, potom by mal byť pre celý dom a rodinu dobrý aj nastávajúci rok. V tento deň sa po dedinách schádzajú skupinky mladých mužov koledníkov, ktorí od Štedrého večera až do úsvitu obchádzajú okolité domy a spievajú koledy. Štedrý večer sa po bulharsky nazýva „Badni večer“. „Badni“ znamená „budúci“, t. j. všetko sa v ten večer robí pre blaho v budúcnosti. Na Štedrý večer navštevujú rodiny v obci najmä krojovaní chlapci vo veku 10-12 rokov, ktorí nesú špeciálne ozdobené drieňové palice nazývané survačky. Malí koledníci vyšibú survačkou (ozdobenou drieňovou šibačkou) každého člena rodiny, aby bol zdravý, zároveň spievajú koledy. Za to ich rodina obdarúva sladkosťami, bonbónmi, orechmi a ovocím. Dostávajú aj drobné mince. Príprava na Štedrý večer (Badni večer) sa začína 24. decembra už od skorého rána Ženy v rodine upečú obradný chlieb ozdobený žitom a figúrkami domácich zvierat, v ktorom je aj minca, a uvaria štedrovečerné jedlá. Obradný chlieb sa počas slávnostnej večere za účasti celej rodiny rozlomí na toľko kusov, koľko je prítomných pri štedrovečernom stole a dva kusy navyše. Prvý kus je pre Bohorodičku, jeden pre dom a ostatné pre členov rodiny. Komu z rodiny pripadne minca, tomu sa bude po celý rok dariť. Ak sa minca nachádza v kúsku určenom pre Bohorodičku, celá rodina bude v ďalšom roku zdravá a úspešná. Podľa bulharskej tradície sa na Štedrý večer jedia len pôstne jedla, čím sa ukončí

Obradný pečený chlieb, pôstna fazuľa, varené obilie, nakladaná zelenina, pôstny plnený kapustový list z kyslej kapusty, pôstne plnené papriky, jablková štrúdľa, tekvicová štrúdľa s orechmi, med, orechy a oriešky, cesnak, ovocie a kompót zo sušeného ovocia, banica (lístkové cesto plnené ovčím syrom a vajíčkami). Môžu byť aj iné pôstne zeleninové jedlá a nátierky. Samozrejme, nesmie chýbať víno a rakija (pálenka). Na ďalší deň sa zabije prasa a po celý deň sa koleduje. Rodina a príbuzní sa navštevujú a stôl je plný dobrôt.

Čo patrí na štedrovečerný stôl v Bulharsku?

Nový rok

Večer pred 1. januárom je tiež veľmi slávnostný. Slávi sa Nový rok a tiež sviatok sv. Vasila Veľkého. Meniny oslavujú všetci Vasilovia. Večera je slávnostná a štedrá, skladá sa z mäsových pokrmov. Do novoročnej banice sa pre šťastie dávajú želania ovinuté okolo drieňových prútikov a pečú sa spolu s banicou. Hneď zrána 1. januára malí chlapci chodia z domu do domu, aby vyšibali (vysurvakali) domácich pre zdravie. Dôležitým novoročným sviatkom je 6. januára - Deň Jordana alebo Zjavenie Pána. V ten deň sa voda posväcuje. Po bohoslužbách v kostole farár hodí do vody (do rieky alebo do mora) vysvätený kríž a mládenci skáču do vody, aby ho odtiaľ vytiahli. Kto z nich kríž vytiahne, bude zdravý a šťastný. Verí sa, že ak kríž zamrzne, rok bude zdravý a hojný.

Plnený list z kyslej (alebo čerstvej) kapusty:

Dva póry pokrájame na drobno a podusíme na oleji. Pridáme čajovú šálku ryže, sladkú alebo aj štipľavú papriku, paradajkový pretlak, zmes osolíme, podlejeme vodou a ochutíme saturejkou (čubricou). Takto pripravenou plnkou naplníme listy z kyslej kapusty. Na dno hrnca položíme 2 väčšie kapustné listy, aby sa jedlo nepripálilo a na ne poukladáme plnené listy. Obsah hrnca dolejeme vodou a šťavou z kyslej kapusty, navrch položíme tanier, aby sa listy pritlačili a nerozbalili, a varíme na miernom ohni.

Papriky plnené fazuľou:

12 usušených paprík, .2 čajové šálky uvarenej a scedenej fazule, 1 cibuľa, mletá paprika, bulharské korenie čubrica (saturejka) a sminduch (senovka), olej. Polovicu uvarenej fazule prepasírujeme, na oleji podusíme cibuľu, pridáme mletú papriku a trochu vody, v ktorej sa fazuľa varila. Do zmesi pridáme druhú polovicu fazule, osolíme, dochutíme saturejkou a senovkou a premiešame. Touto plnkou naplníme očistené usušené papriky, ktoré sme predtým asi 15 minút máčali v teplej vode, aby zmäkli. Otvor papriky posypeme múkou, aby plnka nevytiekla. Plnené papriky poukladáme na pekáč, podlejeme vodou a upečieme v rúre.

Pár receptov na štedrovečerné jedlá Tekvicová štrúdľa (tikvenik):

Veľkú žltú tekvicu ošúpeme a očistíme od semienok. Na hrubom strúhadle nastrúhame asi 1 kg tekvice a rukami z nej vytlačíme šťavu, aby nebola príliš vodnatá. List štrúdľového cesta rozostelieme na vymastený plech, potrieme rozpusteným maslom a na to navrstvíme ešte jeden štrúdľový list. Na jeden kraj rozložíme tekvicu, posypeme strúhankou, kryštálovým cukrom, škoricou a rozdrvenými vlašskými orechmi, zvinieme a položíme na plech. Takto spracujeme aj ďalšie listy a plnku. Pečieme vo vopred zohriatej rúre a po upečení a vychladnutí štrúdľu nakrájame a posypeme práškovým cukrom.

VIANOCE V USA Vianoce sú radostný sviatok, slávi ho väčšina obyvateľov USA. Napriek tomu, že Vianoce vychádzajú z kresťanskej tradície, toto obdobie sa stalo obdobím sviatkov, ktoré slávia aj ľudia inej ako kresťanskej viery. Súčasťou Vianoc sú aj piesne, básničky a príbehy, ktoré sa tradujú v amerických rodinách. Jednou z najznámejších je báseň „The Night Before Christmas“ (Noc pred Vianocami), napísal ju Clement Moore v roku 1823. Americké deti radi počúvajú túto

básničku večer, keď idú spať v očakávaní, že im cez noc Santa prinesie darčeky. Na rozdiel od našich detí deti v USA dostávajú darčeky až ráno 25. decembra. Obľúbeným vianočným príbehom je aj „A Christmas Carol“ (Vianočná koleda) britského spisovateľa Charlesa Dickensa z roku 1854. Je o spolupatričnosti a o schopnosti vcítiť sa do situácie druhého. Rozpráva o rodine, ktorá si napriek chudobe cení to, čo má: vzájomnú lásku, rodinné šťastie a štedrých priateľov.

Neodmysliteľnou súčasťou vianočnej atmosféry sú tiež koledníci z lokálnych a cirkevných komunít, chodia z domu do domu, spievajú tradičné koledy, náboženské, ale aj moderné piesne. Čas Vianoc je tiež časom spolupatričnosti. Ľudské príbehy rezonujú v médiách a v komunitách; pozornosť sa venuje ľuďom v núdzi, ľudom bez domova či deťom. Američania často organizujú finančné zbierky či priamo pomáhajú pri výdaji jedla v takzvaných „soup kitchens“. Charitatívne akcie zdôrazňujú to, že na Vianoce je dôležité skôr dávať ako dostávať. strana 5

VIANOČNÉ TRADÍCIE POLUSOVINY • 5 /2011

PODUJATIA / VÝSTAVY

VIANOČNÉ SVIATKY VO FÍNSKU Vianočná sezóna vo Fínsku sa začína adventom, keď si ľudia dávajú vianočné kalendáre s drobnými darčekmi ukrytými vo vnútri. Otvárajú ich každý deň až do Štedrého dňa, vo Fínsku najdôležitejšieho sviatku. Vianočné stromčeky ľudia zdobia ráno na Štedrý deň alebo večer predtým. Prístrešky pre zvieratá tiež ozdobujú – vetvičkami jedličky. Kone dostávajú špeciálne porcie potravy – ovos alebo chlieb a voľne žijúce vtáctvo zase zväzky ovsa. Potrava sa pripraví aj pre zvieratá v okolí na pripomenutie Kristových jaslí.

EMBASSY OF FINLAND BRATISLAVA

dedo Mráz zaklope na dvere a vstúpi s každoročným pozdravom a otázkou: „Sú tu niekde poslušné deti?” Prirodzene, v tomto momente sú všetky deti poslušné, ba dokonca aj dospelí sa menia na dobré deti, a tak každý dostane od deda Mráza niečo z jeho veľkého batoha s darčekmi. Prvý sviatok vianočný, 25. decembra, je dňom oddychu

Keď napoludnie Štedrého dňa zazvoní zvon na katedrále v Turku, v 2. najväčšom meste Fínska, je čas na priamy prenos, ktorým sa vyhlasuje vianočný pokoj a tým aj začiatok štátnych sviatkov. Mnoho ľudí obeduje ryžovú kašu so slivkovou omáčkou a so skrytou mandľou. Ten, kto mandľu schovanú v kaši objaví, bude mať šťastie. Po oficiálnom začiatku Vianoc navštevujú ľudia hroby svojich blízkych, kde im zapaľujú sviečky. Potom sa všetci vrátia domov, aby si dali tradičnú vianočnú saunu. V mnohých oblastiach je dávnym zvykom nechať trochu teplej vody pre deda Mráza a jeho pomocníkov škriatkov, aby si aj oni mohli dať saunu po všetkých ostatných.

a relaxu doma s rodinou. Až na ďalší deň ľudia navštevujú priateľov a príbuzných alebo strávia čas vonku – vozia sa na saniach ťahaných koňmi alebo sa sánkujú. Vianoce sa končia, keď EMBASSY sa dávaOFdole vianočný stromček a dekorácie FINLAND BRATISLAVA po Novom roku, najneskôr na dvanástu noc – 5. januára.

EMBASSY OF FINLAND BRATISLAVA

EMBASSY OF FINLAND BRATISLAVA

Tradičná štedrovečerná večera pozostáva z veľkej vianočnej šunky a rozličnej dusenej zeleniny, omáčok a nakladaných rýb, ktoré sú prílohou k šunke. Vrchol večera prichádza, keď

VIANOCE V PALESTÍNE - SVÄTEJ ZEMI Vianoce sú sviatkom pokoja, ako sa zvykne hovoriť nielen na Slovensku, ale aj všade na svete. Majú zvláštnu príchuť. Každý veriaci, ale aj ateista, má na ne bohaté spomienky od detstva. Náboženské sviatky sa časom stali aj spoločenskými, ale v každom prípade nestrácajú na význame, naopak, ich význam a posolstvo sú čoraz hlbšie a potrebnejšie. Žiaľ, komercializácia sviatkov, najmä Vianoc, je niečo, čo niekedy odpúta pozornosť od skutočného významu a posolstva týchto sviatkov. Keď porovnáme priebeh osláv v meste narodenia Pána, v Betleheme a jeho okolí s európskymi oslavami, zistíme, že väčšina zvykov, ktoré sa opakujú tu v Európe, sú viac európske ako kresťanské. V Betleheme aj v kresťanských mestách a dedinách na Blízkom východe majú oslavy náboženský charakter a sú inšpirované príbehom Pána a Panny Márie. Dedina sa ozdobuje ako celok. Každé kresťanské mesto či dedina

má svoj kostol, ktorý sa obvykle nachádza na námestí. Zvyčajne je okolo kostola pár veľkých, starých ihličnatých stromov a malý park. Dobrovoľníci asi mesiac pred Vianocami ozdobia kostol a tiež stromy okolo neho. V kostole nepostavia žiadny strom, ale malú jaskynku vyrobenú buď z dreva, alebo zo škatúľ. Pomocou bielej vaty ju ozdobia a dovnútra položia ručne vyrobené sochy z olivového dreva, symbolizujúce postavy, ktoré boli v jaskyni, keď nám Boh daroval svojho Syna. V drevenej kolíske je uložené bábätko a vedľa kolísky jeho matka. Okrem nich je tam tesár Jozef stojaci vedľa ohniska, osol, vôl a dve ovce, traja králi na osloch, ktorí priniesli zlato, kadidlo, myrhu a šošovicu symbolizujúce úrodu a svetlo. Rovnakým spôsobom veriaci ozdobujú aj svoje domy. Dňa 24. decembra podvečer cirkevní hodnostári na čele s patriarchom absolvujú procesiu z Jeruzalema až do chrámu Nativity (Zrodenia) v Betleheme. Pred chrámom ich privítajú predstavitelia cirkvi, a to nielen kresťanskej, ale aj moslimskej, predstavitelia mesta a osobnosti verejného života a masy turistov z celého sveta, ktorí sa rozhodli sláviť Vianoce priamo v rodisku Pána. Spoločne vchádzajú do chrámu Nativity (Zrodenia) palestínsky prezident Mahmoud Abbas (predtým nebohý Jásir Arafat), predseda vlády a ministri kabinetu, ako aj najvyšší palestínsky mufti. Všetci sa spoločne zúčastňujú na vianočnej omši ako prejave tolerancie a mierového spolunažívania, ktorú celebruje palestínsky patriarcha. Samozrejme, táto omša sa koná v noci. Čo sa týka štedrej večere, palestínski kresťania nemajú na túto príležitosť špeciálne menu. Na stole nenájdete žiadnu rybu, žiaden med, orechy, oblátky, ani cesnak, ale klasické slávnostné arabské menu, napríklad grilované

strana 6

jahňacie mäso, plnené tekvice, plnené hroznové listy, homous, mansaf – ryža s mäsom, mandľami a pistáciami a mnoho ďalších pochúťok. V tomto nenájdete žiadne odlišnosti od kresťanov, len alkohol ako víno a arak, ktorý sa vyskytuje v menšej miere na kresťanských oslavách. Mnoho kresťanských rodín pozýva na Vianoce moslimských priateľov, aby spolu oslavovali Vianoce a tak upevňovali spolunažívanie, na ktoré sú spoločne hrdí. Počas týchto pekných dní počúvajú vianočné koledy nielen doma, ale aj na námestiach. Darčeky obvykle nosí Papa Noel, Santa Claus, Mikuláš, a to hneď ráno, keď sa deti zobudia. V posledných rokoch je mnoho charitatívnych organizácií, ktoré rozdávajú darčeky deťom, najmä sirotám, počas oficiálnych osláv na hlavných námestiach pred kostolmi a v Betleheme pred chrámom Nativity (Zrodenia). Posolstvo Vianoc, ktoré však musí ostať zachované navždy, je nádej a mier. Palestínčania preto veria, že dnešná nádej im prinesie v budúcnosti mier.

VIANOČNÉ TRADÍCIE POLUSOVINY • 5 /2011

FESTIVAL VIANOC

VIANOČNÉ SVIATKY V ČES KU Adventné a vianočné zvyky českých domácností sú tým slovenským veľmi podobné. Naprieč krajinou síce nájdeme lokálne špecifiká, napríklad mikulášske sprievody v dedinách na česko-slovenskom pomedzí, hádzanie nevydatých dievok topánkou, prekrajovanie jabĺk pre šťastie či kladenie šupiny z kapra pod tanier so štedrovečernou večerou, ale všeobecne zachované tradície sú rovnaké. Advent sa začína zažatím prvej sviečky na adventnom venčeku, ktorý si podľa šikovnosti vyrobia gazdinky samy alebo ho kúpia už hotový. Potom mikulášsky balíček so sladkosťami a s drobným darčekom a samotná príprava na Štedrý deň. S tým sa spája pečenie zákuskov, nákupy a balenie darčekov, dekorácia stromčeka aj obydlia a vianočné menu. Tento decembrový scenár dodržiavajú české gazdinky identicky ako tie slovenské. Ak by ste o českých zvykoch chceli vedieť ešte o niečo viac, teraz je ideálna príležitosť. České centrum a CzechTourism

vás pozývajú 11. decembra do bratislavskej Katedrály sv. Martina na koncert českého amatérskeho súboru z Dolných Bojanovíc a na uvedenie tradičnej vianočnej hry Jana Jakuba Rybu „České mše vánoční“. Táto hra patrí k atmosfére českých Vianoc rovnako ako zemiakový šalát, vyprážaný kapor, ozdobený stromček a zabalené darčeky.

nejších rodín, kde neboli peniaze na drevené hračky, a tiež betlehemy – tradičné symboly Vianoc. Pečivo sa predávalo najčastejšie na rôznych jarmokoch, slávnostiach, kde bolo veľmi vyhľadávané.

Z cesta na vizovické pečivo sa tvarovali najmä ozdoby na vianočný stromček, stojany na sviečky, hračky pre deti z chudob-

Cesto na výrobu tohto pečiva sa robilo z tej najhoršej múky, ktorá obsahovala veľa lepku. Ozdobovalo sa rôznym korením, mašličkami a slamou. Formovali sa najrôznejšie tvary, najmä zvieratká a figúrky, ktoré mali svoj symbolický význam a ktoré si na Valašsku cenili a uctievali. Kohútik napríklad privolával šťastie, labuť zase označovala lásku a rak chránil pred nešťastím. Ľudia verili, že symboly sa v priebehu roku splnia. Dnes už táto umelecká tvorivosť pomaly mizne, ale ešte pretrváva predovšetkým v moravských krajinách, kde je stále neoddeliteľnou súčasťou Vianoc, Veľkej noci, pôstov a ďalších sviatkov a osláv.

(zobáčiky vtáčikov), vpichovanie (očká, ústa), mašličkovanie a odtlačovanie. Špičkou noža sa na ceste robí vrúbkovanie. Nožnicami sa cesto rôzne zastriháva a na konečné ozdobenie vytvorených tvarov sa používa rôzne korenie. Poslednou fázou je pečenie. Vyrobené ozdoby rozložíme

na suchý plech a necháme asi 3 hodiny oschnúť. Pred samotným pečením ešte pečivo potrieme rozšľahaným vajcom, aby získalo lesk. Potom ho vložíme do trúby a sušíme pri 500 °C aspoň tri hodiny. Hotové pečivo sa ešte môže ozdobiť mašličkami.

História vizovického pečiva

Toto ozdobné pečivo má pôvod v mestečku Vizoviciach na Valašsku, veľmi rýchlo sa však rozšírilo aj do ďalších krajov. Jeho výrobou sa preslávili najmä lutonskí pekári.

Príprava vizovického pečiva a postup.

Do misky nasypeme 1 kg hladkej múky, vyhĺbime jamku, do nej nalejeme 4 dl vody. Suroviny dôkladne spracujeme na cesto, až kým nevznikne tuhá hladká hmota bez hrudiek. Takto vypracované cesto zabalíme do fólie a na niekoľko hodín uložíme do chladničky. Po vytiahnutí z chladničky môžeme začať tvoriť pečivo. Nožom odkrojíme potrebné množstvo cesta a modelujeme z neho napr. pletené vrkoče, figúrky, zvieratká, resp. iné tvary podľa fantázie. Každé správne vizovické pečivo musí obsahovať päť základných techník. Krájanie - napr. okraje krídeliek, strihanie

ŽIDOVSKÉ VIANOCE NEEXISTUJÚ. ZAČÍNA SA CHANUK A SVIATOK SVETIEL

História

Jeden z najvýznamnejších a súčasne najobľúbenejších židovských sviatkov sa nazýva aj SVIATOK SVETIEL. Je spomienkou na znovuzasvätenie Jeruzalemského chrámu a víťazstvo malej skupiny Izraelitov proti gréckej nadvláde. Chanuka je sviatok, ktorý sa začína 25. dňa v židovskom mesiaci kislev a trvá osem dní. Keď sa Izraeliti pred viac ako dvomi tisíckami rokov vymanili spod gréckej moci, znovu chceli zasvätiť Chrám zapálením svietnika s večným svetlom. Našli však len jednu malú nádobku s čistým posvätným olivovým olejom. Vyrobenie nového oleja by trvalo osem dní a malá nádoba mohla vydržať horieť len jeden deň. Židovská tradícia však hovorí, že sa stal zázrak a toto malé množstvo oleja vydržalo svietiť po celých osem dní. Na pripomienku znovuzasvätenia Chrámu Židia každý deň Chanuky zapaľujú na osemramennom svietniku zvanom chanukija o jednu sviečku viac, až v posledný deň sviatku svieti všetkých osem sviečok. Chanukové sviečky sa zapaľujú len po súmraku. Cieľom je, aby osvetlili temnotu sveta. Chanuka pripomína, že aj v tých najtemnejších okamihoch môže svetlo vedomosti jasne žiariť. Chanukové sviečky drží svietnik s deviatimi ramenami. To deviate slúži na upevnenie sviečky šámesa, čiže pomocníka, ňou sa zapaľujú ostatné. Chanukové svetlá sú posvätné. Ako sa hovorí v modlitbe po zažnutí chanukije „nie je nám dovolené používať ich, smieme sa na ne len dívať, aby sme ďakovali a vzdávali chválu... za Tvoje divy a za pomoc Tvoju“. Potvrdzuje sa nadradenosť duchovného svetla nad hrubým materializmom, Božskej múdrosti nad ľudskými obmedzeniami. Jedným z prikázaní, súvisiacich so zapaľovaním chanukových sviečok, je osobitné umiestnenie chanukije. Zapaľuje sa buď pri vchode, alebo v prednom okne, aby ju bolo vidieť z ulice, pretože nestačí vniesť svetlo len do svojho vlastného súkromia, ale treba ho šíriť aj ďalej. Ide o verejné znamenie, že Židia uznávajú zázrak. Či už tým zázrakom bol osemdňový plameň alebo víťazstvo malej židovskej armády nad mocným impériom.

Chanuka tento rok potrvá od 20. do 28. decembra

V utorok večer 20. decembra sa vo všetkých židovských domácnostiach na celom svete rozsvieti prvá chanuková sviečka. Chanukija sa rozsvecuje buď pri vchode, alebo v prednom okne, Chanuka symbolizuje, že aj v najzložitejších časoch možno veriť v zázraky.

Rozsvecovanie sviečok

Latkes (zemiakové placky)

Chanuka v najbližších rokoch r. 2012: 8. – 16. 12. r. 2013: r. 2014: 16. – 24. 12. r. 2015:

Ingrediencie: 6 väčších zemiakov ¼ 2 dl oleja na vysmážanie 1 lyžička soli 1 1 vajíčko

20. 12. – zapaľuje sa „pomocník“ a ním prvá sviečka „pomocníkom“ sa zapaľuje: 21. 12. – druhá sviečka 22. 12. – tretia sviečka 23. 12. – štvrtá sviečka 24. 12. – piata sviečka 25. 12. – šiesta sviečka 26. 12. – siedma sviečka 27. 12. – ôsma sviečka 28. 12. – posledný deň sviatku

Zvyky

27. 11. – 5. 12. 6. – 14. 12.

Dreidel - štvorstranný

Hra Dreidel Na Chanuku je rodina spolu, hrajú sa hry, tradičným jedlom sú šišky. Tradičnou chanukovou hrou je Dreidel. Štvorstranný vĺčko, v hebrejčine sa tiež nazýva s´vivon. Na každej jeho strane je hebrejské písmenko: nun, gimel, hey a šin. Písmená predstavujú vetu: „Nes Gadol Hayah Šam - tam sa stal veľký zázrak.“ Každý hráč dá do spoločného banku zopár hrozienok, cukríkov alebo orieškov. Potom hráči jeden za druhým vrtia dreidlom. Nun Nun Nun znamená nič - nič nevyhráš, nič neprehráš. Nun Nun Gimel znamená, že všetko berieš. Gimel Gimel Gimel Gimel Hey znamená, že vyhráš polovicu toho, čo je v banku. Hay Hay Hay Hay Šin znamená, že si prehral a do banku musíš dať viac. Šin Šin Šin Šin

Pôvod tejto zábavnej detskej hry má zaujímavé pozadie. Sýrčania vyhlásili učenie alebo študovanie Tóry za zločin, ktorý sa trestal smrťou alebo žalárom. Deti sa však potajomky vzdorovito učili, a keď ich zazreli sýrske stráže, predstierali, že sa hrajú nevinnú hru s vĺčkom.

Tradičné chanukové jedlá

Aj Chanuka má svoje typické jedlá, ktoré sa počas oslavy tohto osemdňového sviatku zvyknú pripravovať a konzumovať. Keďže Chanuka – sviatok svetiel je úzko spätý s olejom (ten chýbal do svietnika v chráme a ako zázrakom jednodňové množstvo vydržalo osem dní), aj chanukové jedlá majú vždy nejakú spojitosť s olejom a väčšinou sú to pečené alebo fritované pochúťky.

Latkes sú asi najtypickejším chanukovým jedlom. Z pohľadu nášho regiónu sa, samozrejme, židovská jedinečnosť latkes stráca, keďže zemiakové placky, či už pod menom haruľa, podlesníky atď., sú považované za typické slovenské jedlo. 2-3 strúčiky cesnaku lyžičky mletého 2 lyžice macesovej čierneho korenia múky lyžička majoránky alebo bazalky Zemiaky nastrúhame na jemnom strúhadle. Prelisujeme do nich cesnak, pridáme soľ, koreniny a celé vajíčko a dobre premiešame. Pridáme múku a opäť dobre premiešame. Na panvici rozpálime olej na vysmážanie (môže byť aj olivový, určený na tepelnú úpravu) v primeranom množstve, ale v zásade len toľko, aby sa nám placky nelepili na panvicu. Potom naberačkou dávkujeme zemiakové cesto na panvicu tak, že cesto na panvici roztiahneme do tvaru placky a do zlatista opekáme po oboch stranách. Postupne takto pripravíme niekoľko kusov latkes.

Sufganijot (Chanukové šišky)

Okrem latkes sú druhým najtypickejším jedlom Chanuky šišky. Ide o tradičné jedlo sefardských, ale aj poľských a stredoeurópskych Židov a sú veľmi obľúbené aj v samotnom Izraeli. Ingrediencie: 1 kg polohrubej múky 200 g cukru 1 bal. vanilkového cukru

1 lyžička soli 60 g kvasníc 1 vajíčko voda alebo olej na vysmážanie sójové mlieko

Zmiešame všetky ingrediencie okrem vody a kvasníc. Z kvasníc si pripravíme kvások v teplej vode s troškou cukru. Kvások pridáme do cesta a začneme ho pomaly miesiť. Ak sa rozhodneme pre elektrický mixér, používame metličky (háky) na miesenie cesta. Postupne pridávame vodu alebo sójové mlieko, až kým nevypracujeme cesto, ktoré sa dá ľahko dostať z misy, ale ešte trochu lepí. Cesto necháme vykysnúť na dvojnásobný objem, potom ho stlačíme naspäť na spodok misy (stačí úder rukou do stredu cesta) a necháme ho opäť vykysnúť na dvojnásobný objem. Medzitým rozpálime olej na teplotu vhodnú na vysmážanie. Keď už cesto druhýkrát vykyslo, začneme formovať šišky ľubovoľného tvaru a pražíme ich na oleji do zlatista z oboch strán. Po vysmažení ich vyberieme a ukladáme na pijavý papier, aby sa z nich odstránil prebytočný olej. strana 7

Tešíme sa na Vašu návštevu. Máte chuť na rozmanitosť? Tak u nás ste správne. Ponúkame široký výber tmavého chleba, biochleba, chrumkavého, čerstvo pečeného pečiva, pre maškrtné jazýčky sladké pečivo, koláče, zákusky a na rýchle občerstvenie výživné plnené pečivo.

Máme pre vás otvorené denne Pondelok – sobota 7.30 h – 21.00 h Nedeľa 8.00 h – 21.00 h

offi[email protected]

www.naglreiter.sk

KUCHYNE A NÁBYTOK

Nájdete nás na 1. poschodí.

ZNAČKOVÉ KuchyNsKÉ štúdiO dVierOK 171 fArebNých MOdelOV 20 Kuchýň KOrpusOV 11 fArieb

inz_Centrum_hypotek5.pdf

1

14.11.11

17:48

www.decodom.sk

ZABEZPEČUJEME: - VÝBER NAJVÝHODNEJŠEJ HYPOTÉKY ZOHĽADŇUJÚCE VAŠE POTREBY - PREDAJ VAŠEJ NEHNUTEĽNOSTI A AKTUÁLNU PONUKU NEHNUTEĽNOSTÍ NÁJDETE NA WWW.FLEXICO.SK

CELÝ PROCES VYBAVOVANIA HYPOTÉKY JE ZDARMA. KONTAKT: [email protected], tel. 0904 755 647

Centrum Hypoték nájdete na prízemí na Wall street.

C

M

Y

CM

MY

CY

CMY

K

nájdete nás na 5th Avenue na prízemí

Nová predajňa

Skvelé darčeky nielen pre mužov