2006 zisk či nezisk? TÉMA:

avs

asociácia vodárenských spoločností

AVS je riadny člen EUREAU.

ČASOPIS ASOCIÁCIE VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOSTÍ

ČÍSLO 4/2006

zisk či nezisk? TÉMA: ...

26.10.2005 11:34

StrÆnka 1

��

��

Prehľad typov

Č. 6420HF koleno 90°

Č. 6220HF s vnútorným závitom

Hawle s.r.o. Pezinská 30 SK - 903 01 SENEC

��

nová generácia ﬁtingov

Č. 6520HF T-kus so závitovým vývodom

Č. 6430HF koleno 90° s vnútorným závitom

Tel.: +421-2-45922187 Fax: +421-2-45922188

Č. 6320HF spojka

Č. 6120HF s vonkajším závitom

www.hawle.sk e-mail: [email protected]

��

hass inzercia185x129.qxd

obsah

Slovo na úvod

Tak ako si postupne nachádzajú Vodárenské pohľady trvalé miesto medzi „svojimi“ čitateľmi, udomácňujú sa aj jednotlivé stabilné rubriky. „Slovo na úvod“ nevynímajúc. Iste čitatelia nášho periodika zachytili informáciu, že Severoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. sa rozdelila na šesť samostatných vodárenských spoločností (uviedli ju aj Vodárenské pohľady v č.3/2006). Chcem pri tejto príležitosti v mene Severoslovenských vodární kanalizácií, a.s. Žilina uviesť, že spoločnosť, ktorú zastupujem (regióny Žiliny a Kysúc), bude aj naďalej aktívnym členom Asociácie vodárenských spoločností a členom redakčnej rady Vodárenských pohľadov. Podobne aj ďalšie nástupnícke spoločnosti SVS, a.s. - Oravská vodárenská spoločnosť, a.s., Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s., Považská vodárenská spoločnosť, a.s. a Vodárenská spoločnosť Ružomberok, a.s. majú ambície stať sa aktívnymi členmi AVS. O ich členstve v asociácii rozhodne najbližší snem. Charakter práce sa zásadne u nás nemení, len sa bude vykonávať na menšom teritóriu. V uplynulom období, poznačenom intenzívnymi prácami na projekte rozdelenia spoločnosti SVS, a.s. sme sa už stihli venovať aj činnostiam vo vnútri spoločnosti. Stabilizovali sme organizačnú štruktúru, spraco-

vali a predložili sme do orgánov spoločnosti návrh obchodného plánu na rok 2007, ktorý predpokladá hospodársky výsledok cca 10 mil. Sk. Veľmi intenzívne sa venujeme príprave projektov, spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie na ďalšie plánovacie obdobie. Takže, po vypätých mesiacoch intenzívnych prác, súvisiacich s rozdelením sme sa dostali do normálneho kolotoča všedných pracovných povinností. Vážení čitatelia, keďže sa blíži koniec roka, každý hospodár by si mal urobiť svoju bilanciu úspechov ako aj neúspechov a určiť si priority na nasledujúci rok tak, aby pozitív pribudlo a negatív ubudlo. Dovoľte mi, s blížiacimi sa vianočnými sviatkami zaželať Vám veľa pevného zdravia, rodinnej aj pracovnej pohody pri napĺňaní cieľov do nastávajúceho roku 2007. Redakčnej rade Vodárenských pohľadov želám veľa tvorivých nápadov pri presadzovaní ušľachtilého poslania vodárenských spoločností, ktorým je dodávať odberateľom kvalitnú, nezávadnú pitnú vodu a čistením odpadových vôd napomáhať k čistote a ochrane životného prostredia. Ing. Miroslav Kundrík, generálny riaditeľ SEVAK, a.s.

4 Aktuality Odborná pomoc slovenským regionálnym vodárenským spoločnostiam V Smere sa sporia o siete Konferencia Odpadové vody XXIII. ročník celoslovenskej súťaže zručnosti vodárenských pracovníkov 6 Asociácia report Regulácia cien a investičná činnosť Zasadnutie Správnej rady AVS 8 Stratégie AVS pripomienky k návrhu zákona 10 Téma Zisk či nezisk... To je otázka. Anketa 13 Oko Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Vodárne a kanalizácie mesta Komárno, a.s. 19 Deťom Vodárenské spoločnosti deťom 21 SOVAK Je vodovodní voda vhodná i pro kojence?

avs

asociácia vodárenských spoločností

Úspešný nový rok praje čitateľom Vodárenských pohľadov AVS a redakcia VP

Vodárenské pohľady – časopis Asociácie vodárenských spoločností, Vydavateľ: Asociácia vodárenských spoločností, Prešovská 48, 826 46 Bratislava, pracovisko: Jašíkova 2 , 821 03 Bratislava, Sídlo redakcie: Agentúra PENELOPA, s.r.o., Moldavská 8, 040 11 Košice, tel./fax.:+421 55 677 00 76, Šéfredaktor: Mgr. Martina Hidvéghyová, e-mail: [email protected], Zodpovedný redaktor: Mgr. Adriana Marušinová, e-mail: [email protected], Redaktori: Ing. Alexander Nagy, Jana Štulajterová, Ing. Patrik Tkáč, Ing. Ján Chovan, Ing. Jozef Vrábel, Adriana Pudleinerová, Ing. Ľubomír Krcho, Mgr. Nikola Macharová a Ing. Helena Molnárová, Riaditeľ inzercie: Mgr. Martina Bubelíniová e-mail: [email protected], Príjem inzercie: Agentúra PENELOPA, s.r.o., Moldavská 8, 040 11 Košice, tel./fax.:+421 55 677 00 76, Grafika a sadzba: Agentúra PENELOPA, s.r.o., Tlač: Rotaprint Košice, Autorské práva vyhradené. Akékoľvek rozmnožovanie textu, fotografií a grafiky vrátane údajov v elektronickej podobe, len s predchádzajúcim písomným súhlasom redakcie. Nepredajné. Registračné číslo: 3345/2005 ISSN: 1336-6467 VODÁRENSKÉ POHĽADY

aktuality V Smere sa sporia o siete (02.11.2006; Sme; s. 6; Kahanec Ivan) BRATISLAVA Ministri za Smer Ľubomír Jahnátek a Ján Počiatek sa dostali do sporu pre novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach z dielne ministerstva hospodárstva. Novela zákona totiž podľa pripomienok ministerstva financií, ktorému šéfuje Počiatek, “spochybňuje postavenie regulátora, jeho nezávislosť od štátu, kvalifikovanosť regulačnej rady a mení jej zodpovednosť, čím zásadným spôsobom narúša podnikateľské prostredie”. Podľa Jahnátkovho rezortu hospodárstva to tak nie je. Argumentuje, že cieľom novely sú spravodlivé ceny a spoločenská kontrola nad nimi. Práve touto formuláciou vyvracia navrhovateľ novely ministerstvo hospodárstva mnoho pripomienok ministerstva financií, ale aj ďalších subjektov, ktoré sa zapojili do pripomienkového konania. Politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že “rozdielnosť názorov ministrov za Smer práve v oblasti regulácie cien energií len potvrdzuje, že strana je konglomerátom skupín s rôznymi ekonomickými záujmami.” Dodal, že v štandardnej ideovo a hodnotovo vymedzenej strane by takéto rozpory nevznikli. Konflikt záujmov Rezort financií vyčítal novele aj to, že nebolo jasné, čo sa stane, ak ministerstvo neschváli rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. V upravenej novele sa už hovorí, že úrad bude môcť schváliť nové ceny aj v prípade, že ministerstvo s nimi nebude súhlasiť. V praxi však môže byť dôsledkom takéhoto rozhodnu-

tia regulátora odvolanie členov regulačnej rady. Prezident totiž bude odvolávať členov rady aj na návrh toho, kto ich do funkcie vymenoval, a to aj bez uvedenia dôvodu. Regulované firmy, Slovenský plynárenský priemysel, energetické distribučné spoločnosti, ako aj Asociácia vodárenských spoločností spolu s ministerstvom financií kritizovali aj fakt, že dvoch členov regulačnej rady bude navrhovať “združenie relevantných odberateľov energie”. Podľa Počiatkovho rezortu tým “vznikne konflikt záujmov, lebo ako odberatelia budú mať dosah na určovanie regulovaných cien plynu, za ktoré budú následne plyn nakupovať od regulovaného subjektu”. Ministerstvo hospodárstva oponuje tým, že sa doplnením dvoch členov rady nenominovaných štátnym orgánom znížia politické vplyvy v regulačnej rade. Aj o tom, ktoré združenie odberateľov bude uznané za relevantné, však rozhodne ministerstvo hospodárstva. O novele budú hovoriť o 14 dní Vláda rokovanie o novele v utorok prerušila. “Rokovanie o tomto bode bolo prerušené pre rozpory, ktoré vznikli, a preto, aby vznikol dostačujúci priestor na ďalšie rokovania,” povedal Počiatek. O výhradách svojho rezortu nechcel hovoriť, no povedal, že v novele je viacero vecí, ktoré ministerstvu koncepčne nesedia. Novela by sa mala do vlády opäť dostať o dva týždne. “Prijali sme rozhodnutie, že 10. novembra ešte budú o novele rokovania na úrovni Eu-

Bratislavská vodárenská spoločnosť vydáva pamätnú publikáciu Bratislavská vodárenská spoločnosť si v tomto roku pripomína 120 rokov od vzniku mestskej vodárne. V bratislavskom vodárenskom múzeu bola 12. októbra kniha s názvom „120 rokov bratislavskej vodárne 1886 – 2006“ slávnostne uvedená do života. Autormi knihy sú Prof. Ing. Jozef Kriš, PhD., Ing. Pavol Hélia, Jozef Kvetan a Mgr. Viliam Karacsóny. Na akcii sa zúčastnili mnohí vzácni hostia, zástupcovia samospráv, riaditelia a vedúci pracovníci vodárenských spoločností, či dlhoroční zamestnanci bratislavských vodární. „Krstnou mamou“ knihy sa stala pani Katarína Revallová - vnučka bývalého riaditeľa spoločného vodárenského a plynárenského podniku Ing. Nemešányho (1922 – 1942 vo funkcii) a úlohu krstného otca prijal primátor Bratislavy Ing. Andrej Ďurkovský. Vydaním knihy vyvrcholili oslavy 120. výročia vzniku bratislavskej vodárne. Jana Štulajterová hovorkyňa BVS, a.s. rópskej komisie a následne pôjde novela medzi sociálnych partnerov,” povedal premiér Robert Fico. Hneď ako ju schváli vláda, pôjde novela do parlamentu, aby o nej mohli poslanci rokovať na decembrovej schôdzi. Ak bude novela zákona schválená v navrhovanej podobe, členom regulačnej rady skončí funkčné obdobie k 1. marcu budúceho roka.

Odborná pomoc slovenským regionálnym vodárenským spoločnostiam Dňa 11.9.2006 sa uskutočnilo na IAEP MŽP SR úvodné stretnutie, ktoré zahájilo projekt „Odborná pomoc slovenským regionálnym spoločnostiam“ hradený ešte z finančných zdrojov európskeho fondu ISPA. Na stretnutie boli pozvaní aj zástupcovia vodárenských spoločností. Hoci projekt začal nedávno, má už svoju históriu. Prvý krát projekt začínal v roku 2004 so zahraničným tímom konzultantov. Ukončený bol ešte v úvodnej fáze. Teraz začína druhý raz. Zloženie riešiteľského tímu bolo formované tak, že spojilo ľudí, ktorí veľmi dobre poznajú vodárenský sektor, dlhodobo pôsobia v oblastiach, na ktoré je projekt zameraný, čo vytvára predpoklady na celkový úspech projektu. Prvý projekt vznikal v období, kedy prebiehala transformácia štátnych podnikov vodární a kanalizácií na obchodné spoločnosti, mal pred sebou cieľ poskytnúť odborné poradenstvo v oblastiach, ktoré boli vtedy kľúčové. Jeho hlavným cieľom bolo posilniť a pomôcť vytvoriť efektívne riadené vodárenské spoločnosti, vrátane ich štatutárnych orgánov a prevádzkových jednotiek - úplne zodpovedné sa-

mosprávam v regiónoch, zabezpečujúcich služby na udržateľnej úrovni týkajúce sa sociálnych a ekonomických záujmov všetkých koncových užívateľov a dodržiavanie všetkých príslušných noriem ohľadom investícií do majetku a životného prostredia. V súčasnosti, kedy transformačný proces je už ukončený, hlavný cieľ projektu, ktorý bol postavený veľmi široko, zastrešuje stále aktuálnu problematiku. Táto je však posunutá v čase – vodárenské spoločnosti už majú svoje orgány vytvorené a prebieha proces premeny ich štruktúr na moderné obchodné spoločnosti. Ciele odbornej pomoci sú sústredené v niekoľkých tzv. aktivitách, ktoré zahrňujú:  poradenstvo v otázkach firemnej politiky pre regionálne vodárenské spoločnosti,  zvýšenie výkonnosti technického a finančného manažmentu,  stanovenie priorít investičnej pomoci z EÚ,  zhodnotenie technického stavu a umožnenie prístupu k najmodernejším technológiám,  poradenstvo v otázkach verejno-súkromného združenia (PPP). VODÁRENSKÉ POHĽADY

Podľa výsledkov úvodných stretnutí s projektovým tímom úlohy projektu budú v maximálnej možnej miere (v závislosti na kapacitách projektu) akceptovať potreby vodárenských spoločností. Výstupy budú priamo aplikovateľné v praxi a pomôžu zefektívniť činnosť v oblasti poskytovania vodohospodárskych služieb a a ochrany životného prostredia. Vodárenské spoločnosti oceňujú záujem Ministerstva životného prostredia, objednávateľa projektu, o zefektívnenie činnosti vodárenského sektora opätovným spustením tohto projektu, od ktorého očakávajú prehĺbenie poznatkovej bázy, tak potrebnej pre ďalší rozvoj. Očakáva sa, že v rámci projektu bude vytvorený priestor pre širšiu komunikáciu odbornej vodárenskej verejnosti a zástupcov štátnej správy. Na stránkach Vodárenských pohľadov budeme o prácach na tomto projekte čitateľskú verejnosť informovať. Ing. Jozef Vrábel, vedúci Kancelárie predstavenstva SEVAK, a.s.

aktuality Informácia o rozdelení Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (2.) Vo Vodárenských pohľadoch č.3/2006 bola uverejnená informácia o rozdelení spoločnosti Severoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. na šesť samostatných nástupníckych spoločností. V terajšom čísle prinášame niektoré doplňujúce informácie. Spoločnosť SVS, a.s. bola vymazaná z Obchodného registra 7.9.2006 a toho istého dňa boli zapísané nástupnícke spoločnosti Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s., Oravská vodárenská spoločnosť, a.s., Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s., Považská vodárenská spoločnosť, a.s. a Vodárenská spoločnosť Ružomberok, a.s. Každá z nástupníckych spoločností začala fungovať ako štandartná akciová spoločnosť s riadne zvolenými orgánmi spoločnosti. Proces rozdelenia majetku bol schválený tak, aby čo najobjektívnejšie zohľadňoval regionálny princíp, ako aj v minulosti investované prostriedky do rozvoja vodovodov a kanalizácií. Akcionári zanikajúcej spoločnosti sa stali akcionármi v jednotlivých nástupníckych

spoločnostiach podľa regionálneho princípu. Konkrétne v Severoslovenských vodárňach a kanalizáciách, a.s. v Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a.s. a v Turčianskej vodárenskej spoločnosti, a.s. sú akcionármi aj obce a mestá z regiónov Považskej Bystrica, Dolného Kubína a Ružomberka. V percentuálnom vyjadrení to predstavuje v SEVAK-u cca 3,5 %, v LVS, a.s. 35,6 %, v TuVS, a.s. 19,4 %. Iba Oravská vodárenská spoločnosť, a.s. a Vodárenská spoločnosť Ružomberok, a.s. má akcionárov iba z vlastného regiónu. Na základe spoločnej dohody akcionárov dôjde k vzájomnému finančnému vysporiadaniu, odpredaju akcií, „cudzích“ akcionárov tak, aby akcionármi jednotlivých spoločností boli iba obce a mestá vlastného regiónu. Keďže tento proces je náročný na administratívne úkony (pripravujú sa zmluvy o kúpe cenných papierov), nie je ešte ukončený. Až vysporiadaním akcií bude celý proces delenia majetku SVS, a.s. zavŕšený. Ing. Jozef Vrábel, vedúci Kancelárie predstavenstva SEVAK, a.s.

REKONŠTRUKCIA A ROZŠÍRENIE ČOV V MESTE ZVOLEN Projekt bol zameraný na modernizáciu a rozšírenie čistiarne odpadových vôd, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1972 a slúžila pre mestá Zvolen, Sliač a obec Kováčová. Pôvodná mechanicko biologická ČOV bola značne fyzicky opotrebovaná , zároveň postrádala technologické zariadenia, ktoré by garantovali účinné odstraňovanie dusíka a fosforu. Zámer využiť pre kofinancovanie tohto projektu fondy EU bol úspešne zavŕšený podpisom Finančného memoranda v decembri 2001. Príprava celého projektu bola dokončená v roku 2003, čo vytvorilo podmienky pre uskutočnenie realizačnej fázy stavby. Stavba bola začatá 27.2.2004 a ukončená v septembri 2006. Celková hodnota oprávnených nákladov vynaložených na projekt predstavuje 10,967 mil. EUR. Podiel na financovaní bol nasledovný : Oprávnené náklady 10, 967 mil. EUR - z toho Kohézny fond EU 50 % 5, 483 mil. EUR Štátny rozpočet: 25 % 2, 741 mil. EUR Konečný príjemca: 25 % 2, 741 mil. EUR StVS a.s. B.Bystrica Dodržanie ukazovateľov prípustného znečistenia na odtoku z čistiarne odpadových vôd stanovených rozhodnutím úradu ŽP a zabezpečenie kapacity 80 500 EO si vyžiadalo rozšírenie pôvodnej ČOV o objekty primárnych a sekundárnych sedimentačných nádrží, aktivačných nádrží, terciálne čistenie, kogeneračnú jednotku na využitie bioplynu a ASRTP. Zostatok finančných prostriedkov bol použitý na rozšírenie objektovej skladby projektu

o objekty dažďových nádrží, lapače štrku, úpravu odľahčovacích komôr a ďalšie menšie objekty. Realizáciou tohoto projektového riešenia sa podarilo vybudovať jednu z najmodernejších čistiarní odpadových vôd na Slovensku. Projekt garantuje dodržanie koncentrácie znečisťujúcich látok na odtoku z ČOV v hodnotách a parametroch nasledovne : BSK5 - 20 mg/l NH4-N - 5 mg/l CHSK - 90 mg/l N celk. - 13 mg/l NL - 20 mg/l P celk. - 1,5 mg/l Dodávateľom diela bol Doprastav a.s. Bratislava. Konečný prijemca Stredoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. Banská Bystrica aj touto formou vyslovuje poďakovanie všetkým svojim partnerom pri implementácii tohto významného projektu. Ing Ján Chovan StVS, a.s. BB VODÁRENSKÉ POHĽADY

Konferencia Odpadové vody V dňoch 18.-29.októbra 2006 sa v Tatranských Zruboch konala „4. bienálna konferencia Odpadové vody“, ktorú organizovala Asociácia čistiarenských expertov SR. Spoluorganizátormi konferencie bola Asociácia vodárenských spoločností, Global water partnership, Oddelenie environmentálneho inžinierstva ÚChEI FChPT STU Bratislava, Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava a Katedra zdravotného a environmentálneho inžinierstva SvF STU Bratislava. Program konferencie bol veľmi široký a snažil sa pokryť celú škálu problematiky nakladania s odpadovými vodami. Úvodná sekcia bola zameraná na oboznámenie účastníkov konferencie s najväčšími stavbami čistiarní odpadových vôd, ktoré sa v súčasnosti na Slovensku a v Čechách ukončujú, realizujú a pripravujú. Na túto tému nadviazala postkonferenčná exkurzia na ČOV Poprad-Matejovce. Jej rekonštrukciu realizuje Podtatranská vodárenská spoločnosť a.s. s pomocou fondov ISPA/KF a v súčasnosti prebieha jej spustenie do skúšobnej prevádzky. Ďalšími témami, ktoré na konferencii rezonovali, bol Metodický pokyn k NV SR 296/2005 Z.z. spracovaný pracovnou skupinou AČE, ďalej problematika prioritných látok a jej aplikácia cez Program znižovania znečistenia do praxe, ako i prístupy k vypracovaniu generelov a rozvoju kanalizačných systémov. Medzi prezentovanými technologickými novinkami boli výsledky poloprevádzkových pokusov membránových reaktorov pre čistenie komunálnych odpadových vôd. V prednáškovo - posterovej sekcii„Fórum 33“ prezentovala výsledky svojej činnosti nastupujúca generácia odborníkov, a to až 26 prvých autorov vo veku do 33 rokov. Príspevky v tejto sekcii boli hodnotené, pričom hodnotiace komisie konštatovali, že vybrať najlepšie práce bolo mimoriadne náročné – kvalita všetkých príspevkov bola príliš vysoká, aby sa dalo jednoducho označiť lepšie a horšie. Ocenenými prvými autormi sa stali:  Dančová L. a Jakubčová Z. z FChPT STU Bratislava,  Dvořáková M., Chorvátová M., Král P. a Vejmelková D. z VŠCHT Praha,  Kubík J. z VUT Brno. Konferencie sa zúčastnilo 325 účastníkov a počet príspevkov bol 96 (z toho už tradične viac ako polovica z ČR). Nárast účastníkov aj príspevkov je výnimočný (v roku 2004 bolo 230 účastníkov a 73 prác; v roku 2002 bolo 200 účastníkov a 66 prác). Tento nárast potvrdzuje, že odpadové vody sú nielen aktuálnym problémom, ale že sa neustále zvyšuje aj množstvo nových poznatkov a najmä vlastných skúseností. A takisto to svedčí o tom, že Odpadové vody v Tatranských Zruboch sa stali akciou, ktorá láka a priťahuje a ktorá je zárukou kvality a spokojnosti účastníkov. M. Drtil, E. Rajczyková – za programový výbor konferencie

aktuality / avs report XXIII. ročník celoslovenskej súťaže zručnosti vodárenských pracovníkov Organizačné bremeno 23. ročníka celoslovenskej súťaže zručnosti ležalo na pleciach Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktorá ho niesla ľahko a s nadšením schopného hostiteľa. Želanie generálneho riaditeľa ZVS, a.s, Ing. Pogányho, aby táto súťaž bola príležitosťou na stretnutia priateľov a miestom, kde sa popri súťaži nájde čas na priateľské rozhovory, výmenu odborných skúseností a na zábavu, sa naplnilo do dôsledkov. Šťastnú ruku mal organizátor už pri výbere prostredia, ktorým bolo termálne kúpalisko Horné Saliby. Priaznivo naklonené súťaži bolo nesporne i počasie, ktoré i napriek neskorým septembrovým dňom realizácie (27. - 29. 9.) poskytlo už takmer stratenú ilúziu leta. V príjemnom prostredí a skvelej nálade prebiehala súťaž v štyroch tradičných disciplínach:  „A“ montáž zostavy vodovodného potrubia klasickými technologickými postupmi  „B“ montáž zostavy vodovodného potrubia novými technologickými postupmi vrátane montáže prípojky  „C“ vytyčovanie vodovodného potrubia a armatúr  „D“ vyhľadávanie a vytyčovanie porúch na vodovodnom potrubí. Súťaže sa zúčastnili štandardne 4-členné tímy a celkovo bolo do súťaže prihlásených 9 vodárenským spoločností.

Seminár v Žiline

Asociácia vodárenských spoločností sa v poslednom období zamerala okrem svojej bežnej agendy na realizovanie aktivít, napomáhajúcich nielen svojim členom, ale aj iným subjektom podnikajúcim vo vodárenstve zabezpečovať tieto činnosti s komplexnou informovanosťou o súvisiacej problematike. V tomto duchu bol uskutočnený seminár „Právny rámec a technické

podmienky prevádzkovania verejných vodovodov a verejných kanalizácií“, ktorý sa konal v Žiline v dňoch 20. a 21. septembra 2006. Seminár bol určený najmä pre prevádzkovateľov a vlastníkov verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií nielen z prostredia vodárenských spoločností, ale aj obce, priemyselné podniky a iné právnické alebo fyzické osoby. Bola tak poskytnutá možnosť vecného dialógu medzi zástupcami vodárenských spoločností združených v AVS so zástupcami iných vodárenských subjektov, pôsobiacich v obciach a mestách, ale tiež so zástupcami orgánov štátnej správy, upravujúcich podmienky pre pôsobenie vodárenských subjektov (najmä Ministerstvo životného prostredia SR a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví).

XXIII. roþník celoslovenskej súĢaže zruþnosti vodárenských pracovníkov 27. až 29. september 2006

VÝSLEDKOVÁ LISTINA

Celkové poradie družstiev PORADIE DRUŽSTIEV

1

Víťazné družstvo – VVS, a.s. Najcennejšia trofej putovala na do Košíc s tímom Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti ,a.s., ktorá získala úctyhodných 17 021 bodov. Striebro si ustáli domáci – Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. s počtom bodov 16 378 a bronz si odniesla s počtom bodov 14 527 Trenčianska vodohospodárska spoločnosť. Druhý deň sa okrem súťaže pravidelne stáva centrom záujmu zúčastnených aj vďaka večernému programu a zábave. Hostí ale i súťažiacich od ôsmej večer zabávala hudobná skupina Starmania, animátori Kaizer a Meluš, iste zaujala Ohňová show a do tanca príjemne zanôtila i ľudová hudba. S priebehom súťaže boli spokojní nielen unavení súťažiaci, oddýchnutí hostia, samotná AVS, ktorá má nad súťažou záštitu, ale i organizátori, ktorí si môžu pokojne povedať, že organizácia bola zvládnutá. Poďakovanie za príjemné, znovu letné dni právom patrí ZVS, a.s. ale i generálnemu reklamnému partnerovi TATRA ARMATÚRE, s.r.o – Buderus, reklamným partne-

Rozšírené zasadnutie Správnej rady AVS

Rozšírené zasadnutie Správnej rady AVS sa konalo v Diakovciach dňa 28.9.2006, pričom okrem členov Správnej rady boli vzhľadom k aktuálnosti prerokovávanej problematiky na rokovanie prizvaní i zástupcovia ostatných vodárenských spoločností z členskej základne Asociácie. Nosným bodom programu bolo detailné prerokovanie pripravovaných zmien v Stanovách AVS. Počas obšírnej diskusie bolo vyslovených niekoľko názorov na zmenu Stanov, pričom základnou požiadavkou diskutujúcich bolo, aby sa navrhovanými zmenami zachoval pôvodný zámer AVS, ktorá má byť v prvom rade združením prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií (pričom sa však AVS nebude v budúcnosti uzatvárať pred prípadným prijímaním i iných subjektov). V pravidlách hlasovania, ako i v pravidlách pre stanovovanie členského preto videli účastníci rokovania za potrebné upraviť vzájomné vzťahy tak, aby tieto podporovali uvedený pôvodný zámer, pre ktorý Asociácia vznikla. Diskusia bola značne obšírna a vyústila k prijatiu konsenzu vo všetkých diskutovaných okruhoch problematiky. VODÁRENSKÉ POHĽADY

2 3 4 5 6 7 8 9

SúĢažné družstvo Východoslovenská vodárenská spoloþnosĢ akciová spoloþnosĢ Košice

Západoslovenská vodárenská spoloþnosĢ akciová spoloþnosĢ Nitra

Trenþianska vodohospodárska spoloþnosĢ akciová spoloþnosĢ Trenþín

Vodárenská akciová spoleþnost akciová spoleþnost Brno

Severoslovenské vodárne a kanalizácie akciová spoloþnosĢ Žilina

Trnavská vodárenská spoloþnosĢ, a. s. akciová spoloþnosĢ Trnava

Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoloþnosĢ akciová spoloþnosĢ Banská Bystrica

Bratislavská vodárenská spoloþnosĢ akciová spoloþnosĢ Bratislava

Podtatranská vodárenská prevádzková spoloþnosĢ akciová spoloþnosĢ Poprad

POýET BODOV

17 021 16 378 14 527 14 346 14 082 13 587 12 728 12 673 7 855

Horné Saliby, 27. - 29. september 2006

rom: Glynwed – Viking Johson, Campri, s.r.o. – Jihomoravská armatúra, AQUAMONT, s.r.o. a spoločnosti PROTELCONT, s.r.o. Vysoké organizačné nároky sa prenesú na ďalšieho organizátora 24. ročníka celoslovenskej súťaže a my ostatní sa už teraz môžeme tešiť na ďalšie stretnutie! (šéfr.)

Súťaž zručnosti v Maďarsku Maďarská Asociácia vodárenských spoločností (MaVíz) zorganizovala v dňoch 3. a 4. októbra 2006 v meste Tata 6. ročník celoštátnej súťaže zručnosti vodárenských pracovníkov. Od podobných súťaží organizovaných na Slovensku sa táto líšila najmä tým, že v prvý deň súťaže sa všetci súťažiaci podrobili písomnému testu z teoretických znalostí vodárenskej problematiky a druhý deň prebehla samotná súťaž montáže vodovodnej prípojky a príslušných armatúr, potrebných k jej montáži v teréne s imitáciou chráneného prechodu pod cestné teleso. Ako hostia a pozorovatelia sa v druhý deň konania súťaže zúčastnili aj zástupcovia našej Asociácie vodárenských spoločností, ktorí v rámci výmeny skúseností informovali maďarskú stranu o tradícii organizovania obdobnej súťaže na Slovensku. Bolo dohodnuté, že pre najbližšie ročníky budú obe strany vyvíjať úsilie k vytvoreniu podmienok na možnosť vzájomného zapojenia svojich súťažných družstiev do takýchto súťaží s cieľom prehĺbiť výmenu skúseností z oblasti vodárenstva na medzinárodnej úrovni.

avs report

Regulácia cien a investičná činnosť Asociácia vodárenských spoločností (AVS) uskutočnila 17. októbra tlačovú konferenciu, aby informovala novinárov o stanovisku členov AVS k návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach, o ktorom v súčasnosti vláda SR rokuje. Stanovisko AVS prezentovali pred novinármi zo všetkých mienkotvorných slovenských médií predseda správnej rady Daniel Gemeran, podpredseda Stanislav Hreha a kancelár AVS Alexander Nagy. Vážená odborná i laická verejnosť, dovoľte, aby som nadviazala na seminár, ktorý organizovala asociácia vodárenských spoločností v Žiline v dňoch 21.-22.9.2006 na tému „Právny rámec a technické podmienky prevádzkovania verejných vodovodov a verejných kanalizácií“ na ktorom som sa zúčastnila. Vo svojom príspevku by som začala priamo, a zároveň veľmi vážne pomenovaním jedného právneho predpisu, ktorý značne vplýva na investičnú činnosť všetkých vodárenských spoločností. Ide o „Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou , spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady pre návrh ceny“ . Tento právny predpis si v rámci svojej prípravy a ani schvaľovania nevyžaduje vypracovanie Doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie v zmysle legislatívnych pravidiel vlády. Možno tu je základný kameň nastávajúcich problémov vodárenských spoločností. V prípade, že by pre Výnos bola spracovaná spomínaná Doložka v plnom rozsahu, nedošlo by k zbytočnej regulácii, ba dokonca až k obmedzeniu v oblasti zabezpečovania úloh vodárenských spoločností ukladaných právnymi predpismi vyššieho stupňa ako sú zákony. Do zákonov, ktorými sa upravujú činnosti vodárenských spoločností boli premietnuté opatrenia viacerých smerníc Európskej únie. Mnohé z nich si vyžadujú realizáciu rozsiahlych investícií. Tieto investície, ktoré majú byť realizované do roku 2015, si vyžadujú podľa vládou schváleného„Plánu rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií“ 147.625 mil. Sk. Na zabezpečenie úloh v oblasti verejných vodovodov pre zabezpečenie kvality a kvantity dodávanej pitnej vody to predstavu-

je 53.728 mil. Sk. Oblasť kanalizácií si vyžaduje ostatok predpokladaných investícií pričom z týchto je 60 mld. Sk potrebné vynaložiť do konca roku 2010. Napriek vysokej profesionalite spracovaného plánu tento nerieši tvorbu zdrojov krytia pre tak náročné investície. Vodárenské spoločnosti môžu okrem vlastných zdrojov (akumulovaného zisku) použiť aj zdroje cudzie – bankové úvery alebo zdroje verejných financií – spolufinancovanie z fondov EÚ a zo Štátneho rozpočtu SR. Využitie dotačných zdrojov sa však obmedzuje len na tzv. oprávnené náklady, pričom je stanovený presný postup pre určenie podielu zdrojov verejných financií na investičných projektoch vodárenských spoločností. Ostané náklady musia byť financované vodárenskými spoločnosťami. Podľa navrhovanej metodiky určenia podielu zdrojov verejných financií pre obdobie 2007-2013 dá sa predpokladať, že vodárenské spoločnosti budú musieť minimálne spolufinancovať 10% oprávnených nákladov. V prípade ak by mali vodárenské spoločnosti vykryť túto potrebu vlastnými zdrojmi, museli by ročne až do roku 2015 vyprodukovať voľné finančné zdroje vo výške 14.762,500 mil. Sk len na krytie 10% oprávnených nákladov investičných projektov. Nasledujúci graf prezentuje hospodárenie vodárenských spoločností za ostatných 6 rokov. Výnosy vodárenských spoločností tvoria tržby za vodné a stočné, ktorých maximálna výška je regulovaná ÚRSOm. Vytvorená pridaná hodnota vo vodárenskom sektore je veľmi vysoká a pohybuje sa až okolo 60% z hodnoty tržieb. Vo vzťahu k pridanej hodnote neproporčnú výšku vykazuje zisk po zdanení. Do roku 2003 vodárenské spoločnosti tvorili stratu. V rokoch 20042005, kedy začali tvoriť zisk tento predstavoval podiel na tržbách len vo výške 3%. Posledné tri roky vrátane roku 2006, kedy sa tiež očakáva pozitívny hospodársky výsledok, sú krátkym obdobím na to, aby sa v dostatočnej

Vývoj výsledkov hospodárenia VS v mil Sk 12000

mil. Sk

10000 8000 6000 4000 2000 0 2000

2001

2002

2003

2004

2005

-2000 Výnosy VS

rok VS Pridaná hodnota

HV po zdanení

VODÁRENSKÉ POHĽADY

výške akumulovali zdroje aspoň pre investičné potreby jedného roka. Navyše, výška vytvoreného zisku je tiež nedostatočná. Výlučné využívanie ďalších cudzích zdrojov na krytie požadovaných nákladov nie je neprípustné z podnikateľského hľadiska. Vzniká tu riziko vysokej úverovej zaťaženosti a tiež problém poskytnutia vhodnej garancie pre banku. Okrem tohto, že regulácia nastavená v novom Výnose platnom pre rok 2007 reguluje nielen položku zisku, neumožňuje do cenovej kalkulácie započítať ani odpisy z existujúceho majetku, ak tento bol obstaraný zo zdrojov verejných financií. Myslím si, že všetci logicky očakávame reguláciu prirodzených monopolov, akými vodárenské spoločnosti sú. Všetci si však uvedomuje, že aj regulovaný podnikateľský subjekt musí mať vytvorené podmienky pre svoju existenciu. Ide o to, aby zabezpečil nielen riadnu prevádzku, ale aj rozšírenú reprodukciu svojho už existujúceho majetku a rozvoj ponúkaných služieb. Odpisy majetku by mali byť využívané najmä na reprodukciu existujúceho majetku. Pri systéme uplatnenia odpisov v cenotvorbe podľa Výnosu pre rok 2007 nie je možná ani len jednoduchá reprodukcia majetku z projektov obstaraných spolufinancovaním z verejných zdrojov. Tým je vlastne potretá zásada udržateľnosti projektov v zmysle metodiky EÚ, požiadavka EÚ na úplné krytie nákladov v cenotvorbe (t.j. aj nákladov na reprodukciu), ba dokonca úloha odpisov ako ekonomickej kategórie. Znamená to, že po 2030 rokoch budeme zase potrebovať fondy na obnovu nášho majetku. Kto ich pre nás vytvorí? Ďalší negatívny vplyv na vodárenské spoločnosti z uvedeného výnosu je samotná regulácia zisku ako zdroja pre rozvojové aktivity. V súvislosti s už spomínanými vyžadovanými investíciami a spôsobom regulácie zisku nielenže sa nevytvárajú podmienky pre finančné krytie opatrení smerníc EÚ transponovaných do právnych predpisov SR, ale vodárenské spoločnosti sú ohrozené ako podnikateľské subjekty v svojej podstate. Na záver by som si dovolila vysloviť jednu myšlienku. Zrejme dozrel čas, aby aj právne predpisy nižšieho stupňa, ktoré majú vplyv na hospodárenie podnikateľských subjektov by mali mať spracovanú príslušnú analýzu vplyvov navrhovaných zmien tak ako si to vyžaduje už spomínaná Doložka, čím by sa predišlo turbulenciám, ktoré bránia serióznemu prístupu k podnikateľským plánom. Bez stabilného prostredia v cenotvorbe sú podnikateľské plány vodárenských spoločností a v nich plány pre investície vyžadované právnymi predpismi SR irelevantné. Ing. Janka Kleinertová, Larive Slovakia s.r.o.

stratégie

AVS pripomienky k návrhu zákona Základné rámce pre prevádzkovanie VV a VK V októbri t.r. prebehlo pripomienkové konanie k návrhu zákona, ktorým Ministerstvo hospodárstva SR navrhuje zmeniť a dopĺniť zákon č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach. Vzhľadom k závažnosti problematiky bolo potrebné, aby Asociácia vodárenských spoločností zaujala k nemu zásadné stanovisko, ktoré bolo vo forme tlačovej správy poskytnuté médiám a ktoré obsahovalo nasledovné pripomienky k návrhu novely zákona: 1. Pri predložení návrhu novely tak závažného návrhu zákona, akým je zákon č. 276/2001 Z.z o regulácii sieťových odvetví považujeme za nesprávne, že časový priestor pre pripomienkovanie nebol stanovený v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR, kde je stanovené, že lehota na zaslanie pripomienok je 15 pracovných dní. Máme za to, že nenastali okolnosti, taxatívne uvedené v legislatívnych pravidlách na uplatnenie skrátenej formy pripomienkovania. Obávame sa, že týmto postupom nebol poskytnutý dostatočný časový priestor na kvalitnú prípravu pripomienok, čo môže byť na škodu navrhovanej zmeny zákona. 2. Uplatňovanie regulačných opatrení v podmienkach subjektov, zabezpečujúcich hromadné zásobovanie vodou verejnými vodovodmi a hromadné odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou boli pre činnosť „prevádzkovanie verejného vodovodu a verejnej kanalizácie“, priradených medzi regulované činnosti prijatím zákona tak, že do pôvodnej verzie návrhu zákona upravujúceho podmienky regulovania „energetických subjektov“ zabezpečujúcich výrobu, prenos, distribúciu a dodávku elektriny, plynu a tepla) boli nekonzistentne pridané zákonom o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách činnosti spojené so zásobovaním vodou verejnými vodovodmi a odvádzaním odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Pre výkon činností orientovaných na zabezpečenie regulačných opatrení bol na základe zákona zriadený Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, avšak bez komplexného vyriešenia problematiky, keďže zákon v pôvodnom znení, ani v jeho novelizovaných zneniach neobsahuje opatrenia, ktoré by náležite upravovali podmienky regulácie pre tak špecifické činnosti, akými sú činnosti spojené s prevádzkovaním verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Tieto boli do pôvodného právneho predpisu vsunuté bez adekvátnej homologizácie s opatreniami zameranými na regulovanie „energetických“ činností. Tento nedostatok dodnes pretrváva, ale naviac, predloženým návrhom novely zákona sa ešte zvýrazňuje.

3. Zastávame názor, že zákon č. 276/2001 Z.z. zasahuje nevhodným spôsobom do kompetencií rezortov, ktoré sú upravené zákonom č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, pretože v zákone nie je žiadna zmienka o tom, že by Ministerstvo hospodárstva SR ako ústredný orgán štátnej správy malo pridelenú akúkoľvek kompetenciu pre vodné hospodárstvo. Táto kompetencia je pridelená zákonom Ministerstvu životného prostredia SR. Uvedomujeme si, že zákonom č. 276/2001 Z.z. bola Úradu pre reguláciu sieťových odvetví prostredníctvom regulácie udelená kompetencia zabezpečovať nediskriminačný a transparentný výkon činností v sieťových odvetviach, uplatňovanie regulačných opatrení zameraných na znižovanie rizík porušovania pravidiel hospodárskej súťaže a podobne, aby sa chránili práva a povinnosti oprávnených odberateľov a domácností, a s tým spojenými kontrolnými činnosťami. Avšak zabezpečovanie mimoriadne závažných zásahov do ekonomických, prevádzkových a iných podmienok subjektov vykonávajúcich prevádzkovanie a rozvoj verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií prostredníctvom výnosov ÚRSO – bez zákonne ošetrenej formálnej spolupráce a spolupôsobenia s rezortom MŽP SR, ktorý zodpovedá za jeho trvalo udržateľný rozvoj považujeme za kontraproduktívne a z dlhodobého hľadiska nevytvárajúce žiaduce podmienky pre subjekty podnikajúce vo vodárenstve.

stva v zákone, keď definuje zriadenie Regulačnej rady ako orgánu stratégie a riadenia regulácie v sieťových odvetviach (t.j. i vo vodnom hospodárstve), pričom však v § 9 stanovuje podmienky pre členov regulačnej rady bez adekvátnej požiadavky na praktické predpoklady člena rady z oblasti vodného hospodárstva. Vyplýva z toho, že podľa predstáv predkladateľa návrhu zákona majú o závažných regulačných opatreniach pre prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií „kvalifikovane“ rozhodovať osoby s praxou v odvetvovej, priemyselnej alebo komunálnej energetike alebo v jej cenotvorbe. Preto považujeme za potrebné zabezpečiť v príslušných paragrafoch novely zákona, aby došlo k náprave terajšieho nevyhovujúceho stavu, pretože problematika vodného hospodárstva je v zákone č. 276/2001 Z.z. nevyvážená s problematikou energetických odvetví, a tiež aby novelou zákona bolo primerane početne a odbornostne zastúpené vodné hospodárstvo v orgánoch regulácie tak, ako energetické odvetvia, v snahe zabezpečovať zosúlaďovanie regulačnej politiky s relevantnými koncepčnými dokumentmi MŽP SR (napr. Koncepcia vodohospodárskej politiky do r. 2015, Plán rozvoja verejných vodovodov, resp. plán rozvoja verejných kanalizácií pre územie SR). Toto uvádzame najmä v súvislosti s § 9, kde je uvedené, že členom regulačnej rady môže byť len pracovník so zameraním na energetiku – nie je nám jasné, ako je v takomto prípade možné dosiahnuť, aby regulačná rada prijímala rozhodnutia v súlade s inými normami a dokumentmi vzťahujúcimi sa na oblasť vodného hospodárstva. Žiadame toto náležite dopracovať a zrovnoprávniť postavenie zástupcov pre oblasť vodárenstva a v zákone zabezpečiť, že ak má ÚRSO regulovať cenotvorbu vodného hospodárstva, musí Regulačná rada byť adekvátne zastúpená i odborníkmi z odboru vodného hospodárstva, aby prostredníctvom nich mohla rada prihliadať i na opodstatnené koncepčné zámery MŽP SR.

4. Pripravovaná novela zákona č. 276/2001 Z.z. ďalej oslabuje pozíciu vodného hospodár-

5. Návrh regulačnej politiky, ako i návrh rozsahu cenovej regulácie (prípadne iné doku-

BWT

BTPDJÈDJB WPEÈSFOTLâDI TQPMPŘOPTUÓ


stratégie menty podobného charakteru) vo forme návrhu je potrebné podľa nášho názoru predkladať k posúdeniu najmä Ministerstvu životného prostredia a nie Ministerstvu hospodárstva, pretože vecná problematika upravovaná v týchto dokumentoch spadá podľa kompetenčného zákona č. 575/2001 Z.z. do kompetencie MŽP SR. Odporúčame preto, aby sa v novelizovanom zákone považovalo ministerstvom pre účely energetiky – Ministerstvo hospodárstva SR a ministerstvom pre účely vodného hospodárstva – Ministerstvo životného prostredia SR. Pokiaľ nebude možné, resp. nebude záujem v zákone adekvátne zapracovať problematiku vodného hospodárstva, t.j. keď sa nepodarí vyváženým a konzistentným spôsobom prepojiť vodárenskú problematiku s procesnými pasážami týkajúcimi sa energetického hospodárstva, resp. začleniť vyváženým spôsobom zástupcov vodného hospodárstva do orgánov regulácie v sieťových odvetviach, sme toho názoru, že je potrebné ustanoviť osobitnú reguláciu pre oblasť vodného hospodárstva a neriešiť formou „prilepenia“ k energetickému zákonu – reguláciu tak dôležitej činnosti, akou je prevádzkovanie verejných vodovodov a verejnýh kanalizácií.

6. Žiadame návrh novely zákona upraviť tak, aby návrh regulačnej politiky na nastávajúce regulačné obdobie, ako aj návrh koncepcie rozsahu cenovej regulácie – upravujúce regulačný rámec pre vodné hospodárstvo - predkladala regulačná rada do 31.3. kalendárneho roka k schváleniu Ministerstvu životného prostredia SR (a nie MH SR). Dôvodom takejto požiadavky je najmä snaha zabezpečiť priestor na posúdenie súladu navrhovanej regulácie so zámermi Koncepcie vodohospodárskej politiky príslušného obdobia (nie je mysliteľné, aby súlad regulácie vodného hospodárstva porovnávalo Ministerstvo hospodárstva SR, naviac so zámermi energetickej politiky. Žiadame preto zakotviť v zákone, aby schvaľovacie a rozhodovacie úkony uplatnené v zákone boli voči regulovaným subjektom vodného hospodárstva v plnej kompetencii Ministerstva životného prostredia SR a nie Ministerstva hospodárstva SR. Vychádzame z toho, že Ministerstvo hospodárstva SR nedisponuje (podľa zákona č. 575/2001 Z.z. o organizovaní činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy) žiadnou kompetenciou k vodnému hospodárstvu, táto prináleží podľa § 16 zákona 575/2001 výhradne Ministerstvu životného prostredia SR ako ústredné-

DISA PLUS, s.r.o. Kysucká 14 903 01 Senec

Dodávame:  Automatické čerpacie stanice pre zabezpečenie konštantného tlaku v rozvode vody  UV zariadenia a ozonizátory pre dezinfekciu pitnej vody  Dávkovacie zariadenia Cl2 a ClO2  Vodárenské a priemyslové čerpadlá  Detekčné prístroje  Kamerové systémy pre inšpekcie potrubí  Príslušenstvo pre potrubné systémy

mu orgánu štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia vrátane vodného hospodárstva. 7. Ustanovenie o účastníkoch odvolacieho konania bolo prevzaté z § 14 zákona o správnom konaní č. 71/1967 v platnom znení, avšak z komplexne pojatej problematiky citovaného zákona je spracovanie uplatnené v návrhu zákona nedostatočné a bude v praxi vyvolávať neprekonateľné a neriešiteľné problémy pri regulácii. Stačí, aby „dotknutá osoba“ tvrdila, že je takouto dotknutou osobou a podľa dikcie návrhu tohto zákona nemá kto preukázať, či naozaj je tou dotknutou osobou. Dotknutými osobami tým môžu byť prakticky všetci odberatelia, ktorí budú tvrdiť, že cena im nevyhovuje. Odporúčame zúžiť definíciu účastníka konania pre účely tohto zákona určitými objemovými limitami odoberaného množstva a tiež vhodným spôsobom upraviť navrhované ustanovenia so zreteľom na ich aplikovateľnosť v praxi. Nie je riešené, kto má posúdiť, že ide o oprávneného účastníka konania. Ing. Daniel Gemeran predseda správnej rady AVS

Prevádzkový manažérsky informačný systém PMIS slúži na prezentáciu a evidenciu údajov vo Vašej vodárenskej spoločnosti. V prevádzkovom manažérskom informačnom systéme sa údaje v porovnaní s ostatnými informačnými systémami nenapĺňajú, ale len prezentujú. Z technologického hľadiska je systém PMIS postavený na webovskej technológii NaTEC od spoločnosti CORA GEO, ktorá je určená na distribúciu údajov v prostredí intranet a internet. PMIS prezentuje tieto oblasti údajov: � Modul DIS • prijatá a odoslaná pošta, spisy � Modul GIS • štatistiky o vedeniach a prípojkách Výnimočnosť PMIS: (vodovody, kanalizácia) • štatistiky o okrskoch � údaje sa nenapĺňajú � Modul PTIS iba vyhodnocujú už existujúce • poruchy, rozkopávky, odstávky � určený pre strategické riadenie • zmluvy � poskytuje prehľady a zostavy • voda vyrobená, straty, odpady agregovaných informácií z • údržba (cyklická a necyklická) rôznych hľadísk • investičná výstavba (požiadavky, � generalizuje informácie zámery, plány) � kladie dôraz na vizualizáciu • žiadosti nových odberateľov

(spojky, objímky, manžety, orientačné tabuľky)

___________________________________ Tel.: +421/2/45 64 92 17-8 Fax: +421/2/45 64 92 19 e-mail: [email protected] www.disaplus.sk

CORA GEO, s. r. o. Geographic Information Systems Štefánikova 15 058 01 POPRAD Slovensko


Tel.: + 421 - 52 - 285 14 11 Fax: + 421 - 52 - 285 14 13 [email protected] www.corageo.sk

téma

Zisk či nezisk? To je otázka. Táto otázka sa práve v období stanovovania ceny pre ďalší rok objavuje hádam všade. Kladú ju spotrebitelia, regulátor, médiá, akcionári vodární, živo sa o ňu zaujíma odborná i široká verejnosť.

Diskusia na túto tému sa však zdá zbytočná. O tom, že vodárenský sektor bude podnikateľským subjektom, ktorý bude dosahovať zisk je už predsa rozhodnuté. Rozhodlo sa o tom v momente privatizácie štátnych podnikov, a teda v momente ich transformácie na akciové spoločnosti. Podľa obchodného zákonníka je akciová spoločnosť subjektom založeným na účel podnikania a dosahovania zisku. Rozhodnutie o existencii zisku vo vodárenstve padlo vo chvíli, keď MF SR prestalo určovať ceny vodného a stočného a v súlade so zákonom o regulácii v sieťových odvetviach bol vydaný výnos na stanovenie cien, v kto-

10

rom je základným vzorcom na výpočet ceny suma oprávnených nákladov plus primeraný zisk. Špeciálne silnú cieľovú skupinu, ktorá sa zaoberá touto témou predstavujú starostovia obcí t.j. noví akcionári vodárenských spoločností. Samotný seminár organizovaný AVS v dňoch 20.- 21. septembra v Žiline bol živým dôkazom toho, koľko volených zástupcov obcí pracovalo s mylným presvedčením, že nulový zisk vodárenských spoločností sa rovná zníženiu ceny vody. Ekonomicky nepopierateľný je však fakt, že vodárenská spoločnosť musí vytVODÁRENSKÉ POHĽADY

várať zisk, pretože investície sú tvorené len a len zo zisku. Vďaka zisku sa môžu vodárenské spoločnosti púšťať do potrebných investícií sietí, ich rekonštrukcií , opráv...Zisk predstavuje dnes už samozrejmú podmienku pri získavaní úverov od bánk, je garanciou prosperity spoločnosti. Jednou z ambícií slovenskej vlády je i kvalitné a dôsledné čerpanie financií z Eurofondov. Ich konečným odberateľom však môže byť len ekonomicky silná a stabilná spoločnosť, ktorá je garantom využívania projektu a teda i jeho ukončenia. A to sme sa vrátili k čarovnému slovíčku ZISK...

téma Vzhľadom k aktuálnej populárnosti tejto témy sme požiadali o ekonomický pohľad na vec odborníka – Ing. Anitu Gašparíkovú (ekonomický riaditeľ VVS, a.s.).

ciálneho a inflačného faktora a nie ako štandardného produktu na trhu. Práve zisk je cestou ako tento nepriaznivý stav zmeniť a vytvoriť zdroje na investície a rozvoj.

Zisk či nezisk je dnes častá otázka, s ktorou sa stretávate. Ako by ste na ňu reagovali v rámci diskusie?

Zisk je zdrojom daní štátu. Správna daňová politika motivuje spoločnosti k rozvojovým aktivitám. Dostatočné príjmy štátneho rozpočtu z daní sú zdrojom, z ktorého štát môže podporovať sociálne problémové skupiny obyvateľstva, bez toho, aby deformoval trh nesprávnou reguláciou, poškodzoval ekonomiku spoločností a brzdil rozvoj vodárenského odvetvia. Kvalitnú pitnú vodu , bezproblémovú dodávku , efektívne služby vodárenských spoločností vyžadujú všetci spotrebitelia. Nielen tí, ktorí na to nemajú, ale aj tí, ktorí na to majú. Celoplošnou reguláciou sa sociálny faktor nízkych cien poskytuje aj pre tých, ktorí to vôbec nepotrebujú.

Ak sa diskutuje o výške zisku, prvá otázka by mala znieť : Hovoríme o ekonomickom pojme EBIT, NOPAT, NET PROFIT? Každý z týchto pojmov v ekonomike vyjadruje zisk. Kto z diskutujúcich, kritizujúcich a rozhodujúcich o zisku vodárenských spoločností pozná ekonomickú podstatu týchto pojmov a spôsob výpočtu. Ak niekto tvrdí, že vodárenské spoločnosti majú vysoké zisky, otázka znie: Vzhľadom k čomu ? V porovnaní s inými odvetviami národného hospodárstva SR, v porovnaním s rovnakými odvetviami iných štátov? Je zisk vysoký vzhľadom na korunu tržieb, na korunu nákladov, alebo na jednotku aktív spoločností ? Zisk je triviálne povedané suma, ktorú spoločnosť vyprodukovala nad rámec svojich nákladov. Ak porovnáme výšku zisku s výškou nákladov alebo majetku, hovoríme o efektívnosti vynaložených prostriedkov. Ale ak hovoríme o výške primeraného zisku vo vodárenstve , nemali by sme hovoriť o jednej sume, ktorú vyčítame z riadku výkazu ziskov a strát spoločnosti, pretože je len výsledkom účtovných postupov daných legislatívou štátu a je základňou pre výpočet platenia daní. Suma účtovného zisku nič nehovorí o kvalite služieb, spokojnosti zákazníkov, o finančnej situácii alebo o rozvojových programoch spoločnosti.

Posledné tri roky regulácie cien vodného a stočného na Slovensku sú rokmi hľadania správnej výšky primeraného zisku a správnej „sociálne dostupnej ceny“. Nedosahovať zisk pritom môže znamenať síce nižšiu cenu pre spotrebiteľa, ale zákonite na úkor nižšej kvality služieb, čo môže priniesť napríklad dlhšiu dobu odstávky pitnej vody, pretože sa nevygenerujú zdroje pre obnovu technológie na odstraňovanie porúch, pozastavenie rozvojových programov a investičných aktivít na zvyšovanie napojenosti. Nedosahovanie zisku vo vodárenstve znamená aj nižšie príjmy do štát-

neho rozpočtu vo forme daní, ale aj žiadne príjmy do rozpočtov miest a obcí z dividend. Je dosiahnutie takéhoto stavu skutočným záujmom regulátora, akcionárov aj spotrebiteľov ? Aj v iných krajinách napriek tomu, že sa ceny vodného a stočného regulujú, je súčasťou ceny zisk. V každej krajine dochádza štatisticky ku rastu cien . Meradlom povoleného cenového rastu, napríklad vo Veľkej Británii, však nie je len výška oprávnených nákladov a zisku, ale predovšetkým kvalita služieb, ktoré vodárenské spoločnosti vedia svojim zákazníkom poskytnúť a efektívnosť vynakladania zdrojov. Posudzovanými ukazovateľmi sú napríklad stratovosť, kvalita dodávanej pitnej vody, počet dní potrebných na vybavenie reklamácie , poruchovosť siete, správnosť fakturácie, počet odberateľov, ktorých spotreba je meraná, dostupnosť a ľahkosť telefonického kontaktu s vodárenskou spoločnosťou. Takýto prístup k regulácii môže byť ukážkou, ako sa dá posudzovať efektívnosť a stanoviť zisk vodárenských spoločností hlavne s ohľadom na spotrebiteľov. Spokojnosť spotrebiteľa má byť motívom konania aj vodárenských spoločnosti aj regulátora. Odpoveď na otázku: Zisk či nezisk? je jednoznačná: ZISK. Zisk je prospešný pre vodárenskú spoločnosť, pre spotrebiteľa, pre štát aj pre akcionárov. (šefr.)

Komu slúži zisk? Zisk je zdrojom na vyplatenie dividendy. Každý akcionár – vlastník kapitálu má podľa obchodného zákonníka nárok na dividendu – podiel na zisku spoločnosti. Dividenda je odmena za podnikateľské riziko, ktoré znáša vlastník, tým že vloží svoj kapitál do spoločnosti. Vo vyspelom ekonomickom prostredí je práve dividenda cieľom, prečo vlastník kapitálu investuje do akejkoľvek spoločnosti. Na Slovensku sú akcionármi prevažne mestá a obce a vyplatené dividendy by mali putovať do mestských a obecných rozpočtov akcionárov, čiže späť k zákazníkom, ktorí ju zaplatili v cene. Zisk je zdrojom pre ďalší rozvoj a investície. Je naivné si myslieť, že výška odpisov, ktoré vodárenské spoločnosti v súčasnosti generujú je postačujúca na nevyhnutné miliardové investície, ktoré sú potrebné na dobudovanie infraštruktúry , zabezpečenie dlhoročne zanedbávanej údržby a modernizácie existujúcich sietí. Žalostne nízka napojenosť a technická vyspelosť vodárenského sektora v porovnaní s okolitým svetom je alarmujúca a je výsledkom vnímania pitnej vody ako soVODÁRENSKÉ POHĽADY

11

téma

Aktuálny pohľad do vodárenských spoločností...

Anketa

Starostovia na slovíčko...

Vykázala Vaša vodárenská spoločnosť za rok 2005 zisk? Ak áno, koľko bolo obciam vyplácané na jednu akciu (v SKK)? Uveďte príklad konkrétnej obce, koľko financií v dividendách obdržala.

Pre objektívnosť sme o vyjadrenie k téme ziskovosti či neziskovosti vodárenských spoločností požiadali aj starostov obcí. Mnohí oslovení sa z neznámeho dôvodu k tejto záležitosti vyjadřovat oficiálne nechceli. Niektorí celú problematiku vnímajú spomínanou prezentovanou optikou, že voda, ktorú im predávajú vodárenské spoločnosti, je drahá, kým oni sami vraj majú zo svojho vlastného vodovodu lacnejšiu vodu. Další zasa, zrátajúc si všetky plusy a mínusy, vyjadrili opačný názor. Ponúkame aspoň dva názory starostov, ktorí vyšli z anonymity:

Emil Štibraný, Lošonec (okres Trnava) zdôraznil, že on je za to, aby vodárenské spoločnosti vykazovali zisky. „Zrejme to platí aj vo všeobecnosti, ale určite to platí v prípade Trnavskej vodárenskej spoločnosti. Som za to, aby mala zisky a kumulovala ich. Napríklad u nás sa robí verejná kanalizácia a keďže fondy EÚ na všetko nestačili, spoločnosť si zobrala úver. Rozumejte mi, úver na to, aby u nás mohla dobudovať kanalizáciu, ktorá bude podľa projektov hotová do roku 2008.“ Ako starosta Lošonca ďalej uviedol, keby vodárenská spoločnosť nebola zisková, žiadna banka by jej úver nedala.

Podľa Ing. Ladislava Cingela, starostu Dunajskej Lužnej (okres Senec) je vytváranie zisku tejktorej novovzniknutej vodárenskej spoločnosti s cieľom budovať ďalšiu infraštruktúru nevyhnutné. „Nedá sa všetko preniesť na plecia akcionárov obce a mesta. Ďalej je potrebné, aby časť investícií prevzali na seba developeri. A to, že sa časť tvoriaceho zisku získava aj na úkor zvyšovania poplatkov za vodu, to ja považujem za určitý druh solidárnosti s tými obyvateľmi, ktorí ešte verejné vodovodné siete nemajú a pre ktorých sa tieto siete budujú aj z takto vytvoreného zisku!“ Inžinier Cingel zároveň vyjadril presvedčenie, že keď všetky vodovodné siete už budú vybudované a vodárenske spoločnosti budú stabilizované, možu pristúpiť k znižovaniu ceny vody.

BRATISLAVSKÁ VODÁRENSKÁ SPOLOČNOSŤ, a.s.

Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. vykázala v roku 2005 zisk po zdanení vo výške 315 mil. korún. So súhlasom akcionárov sa väčšina zisku investovala do rozvoja vodárenskej infraštruktúry a dividendy neboli vyplácané za roky 2003, 2004, 2005.

V roku 2005 Trenčianska vodohospodárska spoločnosť (TVS, a.s.) dosiahla zisk po zdanení vo výške 13,563 mil. Sk. TVS ako prevádzková spoločnosť nemá akcionársky vzťah so žiadnym vlastníkom infraštruktúry. Väčšina vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry v obciach pod správou TVS je vložená do akciovej spoločnosti Trenčianske vodárne a kanalizácie (TVK, a.s.), s ktorou má TVS, a.s. uzatvorenú zmluvu o nájme a prevádzkovaní vodohospodárskej infraštruktúry.

SEVEROSLOVENSKÁ VODÁRENSKÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. Spoločnosť Severoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. hospodárila v roku 2005 so ziskom 48 193 tis. Sk. Akcionári spoločnosti na valnom zhromaždení rozhodli, že zisk sa použije, okrem štandartných prídelov do sociálneho a rezervného fondu, na preúčtovanie na zníženie straty minulých období, t.j. neboli akcionárom vyplatené žiadne dividendy.

Vodárne a kanalizácie mesta Komárno, a.s.

Vodárne a kanalizácie mesta Komárna, a.s. vykázala za rok 2005 zisk po zdanení v objeme 1.136. tis. SKK. Nakoľko však majetkové prepojenie na spravované obce je formou prenájmu vodárenského majetku jednotlivých obcí, KOMVaK a.s. platí obciam nájomné vo výške odpisov.

VÝCHODOSLOVENSKÁ VODÁRENSKÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. PODTATRANSKÁ VODÁRENSKÁ PREVÁDZKOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. PVS, a.s. vykázala za rok 2005 konsolidovaný hospodársky výsledok po zdanení v celkovej výške 48,3 mil. Sk. PVS, a.s. nevyplácala v súlade so stanoviskom orgánov spoločnosti akcionárom dividendy. Zisk spoločnosť použije na investície do vodovodov a kanalizácií v regióne. Za rok 2005 spoločnosť vynaložila na investičnú činnosť spolu 337,8 mil. Sk z čoho až 132 mil. Sk bolo z vlastných zdrojov.

(fur)

12

TRENČIANSKA VODOHOSPODÁRSKA SPOLOČNOSŤ, a.s.

VVS a.s. za rok 2005 vykázala účtovný zisk po zdanení vo výške 93.803 tis. Sk . Akcionárom spoločnosti boli za obdobie roka 2005 vyplatené dividendy v celkovej výške 36 740 485,00 Sk, čo znamená dividendu vo výške 5 Sk na jednu akciu. Priemerná dividenda pre obec je vo výške cca 15 000 Sk. (red.)



oko

Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s.

Z histórie a súčasnosti V druhej polovici roku 1966 zriadilo Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva (MLVH) Východoslovenské vodovody a kanalizácie, š. p., ktoré mali svoje sídlo v metropole východného Slovenska, v Košiciach. Zároveň boli na území každého okresu, v jeho sídle, zriadené okresné závody.

Organizačná štruktúra PVPS, a.s.

RNDr. Tomáš Paclík predseda predstavenstva PVPS, a.s. Štatutárne orgány spoločnosti PVPS, a.s. Predstavenstvo: Tomáš Paclík – predseda Philippe Guitard – člen Pierre Brunet – člen Martin Bernard – člen Mikuláš Kovaľ – člen Dozorná rada: Zuzana Nebusová Jozef Kaleta Monika Kurillová Jana Sedláková Etienne Petit Tomáš Haltuf Štefan Bieľak Rudolf Kušnír Management: Mikuláš Kovaľ – výkonný riaditeľ Peter Griger – vedúci divízie služieb Eva Krajčová – vedúca divízie kanalizácie a ČOV Eva Sýkorová – vedúca divízie financií Patrik Tkáč – vedúci divízie obchodu Peter Kovalčík – vedúci divízie výroby a distribúcie vody VODÁRENSKÉ POHĽADY

13

oko Prvé zmienky o výstavbe jednoduchých vodovodov na východe Slovenska sú už z 15. storočia. Prívodné a rozvodné potrubia boli vtedy drevené. Medzi najvýznamnejšie rozvody pitnej vody z obdobia konca 19. a začiatku 20. storočia patrí vodovod v Spišskej Novej Vsi, Gelnici, Levoči a Kežmarku. V 30.-tych rokoch minulého storočia boli vybudované vodovody v Spišskej Belej a Poprade.

Environment . Treba však podotknúť, že týmto rozhodnutím PVS nepredáva svoj majetok, ale len prevádzkovú časť vodární.Veolia Environnement, je svetovou jednotkou v poskytovaní služieb v oblasti výroby a distribúcie pitnej vody a odvádzaní a čistení odpadových vôd. Tieto služby poskytuje 110 miliónom obyvateľov a 40 000 priemyslovým podnikom vo viac ako 56 krajinách sveta.

Rast počtu obyvateľstva, jeho koncentrácia, rozvoj priemyslu a ďalšie vplyvy prinútili vtedajšiu vodárenskú spoločnosť, aby prijala koncepciu vytvorenia vodárenských sústav so skupinovými vodovodmi. Preto MLVH zriadilo štátnu hospodársku organizáciu s nepatrne pozmeneným názvom Východoslovenské vodárne a kanalizácie, š. p. (VVaK), ktorá zastrešovala 12 odštepných závodov.

Vstup strategického investora súvisí s plánovaným rozvojom infraštruktúry tak, aby roku 2015 bol podiel obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov viac ako 90 % a podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu viac ako 70 % a na dosiahnutie tohto zámeru potrebujeme do roku 2015 približne 10 mld. Sk. Prevažnú časť z nich chceme získať z fondov EÚ ale časť musí PVS, a. s. zabezpečiť z vlastných zdrojov.

Po zmenách v politickom a štátnom systéme našej republiky si došlo k ďalšej zmene v štruktúre spoločnosti a to od 1. mája 2003 k rozdeleniu VVaK na dve časti:  Východoslovenskú vodárenská spoločnosť, a. s., Košice  Podtatranskú vodárenskú spoločnosť, a. s., Poprad (PVS)

PVPS, a. s. je akciová spoločnosť, člen skupiny Veolia, pôsobiaca v regióne Vysokých Tatier so sídlom v Poprade. Prevádzkuje v zmysle platnej legislatívy vodné zdroje, vodovodnú a kanalizačnú sieť, vykonáva laboratórnu činnosť a ostatné služby pre odberateľov na svojom území.

Koncom toho istého roka prešla spoločnosť zmenami v organizačnej štruktúre. Od 1. októbra 2003 bola zrušená závodová a po personálnom audite vytvorená divízna štruktúra spoločnosti.

Základné priority skupiny Veolia na Slovensku sú v oblasti zvyšovania kvality pitnej vody a poskytovaných služieb, znižovanie strát v rozvodných sieťach a orientácia spoločnosti na odberateľa.

Z dôvodu zvyšujúceho sa tlaku na efektívnosť prevádzkovania majetku a jeho ekonomiku a vzhľadom na rýchle technologické, spoločenské i hospodárske zmeny spojené s liberalizáciou trhu v rámci EÚ, na základe schválenia vlastníkmi a príslušnými orgánmi spoločnosti vznikla 1. januára 2005 nová stopercentná dcérska spoločnosť Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. (PVPS). Vlastníctvo všetkých aktív a majetku pritom zostalo na pôvodnej materskej spoločnosti PVS. Rovnako sa nemenili kompetencie v oblasti rozhodovania o investíciách, ďalšom rozvoji a fondoch EÚ. Na základe uzatvorenej zmluvy medzi oboma spoločnostami – materskou a dcérskou – PVPS, a.s. zabezpečuje prevádzkovanie vodovodov a kanalizácií, vrátane ČOV, ale bez vlastníckeho alebo rozhodovacieho práva k tomuto infraštrukturálnemu majetku.

Oblasť pôsobnosti PVPS pozostáva z troch bývalých odštepných závodov VVaK: Popradu, Spišskej Novej Vsi a Starej Ľubovne, ktoré sa rozprestierajú na území šiestich okresov Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves, Gelnica, Levoča.

Keďže obce a mestá ako akcionári materskej spoločnosti nedisponujú dostatočnými finančnými zdrojmi, primátori a starostovia sa zhodli na najvhodnejšej možnosti ich získania – vstupom strategického investora. V polovici mája 2006 akcionári materskej spoločnosti PVS, a. s. rozhodli o predaji prevádzkovej dcéry PVPS francúzskemu lídrovi pôsobiacemu vo vodohospodárskom trhu – Veolia Voda, súčasti skupiny Veolia

14


Produkty a služby Výroba a distribúcia pitnej vody V súčasnosti PVPS, a. s. zásobuje 289 212 obyvateľov, čo z celkového počtu obyvateľov v našom regióne predstavuje takmer 78 %. Prevádzkuje 1 518,5 km vodovodnej siete (bez prípojok) so 40 444 ks vodovodnými prípojkami v 108 obciach s kapacitou vodných zdrojov 2 296,7 l/s. Pre zásobovanie verejných vodovodov využívame vodu z podzemných vodných tokov a kde nie je iná možnosť, aj povrchovú vodu – z potokov a riek. Využívame celkovo 211 podzemných vodných tokov (prameňov alebo vrtov) a 22 povrchových vodných tokov. Rozhodujúcimi vodnými zdrojmi, ktoré zásobujú prevažnú časť nami zásobovanej oblasti sa nachádzajú v lokalite Liptovskej Tepličky, kde je 5 prameňov a 9 vrtov s priemernou výdatnosťou cca 500 l/s. Dodávku pitnej vody zabezpečuje 38 čerpacích staníc. Odvádzanie a čistenie odpadových vôd PVPS, a. s. prevádzkuje 40 verejných kanalizácií v celkovej dĺžke 408 km (bez prípojok), na ktoré je napojených 190 141 obyvateľov. Celkový počet kanalizačných prípojok predstavuje 18 363 ks s celkovou dĺžkou 191,55 km. Aktuálny stav napojenosti obyvateľstva na verejnú kanalizáciu je 51,26 %.

oko


Dispčing a GIS Spoločnosť významne pokročila v modernizácii a skvalitnení dispečerského riadiaceho systému. Len v roku 2005 modernizovala systém na 68 objektoch. Programové vybavenie bolo doplnené o evidenciu a plánovanie cyklickej a necyklickej údržby. Zmodernizovanie geografických informačných systémov umožňuje prepojenie systému grafických databázových údajov GIS a zjednotenie databázy jednotlivých sietí a zariadení na zmapovaných oblastiach medzi jednotlivými strediskami. Odvádzanie a čistenie odpadových vôd PVPS, a. s. prevádzkuje 26 čistiarní odpadových vôd – 3 mechanické a 23 mechanicko-biologických. Celková kapacita čistiarní odpadových vôd je 84 340 m3 odpadovej vody za deň. Divízia služieb zabezpečuje opravy a údržby majetku, vodovodných a kanalizačných sietí, zabezpečuje všetky úkony spojené so zachytením, úpravou, akumuláciou a prívodom pitnej vody k spotrebiteľom a náväzne na to odvedenie a čistenie splaškových odpadových vôd. Pre bezporuchovú prevádzku zariadení vodohospodárskych objektov zabezpečujú opravy elektromotorov, čerpadiel, vodomerov, prietokomerov, revízie vyhradených tlakových, plynových a zdvíhacích zariadení, opravy laboratórnej techniky a mnohé ďalšie.

alebo pri osobnej návšteve na zákazníckych centrách v Poprade, Spišskej Novej Vsi a Starej Ľubovni. Z dôvodu ďalšieho skvalitnenia našich služieb odberateľom spoločnosť buduje call centrum, ktorým zastreší celú podtatranskú oblasť, vykonáva prieskum spokojnosti zákazníkov a na základe neho smeruje svoje aktivity tak, aby čo najviac zodpovedali potrebám zákazníkov. Kvalita vôd Kvalitu vôd sledujeme v našich laboratóriách pomocou fyzikálno-chemických, mikrobiologických a hydrobiologických skúšok pitných, povrchových a úžitkových vôd, vrátane technických rozborov vôd. Vykonávame rozbory vzoriek splaškových a priemyselných odpadových vôd a tiež rozbory kalov a technologické rozbory jednotlivých stupňov v čistiarňach odpadových vôd. Oddelenie laboratórnej činnosti kontroly kvality je v procese akreditácie v zmysle STN ISO/IEC 17025 na činnost skúšobných kalibračných laboratórií. Proces akreditácie by mal byť zavŕšený do konca roka 2006.

Kvalita vôd

Starostlivosť o zákazníkov

Starostlivosť o zákazníkov Medzi základné ciele spoločnosti patrí spokojnosť odberateľov s poskytovanými službami. Preto neustále pokračujeme v zlepšovaní podmienok pre poskytovanie služieb zákazníkom. Vďaka novému systému on-line spojenia sú pracovníci spoločnosti schopní poskytovať aktuálne a úplné informácie klientom telefonicky, e-mailom

Dispčing a GIS VODÁRENSKÉ POHĽADY

15

oko


Vodárne a kanalizácie mesta Komárno, a.s. Čo je nového v našej spoločnosti ? Pred rokom sme prezentovali vo Vodárenských pohľadoch našu spoločnosť, v ktorej boli informácie o histórii, súčasnosti ako i blízkej budúcnosti. Pre oživenie pamäti uvádzame, že prvá čerpacia stanica pitnej vody so zabudovanými čerpadlami poháňanými plynovými motormi, dĺžkou vodovodu 29 km a s vežovým vodojemom o objeme 500 m3 bola uvedená do prevádzky v roku 1902. Po viacerých rekonštrukciách a úpravách je pôvodný objekt vodárne stále vo funkčnom stave.

Diaľkové odčítanie vodomerov Každá vodárenská spoločnosť sa stretáva s problémom prístupnosti vodomerov či už v bytových domoch, samostatných rodinných domoch, alebo v prevádzkach. V prípade ručného odčítania je možnosť omylu pri odpočte, ktorý vedie ku sporom s odberateľom. Zvýšené nároky na počet pracovníkov vznikajú i pri zmenách ceny vody a následných mimoriadnych odpočtoch.

Čerpacia stanica z roku 1902 V priebehu uplynulého roka naša činnosť bola zameraná na plnenie základných úloh spoločnosti spočívajúca vo výrobe a dodávke pitnej vody pre našich odberateľov, ako i ďalších prevádzkovateľov verejných Vežový vodojem – projektová dokumentácia

Vežový vodojem – projektová dokumentácia

16

vodovodov na území okresu Komárno. Na základe uzatvorených zmlúv prevádzkujeme vodné zdroje a verejnú vodovodnú sieť v meste Komárno, jeho MČ Kava, Nová Stráž, Pavol, Čerhát, Ďulov Dvor a v obciach Iža, Zlatná na Ostrove, Čalovec, Okoličná na Ostrove, Zemianska Olča, Tôň, Číčov, Trávnik, Radvaň nad Dunajom, Moča, Marcelová, Modrany a Mudroňovo. Nakoľko vodné zdroje na území okresu vykazujú zvýšený obsah Fe a Mn svoje úsilie v nemalej miere zameriavame na prípravu investičných akcií, ktoré budú riešiť tento problém privádzačmi kvalitou vyhovujúcej vody. Nemalú pozornosť venujeme i odvádzaniu a čisteniu odpadových vôd a to v meste Komárno a jeho mestských častiach na ČOV Komárno. Do prevádzky sme prevzali i ČOV v obci Iža a Marcelová, v ktorých je budovanie stokovej siete v počiatkoch a sú využívané v prevažnej miere na čistenie odpadových zvážaných zo žúmp jednotlivých objektov a rodinných domov obcí. VODÁRENSKÉ POHĽADY

Za účelom zefektívnenia práce sme sa zamerali na montáž rádiového diaľkového odčítania vodomerov nielen v podmienkach našej spoločnosti. Prínos tohto systému je možné rozdeliť na dve oblasti, technicko – prevádzkové a ekonomické. Technicko - prevádzkovou výhodou je najmä bezproblémové odčítanie neprístupných, alebo ťažko dostupných vodomerov, odčítanie v presne stanovený dátum, kontrola nad odberným miestom, časovo nenáročný proces odpočtu, možnosť aplikácie takmer na každé odberné miesto, vylúčenie možnosti omylu, tzv. „ľudský faktor“, technicky nenáročná montáž, programovanie a odčítanie, možnosť rozšírenia systému podľa požiadaviek vodárenskej spoločnosti, úplná inplementácia na podmienky nášho územia, záručný a pozáručný servis priamo na Slovensku. Ďalším pozitívom sú ekonomické výhody ako rýchla návratnosť investícií, zníženie mzdových nákladov na odpočet, resp. využitie kvalifikovaných pracovníkov (montérov) na inú činnosť, fakturácia k presne stanovenému dátumu odpočtu, plynulý finančný tok vodárenskej spoločnosti za dodávku vody a odvedenie odpadových vôd (pravidelná fakturácia). Celý systém spočíva v zbere údajov z vodomerov až po fakturáciu bez zásahu obsluhy. Ako každý systém odpočtu, aj tento začína od merača. Požiadavkou je, aby vodomer bol vybavený impulzným výstupom, to znamená predpripravený pre montáž reed relé. V súčasnosti výrobcovia vodomerov takéto vodomery majú vo svojom výrobnom programe. Priemyselné vodomery sú zásadne predpripravené pre montáž reed relé, v prípade mokrobežných vodomerov je potrebné túto funkciu doobjednať. Inštalovaným reed relátkom zosnímané údaje sú zozbierané a vyhodnotené v malom vysielači, ktoré je možné zachytiť ručným prenosným prijímačom. Vysielač popri funkcii vysielania zozbieraných údajov plní aj ďalšie funkcie, ako je

Aktuálny pohľad do vodárenských spoločností... identifikácia odberného miesta, zaznamenanie údajov k pevne stanovenému dátumu, sledovanie cudzieho zásahu či už mechanickým alebo elektromagnetickým vplyvom, ako i kontrolu životnosti batérie. Ručný prenosný prijímač slúži na zber údajov vysielaných vysielačom a ich prenos do ručného počítača PDA. Dosah vysielačov je až 500 m v ideálnych podmienkach, ale i v technicky nepriaznivých situáciách (hlboká šachta zo železobetónu, resp. hrubá vrstva snehu. Systémom diaľkového rádiového odpočtu sme sa začali v pôsobnosti našej spoločnosti zaoberať v roku 2004 a v súčasnosti máme týmto spôsobom zabezpečených 400 odberných miest v sídliskovej zástavbe a v ťažko prístupných lokalitách. O výhodách tohto systému odčítania spotreby vody sa v súčasnosti presviedčajú i ďalšie vodárenské spoločnosti na území Slovenska s už osadenými vodomermi. Funkčný systém je v prevádzke v podmienkach SVS Žilina, kde je osadených 300 odberných miest v sídliskovej zástavbe a priebežne sa rozširuje, ďalej v ZVS a.s. Nitra, OZ Dunaj-

Odpočítanie vodomerov z vozidla

oko

ská Streda na sídlisku s ťažko prispôsobivými spoluobčanmi. Pilotné projekty sú v prevádzke viac ako pol roka v PVPS Poprad, inštalované sú v podhorských podmienkach Vysokých Tatier a vo VVS Košice v ťažko prístupných lokalitách pešej zóny mesta Michalovce. Do prevádzky sa v mesiaci november 2006 uvádzajú prvé dve lokality (80 odberných miest) v Turčianskej vodárenskej spoločnosti v meste Martin. Ukončené, prebiehajúce a pripravované investičné akcie Na prelome rokov 2005-2006 sme ukončili a uviedli do prevádzky stavbu „Prepojenie vodovodu Patince – Radvaň nad Dunajom“ s finančným prispením EÚ a štátneho rozpočtu SR. Prívodným potrubím pre skupinový vodovod Radvaň nad Dunajom – Moča – Virt sme vyradili z prevádzky kvalitou nevyhovujúci vodný zdroj v Moči a zabezpečili dodávku vody z vodného zdroja Komárno. V meste Komárno bola vybudovaná čistiareň odpadových vôd s mechanickým čistením a plynovým a kalovým hospodárstvom v prevádzke od roku 1974. Vzhľadom k tomu, že ČOV nespĺňala kritériá na kvalitu vypúšťaných vôd do recipientu bola zahájená za pomoci projektu ISPA jej rekonštrukcia a intenzifikácia s finančným objemom 2,5 mil. EURO v členení 50 % z prostriedkov EÚ, 25 % štát a 25 % Mesto Komárno. V rámci stavby bola realizovaná rekonštrukcia mechanickej časti, plynového a kalového hospodárstva ČOV a bol dobudovaný biologický stupeň čistenia odpadových vôd. V novembri 2005 bola ČOV uvedená do skúšobnej prevádzky cieľom ktorej je doladiť chod čistiarne odpadových vôd tak, aby spĺňala všetky určené kritériá vypúšťaných vôd do recipientu v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky a EÚ. Vodomery s možnosťou rádiového odpočtu


ČOV Komárno pred rekonštrukciou

ČOV Komárno po rekonštrukcii

ČOV Komárno po rekonštrukcii

Projekt ISPA „Nakladanie s odpadovými vodami v meste Komárno“ zahŕňa dve časti, prvá - už realizovaná rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV a druhá časť „Komárnokanalizácia“ je v súčasnosti v štádiu schvaľovania tendrovej dokumentácie. V rámci druhej časti, je v objeme komponentu 1. plánované dobudovanie kanalizačnej siete v meste Komárno a jeho mestských častí v dĺžke viac ako 10 km s 208 kanalizačnými prípojkami v celkovej dĺžke 1991 m. Komponent 2. zahŕňa výstavbu retenčných nádrží v počte 2 ks a rekonštrukciu časti zberača B-1 v celkovej dĺžke 160 m. Komponent 3. sa zaoberá obnovou jednotnej kanalizácie v Komárne z materiálu betón kruhového, resp. vajcového profilu od DN 300 po DN 1800. Plánovaná dĺžka obnovy kanalizácie je cca 3900 m. Nevyhnut-

17

oko nosť utesnenia kanalizácie priamo súvisí s hydraulickou zaťaženosťou rekonštruovanej ČOV. Vysokým podielom prítoku balastných vôd sa zvyšujú náklady na prevádzku samotnej ČOV. Naša spoločnosť v súčasnej dobe realizuje dva projekty, ktoré sú financované z prostriedkov Európskeho fonde regionálneho rozvoja ERDF a prostriedkov štátneho rozpočtu.

Komárno - kanalizácia Hadovce II. etapa, Alžbetin Ostrov I. etapa

Hadovce – pretlak pod štátnou cestou

V marci 2005 bola zahájená realizácia projektu „Hurbanovo – rozšírenie kanalizácie, stoky A, B, C“. Účelom stavby je rozšírenie doposiaľ vybudovanej stokovej siete v celkovej dĺžke 11,39 km o ďalších 3,4 km gravitačnej kanalizačnej siete. Finalizácia stavebných prác v celkovom plánovanom objeme 39 977 tis. Sk s podielom finančnej pomoci EÚ 75 % a s príspevkom štátneho rozpočtu 20 % je predpokladaná v mesiaci november 2006. Od apríla 2006 prebieha realizácia projektu „Komárno – rozšírenie kanalizácie, Hadovce II. etapa, Alžbetin Ostrov I. etapa“. Ide o dve samostatné stavby, v rámci ktorých sa vybuduje 1,44 km gravitačnej kanalizačnej siete a 2,17 km tlakovej kanalizácie v lokalitách, kde sú splaškové vody akumulované v individuálnych žumpách. V rámci financovania tohto projektu z celkových nákladov na tento projekt, t.j. 16 622 tis. Sk prispieva finančnými prostriedkami EÚ 50 % a štátny rozpočet 45 %.

Hurbanovo – prečerpávacia stanica

Hadovce – výstavba kanalizácie

18

Okrem samotnej realizácie investičných akcií, prebieha aj kontinuálna príprava ďalších investičných zámerov. Do hodnotiaceho procesu na MŽP SR je v súčasnej dobe zaradený projekt „prepojenie vodovodu Iža – Marcelová – Virt“. Tento projekt je v poradí druhým, ktorého cieľom je vyriešiť zásobovanie obyvateľov kvalitnou pitnou vodou vo východnej časti komárňanského regiónu. Tomuto projektu predchádzala realizácia spomenutého projektu „Prepojenie vodovodu Patince – Radvaň nad Dunajom“. Účelom predmetných stavieb je vzájomné prepojenie a čiastočné zokruhoVODÁRENSKÉ POHĽADY

vanie troch vodárenských systémov Komárno-Iža-Patince-Patince kúpele, Moča – Radvaň nad Dunajom – Žitava - Virt a Marcelová -Chotín s cieľom vylúčenia nevyhovujúcich vodných zdrojov Moča a Marcelová. Vybudovaním prepojovacích potrubí vznikne rozsiahly vodárenský systém zásobovaný z vodného zdroja Komárno. V súčasnej dobe sú v štádiu stavebného konania projekty týkajúce sa zásobovania obyvateľov kvalitnou pitnou vodou v západnej časti komárňanského regiónu. Projekty „Prepojenie vodovodného systému Komárno-Nová Stráž-Zlatná na Ostrove s obcami Okoličná na Ostrove, Čalovec a Veľký Lél“ ako i „Prívod vody Komárno, Ďulov Dvor, Lándor a Kava“ riešia obdobný problém ako i vo východnej časti okresu prívod kvalitnej pitnej vody z vodného zdroja Komárno a odstávku vodných zdrojov v dotknutých obciach, ktoré sú v súčasnej dobe najmä z hľadiska kvality vody nevyhovujúce. Realizácia týchto projektov je plánovaná na roky 2007 – 2008. Podmienené sú však získaním finančného príspevku z fondov EÚ. Obce komárňanského regiónu majú nedostatočne vybudovanú kanalizačnú sieť, či skôr by sa dalo konštatovať, že vo väčšine prípadov kanalizácia vôbec neexistuje. Práve z tohto dôvodu sa v tomto roku zahájila intenzívna projekčná príprava v tejto oblasti. V spolupráci s dotknutými obcami sa zabezpečuje v rokoch 2006 – 2008 projektová dokumentácia, ktorá bude riešiť odvádzanie a najmä čistenie odpadových vôd. Medzi takéto projekty patria „Iža - kanalizácia, III. etapa“, „Marcelová – kanalizácia, II. epata, Číčov – Trávnik – ČOV a kanalizácia“, „Zlatná na Ostrove, Čalovec – kanalizácia a výtlak na ČOV Komárno“ a ďalšie. Za pomoci našej spoločnosti získala obec Moča v rámci programu HUSKUA 0502 prostriedky vo výške 7,2 mil. Sk pre spracovanie podkladových materiálov na odkanalizovanie obcí východnej časti komárňanského regiónu. Pre samotnú realizáciu sa naša spoločnosť mieni uchádzať o nenávratný príspevok z fondov Európskej únie v rámci Operačného programu Životné prostredie.

Hurbanovo – prečerpávacia stanica

deťom

Vodárenské spoločnosti deťom Vodárenské spoločnosti okrem svojich štandardných aktivít v rámci základnej komunikácie so zákazníkom investujú finančné prostriedky aj do projektov zameraných na zvýšenie informovanosti obyvateľstva o hodnote ponúkaného produktu – vody. Nemalú pozornosť pri týchto aktivitách venujú svojim najmenším zákazníkom – deťom.

VÝCHODOSLOVENSKÁ VODÁRENSKÁ SPOLOČNOSŤ, a.s.

Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. ako zákaznícky orientovaná spoločnosť si uvedomuje dôležitosť komunikácie so širokou verejnosťou. Jej cieľom je nielen neustále skvalitňovanie služieb, ale i zvýšenie informovanosti obyvateľstva o kvalitách, hodnote ale i význame produktu, t.j. pitnej vody. Špeciálny záujem pri šírení osvety sa zameriava na naj-

TRENČIANSKA VODOHOSPODÁRSKA SPOLOČNOSŤ, a.s.

mladšiu cieľovú skupinu zákazníkov – deti, pre ktoré pripravuje rad zaujímavých aktivít s cieľom vysvetliť náročný proces výroby vody a poukázať na význam vody a životne dôležitej tekutiny. Počas svetového dňa vody ale i v priebehu celého roka mali možnosť základné a stredné školy navštíviť ČOV a úpravne vody s odborným výkladom pracovníkov VVS, a.s.. Deň detí sa niesol v znamení tzv. Šťastného dňa plného súťaží a hier s vodárenskou tematikou pre detské domovy a verejnosť. V spolupráci s Neinvestičným fondom Vodárne pripravila VVS, a.s. literárnu a výtvarnú súťaž Voda očami detí , do ktorej sa prihlásilo 92 základných škôl. Súťaž bola určená žiakom 5. ročníkov, ktorí majú v učebných osnovách problematiku vody, jej význam a výrobu. Ví-

ťazné školy získajú 14. 12. 2006 finančné ceny na skvalitnenie vybavenia odborných učební. Ako doplnkový materiál k učivu VVS, a.s. pripravila pre 5. ročník dokumentárny film Kolobeh vody, ktorý príjemnou a pútavou formou deťom vysvetľuje, aký náročný proces prebieha, kým sa voda zo zdroja dostane až do kohútikov domácností a ako sa odpadová voda z domácností čistí a vracia zasa do riek. Tento 26 minútový dokument je vynikajúcou didaktickou pomôckou. Koniec roka patrí už tradične vianočným tvorivým dielňam, v ktorých sa s VVS, a.s. stretnú deti z detských domovov, ale i žiaci víťazných škôl.

Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s. dlhoročne sprevádza po svojich objektoch všetkých mladých, ktorí sa zaujímajú o vodu i ťažkosti spojené s jej výrobou a čistením. V regióne s nízkym percentom nezamestnanosti je to jeden z mála spôsobov akým môžeme nadchnúť mladé technické talenty pre odborné štúdium a následné zamestnanie v našej brandži. V aktivitách pre mladých sa spoločnosť zamerala na tri samostatné skupiny: základné školy, stredoškolské dobrovoľníctvo a

odborná študujúca mládež a pre každú z nich vytvorila samostatný program: Pre prvú skupinu sú najzaujímavejšie pravidelné prehliadky čistiarní odpadových vôd. V septembri 2006 spoločnosť pre veľký záujem škôl vydala ilustrovaný školácky kalendár, na ktorom si môžu žiaci po návšteve niektorej ČOV v správe TVS názorne a vtipným spôsobom osvojiť základnú čistiarenskú abecedu. Ročne takto spoločnosť hostí v priemere dvadsať škôl z trenčianskeho regiónu.


Mgr. Martina Hidvéghyová PR manažér

19

deťom

Vodárenské spoločnosti deťom Dobrovoľníctvo je jedným zo spôsobov, ktorým sa spoločnosť snaží podchytiť stredoškolskú mládež, viac naklonenú pozícii „animátora“, než „inštruovaného žiaka“. TVS pravidelne podporuje činnosť skautských oddielov a neziskových organizácií so zameraním na životné prostredie a v spolupráci s vyškolenými animátormi organizuje podujatia pre deti i verejnosť (Deň vody, oslavy storočnice trenčianskeho vodovodu a pod.) Okrem pravidelných exkurzií pre žiakov základných škôl nás každoročne teší aj záujem vysokoškolských študentov o čistiarenské technológie, a to nielen formou exkurzií, ale i pracovných a diplomových stáží. Mgr. Ondrej Odokienko PR manažér BRATISLAVSKÁ VODÁRENSKÁ SPOLOČNOSŤ, a.s.

Bratislavská vodárenská spoločnosť venuje starostlivosti o zákazníkov z roka na rok viac pozornosti. Netýka sa to len zmeny jej orientácie na spoločnosť zákaznícky orientovanú, ktorá kladie dôraz na zintenzívnenie komunikácie s verejnosťou, skvalitneniu a rozšíreniu poskytovaných služieb, vytvoreniu call centra a zákazníckeho centra. Rovnako významná je aj naša snaha zvyšovať povedomie o nenahraditeľnosti vody pre zdravie človeka a to nielen jej požívaním ale aj používaním. V tejto oblasti sa BVS zameriava zvlášť na deti, ako osobitnú významnú kategóriu zákazníkov. V priebehu roka sme pripravili pre najmenšie deti podujatie v rámci Svetového dňa vody a to Deň otvorených dverí na ostrove Sihoť, kde sa nachádza prvá čerpacia stanica v meste a vodovodné potrubia, vedené pod ramenom rieky Dunaj, ktoré si deti spolu s rodičmi mohli pozrieť. Naši zamestnanci im počas prehliadky porozprávali o histórii vodárenstva v Bratislave. Deti si mohli zasúťažiť a domov odniesť malé firemné darčeky. Na nádvorí Mestskej radnice sme zorganizovali ďalšie podujatie pre deti a rodičov s názvom Kvapka vody s kultúrnym programom a občerstvením, aby sme spropagovali termín otvorenia vodárenského múzea, plánované ako súčasť poduja-

Vodárne a kanalizácie mesta Komárno, a.s.

20

tia európskeho formátu Noc múzeí a galérií, ktorého sme sa zúčastnili ako spoluorganizátor. Celý deň mohla verejnosť navštíviť bezplatne novootvorenú expozíciu vodárenského múzea a vidieť aj si prečítať o jej histórie. V múzeu plánujeme do budúcnosti ďalšie projekty predovšetkým zamerané na mladú generáciu. V súčasnosti je záujemcom k dispozícii bezplatne vo vopred dohodnutom termíne. Tretí ročník Medzinárodného dňa Dunaja, 29. júna 2006 v Bratislave, pod heslom: „DUNAJ – PRIESTOR PRE ŽIVOT“ bol ďalším podujatím, ktorého sa zúčastnilo asi 700 detí z detských domovov z celého Slovenska. Prostredníctvom súťaží, vedomostných kvízov, Vodárne a kanalizácie mesta Komárno, a.s. sa pravidelne spolupodieľajú na zabezpečení Komárňanských dní technickou výpomocou, ako i finančným príspevkom. Nemalá pozornosť je venovaná požiadavkám pre zabezpečenie potrieb detí a mládeže v oblasti rozvoja telesnej výchovy a športu (hádzanársky oddiel, plavecký oddiel a pod.) a kultúry (Oblastný sviatok piesní a tancov v Klížskej Nemej, VODÁRENSKÉ POHĽADY

pútavých odborných prednášok mali malí aj veľkí možnosť dozvedieť sa zaujímavosti o rieke Dunaj. Bratislavská vodárenská spoločnosť priblížila verejnosti metódy čistenia vody a zabezpečovala pitný režim pre všetkých účastníkov akcie. Na začiatku leta magistrát hlavného mesta SR Bratislavy v spolupráci s organizáciou Mestské lesy oficiálne odovzdalo verejnosti do užívania zrekonštruovaný výletný areál Partizánska lúka, objekt určený predovšetkým na športové aktivity detí. V súvislosti s realizáciou projektu sa BVS okrem výstavby sietí podieľala aj na otváracom dni a okrem darčekov pre deti zabezpečovala pre ne aj dostatok pitnej vody. Starším deťom ponúkame možnosť navštíviť naše pracoviská. Často ju využívajú triedy základných a stredných škôl ako atraktívnu súčasť vyučovacieho procesu. Počas prázdninových mesiacov júl august prebiehal 3. ročník mestského podujatia Bratislava – Inline, ktoré si medzi mládežou získalo veľkú popularitu. Umožnilo im každý piatok podvečer korčuľovať mestom po vyhradených trasách, na ktoré počas roka nemá prístup. Celkovo desiatich štartov sa počas leta zúčastnilo cca deväť tisíc korčuliarov predovšetkým mladšieho veku. Naša spoločnosť im vo svojich firemných stánkoch ponúkala pitnú vodu. Jana Štulajterová hovorkyňa BVS, a.s. detský divadelný súbor). V rámci projektu „Úsmev ako dar“ sme finančne podporili deti zo sociálne slabších rodín. Celková finančná čiastka podpory deťom a verejnosti dosiahla v rokoch 2005 a 2006 výšku 369 500,- SKK István Fekete riaditeľ KOMVaK, a.s.

sovak

Je vodovodní voda vhodná i pro kojence? MUDr. František Kožíšek, CSc. – Státní zdravotní ústav, Praha Otázku v nadpisu článku si kladou mnozí spotřebitelé, kteří mají doma dítě v kojeneckém věku a nechtějí či nemohou kupovat balenou kojeneckou vodu. Následně kladou tuto otázku provozovatelům vodovodů, kteří ji dále postupují hygienikům. To, že odpověď na tuto otázku není zcela jasná ani odborníkům, pak poznáme z různých odpovědí, které lze získat. Proto je vhodné si tuto problematiku blíže vysvětlit. Dlouhá léta – přesně od roku 1959 do dubna 2004 – u nás existovalo jediné kritérium, zda pitná voda je či není vhodná pro kojence. Tímto kritériem byl obsah dusičnanů do limitu 15 mg/l (pro ostatní populaci byl limit nejprve 35 mg/l a od roku 1964 až doposud 50 mg/ l). Přehled těchto požadavků v jednotlivých předpisech je chronologicky ukázán v tabulce č. 1: Předpis ČSN 56 7900 Pitná voda ČSN 83 0611 Pitná voda ČSN 83 0611 Pitná voda ČSN 75 7111 Pitná voda Vyhl. 376/2000 Sb. Vyhl. 252/2004 Sb.

Požadavek na obsah dusičnanů 35 mg/l …u zdrojů zásobující 1959-1964 kojenecká zařízení max. 15 mg/l 50 mg/l … k umělé výživě 1964-1974 kojenců max. 15 mg/l …uvedená hodnota (50 mg/l) přesahuje obsah dusičnanů ve 1975-1990 vodě, která smí být používána k umělé výživě kojenců mezná hodnota 50 mg/l, 1991-2000 doporučená hodnota pod 15 mg/l mezná hodnota 50 mg/l, … pitná voda pro přípravu 2001-2004 kojenecké vody a nápojů musí mít obsah nižší než 15 mg/l nejvyšší mezní hodnota 2004 – dosud 50 mg/l (*) Platnost

(*) O kojencích není ve vyhlášce ani v zákoně o ochraně veřejného zdraví (ve vztahu k pitné vodě) žádná zmínka.

Vyhláška č. 252/2004 Sb., kterou se stanoví hygienické požadavky na pitnou a teplou vodu a četnost a rozsah kontroly pitné vody, však tento „kojenecký limit“ vypustila. Proč? Ze dvou důvodů. Hodnota byla zmíněna v poznámce pod tabulkou a právně nebylo jasné, kdo, jak a zda vůbec má za povinnost informovat spotřebitele, pokud měla voda obsah dusičnanů více než 15 mg/l, ale stále v limitu 50 mg/l. A hlavně panovala nejasnost ohledně odborného zdůvodnění této limitní hodnoty. Dusičnanový limit 15 mg/l byl původně stanoven z hlediska prevence kojenecké methemoglobinémie. Toto onemocnění může akutně smrtelně ohrozit kojence tzv. vnitřním zadušením. V zažívacím traktu se dusičnany vlivem některých druhů bakterií redukují na dusitany, které po vstřebání do krve způsobí přeměnu krevního barviva hemoglobinu na methemoglobin, jehož schopnost přenášet

kyslík je velmi omezená – odtud vzniká ve tkáních nedostatek kyslíku, který se v první fázi projeví modráním kůže a rtů, při prohloubeném stavu pak skutečným dušením a poškozením funkcí mozku až selháním základních životních funkcí. Kojenec (zvláště do 3 měsíců věku) je v tomto směru zvláště citlivý, protože má jednak přirozeně vyšší obsah methemoglobinu v krvi, jednak má dosud omezené mechanismy jak methemoglobin přeměnit zpět na funkční hemoglobin. V roce 1945 byl v odborné literatuře poprvé popsán případ z USA, kde bylo dokázáno, že tuto nemoc způsobila pitná voda s vysokým obsahem dusičnanů. U nás byl takový případ poprvé publikován v roce 1949 a do roku 1960 bylo v Československu evidováno 319 případů onemocnění s přibližně osmiprocentní úmrtností. Skutečný počet onemocnění byl však mnohem vyšší, protože lehčí případy nebyly evidovány a některé vážné případy byly jinak diagnostikovány. V padesátých a šedesátých letech byly příčiny této nemoci v Československu podrobně zkoumány. Přestože se již tehdy dospělo k závěru, že vedle obsahu dusičnanů je rozhodujícím faktorem přítomnost vhodných druhů nitrát-redukujících bakterií, někdy okolo r. 1955 byl navržen limit dusičnanů pro kojeneckou vodu ve výši 15 mg/l. Autorovi článku se dosud nepodařilo zjistit, jak byla tato hodnota vypočtena. Šlo však zřejmě o „tuzemský“ limit, protože v zahraničí (ani v tehdy „vzorovém“ SSSR) nemá v té době tak nízká hodnota obdobu. Z hlediska současných vědomostí nemá dusičnanový limit 15 mg/l odůvodnění, protože doporučená limitní hodnota Světové zdravotnické organizace (WHO) ve výši 50 mg/l, kterou přebírá EU i ČR, je stanovena právě s ohledem na riziko kojenecké methemoglobinémie. Obsah dusičnanů a dusitanů ve vodě se zde zřejmě uplatňuje jen jako podpůrný faktor, přičemž popsané případy methemoglobinémie se pojily s obsahem dusičnanům vyšším než 50 mg/l. Dnes se má za to, že u popisovaných případů kojenecké methemoglobinémie nebyly dusičnany vlastní nebo hlavní příčinou, ale jen „indikátorem“ bakteriální kontaminace. Hlavní příčinou byla mikrobiálně závadná voda (nebo dříve sporami kontaminovaná sušená umělá kojenecká výživa), která způsobila zánět žaludeční a střevní sliznice a následnou zvýšenou endogenní (vnitřní) syntézu dusitanů. Pokud je voda mikrobiálně nezávadná, obsah dusičnanů do 50 mg/l je z hlediska methemoglobinémie bezpečný i pro kojence. Toto stanovisko se opírá nejen o doporučení WHO, ale i americké agentury pro životní prostředí (U.S.EPA), jejíž limit pro kojeneckou methemoglobinémii je 10 mg N-NO3/l čili 44 mg dusičnanů na litr. Vedle obsahu dusičnanů je saVODÁRENSKÉ POHĽADY

mozřejmě nutné podle vyhlášky č. 252/2004 Sb. brát v úvahu i souběžnou hodnotu dusitanů, protože obě látky mají (v konečné fázi) obdobný účinek. Podle součtového pravidla musí být dodržena podmínka, aby součet poměrů zjištěného obsahu dusičnanů v mg/l děleného 50 a zjištěného obsahu dusitanů v mg/l děleného 3 byl menší nebo rovný 1: Kdusičnany/50 + Kdusitany/3 ≤ 1 kde K je naměřená hodnota dusičnanů (dusitanů) v pitné vodě. Ve vodě se však nevyskytují jen dusičnany či dusitany. I jiné látky mohou na člověka nepříznivě působit. Primárně zdravotně rizikové ukazatele s nejvyšší mezní hodnotou mají sice limitní hodnoty počítány pro hmotnost dospělého člověka, při výpočtu se ale vychází z hodnoty bezpečné denní dávky (tzv. tolerable daily intake), která je stanovena s ohledem na účinek na nejcitlivější subpopulaci a s použitím vysokých bezpečnostních faktorů. Proto WHO i Evropská komise zastávají názor, že limity pro pitnou vodu jsou bezpečné i pro kojence. Na druhou stranu mohou nastat případy, kdy voda sice splňuje limity pro pitnou vodu (a je proto z právního hlediska bezpečná), ale díky obsahu některých přirozených součástí je pro kojence méně vhodná. Jedná se o některé ukazatele s mezní hodnotou, kde limity nejsou vždy stanoveny z hlediska zdravotního, ale technického nebo senzorického: rozpuštěné látky, sodík, hořčík, vápník, sírany, fluoridy apod. Vyšší obsah rozpuštěných látek (RL) vede k vyšší osmotické zátěži ledvin kojence, který dosud nemá zcela vyvinuté mechanismy minerálové regulace. Zvýšená osmotická zátěž je při umělé kojenecké výživě nejčastěji způsobena nesprávným dávkováním sušené směsi a podáním příliš koncentrovaného roztoku, ale pitná voda může vyšším obsahem RL k této zátěži také přispívat. Vyšší obsah sodíku ve vodě (nad cca 50 mg/ l) vede ke zvýšení krevního tlaku, jak ukazují epidemiologické studie na dětech a experimentální studie na kojencích. Například nedávná izraelská studie s 58 kojenci rozdělenými náhodně do dvou skupin, z nichž jedna dostávala po 8 týdnů kojeneckou výživu ředěnou vodou o nízkém (32 mg/l) a druhá o vysokém (196 mg/l) obsahu sodíku (a poté jim byla opět na 8 týdnů voda vyměněna). Výsledkem byly statisticky významné vyšší hodnoty systolického i diastolického tlaku u kojenců, kterým byla výživa připravována z vody o vyšším obsahu sodíku. Ze studií vyplynulo, že s nárůstem pouhého 1 mmol Na/l (t.j. 23 mg Na/ l) vody byl pozorován nárůst tlaku o 0,5-1 mm rtuťového sloupce. Vyšší obsah hořčíku ve vodě, zvláště při současné přítomnosti síranů, vede k osmotické-

21

sovak mu průjmu. V literatuře byl popsán případ močových kamenů u kojence (což je v raném věku nemoc zcela výjimečná), kterému byla strava připravována výhradně z balené minerální vody o vysokém obsahu vápníku (555 mg/l) a hořčíku (110 mg/l).Vyšší obsah fluoridů, někdy již hodnoty okolo 1 mg/l, může vést ke vzniku zubní fluorózy (skvrnitost zubů). Z výše uvedených důvodů je možné doporučit následující hodnoty vybraných přirozených součástí pitné vody jako vhodné pro použití pro kojence (viz tabulka 2). Jedná se o doporučené hodnoty a v žádném případě to neznamená, že pokud se pitná voda v některém ukazateli odchyluje, není pro kojence bezpečná. Ukazatel RL – rozpuštěné látky Ca++ – vápník Mg++ – hořčík Na+ – sodík Cl- – chloridy SO4- – sírany F- – fluoridy NO3- – dusičnany

Vhodný obsah méně než 500 mg/l méně než 60 (max. 100) mg/l méně než 30 (max. 50) mg/l méně než 20 (25) mg/l (*) (*) méně než 0,3 (max. 0,7) mg/l méně než 10 (15) mg/l (**)

Poznámky: (*) Dostupné údaje neumožňují zatím pro chloridy a sírany definovat jejich vhodný obsah ve vodě z hlediska kojenecké výživy. Jejich určitá minimální koncentrace je obecně ve vodě žádoucí z chuťových důvodů i pro zachování určité minimální mineralizace, jejich horní hranici je možné jen odhadnout vzhledem k vhodnému obsahu všech rozpuštěných látek. Mohla by být méně než 50 mg/l. (**) Uvedená hodnota není stanovena na základě rizika methemoglobinémie, ale možného rizika jiného chronického účinků (diabetu I. typu), který naznačují některé epidemiologické studie. Nejde však dosud o obecně přijímaný závěr, navíc se předpokládá několikaletá expozice, takže nejde o specifické riziko pro kojence. Hodnota je navržena z hlediska předběžné opatrnosti.

Výše diskutovaná vhodnost či nevhodnost se zabývá určitým (vyšším) obsahem některých látek. Je pro vodu určenou pro kojeneckou výživu ale rovněž důležité, aby měla určitý minimální obsah rozpuštěných látek? Nepochybně – i když zde závisí na tom, k čemu je přesně voda použita. Pokud je určena pouze k rekonstituci umělé kojenecké výživy na bázi kravského mléka, která má již dostatečný obsah minerálních látek (někdy až nadbytečný, protože kravské mléko má vyšší osmolalitu než mléko mateřské), je teoreticky možné použít i destilovanou vodu nebo obecně vodu s co nejnižší mineralizací. Jestliže je však voda použita pro přípravu ostatní kojenecké stravy (čaje, polévky apod.), musí mít určitou minimální mineralizaci. V USA byly popsány případy hyponatrémie (akutní nedostatek sodíku v krvi spojený s těžkými stavy jako otoky mozku, křeče a metabolická acidóza) kojenců, kterým byla strava připravována z destilované nebo velmi nízko mineralizované vody. Nízký obsah hořčíku ve vodě je zase spojen se zvýšeným rizikem syndromu náhlého úmrtí kojenců. Proto může být používání destilované nebo reverzně osmotické vody u kojenců nebezpečné. Pitná voda z vodovodu však má vždy určitý obsah minerálních látek. Jak se výše popsaná teorie projeví na vzta-

22

hu výrobce vody a spotřebitele? Jestliže výrobce (dodavatel) vody deklaruje svým spotřebitelům, že distribuovaná voda vyhovuje všem požadavkům na pitnou vodu, může jim zároveň deklarovat, že voda je bezpečná i pro kojence? V zásadě může, i když se nabízejí dvě otázky: a) Je výrobce/distributor vody schopen garantovat kvalitu – například mikrobiologickou nezávadnost – podle vyhl. 252/2004 Sb. po 24 hodin denně a po 365 dní v roce? b) Je výrobce/distributor vody schopen spotřebiteli garantovat, že distribuovaná nezávadná voda má i na kohoutku u spotřebitele vyhovující jakost – že voda nezměnila svou kvalitu v důsledku stagnace v domovních rozvodech (mikrobiologie, olovo, měď)? Takové věci se pochopitelně garantují obtížně. Jak se proto vypořádat s nejistotou garance? Při nejistotě v prvním případě lze pro jistotu doporučit převaření vody (které řeší nejen mikrobiologii, ale i zbytkový volný chlor), ale jen krátce (< 1 min), aby nedošlo k zakoncentrování přítomných látek. Ve druhém případě by bylo (obecně – nejen ve vztahu ke kojencům) vhodné, kdyby vodárenské společnosti informovaly spotřebitele o jeho dílu odpovědnosti na kvalitě vody na kohoutku a doporučily mu jakýsi „kodex správné provozní praxe spotřebitele“ (důležitost materiálu domovních rozvodů, co dělat při delší stagnaci vody v domovním potrubí apod.). Otázka vhodnosti vody pro kojence v případě, že voda nesplňuje doporučený obsah vybraných látek (viz tabulka 2), by měla být přenechána k hodnocení orgánu ochrany veřejného zdraví, který též může vydat doporučení, zda je vhodné část spotřeby vody pro kojence hradit vodou balenou nebo zda je to zbytečné. Jestliže uvádíme, že pitná voda je bezpečná i pro kojence, proč potom máme zvláštní kategorii balených vod – vodu kojeneckou? Projekt balené kojenecké vody vznikal v letech 1980-1990, v době, kdy na řadě míst republiky nebyla voda pro kojence vhodná a bezpečná a jako alternativa byly dostupné jen balené minerální vody, které však nevyhovovaly vysokým obsahem rozpuštěných látek i některých toxických prvků. Konečně stav, kdy voda (ať už z domovní studny nebo z některých vodovodů s udělenou výjimkou) není vhodná pro kojence, existuje v některých místech dodnes a je proto důležité mít k dispozici náhradní řešení. Nicméně poslání balené kojenecké vody je už dnes širší a odtud vyplývají i požadavky na její kvalitu a úpravu. Podle definice příslušné vyhlášky (č. 275/2004 Sb.) jde o výrobek z kvalitní vody z chráněného podzemního zdroje, který je vhodný pro přípravu kojenecké stravy a k trvalému přímému požívání všemi skupinami obyvatel a u kterého není dovolena žádná úprava chemismu vody. Je to voda, která má limitní hodnoty pro většinu ukazatelů nastaveny přísněji než pitná voda a proto zaručuje jakýsi vyšší standard, který (v porovnání s vodou pitnou) sice nehraje roli při krátkoVODÁRENSKÉ POHĽADY

dobém užití (měsíce, roky), ale v některých případech pravděpodobně poskytuje dítěti vyšší ochranu vůči riziku některých chronických onemocnění, které se mohou projevit po dlouhodobém užití (v řádu let až desetiletí) méně kvalitní vody. Přísné limitní hodnoty nejsou většinou stanoveny z hlediska zdravotního, ale jde o deklaraci toho, že se má jednat o nejkvalitnější vodu k pití a proto nemá obsahovat žádné nežádoucí látky. A která má mít navíc zachováno své přírodní složení. Závěry:  Pokud voda odpovídá ve všech ukazatelích požadavkům na pitnou vodu, je bezpečná i pro kojence. To je stanovisko nejen odborné, ale i právní, protože zákon o ochraně veřejného zdraví ani prováděcí vyhláška č. 252/2004 Sb. neříkají, že by pitná voda nebyla pro nějakou skupinu obyvatel vhodná či bezpečná.  Pokud má výrobce vody nebo hygienický orgán pochybnost o stálosti mikrobiologické kvality dodávané vody, mohou spotřebiteli doporučit vodu pro kojence krátce převařit. Současně by měl být spotřebitel poučen o svém dílu odpovědnosti za kvalitu vody v jeho domácnosti (stav domovních rozvodů a stagnace vody v nich).  Pokud pitná voda v některém vodovodu nesplňuje stanovené požadavky, musí orgán ochrany veřejného zdraví rozhodnout, zda takovou vodu lze dále užívat jako pitnou. Pokud lze takovou vodu užívat s určitým omezením (např. ji nemohou používat kojenci nebo těhotné ženy), dodavatel vody musí o této skutečnosti odběratele neprodleně informovat. Ke konci září 2005 bylo v informačním systému ministerstva zdravotnictví (IS PiVo) evidováno 102 výjimek (vodovodů), u kterých se dá předpokládat, že voda není určena pro kojence. Příčinou byly nejčastěji dusičnany (83 případů), dále pesticidy (11 x), uran (3 x) a arsen (2 x) a po jednom případu antimon, berylium, dusitany, fluoridy a nikl.  Pokud má pitná voda obsah RL > 500 mg/l, Na > 25 mg/l, F > 0,7 mg/l nebo Mg > 50 mg/l, může hygienický orgán doporučit pro kojence používat (částečně) kojeneckou vodu balenou.  Balená kojenecká voda poskytuje vyšší stupeň ochrany: její použití ve srovnání s pitnou vodou by se dalo přirovnat k používání biopotravin a konvenčně pěstovaných potravin – i konvenční potraviny jsou považovány za bezpečné, ale biopotraviny představují vyšší stupeň kvality. Rozdílné legislativní požadavky na kvalitu pitné vody a balené kojenecké vody však nemusí vždy znamenat rozdíl v reálné kvalitě. Podle databáze informačního systému IS PiVo existuje v ČR asi 150 vodovodů zásobujících celkem asi 100 tisíc obyvatel, kde je voda svou kvalitou na úrovni vody balené kojenecké (při porovnání minimálního počtu 20 ukazatelů).  Spotřebitel má právo znát aktuální informace o kvalitě dodávané pitné vody.

2006 zisk či nezisk? TÉMA:

Recommend Documents