ZO ZASADNUTIA MESTSKÉHO ZASTUPITEĽSTVA

INFO Mestského úradu kanalizácia pred Dňa 13. júla ZO ZASADNUTIA MESTSKÉHO ZASTUPITEĽSTVA kúpaliskom Vie2006 sa uskutočska a do konca nilo v poradí tridsiatetretie zasadnutie mestského zastupiteľstva, na tohto roku je ešte v pláne premostenie a chodník ktorom v úvode poslanci prerokovali informáciu pre peších na Robotníckej ulici, oprava fasády o uplatnených súdnych a exekučných sporoch za a výstavba kolumbária na cintoríne. Plán investičmesto k 31. máju 2006. V súčasnosti mesto eviduje ných akcií zahŕňa aj rekonštrukciu umelej ľadovej 23 podaní u exekútora alebo na súde. Väčšina plochy, avšak po prehodnotení nevyhnutného rozz nich sa týka nezaplatenia istiny, dane sahu prác finančné nároky sú oveľa vyššie, ako sa pôvodne predpokladalo. Na základe toho poslanci z nehnuteľností, odstránenia chýb diela a penále. navrhli hľadať aj iné možnosti na finančné krytie tejSOCIÁLNO-ZDRAVOTNÁ KOMSIA HODNOTILA to investičnej akcie, prípadne preveriť úverové možV ďalšom bode programu poslanci prerokovali spránosti mesta. vu o činnosti sociálno-zdravotnej komisie za rok Pri hodnotení investičných akcií v mestskej časti Dol2005, ktorú predložil jej predseda Ivan Kubovec. Vo ná Štubňa Ing. Alexander Chvojka uviedol, že svojej správe uviedol, že komisia prehodnotila 101 v súčasnosti sa pokračuje v rekonštrukcii mestskej podaných žiadostí, pričom z prostriedkov určených komunikácie na ulici Holeška a na Štubnianskej ulici na pomoc rodinám s deťmi bol poskytnutý príspeaj napriek komplikáciám s plynovými prípojkami. vok vo výške 186 tis. Sk, na stravu detí v hmotnej núV Dolných Rakovciach na zabezpečenie pokračodzi bol poskytnutý finančný príspevok vo výške 7 719 vania miestnej komunikácie poslanci navrhli upozorSk a jednorazový finančný príspevok pri narodení dieťaťa bol poskytnutý 56 narodeným deťom. Na stravu nezamestnaným zaradeným na aktivačné práce mesto prispelo v mesiacoch november a december sumou 17 500 Sk. V závere svojho vstupu predseda sociálno-zdravotnej komisie zhodnotil príspevok mesta pre starších občanov. Uviedol, že na stravovanie starších občanov bola v roku 2005 poskytnutá suma vo výške 96 270 Sk, na dovoz obedov 22 520 Sk, na podporu spoločenského kontaktu pre občanov s nepriaznivým zdravotným stavom suma 4 930 Sk a jednorazový finančný príspevok pre osamelých dôchodcov, ktorí nechodili na stravovanie a ocitli sa v nepriaznivej životnej situácii, bol poskytnutý vo výške 88 005 Sk. Pri prehodnocovaní finančného príspevku na stravu starších občanov Zasadnutie MZ poslanci schválili zvýšenie tohto príspevku v závislosti od výšky dôchodku na 12, 20 a 25 Sk za jeden niť majiteľov pozemkov, ktorí ešte nemajú prípojky obed. na kanalizáciu, plyn a elektrinu, aby si ich čím skôr zabezpečili, aby sa mohlo vo výstavbe aspoň záINVESTIČNÉ AKCIE Prehľad o plnení investičných akcií mesta podľa jed- kladného podložia pokračovať. Navrhli v liste uponotlivých mestských obvodov predložil vedúci tech- zorniť, že v opačnom prípade bude poplatok za nického oddelenia mestského úradu Ing. Alexander povolenie v maximálnej výške. Ing. Chvojka za mestskú časť Horné Rakovce uvieChvojka. Uviedol, že za I. polrok 2006 bola v obvode Turčian- dol, že v tomto roku boli dokončené dva nájomné ske Teplice I dokončená I. etapa pešej zóny a do bytové domy, ktoré boli odovzdané nájomníkom do konca roka sa v rekonštrukcii pokračuje II. etapou, užívania, a do začiatku školského roku bude dokonpričom v súčasnosti prebieha rekonštrukcia kanali- čená telocvičňa pri ZŠ v Horných Rakovciach. zácie spoločnosťou SaVaS Žilina. Do konca tohto V tomto roku bude v tejto časti mesta vybudované roku bude definitívne ukončený priestor od križovat- ešte parkovisko pri 48-bytovej jednotke a tenisové ky ulíc SNP a Hájskej po križovatku Ulice SNP kurty s umelým povrchom pre verejnosť. s Banskou ulicou . Ďalej uviedol, že bolo vybudova- Ďalej uviedol, že v mestskej časti Diviaky pokračuje né parkovisko pri pošte a v súčasnosti sa dokončuje rekonštrukcia miestnej komunikácie na Žarnovickej minifutbalové ihrisko s umelým trávnikom na škol- ulici a v Turčianskom Michale oprava miestnej koskom ihrisku pri ZŠ na Školskej ulici. V tejto súvislosti munikácie na Zorkovskej ulici. poslanci navrhli usporiadať spoločensko-športové V závere Ing. Chvojka uviedol, že v tomto roku bola podujatie a tým odovzdať toto ihrisko do užívania spracovaná projektová dokumentácia na II. etapu verejnosti. Do konca roku v tomto obvode je pláno- pešej zóny, geometrické plány a vytýčené pozemvaná rekonštrukcia komunikácie na Kuzmányho ulici ky, v tomto roku bude ešte zabezpečená výmena dopravného značenia a nový mestský mobiliár ako a rekonštrukcia chodníka na Partizánskej ulici. V obvode Turčianske Teplice II – Vieska bola dokon- autobusové zástavky a smetné koše a aktualizovaný čená rekonštrukcia chodníkov na Družstevnej ulici, bude postupne aj územný plán mesta. Teplické zvesti 8/2006

1

INFO Mestského úradu VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIA MESTA Mestské zastupiteľstvo prerokovalo aj dve všeobecne záväzné nariadenia mesta /VZN/ a jedny zásady mesta. Prvé VZN sa týkalo volieb do orgánov samosprávy, v ktorom poslanci schválili zvýšenie počtu poslancov pre ďalšie volebné obdobie z 12 na 13, určili volebné obvody, volebné okrsky a miestnu volebnú komisiu. Druhé schválené VZN pojednáva o hospodárení s majetkom mesta Turčianske Teplice. Posledným schváleným predpisom boli zásady hospodárenia s finančnými prostriedkami mesta,

čo je vlastne aktualizácia tohto predpisu po decentralizácii zo štátnej správy na samosprávu. ZÁMENNÁ ZMLUVA Záver rokovania mestského zastupiteľstva bol venovaný schváleniu zámennej zmluvy pozemkov medzi mestom Turčianske Teplice a SLK Turčianske Teplice, a.s., ktorou sa spečatili dohovory so SLK z mája tohto roku. Ing. Eva Mališová, prednostka MsÚ

ŠKOLSTVO Brány škôl sa na radosť väčšiny detí zatvorili 30. júna. Priestormi kúpaliska sa niesli zvuky príjemnej komunikáNa tento deň a nasledujúcu dovolenku sa určite tešili aj cie, smiechu a výskotu detí. Na prítomných bolo badať značne unavení pedagogickí zamestnanci: učitelia očividnú spokojnosť. a vychovávatelia. Nikto z nich však netušil, že hneď Oživením v lanovom centre bol skok na lane, ktorý osobne v prvý júlový NETRADIČNÉ POĎAKOVANIE ZAMESTNANCOM ŠKÔL p r e d viedla týždeň b u d ú A ŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ V OKRESE TURČIANSKE TEPLICE p r e d nostka m a ť možnosť zažiť veľmi príjemný oddychovo – relaxačný MsÚ Turčianske Teplice Ing. Eva Mališová. Na podujatie a navyše horúci slnečný deň. Táto možnosť prišla prišli aj niektoré starostky a starostovia obcí okresu Turv podobe pozvánky na priateľské stretnutie 4. júla na čianske Teplice. O niečo neskôr kvôli pracovným povinteplickom kúpalisku a v lanovom centre. Pozvánka bola nostiam prišiel vedúci SOÚ Ing. Milan Litva. V príjemnej určená zamestnancom (a ich rodinným príslušníkom) atmosfére sa deň postupne preklenul až k podvečeru. základných škôl a školských zariadení v okrese Tur- Poslední spokojní účastníci priateľského stretnutia odčianske Teplice a stredných škôl v meste Turčianske chádzali až pred 18,00 hod. Teplice. Program uvedený na pozvánke avizoval, že pôj- V rozhovoroch s prítomnými zaznievali iba samé superde o priateľské stretnutie orientované na oddych latívy. Čo sa im páčilo najviac? Bola to predovšetkým neformálna a priateľská atmosféra, možnosť porozpráa relaxáciu. Štvrtý júl bol horúci už od rána. Na kúpalisko prichádzali vať sa s kolegami z iných škôl, dostatok priestoru a času postupne od 8,00 hod. prihlásení, ale aj neprihlásení na využitie bazéna a lanového centra, no a samozrejme výborný guláš účastníci, niektorí a v ý b e r aj so svojimi rodinz občerstvenia. nými príslušníkmi. V ich vyjadreniach V bazéne čakala sa viackrát objavil krásne čistá voda. návrh na poriadaV lanovom centre nie takéhoto poduboli pripravení inj a t i a a j štruktori, aby záuv budúcnosti. j e m c o m Realizáciu vydareo adrenalínové leného dňa zabezzenie vo výške vypečil vedúci SOÚ svetlili všetky jeho Ing. Milan Litva úskalia. V potoku v spolupráci so sa chladili batérie školským úradom občerstvenia preza podpory miestvažne nealko chanej samosprávy. rakteru. V kotli na Poďakovanie za trávniku začal poústretovosť patrí stupne rozvoniavať riaditeľovi technicguláš, ktorý ochotkých služieb Dušane a vzhľadom na novi Vojtekovi stupňujúcu sa horúa všetkým inštrukčavu veľmi obetavo varil kuchár, inak v civile riaditeľ ZŠ v Slovenskom torom lanového centra. Pravne Mgr. Juraj Kamarýt . Pri príprave na jeho varenie Zamestnancom v školstve, špeciálne pedagogickým zavýdatne pomáhala M. Šestáková, vedúca školskej jedál- mestnancom sa zvykne obligátne ďakovať ne ZŠ Školská, Turčianske Teplice. Kotol zapožičal vo- v príhovoroch. Na tomto stretnutí príhovory nezazneli. Poďakovaním a ocenením ich práce bolo podujatie salejbalový oddiel Turčianske Teplice. Účastníci stretnutia postupne zaplnili bazén, viacerí vyu- motné. PhDr. Viera Brhelová žili služby lanového centra. Lezenie na ňom zvládli mladí, ale aj tí blížiaci sa k šesťdesiatke. 2

Teplické zvesti 8/2006

SPRIEVODCA SOCIÁLNYMI SLUŽBAMI V meste Turčianske Teplice žije 6941 obyvateľov. Ak- služba (štátna politika ju vo svojej koncepcii dáva na drutuálne sociálne služby a sociálnu pomoc pre občanov hé miesto po starostlivosti rodiny o svojho seniora alebo zdravotne postihnutého, pretože mesta Turčianske Teplice zabezpečuje okrem štátnej správy SOCIÁLNE SLUŽBY sa deje v prirodzenom prostredí miestna samospráva a niektoré V TURČIANSKYCH TEPLICIACH pre klienta), organizovanie spoločného stravovania, prepravná neziskové organizácie. Všetky druhy sociálnych služieb, ako aj sociálne poradenstvo sú služba, starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb definované v zákone č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci (denná, týždenná alebo celoročná), sociálna pôžička a v znení neskorších predpisov ako špecializované činnos- jednorazová dávka v hmotnej núdzi, ktorá je definovaná ti na riešenie sociálnej núdze. Patrí sem opatrovateľská v zákone o pomoci v hmotnej núdzi.

OPATROVATEĽSKÁ SLUŽBA Mesto Turčianske Teplice od 1. januára 2003 vykonáva opatrovateľskú službu ako originálnu pôsobnosť prostredníctvom spoločného obecného úradu, sídliaceho na Ul. SNP 122, 5. poschodie, č. dverí 502, v budove bývalého okresného úradu. Mesto túto opatrovateľskú službu pre svojich občanov poskytuje prevažne v byte občana. Sú to občania, ktorí pre svoj zdravotný stav potrebujú pomoc inej osoby pri zabezpečení nevyhnutných životných úkonov, nevyhnutných prác v domácnosti, alebo kontaktu so spoločenským prostredím. K 1. júnu 2006 sa 18 opatrovateľov, zamestnancov mesta, staralo o 67 obyvateľov mesta odkázaných na túto sociálnu službu. Opatrovateľská služba je poskytovaná v pracovných dňoch od 7.00 do 15.00 h., pričom sú poskytované bežné úkony osobnej hygieny, donáška a dovoz obeda, pomoc pri podávaní jedla, dohľad, donáška uhlia, dreva, vynesenie popola, nákup, udržiavanie domácnosti, príprava a varenie raňajok, obeda, pranie osobnej bielizne, žehlenie, ale aj sprievod na kultúrne, telovýchovné a verejné podujatia. Záujem o opatrovateľskú službu stále rastie.

AGENTÚRA DOMÁCEJ OŠETROVATEĽSKEJ STAROSTLIVOSTI (ADOS) ADOS zahŕňa komplexné poskytovanie ošetrovateľských služieb osobám so zdravotnými problémami, ktoré z dôvodu svojho fyzického a duševného stavu nie sú schopné opustiť domáce prostredie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti alebo nie je dôvod na hospitalizáciu. Domáca ošetrovateľská starostlivosť prispieva k tomu, aby sa trend poskytovania zdravotnej starostlivosti uberal smerom k liečbe v domácom prostredí. V meste Turčianske Teplice pôsobí agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti so sídlom na Ul. pod Bôrom, prevádzkuje ju Bc. Daniela Šolonyová. ADOS zabezpečuje poskytovanie komplexnej odbornej ošetrovateľskej starostlivosti v domácom prostredí na odporučenie ošetrujúceho lekára lôžkového oddelenia nemocnice, lekára odbornej ambulancie, alebo praktického lekára pre dospelých. Hlavná ošetrovateľská starostlivosť je zameraná na doliečenie po skončení ústavnej liečby, akútne chorých bez potreby hospitalizácie, chronicky chorých, ktorí vzhľadom na svoj zdravotný stav nie sú schopní dochádzať do ambulancie svojho ošetrujúceho lekára, pričom do náplne ponúkaných služieb patrí ošetrovanie rán (pooperačných, preležanín, vredov predkolenia...), ošetrovateľská rehabilitácia (nácvik Teplické zvesti 8/2006

chorého k sebaobsluhe), starostlivosť o chorých s permanentným katétrom (výmena PK), infúzna liečba, sledovanie hodnôt TK, odber biologického materiálu (len vtedy, ak sa u pacienta poskytujú vyššie uvedené výkony) a iné odborné ošetrovateľské služby. Financovanie odborných ošetrovateľských výkonov sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku, t. j. zdravotnými poisťovňami, ktoré sú zmluvnými partnermi ADOS. Priamou platbou sú hradené od pacientov len v tom prípade, keď sú poistencami takej poisťovne, ktorá nie je zmluvným partnerom ADOS, alebo pri výkone takej služby, ktorá nie je hradená zdravotnými poisťovňami.

SPOLOČNÉ STRAVOVANIE Mesto Turčianske Teplice organizuje spoločné stravovanie pre občanov, ktorým stravovanie nie je možné zabezpečiť inak a ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku a pre svoj nepriaznivý zdravotný stav sú odkázaní na túto formu stravovania. Stravovanie sa zabezpečuje v 4 stravovacích zariadeniach, a to v Domove dôchodcov a v 3 školských jedálňach pri ZŠ a MŠ, pričom v domove dôchodcov sa stravuje 25 stravníkov, v školskej jedálni pri ZŠ a MŠ Diviaky 11, v školskej jedálni pri ZŠ a MŠ Horné Rakovce 33 a v školskej jedálni pri ZŠ a MŠ na Školskej ulici 3 stravníci. Stravníci sa môžu najesť v kľude priamo v zariadení alebo si odoberú jedlo do obedárov. Stravovanie sa zabezpečuje aj počas prázdnin. V prípade školských jedálni sa varí v jednej jedálni a strava sa rozváža do jednotlivých stravovacích zariadení. Stravovanie je zabezpečené vo všetkých častiach mesta k spokojnosti dôchodcov. Mesto týmto stravníkom poskytuje finančný príspevok na stravu v závislosti od výšky dôchodku. Občanom s nepriaznivým zdravotným stavom sa zabezpečuje prostredníctvom opatrovateľskej služby dovoz obedov do domácnosti. S účinnosťou od 1. októbra 2005 im mesto Turčianske Teplice poskytuje finančný príspevok na dovoz obedov, a to paušálne vo výške od 7,- Sk do 3,- Sk v závislosti od výšky dôchodku.

PORADENSKÁ ČINNOSŤ Poradenskú činnosť v oblasti starostlivosti o starých občanov na území mesta Turčianske. Teplice poskytuje Jednota dôchodcov so sídlom v klube dôchodcov a správne a sociálne oddelenie mestského úradu, číslo dverí 39. 3

SPRIEVODCA SOCIÁLNYMI SLUŽBAMI KLUB DÔCHODCOV Zriaďovateľom klubu dôchodcov od roku 1985 je mesto Turčianske Teplice. Jeho sídlo je na Ul. SNP. Klub dôchodcov v súčasnosti združuje 200 členov. Prostredníctvom klubu dôchodcov mesto Turčianske Teplice vytvára podmienky na záujmovú a kultúrnu činnosť a na udržanie fyzickej a psychickej aktivity starších občanov. Klub je otvorený vždy v pondelok, stredu a vo štvrtok od 13,00 do 17,00 h. Činnosť a aktivity klubu sa zameriavajú na organizovanie kultúrnych, spoločenských, vzdelávacích, osvetových a športových podujatí pre svojich členov i verejnosť.

DOMOV DÔCHODCOV A DOMOV SOCIÁLNYCH SLUŽIEB Zriaďovateľom domova dôchodcov je Žilinský samosprávny kraj, pričom je to zlúčené zariadenie sociálnych služieb – pre seniorov a zdravotne postihnutých.

Areál Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb (DD a DSS) sa skladá z komplexu viacerých obytných blokov a garáže. Rok výstavby budov A, B, garáže a agregátu sa datuje od roku 1963, plynová kotolňa, prístavba práčovne od roku 1993. Ku komplexu budov patrí aj rozľahlá záhrada. Rekonštrukciami a opravami sú objekty udržiavané v dobrom technickom stave. Zariadenie má vlastnú stravovaciu prevádzku, ktorá poskytuje stravu racionálnu, diétnu, šetriacu a inú. Priemerný denný počet pripravovaných jedál je 400 obedov a 300 večerí. Domov dôchodcov má aj vedľajšiu hospodársku činnosť zameranú na rastlinnú výrobu. DD a DSS má vysoko štandardne vybavenú rehabilitačnú miestnosť. Rehabilitácia je zabezpečená odborným personálom 40 hodín týždenne. Kapacita zariadenia je 311 občanov, pričom DD a DSS eviduje ďalších 86 žiadostí o prijatie. V domove dôchodcov a domove sociálnych služieb pre dospelých sa poskytuje v zmysle zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov stravovanie a bývanie v 1- posteľových, 2 - posteľových a 3 - posteľových izbách, zaopatrenie ako upratovanie, poskytovanie posteľnej bieliz4

ne, pranie a žehlenie osobného šatstva, poskytovanie pomoci na zabezpečenie základných životných úkonov, ak si ich vyžaduje zdravotný stav občana, poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť, rehabilitačná činnosť a osobné vybavenie. Podporuje účasť na spoločenskom živote a zabezpečuje tiež úschovu cenných vecí. Zariadenie má pôsobnosť na celom území SR. Adresa: Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb pre dospelých, Banská 533/19, Turčianske Teplice Riaditeľ: Ing. Stanislav Gatial, t. č. 043/492 25 19

SLUŽBY PRE MARGINALIZOVANÉ SKUPINY OBYVATEĽSTVA (spoločensky neprispôsobiví, závislí, občania v sociálnej a hmotnej núdzi) Občianske združenie Nádej Občianske združenie Nádej od roku 2001 poskytuje sociálne poradenstvo a vykonáva sociálnu prevenciu v oblasti závislosti na alkohol, drogy, hracie automaty a iné omamné a psychotropné látky. Na pomoc tým, ktorí sa chcú dozvedieť viac o alkoholizme ako o chorobe, či o iných závislostiach a o ich liečbe, slúži Informačné centrum vždy v pondelok alebo utorok od 15.00 do 16.00 h. Skupina AA (anonymných alkoholikov) Nádej sa stretáva každý pondelok o 16.00 h. Tí, ktorí si nevedia poradiť s alkoholom, sa môžu stať členmi AA skupiny. Jedinou podmienkou členstva je túžba prestať piť. Čo sa týka rodín alkoholikov, sú im poskytované rodinné skupiny Al-Anon Dôvera (pre manželku či manžela osoby závislej od alkoholu, alebo pre inú najbližšiu osobu človeka chorého na alkoholizmus), a to v stredu v tom istom centre o 16.00 h. Vo svojej činnosti pokračuje aj Klub abstinentov, ktorý pozýva záujemcov na stretnutia každý štvrtok. Adresa: Občianske združenie Nádej Partizánska 408 Turčianske Teplice

SOCIÁLNE SLUŽBY PRE ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝCH OBČANOV Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska Od roku 2003 v mestskom centre zdravia poskytuje občianske združenie Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska sociálne poradenstvo a sociálnu prevenciu. Vytvára predpoklady a pripravuje nevidiace a slabozraké osoby na plnohodnotný integrovaný život a prácu v spoločnosti, vytvára špecifické podmienky na rozvoj a uspokojovanie záujmov a potrieb nevidiacich a slabozrakých osôb, systematicky obhajuje špecifické záujmy nevidiacich a slabozrakých osôb a iniciatívne presadzuje ich riešenie, oboznamuje verejnosť s problematikou nevidiacich a slabozrakých občanov s cieľom, aby ich spoločnosť prijímala ako integrovanú súčasť. Sociálno-právne poradenstvo zameriava na pomoc Teplické zvesti 8/2006

SPRIEVODCA SOCIÁLNYMI SLUŽBAMI pri uplatňovaní si práv a nárokov, poskytuje poradenstvo pri nácviku práce s optickými pomôckami, poradenstvo pre výber technických kompenzačných pomôcok, ako aj poradenstvo pri hľadaní zamestnania. Adresa: Každý prvý štvrtok v mesiaci od 14.00 – 15.00 h. Mestské centrum zdravia Ul. SNP 588/89, Turčianske Teplice Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska Sekulská 1, Bratislava Slovenský zväz telesne postihnutých Od roku 2005 poskytuje v mestskom centre zdravia sociálne poradenstvo telesne postihnutým občanom Slovenský zväz telesne postihnutých. Sociálne poradenstvo poskytuje v oblasti legislatívy so zameraním na optimálne uplatňovanie práv a nárokov vyplývajúcich zo zdravotného postihnutia (zákony týkajúce sa riešenia problémov zdravotne postihnutých), poskytujú pomoc pri výbere kompenzačných pomôcok, ktoré môžu zmierniť dopad postihnutia a zlepšiť kvalitu života zdravotne postihnutého, pomoc pri riešení odstraňovania architektonických bariér v najbližšom prostredí, pomoc pri riešení vzťahov v rodine s postihnutým členom, ako aj vzdelávanie a pracovné uplatnenie telesne postihnutých.

vlastných zdrojov rozvoja za účelom začlenenia sa do spoločnosti, na spoluprácu s verejnou správou a zainteresovanými na všetkých úrovniach pri vytváraní rovnakých príležitostí pre občanov so zdravotným postihnutím, na pomoc občanom s ťažkým zdravotným postihnutím a občanom s nepriaznivým zdravotným stavom, ako aj ich rodinám stať sa podstatne menej závislými na sociálnych službách. Ich cieľom je aktivizovať občanov so zdravotným postihnutím a zvyšovať ich sebestačnosť a nezávislosť. Adresa: Slovenský zväz zdravotne postihnutých Vajanského námestie 1, 036 01 Martin Slovenský zväz diabetikov Od roku 2005 v mestskom centre zdravia poskytujú sociálne a zdravotné poradenstvo pre diabetikov z Turčianskych Teplíc a okolia členky DIAMART-u Martin, organizácie združujúcej diabetikov Martina a Turčianskych Teplíc patriacej pod Slovenský zväz diabetikov. Adresa: Každý prvý štvrtok v mesiaci od 16.30 – 17.30 h. Mestské centrum zdravia Ul. SNP 588/89, Turčianske Teplice

OSTATNÉ SOCIÁLNE SLUŽBY Poskytovanie vecnej výpomoci Mestský úrad v roku 2001 zriadil v priestoroch bývalých detských jaslí zberňu a výdajňu šatstva a obuvi. Toto zariadenie je otvorené dvakrát do týždňa, vždy v stredu a vo štvrtok a slúži občanom v hmotnej núdzi, spoločensky neprispôsobivým občanom, ktorí si tu môžu vybrať obnosené, ale čisté oblečenie. Adresa: Zberňa šatstva a obuvi Partizánska 408, Turčianske Teplice

SOCIÁLNE PORADENSTVO Mestské centrum zdravia Adresa: Každý prvý štvrtok v mesiaci od 14.00 – 15.00 h. Mestské centrum zdravia Ul. SNP 588/89, Turčianske Teplice Slovenský zväz telesne postihnutých – Krajské centrum Žilina Hurbanova 16, Žilina Slovenský zväz zdravotne postihnutých Slovenský zväz zdravotne postihnutých v Turčianskych Tepliciach má 95 členov, ktorí sa stretávajú v miestnom klube dôchodcov. Ich činnosť sa zameriava na pomoc občanom so zdravotným postihnutím, na pomoc pri prekonávaní stavov sociálnej núdze a jej predchádzaniu, na aktivizovanie občanov so zdravotným postihnutím k objavovaniu Teplické zvesti 8/2006

Sociálne služby pre deti, osamelých rodičov s deťmi, pre týrané, zneužívané ženy a deti ako aj sociálne poradenstvo poskytuje Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, detašované pracovisko Turčianske Teplice a Správne a sociálne oddelenie Mestského úradu Turčianske Teplice, ktoré tiež poskytuje po posúdení v sociálno-zdravotnej komisii mesta jednorazové výpomoci. Adresa: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Odbor sociálnych vecí detašované pracovisko Turčianske Teplice SNP 512/144, 039 01 Turčianske Teplice Mestský úrad Správne a sociálne oddelenie Partizánska 413/1, 039 01 Turčianske Teplice

5

ZDRAVÉ MESTO

PRVÝ POLROK V MESTSKOM CENTRE ZDRAVIA Na Mestské centrum zdravia, ktoré funguje ako súčasť Kultúrnej a informačnej agentúry mesta Turčianske Teplice si občania už zvykli. Ak by sme mali charakterizovať jeho hlavné poslanie – je to predovšetkým zdravotná preventívnovýchovná starostlivosť, prevencia civilizačných chorôb, závislosti, výchova k zdravému životnému štýlu ako pre občanov nášho mesta, tak i pre iných návštevníkov. V prvom polroku 2006 navštívilo centrum zdravia 244 obyvateľov (z toho 168 žien a 86 mužov), vekový priemer návštevníkov bol 56 rokov. Občania si zvykli na vyšetrenia hodnôt cholesterolu, triglyceridov, hladiny krvného cukru a kyseliny močovej z kvapky krvi pomocou špeciálnych prúžkov. Oceňujú najmä to, že výsledky vyšetrenia získajú v priebehu niekoľkých minút. Veľký záujem je tiež o meranie krvného tlaku, máme návštevníkov, ktorí si krvný tlak dávajú merať pravidelne, niektorí aj denne. Je to dôkaz toho, že občania sledujú svoje zdravie . Z merania krvného tlaku vyplynulo, že presahuje veľmi často hodnotu 140/90 mm Hg, a to aj u ľudí okolo 40 rokov veku, čo je varovný príznak. Hypertenzia (vysoký krvný tlak) je záludná tým, že nemá príznaky, často o nej človek nevie, a pomaly dochádza k poškodeniu artérií a iným orgánov ľudského tela. Môžeme proti nej bojovať aj zdravým stravovaním, aj keď nemalú úlohu hrá aj odpočinok a zbavenie sa stresu. Zo stravy je treba vylúčiť alebo aspoň obmedziť soľ, salámu, mäso, alkohol, kávu a iné povzbudzujúce nápoje, ostré koreniny a vajcia. Upozorňujeme fajčiarov, že nikotín sťahuje cievy, preto fajčenie zvyšuje tlak krvi. Konzumovať treba ovocie a zeleninu v surovom, či jednoducho upravenom stave, močopudné potraviny, strukoviny tekvicu, zeler, grapefruity, hrušky a vlákninu, pretože tieto vyplavujú škodlivé látky z organizmu. O zmeranie momentálnej hladiny krvného cukru požiadalo v prvom polroku 2006 62 návštevníkov, zvýšené hodnoty boli namerané u šestnástich. Normálna hladina cukru sa pohybuje od 4,22 do 6,11 mmol/l. V prípade prekročenia týchto hodnôt odporúčame v strave obmedziť rafinovaný cukor, biele pečivo, med, čokoládu, plnotučné mlieko a tiež soľ. Odporú-

čame konzumovať zeleninu, celozrnné pečivo, orechy, cibuľu, zemiaky, pšeničné klíčky, rafinovaný cukor nahradiť umelým sladidlom. Hladinu cholesterolu si dalo zmerať 43 občanov, z toho 29 malo zvýšenú hodnotu oproti normálu : 5,20 mmol/l. Cholesterol ako taký nie je považovaný v tele za toxickú látku a je do určitej miery v tele potrebný. Jeho škodlivosť spočíva v tom, že sa usadzuje na stenách tepien a spôsobuje artériosklerózu, preto je dôležité udržiavať ho na úrovni normálu. Najviac je jeho hladina ovplyvňovaná stravou. Ak je zvýšená jeho hodnota, odporúčame obmedziť alebo vylúčiť zo stravy nasýtené tuky, mäso, vajcia, konzervované syry, alkohol, tučné mliečne produkty, biely cukor a soľ. Vo zvýšenom množstve je treba konzumovať ovocie, obilné vločky, strukoviny, zeleninu, vlákninu, cesnak. Menší záujem prejavili občania o meranie triglyceridov a kyseliny močovej. Hodnota triglyceridov bola zmeraná 17 občanom, z toho u ôsmich zmeraná hodnota prevyšovala tolerovanú hranicu do 2,30 mmol/l. Podobne ako zvýšená hladina cholesterolu, aj zvýšené hodnoty triglyceridov prispievajú ku vzniku nebezpečnej artériosklerózy a následne k infarktu. Príčinou zvýšenej hladiny triglyceridov môže byť diabetes, poruchy činnosti pečene a veľkú úlohu hrá dedičnosť. Z potravín, ktoré znižujú hladinu triglyceridov a ktoré odporúčame konzumovať sú to najmä sója, fazuľa, avokádo, cibuľa, pšeničné klíčky. Zo stravy vylúčte tuky a cukry celkovo. Hodnoty kyseliny močovej boli zmerané deviatim občanom. Kyselina močová vzniká v tele buď z potravy ako odpadová látka metabolizmu bielkovín, alebo sa tvorí z vlastných buniek tela – vtedy sa jej vytvára viac ako stačia obličky vylučovať. Ukladá sa následne v rôznych tkanivách, okolo kĺbov, spôsobuje zápaly, bolesti a vyvoláva tzv. dnu. Odporúčame konzumovať citróny, orechy, zeleninu, čerešne, jahody, hrozno, jablká, paradajky, zeler. Obmedziť treba mäso, mastné výrobky, alkohol, povzbudzujúce nápoje, huby, špenát, pivovarské kvasnice. V Mestskom centre zdravia majú občania možnosť sledovať hodnoty hladiny cukru, cholesterolu, triglyceridov a kyseliny močovej v krvi pravidelne a sledovať tak svoje zdravie . Vyhodnotená návštevnosť ukazuje, že centrum zdravia navštevuje stále viac občanov, a zvyšuje sa počet návštevníkov mladších vekových kategórií. Prevencia je dôležitá pre každého z nás. MB

KULTÚRA

OTVORILI SME LETNÚ TURISTICKÚ SEZÓNU Súčasťou osláv 725. výročia založenia mesta bolo aj otvorenie letnej turistickej sezóny, ktoré bolo z dôvodu nepriaznivého počasia preložené zo 4. júna na 2. júla. Kúpalisko Vieska sa malo zaplniť návštevníkmi, pre ktorých bol pripravený bohatý program. Hovoríme „malo“ preto, lebo počasie nám znovu v tento deň ukázalo svoju uplakanú tvár. Účinkujúce deti zo súboru Fatranček, mažoretky a členovia OZ Fatra sa prezentovali len pred niekoľkými otužilcami, náhodnými okoloidúcimi a návštev6

Teplické zvesti 8/2006

KULTÚRA níkmi mesta, ktorých na nedeľnej potulke mestom prilákala rezká hudba a spev našich speváčikov. Súčasťou programu po pestrom vystúpení detí bol aj plavecký maratón, ktorý má už niekoľkoročnú tradíciu, garantom ktorého je Miroslav Lettrich z komisie mládeže a športu. Pomáha mu pri tom každoročne aj Sveťo Thomka a pracovníci kultúrnej agentúry. Aj napriek vr-

KOVÁČSKE DNI® 2006 V dňoch 1. a 2.júla uskutočnili sa v Turčianskych Tepliciach KOVÁČSKE DNI® 2006. Bol to po ročnej pauze XI. ročník tohto netradičného, invenčného podujatia zameraného na prezentáciu kováčskeho remesla v jeho umeleckej podobe.

Po slávnostnom otvorení podujatia, ktoré ako obyčajne okrem slávnostných príhovorov otvorili výstrely z hákovníc, sa na vyhniach, ako i na výstave prezentovalo 35 priamych registrovaných umeleckých kováčov hlavne zo Slovenska a Českej republiky. Kuriózne sa presne v tom istom termíne uskutočnilo v Dunajskej Lužnej Rómske kováčske sympózium. Určite najväčšou atrakciou pre návštevníkov bol drevený mech, ktorým sa mechanicky poháňala vyhňa, a nejeden z návštevníkov, hlavne tých mladších, si vyskúšal, koľko úsilia a fyzických síl je potrebné vynaložiť na takúto prácu. V kúpeľnom parku bolo vystavených 66 exponátov v prevažnej miere kovaných plastík a úžitko-

tochom letného počasia sa maratón uskutočnil, aj keď len za účasti 16 plavcov vo veku od 7 do 45 rokov. Spolu zaplávali 1275 metrov v čase 27:50,30 a stihli to ešte pred intenzívnym dažďom, ktorý nedeľné dopoludnie na kúpalisku Vieska aj ukončil. J.O. vých predmetov. Dominantou bola kovaná brána Vlada Puliša, ktorá bola štyri metre vysoká a mala úctyhodnú hmotnosť 400 kg. Zaujali tiež „Harleyka“ a „autá“ od Petra a Stana Gurnikovcov. Taktiež vešiaková stena so stoličkou lákala v kľude si sadnúť a vychutnať si atmosféru parku s vôňou žeravého železa. Určite mnohých zaujali aj absolventské práce študentov zo Školy úžitkového výtvarníctva z Kremnice. Vzhľadom na prebiehajúce investičné aktivity v Slovenských liečebných kúpeľoch nebolo možné inštalovať umelecké exponáty v interiéri liečebných domov, tak ako tomu bolo po minulé ročníky. V rámci kultúrneho programu sa predstavili, ako už klasicky v rámci sprievodného programu, skupiny historického šermu Diadém a Turul, mím Miroslav Kasprzyk s jeho pantomímou, kde hlavne improvizácia „Zlý kráľ“ zožala veľký aplauz u malých i veľkých divákov. Oživením programu bol poetický koncert Sone Horňákovej s kapelou Slide & Udu, ktorý napriek chladnému počasiu a technickým problémom s aparatúrou bol vysoko profesionálny a zaslúžil si obdiv. Určite zlatým klincom bolo nočné vystúpenie zoskupenia Mauna Kea, ktorých elektrizujúca tanečnohudobnoohňová šou prilákala do parku okolo 500 návštevníkov. Tradične bolo podujatie ukončené odovzdávaním účastníckych diplomov a prezentov od sponzorov. Poďakovanie za to, že sa mohli v Turčianskych Tepliciach uskutočniť Kováčske dni®, patrí hlavne Slovenským liečebným kúpeľom Turčianske Teplice, a.s., jej generálnej riaditeľke Zuzane Ďurinovej, ako aj všetkým zamestnancom kúpeľov, ktorí sa na ich úspešnom priebehu podieľali. Dovidenia na KOVÁČSKYCH DŇOCH® 2007. Ing. František Mičuda, producent

Teplické zvesti 8/2006

7

KULTÚRA

Galéria Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach Genéza : • 13. júla 1979 bol oficiálne vyhlásený rodný dom Mikuláša Galandu za národnú kultúrnu pamiatku. • Avšak až od roku 1987 sa zásluhou Turčianskej galérie a vtedajšieho Okresného úradu v Martine tieto priestory upravovali pre výstavné účely a až v roku 1990 začali slúžiť ako stála expozícia Galandových vynikajúcich diel, ktoré Turcu darovala jeho pani manželka Mária. • 1. júla 2001 sa stal rodný dom Mikuláša Galandu vlastníctvom mesta Turčianske Teplice. Dom delimitovalo mesto, žiaľ bez umelcových diel, ktoré zostali v majetku Turčianskej galérii v Martine, ktorá ich uschovala na nejaký čas do svojho depozitu. • 21. marca 2002 sa zásluhou predstavenstva mesta Turčianske Teplice oficiálne opäť otvoril Dom Mikuláša Galandu výstavou „Odkaz Mikuláša Galandu pre 20. storočie“. Výstava pozostávala z torza darovaných diel M. Galandu Turčianskej galérii a s niekoľkými reprodukciami kresieb s vyjadrením, že ostatné originály budú vystavené v jej budove. • Takže výtvarné diela vynikajúceho výtvarného umelca, maliara, ilustrátora a výtvarného pedagóga, rodáka z Turčianskych Teplíc Mikuláša GALANDU (* 4.mája 1895 v Turčianskych Tepliciach † 5. júna 1938 v Bratislave a pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine aj so svojou manželkou) ostali v majetku Turčianskej galérie v Martine. • 24. septembra 2002 sa rozhodlo Mestské zastupiteľstvo v Turčianskych Tepliciach schváliť Zriaďovaciu listinu Galérie Mikuláša Galandu, ktorej základným poslaním je zhromažďovať, ochraňovať, vedecky a odborne zhodnocovať a odborne spracovávať diela všetkých disciplín výtvarného umenia domáceho i zahraničného pôvodu jednotlivých historických období a súčasnosti, s osobitným zreteľom na odkaz Mikuláša Galandu a na územie okresov Turčianske Teplice a Martin. • 3. decembra 2002 zapísalo Ministerstvo kultúry SR Galériu Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach do Registra múzeí a galérií ako miestnu galériu s komplexnou galerijnou dokumentáciou. Od tohto času sa galéria začala venovať najmä výstavnému programu krátkodobých výstav. • Roky 2004 až 2006 boli rokmi najmä výstavnej a zbierkovej činnosti. Uskutočnilo sa približne 30 individuálnych i kolektívnych výstav domácich i zahraničných

autorov ako napríklad individuálne výstavy členov skupiny M. Galandu – I. Štubňa, M. Marček, M. Laluha, A. Rudavský, výstavy najvýznamnejších slovenských a európskych výtvarníkov ako napr. Ester Šimerová Martinčeková - maľba, Martin Martinček - fotografia, Janko Alexy - maľba, Ladislav Čemický - maľba, Ján Zoričák – umelecké sklo, Miroslav Ksandr - plastika, Ján Hála – maľba, Jaroslav Chudomel – pastely atď. Zo súčasníkov to boli G. Verešová, J. Novodomcová, O. Ďurian, Ivan K. Kohler, E. Linhartová - Bachratá, V. Krátky, P. Potoček, G. a P. Matisovci, L. Berger, A. Beráková, J. Havrila, M. Bartoš st. a ml., J. Mužila, M. Duška a ďalší a ďalší. Zo zahraničných výtvarníkov tu vystavovali umelci z Česka, Poľska, Talianska, Francúzka, USA atď. • V súčasnosti do 9. augusta 2006 prebiehajú dve výstavy : na I. poschodí výstava „Dizajn knihy“ knižného dizajnéra Róberta Broža pôsobiaceho v Turci a na prízemí do toho istého termínu kolektívna výstava obrazov, grafík a výtvarných objektov „DAR mestu“, ktorú pripravila galéria pri príležitosti osláv 725. výročia založenia mesta Turčianske Teplice. Ide o kolekciu výtvarných diel, ktoré darovali umelci mestu a jeho galérii po ukončení svojich výstav v Galérii M. Galandu na znak úcty k osobnosti M. Galandu a ľuďom, ktorí sa starajú o napĺňanie jeho odkazu. Dnes tieto diela tvoria galérijnú zbierku v počte 65 umeleckých diel v niekoľko stotisícovej hodnote. Touto cestou ĎAKUJEME Petrovi (1 um. dielo) a Gite (1) Matisovcom, Miroslavovi Bartošovi (1) a Petrovi Bartošovi (1), Jozefovi Mužilovi (1), Gabriele Verešovej (1), Júlie Novodomcovej (1), Palovi Potočekovi (3) , Vladovi Krátkemu (1), Eve L. Bachratej (1), Andike Berákovej (1), Ivanovi K. Kohlerovi (2), Jane Neumannovej (2), Jánovi Havrilovi (2), Marekovi Duškovi (4), pani Štubňovej (40), pani Marčekovej (2) a škole SPŠ lesníckej (1) a v neposlednom rade sklárovi p. Priščákovi za nie malý sponzorský dar. Adresa : Galéria Mikuláša GALANDU Kollárova ul., č.74 039 01 Turčianske Teplice tel.: 043/ 492 42 70 Otváracie hodiny: Utorok – piatok, nedeľa v čase od 10,30 – 16,30 hod.

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA

OTÁZKY PRE DRŽITEĽOV CENY MESTA TURČIANSKE TEPLICE Pri príležitosti osláv 725. výročia prvej písomnej zmienky o našom meste sa 26. mája konalo slávnostné zasadnutie mestského zastupiteľstva, na ktorom boli okrem iného odovzdané ceny mesta Turčianskych Teplíc pätnástim spoluobčanom, ktorí významnou mierou prispeli k rozvoju mesta. Prinášame ich odpovede na naše zvedavé otázky o ich pocitoch a dojmoch, ako i o ďalších plánoch do budúcnosti. 8

1. Čo pre vás znamená udelenie „Ceny mesta Turčianske Teplice“ a aké pocity vás sprevádzali pri jej preberaní? 2. Ako vnímate vaše pôsobenie v oblasti (sociálnej, športovej, kultúrnej, spoločenskej, v oblasti školstva)? 3. Aké sú vaše priority na najbližšie obdobie? Teplické zvesti 8/2006

MVDr. Ján Huňor 1. Pociťoval som určitú vďačnosť, ale aj zodpovednosť za to, čo ešte musím urobiť, čo ma čaká – rekonštrukcia ľadovej plochy, jej prestrešenie a podobne. Premietali sa mi všetky spomienky na obdobie, keď sme ľadovú plochu stavali a pripravovali nielen pre naše deti, ale aj vnúčence. Spomenul som si aj na svojich zverencov, ktorí sú už teraz dospelí, či už vysokoškoláci, ktorí sa radi vracajú a spomínajú na svoje prvé krôčky na ľade v Turčianskych Tepliciach. 2. V určitom zmysle to vnímam ako určité naplnenie života, hľadanie svojho ja a vyplnenie voľného času deťom, ktoré vytvára predpoklady k spätnej väzbe na svoje rodisko. Zá-

roveň vytvára pevné putá pre ďalší život, ako aj základy charakterových vlastností a spolupatričnosti k mestu. 3. Pre Turčianske Teplice je dôležité, aby pre rozšírenie služieb v oblasti turizmu poskytovalo aj služby a možnosti v oblasti zimných športov, ako je korčuľovanie, zjazdové lyžovanie, bežecké lyžovanie a podobne. Ako som už spomenul, je preto dôležité aj predĺženie zimnej sezóny prestrešením ľadovej plochy.

Veronika a Johana Šovčíkové 1. Veľmi nás teší, že naše dosiahnuté športové výsledky ocenilo nielen

Z ČINNOSTI KLUBU DÔCHODCOV Občas sa treba vrátiť od vodovodov k horským studničkám, nabrať čistej vody do dlaní a so zavretými očami piť zo snov našich materí, aby sme si neboli cudzí. 2. január Na slávnostnej schôdzi sme privítali nový rok vlastným programom. Pán vedúci Jaroslav Klaudíny poprial členom zdravie a úspechy do roku 2006. Spevácky krúžok spestril slávnostné posedenie piesňou „Daj Boh šťastia tejto zemi“. 30. január Vyhodnotenie činnosti za rok 2005 na výročnej členskej schôdzi. 6. február Kreslo pre hosťa, do ktorého si zasadol Ing. Milan Litva a členov oboznámil, čo všetko sa urobilo v roku 2005 a čo sa plánuje na rok 2006. 15. február Zábavné popoludnie „Vtipnejší vyhráva“, kde si tri členky a traja členovia rozprávali vtipy a medzi jednotlivými kolami hrala naša Seniorka. Bolo to veľmi milé a vtipné popoludnie. 22. február Fašiangové posedenie s pohostením, vlastným programom a hudbou, ktoré patrí medzi veľmi obľúbené podujatia, kde si všetci zaspievajú piesne svojej mladosti. 8. marec Členovia klubu pripravili pre členky oslavu Medzinárodného dňa žien s malým občerstvením, zákuskom, kávou a ružičkou. A keďže je marec aj mesiac knihy, konala sa i prednáška o knihách. Teplické zvesti 8/2006

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA naše najbližšie okolie, ale aj mesto, v ktorom žijeme. Bolo pre nás veľkým prekvapením, že sme napriek nášmu veku zaradené medzi 15 spoluobčanov, ktorí významnou mierou prispeli k rozvoju nášho mesta. Je to pre nás významné ocenenie, ktoré nás zároveň zaväzuje dokázať, že si to naozaj zaslúžime. 2. Naše pôsobenie v športovej oblasti je zamerané na svedomitú, tvrdú športovú prípravu a vzornú reprezentáciu nášho mesta a Slovenska. 3. V tomto roku nás čakajú najdôležitejšie preteky našej doterajšej športovej kariéry. Sú to majstrovstvá Európy a majstrovstvá sveta v horskej a cestnej cyklistike. Našou prioritou je dosiahnuť na týchto podujatiach čo najlepšie výsledky a zúročiť tak našu športovú prípravu a snahu ľudí okolo nás, ktorí nám pomáhajú. Ďakujeme.

13. marec Premietanie diapozitívov z turistických zážitkov Štefana Hudáka. 25. marec Oslavy jubilantov za prvý štvrťrok 2006: 80 rokov - Jozef Dubovec 75 rokov - Jožka Bartošová, Anka Bakošová, Jožka Ivanová, Emília Štroffeková 70 rokov – Martuška Kunická 65 rokov – Mária Brűllová, Mária Muchová, Ľudka Simonidesová, Štefka Sirteková 60 rokov – Anna Dubovcová 3. apríl Zdravotná prednáška na tému „Stravovanie v staršom veku“. 26. apríl Nákupný zájazd do Poľska – Jablonky. 10. máj Minikurz studenej kuchyne a po jeho skončení spoločné posedenie pri hudbe.

Oslava Dňa matiek 9

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA 16. máj Oslava Dňa matiek s programom žiakov Základnej umeleckej školy v Turčianskych Tepliciach. Krásnym programom detí a pani učiteliek Kevickej, Kočišovej a Kajanovej pozdravili staré mamičky. Všetci prítomní odchádzali spokojní a dojatí. Pán Jaroslav Klaudíny sa prihovoril ku všetkým ženám, matkám, manželkám aj starým mamám krásnymi slovami vďaky a uznania za obetavú prácu vo svojich rodinách, ale i v spoločnosti. Srdečná vďaka všetkým obetavým členom za ich ochotu a prácu pri rôznych akciách, kedy venujú svoj čas a obohacujú tak rôzne klubové činnosti. 7. jún Výlet na Dubové spojený so spoločenským posedením pri výbornom guľáši s klubovou hudbou. 21. jún Deň otcov si v klube pripomíname už tretí rok, kedy si uctíme našich otcov, tentoraz to bolo vlastným programom. 24. jún Poslednú sobotou v tomto polroku sa konala oslava našich jubilantov:

90 rokov – Elenka Sitárová, Zuzka Imrišová 85 rokov – Jozef Baranček, Anka Koričanská 80 rokov – Božka Klimasová, Milan Košík 75 rokov – Jaroslav Lvončík, Milka Matuľová, Anka Pálešová, Anka Piecková 70 rokov – Jarka Siráňová, Pavel Šarlina 65 rokov – Marianka Klimasová, Ján Ryša 60 rokov – Elenka Čavojová. Táto oslava bola veľmi dojímavá, zišli sa skoro všetci pozvaní jubilanti. Milí naši – pevné zdravie vám... Občas treba zotrieť prach nielen z vecí, ale i z duše. Odkryť city ukryté, roztvoriť vejár drahých tvárí, aby sme si neboli cudzí. Takto prežili členovia Klubu dôchodcov v Turčianskych Tepliciach prvý polrok 2006 – spoločensky a kultúrne. Emília Štroffeková

SPOMIENKY A BLAHOŽELANIA

JUBILANTI – júl 2006

Blahoželáme našim spoluobčanom k životným jubileám

60 rokov

70 rokov

Elena Briestenská Mária Maljanovská Mária Píschová Vilma Poništová Jana Štípalová Anna Slivková Elena Štrbová Judita Vaváková

Ivan Šluch Július Masný Júlia Tothová Ida Vríčanová Štefánia Ujcová Anna Hullová Mária Pinďáková

80 rokov Vladimír Žiak Margita Sýkorová Mária Bošková

90 a viac Jozef Junaska Anna Mazancová

NAŠI NAJMENŠÍ Michaela Chmelíková

6.6.2006

Nela Krištofovičová Natália Šišková Lea Šipulová

10

17.6.2006

21.6.2006

MANŽELSTVO UZAVRELI Zdenko Velič Silvia Jozefčiaková

17.6.2006

Miroslav Trúchly Zuzana Očkajová

24.6.2006

Jozef Koleno Zuzana Tarašová

24.6.2006

Peter Kostolník Michaela Štrbáková

1.7.2006

Viliam Pikla Ľubica Karasová

1.7.2006

Milan Basa Tamara Vachová

1.7.2006

Ing. Miroslav Kovalčík Mgr. Janka Hullová

8.7.2006

Peter Červeň Jana Košíková

8.7.2006

28.6.2006

Teplické zvesti 8/2006

SPOMIENKY A BLAHOŽELANIA

Lúči me sa

Ján Morong 22.6.2006 Anna Matiasová

Augusta Gajdošová 18.6.2006 Karol Mihálik 19.6.2006 Vladimír Domin 20.6.2006

26.6.2006 Milan Dubovec 26.6.2006 Jozef Hlavatý 27.6.2006 Juliana Kruppová 28.6.2006

„Zavreli ste oči, láskavé srdce prestalo biť, museli ste zomrieť, hoci tak veľmi ste chceli žiť. Stíchol dvor, záhrada i dom, už manželov nepočuť, ich kroky v ňom.“

Dňa 6. a 18. augusta 2006 uplynie 5 rokov, čo nás náhle a nečakane opustili

ANNA HROMADOVÁ A JOZEF HROMADA S láskou a úctou spomína celá rodina.

Rozália Kubizňová 5.7.2006 Verona Hanuliaková 6.7.2006 Pavlína Podskočová 9.7.2006 Ján Zúbek 14.7.2006 František Dolog 16.7.2006

Dňa 19. augusta 2006 uplynie 1 smutný rok od úmrtia môjho drahého manžela

JAROSLAVA VANEKA Kto ste ho poznali, venujte mu prosím, tichú spomienku. Manželka Marta Vaneková

OKIENKO DO HISTÓRIE

725. VÝROČIE PRVEJ PÍSOMNEJ ZMIENKY O MESTE Pri príležitosti 725. výročia prvej písomnej zmienky o teplých prameňoch na území mesta sme z pripravovanej knihy s pracovným názvom „Turčianske Teplice včera a dnes“ pripravili ďalšiu stať, a to o mestských častiach. Historickú časť tejto knihy spracoval Jozef Moravec, pričom čerpal aj z podkladov knihy PhDr. Eduarda Nižňanského CSc. a kolektívu Turčianske Teplice vydanej pri príležitosti 700. výročia mesta. Predchádzajúci článok ŽARNOVICA – ĽAVOBREŽNÝ PRÍTOK RIEKY TURIEC čerpal z podkladov Margity Nižňanskej. Týmto sa ospravedlňujeme za nevyčerpávajúce zverejnenie autorov podkladov. MESTSKÉ ČASTI TURČIANSKYCH TEPLÍC DO AGLOMERÁCIE ROKU 1971 VIESKA: s prvým písomným záznamom z r. 1370 Pôvodná dedina Vieska leží na ľavom brehu potoka Žarnovica, čím je oddelená od Turčianskych Teplíc. Jej história sa odvíjala iným smerom ako história kúpeľov. Vieska bola poddanskou obcou patriacou k blatnickému, neskôr k necpalskému panstvu. Od 16. storočia patrila dedičným turčianskym županom Révaiovcom, verným prívržencom Habsburgovcov. Tí už roku 1527 dostali Sklabinu a roku 1539 aj Blatnické panstvo. Tak sa Vieska ako poddanská obec až do roku 1848 ocitla v ich vlastníctve. Posledné pozemky parcelovali Révaiovci vo Vieske až roku 1932. Dnes tvoria domy na týchto pozemkoch Železničnú a Somolického ulicu. Pamätihodnosťou Viesky je roku 1822 postavená zvonica a zvony do nej boli zakúpené r. 1931. V 19. storočí k rozvoju obce prispeli tri dobre prosperujúce mlyny spojené s pílami. Postupne obec postavila aj vlastTeplické zvesti 8/2006

ný bitúnok. Zamestnávala pastiera hospodárskych zvierat. V obci pracovali dvaja kováči, v dedine bolo špeditérstvo (zasielateľstvo), dokonca aj nocľaháreň. V obci pracovali dvaja obuvníci, štyria pánski krajčíri a štyri dámske krajčírky, bolo tu kaderníctvo, holičstvo, cukráreň, dvaja stolári, kominársky majster, kožušník, dvaja kolári, dvaja poštári a dvaja lekári. Staviteľom bol taliansky prisťahovalec Gejza Pavóni. V obci boli tri obchody s rozličným tovarom. V roku 1871 vedie cez chotár Viesky železnica so stanicou na jej pozemkoch. Postupne obec začala prispievať aj na kultúru a školstvo. Roku 1873 už stála obecná jednotriedna škola, ktorú vydržiavala obec bez štátnej podpory. Dozor nad touto školou mala evanjelická cirkev v Háji. Prvý známy učiteľ bol Pavol Kučera, ktorý mal v triede 47 detí. Hoci bola možnosť získať príspevok od štátu na odmeňovanie učiteľa, obec ho neprijala, aby mohol učiteľ vyučovať v slovenčine. V rokoch 1892 – 1900 vyučoval Michal Valocký. Počas svojho pôsobenia založil spevácky súbor. Roku 1899 mal premiéru prvý divadelný súbor. Tradícia ochotníckeho divadelníctva sa udržala aj po roku 1918. O kultúrnosti Viešťanov svedčí aj to, že sa zástupcovia Malej Viesky zúčastnili na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Martine 30.10.1918, kedy bola prijatí Martinská deklarácia, ba okrem iného aj to, že postavili dôstojný pamätník obetiam prvej svetovej vojny. Vieska ako prvá prímestská obec prirodzene „zrástla“ s Turčianskymi Teplicami do spoločného života už v roku 1908, potom roku 1919. No jej plný rozvoj hospodárskeho a kultúrno-spoločenského života nastal len po roku 1945. Prispelo k tomu aj oficiálne zlúčenie Viesky s Turčianskymi Teplicami do jedného mestečka roku 1945. 11

ANKETA ANKETA ANKETA ANKETA 1. Prečo ste prišli práve do Turčianskych Teplíc? 2. Aké služby vám v našom meste chýbajú a čo by sa malo podľa vás zlepšiť? 3. Naopak, s čím ste spokojní a čo sa vám v našom meste najviac páčilo? 4. Vrátite sa ešte niekedy do Turčianskych Teplíc?

novas v diogé č j a c rá st e z, n ých August rátil sa, aby nás osloboydvilie. Vdoyllemyseľ z maštalímdi,o čleotnlákali Ak je zlé leto, bude pekná jeseň. transtva estor. V rude. V Aký je august spočiatku, zase pries Leto je pri rozopol sploštené h sa ň e Ž l. taký bude (je) až do konca. e ti y e b v A s o ! v e sv o trysk piť zo o a d n skom sud v y o d ň o e v ti li a sídiel ul, že vi ste sa d V auguste veľké rosy sídiel. Z o u pradedo oň spomen sp jm a ô e M it ! rč zvestujú pekné časy. : m u v á l, n a z v o p rá p predko si sta roz odkiaľ ta s á n v fa ja n o , h te y „Hej, v Pavol Brňak, Mar m o mne u slnka k je tin, vek Možno vá od východ ať na rozvetveli h a ti 29 rokov a jej studne. et, budem!" s y ž b le á iz z e i n s č a l a lú k sv d e a , a ri u n ru p h o c m 1.Kúpalisko – relax obz Euró čistý príde . zii mladú boli steny o najviac 2. Viac parkovacích Pohyblivé viteľ pristavoval k Á h. Aby ho stretalo č ná je voľnosť haramiest e ta ta b S z ra y p eď Za 3. Služby, obchod cest na ro západu. K y. k, úzke je. li ľudstvu apchávajú e o z v b y lo n y č á b l v a , ri ra h o 4. a c Určite áno. ... Čo pretv ných cestá olenkové k bývalo by ť i kvôli účelu. Dov , lo o u o B b . ž v leso nos ný tú j pre funkč t. Obmýva t. burdím, vra rí, z miest do mies v a pozorujem leta le mo eť späť. va Bartoša hu vŕško z miest do brde v kru av, do dávna. Nazri ra Mirosla e a p n z tu i s Ja sedím ľných šír tam do vo vzniesť sa

Návštevník z Prahy, vek 62 1. Sú tu kúpe le, ktoré bla a ktoré navš tevujem od r s manželkou, vždy na 14 d výletov do ok olitých hôr a č nie z Prahy be z prestupovani a 2. Mám všetko , čo potrebuje stavebné prác e a budú hoto v ortopedickými problémami je na. 3. Čistota vzdu chu, kúpeľný Predovšetkým však kúpele a lie 4. Určite prídem na budúci rok,

Nijaké leto, nijaká zima. Dážď, ktorý v auguste doobeda prší, skorej ako obed minie, sa usuší.

Agnes, Nové Zám ky, vek 42 rokov 1. Chcela som na vštíviť malé mesto, kde nie je veľký tovný ruch, kúpele, cespríroda. 2. Verejné WC, kto ré je predsa samoz rejmosťou, som ve mi prekvapená, že ľtu nie je žiadny ob chodný reťazec, pr že si myslím, že pr etooblém nespočíva iba v nakupovaní, v akomsi relaxe ale aj a oddychu pri pr ehliadke tovaru, dostatočne vybudo nie je vaný turistický ch odník. 3. Páči sa mi upra vené centrum, po koj na uliciach, v a krásy okolitej pr parku írody 4.Určite áno, poču la som, že vaše me sto čakajú veľké zm ny k lepšiemu, so m zvedavá, ako sa eto bude ďalej rozv íjať.

Severné vetry keď v auguste dujú, opadanie úrody spôsobujú.

H as

ič i

bu d

ú s ú ťa ži ť

Keď august páli, bude páliť aj víno.

kov, cyklista ce, vek 23 ro ov íb Pr , or Ig lisko. nej 1. Šport, kúpa y pre cyklistov na hlav i uh pr jú yšoval zv by é 2. Chýba or kt , mo v meste sa, že ceste, aj pria , nečudujem tejto záľuby je to e sť kd no eč u, zp rk be klovať v pa cy bi v na cú ro ia ch ul deti sa e korč isté platí aj pr zakázané. To rčuliach. ko kolieskových

Dož

ič

si e ím

in k ž o D

y

Ak v auguste nieto rosy, môžeme

Praco v 2. Náv níčka kúpa li š nie sú tevníci sa v ska Vieska ä z čšinou ľ a v y pre cov, š sťažu Te tu bufeto dentov a Z pličanov, d jú, že Ť ch a v ô ysoké P, sú dlhé chodrady p vstupn ri é.

Suchý august – suché ví mokrý august – vodnaté v

Keď je v prvom augustovom týždni teplo, bude biela zima.

vé, vek 73 rokov Mária, Hradec Králo ýkrát. peľný hosť, a nie prv 1. Som tu u vás ako kú y z parku ičk lav vé bo do i izl 2. Nepáči sa mi, že zm tože , je to veľká škoda, pre a boli nahradené inými čivý lie je gu un nef , sta to me patrili do koloritu toh i, prečo? pitný prameň pri pizzér veľmi konštrukcie v parku, vé vo ko mi 3. Páčia sa e nápadité, origináln pekne tvarované, je to že áno, času na čas, verím, z sem 4. Vraciam sa lí. vo pokiaľ mi to zdravie do Silné mrazy v auguste oznamujú dobrú chvíľu.

SÚ Horúčosť iba čo sa

2 rokov ahodarne pôso bia roku 1992. Te na moju chorobu raz sem chod ím aj dní ako samop latca. Sú tu m ožnosti o je najdôležite jšie, výhodné spojea. em. Veľmi ma poteší, keď sk ončia vé chodníky. Pre ľudí s rô znymi e cesta centro m mesta dosť obtiažpark s reštaurá ciou, nočné tic ho. ečebné terapie. , v rovnakej do be.

Čo august nedopečie, to september nedovarí.

Nav

štívi

k 33 rokov veľa ká Bystrica, ve „za málo peňazí Viliam, Považs áviť dovolenku str o ak , h. tip yc rý 1. Dob ých znám e u našich rodinn ytovaním služieb na muziky“, bývam sk po s ný oj služby nespok 2. Som veľmi hodiny ,najmä né ad úr a m li pi va l! ek to pr re , st pošte ešte ne pumpa, ím takým som sa v sobotu, s nieč vala benzínová do bu vy tu sa že i, m sa či . 3. Pá okolia to tu dorieši aj úprava zorujem, ako sa očakávam, že sa po a ne el id av pr m se m va ie 4. Chod tempom. u, ale pomalým mení k lepšiem

a ná s “p a rťá ci “

Strnisko v auguste kto si preoráva, ten sa o rok budúci nadarmo neustáva.

Horúce leto, studená zima.

Ján Rubáň, Plze ň – ČR 1. Vyrastal som tu. 2. Úzky sortimen t po 3. Každý rok je po travín. znať rozkvet mesta. 4. Na dovolenku každý rok. Aký je v auguste posledný deň, taká má byť vraj i celá jeseň.

Mokrá jar a mokré leto pritiahnu za sebou obyčajne jasnú jeseň.

Ervín Sláma, Košice, vek 68 rokov 1. Našli sme si lacný pobyt v Domove mládeže. Je tam vynikajúca strava a solídne ubytovanie. 2.Viac kultúrnych podujatí vrátane koncertov a divadelných predstavení. V prekrásnom prírodnom parku nám chýba kvetinová výzdoba, úprava chodníkov a ciest, nerovné povrchy. Zdroj minerálnej vody je v dezolátnom stave, rekonštrukcia modrého bazéna a chýbajú teplé sprchy na kúpaliskách. Postrádame riadne vyznačenú stanicu prvej pomoci. 3. Príroda v okolí je prekrásna a sú ti príjemní obyvatelia. 4. Keď Boh dá, aj viackrát do roka. Bol som tu asi pred pätnástimi rokmi, ale nič sa tu nezmenilo k lepšiemu.

August k zime hľadí a rád vodu cedí.

Tanec le ta

ky) a 2 ro mi 5 ( i m líc eť oma d ch Tep v s dv Turčiansky o roka. o k o r d 7 ie to, že trikrát , vek 2 ostred rnava alé deti, pr videlne, tak o, mám za telo). T , a pra Ivan že mám m alisk te (telo na sú m sem e kúp i 1. Keď je, chodieva na miestn jeho kapac be predajne ou o á u ň m , d v a v y e vyho o chodiev nezodpov rzlin om aj úro t daj zm st 2. Ča ávštevníkov chváliť pre so sortimen o n á p t poče la by som m spokojn e o 3. Chc ituované, s s dobre . a predaj . Keď júl a august sú rovnako teplé 4. Áno alebo keď júl bol chladnejší než

Uniká ti pod august – bude mierna zima. prs si sivý kameň tami. Ešte ani na papie ri , tyrkys vod ných rias a b jej neprikážeš smer. A ti odblesk okru lan e jej farby! R - tvoju miho ozpustí tavú tvár. Zac kytný prúd oblohy, stih potom ju pu n sť ako mlyn e vtiahnuť aj h y ť sa kameňa, ár ľahký d h o o st ry n o áh . ja Z o ce em, vzd nu. Vylej na e búrku očakávať. ňu svetlo, kú ho dna, kúska brehu, schodu tvrdši uch, oheň do nej po štip so k chm kách vhod' a e vyznač čiar kde-tu pretri, áry, trochu tieňa ou. Mäkko p Severné vetry v auguste prinášajú stále počasie. vodou a so štetom v ok ly hranu času ak n ie íno, , p reto sa nepo u. o odraz „Oco, voda náhľaj, pláv víno. ti zo stola te aj s paletou či „P e! nad " rá ve som ju n Dážď v auguste je ako ženský plač. Ten, ktorý zabudol na st amaľoval, ako tečie, len doobeda prší, skôr ako obed minie, sa usuší. av so akvarel usch idlo." „Podstav vedro, k m ým ne, vodu poto m zastaví aj Voda, strieb rám telom pridrž orný had, za pokojných ." iava v hĺbke dní nesie po nep krajine svetlo vedomie. Vď . Svojím elas ačne unášan okojný tieň. Vlniace sa é ako mladá tickým chvíle. Po h tiež nevidím ladine plesá žena: „Čo n , ale cítim je scitlivené a tom, že nev ho pevné nár Radosť ti ply iem kam a d učie. o tváre mu v bujarom ta nie pod prstami, a predsa “ nci leta ich nezovrieš pristaví, aby . Keď usmie va sa múdro jej nazrel do sť, kto sa tváre? z pera Miro slava Bartoša Obyvateľ mesta, vek 52 rokov 2. Veľmi chýba obchodný reťazec, hlavne potravinový ako aj zlepšenie služieb pre kúpeľných hostí, čo by znamenalo aj vyššiu návštevnosť a vytvorili by sa aj pracovné príležitosti pre obyvateľov nášho mesta.

Ú ŤAŽ v auguste ničomu neškodí, mlynár po potoku brodí.

Lepšie jedno leto ako sto zím.

Redakčná rada Teplických zvestí vyhlasuje súťaž o najvtipnejší zážitok alebo fotografiu z dovolenky. Svoje fotografie a zážitky nám môžete posielať do 20. septembra 2006 do redakcie Teplických zvestí, Partizánska 1, 03901 Turčianske Teplice, alebo na emailovú adresu: [email protected], kde v predmete správy uvediete „súťaž“ a v tele správy uvediete kontakt. Víťazov každej kategórie odmeníme vecnou cenou, ktorú venuje mesto Turčianske Teplice.

OKIENKO DO HISTÓRIE DOLNÁ ŠTUBŇA Založili ju na území panstva Dolná Mútna. Majitelia tohto rozsiahleho panstva prišli do Turca v 13. storočí. Obec sa po prvý raz spomína v darovacej listine uhorského kráľa Ladislava IV. Kumánskeho z roku 1281 pri určovaní hraníc kúpeľov a Hájskeho panstva: „... idúc cez Žarnovicu dôjde sa západne ku hradskej ceste až po chotár dediny Kozmovej...“. Kozmas sa so svojou rodinou usadil pri potoku. Prví obyvatelia obce museli vynaložiť veľa námahy pri klčovaní a vypaľovaní lesa, aby získali potrebnú pôdu na obživu. Všade dookola stála veľ-

ká hustá hora. Jej pomenovanie vyjadruje nepreniknuteľnosť a bázeň – Čierna hora, Mútna hora, Rovná hora. Mútňanskí páni boli kráľovskými služobníkmi ako lovci a rybári a dobrovoľne služobníčili počas kráľovských poľovačiek, za čo získali slobodu. Mútňanskí páni dosídlili územie nemeckými kolonistami. Okolo roku 1364 spravovali Dolnú Štubňu podľa mestského krupinského práva. Hlavným znakom bola slobodná voľba richtára, ktorý mal svoje privilégiá, predovšetkým dedičnú hodnosť. Výrazným znakom jeho kompetencie bola súdna kompetencia v bežných sporoch miestneho obyvateľstva. Aj osadníci mali isté slobody. Koniec dedičného richtárstva v Dolnej Štubni nastal po súdnom pojednávaní 14. septembra 1499 pred Turčianskou stolicou, kedy richtár Juraj za 184 zlatých dukátov a desať meríc pšenice predal dedičné richtárstvo hájskemu pánovi Michalovi Majténimu. Tým táto obec stratila suverenitu a stala sa poddanskou obcou. Od roku 1532 až do roku 1848 pripadla Kremnici. Roku 1549 mala Dolná Štubňa 30 domácností a jeden z najstarších mlynov v Turci. V 15. a 16. storočí má významnú úlohu ako mýtnica jediná v Turci na prevoz medi, olova, textilu, živých rýb. Dovážaný tovar pochádzal z Moravy, Sliezka a Poľska. Roku 1722 mýto v Dolnej Štubni, ale aj v Sklenom a Dubovom zrušili. Od r. 1565 významný roľník z Dolnej Štubne Matej Holeš sa stal správcom celého Hájskeho panstva. Jeho pričinením sa rozmohla celá obec a jemu zverené panstvo. V Háji založil chmeľnicu, v Dolnej Štubni pivovar, v rozsiahlych rybníkoch v Dolnej Štubni a v Háji dozeral na chov rýb, bol vynikajúcim lesným a vodným hospodárom. Pod jeho vedením sa rozširovali plochy ornej pôdy klčovaním a žiarením lesa. Vynikal v pestovaní strukovín dobre sa mu darilo v chove dobytka, pod jeho dozorom boli aj kúpele, kde sa vzorne staral o hostí. Bol aj diplomatom ako zástupca na rokovania s turčianskými zemanmi na stoličných schôdzach. Po ňom sa zachovalo pomenovanie dolného konca Dolnej Štubne, ktorý sa dodnes nazýva Holeška. 14

Tak ako celý Turiec ani Dolná Štubňa nebola ušetrená od nájazdov vojakov počas protihabsburských povstaní v 17. storočí. Obec „navštívili“ vojaci Štefana Bočkaia, Gabriela Betlena i Imricha Tőkőliho. Dlhé a neutešené roky vojen, zničené polia i poľnohospodárstvo korunoval mor. Keďže obyvateľstvo obce sa živilo najviac poľnohospodárstvom, prácou v horách a predajom vápna, po roku 1808, keď dedina vyhorela, a po veľkom suchu v rokoch 1846 – 1847 obyvatelia obce pre neúrodu trpeli veľkým hladom. Niektorí sa vysťahovali do USA a Ruska. Zhruba o 20 rokov neskôr bola veľkým požehnaním pre Dolnoštubňanov výstavba železníc Vrútky – Zvolen a Diviaky - Banská Bystrica, na ktorej našli zamestnaie viacerí obyvatelia dediny. Obec si zachovávala svoju kultúrnu úroveň. Od konca 16. storočia mala kostol zasvätený sv. Anne, roku 1863 zriadili v nej poštu, od roku 1641 školu, ktorú potom dvakrát znovu postavili, od r. 1925 mali obecnú knižnicu a v obci hrávali aj ochotnícke divadlá. Od r. 1889 majú veľmi aktívny hasičský spolok. Cez Dolnú Štubňu prechádzali i slovenskí dobrovoľníci, vojská generála Harkovského, neskôr ruské vojská cára Mikuláša I. Traduje sa, že sa tu počas prenasledovania skrýval J. M. Hurban, napokon tu zomrel aj uznávaný Karol Kuzmány. Obec spája s Turčianskymi Teplicami kúpeľný park. DIVIAKY Boli pôvodne kuriálnou obcou. Obyvatelia – kurialisti platili len niektoré druhy daní, ale takéto obce nemali samoorgán – richtára. Postupne sa však zmenili majitelia pôdy a obec sa stala poddanskou. Aj erb obyvateľov obce z 18. storočia symbolizuje zamestnanie obyvateľov – poľnohospodárstvo a drevorubačstvo. Diviaky patrili jednému z najstarších a najbohatších veľmožských rodov na Slovensku Diviackovcom. Už v 13. storočí boli Diviackovci známi vlastníci integrálneho majetkového komplexu v Nitrianskej župe, ktorý siahal až do Turca a mal sídlo na Vyšehrade. Uhorský panovník Ladislav IV. Kumánsky vymenil Diviackovcom pozemky v Turci za pozemky v Bošanoch. Po zániku panstva Diviackovcov na Vyšehrade v rokoch 1235 – 1277 zanikla sláva Vyšehradu ako centra horného Turca. Už od polovice 14. storočia patrili Diviaky, ako aj blízka Vieska, Mikulášovi – zakladateľovi rodu Platyovcov. Tomuto rodu potom patrili Diviaky až do 19. storočia. Na prelome 19. a 20. storočia mala obec 618 obyvateľov, ale pred spojením s Turčianskymi Teplicami už 1123. Podľa Mateja Bela už roku 1630 dal postaviť František Platy hlavný projekt Michaela Thurzu, kaštieľ, v ktorom bola v rokoch 1745 - 1747 vykonaná renesančná prestavba s opevnením. Prestavať ho dal Abrahám Platy. V polovici 18. storočia bol postavený v Diviakoch aj nový rokokový kaštieľ. Koncom 19. storočia postavila rodina Lichtensteinovcov v Diviakoch pílu, ktorá vytvárala pre miestne obyvateľstvo pracovné príležitosti najmä po roku 1916 za jej majiteľa Leopolda. Pre Diviaky mala osobitný význam výstavba železnice na trase Vrútky – Zvolen, ktorú dostavali roku 1872. V územnom katastri Viesky a Diviak postavili nákladnú železničnú stanicu, ktorá postupne nadobudla dôležitosť železničného centra celého horného Turca. Pôvodnú jednokoľajku prerobili na dvojkoľajku a v samotnej stanici v Diviakoch bolo v 20. storočí päť koľají, pričom jedna z nich slúžila na nakladanie dreva. Diviacku železničnú stanicu využívalo až 32 obcí a v niektorých vývinových obdobiach plnila dôležité poslanie (1918 – 1944). Po výstavbe druhej koľaje trate Vrútky - Horná Štubňa roku 1935 a otvorením trate Diviaky – Banská Bystrica roku 1940 prechádzalo cez Diviaky 50 vlakov denne a vo vrcholnej fáze skončenia druhej svetovej vojny, keď už vyráTeplické zvesti 8/2006

OKIENKO DO HISTÓRIE bala továreň Samuela Bibzu nábytok, prechádzalo cez Diviaky ešte viac vlakov. Po prvej svetovej vojne pokračoval rozvoj kultúrneho a spoločenského života v dedine. Veľmi aktívne rozvíjal prácu Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý vznikol r. 1888. Roľnícku mládež združoval spolok Roľnícky dorast, dobre tu pracovala telovýchovná organizácia a divadelní ochotníci už od roku 1919 mali predstavenia pre verejnosť. Angažovala sa robotnícka mládež na píle. Hospodárska kríza v rokoch 1930 – 1933 spôsobila nezamestnanosť a krach mnohých drobných živnostníkov a roľníkov. Počas druhej svetovej vojny sa obec postupne pridala k protifašistickému hnutiu. Už v máji 1944 založili revolučný národný výbor. Niekoľko obyvateľov zahynulo v bojoch SNP a počas oslobodzovania obce v marci a apríli 1944. Hoci Diviaky nemali v minulosti také prirodzené podmienky na zlúčenie s Turčianskymi Teplicami ako Vieska, najmä od roku 1945 sa tieto podmienky plánovitým rozvojom priemyselnej oblasti mesta utvárali. Tak sa postupne naplnili už dávnejšie snahy Diviačanov pričleniť sa k Turčianskym Tepliciam, keď sa najbližšie priestory medzi nimi zaplnili podnikmi, individuálnou bytovou výstavbou, obchodmi, reguláciou Žarnovice, diviackým športovým areálom... To všetko pre spoločný život v jednom meste – Turčianskych Tepliciach. TURČIANSKY MICHAL Je hrdý na to, že má na pôvabnom pahorku najstaršiu architektonickú pamiatku v hornom Turci, a to kostol sv. Michala z roku 1264. Až pri ňom sa postupne rozložila dnešná dedina. Zem na výstavbu kostola daroval kráľ Belo IV. z pozemkov okolitých obcí Háj, Diviaky, Rakša. Zemani z okolitých dedín

sa v nasledujúcich storočiach snažili získať naspäť odňatú pôdu, ale to sa im nepodarilo a napokon sa chotárne hranice medzi Michalom a Hájom ustálili roku 1430. Prvým vlastníkom osady okolo kostola, aj Rakše (Nedozoru) a Zorkoviec bol Michal Peter Turóci de Pijer. Obec Michal patrila Turóciovcom až do 16. storočia. Potom sa Margita Turóciová (rod zostal bez mužského potomka) vydala za Vavrinca Ňáriho, ktorý tak získal majetky v južnej časti Turca. Ňáriovci sa obohatili majetkami aj v severnej časti Turca, takže po révaiovskom panstve mali najväčšie majetky v Turci a v Michale kúriu. Okrem nich žili v Michale aj iné zemianske rody – Rakšániovci, Okoličániovci. Zrušením poddanstva roku 1848 zanikli do veľkej miery aj zemianske majetky v Michale. Až v 19. storočí postavili už druhý mlyn aj s pílou na riečke Somolici. V tom období pracoval v dedine aj pivovar. Okrem poľnohospodárstva sa obyvatelia Michala (bolo ich v roku Teplické zvesti 8/2006

1828 až 210) zaoberali príležitostnými remeslami. Roku 1821 postavili v dedine školu, no v roku 1910 už do novej školy dochádzali deti z Diviak, Dubového, Rakše a Zorkoviec. Po vzniku 1. ČSR z remesiel sa rozvíjali krajčírstva, obuvníctva, remenárstva, kolárstva a piliarstva. Investovalo sa do stavby ciest a mostov cez Somolicu a Rakšianku. Vybudovala sa cesta od michalského kostola do Rakše a okolo nej vysadili roku 1936 tristo stromov. Potrebná cesta spájala obidve obce. Kolársku dielňu v roku 1939 po elektrifikácii obce adaptovali na obecný dom. V Rakši vybudovali roku 1936 hospodársku školu pre 14 až 16 – ročnú mládež, ktorá bola spoločná aj pre Michal. V tejto obci pracovala mládež v Doraste mládeže, kde nacvičovali divadelné hry a o rozvoj spoločenského života sa staral aj Dobrovoľný hasičský zbor. Najväčšou udalosťou v dedine po 2. svetovej vojne bol príchod Slovákov z Rumunska. Okres im umožnil na bývalých farských pozemkoch postaviť rodinné domy a začať novú existenciu na Slovensku. K Turčianskemu Michalu sa roku 1951 pripojili Zorkovce a potom roku 1971 spoločne na prospech obidvoch dedín prijali rozumom aj srdcom zlúčenie s mestom Turčianske Teplice. ZORKOVCE Zorkovce boli pôvodne malou kuriálnou (zemianskou) dedinou poľnohospodárskeho charakteru severne od Michala, ktorú od neho oddeľovala riečka Rakšianka. Je pravdepodobné, že Zorkovce boli jednou z posledných obcí turčianskych synov jobagiónov. Boli to potomkovia členov kráľovských hradných posádok, ktoré vykonávali vojenskú strážnu službu, ako aj pomocné a technické zabezpečenie hradov. Z týchto skupín sa v 12. a 13. storočí vyvinula časť šľachty. Najstarším známym majiteľom Mačapotoka pri Žarnovici, ktorý založil časť neskorších Zorkoviec, bol v 14. storočí Bene, Erdlenov syn z rodu Ivankovcov. Bene roku 1312 daroval toto územie Tomášovi, Mikulášovmu synovi. Ako jeho susedia sa uvádzali Zorkovi synovia. Dedina práve po nich dostala svoje meno. V 15., 16. a 17. storočí sa striedali zemianske rody ako majitelia Zorkoviec, no meno Zorkovských sa objavuje aj pri súpise turčianskej šľachty, kde sa uvádza, že v roku 1708 žil v obci Daniel Zorkovský a jeho syn Ladislav, ďalej Adam Zorkovský so synom Pavlom, vnukom Jozefom a pravnukom Ľudovítom. História Zorkoviec je podobná dejinám malých zemianskych obcí v Turci. Zorkovský rod sa počas niekoľkých stáročí usiloval udržať svoj malý zemiansky majetok. Pravdepodobne pre väčšiu početnosť rodiny sa v 18. storočí niekoľko rodín tohto rodu dokonca vysťahovalo z Turca. Môžeme o nich povedať, že okrem armálesu (výsadnej listiny, ktorá im umožňovala neplatiť dane) a trochy pôdy nemali nič. Veľmi málo sa teda spôsobom života líšili od poddaných. Obec sa v rokoch 1850 až 1918 úradne volala Zorkócz (Zorkfalva), až po vzniku I. ČSR prijala meno Zorkovce a v roku 1895 mala len 36 obyvateľov. Zachovali si však osobitný poľnohospodársky charakter: usadlosti obklopené krásnymi záhradami ako prírodnou kulisou s prístupom do Rakšianskej doliny a výstupom na najkrajší vrch Turca – Drienok. Na potoku Rakšianska stál kedysi mlyn, poniže neho píla. Začiatkom 20. storočia sa v obci uživili traja remeselníci: hrnčiar, remenár a kožušník. Roku 1913 spolu s Michalčanmi založili Dobrovoľný hasičský zbor. Avšak prvá svetová vojna Zorkovčanov ožobráčila pôžičkami, ktoré na nátlak turčianskej vrchnosti museli upísať armáde. Po skončení vojny na svojich pozemkoch hospodárili vedno s potomkami Zorkovských aj noví majitelia, ktorí si pôdu odkúpili. 15

OKIENKO DO HISTÓRIE Z PREDHOVORU MONOGRAFIE MALÁ VIESKA, KEDYSI URBÁRSKA OBEC... Vážení čitatelia! Prichádzame s touto prvou samostatnou monografiou o našej urbárskej obci Malá Vieska, aby sme širokej verejnosti, ale predovšetkým našim rodákom zverejnili všetko to, čo naši predkovia, ale aj súčasníci robili a robia pre úspešný rozvoj nielen hospodárskeho rastu, ale aj v záujme uchovania a rozvíjania kultúrneho dedičstva. K napísaniu tejto publikácie autorku Margitu Nižňanskú inšpirovala skutočnosť, že do dnešnej doby naša

obec nebola opísaná. V knihe Turčianske Teplice, ktorá vyšla v roku 1982 pri príležitosti 700. výročia od prvej písomnej zmienky o termálnych prameňoch, je časť venovaná aj obciam, ktoré tvoria súčasť mestskej aglomerácie Turčianske Teplice, teda aj Malej Vieske. História našej obce s prevažným roľníckym obyvateľstvom si túto pozornosť zasluhuje. Autorka knihy je naša obyvateľka, ktorá sa už od študentských čias zapájala do kultúrnospoločenského života a bola jeho aktívnou organizátorkou. A tak to, čo je napísané, má zdokumentovanú historickú hodnotu, ktorú dopĺňa konkrétne poznanie života prežitého konkrétnymi obyvateľmi obce. Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov Vieska -Turčianske Teplice pokračuje na historických základoch bývalého Spolku urbarialistov Malá Vieska a ešte historicky staršej Urbárskej obce Malá Vieska v Turčianskej stolici zo 17. storočia. Teda dávno pred prvou svetovou vojnou boli Urbár, Obec, Dobrovoľný hasičský zbor a Roľnícky dorast hybnou pákou nielen v našej obci, ale aj účinnými vzormi pre okolie. Obec Malá Vieska bola obcou poľnohospodárskou. Nás Maloviešťanov vždy sprevádzala akási skromnosť. Nikdy sme o sebe nehovorili, ba ani o tom, čo sme dokázali. Do určitej miery je to aj chyba, lebo sme nevedeli zviditeľniť to dobré, čo sme v živote v prospech svojich občanov aj celej obce vykonali. Skromnosť v živote, ale statočnosť v práci sme podedili po našich predkoch. Ich prácu a spôsob života nemožno porovnať s prácou a spôsobom života nás na začiatku tretieho tisícročia. Na druhej strane máme šťastie, že naši predkovia si svoje životné skúsenosti nenechali pre seba, nevzali si ich do hrobu. My 16

sme ich v mladosti sústredene počúvali, a to predovšetkým počas dlhých zimných večerov - bez elektriny, len pri petrolejovej alebo karbidovej lampe, ale najtajomnejšie to bolo pri svetle, ktoré vychádzalo z rozkúreného krbu alebo piecky. S bôľom v srdci spomínali najmä na to, ako sa museli učiť v cudzom jazyku, lebo používanie materinského bolo v školách zakazované. Ako museli proti svojej vôli a presvedčeniu znášať ponižovanie a urážky len preto, že boli Slováci. Preto si aj svoju obecnú školu zriadili a udržiavali, aby v nej predsa len tá materinská reč odznela. Predstaviteľom obce za Rakúsko Uhorska na úradných listinách namiesto slovenských mien uvádzali maďarské. Môjho prastarého otca ako vtedajšieho richtára menovali Ďorďom, nie Jurajom. Vtedajšie ťažké životné podmienky ich však navzájom spájali. Pomáhali si ako jedna rodina znášať danosti vtedajšej doby. Pevne verili, že prídu lepšie časy, ak nie pre nich, tak pre ďalšie generácie. Dôkazom spolupatričnosti našich predkov je skutočnosť, že poľnohospodársky a lesný majetok, ktorý nadobudli, ako spoluvlastníci my dnes obhospodarujeme. Doklady o podielovom spoluvlastníctve sa nám zachovali. Opatrujeme si ich ako vzácnosť a pietu na tých, ktorí už nie sú medzi nami. V tejto publikácii by sa mala vidieť aj naša mladá generácia. Nech je už politická situácia v našej spoločnosti akákoľvek, históriu našej obce a tých, ktorí ju tvorili, nám nik nevezme.

Buďme preto hrdí na všetko, čo sme podedili, na všetko, čo sme sami nadobudli. Hovorme o živote a práci našich predkov, o živote a práci nás - dnešnej generácie našim deťom, vnukom, aby neostala žiadna medzera medzi súčasnou modernou, premedializovanou dobou a históriou. Nepochybujme ani o našich schopnostiach a schopnostiach mladých, s ktorými žijeme a pracujeme. Aj my sme tvorcami histórie. Ak mladým zanecháme dôkazy svojej práce a života, budú mať v budúcností uľahčenú situáciu. V globalizujúcom sa svete sa nestratia, lebo žijú z pevného nielen materiálneho, ale aj duchovného základu. Ján Rešetár, predseda Pozemkového spoločenstva urbarialistov Vieska - Turčianske Teplice Foto: Mária Štrbáková, archív Teplické zvesti 8/2006

OKIENKO PRE DETI vorí: vé ho a a r P . u k noční čiem s ia na m sa, oble d e s ká cká Tri de m sa, vyka “ m sa , . á u ik vyciká balím c in , ž a s id „Vy d uaz kakám m na pôjde hovorí: „Vy m na didžin e Druhé m sa, pôjd ísť do oblečie jakú babu.“ i, môžeme p e tam n nato: „Chla chodiť.“ í t e m r ie e At ď nev e k , lu ke Zhovárajú sa dve kravy: „Všimla si si, ako Betka v poslednom čase veľmi Vt Ip schudla?“ Y „To preto, lebo je poverčiv á. Vzala si do hlavy, že bude jesť len štvorlístky.“

v a gangstro hod.: Band u: hodinky, 0 .0 0 2 : o Chicag ezme m chlapa a v ,... prepadne ta nejakú ľúče od au peniaze, k í: „Prosím, vráťte mi s Chlapík pro f bandy povie: Šé maličkosť. u jeho žuvačku!“ m ť „Joel, vrá

Základné zásady bezpečnej jazdy na bicykli:

VTIPY Mravec ute za ním s ká po pralese , ďaleko i vykrač uje nosť, do sť veľká slon. Vzdiale, sa stále Mravec sa s slona: „T rozčúli, rozkrič kracuje. í sa na o sa ti k rá vyšliapa l cestu!“ ča, keď som ti

pčdo hotela a rece Prídu Rómovia i, máte rezerváný sa pýta: „Pán ciu?“ čnú smiať: „Ty Rómovia sa za e na Indiánov?“ dilino, vyzerám Starenka nast úpi do autobu su: „Jeden lístok, prosím .“ Vodič sa jej pý ta: „Kam chce te lístok, teta?“ „Sem do ruky .“ „Ale kam cest ujete?“ „Idem na svad bu.“ Naštvaný vodi č sa nervózne pýta: „Ale babka, kde bu de „Keď bude pe tá svadba?“ kne, tak vonk u, keď bude zima, tak vnút ri.“

som „Včera : e k ľ e priat le cez ndínka i v autoško lo b í r v o o tor Hov inštruk prešla ?“ .“ rozum hovor. A ako e “ . „Ale n lesom ým ko „Zadn

Vti

pY

Idú dvaja vtom jed policajti po ces te en vraví: vták!“ „Pozri, m a ŕtvy Druhý s a pozrie d sa: „Čo ti šibe, k o neba a pýta de?“

Blondínka u doktora: „Pán doktor, prečo počujem hlasy, keď pri mne nikto nie je?“ „A kedy sa vám to stáva?“ „Keď telefonujem.“

v tipY

BEZPEČNÁ JAZDA NA BICYKLI - prevážať druhý bicykel, ťa-

hať ručný vozík (káru) - mať so sebou psa na vôdzke - na bicykli sa jazdí pri pravom okraji vozovky, na - prevážať predmety, ktoré by neumožňovali bezcestách a chodníkoch pre cyklistov sa jazdí vpravo pečné vedenie bicykla alebo ohrozovali ostatných - cyklista počas jazdy používa ochrannú prilbu účastníkov cestnej premávky - cyklisti jazdia jednotlivo za sebou - prevážať druhú osobu - pri zníženej viditeľnosti sa nesmie jazdiť bez osvetlena jednomiestnom binia bicykla cykli - cyklista pri jazde musí mať nohy na pedáloch N e b e z p e č n ý Vzorný cyklista používa cyklistickú prilbu a jazdí opaa nezodpovedný cyklistrne a podľa predpisov, ktoré platia pre účastníkov ta vozí kamaráta, jazdí cestnej premávky. bez držania riadidiel, má so sebou psa, nemá prilCyklista nesmie: bu, jazdí stredom ces- jazdiť bez držania riadidiel ty...to je zahrávanie sa - držať sa iného vozidla, motocykla alebo iného cyklistu so životom!

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Nový systém nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom !!! Kód 20 02 01- Biologicky rozložiteľný odpad (BRO) : KONÁRE, TRÁVA, LÍSTIE Dávame do pozornosti všetkým občanom, fyzickým osobám oprávneným na podnikanie a právnickým osobám, že podľa §-u 18 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa s účinnosťou od 1.1.2006: „ZAKAZUJE zneškodňovať biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a z parkov vrátane odpadu z cintorínov a z ďalšej zelene na pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení, ak sú súčasťou komunálneho odpadu.“ Jednoduchšie povedané, takýto odpad nemôže byť od 1.1.2006 ukladaný na skládky tuhých komunálnych odpadov, a teda nemôže byť ani umiestňovaný do smetných nádob 110 l ani 1100 l. Podľa zákona je možné nakladať s BRO iba spôsobom stanoveným v príslušnom všeobecne záväznom nariadení. Teplické zvesti 8/2006

17

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE KONÁRE 1. Budú likvidované drvením konárov na drviacom zariadení podľa presne stanoveného časového harmonogramu, a to 2 x v týždni, vždy každý druhý týždeň v mesiaci, v dvoch časových obdobiach: a) 1.3. - 31.5. b) 1.9. - 31.10. (Turčianske Teplice – 2 dni, v ostatných mestských častiach po 1 dni). Konáre vyložia fyzické osoby pred svoje nehnuteľnosti max. 24 hodín pred stanoveným termínom drvenia. 3. Podrvený materiál si fyzická osoba ponechá, v opačnom prípade materiál odvezú Technické služby bez úhrady na kompostovisko. 4. Právnické osoby budú spoplatnené samostatnou sadzbou. 5. Drvenie konárov si môže fyzická, resp. právnická osoba objednať aj mimo stanovených termínov. V takom prípade uhradí náklady za čas od začiatku drvenia. 6. ZAKAZUJE SA umiestňovať konáre na verejné priestranstvá okrem termínov stanovených technickými službami v kalendári zvozu, zakazuje sa umiestňovať ich do veľkokapacitných kontajnerov, resp. smetných nádob. TRÁVA A LÍSTIE 1. Trávu a lístie je možné likvidovať ukladaním do veľkoobjemových kontajnerov, ktoré sú označené nápisom „Tráva, lístie“ a sú rozmiestnené v jednotlivých častiach mesta. Je zakázané umiestňovať do takto označených kontajnerov konáre

a iný odpad. V prípade porušenia tohto nariadenia a následného zistenia vinníka bude tento posudzovaný ako priestupca a bude mu uložená finančná pokuta do 5000,- Sk. 2. ZAKAZUJE SA umiestňovať trávu a lístie do smetných nádob a veľkokapacitných kontajnerov, ktoré budú umiestňované v meste 3 x v roku na účely likvidácie objemného odpadu z domácností. 3. V prípade, že bude smetná nádoba obsahovať biologicky rozložiteľný odpad, obdrží jej vlastník nálepku s upozornením „Váš komunálny odpad nebol vyvezený, nakoľko sa v kontajneri nachádzal biologicky rozložiteľný odpad, čo je v rozpore so zákonom č. 223/2001 o odpadoch. Pri opakovanom porušení budete sankcionovaní“. V závere je potrebné poznamenať, že toto ustanovenie zákona bude mať za následok radikálnu zmenu pri nakladaní s odpadom hlavne v individuálnej rodinnej zástavbe, kde na tento účel slúžili veľkokapacitné kontajnery. Tieto budú teraz umiestňované na území mesta iba v 2 alebo 3 termínoch v roku. Napriek tvrdosti zákona je nutné ho dodržiavať a zvoliť optimálny systém nakladania s týmto druhom odpadu v každej domácnosti tak, aby sa nevytvárali čierne skládky a s tým súvisiace zbytočné pokutovanie tých, ktorí zákon porušia a vyhodia trávu, konáre alebo lístie na verejné priestranstvo. Ing. Alexander Chvojka

šeniu úrovne životného Čistota prostredia, v ktorom ž i j e m e MASKOT SEPAROVANÉHO ZBERU prostredia a kvality života nás všetkých. Zabeza nakladanie s odpadom nie je ľahostajné ani deťom Súťaž vyhlásilo Združenie obcí Horné- pečiť, aby žiaci v okrese triedili oda mladým ľuďom v našom okrese. ho Turca na ochranu životného pro- pad v škole i v domácnosti. Žiakov Svedčí o tom aj zapojenie sa žiakov stredia. Do súťaže sa zapojili materských, z á k l a d n ý c h školy spolu s 34 maskotmi. a umeleckých škôl v okrese Turčian- Všetky boli pekné a porota ske Teplice do súťaže v zhotovení nemala ľahké rozhodovamaskota separovaného zberu. nie. Separovaný zber najlepšie z pohľadu poroty vystihol maskot, ktorého zhotovili v MŠ – Háj. Tento sa stáva maskotom separovaného zberu všetkým školám v okrese. Materskej škole združenie darovalo poukážku v hodnote 300,- Sk na nákup pomôcok a deťom oboznamovať s problémom životsladkú odmenu s pastelkami. Ostatné školy nemusia smútiť, preto- ného prostredia, správneho triedeže projekt týkajúci sa separovaného nia odpadov, jeho významom zberu bude pokračovať aj i s ostatnými témami súvisiacimi v školskom roku 2006/2007. Jeho s odpadmi. Do každej školy chcecieľom je informovať o problémoch me umiestniť kontajnery, do tried v oblasti nakladania s komunálnym nádoby na zber plastov, papiera a odpadom a opatreniami, ktoré po- skla. Doteraz formou prednášky bolo vedú k zníženiu objemu odpadov oslovených cca 1900 žiakov. Maskot z MŠ Háj ukladaných na skládke KO, ku zvýA.D. 18

Teplické zvesti 8/2006

ZÁBAVA, POUČENIE, RECEPTY

L I E Č I V Á S I L A Č A J OV - A J U RV É DA A J E J P Ô S O B E N I E LAPACHO – ČAJ INKOV Jedná sa o veľmi zaujímavý strom, ktorý dorastá do výšky 30 m, dožíva sa až 700 rokov a má nezvyčajne tvrdé drevo, ktoré už starí Inkovia používali na výrobu lukov. Nazývali ho „ Božský strom „ . Alebo jednoducho Červené lapacho vďaka jeho nádherným červenopurpurovým lievikovitým kvetom i červenohnedej kôre. A práve jej vnútorná strana zaraďuje túto drevinu medzi fantastické liečivá. Rastie predovšetkým v hustých amazonských pralesoch a v teplých horských oblastiach Južnej Ameriky, najmä v Argentíne, Paraguaji a Bolívii. Darí sa mu v zelených oblastiach bohatých na ozón, v čistom vzduchu bez znečistenia, smogu a exhalátov. Lapacho obsahuje široké spektrum látok, ktoré dokážu výrazne posilniť obranyschopnosť organizmu a účinne pomáhajú pri celom spektre ochorení. I tých najvážnejších. Podľa vyjadrení špičkových botanikov, chemikov a lekárov ide zrejme o najliečivejšiu rastlinu na svete. Obsahuje stopové prvky ako bróm, stroncium, jód, bárium, určité množstvo xilidínu a lapacholu, ktorý preukazuje vysokú biologickú aktivitu pri liečbe nádorov. Vedecké výskumy vkladajú veľké nádeje do Lapacha práve pri liečbe rakoviny. U mnohých pacientov preukázalo schopnosť utlmiť rast nádorov. Kambium tohto úžasného stromu viaže v sebe mnoho kyslíka, ktorý pomáha ničiť vírusy, baktérie, huby, plesne i prvoky, vyskytujúce sa v organizme človeka a zároveň podporuje aj tvorbu červených krviniek, pretože obsahuje veľa železa, ktoré dokáže tento strom odovzdať ľudskej krvi. Používa sa pri liečbe cukrovky, podieľa sa na redukcii telesnej hmotnosti, očisťuje pečeň, odvádza z tela jedy a toxické látky, je veľmi silným antioxidantom. Mierni bolesti hlavy, nervozitu a dokonca sa používa aj proti malárii. Nezanedbateľný je aj jeho vplyv na kožné problémy – lieči rôzne zápaly, ekzémy, psoriázu, rany i hnisavé lôžka. Pôsobí protizápalovo a pomáha pri regenerácii ciev i liečbe kŕčových žíl. Odporúča sa pravidelne prikladať teplé obklady z čaju Lapacho na postihnuté miesta, prípadne si dopriať liečivé kúpele. Výborné výsledky sa dosahujú aj pravi-

delným vyplachovaním ústnej dutiny týmto príjemným čajom. Znižuje sa tak škodlivý vplyv amalgámu na organizmus i nebezpečenstvo infekcie a paradentózy. Jeden z vedcov, zaoberajúcich sa účinkami Lapacha, sa s obdivom vyjadril, že Lapacho lieči snáď úplne všetko. Hlavným účinkom tohto čaju však zostáva jeho schopnosť prebudiť vlastný obranný systém k aktivite a zvýšiť tak imunitu tela, zlikvidovať rôzne nežiadúce parazity a pôvodcov infekčných ochorení a pomôcť v boji proti rakovine, cukrovke a znečistenému vnútornému prostrediu. Čaj je vhodný aj pre deti. Vedľajšie účinky dodnes neboli preukázané.

SPRÁVNA PRÍPRAVA ČAJU Lapacho sa odporúča piť v 4 – 6 týždňových liečebnoočistných kúrach. Dôležitá je jeho správna príprava. Jednu kopcovitú lyžičku čaju povaríme v 3dcl vody 5-10 minút a potom ešte 10-15 minút lúhujeme, aby prešli do roztoku všetky účinné látky. Čaj pijeme teplý, najlepšie nesladený. Kúra sa môže po mesiaci zopakovať. Obklady z čaju Lapacho si pripravíme rovnakým spôsobom ako nálev, len na 3 dcl vody použijeme 2 kopcovité lyžičky čaju, prípadne prikladáme aj vylúhovanú kôru, zabalenú v čistej gáze. Pozor, na prípravu a uchovávanie čaju nie sú vhodné hliníkové nádoby. Vhodnejšie sú sklo či kvalitná glazovaná keramika. (Pokračovanie v budúcom čísle TZ) Ivana Červočová, Čajovňa Jasmínka

KUPÓN 10% zľava Čajovňa Jasmínka (Partizánska 413/1)

ŠPORT Šibalské ohníčky v očiach, rezký znám skutočný svet? Rozhodnutie dieť doma pri televízore. krok, pružná postava. Nikto by mu- padlo 31. decembra 1999: Pôjdem Povedal som si: Nechcem umrieť žovi nehádal 69 rokov, z ktorých okolo sveta na bicykli, lebo len tak doma pri televízore. Ak umrieť posledných šesť strávil na bicykli. Ja- ho skutočne môžem spoznať. Stano- tak na ceste. Ďalšou otázkou býnuzs River z Talianska v stredu 31. vil som si finančnú hranicu - budem va: Na čo myslíš, keď šliapeš do mája prekročil poľsko-slovenskú hra- žiť z 5 dolárov na deň." Ešte v ten deň pedálov? Na to je veľmi jednoduchá odpoveď. Keď nicu v Suchej Hore a mesiac ho budeme NEUMRIEM DOMA PRI TELEVÍZORE ráno vstanem, poviem si: Ďakujem ti môcť stretávať na slosi kúpil bicykel, spacák a ruksak a 1. Bože, že žijem a riešim dva probvenských cestách. Januzs River, v ktorého krvi koluje januára 2000 nechal za sebou svoj lémy: kde sa naobedujem a kde sa umyjem. Keď ich vyriešim, môruská aj poľská krv, prežil celý život dom v Ríme. v Taliansku, s výnimkou služobných Na svojich cestách sa stretáva so žem naplno vnímať krajinu, ktociest, keď sa ako futbalový manažér záujmom bežných ľudí i médií. rou prechádzam, ľudí, ktorí tu žijú dostal do mnohých krajín sveta. Túto „Najčastejšie sa ma pýtajú: Prečo a obdivovať všetko krásne. možnosť mu poskytovala aj ďalšia nesedíš doma v Ríme na pláži, ne- “Dorozumie sa vo všetkých svepráca - manažoval koncerty umel- piješ víno a neužívaš si? Prečo si si tových jazykoch a neustále sa cov. „Mal som 63 rokov a dosť peňazí vybral takú ťažkú cestu, robíš si problé- učí ďalšie. na spokojný život. Do mysle sa mi na- my a denne sa vystavuješ záťaži? Ja Za šesť rokov prešiel Januzs River tískala otázka: Čo budem ďalej robiť? som však chcel dokázať všetkým 67 tisíc km a „ochutnal" 57 krajín Poznám všetky dobré hotely, bol som starším ľuďom na svete, že svet je sveta. „Toto je moja posledná trav mnohých krajinách sveta s futbalis- možné vidieť za 5 dolárov denne. sa po Európe. Vybral som si tie tami a umelcami. Ale naozaj po- Veď život je o niečom inom ako se- krajiny, ktoré som navštívil ako Teplické zvesti 8/2006

19

ŠPORT mladý a ktoré mám rád. Z južnej Afriky som prešiel Baltikom, z poľskej Gdyne cez Krakov viedli moje kroky na Slovensko. Ďalej budem pokračovať cez Maďarsko, západnú Ukrajinu, Chorvátsko a Slovinsko. Potom poviem Európe zbohom a odletím do Indie a na Srí Lanku. To je môj program na túto zimu. Západnú Ukrajinu aj Slovensko som si vybral kvôli pekným horám a prírode. Vyšiel som z Ríma, čaká ma ešte Austrália a Ázia. Svoju cestu ukončím v deň otvorenia olympijských hier v Pekingu v roku 2008. Keď tam prídem, budem mať v nohách okolo 100 tisíc kilometrov.“ Doteraz na svojej ceste nemal žiadne zdravotné problémy, ani problémy s ľuďmi. V poslednej dobe sa zamýšľa nad tým, či sa do Pekingu dostane. V Ázii nie je cestovanie také jednoduché ako po Európe - tam viac hrozia choroby. „Aj preto som si Áziu vybral ako poslednú časť cesty. Každý deň prejdem od 30 do 100 km, v horských oblastiach 15 až 20 km.“ Zotrvanie na konkrétnom mieste závisí od toho, či ho osloví krajina a ľudia. Na niektorých miestach sa zdrží dlhšie, prijme pohostinnosť domácich. „Ľudia krajín, ktorými prechádzam, ma ponúknu domácim jedlom a pomôžu mi bezpečne prenocovať. Veľkú úlohu

zohrávajú i médiá. Vďaka nim ma ľudia spoznávajú a pomáhajú mi. S otázkou - nepotrebuješ niečo? sa stretávam vo všetkých kra-

jinách. Dokonca aj zo západnej Európy, o ktorej sa hovorí, že ľudia sa tam navzájom odcudzili, mám len pozitívne skúsenosti. V niektorých krajinách sa mi stalo, že som neminul ani tých svojich 5 dolárov. Medzi krajiny, v ktorých ma prijali zatiaľ najlepšie patrí Bielorusko, Ukrajina, Rusko, Kuba a Mexiko. Za mesiac som minul najviac 50 dolárov, na Kube 20. Na svojich cestách spáva pod holým nebom, výnimkou býva daždivé počasie, vtedy sa snaží „nájsť si strechu“. „Usilujem sa, aby to bolo pre mňa vždy bezpečné.“ Najradšej spí na okraji lesov, v starých ruinách zámkov, opustených domoch, či pri malých starých cintorínoch. Spomína si na staré vojenské cintoríny v Rusku či na Ukrajine,

FUTBALOVÝ TURNAJ KÚPEĽNÝCH MIEST Dňa 25. júna zorganizovalo Dynamo Diviaky turnaj kúpeľných miest, ktorého sa zúčastnili futbalisti Dynama Diviaky, ktorí reprezentovali mesto Turčianske Teplice, futbalisti Sliača, Kováčovej a favoriti turnaja, teraz už treťoligové Brusno. Dynamovci svojim výkonom nesklamali a obsadili konečné druhé miesto. V prvom zápase gólom Hulina porazili Sliač 1:0, Brusno porazilo Kováčovú 3:0. Vo finálovom zápase Dynamo favoritovi dlho odolávalo. Víťazný 20

kde bolo naozaj ticho. Vyhýba sa mestám, turistickým centrám, jazdí po vedľajších cestách. Januzs River si spomína na obdobie 70-tych rokov minulého storočia, keď Slovensko navštívil spolu s talianskymi spevákmi, účinkujúcimi na Bratislavskej lýre. „Už vtedy sa mi páčili Slováci, boli veselí, spievali, bavili sa. Už kvôli spomienkam som si na svojej trase Slovensko naplánoval ako prvé. V cestovnej kancelárii vo Varšave mi ako prvú zastávku odporučili Meander park v Oraviciach.“ V turistickom centre ho veľmi dobre prijali, uhostili a ponúkli ubytovanie, čo nezvykne prijať. Neočakával, že tu bude tak chladno, zimné veci si nepribalil do batožiny. Do Turčianskych Teplíc prišiel 14. júna z Blatnice a jeho ďalšia cesta viedla do Kremnice, Banskej Bystrice a na Turček. Nakoľko sa mu v Turci veľmi páčilo, pobudol tu tri dni. Ubytovaný bol v areáli kúpaliska Vieska. Na pôde mestského úradu ho privítala prednostka Ing. Eva Mališová, ktorá mu poskytla množstvo informácií o našom regióne. V Turčianskych Tepliciach sa mu najviac páčil kúpeľný park a chutilo mu slovenské víno. Talian Januzs strávi na Slovensku približne mesiac a prejde po slovenských mestách a dedinách okolo 1000 km. J.O.

gól dalo Brusno až štyri minúty pred koncom zápasu a zvíťazilo 1:0. V zápase o tretie miesto porazila Kováčová Sliač 7:2. Prestávku vyplnil zápas žiakov Diviak a Hája s výsledkom 1:1. Počas prestávok spríjemnil chvíle čakania výstup „psíčkárov“ a skupiny bojových umení, ako aj ťah dvadsiatich cien tomboly. Dynamo reprezentovali hráči: brankári – Hrivnák, Kajan, Rusnák, v poli – Balačin, Bulík, Čupka, Čuraj, Haľama, Hulin, Klein, Kamien, Koleno Ján, Jaroslav a Milan, Kubatka, Šefraník Miroslav a Peter, Turčány, Ursíny, Vladár. Turnaj bol zo všetkých stránok dobre pripravený, čo môžu potvrdiť zúčastnení, a to ako hráči, tak i diváci.

Teplické zvesti 8/2006

ŠPORT

VYDARENÁ PREMIÉRA V I. LIGE

V prvoligovej premiére 15. júla videli diváci dobrý futbal. V úvode sa síce hralo opatrne, postupne však hra naberala na obrátkach. Hostia pôsobili zo začiatku futbalovejším dojmom, domáci sa im však zdravou agresívnou a nebojácnou hrou bez väčších problémov vyrovnali. V 13. min tesne pred pokutovým územím zaváhal domáci Šovčík, ale Domík ponúknutú príležitosť nevyužil. V 20. min mala blízko ku gólu aj Aqua, keď na Jeťkov

center si nebojácne nabehol Privitzer. Jeho teč z malého vápna skončil tesne nad bránou hostí. O dve minúty sa nebezpečnou hlavičkou z hranice šestnástky prezentoval M. Jeťko, ktorému na úvodný gól chýbali len centimetre. V 25. min Hoferica kolmým pasom hľadal Privitzera, no hosťujúci brankár včasným vybehnutím črtajúcu sa možnosť zneškodnil. Lučenec sa pripomenul v 36. min, z dvadsiatich metrov pálil Drugda, no Machovič si s jeho štipľavou strelou na dvakrát poradil. O tri minúty neskôr Hoferica ideálne našiel J. Kolena, ktorý sa technickou strelou z 13 metrov snažil prekonať hosťujúceho gólmana.

Ten sa však prekvapiť nenechal, a tak v prvom polčase diváci gól nevideli. V druhom dejstve začali aktívnejšie hostia. V 49. min mal veľkú príležitosť Hricov, no Machovič ukážkovo jeho šancu vygumoval. Ten istý hráč mal o chvíľu ešte ďalšie dve možnosti. Zvlášť tá druhá vyzerala nebezpečne, ale Machovič včasným vybehnutím prečítal zámer hostí. Domáci sa z neplodného tlaku hostí vymanili v 59. min. Po rohovom kope Aquy nastal v obrane hostí zmätok, ktorý prízemnou strelou k žrdi potrestal obranca Kravárik. Hostia sa zinkasovaného gólu ešte poriadne nestihli spamätať a domáci už viedli 2:0. V 64. min Jeťko vyhral osobný súboj, hlavičkou priťukol dobre hrajúcemu Hofericovi, ktorý technickou parádou obstrelil hosťujúceho brankára. Lučenec vrátil

do hry v 71. min Csányi, ktorý z priameho kopu, asi z 20 metrov, prekonal domáceho gólmana. Hostia sa potom snažili vyrovnať, ale domáci hráči ich už do vážnejších šancí nepustili. Obetavou hrou, nesmiernou vôľou a príkladnou bojovnosťou doviedli zápas, na veľkú radosť fanúšikov, do víťazného konca. (Podľa NŽT č. 28)

40-HODINOVKA V dňoch 14. – 16. júla sa konali tradičné preteky 40hodinovka nonstop v LRÚ MO SRZ Turčianske Teplice v revíri Štrkovisko Ivančiná. Zúčastnilo sa ich 62 pretekárov, z toho 12 z iných miestnych organizácií, ako Martin, Nové Zámky, Poprad, Vráble. Celkovo bolo ulovených 68 kg rýb a poradie súťažiacich bolo takéto:

1.miesto - Roman Baranček 19,89 kg MO SRZ T. Teplice 2.miesto - Michal Bujňák 17,82 kg MO SRZ T. Teplice 3.miesto - Ing. Pavol Kapusňák 15,77 kg MO SRZ T. Teplice Najmenšiu rybu ulovila Martinka Bujňáková z Popradu - 52 mm a najdlhšiu domáci pretekár Pavol Cisár - 82 cm. Ďakujeme všetkým sponzorom. Jaroslav Mužík, predseda MO SRZ Teplické zvesti 8/2006

21

TRH PRÁCE

Voľné pracovné miesta v okrese Turčianske Teplice Názov profesie

Názov organizácie

Adresa pracoviska

Telefón

St. vzdelania

Dátum nást.

1 chatár

RS BARTOŠKA ČREMOŠNÉ

Bartoška 157,Čremošné

0907728879

vyučený

15.07.2006

2 chemik

EL S.R.O.

Robotnícka 841/20,T.Teplice 4922203

vysokoškolské

15.07.2006

3 dekoratér porcelánu

G.T.S.-MARTIN, S.R.O.

A.Stodolu 50, Martin

4244147

základne vzdelanie 15.07.2006

4 čašník

POHOSTINSTVO U VODNÍKA

Dubové č. 218

043/4921018 vyučený

5 čašník, servírka

PENZIÓN "MILKA"

Partizánska 41,T.Teplice

4922631

6 čašník, servírka

MV STAVING PRIEVIDZA

Hviezdoslavova 2,Prievidza 0905342594

7 čašník, servírka

HOTEL "VYŠEHRAD" T.TEPL

Kollárova 601, T.Teplice

8 čašník, servírka

15.07.2006

vyučený

15.07.2006

vyučený

15.07.2006

043/4922583 vyučený

15.07.2006

MONACO CLUB

Kollárova 1873/41,T.Teplice 0905 518632 vyučený

15.07.2006

9 čašník, servírka

OAZA-PENZION,REŠTAUR.

Ul.SNP, Turč.Teplice

0905151088

vyučený

15.08.2006

10 krajčírka

MASSIMO

Ul. Flámska 9783/1, Martin

0915 043543 vyučený

15.07.2006

11 kuchár

OAZA-PENZION,REŠTAUR.

Ul.SNP, Turč.Teplice

0905151088

15.08.2006

12 lakovač, natierač kovov

LFC, S.R.O.

Dražkovce 196, Martin

0905 476455 bez vzdelania

13 majster strojárskej výroby

MONEDA, A.S.

Robotnícka 819/38,T.Teplice 4922512

vyučený

USO (SOS s

15.07.2006 15.07.2006

14 mechanik, opravár a nastavovač ECCO SLOVAKIA, A.S.

Dúbravca 6103/6, Martin

043/ 4217 082 USO (SOU, US s

15.07.2006

15 murár obkladač

RSTAV-RUMAN VÍT

J.Mazúra 2,Martin

0903 524279 vyučený

15.07.2006

16 ošetrovateľ ošípaných

AGROMÄSO-DRUŽSTVO

Pavla Mudroňa 45,Martin

0915 793953 základne vzdelanie 15.07.2006

17 pomocný kuchár

OAZA-PENZION,REŠTAUR.

Ul.SNP, Turč.Teplice

0905151088

18 pomocný montážny robotník

LFC, S.R.O.

Dražkovce 196, Martin

0905 476455 bez vzdelania

19 pomocný pracovník

DAHOMAN,OBČIANSKE ZDRUŽ Zorkovská 11, Turč.Teplice

0904 684 350 základne vzdelanie 20.07.2006

20 predajca, výkupca, leasingový

AUTOALES-MILAN MICHALÍK

0910150150

Štúrova 268, Krpeľany

základne vzdelanie 15.08.2006 15.07.2006

USO (SOU, US s

15.07.2006

vyučený

15.07.2006

21 prevádzkový elektromechanik

GORAL WOOD, S.R.O.

1.mája 848/31,T.Teplice

22 robotník v obuvníckej výrobe

ECCO SLOVAKIA, A.S.

Dúbravca 6103/6, Martin

043/ 4217 082 základne vzdelanie 04.09.2006

23 sieťotlačiar

TIBOR DOBROVOLNY VMA

Viliama Žingora 58

0908 236 340 vyučený

15.07.2006

24 šička

MASSIMO

Ul. Flámska 9783/1, Martin

0915 043543 vyučený

15.07.2006

25 stolár

ALDIMA S.R.O.

Staničná 2, Diviaky

4920212

vyučený

15.07.2006

26 stolár a stolár opravár

DREVOLUX – NEUSCHL

Sklené 38

0905255442

vyučený

15.07.2006

27 strážny

VOJENSKÝ ÚTVAR 573

Sklené

0960416204

vyučený

15.07.2006

28 sústružník kovov, frézar

LFC, S.R.O.

Dražkovce 196, Martin

0905 476455 vyučený

15.07.2006

29 sústružník kovov, nastavovač a

ELKA A.S. KREMNICA

Kremnické Bane 37

045/6755134 vyučený

15.07.2006

30 vodič nákladného automobilu

TRANZIT TURČ.TEPLICE

Holeška 42/16

0905477057

vyučený

15.07.2006

31 vodič nákladného automobilu

AP-ARVENSIS PETER

ČA 83, T.Teplice

0905 568 672 vyučený

15.07.2006

32 zámočník, zvárač

LFC, S.R.O.

Dražkovce 196, Martin

0905 476455 bez vzdelania

15.07.2006

Informácie o voľných pracovných miestach v okrese Martin dostanete na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Turčianskych Tepliciach alebo aj na internetovej stránke www.turiecinfo.sk v sekcii Ponuka práce.

OZNAMY A REKLAMA

22

Teplické zvesti 8/2006

OZNAMY A REKLAMA

Teplické zvesti 8/2006

23

OZNAMY A REKLAMA

24

Teplické zvesti 8/2006