PROSBA O ZAPOŽIČANIE STARÝCH FOTOGRAFIÍ
OBČASNÍK OBCE JABLONKA
Číslo 1 • Ročník IX • 5. 12. 2011
Vážení spoluobčania Čas beží ako bláznivý... Veru, ani sme sa nenazdali a je po jari, lete, jeseni a na dvere nám klope zima. Aký bol tento rok??? Pre niektorých dobrý, pre iných menej a niektorým priniesol len kopu trápenia a smoly. Tak to tu na tomto svete chodí. Keby nebolo zlého, ako by sme rozoznali, kedy nám je dobre a kedy nie? Žiť treba život taký, aký sa nám ponúka. Každý z nás má cestu danú, jeden rovnejšiu, iný kľukatú s mnohými prekážkami. V živote som sa odučila používať slovné spojenie „to nejde“ a vždy sa snažím hľadať cestu, ako by „to“ išlo. Ale dosť filozofovania. Hovorí sa: do tretice všetko dobré! Tretí krát som dostala vašu dôveru v komunálnych voľbách. Deviaty rok vo funkcii a 15 rokov v samospráve, už je čo hodnotiť a porovnávať. S príchodom novej vlády sa zmenili i podmienky financovania samospráv a neustále tlaky zo strán všeodborníkov dehonestujú samosprávu. Je ľahké podľahnúť médiám a pridať sa k tým, čo stále frfľú, že malé obce sú zbytočné, chýba im odbornosť, zaťažujú štátny rozpočet... Prečo teda každú voľnú chvíľu využívajú tí z veľkých miest u nás na kopaniciach??? Lebo je tu krásne žiť. Vytvárame podmienky na kvalitný život nielen našim občanom, ale všetkým, ktorí si náš kraj zamilovali. Preto sme dôležití. Napriek nepriaznivej finančnej situácii, ktorá tento rok zasiahla všetky samosprávy sme sa držali statočne a nepoľavili sme v aktivitách. Úspešne sme dokončili revitalizáciu ihriska a tak máme ucelený športový areál. Najmenším pribudli preliezačky a vláčik na detskom ihrisku. Hokejbalový turnaj pre deti sa tak uskutočnil už na zrenovovanom viacúčelovom ihrisku. Bylinková záhradka nás dostala do povedomia
celého Slovenska i zahraničia. Gurmánske hody boli nezabudnuteľným zážitkom pre okolo 500 zúčastnených. Rozlúčka s prázdninami bola tiež pekným podujatím pre skoro 100 detí. Výstava – Plody Jablonky bola medzinárodná. Naši hasiči reprezentovali obec v okrese i mimo neho. Ako každý rok, i tento sme pripravili posedenie pre naše mamy a babičky, pre seniorov. Nechýbali zábavy a plesy v kultúrnom dome, rôzne prednášky... Poľovnícke dni na ihrisku... Každý mesiac obec žila nejakým podujatím. Kto mal záujem, tak sa nenudil. My, čo tu žijeme svoj každodenný život si ani neuvedomujeme, že naša obec každým rokom krásnie a žije! Určite je ešte veľa vecí, ktoré treba vylepšiť. Mnoho sa dá urobiť bez veľkých finančných nákladov, treba len chcieť a v našej obci je dosť takých občanov, ktorí chcú... Ďakujem im za spoluprácu a podanú pomocnú ruku, lebo bez pomoci aktívnych členov miestnych organizácií by sa nám ťažko pracovalo. Plánov máme veľa, no zadlžovať sa za každú cenu nie je mojím krédom. Z mnohých projektov, ktoré sme tento rok podali, vyšiel len jeden – na podporu spolkovej činnosti v rámci cezhraničnej spolupráce. Nevzdávame sa a pripravené projekty budeme podávať opätovne. Budúci rok nás čaká oprava strechy na škole, ktorá je v havarijnom stave. Stavebné povolenie máme schválené s možnosťou vybudovania 4 bytov v podkroví. Keďže je táto akcia finančne veľmi náročná, pravdepodobne si ju rozdelíme na etapy. Milí spoluobčania, ustáli sme ťažký rok bez zadlžovania, bez toho, že by sme obmedzili svietenie, vývoz komunálneho odpadu. Vážme si to a prajme si lepšie ďalšie roky. starostka
Nech sú pre Vás vianočné sviatky príjemným zastavením, aby ste načerpali veľa radosti do života a silu prekonať všetky prekážky, ktoré Vám nastávajúci rok prinesie do cesty. Krásne vianočné sviatky a šťastný Nový rok všetkým praje starostka obce a pracovníci obecného úradu.
Obecný úrad disponuje starými fotografiami, ktoré zaznamenávajú pohľady na obec, ktoré si pamätajú už len skôr narodení. Rovnako disponujeme aj fotografiami z rôznych akcií, ktoré sa v priebehu histórie uskutočnili a pomáhajú nám tak uchovať spomienku nielen na tieto akcie, ale aj na mnoho našich obyvateľov, ktorí už nie sú medzi nami. Tieto fotografie sú nielen vystavené v priestoroch obecného úradu, ale našou snahou je sprístupňovať ich občanom aj v Jablonskom klebetníku a zvyšovať tak grafickú a dokumentačnú hodnotu každého čísla. V budúcnosti máme zámer využiť staré fotografie na vydanie obecného kalendára, na sprievodnú výstavu starých fotografií pri nejakej inej verejnej akcii a podobne. K tomu však potrebujeme Vašu pomoc. Ak disponujete vo svojich rodinných archívoch vzácnymi fotografiami, ktoré znázorňujú rôzne kopanice a kúty naše obce v minulosti, obyvateľov pri domácich prácach, dobový odev (mužský, ženský, detský) v jednotlivých obdobiach, rodinné oslavy a podobne alebo sa len chcete so svojimi spomienkami podeliť s inými, dovoľujeme si Vás požiadať o poskytnutie týchto záberov na účely, ktorú tu uvádzame. Pracovníčky obecného úradu poskytnuté fotografie na počkanie oskenujú (prefotia) a vzápätí Vám budú vrátené. Celý tento proces tak bude trvať niekoľko minút a svoje fotografie si hneď môžete odniesť so sebou. Veľmi Vám ďakujeme za ochotu a ústretovosť. Obecný úrad
Zo zasadnutia OZ
• 1. zasadnutie OZ v Jablonke sa konalo dňa 14.03.2011. Prítomní boli starostka obce, hlavný kontrolór obce a 4 poslanci OZ. - OZ Obce Jablonka zobralo na vedomie Správu o hospodárení obce za rok 2010. - OZ Obce Jablonka schválilo Záverečný účet obce a celoročné hospodárenie bez výhrad. Obecné zastupiteľstvo schválilo použitie prebytku v sume 10 439,20 EUR zisteného podľa ustanovenia § 10 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších , na: - tvorba rezervného fondu vo výške 5 219,60 EUR. - OZ Obce Jablonka schválilo VZN o podmienkach chovu psov. - OZ Obce Jablonka schválilo vnútorný predpis o postupe a zaraďovaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu. - OZ Obce Jablonka schválilo Smernicu o verejnom obstarávaní. - OZ Obce Jablonka súhlasilo s odpredajom technológie pálenice za 3 500 EUR. Uzatvorením kúpnej zmluvy a všetkými náležitosťami poveruje starostku obce. (pokračovanie na 2. str.)
Strana 2 (dokončenie z 1. str.) Zo zasadnutia OZ
- OZ Obce Jablonka schválilo dotáciu TJ Družstevníku Jablonka vo výške 500 EUR, JDS Slovenska vo výške 330 EUR, SZZ Jablonka vo výške 250 EUR a MS SČK Jablonka vo výške 330 EUR. - OZ Obce Jablonka súhlasilo s vyplatením finančného príspevku Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska Základná organizácia Jablonka vo výške 30 EUR. - OZ Obce Jablonka súhlasilo s vyplatením finančnej dotácie NsP Myjava Hematologicko-transfuziologickému oddeleniu pre darcov krvi vo výške 35 EUR. • 2. zasadnutie OZ v Jablonke sa konalo dňa 3. 6. 2011. Prítomní boli starostka obce, hlavný kontrolór obce a 5 poslanci OZ. - OZ Obce Jablonka zobralo na vedomie správu nezávislého audítora a správu o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou za rok 2010 - OZ Obce Jablonka súhlasilo so zmenou rozpočtu č. 1 na rok 2011. - OZ Obce Jablonka v súlade so zákonom č. 154/2011 Z.z. zo 17. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov určilo mesačný plat starostky obce Jablonka s účinnosťou od 01. júna 2011 vo výške platu 1. platovej skupiny zvýšeného o 20%. - OZ Obce Jablonka schválilo výstavbu nového komína v objekte školy od firmy Deák v cene 1 370 EUR. - OZ Obce Jablonka schválilo spolufinancovanie projektu „Tri vŕšky a dve doliny – hranica nás nerozdelí“ vo výške 3 117,88 EUR. - OZ Obce Jablonka súhlasilo s členstvom v Medzinárodnej organizácii ICCN. - OZ zastupiteľstvo Obce Jablonka súhlasilo s vyplatením finančného príspevku vo výške 200 EUR na prípravu a realizáciu 52. ročníka Medzinárodného folklórneho festivalu MYJAVA 2011. - OZ Obce Jablonka schválilo odpredaj časti novoutvorených pozemkov, dielov z nehnuteľností zapísaných v LV č. 963 pre obec a k.ú. Jablonka, parciel registra „C“: parc. č. 15621/2 – zast. plochy a nádvoria vo výmere 1362 m2, parc. č. 15745/3 – zast. plochy a nádvoria vo výmere 334 m2, parc. č. 15621/6 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 127 m2, obyvateľom bytovky č. s. 47. • 3. zasadnutie OZ v Jablonke sa konalo dňa 9. 9. 2011. Prítomní boli starostka obce, hlavný kontrolór obce a 5 poslanci OZ. - OZ Obce Jablonka zobralo na vedomie správu hlavného kontrolóra za I. polrok 2011. - OZ Obce Jablonka súhlasilo s rozšírením školského obvodu pre deti navštevujúce II. Základnú školu v Myjave, ul. Štúrova 18, o čísla súpisné 72, 211.
Číslo 1 • 5. december 2011 - OZ Obce Jablonka schválilo v súlade s VZN Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 5/2011 o určovaní výšky príspevku na čiastočnú úhradu nákladov v školskej jedálni podľa finančného pásma č. 3 v materskej škole na čiastku 1,19 EUR/deň, v základnej škole na 1,01 EUR/deň, dospelí na 1,19 EUR/deň. - OZ Obce Jablonka schválilo smernicu o verejnom obstarávaní. - OZ Obce Jablonka súhlasilo s opravou miestnej komunikácie v osade U Tížikov. - OZ Obce Jablonka súhlasilo s výmenou okien v nájomných bytoch v kultúr-
nom dome a v kanceláriách obecného úradu. - OZ Obce Jablonka predbežne súhlasilo s odpredajom pozemku p. č. 12881/1 p. A. Palkechovi za podmienok, že zabezpečí vyňatie pozemku z lesného pôdneho fondu a vypracuje na vlastné náklady geometrický plán na určenie presnej výmery pozemku. • 4. zasadnutie OZ v Jablonke sa konalo dňa 11. 11. 2011. Prítomní boli starostka obce a 3 poslanci OZ. - OZ Obce Jablonka súhlasilo s výmenou radiátorov v sále kultúrneho domu.
Hospodárenie obce za rok 2010 Ako býva zvykom, prinášame prehľad hospodárenia za rok 2010. Rozpočet obce, ktorý bol schválený ako vyrovnaný, t. j. výdavky vo výške príjmov, skončil prebytkom vo výške 12 170 eur. V príjmovej časti bol rozpočet naplnený na 84,36 %, a to predovšetkým v dôsledku výpadku výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktoré poukazuje územnej samospráve štát. Tento druh príjmu bol rozpočtovaný vo výške 116 292 eur, a jeho skutočné plnenie bolo 87 402 eur, čo je plnenie na 75,16 %. Výške príjmov boli prispôsobené aj výdavky, ktoré oproti rozpočtovanej výške 320 376 eur boli skutočne čerpané vo výške 258 096, čo je čerpanie na 80,56 %. Výsledkom týchto skutočností je pozitívny výsledok rozpočtového hospodárenia, a to prebytok v spomínanej výške. Rovnako pozitívny výsledok bol dosiahnutý v podnikateľskej činnosti. Tieto skutočnosti uvádza tabuľka č. 1. Tabuľka č. 1: Výsledok hospodárenia v EUR v roku 2010 Príjmy Hlavná činnosť
Výdavky
Rozpočet
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
320 376
270 266
320 376
258 096
Podnikateľská činnosť
Výsledok hospodárenia 12 170
Príjmy
Výdavky
Výsledok hospodárenia
80 206
79 934
272
Dosiahnutý výsledok hospodárenia, aj napriek negatívnym skutočnostiam pri plnení príjmovej strany rozpočtu, pokračoval v trende prebytkového hospodárenia (tabuľka č. 2) Tabuľka č. 2: Vývoj výsledku hospodárenia v EUR v rokoch 2003 – 2010 Oblasť hospodárenia
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Hlavná činnosť
8 722
22 809
50 689
33 262
57 882
29 037
61 186
12 170
Podnikateľská činnosť
5 997
701
369
1 402
191
287
494
272
Vývoj plnenia najvýznamnejšie príjmovej položky, a to výnosu dane z príjmov fyzických osôb za roky 2005 – 08/2011, ktorý samospráve poukazuje štát, uvádza tabuľka č. 3. Táto daň, hoci vyberaná štátom, je následne rozdeľovaná a poukazovaná mestám a obciam. Z výsledku výnosu za prvých osem mesiacov tohto roka je možné predpokladať, že za rok 2011 bude výnos oproti minulému roku vyšší. Porovnaním rokov 2009 a 2010 vidieť, že tento výnos bol nižší v dôsledku hospodárskej krízy a len pomaly sa jeho výnos v tomto roku zvyšuje. Tabuľka č. 3: Vývoj príjmu z výnosu dane z príjmov fyzických osôb v EUR v rokoch 2005 – 08/2011 Príjem od štátu z výnosu dane z príjmov fyzických osôb
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011 (01-08)
82 432
88 949
98 448
120 581
113 076
87 402
65 425
Najväčšiu časť príjmov v podnika-teľskej činnosti tvoria príjmy z predaja dreva (predovšetkým guľatina, a v malej miere aj palivové drevo), ale aj príjmy z prenájmu, za služby kosenia okolitým obciam a podobne. Vývoj príjmov z predaja dreva za rok 2003 – 06/2011 uvádza tabuľka č. 4. Tabuľka č. 4: Tržby za predaj dreva v EUR v rokoch 2003 – 06/2011 Tržby za predaj dreva
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011 (01-06)
55 938
51 449
45 320
70 648
66 117
59 432
51 295
71 302
47 430
Bližší prehľad hospodárenia je uvedený v Záverečnom účte Obce Jablonka za rok 2010, ktorý je zverejnený na webovom sídle obce (www.jablonka.sk). Peter Horniaček
Číslo 1 • 5. december 2011
Strana 3
Podmienky držania psov na území Obce Jablonka Obecné zastupiteľstvo ako reakciu na opakujúce sa sťažnosti občanov v súvislosti s voľným pohybom psov na území obce prijalo Všeobecne záväzné nariadenie o podmienkach držania psov (ďalej len „VZN“), ktoré je občanom k dispozícii na webovom sídle obce (www.jablonka.sk). Toto VZN upravuje predovšetkým: 1. evidenciu psov Každý pes držaný nepretržite viac ako 90 dní na území obce podlieha evidencii a držiteľ psa je povinný ho prihlásiť na obecnom úrade do 30 dní po uplynutí tejto 90 dňovej lehoty; rovnako je držiteľ psa povinný oznamovať v 30 dňovej lehote zmenu všetkých skutočností a údajov, ktoré sa zapisujú do evidencie. 2. vydávanie známky za psa Každý pes má byť opatrený známkou, vydanie ktorej je spoplatnené sumou 3,50 eura. Na požiadanie vymedzených osôb (starosta, poslanci, hlavný kontrolór a pod.) je držiteľ psa povinný preukázať totožnosť psa známkou. 3. vodenie psa Vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia nachov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ovládať psa v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval
človeka alebo zvieratá alebo spôsoboval škody na majetku. Za psa zodpovedá držiteľ alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad ním vykonáva dohľad. 4. vymedzenie miest so zákazom voľného pohybu psov Voľný pohyb psa je zakázaný v rámci územného obvodu obce v celom katastrálnom území s výnimkou pozemkov vlastníka psa, prípade pozemkov, na ktorých pohyb psa vlastník pozemku odsúhlasí. Z toho vyplýva, že psa treba zabezpečiť tak, aby nemohol svojvoľne opustiť pozemok vlastníka. Ak vlastník pozemku opustí svoj pozemok so psom, treba ho viesť na vôdzke, ktorá je bezpečne pripevnená na obojku alebo prsnom postroji. Na verejnom priestranstve treba psa opatriť náhubkom. 5. vymedzenie miest so zákazom vstupu so psom Vstup so psom sa zakazuje v areáli školy, v areáli pred obchodom, reštauráciou a v areáli ihriska. 6. postup v prípade pohryznutia psom Držiteľ psa a ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osobe, ktorú pes pohrýzol a ten kto psa vedie aj tieto údaje o držiteľovi psa. Súčasne je povinnosť oznámiť túto skutočnosť aj Obecnému úradu Jablonka.
7. znečisťovanie verejných priestranstiev Ak pes znečistí verejné priestranstvo výkalmi, je ten, kto psa vedie, povinný výkaly bezprostredne odstrániť. Súčasne je takáto osoba povinná vodiť psa tak, aby sa zabránilo znečisťovaniu verejných priestranstiev, poškodzovaniu zelene a pod. 8. priestupky a ukladanie pokút VZN v § 6 presne vymedzuje priestupky, ktorých sa môže dopustiť držiteľ psa a výšku pokút, ktoré je možné v priestupkovom konaní uložiť. Za najnebezpečnejšie porušenia, t. j. za nezabezpečenia opatrení na zabránenie úteku psa a za neohlásenie pohryznutia možno uložiť pokutu do výšky 165 eur. Prosíme týmto občanov, aby zabezpečili svojich psov pre útekom z dvorov a zabránili tak ich voľnému pohybu a prípadnému pohryznutiu. Ak sa pohybujete so psom mimo svojich pozemkov (najčastejšie dvor, tak treba viesť psa na vôdzke, aby sa zabránilo jeho úteku, voľnému pohybu a možnému pohryznutiu. Dodržiavaním týchto základných pravidiel tak predídete nielen možnej peňažnej sankcii, ale aj ublíženiu psom inej osobe. Predmetné VZN je okrem webového sídla obce (www.jablonka.sk) k dispozícii k nahliadnutiu aj na obecnom úrade. Obecný úrad Jablonka
práce SR – ČR 2007 – 2013. Dotácia na projekt „Recepty nášho priateľstva“ pozostávala z podpory z ERDF vo výške 13 379,00 EUR a podpora zo štátneho rozpočtu činila 1 574,00 EUR. Hlavným cieľom projektu bolo vytvorenie novej spoločenskej akcie smerujúcej k upev-
neniu väzieb medzi oboma mikroregiónmi ako i vytvorenie nových väzieb medzi subjektmi pôsobiacimi v týchto prihraničných oblastiach s dopadom i na mladú generáciu. Prvou významnejšou aktivitou projektu bola súťaž detí v kreslení i mode-
Recepty nášho priateľstva
Naša obec, ako člen Združenie obcí Čachtice – Kopanice a mikroregión Východní Slovácko ukončili v júli realizáciu spoločného projektu podporeného z Fondu mikroprojektov, ktorý spravuje Trenčiansky samosprávny kraj a ktorý patrí pod Program cezhraničnej spolu-
(pokračovanie na 4. str.)
Strana 4 (dokončenie z 3. str.) Recepty priateľstva
lovaní najobľúbenejších jedál pod názvom „Varila myšička kašičku“, do ktorej sa zapojili deti zo ZŠ a MŠ z oboch regiónov.
Medzi hlavné výstupy projektu patrí Stolový kalendár na rok 2012 s fotografiami a receptami tradičných jedál a pochúťok z oboch regiónov ako i fotografiami z priebehu realizácie projektu. Gurmánsky slovník, farebná publikácia slovensko-českých a česko-slo-
Číslo 1 • 5. december 2011 venských názvov potravín a pochutín je ďalším z výstupov projektu. Má slúžiť hlavne pre deti základných škôl, na zníženie jazykovej bariéry, avšak ako aj spomienkový materiál s fotografiami z aktivít projektu. Najdôležitejším výstupom projektu je kultúrno-spoločenské podujatie„Gurmánske kopaničiarsko-slovácke hody“ ako nový produkt vidieckeho cestovného ruchu. Toto celodenné podujatie spojené so súťažou jednotlivých obcí v príprave typických gastronomických špecialít oboch regiónov pod názvom „Navarili naši vašim“ sa uskutočnilo v sobotu 11.6. na futbalovom ihrisku v Jablonke a na prekvapenie organizátorov prilákalo množstvo obyvateľov z regiónu, miestnych chalupárov i ľudí z Moravy. Návštevníci podujatia mali možnosť ochutnať každú z dobrôt pripravenú zástupcami jednotlivých obcí, ktoré sú členmi oboch združení. Počas tohto dňa prebehlo i niekoľko sprievodných akcií ako súťaž v krájaní domácich slížov, výstava detských výtvarných prác v rámci súťaže „Varila myšička kašičku“ a jej vyhodnotenie, ukážky ľudových remesiel (košikár, hrnčiar, bylinkár atd.), vystúpenia folklórnych a divadelných súborov z ČR a SR a na záver vyhodnotenie súťaže „Navarili naši vašim“ o najlepšiu gastronomickú pochúťku. Tých, čo vydržali až do neskorej noci bavila Krajňanská cimbalovka. Veríme, že realizáciou tohto projektu sme nielenže vytvorili nové priateľstvá a upevnili spoluprácu s obcami regiónu Východní Slovácko, ale zároveň oživili povedomie o tradičných regionálnych maškrtách, z ktorých ochutnávkou sa zväčša stretávame už iba v kuchyniach starších občanov. Tí, čo túto akciu zažili isto už netrpezlivo očakávajú, čo prine-
Rozlúčka s prázdninami
sie ďalší ročník tohto podujatia, ktoré isto zatraktívni náš región. Mgr. Peter Nemček manažér projektu
K pravidelným každoročným podujatiam organizovaných obcou patrí Rozlúčka s prázdninami na konci augusta. Tento rok bola zároveň slávnostným odovzdaním zrevitalizovaného ihriska. Vďaka MAS – Kopničiarsky región sa nám podarilo dobudovať areál ihriska v sume necelých 60000,- eur. Málokto vie, koľko starostí sa skrýva za zorganizovaním akéhokoľvek podujatia. Hádam iba tí, ktorí takéto podujatia pripravovali. Chcela by som sa predovšetkým poďakovať firmám pôsobiacich v našej obci a mojím osobným priateľom. Vďaka ním sme mohli pre detičky pripraviť toto podujatie s množstvom sladkostí a iných darčekov. Nemôžem zabudnúť ani na môj úžasný kolektív v práci – dievčatá -Hanku Klementovu, Božku Matušicovú, Betku Klasovitú s rodinami, ktorí pomáhali a pracovná doba im veľa
Číslo 1 • 5. december 2011 nehovorila. Takisto Veronika Otrubčiaková s rodičmi berie obecné akcie ako „povinnú úlohu“. Pomáhali i pracovníci a panie učiteľky zo škôlky a školy. Nechýbali šmýkačky, skákací hrad pre najmenších, trampolíny, množstvo zaujímavých hier. O dobrú zábavu sa postaral DJ DODO z Polianky – Duško Mockovčiak, ktorý mi je vždy poruke. Pracovníci Policajného zboru v Myjave pripravili pre deti nezabudnuteľné zážitky. Deti boli unesené z toho, že si môžu sadnúť do policajného auta, vyskúšať nepriestrelnú vestu, ozajstné putá, zatrúbiť na siréne... Srdečne im ďakujem, že sú ochotní podieľať sa na takýchto akciách. Na dobrú vec prispeli: Milan Figura, Ján Jánoš, Milan a Pavol Chlebík, Anka Chlebíková, Slavomír Žák, Pavol Pekník, Majo Piešťanský, Paľko Blaho, Pavol Kubík, Robo Pagáč, Duško Mockovčiak, Jednota SD Senica, PD Poria-
Strana 5
die, firma Fruit Poriadie, pán Havlík, Anton Paukech, Ľuboš Čmela, Ján Makiš, pán Dinžik z Rudníka, Spartak Myjava.
Vyslovujem im veľké Ďakujem za seba i za všetky deti, ktorým urobili nesmiernu radosť.
Október v Jablonke patril priateľstvu Naša obec bola úspešná pri podávaní projektov cezhraničnej spolupráce. Projekt „Tri vŕšky a dve doliny – hranica nás nerozdelí“ je zameraný na podporu spolkovej činnosti. Veď čo by bola obec bez spoločenských organizácií? Čokoľvek sa v obci deje, je vždy spojené s niektorou organizáciou. Cieľom tohto mikroprojektu je oživenie práve tejto činnosti aj na medzinárodnej úrovni. Partnerstvo s obcami mikroregiónu Východního Slovácka datujeme od roku 2006. Pre realizáciu tohto projektu sme si vybrali obec Nivnicu. 1. a 2. októbra sme vďaka obetavosti našich záhradkárov a záhradkárov
z Nivnice usporiadali spoločnú medzinárodnú výstavu. Tak 13. ročník výstavy nabral širší rozmer. Viac ako 300 návštevníkov obdivovalo čo sa podarilo vypestovať našim záhradkárom a ovocinárom... Nechýbali ani ozdobené dyňky a iné dielka z gaštanov a farebných jesenných listov našich najmenších. Záujem bol i o prednášky na tému ovocinárstva. Priatelia z Nivnice u nás strávili celú sobotu. Zámer, utužiť priateľstvo sa vydaril a mnohí si vymenili nielen skúsenosti zo záhrad ale i adresy a telefónne čísla. Koniec mesiaca patril taktiež vzájomnému stretnutiu. Pri príležitosti mesia-
ca úcty k starším sme pozvali seniorov z Nivnice. Sála kultúrneho domu bola plná. Jazyková bariéra nehrozila, veď sme donedávna tvorili jeden štát. Sku-
pina Eminent predviedla pekný kultúrny program a parket bol čoskoro plný tanečníkov. Sálou zneli slovenské i moravské pesničky a lúčili sme sa až neskoro večer so želaním „Do skorého videnia - nashledanou“. Fotografie pripomínajú jedno i druhé stretnutie. Som rada, že sa stretnutia vydarili a naša spolupráca sa rozšírila zo samospráv aj medzi miestne spolky. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí celé dni pripravovali výstavu ovocia a zeleniny, ženičkám, ktoré napiekli chutné koláče na stretnutia, strane Smer – Sociálna demokracia, ktorá nám na stretnutie dôchodcov zabezpečila občerstvenie. Priateľstvo hranice nepozná. Hranica medzi nami je len pomyseľná. Na oboch stranách žijú dobrí a srdeční ľudia. Máme jednaké radosti i starosti a veľkú chuť na ďalšiu spoluprácu.
Strana 6
Číslo 1 • 5. december 2011
Želám si stretnúť sa so žiakmi mojich rodičov Na jeseň tohto roka to budú tri roky, čo som sa stretol na dvore starej školy tu u nás, u Baranov, s generálom Svetozárom Naďovičom. Jeho rodičia Augustín Naďovič a Janka Naďovičová pôsobili na tejto škole ako učitelia v rokoch 1937 až 1945. O tomto stretnutí sme priniesli aj krátky článok v týchto novinách spolu s fotografiami, na ktorých sa pán Svetozár Naďovič rozpráva so svojimi kamarátmi z rokov detstva u Baranov. Vtedy som sľúbil našim čitateľom, že urobíme s pánom generálom rozhovor do našich novín. Keďže čas máme vymeraný a povinností veľa, tak trvali tri dlhé roky, kým som si dohodol s pánom generálom stretnutie u neho doma v Trenčianskych Stankovciach, kde žije so svojou manželkou. Stretli sme sa symbolicky, v predvečer výročia vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a v predvečer výročia Slovenského národného povstania, teda udalostí spojených so životom a rodinnou históriou pána Naďoviča. Aj o tom, ale aj o všeličom inom bol náš rozhovor, ktorý našim čitateľom teraz ponúkame.
Na terase spolu s pánom Naďovičom pri našom rozhovore • Pán Naďovič, Vaši rodičia pôsobili v našej obci v prvej polovici štyridsiatych rokov minulého storočia ako učitelia na vtedajšej škole u Baranov. Mohli by ste naším čitateľom priblížiť odkiaľ Vaši rodičia pochádzali a kde pôsobili pred príchodom do Baranov? Môj otec pochádzal z Vaďoviec, kde sa narodil 3. februára 1910. Pochádzal z maloroľníckej rodiny. Mamička sa narodila 12. júla 1913 vo Vrádišti a pochádzala tiež z maloroľníckej rodiny. Do Baranov prišli už ako manželia v septembri 1937. Otec bol ustanovený za správcu tunajšej školy. Začal učiť najskôr v Krajnom, kde bol od roku 1932, potom bol správcom školy v Kostolnom – Hodulovom Vrchu kde bol od roku 1933 do 30. augusta 1937. Mamička začala učiť najskôr
v Hrachovišti, potom bola preložená do Topoleckej pri Starej Turej. Po otcovom odchode na vojenskú službu sa mamička stala namiesto otca dočasnou správkyňou školy na Hodulovom Vrchu. Naši za zobrali v roku 1935 a po otcovom návrate z vojenskej služby pokračovali spolu v učení na Hodulovom Vrchu až do spomínaného augusta 1937. Od 1. septembra 1937, teda nového školského roka až do konca mája 1945 boli vlastne u Baranov. Foto z archívu pána Naďoviča: Preukaz totožnosti jeho otca Augustíva Naďoviča z roku 1942, ktorý vystavil verejný notár na Myjave
Foto z archívu pána Naďoviča: Vzácny pohľad na Jablonku od Babiarov, vtedy Myjavu u Baranov, cez II. sv. vojnu • Vaši rodičia pôsobili u Baranov počas 2. svetovej vojny a zo záznamov Vášho otca v školskej kronike je vidieť, že túto vojnu odsudzoval. Ako spomínal otec na vojnové roky u Baranov? Otec bol presvedčený slovenský vlastenec a presvedčený zástanca Československej republiky, ktorej rozbitie v roku 1939 niesol veľmi ťažko, lebo si uvedomoval jej význam pre Slovákov. Bol veľký obdivovateľ M. R. Štefánika, čo sa tiahlo celým jeho životom. Bolo umením za slovenského klérofašistického štátu spomínať v školskej kronike generála Štefánika a aj z týchto riadkov je vidieť jeho vzťah k nemu. Okrem toho mal otec veľmi silné sociálne cítenie, veľký zmysel pre spravodlivosť a pomoc slabším. To bola jeho veľká prednosť a na tieto zásady nezabúdal celý život. Môj otec sa zapojil ako ilegálny pracovník do boja proti klérofašistickému slovenskému štátu a za obnovu Československej republiky. Počas vojny pracoval s ilegálnou skupinou ako u Baranov, tak i na Myjave. Vždy spomínal, že všetci obyvatelia
kopaníc terajšej Jablonky i okolia pomáhali partizánom a ilegálnym pracovníkom. Hovorieval, že nebolo takmer domu, kde by partizáni nedostali nocľah a obživu. Zrady od miestneho obyvateľstva nebolo, tak hovorieval. Spomínal, s kým pracoval v ilegalite. Menoval P. Figuru, P. Otrubčiaka, Jána Jánoša, Ján Mocku, Boora, Pavla Horniačka. Boorovci boli dvaja, Ján a Daniel, ďalej J. Kubíka, Boháčika z Polianky. Pamätám si, že práve tieto mená spomínal . • Učitelia Naďovičovci sa veľkou mierou pričinili aj o rozvoj ochotníckeho divadla a mimoškolských aktivít detí a tak o pozdvihnutie tunajšieho kopaničiarskeho obyvateľstva. Aké záujmy mali Vaši rodičia a čo z toho odovzdali Vám a Vašim dvom sestrám? Spomínate ochotnícke divadlo, ktoré otec miloval. Okrem toho bol vynikajúci ovocinár a vášnivý včelár. Jeho veľkou snahou bolo, aby povzniesol obyvateľov tohto kraja. Strašne nenávidel opilstvo a alkohol
Foto: Ochotníci od Baranov pod vedením Augustína Naďoviča po uvedení hry „Osud siroty“ dňa 20. marca 1938
Číslo 1 • 5. december 2011 všeobecne a formou besied konaných v škole sa snažil vplývať nielen na žiakov, ale aj na ich rodičov a všeobecne na všetkých obyvateľov. Aj moje sestry tieto veci veľmi ovplyvnili. Ja som mal od najútlejšieho veku záujem stať sa vojakom. Po otcovi som sa síce nestal ochotníkom a ani včelárom, ale ovocinár som, i keď nie takým vášnivým ako on. Zdedil som totiž po ňom veľkú záhradu. (Pri mojom príchode do Trenčianskych Stankoviec pán Naďovič práve pracoval v sade, pozn. P.H.) Mamička tiež veľmi milovala ochotnícke divadlo, venovala sa vzdelávaniu žien, organizovala rôzne kurzy. V rodine sa veľa čítalo, mali sme stovky kníh, a tento počet sa rozrástol na tisíce. (Toto môžem potvrdiť tiež. Manželia Naďovičovci mi po našom rozhovore ukázali svoju krásnu knižnicu, ktorá obsahuje okrem iných aj
Strana 7 Bodnárovu knihu Myjava, ktorá bola vydaná tlačou v roku 1911 u Pažického na Myjave, pozn. P.H.) • Pri našom stretnutí v októbri 2008 ste spomínali na Vaše detské roky u Baranov. Pamätáte sa ešte na svojich rovesníkov z tých čias? I keď som mal len šesť rokov, keď sme v roku 1945 odchádzali od Baranov, tak si najviac spomínam na rovesníka Vlada Jánoša, s ktorým som sa najviac kamarátil a jeho brata Jana. Tiež si spomínam na starších kamarátov Pavla Horniačka od Jánošov a Pavla Chlebíka. • S Vašimi rodičmi a dvomi sestrami ste prežili u Baranov vojnové roky a dočkali ste sa Oslobodenia v máji 1945. Pri našom stretnutí ste spomínali aj na tieto chvíle. Mohli by ste sa
Foto z archívu pána Naďoviča: Žiaci školy u Baranov, fotografia vyhotovená dňa 19. 6. 1942, malý chlapec medzi učiteľmi je ich syn Svetozár
Foto z archívu pána Naďoviča: Žiači školy u Baranov, fotografia vyhotovená dňa 26. 6. 1942, malý chlapec na kolenách učiteľa Augustína Naďoviča je jeho syn Svetozár, vedľa sedí dcéra Marta
s našimi čitateľmi podeliť o Vaše spomienky na tieto dni? Na Oslobodenie mám živé spomienky. So susedmi sme v záhrade školy vykopali bunker. Spomínam si na nálety ruských lietadiel, keď ostreľovali našu kopanicu. A najviac mi utkvela v pamäti smrť miestneho obyvateľa, ktorého v lesíku nad našou kopanicou zastrelilo nemecké komando, meno si nepamätám. Boli sme sa na tom mieste pozrieť. Zastrelili ho zozadu, a ešte dnes vidím, ako bol veľmi čisto oblečený. Guľka mu vyšla ústami. Tiež sa mi živo vybavuje, ako ho kopaničiari znášajú na rebríku. Bolo to niekedy na jeseň roku 1944. Viem, že sneh ešte nebol. Keď sme videli, ako od Surovína ide nemecké komando, tak sme ako malí chlapci s Vladom Jánošom zakopávali naše zbrane z dreva, ktoré nám vyrezal z dreva jeho brat Jano. Všetko sme zažívali ako dospelí. Na Oslobodenie si spomínam tak, že v triedach sme hostili ruských vojakov, a ako malý chlapec som bol veľmi šťastný za možnosť vystreliť si z pušky z verandy nášho bytu v budove školy. Pri škole bola odpočívajúca ruská jednotka a vojaci mi ukazovali ľahký ručný guľomet a tanierový disk, ako do neho ukladali náboje. Veľmi si pamätám ako rumunských vojakov na rebrináku, kde mali slamu, ako kupovali vajíčka. A nezabudnuteľné bolo, ako smerom z Myjavy do Krajného viedli Rusi nemeckých zajatcov. Stále vidím aj troch nemeckých dezertérov, ktorých priviedli na dvor školy, keďže miestni obyvatelia ich chceli lynčovať, lebo sa domnievali, že zavraždili slúžku niekde pri Polianke. Keďže mamička vedela nemecky, podarilo sa ich uchrániť. Jeden z nich bol Rakúšan, lekár a ostal nám po ňom batoh obväzového materiálu. Najväčšia radosť zavládla na májovej veselice po Oslobodení, kde všetci obyvatelia spontánne oslavovali koniec vojny. Miestni mládenci si požičali maďarský ľahký guľomet, ktorý dostali miestne gardy, ktoré otec organizoval, od rumunských vojakov z Myjavy. Strieľali do vzduchu a pamätám si, že dávka sa stále zasekávala. Debnička od streliva nám ostala a používali sme ju na náradie. Zlikvidoval som ju asi pred dvoma rokmi. Presne viem, že tanečná zábava prebiehala pri škole, kde sú vysadené brezy. Moja sestra Marta si spomína, ako sme utekali k spadnutému lietadlu na Polianke. • Vaši rodičia sa zaslúžili aj o vybudovanie novej, terajšej školy v Jablonke. Kde pôsobili rodičia po odchode zo školy u Baranov?
Strana 8 V roku 1945 boli moji rodičia premiestnení do Skalice, kde učili na meštianskej škole. V roku 1946 dostal otec od povereníka školstva Fraňa Kráľa úlohu zriadiť meštiansku vo Svite, kde boli Baťove závody. Naši tam učili do roku 1947 a v tomto roku dostal otec od povereníka školstva podobnú úlo-
Žiaci školy u Baranov pri telocviku okolo roku 1938, v pozadí Janovský vrch, vtedy pokrytý roľami hu založiť slovenskú meštianku v Dioszegu, dnešnom Sládkovičove. Tam sme žili do roku 1950. Tak ako som spomínal, otec bol veľmi aktívny a dostal sa tu do konfliktu s vykrádačmi republiky a rôznymi špekulantmi. Žiaľ, boli tam aj takí ľudia, ktorí jeho slovenské vlastenectvo zneužili a označili ho za buržoázny nacionalizmus. Vyhodili ho zo školstva a preradili do výroby. Keď sa k moci dostali ľudia typu Viliama Širokého a jemu podobných, tak začali proti nemu trestné stíhanie. V Dioszegu bol najväčším nepriateľom zubár Neumann a tajomník Szunyiogh. Otcovi sa po pol roku podarilo situáciu ustáť a za trest bol preložený sem, do Trenčianskych Stankoviec. Dvakrát sa v päťdesiatych rokoch dostal pred stranícky súd. Po týchto peripetiách síce dostával ponuky nielen na prácu v Bratislave, ale aj na iné funkcie v školstve. Po tomto všetkom sa rozhodol ostať verný práci riaditeľa na tunajšej základnej škole až do odchodu do penzie. Mamička otca verne nasledovala. Vždy spolu učili. • Po absolvovaní strednej školy ste sa rozhodli pre dráhu profesionálneho vojaka. Čo Vás k tomu viedlo? Od svojej ranej mladosti som túžil stať sa dôstojníkom, vojakom a slúžiť v armáde. Otcov brat Milan bol dôstojníkom a padol v Povstaní dňa 21. októbra 1944 na Červenej skale. Bratranec Viktor Naď bol veliteľom zákopníckej čaty výsadkovej brigády a tiež padol v Povstaní dňa 13. septembra 1944 na Dukle. Toto rodinné
Číslo 1 • 5. december 2011 prostredie na mňa veľmi vplývalo. V našej rodine má vojenská povinnosť a služba v armáde dlhú tradíciu. Našim predkom z Vaďoviec udelil cisár Ferdinand II. Habsburský za vojenské zásluhy dňa 14. marca 1626 šľachtický titul. (Pán Naďovič mi vzápätí ukazuje na stene visiaci zarámovaný armáles s rodinným erbom, ktorým cisár potvrdil povýšenie jeho predkov do šľachtického stavu. Na štíte erbu je obrnená ruka s mečom a slnkom. pozn. P.H.) Môj otec bol však vždy republikán a o týchto veciach nikdy nehovoril. Zemania boli nakoniec chudobnejší ako sedliaci. Dedo bol richtárom a dva roky, teda v rokoch 1898 až 1890 robil učiteľa vo Vaďovciach a vo Višňovom. Po vzniku Československej republiky boli šľachtické tituly zrušené. Takže určite pôsobila aj genetika a príklad mojich predkov. • Mohli by ste našich čitateľov v skratke oboznámiť so svojou vojenskou kariérou a svojim terajším pôsobením? Zmaturoval som v roku 1956 ako 16,5 ročný a ako 17 ročný som bol prijatý do dôstojníckej školy v Pechotnom učilišti v Lipníku nad Bečvou,
Generál Svetozár Naďovič na Slavíne pred príchodom ukrajinského prezidenta Juščenka, ktorému venoval katalóg vojnových hrobov príslušníkov červenej armády padlých v období II. svetovej vojny na území SR
ktoré som doštudoval vo Vyškove na Morave a bol vyradený v hodnosti poručíka. V septembri 1959 som bol pridelený k 4. streleckej divízii v Havlíčkovom Brode. V rôznych veliteľských funkciách som pôsobil v 7. streleckom pluku v Jindřichovom Hradci a v 8. tankovom pluku v Jihlave. Od roku 1963 som študoval na Vojenskej akadémii v Brne vojensko-inžiniersky smer v špecializácii vojenská a tanková technika. Na záver tohto štúdia som obhájil titul strojného inžiniera. V hodnosti kapitála ma najskôr umiestnili k 55. motostreleckému pluku v Trebišove a ustanovili do funkcie zástupcu veliteľa tankového práporu pre technické veci. Od 26. augusta 1968 som sa stal zástupcom veliteľa pre technické veci v 64. tankovom pluku v Leviciach. V rokoch 1972 až 1973 som velil 10. tankovému pluku SNP v Martine. V rokoch 1973 až 1975 som v hodnosti podplukovníka študoval na Akadémii Generálneho štátu Ozbrojených síl ZSSR Klimenta Jefremoviča Vorošilova v Moskve. V roku 1975 som najskôr pol roka pôsobil vo funkcii náčelníka štábu 9. tankovej divízie v Tábore a potom, do októbra 1976, som bol náčelníkom štábu 4. tankovej divízie v Havlíčkovom Brode. V roku 1976 som bol povýšený do hodnosti plukovníka a ustanovený za veliteľa 4. tankovej divízie, ktorej som velil do roku 1982. Následne ma vymenovali do hodnosti generálmajora a ustanovili do funkcie náčelníka štábu 4. vševojskovej armády. V tejto funkcii som pôsobil do roku 1986, kedy som sa stal zástupcom náčelníka štábu Východného vojenského okruhu v Trenčíne. Na tomto poste som zotrval do februára 1990, kedy ma ustanovili za náčelníka Správy pre zabezpečenie odchodu sovietskych vojsk z ČSFR. Ešte počas pôsobenia v tejto funkcii ma koncom mája 1991 vymenovali za náčelníka Hlavnej správy pozemných síl Československej armády. Ním som bol až do rozdelenia republiky v roku 1993. V Armáde Slovenskej republiky som pôsobil vo funkciách zástupcu veliteľa pozemných vojsk a náčelníka štábu pozemných vojsk až do odchodu do výslužby v roku 1997. (Pán generál Naďovič mi ukazuje svoje nielen svoje vyznamenania, ale aj vyznamenania svojho deda, pon. P. H.) I keď som v súčasnosti už na penzii, som stále činný. Som členom Rady a hovorcom Klubu generálov Slovenskej republiky, členom predsedníctva Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika a zastupujúcim seniorálnym dozorcom Považského seniorátu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.
Číslo 1 • 5. december 2011 • V knihe „Čelom vzad“, ktorú ste napísali, spomínate na generála Samuela Kodaja, ktorý pochádzal z našej obce. V súvislosti s udalosťami z augusta 1968 bol istú dobu považovaný na kontroverznú osobnosť. Ako na neho spomínate? Generála Samuela Kodaja osobne pokladám za vynikajúcu osobnosť kopaničiarskeho kraja. Vážil som si u neho vynikajúcu prirodzenú inteligenciu, vynikajúce vlastnosti vojaka, zmysel pre spravodlivosť a ochotu pomôcť ľuďom. Kodaj pomohol nie stovkám, ale tisícke ľudí, ktorí sa na neho obracali v priebehu jeho vojenskej kariéry. Vedel nezištne pomôcť. Ja, ktorý som mal možnosť byť s ním v styku aj v kritických dobách, keď nás okupovali sovietske vojská, som veľmi dobre poznal, ako ťažko znášal tento hrubý skutok brežnevovskej kamarily. To, že bol bojovník za spravodlivosť a člen strany, nemá nič spoločného so svinstvami, čo sa v mene komunizmu napáchali. S mojim otcom boli veľkí priatelia od roku 1937 až do otcovej smrti. Generál Kodaj vždy spomínal, ako sa od otca učil ovocinárstvu a ako otca obdivoval za jeho činnosť na kopaniciach vo všetkých sférach. • Vo februári 1990 ste boli ustanovený za náčelníka Správy pre zabezpečenie odchodu sovietskych vojsk z ČSFR. Pri plnení úloh vyplývajúcich z tejto funkcie ste spolupracovali s vtedajšou politickou špičkou. V čom spočívala zložitosť tejto úlohy, keďže sovietske vojská boli u nás umiestnené od augusta 1968? Áno, vo februári 1990 som bol ustanovený do tejto funkcie. Moja manželka mi vtedy povedala, že môžem byť hrdý týmto poverením. Prečo? Lebo som dostal najväčšiu satisfakciu za rok 1968. Vstup vojsk Varšavskej zmluvy bol flagrantným porušením medzinárodného práva a vôbec slušnosti medzi národmi. A to nehovorím o ideáloch, ktorými nás zahrnovali bratia zo ZSSR. Mal som možnosť spolupracovať a byť v kontakte s prezidentom Václavom Havlom, poslancom Michaelom Kocábom, ministrom Jiřím Dienstbierom, Františkom Mikloškom, ale aj Vladimírom Mečiarom, armádnym generálom Vackom, ministrom Dobrovským, ministrom Šedivým. Táto práca bola veľmi riziková. Uvedomoval som si, že ma môžu napadnúť zľava alebo sprava a že môžem mať existenčné problémy. Že tomu tak nebolo, bolo veľkou zásluhou Michaela Kocába. Kryl nám chrbát a vedel tlmiť všetkých extrémistov. Pravých aj ľavých. Každý chcel byť prvý, hlavne tí, čo boli špekulanti, chceli ukázať, že
Strana 9 Rusi musia odísť okamžite, vôbec nechceli rešpektovať nejaký plán a chceli z toho vytĺcť kapitál pre svoju kariéru. Správal som sa korektne a musím povedať, že nám ku korektnosti boli nápomocní vtedajší predseda parlamentu Alexander Dubček a prezident Václav Havel. Obidvaja nám prízvukovali, aby sme mysleli na budúcnosť a na spoluprácu s Ruskom. A že predovšetkým vojaci základnej služby nemajú za rok 1968 takmer žiadnu vinu. V tomto roku som sa zúčastnil na konferencii k 20. výročiu odchodu sovietskych vojsk z Československa s kniežaťom Schwarnzenbergom a ministrom Sašom Vondrom. Osobne mi napísali a mal som možnosť vystúpiť v Černínskom paláci a Valdštejnských záhradách v Prahe. Je mi trocha ľúto, že len Česká republika ocenila a váži si môj podiel na odsune vojsk. My Slováci sme babráci, ktorí sa venujú nepodstatným veciam a k tomuto výročiu sme nevedeli nič zorganizovať. Vybíjame sa v nekonečných nepodstatných hlúpostiach. Zložitosť tejto úlohy spočívala v tom, že po zamatovej revolúcii došlo nielen k zmenám celého systému, ale ak k zmenám v zahraničnej politike a celkovej orientácii
Manželia Naďovičovia na terase svojho domu pri našom rozhovore, pán Naďovič drží v rukách školskú kroniku, ktorú písali aj jeho rodičia republiky. Aby tieto zmeny boli trvalé, a aby cudzie vojská na našom území nemohli na tieto zmeny vplývať, bol potrebný proces odsunu vojsk. Týmto bola nastolená úplná sloboda a mohli sme si riadiť svoje veci sami. Prvoradou úlohou bolo čo najrýchlejší odchod a až potom nasledovali ostatné veci, ako napríklad riešenie škôd. Som hrdý na to, že som sa podieľal na tejto strategickej úlohe, ktorá ako jediná bola do rozdelenia republiky vyriešená. • S manželkou, s ktorou ste vychovali dve dcéry, žijete v neďalekých Trenčianskych Stankovciach. Určite ste pyšný na svoju rodinu.
Staršia dcérka Mgr. Andrea Roubíčková je japonologička a býva v Prahe spolu s manželom, ktorý má doktorát z muzikológie a tejto profesii sa aj venuje. Druhá dcéra Ľubica je inžinierka ekonómie, žije v Bratislave taktiež spolu s manželom, ktorý je tiež inžinier ekonómie. Som na nich veľmi hrdý. • Bývalí žiaci Vašich rodičov spomínajú aj na Vaše dve sestry, Martu a Soňu . V akých oblastiach pôsobili Vaše sestry a kde teraz žijú? Sestra Marta Koudelková pokračuje ako jediná v stopách rodičov. Po celý život bola učiteľka. Je vydatá, má dve deti a žije v Prievidzi. Syn inžinier Juraj Koudelka je vedúci diplomatickej misie Českej republiky na Taiwane. Dcéra Dagmar je chemická inžinierka a pracuje vo vodohospodárstve. Manžel Ing. Ladislav Koudelka, doktor vied, bol vynikajúci vedecký pracovník, laureát štátnej ceny za vedecký výskum a ovláda šesť cudzích jazykov. Hovorí perfektne nemecky, anglicky a francúzsky. Marta doteraz spomína na spolužiačky Aničku a Katku Horniačkové, Tinku Rapantovú a spolužiakov Paľka Štefulu a Janka Kodaja. S týmito všetkými navštevovala prvé štyri roky školy. Sestra Šoňa Štubňová je lekárka a má dve dcéry. Bola detskou lekárkou, primárkou. Narodila sa v roku 1942, mnohí u Baranov si na ňu spomínajú ako na trojročné dieťa. Žije v Nitre. Jedna jej dcéra je doktorka a žije v Nórsku a druhá dcéra učí v Severnej Karolíne, v USA. • Viem, že k Jablonke sa stále hlásite ako k svojmu rodisku. Čo by ste na záver odkázali našim čitateľom? Aby boli nielen súčasní obyvatelia Jablonky, ale aj ďalšie generácie takí, aké o nich vydal svedectvo pravdy môj otec, keď skončila vojna. A síce, že bojovali za spravodlivú vec, pomáhali partizánom a ilegálnym pracovníkom v boji proti fašizmu a nebolo zrady od miestneho obyvateľstva. Aby na to pamätali a držali sa tohto, že vedia bojovať za správnu vec. Mojim prianím je, aby som sa mohol stretnúť so žiakmi mojich rodičov. Náš rozhovor s pánom generálom Naďovičom sa zodpovedaním týchto otázok neskončil. Pokým som zapisoval odpovede na tieto otázky, pani Naďovičová prichystala príjemné občerstvenie na terase, kde sme pokračovali v priateľskom rozhovore. Rozlúčili sme sa takmer pred zotmením zo želaním pevného zdravia a do skorého videnia možno aj u nás v Jablonke. Peter Horniaček
Strana 10
Vianoce s knihou Možno v tomto predvianočnom čase práve premýšľate, akým darčekom potešiť svojich blízkych alebo seba pod vianočným stromčekom. Za mesiac knihy je síce vyhlásený marec, ale mesiacom, v ktorom sa knihy určite najviac z celého roka predávajú, je december. Preto prijmite našu ochutnávku kníh nielen ako inšpiráciu na darček, ale aj na dobrodružstvo z čítania, pri ktorom sa dozviete mnoho zaujímavého o tomto regióne, o kopaniciach z rôznych uhlov pohľadu. • Prvá kniha, ktorú dávame našim čitateľom do pozornosti, vyšla síce ešte koncom roka 2010, ale ešte stále je možné ju pokladať za novinku. Jej autorom je skúsený regionálny publicista a historik Ján Gálik, ktorý má na konte už viac publikácii. Kniha sa volá „Myjava v obrazoch histórie“ a s odstupom viac ako dvadsať rokov od posledne vydanej monografie Myjava podáva na vyše štyristo stranách obraz histórie Veľkej Myjavy od počiatkov osídľovania tohto kraja v 13. storočí po koniec 2. svetovej vojny v roku 1945. Prináša mnoho nových informácií a zaujímavostí, ktoré boli na pokračovanie uverejňované formou článkov aj v týždenníku Kopaničiar expres. Čitateľ ocení nielen zaujímavé fotografie, ale predovšetkým vlastný náhľad autora na vývoj tohto kraja. Už teraz sa tešíme na sľúbený druhý diel, ktorý bude mapovať obdobie od roku 1945 takmer do súčasnosti. • Ďalšia kniha prináša tiež kus obrazu histórie tohto kraja. Autorkou knihy „Chírni apetik vinšujem alebo Čo varievali meščanki aj kopaničiarki na Mijafsku. Jedlá tradičnej kuchyne Veľkej Myjavy (1850 – 2010)“ je známa etnologička a folkloristka Vierka Feriancová rodená Hrivnáková. Kniha oboznámi čitateľa s množstvom menej známych, ale aj celkom už neznámych receptov, ktoré na Myjave a kopaniciach v minulosti pre svoje rodiny pripravovali tunajšie gazdinky. Autorom fotografií jedál je Eduard Timko a pre oko sú rovnako chutné, ako pre chuťové poháriky priložené recepty. Čitateľ sa zo sprievod-
Číslo 1 • 5. december 2011 ného textu k receptom dozvie veľa zaujímavého nielen o príležitostiach, ku ktorým sa jednotlivé jedlá pripravovali, ale aj o meštianskych a kopaničiarskych rodinách, v ktorých sa tieto pokrmy pripravovali. • Vierka Feriancová je aj autorkou knihy „Slivovica a jej miesto v živote starích Myjafcov“ a hoci obe vyšli v roku 2010, budú ešte dlho aktuálne svojou témou, ktorej sa z historickej perspektívy venujú. Hoci je slivovica významným symbolom tohto kraja, táto kniha nie je oslavou alkoholu, ale myjavských gazdov, ktorí vedeli, čo je slivovica. Že v rukách liečiteľa môže byť liekom, ale v nepovolaných rukách aj jedom, ako uvádza v doslove ku knihe pani Blanka Landová. Kniha formou rozprávania pamätníkov a informátorov oboznámi čitateľa nielen s technológiou destilácie, ale aj miestom slivovice v rodine, rodinným a kalendárnym zvykoslovím spojeným so slivovicou, ďalším tradičným využitím sliviek a podobne. Spolupráca autorky s fotografom Eduardom Timkom pokračovala aj na ilustrovaní tejto knihy a že spolupráca to bola úspešná sa čitateľ presvedčí hneď po jej otvorení. Kniha je naviac doplnená zoznamom myjavských šenkov a krčiem v rokoch 1920 až 1950, slovníkom, spevníkom a fotografiami dokumentov. Vierka Feriancová vo svojich knihách ukazuje, že históriu regiónu cez zvyky a tradície tvoria aj dejiny každodennosti. Aj touto cestou ju chceme poprosiť, aby nám v budúcnosti priblížila aj iné stránky týchto dejín. • Ďalšia kniha, ktorá stojí za prečítanie a ktorá uzrela svetlo sveta začiatkom roka 2011 je kniha „Krajné v spomienkach“. Na základe terénnych etnografických výskumov ju zostavili Zuzana Bieliková rodená Valášková a Ján Kubíček. Kniha nás na základe spomienok a rozprávania pamätníkov oboznámi s tradičnou ľudovou kultúrou obce Krajné a priľahlých kopaníc. Oboznámi čitateľa napríklad so staviteľstvom v Krajnom a na kopaniciach, so spôsobom obživy, ľudovou stravou a stravovaním, ľudovým odevom, rodinnými a kalendárnymi
obyčajami a podobne. Na príťažlivosti jej pridáva aj to, že čitateľ niektorých informátorov buď pozná sám alebo z rozprávania. Sú to pamätníci z neďalekého Matejovca a blízkych kopaníc. Zaujímavú grafickú úpravu vhodne dopĺňajú dobové fotografie a kresby akademického maliara Štefana Pavelku. Táto kniha dokazuje, že náš región zvonka možno splýva v bielomodrú farbu myjavského kroja, ale zvnútra sa rôzni podľa obcí a kopaníc tak, že je rovnako pestrý ako iné regióny Slovenska. • Dejinám, a to najstarším až do roku 1848, sa venuje kniha mladého historika z Brezovej pod Bradlom Ma-
túša Valihoru s názvom „Brezová. O minulosti Brezovej pod Bradlom pred rokom 1848“. Autor precízne spracoval najstarší archívny materiál a odkrýva tak doposiaľ neznáme stredoveké dejiny Brezovej pod Bradlom. Pri popise praveku a z časti stredoveku si povoláva na pomoc aj archeológiu. Kniha je spracovaná v exkluzívnej grafickej úprave Matúšovej sestry Hany Valihorovej a je doplnená historickou mapou regiónu. V porovnaní s predchádzajúcimi knihami iná téma, iné spracovanie, ale stále rovnako vysoká kvalita. • Náš prehľad uzatvárame knihou „Samko Dudík a jeho kapela“ autorky Alžbety Lukáčovej, vedeckej pracovníčky Ústavu hudobnej vedy SAV a pravnučky Samka Dudíka. Hoci je to vedecká publikácia, ktorá ponúka odpovede na to, čo tvorilo podstatu interpretačného umenia primáša Samka Dudíka a jeho spoluhráčov a aký repertoár jeho kapela obsiahla, zaujme aj laika. Čitateľ sa dozvie veľa zaujímavého z osobného života Samka Dudíka, ale urobí si aj obraz o tom, čo sa hralo na Myjave a kopaniciach v prvej polovici minulého storočia pri rôznych príležitostiach, aké iné kapely okrem dudíkovskej tu pôsobili a podobne. Kniha je vhodne doplnená textom piesní a notovým záznamom a na cennosti jej pridávajú aj vzácne fotografie. Dočítania niekedy nabudúce. Peter Horniaček
Číslo 1 • 5. december 2011
Zo života školy
Dňa 5. septembra 2011 sa prvýkrát v tomto školskom roku otvorili brány našej školy. Deti sa po letných prázdninách vrátili do školských lavíc oddých-
nuté, plné elánu, radosti a očakávaní, čo ich v novom školskom roku čaká. Prvákov, ale aj ostatných žiakov, prvý deň v škole privítala aj pani starostka. Prváčikovia: Adelka Michaličková, Lucka Kubíková, Martinko Durec, Matúško Marek a Danko Svítek dostali na pamiatku na prvý deň v škole knihu s venovaním školy a od pani starostky pomôcky na výtvarnú výchovu. Všetci školáci dostali od školy darček na privítanie. V porovnaní s minulým školským rokom sa počet detí v našej škole zvýšil o 4. Na Myjavu do 5. ročníka odišla Zuzanka Siváková a do 1. ročníka nastúpilo 5 žiačikov. Školu v školskom roku 2011/2012 navštevuje 14 detí: 5 prvákov, 1 druhák, 4 tretiaci, 4 štvrtáci. Žiaci 4. ročníka sa prvýkrát v tomto školskom roku začínajú učiť podľa školského vzdelávacieho programu. To znamená, že aj 4. ročník je od nového školského roku reformným ročníkom. V našej škole sa zmeny týkajú hlavne vyučovania 1. povinného cudzieho jazyka. V 3. a 4. ročníku budú mať deti povinné 4 vyučovacie hodiny anglického jazyka týždenne. Tiež pribudla 1 hodina informatickej výchovy. Deti v 1. a 4. ročníku budú mať pracovné vyučovanie, ktoré sa doteraz učilo v 3. a 4. ročníku. Ako v predchádzajúcich školských rokoch, aj teraz si žiaci môžu vybrať z 2 povinne voliteľných predmetov: etická výchova a náboženská výchova, ktorú vyučuje na našej škole pani farárka Mgr. Jaroslava Mišiaková. Základná škola má aj školský klub detí. Deti majú možnosť navštevovať 2 záujmové krúžky: Prírodovedný a Anglický jazyk.
Strana 11 V školskom klube detí sa žiaci venujú aktivitám z rôznych oblastí: nacvičujú detské ľudové tance z okolia Myjavy, chodia do prírody, učia sa ju poznávať a chrániť, športujú, chodia na túry, učia sa pracovať s počítačom, maľujú, rozvíjajú svoju tvorivosť pri výtvarných činnostiach, nacvičujú programy, pripravujú sa na súťaže, atď. Od začiatku školského roku sme pre deti pripravili viacero zaujímavých akcií. 16. septembra 2011 v rámci dopravnej výchovy žiaci všetkých ročníkov absolvovali 3 vyučovacie hodiny zamerané na dopravnú výchovu na dopravnom ihrisku vo Vrbovom. Prváci a druháci si osvojili zásady, ktoré majú dodržiavať chodci v cestnej premávke. Tretiaci a štvrtáci sa venovali pravidlám pre cyklistov. Po praktickej skúške na dopravnom ihrisku dostali štvrtáci vodičský preukaz na bicykel.
22. septembra 2011 sme navštívili detské divadelné predstavenie Maco Maťo hľadá hniezdo v Divadle Jána Palárika v Trnave. Po skončení predstavenia si deti prezreli historickú časť mesta Trnava. 29.septembra 2011 v popoludňajších hodinách sa deti v rámci činnosti
školského klubu vybrali na turistický pochod do susednej obce Krajné-Matejovec. Cieľom turistického pochodu bol bunker v lese. Úlohou detí bolo podľa indícií a kompasu tento bunker nájsť. Deti prešli viacerými stanovišťami a na každom museli hľadať indíciu, ktorá im ukázala cestu ďalej. V samotnom bunkri na nich čakala „munícia“- cukríky a „poklad“- čokoládové dukáty, ktoré si deti rozdelili. Počasie nám prialo, všetkým hľadačom pokladu sa naše dobrodružstvo veľmi páčilo, preto sme si sľúbili, že na záver školského roku ešte nejaký poklad nájdeme. Páčilo sa veľmi aj pani učiteľkám, pri hre deti poznávali okolie obce a naučili sa pracovať s kompasom a buzolou.
6. októbra 2011 pripravil pán Marián Michalička pre našich školákov veľmi zaujímavé popoludnie. V miestnej hasičskej zbrojnici mohli deti vidieť hasičskú výzbroj a techniku aj s vysvetlením na čo slúži. Pripravil pre ne aj zaujímavé aktivity a za odmenu každý dostal medailu. Za pekné a poučné popoludnie ďakujeme. Žiaci našej školy sa zapájajú do zaujímavých súťaží. V mesiaci november sme sa zapojili do 2 výtvarných súťaží na témy: Vesmír a Vianočná pohľadnica.
Výtvarnými prácami sme prispeli aj k výzdobe záhradkárskej výstavy „Plody Jablonky“. Za svoje práce deti dostali potreby na výtvarnú výchovu, za čo veľmi ďakujeme. Nezabúdame ani na ochranu prírody. Už od mája 2011 sa v našej škole za(pokračovanie na 12. str.)
Strana 12
Číslo 1 • 5. december 2011
(dokončenie z 11. str.) Zo života školy
viedol zber bateriek, čím deti vedieme k separovaniu odpadu a aby nebezpečný odpad nehádzali do koša. V rámci tohto zberu sa chystáme zapojiť do súťaže: „Zbieram baterky!“, ktorá je podporená záštitou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pánom ministrom Ing. Józsefom Nagyim. Pripravujeme: Dňa 8. novembra sa deti tretieho a štvrtého ročníka zapoja do súťaže „Informatický bobor“. Overia si svoje zručnosti v práci s počítačom a vedomosti z oblasti informatickej výchovy. Do súťaže sa môže zapojiť každá škola na Slovensku. Najlepší budú odmenení diplomami a vecnými cenami. V decembri v spolupráci s MŠ pripravíme program k oslave Mikuláša. Mgr. Monika Svítková
„Usilovné včielky“ z MŠ Jablonka
Tento školský rok bolo po prvý krát v MŠ počuť detský smiech 5. 9. 2011 s počtom detí 15, z toho 6 predškolákov. Dňa 24. 10. 2011 sme spolu s deťmi navštívili výchovno-vzdelávacie podujatie v Gazdovskom dvore v Turej Lúke s názvom „Varenie slivkového lekváru“ spojená s rozprávaním a spevom a názornou ukážkou varenia slivkového lekváru. Podujatie deti ukončili ochutnávkou slivkového lekváru. Pekné jesenné počasie sme s deťmi využili na brannú vychádzku, kde si nachádzali a zbierali prírodný materiál (šípky, listy, žalude...), ktorý následne použili na výzdobu sály podujatie Plody Jablonky 2011. Deti z MŠ prispeli aj výtvarnými prácami.
Škôlkari sa pripravujú kultúrnym programom na príchod Mikuláša, v spoločných priestoroch školy, kde srdečne pozývame i rodičov, starých rodičov, rodinných príslušníkov a pani starostku.
Spoločenská kronika Životné jubileum oslávili: Január Anna Michaličková Anna Babincová Anna Kubíková Ján Jánoš Pavol Kubík Michal Mačica Pavol Marônek Alžbeta Michaličková Mocková Anna
90 rokov 84 rokov 82 rokov 81 rokov 80 rokov 75 rokov 60 rokov 60 rokov 55 rokov
Február Anna Horniačková Alžbeta Čamarová Vlasta Otrubčiaková
75 rokov 65 rokov 55 rokov
Marec Pavol Ušiak Anna Figurová Štefan Žilavý Ján Horniaček
83 rokov 83 rokov 80 rokov 60 rokov
Apríl Samuel Ušiak Jarmila Ušiaková Emília Michaličková Ján Ušiak Alžbeta Michaličková Anna Zemanová Anna Durcová Pavol Marek Alžbeta Blahová
85 rokov 80 rokov 80 rokov 75 rokov 65 rokov 65 rokov 65 rokov 60 rokov 50 rokov
Máj Zuzana Bednáriková Alžbeta Horniačková Alžbeta Marková Milan Málek Pavol Blaho Vladimír Svetlák, Ing. Anna Žáková
82 rokov 80 rokov 80 rokov 70 rokov 65 rokov 65 rokov 60 rokov
Jún Alžbeta Malková Anna Boorová Katarína Kodajová Štefan Tížik Milan Kubík Ján Otrubčiak, Ing. Ľubica Otrubová
83 rokov 75 rokov 70 rokov 60 rokov 60 rokov 55 rokov 50 rokov
Júl Katarína Kochánková Samuel Zmeko Emília Poliaková Ján Konečník Pavol Blaho Dušan Ušiak Pavol Zeman
81 rokov 70 rokov 60 rokov 60 rokov 55 rokov 55 rokov 55 rokov
August Štefan Horniaček Ján Hôlka Štefan Malek
90 rokov 80 rokov 55 rokov
September Emília Kodajová Ján Zmeko Viera Horniačková
65 rokov 60 rokov 55 rokov
Október Zuzana Malková Martin Kubík Elena Zmeková
83 rokov 75 rokov 55 rokov
November Kristína Borovská Pavol Otrubčiak Ján Marek Mária Horniačková
83 rokov 70 rokov 60 rokov 50 rokov
December Ján Otrubčiak Alžbeta Ušiaková Anna Michaličková Alžbeta Maliariková Ján Michalička
86 rokov 80 rokov 80 rokov 75 rokov 55 rokov
Narodili sa: Andrej Vdoviak Adam Kubík Nancy Slaná Adam Čuvala Diana Batková
Zomreli: Ľubomír Horniaček Anna Maronová Alžbeta Zmeková Zuzana Boorová Štefan Michalička Pavol Babinec Pavol Michalička JABLONSKÝ KLEBETNÍK – občasník obce Jablonka. Vydáva OÚ Jablonka. Adresa redakcie: Obecný úrad, 906 21 Jablonka 51. Zodpovedná redaktorka: Anna Cigáneková. Tel./fax: 034/ 6213227. Registrované Ministerstvom kultúry SR EU 3087/09. Grafická úprava: LINEA - grafická dielňa, s.r.o. Brezová pod Bradlom.
