Znečistenie kovmi na Slovensku 2009

Znečistenie kovmi na Slovensku

2009

Keďže znečistenie životného prostredia je dnes už globálnym javom, nevyhlo sa ani územiu Slovenska. Slovensko ako krajina patrí ku Karpatskému pohoriu, ktorého najnižší bod je 94 m nad hladinou mora pri rieke Bodrog blízko štátnych hraníc s Maďarskom a najvyšší 2 644 m nad hladinou mora - Gerlachovský štít. Z hydrologického hľadiska, sa Slovensko nachádza na tabuli hlavného Európskeho rozvodia a jeho vodné zdroje patria medzi najchudobnejšie v Európe. Všeobecne sa dá konštatovať, že Slovensko má veľmi komplikovaný charakter pôdnych typov vyplývajúci z komplexnej topografie a geológie. Znečistenie územia SR kovmi je spôsobené ako prirodzeným zrudnenín tak aj antropogénnou činnosťou. Kontaminácia prevláda okolo baní a rudy spracovávajúcich miest, práve tak ako aj okolo niektorých priemyselných a urbánnych centier. Uznesením z 26. mája 1992 č. 449 prijala vláda SR Koncepciu monitorovania životného prostredia na území SR a Koncepciu integrovaného informačného systému o životnom prostredí SR, čím sa vytvorili základné podmienky pre budovanie, prevádzku a využívanie Komplexného monitorovacieho a informačného systému životného prostredia SR. Nasledovalo uznesenie vlády SR zo 7. sept. 1993 č. 620 k návrhu na realizáciu monitorovacieho systému ŽP a integrovaného informačného systému o ŽP územia SR. Hlavným cieľom monitoringu je sledovanie určeného javu alebo parametrov v presne definovaných časových a priestorových podmienkach. Slúži na objektívne poznanie charakteristík životného prostredia a hodnotenie ich zmien v sledovanej oblasti. Monitoring ŽP sa skladá z troch základných, navzájom sa dopĺňajúcich úrovní: a) celoplošný monitoring ŽP – je založený na relatívne stabilnom monitorovacom systéme pokrývajúcom celé územia SR a je zameraný na zisťovanie globálneho stavu ŽP SR ako celku, na základe poznania stavu a vývoja jeho jednotlivých zložiek. Je orientovaný hlavne na potreby výkonu štátnej správy b) regionálny monitoring ŽP – je trvalý, prípadne len časovo obmedzený, priestorovo ohraničený monitorovací systém zameraný na konkrétny región c) účelový (lokálny) monitoring ŽP - predstavuje časovo ohraničený monitoring zameraný na sledovanie významného javu alebo prvku, prípadne vybraných 1


2009

dopadov ľudských aktivít na ŽP. Organizujú ho vedecko-výskumné alebo odborné pracoviská, ale aj podnikateľské subjekty v rámci ich zákonných povinností. Za hlavný antropogénny zdroj znečistenia ŽP sa považujú emisie, ktoré sa uvoľňujú z priemyselných výrob do atmosféry a v dôsledku spadu, či už vo forme prachu alebo zrážok sa potom dostávajú do pôdy a vody. Regionálne znečistenie a kvalitu zrážok na území SR monitoruje už od r. 1977 Slovenský hydrometeorologický ústav. Pôvodne bola zriadená v r. 1977 len jedna monitorovacia stanica na Chopku, ktorá bola zahrnutá do dvoch medzinárodných programov GAW WMO a EMEP UN ECE. Do r. 1993 sa táto sieť rozšírila na 7 regionálnych staníc, ale v r. 1999 boli pre nedostatok finančných prostriedkov dve z nich uzatvorené. V súčasnosti u nás pozostáva monitorovacia sieť z 5 staníc (všetky sú EMEP): Chopok, Topoľníky, Liesek, Stará Lesná a Starina.

Najvypuklejšie problémy sa na Slovensku prejavili v rozsiahlom znečisťovaní ovzdušia, vody a pôdy, v neprimeraných zásahoch do krajiny, navážaním množstva cudzorodých látok do prostredia a potravinového reťazca, hromadením odpadov, používaním zastaralých technológií a infraštruktúry a spolu s deformáciou ekonomiky mali svoj vplyv na genofond, materiálovú opotrebovanosť a celkovú ekonomiku. Porovnaním takého dôležitého ukazovateľa, ako je priemerná (stredná) dĺžka života pri narodení (nádej na dožitie), ktorá dosiahla v r. 2001 u mužov 69,5 a u žien 77,6 roka, je u mužov o 6-7 a u žien o 5-7 rokov kratšia ako vo vyspelých štátoch, z čoho sa dá usudzovať na zlý životný štýl, nedostatočnú zdravotnú starostlivosť, najmä v rámci prevencie a zhoršenie stavu ŽP. V narušenom prostredí dnes žije na Slovensku 55 % obyvateľstva, z toho 41 % v silne až extrémne narušenom prostredí. V procese aktualizácie environmentálnej regionalizácie Slovenska sa v r. 2001 spracoval súbor tematických máp (spravidla 1:500 0000 vyjadrujúcich stav zložiek 2


2009

ŽP a mieru pôsobenia rizikových faktorov v ŽP. Na základe úrovne ŽP bolo územie Slovenska kategorizované do 5 tried: I. prostredie vysokej úrovne II. prostredie vyhovujúce III. prostredie narušené IV. - V. prostredie silno až extrémne narušené, do ktorého bolo začlenených 9 ohrozených oblastí 1. Bratislavská oblasť 2. Trnavsko-galantská oblasť 3. Hornonitrianska oblasť 4. Hornopovažská oblasť 5. Strednopohronská oblasť 6. Strednospišská oblasť 7. Strednogemerská oblasť 8. Košická oblasť 9. Strednozemplínska oblasť

Kým územia so silne až extrémne narušeným ŽP nie sú v Strednospišskej, Hornopovažskej a Strednogemerskej oblasti kompaktné, v ostatných oblastiach predstavujú ucelený priestor, resp. priestor nerozčlenený výraznými prírodnými bariérami, ktoré čiastočne tlmia negatívne vplyvy. Na Slovensku máme vyčlenených 8 špeciálne sledovaných emisných oblastí: 1. Bratislava 2. Horná Nitra 3. Žiar nad Hronom 4. Horné Považie 5. Stredný Spiš 3


2009

6. Ružomberok 7. Košice-Jelšava-Ľubeník 8. Vranov-Strážske-Humenné Tieto oblasti sú väčšinou poškodené atypickými znečisteninami, ktoré majú svoj pôvod v priemyselnej výrobe (F, Cr, Mn, Ni, Fe). Priemerné hodnoty celkových obsahov ťažkých kovov v pôdach SR, ktoré sa získali analýzou reprezentatívneho súboru pôdnych sond signalizujú, že naše pôdy boli vystavené nadmernému znečisteniu. V porovnaní s obsahmi v pôdach sveta dosahujú napr. Pb a Cd (ako ukazovatele antropogénneho znečistenia) trojnásobné hodnoty (svet 0,4 mg Cd/kg Cd – SR 1,24 mg Cd/kg - svet 15 mg Pb/kg, SR 49,04 mg Pb/Kg). Celkový nepriaznivý stav je zvýraznený v oblastiach, resp. areáloch so špecificky rizikovými zdrojmi. V súčasnosti zasahuje kumulovaný účinok emisií najviac pôdy v oblasti Košíc, Horného Považia, Bratislavy, Pohronia a Ponitria. Systematická diagnóza záťaže pôd ťažkými kovmi v týchto oblastiach je ešte stále len v začiatkoch. S postupnou realizáciou moderného systému monitoringu pôdnych oblastí vypracovaného Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) v Bratislave sa informovanosť postupne lepší (Čurlík, Ševčík, Linkeš). Sledovanie kontaminácie pôd s uvedením prvých limitov sa v SR zahájilo v 70-tych rokoch a v roku 1992 bol vydaný Zákon o ochrane pôdy.

Pokiaľ ide o znečistenie kovmi, tak najkontaminovanejšie plochy sa vyskytujú v okolí priemyselných centier v regióne Stredného Spišu (Krompachy, Rudňany - najviac postihnuté územie v rámci celej SR – Hg!!, Cu, Zn, As, Cd, Pb), Žiar nad Hronom (F, Hg, As), Jelšava-Ľubeník a Hačava Hnúšťa (Hg, Mg aj Cd, Pb), Dolná Orava (Istebné – Cr, Mn). Za oveľa menej kontaminované sa považujú oblasti Hornej Nitry (As, Hg), Košíc (Fe, Mn, Mg, Cr, Al, As, Pb – vysoká depozícia S), StrážskeHumenné-Vranov a Vojany (Pb, Cd, Al). Pokiaľ ide o Bratislavskú aglomeráciu, tu vykazujú znečistenie predovšetkým pôdy v juhovýchodnom smerovaní – zvýšený obsah Cd, As, V. V tejto oblasti sa zistili aj vysoké obsahy Pb a Zn. Geologické 4


2009

mapovanie pôd na Slovensku začalo v r. 1991. Miesta, ktoré sú v súčasnosti veľmi intenzívne monitorované, sú vyznačené na mapke. Medzi najznečistenejšie oblasti Slovenska patrí stredný (juhovýchodný) Spiš.

V Košickej oblasti sú významným zdrojom hromadenia Fe a Mn v pôde Východoslovenské železiarne. Zistené hodnoty mobilných foriem Fe (118-193 g Fe/kg) zaraďujú tieto pôdy do skupiny silne znečistených. Krmoviny dopestované na takto znečistených pôdach vyvolávajú poruchy v zažívaní zvierat. Areál bývalého závodu š.p. Košický magnezit – Ťahanovce vykazuje dlhodobú kontamináciu pôdy Mg. Areál VSŽ a.s. Košice je charakteristický acidifikáciou pôdy - pretrváva vysoká depozícia síry a zaťaženie pôdy ťažkými kovmi, z ktorých dominuje Fe, Mg, Mn, Cr, Al, As, Pb.

5


2009

Stredozemplínska oblasť – najzávažnejšími zdrojmi znečistenia ovzdušia sú Elektráreň Vojany (EVO), Chemko a.s. Strážske, Bukóza a. s. Vranov nad Topľou, Chemes - znečistenie hlavne Pb, Cd, Al.

6


2009

Oblasť Stredného Spiša patrí medzi najviac postihnuté územia v rámci celej SR. V pôdach sa zistilo prekročenie limitov pri Hg, Cu, Zn, As, Cd, Pb. Kontaminácia pôd v postihnutých oblastiach preukazne znížila produkciu lesnej i poľnohospodárskej výroby a spôsobuje kontamináciu potravinového reťazca. V regióne Stredného Spiša patria k najproblematickejším vyprodukované odpady z priemyselných lokalít v Rudňanoch a Krompachoch. Závažným problémom je zneškodnenie priemyselného odpadu z bývalej výroby závodu Želba š.p. Rudňany, prevážaného z Kovohút a.s. Krompachy. Jedná sa o medené výpražky s obsahom Sb (20-30 %) Cu (2-6 %) a malých podielov (do 1 %) Bi, As, Pb, Ag, Hg pôvodne sústredených na troch haldách s celkovou hmotnosťou 60 000 t. Dlhodobo problémovým zdrojom ťažkých kovov je pre pôdy metalurgický a ťažobno-úpravárenský komplex Kovohuty Krompachy a Železorudné bane Rudňany. Alarmujúci obsah Hg v pôdach priľahlých k areálu Rudňan je dôsledkom emitácie až 4,6 t Hg ročne. Tieto vysoké emisie dokumentujú aj zistené obsahy Hg v pôdach 0,11-33,5 mg Hg/kg (indikačná hodnota Hg v pôde je 1 mg Hg/kg). Nežiaduci stav v týchto oblastiach znásobuje aj prevaha extrémne kyslých pôd, najmä na jar pri zníženej teplote a zvýšenej vlhkosti, v ktorých stúpa podiel mobilných foriem zlúčenín Hg. Mieru rizika vstupu do rastlín dokumentujú aj hodnoty Hg stanovené v zelenej hmote trvalých trávnatých porastov (0,19-8,37 mg Hg/kg) pri porovnaní s najvyšším prípustným množstvom Hg v krmivách (0,1 mg Hg/kg). Vedľa nosnej zložku, ktorou je Hg, sú v tejto oblasti rizikovými aj zvýšené pôdne obsahy mobilných foriem As (14-26 mg As/kg) a Cu (3,3-87,8 Mg Cu/kg). V nekontaminovaných pôdach sú obsahy arzénu nižšie ako 6,5 mg As/kg a medi nižšie ako 20 mg Cu/kg. Pôdy v blízkosti Krompách sú tiež zaťažené As a Cu. Navyše sa k nim pridružujú ešte zvýšené obsahy mobilných foriem Cd 0,42-3,9 mg Cd/kg (indikačná hodnota 0,8 mg Cd/kg) a mobilných foriem Pb 136-273 mg Pb/kg (indikačná hodnota 65 mg Pb/kg). Areál Nižná Slaná (oblasť Rožňavy) je špecifický enormne vysokým obsahom mobilných foriem As v pôdach (v blízkosti železorudných baní je obsah As 106-142 mg/kg). Fytotoxicita úletov sedimentujúcich na pôdy sa prejavuje zmenou rastlinných spoločenstiev – ďatelina ustupuje menej hodnotným trávam, schopným kumulovať až 300 násobky bežných obsahov. Spásanie takýchto tráv zvieratami (tzv. arzenofágia) vedie ku produkcii hygienicky závadných živočíšnych produktov. Za zvýšené obsahy ťažkých kovov v pôdach oblastí Horného Považia a Dolnej Oravy sú prednostne zodpovedné Oravské ferozliatinové závody Istebné-Široká. Tridsaťdvatisíc ton ročného polymetalurgického prašného spadu, čo indikuje výrazné zníženie emisií po inštalácii odlučovačov v r. 1984 a 1985, predstavuje pretrvávanie dôsledkov priemyselných výrob vo zvýšení obsahu mobilných foriem Cr a Mn. Ľahko rozpustné formy Cr vstupujú vo zvýšenej miere do rastlín. Obsah Cr v trvalých trávnatých porastoch, ktoré v tejto oblasti prevládajú, dosiahol hodnoty 9,11 mg Cr/kg (limit pre krmivá je 0,2 mg Cr/kg). Dolná Orava je problémovou oblasťou severozápadnej časti Slovenska, kde sa okrem vplyvu sliezskej a poľskej metalurgie uplatňuje významný zdroj polymetalického prachu OFZ a.s. Istebné. Tuhé emisie z tohto zdroje uplatňujú ako nosné zložky zlúčeniny Cr a Mn s množstvom ďalších rizikových prvkov (Ti, Zr, W, Co, Cu, Ni, Pb).

7


2009

V Strednogemerskej oblasti SMZ a.s. Jelšava produkuje tuhé látky, ktoré obsahujú vysoký podiel Mg a hygienicky významné podiely Cd a Pb. Prach zo závodu SIDERIT Nižná Slaná obsahuje As a ťažké kovy. V oblasti Nižnej Slanej sú pôdy kontaminované v blízkosti závodu As, Ni, Cu, Hg, Mn. 8


2009

V niektorých oblastiach prekrýva spolupôsobenie energetických a dopravných emisií dominantné lokálne zdroje priemyselných úletov. Takto sú zasiahnuté pôdy priľahlé k bratislavskej aglomerácii. Tieto pôdy vykazujú, najmä v juhovýchodnom smerovaní, zvýšený obsah Cd, As a V. Situácia je o to závažnejšia, že ide o lužné karbonátové pôdy s vysokým potenciálom úrodnosti. V tejto oblasti sa zistili aj vysoké obsahy Pb a Zn a v lokalitách vinohradov Cu. Zlou ukážkou prevažujúcich dôsledkou energetických emisií je oblasť Hornej Nitry a areálu Vojan. Obidve elektrárne v oblasti Zemianskych Kostoľan a Vojan sú približne rovnakou emisiou úletových popolčekov (30 tis. t ročne) zodpovedné za zvýšené koncentrácie ťažkých kovov v pôdach. Jemné popolčekové častice sú schopné koncentrovať 100 až 1 000 násobky pôvodných obsahov ťažkých kovov v uhlí. Problém vzniká ako dôsledok spaľovania nízko hodnotného uhlia s obsahom až 35 % popola, ktorého využiteľnosť sa zvyšuje spaľovaním v práškovom stave. V areáli Nováky je v popredí arzénová zložka, dosahujúca v úletových popolčekoch až 4 220 mg As/kg a v pôdach 24,4 mg As/kg. Z ENO uniklo ročne okolo 180 t As v podobe najjemnejších frakcií popolčeka v plynnom a kvapalnom skupenstve. V tejto oblasti zanechala výrazné stopy aj havária hrádze na depónii popolčeka v Zemianskych Kostoľanoch v r. 1965, pri ktorej sa do rieky Nitry uvoľnilo viac ako 3 mil. t popolčeka s vysokým obsahom As. V tom čase rozvodnená rieka Nitra bola devastovaná po dĺžke toku asi 200 km a vyliatím z koryta spôsobila degradáciu takmer 4 000 ha poľnohospodárskej pôdy (na depóniu sa odkladalo asi 70 % odlučovaného popolčeka, 30 % sa ho spracovávalo v závode pórobetón a od r. 1961 sa do depónií popolčeka odvádzali aj odpadové látky z Chemických závodov – chlorované uhľovodíky a minerálne látky). Ďalšími zdrojmi kovov v tejto oblasti sú Chemické závody v Novákoch a Pórobetón v Zemianskych Kostoľanoch. 9


10

2009

Znečistenie kovmi na Slovensku Ostrý G rúň

Lupoč

Dol.-Trnávka

Dol.-Ždaňa

Hliník Bzenic a n.H ronom

Ľubor eč

M. Ča usa

Hor. H ámre

Horná S trehová

Žarnovic a

P1

Vysoká A DLI A NSK E Ili ja POČÚV JA ZE RO

Bušin ce

Obeckov

ekovskáBreznica

Nová Ves

Vin ičn é Sv ätý Ju r

An to l

Ilija

Ci ge ľ

R2 - Hodruša-Hámre

Klenovec

25-2

N5-B

Lipt. Lúžna

Kord íky

Ko so rí n

Ihr áč

Hnúšťa

ou

Sl as ká

Rie čka

R1 - Banská Štiavnica

Selected "hot spots" in the Slovak Republic

N5-A

Pl oš tí n

R4

da

Har manec

Ko p

Jan ov a-L eh ot a

Žib rito v

P1 - baňa Dolina

De mä no v

B od i ce

Pavčina-Lehota

Lazisko

R6

K

P2

Po dh rad e i

eň an y

Ba rt ošo va -Le ho tka

o so rín

Dekýš

HA NDL OVÁ

Leh ot a p. Vt á čn ki o m

Ka men ec -p od Vt á čni ko m By st rič any

Nevo ľn é

-Ves Doln á-

Sla ská

Deký š

Skla bina

R5 - Pezinok

P2 No vá ky

Ze mia ns ke -K o st oľ an y

Ko pe rn ica Hor ná -

POČÚV A DLI A NSKE JA ZERO

Kro

A nd i ce

Svätý K ríž Dúbrava

Ko š

Kr em n ica Ba n. -Stu de nec y sok á

Uhliská

Muľa

R3

R1

R1 Rudno n. Hr onom

Dolné Plachtince

ra

Gotovany

Ľubeľa Liptovské-Kľačany

Se be dra žie

BAN SK Á ŠTIAV NIC A

Voznic a

Trenč Veľké Zlie vce

Veľké StracinyMalé Zlievce

Nit

BANSKÁ ŠTIAVN ICA

R2

Baňa

Potor VEĽK Ý KR TÍŠ

Še nk

Ku ne šo v

OVÁ

Hodruša-H ámre

Ľubor e i čka

P1 e

Vin os ad y

Banky

V n.

Dol. Strehov á

P1

Modr ýKame ň

Mo dr a

Lipt.-Štiavnic a

St. Ho ry Rá zt oč no

u ša- Hám r e

Galovany Malatiny

Motyčky

Sk le né Ch ren ov ec Ve ľ. Čau sa

2

Podho

-

Palú dzka

Partizánska-Ľupča Slia če

Ludr ová

PRIEVIDZA Ba ns ká Belá

Lisková

ERO K

Laz an y Bo n j ci e

Ba nk y

Horné S trháre

PEZIN OK

Šu o t vc e

Tu rče k

Vá h

Ne do že ry -B re zan y

Po rub a O

očn o

Po dh or ie

Skle né-Teplic e

Vyhne

Závada

R5

Sk len é -Tep lice

Vy hn e

Lehotka p.B rehmi

Hrabičov

Mašk Pravica Suché-Brezovo

Jab lon ové

n.Hron om

Horná Ždaňa

Praha Šuľa

v Lom

Pe rn ek

2009

R3 - Kremnica

P2 - Handlová, Cígeľ, Nováky

26-1

26-2

R4 - Dúbrava - Magurka

R6 - Špania Dolina

27-1

27-2

N5 - Hnúšťa - Mútnik

28-1

Spracoval: Data Image s.r.o., 10/2001

25-3

25-4

26-3

26-4

27-3

27-4

28-3

28-4

R4 - Dúbrava-Magurka

34-2

R4

35-1

R16 - Novoveská Huta

35-2

36-1

P2 - Handlová, Cígeľ, Nováky

36-2

R6

R7

R6 - Špania Dolina

R3

R9 - Slovinky

N9 R9

37-2

N9 - Zlatník

P2 P2

R7 - Rudňany-Poráč R1 6

37-1

N2 - Lubeník

38-1

R11 - Smolník

38-2

R8 R1 1

R3 - Kremnica

34-4

N5 - Hnúšťa-Mútnik

N2

35-3

R5 - Pezinok

R10 - Rožňava

N5 -A

35-4

N5 -B

36-3 R1

N4 - Košice-Bankov

N1 - Jelšava

36-4

R2 R5

N4

R8 - Nižná Slaná

N1

37-3

R2 - Hodruša-Hámre

37-4

38-3

38-4

R1 - Banská Štiavnica

44-2 45-1

P1 P1 P1

45-2

46-1 P1 - Baňa Dolina

R10 - Rožňava

46-2

R8

47-1

Nižná Slaná Gemerská Poloma

S

Henckovce Betlia r

Pača

Honce

44-4

ROŽŇAV A

Rožňavské-Bystré

45-3

Rakovnica

45-4

Rudná

Krásnohorské Podhradie Drnava

Brzotín

46-3

25

0

25

ovaplica

50 Kilomete rs

Krásnohorská-Dlhá Lúka

Lipovník

Jablonov n.T urňou Slavec Hrušov

N2 - Lubeník

R9 - Slovinky

N2

R11 - Smolník Kluk na

Kolino vce

Revúcka-Lehota

KROMP ACHY

N Chyžné

Slov ink y

Smolnik

R9 Jelš

Štós

Ge ln ica Hel cma nov ce

Smi žany

Haric

Beniako tov ý-

Novoveská-H ut a

R8

R16

Tepličk

N4

KOŠICE

R7 - Rudňany-Poráč

Roc hov ce Och tiná

Hr

Z Hnilec

N9

Mlynky

Henckovce

Baška Lor inč ík

Te pl ička

Matej ovce

R7Rud ňa ny Jelš ava

Go čal to vo

Teplička

Ol c

Závadka

Magn ezi to vce

Š

Ko

N9 - Zlatník

Chr asť n.Ho rná dom

Marku šovc e

Roš tá

N1

Chyžné

B

Jamnik Od orín

Hornád

Nižná Slaná

Petrovo oceľovc e

Spiš ský Hru šov

Petro Slav ošo vceKoce ľovce

Vajko

Kavečany

SPIŠSKÁ N. VES Hornád

Kobeliarovo Slavoš ka

N1 - Jelšava

N4 - Košice-Bankov

Spišské Tomášovce

Vlachovo

Gočovo

R11 Ža karo vce

Lubeník

R16 - Novoveská Huta

Vyšná Slaná

Brdárka

Magn

Turčok

R8 - Nižná Slaná

Smolnícka-Huta

Zá vad ka

N9

N9 Porá č

Nálepkovo

Nál ep kovo Rozl ožn á

http://www.ics.trieste.it/Portal/ActivityDocument.aspx?id=1138 Vedľa lokálnych emisných zdrojov ťažkých kovov prispieva k nežiaducej kontaminácii pôd aj líniové znečistenie imisiami v dôsledku dopravy, ktoré zodpovedajú najmä za zvýšené vklady Pb a Cd. Na Slovensku sa odhaduje, že takto zasiahnuté plochy sú pozdĺž cestnej siete (17 700 km štátnych ciest) v šírke 100 m. Celkovo je takto u nás kontaminovaných 1 600 km2 pôdy. Niektoré akumulácie prvkov majú pôvod v poľnohospodárskych aktivitách. Vinohradnícke a zeleninárske pôdy majú zvýšené koncentrácie Cu, Zn, As a intenzívne využívané poľnohospodárske pôdy majú zvýšené konc. P, F a nepatrne aj Cd. Pri analýze príčin zvyšovania obsahov ťažkých kovov v pôdach je potrebné uviesť aj anomálie podmienené pre Slovensko charakteristickým výskytom rúd. V oblasti Štiavnických vrchov a Slovenského rudohoria sa antropogénnymi zásahmi dostali na povrch poľnohospodársky využívaných pôd rudy s extrémnymi obsahmi ťažkých kovov. Pôdy pod trvalými trávnatými porastami, ale aj orné pôdy tu vykazujú 8 mg Hg/kg a 1 350 mg Pb/Kg. Aj v nivách riek tejto oblasti sa kumulujú enormne vysoké koncentrácie Cd. Z regionálneho hľadiska sú najdôležitejšie geochemické anomálie v oblasti Spišsko-gemearského rudohoria (Cu, Pb, Zn, Hg, As, Bi, Be, Co), Nízkych Tatier (Sb, As, W, Cu) v Kremnických a Štiavnických vrchoch (Pb, Zn, Cu, As, Cd) a v oblasti Malých Karpát (As, Sb, Pb, Zn, Ba). Sú to oblasti s výskytom rôznych typov zrudnenia. Tieto regionálne anomálie (difúzne kontaminácie) patria, čo do rozsahu a intenzity, medzi najproblematickejšie aj z hľadiska environmentálneho. Často sa k týmto oblastiam pridružujú aj imisné areály 11


2009

niektorých závodov – prekrývanie anomálií navzájom. Baníctvo a spracovanie kovov zodpovedá za kontamináciu a znečistenie pôd, vôd aj drenážnych systémov riek (v aluviálnych pôdach rieky Hron, Štiavnický potok, Slaná, Hornád, Pezinský potok, Smolnický potok).

O OB BS SA AH HY Y K KO OV VO OV V V VO O V VO OD DÁ ÁC CH H

sa sledujú na vybraných lokalitách a získané hodnoty sa porovnávajú s normou STN 75 7221 Kvalita vody. Klasifikácia kvality povrchových vôd. V rámci takejto klasifikácie sú povrchové Tab. Klasifikácia vôd podľa STN 75 7221

Trieda I II III 0,1 0,2 0,5 Hg 3 5 10 Cd 10 20 50 Pb 10 20 50 As 20 50 100 Cu 20 100 200 Cr celkový 10 20 50 Co 20 50 100 Ni 20 50 100 Zn 10 50 100 V *) 10 20 Ag *) pod hranicou dôkazu chemického stanovenia Ukazovateľ

IV 1,0 20 100 100 200 500 100 200 500 500 50

V ≥1,0 ≥ 20 ≥ 100 ≥ 100 ≥ 200 ≥ 500 ≥ 100 ≥ 200 ≥ 500 ≥ 500 ≥ 50

vody zaraďované do piatich tried kvality, pre ktoré sú presne určené limity. Len vody I. a II. triedy môžu byť použité po určitej úprave ako pitná voda. V odobratých vzorkách sa analyzujú obsahy ťažkých kovov – Ag, Bi, Cd, Co, Cr, Cu, Fe, Mn, Mo, Ni, Pb, Sb, Sn, Ti, V, Zn ako aj Hg a As ako vo vodách tak aj v sedimentoch. Stanovenie obsahu kovov v príslušných vzorkách je významné z toho dôvodu, že práve kovy, ktoré sú v nízkych koncentráciách esenciálne – potrebné pre život (mikroprvky), sa pri zvýšených koncentráciách nad určitú hodnotu stávajú toxickými a v literatúre sa uvádzajú ako ťažké kovy pôsobiace škodlivo. Voda po znečistení ťažkými kovmi nie je schopná nadobudnúť bývalú kvalitu, nefunguje tu proces „samočistenia“, ktorý odstraňuje z vody napr. organické polutanty. Okrem toho kovy majú tzv. akumulačné schopnosti, čo vedie k ich nahromadeniu vo vodných systémoch, v sedimentoch, najmä pri nízkych prietokoch. Celkové hodnotenie obsahu niektorých ťažkých kovov v hlavných riečnych tokoch na Slovensku v priebehu rokov 1994 až 1999 je znázornené na nasledujúcich grafoch.

12


2009

Celkové hodnotenie obsahu niektorých ťažkých kovov v hlavných riečnych tokoch na Slovensku v priebehu rokov 1994 až 1999 Najhoršia situácia s obsahom ťažkých kovov vo vodách sa objavuje vo východnej časti Slovenska. Koncentrácie ťažkých kovov (anorganických mikropolutantov) v povodí Bodrogu a Hornádu, ktorá sa sledovala na 44 odberových miestach, zaradila vody z 5 odberových miest do V. triedy, z 23 miest do IV. triedy z 5 miest do III. triedy a len 3 odberové miesta boli klasifikovane ako II. trieda a 4 ako I. trieda kvality. Veľmi zlá situácia bola hlavne na rieke Hornád, kde z 16 odberových miest boli 4 zaradené do V. a 10 do IV. triedy kvality. Zo stanovovaných kovov sa vo veľmi vysokých koncentráciách vyskytovali hlavne Zn a Cu, v niektorých prípadoch aj Hg a As. Prítomnosť kovov je spôsobená metalurgiou, baníctvom a odpadmi z priemyselných zón a sídlisk. Pokiaľ ide o rieku Nitru, ktorá preteká oblasťou Slovenska značne znečistenou kovmi v dôsledku antropogénnej činnosti, tak priemerné obsahy ťažkých kovov na jednotlivých úsekoch jej toku sú uvedené na obr.

13


2009

Obr. Obsah ťažkých kovov (Pb2+, Cd2+, Fe2+, Hg2+) vo vodách rieky Nitra Priemerné obsahy kovov vo vodách z jazier a rezervoárov v blízkosti Novák bol: Pb 1,46 ppb, Cd 0,88 ppb, Hg 0,9 ppb.

TTR RE EN ND D::

Obsah ťažkých kovov v pevných časticiach sa vo všetkých oblastiach regionálnych staníc SR od začiatku ich pozorovania znížil. Typický slovenský regionálny priemer koncentrácie Pb 45-50 ng/m3 v strede 80-tych rokov sa na všetkých monitorovacích staniciach v priebehu posledných rokov znížil pod 20 ng/m3. V tom istom čase sa na stanici Chopok, pozoroval pokles priemernej koncentrácie Pb 14


2009

z 20 na 3 ng/m3. Podobný, ale nie tak výrazný, trend sa pozoroval aj pre ostatné ťažké kovy (Cu, Zn, Mn, Cd, Ni a Cr). Je to výsledok masívneho poklesu ich emisii jednak v SR jednak v susedných krajinách (nahradenie pevných palív, zníženie výroby a modernizácia oceliarní a metalurgie farebných kovov, bezolovnatý benzín, atď.). Identifikované boli niektoré lokálne efekty, napr. vysoké hodnoty Mn a Cr v stanici Liesek, čo svedčí o blízkosti zliatinových závodov. Odhaduje sa, že 70 % územia SR nie je kontaminované. Okolo 28 % územia sa hodnotí ako rizikové, nakoľko obsah jedného alebo viacerých rizikových prvkov v ňom presahuje prípustné hodnoty (A) ale nedosahuje hodnoty rizikové (B). Oblasti, v ktorých rizikové prvky dosahujú vyššie ako rizikové hodnoty (B) sa odhadujú na 1,4 % a oblasti, v ktorých sú obsahy takýchto látok nad asanačnými hodnotami (C) sa odhadujú na 0,4 %. Kontaminované sú predovšetkým lesné pôdy.

POUŽITÁ A ODPORÚČENÁ LITERATÚRA Bielek, P., Bujnovský, R., Fiala, K., Kobza, J., Linkeš, V., Matúšková, L., Miklovič, Pechová, B., Zrubec, F. (1998): Potenciály a bariery transportu škodlivín z pôdy do potravového reťazca. Syntetická záverečná správa VTP č. 514 – 39, VÚPÚ, Bratislava Čurlík J., Šefčík, P. (2002): Súbor máp geologoických faktorov životného prostredia regiónu Trnavská pahorkatina. Čiastková záverečná správa, MŽP a Štátny geologický ústav D. Štúra, Bratislava 15


2009

D’Alessandro, M., Bidoglio, G., Hámor,T., Jordán, G., Puura, E., Panagos, P., Sommer, S., Van Liedekerke, M., Vijdea, A. M. (2003): Toxic mining waste in the pre-accession countries the pecomines project. Concepts to Link Inventory, Impact Assessment and Legislation Development. NATO/CCMS STUDY PILOT MEETING Baia Mare, Romania, September 8 -11, 2003. Kozáková, Ľ. (2001): Informačné technológie v oblasti kontroly čistoty ovzdušia v Slovenskej republike. Acta Montanistica Slovaca, 6: 65-68 Linkeš, V., Došeková, A., Kobza, J., Makovníková, J. (1997): The natural geochemical sources of soil contamination by risk trace elements in Slovakia. Proceedings n. 20 – Vedecké práce č. 20, VÚPÚ, Bratislava, s. 57-64 Komplexný monitorovací a informačný systém životného prostredia. Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská agentúra životného prostredia, 1996 (http://enviroportal.sk/pdf/spravy_zp/svk_96s_info.pdf) http://www.mst.dk/udgiv/Publications/2000/87-7909-888-6/pdf/87-7909-889-4.pdf http://www.shmu.sk/enviro/reports/1997/lokznec.html http://www.shmu.sk/enviro/reports/1997/regznec.html#Obr.%201.31 http://www.sazp.sk http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2006/enviromc2/12.pdf http://enviroportal.sk/pdf/spravy_zp/svk_96s_info.pdf http://enviroportal.sk/pdf/spravy_zp/svk03s_voda.pdf http://enrin.grida.no/htmls/slovak/ovzdusie/kopoda.html http://enrin.grida.no/htmls/slovak/4.html http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/SPRAVA95/STAV/enstav_m1.html

16

Znečistenie kovmi na Slovensku 2009

Recommend Documents