VLÁDA SR
Financie na Slovensku Z ĽAVICOVÉHO A PRAVICOVÉHO UHLA POHĽADU
âoraz silnej‰ie turbulencie vo vládnej pravo-ºavej koalícii zatiaº zemetrasenie na slovenskom finanãnom trhu – chvalabohu –nespôsobili. Rozhodujúce bude schvaºovanie ‰tátneho rozpoãtu, ale „pokoj zbraní" prinesie zrejme aÏ ukonãenie procesu privatizácie. O t˘chto i ìal‰ích aktuálnych otázkach a problémoch slovenského peÀaÏníctva, bankovníctva a vôbec finanãníctva sa ªubomír Me‰Èánek zhováral s ministerkou financií BRIGITOU SCHMÖGNEROVOU a podpredsedom vlády pre ekonomiku IVANOM MIKLO·OM. Obom reprezentantom pravicového a ºavicového pohºadu na spôsob zaobchádzania s obsahom ‰tátnej kasy poloÏil (separátne) identické otázky: 1. V minul˘ch t˘ÏdÀoch klesol kurz koruny, zrejme najmä v dôsledku rozporov vo vládnej koalícii pri schvaºovaní reformy verejnej správy. Ak˘ bude maÈ vplyv na kurz koruny privatizácia SPP, prípadne ìal‰ích podnikov, najmä zostávajúcich nesprivatizovan˘ch peÀaÏn˘ch ústavov? 2. Bude maÈ vplyv na kurz koruny zavedenie eura v krajinách EÚ od 1. januára 2002? 3.Pred nedávnom bola sprivatizovaná VÚB. Ktoré z peÀaÏn˘ch ústavov budú nasledovaÈ, a s ak˘mi predpokladan˘mi dôsledkami pre klientov t˘chto in‰titúcií? 4. Dá sa predpokladaÈ, Ïe rozpory vo vládnej koalícii sa budú zväã‰ovaÈ úmerne s blíÏiacim sa termínom volieb. Aké následky z toho plynúce predpokladáte vo sfére financií SR? 5. MôÏe maÈ súãasná vnútropolitická situácia vplyv na zostavovanie a schvaºovanie ‰tátneho rozpoãtu pre rok 2002? 6. Ako sa Vám predbeÏne javí ‰tátny rozpoãet pre budúci rok? 7. Pokiaº ide o návrh DS na ão najväã‰ie zníÏenie daní v ãom pravica (ºavica) má a v ãom nemá pravdu vo svojej (odmietavej) argumentácii? 8. Majú maÈ zahraniãní podnikatelia u nás väã‰ie v˘hody – úºavy a podobne – neÏ domáci podnikatelia? 9. Preão na‰i podnikatelia viac nevyuÏívajú lacnej‰ie peniaze – oproti drah‰ím peniazom za predchádzajúcej vlády – na pôÏiãky z na‰ich bánk? Banky nechcú poÏiãiavaÈ, alebo je 13 percentn˘ úrok e‰te stále privysok˘? 4
VLÁDA SR
Brigita Schmögnerová: PRAVICI IDE V PODSTATE O DEMONTÁŽ SOCIÁLNYCH FUNKCIÍ ŠTÁTU 1. Kurz koruny poklesol v dôsledku nezodpovedn˘ch v˘rokov predsedu SMK, ktor˘ sprostredkovane Ïiadal, aby predseda vlády podal demisiu a zároveÀ avizoval moÏn˘ odchod SMK z vládnej koalície. Signály o tom, Ïe zahraniãn˘ investor vstupuje do banky, alebo Ïe sa vláda rozhodla privatizovaÈ SPP respektíve umoÏniÈ tam vstup investorovi, sú naopak hodnotené veºmi pozitívne. Prispievajú k posilÀovaniu kurzu slovenskej koruny, ako aj k zlep‰ovaniu ratingu t˘chto spoloãností. Jednoznaãne sme to videli u VÚB, keì ohlásenie jej privatizácie sa takmer okamÏite odrazilo na zlep‰ení jej ratingu. 2. Nenazdávam sa, Ïe by sa malo zaãatie pouÏívania bankoviek a mincí eura v beÏnom platobnom styku nejak˘m spôsobom odraziÈ v poklese kurzu eura ãi koruny. Kurz eura závisí predov‰etk˘m od v˘voja hospodárstva v hlavn˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch eurozóny, ktor˘ sa v‰ak – na druhej strane – spomaºuje.
vstup do EÚ a NATO. ZároveÀ by to mal byÈ rozpoãet, ktor˘ sa stane dôleÏit˘m krokom dopredu aj z hºadiska modernizácie celkového rozpoãtového procesu. V pomerne znaãnom rozsahu po prv˘krát zah⁄Àa takzvanú aplikáciu programového rozpoãtovania, kde budeme maÈ tri kapitoly, ktoré uÏ budú ako celok zostavené na princípoch programového rozpoãtovania. Je to veºk˘ skok dopredu, pretoÏe kaÏd˘ bude vedieÈ, na ão konkrétne a v rámci akého programu sa kaÏdá koruna v príslu‰nej kapitole pouÏíva a ão sa z tejto koruny dosiahlo. Zaviedli sme aj ìal‰ie nové prvky. UÏ v príprave rozpoãtu sme rozdelili v˘davky na obligatórne a fakultatívne. Treba si uvedomiÈ, Ïe vo v˘davkoch slovenského rozpoãtu obligatórne v˘davky predstavujú skutoãne veºmi vysoké percento – vy‰e 180 miliárd z predpokladan˘ch 250 miliárd korún. T˘m sa priestor na vládne, respektíve rezortné v˘davky znaãne zuÏuje. V ‰tátnom rozpoãte v roku 2002 v plnom rozsahu pouÏijeme aj funkãnú klasifikáciu, umoÏÀujúcu rozdeliÈ v˘davky podºa úãelu pouÏitia. Napokon, v porovnaní s minul˘m rokom budeme maÈ k dispozícii aj strednodob˘ finanãn˘ v˘hºad – do roku 2004. Rozpoãet okrem iného obsahuje prostriedky urãené na realizáciu reformy verejnej správy, zv˘‰ené transfery do Sociálnej poisÈovne, ktoré pomôÏu realizovaÈ valorizáciu dôchodkov, prostriedky na podporu zdrojov Národného úradu práce v rámci aktívnej politiky zamestnanosti. Rozpoãet na rok 2002 pokladám za pomerne dobr˘, zabezpeãuje najdôleÏitej‰ie funkcie ‰tátu, priority vlády a rezortov a predpokladá niωí schodok ako v roku 2001. Samozrejme, tak ako vÏdy a v‰ade aj poÏiadavky na tento ‰tátny rozpoãet sú vy‰‰ie neÏ sú reálne moÏnosti.
3. NasledovaÈ bude Investiãná a rozvojová banka, Slovenská poisÈovÀa a Po‰tová banka. Dôsledky ich privatizácie sú jednoznaãne pozitívne: roz‰irujú produkty urãené pre fyzické osoby i podnikateºov, priná‰ajú novú podnikovú kultúru, zvy‰ujú efektívnosÈ spoloãnosti a podobne. SporiteºÀa napríklad avizuje, Ïe v priebehu prvého ‰tvrÈ aÏ polroka budúceho roka v˘razne roz‰íri poskytovanie úverov pre mal˘ch a stredn˘ch podnikateºov. Prirodzene, treba poãítaÈ s ist˘m ãasov˘m posunom, lebo pripraviÈ bankov˘ch úradníkov i nové produkty si vyÏaduje urãit˘ ãas. Analogicky oãakávame nové produkty a lep‰í vzÈah ku klientovi po vstupe investora do VÚB. V˘hodou privatizácie zostávajúcich peÀaÏn˘ch ústavov teda budú predov‰etk˘m dostupnej‰ie úvery a nové produkty, priãom, prirodzene, ãakáme aj ìal‰í – ão len mierny – pokles úrokovej sadzby. 4. Najnebezpeãnej‰ie sú vyjadrenia politikov o moÏnom rozpade vládnej koalície, o moÏnej demisii predsedu vlády a podobne. Za veºmi nebezpeãné povaÏujme tieÏ niektoré návrhy zákonov z dielne poslancov strán vládnej koalície – najmä KDH a DS – ktoré sú teraz „na stole“ v parlamente, napríklad zákony nadväzujúce na takzvan˘ veºk˘ tresk. Som v‰ak presvedãená, Ïe vláda schváli ‰tátny rozpoãet tak, ako je pripraven˘. A keìÏe urãit˘ priestor sa vytvára aj pre poslancov predpokladám, Ïe napokon sa nám ‰tátny rozpoãet podarí prijaÈ. 5. Urãité vyhráÏky od jednej koaliãnej politickej strany, ktoré zazneli – my vám to vrátime pri rozpoãte – nepokladám za zodpovedné. Myslím, Ïe rozpoãet je skutoãne zákon zákonov a ‰tát ho potrebuje, aby sa zachoval normálny chod hospodárstva. MoÏno, Ïe v‰ak po dovolenkách bude situácia pokojnej‰ia a pôjdeme jednoducho ìalej.
7. Najhor‰ie je, Ïe nikdy nedopovedali to najdôleÏitej‰ie – ktoré v˘davky zníÏiÈ ako protiváhu k zníÏeniu daní. Samozrejme Ïe dane moÏno zniÏovaÈ. Ale v tom prípade je potrebné zniÏovaÈ aj v˘davky. A to pravica – presnej‰ie DS – nikdy otvorene nepovedala. Ak by sme voliãovi poloÏili otázku, ãi súhlasí, aby sa mu zníÏili dane napríklad o 150 ãi 200 korún, ale zároveÀ by musel platiÈ niekoºko tisíc korún na ‰kolstvo, zdravotníctvo, alebo iné druhy v˘davkov, ako by odpovedal? Pravica verejnosti zámerne zamlãuje, Ïe tu ide o spojité nádoby. Îe je to ako v úãtovníctve – má daÈ a dal. Keì sa zníÏia príjmy rozpoãtu, musia sa zníÏiÈ aj v˘davky. Napokon, pravica v jednom prípade svoje zámery prizna-
6. Myslím, Ïe sa nám podarí dodrÏaÈ predsavzatie zniÏovaÈ schodok verejného rozpoãtu, priãom v istej limitovanej miere dokáÏeme v rozpoãte realizovaÈ vládne priority t˘kajúce sa vzdelávania, podpory zamestnanosti, podnikania, zdravotníctva, rozvoja b˘vania, infra‰truktúry, ako aj prípravy SR na
5
VLÁDA SR
období do‰lo raz k zniÏovaniu priamych daní, ale niekoºkokrát k zvy‰ovaniu nepriamych daní – spotrebnej dane ãi DPH. Zvy‰ovanie spotrebn˘ch daní a DPH sa okamÏite odráÏa v cenách a dopadá na niωie príjmové skupiny. Podobn˘ negatívny efekt môÏeme ãakaÈ aj po zru‰ení dane z dediãstva. Dediãskú daÀ zru‰ili iba tri ‰táty na svete: âR, SR a e‰te ktor˘si exotick˘ ‰tát. Návrh poslanca J. Lango‰a nebol originálny, iba kopíroval návrh z âR. Samozrejme, opäÈ sa to servírovalo ako nieão, ão údajne priam bezprostredne pomôÏe dediãom, ktorí budú dediÈ rodinné domãeky a nieão podobné. Zamlãalo sa v‰ak, Ïe vládny návrh, ktor˘ sa teraz v septembri dostane do parlamentu, v˘razne zvy‰uje nezdaniteºnú hranicu. Táto daÀ je celkom jednoznaãne zameraná na najmajetnej‰ie vrstvy spoloãnosti a má aspoÀ ãiastoãne zmierniÈ veºké sociálne rozdiely.
la. Pri prerokúvaní novely Ústavy SR poslanec P. Tatár z DS navrhol vypustiÈ zo znenia ãlánku hovoriacom o sociálnom trhovom hospodárstve slovo sociálne. Pomenoval ho trhové hospodárstvo. In˘mi slovami v podstate pravici ide o demontáÏ sociálnych funkcií ‰tátu. Toto v‰ak verejne nahlas nepriznajú. Kritika pravice neznamená, Ïe aj v sociálnej sfére nemoÏno usporiÈ. Priestor na radikálne zniÏovanie daní – a to opakovane po veºmi krátkom ãase – dnes u nás nie je. ZávaÏné zníÏenie daní pre právnické i fyzické soby, ktoré znamenalo v˘padok zo ‰tátneho rozpoãtu o – podºa môjho odhadu – 11 aÏ 15 miliárd korún, sme uÏ uskutoãnili. Na ìal‰ie takéto zníÏenie v súãasnosti jednoducho nemáme. Pritom v budúcom roku chceme v kaÏdom prípade dvoma spôsobmi zníÏiÈ daÀové zaÈaÏenie fyzick˘ch osôb. Jednak zníÏením sadzby dane a jednak zv˘‰ením odpoãítateºnej poloÏky na dieÈa. V praxi to bude znamenaÈ v˘padok z rozpoãtu o 2,8 aÏ 3 miliardy korún. V˘‰ka zdaÀovania je nepriamoúmerná efektívnosti vynakladania v˘davkov. Pravica by sa mala preto viac zameraÈ na zniÏovanie v˘davkov cez ich vy‰‰iu efektívnosÈ. Mala by tieÏ odpovedaÈ na otázku, preão stagnujú napríklad reformy aj v t˘ch rezortoch, ktoré riadia jej ministri. Vo vláde napríklad pre‰iel dokonca aj návrh na zv˘‰enie transferov do zdravotníctva v rozpore s mojím názorom. Som totiÏ presvedãená, Ïe to e‰te viac pribrzdí reformu v zdravotníctve. Verejnosti sa ãasto podsúva, Ïe v SR je najvy‰‰ie daÀové a odvodové zaÈaÏenie. Av‰ak pri porovnaní daÀového a odvodového zaÈaÏenie v SR so ‰tátmi OECD alebo EÚ sa jednoznaãne ukazuje, Ïe je niωie ako je priemer v ‰tátoch OECD. Ani z tohto dôvodu pádny argument pre zásadné zniÏovanie daÀového zaÈaÏenia neexistuje. Som zástancom poskytovania sociálnych dávok na základe znaãne vymedzen˘ch kritérií a proti tomu, aby sa sociálne dávky zneuÏívali. V tomto smere by som bola moÏno e‰te dôslednej‰ia. VráÈme sa v‰ak k v˘davkom. V‰eobecne sa deklaruje potreba zníÏiÈ v˘davky na ‰tátnu správu. V spoloãnosti sa totiÏ vytvorila nepriateºská atmosféra voãi ‰tátnym úradníkom, ako by to v‰etko boli neschopní darmoÏráãi, ktorí poÏierajú prostriedky daÀov˘ch poplatníkov. To je v‰ak úplne v rozpore s t˘m, ão sa v beÏnom Ïivote poÏaduje, napríklad v˘razné zvy‰ovanie poãtu pracovníkov ‰tátnej správy v dôsledku prípravy SR na vstup do EÚ! Som za ão najlacnej‰iu verejnú správu, nie v‰ak na úkor jej kvality. Treba si na rovinu povedaÈ, Ïe reforma verejnej správy správu nezlacní – niωie v˘davky na správu nebudú – môÏe ju v‰ak zefektívniÈ inak. BohuÏiaº prevaÏná ãasÈ úspor vyãíslená v audite ‰tátnej správy je fiktívna. T˘m v‰ak nechcem poprieÈ nutnosÈ zefektívniÈ ‰tátnu, respektíve verejnú správu. Priestor na zniÏovanie daní sa môÏe vytvoriÈ aj t˘m, Ïe sa nám podarí lep‰ie dane vyberaÈ. Av‰ak v spoloãnosti, v ktorej sa vytvára atmosféra, Ïe platiÈ dane je hlúposÈ – napríklad v rámci kampane DS „Nedajme sa Ïm˘kaÈ“ – a v ktorej sa hrdinom stáva ten, kto dane neplatí, moÏno iba ÈaÏko zniÏovaÈ daÀové úniky. Pritom je to aj v úplnom rozpore s princípmi súÈaÏe. Ako môÏe vznikaÈ férová súÈaÏ, keì niektorí podnikatelia dane platia a iní ’tieÏpodnikatelia‘ neplatia? Priestor na zníÏenie daní sa môÏe preto vytvoriÈ aj redukciou daÀov˘ch únikov. V kaÏdom prípade v‰ak treba zachovaÈ postupnosÈ krokov. Po prvé reforma v˘davkov a zlep‰ená v˘konnosÈ daÀovej správy, po druhé ìal‰ie zniÏovanie daní. Okrem toho je dôleÏité uvedomiÈ si aj skutoãnosÈ, Ïe tlak na v˘razné zniÏovanie priamych daní má vÏdy aj druhú koncovku – zvy‰ovanie nepriamych daní. Aj v tomto volebnom
8. Krátkodobo áno, pretoÏe z rôznych dôvodov je podiel zahraniãn˘ch investícií na hlavu z krajín V-4 v SR najniωí. Maìarsko, âesko a Poºsko v‰ak urãité zv˘hodnenia pre zahraniãn˘ch investorov – a v tom aj daÀové zv˘hodnenia – ponúkajú oveºa dávnej‰ie ako SR. Vo v‰eobecnosti asi kaÏd˘ minister financií povie, Ïe nie je za akékoºvek daÀové zv˘hod-
Àovanie zahraniãn˘ch investorov. Ale v tomto konkrétnom prípade, ak chceme ako–tak súÈaÏiÈ, nemôÏeme ponúknuÈ hor‰ie podmienky. Treba si uvedomiÈ, Ïe tieto zv˘hodnenia sú iba doãasné – po vstupe do EÚ takéto reÏimy uÏ nebudeme môcÈ poskytovaÈ. Mnohí zo zahraniãn˘ch investorov Èahajú dopredu aj na‰ich domácich podnikateºov. Napríklad Volkswagen má veºkú ãasÈ svojej produkcie zo Slovenska. In˘ príklad – v Kysuckom Novom Meste nemeck˘ investor vybudoval nov˘ podnik na zelenej lúke. Veºkú ãasÈ subdodávok má z KLF Kysucké Nové Mesto a od in˘ch na‰ich dodávateºov. Zahraniãní investori sú dôleÏití, najmä pri rozbehu na‰ej domácej produkcie. 9. Dobr˘ klient je dnes schopn˘ poÏiãaÈ si za 8,4 – 8,5 percentn˘ úrok, záleÏí od jeho bonity. Samozrejme, dnes sú finanãné in‰titúcie oveºa opatrnej‰ie neÏ v predchádzajúcom období, ale aj to je jeden z dôvodov, preão vytvorili tak˘ veºk˘ podiel klasifikovan˘ch úverov. Súãasné obdobie je okrem toho poznaãené vstupom nov˘ch investorov do najv˘znamnej‰ích bánk a v urãitom zlome, keì sa menia vlastnícke vzÈahy, celkom prirodzene dochádza k spomaleniu úverov˘ch ãinností. Z môjho pohºadu to sú vari najdôleÏitej‰ie faktory, spôsobujúce zatiaº prechodne nízku dynamiku rastu úverov. V krátkom ãase je v‰ak moÏné ãakaÈ vy‰‰iu dostupnosÈ úverov pre podnikateºské subjekty.
6
VLÁDA SR
Ivan Mikloš: ĽAVICA NEMÁ PRAVDU V TVRDENÍ, ŽE NIE JE MOŽNÉ ŽIADNE ZNÍŽENIE DANÍ 1. Pozitívny vplyv. Samozrejme, závisí to od toho, ãi privatizácia prebehne úspe‰ne. U bánk uÏ môÏeme hovoriÈ o tom viac, pretoÏe tam uÏ tento proces takmer cel˘ prebehol, a to veºmi úspe‰ne. Práve úspech v oblasti makroekonomickej stabilizácie a v oblasti re‰trukturalizácie – a súãasÈou celkovej re‰trukturalizácie je re‰trukturalizácia a privatizácia bánk – bol príãinou toho, Ïe sa podarilo stabilizovaÈ kurz meny a Ïe kurz slovenskej koruny voãi euru je vlastne stále na tej istej úrovni, ako bol pri vzniku eura 1. januára 1999. Samozrejme, politické turbulencie môÏu ovplyvniÈ kurz meny, ale väã‰inou ide len o krátkodobé v˘kyvy. 2. Nepredpokladám, Ïe by to malo nejak˘ zásadn˘ vplyv. Samozrejme, dôleÏité je, ão sa deje v eurozóne a ão sa deje u nás. Nበv˘voj ovplyvní kurz koruny voãi euru v tom zmysle, Ïe keì budeme schopní udrÏiavaÈ a zvy‰ovaÈ konkurencieschopnosÈ slovenskej ekonomiky, tak bude dochádzaÈ k zhodnocovaniu slovenskej koruny voãi euru. Rozhodujúci bude aj vzÈah eura k in˘m menám, najmä k doláru, ktor˘ v‰ak my ovplyvniÈ nemôÏeme. Za posledné dva roky do‰lo k znehodnoteniu eura voãi doláru, ão je dané – a ekonómovia sa v tom zhodujú – ist˘m zaostávaním konkurencieschopnosti európskej ekonomiky voãi americkej, a to najmä v dôsledku niωej flexibility európskych trhov – hlavne trhu práce a kapitálového trhu – ako aj vy‰‰ou mierou prerozdeºovania a zásahov ‰tátu, ãiÏe men‰ou mierou ekonomickej slobody, ktorá vypl˘va z európskych tradícií. Pre nás je v‰ak rozhodujúci vzÈah k eurozóne, pretoÏe vy‰e 90 percent obchodu Slovenska – a vôbec ekonomick˘ch vzÈahov – sa realizuje s krajinami visegrádskej ‰tvorky a Európskej únie, priãom vy‰e 60 percent exportu ide do krajín EÚ. KeìÏe v‰ak kaÏdé znehodnotenie meny z hºadiska konkurencieschopnosti – najmä z hºadiska zlacnenia v˘vozu a zdraÏenia dovozov – priná‰a aj isté v˘hody, oslabovanie eura voãi doláru by uÏ nemalo pokraãovaÈ, a naopak by malo dôjsÈ k istej stabilizácii. Ak budeme zároveÀ pokraãovaÈ v reformách, tak kurz koruny by mal zostaÈ na nominálnej úrovni, priãom v ìal‰om v˘voji by malo dochádzaÈ aj k zhodnocovaniu slovenskej koruny voãi euru. A to tak, Ïe nominálny kurz zostane zachovan˘, ale u nás vplyvom vy‰‰ej inflácie neÏ aká je v západoeurópskych krajinách – a minimálne v najbliωích ‰iestich aÏ desiatich rokoch bude vo v‰etk˘ch transformujúcich sa krajinách e‰te vy‰‰ia, ão je dané najmä niωou cenovou úrovÀou u nás, neÏ ako je cenová úroveÀ u nich – bude v dôsledku vy‰‰ieho cenového rastu dochádzaÈ k reálnemu zhodnocovaniu slovenskej koruny voãi euru. Následkom toho budeme schopní r˘chlej‰ie vyrovnávaÈ ekonomickú úroveÀ oproti priemeru EÚ. V parite kúpnej sily dnes dosahujeme v HDP na obyvateºa asi 50 percentnú úroveÀ priemeru EÚ. Oãakávame, Ïe pri zhruba 4 aÏ 4,5 percentnom raste HDP – ão je reálne dosiahnuÈ – a v dôsledku vy‰‰ej inflácie pri zachovanom nominálnom kurze by sme uÏ v roku 2010 mohli dosiahnuÈ úroveÀ asi 75 percent priemeru EÚ.
aj v banke Slovakia, a to v réÏii Fondu národného majetku. K nim treba prirátaÈ Slovenskú poisÈovÀu, v ktorej taktieÏ prebieha proces privatizácie, priãom poisÈovÀa je majoritn˘m vlastníkom Istrobanky, ktorá sa teraz tieÏ predáva. KeìÏe obe by mali byÈ sprivatizované do konca roka dá sa povedaÈ, Ïe cel˘ finanãn˘ sektor – teda nielen bankovníctvo, ale aj poisÈovníctvo – by malo byÈ v roku 2002 uÏ v súkromnom vlastníctve. A to v rukách tak˘ch vlastníkov, ktorí dokáÏu zabezpeãiÈ a priniesÈ do t˘chto bánk to, ão potrebujú, ãiÏe aj peniaze, aj in˘ kapitál. Musia to byÈ solventní a dôveryhodní vlastníci, ktorí tieto banky nekúpia z úverov, ale z vlastn˘ch zdrojov, ktorí majú bankové know-how. Pre finanãné in‰titúcie je dnes dôleÏit˘m predpokladom úspe‰ného fungovania zapojenie sa do medzinárodn˘ch sietí a trhov, z ãoho by mali pre klientov vyplynúÈ pozitívne dôsledky vo forme ponuky úverov za niωie úrokové sadzby. Niωie úrokové sadzby dnes uÏ napokon reálne existujú. Vznikli nielen ako v˘sledok re‰trukturalizácie a ozdravenia bánk, ale i ako v˘sledok makroekonomickej stabilizácie. Predpoklad pre niωie úrokové sadzby sa vytvoril aj t˘m, Ïe ‰tát nevytláãa súkromn˘ch investorov z finanãného trhu spotrebou väã‰iny úverov˘ch zdrojov na financovanie svojho dlhu. 4. Politické turbulencie majú vÏdy ist˘ odraz aj v ekonomike, ale nepreceÀoval by som to. Niekedy si myslím, Ïe máme tendencie dramatizovaÈ situáciu. Politické tlaky, turbulencie a rôzne nezhody ãi ‰arvátky existujú v kaÏdej krajine – vrátane vyspel˘ch – kde sú koaliãné vlády. âím je koalícia ‰ir‰ia, t˘m je pravdepodobnosÈ rôznych nezhôd väã‰ia. Podstatné je, ãi je vláda schopná presadzovaÈ to ão treba a ãi má podporu v parlamente. Zatiaº to tak v na‰om prípade je a napríklad aj prípadn˘ odchod SMK z vlády by nemusel maÈ nejaké dramatické dôsledky. SMK totiÏ deklarovala, Ïe sa nemieni podieºaÈ na zmene vlády a ak by aj z vlády odi‰la, tak by ju zrejme i naìalej podporovala, aj keì nie v tom rozsahu ako dnes. Ja v‰ak verím a predpokladám, Ïe SMK e‰te prehodnotí tento postoj a Ïe vláda bude pokraãovaÈ v pôvodnom zloÏení. Je rok aj nieão pred voºbami a v‰etci si uvedomujú, Ïe iná alternatíva ako dokonãenie mandátu tejto vlády uÏ vlastne neexistuje. Aj keby sa totiÏ predãasné voºby iniciovali, tak sa nedajú uskutoãniÈ skôr ako v júni 2002, priãom riadny termín je v septembri.
3. V ‰tátnom vlastníctve zostala v zásade uÏ len Investiãná a rozvojová banka, banka Slovakia a minoritne Po‰tová banka. Vo v‰etk˘ch t˘chto bankách proces privatizácie prebieha, takÏe sa dá predpokladaÈ, Ïe do konca roka – najneskôr v‰ak v prvej polovici budúceho roka – by mal byÈ cel˘ bankov˘ sektor re‰trukturalizovan˘ a privatizovan˘. IRB bude rie‰ená najr˘chlej‰ie, e‰te v priebehu najbliωích t˘ÏdÀov, nasledovaÈ bude Po‰tová banka. Tam sa uÏ dohodol mechanizmus, ako spolu so súkromn˘mi vlastníkmi, ktor˘ch pozície sú pribliÏne vyrovnané, odpredá ‰tát svoje podiely nejakej – predpokladám – silnej zahraniãnej banke v tendre. Proces predaja beÏí
7
VLÁDA SR
zneuÏívania tohto systému v tom zmysle, Ïe aj podnikatelia, ktorí by v rámci svoje firmy investovali tak ãi tak, budú investovaÈ tak˘m spôsobom, aby sa na nich spomínané stimuly vzÈahovali. Ak by tak˘to spôsob uvaÏovanie a konania nadobudol veºké rozmery, mohol by maÈ negatívne fi‰kálne dôsledky, pretoÏe sa nám zníÏia príjmy do ‰tátneho rozpoãtu a vznikne tlak na väã‰í deficit so v‰etk˘mi dôsledkami, ktoré tak˘to fenomén obná‰a. âiÏe ak chceme daÈ rovnaké v˘hody domácim i zahraniãn˘m podnikateºom, spomínanú hranicu musíme posunúÈ vy‰‰ie. T˘m ale kladieme bariéru – respektíve neponúkneme tento stimul – zahraniãn˘m mal˘m a stredn˘m podnikateºom, ktorí by sem pri‰li investovaÈ, ak by sa tieto stimuly vzÈahovali aj na nich. Je to teda zloÏitá otázka na zváÏenie, pretoÏe jedno i druhé rie‰enie má svoje plusy a mínusy.
5. MôÏe ale i nemusí maÈ. V tomto zmysle som v‰ak optimista, pretoÏe najÈaωí rok z hºadiska rozpoãtu bol rok 2001. Rozpoãet na rok 2001 sa zostavoval v druhom polroku 2000 a pre môj optimizmus je najlep‰ím argumentom skutoãnosÈ, Ïe sme ho vtedy dokázali v parlamente schváliÈ dokonca ústavnou väã‰inou. 6. Máme schválené v˘chodiská, priãom je dobré, Ïe prv˘krát pristupujeme k schvaºovaniu ‰tátneho rozpoãtu inak. Vo v˘chodiskách sme si pre jednotlivé rezorty stanovili celkové objemy peÀazí. Kºúãové bolo, Ïe sme si ich dokázali stanoviÈ tak, aby sa neprekroãil deficit verejn˘ch financií vo v˘‰ke 3,5 percenta HDP. Takto bude samotné schvaºovanie rozpoãtu, na ktorom práve teraz fini‰ujú práce, skôr uÏ len technická záleÏitosÈ, presnej‰ie, celkové objemy v rámci jednotliv˘ch rezortov sa uÏ iba rozpí‰u do konkrétnych poloÏiek. Túto zmenu v prístupe vnímam veºmi pozitívne, pretoÏe nám koneãne umoÏnila aspoÀ ãiastoãne diskutovaÈ o prioritách.
9. Úrok uÏ nie je vysok˘ a peniaze sú. Národná banka Slovenska dnes sterilizuje 60 aÏ 80 miliárd korún, ktoré banky nevedia umiestniÈ. NBS ich sterilizuje za relatívne nízku úrokovú mieru okolo 7 aÏ 8 percent, ão je na hranici inflácie, takÏe takmer bez Ïiadneho zhodnotenia. Banky dnes ponúkajú úvery za 10 aÏ 11 percent, majú voºné zdroje a napriek tomu – máte pravdu – úverov nie je veºa. Príãin toho je niekoºko, kaÏdopádne to v‰ak nie je v˘‰ka úrokov˘ch sadzieb, pretoÏe 10 aÏ 11 percent pri 7 aÏ 8 percentnej inflácii je reálna úroková sadzba okolo troch percent. âiÏe problém nie je ani v nedostatku peÀazí, ani v tom, Ïe by boli drahé. Problém spoãíva v tom, Ïe banky sú stále veºmi opatrné, pretoÏe v minulosti sa ãasto popálili. Stále sa obávajú poskytovaÈ úvery a Ïiadajú obrovské záruky. Mnohé banky e‰te stále nemajú dostatoãné skúsenosti s posudzovaním rizika pri poskytovaní úverov. V minulosti to buì nerobili – keì sa rozdávali politicky motivované úvery – alebo Ïili nie z úverov pre podnikateºskú sféru a z úverov na reálne projekty, ale z refinancovania ‰tátu za 25 aÏ 30 percent, ão bolo najpohodlnej‰ie. Riziko nemali Ïiadne, v˘nosy v‰ak obrovské. Tento problém by sa mal vyrie‰iÈ príchodom nov˘ch vlastníkov. T˘m, Ïe tieto banky sa re‰trukturalizujú a sprivatizujú, Ïe pracovníci budú viac kvalifikovaní a lep‰ie motivovaní. Problémy sú v‰ak aj na strane t˘ch, ktorí chcú úvery, a to najmä z hºadiska kvality podnikateºsk˘ch zámerov. Na základe osobnej skúsenosti môÏem skon‰tatovaÈ, Ïe kvalita mnoh˘ch podnikateºsk˘ch zámerov e‰te stále nie je dostatoãná. Pred rokom som gestoroval projekt – súÈaÏ pre mal˘ch a stredn˘ch podnikateºov o najlep‰í podnikateºsk˘ zámer, v ktorom cenou bol úver od Tatra banky bez potreby ruãenia. Vymysleli sme ho práve preto, Ïe banky nechceli a nechcú poskytovaÈ úvery bez enormn˘ch záruk a mnohí malí a strední podnikatelia úver nemôÏu získaÈ. Pri‰lo okolo sto projektov, z ktor˘ch víÈazné boli naozaj dobré, ale celková úroveÀ odovzdan˘ch projektov nebola bohvieaká. ëal‰í problém je v tom, Ïe aj tí, ktorí majú reálne projekty, ãasto nemajú ãím ruãiÈ, pretoÏe v minulosti prevzali úvery, za ktoré sa uÏ zaruãili cel˘m svojím majetkom. Aj pre takéto prípady je tu zákon o konkurze a vyrovnaní, ktor˘ by mal takéto podniky odbremeniÈ. Existujú napríklad podniky, ktoré sú síce zadæÏené, majú v‰ak nielen dobr˘ podnikateºsk˘ zámer, ale aj v˘robn˘ program, s ktor˘m sa vedia presadiÈ. Vedeli by v˘robu aj zväã‰iÈ, len nemôÏu získaÈ nové úvery, prostredníctvom ktor˘ch by ju mohli rozbehnúÈ vo väã‰om objeme. Je reálna ‰anca, aby tak˘to podnik bol v konkurze predan˘ ako celok, pretoÏe v budúcnosti môÏe prosperovaÈ. Keby sa z v˘nosu konkurzu uhradili v‰etky záväzky, podnik ostane bez záväzkov, oddæÏen˘ a svojimi aktívami môÏe ruãiÈ pri nov˘ch úveroch, prostredníctvom ktor˘ch môÏe zväã‰iÈ objem v˘roby, zákaziek atì. âiÏe fungujúci systém konkurzu a vyrovnania by mal tieÏ byÈ jedn˘m z nástrojov, ktoré by problém s úvermi mohli postupne vyrie‰iÈ. Tento zákon uÏ máme – a je dobr˘. Problémom v‰ak zostáva jeho aplikácia v praxi z hºadiska kapacity konkurzn˘ch súdov a ãasto aj nere‰pektovania zákona zo strany niektor˘ch konkurzn˘ch sudcov.
7. Má pravdu v tom, Ïe by bolo nezodpovedné a veºmi riskantné zníÏiÈ dane skokovo v tej miere, v akej to navrhuje DS. Takéto zníÏenie daní by vyvolalo negatívne fi‰kálne dôsledky, zv˘‰ilo by deficit verejn˘ch financií, ão by malo veºmi r˘chly negatívny dopad na úrokové sadzby, na rating krajiny, tlak na znehodnocovanie meny a v koneãnom dôsledku aj na na‰e integraãné ambície, pretoÏe by sme neboli schopní splniÈ záväzky, ktoré máme voãi MMF a Svetovej banke. ªavica v‰ak nemá pravdu v tvrdení, Ïe nie je moÏné Ïiadne zníÏenie. Treba i naìalej postupovaÈ zniÏovaním priamych daní fyzick˘ch a právnick˘ch osôb, treba to v‰ak urobiÈ v tej miere, v akej je to akceptovateºné z hºadiska nenaru‰enia ekonomickej stability krajiny. ZároveÀ si treba povedaÈ, kam sa chceme dostaÈ. Osobne presadzujem pre budúci rok zníÏenie o 3 percentá, teda z 29 na 26 percent a zároveÀ schválenie harmonogramu ìal‰ieho zniÏovania do rokov 2005 aÏ 2006 na 18 aÏ 20 percent. 8. To je vec názoru a diskusie. Podstatné je, Ïe ich uÏ nemajú, respektíve nebudú maÈ, keì parlament prijme zákon o investiãn˘ch stimuloch, ktor˘ je uÏ po prvom ãítaní a v septembri by mal byÈ schválen˘. Z neho by malo vyplynúÈ, Ïe pri splnení kritérií z hºadiska veºkosti investície bude maÈ podnikateº – bez ohºadu na to, ãi ide o domáci alebo zahraniãn˘ subjekt – nárok na daÀové prázdniny, na príspevky pri zamestnávaní nezamestnan˘ch, príspevky na rekvalifikáciu a príspevky na nadobudnutie pôdy. Dilema je v‰ak v tom, Ïe ak tieto v˘hody chceme poskytnúÈ domácim i zahraniãn˘m investorom, musíme hranicu, za ktorou chceme dávaÈ, posunúÈ vy‰‰ie. Ak by sme ju totiÏ nechali nízko, tak vzrastie riziko
8
