Gymnázium Viliama Paulinyho – Tótha v Martine Učíme sa nielen z učebníc, učíme sa pre život. Kód projektu ITMS: 26110130666
ZBIERKA UČEBNÝCH TEXTOV Z GEOGRAFIE
Hydrosféra
AUTOR: Mgr. Sven Orieščik Dátum: 2014 – 2015
Hydrosféra Voda – základná zložka prírodného prostredia - hl. faktor existencie života - dôležitý činiteľ hospodárskeho rozvoja územia Hydrosféra – vodný obal Zeme - morská voda – 71% povrchu Zeme - voda na pevnine – rieky, jazerá, nádrže - ľadovce - podzemná - pôdna - atmosférická – oblaky, dážď, sneh, vod. pary
Svetový oceán Svetový oceán – všetky oceány a moria na Zemi – tvoria súvislý obal Oceány – časti sv. oceánu, kt. sa nachádzajú medzi kontinentmi - samostatný vodný režim - tvarmi a vznikom dna - vlastné sedimenty - priestorovú štruktúru morí Moria – časti oceánu – majú špecifické vlastnosti (salinita, sedimenty, vlastná cirkul.) a) okrajové – oddelené ostrovmi – Biele, Čukotské, Japonské, Východočínske, Beringovo, Barentsovo b) vnútrozemské – vo vnútri kontinentov alebo medzi nimi – Stredozemné m., Karibské c) medziostrovné – medzi ostrovmi – Koralové more, Bandské
Reliéf dna oceánov a morí A) Podmorské okraje pevnín 1. ŠELF – pomerne rovná plocha do 200m od pobrežia po svah 2. PEVNINOVÝ SVAH – prudšie klesajúci stupeň 3. PEVNINOVÉ ÚPTIE – spodná časť svahu do 3 500 – 4 500m B) Vlastné oceánske dno 4. OCEÁNSKE PANVY 50% dna 5. OCEÁNSKE CHRBTY C) Prechodné oblasti 1. HLBOKOMORSKÉ PRIEKOPY – úzke hlboké zníženiny dna Mariánska priekopa – 11 034m Dno oceána pokrývajú sedimenty A) PEVNINOVÉ – prinášajú do oceánov – rieky, ľadovce, vietor B) HLBOKOMORSKÉ – tvorené zvyškami morských organizmov a materiálov (sopeč., kozmic.)
Vlastnosti morskej vody teplota A) na povrchu – zdroj Slnko - priemerná T – 17.4°C - denné výkyvy vody sú menšie ako na pevnine - min –2°C, max 36.5°C B) v hĺbke – ohrievanie vplyvom KONVEKCIE – zvislé prúdenie vody - s hĺbkou teplota ubúda tepl. vrstvy 1. do 200m – teplota ubúda pomaly (konvekcia) 2. do 1 200m – teplota ubúda prudko 3. do 4 000m – T takmer rovnaká 4. pod 4 000m – T sa nemení +2°C Morská voda má vysokú TEPELNÚ KAPACITU - zmierňuje Teploty vzduchu - vplýva na celkovú cirkuláciu – a tým aj na podnebie a vietor salinita – slanosť – celkové množstvo rozpustených minerálnych látok (soli) v 1kg morskej vody
-
priemerná slanosť je 35%o ( 35g rozp. v 1 000g vody) ovplyvňuje ju – výpar, zrážky, prítoky, zamŕzanie, rozmŕzanie, vertik. a horiz. pohyb vody brakická voda – slanosladká – pri ústiach riek
rovník – znížená slanosť (zrážky) obratníky – max. slanosť (veľký výpar) k pólom – znižovanie slanosti izohaliny – čiary spájajúce miesta s rovnakou salinitou
Obeh vody Voda na Zemi neustále obieha – je to spôsobené 1. Slnečným žiarení (výpar) 2. Gravitačnou silou (zrážky) Bilančná tabuľka kolobehu vody - ročný výpar z hladiny oceánu 452.6km3 1253mm zrážky nad oceánom 411.6km3 1140mm výpar nad pevninou 65 km3 560mm 3 zrážky na pevninách 160 km 910mm
Od rozdielov vodnej bilancie závisí členenie zem. povrchu: SUCHÉ – ARÍDNE oblasti VLHKÉ – HUMÍDNE oblasti
Pohyby morskej vody Morská voda je v neustálom pohybe. Spôsobujú to vplyvy: KOZMICKÉ – príťažlivosť Mesiaca a Slnka GEODYNAMICKÉ – pohyby zem. kôry ATMOSFERICKÉ – cirkulácia vzduš. hmôt., slneč. žiarenie 1. Príliv a odliv – slapové javy – dmutie - príťaž. Mesiaca – syzigie (nov a spln) – najväčšie skočný - kvadratúry(1 a 3 štvrť) - hluchý - záliv Fundy – Kanada 18m 2. Vlnenie - je vyvolané nárazom vetra na hladinu - voda nie je premiestňovaná - more sa vlní do 200m hĺbky A) Príboj – vlny sa vplyvom malej hĺbky mora nakláňajú a lámu - ničivé účinky najmä na strmých svahoch pobrežia B) TSUNAMI – zemetrasné vlny - 1883 – výbuch KARAKATOA – 35m vysoká vlna za 12h. prešla Tichý a Ind. oceán 3. Morské prúdy - hl. príčina veterné systémy Zeme - spôsobujú výmenu veľkého množstva vody v horizon. a vertikálnom smere - smer sa určuje podľa toho, kde prúdi A) Teplé – prinášajú vodu teplejšiu ako je voda v tej oblasti do kt. prichádzaj – Golfský, Kuro-šio, Mozambický, Východoaustrálsky, Brazílsky B) Studené – Labradorský, Oja-šio, Peruánsky(Humboldtov), Benguelský, Západoaustrálsky, Kanársky
Využitie svet. oceánu -
ťažba – ropa, soľ, zem. plyn turistika lov rýb energia (ukázať prílivovú elektr.) pitná voda – odsoľovanie (Perský záliv)
Vodstvo súše Vodstvo súše tvorí voda v - jazerách - močiaroch - povrchových tokoch - umel. nádržiach - ľadovcoch - pod zem. povrchom - na zem. povrch prichádza v podobe zrážok
Rieky a potoky – povrchové toky -
zaisťujú odtok vody do oceánov tvoria základnú súčasť obehu vody na Zemi (79% odtokové oblasti, 21% bezodtok. oblasti) - tvoria dohromady RIEČNU SIEŤ povodie – územie, z kt. hl. tok odvádza povrchovú aj podzemnú vodu rozvodie – hranica medzi povodiami úmorie – územie, z kt. všetky toky sa vlievajú do toho istého mora, resp. oceánu hustota riečnej siete(h) – pomer celkovej dĺžky tokov v povodí(L) a plochy povodia(P) h = L/P tvar riečnej siete – reliéf určuje tvar – vejárovitý, stromovitý, pravouhlý, perovitý, asymetrický Hydrologické prvky vodný stav – výška hladiny nad nulou merného zariadenia prietok(Q) – množstvo vody, kt. pretečie určitým profilom rieky za sekundu (m3.s-1) špecifický odtok(q) – množstvo vody, kt. odtečie z km2 povodia za sekundu koeficient odtoku – vzťah medzi odtokom a zrážkami v povodí za dlhšie časové obdobie
Režim odtoku riek -
časové a priestorové zmeny zásob vody v povodí zmeny sa prejavujú: - kolísaním vodnej hladiny - rozdielmi v prietokoch - v množstve splavenín - v teplote a v chemickom zložení vody
Typy režimu odtoku 1. Rovníkový režim odtoku – vyrovnaný stav s 2 málo výraznými maximami – Amazon, Kongo 2. Monzúnový režim odtoku – (vysoký prietok v lete(obdobie dažďov) – Mekong 3. Snehovo-dažďový režim sibírskych a kanad. riek – hl. zdroj vody – topiaci sa sneh – Ob 4. Dažďovo-oceánsky r. západoeur. r. – najväčšie stavy – koncom zimy – Temža 5. Vysokohorský snehovo-dažďový r. – max – apríl, máj (min. – zima) – Dunaj 6. Snehový r. nížinných riek vých. Eur. – odtaok max. od apríla – mája, potom prudko klesá – výpar, vegetácia – Volga
7. Ľadovcový režim – max. je v lete pri topení snehu vo vysok. výškach – Rhône
Jazerá a vodné nádrže Jazero – prírodná zníženina na zem. povrchu čiastočne alebo úplne vyplnená vodou Delenie podľa pôvodu 1. Tektonické: - vznikli poklesom zem. kôry pozdĺž zlomov - sú veľmi hlboké Bajkal, Tanganika, Rudolfovo, Mŕtve more 2. Vulkanické: - vyplnené krátery vodou alebo lávou zahradené doliny Titicaca, Ukerewe(Viktorino), Fran.(obl. centr. masívu), Tal. ( Wapoli, Lago di Braciano) 3. Ľadovcové: plesá 4. Jazerá vzniknuté riečnou eróziou: - na dolných tokoch riek v nivných oblastiach Dunaj – mŕtve ramená 5. Jaz. vz. veternou eróziou: - v suchých oblastiach, sú väčšinou občasné (Záhor. nížina) 6. Jaz. krasové: vo vápencových pohoriach 7. Zmiešané: Severoamer. j., Ladožské, Onežské – ľadovcovo – tektonické 8. Hradené: Morské oko slané – Mŕtve more 23% sladké – do 0,03%0 Čon – Kung(tibet) – nátrové j. (NaCl) - nezamŕza (ani –34°C) Na2SO4 Na2CO3
Umelé vodné nádrže -
majú niekt. funk. (Náj. kniha 46str.) ochrana energia zavlažovanie rekreácia chov rýb
Ľadovce 1. 2.
je tu sústredená prevažná časť sladkej vody súše 24mil.km3 PEVNINOVÉ – Antarktída, Grónsko, Islan HORSKÉ – nad snežnou čiarou – zasahuje často do údolí
Vznik – premena zo snehu, sú pohyblivé Fedčenkov ľad. – 77km – Pamír
Alečský
ľad. – 24km – Alpy
Podpovrchová voda - je to voda, ktorá je pod zem. povrchom vo všetkých skupenstvách 3 druhy – 1) pôdna voda 2) obyčajná podzemná voda 3) minerálna voda Vznik podpovrchovej vody: je niekoľko teórií 1. Infiltračná – presakovanie vody z povrchu (zrážky, vodné toky) 2. Kondenzačná – kondenzáciou vodných pár v horninovom prostredí 3. Juvenilná(mladá) – vplyvom endogénnych procesov - kondenz. vodných pár, kt. sa uvoľňujú pri tuhnutí magmy (geizíry) 4. Sedimentárna – vo flyšovom pásme – sú to minerálne vody 1. Pôdna voda – nachádza sa v pôde a nevytvára súvislú hladinu 2. Obyčajná podzemná voda - väčšinou vznikli infiltrac. a konden. - v určitej hĺbke narazí na nepriepustnú vrstvu – tu sa hromadí - PORIEČNA VODA – je v hydraulickej spojitosti s riekou, potokom PODĽA STAVU HLADINY 1. p. voda s voľnou hladinou 2. p. voda s napätou hladinou – artézske vody obrázok
a) ak vystupuje samovoľne na povrch - pozitívne napätá b) ak nie – negatívne napätá
3. Minerálne vody - líši sa od ostatných podzemných vôd množstvom rozpustených látok a plynov a teplotou - iba vtedy je minerálna dova ak v 1L obsahuje 1g bežných pevných látok a soli alebo 5mg jódu alebo 0.7mg arzénu alebo 10mg železe alebo 1000mg oxidu uhličitého
Delenie
-
a) studené do 20°C b) teplé 20°C – 50°C c) horúce(vriedla) nad 50°C Piešťany, Sklené Teplice sú také, kt. nemajú chem. zloženie na mineral. voidy ale sú taplé a preto sa považujú za miner. vody – akvatotermy – teplice kyselky – vyšší obsah oxidu uhličitého ako 1000mg v 1L
Využitie podpovrchových vôd - zásoba pitnej vody - liečebný účel (miner. vody) - plnenie do fliaš - pre rast rastlín - priemysel Na Slovensku 1200 prameňov min. vody je registrovaných 69 pre kúpeľné účely 9 sa plní do fliaš – liečivé – Cigeľka(žalúdok, črevá) Korytnica(chudokrvnosť, žalúdok) Fatra(žalúdok) - stolové – Baldovská, Salvatorka, Slatinská, Budišská, Santovka
Kúpele na Slovensku Bardejovské kúpele Bojnice Brusno Číž Dudince Korytnica Kunerád Lúčky Nimnica pri Púchove Nový Smokovec Piešťany Rajecké Teplice Sklené Teplice Sliač Smrdáky Trenčianske Teplice Turčianske Teplice Štrbské Pleso Vyšné Ružbachy
tráviacej sústavy, dýchacích ciest pohybovej sústavy tráviacej sústavy pohybovej sústavy srdcovo-cievnych, pohybovej sústavy tráviacej sústavy pohybovej sústavy ženských dýchacích ciest, pohybovej sústavy dýchacích ciest, pľúcnych pohybovej sústavy pohybovej sústavy pohybovej sústavy srdcovo-cievnych kožných pohybovej sústavy pohybovej a močovej sústavy dýchacích ciest nervového systému
http://www.infovek.sk/predmety/chemia/externe/majka/povod.htm http://galerie.gymjil.cz/zahradnik/litosfera/georelief.htm http://vrtanie.sk/produkty-sluzby/vrtanie-studni/artezska-studna/
