Gymnázium Viliama Paulinyho – Tótha v Martine Učíme sa nielen z učebníc, učíme sa pre život. Kód projektu ITMS: 26110130666
ZBIERKA UČEBNÝCH TEXTOV Z GEOGRAFIE
Litosféra
AUTOR: Mgr. Sven Orieščik Dátum: 2014 – 2015
Litosféra Stavba zemského telesa 1. zemská kôra – 70km, oddelená od Zem. plášťa MOHOROVIČIČOVÁ PLOCHA DISKONTUITY - má pevný charakter - spolu s atmosférou => LITOSFÉRA 2. zemský plášť – do 2900km - Mg-Fe-Al silikáty – od 100 – 200km plastická zóna – ASTENOSFÉRA, po ktorej sa pohybujú jednotlivé kryhy zem. kôry => LITOSFERICKÉ DOSKY 3. zem. jadro – má pravdepodobne vonkajšiu časť v kvapalnom stave a vnútorné jadro – tuhé (Fe-90%, Ni – 8%)
Stavba zem. kôry - zloženie nie je rovnorodé a) kontinentálna kôra – 30-40km hrubá – priemerná hrúbka - buduje kontinenty, šelfy a svahy v oceánoch - je ľahšia, menej hustá, staršia - hlavne kremík a hliník SIAL delí sa na: 1) VRCHNÁ – SEDIMENTÁRNA VRSTVA - usadené horniny 2) STREDNÁ – GRANITOVÁ VRSTVA – magmatické a premenené 3) SPODNÁ – ČADOČOVÁ VRSTVA – bazaltová b) oceánska kôra – 5-12km hrubá tvorí ju lem VRCHNÁ SEDIMENTÁRNA VRSTVA A ČADIČOVÁ - je ťažšia, hustejšia, mladšia - hlavne kremík a horčík (magnézium) SIMA
Rozdelenie litosféry litogeografia – veda. ktorá študuje priestorové rozloženie a vzťahy k ostatným zložkám krajiny a význam hornín litosféra – nie je celistvá, je rozlámaná na litosferické dosky, ktoré sa pohybujú po plastickej vrstve – astenosfére Litosferické dosky: Americká, Euroázijská, Africká, Indoaustrálska, Pacifická, Antarktická, Nazca Hranica medzi litosf. doskami: pevninské rifty oceánske rifty oceánske priekopy pásmové pohoria a zlomy
Pohyb litosfer. dosiek a jeho dôsledky -
rýchlosť pohybu 1-5cm(14cm)/1rok hybná sila – pravdepodobne teplotné rozdiely v astenosfére môžu sa vzďaľovať, približovať, zrážať, sunúť vedľa seba
pod oceánmi litosf. dosky sa vzďaľujú (At. oc 2cm, Tichý 10cm) - hmota z plášťa sa dostáva na povrch, kde tuhne a vzniká oceánska kôra Podsúvanie(subdukcia) – oceánske priekopy Vzďaľovanie – napr. Stredoatlantický chrbát Zrážanie dosiek – vznik pohorí Himaláje Kĺzanie – zlom San Andreas (nahromaďuje sa E)
Vnútorné procesy Na styku litosferických dosiek sa prejavujú VNÚTORNÉ (ENDOGÉNNE)PR. 1. tektonické pohyby(pohyb pevnín, litosféry, horotvorné pohyby) 2. sopečná činnosť – magmatizmus 3. zemetrasenie 1. horotvorné pohyby VRÁSOVÉ POHORIA– íly, pieskovce(plastické hor.) sa lepšie vrásia, lebo sú ohybnejšie - príkrovy – masy hornín premiestnené na rôznu vzdialenosť
ZLOMOVÉ POHORIA - kremence – praskajú, vznik zlomy ak nastáva pohyb pozdĺž zlomov => zlomové poruchy
hrásť a priekopová prepadlina
2. magmatizmus – je súbor procesov súvisiacich s magmou a jej výstupom do zem. kôry - ak magma prejde na povrch – láva a procesy - vulkanizmus LÁVA – kyslá – vyšší obsah SiO2 - sú pomalé - vytvárajú kopy, homole, ihly - bázická – majú menej plynov, vodných pár a SiO2 - pohybujú sa rýchlejšie - lávové prúdy, pokrovy, ploché štítové kužele SOPKY – lávové –(Havaj, Island) – produkujú len lávu - násypané – nahromadenie sypkého sop. materiálu (Fudžisan) - maary – malé výbušné sopky. Ich kráter je často vyplnený vodou (maarové jazerá) - stratovulkány – sú tvorené lávou, pieskom, popolom, sop. materiálom
3. zemetrasenia – sprievodný jav sop. činnosti a horotvorných proc. - vznikajú náhlym uvoľnením napätia a) tektonické z. – pri tekt. pohyboch b) vulkanické z. c) závalové z. – pri zrútení stropu jaskýň
Pohyby kontinentov Wegenerová teória: (Alfred Wegener – 1912) vyslovil teóriu o pohybe kontinentov, ktorú potvrdzovali: 1. tvar pevnín, ktorý do seba zapadal 2. geologické terénne výskumy 3. skameneliny sever - LAURÁZIA PANGEA juh – GONDWANA
PANTHALASSA –svet. oceán
Planetárne členenie litosféry Časti zemskej kôry rozlišujeme na: platforma – fr. plat – plocha, forma – tvar) 1. stabilné časti: - najstaršie časti a) pevninské platformy – ŠTÍTY – hlbinné vyvreté a premenené horniny(viac ako 3.5 mld. r.) - TABULE – sú to časti platforiem, tvorené usadenými horninami – už mladšími b) oceánske platformy – tvoria ich oceánske panvy (v hĺbke 3-6km) 2. mobilné(orogénne) časti: - plošne rozsiahle oblasti pretiahnutého tvaru, podmieneného zlomami - vznikajú na okrajoch platforiem alebo medzi nimi a) pevninské časti – sú to horské pásma, ktoré vznikli: kaledónskym a varijskym vrás. v prvohorách a alpínsko-himalájskym v druhohorách a treťohorách b) oceánske časti – oceánske chrbty – úzke a dlhé podmorské pohoria(Stredoatlantický chrbát, Východopacific.ch.)
Horniny Sú to neživé prírodniny zložené z viacerých minerálov napr. ŽULA(granit) – živec, sľuda, kremeň - minerály – najčastejšie sa vyskytujú kremičitany – živce, sľudy, pyroxeny... - sú aj jednoduché minerál. horniny(monominerálne) – vápenec tvorený kalcitom Delenie hornín podľa pôvodu a vzniku: 1. magmatické h. – vyvreté - na stavbe zem. kôry sa podieľajú 95% - vznikajú kryštalizáciou magmy a lávy Podľa vzniku: a) hlbinné – intruzívne b) žilné - podpovrchové c) výlevné – efuzívne Podľa chem. a mineral. zlož. a) kyslé(nad 65% SiO2) – žula ryolit b) neutrálne(52 – 65% SiO2) – diorit, andezit c) bázické (42 – 52% SiO2) – gabro, čadič d) ultrabázické(pod 42% SiO2) – peridolit 2. sedimentárne h. – usadené - vznikajú usadením rozpadnutých a rozložených pôvodných starších hornín(vyvretých, premenených , usadených) Proces vzniku 1. ZVETRÁVANIE – rozpad a rozklad hornín (mech., biol., chem.) 2. TRANSPORT – premiestňovanie úlomkov 3. SEDIMENTÁCIA – ukladanie
4. DIAGENÉZA – spevňovanie (pieskovce, zlepence) elúvium – ak zvetralina ostane na mieste delúvium – ak je premiestnená na svahu kolúvium – svahové sedim. na úpätí Usadené horniny môžu byť a) spevnené – zlepenec, pieskovec, kremenec, ílovec b) nespevnené – štrk, piesok, hlina, spraš, íl c) chemické – travertín, krieda, laterit, bauxit d) biogénne – vápenec, dolomit, rašelina, uhlie 3. metamorfované hor. – premenené - vznikajú premenou usadených a vyvretých hor. v hĺbkach zem. kôry - vznikajú pri zmene tlaku a teploty a tým sa mení ich stavba a minerálne zloženie - fylit, svor, rula, amfibolit, kryšt. vápence(tlaková premena) – mramor
Význam hornín v krajine Zloženie a vlastnosti hornín – určujú odolnosť voči zvetrávaniu a tým ovplyvňujú georeliéf 1. Málo odolné horniny – rýchlo sa rozrušujú - ílovce, sliene, ílovité bridlice - málo spevnené íly, piesky, štrky 2. Stredne odolné horniny – pieskovce flyšového pásma 3. Veľmi odolné horniny – sú to najmä žuly, grandiority, ale ešte viac kremence, kremenné žily - vápence a dolomity – krasové pohoria - sopečné – andezity, ryolity, bazalky Horniny ovplyvňujú - pôdnu zložku - podzemnú vodu - rastlinný kryt( na minerálne chudobných (kyslé)horninách vzniká kyslá pôda – nenáročné rastlinstvo) - priestorové rozmiestnenie javov v socioekonomickej sfére (ťažba)
http://geogr.webnode.sk/litosfera/ http://geologie.vsb.cz/jelinek/tc-sekun-telesa.htm http://www2.palomar.edu/users/scrouthamel/AIS120/pangea_lrg.gif